52007DC0071

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.2.2007

KOM(2007) 71 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o práci Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v oblasti postupov eliminácie a riešenia sporov a o usmerneniach týkajúcich sa predbežných cenových dohôd v rámci EÚ {SEK(2007) 246}

OBSAH

1. Cieľ a súvislosti 3

2. Činnosti Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní od marca 2005 do septembra 2006 4

2.1. Súbežné daňové preskúmania. 4

2.2. Expertné stanovisko alebo mediácia. 4

2.3. Predbežná notifikácia, predbežná konzultácia alebo predbežná dohoda. 4

2.4. Predbežné cenové dohody. 5

2.5. Aké sú hlavné body usmernení EÚ týkajúcich sa PCD? 5

3. Dohovor o rozhodcovskom konaní a súvisiace otázky 6

4. Budúci pracovný program SFTO 7

5. Závery Komisie 8

PRÍLOHA 9

1. Právny rámec 9

2. Organizácia postupov v rámci PCD v členských štátoch 9

3. Vstup do programu PCD 10

4. Poplatky 10

5. Kritériá komplexnosti 10

6. Dokumentácia 11

7. Riadenie postupu dojednávania PCD 11

7.1. Prípravná etapa/neformálna žiadosť. 12

7.2. Formálna žiadosť o PCD 12

7.3. Vyhodnotenie žiadosti a rokovanie o PCD 13

7.4. Formálne odsúhlasenie PCD 14

8. Predbežné cenové dohody: Špecifické oblasti. 15

8.1. Transakcie a účastníci PCD. 15

8.2. Základné hypotézy 15

8.3. Retroaktivita 16

8.4. Uverejnenie štatistických údajov 16

8.5. Jednostranné PCD 16

8.6. Uľahčenie PCD pre malé a stredné podniky 17

CIEľ A SÚVISLOSTI

1. Existencia rôznych typov vnútroštátnych právnych predpisov v rámci Európskej únie týkajúcich sa transferového oceňovania, v ktorých sa stanovuje, že transakcie medzi daňovníkmi pod kontrolou spoločného akcionára sa musia zdaniť tak, ako keby sa vykonali medzi nezávislými daňovníkmi, je prekážkou správneho fungovania jednotného trhu a pre daňovníkov predstavuje veľkú administratívnu záťaž.

2. S cieľom nájsť pragmatické riešenia tohto problému vytvorila Komisia v októbri 2002 spoločné fórum EÚ o transferovom oceňovaní (SFTO). Komisia podala dvakrát správu o činnosti SFTO prostredníctvom dvoch oznámení. V prvom oznámení[1] predstavila kódex správania[2] týkajúci sa Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia („Dohovor o rozhodcovskom konaní[3]“) s cieľom zabezpečiť jeho účinnejšie vykonávanie. V druhom oznámení[4] predstavila kódex správania[5] týkajúci sa požiadaviek na dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii (DTO EÚ). V kódexe správania týkajúcom sa DTO EÚ sa stanovujú pravidlá vzťahujúce sa na množstvo a typ dokumentácie, ktorú budú členské štáty požadovať a uznávať na účely ich vlastných pravidiel transferového oceňovania.

3. Spory medzi daňovníkom a daňovou správou súvisiace s transferovým oceňovaním často vedú k dvojitému zdaneniu a z toho dôvodu aj k sporom medzi daňovými správami s cieľom zamedziť dvojité zdanenie. Hoci by kódex správania o účinnom vykonávaní Dohovoru o rozhodcovskom konaní, ktorý členské štáty prijali v decembri 2004, mal v zásade prispieť k zamedzeniu dvojitého zdanenia z titulu transferového oceňovania v EÚ v časovom rámci maximálne troch rokov, bolo by predovšetkým veľmi žiaduce pokúsiť sa zabrániť takýmto sporom medzi daňovými správami.

4. Z tohto dôvodu je hlavným cieľom tohto tretieho oznámenia predchádzať sporom týkajúcim sa transferového oceňovania a s tým súvisiaceho dvojitého zdanenia, najmä zavedením usmernení pre predbežné cenové dohody (ďalej len „PCD“) v rámci EÚ. PCD sú dohody medzi daňovými správami príslušných členských štátov EÚ, v ktorých sa vymedzuje, ako sa budú zdaňovať budúce transakcie medzi navzájom spojenými daňovníkmi so sídlom v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Usmernenia sa zakladajú na osvedčených postupoch, ktoré určilo SFTO.

5. Komisia sa domnieva, že usmernenia týkajúce sa PCD sú účinným nástrojom na predchádzanie sporom a prinášajú cenné výhody pre daňové správy aj pre daňovníkov. PCD poskytnú v predstihu istotu týkajúcu sa metodiky transferového oceňovania, čím sa zjednodušia alebo zamedzia nákladné a časovo náročné daňové preskúmania transakcií zahrnutých v PCD; to by malo umožniť všetkým zúčastneným stranám PCD dosiahnuť úspory.

6. V týchto usmerneniach týkajúcich sa PCD sa vysvetľuje spôsob, akým by mali členské štáty vykonávať postup dojednávania PCD, ako aj rady určené daňovníkom, ktorí sa podieľajú na tomto postupe. Výsledkom dodržiavania usmernení bude rýchly a účinný postup dojednávania PCD, čo by malo podnietiť využívanie PCD v Európskej únii a umožniť tak zníženie počtu sporov a prípadov dvojitého zdanenia.

ČINNOSTI SPOLOčNÉHO FÓRA EÚ O TRANSFEROVOM OCEňOVANÍ OD MARCA 2005 DO SEPTEMBRA 2006

7. Úplná správa, ktorú vypracovalo SFTO, je súčasťou pracovného dokumentu[6]. SFTO preskúmalo v rámci prevencie a riešenia sporov viacero možných postupov, ktoré by mohli zmenšiť administratívnu záťaž daňovníkov v EÚ v súvislosti s transferovým oceňovaním. K týmto postupom patria súbežné daňové preskúmania, expertné stanovisko alebo mediácia, systém predbežnej notifikácie, konzultácie alebo dohody a možnosť využiť postupy PCD.

Súbežné daňové preskúmania.

8. Vo všeobecnosti ide o metódy, ktorými dva alebo viaceré členské štáty spoja svoje úsilie na účely spoločnej kontroly daňovníkov. SFTO uznáva, že toto riešenie by mohlo byť pre členské štáty z pohľadu dodržiavania daňového súladu atraktívne, no domnieva sa, že touto metódou by sa viac sporov vyprovokovalo než urovnalo.

Expertné stanovisko alebo mediácia.

9. SFTO uvažovalo o vyhlásení v pripomienke k článku 25 vzorového dohovoru OECD o daniach, že by sa štáty mohli pokúsiť o získanie expertného konzultačného stanoviska s cieľom napomôcť vyriešenie prípadov dvojitého zdanenia. Podľa odborníkov z daňovej správy nie je myšlienka týkajúca sa zásahu tretej expertnej strany užitočným nástrojom na zamedzenie dvojitého zdanenia vzhľadom na dohovor o rozhodcovskom konaní, v ktorom sa už vyžaduje riešiť spory prostredníctvom nezávislého rozhodcovského súdu.

Predbežná notifikácia, predbežná konzultácia alebo predbežná dohoda.

