This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 42022X2124
UN Regulation No 154 – Uniform provisions concerning the approval of light duty passenger and commercial vehicles with regards to criteria emissions, emissions of carbon dioxide and fuel consumption and/or the measurement of electric energy consumption and electric range (WLTP) [2022/2124]
Predpis OSN č. 154 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania ľahkých osobných a úžitkových vozidiel vzhľadom na kritériové emisie, emisie oxidu uhličitého a spotrebu paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu (WLTP) [2022/2124]
Predpis OSN č. 154 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania ľahkých osobných a úžitkových vozidiel vzhľadom na kritériové emisie, emisie oxidu uhličitého a spotrebu paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu (WLTP) [2022/2124]
PUB/2022/1035
Ú. v. EÚ L 290, 10.11.2022, p. 1–625
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
10.11.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 290/1 |
Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:
https://unece.org/status-1958-agreement-and-annexed-regulations
Predpis OSN č. 154 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania ľahkých osobných a úžitkových vozidiel vzhľadom na kritériové emisie, emisie oxidu uhličitého a spotrebu paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu (WLTP) [2022/2124]
Séria zmien 02 – dátum nadobudnutia platnosti: 8. október 2022
Tento dokument slúži výhradne ako dokumentačný nástroj. Autentickým a právne záväzným znením je dokument: ECE/TRANS/WP.29/2022/41/Rev.1
OBSAH
Predpis
1. |
Rozsah pôsobnosti |
2. |
Skratky |
3. |
Vymedzenie pojmov |
4. |
Žiadosť o typové schválenie |
5. |
Typové schválenie |
6. |
Špecifikácie a skúšky |
7. |
Zmena a rozšírenie typového schválenia |
8. |
Zhoda výroby |
9. |
Sankcie v prípade nezhody výroby |
10. |
Definitívne zastavenie výroby |
11. |
Úvodné ustanovenia |
12. |
Prechodné ustanovenia |
13. |
Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov |
Doplnok
1. |
Overovanie zhody výroby pre skúšku typu 1 v prípade konkrétnych typov vozidiel |
2. |
Overovanie zhody výroby pre skúšku typu 1 – štatistická metóda |
3. |
Postup skúšky v režime zábehu na určenie faktorov v režime zábehu |
4. |
Zhoda výroby pre skúšku typu 4 |
5. |
Zariadenia na palube vozidla na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie |
6. |
Požiadavky na vozidlá, ktoré používajú činidlo pre systém dodatočnej úpravy výfukových plynov |
Prílohy
Prílohy – časť A
A1. |
Charakteristiky motora a vozidla a informácie týkajúce sa vykonávania skúšok („informačný dokument“) |
Doplnok
1. |
Protokol o skúške WLTP |
2. |
Protokol o skúške jazdného zaťaženia WLTP |
3. |
Skúšobný hárok WLTP |
4. |
Protokol o skúške emisií z odparovania |
A2. |
Oznámenie |
A3. |
Usporiadanie značky typového schválenia |
Prílohy – časť B
B1. |
Celosvetovo harmonizované skúšobné cykly pre ľahké vozidlá (WLTC) |
B2. |
Voľba prevodového stupňa a určenie bodu radenia prevodového stupňa pri vozidlách vybavených manuálnymi prevodovkami |
B3. |
Špecifikácie referenčných palív |
B4. |
Jazdné zaťaženie a nastavenie dynamometra |
B5. |
Skúšobné zariadenie a kalibrácie |
B6. |
Postupy skúšky typu 1 a skúšobné podmienky |
Doplnok
1. |
Postup skúšky emisií pre všetky vozidlá vybavené periodicky regeneratívnym systémom |
2. |
Postup skúšky monitorovania dobíjateľného zásobníka elektrickej energie |
3. |
Výpočet pomeru plynu voči energii pre plynné palivá (LPG a NG/biometán) |
B6a. |
Skúška korekcie na základe teploty okolia na stanovenie emisií CO2 za reprezentatívnych regionálnych teplotných podmienok (iba úroveň 1A) |
B6b. |
Korekcia výsledkov CO2 voči cieľovej rýchlosti a vzdialenosti (iba úroveň 1A) |
B7. |
Výpočty |
B8. |
Vozidlá na výlučne elektrický pohon, hybridné elektrické vozidlá a hybridné vozidlá s palivovým článkom so stlačeným vodíkom |
Doplnok
1. |
Profil stavu nabitia REESS |
2. |
Postup korekcie na základe zmeny energie REESS |
3. |
Určenie prúdu a napätia v REESS pre vozidlá NOVC-HEV, OVC-HEV, OVC-FCHV, PEV a NOVC-FCHV (podľa konkrétneho prípadu) |
4. |
Predkondicionovanie, odstavenie a podmienky nabíjania REESS v prípade vozidiel PEV, OVC-HEV a OVC-FCHV (podľa konkrétneho prípadu) |
5. |
Faktory využitia (UF) vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (podľa konkrétneho prípadu) |
6. |
Výber režimov voliteľných vodičom |
7. |
Meranie spotreby paliva hybridných vozidiel s palivovým článkom so stlačeným vodíkom |
8. |
Stanovenie dodatočných hodnôt spotreby elektrickej energie požadovaných na kontrolu zhody výroby vozidiel PEV a OVC-HEV |
B9. |
Stanovenie rovnocennosti metód (iba úroveň 1A) |
Prílohy – časť C
C1. |
(vyhradené) |
C2. |
(vyhradené) |
C3. |
Skúška typu 4 – Stanovenie emisií z odparovania v prípade vozidiel s motorom poháňaným benzínom |
C4. |
Skúška typu 5 – Životnosť |
Doplnok
1. |
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC) (iba úroveň 1A) |
2. |
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení pre dieselové motory (SDBC) (iba úroveň 1A) |
3. |
Štandardný cestný cyklus (SRC) |
3b. |
Cykly akumulácie kilometrov (iba úroveň 1B) |
4. |
Osobitné požiadavky na hybridné vozidlá |
C5. |
Palubná diagnostika (OBD) pre motorové vozidlá |
Doplnok
1. |
Funkčné aspekty palubných diagnostických (OBD) systémov |
Úvod
Účelom tohto predpisu je stanoviť jednotné ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania motorových vozidiel vzhľadom na emisie ľahkých vozidiel na základe nového celosvetovo harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá (ďalej len „WLTP“) podľa globálneho technického predpisu OSN č. 15 a na základe aktualizovaného postupu skúšky emisií z odparovania (skúška typu 4), ktorý bol vypracovaný v globálnom technickom predpise OSN č. 19. Umožní zmluvným stranám udeľovať a prijímať typové schválenia na základe týchto nových skúšok typového schválenia.
Skúška typu 1 WLTP nahrádza súčasnú skúšku typu 1 podľa predpisu OSN č. 83 aj podľa predpisu OSN č. 101 a aktualizovaný postup skúšky emisií z odparovania (skúška typu 4) nahrádza skúšku, ktorá je v súčasnosti stanovená v predpise OSN č. 83.
Okrem toho tento nový predpis obsahuje aktualizáciu skúšky typu 5 na overovanie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok a aktualizované požiadavky na palubné diagnostické (OBD) systémy. Účelom týchto aktualizácií je zohľadniť zmeny z predchádzajúcej skúšky typu 1 založenej na novom európskom jazdnom cykle na novú skúšku typu 1 WLTP.
Séria 02 tohto predpisu sa týka dvoch skupín požiadaviek – označených ako úroveň 1A a úroveň 1B. Úroveň 1A je založená na štvorfázovom skúšobnom cykle (fáza nízkej, strednej, vysokej a veľmi vysokej rýchlosti) a úroveň 1B je založená na trojfázovom skúšobnom cykle (fáza nízkej, strednej a vysokej rýchlosti), pričom pre tieto rôzne úrovne platia odlišné limitné hodnoty typu 1. Väčšina regulačného textu sa vzťahuje na úroveň 1A aj na úroveň 1B. V prípadoch, keď sa požiadavky týkajú osobitne úrovne 1A alebo úrovne 1B, sú príslušné oddiely náležite označené. Táto séria zmien sa týka regionálnych požiadaviek a nevyžaduje si vzájomné uznávanie ostatnými zmluvnými stranami.
Séria 03 tohto predpisu obsahuje harmonizovaný postup s najprísnejšími postupmi/limitnými hodnotami, ktoré podliehajú úplnému vzájomnému uznávaniu. Typové schválenie série 03 preto prijmú všetky zmluvné strany, ktoré prijali tento predpis.
1. Rozsah pôsobnosti
V tomto predpise sa stanovujú požiadavky na dve úrovne schválenia. V prvej úrovni sa vyžaduje skúšanie s použitím štvorfázového celosvetovo harmonizovaného skúšobného cyklu pre ľahké vozidlá (WLTC) (fáza nízkej, strednej, vysokej a veľmi vysokej rýchlosti, ako sa vymedzuje v prílohe B1) – táto úroveň sa nazýva úroveň 1A. Na druhej úrovni sa vyžaduje skúšanie s použitím trojfázového WLTC (fáza nízkej, strednej a vysokej rýchlosti, ako sa vymedzuje v prílohe B1) – táto úroveň sa nazýva úroveň 1B.
V prípadoch, keď sa požiadavky tohto predpisu vzťahujú buď iba na úroveň 1A, alebo iba na úroveň 1B, v texte predpisu sa na označenie začiatku požiadaviek týkajúcich sa danej úrovne použije výraz „iba úroveň 1A“ alebo „iba úroveň 1B“.
1.1. Rozsah pôsobnosti pre úroveň 1A.
Tento predpis sa vzťahuje na typové schválenie vozidiel kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2,610 kg so zreteľom na skúšku typu 1 WLTP, pokiaľ ide o emisie plynných zlúčenín, tuhých častíc, počet častíc, emisie oxidu uhličitého a spotrebu paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu, a so zreteľom na skúšku typu 4 týkajúcu sa emisií z odparovania.
Okrem toho sa v tomto predpise stanovujú pravidlá pre overovanie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok a palubné diagnostické systémy (OBD).
Na žiadosť výrobcu sa pôsobnosť typového schválenia udeleného na základe tohto predpisu môže rozšíriť z uvedených vozidiel na vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2,840 kg, ktoré vyhovujú podmienkam uvedeným v tomto predpise.
1.2. Rozsah pôsobnosti pre úroveň 1B.
Tento predpis sa vzťahuje na typové schválenie vozidiel kategórií M2 a N1 s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 3,500 kg a na všetky vozidlá kategórie M1 so zreteľom na skúšku typu 1 WLTP, pokiaľ ide o emisie plynných zlúčenín, tuhých častíc, počet častíc a emisie oxidu uhličitého a palivovú úspornosť a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu, a so zreteľom na skúšku typu 4 týkajúcu sa emisií z odparovania.
Okrem toho sa v tomto predpise stanovujú pravidlá pre overovanie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok a palubné diagnostické systémy (OBD).
Do rozsahu pôsobnosti tohto predpisu pre úroveň 1B nepatria vozidlá OVC-FCHV.
2. Skratky
2.1. Všeobecné skratky
AC |
striedavý prúd |
APF |
pridelený koeficient priepustnosti |
BWC |
pracovná kapacita pre bután |
CD |
režim vybíjania batérie |
CFD |
výpočtová dynamika kvapalín |
CFV |
Venturiho trubica s kritickým prietokom |
CFO |
clona kritického prietoku |
CLA |
chemiluminiscenčný analyzátor |
CS |
režim na udržanie nabitia batérie |
CVS |
systém odberu vzoriek s konštantným objemom |
DC |
jednosmerný prúd |
EAF |
súčet etanolu, acetaldehydu a formaldehydu |
ECD |
detektor elektrónového záchytu |
ET |
odparovacia trubica |
Extra High2 |
fáza veľmi vysokej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 2 |
Extra High3 |
fáza veľmi vysokej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3 |
FCHV |
hybridné vozidlo s palivovým článkom |
FID |
plameňový ionizačný detektor |
FSD |
plná výchylka stupnice |
GC |
plynový chromatograf |
GFV |
vozidlo poháňané plynom |
HEPA |
vysokoúčinný vzduchový filter tuhých častíc |
HFID |
vyhrievaný plameňový ionizačný detektor |
High2 |
fáza vysokej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 2 |
High3a |
fáza vysokej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3a |
High3b |
fáza vysokej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3b |
ICE |
spaľovací motor |
LoD |
detekčný limit |
LoQ |
kvantifikačný limit |
Low1 |
fáza nízkej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 1 |
Low2 |
fáza nízkej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 2 |
Low3 |
fáza nízkej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3 |
Medium1 |
fáza strednej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 1 |
Medium2 |
fáza strednej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 2 |
Medium3a |
fáza strednej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3a |
Medium3b |
fáza strednej rýchlosti WLTC pre vozidlá triedy 3b |
LC |
kvapalinová chromatografia |
LPG |
skvapalnený ropný plyn |
NDIR |
nedisperzný infračervený analyzátor |
NDUV |
nedisperzný ultrafialový analyzátor |
NG/biometán |
zemný plyn/biometán |
NMC |
odlučovač nemetánových uhľovodíkov |
NOVC-FCHV |
hybridné vozidlo s palivovým článkom bez externého nabíjania |
NOVC NOVC-HEV |
bez externého nabíjania hybridné elektrické vozidlo bez externého nabíjania |
OBD |
palubná diagnostika |
OBFCM |
palubné zariadenie na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie |
OVC-FCHV |
hybridné vozidlo s palivovým článkom s externým nabíjaním |
OVC-HEV |
hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním |
Pa |
hmotnosť tuhých častíc zachytených na filtri pozadia |
Pe |
hmotnosť tuhých častíc zachytených na filtri na odber vzoriek |
PAO |
polyalfaolefín |
PCF |
predtriedič častíc |
PCRF |
faktor zníženia koncentrácie tuhých častíc |
PDP |
objemové čerpadlo |
PER |
dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon |
PF |
koeficient priepustnosti |
PM |
hmotnosť emitovaných tuhých častíc |
PN |
počet emitovaných častíc |
PNC |
počítadlo častíc |
PND1 |
prvé zariadenie na riedenie počtu častíc |
PND2 |
druhé zariadenie na riedenie počtu častíc |
PTS |
systém prenosu častíc |
PTT |
trubica na prenos častíc |
QCL-IR |
infračervený kvantový kaskádový laser |
RCDA |
skutočný dojazd v režime vybíjania batérie |
RCB |
bilancia dobíjania REESS |
REESS |
dobíjateľný zásobník elektrickej energie |
RRC |
koeficient valivého odporu |
SHED |
vzduchotesná komora na určenie strát odparovaním |
SSV |
podzvuková Venturiho trubica |
UBE |
Použiteľná energia batérie (REESS) |
USFM |
ultrazvukový prietokomer |
VH |
Vozidlo H |
VL |
Vozidlo L |
VPR |
odstraňovač prchavých častíc |
WLTC |
celosvetovo harmonizovaný skúšobný cyklus pre ľahké vozidlá |
2.2. Chemické symboly a skratky
C1 |
uhľovodík vyjadrený ako ekvivalent uhlíka 1 |
CH4 |
metán |
C2H6 |
etán |
C2H5OH |
etanol |
C3H8 |
propán |
CH3CHO |
acetaldehyd |
CO |
oxid uhoľnatý |
CO2 |
oxid uhličitý |
DOP |
dioktylftalát |
H2O |
voda |
HCHO |
formaldehyd |
NH3 |
amoniak |
NMHC |
nemetánové uhľovodíky |
NOx |
oxidy dusíka |
NO |
oxid dusnatý |
NO2 |
oxid dusičitý |
N2O |
oxid dusný |
THC |
celkové uhľovodíky |
3. Vymedzenie pojmov
Na účely tohto predpisu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
3.0.1. |
„Typ vozidla so zreteľom na emisie“ je skupina vozidiel, ktoré:
|
3.0.2. |
„Objem motora“ je:
v prípade piestových spaľovacích motorov menovitý zdvihový objem motora; v prípade motorov s rotačnými piestami (Wankelov motor) dvojnásobok menovitého zdvihového objemu spaľovacej komory na piest. |
3.0.3. |
„Zdvihový objem“ je:
v prípade piestových spaľovacích motorov menovitý zdvihový objem motora; v prípade motorov s rotačnými piestami (Wankelov motor) menovitý zdvihový objem spaľovacej komory na piest. |
3.0.4. |
„Typové schválenie vozidla“ je typové schválenie typu vozidla vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto predpisu. |
3.1. Skúšobné zariadenie
3.1.1. |
„Presnosť“ je rozdiel medzi nameranou hodnotou a referenčnou hodnotou, ktorú možno overiť vo vnútroštátnej norme, a charakterizuje správnosť výsledku. Pozri obrázok 1. |
3.1.2. |
„Kalibrácia“ je proces nastavenia odozvy systému merania tak, aby jeho výstup zodpovedal rozsahu referenčných signálov. |
3.1.3. |
„Kalibračný plyn“ je zmes plynov používaná na kalibráciu analyzátorov plynu. |
3.1.4. |
„Metóda dvojitého riedenia“ je proces oddeľovania časti prietoku riedených výfukových plynov a jej zmiešavania s vhodným množstvom riediaceho vzduchu pred filtrom na odber vzoriek tuhých častíc. |
3.1.5. |
„Systém riedenia plného prietoku výfukových plynov“ je nepretržité riedenie celkových výfukových plynov vozidla okolitým vzduchom regulovaným spôsobom pomocou systému odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS). |
3.1.6. |
„Linearizácia“ je použitie rozsahu koncentrácií alebo materiálov na vytvorenie matematického vzťahu medzi koncentráciou a odozvou systému. |
3.1.7. |
„Údržba väčšieho rozsahu“ je nastavenie, oprava alebo výmena komponentu alebo modulu, ktoré by mohli mať vplyv na presnosť merania. |
3.1.8. |
„Nemetánové uhľovodíky“ (NMHC) sú celkové uhľovodíky (THC) s výnimkou metánu (CH4). |
3.1.9. |
„Precíznosť“ je stupeň, do ktorého sa opakovanými meraniami v nezmenených podmienkach dosahujú rovnaké výsledky (obrázok 1), a v tomto predpise sa vždy vzťahuje na jednu štandardnú odchýlku. |
3.1.10. |
„Referenčná hodnota“ je hodnota, ktorú je možné overiť vo vnútroštátnej norme. Pozri obrázok 1. |
3.1.11. |
„Nastavovací bod“ je cieľová hodnota, ktorú má systém regulácie dosiahnuť. |
3.1.12. |
„Nastavenie meracieho rozsahu“ je nastavenie prístroja tak, aby poskytoval správnu odozvu na kalibračný štandard, ktorý predstavuje 75 až 100 % maximálnej hodnoty meracieho rozsahu prístroja alebo očakávaného rozsahu používania. |
3.1.13. |
„Celkové uhľovodíky“ (THC) sú všetky prchavé zlúčeniny, ktoré je možné zmerať plameňovým ionizačným detektorom (FID). |
3.1.14. |
„Overovanie“ je zhodnotenie, či sa výstupy systému merania zhodujú alebo nezhodujú s použitými referenčnými signálmi v rámci jednej, prípadne viacerých vopred určených prahových hodnôt pre prijatie. |
3.1.15. |
„Nulový plyn“ je plyn, ktorý neobsahuje žiaden analyt a ktorý sa používa na nastavenie odozvy na nulu v analyzátore. |
3.1.16. |
„Čas odozvy“ je časový rozdiel medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému pri 90 % konečného údaja (t90) s tým, že ako referenčný bod je vymedzená odberová sonda, pričom zmena meranej zložky je najmenej 60 % plného rozsahu stupnice (FS) a prebieha kratšie ako 0,1 s. Čas odozvy systému sa skladá z času oneskorenia a času nábehu systému. |
3.1.17. |
„Čas oneskorenia“ je časový úsek medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému pri 10 % konečného údaja (t10) s tým, že ako referenčný bod je vymedzená odberová sonda. Pre plynné zložky je to čas presunu meranej zložky od odberovej sondy k detektoru. |
3.1.18. |
„Čas nábehu“ je časový rozdiel medzi odozvou pri 10 % konečného údaja a odozvou pri 90 % konečného údaja (t90 – t10).
