52005DC0322

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 15.07.2005

KOM(2005) 322 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Plán prekonávania (PSE)

[pic]

OBSAH

1. Úvod 3

2. Krátkodobé a strednodobé zmeny (2005 – 2009) 3

2.1. Špecifikovaný rizikový materiál 3

2.1.1. Súčasné právne predpisy 3

2.1.2. Budúce politické možnosti 3

2.2. Zákaz kŕmenia 3

2.2.1. Súčasné právne predpisy 3

2.2.2. Budúce politické možnosti 3

2.3. Programy monitorovania 3

2.3.1. Hovädzí dobytok 3

2.3.2. Malé prežúvavce 3

2.3.3. Jeleňovité 3

2.4. Kategorizácia krajín podľa rizika BSE 3

2.5. Preskúmanie postupov utratenia so zreteľom na PSE u malých prežúvavcov 3

2.5.1. Súčasné právne predpisy 3

2.5.2. Budúce politické možnosti 3

2.6. Utratenie zvierat kohorty u hovädzieho dobytka 3

2.6.1. Súčasné právne predpisy 3

2.6.2. Budúce politické možnosti 3

2.7. Obmedzenia pre Spojené kráľovstvo 3

2.7.1. Súčasné právne predpisy 3

2.7.2. Budúce politické možnosti 3

3. Dlhodobé zmeny (2009 – 2014) 3

3.1. Monitorovanie 3

3.2. Špecifikovaný rizikový materiál 3

3.3. Certifikácia stád 3

3.4. Genetická rezistencia kôz 3

4. Možnosti v prípade, že pozitívny trend nepokračuje 3

5. Záver 3

6. Príloha I 3

7. Príloha II: Údaje z monitorovania 3

8. Príloha III: Náklady spojené s programom monitorovania 3

1. ÚVOD

Komisia viackrát rokovala s členskými štátmi a Európskym parlamentom o ďalších krokoch politiky BSE. Tieto rokovania sa týkali rôznych bodov, napríklad špecifikovaného rizikového materiálu (ŠRM), zákazu kŕmenia a veku testovania.

Dosiahli sme štádium, v ktorom je možné predvídať určité zmeny v prípade, že pozitívny trend bude pokračovať a že sa zabezpečia príslušné vedecké podmienky bez toho, aby sa ohrozilo zdravie spotrebiteľa alebo politika eradikácie BSE. Rôzne indikátory už skutočne naznačujú priaznivý trend v súvislosti s nákazou BSE a jednoznačné zlepšenie situácie v posledných rokoch, ktoré sú výsledkom prijatia opatrení zameraných na znižovanie rizika. Okrem toho inšpekčné správy naznačujú, že sa zlepšila implementácia predpisov súvisiacich s BSE v členských štátoch. Hlavné indikátory sú zobrazené v grafoch 1 - 3 v prílohe I.

Bol zaznamenaný výrazný pokles počtu prípadov choroby BSE v EÚ (vyše 850 prípadov BSE v EÚ 25 v roku 2004 v porovnaní s 2129 prípadmi BSE v EÚ 15 v roku 2002). Z týchto údajov jasne vyplýva klesajúci trend v súvislosti s pozitívnymi prípadmi BSE, ktoré boli zistené v posledných štyroch rokoch, a 35 % zníženie od roku 2002. Pokles počtu prípadov u vekovej kohorty od roku 1996 je zobrazený v grafe I v prílohe I.

Graf 2 v prílohe I zobrazuje rok narodenia prípadov zvierat pozitívnych na BSE zistených od roku 2001 s výnimkou Spojeného kráľovstva. Vrchol krivky a následne klesajúci trend naznačujú hlavnú kontamináciu potravou v rokoch 1994 – 1995, po ktorej nasledoval výrazný pokles v dôsledku prijatia opatrení súvisiacich s BSE, napr. čiastočný zákaz kŕmenia v roku 1994 a úplný zákaz kŕmenia v roku 2001. Vplyv úplného zákazu kŕmenia z roku 2001 je možné zhodnotiť len v nasledujúcich rokoch, pretože hlavné inkubačné obdobie predstavuje v prípade BSE 6 – 8 rokov.

Graf 3 v prílohe I ilustruje, že priemerný vek pozitívnych prípadov u zdravých jatočných zvierat v EÚ 15 vzrástol v období rokov 2001 – 2004 zo 76,2 mesiacov na 95,0 mesiacov, v roku 2004 bol priemerný vek pozitívnych prípadov u zdravých jatočných zvierat v nových členských štátoch 79,9 mesiacov. Táto skutočnosť naznačuje, že kontaminácia vznikla v určitom období v minulosti skôr, ako sa na úrovni Spoločenstva začali uplatňovať prísne opatrenia v súvislosti s BSE.

Na základe zlepšenia situácie Komisia vyvinula túto iniciatívu: predložiť plán prekonávania BSE v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte.

V otvorenej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami a pomocou fundovanej komunikačnej stratégie by sa ako dôsledok vedeckého posúdenia malo iniciovať uvoľnenie opatrení. S ohľadom na politické dôsledky prvej a druhej krízy v súvislosti s BSE si toto uvoľnenie vyžaduje politickú odvahu členských štátov, hoci je vedecky oprávnené. Pri vypracovávaní stratégie sa pripisuje najväčší význam dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v oblastiach prevencie, kontroly a eradikácie prenosnej spongiformnej encefalopatie, ktorá sa budovala niekoľko rokov. V tomto procese je však takisto dôležité, aby neunikli z pozornosti iné hrozby pre zdravie zvierat a ľudí, ktoré sa objavili v posledných rokoch, vrátane chorôb ako SARS a nových variantov moru hydiny. Na základe bilancie dôkazov rastie potreba opätovného prehodnotenia súčasných priorít v oblasti bezpečnosti potravín a zdravia zvierat. Sľubné trendy v súvislosti s BSE si zaslúžia, aby sa uváženým spôsobom preskúmali možnosti týchto nových hrozieb.