10. SFTO preskúmalo možnosti vytvorenia rámca, v ktorom by sa mohli uzatvárať predbežné dohody alebo aspoň uskutočňovať konzultácie predtým, ako daňové správy vykonajú úpravu transferového oceňovania. Interakcia by sa mohla obmedziť na jednoduchú notifikáciu úpravy transferového oceňovania (čo by mohlo urýchliť riešenie sporov), mohla by sa rozšíriť na predbežné konzultácie medzi daňovými správami pred konečnou úpravou transferového oceňovania (čo by rovnako mohlo urýchliť následné riešenie sporu alebo zabrániť potrebe akéhokoľvek ďalšieho riešenia) alebo by sa mohla obmedziť na využívanie systému predbežnej dohody (pričom by daňová správa musela súhlasiť s vykonaním príslušnej úpravy, aby predišla dvojitému zdaneniu predtým, ako sa prvá úprava stane konečnou) predovšetkým s cieľom predísť vzniku sporu.

11. SFTO zistilo, že hoci by sa v rámci existujúcich mechanizmov dali uskutočniť všetky uvedené možnosti, zavedenie účinných mechanizmov by bolo časovo náročné a zrejme by si vyžadovalo základné zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Podľa SFTO by to mohlo prekračovať hranice jeho pôsobnosti. Svoj čas a svoje zdroje by malo venovať vypracovaniu postupov v oblasti PCD.

12. Komisia sa domnieva, že systém predbežnej dohody by umožnil zamedziť akékoľvek dvojité zdanenie v rámci EÚ a preto zastáva názor, že by bolo užitočné túto problematiku do budúcnosti prehĺbiť.

Predbežné cenové dohody.

13. PCD je dohoda medzi daňovými správami o spôsobe, akým budú určité transakcie týkajúce sa transferového oceňovania medzi daňovníkmi v budúcnosti zdanené. PCD teda často umožňuje zamedziť sporom medzi daňovými správami o transakcie, ktoré sú začlenené do PCD. Predbežné cenové dohody sú vzorovou metódou predchádzania sporom.

14. SFTO podrobne preskúmalo výhody a nevýhody PCD a dospelo k záveru, že tieto dohody môžu predstavovať pre daňovníkov a daňové správy značné výhody. Predovšetkým sú istotou vzhľadom na zdaňovanie transakcií uvedených v PCD, istotou, ktorú by ocenili daňové správy (ktoré už nemusia vykonávať audit na stanovenie správneho transferového oceňovania, kontrolujú len správne uplatňovanie PCD) aj daňovníci (ktorí vedia, ako stanoviť správne transferové oceňovanie, pretože na danej cene sa dohodli príslušné daňové správy).

15. Vzhľadom na značné výhody PCD sa SFTO domnieva, že je vhodné určiť osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania postupov v rámci PCD v EÚ. Osvedčené postupy sa nachádzajú v usmerneniach v prílohe k tomuto oznámeniu.

Aké sú hlavné body usmernení EÚ týkajúcich sa PCD?

16. V usmerneniach sa ustanovujú postupy na účinný postup dojednávania PCD, spresňujú sa zvyčajné etapy PCD a určuje sa, čo by sa v každej etape malo v ideálnom prípade odohrať.

17. Tieto usmernenia sa sústreďujú na dvojstranné a mnohostranné PCD, pretože sa považujú za najúčinnejší nástroj na zamedzenie dvojitého zdanenia. Usmernenia obsahujú aj oddiel o jednostranných PCD.

18. V usmerneniach sa určuje štvoretapový postup a opisuje sa, čo by sa v každej etape malo uskutočniť.

19. Predbežné cenové dohody sa začínajú rozhodnutím daňovníka požiadať o PCD. V usmerneniach sa navrhuje neformálne sa skontaktovať so všetkými potenciálne zúčastnenými daňovými správami a odporúčajú sa postupy, ktoré je treba podniknúť v tejto neformálnej etape na zabezpečenie účinného vyriešenia žiadosti o PCD. Podrobnosti o type informácií, ktoré by sa mali uviesť vo formálnej žiadosti, sa poskytujú na základe toho, že hoci každá PCD bude odlišná, typ základných informácií, ktoré by mohli byť potrebné, je v jednotlivých prípadoch často podobný.

20. V usmerneniach sa ďalej opisuje, čo by sa malo vykonať pre účinný priebeh celého postupu po prijatí formálnej žiadosti. V PCD sa bude vyžadovať, aby každá zúčastnená daňová správa skontrolovala žiadosť s cieľom rozhodnúť, či je navrhované zaobchádzanie z titulu transferového oceňovania v žiadosti prijateľné. Presné podrobnosti zaobchádzania z titulu transferového oceňovania si budú vyžadovať rokovanie a vzájomné schválenie zúčastnenými daňovými správami. Podrobnosti o uskutočnení týchto postupov sa ustanovujú v usmerneniach.

21. V PCD sa bude vyžadovať formálna dohoda medzi zúčastnenými daňovými správami, aby tieto správy a príslušní daňovníci mali zaručenú istotu týkajúcu sa zaobchádzania pri zdaňovaní transakcií. V usmerneniach sa ustanovujú podrobnosti, ktorými sa spresňuje, čo by táto formálna dohoda mala obsahovať, aby poskytovala danú istotu.

22. Ukážkový časový plán na ilustráciu postupu dojednávania PCD sa uvádza v dodatku k týmto usmerneniam.

23. Usmernenia sa zaoberajú aj niektorými problematickými oblasťami, ktoré sa často objavujú počas postupov v rámci PCD alebo dokonca aj pred nimi a spresňujú, ako dosiahnuť, aby sa znížila pravdepodobnosť, že tieto oblasti budú brániť účinnému priebehu samotného postupu dojednávania PCD. SFTO sa sústredilo na oblasti, ktoré sa na základe praxe ukázali ako najproblematickejšie: spätné uplatňovanie daňového zaobchádzania v PCD, poplatky a kritériá komplexnosti prípadu (ktoré by mohli predstavovať neželateľnú prekážku v postupe PCD), typy a výška transakcií, na ktoré by sa PCD mala vzťahovať.

DOHOVOR O ROZHODCOVSKOM KONANÍ A SÚVISIACE OTÁZKY

24. Sledovanie svojej práce na dohovore o rozhodcovskom konaní je pre SFTO pokračujúcim procesom. Je veľmi dôležité, aby členské štáty dodržiavali ustanovenia dohovoru o rozhodcovskom konaní a súvisiaceho kódexu správania prijatého v decembri 2004.

25. Pokiaľ ide o aktuálny stav ratifikačného procesu dohovoru o pristúpení k dohovoru o rozhodcovskom konaní[7], do konca septembra 2006 ho ratifikovalo dvanásť členských štátov a ostatné členské štáty uviedli, že dohovor by mali ratifikovať v nasledujúcich mesiacoch.

26. SFTO monitorovalo aj implementáciu odporúčania uvedeného v jeho prvom kódexe správania v súvislosti s pozastavením výberu dane. Šestnásť členských štátov na konci septembra 2006 potvrdilo, že povolia pozastavenie výberu dane počas riešenia sporu a ostatné členské štáty odpovedali, že pripravujú revidované znenia, v ktorých sa táto možnosť poskytuje. Táto otázka si bude v budúcnosti vyžadovať ďalšie sledovanie.