Obrázok 1 Vymedzenie pojmov presnosť, precíznosť a referenčná hodnota |
3.2. Jazdné zaťaženie a nastavenie dynamometra
3.2.1. |
„Aerodynamický odpor“ je sila, ktorá bráni pohybu vozidla dopredu cez okolitý vzduch. |
3.2.2. |
„Aerodynamický stagnačný bod“ je bod na povrchu vozidla, v ktorom je rýchlosť vetra rovná nule. |
3.2.3. |
„Blokovanie anemometra“ je vplyv prítomnosti vozidla na meranie anemometrom, pri ktorom sa zdanlivá rýchlosť vzduchu líši od rýchlosti vozidla kombinovanej s rýchlosťou vetra vzhľadom na vozovku. |
3.2.4. |
„Analýza s obmedzeniami“ je nezávislé určenie hodnôt čelnej plochy vozidla a koeficientu aerodynamického odporu, pričom tieto hodnoty sa použijú v pohybovej rovnici. |
3.2.5. |
„Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave“ je hmotnosť vozidla s palivovou nádržou (resp. nádržami) naplnenou najmenej na 90 % jej objemu vrátane hmotnosti vodiča, paliva a kvapalín, pričom toto vozidlo je vybavené štandardným príslušenstvom v súlade so špecifikáciami výrobcu, vrátane hmotnosti prípadne namontovanej karosérie, kabíny, spojovacieho zariadenia a náhradného kolesa (resp. kolies), ako aj náradia. |
3.2.6. |
„Hmotnosť vodiča“ je nominálna hmotnosť 75 kg v referenčnom bode sedadla vodiča. |
3.2.7. |
„Maximálne zaťaženie vozidla“ je rozdiel medzi technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou a súčtom hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave, hmotnosti 25 kg a hmotnosti nadštandardného vybavenia vozidla, ako je vymedzená v bode 3.2.8. |
3.2.8. |
„Hmotnosť nadštandardného vybavenia“ je maximálna hmotnosť kombinácií nadštandardného vybavenia, ktoré môže byť namontované vo vozidle okrem štandardného vybavenia v súlade so špecifikáciami výrobcu. |
3.2.9. |
„Nadštandardné vybavenie“ sú všetky prvky, ktoré nie sú zahrnuté v štandardnom vybavení, ktoré sú namontované vo vozidle na zodpovednosť výrobcu a ktoré si zákazník môže objednať. |
3.2.10. |
„Referenčné atmosférické podmienky (v súvislosti s meraním jazdného zaťaženia)“ sú atmosférické podmienky, vzhľadom na ktoré sú korigované tieto výsledky meraní:
|
3.2.11. |
„Referenčná rýchlosť“ je rýchlosť vozidla, pri ktorej sa určuje jazdné zaťaženie alebo overuje zaťaženie na vozidlovom dynamometri. |
3.2.12. |
„Jazdné zaťaženie“ je sila brániaca pohybu vozidla dopredu nameraná metódou dojazdu pri voľnobehu alebo metódami, ktoré sú rovnocenné, pokiaľ ide o zahrnutie strát trením pohonnej sústavy. |
3.2.13. |
„Valivý odpor“ sú sily pneumatík, ktoré pôsobia proti pohybu vozidla. |
3.2.14. |
„Jazdný odpor“ je krútiaci moment brániaci pohybu vozidla dopredu nameraný meračmi krútiaceho momentu nainštalovanými na hnaných kolesách vozidla. |
3.2.15. |
„Simulované jazdné zaťaženie“ je jazdné zaťaženie vozidla, ktorému je vozidlo vystavené na vozidlovom dynamometri a ktorého úlohou je reprodukovať jazdné zaťaženie namerané na ceste, a pozostáva zo sily, ktorou pôsobí vozidlový dynamometer, a síl brániacich pohybu vozidla pri jazde na vozidlovom dynamometri, pričom je zaokrúhlené tromi koeficientmi druhého polynómického stupňa. |
3.2.16. |
„Simulovaný jazdný odpor“ je jazdný odpor vozidla, ktorému je vozidlo vystavené na vozidlovom dynamometri a ktorého úlohou je reprodukovať jazdný odpor nameraný na ceste, a pozostáva z krútiaceho momentu, ktorým pôsobí vozidlový dynamometer, a krútiaceho momentu brániaceho pohybu vozidla pri jazde na vozidlovom dynamometri, pričom je zaokrúhlený tromi koeficientmi druhého polynómického stupňa. |
3.2.17. |
„Stacionárna anemometria“ je meranie rýchlosti a smeru vetra anemometrom na mieste nad úrovňou vozovky pozdĺž skúšobnej dráhy, kde sa budú vyskytovať najreprezentatívnejšie veterné podmienky. |
3.2.18. |
„Štandardné vybavenie“ je základná konfigurácia vozidla vybaveného všetkými prvkami podľa požiadaviek, ktoré sú stanovené v regulačných aktoch zmluvnej strany, vrátane všetkých prvkov, ktoré sú v ňom namontované bez toho, aby z toho vyplývali akékoľvek ďalšie špecifikácie týkajúce sa konfigurácie alebo úrovne vybavenia. |
3.2.19. |
„Cieľové jazdné zaťaženie“ je jazdné zaťaženie, ktoré sa má reprodukovať na vozidlovom dynamometri. |
3.2.20. |
„Cieľový jazdný odpor“ je jazdný odpor, ktorý sa má reprodukovať. |
3.2.21. |
„Režim dojazdu vozidla pri voľnobehu“ je systém prevádzky umožňujúci presné a opakovateľné určenie jazdného zaťaženia a presné nastavenie dynamometra. |
3.2.22. |
„Korekcia vetra“ je korekcia vplyvu vetra na úroveň jazdného zaťaženia založená na stacionárnej alebo palubnej anemometrii. |
3.2.23. |
„Technicky prípustná maximálna celková hmotnosť“ je maximálna hmotnosť vozidla stanovená na základe jeho konštrukčných prvkov a parametrov. |
3.2.24. |
„Skutočná hmotnosť vozidla“ je hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave plus hmotnosť nadštandardného vybavenia namontovaného v konkrétnom vozidle. |
3.2.25. |
„Skúšobná hmotnosť vozidla“ je súčet skutočnej hmotnosti vozidla, hmotnosti 25 kg a hmotnosti predstavujúcej zaťaženie vozidla. |
3.2.26. |
„Hmotnosť predstavujúca zaťaženie vozidla“ je x % maximálneho zaťaženia vozidla, kde v prípade vozidiel kategórie M sa x rovná 15 % a v prípade vozidiel kategórie N sa rovná 28 %. |
3.2.27. |
„Technicky prípustná maximálna celková hmotnosť jazdnej súpravy“ (MC) je maximálna hmotnosť jazdnej súpravy motorového vozidla s jedným alebo viacerými prípojnými vozidlami stanovená na základe jeho konštrukčných prvkov a parametrov alebo maximálna stanovená hmotnosť jazdnej súpravy ťahača a návesu. |
3.2.28. |
„Pomer n/v“ je podiel otáčok motora a rýchlosti vozidla. |
3.2.29. |
„Jednovalcový dynamometer“ je dynamometer, v prípade ktorého je každé koleso na náprave vozidla v kontakte s jedným valcom. |
3.2.30. |
„Dvojvalcový dynamometer“ je dynamometer, v prípade ktorého je každé koleso na náprave vozidla v kontakte s dvomi valcami. |
3.2.31. |
„Hnacia náprava“ je náprava vozidla, ktorá dokáže prenášať pohonnú energiu a/alebo rekuperovať energiu bez ohľadu na to, či je to možné iba dočasne alebo trvalo a/alebo či si to môže vodič zvoliť. |
3.2.32. |
„Dynamometer s pohonom dvoch kolies“ je dynamometer, v prípade ktorého sú s valcom, resp. valcami, v kontakte iba kolesá na jednej náprave vozidla. |
3.2.33. |
„Dynamometer s pohonom štyroch kolies“ je dynamometer, v prípade ktorého sú s valcami v kontakte všetky kolesá na oboch nápravách vozidla. |
3.2.34. |
„Dynamometer v prevádzke s pohonom dvoch kolies“ je dynamometer s pohonom dvoch kolies alebo dynamometer s pohonom štyroch kolies, ktorý simuluje zotrvačnosť a jazdné zaťaženie iba na hnacej náprave skúšobného vozidla, pričom rotujúce kolesá na hnanej náprave neovplyvňujú výsledky merania v porovnaní so situáciou, keď sa kolesá na hnanej náprave neotáčajú. |
3.2.35. |
„Dynamometer v prevádzke s pohonom štyroch kolies“ je dynamometer s pohonom štyroch kolies, ktorý simuluje zotrvačnosť a jazdné zaťaženie na oboch nápravách skúšobného vozidla. |
3.2.36. |
„Dojazd pri voľnobehu“ je funkcia automatickej prevodovky alebo spojky, pri ktorej sa motor automaticky odpojí od pohonnej sústavy v situáciách, keď nie je potrebný pohon alebo keď treba pomaly znižovať rýchlosť, a pri ktorej sa na kolesá neprenáša pohonná energia, ani nedochádza k rekuperácii energie z kolies, ani sa nepoužíva trecie brzdenie. Počas tejto funkcie môže motor bežať pri voľnobežných otáčkach alebo môže byť vypnutý. |
3.2.37. |
„Referenčná hmotnosť“ je hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave po odpočítaní jednotnej hmotnosti vodiča 75 kg a pripočítaní jednotnej hmotnosti 100 kg. |
3.3. |
Vozidlá na výlučne elektrický pohon, vozidlá s výlučne spaľovacím motorom, hybridné elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a vozidlá na alternatívny pohon |
3.3.1. |
„Dojazd vo výlučne elektrickom režime“ (AER) je celková vzdialenosť prejdená hybridným elektrickým vozidlom s externým nabíjaním (OVC-HEV) od začiatku skúšky v režime vybíjania batérie do okamihu v priebehu skúšky, v ktorom spaľovací motor začne spotrebovávať palivo. |
3.3.2. |
„Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon“ (PER) je celková vzdialenosť prejdená vozidlom na výlučne elektrický pohon (PEV) od začiatku skúšky v režime vybíjania batérie, až kým sa nedosiahne medzné kritérium. |
3.3.3. |
„Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie“ (RCDA) je vzdialenosť prejdená počas série celosvetovo harmonizovaných skúšobných cyklov pre ľahké vozidlá (WLTC) v prevádzkovom režime vybíjania batérie, až kým dobíjateľný zásobník elektrickej energie (REESS) nebude vybitý. |
3.3.4. |
„Dojazd v cykle v režime vybíjania batérie“ (RCDC) je vzdialenosť najazdená od začiatku skúšky v režime vybíjania batérie až do konca posledného cyklu, ktorý predchádza cyklu alebo cyklom, v ktorých sa dosiahne medzné kritérium, a to vrátane prechodného cyklu, v ktorom môže byť vozidlo prevádzkované v režime vybíjania batérie aj v režime na udržanie nabitia batérie. |
3.3.5. |
„Prevádzkový režim vybíjania batérie“ je prevádzkový režim, v ktorom pri jazde vozidla môže energia uskladnená v REESS kolísať, no v priemere klesá, až kým nenastane prechod do prevádzkového režimu na udržanie nabitia batérie. |
3.3.6. |
„Prevádzkový režim na udržanie nabitia batérie“ je prevádzkový režim, v ktorom pri jazde vozidla môže energia uskladnená v REESS kolísať, no v priemere sa udržiava na neutrálnej úrovni vyrovnaného nabitia. |
3.3.7. |
„Faktory využitia“ sú pomery založené na štatistických údajoch z jázd v závislosti od dojazdu dosiahnutého v režime vybíjania batérie a používajú sa na váženie zlúčenín výfukových emisií, emisií CO2 a spotreby paliva vozidiel OVC-HEV v režime vybíjania batérie a v režime na udržanie nabitia batérie. |
3.3.8. |
„Elektromotor“ (EM) je menič energie meniaci elektrickú energiu na mechanickú energiu a naopak. |
3.3.9. |
„Menič energie“ je systém, v ktorom je forma energie na výstupe iná ako forma energie na vstupe. |
3.3.9.1. |
„Menič pohonnej energie“ je menič energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla. |
3.3.9.2. |
„Kategória meniča pohonnej energie“ je i) spaľovací motor; ii) elektromotor; alebo iii) palivový článok. |
3.3.10. |
„Zásobník energie“ je systém, ktorý uskladňuje energiu a uvoľňuje ju v rovnakej forme, v akej bola na vstupe. |
3.3.10.1. |
„Zásobník pohonnej energie“ je zásobník energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla. |
3.3.10.2. |
„Kategória zásobníka pohonnej energie“ je i) systém skladovania paliva; ii) dobíjateľný zásobník elektrickej energie; alebo iii) dobíjateľný zásobník mechanickej energie. |
3.3.10.3. |
„Forma energie“ je i) elektrická energia; ii) mechanická energia; alebo iii) chemická energia (vrátane palív). |
3.3.10.4. |
„Systém skladovania paliva“ je zásobník pohonnej energie, v ktorom sa uskladňuje chemická energia ako kvapalné alebo plynné palivo. |
3.3.11. |
„Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime“ (EAER) je tá časť celkového skutočného dojazdu v režime vybíjania batérie (RCDA), ktorú možno pripísať využívaniu elektriny z REESS počas skúšky dojazdu v režime vybíjania batérie. |
3.3.12. |
„Hybridné elektrické vozidlo“ (HEV) je hybridné vozidlo, v ktorom jeden z meničov pohonnej energie je elektromotor. |
3.3.13. |
„Hybridné vozidlo“ (HV) je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou najmenej dve rôzne kategórie meniča pohonnej energie a najmenej dve rôzne kategórie zásobníka pohonnej energie. |
3.3.14. |
„Čistá zmena energie“ je podiel zmeny energie REESS a spotreby energie na cyklus v prípade skúšobného vozidla. |
3.3.15. |
„Hybridné elektrické vozidlo bez externého nabíjania“ (NOVC-HEV) je hybridné elektrické vozidlo, ktoré nemožno nabíjať z externého zdroja. |
3.3.16. |
„Hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním“ (OVC-HEV) je hybridné elektrické vozidlo, ktoré možno nabíjať z externého zdroja. |
3.3.17. |
„Vozidlo na výlučne elektrický pohon“ (PEV) je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou výlučne elektromotory ako meniče pohonnej energie a výlučne dobíjateľné zásobníky elektrickej energie ako zásobníky pohonnej energie. |
3.3.18. |
„Palivový článok“ je menič energie meniaci chemickú energiu (vstup) na elektrickú energiu (výstup) alebo naopak. |
3.3.19. |
„Vozidlo s palivovým článkom“ (FCV) je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou výlučne palivový článok (palivové články) a elektromotor (elektromotory) ako menič (meniče) pohonnej energie. |
3.3.20. |
„Hybridné vozidlo s palivovým článkom“ (FCHV) je vozidlo s palivovým článkom s hnacou sústavou obsahujúcou aspoň jeden systém skladovania paliva a aspoň jeden dobíjateľný zásobník elektrickej energie slúžiace ako zásobníky pohonnej energie. |
3.3.20.1. |
„Hybridné elektrické vozidlo s palivovým článkom bez externého nabíjania“ (NOVC-FCHV) je hybridné elektrické vozidlo s palivovým článkom, ktoré nemožno nabíjať z externého zdroja. |
3.3.20.2. |
„Hybridné elektrické vozidlo s palivovým článkom s externým nabíjaním“ (OVC-FCHV) je hybridné elektrické vozidlo s palivovým článkom, ktoré možno nabíjať z externého zdroja. |
3.3.21. |
„Bipalivové vozidlo“ je vozidlo s dvomi samostatnými systémami skladovania paliva, ktoré je konštruované primárne na prevádzku len s jedným palivom v danom čase, ale v obmedzenom množstve a trvaní je povolené použitie oboch palív súčasne. |
3.3.22. |
„Bipalivové plynové vozidlo“ je bipalivové vozidlo, v prípade ktorého dve palivá sú benzín (benzínový režim) a buď LPG, NG/biometán, alebo vodík. |
3.3.23. |
„Vozidlo s výlučne spaľovacím motorom“ je vozidlo, v prípade ktorého sú všetky meniče pohonnej energie spaľovacie motory. |
3.3.24. |
„Palubná nabíjačka“ je menič elektrickej energie medzi trakčným REESS a zásuvkou vozidla na dobíjanie. |
3.3.25. |
„Vozidlo na flexibilné palivo“ je vozidlo s jedným systémom skladovania paliva, ktoré môže byť poháňané rôznymi zmesami dvoch alebo viacerých palív. |
3.3.26. |
„Vozidlo na flexibilné palivo s etanolom“ je vozidlo na flexibilné palivo, ktoré môže byť poháňané benzínom alebo zmesou benzínu a etanolu, pričom podiel etanolu môže byť v zmesi až do 85 % (E85). |
3.3.27. |
„Jednopalivové vozidlo“ je vozidlo, ktoré je konštruované tak, aby bolo poháňané primárne jedným typom paliva. |
3.3.28. |
„Jednopalivové plynové vozidlo“ je jednopalivové vozidlo, ktoré je konštruované primárne na stály pohon LPG alebo NG/biometánom, alebo vodíkom, ale na núdzové účely alebo len na účely štartovania môže mať aj benzínový systém, pričom menovitý objem jeho benzínovej nádrže nie je väčší než 15 litrov. |
3.4. Hnacia sústava
3.4.1. |
„Hnacia sústava“ je celková kombinácia zásobníka (zásobníkov) pohonnej energie, meniča (meničov) pohonnej energie a pohonnej sústavy (sústav) vo vozidle, ktoré dodávajú mechanickú energiu kolesám na účely pohonu vozidla, a periférnych zariadení. |
3.4.2. |
„Pomocné zariadenia“ sú neperiférne zariadenia alebo systémy, ktoré spotrebovávajú, menia, uskladňujú alebo dodávajú energiu a ktoré sú namontované vo vozidle na iné účely než pohon vozidla, a preto sa nepovažujú za súčasť hnacej sústavy. |
3.4.3. |
„Periférne zariadenia“ sú všetky zariadenia, ktoré spotrebovávajú, menia, uskladňujú alebo dodávajú energiu, pričom sa táto energia nevyužíva priamo ani nepriamo na účely pohonu vozidla, ktoré sú však dôležité pre prevádzku hnacej sústavy, a preto sa považujú za súčasť hnacej sústavy. |
3.4.4. |
„Pohonná sústava“ sú navzájom prepojené prvky hnacej sústavy na prenos mechanickej energie medzi meničom (meničmi) pohonnej energie a kolesami. |
3.4.5. |
„Manuálna prevodovka“ je prevodovka, ktorej prevodové stupne sa môžu radiť iba úkonmi vodiča. |
3.5. Všeobecné
3.5.1. |
„Kritériové emisie“ sú tie zlúčeniny emisií, v prípade ktorých sú v tomto predpise stanovené limity. |
3.5.2. |
(vyhradené) |
3.5.3. |
(vyhradené) |
3.5.4. |
(vyhradené) |
3.5.5. |
(vyhradené) |
3.5.6. |
„Spotreba energie na cyklus“ je vypočítaná pozitívna energia, ktorú vozidlo potrebuje na prejdenie predpísaného cyklu. |
3.5.7. |
„Rušiace zariadenie“ je akýkoľvek konštrukčný prvok, ktorý sníma teplotu, rýchlosť vozidla, otáčky motora (RPM), zaradený prevodový stupeň, podtlak v sacom potrubí alebo akýkoľvek iný parameter na účely aktivácie, modulácie, zdržania alebo deaktivácie činnosti ktorejkoľvek časti systému regulácie emisií, ktorá znižuje účinnosť systému regulácie emisií za podmienok, ktoré sa môžu odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke a používaní vozidla. |
3.5.8. |
„Režim voliteľný vodičom“ je osobitný vodičom voliteľný stav, ktorý môže mať vplyv na emisie alebo spotrebu paliva a/alebo energie. |
3.5.9. |
„Prevládajúci režim“ je na účely tohto predpisu jediný režim voliteľný vodičom, ktorý sa zvolí vždy pri zapnutí vozidla bez ohľadu na režim voliteľný vodičom používaný pri predchádzajúcom vypnutí vozidla a ktorý sa nedá prestaviť na iný režim. Po zapnutí vozidla sa prevládajúci režim dá prepnúť na iný režim voliteľný vodičom iba zámerným úkonom vodiča. |
3.5.10. |
„Referenčné podmienky (vzhľadom na výpočet hmotnostných emisií)“ sú podmienky, ktoré sa vzťahujú na hustoty plynov, t. j. 101,325 kPa a 273,15 K (0 °C). |
3.5.11. |
„Výfukové emisie“ sú emisie plynných, tuhých a kvapalných zlúčenín z výfukovej trubice. |
3.5.12. |
„Nastaviteľný režim štartu“ je na účely tohto predpisu režim voliteľný vodičom, ktorý môže vodič nastaviť ako režim, ktorý je automaticky zvolený po zapnutí vozidla. Po zapnutí vozidla sa nastaviteľný režim štartu dá prepnúť na iný režim iba zámerným úkonom vodiča. |
3.6. Hmotnosť emitovaných tuhých častíc (PM)/počet emitovaných častíc (PN)
Pojem „častica“ sa spravidla používa na označenie látky, ktorá sa charakterizuje (meria) vo fáze šírenia vzduchom (rozptýlená látka), a pojem „tuhá častica“ na označenie usadenej látky.
3.6.1. |
„Počet emitovaných častíc“ (PN) je celkový počet tuhých častíc emitovaných z výfuku vozidla určený metódami riedenia, odberu vzoriek a merania, ako je uvedené v tomto predpise. |
3.6.2. |
„Hmotnosť emitovaných tuhých častíc“ (PM) je hmotnosť akýchkoľvek tuhých častíc emitovaných z výfuku vozidla určená metódami riedenia, odberu vzoriek a merania, ako je uvedené v tomto predpise. |
3.7. WLTC
3.7.1. |
„Menovitý výkon motora“ (Prated) je maximálny čistý výkon motora v kW podľa požiadaviek uvedených v predpise OSN č. 85. |
3.7.2. |
„Maximálna rýchlosť“ (vmax) je maximálna rýchlosť vozidla udávaná výrobcom. Ak ju výrobca neudal, maximálna rýchlosť sa určí v súlade s predpisom OSN č. 68. |
3.8. Postup
3.8.1. |
„Periodicky regeneratívny systém“ je zariadenie na reguláciu výfukových emisií (napr. katalyzátor, filter tuhých častíc), ktoré si vyžaduje periodickú regeneráciu. |
3.9. Emisie z odparovania
3.9.1. |
„Systém palivovej nádrže“ sú zariadenia, ktoré umožňujú skladovanie paliva, zahŕňajúce palivovú nádrž, hrdlo palivovej nádrže, uzáver hrdla palivovej nádrže a palivové čerpadlo, ak je namontované v palivovej nádrži alebo na nej. |
3.9.2. |
„Palivový systém“ sú komponenty, ktoré umožňujú skladovanie alebo prepravu paliva na palube vozidla a zahŕňajú systém palivovej nádrže, všetky potrubia na palivo a pary, akékoľvek palivové čerpadlá namontované mimo palivovej nádrže a nádobu s aktívnym uhlím. |
3.9.3. |
„Pracovná kapacita pre bután“ (BWC) je hmotnosť butánu, ktorú môže nádoba s aktívnym uhlím adsorbovať. |
3.9.4. |
„BWC300“ je pracovná kapacita pre bután po 300 vykonaných cykloch starnutia pôsobením paliva. |
3.9.5. |
„Koeficient priepustnosti“ (PF) je koeficient, ktorý sa určuje zo strát uhľovodíkov v čase a používa sa na stanovenie konečných emisií z odparovania. |
3.9.6. |
„Jednovrstvová nekovová nádrž“ je palivová nádrž vyrobená z jednej vrstvy nekovového materiálu vrátane fluórovaných/sulfónovaných materiálov. |
3.9.7. |
„Viacvrstvová nádrž“ je palivová nádrž vyrobená najmenej z dvoch rôznych vrstvených materiálov, z ktorých jeden je materiál nepriepustný pre uhľovodíky. |
3.9.8. |
„Utesnený systém palivovej nádrže“ je systém palivovej nádrže, v ktorom sa palivové pary neodvetrávajú pri parkovaní počas 24-hodinového denného cyklu vymedzeného v bode 6.5.9 prílohy C3, keď sa vykonáva s príslušným referenčným palivom vymedzeným v bode 7 prílohy B3. |
3.9.9. |
„Emisie z odparovania“ sú v kontexte tohto predpisu uhľovodíkové pary, ktoré unikli z palivového systému motorového vozidla počas parkovania a bezprostredne pred doplnením paliva do utesnenej palivovej nádrže. |
3.9.10. |
„Únik pár pri znížení tlaku“ je odvetrávanie uhľovodíkov z utesneného systému palivovej nádrže pri znížení tlaku výlučne prostredníctvom nádoby s aktívnym uhlím, ktoré systém umožňuje. |
3.9.11. |
„Prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku“ sú uhľovodíky unikajúce pri znížení tlaku, ktoré prechádzajú nádobou s aktívnym uhlím počas znižovania tlaku. |
3.9.12. |
„Hraničný tlak palivovej nádrže“ je minimálna hodnota tlaku, pri ktorej utesnený systém palivovej nádrže začína odvetrávať iba v dôsledku tlaku vnútri nádrže. |
3.9.13. |
„Dvojgramový prienik“ je stav, ktorý sa považuje za dosiahnutý, keď sa kumulatívne množstvo uhľovodíkov emitovaných z nádoby s aktívnym uhlím rovná dvom gramom. |
3.10. Palubná diagnostika (OBD)
3.10.1. |
„Palubný diagnostický (OBD) systém“ je v kontexte tohto predpisu systém nachádzajúci sa na palube vozidla, ktorý je schopný odhaľovať poruchy monitorovaných systémov regulácie emisií a určiť pravdepodobné miesto poruchy pomocou poruchových kódov uložených v pamäti počítača, a rozsvietenie indikátora poruchy (MI) ako upozornenie pre obsluhu vozidla. |
3.10.2. |
„Rad OBD“ je skupina vozidiel označená výrobcom, pri ktorých sa na základe ich konštrukcie očakávajú podobné výfukové emisie a charakteristiky systému OBD. Každé vozidlo tohto radu musí spĺňať požiadavky tohto predpisu vymedzené v bode 6.8.1. |
3.10.3. |
„Systém regulácie emisií“ je v súvislosti so systémom OBD elektronický regulátor motora a každý komponent súvisiaci s emisiami vo výfukovom systéme alebo systéme regulácie emisií z odparovania, ktorý regulátor zásobuje vstupnými údajmi alebo prijíma z regulátora výstupné údaje. |
3.10.4. |
„Indikátor poruchy (MI)“ je optický alebo akustický indikátor, ktorý jasne informuje vodiča vozidla v prípade poruchy ktoréhokoľvek komponentu súvisiaceho s emisiami pripojeného k systému OBD alebo v prípade poruchy samotného systému OBD. |
3.10.5. |
„Porucha“ je chyba komponentu alebo systému súvisiaceho s emisiami, ktorá by spôsobila prekročenie prahových hodnôt OBD uvedených v bode 6.8.2, alebo ak systém OBD nemôže splniť základné monitorovacie požiadavky prílohy C5. |
3.10.6. |
„Sekundárny vzduch“ je vzduch zavádzaný do výfukového systému pomocou čerpadla alebo nasávacieho ventilu, alebo iných prostriedkov, ktorého účelom je podporiť oxidáciu uhľovodíkov alebo CO obsiahnutých v prúde výfukového plynu. |
3.10.7. |
„Zlyhanie zážihu“ je nespaľovanie vo valci zážihového motora z dôvodu absencie iskry, nedostatočného dávkovania paliva, nedostatočnej kompresie alebo z akejkoľvek inej príčiny. V zmysle monitorovania OBD ide o percentuálny podiel zlyhaní zážihov z celkového počtu zážihov (podľa údaja výrobcu), ktoré by mohli spôsobiť prekročenie prahových hodnôt OBD uvedených v bode 6.8.2, alebo o prekročenie uvedeného percentuálneho podielu, ktoré by mohlo viesť k prehriatiu výfukového katalyzátora alebo katalyzátorov, čím by vznikli nezvratné škody. |
3.10.8. |
„Jazdný cyklus OBD“ sa skladá z naštartovania motora, režimu jazdy, pri ktorom by sa v prípade výskytu zistila porucha, a z vypnutia motora. |
3.10.9. |
„Zahrievací cyklus“ je dostatočne dlhá prevádzka vozidla od naštartovania motora, potrebná na zvýšenie teploty chladiaceho média aspoň o 22 K a minimálne na 343 K (70 °C). |
3.10.10. |
„Úprava paliva“ je reaktívne prispôsobovanie základného nastavenia prívodu paliva a vzduchu. Krátkodobá úprava paliva sa týka dynamického alebo okamžitého nastavenia. Pri dlhodobej úprave paliva ide v porovnaní s krátkodobou úpravou paliva o omnoho postupnejšie prispôsobovanie nastavenia palivového systému. Toto dlhodobé prispôsobovanie slúži na vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými vozidlami a postupných zmien, ktoré môžu v priebehu času nastať. |
3.10.11. |
„Vypočítaná hodnota zaťaženia“ sa vzťahuje na údaj o aktuálnom prietoku vzduchu vydelený výškovo korigovanou maximálnou hodnotou prietoku, ak je k dispozícii. Toto vymedzenie udáva bezrozmerné číslo, ktoré sa nevzťahuje na motor, a poskytuje servisnému technikovi indikáciu o využitej pomernej časti objemu motora (s úplne otvorenou škrtiacou klapkou = 100 %).