2. KRÁTKODOBÉ A STREDNODOBÉ ZMENY (2005 – 2009)

2.1. Špecifikovaný rizikový materiál

Strategický cieľ:

zabezpečiť a udržať súčasný stupeň ochrany spotrebiteľa pomocou pokračujúceho bezpečného odstraňovania ŠRM, ale modifikovať zoznam/vekové kritériá na základe nového a ďalej sa rozvíjajúceho vedeckého stanoviska

2.1.1. Súčasné právne predpisy

Špecifikovaný rizikový materiál je najdôležitejším opatrením ochrany verejného zdravia. Pôvodný zoznam ŠRM bol zostavený na základe vedeckých poznatkov pred rokom 1995 a zásady preventívnosti. Odvtedy sa všeobecná situácia zlepšila a k dispozícii sú nové vedecké poznatky. Obmedzenia týkajúce sa používania ŠRM zahŕňajú zákaz používania takýchto výrobkov pri výrobe odvodených výrobkov, ako sú loj, želatína, kolagén a fosforečnan vápenatý, na účel použitia v potravinách a krmive.

2.1.2. Budúce politické možnosti

Akákoľvek zmena v súčasnom zozname špecifikovaného rizikového materiálu by sa mala zakladať na nových vedeckých poznatkoch a mala by prispieť k udržaniu existujúcej vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v rámci Európskej únie. Okrem toho by sa pri revízii postupov v súvislosti so ŠRM mali použiť údaje získané na základe aktívneho monitorovania BSE.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP) prijal 27.-28. apríla 2005 stanovisko ohľadom ŠRM, v ktorom vyjadril podporu zvýšeniu súčasnej vekovej hranice z 12 na 21 alebo 30 mesiacov pre centrálne nervové tkanivo so zreteľom na skutočnosť, že prípady BSE sa vyskytujú u mladých jedincov veľmi zriedkavo. Toto stanovisko je podnetom k úvaham o zmene súčasného zoznamu ŠRM a predovšetkým v prvom rade o zmene vekovej hranice pre odstraňovanie chrbtice.

Zoznam ŠRM u malých prežúvavcov závisí od výsledku hodnotenia rizika, ktoré v súčasnosti vykonáva EÚBP.

Kým budú k dispozícii vedecké informácie o loji, normy spracovania kolagénu a želatíny sa budú ďalej zdokonaľovať, prípadne sa uvoľnia súčasné požiadavky.

2.2. Zákaz kŕmenia

Strategický cieľ:

uvoľniť určité opatrenia úplného zákazu kŕmenia uplatňovaného v súčasnosti, ak budú splnené určité podmienky

2.2.1. Súčasné právne predpisy

Zákaz kŕmenia dobytku, oviec a kôz mäsokostnou múčkou z cicavcov (MBM, mammalian meat and bone meal) bol zavedený v júli 1994. Tento čiastočný zákaz bol 1. januára 2001 rozšírený o zákaz používania spracovanej živočíšnej bielkoviny v krmive pre zvieratá, ktoré sa chovajú na účel výroby potravy, s účinnosťou v celej EÚ, pričom sa prijali niektoré výnimky ako používanie rybej múčky pre neprežúvavce. Prítomnosť zakázaných zložiek živočíšneho pôvodu v krmive sa považuje za porušenie zákazu kŕmenia, napr. princípu nulovej tolerancie.

2.2.2. Budúce politické možnosti

Východiskovým bodom revízie ustanovení súvisiacich so súčasným zákazom kŕmenia by malo byť zhodnotenie rizika, ale zároveň by sa mali zohľadniť kontrolné nástroje, pomocou ktorých sa hodnotí a zabezpečuje evaluácia a primeraná implementácia tohto zákazu kŕmenia.

2.2.2.1. Enviromentálna kontaminácia (repné odrezky)

Analýzy v Nemecku ukazujú, že sa v repných odrezkoch často vyskytujú kosti (až do 10 %), čomu sa nemožno vyhnúť. Pravdepodobne pochádzajú z kostných fragmentov voľne žijúcich zvierat v pôde, ktorá sa lepí na repy, až nakoniec preniknú do odrezkov cukrovej repy, ktorými sa kŕmia prežúvavce. Zavedenie prahu tolerancie pre prítomnosť kostných fragmentov v odrezkoch cukrovej repy a iných krmivách v dôsledku tejto enviromentálnej kontaminácie prichádza do úvahy len vtedy, keď zo spoľahlivého zhodnotenia rizika vyplynie, že nehrozí riziko krížovej kontaminácie alebo neoprávneného používania mäsokostnej múčky (MBM, meat-and-bone meal).