27. Napokon aktualizácia dotazníka z roku 2005 o nedoriešených konaniach na dosiahnutie vzájomnej dohody v rámci dohovoru EÚ o rozhodcovskom konaní, ktorý vyplnili daňové správy členských štátov, ukázala, že žiadny z 24 prípadov, v ktorých daňovník podal žiadosť pred 1. januárom 2000, nebol zaslaný rozhodcovskej komisii.

28. Komisia sa domnieva, že počet prípadov dvojitého zdanenia z titulu transferového oceňovania, ktoré sú dlho nevyriešené, znamená, že z istých dôvodov, ktoré sa ešte musia hlbšie preskúmať, dohovor o rozhodcovskom konaní nezamedzuje dvojité zdanenie z titulu transferového oceňovania v EÚ tak, ako sa od neho očakáva. Riadne fungovanie jednotného trhu je preto narušené. Komisia má v úmysle preskúmať, ako možno tento nedostatok riešiť. Je možné, že z perspektívy jednotného trhu je nevyhnutný nástroj, ktorý zabezpečuje včaššie a účinnejšie zamedzenie dvojitého zdanenia. Komisia takisto konštatuje, že dohovor o rozhodcovskom konaní sa zaoberá len dvojitým zdanením spojeným s transferovým oceňovaním a že nové ustanovenia v článku 26 vzorovej zmluvy OECD a pripojené pripomienky idú ďalej a ponúkajú zmluvným partnerom záväzný a povinný rozhodcovský postup na zamedzenie akéhokoľvek dvojitého zdanenia.

BUDÚCI PRACOVNÝ PROGRAM SFTO

29. Vzhľadom na tieto nedávne pokroky v transferovom oceňovaní v EÚ a na potrebu zabezpečiť monitorovanie implementácie nových nástrojov, ako aj na ďalšie preskúmanie viacerých otázok sa Komisia rozhodla predĺžiť mandát SFTO o dva roky.

30. SFTO začalo skúmať možný nový pracovný program na roky 2007 - 2008.

31. V súčasnom pracovnom programe SFTO sa ešte musia preskúmať otázky sankcií a úroky v súvislosti s úpravami transferového oceňovania.

32. V budúcnosti nebude žiadnych pochýb o tom, že prevencia a riešenie sporov budú mať pre daňovníkov a daňové správy naďalej veľký význam.

33. Fórum by tiež malo pomôcť Komisii monitorovať, ako sa v členských štátoch implementuje kódex správania a usmernenia vypracované na základe záverov SFTO. Členské štáty budú musieť podávať správy o implementácii rôznych nástrojov a o praktických problémoch, ktoré z toho vyplývajú. Umožní sa tým posúdenie účinnosti týchto nástrojov pri zamedzovaní dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov pridružených podnikov.

34. Pokiaľ ide o dohovor o rozhodcovskom konaní, Komisia dostala po prijatí kódexu správania ďalšie reakcie a poukázala na tieto otázky, ktoré si vyžadujú objasnenie s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie dohovoru: časová lehota na ustanovenie rozhodcovskej komisie, spoločné pochopenie pojmu závažná sankcia, možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti na viac ako dva členské štáty, časová lehota na implementáciu konečného rozhodnutia, úloha daňovníka, čo presne znamená úprava transferového oceňovania (napríklad či sa má zohľadniť nízka kapitalizácia). Komisia napokon dostala pripomienky obhajujúce zriadenie stáleho a nezávislého sekretariátu.

ZÁVERY KOMISIE

35. Komisia blahoželá SFTO k jeho práci a príspevku k lepšiemu prostrediu v rámci EÚ, k zjednodušeniu pravidiel týkajúcich sa transferového oceňovania vo všeobecnosti a najmä postupov na zamedzenie a riešenie sporov. Dosiahnuté výsledky SFTO od októbra 2002 viedli k mnohým zlepšeniam, ktoré uľahčili cezhraničné obchodovanie a následne sa tým zlepšilo fungovanie jednotného trhu.

36. Pokiaľ ide o činnosť, ktorú vykonalo SFTO v oblasti postupov na zamedzenie a riešenie sporov, Komisia plne podporuje závery a návrhy SFTO týkajúce sa PCD. Komisia na základe tejto činnosti vypracovala priložené usmernenia týkajúce sa predbežných cenových dohôd v EÚ.

37. Tieto usmernenia predstavujú užitočný plán pre postupy PCD v celej EÚ. Členské štáty podporia sledovaním týchto usmernení využívanie PCD, čo umožní lepšie predchádzať sporom, znížiť ich počet a obmedziť prípady dvojitého zdanenia. Umožní sa tým aj odstránenie daňových prekážok a dosiahnutie prvoradých cieľov jednotného trhu: priaznivejšie prostredie pre investovanie a konkurenčnejšie prostredie pre podnikanie, rast a zamestnanosť.

38. Komisia vyzýva Radu, aby schválila navrhované usmernenia týkajúce sa predbežných cenových dohôd v EÚ a vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli odporúčania zahrnuté v usmerneniach do svojich vnútroštátnych právnych a správnych predpisov.

39. Členské štáty sa vyzývajú, aby každý rok podávali Komisii správu o akýchkoľvek opatreniach, ktoré prijali na základe uvedených usmernení, a o ich praktickom fungovaní. Na základe týchto správ bude Komisia tieto usmernenia pravidelne preskúmavať.

PRÍLOHA

USMERNENIA PRE PREDBEžNÉ CENOVÉ DOHODY (PCD) V EURÓPSKEJ ÚNII

PRÁVNY RÁMEC

40. V článku 25 ods. 3 vzorového dohovoru OECD o daniach sa štátom umožňuje uzatvárať predbežné cenové dohody (ďalej len PCD).

41. PCD je dohoda, ktorou sa určuje v predstihu pred kontrolovanými transakciami vhodný súbor kritérií (napr. metóda, prvky porovnávania a ich vhodné úpravy, základné hypotézy, pokiaľ ide o budúci vývoj) na určenie transferového oceňovania v prípade týchto transakcií v danom období.

42. V PCD by sa nemal presne určiť skutočný zisk, ktorý sa v budúcnosti zdaní.

V PCD by sa mali určiť v súlade so zásadou trhovej nezávislosti pravidlá určovania transferového oceňovania uplatniteľné na transakcie uskutočnené v rámci predbežnej cenovej dohody.

43. PCD musí poskytovať istotu pre daňovníkov a daňové správy. Presné spôsoby, ktorými to možno dosiahnuť, sa môžu líšiť v závislosti od právnych predpisov členských štátov, v ktorých má daňovník daňovú povinnosť.

44. Daňovník vždy podlieha zvyčajným predpisom daňovej správy. Aj v prípade existencie PCD má daňová správa stále právo uskutočniť audit. Za normálnych okolností sa však audit vykonáva len na kontrolu a monitorovanie PCD preskúmaním podmienok a základných hypotéz, ktoré tvoria základ PCD.

45. Dvojstranné a mnohostranné PCD si budú vyžadovať dohody medzi daňovými správami a dojednania medzi každou daňovou správou a príslušným daňovníkom. Jednostranné PCD si budú vyžadovať len dojednania medzi daňovou správou a príslušným daňovníkom.

ORGANIZÁCIA POSTUPOV V RÁMCI PCD V čLENSKÝCH šTÁTOCH

46. Daňové správy by na správne riadenie PCD mali dokázať využiť všetky svoje schopnosti a zodpovedajúce zdroje.

Programy PCD by sa mali centrálne koordinovať.