|
3.10.12. |
„Trvalý režim pevného nastavenia emisií“ je prípad, keď sa regulátor motora permanentne prepne na nastavenie, ktoré si nevyžaduje vstup z chybného komponentu alebo systému, pričom taký chybný komponent alebo systém by viedol k zvýšeniu emisií vozidla nad prahové hodnoty OBD uvedené v bode 6.8.2. |
3.10.12.1. |
Trvalý v tejto súvislosti znamená, že režim pevného nastavenia nie je obnoviteľný, t. j. diagnostika alebo stratégia regulácie, ktorá spôsobila prechod na režim pevného nastavenia emisií, nemôže bežať v nasledujúcom jazdnom cykle a nemôže potvrdiť, že podmienky, ktoré vyvolali prechod na tento režim, už neexistujú. Žiadne iné režimy pevného nastavenia emisií sa nepovažujú za trvalé. |
3.10.13. |
„Pomocná pohonná jednotka“ je motorom poháňané zariadenie slúžiace na pohon prídavného vybavenia namontovaného vo vozidle. |
3.10.14. |
„Prístup“ je dostupnosť všetkých údajov OBD týkajúcich sa emisií vrátane všetkých poruchových kódov potrebných na kontrolu, diagnostiku, údržbu alebo opravu dielov vozidla súvisiacich s emisiami cez sériové rozhranie pre štandardné diagnostické pripojenie (v zmysle bodu 6.5.3.5 doplnku 1 k prílohe C5). |
3.10.15. |
„Neobmedzený“ je: |
3.10.15.1. |
prístup nezávislý od prístupového kódu, ktorý možno získať len od výrobcu, alebo od podobného zariadenia; alebo |
3.10.15.2. |
prístup umožňujúci vyhodnotenie generovaných údajov bez potreby akejkoľvek osobitnej dekódovacej informácie, pokiaľ samotná takáto informácia nie je normalizovaná. |
3.10.16. |
„Normalizovaný“ je taký, keď všetky informácie o toku údajov vrátane všetkých poruchových kódov sa generujú len v súlade s priemyselnými normami, ktoré tým, že ich formát a prípustné voľby sú jasne definované, zabezpečujú maximálnu úroveň harmonizácie v priemysle motorových vozidiel, a ich použitie je výslovne povolené týmto predpisom. |
3.10.17. |
(vyhradené) |
3.10.18. |
„Nedostatok“ vo vzťahu k systémom OBD sú prípady, keď komponenty alebo systémy monitorované OBD vykazujú prechodné alebo stále prevádzkové charakteristiky poškodzujúce inak účinné monitorovanie týchto komponentov alebo systémov OBD alebo nespĺňajú všetky ostatné podrobné požiadavky na OBD. |
3.10.19. |
„Núdzový chod“ je akýkoľvek režim pevného nastavenia s výnimkou režimu pevného nastavenia emisií. |
3.10.20. |
„Dočasný poruchový kód“ je diagnostický poruchový kód uložený pri prvej detekcii poruchy pred rozsvietením indikátora poruchy. |
3.10.21. |
„Pripravenosť“ je stav, ktorý indikuje, či je od posledného vymazania na vonkajšie požiadanie alebo povel (napr. prostredníctvom snímacieho nástroja OBD) v prevádzke monitor alebo skupina monitorov. |
3.11. Skúška korekcie na základe teploty okolia (príloha B6a)
3.11.1. |
„Zariadenie na aktívnu akumuláciu tepla“ je technológia, ktorou sa teplo akumuluje v určitom zariadení vozidla a uvoľňuje sa do komponentu hnacej sústavy počas vymedzeného časového úseku pri štarte motora. Charakterizuje ho entalpia v systéme a čas uvoľňovania tepla do komponentov hnacej sústavy. |
3.11.2. |
„Izolačné materiály“ sú všetky materiály v motorovom priestore pripojené k motoru a/alebo podvozku s tepelno-izolačným účinkom a s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,1 W/(mK). |
4. Žiadosť o typové schválenie
4.1. |
Žiadosť o typové schválenie typu vozidla vzhľadom na požiadavky tohto predpisu schvaľovaciemu úradu predkladá výrobca vozidla alebo jeho splnomocnený zástupca. |
4.1.1. |
Žiadosť uvedená v bode 4.1 sa musí zostaviť v súlade so vzorom informačného dokumentu uvedeným v prílohe A1 k tomuto predpisu. |
4.1.2. |
Okrem toho výrobca predkladá tieto informácie:
|
4.1.3. |
Na účely skúšok opísaných v bode 3 prílohy C5 k tomuto predpisu sa technickej službe zodpovednej za vykonanie skúšky typového schválenia poskytne vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla alebo rad vozidiel vybavených systémom OBD, ktorý má byť schválený. Ak technická služba usúdi, že predložené vozidlo nereprezentuje v plnej miere rad OBD opísaný v bode 6.8.1, musí byť na účely skúšky predložené náhradné a v prípade potreby aj ďalšie vozidlo podľa bodu 3 prílohy C5 k tomuto predpisu. |
4.2. |
Vzor informačného dokumentu o výfukových emisiách, emisiách oxidu uhličitého a spotrebe paliva a/alebo meraní spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu, emisiách z odparovania, životnosti a o systéme OBD je uvedený v prílohe A1 k tomuto predpisu. Informácie uvedené v bode 3.2.12.2.7.6 prílohy A1 k tomuto predpisu sa začlenia do doplnku 1 Informácie týkajúce sa OBD k oznámeniu, ktoré sa týka typového schválenia, uvedenému v prílohe A2 k tomuto predpisu. |
4.2.1. |
V prípade potreby musia byť predložené kópie iných typových schválení so zodpovedajúcimi údajmi s cieľom umožniť rozšírenie typových schválení a stanovenie faktorov zhoršenia. |
4.3. |
Na účely skúšok opísaných v tabuľke A v bode 6 sa technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacích skúšok poskytne vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý má byť schválený. |
4.3.1. |
Na účely bodu 4.1.2 písm. e) schvaľovací úrad, ktorý udeľuje typové schválenie, na požiadanie sprístupní informácie uvedené v danom bode schvaľovacím úradom. |
4.3.2. |
Na účely bodu 4.1.2 písm. d) a e) schvaľovacie úrady neschvália vozidlo, ak informácie, ktoré predložil výrobca, nie sú dostatočné na splnenie požiadaviek bodu 7 doplnku 1 k prílohe C5 k tomuto predpisu. Body 7.2, 7.3 a 7.7 doplnku 1 k prílohe C5 k tomuto predpisu sa uplatňujú za všetkých rozumne predvídateľných jazdných podmienok. Pri posudzovaní vykonávania požiadaviek stanovených v bodoch 7.2 a 7.3 doplnku 1 k prílohe C5 schvaľovací úrad zohľadňuje aktuálny stav vývoja technológie. |
4.3.3. |
Na účely bodu 4.1.2 písm. f) opatrenia prijaté s cieľom zabrániť neoprávnenému zásahu do počítača regulujúceho emisie a jeho úprave zahŕňajú možnosť aktualizácie s použitím programu alebo kalibrácie schválených výrobcom. |
4.3.4. |
Žiadosť o typové schválenie vozidiel na flexibilné palivo, jednopalivových a bipalivových vozidiel musí spĺňať doplňujúce požiadavky stanovené v bodoch 5.8 a 5.9. |
4.3.5. |
Zmeny vo vyhotovení systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sa vyskytnú po typovom schválení, automaticky neznamenajú zrušenie typového schválenia, pokiaľ sa ich pôvodné charakteristiky alebo technické parametre nezmenili takým spôsobom, že je ovplyvnená funkčnosť motora alebo systému regulácie znečisťujúcich látok. |
4.4. |
Pred udelením typového schválenia vozidla schvaľovací úrad overí existenciu dostatočných opatrení na zabezpečenie účinnej kontroly zhody výroby. |
5. Typové schválenie
5.1. |
Ak typ vozidla predložený na typové schválenie spĺňa všetky príslušné požiadavky bodu 6, daný typ vozidla sa schváli. |
5.2. |
Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. |
5.2.1. |
Schvaľovacie číslo sa skladá zo štyroch častí. Každá časť je oddelená hviezdičkou „*“.
Používajú sa len arabské číslice. |
5.2.2. |
Príklad schvaľovacieho čísla podľa tohto predpisu:
E11*154R01/01/02*0123*01 Prvé rozšírenie typového schválenia s číslom 0123 vydaného Spojeným kráľovstvom k sérii zmien 01, dodatok 01, čo je schválenie úrovne 2. |
5.2.3. |
Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla. |
5.3. |
Oznámenie o typovom schválení alebo rozšírení, alebo zamietnutí typového schválenia typu vozidla podľa tohto predpisu sa oznámi zmluvným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru v prílohe A2 k tomuto prepisu. |
5.3.1. |
V prípade zmeny tohto textu, napr. ak sú predpísané nové limitné hodnoty, zmluvné strany dohody z roku 1958 sa informujú o tom, ktoré typy vozidiel, už schválené, vyhovujú novým ustanoveniam. |
5.4. |
Na každé vozidlo zodpovedajúce typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu sa zreteľne a na ľahko dostupnom mieste špecifikovanom v schvaľovacom formulári upevní medzinárodná značka typového schválenia, ktorá pozostáva z: |
5.4.1. |
písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo zmluvnej strany, ktorá typové schválenie udelila; |
5.4.2. |
čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode 5.4.1; |
5.4.3. |
značky typového schválenia, ktorá za schvaľovacím číslom musí obsahovať doplnkový kód, ktorého účelom je rozlíšenie úrovne (úroveň 1A, 1B alebo 2), pre ktorú bolo typové schválenie udelené. Tento kód sa zvolí podľa tabuľky A3/1 v prílohe A3 k tomuto predpisu. |
5.5. |
Ak vozidlo zodpovedá schválenému typu vozidla podľa jedného alebo viacerých ďalších predpisov, ktoré tvoria prílohy k dohode z roku 1958, v krajine, ktorá udelila typové schválenie podľa tohto predpisu, symbol uvedený v bode 5.4.1 sa nemusí zopakovať; v takom prípade sa čísla predpisov, schvaľovacie čísla a doplnkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bolo typové schválenie udelené v krajine, ktorá udelila typové schválenie podľa tohto predpisu, uvedú vo zvislých stĺpcoch umiestnených vpravo od symbolu predpísaného v bode 5.4.1 (pozri prílohu A3). |
5.6. |
Značka typového schválenia musí byť ľahko čitateľná a nezmazateľná. |
5.7. |
Značka typového schválenia sa umiestni v blízkosti štítku s údajmi o vozidle alebo na ňom. |
5.7.1. |
Príklady usporiadania značky typového schválenia sú uvedené v prílohe A3 k tomuto predpisu. |
5.8. |
Doplňujúce požiadavky typové schválenie vozidiel na flexibilné palivo
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A. |
5.8.1. |
Na typové schválenie vozidla na flexibilné palivo s etanolom musí výrobca vozidla opísať schopnosť vozidla prispôsobiť sa ľubovoľnej zmesi benzínu a etanolového paliva (až do zmesi 85 % etanolu). |
5.9. |
Doplňujúce požiadavky na jednopalivové plynové vozidlá a bipalivové plynové vozidlá |
5.9.1. |
Pokiaľ ide o LPG alebo zemný plyn, palivo, ktoré sa má použiť, sa špecifikuje v informačnom dokumente stanovenom v prílohe A1 k tomuto predpisu. |
5.10. |
Požiadavky na typové schválenie týkajúce sa systému OBD |
5.10.1. |
Výrobca musí zabezpečiť, aby všetky vozidlá boli vybavené systémom OBD. |
5.10.2. |
Systém OBD musí byť navrhnutý, skonštruovaný a namontovaný vo vozidle tak, aby mu umožňoval identifikovať druh poškodenia alebo poruchy počas celej životnosti vozidla. |
5.10.3. |
Systém OBD musí spĺňať požiadavky tohto predpisu za podmienok normálneho používania. |
5.10.4. |
Pri skúšaní s chybným komponentom podľa doplnku 1 k prílohe C5 k tomuto predpisu sa aktivuje indikátor poruchy systému OBD. Indikátor poruchy systému OBD sa môže aktivovať počas tejto skúšky aj pri úrovniach emisií nižších ako prahové hodnoty OBD uvedené v bode 6.8. |
5.10.5. |
Tento bod sa vzťahuje iba na úroveň 1A:
Výrobca zabezpečí, aby systém OBD spĺňal požiadavky na prevádzkovú výkonnosť uvedené v bode 7 doplnku 1 k prílohe C5 k tomuto predpisu za všetkých rozumne predvídateľných jazdných podmienok. |
5.10.6. |
Tento bod sa vzťahuje iba na úroveň 1A:
Výrobca zabezpečí, aby údaje týkajúce sa prevádzkovej výkonnosti, ktoré má systém OBD vo vozidle uchovávať a hlásiť v súlade s ustanoveniami bodu 7.6 doplnku 1 k prílohe C5 k tomuto predpisu, boli okamžite prístupné vnútroštátnym orgánom a nezávislým prevádzkovateľom bez akéhokoľvek zakódovania. |
5.11. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Požiadavky na typové schválenie zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie |
5.11.1. |
Výrobca zabezpečí, aby boli ďalej uvedené vozidlá kategórií M1, N1 a N2 vybavené zariadením na určovanie, ukladanie a sprístupňovanie údajov o množstve paliva a/alebo elektrickej energie spotrebovanej na prevádzku vozidla:
|
5.11.2. |
Zariadenie na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie musí spĺňať požiadavky stanovené v doplnku 5. |
6. Špecifikácie a skúšky
6.1. Všeobecné
6.1.1. |
Vozidlo a jeho komponenty, ktoré môžu ovplyvniť emisie CO2 a spotrebu paliva alebo elektrickej energie a emisie plynných zlúčenín vrátane emisií z odparovania, emisie tuhých častíc a počet častíc, musia byť navrhnuté, skonštruované a zostavené tak, aby vozidlo pri normálnom používaní a za normálnych podmienok používania, ako je vlhkosť, dážď, sneh, teplo, chlad, piesok, nečistoty, vibrácie, opotrebovanie atď., mohlo počas svojej životnosti spĺňať ustanovenia tohto predpisu. Zahŕňa to aj zabezpečenie všetkých hadíc, kĺbov a spojení používaných v systémoch regulácie emisií a v systémoch regulácie emisií z odparovania.
V prípade výfukových emisií, emisií CO2 a spotreby paliva alebo elektrickej energie sa tieto ustanovenia považujú za splnené, ak sú splnené ustanovenia bodov 6.3 a 8.2. V prípade emisií z odparovania sa tieto podmienky považujú za splnené, ak sú splnené ustanovenia bodov 6.6 a 8.3. |
6.1.2. |
Skúšobné vozidlo musí byť reprezentatívne, pokiaľ ide o jeho komponenty súvisiace s emisiami a funkčnosť plánovaných výrobných sérií, na ktoré sa vzťahuje typové schválenie. Výrobca a zodpovedný orgán sa musia dohodnúť na tom, ktorý skúšobný model vozidla je reprezentatívny. |
6.1.3. |
Pokiaľ ide o emisie z odparovania, pre vozidlá s utesneným systémom palivovej nádrže to ďalej znamená, že majú mať zabudovaný systém, ktorý bezprostredne pred tankovaním uvoľní tlak palivovej nádrže výlučne prostredníctvom nádoby s aktívnym uhlím, ktorej jedinou funkciou je zachytávanie palivových pár. Táto cesta vetrania sa ďalej využíva ako jediná, keď tlak palivovej nádrže prekročí jej hranicu bezpečného pracovného tlaku. |
6.1.4. |
Podmienky skúšania vozidla |
6.1.4.1. |
Druh a množstvo mazadiel a chladiaceho média na skúšky emisií musia zodpovedať údajom, ktoré výrobca uviedol pre normálnu prevádzku vozidla. |
6.1.4.2. |
Typ paliva na skúšky emisií musí zodpovedať údajom uvedeným v prílohe B3 k tomuto predpisu. |
6.1.4.3. |
Všetky systémy regulácie emisií vrátane systémov regulácie emisií z odparovania musia byť v prevádzkyschopnom stave. |
6.1.4.4. |
Motor musí byť navrhnutý tak, aby sa zabránilo emisiám z kľukovej skrine. |
6.1.4.5. |
Pneumatiky používané pri skúškach emisií musia zodpovedať bodu 2.4.5 prílohy B6 k tomuto predpisu. |
6.1.5. |
Nalievacie otvory palivovej nádrže |
6.1.5.1. |
Pre úroveň 1A:
Podľa bodu 6.1.5.2 musia byť nalievacie otvory benzínových alebo etanolových nádrží navrhnuté tak, aby zabránili plneniu nádrže z palivového čerpadla hadicou s nátrubkom, ktorý má vonkajší priemer 23,6 mm alebo väčší. Pre úroveň 1B: Neexistujú žiadne požiadavky na nalievacie otvory palivovej nádrže. |
6.1.5.2. |
Bod 6.1.5.1 sa nevzťahuje na vozidlo, v prípade ktorého sú splnené obe tieto podmienky: |
6.1.5.2.1. |
vozidlo je navrhnuté a skonštruované tak, aby žiadne zariadenie určené na reguláciu emisií nebolo nepriaznivo ovplyvňované olovnatým benzínom; a |
6.1.5.2.2. |
vozidlo je zreteľne, čitateľne a nezmazateľne označené symbolom pre bezolovnatý benzín uvedeným v norme ISO 2575:2010 Cestné vozidlá. Symboly ovládačov, indikátorov a ukazovateľov na mieste bezprostredne viditeľnom pre osobu, ktorá plní benzínovú nádrž. Doplnkové označenia sú povolené. |
6.1.6. |
Prijmú sa opatrenia, aby sa zabránilo nadmerným emisiám z odparovania a rozliatiu paliva spôsobeným chýbajúcim uzáverom hrdla palivovej nádrže. To sa môže dosiahnuť jedným z týchto opatrení: |
6.1.6.1. |
automaticky sa otvárajúcim a zatvárajúcim, neodstrániteľným uzáverom hrdla palivovej nádrže; |
6.1.6.2. |
konštrukčnými prvkami, ktoré zabránia nadmerným emisiám z odparovania v prípade chýbajúceho uzáveru hrdla palivovej nádrže; alebo |
6.1.6.3. |
akýmkoľvek iným opatrením, ktoré má rovnaký účinok. Môžu k nim patriť okrem iného aj s vozidlom spojené (priviazané) uzávery hrdla palivovej nádrže alebo uzávery, ktoré sa dajú uzamknúť tým istým kľúčom, ktorým sa spúšťa motor vozidla. V tomto prípade sa musí dať kľúč vybrať z uzáveru hrdla palivovej nádrže len v uzamknutej polohe. |
6.1.7. |
Opatrenia na zabezpečenie elektronického systému |
6.1.7.1. |
Každé vozidlo s počítačom regulujúcim emisie vrátane počítača regulujúceho emisie z odparovania, a to aj keď je začlenený do počítača regulujúceho výfukové emisie, musí obsahovať prvky zabraňujúce jeho úprave s výnimkou úprav povolených výrobcom. Výrobca povoľuje úpravy, ak sú potrebné na diagnostiku, servis, kontrolu, doplnkové vybavenie alebo opravu vozidla. Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre musia byť odolné proti neoprávnenému zásahu a poskytovať aspoň takú úroveň ochrany, akú zabezpečujú ustanovenia normy ISO 15031-7: 2013. Všetky vymeniteľné kalibračné pamäťové čipy musia byť zaliate a uzavreté v zapečatenom puzdre alebo chránené elektronickými algoritmami a nesmú sa dať vymeniť bez použitia osobitných nástrojov a postupov. |
6.1.7.1.1. |
V súlade s bodom 6.1.7.1 môžu byť chránené len prvky priamo spojené s kalibráciou emisií alebo s ochranou pred odcudzením vozidla. |
6.1.7.2. |
Počítačovo kódované prevádzkové parametre motora sa nesmú dať zmeniť bez použitia osobitných nástrojov a postupov [napr. prispájkované alebo zaliate komponenty počítača alebo zapečatené (alebo prispájkované) kryty počítača]. |
6.1.7.3. |
Výrobcovia môžu požiadať zodpovedný orgán o výnimku z jednej z týchto požiadaviek pre tie vozidlá, ktoré si pravdepodobne nevyžadujú ochranu. Kritériá, ktoré zodpovedný orgán posudzuje pri rozhodovaní o výnimke, musia okrem iného zahŕňať bežnú dostupnosť čipov na kontrolu výkonu, schopnosť vysokého výkonu vozidla a predpokladaný objem predaja vozidla. |
6.1.7.4. |
Výrobcovia využívajúci programovateľné systémy počítačových kódov musia zabrániť neoprávnenému preprogramovaniu. Výrobcovia musia použiť vyspelú stratégiu ochrany pred neoprávneným zásahom a ochranné prvky proti zápisu vyžadujúce si elektronický prístup k počítaču, ktorý má výrobca k dispozícii mimo vozidla. Metódy poskytujúce primeranú ochranu proti neoprávnenému zásahu schvaľuje zodpovedný orgán. |
6.1.8. |
Zaokrúhľovanie
Pokiaľ v tomto predpise nie je uvedené inak, v bodoch 6.1.8.1 a 6.1.8.2 sa stanovujú pravidlá zaokrúhľovania číselných údajov na účely splnenia požiadaviek tohto predpisu. |
6.1.8.1. |
Ak číslica nachádzajúca sa hneď za poslednou číslicou, ktorá sa má zachovať, je menšia než päť, hodnota tejto poslednej zachovanej číslice sa nezmení.