2.2.2.2. Rybia múčka

• Používanie rybej múčky je v súčasnosti zakázané v krmive pre prežúvavce a takisto existujú dôležité podmienky, ktoré sa vzťahujú na jej používanie v krmive pre neprežúvavce. Z dôvodu nebezpečenstva krížovej kontaminácie sa môže navrhnúť zavedenie prahu tolerancie pre prítomnosť malého množstva rybej múčky v krmive pre prežúvavce, aby sa získala stratégia viac založená na hodnotení rizika. Účelom takejto tolerancie je odstrániť nežiaduce vedľajšie účinky zákazu rybej múčky v krmive pre neprežúvavce, pričom sa zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu, ktorý sa vyslovil proti používaniu rybej múčky v krmivách pre prežúvavce.

• V polovici roku 2005 sa očakáva, že Európsky parlament sa všeobecne vyjadrí k téme rybej múčky. V rozhodnutí o prípadnom uvoľnení opatrení v súvislosti so zákazom rybej múčky sa zohľadní výsledok diskusie v Európskom parlamente.

2.2.2.3. Zrušenie ustanovení zákazu kŕmenia pre neprežúvavce

Ďalšie zlepšenie v súvislosti s rozlišovaním živočíšnych bielkovín, ktoré sú špecifické pre určité druhy, môže vyústiť do zmeny a doplnenia ustanovení o používaní živočíšnych výrobkov v krmivách, predovšetkým o bielkovinách neprežúvavcov, pričom sa zohľadní zákaz vnútrodruhovej recyklácie v nariadení (ES) č. 1774/2002 (napr. kŕmenie ošípaných mäsokostnou múčkou z hydiny). Už od roku 2001 sa čaká na rozlišovacie testy. Výsledkom povinnej dvadsať minútovej úpravy bielkovín cicavcov pri teplote 133 °C a 3 baroch sú veľmi malé fragmenty živočíšnych bielkovín, ktoré sa ťažko dokazujú pomocou súčasných analytických metód.

Až do validácie rozlišovacích testov a získania výsledkov kvantitatívneho zhodnotenia rizika zo strany EÚBP v súvislosti s rizikom, ktoré predstavuje malé množstvo MBM, sa môže navrhnúť zavedenie prahu tolerancie pre malé množstvá mäsokostnej múčky v krmive bez toho, aby sa ohrozili súčasné eradikačné opatrenia.

2.2.2.4. Loj

V súčasnosti neexistujú žiadne opatrenia v súvislosti s používaním loja v krmive (alebo potrave), pomocou ktorých by sa zabránilo prenosu PSE. Obmedzenie v súvislosti s používaním špecifikovaného rizikového materiálu sa uplatňuje dodatočne k povinnému čisteniu kafilerických tukov v zmysle nariadenia (ES) č. 1774/2002 tak, aby maximálne úrovne zvyšných nerozpustných nečistôt nepresahovali 0,15 % hmotnosti. Prípadná potreba budúcich ustanovení o loji, predovšetkým pokiaľ pôjde o používanie v mliečnych náhradách, závisí od výsledku kvantitatívneho zhodnotenia rizika (QRA, quantitative risk assessment).

2.3. Programy monitorovania

Strategický cieľ:

znížiť počet testov u hovädzieho dobytka a zároveň pokračovať v zisťovaní účinnosti prijatých opatrení a v cielenejších aktivitách monitorovania

2.3.1. Hovädzí dobytok

2.3.1.1. Súčasné právne predpisy

Do polovice roku 2000 sa väčšina zistených prípadov BSE identifikovala pomocou tradičného pasívneho monitorovania, napr. pomocou prehliadky a povinného hlásenia zvierat podozrivých z príznakov alebo klinických symptómov nákazy BSE. Zistenie BSE u zdravého jatočného dobytka v roku 2000 naznačuje potrebu aktívneho monitorovania, ktoré sa zaviedlo v celom Spoločenstve na začiatku roku 2001. Programy aktívneho monitorovania sa začali realizovať v júli 2001 a naďalej zahŕňajú:

- testovanie všetkých rizikových zvierat vo veku viac ako 24 mesiacov (uhynutých zvierat, zvierat, ktoré museli byť utratené, a zvierat s klinickými príznakmi pri prehliadke ante mortem),

- testovanie všetkých zdravých jatočných zvierat vo veku nad 30 mesiacov (spolu 10 miliónov kusov hovädzieho dobytka za rok).

V tabuľke 1 v prílohe II sa uvádza počet zvierat testovaných od roku 2001 podľa rôznych vekových skupín a rôznych kategórií (zdravé jatočné zvieratá, rizikové zvieratá, uhynuté zvieratá).

Pre krajiny, ktoré zistili BSE v populácii hovädzieho dobytka, je cieľom monitorovania účinnosť kontrolných opatrení, akými sú zákaz kŕmenia a odstránenie ŠRM, pričom sa sleduje rozvoj prevalencie BSE. Okrem toho je cieľom monitorovania v krajinách (v súčasnosti) bez prípadov BSE ukázať, že BSE je pod dohodnutým prahom. Je potrebné poznamenať, že hoci aktívne monitorovanie BSE nepredstavuje opatrenie na ochranu verejného zdravia, prispelo k nárastu dôvery spotrebiteľa a hralo úlohu v komunikačnej stratégii určitých členských štátov. Okrem toho poskytli výsledky monitorovania údaje potrebné na evaluáciu zmeny súčasného zoznamu špecifikovaných rizikových materiálov.