Pri riešení žiadosti o PCD by daňové správy mali vykonávať dve úlohy: prvou úlohou je zhodnotenie žiadosti a druhou je dosiahnutie dohody s inou daňovou správou.

47. Rokovania medzi daňovými správami by mali viesť príslušné orgány. Povinnosťou príslušných orgánov je zabezpečiť, aby sa vykonávali úlohy kontroly a hodnotenia PCD a rokovania s inými štátmi. Uvedené platí aj vtedy, keď sa príslušný orgán obráti na iné časti daňovej správy na účely poskytnutia odborných poznatkov.

VSTUP DO PROGRAMU PCD

48. O tom, ktoré transakcie by sa mali do žiadosti o PCD zahrnúť, rozhodne na začiatku daňovník.

Daňová správa môže žiadosť preskúmať, upraviť alebo zamietnuť.

Ak sú všetky požiadavky splnené, daňová správa by mala žiadosť prijať.

V praxi by mali daňovník a daňová správa pracovať spoločne na vytvorení vzájomne prijateľných podmienok PCD.

Stiahnutie žiadosti o PCD by nemalo automaticky znamenať uskutočnenie auditu.

49. Vnútroštátne špecifiká legitímne ovplyvnia spôsob, ktorým daňová správa riadi svoj program PCD.

50. Daňové správy môžu využiť predpisy o poplatkoch a kritériách komplexnosti prípadu s cieľom zabezpečiť, že PCD sú dostupné len vtedy, keď ich daňové správy pokladajú za vhodné.

POPLATKY

51. O tom, či je systém poplatkov vhodný, rozhodnú členské štáty.

Poplatok by nemal byť podmienkou kvalitatívnej úrovne služby, ktorej účinné poskytovanie by malo byť samozrejmosťou.

52. Ak sa poplatky využívajú, mali by sa vyberať s odkazom na paušálnu sumu predstavujúcu čisto vstupný poplatok a/alebo by sa mali vypočítať na základe dodatočných nákladov, ktoré vynaložila daňová správa v dôsledku PCD.

53. Poplatky sú vhodné najmä vtedy, keď by daňová správa nebola bez tejto finančnej podpory schopná navrhnúť program PCD. Nemali by však byť vysoké, aby nedemotivovali podávanie žiadostí o PCD.

KRITÉRIÁ KOMPLEXNOSTI

54. Kritériá komplexnosti prípadu by sa v prípade svojho využitia mali použiť ako ukazovateľ umožňujúci určiť, či je PCD vhodná a mali by závisieť od skutočností a okolností spojených s daným prípadom tak, aby neboli príliš normatívne.

Kritériá komplexnosti prípadu by sa mali uplatňovať dôsledne na všetkých daňovníkov.

55. Pravdepodobný postoj ostatných daňových správ priamo zapojených do danej PCD by sa tiež mal zohľadniť v uplatňovaní prípadných kritérií komplexnosti: kritérium komplexnosti sa môže znížiť, keď sú ostatné daňové správy ochotné akceptovať žiadosť o PCD.

Na prípravnom stretnutí by sa malo prediskutovať, či sa prípadné kritérium komplexnosti použije na zamietnutie vstupu daňovníka do programu PCD.

56. Počet alebo veľkosť transakcií by sa nemali považovať za spoľahlivý ukazovateľ stupňa neistoty alebo rizika transferového oceňovania. V kritériách komplexnosti by sa mala zohľadniť relatívna veľkosť transakcií a riziko transferového oceňovania (pre daňovníka).

DOKUMENTÁCIA

57. Keď dokumentáciu o transferovom oceňovaní v EÚ používa medzinárodný podnik, táto dokumentácia poslúži ako užitočný základ pre každú žiadosť o PCD.

Užitočnými dodatkami môžu byť akékoľvek dokumenty týkajúce sa politiky v oblasti transferového oceňovania, na ktorých sa žiadosť zakladá, a všetky prijaté správy, o ktoré sa žiadosť opiera. Požiadavky na dokumentáciu by nemali daňovníka nadmieru zaťažovať, avšak daňová správa musí mať príležitosť úplne vyhodnotiť transakcie zahrnuté do PCD.

V dodatkoch A a B sa uvádza zoznam dokumentov, ktoré by mohli byť užitočné v rámci ktorejkoľvek žiadosti o PCD. Informácie, ktoré sa vo formálnej žiadosti skutočne vyžadujú, by sa mali odsúhlasiť v prípravnej etape.

58. Špecifické informácie potrebné na monitorovanie žiadosti o PCD by sa mali vždy odsúhlasiť v rámci rokovania o PCD. Daňovník musí zachovávať dokumentáciu počas celého trvania PCD, aby daňová správa mohla monitorovať spôsob uplatňovania PCD.

RIADENIE POSTUPU DOJEDNÁVANIA PCD

59. Daňové správy a daňovníci by mali čo najužšie spolupracovať, aby zabezpečili čo najúčinnejšie riadenie PCD.

Žiadosť o PCD by mala mať vo všeobecnosti štyri rôzne etapy:

60. prípravná etapa/neformálna žiadosť

61. formálna žiadosť

62. vyhodnotenie žiadosti a rokovanie o PCD

63. formálne odsúhlasenie

Prípravná etapa/neformálna žiadosť.

64. Prípravné stretnutie by malo umožniť všetkým zúčastneným stranám posúdiť pravdepodobnosť úspechu PCD. Daňovej správe by sa mali poskytnúť dostatočné informácie, ktoré jej toto posúdenie umožnia. V týchto informáciách by sa mali minimálne uviesť činnosť a transakcie, ktoré sa do PCD majú zahrnúť, príslušní daňovníci, uprednostňovaná metodika, očakávané trvanie PCD, prípadná retroaktivita a zúčastnené štáty.

V prípravnej etape sa musí daňovej správe umožniť, aby vydala odôvodnené rozhodnutie o prijateľnosti žiadosti.

Daňovníci by mali nadviazať kontakt s daňovými správami čo najskôr, hneď ako si ujasnia svoje zámery vo vzťahu k PCD.

65. Daňové správy môžu vziať do úvahy kontakty, ktoré daňovníci nadviazali anonymne, avšak na anonymnom základe nemožno dosiahnuť nič záväzné. V každom prípade by mali byť zámery daňovníka pri anonymnom stretnutí pomerne presné a takýto anonymný prístup by nemal byť zdĺhavým procesom.

66. Daňová správa by mala čo najskôr jasne uviesť pravdepodobnosť prijatia formálnej žiadosti daňovníka a poprípade by mala uviesť, ktoré aspekty by mohli byť diskutabilnejšie.

67. Daňovník by sa mal skontaktovať so všetkými členskými štátmi priamo zapojenými do plánovanej PCD. Ak sa uskutočňujú konzultácie s viac ako jednou daňovou správou, rovnaké informácie by sa mali poskytnúť každej z nich (toto sa uplatňuje na celý postup týkajúci sa PCD).

68. Súčasťou prípravnej etapy by mali byť vzájomné konzultácie príslušných orgánov v prípade potreby. Keď sa konzultácia považuje za nevyhnutnú, mala by sa uskutočniť čo najskôr.

Daňovník a daňová správa by mali v prípravnej etape diskutovať o dokumentácii, ktorá by sa mala zahrnúť do formálnej žiadosti. Prediskutovať by sa mali aj kritériá komplexnosti. Daňová správa by mala využiť prípravnú etapu aj na ovplyvnenie obsahu žiadosti, keď to bude nápomocné pre účinné vyriešenie žiadosti.