Príklad: Ak je výsledok 1,234 gramu, ale zachovať sa majú iba dve desatinné miesta, konečný výsledok bude 1,23 gramu. |
6.1.8.2. |
Ak číslica nachádzajúca sa hneď za poslednou číslicou, ktorá sa má zachovať, sa rovná alebo je väčšia než päť, hodnota tejto poslednej zachovanej číslice sa zvýši o 1.
Príklad: Ak je výsledok 1,236 gramu, ale zachovať sa majú iba dve desatinné miesta, vzhľadom na to, že šesť je viac než päť, konečný výsledok bude 1,24 gramu. |
6.1.9. |
Používanie rušiacich zariadení, ktoré znižujú účinnosť systémov regulácie emisií, sa zakazuje. Zákaz sa nevzťahuje na tieto prípady:
|
6.1.10. |
Delenie nulou
Ak zadanie údajov do vzorca podľa tohto predpisu odôvodnene povedie k deleniu nulou, napr. keď spotreba paliva vozidla OVC-HEV v režime vybíjania batérie je nulová, uplatní sa primeraný technický úsudok. |
6.2. Postup skúšky
V tabuľke A sa uvádzajú rôzne požiadavky na skúšky typového schválenia vozidla.
Tabuľka A
Uplatňovanie požiadaviek na skúšky typového schválenia a rozšírenia
Kategória vozidla |
Vozidlá so vznetovým motorom vrátane hybridov |
Vozidlá na výlučne elektrický pohon |
Vozidlá s vodíkovým palivovým článkom |
|||||||||
|
Jednopalivové |
Bipalivové (4) |
Na flexibilné palivo (4) |
Jednopalivové |
|
|
||||||
Referenčné palivo |
Benzín |
LPG |
NG/ biometán |
Vodík (spaľovací motor) |
Benzín |
Benzín |
Benzín |
Benzín |
Nafta |
Benzín |
– |
Vodík (palivový článok) |
LPG |
NG/ biometán |
Vodík (spaľovací motor) (5) |
Etanol (E85) |
|||||||||
Skúška typu 1 (pokiaľ ide o použiteľnosť meraných komponentov vzhľadom na palivá a technológiu vozidiel, a teda o postupy merania, pozri tabuľky 1A a 1B) (limity) |
Áno |
Áno (6) |
Áno (6) |
Áno (5) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno |
Áno |
– |
– |
ATCT (skúška pri 14 °C) |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno (5) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno (obidve palivá) |
Áno |
Áno |
– |
– |
Emisie z odparovania (skúška typu 4) |
Áno |
Áno (7) |
Áno (7) |
– |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
– |
Áno |
– |
– |
Životnosť (skúška typu 5) |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
Áno (iba benzín) |
Áno |
Áno |
– |
– |
OBD |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
Áno |
– |
– |
OBFCM |
Áno |
– |
– |
– |
– |
– |
– |
Áno (obidve palivá) |
Áno |
Áno |
– |
– |
6.2.6. |
Každému radu vozidiel uvedenému ďalej sa priradí jedinečný identifikátor v tomto formáte:
FT-nnnnnnnnnnnnnnn-WMI kde: FT je identifikátor typového radu:
nnnnnnnnnnnnnnn je reťazec s maximálne pätnástimi znakmi, s obmedzením na používanie znakov 0 – 9, A – Z a znaku podčiarknutia „_“. WMI [svetový kód výrobcu (world manufacturer identifier)] je kód, ktorý jednoznačne identifikuje výrobcu, vymedzený v norme ISO 3780:2009. Povinnosťou vlastníka kódu WMI je zabezpečiť, aby kombinácia reťazca nnnnnnnnnnnnnnn a kódu WMI bola jedinečná pre daný rad a aby reťazec nnnnnnnnnnnnnnn bol v rámci tohto kódu WMI jedinečný pre schvaľovacie skúšky vykonané na získanie typového schválenia. |
6.3. Opis skúšky typu 1 (WLTP)
Skúška typu 1 sa vykonáva na všetkých vozidlách uvedených v bode 1. Dodržiavajú sa postupy skúšky a požiadavky na skúšky podľa tohto bodu a podľa časti B príloh (v relevantných prípadoch).
6.3.1. |
Skúška typu 1 sa vykonáva podľa:
|
6.3.2. |
Interpolačný rad |
6.3.2.1. |
Interpolačný rad vozidiel s výlučne spaľovacím motorom (ICE) |
6.3.2.1.1. |
Vozidlá môžu byť súčasťou toho istého interpolačného radu v každom z týchto prípadov vrátane kombinácie týchto prípadov:
|
6.3.2.1.2. |
Súčasťou toho istého interpolačného radu môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky vozidla/hnacej sústavy/prevodovky:
|
6.3.2.1.3. |
Ak sa používa alternatívny parameter, napríklad vyššia hodnota nmin_drive, ako je stanovené v bode 2 písm. k) prílohy B2, alebo ASM, ako je vymedzené v bode 3.4 prílohy B2, tento parameter musí byť rovnaký v celom interpolačnom rade. |
6.3.2.2. |
Interpolačný rad hybridných elektrických vozidiel bez externého nabíjania (NOVC-HEV) a hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním (OVC-HEV)
Súčasťou toho istého interpolačného radu môžu byť iba tie vozidlá OVC-HEV a NOVC-HEV, ktoré sú popri splnení požiadaviek stanovených v bode 6.3.2.1 identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky:
|
6.3.2.3. |
Interpolačný rad vozidiel na výlučne elektrický pohon
Súčasťou toho istého interpolačného radu môžu byť iba vozidlá na výlučne elektrický pohon, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky elektrickej hnacej sústavy/prevodovky:
|
6.3.2.4. |
Interpolačný rad hybridných vozidiel s palivovým článkom s externým nabíjaním (OVC-FCHV) a hybridných vozidiel s palivovým článkom bez externého nabíjania (NOVC-FCHV)
Súčasťou toho istého interpolačného radu môžu byť iba vozidlá OVC-FCHV a NOVC-FCHV, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky elektrickej hnacej sústavy/palivových článkov/prevodovky:
|
6.3.3. |
Rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky:
Ak je v neutrálnej polohe prevodovky pripojený aspoň jeden elektromotor a vozidlo nie je vybavené režimom dojazdu pri voľnobehu (bod 4.2.1.8.5 prílohy B4), takže elektromotor nemá žiaden vplyv na jazdné zaťaženie, uplatňujú sa kritériá uvedené v bode 6.3.2.2 písm. a) a v bode 6.3.2.3 písm. a). Ak okrem hmotnosti vozidla, valivého odporu a aerodynamiky existuje rozdiel, ktorý má nezanedbateľný vplyv na jazdné zaťaženie, vozidlo sa nepovažuje za súčasť radu, pokiaľ to neschváli zodpovedný orgán. |
6.3.4. |
Rad vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia
Rad vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa môže uplatňovať na vozidlá s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou ≥ 3,000 kg. Súčasťou radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia môžu byť vozidlá s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou ≥ 2,500 kg, pokiaľ je výška bodu R sedadla vodiča viac než 850 mm nad zemou. „Bod R“ je bod R alebo referenčný bod miesta na sedenie vymedzený v bode 2.4 prílohy 1 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.). Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky:
|
6.3.5. |
Rad vozidiel z hľadiska periodicky regeneratívnych systémov (Ki)
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska periodicky regeneratívnych systémov môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky:
|
6.3.6. |
Rad vozidiel poháňaných plynom (GFV) |
6.3.6.1. |
Vozidlá poháňané plynom sa môžu zoskupiť do radu typov vozidiel poháňaných LPG alebo NG/biometánom identifikovaného základným vozidlom. V prípade vozidiel, ktoré môžu byť poháňané aj kvapalnými palivami, sa toto zoskupenie uplatňuje iba vtedy, keď vozidlo funguje v režime na plynné palivo. |
6.3.6.2. |
Základné vozidlo poháňané plynom je vozidlo, ktoré sa vyberie na účely preukázania samočinného prispôsobenia systému prívodu paliva a na ktoré sa odvoláva v prípade vozidiel patriacich do radu vozidiel poháňaných plynom. V rade vozidiel poháňaných plynom môže byť viac ako jedno základné vozidlo. |
6.3.6.3. |
Vozidlo patriace do radu vozidiel poháňaných plynom
|
6.3.7. |
Dodatočné požiadavky na vozidlá poháňané LPG alebo NG/biometánom |
6.3.7.1. |
Dodatočné požiadavky na vozidlá poháňané LPG alebo NG/biometánom sú uvedené v prílohe B6. |
6.3.7.2. |
Na účely skúšky typu 1 stanovenej v časti B príloh sa jednopalivové plynové vozidlá skúšajú na základe skúšky typu 1 podľa prílohy B6 týkajúcej sa emisií znečisťujúcich látok vzhľadom na zmeny v zložení LPG alebo NG/biometánu v prípade paliva použitého na meranie čistého výkonu v súlade s predpisom OSN č. 85. |
6.3.7.3. |
Bipalivové plynové vozidlá sa skúšajú s benzínom a buď s LPG, alebo s NG/biometánom. Skúšky na LPG alebo NG/biometáne sa vykonávajú podľa prílohy B6 týkajúcej sa emisií znečisťujúcich látok vzhľadom na zmeny v zložení LPG alebo NG/biometánu a s palivom použitým na meranie čistého výkonu v súlade s predpisom OSN č. 85. |
6.3.7.4. |
Tento bod sa vzťahuje iba na úroveň 1A.
Bez ohľadu na požiadavku bodu 6.3.7.2 sa jednopalivové plynové vozidlá na účely skúšky typu 1 považujú za vozidlá, ktoré môžu byť poháňané len plynným palivom. |
6.3.8. |
Doplňujúce požiadavky na vozidlá na flexibilné palivo |
6.3.8.1. |
V prípade vozidiel na flexibilné palivo sa prechod od jedného referenčného paliva k druhému medzi skúškami musí uskutočniť bez manuálnej úpravy nastavení motora. |
6.3.9. |
OBFCM
Len pre úroveň 1A: Pomocou zariadenia OBFCM sa na palube vozidla zistia parametre a zaznamenajú sa množstvá za čas používania vozidla v súlade s doplnkom 5. |
6.3.10. |
Limitné hodnoty plynných emisií, hmotnosť tuhých častíc a počet častíc
Výsledné hmotnosti plynných emisií, hmotnosť tuhých častíc a počet častíc musia byť nižšie ako limitné hodnoty uvedené v tabuľke 1A (pre úroveň 1A) alebo v tabuľke 1B (pre úroveň 1B). Tabuľka 1A Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A Emisné limity pre skúšku typu 1
Tabuľka 1B Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B Emisné limity pre skúšku typu 1
|
6.3.11. |
Rad z hľadiska korekčného faktora KCO2 v prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV
Je povolené zlúčiť dva alebo viac interpolačných radov do jedného radu z hľadiska korekčného faktora KCO2, ak nové zlúčené interpolačné rady spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií vymedzených v tomto bode písm. a) až e). Reprezentatívny faktor KCO2 sa stanoví pokiaľ možno na základe vozidla H s najvyššou spotrebou energie v rámci radu. Výrobca na žiadosť zodpovedného orgánu predloží dôkazy týkajúce sa odôvodnenia a technických kritérií na zlúčenie týchto interpolačných radov v týchto prípadoch: Zlúčenie dvoch alebo viacerých interpolačných radov:
Za kritérium v kontexte radu z hľadiska korekčného faktora sa nepovažujú rozdiely v meničoch elektrickej energie medzi napájacím konektorom na dobíjanie a trakčným REESS. |
6.4. (vyhradené)
6.5. (vyhradené)
6.6. Skúška typu 4 (stanovenie emisií z odparovania)
6.6.1. |
Skúška typu 4 sa vykonáva na všetkých vozidlách vybavených benzínovou nádržou v súlade požiadavkami bodov 6.6.2 až 6.6.4 a prílohy C3.
Pre úroveň 1A: Jednopalivové plynové vozidlá sú vyňaté z uplatňovania. |
6.6.2. |
Keď sa skúša podľa prílohy C3 k tomuto predpisu, musia byť emisie z odparovania menšie než hodnoty uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Emisný limit pre skúšku emisií z odparovania
|
6.6.3. |
Rad vozidiel z hľadiska emisií z odparovania |
6.6.3.1. |
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska emisií z odparovania môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o charakteristiky uvedené v písmenách a), d) a e), technicky rovnocenné, pokiaľ ide o charakteristiky uvedené v písmenách b) a c), a podobné alebo v relevantných prípadoch v rámci stanovených tolerancií, pokiaľ ide o charakteristiky uvedené v písmenách f) a g):
Výrobca musí zodpovednému orgánu predviesť technickú rovnocennosť podľa písmen b) a c). |
6.6.3.2. |
Vozidlo sa považuje za najhorší prípad, pokiaľ ide o produkciu emisií z odparovania, a použije sa na skúšanie, ak má najväčší pomer objemu palivovej nádrže a BWC300 v rámci radu. Výber vozidla sa musí vopred dohodnúť so zodpovedným orgánom. |
6.6.3.3. |
Použitie akéhokoľvek inovatívneho systému kalibrácie, konfigurácie alebo hardvéru súvisiaceho so systémom regulácie emisií z odparovania znamená zaradenie modelu vozidla do iného radu. |
6.6.4. |
Zodpovedný orgán neudelí typové schválenie, ak poskytnuté informácie nie sú dostatočné na preukázanie, že emisie z odparovania počas bežnej prevádzky vozidla sú účinne obmedzované. |
6.7. Skúška typu 5 – (Opis skúšky odolnosti na overenie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok)
6.7.1. |
Táto skúška sa vykonáva na všetkých vozidlách uvedených v bode 1, na ktoré sa uplatňuje skúška stanovená v bode 6.3. Skúška predstavuje skúšku starnutia až do najazdenej vzdialenosti predstavujúcej cieľovú životnosť podľa programu opísaného v prílohe C4 k tomuto predpisu na skúšobnej dráhe, na ceste alebo na vozidlovom dynamometri.
Pre úroveň 1A: Cieľová životnosť je 160,000 km. Pre úroveň 1B: Cieľová životnosť je 80,000 km. V prípade vozidiel so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri popri sedadle vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg je cieľová životnosť 60,000 km. |
6.7.1.1. |
Vozidlá, ktoré môžu byť poháňané buď benzínom, alebo LPG alebo zemným plynom, sa skúšajú v skúške typu 5 len s benzínom. V tomto prípade sa faktor zhoršenia zistený pre bezolovnatý benzín použije aj pre LPG alebo zemný plyn. |
6.7.1.2. |
Osobitné požiadavky na hybridné vozidlá sa uvádzajú v doplnku 4 k prílohe C4. |
6.7.2. |
Bez ohľadu na požiadavku bodu 6.7.1 si výrobca môže zvoliť použitie faktorov zhoršenia z tabuľky 3a alebo z tabuľky 3b (podľa konkrétneho prípadu) slúžiacich ako alternatíva k skúšaniu podľa bodu 6.7.1.
Tabuľka 3a Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A Multiplikačné faktory zhoršenia
Tabuľka 3b Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B Aditívne faktory zhoršenia
|
6.7.2.1. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B.
Ak sa limitná hodnota líši od hodnoty vymedzenej v tabuľke 3b, pridelený aditívny faktor zhoršenia sa vypočíta podľa tejto rovnice a výsledok sa zaokrúhli podľa pokynov schvaľovacieho úradu: pridelený aditívny faktor zhoršenia = limitná hodnota * A * (životnosť – 3 000)/(80,000 – 3,000) kde: A 0,11 pre CO, 0,12 pre nemetánové uhľovodíky, 0,21 pre NOx a 0,00 pre hmotnosť emitovaných tuhých častíc a počet častíc. |
6.7.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A
Na žiadosť výrobcu môže technická služba vykonať skúšku typu 1 pred dokončením skúšky typu 5 použitím faktorov zhoršenia z uvedenej tabuľky. Po dokončení skúšky typu 5 môže schvaľovací úrad upraviť výsledky schválenia zaznamenané v prílohe A2 k tomuto predpisu nahradením faktorov zhoršenia v uvedenej tabuľke faktormi nameranými v rámci skúšky typu 5. |
6.7.4. |
Faktory zhoršenia sa stanovujú použitím niektorého z postupov uvedených v bode 1.1 prílohy C4 (podľa konkrétneho prípadu). Faktory zhoršenia sa používajú na stanovenie zhody s požiadavkami bodov 6.3 a 8.2. |
6.7.5. |
Rad vozidiel z hľadiska životnosti
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska životnosti môžu byť iba vozidlá, ktorých parametre motora alebo systému regulácie znečisťujúcich látok sú identické alebo sa udržiavajú v medziach predpísaných tolerancií s odkazom na vozidlo použité na stanovenie faktora zhoršenia:
|
6.8. Skúška palubnej diagnostiky (OBD)
Táto skúška sa vykonáva na typoch vozidiel uvedených v tabuľke A. Dodržiava sa postup skúšky opísaný v bode 3 prílohy C5 k tomuto predpisu.
6.8.1. Rad OBD
6.8.1.1. |
Parametre definujúce rad OBD
Rad OBD je skupina vozidiel výrobcu, pri ktorých sa na základe ich konštrukcie očakávajú podobné výfukové emisie a charakteristiky systému OBD. Každý motor tohto radu musí spĺňať požiadavky tohto predpisu. Rad OBD možno definovať pomocou základných konštrukčných parametrov, ktoré musia byť spoločné pre vozidlá v rámci radu. V niektorých prípadoch môže byť medzi parametrami interakcia. V záujme zabezpečenia toho, aby boli do radu OBD zahrnuté len vozidlá s podobnými charakteristikami, pokiaľ ide o výfukové emisie, sa musia zohľadniť aj tieto vplyvy. |
6.8.1.2. |
Na tento účel sa za vozidlá patriace do toho istého radu OBD považujú vozidlá, ktoré majú identické tieto parametre:
Motor:
Systém regulácie emisií:
Časti systému OBD a spôsob činnosti: Metódy funkčného monitorovania OBD, odhaľovania porúch a ich oznamovania vodičovi vozidla. |
6.8.2. Prahové hodnoty OBD
Prahové hodnoty OBD uvedené v prílohe C5 sa stanovujú v tabuľkách 4A a 4B.
Tabuľka 4A
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Prahové hodnoty OBD
|
Referenčná hmotnosť (RM) (kg) |
Hmotnosť oxidu uhoľnatého |
Hmotnosť nemetánových uhľovodíkov |
Hmotnosť oxidov dusíka |
Hmotnosť tuhých častíc (9) |
|||||||||
(CO) (mg/km) |
(NMHC) (mg/km) |
(NOx) (mg/km) |
(PM) (mg/km) |
|||||||||||
Kategória |
Trieda |
|
PI |
CI |
PI |
CI |
PI |
CI |
CI |
PI |
||||
M |
– |
Všetky |
1,900 |
1,750 |
170 |
290 |
90 |
140 |
12 |
12 |
||||
N1 |
I |
RM ≤ 1305 |
1,900 |
1,750 |
170 |
290 |
90 |
140 |
12 |
12 |
||||
II |
1305 < RM ≤ 1760 |
3,400 |
2,200 |
225 |
320 |
110 |
180 |
12 |
12 |
|||||
III |
1760 < RM |
4,300 |
2,500 |
270 |
350 |
120 |
220 |
12 |
12 |
|||||
N2 |
– |
Všetky |
4,300 |
2,500 |
270 |
350 |
120 |
220 |
12 |
12 |
||||
|
Tabuľka 4B
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B
Prahové hodnoty OBD
|
Referenčná hmotnosť (RM) (kg) |
Hmotnosť oxidu uhoľnatého |
Hmotnosť nemetánových uhľovodíkov |
Hmotnosť oxidov dusíka |
Hmotnosť tuhých častíc1 |
|||||||||
(CO) (mg/km) |
(NMHC) (mg/km) |
(NOx) (mg/km) |
(PM) (mg/km) |
|||||||||||
Kategória |
Trieda |
|
G |
D |
G |
D |
G |
D |
G |
D |
||||
M |
– |
Všetky |
4,060 |
– |
320 |
– |
300 |
– |
– |
– |
||||
N1 |
– (*1) |
GVW≤ 1,700 |
4,060 |
– |
320 |
– |
300 |
– |
– |
– |
||||
– |
1,700 < GVW ≤ 3,500 |
8,960 |
– |
460 |
– |
410 |
– |
– |
– |
|||||
– (*2) |
Všetky |
14,120 |
– |
320 |
– |
300 |
– |
– |
– |
|||||
|
6.9. Vozidlá, ktoré používajú činidlo pre systém dodatočnej úpravy výfukových plynov
6.9.1. |
Vozidlá, ktoré používajú činidlo pre systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, musia spĺňať požiadavky stanovené v doplnku 6 k tomuto predpisu. |
6.9.2. |
Vymedzenie radu vozidiel z hľadiska systému dodatočnej úpravy výfukových plynov využívajúceho činidlo (ER)
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska systému dodatočnej úpravy výfukových plynov využívajúceho činidlo môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o tieto charakteristiky:
Výrobca a schvaľovací úrad sa musia dohodnúť na tom, ktorý model vozidla je reprezentatívny pre rad vozidiel z hľadiska systému dodatočnej úpravy výfukových plynov využívajúceho činidlo. |
7. Zmena a rozšírenie typového schválenia
7.1. Každá zmena typu vozidla sa musí oznámiť schvaľovaciemu úradu, ktorý daný typ vozidla schválil. Schvaľovací úrad potom môže buď:
7.1.1. |
konštatovať, že uskutočnené zmeny sú zahrnuté v rámci radov vozidiel, ktorých sa týka typové schválenie, alebo že nie je pravdepodobné, že by uskutočnené zmeny mali zjavný nepriaznivý vplyv na hodnoty CO2 a spotrebu paliva alebo elektrickej energie, a že v danom prípade bude pôvodné typové schválenie platné aj pre zmenený typ vozidla; alebo |
7.1.2. |
vyžadovať od technickej služby, ktorá je zodpovedná za vykonávanie skúšok, ďalší protokol o skúške. |
7.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 5.3.
7.3. Schvaľovací úrad, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, pridelí každému rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe A2 k tomuto predpisu.
7.4. Rozšírenia pre výfukové emisie (skúška typu 1) a OBFCM
7.4.1. |
Typové schválenie sa bez toho, aby boli potrebné ďalšie skúšky, rozšíri na vozidlá, pokiaľ spĺňajú kritériá bodu 3.0.1 písm. a) a c).