2.3.1.2. Budúce politické možnosti

a) Epidemiologické úvahy

Na základe výsledkov prebiehajúceho programu monitorovania a očakávaných výsledkov komplexných programov testovania v nových členských štátoch je možné predpokladať, že revízia programov monitorovania sa uskutoční v roku 2005 s cieľom stanoviť stratégiu, ktorá prejde zo súčasného režimu testovania k modelu dlhodobého monitorovania podľa vzoru referenčných laboratórií Spoločenstva. Rôzne možnosti takéhoto prechodu by sa mali analyzovať s epidemológmi a štatistikmi, pričom by sa mali zohľadniť vyššie uvedené ciele a pomer medzi nákladmi a ziskami. Takýmito možnosťami sú:

• postupné zvyšovanie vekovej hranice najprv pre zdravé jatočné zvieratá a uhynuté zvieratá; postupné zvyšovanie vekovej hranice by záviselo od výsledkov prebiehajúcich programov monitorovania,

• pokles monitorovania hovädzieho dobytku narodeného v rokoch, z ktorých sú k dispozícii štatisticky dostatočné informácie o prevalencii BSE, ale so zameraním na (súčasné) roky narodenia, z ktorých sú k dispizíciii len obmedzené informácie.

b) Úvahy o nákladoch a ziskoch

So zreteľom na cieľ monitorovania by sa mali zvážiť náklady spojené s programom monitorovania z aspektu informácií získaných prostredníctvom tohto monitorovania. Podrobnosti v súvislosti s nákladmi sú uvedené v prílohe II k tomuto dokumentu. Náklady zahŕňajú spolufinancovanie Komisiou a náklady financované členskými štátmi[1].

V tabuľke 2 v prílohe II sa uvádzajú náklady na zistenie každého pozitívneho prípadu v rôznych vekových skupinách. Všimnite si, že náklady na zistenie jedného pozitívneho prípadu v roku 2002 v rámci monitorovania zdravých jatočných zvierat vo vekovej skupine 30 – 35 mesiacov predstavujú 302 miliónov eur.

2.3.2. Malé prežúvavce

2.3.2.1. Súčasné právne predpisy

Okrem povinnej prehliadky a hlásenia oviec a kôz podozrivých z nákazy s príznakmi alebo klinickými symptómami PSE bol zavedený na začiatku roku 2002 program aktívneho monitorovania. Od potvrdenia BSE u jednej kozy na začiatku roku 2005 zahŕňa aktívne monitorovanie:

- testovanie minimálnej veľkosti vzorky rizikových zvierat vo veku viac ako 18 mesiacov (uhynuté zvieratá, zvieratá, ktoré museli byť utratené, a zvieratá s klinickými príznakmi pri prehliadke ante mortem), vrátane do 10 000 oviec a 10 000 kôz na členský štát,

- testovanie 10 000 zdravých jatočných oviec vo veku viac ako 18 mesiacov v členských štátoch s veľkou populáciou a štatisticky fundovaným, ale vysokým minimálnym počtom zdravých jatočných kôz vo veku viac ako 18 mesiacov. Vo väčšine členských štátov sa testujú všetky zdravé jatočné kozy.

Súčasné rozšírené monitorovanie u kôz sa preskúma v druhej polovici roku 2005 a umožní rýchlo a lepšie odhadnúť BSE u kôz s cieľom zistiť, či dokázaný pozitívny prípad BSE u kozy narodenej v roku 2000 a utratenej vo Francúzsku v roku 2002 bol ojedinelým prípadom.

2.3.2.2. Budúce politické možnosti

Ďalšie monitorovanie u malých prežúvavcov závisí od odhadnutej prevalencie BSE u týchto zvierat, a teda od výsledkov súčasného rozšíreného monitorovania u kôz a od výsledkov rozlišujúceho testovania nových prípadov a, ak to bude možné, analýz prípadov TSE v minulosti. V prípade, že výsledky prebiehajúceho monitorovania naznačia, že jeden zistený prípad BSE u kozy bol ojedinelým prípadom, môže sa monitorovanie zredukovať alebo pokračovať v obmedzenom období, aby sa zvýšila spoľahlivosť výsledkov narastajúceho testovania.

V najhoršom prípade, t. j. keď sa zistí nárast prípadov BSE u malých prežúvavcov, je možné predpokladať nárast monitorovania.

2.3.3. Jeleňovité

V súčasnosti sa neplánujú žiadne opatrenia v rámci EÚ v súvislosti s chorobou chronického chradnutia (CWD, Chronic Wasting Disease). Neexistuje dôkaz o tom, že sa CWD objavila v EÚ alebo ak áno, tak len s veľmi nízkou prevalenciou, pretože v opačnom prípade by sa už medzitým musela zistiť. Takisto neexistuje žiadny konkrétny dôkaz o prenose CWD na človeka alebo o náchylnosti jeleňovitých na BSE. V prípade, že by sa v rámci experimentálneho alebo terénneho výskumu potvrdila niektorá z uvedených skutočností, musela by sa zmeniť stratégia v súvislosti s CWD.

Z dôvodu obmedzených údajov z monitorovania v EÚ sa začne na začiatku roku 2006 zisťovanie, ktorého cieľom bude potvrdiť situáciu. Pôjde o cielené zisťovanie v súlade so stanoviskom EÚBP. Pred začiatkom zisťovania by sa v prípravnej fáze zisťovania mali zvážiť rôzne opatrenia rizikového manažmentu, predovšetkým pokiaľ ide o aktivitu, ktorá by mala nasledovať po zistení pozitívneho prípadu CWD u jeleňovitých. Pritom by sa malo zohľadniť vedecké stanovisko k riziku.