Formálna žiadosť o PCD

69. Formálna žiadosť o PCD by sa mala podať čo najskôr vzhľadom na časové obdobie, na ktoré sa má dohoda vzťahovať, a najmä krátko po prípadnom neformálnom kontaktovaní. Daňovník by mal podať formálnu žiadosť v tej daňovej správe, v ktorej má daňovú povinnosť a zároveň vo všetkých ostatných príslušných štátoch. Keď sa správne alebo právne postupy týkajúce sa PCD v jednotlivých členských štátoch od seba líšia, daňovník má zodpovednosť zabezpečiť, aby boli všetky žiadosti podané včas. Daňová správa sa musí usilovať čo najskôr daňovníkovi oznámiť, či bola žiadosť o PCD formálne prijatá na vybavenie a čo najskôr požiadať o akúkoľvek doplňujúcu dokumentáciu potrebnú na zhodnotenie PCD a sformulovať svoje stanovisko.

Obsah formálnej žiadosti

70. Daňovník by mal v počiatočnej formálnej žiadosti dbať na to, aby doložil všetky relevantné informácie potrebné pre daňovú správu na zhodnotenie žiadosti a mal by dospieť k stanovisku týkajúcemu sa metodiky, ktorú použije v budúcnosti na výpočet nezávislej trhovej ceny. V dodatkoch A a B sa uvádzajú podrobnosti o type informácií, ktoré by často mohli byť potrebné vo všetkých prípadoch, no nestanovuje sa minimum ani maximum požadovaných informácií. Presné informácie potrebné na formálnu žiadosť by sa mali prispôsobiť podľa konkrétneho prípadu.

71. Daňová správa má právo požiadať o doplňujúce informácie na vyhodnotenie žiadosti o PCD.

Vyhodnotenie žiadosti a rokovanie o PCD

72. Fázy hodnotenia a rokovania majú odlišné ciele, aj keď niekedy by mohlo byť vhodné vykonávať tieto úlohy do určitej miery súčasne. Mal by sa prijať vyvážený prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa hodnotenie vykonalo čo najrýchlejšie a rokovania sa začali čo najskôr.

V hodnotení by mala daňová správa sformulovať svoje prednostné podmienky týkajúce sa PCD. Rokovaniami s ostatnými príslušnými daňovými správami by sa mali vyriešiť rozdiely, ktoré by sa mohli vyskytnúť medzi daňovými správami, aby sa príslušným daňovníkom mohol poskytnúť jednotný súbor pravidiel a podmienok.

73. Príslušné orgány daňových správ by sa mali čo najskôr po prijatí formálnej žiadosti navzájom skontaktovať a stanoviť časový plán pre PCD. Do tvorby časového plánu by mal byť zapojený aj daňovník. Vzor časového plánu sa nachádza v dodatku C. V prípade mnohostranných PCD môžu príslušné orgány odsúhlasiť, aby jeden z nich prevzal vedúcu úlohu v organizovaní postupu.

74. Daňovník by mal pomáhať daňovej správe pri hodnotení svojej žiadosti poskytovaním informácií. Hodnotenie by sa malo vykonať čo najskôr, aby sa mohlo začať rokovanie.

75. Daňové správy by mali vyvinúť všetko úsilie s cieľom obmedziť zaťaženie súvisiace s hodnotením na minimum a požadovať len náležité informácie. Daňovníci musia zasa poskytovať akékoľvek požadované informácie čo možno najrýchlejšie. Malo by byť možné dohodnúť sa na tom, aké informácie sa majú považovať za relevantné.

76. Všetky informácie poskytnuté jednej daňovej správe by sa mali poskytnúť aj ostatným zúčastneným daňovým správam. Malo by tiež dôjsť k výmene podrobností o tom, aké informácie sa požadovali. Pre každú PCD by sa mal vypracovať dohovor, v ktorom by sa uviedlo, či toto uskutoční daňovník alebo výnimočne daňová správa prostredníctvom výmeny informácií.

77. Ak daňová správa vypracuje hodnotenie odlišné od žiadosti daňovníka, je potrebné toto hodnotenie s daňovníkom prediskutovať.

78. Ako súčasť procesu hodnotenia by sa daňová správa mala snažiť o získanie súhlasu daňovníka s jej postojom. Pre daňovú správu a daňovníka je výhodné spolupracovať, aby celý postup vyústil do vzájomne prijateľného záveru.

79. Daňové správy a daňovníci by mali v rámci PCD spolupracovať, aby minimalizovali akékoľvek zdržania, najmä včasným podávaním žiadostí o potrebné informácie a včasným poskytovaním informácií. Daňové správy by vždy mali zvážiť podávanie spojených/spoločných žiadostí o informácie, ak sa tým zdržanie skráti.

80. Hneď ako sa hodnotenie skončí, daňová správa by sa mala usilovať o začatie rokovaní a v prípade potreby by sa ostatné zúčastnené daňové správy mali usilovať o dokončenie vlastného hodnotenia, aby sa rokovania mohli začať.

81. Do fázy hodnotenia by mala patriť súčinnosť príslušných orgánov, ak to pomôže dosiahnuť PCD. Ak je to možné, mala by sa dosiahnuť dočasná dohoda. Avšak je vhodnejšie, aby daňová správa zohľadnila aspoň predbežné hodnotenie, kým sa začnú skutočné rokovania príslušných orgánov.

82. Ak to pomôže postupu v rámci PCD, predbežné rokovania by sa mali začať pred skončením hodnotenia, daňovým správam by to však nemalo umožniť, aby dokončenie hodnotenia nenáležite odkladali.

83. V prípade väčšiny PCD by mal každý príslušný orgán vypracovať stanovisko obsahujúce hodnotenie daňovej správy. Formálna výmena stanovísk by sa mala uskutočniť spolu s výmenou stanovísk príslušných orgánov. Malo by sa to vykonať čím skôr po prijatí žiadosti.

84. Príslušné orgány si v prípade potreby nemusia vymeniť stanoviská, ak sa tým postup v rámci PCD zefektívni a urýchli. Avšak vo väčšine prípadov skutočnosť, že príslušné orgány pripravia stanoviská predtým, ako sa začnú rokovania, pomôže identifikovať a teda aj vyriešiť akékoľvek spory rýchlo a účinne. Ak jeden príslušný orgán pripravil stanovisko, mal by ktorýkoľvek iný príslušný orgán zúčastnený na rokovaniach aspoň uviesť, aké nezhody existujú.

Obsah stanovísk príslušných orgánov

85. V obsahu stanoviska by sa mal uvádzať názor daňovej správy zúčastnenej na PCD. V dodatku D sa uvádzajú niektoré podrobnosti, ktoré budú pravdepodobne potrebné v stanovisku príslušného orgánu.

86. Rokovania by sa mali začať zaslaním stanovísk príslušných orgánov. Pre rokovania by sa mal vypracovať časový plán. Daňovníci by mali byť informovaní o akomkoľvek dôležitom vývoji.

Ak príslušné orgány súhlasia, daňovníkom by sa malo povoliť zúčastniť sa na stretnutiach príslušných orgánov, aby mohli prezentovať svoj prípad a odpovedať na faktické otázky.

87. Ak je to užitočné, príslušné orgány by mali usporadúvať pravidelné stretnutia s cieľom aktualizovať celý program PCD, toto by však nemalo byť prekážkou organizovania a riadenia stretnutí týkajúcich sa jednotlivých prípadov.