Okrem splnenia uvedených kritérií sa v prípadoch, keď sa zmení interpolačný rad vozidiel s vysokou hodnotou (Vehicle High – vozidlo H) a/alebo interpolačný rad vozidiel s nízkou hodnotou (Vehicle Low – vozidlo L), musí uskutočniť skúška nového vozidla H a/alebo vozidla L, pričom hodnoty emisií CO2 skúšaného vozidla získané v kroku č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7 a v kroku č. 8 v tabuľke A8/5 prílohy B8 nesmú prevyšovať hodnotu emisií CO2, ktorá leží na priamke prechádzajúcej hodnotami emisií CO2 pôvodného vozidla L a vozidla H v závislosti od energie na cyklus a zodpovedajúcej spotreby energie na cyklus skúšaného vozidla. Namerané kritériové emisie musia spĺňať limity stanovené v bode 6.3.10. Presnosť zariadenia OBFCM sa vypočíta pre každú skúšku typu 1, ktorá bola vykonaná s cieľom získať rozšírenie, a musí spĺňať kritériá uvedené v bode 4.2 doplnku 5. |
7.4.1.1. |
Ak bolo typové schválenie udelené len v súvislosti s vozidlom H, toto typové schválenie sa rozšíri iba za okolností uvedených písmenách a), b) alebo c):
|
7.4.2. |
Vozidlá s periodicky regeneratívnymi systémami
Pre skúšky Ki podľa doplnku 1 k prílohe B6 sa typové schválenie rozšíri na vozidlá, pokiaľ spĺňajú kritériá bodu 6.3.5. |
7.5. Rozšírenia pre emisie z odparovania (skúška typu 4)
7.5.1. |
Pre skúšky vykonávané podľa prílohy C3 sa typové schválenie rozšíri na vozidlá, ktoré patria do schváleného radu vozidiel z hľadiska emisií z odparovania vymedzeného v bode 6.6.3. |
7.6. Rozšírenia pre životnosť zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok (skúška typu 5)
7.6.1. |
Pre skúšky vykonávané podľa prílohy C4 sa faktory zhoršenia rozšíria na rôzne vozidlá a typy vozidiel za predpokladu, že budú splnené tieto dve podmienky:
|
7.6.2. |
Teplota na vstupe do zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok musí byť nižšia než teplota vozidla skúšaného na účely stanovenia faktorov zhoršenia plus 50 °C. Teplota sa kontroluje za týchto stabilizovaných podmienok. Vozidlo spĺňajúce požiadavky bodu 1.2 prílohy C4 na rozšírený rad vozidiel z hľadiska životnosti sa zrýchli na rýchlosť 120 km/h alebo maximálnu rýchlosť vozidla mínus 10 km/h podľa toho, ktorá rýchlosť je nižšia, a na tejto konštantnej rýchlosti sa udržiava najmenej 15 minút pri nastavení zaťaženia pre skúšku typu 1. Kedykoľvek po uplynutí tohto času sa teplota na vstupe katalyzátora meria nepretržite najmenej dve minúty, pričom sa udržiava konštantná rýchlosť vozidla. Za reprezentatívnu hodnotu sa považuje priemerná teplota. |
7.7. Rozšírenie pre systém OBD
V prípade systému OBD sa typové schválenie môže rozšíriť na vozidlá, ktoré patria do schváleného radu OBD vymedzeného v bode 6.8.1.
8. Zhoda výroby
8.1. Každé vozidlo vyrobené na základe typového schválenia v súlade s týmto predpisom sa musí zhodovať so schváleným typom vozidla. Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dodatku 1 k dohode z roku 1958 (E/ECE/TRANS/505/Rev.3), pričom musia byť splnené tieto požiadavky:
8.1.1. |
Výrobca prijme primerané opatrenia a dokumentované plány na kontrolu a v intervaloch stanovených v tomto predpise vykonáva potrebné skúšky na overovanie neustálej zhody so schváleným typom. Výrobca získa súhlas zodpovedného orgánu s týmito opatreniami a plánmi na kontrolu. Zodpovedný orgán v stanovených intervaloch vykonáva audity. Tieto audity sa týkajú aj výrobných a skúšobných zariadení ako súčasti opatrení na overovanie zhody výroby a na priebežné overovanie. Zodpovedný orgán môže v prípade potreby požadovať vykonanie ďalších skúšok. |
8.1.2. |
Výrobca overí zhodu výroby prostredníctvom vhodných skúšok v súlade s tabuľkou 8/1 a tabuľkou 8/2 a s požiadavkami systému OBD, v prípade potreby podľa tabuľky A v bode 6. V relevantných prípadoch, a keď sa to vyžaduje podľa tabuľky A, výrobca v súlade s doplnkom 5 určí a oznámi presnosť zariadenia OBFCM.
Osobitné postupy na overovanie zhody výroby sú uvedené v bodoch 8.2 až 8.4 a v doplnkoch 1 až 4. Tabuľka 8/1 Typ 1 – platné požiadavky na zhodu výroby typu 1 pre rôzne typy vozidiel
Tabuľka 8/2 Typ 4 – platné požiadavky na zhodu výroby typu 4 pre rôzne typy vozidiel
|
8.1.3. |
Rad vozidiel z hľadiska zhody výroby
Výrobca môže rozdeliť rad vozidiel z hľadiska zhody výroby na menšie rady vozidiel. Ak výroba vozidiel prebieha v rôznych výrobných zariadeniach, pre každé zariadenie sa musia vytvoriť samostatné rady vozidiel z hľadiska zhody výroby. Interpolačný rad môže byť reprezentovaný v rámci jedného alebo viacerých radov vozidiel z hľadiska zhody výroby. Pre úroveň 1A: Výrobca môže požiadať o zlúčenie týchto radov vozidiel z hľadiska zhody výroby. Zodpovedný orgán na základe dôkazov poskytnutých výrobcom posúdi, či je toto zlúčenie odôvodnené. Pre úroveň 1B: Na žiadosť výrobcu sa môžu zlúčiť rady vozidiel z hľadiska zhody výroby z rôznych výrobných zariadení. Toto zlúčenie je v prípade skúšky typu 1 povolené iba vtedy, keď plánovaný objem výroby každého výrobného závodu je menej než 1,000. |
8.1.3.1. |
Rad vozidiel z hľadiska zhody výroby pre skúšku typu 1
Na účely overovania zhody výroby výrobcom v rámci skúšky typu 1 vrátane overenia presnosti zariadenia OBFCM (v relevantných prípadoch, a ak je to potrebné) rad je rad vozidiel z hľadiska zhody výroby podľa bodov 8.1.3.1.1 a 8.1.3.1.2. |
8.1.3.1.1. |
V prípade interpolačných radov opísaných v bode 6.3.2 s plánovaným objemom výroby viac než 1,000 vozidiel za 12 mesiacov je rad vozidiel z hľadiska zhody výroby pre skúšku typu 1 identický s interpolačným radom. |
8.1.3.1.2. |
V prípade interpolačných radov opísaných v bode 6.3.2 s plánovaným objemom výroby najviac 1,000 vozidiel za 12 mesiacov je možné do toho istého radu vozidiel z hľadiska zhody výroby začleniť iné interpolačné rady až do celkového maximálneho objemu výroby 5,000 vozidiel za 12 mesiacov. Výrobca na žiadosť zodpovedného orgánu predloží dôkazy týkajúce sa odôvodnenia a technických kritérií na zlúčenie týchto interpolačných radov, pričom zabezpečí, že sa tieto rady vyznačujú veľkou podobnosťou, napríklad v týchto prípadoch:
|
8.1.3.2. |
Rad vozidiel z hľadiska zhody výroby pre skúšku typu 4
Na účely overovania zhody výroby výrobcom v rámci skúšky typu 4 rad je rad vozidiel z hľadiska zhody výroby, ktorý je identický s radom vozidiel z hľadiska emisií z odparovania, ako je opísaný v bode 6.6.3. |
8.1.3.3. |
Rad vozidiel z hľadiska zhody výroby v prípade systémov OBD
Na účely overovania zhody výroby výrobcom v prípade systému OBD rad je rad vozidiel z hľadiska zhody výroby, ktorý je identický s radom OBD, ako je opísaný v bode 6.8.1. |
8.1.4. |
Frekvencia skúšania pri skúške typu 1 |
8.1.4.1. |
Pre úroveň 1A:
Frekvencia overovania zhody výrobkov v rámci skúšky typu 1 vykonávaného výrobcom je založená na metodike posudzovania rizika v súlade s medzinárodnou normou ISO 31000:2018 – Manažérstvo rizika – Zásady a návod, pričom minimálna frekvencia v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby je jedno overovanie za 12 mesiacov. Pre úroveň 1B: Frekvencia overovania zhody výrobkov v rámci skúšky typu 1 vykonávaného výrobcom je v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby minimálne jedno overovanie za 12 mesiacov. |
8.1.4.2. |
Ak počet vozidiel vyrobených v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby prekročí 7,500 vozidiel za 12 mesiacov, minimálna frekvencia overovania v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby sa určí ako podiel plánovaného objemu výroby za 12 mesiacov a počtu 5,000 vozidiel a výsledok sa matematicky zaokrúhli na najbližšie celé číslo. |
8.1.4.3. |
Pre úroveň 1A:
Ak počet vozidiel vyrobených v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby prekročí 17,500 vozidiel za 12 mesiacov, frekvencia v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby bude aspoň jedno overovanie za tri mesiace. Pre úroveň 1B: Ak počet vozidiel vyrobených v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby prekročí 5,000 vozidiel za mesiac, frekvencia v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby bude aspoň jedno overovanie za mesiac. |
8.1.4.4. |
Overovania zhody výrobkov sa rovnomerne rozložia na obdobie 12 mesiacov alebo na obdobie výroby, ak je toto obdobie kratšie než 12 mesiacov. Pri poslednom overovaní zhody výrobkov sa dospeje k rozhodnutiu do 12 mesiacov, pokiaľ výrobca nevysvetlí nevyhnutnosť predĺženia tohto obdobia najviac o jeden mesiac. |
8.1.4.5. |
Výrobca každý mesiac monitoruje plánovaný objem výroby radu vozidiel z hľadiska zhody výroby za 12 mesiacov a informuje zodpovedný orgán, ak zmena plánovaného objemu výroby vyvolá zmeny buď vo veľkosti radu vozidiel z hľadiska zhody výroby, alebo vo frekvencii skúšok typu 1. |
8.1.5. |
Frekvencia skúšania pri skúške typu 4
Raz za rok sa z radu vozidiel z hľadiska zhody výroby opísaného v bode 8.1.3.2 náhodne vyberie jedno vozidlo a podrobí sa skúške opísanej v prílohe C3 alebo prípadne aspoň trom skúškam opísaným v doplnku 4. |
8.1.6. |
Audity vykonávané zodpovedným orgánom
Zodpovedný orgán vykonáva v zariadení výrobcu audity na overenie opatrení výrobcu a jeho dokumentovaných plánov na kontrolu, ktorých minimálna frekvencia je vo všetkých prípadoch jeden audit za 12 mesiacov. V prípade použitia metódy interpolácie môže overovanie výpočtu interpolácie vykonať zodpovedný orgán v rámci postupu auditu alebo sa toto overovanie v rámci uvedeného postupu môže vykonať na žiadosť zodpovedného orgánu. Pokiaľ zodpovedný orgán nepovažuje výsledky auditu za uspokojivé, vykonajú sa fyzické skúšky priamo na vyrábaných vozidlách podľa postupu opísaného v bodoch 8.2 až 8.4 s cieľom overiť zhodu výroby vozidiel. Len pre úroveň 1A: Opatrenia výrobcu a dokumentované plány na kontrolu vychádzajú z metodiky posudzovania rizika v súlade s medzinárodnou normou ISO 31000:2018 – Manažérstvo rizika – Zásady a návod. |
8.1.7. |
Overovania prostredníctvom fyzických skúšok vykonávané zodpovedným orgánom
Pre úroveň 1A: Bežná frekvencia overovania prostredníctvom fyzických skúšok, ktoré vykonáva zodpovedný orgán, závisí od výsledkov postupu kontroly výrobcu s využitím metodiky posudzovania rizika, ale v každom prípade sa overenie prostredníctvom skúšky uskutoční aspoň raz za tri roky. Zodpovedný orgán vykonáva tieto fyzické skúšky emisií na vyrábaných vozidlách podľa opisu v bodoch 8.2 až 8.4. Pokiaľ fyzické skúšky vykonáva výrobca vo svojich priestoroch, zúčastní sa na nich zodpovedný orgán. Pre úroveň 1B: Bežná frekvencia overovania prostredníctvom fyzických skúšok, ktoré vykonáva zodpovedný orgán, je minimálne jedno overovanie prostredníctvom skúšky za tri roky. Zodpovedný orgán vykonáva tieto fyzické skúšky emisií na vyrábaných vozidlách podľa opisu v bodoch 8.2 až 8.4. Pokiaľ fyzické skúšky vykonáva výrobca vo svojich priestoroch, zúčastní sa na nich zodpovedný orgán. |
8.1.8. |
Oznamovanie údajov
Zodpovedný orgán oznámi výsledky všetkých auditov a fyzických skúšok vykonaných pri overovaní zhody výrobcov a uchováva ich najmenej 10 rokov. Tieto správy by mali byť k dispozícii ostatným zodpovedným orgánom. |
8.1.9. |
Nezhoda výroby
V prípade zistenia nezhody výroby sa uplatňuje článok 4 dohody z roku 1958. |
8.2. Kontrola zhody pri skúške typu 1
8.2.1. |
Skúška typu 1 sa vykoná aspoň na troch vyrábaných vozidlách, ktoré sú platnými členmi radu vozidiel z hľadiska zhody výroby podľa opisu v bode 8.1.3.1. |
8.2.2. |
Vozidlá sa vyberajú náhodne z radu vozidiel z hľadiska zhody výroby. Na vybratých vozidlách výrobca nesmie vykonať žiadne úpravy.
Ak sa vozidlá v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby zostavujú v rôznych výrobných zariadeniach, výrobca na žiadosť zodpovedného orgánu upraví výber vozidiel z jednotlivých výrobných zariadení bez toho, aby tým bola dotknutá zásada náhodného výberu v rámci výrobného zariadenia. Ak súčasťou radu vozidiel z hľadiska zhody výroby je viacero interpolačných radov, výrobca na žiadosť zodpovedného orgánu upraví výber vozidiel z jednotlivých interpolačných radov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada náhodného výberu v rámci interpolačného radu. |
8.2.3. |
Postup skúšky typu 1 |
8.2.3.1. |
V relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 sa overovanie kritériových emisií, emisií CO2, palivovej úspornosti, spotreby elektrickej energie a presnosti zariadenia OBFCM vykoná podľa osobitných požiadaviek a postupov v doplnku 1. |
8.2.3.2. |
Štatistický postup na výpočet skúšobných kritérií a dosiahnutie kladného alebo zamietavého rozhodnutia je opísaný v doplnku 2 a vo vývojovom diagrame na obrázku 8/1.
V relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 sa výroba radu vozidiel z hľadiska zhody výroby považuje za nevyhovujúcu, ak sa v prípade jednej alebo viacerých kritériových emisií, emisií CO2, palivovej úspornosti alebo spotreby elektrickej energie dosiahne zamietavé rozhodnutie podľa skúšobných kritérií uvedených v doplnku 2. V relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 sa výroba radu vozidiel z hľadiska zhody výroby považuje za vyhovujúcu, keď sa v prípade všetkých kritériových emisií, emisií CO2, palivovej úspornosti alebo spotreby elektrickej energie dosiahne kladné rozhodnutie podľa skúšobných kritérií uvedených v doplnku 2. Ak sa v relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 dosiahne kladné rozhodnutie pre jednu kritériovú emisiu, toto rozhodnutie sa nezmení žiadnou dodatočnou skúškou vykonanou s cieľom dosiahnuť rozhodnutie pre ostatné kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť či spotrebu elektrickej energie. Ak sa v relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 nedosiahne kladné rozhodnutie pre všetky kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť alebo spotrebu elektrickej energie, do sa vzorky pridá ďalšie vozidlo na základe výberu podľa bodu 8.2.2 a vykoná sa na ňom skúška typu 1. Štatistický postup opísaný v doplnku 2 sa opakuje dovtedy, kým sa nedosiahne kladné rozhodnutie pre všetky kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť alebo spotrebu elektrickej energie. Maximálna veľkosť vzorky je: Pre úroveň 1A: 16 vozidiel Pre úroveň 1B: 32 vozidiel pre kritériové emisie, 11 pre palivovú úspornosť a spotrebu elektrickej energie. Obrázok 8/1 Vývojový diagram postupu skúšky zhody výroby v prípade skúšky typu 1
|
8.2.4. |
Faktory v režime zábehu |
8.2.4.1. |
Pre úroveň 1A:
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa na vozidle radu vozidiel z hľadiska zhody výroby môže vykonať postup skúšky v režime zábehu s cieľom stanoviť odvodené faktory v režime zábehu pre kritériové emisie, emisie CO2 a/alebo spotrebu elektrickej energie podľa postupu skúšky v doplnku 3. Pre úroveň 1B: Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa na vozidle radu vozidiel z hľadiska zhody výroby môže vykonať postup skúšky v režime zábehu s cieľom stanoviť odvodené faktory v režime zábehu pre kritériové emisie, palivovú úspornosť a/alebo spotrebu elektrickej energie podľa postupu skúšky v doplnku 3. |
8.2.4.2. |
Pri uplatnení odvodených faktorov v režime zábehu musí byť na systémovom počítadle kilometrov skúšobného vozidla na skúšku zhody výroby hodnota Dj v rozsahu –10 km z počtu najazdených kilometrov na začiatku prvej skúšky a na skúšobnom vozidle na skúšku v režime zábehu musí byť hodnota Di v rozsahu +10 km z počtu najazdených kilometrov na začiatku druhej skúšky v porovnaní so stavom pred zabehnutím. |
8.2.4.3. |
Pre úroveň 1A:
Podľa uváženia výrobcu sa v prípade emisií CO2 (v g/km) môže uplatniť pridelený faktor v režime zábehu 0,98, pokiaľ je hodnota systémového počítadla kilometrov na začiatku skúšky zhody výroby najviac 80 km. V prípade uplatnenia prideleného faktora v režime zábehu na emisie CO2 sa neuplatní žiaden faktor v režime zábehu na kritériové emisie ani na spotrebu elektrickej energie. Pre úroveň 1B: Podľa uváženia výrobcu sa v prípade palivovej úspornosti (v km/l) môže uplatniť pridelený faktor v režime zábehu 1,02, pokiaľ je hodnota systémového počítadla kilometrov na začiatku skúšky zhody výroby najviac 80 km. V prípade uplatnenia prideleného faktora v režime zábehu na palivovú úspornosť sa neuplatní žiaden faktor v režime zábehu na spotrebu elektrickej energie. |
8.2.4.4. |
Faktor v režime zábehu sa uplatní na výsledok skúšky zhody výroby, ktorý sa vypočíta podľa kroku č. 4c v tabuľke A7/1 prílohy B7 alebo podľa kroku č. 4c v tabuľke A8/5 prílohy B8. |
8.2.4.5. |
Korekcia skúšobnej komory
Iba pre úroveň 1B: V prípade zistenia jasných technických rozdielov sa môže vykonať korekcia skúšobnej komory medzi skúšobným zariadením používaným na typové schvaľovanie a skúšobným zariadením používaným na účely zhody výroby. Korekcia skúšobnej komory sa zaznamená v protokole o skúške. |
8.2.5. |
Skúšobné palivo |
8.2.5.1. |
Na účely skúšky typu 4 sa použije referenčné palivo v súlade so špecifikáciami v bode 7 prílohy B3.
Pre úroveň 1A: Všetky zvyšné skúšky sa vykonajú s komerčným palivom. Na žiadosť výrobcu sa však pri skúške typu 1 môžu použiť referenčné palivá podľa špecifikácií v prílohe B3. Ak sa na základe skúšok vykonaných s použitím komerčného paliva dospeje k zamietavému rozhodnutiu vzhľadom na presnosť zariadenia OBFCM, skúšky sa zopakujú s použitím referenčného paliva a platné bude iba rozhodnutie z opakovaných skúšok. Pre úroveň 1B: Všetky zvyšné skúšky sa vykonajú s referenčnými palivami podľa špecifikácií v prílohe B3 pre skúšku typu 1. Na žiadosť výrobcu sa však pri akumulácii najazdených kilometrov na účely zábehu podľa bodu 1.7 doplnku 3 môže použiť komerčné palivo. |
8.2.5.2. |
Skúšky na overovanie zhody výroby vozidiel poháňaných LPG alebo NG/biometánom sa môžu vykonať s komerčnými palivami, ktorých pomer C3/C4 je v rozpätí zodpovedajúcich pomerov referenčných palív v prípade LPG alebo jedného z vysokovýhrevných alebo nízkovýhrevných palív v prípade NG/biometánu. V každom prípade sa analýza palív predkladá zodpovednému orgánu. |
8.2.6. |
Kritériá pre platnosť tolerancií rýchlostnej krivky a ukazovateľov jazdnej krivky skúšky zhody výroby typu 1
Tolerancie rýchlostnej krivky a ukazovatele jazdnej krivky musia spĺňať kritériá stanovené v bode 2.6.8.3 prílohy B6. |
8.3. Kontrola zhody pri skúške typu 4
8.3.1. |
Výroba sa považuje za vyhovujúcu, ak vozidlo, ktoré bolo vybraté a skúšané podľa bodu 8.1.5, spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.6.2 alebo prípadne v doplnku 4. |
8.3.2. |
Ak skúšané vozidlo nespĺňa požiadavky bodu 8.3.1, bez neodôvodneného odkladu sa z toho istého radu náhodne vyberie ďalšia vzorka štyroch vozidiel, ktorá sa podrobí skúške typu 4 opísanej v prílohe C3 alebo prípadne aspoň skúškam opísaným v doplnku 4.
Výroba sa považuje za vyhovujúcu, ak do šiestich mesiacov od určenia neúspešných výsledkov pôvodnej skúšky budú splnené požiadavky aspoň pri troch z týchto vozidiel. |
8.3.3. |
Ak skúšané vozidlá nespĺňajú požiadavky bodu 8.3.2, bez neodôvodneného odkladu sa z toho istého radu náhodne vyberie ďalšia vzorka vozidiel, ktorá sa podrobí skúške typu 4 opísanej v prílohe C3.
Ak skúšané vozidlo nespĺňa požiadavky prílohy C3, z toho istého radu sa náhodne vyberie ďalšia vzorka štyroch vozidiel a bez neodôvodneného odkladu sa takisto podrobí skúške typu 4 opísanej v prílohe C3. Na žiadosť výrobcu sa na účely skúšok zhody výroby opísaných v prílohe C3 môže použiť koeficient priepustnosti (PF) odvodený pri typovom schválení alebo pridelený koeficient priepustnosti (APF). Výroba sa považuje za vyhovujúcu, ak do 24 mesiacov od určenia neúspešných výsledkov pôvodnej skúšky budú splnené podmienky aspoň pri troch z týchto vozidiel. |
8.3.4. |
V prípade skúšok zhody výroby opísaných v prílohe C3 vykonávaných na vozidle, ktoré má najazdených menej než 20,000 km, sa použije nádoba podrobená procesu starnutia podľa postupu v bode 5.1 prílohy C3. Môže ísť o pôvodnú nádobu zo skúšobného vozidla alebo o inú nádobu s identickou špecifikáciou. Na žiadosť výrobcu sa na účely týchto skúšok použije buď koeficient priepustnosti (PF) vymedzený v bode 5.2 prílohy C3, ktorý bol stanovený pri typovom schválení pre rad vozidiel z hľadiska emisií z odparovania, alebo pridelený koeficient priepustnosti (APF), ktorý sa takisto vymedzuje v bode 5.2 prílohy C3. |
8.3.5. |
Na žiadosť výrobcu sa skúšky zhody výroby opísané v prílohe C3 môžu vykonať na vozidle, ktoré má najazdených aspoň 20,000 km a najviac 30,000 km a na ktorom neboli vykonané iné zmeny než zmeny opísané v rámci postupu skúšky. Ak sa skúška vykonáva na vozidle, ktoré má najazdených od 20,000 km do 30,000 km, proces starnutia nádoby sa vynechá a neuplatní sa koeficient priepustnosti ani pridelený koeficient priepustnosti.