2.4. Kategorizácia krajín podľa rizika BSE

Strategický cieľ:

zjednodušiť kritériá kategorizácie a uzavrieť kategorizáciu krajín pred 1. júlom 2007

Cieľom kategorizácie podľa rizika BSE je definovať obchodné pravidlá pre každú rizikovú kategóriu, ktoré poskytnú dovážajúcim krajinám potrebnú záruku ochrany zdravia zvierat a verejného zdravia. Podmienky pre tento obchod sú už ustanovené v súčasných odporúčaniach Kódexu zdravia suchozemských zvierat („kódex“) Medzinárodného úradu pre nákazy zvierat (OIE, World Organisation for Animal health).

Päť súčasných kategorizačných kritérií v kódexe vedie ku konečnému štatútu BSE, ktorý bezpodmienečne nezodpovedá reálnej situácii. Je tak tomu preto, že niektoré z iných kritérií sú nepotrebne rigídne a nie sú primerané riziku. Okrem toho je súčasný systém s piatimi kritériami veľmi komplikovaný. Takisto nie je potrebné zachovať tri rôzne kategórie pre krajiny s rizikom BSE, keďže sú obchodné podmienky vo veľkom rozsahu podobné. Päť kategórií sa zaviedlo v nariadení o PSE v očakávaní dohody o revidovanom systéme v OIE. OIE začala pre dvoma rokmi proces preskúmania a zjednodušovania kategorizácie krajín v súlade s ich rizikom BSE do troch kategórií.

Na generálnom zhromaždení v máji 2005 sa dosiahla dohoda o postupe zjednodušenia kategorizácie, vrátane požiadaviek na monitorovanie v rámci rôznych kategórií. Postup zjednodušenej kategorizácie zahŕňa tri kategórie:

• kategória 1 : krajiny so zanedbateľným rizikom BSE a obmedzene aktívnym programom monitorovania, ktorý je zameraný na zistenie prevalencie 1 prípadu na 50 000 – dovozy sú povolené bez obmedzenia,

• kategória 2 : krajiny s kontrolovaným rizikom BSE a aktívnym programom monitorovania, ktorý je zameraný na zistenie prevalencie 1 prípadu na 100 000 – dovozy sú povolené, ak sa odstránil ŠRM,

• kategória 3 : krajiny s neurčitým rizikom BSE. Krajina môže vyvážať len obchodovateľné výrobky z obmedzeného zoznamu.

Na základe týchto nových medzinárodných štandardov by sa súčasné ustanovenia v rámci PSE nariadenia mali zmeniť a doplniť. Po prijatí nových kategorizačných kritérií by mala nasledovať kategorizácia krajín, pričom by sa začalo s najdôležitejšími obchodnými partnermi. Ak sa OIE do 1. júla 2007 nepodarí zrealizovať kategorizáciu krajín, Spoločenstvo by malo kategorizovať krajiny v súlade s novými medzinárodnými štandardmi.

2.5. Preskúmanie postupov utratenia so zreteľom na PSE u malých prežúvavcov

Strategický cieľ:

preskúmať a uvoľniť eradikačné opatrenia u malých prežúvavcov s ohľadom na prístupné nové diagnostické nástroje a zabezpečiť súčasnú úroveň ochrany spotrebiteľa

2.5.1. Súčasné právne predpisy

Súčasné ustanovenia si vyžadujú utratenie celého stáda v prípade, že sa zistila PSE u kôz, a úplné alebo čiastočné (citlivé genotypy) utratenie v prípade, že sa zistila PSE u oviec, vrátane netypických prípadov. S cieľom zabezpečiť genetickú rezistenciu v rámci populácie oviec bol od 1. apríla 2005 nariadený program minimálneho chovu pre stáda s vysokou genetickou hodnotou. Netypické prípady sú prípady PSE, u ktorých je možné vylúčiť BSE, ktorá sa často zisťuje pri aktívnom monitorovaní bez klinických symptómov, so žiadnym alebo veľmi obmedzeným rozširovaním v stáde, ale prítomná u oviec s genotypom, ktorý sa považuje za rezistentný voči BSE (na rozdiel od klasickej klusavky). Okrem toho môže molekulárne rozlišovacie testovanie s účinnosťou od januára 2005 vylúčiť prítomnosť BSE v priebehu niekoľkých týždňov vo väčšine prípadov PSE. Ak sa BSE vylúči, už neexistuje nebezpečenstvo rizika pre verejné zdravie a úplne utratenie stáda z dôvodov verejného zdravia by bolo neprimerané.

V tabuľke nižšie sa uvádza počet pozitívnych oviec a kôz v rámci infikovaného stáda.

Ovce | Kozy |

2002 | 1,3% | 0,7% |

2003 | 2,8% | 0,3% |

2004 | 3,5% | 1,2% |

Je potrebné poznamenať, že sa vo väčšine stád nezistili dodatočné prípady pri utratení, predovšetkým u netypických prípadov. V iných stádach sa zistila infekcia PSE u viac ako 40 % zvierat.

2.5.2. Budúce politické možnosti

Komisia by chcela navrhnúť uvoľnenie postupov utratenia pre všetky prípady, keď bola vylúčená BSE (ovce a kozy), so zvýšeným režimom testovania u infikovaných stád a utratením všetkých zvierat všetkých vekových skupín v infikovaných stádach chovaných na účel ľudskej konzumácie, u ktorých bol rýchly test negatívny. Podmienky certifikácie stáda by sa tiež mali považovať za dodatočný spôsob eradikácie PSE.