Formálne odsúhlasenie PCD

88. Formálna PCD by mala nadobudnúť platnosť uzatvorením formálnych dohôd medzi zúčastnenými daňovými správami (v mnohostrannej PCD by mohla existovať jedna dohoda medzi všetkými daňovými správami alebo séria dvojstranných dohôd medzi jednotlivými daňovými správami).

Vo všetkých dohodách by sa mali podrobne uvádzať podmienky PCD.

89. Tieto dohody by mali účastníckym stranám PCD poskytnúť právnu istotu: ak sú splnené príslušné podmienky PCD, potom transferové oceňovanie v prípade transakcií sa určí podľa ustanovení PCD a transakcie nebudú podliehať rôznemu výkladu daňovej správy. Daňové správy by mali zabezpečiť svoju schopnosť poskytnúť túto istotu.

90. Dodatok E obsahuje informácie, ktoré budú pravdepodobne potrebné pre všetky formálne odsúhlasenia PCD.

PREDBEžNÉ CENOVÉ DOHODY: ŠPECIFICKÉ OBLASTI.

Transakcie a účastníci PCD.

91. O tom, ktoré transakcie a subjekty v rámci skupiny by sa mali do PCD zahrnúť, rozhodne na začiatku daňovník. O tom, či sa žiadosť daňovníka prijme, však rozhodne daňová správa.

92. Je dôležité, aby daňové správy boli čo najpružnejšie a daňovníkovi povolili začleniť do PCD to, čo si želá. Odporúča sa, aby daňovník vo svojej žiadosti vysvetlil dôvody, prečo určité spoločnosti a transakcie vylúčil či začlenil.

93. Daňová správa by si mala spontánne vymieňať informácie (s výhradou obmedzení ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch) s inou daňovou správou, o ktorej sa domnieva, že by mala byť začlenená do PCD. S daňovníkom sa musia uskutočniť konzultácie o tom, ktoré daňové správy sa majú do PCD začleniť, keďže sa musí získať súhlas daňovníka s podmienkami PCD.

Základné hypotézy

94. Daňovník by mal v žiadosti opísať hypotézy, na ktorých sa zakladá schopnosť metodiky presne odrážať určovanie nezávislých trhových cien budúcich transakcií.

95. Základné hypotézy sú svojím charakterom pre PCD životne dôležité a mali by sa dôsledne sformulovať, aby sa zabezpečila schopnosť PCD odrážať nezávislé trhové oceňovanie.

96. Daňovníci a daňové správy by sa mali usilovať o určenie základných hypotéz založených, pokiaľ je to možné, na zistiteľných, spoľahlivých a nezávislých údajoch.

97. Základné hypotézy by sa mali prispôsobiť individuálnej situácii daňovníka, konkrétnemu obchodnému prostrediu, metodike a druhu zahrnutých transakcií.

98. Základné hypotézy by sa nemali vypracovať tak tesne, aby sa ohrozila istota zaručená v PCD, no mali by obsahovať čo najširšie varianty základných skutočností, tak ako to účastníci PCD považujú za uspokojivé.

99. Odsúhlasenie PCD by malo zahŕňať parametre pre prijateľnú úroveň rozdielov v prípade niektorých hypotéz a nové prerokovanie bude nutné len v prípade, že sa tieto parametre prekročia.

100. Daňovníci by mali informovať svoje daňové správy, ak sa základné hypotézy nenaplnia.

Všetky účastnícke strany PCD by mali uskutočňovať vzájomné konzultácie s cieľom preskúmať dôvody, prečo sa základné hypotézy nenaplnili a zistiť, či je metodika PCD i naďalej vhodná.

Ak je to možné, malo by dôjsť k pokusu o opätovné prerokovanie PCD.

Retroaktivita

101. O retroaktivite – ak sa ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch – možno uvažovať, ak sa ňou vyriešia spory alebo odstráni možnosť sporov v predošlých obdobiach.

102. Retroaktivita by mala byť len druhotným výsledkom PCD a mala by sa uplatniť len vtedy, ak to zodpovedá skutkovej podstate prípadu. Obdobné skutočnosti a okolnosti ako v PCD by mali existovať v predošlých obdobiach, aby bola retroaktivita vhodná.

103. Retroaktivita PCD by sa mala uplatniť iba so súhlasom daňovníka.

104. Daňová správa využije zvyčajné vnútroštátne opatrenia, ak v rámci postupu dojednávania PCD zistí informácie, ktoré by ovplyvnili zdanenie predošlých období. Daňové správy by však mali daňovníka informovať o takýchto zamýšľaných opatreniach, aby mu pred vymeraním novej dane týkajúcej sa predošlých období poskytli možnosť vysvetliť zdanlivú nezrovnalosť.

Uverejnenie štatistických údajov

105. Uverejnenie určitých štatistických informácií o PCD jednotlivými daňovými správami by bolo užitočné.

Jednostranné PCD

106. Hoci môžu existovať okolnosti, keď má daňovník náležité dôvody domnievať sa, že jednostranná PCD je vhodnejšia ako dvojstranná, uprednostnia sa dvojstranné PCD pred jednostrannými. Ak jednostranná PCD môže do určitej miery obmedziť riziko dvojitého zdanenia, musí sa zabezpečiť, aby boli jednostranné PCD konzistentné so zásadou trhovej nezávislosti rovnako ako dvojstranné alebo mnohostranné PCD.

107. V prvom rade má daňovník právo rozhodnúť, či sa vyžaduje jednostranná alebo dvojstranná PCD.

108. Možnosť zahrnúť do PCD iný členský štát by mohol zvážiť členský štát, ktorý pripravuje jednostrannú PCD. Daňovníci by však nemali byť nútení k dvojstranným PCD.

109. Daňové správy sú oprávnené odmietnuť žiadosti o jednostranné PCD, ak sa domnievajú, že dvojstranná alebo mnohostranná PCD je vhodnejšia, alebo ak sa domnievajú, že nie je vhodná žiadna PCD.

110. Práva ostatných daňových správ a daňovníkov by nemali byť existenciou jednostrannej PCD ovplyvnené. Ak sa uzavrie jednostranná PCD, nemalo by sa následne vylúčiť konanie na dosiahnutie vzájomnej dohody.

111. V rámci kódexu správania (zdaňovanie podnikov) sa členské štáty zaviazali spontánne si vymieňať údaje o uzavretých jednostranných PCD. Mala by sa uskutočniť výmena informácií s ostatnými daňovými správami, ktorých sa jednostranná PCD priamo týka a k tejto výmene informácií by malo dôjsť čo najrýchlejšie po uzavretí PCD.

Uľahčenie PCD pre malé a stredné podniky

112. Daňové správy by mali využiť svoje skúsenosti s problémami, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, aby zjednodušili ich prístup k PCD v prípadoch, keď sú PCD užitočné na predchádzanie sporom alebo ich riešenie.

Dodatok A – Zoznam druhov informácií, ktoré bude pravdepodobne potrebné uviesť vo formálnej žiadosti o dvojstrannú alebo mnohostrannú PCD.

Skutočné informácie sa budú odlišovať v závislosti od skutočností daného prípadu a bude nutné ich prediskutovať medzi daňovníkmi a daňovými správami, v ideálnom prípade na prípravnom stretnutí.