Bez ohľadu na počet najazdených kilometrov vozidla sa v súlade s bodom 6.1 prílohy C3 môžu vylúčiť iné zdroje emisií, ktorými nie je palivo (napr. farby, lepidlá, plasty, prívod paliva/hadice na odvod pár, pneumatiky a iné gumené alebo polymérové komponenty). |
8.4. Overovanie zhody vozidla vzhľadom na palubnú diagnostiku (OBD)
8.4.1. |
Keď schvaľovací úrad zistí, že kvalita výroby sa zdá neuspokojivá, vyberie sa z radu náhodne jedno vozidlo a podrobí sa skúškam opísaným v doplnku 1 k prílohe C5. |
8.4.2. |
Výroba sa považuje za vyhovujúcu, ak dané vozidlo spĺňa požiadavky skúšok opísané v doplnku 1 k prílohe C5. |
8.4.3. |
Ak skúšané vozidlo nespĺňa požiadavky bodu 8.4.1, vyberie sa z toho istého radu náhodne ďalšia vzorka štyroch vozidiel a podrobí sa skúškam opísaným v doplnku 1 k prílohe C5. Skúšky sa môžu vykonať na vozidlách, ktoré majú najazdených maximálne 15,000 km a na ktorých neboli vykonané žiadne zmeny. |
8.4.4. |
Výroba sa považuje za vyhovujúcu, ak najmenej tri vozidlá spĺňajú požiadavky skúšok opísané v doplnku 1 k prílohe C5. |
9. Sankcie v prípade nezhody výroby
9.1. |
Typové schválenie udelené pre typ vozidla podľa tohto predpisu sa môže odňať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 8.1 alebo ak vozidlo alebo vozidlá nesplnia požiadavky skúšok predpísaných v bode 8.1.2. |
9.2. |
Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe A2 k tomuto predpisu. |
10. Definitívne zastavenie výroby
Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu vozidla typovo schváleného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom schvaľovací úrad, ktorý typové schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento úrad o tom informuje ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom kópií formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe A2 k tomuto predpisu.
11. Úvodné ustanovenia
11.1. |
Zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, nie sú oprávnené udeľovať typové schválenia podľa série zmien 02 k tomuto predpisu skôr než po uplynutí ôsmich mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho platnosti.
Ak sa v prechodných ustanoveniach nestanovuje výnimka, zmluvné strany uznávajú typové schválenia OSN podľa predchádzajúceho znenia tohto predpisu najneskôr do uplynutia ôsmich mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02. |
12. Prechodné ustanovenia
12.1. |
Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 01 k tomuto predpisu a odchylne od povinností zmluvných strán môžu zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis a zároveň uplatňujú predpis OSN č. 83, zamietnuť uznanie typových schválení udelených na základe tohto predpisu, ku ktorým nie je priložené typové schválenie podľa série zmien 08 alebo neskoršej série zmien k predpisu OSN č. 83. |
12.2. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Iba v prípade typových schválení podľa úrovne 1A, a to do 1. septembra 2022 v prípade vozidiel kategórie M a vozidiel kategórie N1 triedy I a do 1. septembra 2023 v prípade vozidiel kategórie N1 triedy II a III a vozidiel kategórie N2, môžu zmluvné strany uznávať typové schválenia podľa právnych predpisov EÚ ako dôkaz súladu s ustanoveniami tohto predpisu, ako sa uvádza ďalej v písmenách a) až d):
|
13. Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov
Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok, ako aj názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré schválenia udeľujú a ktorým sa majú zasielať formuláre potvrdzujúce udelenie, predĺženie, zamietnutie alebo odňatie typového schválenia vydaného v iných krajinách.
(1) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.6, www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.
(2) Osobitné postupy skúšky pre vozidlá na vodíkový pohon sa vymedzia neskôr.
(3) Limity pre hmotnosť tuhých častíc a počet častíc a jednotlivé postupy merania sa uplatňujú len na vozidlá vybavené motorom s priamym vstrekovaním.
(4) Ak je bipalivové vozidlo skombinované s vozidlom na flexibilné palivo, uplatňujú sa požiadavky na obidve skúšky.
(5) Ak vozidlo pracuje na vodíkový pohon, stanovujú sa len emisie NOx.
(6) Len pre úroveň 1A – Limity pre hmotnosť tuhých častíc a počet častíc a príslušné postupy merania sa neuplatňujú. Len pre úroveň 1B – V prípade, že má jednopalivové plynové vozidlo benzínovú nádrž, musí sa preskúšať aj pomocou príslušného referenčného benzínového paliva.
(7) Pre úroveň 1B platí: „Áno“, ak má jednopalivové plynové vozidlo benzínovú nádrž; „–“, ak jednopalivové plynové vozidlo nemá benzínovú nádrž. Pre úroveň 1A platí „–“.
(8) Limity pre hmotnosť a počet tuhých častíc pre zážihové motory sa uplatňujú len na vozidlá vybavené motorom s priamym vstrekovaním.
(*1) V prípade benzínu alebo LPG sa limity pre hmotnosť tuhých častíc a počet častíc uplatňujú len na vozidlá vybavené motorom s priamym vstrekovaním.
(*2) Okrem vozidiel so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri popri sedadle vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg.
(*3) Vozidlá so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri popri sedadle vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg.
(*4) Keďže pri vozidlách so vznetovým motorom nie sú pridelené žiadne faktory zhoršenia, výrobcovia použijú na stanovenie faktorov zhoršenia postupy skúšky životnosti metódou skúšky starnutia celého vozidla.
(9) Prahové hodnoty OBD pre hmotnosť tuhých častíc pri zážihových motoroch sa uplatňujú len na vozidlá vybavené motorom s priamym vstrekovaním.
(*1) Vozidlá so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri popri sedadle vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg.
(*2) Vozidlá so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri popri sedadle vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg.
(10) Iba ak je počas platnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie na overenie zhody výroby v prevádzke spaľovací motor.
(11) Len pre vozidlá poháňané benzínom s výnimkou jednopalivových plynových vozidiel.
(12) Len pre vozidlá poháňané benzínom.
Doplnok 1
Overovanie zhody výroby pre skúšku typu 1 v prípade konkrétnych typov vozidiel
1. Overovanie zhody výroby vzhľadom na kritériové emisie v prípade vozidiel s výlučne spaľovacím motorom, hybridných elektrických vozidiel bez externého nabíjania (NOVC-HEV) a hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním (OVC-HEV)
1.1. |
Každé vozidlo sa skúša na vozidlovom dynamometri so špecifickým nastavením zotrvačnej hmotnosti a s parametrami jazdného zaťaženia konkrétneho vozidla. Vozidlový dynamometer sa nastaví na cieľové jazdné zaťaženie skúšobného vozidla podľa postupu uvedeného v bode 7 prílohy B4.
Len pre úroveň 1B: Postup cieľového nastavenia (stanovené v bode 7 prílohy B4) je zakázaný, pokiaľ sa odvodený faktor v režime zábehu získal podľa bodu 1.5.2 doplnku 3. V takom prípade sa použijú tie isté hodnoty nastavenia dynamometra, aké sa použili počas typového schvaľovania. |
1.2. |
Uplatniteľný skúšobný cyklus je rovnaký, aký sa použil na typové schválenie interpolačného radu, do ktorého dané vozidlo patrí. |
1.3. |
Predkondicionovacia skúška sa vykonáva podľa potreby buď v súlade s ustanoveniami bodu 2.6 prílohy B6, alebo s ustanoveniami doplnku 4 k prílohe B8. |
1.4. |
Výsledky skúšky kritériových emisií sa stanovia podľa: kroku č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7 v prípade vozidiel s výlučne spaľovacím motorom; kroku č. 8 v tabuľke A8/5 prílohy B8 v prípade vozidiel NOVC-HEV a režimu na udržanie nabitia batérie vozidiel OVC-HEV a kroku č. 6 v tabuľke A8/8 prílohy B8 v prípade režimu vybíjania batérie vozidiel OVC-HEV. Zhoda na základe uplatniteľných limitov kritériových emisií sa overí s použitím kritérií pre kladné/zamietavé rozhodnutie stanovených v bode 6.3.10 tohto predpisu.
Len pre úroveň 1B Kritériové emisie každého uplatniteľného skúšobného cyklu počas skúšky vozidiel OVC-HEV v režime vybíjania batérie musia byť v súlade s limitmi stanovenými v tabuľke 1B v bode 6.3.10 tohto predpisu, neoverujú sa však na základe kritérií pre kladné/zamietavé rozhodnutie. |
2. Overovanie zhody výroby vzhľadom na emisie CO2/palivovú úspornosť vozidiel s výlučne spaľovacím motorom
2.1. |
Vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
2.2. |
Pre úroveň 1A:
Emisie CO2 MCO2,c,6 sa určia podľa kroku č. 6 v tabuľke A7/1 prílohy B7. Pre úroveň 1B: Palivová úspornosť FEc,5 sa určí podľa kroku č. 5 v tabuľke A7/1 prílohy B7. |
2.3. |
Pre úroveň 1A:
Zhoda výroby vzhľadom na emisie CO2 sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 2.3.1, a zároveň sa uplatní faktor v režime zábehu vymedzený v bode 8.2.4 tohto predpisu. Pre úroveň 1B: Zhoda výroby vzhľadom na palivovú úspornosť sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 1.3.1, a zároveň sa uplatní faktor v režime zábehu vymedzený v bode 8.2.4 tohto predpisu. |
2.3.1. |
Hodnoty emisií CO2 na účely zhody výroby/hodnoty palivovej úspornosti na účely zhody výroby
Pre úroveň 1A: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 MCO2,c,7 podľa kroku č. 7 v tabuľke A7/1 prílohy B7. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 MCO2,c,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 10 v tabuľke A7/1 prílohy B7. Pre úroveň 1B: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti FEc,8 podľa kroku č. 8 v tabuľke A7/1 prílohy B7. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti FEc,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 10 v tabuľke A7/1 prílohy B7. |
3. Overovanie zhody výroby vzhľadom na emisie CO2/palivovú úspornosť vozidiel NOVC-HEV
3.1. |
Vozidlo sa skúša podľa postupu opísaného v bode 3.3 prílohy B8. |
3.2. |
Pre úroveň 1A:
Emisie CO2 MCO2,CS,c,6 vozidla NOVC-HEV sa určia podľa kroku č. 6 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1B: Palivová úspornosť FECS,c,4c vozidla NOVC-HEV sa určí podľa kroku č. 4c v tabuľke A8/5 prílohy B8. |
3.3. |
Zhoda výroby vzhľadom na emisie CO2, resp. vzhľadom na palivovú úspornosť, sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 3.3.1, a zároveň sa uplatní faktor v režime zábehu vymedzený v bode 8.2.4 tohto predpisu. |
3.3.1. |
Hodnoty emisií CO2 na účely zhody výroby/hodnoty palivovej úspornosti na účely zhody výroby
Pre úroveň 1A: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,CS,c,7 podľa kroku č. 7 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,CS,c,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 9 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1B: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie FECS,c,1 podľa kroku č. 2 v tabuľke A8/6 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie FECS,c,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 3 v tabuľke A8/6 prílohy B8. |
4. Overovanie zhody výroby vzhľadom na spotrebu elektrickej energie vozidiel na výlučne elektrický pohon
4.1. |
Vozidlo sa skúša podľa postupu opísaného v bode 3.4 prílohy B8, pričom medzné kritérium pre postup skúšky typu 1 podľa bodu 3.4.4.1.3 prílohy B8 (postup pri cykloch idúcich po sebe) a bodu 3.4.4.2.3 prílohy B8 (skrátený postup skúšky) sa považuje za splnené, keď sa ukončí prvý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP.
Spotreba elektrickej energie jednosmerného prúdu zo zásobníkov REESS ECDC,first,i sa určí podľa bodu 4.3 prílohy B8, kde ΔEREESS,j je zmena elektrickej energie všetkých REESS a dj je skutočná vzdialenosť prejdená v priebehu tohto skúšobného cyklu. |
4.2. |
Zhoda výroby vzhľadom na spotrebu elektrickej energie sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 4.2.1, pokiaľ sa typové schválenie vykonalo postupom skúšky typu 1 pri cykloch idúcich po sebe, a v bode 4.2.2, pokiaľ sa typové schválenie vykonalo s použitím skráteného postupu skúšky typu 1. |
4.2.1. |
Hodnoty z postupu skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch na účely zhody výroby
Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie ECDC,COP,final podľa kroku č. 9 v tabuľke A8/10 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie ECDC,COP,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 10 v tabuľke A8/10 prílohy B8. |
4.2.2. |
Hodnoty zo skráteného postupu skúšky typu 1 na účely zhody výroby
Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie ECDC,COP,final podľa kroku č. 8 v tabuľke A8/11 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie ECDC,COP,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 9 v tabuľke A8/11 prílohy B8. |
5. Overovanie zhody výroby vozidiel OVC-HEV
5.1. |
Na žiadosť výrobcu je povolené používať rôzne skúšobné vozidlá na účely skúšky v režime na udržanie nabitia batérie a skúšky v režime vybíjania batérie. |
5.2. |
Overovanie zhody výroby vzhľadom na emisie CO2/palivovú úspornosť (podľa konkrétneho prípadu) v režime na udržanie nabitia batérie. |
5.2.1. |
Vozidlo sa skúša v súlade s postupom pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie opísanej v bode 3.2.5 prílohy B8. |
5.2.2. |
Pre úroveň 1A:
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,CS,c,6 sa určia podľa kroku č. 6 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1B: Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie FECS,c,4c sa určí podľa kroku č. 4c v tabuľke A8/5 prílohy B8. |
5.2.3. |
Pre úroveň 1A:
Zhoda výroby vzhľadom na emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 5.2.3.1 v súvislosti s emisiami CO2 v režime na udržanie nabitia batérie, a zároveň sa uplatní faktor v režime zábehu vymedzený v bode 8.2.4 tohto predpisu. Pre úroveň 1B: Zhoda výroby vzhľadom na palivovú úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo, ako sa uvádza v bode 5.2.3.1 v súvislosti s palivovou úspornosťou v režime na udržanie nabitia batérie, a zároveň sa uplatní faktor v režime zábehu vymedzený v bode 8.2.4 tohto predpisu. |
5.2.3.1. |
Hodnoty emisií CO2/hodnoty palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie na účely zhody výroby
Pre úroveň 1A: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,CS,c,7 podľa kroku č. 7 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,CS,c,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 9 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1B: Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie FECS,c podľa kroku č. 2 v tabuľke A8/6 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie FECS,c,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 3 v tabuľke A8/6 prílohy B8. |
5.3. |
Overovanie zhody výroby vzhľadom na spotrebu elektrickej energie v režime vybíjania batérie vozidiel OVC-HEV |
5.3.1. |
Vozidlo sa skúša počas postupu skúšania zhody výroby podľa bodu 5.3.1.1. Ak počas prvého cyklu postupu typového schvaľovania tohto vozidla nedôjde k naštartovaniu motora, podľa vlastného uváženia výrobcu sa vozidlo môže skúšať podľa bodu 5.3.1.2. |
5.3.1.1. |
Postup skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie
Vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie opísaným v bode 3.2.4 prílohy B8. Ak sa to považuje za nevyhnutné, výrobca preukáže, že pred postupom zhody výroby je potrebné uskutočniť predkondicionovanie trakčného REESS. V takom prípade sa predkondicionovanie trakčného REESS na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu vykoná pred postupom zhody výroby podľa odporúčania výrobcu. Len pre úroveň 1A Spotreba elektrickej energie ECAC,CD sa určí podľa kroku č. 9 v tabuľke A8/8 prílohy B8. |
5.3.1.2. |
Prvý cyklus skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie |
5.3.1.2.1. |
Vozidlo sa skúša podľa skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie opísanej v bode 3.2.4 prílohy B8, pričom medzné kritérium postupu skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa považuje za splnené, keď sa ukončí prvý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP.
Spotreba elektrickej energie jednosmerného prúdu zo zásobníkov REESS ECDC,first,i sa určí podľa bodu 4.3 prílohy B8, kde ΔEREESS,j je zmena elektrickej energie všetkých REESS a dj je skutočná vzdialenosť prejdená v priebehu tohto skúšobného cyklu. |
5.3.1.2.2. |
Prevádzka motora v tomto cykle nie je povolená. Ak je motor v prevádzke, skúška počas postupu zhody výroby sa považuje za neplatnú. |
5.3.2. |
Zhoda výroby vzhľadom na spotrebu elektrickej energie v režime vybíjania batérie sa overí na základe hodnôt pre skúšané vozidlo podľa postupu opísaného v bode 5.3.2.1, pokiaľ sa dané vozidlo skúša podľa bodu 5.3.1.1, a podľa postupu opísaného v bode 5.3.2.2, pokiaľ sa dané vozidlo skúša podľa bodu 5.3.1.2. |
5.3.2.1. |
Zhoda výroby v prípade skúšky podľa bodu 5.3.1.1.
Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECAC,CD,final podľa kroku č. 16 v tabuľke A8/8 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECAC,CD,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 17 v tabuľke A8/8 prílohy B8. |
5.3.2.2. |
Zhoda výroby v prípade skúšky podľa bodu 5.3.1.2
Ak sa nepoužije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECDC,CD,COP,final podľa kroku č. 16 v tabuľke A8/8 prílohy B8. Ak sa použije metóda interpolácie, na overovanie zhody výroby sa použije hodnota spotreby elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECDC,CD,COP,ind pre jednotlivé vozidlo podľa kroku č. 17 v tabuľke A8/8 prílohy B8. |
Doplnok 2
Overovanie zhody výroby pri skúške typu 1 – štatistická metóda
1. V tomto doplnku sa opisuje postup, ktorý sa má použiť na overovanie splnenia požiadaviek na zhodu výroby pri skúške typu 1 zameranej v relevantných prípadoch na kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť a spotrebu elektrickej energie v súlade s tabuľkou 8/1 tohto predpisu, a to pokiaľ ide o vozidlá s výlučne spaľovacím motorom, hybridné elektrické vozidlá bez externého nabíjania (NOVC-HEV), vozidlá na výlučne elektrický pohon (PEV) a hybridné elektrické vozidlá s externým nabíjaním (OVC-HEV), a postup na prípadné určenie presnosti zariadenia OBFCM.
Meranie kritériových emisií, emisií CO2, palivovej úspornosti a spotreby elektrickej energie sa v relevantných prípadoch a v súlade s tabuľkou 8/1 tohto predpisu vykonáva aspoň na troch vozidlách a následne sa ich počet zvyšuje, až kým sa dosiahne kladné alebo zamietavé rozhodnutie. V relevantných prípadoch sa stanoví presnosť zariadenia OBFCM pri každej z N skúšok.
2. Kritériové emisie
2.1. Štatistický postup a kritériá pre kladné/zamietavé rozhodnutie
Pre úroveň 1A:
Pre celkový počet skúšok (N) a výsledky merania skúšaných vozidiel x1, x2,… xN sa určí priemer Xtests a rozptyl VAR:
a
Pokiaľ ide o vozidlo OVC-HEV, v prípade úplnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa priemerné emisie počas celej skúšky jednotlivého vozidla považujú za jednu hodnotu xi.
Pre každý celkový počet skúšok môže byť dosiahnuté jedno z týchto troch rozhodnutí týkajúcich sa kritériových emisií na základe limitnej hodnoty L pre kritériové emisie podľa tabuľky 1A v bode 6.3.10 tohto predpisu:
i) |
kladné rozhodnutie pre rad, ak
|
ii) |
zamietavé rozhodnutie pre rad, ak
|
iii) |
vykoná sa ďalšie meranie, ak: |
Pri meraní kritériových emisií sa faktor A nastaví na hodnotu 1,05.
Pre úroveň 1B:
Prípad A: štandardná odchýlka výroby daného výrobcu je vyhovujúca.
So vzorkou obsahujúcou minimálne 3 kusy je postup pri odbere vzoriek stanovený tak, že pravdepodobnosť, že súbor pri skúške vyhovie, aj keď výroba je na 40 % chybná, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), zatiaľ čo pravdepodobnosť, že súbor bude prijatý, aj keď je výroba na 65 % chybná je 0,1 (riziko zákazníka = 10 %).
Pri každej z kritériových emisií uvedených v tabuľke 1B bodu 6.3.10 tohto predpisu sa používa tento postup (pozri obrázok 8/1 v bode 8.2.3.2 tohto predpisu), kde:
L |
= |
prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre kritériovú emisiu, |
xi |
= |
prirodzený logaritmus nameranej hodnoty pre i-te vozidlo vzorky, |
s |
= |
odhad štandardnej odchýlky výroby (po vypočítaní prirodzeného logaritmu meraní), |
n |
= |
aktuálna veľkosť vzorky. |
V prípade danej vzorky sa vypočíta štatistický výsledok skúšky predstavujúci súčet štandardných odchýlok od limitu, vymedzený ako:
Ak je hodnota štatistického výsledku skúšky väčšia než hodnota kritéria pre kladné rozhodnutie, ktorá je uvedená pre veľkosť vzorky v tabuľke A2/1, kritériové emisie vyhovujú.
Ak je hodnota štatistického výsledku skúšky menšia než hodnota kritéria pre zamietavé rozhodnutie, ktorá je uvedená pre veľkosť vzorky ďalej v tabuľke A2/1, znečisťujúca látka nevyhovuje; inak sa skúša ďalšie vozidlo a výpočet sa znovu použije na vzorku o jednu jednotku väčšiu.
Tabuľka A2/1
Kritériá pre kladné/zamietavé rozhodnutie pre veľkosť vzorky
Kumulatívny počet skúšaných vozidiel (aktuálna veľkosť vzorky) |
Prah pre kladné rozhodnutie |
Prah pre zamietavé rozhodnutie |
3 |
3,327 |
– 4,724 |
4 |
3,261 |
– 4,79 |
5 |
3,195 |
– 4,856 |
6 |
3,129 |
– 4,922 |
7 |
3,063 |
– 4,988 |
8 |
2,997 |
– 5,054 |
9 |
2,931 |
– 5,12 |
10 |
2,865 |
– 5,185 |
11 |
2,799 |
– 5,251 |
12 |
2,733 |
– 5,317 |
13 |
2,667 |
– 5,383 |
14 |
2,601 |
– 5,449 |
15 |
2,535 |
– 5,515 |
16 |
2,469 |
– 5,581 |
17 |
2,403 |
– 5,647 |
18 |
2,337 |
– 5,713 |
19 |
2,271 |
– 5,779 |
20 |
2,205 |
– 5,845 |
21 |
2,139 |
– 5,911 |
22 |
2,073 |
– 5,977 |
23 |
2,007 |
– 6,043 |
24 |
1,941 |
– 6,109 |
25 |
1,875 |
– 6,175 |
26 |
1,809 |
– 6,241 |
27 |
1,743 |
– 6,307 |
28 |
1,677 |
– 6,373 |
29 |
1,611 |
– 6,439 |
30 |
1,545 |
– 6,505 |
31 |
1,479 |
– 6,571 |
32 |
– 2,112 |
– 2,112 |
Prípad B: doklady výrobcu o štandardnej odchýlke výroby sú buď neuspokojivé, alebo nie sú k dispozícii.