2.6. Utratenie zvierat kohorty u hovädzieho dobytka

Strategický cieľ:

ukončiť okamžité utratenie kohorty

2.6.1. Súčasné právne predpisy

V súčasných právnych predpisoch o PSE sa predpokladá zabitie a zničenie (utratenie) zvierat kohorty v súvislosti s pozitívnym prípadom BSE. Zvieratá kohorty sú zvieratá bez symptómov, ale o ktorých sa predpokladá, že sú z dôvodu epidemiologických súvislostí vystavené vysokému riziku nákazy BSE. Táto skutočnosť zahŕňa v prípade samíc potomstvo pozitívneho prípadu BSE („veková“ kohorta) alebo zvieratá, ktoré v prvom roku svojho života dostali to isté krmivo ako pozitívne zvieratá („kŕmne“ kohorty).

2.6.2. Budúce politické možnosti

Je možné zvážiť možnosti súčasného zničenia kohorty. Navrhovanou možnosťou by bolo odložiť utratenie a zničenie na koniec produktívneho veku, ako sa predpokladá v kódexe zdravia zvierat OIE, alebo povoliť, aby v prípade negatívneho výsledku rýchleho testu boli jatočné zvieratá prijaté do potravinového reťazca. Hoci by toto uvoľnenie umožnilo chov a používanie mlieka, rozhodnutie prijať výnimku z utratenia by bolo v kompetencii členských štátov, ktoré by mohli zohľadniť potenciálne dôsledky pre svoje vývozné trhy. Výnimka odložiť utratenie by bola záležitosťou rozhodnutia členských štátov. Toto uvoľnenie by neohrozilo súčasnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Uvoľnenie by znížilo nielen hospodársky dopad, ale aj sociálne dôsledky úplného zničenia kohort, ktoré predstavujú jednu z hlavných príčin námietok proti utrateniu.

V tabuľke nižšie sa uvádza počet zvierat utratených a testovaných v rokoch 2003 – 2004 a počet pozitívnych prípadov zistených u zvierat kohorty.

Rok | 2003 | 2004 | Spolu |

Testované zvieratá | 25 747 | 16 471 | 42 218 |

Prípady BSE | 10 | 5 | 15 |

V strednodobom horizonte sa môže uvažovať o utratení na účel ľudskej konzumácie pod podmienkou negatívneho testu PSE, odstránení špecifikovaného rizikového materiálu a klesajúcej prevalencii. So znižovaním prevalencie BSE sa takisto znižujú náklady na utratenie. Z aspektu spotrebiteľa (a obchodu) sa úplné utratenie a zničenie stáda môže uprednostniť predovšetkým v členských štátoch, v ktorých sa BSE nevyskytla alebo vyskytla len veľmi zriedkavo. Bolo by to rozhodnutie členského štátu.

2.7. Obmedzenia pre Spojené kráľovstvo

Strategický cieľ:

prerokovať zrušenie dodatočných obmedzení týkajúcich sa vývozu hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa zo Spojeného kráľovstva, ak sa dodržia stanovené podmienky

2.7.1. Súčasné právne predpisy

V rozhodnutí Rady 98/256/ES (rozhodnutí o embargu na Spojené kráľovstvo) a následných zmenách a doplneniach sa ustanovuje, že Spojené kráľovstvo musí zabezpečiť, aby sa živý hovädzí dobytok a výrobky z hovädzieho mäsa nevyvážali z jeho územia do iných členských štátov alebo do tretích krajín s výnimkou splnenia určitých špecifikovaných podmienok (vykostené mäso, vylúčenie hovädzieho dobytka vo veku viac ako 30 mesiacov atď.).

2.7.2. Budúce politické možnosti

Spojené kráľovstvo zaviedlo v roku 1996 pravidlo „nad tridsať mesiacov“ (OTM-Rule, Over-Thirty-Months Rule) ako opatrenie na ochranu verejného zdravia, ktoré zakazuje konzumovať mäso jatočného hovädzieho dobytka vo veku viac ako 30 mesiacov. Spojené kráľovstvo informovalo 1. decembra 2004 Komisiu o rozhodnutí nahradiť pravidlo OTM režimom testovania podľa vzoru iných členských štátov a trvalom vylúčení hovädzieho dobytka narodeného pred 1. augustom 1996 z potravinového a kŕmneho reťazca.

So zreteľom na možné zrušenie embarga na Spojené kráľovstvo by sa mali splniť rôzne podmienky pred začiatkom rokovaní. Zahŕňajú pokles výskytu prípadov BSE v Spojenom kráľovstve pod 200 prípadov BSE na milión dospelých jedincov dobytka a pozitívny výsledok inšpekcie Potravinového a veterinárneho úradu (FVO, Food and Veterinary Office) v júni 2005. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP) potvrdil 10. marca 2005 výskyt pod 200 prípadov BSE na milión dospelých jedincov dobytka.

V prípade, že sa splnia obidve podmienky, predovšetkým pozitívny výsledok inšpekcie FVO, môžu sa začať rokovania s členskými štátmi o zrušení embarga vo štvrtom štvrťroku 2005.