Tieto informácie možno zaradiť do dvoch všeobecných kategórií: Informácie o minulosti – historické informácie, ktoré už môžu existovať v určitom formáte, avšak bude nutné ich zhromaždiť na účely PCD, a informácie, ktoré možno bude nutné vytvoriť špecificky pre PCD.

Členské štáty by mali mať pri posudzovaní historických informácií na pamäti, že PCD sa týkajú budúcnosti a že historické informácie môžu mať pre budúce obdobia menší význam. Historické informácie však budú potrebné na zasadenie PCD do určitej perspektívy a na prijímanie lepších úsudkov týkajúcich sa budúcnosti.

Prípravná etapa je pre daňovú správu a daňovníka vhodným časom na prijatie rozhodnutia, aké informácie by mali byť k formálnej žiadosti priložené. Cieľom by mala byť snaha o dosiahnutie rovnováhy, aby mala daňová správa dostatok informácií na riadne posúdenie žiadosti a aby daňovník nemusel poskytovať zbytočne zaťažujúce množstvo informácií.

V každom prípade má daňová správa právo požadovať ďalšie informácie a daňovník má právo ďalšie informácie predkladať.

113. Mená a adresy všetkých pridružených podnikov (vrátane všetkých stálych zariadení) v PCD.

114. Štruktúra skupiny znázorňujúca všetky subjekty zúčastňujúce sa na obchode podnikov v PCD.

115. Analýza trendov v priemyselnom odvetví a na trhu, od ktorých sa očakáva vplyv na podnikanie. Mali by sa prípadne poskytnúť aj marketingové alebo finančné štúdie daných činností, ktoré vedú k tomuto očakávaniu. Mal by sa poskytnúť náčrt obchodnej stratégie, ktorej použitie sa predpokladá v období, na ktoré sa vzťahuje PCD, a v prípade odlišnosti náčrt stratégie, použitej v predošlých obdobiach. Tento opis môže zahŕňať predpoklady zahrnuté v plánoch do budúcnosti, rozpočty na riadenie, informácie o očakávaných obchodných trendoch a o hospodárskej súťaži, ako aj budúcu stratégiu v oblasti marketingu, výroby alebo výskumu a vývoja. Mohli by sa poskytnúť aj informácie o tom, kto má právomoc a zodpovednosť v oblasti vypracovania a nariaďovania obchodnej stratégie.

116. Obdobie, v ktorom by sa podľa želania daňovníka mala uplatňovať PCD vrátane prípadnej žiadosti o retroaktivitu.

117. Funkčná analýza (pozri dodatok B) strán a transakcií, na ktoré sa PCD vzťahuje.

118. Dôvod, prečo sa daňovník domnieva, že PCD je vhodným riešením pre tieto konkrétne transakcie.

119. Základné hypotézy, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou PCD.

120. Podrobnosti navrhovanej metodiky pre zahrnuté transakcie a dôkaz, ktorým sa potvrdzuje názor, že sa tým dosiahnu výsledky, ktoré sú v súlade so zásadou trhovej nezávislosti. V závislosti od metodiky a spôsobu jej uplatnenia by tento dôkaz mohol obsahovať:

121. preskúmanie piatich činiteľov porovnateľnosti OECD vrátane prvkov porovnávania a prípadných úprav uskutočnených na dosiahnutie porovnateľnosti,

122. dôvody, prečo sa zvolila metóda uvedená v žiadosti o PCD,

123. preukázanie spôsobu implementácie navrhovanej metodiky s odkazom na finančné informácie.

124. Zoznam všetkých už uzavretých PCD ktorýmkoľvek z pridružených podnikov zúčastňujúcich sa na PCD, ktoré sa vzťahujú na rovnaké alebo podobné transakcie, ak ich daňové orgány ešte nemajú k dispozícii.

125. Podrobné finančné informácie o subjektoch, ktoré sú účastníkmi PCD, vzťahujúce sa na tri roky predchádzajúce danej PCD. Mohli by sem patriť:

126. zákonom predpísané účtovné závierky za tri roky,

127. analýza produktov/služieb, v ktorej sa vykazujú hrubé a čisté rozpätia so súvisiacimi nákladmi na produkty/služby, ktoré sa majú začleniť do PCD, v prípade dostupnosti a užitočnosti.

128. Zoznam všetkých právnych dohôd medzi ktorýmikoľvek pridruženými podnikmi, ktoré majú vplyv na transakcie v PCD. Napríklad dohody o licenciách, nákupe, distribúcii, službách v rámci výskumu a vývoja.

129. V prípade rokov, na ktoré sa požaduje retroaktivita, pokiaľ to vnútroštátne právne predpisy umožňujú, podrobnosti o daňovom postavení každého zahrnutého subjektu za dané roky, napr. schválené daňové priznanie, daňové priznanie podané, ale neschválené, podané daňové priznanie, ktoré je predmetom kontroly atď., spolu s podrobnosťami o každom dosiaľ otvorenom konaní na dosiahnutie vzájomnej dohody a analýzou časových lehôt stanovených v právnych predpisoch každej relevantnej jurisdikcie s cieľom určiť, či možno posudzované roky upraviť.

Dodatok B: Funkčná analýza

Funkčná analýza je kľúčovým nástrojom v každej činnosti transferového oceňovania. Obsah by sa mal prispôsobiť konkrétnemu daňovníkovi a transakciám v PCD. V závislosti od situácie by sa v žiadosti o PCD malo do určitej miery tiež preukázať, ktorý subjekt vykonáva ktoré funkcie v rámci súboru činností daného medzinárodného podniku. Daňové správy by však mali mať na zreteli, že neposudzujú transakcie, ktoré nie sú v PCD. Tieto informácie im budú musieť stačiť na pochopenie oboch strán skúmaných transakcií.

Činnosti a funkcie

Všetky činnosti týkajúce sa transakcií začlenených do PCD by sa mali opísať (výskum a vývoj, výroba, distribúcia, uvádzanie na trh, druh poskytnutých služieb atď.) Hospodárska a podnikateľská hodnota týchto činností by sa mala objasniť zároveň s podrobnosťami o vzájomnom pôsobení týchto činností s činnosťami vykonávanými inými subjektmi skupiny. Mal by sa opísať trh a postavenie subjektu na tomto trhu spolu s typom zákazníka, charakter predávaného produktu, spôsob jeho vývoja alebo získania, od koho sa získava a komu sa predáva.

Riziká:

Mali by sa opísať a posúdiť riziká, ktoré preberá subjekt v súvislosti s transakciami v PCD. Typické riziká sa môžu týkať produktu, technológií, zastaranosti, trhu, úveru, menového kurzu a práva.

Použité aktíva

Mali by sa opísať výška a typ prevádzkového kapitálu, ako aj hmotné a nehmotné aktíva použité v PCD. Ak je to možné, opäť by sa mal analyzovať ich relatívny význam v obchodovaní.

Ďalšie podrobné údaje budú potrebné, ak sa v transakciách začlenených do PCD využije právo duševného vlastníctva. Mali by sa poskytnúť informácie o tom, ako sa v rámci skupiny právo duševného vlastníctva vytvorilo, alebo ako ho skupina získala. Malo by sa objasniť, ktorý subjekt teraz vlastní právo duševného vlastníctva a ako ho získal, ako ho využíva a aká je pridaná hodnota tohto práva pre podnikanie.