So vzorkou obsahujúcou minimálne 3 kusy je postup pri odbere vzoriek stanovený tak, že pravdepodobnosť, že súbor pri skúške vyhovie, aj keď výroba je na 40 % chybná, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), zatiaľ čo pravdepodobnosť, že súbor bude prijatý, aj keď je výroba na 65 % chybná je 0,1 (riziko zákazníka = 10 %).
Predpokladá sa, že namerané kritériové emisie uvedené v tabuľke 1B bodu 6.3.10 tohto predpisu sú logaritmicky normálne rozdelené a musia sa najprv transformovať pomocou ich prirodzených logaritmov. Nech m0 a m označujú minimálnu a maximálnu veľkosť vzorky (m0 = 3 a m = 32) a nech n označuje aktuálnu veľkosť vzorky.
Ak sú prirodzené logaritmy hodnôt nameraných v sériách x1, x2…, xi a L je prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre znečisťujúcu látku, potom platí:
d1 = x1 – L
a
Tabuľka A2/2
Minimálna veľkosť vzorky = 3
Veľkosť vzorky (n) |
Prah pre kladné rozhodnutie (An) |
Prah pre zamietavé rozhodnutie (Bn) |
3 |
– 0,80381 |
16,64743 |
4 |
– 0,76339 |
7,68627 |
5 |
– 0,72982 |
4,67136 |
6 |
– 0,69962 |
3,25573 |
7 |
– 0,67129 |
2,45431 |
8 |
– 0,64406 |
1,94369 |
9 |
– 0,61750 |
1,59105 |
10 |
– 0,59135 |
1,33295 |
11 |
– 0,56542 |
1,13566 |
12 |
– 0,53960 |
0,97970 |
13 |
– 0,51379 |
0,85307 |
14 |
– 0,48791 |
0,74801 |
15 |
– 0,46191 |
0,65928 |
16 |
– 0,43573 |
0,58321 |
17 |
– 0,40933 |
0,51718 |
18 |
– 0,38266 |
0,45922 |
19 |
– 0,35570 |
0,40788 |
20 |
– 0,32840 |
0,36203 |
21 |
– 0,30072 |
0,32078 |
22 |
– 0,27263 |
0,28343 |
23 |
– 0,24410 |
0,24943 |
24 |
– 0,21509 |
0,21831 |
25 |
– 0,18557 |
0,18970 |
26 |
– 0,15550 |
0,16328 |
27 |
– 0,12483 |
0,13880 |
28 |
– 0,09354 |
0,11603 |
29 |
– 0,06159 |
0,09480 |
30 |
– 0,02892 |
0,07493 |
31 |
0,00449 |
0,05629 |
32 |
0,03876 |
0,03876 |
V tabuľke A2/2 sú uvedené hodnoty kritéria pre kladné (An) a zamietavé (Bn) rozhodnutie zodpovedajúce aktuálnej veľkosti vzorky. Štatistický výsledok skúšky je pomer /Vn a použije sa na určenie toho, či sa sérii udelí kladné alebo zamietavé rozhodnutie, takto:
Pre mo ≤ n ≤ m:
i) |
kladné rozhodnutie pre sériu, ak
|
ii) |
zamietavé rozhodnutie pre sériu, ak
|
iii) |
vykoná sa ďalšie meranie, ak
|
Poznámky:
Pomocou týchto rekurzívnych vzorcov možno vypočítať postupné hodnoty štatistického výsledku skúšky:
3. Emisie CO2, palivová úspornosť a spotreba elektrickej energie
3.1. Štatistický postup
Pre úroveň 1A:
Pre celkový počet skúšok (N) a výsledky merania skúšaných vozidiel x1, x2,… xN sa určí priemer Xtests a štandardná odchýlka s:
a
Pre úroveň 1B:
Pre celkový počet skúšok (N) a výsledky merania skúšaných vozidiel x1, x2,… xN sa určí priemer Xtests a štandardná odchýlka σ:
a
3.2. Štatistické vyhodnotenie
Pre úroveň 1A:
Normalizované hodnoty pre vyhodnotenie emisií CO2 sa vypočítajú takto:
kde:
CO2 test-i |
sú namerané emisie CO2 jednotlivého vozidla i |
CO2 declared-i |
je udávaná hodnota CO2 jednotlivého vozidla i |
Normalizované hodnoty na vyhodnotenie spotreby elektrickej energie EC sa vypočítajú takto:
kde:
ECtest-i |
je nameraná spotreba elektrickej energie jednotlivého vozidla i. V prípade použitia úplnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa ECtest-i určí podľa bodu 5.3.1.1 doplnku 1. Ak sa skúšky na overenie zhody výroby uskutočnia iba v rámci prvého cyklu, ECtest-i sa určí podľa bodu 5.3.1.2 doplnku 1. |
ECDC, COP-i |
je udávaná spotreba elektrickej energie jednotlivého vozidla i podľa doplnku 8 k prílohe B8. V prípade použitia úplnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa ECDC,COP,i určí podľa bodu 5.3.2.1 doplnku 1. Ak sa skúšky na overenie zhody výroby uskutočnia iba v rámci prvého cyklu, ECCOP,i sa určí podľa bodu 5.3.2.2 doplnku 1. |
Normalizované hodnoty xi sa použijú na určenie parametrov Xtests a s podľa bodu 3.1.
Pre úroveň 1B:
Normalizované hodnoty na vyhodnotenie palivovej úspornosti sa vypočítajú takto:
kde:
FE test-i |
je nameraná palivová úspornosť jednotlivého vozidla i |
FE declared-i |
je udávaná hodnota palivovej úspornosti jednotlivého vozidla |
Normalizované hodnoty na vyhodnotenie spotreby elektrickej energie EC sa vypočítajú takto:
kde:
ECtest-i |
je nameraná spotreba elektrickej energie jednotlivého vozidla i. V prípade použitia úplnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa ECtest-i určí podľa bodu 5.3.1.1 doplnku 1. Ak sa skúšky na overenie zhody výroby uskutočnia iba v rámci prvého cyklu, ECtest-i sa určí podľa bodu 5.3.1.2 doplnku 1. |
ECDC, COP-i |
je udávaná spotreba elektrickej energie jednotlivého vozidla i podľa doplnku 8 k prílohe B8. V prípade použitia úplnej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa ECDC,COP,i určí podľa bodu 5.3.2.1 doplnku 1. Ak sa skúšky na overenie zhody výroby uskutočnia iba v rámci prvého cyklu, ECCOP,i sa určí podľa bodu 5.3.2.2 doplnku 1. |
Normalizované hodnoty xi sa použijú na určenie parametrov Xtests a s podľa bodu 3.1.
3.3. Kritériá pre kladné/zamietavé rozhodnutie
3.3.1. Hodnotenie emisií CO2 a spotreby elektrickej energie
Len pre úroveň 1A:
Pre každý celkový počet skúšok môže byť dosiahnuté jedno z týchto troch rozhodnutí, pričom faktor A sa nastaví na hodnotu 1,01:
i) |
kladné rozhodnutie pre rad, ak
|
ii) |
zamietavé rozhodnutie pre rad, ak
|
iii) |
vykoná sa ďalšie meranie, ak: |
kde:
parametre tP1,i, tP2,i, tF1,i, a tF2 sú prevzaté z tabuľky A2/3.
Tabuľka A2/3
Kritériá pre kladné/zamietavé rozhodnutie pre veľkosť vzorky
|
KLADNÉ ROZHODNUTIE |
ZAMIETAVÉ ROZHODNUTIE |
||
Skúšky (i) |
tP1,i |
tP2,i |
tF1,i |
tF2 |
3 |
1,686 |
0,438 |
1,686 |
0,438 |
4 |
1,125 |
0,425 |
1,177 |
0,438 |
5 |
0,850 |
0,401 |
0,953 |
0,438 |
6 |
0,673 |
0,370 |
0,823 |
0,438 |
7 |
0,544 |
0,335 |
0,734 |
0,438 |
8 |
0,443 |
0,299 |
0,670 |
0,438 |
9 |
0,361 |
0,263 |
0,620 |
0,438 |
10 |
0,292 |
0,226 |
0,580 |
0,438 |
11 |
0,232 |
0,190 |
0,546 |
0,438 |
12 |
0,178 |
0,153 |
0,518 |
0,438 |
13 |
0,129 |
0,116 |
0,494 |
0,438 |
14 |
0,083 |
0,078 |
0,473 |
0,438 |
15 |
0,040 |
0,038 |
0,455 |
0,438 |
16 |
0,000 |
0,000 |
0,438 |
0,438 |
3.3.2. Hodnotenie palivovej úspornosti a spotreby elektrickej energie
Len pre úroveň 1B:
3.3.2.1. |
Pri hodnotení palivovej úspornosti (FE, v km/l) sa uplatňujú tieto ustanovenia:
kde:
(napr. ak celkový počet vozidiel skúšaných v rámci prvého hodnotenia je 11 a v rámci druhého hodnotenia je 4, N_Evaluation = 4 a N_CoP family = 15) V každom prípade, ak N_CoP family > 10, podmienka xi ≥ 1.000 – 3 * σ sa považuje za splnenú. |
3.3.2.2. |
Pri hodnotení spotreby elektrickej energie (EC, vo Wh/km) sa uplatňujú tieto ustanovenia:
kde:
(napr. ak počet vozidiel skúšaných v rámci prvého hodnotenia je 11 a v rámci druhého hodnotenia je 4, N_Evaluation = 4 a N_CoP family = 15) V každom prípade, ak N_CoP family > 10, podmienka xi ≤ 1.000 – 3 * σ sa považuje za splnenú. |
3.3.2.3. |
Ak počet vozidiel vyrobených v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby prekročí 7 500 vozidiel za 12 mesiacov, v prípade druhého alebo neskoršieho hodnotenia možno podmienku „a) ak 3 ≤ N_Evaluation ≤ 10“ nahradiť podmienkou „a) ak N_Evaluation = 3“ a podmienku „b) ak N_Evaluation = 11“ podmienkou „b) ak N_Evaluation = 4“. Ak ide o druhý rok alebo neskorší rok, toto ustanovenie sa pri prvom hodnotení radu vozidiel z hľadiska zhody výroby v danom roku nepoužije.
Hodnota σ sa určí na základe výsledku skúšky prvých desiatich skúšaných vozidiel po začiatku výroby za každý rad vozidiel z hľadiska zhody výroby. Hodnota σ sa po určení σ pre rad vozidiel z hľadiska zhody výroby nezmení, a to ani pre druhý alebo neskorší rok. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu a na základe dostatočných dôkazov a primeraných údajov sa σ môže zmeniť. |
3.4. Len pre úroveň 1A:
V prípade vozidiel uvedených v bode 5.11 tohto predpisu sa zhoda výroby zariadení OBFCM podľa vymedzenia v bode 4.2 doplnku 5 vyhodnotí takto:
1. |
Pre každú jednotlivú skúšku i vykonanú na účely bodu 3 tohto doplnku sa hodnota xi nastaví na hodnotu: 1 / (1 – presnosť) pričom presnosť zariadenia OBFCM sa určí podľa bodu 4.2 doplnku 5. |
2. |
Zhoda výroby zariadení OBFCM sa vyhodnotí podľa požiadaviek bodu 3.3.1, použije sa však hodnota faktora A na úrovni 1,0526. |
3. |
Ak sa v prípade poslednej skúšky N vykonanej na účely bodu 3 dosiahne rozhodnutie podľa bodu 3.3.1 iii) vzhľadom na zhodu výroby zariadení OBFCM, séria skúšok pokračuje dovtedy, kým sa nedosiahne konečné rozhodnutie podľa bodu 3.3.1 i) alebo ii). |
Schvaľovací úrad vedie záznamy o stanovených hodnotách presnosti zariadenia OBFCM pri každej skúške, ako aj o rozhodnutí prijatom podľa bodu 3.3.1 po každej skúške.
Doplnok 3
Postup skúšky v režime zábehu na určenie faktorov v režime zábehu
1. Opis postupu skúšky na určenie faktorov v režime zábehu
1.1. |
Postup skúšky v režime zábehu vykonáva výrobca, ktorý na skúšobných vozidlách nesmie vykonať žiadne úpravy, ktoré majú vplyv na kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť a spotrebu elektrickej energie. Kalibrácia hardvéru a príslušnej ECU skúšobného vozidla musí byť v súlade s typovo schváleným typom vozidla. Všetok relevantný hardvér, ktorý má vplyv na kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť a spotrebu elektrickej energie, spĺňa podmienku, že nebol v prevádzke pred postupom skúšky v režime zábehu. |
1.2. |
Skúšobné vozidlo sa nakonfiguruje ako vozidlo H v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby.
Ak je súčasťou radu vozidiel z hľadiska zhody výroby viacero interpolačných radov, skúšobné vozidlo sa nakonfiguruje ako vozidlo H interpolačného radu s najvyšším predpokladaným objemom výroby v rámci radu vozidiel z hľadiska zhody výroby. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže vybrať iné skúšobné vozidlo. |
1.2.1. |
Rozšírenie faktora v režime zábehu
Na žiadosť výrobcu vozidla a so schválením zodpovedného orgánu sa odvodený faktor v režime zábehu pre emisie znečisťujúcich látok, palivovú úspornosť a spotrebu paliva môže rozšíriť na iné rady vozidiel z hľadiska zhody výroby. Výrobca vozidla predloží dôkazy týkajúce sa odôvodnenia a technických kritérií na zlúčenie týchto radov vozidiel z hľadiska zhody výroby, pričom zabezpečí, že sa tieto rady vyznačujú veľkou podobnosťou. |
1.3. |
Skúšobným vozidlom je nové vozidlo, prípadne ide o použité skúšobné vozidlo, v ktorom sa naraz namontovali prinajmenšom všetky tieto nové komponenty:
a akýkoľvek iný komponent, ktorý má nezanedbateľný vplyv na kritériové emisie, emisie CO2, palivovú úspornosť a spotrebu elektrickej energie. V prípade nového vozidla alebo použitého vozidla, v ktorom boli nahradené uvedené komponenty, sa zaznamená hodnota systémového počítadla kilometrov skúšobného vozidla Ds vyjadrená v km. |
1.4. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa postup zábehu môže vykonať na viacerých skúšobných vozidlách. V takom prípade sa na určenie faktorov v režime zábehu zohľadnia platné výsledky skúšky všetkých skúšaných vozidiel. |
1.5. |
Nastavenie vozidlového dynamometra |
1.5.1. |
Vozidlový dynamometer sa nastaví na cieľové jazdné zaťaženie skúšobného vozidla podľa postupu uvedeného v bode 7 prílohy B4.
Vozidlový dynamometer sa nastavuje samostatne pred každou skúškou do akumulácie najazdených kilometrov na účely zábehu a raz sa nastaví na skúšky po zábehu po dosiahnutí potrebného množstva najazdených kilometrov na zábeh. |
1.5.2. |
Len pre úroveň 1B:
Počas celého skúšania je povolené používať rovnakú hodnotu nastavenia dynamometra, ktorá sa získala pri schvaľovacích skúškach. |
1.6. |
Pred zábehom sa skúšobné vozidlo skúša podľa postupu skúšky typu 1 uvedeného v prílohách B6 a B8. Skúška sa opakuje, kým sa nedosiahnu tri platné výsledky skúšky. Ukazovatele jazdnej krivky sa vypočítajú podľa bodu 7 prílohy B7, pričom spĺňajú kritériá stanovené v bode 2.6.8.3.1.4 prílohy B6. Pred každou skúškou sa zaznamená nastavenie systémového počítadla kilometrov Di. Namerané kritériové emisie, emisie CO2, palivová úspornosť a spotreba elektrickej energie sa vypočítajú podľa kroku č. 4a v tabuľke A7/1 prílohy B7 alebo podľa kroku č. 4a v tabuľke A8/5 prílohy B8.
Len pre úroveň 1A: Signál polohy ovládača akcelerátora sa zaznamenáva počas všetkých skúšok s frekvenciou odberu vzoriek 10 Hz. Na tento účel je povolené použiť signál polohy ovládača akcelerátora systému OBD. Zodpovedný orgán môže výrobcu požiadať, aby vyhodnotil tento signál s cieľom zabezpečiť správne vykonanie výsledku skúšky. |
1.7. |
Po úvodných skúškach sa skúšobné vozidlo zabehá za normálnych jazdných podmienok. V prípade vozidiel OVC-HEV jazda prebieha prevažne v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie. Spôsob jazdy, skúšobné podmienky a palivo sú počas zábehu v súlade s technickým úsudkom výrobcu. Vzdialenosť zábehu je menšia alebo rovnaká ako vzdialenosť najazdená počas zábehu vozidla, ktoré sa skúšalo na účely typového schválenia interpolačného radu v súlade s bodom 2.3.3 prílohy B6 alebo s bodom 2 prílohy B8. |
1.8. |
Po ukončení zábehu sa skúšobné vozidlo skúša podľa postupu skúšky typu 1 uvedeného v prílohách B6 a B8. Skúška sa opakuje, kým sa nedosiahne tento počet platných výsledkov skúšky:
Kritériové emisie pre úroveň 1A a úroveň 1B: tri skúšky. Palivová úspornosť a/alebo spotreba elektrickej energie pre úroveň 1B: dve skúšky. Ukazovatele jazdnej krivky sa vypočítajú podľa bodu 7 prílohy B7, pričom spĺňajú kritériá stanovené v bode 2.6.8.3.1.4 prílohy B6. Tieto skúšky sa vykonajú v tej istej skúšobnej komore, ktorá sa použila na skúšky pred zábehom, a použije sa rovnaká metóda nastavenia vozidlového dynamometra. Ak to nie je možné, výrobca odôvodní použitie inej skúšobnej komory. Pred každou skúškou sa zaznamená nastavenie systémového počítadla kilometrov Di vyjadrené v km. Namerané kritériové emisie, emisie CO2, palivová úspornosť a spotreba elektrickej energie sa v relevantných prípadoch a v súlade s bodom 8.2.4.1 tohto predpisu vypočítajú podľa kroku č. 4a v tabuľke A7/1 prílohy B7 alebo podľa kroku č. 4a v tabuľke A8/5 prílohy B8. |
1.9. |
Len pre úroveň 1A:
Na účely určenia faktora v režime zábehu pre emisie CO2 sa pri všetkých platných skúškach vykonaných pred zábehom a po ňom vypočítajú koeficienty CRI a Cconst v tejto rovnici, a to regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov na štyri platné desatinné miesta:
kde:
Ak sa skúšalo viac vozidiel, koeficient CRI sa vypočíta pre každé vozidlo a z výsledných hodnôt sa vypočíta ich priemer. Výrobca poskytne zodpovednému orgánu štatistické dôkazy o tom, že úprava krivky je dostatočne štatisticky odôvodnená. |
1.9.1. |
Len pre úroveň 1A:
Na základe odchýlky meraní od prekrytia by sa mal sklon CRI korigovať smerom nadol s použitím štandardnej odchýlky chýb úpravy krivky:
kde:
Sklon CRI sa koriguje o neistotu v rámci úpravy krivky pomocou rovnice: CRI → CRI – σfit |
1.10. |
Len pre úroveň 1A:
Faktor v režime zábehu RICO2(j) pre emisie CO2 skúšobného vozidla na skúšku zhody výroby sa určí prostredníctvom tejto rovnice:
kde:
Ak je hodnota Dj menšia než minimálna hodnota Di, namiesto hodnoty Dj sa použije minimálna hodnota Di. |
1.11. |
Na účely určenia faktora v režime zábehu pre všetky uplatniteľné kritériové emisie sa pri všetkých platných skúškach vykonaných pred zábehom a po ňom vypočítajú koeficienty CRI,c a Cconst,c, a to regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov na štyri platné desatinné miesta:
kde:
Výrobca poskytne zodpovednému orgánu štatistické dôkazy o tom, že úprava krivky je dostatočne štatisticky odôvodnená, a s cieľom zabrániť nadhodnoteniu účinku zábehu by sa mala zohľadniť tolerancia neistoty na základe odchýlky v údajoch. |
1.12. |
Faktor v režime zábehu RIC(j) pre zložku C kritériových emisií skúšobného vozidla na skúšku zhody výroby sa určí prostredníctvom tejto rovnice:
kde:
Ak je hodnota Dj menšia než minimálna hodnota Di, namiesto hodnoty Dj sa použije minimálna hodnota Di. |
1.13. |
Len pre úroveň 1A:
Faktor v režime zábehu RIEC(j) pre spotrebu elektrickej energie sa určí podľa postupu stanoveného v bodoch 1.9, 1.9.1 a 1.10 tohto doplnku, kde sa namiesto CO2 vo vzorcoch použije EC. Len pre úroveň 1B: Faktor v režime zábehu RIFE(j) pre palivovú úspornosť a RIEC(j) spotrebu elektrickej energie sa určí podľa postupu stanoveného v bodoch 1.9 (okrem bodu 1.9.1) a 1.10 tohto doplnku, kde sa namiesto CO2 vo vzorcoch použije FE pre palivovú úspornosť a EC pre spotrebu elektrickej energie. |
2. Len pre úroveň 1B
Výrobca pred uplatnením odvodeného faktora v režime zábehu na palivovú úspornosť poskytne zodpovednému orgánu tieto informácie:
a) |
dôkaz o odvodenom faktore v režime zábehu vrátane dôkazu o existencii štatistickej významnosti týkajúcej sa úpravy sklonu; |
b) |
vysvetlenie validačnej metódy, ktorá sa má použiť po spustení výroby, napr. prostredníctvom merania faktora v režime zábehu vybratého vozidla (vozidiel) zo závodu a následným vyhodnotením toho, či bol faktor v režime zábehu primeraný alebo nie. |
Doplnok 4
Zhoda výroby pre skúšku typu 4
1. Pri zvyčajnom skúšaní priamo z linky sériovej výroby môže držiteľ typového schválenia namiesto vykonania skúšky typu 4 opísanej v prílohe C3 preukázať zhodu výberom vzorky vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky bodov 2 až 4 tohto doplnku.
1.1. |
V prípade vozidiel s utesneným systémom palivovej nádrže sa na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu môžu použiť postupy alternatívne k postupom v bodoch 2 až 4 tohto doplnku. |
1.2. |
Keď sa výrobca rozhodne použiť akýkoľvek alternatívny postup, v dokumentácii k typovému schváleniu sa zaznamenajú všetky podrobnosti postupu skúšky zhody. |
2. Skúška na nepriepustnosť
2.1. |
Otvory do ovzdušia zo systému regulácie emisií sa uzavrú. |
2.2. |
Na palivový systém sa pôsobí tlakom 3,70 kPa ±0,10 kPa. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže použiť aj iný tlak, pričom sa zohľadní rozsah tlaku pri používaní palivového systému. |
2.3. |
Než sa palivový systém odpojí od zdroja tlaku, musí sa tlak v systéme ustáliť. |
2.4. |
Po odpojení palivového systému nesmie tlak klesnúť o viac než 0,50 kPa v priebehu piatich minút. |
2.5. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa funkcia nepriepustnosti môže preukázať rovnocenným alternatívnym postupom. |
3. Skúška odvetrávania
3.1. |
Otvory do atmosféry zo systému regulácie emisií sa uzavrú. |
3.2. |
Na palivový systém sa pôsobí tlakom 3,70 kPa ±0,10 kPa. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže použiť aj iný tlak, pričom sa zohľadní rozsah tlaku pri používaní palivového systému. |
3.3. |
Než sa palivový systém odpojí od zdroja tlaku, musí sa tlak v systéme ustáliť. |
3.4. |
Vetracie otvory do atmosféry zo systému regulácie emisií sa uvedú opäť do prevádzkových podmienok. |
3.5. |
Tlak v palivovom systéme musí do jednej minúty klesnúť na hodnotu nižšiu než 2,5 kPa nad tlakom okolia. |
3.6. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže funkčná kapacita vetracích otvorov v relevantných prípadoch preukázať rovnocenným alternatívnym postupom. |
4. Skúška odvádzania emisií
4.1. |
Zariadenie schopné zistiť rýchlosť prietoku vzduchu 1,0 litra za minútu sa pripojí k vstupu odvádzania emisií a tlaková nádoba dostatočného rozmeru so zanedbateľným vplyvom na systém preplachovania sa pripojí cez prepínací ventil na vstup odvádzania emisií alebo inak. |
4.2. |
Výrobca môže použiť prietokomer podľa svojho výberu, ak je prijateľný pre zodpovedný orgán. |
4.3. |
Vozidlo sa prevádzkuje takým spôsobom, že sa zistí každý konštrukčný prvok systému odvádzania emisií, ktorý by mohol obmedziť odvádzanie emisií, a zaznamenajú sa okolnosti. |
4.4. |
Zatiaľ čo motor pracuje v medziach špecifikovaných v bode 4.3 tohto doplnku, prietok vzduchu sa určí buď:
|
Doplnok 5
Zariadenia na palube vozidla na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie
Platí len pre úroveň 1A:
1. Úvod
V tomto doplnku sú stanovené vymedzenia pojmov a požiadavky platné pre zariadenia na palube vozidla na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie.