3. DLHODOBÉ ZMENY (2009 – 2014)

Strategický cieľ:

modifikovať opatrenia so zreteľom na súčasnú technológiu a nové vedecké poznatky

V prípade, že pozitívny trend bude pokračovať, je možné predpokladať so zreteľom na krátkodobé a strednodobé opatrenia ďalšie uvoľnenie opatrení. Aplikácia platných testov na živých zvieratách môže v budúcnosti umožniť identifikovať a utratiť pozitívne zvieratá a z tohto dôvodu sa môžu opatrenia ďalej uvoľňovať. Rôzne možnosti by mohli zahŕňať:

3.1. Monitorovanie

V dlhodobom horizonte možno uvažovať o rôznych scenároch:

- Postupný pokles na úrovni monitorovania je možné udržať, ak pozitívny trend bude pokračovať, pričom by sa pozornosť sústredila na staršie zvieratá alebo vekovú kohortu, v prípade ktorej sú k dispozícii len obmedzené informácie.

- Ak sa zistia prípady BSE u zvierat vo veku viac ako 10 rokov, napr. narodených pred 1. januárom 2002, može sa prijať rozhodnutie o trvalom vylúčení takýchto zvierat z kŕmneho a potravinového reťazca (plán zničenia) a poskytnúť finančná podpora na utratenie takýchto zvierat na konci ich produktívneho veku. Stratégia konečného monitorovania by sa zredukovala na prehliadku klinicky podozrivých zvierat (pasívne monitorovanie) a na stratégiu udržiavania podľa odporúčaní OIE.

- V určitom veku by sa dalo uvažovať o možnosti testovať každé zviera pomocou testu na živom zvierati, ak by bol k dispozícii.

3.2. Špecifikovaný rizikový materiál

Ak sa pod určitou vekovou hranicou nezistili prípady BSE alebo ak prevalencia neklesla pod dohodnutý prah, môže sa zrušiť povinnosť odstrániť špecifikovaný rizikový materiál pre túto vekovú skupinu. Alternatívne by sa trvalý minimálny zoznam ŠRM, predovšetkým nervových tkanív (mozog, miecha) hovädzieho dobytka v určitých vekových skupinách, mohol považovať za preventívne opatrenie proti budúcim epidémiám alebo sporadickým prípadom.

3.3. Certifikácia stád

Po testovaní celého hovädzieho dobytka pomocou testu na živom zvierati by sa mohla zaviesť certifikácia štatútu stáda podľa vzoru certifikácie vykonávanej na farme v prípade tuberkulózy alebo brucelózy.

3.4. Genetická rezistencia kôz

V prípade, že ďalší výskum bude indikovať genetickú rezistenciu určitých genotypov u populácie kôz, eradikačná stratégia by sa mala preveriť so zreteľom na tieto nové výsledky.

4. MOžNOSTI V PRÍPADE, žE POZITÍVNY TREND NEPOKRAčUJE

Všetky indikátory so zreteľom na prevalenciu BSE u hovädzieho dobytka naznačujú, že budúci nárast prípadov BSE je nepravdepodobný. V prípade, že sa pozitívny trend v určitých členských štátoch nepotvrdí, mali by sa pripraviť alternatívne možnosti. So zreteľom na strednodobú a dlhodobú stratégiu by sa takisto mal pripraviť scenár pre najhorší možný prípad u malých prežúvavcov a jeleňovitých. Zahŕňal by:

• Nepriaznivý trend BSE v určitých členských štátoch

Ak sa pozitívny trend v určitých členských štátoch nepotvrdí, malo by sa uvažovať o prísnejších opatreniach v súvislosti s odstraňovaním ŠRM v porovnaní s ostatnými členskými štátmi. V najhoršom prípade by sa mohlo uvažovať o uvalení dočasného embarga, pomocou ktorého by sa dala riešiť situácia v konkrétnom členskom štáte bez toho, aby boli znevýhodnené iné členské štáty, kde sa negatívny trend nepotvrdil.

• BSE u malých prežúvavcov

V prípade, že sa po intenzívnom monitorovaní u kôz potvrdí BSE u veľkého počtu jedincov z populácie oviec a kôz, mali by sa prijať prísne opatrenia, ktoré by zahŕňali úplné testovanie malých prežúvavcov a následne rozlišovacie testovanie prípadov PSE a obsiahly zoznam ŠRM založený na vedeckých stanoviskách, ktoré by mohli viesť v najhoršom prípade k úplnemu zničeniu tiel zvierat.

Okrem toho to posilní potrebu programu chovu na zvýšenie rezistencie v rámci populácie oviec.

• Choroba chronického chradnutia (CWD) u jeleňovitých

Ak sa na základe monitorovania v roku 2006 potvrdí CWD, malo by sa trvalo vykonávať rozhodnutie o odstránení špecifikovaného rizikového materiálu.

5. ZÁVER

Prešli sme dlhou cestou a Komisia prijala obsiahly súbor prísnych opatrení Spoločenstva. V posledných desiatich rokoch Komisia vypracovala 70 primárnych a implementačných dokumentov, v ktorých sa ustanovili prísne opatrenia na úrovni Spoločenstva. Kľúčový právny predpis na ochranu zdravia človeka a zdravia zvierat pred rizikom BSE a iných PSE bol prijatý 22. mája 2001. V tomto nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 sa ustanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií a je všeobecne známe pod názvom „nariadenie PSE“. Toto nariadenie sa uplatňovalo od 1. júla 2001 počas veľmi krátkeho obdobia.