Dodatok C: Nezáväzný časový plán uzavretia PCD

Každá PCD je odlišná; preto pri stanovovaní spoločného časového plánu pre každú PCD existujú isté riziká. Osvedčeným postupom pre všetky strany je sformulovať časový plán čo najskôr po prijatí žiadosti o PCD. Daňové správy môžu čo najviac skrátiť čas na prerokovanie PCD tým, že informácie preskúmajú rýchlo a účinne; daňovníci môžu zasa čo najviac skrátiť čas na prerokovanie PCD tým, že úplné informácie poskytnú rýchlo. Nižšie uvedený časový plán slúži na ilustráciu, obsahuje však všetky etapy, ktoré sa v PCD zvyčajne nachádzajú.

Prípravná etapa – neformálna žiadosť – 0. mesiac

Daňovník, ktorý žiada o PCD, sa neformálne skontaktuje s dvomi daňovými správami. Daňové správy si vypočujú argumenty daňovníka a poskytnú stanovisko o vhodnosti PCD pre tento konkrétny prípad. Daňové správy uskutočnia vzájomné konzultácie, aby sa ubezpečili, že obe poskytnú súhlasné stanovisko. Každá daňová správa s daňovníkom stručne prediskutuje, aké informácie by sa mali poskytnúť v prvom rade, a preskúma, aká metodika bude vhodná.

1. – 3. mesiac

Každá daňová správa dostane formálnu žiadosť. Príslušné orgány vypracujú v 1. mesiaci časový plán na zhodnotenie a prerokovanie PCD. Obe daňové správy nezávisle uskutočnia počiatočný prieskum a v prípade potreby požiadajú daňovníka o informácie.

4. – 12. mesiac

Daňové správy pokračujú v nezávislom hodnotení a plne pritom spolupracujú s daňovníkmi. Mohlo by sa uskutočniť prvé osobné stretnutie, na ktorom daňovník predloží svoju žiadosť všetkým zúčastneným stranám. Príslušné orgány uskutočnia v prípade potreby vzájomné konzultácie. Daňovník sa podieľa na tomto hodnotení a zúčastňuje sa na konzultáciách. Každá daňová správa sformuluje na konci tohto obdobia svoje stanovisko. Príslušné orgány si môžu vymeniť stanoviská. Dohodnú sa na stretnutí v 14. mesiaci, aby ich spoločne prediskutovali.

13. mesiac

Každý príslušný orgán zhodnotí stanovisko iného príslušného orgánu a v prípade potreby požiada o ďalšie informácie. (Iná alternatíva: v 12. mesiaci vydá jeden príslušný orgán stanovisko a v 13. mesiaci vydá iný príslušný orgán stanovisko, ktorým vyvráti to predošlé a navrhne alternatívy.)

14. – 16. mesiac

Medzi príslušnými orgánmi sa uskutočňujú rokovania. Ďalšie objasnenia poskytne daňovník, ktorý je o rokovaniach príslušných orgánov informovaný.

17. mesiac

Príslušné orgány dosiahnu dohodu. S daňovníkmi sa uskutočnia konzultácie, daňovníci uvedú svoj súhlas.

18. mesiac

Medzi príslušnými orgánmi sa formálne odsúhlasí PCD. Vykoná sa výmena formálnych dokumentov. Daňovníci dostanú ubezpečenie, že PCD je prijateľná.

Zložitejšie prípady môžu trvať dlhšie, ale vďaka spolupráci s daňovníkom a plánovaniu všetkých strán by sa mal čas potrebný na uzavretie PCD obmedziť na minimum.

Dodatok D: Obsah stanovísk príslušných orgánov

Keďže každý prípad bude iný, stanoviská sa budú líšiť. Nižšie sa uvádzajú všeobecné usmernenia, ktoré by mali byť uplatniteľné, pokiaľ ide o obsah všetkých stanovísk. Kľúčom na ukončenie postupu PCD bez zbytočného odkladu bude vždy začatie rokovaní príslušných orgánov najčastejšie prostredníctvom stanoviska čo najskôr po prijatí žiadosti.

Často bude vhodné, aby stanovisko obsahovalo:

130. Záver príslušného orgánu spolu s odôvodnením. Mal by obsahovať podrobné informácie o uprednostňovanej metodike a dôvody tohto uprednostnenia.

131. Dôvody prípadného odmietnutia alebo zmeny metódy, ktorú daňovník na počiatku uprednostňoval.

132. Podrobnosti o skutočnostiach, ktoré sa považujú za najdôležitejšie na vyvodenie vyššie uvedeného záveru. Osobitná pozornosť by sa mala v prípade potreby venovať skutočnostiam, ktoré sa objavili počas postupu PCD v protiklade s pôvodnou žiadosťou.

133. Podrobnosti o základných hypotézach, od ktorých bude závisieť PCD.

134. Stanovisko týkajúce sa prípadného retrospektívneho prvku a budúce trvania PCD.

135. Návrhy spôsobu monitorovania PCD.

136. Opis zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa PCD bude riadiť a ktorými sa bude poskytovať právna istota pre daňovníka.

Dodatok E: Podrobnosti, ktoré PCD bude zrejme musieť obsahovať

137. Trvanie PCD a deň nadobudnutia platnosti.

138. Podrobnosti o metodike prijateľnej na určenie transferového oceňovania a o základných hypotézach (pozri dodatok F), ktoré sa musia dodržať, aby sa PCD mohla uplatňovať.

139. Dohoda, že PCD bude pre príslušnú daňovú správu záväzná.

140. Dohoda o spôsobe monitorovania PCD.

141. Dohoda o tom, aké dokumenty sa majú uchovávať počas celého trvania PCD, aby sa mohlo uskutočniť monitorovanie, napr. výročná správa.

142. Dohoda o prípadnej retroaktivite.

143. Okolnosti, ktoré si budú vyžadovať revíziu PCD.

144. Okolnosti, ktoré budú mať za následok, že od PCD sa v budúcnosti odstúpi, alebo sa od nej odstúpi dokonca so spätnou platnosťou (napríklad ak sa poskytli nepravdivé informácie.)

DODATOK F – Základné hypotézy

Základné predpoklady sa budú líšiť v závislosti od PCD, avšak je možné, že tieto predpoklady sa budú musieť vypracovať v niektorých z týchto oblastí:

145. príslušné vnútroštátne daňové predpisy a zmluvné ustanovenia;

146. clá, dovozné obmedzenia a nariadenia vlády;

147. hospodárske podmienky, trhový podiel, trhové podmienky, konečná predajná cena a objem predaja;

148. charakter funkcií a riziká podnikov podieľajúcich sa na transakciách;

149. výmenné kurzy, úrokové sadzby, úverový rating a kapitálová štruktúra;

150. riadenie alebo finančné účtovníctvo a klasifikácia príjmov a výdavkov;

151. podniky, ktoré budú pôsobiť pod každou jurisdikciou a forma tohto pôsobenia.

[1] Ú. v. EÚ C/2004/122, 30.4.2004, s. 4

[2] Ú. v. EÚ C/2006/176, 28.7.2006, s. 8

[3] Ú. v. ES L/1990/225, 20.8.1990 – Dohovor 90/436/EHS

[4] Ú. v. EÚ C/2006/49, 28.2.2006, s. 23

[5] Ú. v. EÚ C/2006/176, 28.7.2006, s. 1

[6] Zatiaľ neuverejnené.

[7] Ú. v. EÚ C/2005/160, 30.6.2005, s. 1-22