Rôzne indikátory naznačujú priaznivý trend v súvislosti s nákazou BSE a jednoznačné zlepšenie situácie v posledných rokoch, ktoré sú výsledkom prijatia opatrení zameraných na znižovanie rizika. Cieľom v nasledujúcich rokoch by malo byť v súvislosti s nariadením PSE uvoľnenie opatrení, pričom by sa zachovala vysoká úroveň bezpečnosti potravín, ktorá sa dosiahla v priebehu posledných 10 rokov prostredníctvom kontrol PSE. Uvoľnenie opatrení by sa malo riadiť podľa rizika a odrážať technologický pokrok, ako aj rozvoj vedeckého poznania, okrem toho by malo pozitívny vplyv na hospodársku súťaž príslušných priemyselných odvetví a poľnohospodárov v Spoločenstve.

6. PRÍLOHA I

Graf 1: Prípady BSE od 2001 do 2004

[pic]

Graf 2: Prípady BSE u vekovej kohorty

[pic]

Graf 3: Priemerný vek pozitívnych prípadov u zdravých jatočných zvierat v EÚ 15

[pic]

7. PRÍLOHA II: ÚDAJE Z MONITOROVANIA

Tabuľka 1: Počet zvierat hovädzieho dobytka testovaných od januára 2001 do decembra 2004

Veková skupina | Zdravé jatočné zvieratá | Rizikové zvieratá | Uhynuté zvieratá |

< 24 mesiacov | 3 370 000 | 70 000 | 55 000 |

24-29 | 3 035 000 | 455 000 | 355 000 |

30-35 | 6 715 000 | 655 000 | 515 000 |

36-41 | 3 065 000 | 395 000 | 310 000 |

42-47 mesiacov | 2 400 000 | 330 000 | 260 000 |

<= 48 mesiacov | 17 235 000 | 3 060 000 | 2 405 000 |

Spolu | 35 820 000 | 4 965 000 | 3 900 000 |

Tabuľka 2: Náklady (v miliónoch eur) na prípad BSE, ktorý sa zistil medzi januárom 2001 a decembrom 2004

Veková skupina | Zdravé jatočné zvieratá | Rizikové zvieratá |

< 24 mesiacov | žiadne prípady | žiadne prípady |

24-29 mesiacov | žiadne prípady | 10,2 |

30-35 mesiacov | 302 | 29,5 |

36-41 mesiacov | 69 | 17,8 |

42-47 mesiacov | 11 | 0,9 |

všetky < 48 mesiacov | 64 | 4,3 |

všetky <= 48 mesiacov | 0,76 | 0,04 |

všetky vekové skupiny | 1,56 | 0,07 |

8. PRÍLOHA III: NÁKLADY SPOJENÉ S PROGRAMOM MONITOROVANIA

Tabuľka 1: Odhadovaná veková distribúcia zvierat hovädzieho dobytka testovaných od januára 2001 do decembra 2004

Veková skupina | Zdravé jatočné zvieratá | Rizikové zvieratá | (Uhynuté zvieratá) |

< 24 mesiacov | 3 370 000 | 70 000 | 55 000 |

24-29 | 3 035 000 | 455 000 | 355 000 |

30-35 | 6 715 000 | 655 000 | 515 000 |

36-41 | 3 065 000 | 395 000 | 310 000 |

42-47 mesiacov | 2 400 000 | 330 000 | 260 000 |

<= 48 mesiacov | 17 235 000 | 3 060 000 | 2 405 000 |

Spolu | 35 820 000 | 4 965 000 | 3 900 000 |

Tabuľka 2: Počet prípadov BSE u mladých jedincov hovädzieho dobytka, ktoré sa zistili od januára 2001 do decembra 2004

Zdravé jatočné zvieratá | Rizikové zvieratá |

24-29 mesiacov | žiadne prípady | 177 500 |

30-35 mesiacov | 6 715 000 | 515 000 |

36-41 mesiacov | 1 532 500 | 310 000 |

42-47 mesiacov | 240 000 | 16 250 |

všetky vekové skupiny | 34 743 | 1 572 |

Tabuľka 4: Náklady (v miliónoch eur) na monitorovanie BSE medzi januárom 2001 a decembrom 2004

Celkové náklady na testovanie BSE sa odhadujú na 40-50 eur na test, priemerne teda 45 eur.

Veková skupina | Zdravé jatočné zvieratá | Rizikové zvieratá |

< 24 mesiacov | 152 | 3 |

24-29 mesiacov | 137 | 20 |

30-35 mesiacov | 302 | 29 |

36-41 mesiacov | 138 | 18 |

42-47 mesiacov | 108 | 15 |

všetky < 48 mesiacov | 836 | 86 |

všetky vekové skupiny | 1 612 | 223 |

Tabuľka 5: Náklady (v miliónoch eur) na prípad BSE, ktorý sa zistil medzi januárom 2001 a decembrom 2004

Veková skupina | Zdravé jatočnézvieratá | Rizikové zvieratá |

< 24 mesiacov | žiadne prípady | žiadne prípady |

24-29 mesiacov | žiadne prípady | 10,2 |

30-35 mesiacov | 302 | 29,5 |

36-41 mesiacov | 69 | 17,8 |

42-47 mesiacov | 11 | 0,9 |

všetky < 48 mesiacov | 64 | 4,3 |

všetky <=48 mesiacov | 0,76 | 0,04 |

všetky vekové skupiny | 1,56 | 0,07 |

[1] Priemerné náklady na rýchly test BSE predstavujú 50 eur, z čoho 8 eur spolufinancuje Komisia.