2. Vymedzenie pojmov
2.1. |
„Palubné zariadenie na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie“ (ďalej len „zariadenie OBFCM“) je každý prvok konštrukcie, softvérový a/alebo hardvérový, ktorý sníma a využíva parametre vozidla, motora, paliva a/alebo elektrickej energie na zisťovanie a sprístupňovanie prinajmenšom informácií stanovených v bode 3 tohto doplnku a na zaznamenanie množstiev za čas používania vozidla. |
2.2. |
„Množstvo za čas používania“ zistené a zaznamenané v čase t je celkové množstvo od dokončenia výroby vozidla do času t. |
2.3. |
„Prietok paliva v motore“ je množstvo paliva vstrekovaného do motora za jednotku času. Táto hodnota nezahŕňa palivo vstrekované priamo do zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok. |
2.4. |
„Prietok paliva vo vozidle“ je množstvo paliva vstrekovaného do motora a priamo do zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok za jednotku času. Táto hodnota nezahŕňa palivo, ktoré sa používa v palivom poháňaných prihrievačoch. |
2.5. |
„Celkové množstvo spotrebovaného paliva (za čas používania)“ je celkové vypočítané množstvo paliva vstrekovaného do motora a vypočítané množstvo paliva vstrekovaného priamo do zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok. Táto hodnota nezahŕňa palivo, ktoré sa používa v palivom poháňaných prihrievačoch. |
2.6. |
„Celková prejdená vzdialenosť (za čas používania)“ je celková prejdená vzdialenosť určená s použitím rovnakého zdroja údajov, aký sa používa pre počítadlo kilometrov vo vozidle. |
2.7. |
„Energia z elektrickej rozvodnej siete“ je v prípade vozidiel OVC-HEV elektrická energia prúdiaca do batérie, keď je vozidlo pripojené na externý zdroj napájania a motor je vypnutý. Nezahŕňa to straty elektrickej energie medzi externým zdrojom napájania a batériou. |
2.8. |
„Prevádzka s udržiavaním nabitia batérie“ je v prípade vozidiel OVC-HEV stav prevádzky vozidla, keď stav nabitia REESS môže kolísať, ale systém riadenia vozidla je nastavený na udržiavanie v priemere stabilného stavu nabitia. |
2.9. |
„Prevádzka s vybíjaním batérie“ je v prípade vozidiel OVC-HEV stav prevádzky vozidla, keď aktuálny stav nabitia REESS je vyšší, než je cieľová hodnota udržiavaného stavu nabitia, a hoci aktuálny stav nabitia môže kolísať, systém riadenia vozidla je nastavený na vybíjanie batérie z vyššej úrovne stavu nabitia na cieľovú hodnotu udržiavaného stavu nabitia. |
2.10. |
„Prevádzka s možnosťou, aby vodič zvýšil stav nabitia“, je v prípade vozidiel OVC-HEV prevádzkový režim, ktorý si vodič zvolil s cieľom zvýšiť stav nabitia REESS. |
3. Informácie, ktoré je potrebné zistiť, zaznamenať a sprístupniť
Pomocou zariadenia OBFCM sa na palube vozidla zistia minimálne tieto parametre a zaznamenajú sa množstvá za čas používania vozidla. Tieto parametre sa vypočítajú a upravia podľa noriem uvedených v bode 6.5.3.2 písm. a) doplnku 1 k prílohe C5.
Informácie uvedené v bodoch 3.1 a 3.2 musia byť prístupné ako signály cez sériový port konektora podľa bodu 6.5.3.2 písm. c) doplnku 1 k prílohe C5.
3.1. |
V prípade všetkých vozidiel uvedených v bode 5.11 tohto predpisu s výnimkou vozidiel OVC-HEV:
|
3.2. |
V prípade vozidiel OVC-HEV:
|
4. Presnosť
4.1. |
Pokiaľ ide o informácie špecifikované v bode 3, výrobca musí zabezpečiť, aby zariadenie OBFCM poskytovalo najpresnejšie hodnoty, aké sa dajú dosiahnuť pomocou systému merania a výpočtu riadiacej jednotky motora. |
4.2. |
Bez ohľadu na bod 4.1 výrobca musí zabezpečiť, aby presnosť bola vyššia než –0,05 a nižšia než 0,05, vypočítaná na tri desatinné miesta pomocou tejto rovnice:
kde:
V prípade vozidiel OVC-HEV sa použije skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie. |
4.2.1. |
Ak nie sú splnené požiadavky na presnosť stanovené v bode 4.2, presnosť sa prepočíta pre následné skúšky typu 1 vykonané podľa bodu 1.2 prílohy B6 pomocou vzorca v bode 4.2 s použitím hodnôt spotrebovaného paliva zistených a zhromaždených počas všetkých vykonaných skúšok. Požiadavka na presnosť sa považuje za splnenú, keď je presnosť vyššia než –0,05 a nižšia než 0,05. |
4.2.2. |
Ak požiadavky na presnosť stanovené v bode 4.2.1 nie sú splnené po následných skúškach podľa tohto bodu, môžu sa vykonať doplnkové skúšky s cieľom zistiť presnosť zariadenia. Celkový počet skúšok však nesmie prekročiť hranicu troch skúšok v prípade vozidla skúšaného bez použitia metódy interpolácie (vozidlo H) a šiestich skúšok v prípade vozidla skúšaného s použitím metódy interpolácie (tri skúšky pre vozidlo H a tri skúšky pre vozidlo L). Presnosť sa prepočíta pre doplnkové následné skúšky typu 1 pomocou vzorca v bode 4.2 s použitím hodnôt spotrebovaného paliva zistených a zhromaždených počas všetkých vykonaných skúšok. Požiadavka sa považuje za splnenú, keď je presnosť vyššia než –0,05 a nižšia než 0,05. Ak boli skúšky vykonané iba s cieľom zistiť presnosť zariadenia OBFCM, výsledky doplnkových skúšok sa nebudú brať do úvahy na žiadne iné účely. |
5. Prístup k informáciám, ktoré poskytuje zariadenie OBFCM
5.1. |
Zariadenie OBFCM musí poskytovať normalizovaný a neobmedzený prístup k informáciám uvedeným v bode 3 a spĺňať normy uvedené v bode 6.5.3.1 písm. a) a bode 6.5.3.2 písm. a) doplnku 1 k prílohe C5. |
5.2. |
Odchylne od podmienok opätovného nastavenia stanovených v normách uvedených v bode 5.1 a bez ohľadu na body 5.3 a 5.4 platí, že po uvedení vozidla do prevádzky zostávajú zachované hodnoty počítadiel zaznamenávané za čas používania. |
5.3. |
Hodnoty počítadiel zaznamenávané za čas používania sa môžu opätovne nastaviť iba v prípade vozidiel, pri ktorých použitý typ pamäte riadiacej jednotky motora nie je schopný zachovať údaje bez prívodu elektrickej energie. Pri týchto vozidlách sa môžu hodnoty súbežne opätovne nastaviť iba v prípade, keď je batéria odpojená od vozidla. Povinnosť zachovávať hodnoty počítadiel zaznamenávané za čas používania sa v tomto prípade uplatňuje pri nových typových schváleniach najneskôr od 1. januára 2022 a pri nových vozidlách od 1. januára 2023. |
5.4. |
V prípade poruchy, ktorá ovplyvňuje hodnoty počítadiel zaznamenávané za čas používania, alebo výmeny riadiacej jednotky motora sa môžu počítadlá opätovne nastaviť súbežne tak, aby sa zabezpečilo, že hodnoty zostanú plne synchronizované. |
Doplnok 6
Požiadavky na vozidlá, ktoré používajú činidlo pre systém dodatočnej úpravy výfukových plynov
1. V tomto doplnku sú stanovené požiadavky na vozidlá, v ktorých sa na účely zníženia emisií v rámci systému dodatočnej úpravy výfukových plynov využíva činidlo. Každý odkaz na nádrž na činidlo v tomto doplnku sa chápe tak, že sa týka aj iných nádob, v ktorých je činidlo uskladnené.
1.1. |
Nádrž na činidlo má taký objem, aby plnú nádrž na činidlo nebolo potrebné dopĺňať počas priemerného dojazdu vozidla s piatimi plnými palivovými nádržami za predpokladu, že sa nádrž na činidlo dá jednoducho doplniť (napr. bez použitia nástrojov a bez odstránenia vnútorného vybavenia vozidla. Otvorenie vnútorného uzáveru nádrže na získanie prístupu na doplnenie činidla sa nechápe ako odstránenie vnútorného vybavenia). Ak sa nádrž na činidlo nepovažuje za jednoducho doplniteľnú podľa uvedeného opisu, minimálny objem nádrže na činidlo musí prinajmenšom zodpovedať priemernej jazdnej vzdialenosti vozidla s 15 plnými palivovými nádržami. Keď sa však v prípade možnosti uvedenej v bode 3.5 výrobca rozhodne pre aktiváciu výstražného systému vo vzdialenosti, ktorá nemôže byť kratšia než 2,400 km pred vyprázdnením nádrže na činidlo, uvedené obmedzenia minimálneho objemu nádrže na činidlo sa neuplatňujú. |
1.2. |
V kontexte tohto doplnku sa pojem „priemerná jazdná vzdialenosť“ berie ako odvodený od spotreby paliva alebo činidla počas skúšky typu 1 pre jazdnú vzdialenosť z hľadiska palivovej nádrže, resp. jazdnú vzdialenosť z hľadiska nádrže na činidlo. |
2. Indikátor činidla
2.1. |
Vozidlo musí byť vybavené osobitným indikátorom na prístrojovej doske, ktorý vodiča informuje, keď sú hladiny činidla nižšie než prahové hodnoty uvedené v bode 3.5. |
3. Výstražný systém pre vodiča
3.1. |
Vozidlo musí byť vybavené výstražným systémom pozostávajúcim z vizuálnych poplachových prostriedkov pre prípady výskytu anomálie v dávkovaní činidla, napríklad keď sú emisie priveľmi vysoké, hladina činidla je nízka, dávkovanie činidla bolo prerušené alebo kvalita činidla nezodpovedá údajom výrobcu. Výstražný systém môže zahŕňať aj zvukový komponent na varovanie vodiča. |
3.2. |
Výstražný systém vystupňuje svoju intenzitu, keď sa blíži vyprázdnenie nádrže s činidlom. Vyvrcholí varovaním vodiča, ktoré sa nedá ľahko zrušiť alebo ignorovať. Nesmie existovať možnosť vypnúť systém, kým sa činidlo nedoplní. |
3.3. |
Systém vizuálnej výstrahy musí zobrazovať správu o nízkej hladine činidla. Táto výstraha nesmie byť taká istá ako výstraha používaná na účely systému OBD alebo inej údržby motora. Výstraha musí byť dostatočne jasná, aby vodič pochopil, že hladina činidla je nízka (napr. „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“ alebo „nízka hladina činidla“). |
3.4. |
Výstražný systém nemusí byť spočiatku aktivovaný nepretržite, ale výstraha sa musí stupňovať tak, že sa zmení na nepretržitú, keď sa hladina činidla priblíži k bodu, v ktorom začína účinkovať systém podnecovania vodiča opísaný v bode 8. Musí sa zobraziť explicitná výstraha (napr. „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“ alebo „doplniť činidlo“). Systém nepretržitej výstrahy môže byť dočasne prerušený inými výstražnými signálmi, ak ide o dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti. |
3.5. |
Výstražný systém sa aktivuje vo vzdialenosti zodpovedajúcej dojazdu vozidla najmenej 2,400 km pred vyprázdnením nádrže na činidlo alebo na základe voľby výrobcu najneskôr vtedy, keď hladina činidla v nádrži dosiahne jednu z týchto úrovní:
podľa toho, čo nastane skôr. |
4. Identifikácia nesprávneho činidla
4.1. |
Vozidlo musí byť vybavené prostriedkami na určenie, či je vo vozidle prítomné činidlo zodpovedajúce charakteristikám udávaným výrobcom a zaznamenaným v prílohe A1. |
4.2. |
Ak činidlo v zásobnej nádrži nezodpovedá minimálnym požiadavkám, ktoré udáva výrobca, aktivuje sa výstražný systém pre vodiča uvedený v bode 3 a zobrazí sa správa obsahujúca príslušnú výstrahu (napr. „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“ alebo „zistené nesprávne činidlo“). Ak sa kvalita činidla nenapraví do 50 km od aktivácie výstražného systému, uplatňujú sa požiadavky na systém podnecovania vodiča uvedené v bode 8. |
5. Monitorovanie spotreby činidla
5.1. |
Vozidlo musí byť vybavené prostriedkami na určovanie spotreby činidla a na zabezpečenie prístupu k informáciám o spotrebe mimo prístrojovej dosky. |
5.2. |
Informácie o priemernej spotrebe činidla a priemernej požadovanej spotrebe činidla systémom motora musia byť prístupné cez sériový port štandardného diagnostického konektora. Údaje musia byť k dispozícii za celých predchádzajúcich 2,400 km prevádzky vozidla. |
5.3. |
Na účely monitorovania spotreby činidla sa vo vozidle monitorujú minimálne tieto parametre:
|
5.4. |
Odchýlka o viac ako 50 % medzi priemernou spotrebou činidla a priemernou požadovanou spotrebou činidla systémom motora za 30 minút prevádzky vozidla musí viesť k aktivácii výstražného systému pre vodiča opísaného v bode 3, ktorý zobrazí správu obsahujúcu príslušnú výstrahu (napr. „porucha dávkovania močoviny“, „porucha dávkovania AdBlue“ alebo „porucha dávkovania činidla“). Ak sa spotreba činidla nenapraví do 50 km od aktivácie výstražného systému, uplatňujú sa požiadavky na systém podnecovania vodiča uvedené v bode 8. |
5.5. |
V prípade prerušenia činnosti dávkovania činidla sa aktivuje výstražný systém pre vodiča opísaný v bode 3, ktorý zobrazí správu s príslušnou výstrahou. Aktivácia výstražného systému pre vodiča opísaného v bode 3 sa môže vynechať v prípade, keď je prerušenie dávkovania činidla iniciované systémom motora, pretože prevádzkové podmienky vozidla sú také, že si výkonnosť regulovania emisií vozidla nevyžaduje dávkovanie činidla, za predpokladu, že výrobca jasne informoval schvaľovací úrad o tom, kedy sa takéto prevádzkové podmienky uplatňujú. Ak sa dávkovanie činidla nenapraví do 50 km od aktivácie výstražného systému, uplatňujú sa požiadavky na systém podnecovania vodiča uvedené v bode 8. |
6. Monitorovanie emisií NOx
6.1. |
Ako alternatívu k monitorovacím požiadavkám uvedeným v bodoch 4 a 5 môžu výrobcovia použiť snímače výfukových plynov na priame snímanie nadmerných hladín NOx vo výfukových plynoch. |
6.2. |
Výrobca musí preukázať, že používanie snímačov uvedených v bode 6.1 a ľubovoľných iných snímačov vo vozidle vedie k aktivácii výstražného systému pre vodiča uvedeného v bode 3, k zobrazeniu správy obsahujúcej príslušnú výstrahu (napr. „priveľmi vysoké emisie – skontrolujte močovinu“, „priveľmi vysoké emisie – skontrolujte AdBlue“, „priveľmi vysoké emisie – skontrolujte činidlo“) a k aktivácii systému podnecovania vodiča uvedeného v bode 8.3, keď nastanú situácie opísané v bodoch 4.2, 5.4 alebo 5.5.
Na účely tohto bodu sa predpokladá, že tieto situácie nastanú, ak dôjde k prekročeniu platnej prahovej hodnoty OBD pre NOx podľa tabuľky 4 v bode 6.8.2. Počas skúšky na preukázanie zhody s týmito požiadavkami nesmú emisie NOx prevyšovať prahové limity OBD o viac ako 20 %. |
7. Uchovávanie informácií o poruchách
7.1. |
V prípade odkazu na tento bod sa ukladajú nevymazateľné identifikátory parametrov (ďalej len „PID“) identifikujúce dôvod na aktiváciu systému podnecovania vodiča a vzdialenosť prejdenú vozidlom počas aktivácie tohto systému. Vozidlo uchováva záznam PID najmenej počas 800 dní alebo 30,000 km prevádzky vozidla. PID sa sprístupnia cez sériový port štandardného diagnostického konektora na žiadosť generického snímacieho nástroja podľa ustanovení bodu 6.5.3.1 doplnku 1 k prílohe C5. Informácie uložené v PID musia byť spojené s obdobím celkovej prevádzky vozidla, počas ktorej porucha nastala, s presnosťou nie menšou než 300 dní alebo 10,000 km. |
7.2. |
Poruchy systému dávkovania činidla pripisované technickým poruchám (napr. mechanickým alebo elektrickým chybám) takisto podliehajú požiadavkám systému OBD uvedeným v bode 6.8 tohto predpisu a v prílohe C5. |
8. Systém podnecovania vodiča
8.1. |
Vozidlo musí byť vybavené systémom podnecovania vodiča, aby sa zabezpečilo, že vozidlo sa vždy prevádzkuje s fungujúcim systémom regulácie emisií. Systém podnecovania vodiča musí byť skonštruovaný tak, aby sa zabezpečilo, že vozidlo nie je možné prevádzkovať s prázdnou nádržou na činidlo. |
8.1.1. |
Požiadavka na systém podnecovania vodiča sa neuplatňuje na vozidlá skonštruované a vyrobené na používanie záchrannými službami, ozbrojenými zložkami, civilnou ochranou, hasičskými zbormi a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku. Trvalú deaktiváciu systému podnecovania vodiča na týchto vozidlách vykonáva len výrobca vozidla. |
8.2. |
Systém podnecovania vodiča sa musí aktivovať najneskôr v momente, keď hladina činidla v nádrži dosiahne:
Ak sa využije alternatíva opísaná v bode 6.1, systém sa aktivuje, keď dôjde k nezrovnalostiam opísaným v bode 4 alebo 5 alebo keď hladina NOx dosiahne úroveň opísanú v bode 6.2. Zistenie prázdnej nádrže na činidlo a nezrovnalostí uvedených v bodoch 4, 5 alebo 6 musí viesť k tomu, že sa uplatnia požiadavky na uloženie informácií o poruchách uvedené v bode 7. |
8.3. |
Výrobca vyberie typ systému podnecovania vodiča, ktorý namontuje do vozidla. Možnosti voľby takého systému sú opísané v bodoch 8.3.1, 8.3.2, 8.3.3 a 8.3.4 (podľa konkrétneho prípadu). |
8.3.1. |
Metóda „žiadneho opätovného štartu motora po odpočítavaní“ umožňuje odpočítavanie opätovných štartov alebo zostávajúcu vzdialenosť po aktivovaní systému podnecovania vodiča. Naštartovania motora iniciované systémom riadenia vozidla, ako sú systémy štart – stop, nie sú zahrnuté do tohto odpočítavania. |
8.3.1.1. |
Ak sa výstražný systém aktivoval najmenej 2,400 km pred očakávaným vyprázdnením nádrže na činidlo alebo došlo k nezrovnalostiam opísaným v bode 4 alebo 5, prípadne ak hladina NOx dosiahla úroveň opísanú v bode 6.2, musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti priemerného dojazdu vozidla s plnou palivovou nádržou po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.1.2. |
Ak sa systém podnecovania vodiča aktivoval pri hladine činidla opísanej v bode 8.2 písm. b), musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti 75 % priemerného dojazdu vozidla s plnou palivovou nádržou po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.1.3. |
Ak sa systém podnecovania vodiča aktivoval pri hladine činidla opísanej v bode 8.2 písm. c), musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti priemerného dojazdu vozidla s hladinou činidla zodpovedajúcou 5 % objemu nádrže na činidlo po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.1.4. |
Okrem toho sa musí zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po vyprázdnení nádrže na činidlo, ak táto situácia nastane skôr než situácie uvedené v bodoch 8.3.1.1, 8.3.1.2 alebo 8.3.1.3. |
8.3.2. |
Systém „žiadneho štartu po doplnení paliva“ vedie k tomu, že vozidlo nie je schopné naštartovať po doplnení paliva, ak bol aktivovaný systém podnecovania vodiča. |
8.3.3. |
Metóda „uzamknutia palivového systému“ zabraňuje dopĺňaniu paliva do vozidla uzavretím systému na plnenie paliva po aktivácii systému podnecovania vodiča. Systém uzamknutia palivového systému musí byť odolný proti neoprávnenému zásahu. |
8.3.4. |
Tento bod a jeho podbody sa týkajú len úrovne 1A.
Metóda „obmedzenia výkonu“ obmedzuje po aktivácii systému podnecovania vodiča rýchlosť vozidla. Úroveň obmedzenia rýchlosti musí byť postrehnuteľná vodičom, pričom sa musí výrazne znížiť maximálna rýchlosť vozidla. Takéto obmedzenie sa musí uskutočňovať postupne alebo po naštartovaní motora. Krátko pred tým, ako sa zabráni opätovným štartom motora, nesmie rýchlosť vozidla prekročiť 50 km/h. |
8.3.4.1. |
Ak sa výstražný systém aktivoval najmenej 2,400 km pred očakávaným vyprázdnením nádrže na činidlo alebo došlo k nezrovnalostiam opísaným v bode 4 alebo 5, prípadne ak hladina NOx dosiahla úroveň opísanú v bode 6.2, musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti priemerného dojazdu vozidla s plnou palivovou nádržou po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.4.2. |
Ak sa systém podnecovania vodiča aktivoval pri hladine činidla opísanej v bode 8.2 písm. b), musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti 75 % priemerného dojazdu vozidla s plnou palivovou nádržou po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.4.3. |
Ak sa systém podnecovania vodiča aktivoval pri hladine činidla opísanej v bode 8.2 písm. c), musí sa zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po tom, ako vozidlo prejde vzdialenosť, ktorá sa považuje za dostatočnú na jazdu do vzdialenosti priemerného dojazdu vozidla s hladinou činidla zodpovedajúcou 5 % objemu nádrže na činidlo po aktivovaní systému podnecovania vodiča. |
8.3.4.4. |
Okrem toho sa musí zabrániť opätovným štartom motora bezprostredne po vyprázdnení nádrže na činidlo, ak táto situácia nastane skôr než situácie uvedené v bodoch 8.3.4.1, 8.3.4.2 alebo 8.3.4.3. |
8.4. |
Keď systém podnecovania vodiča zabráni opätovným štartom motora, tento systém sa deaktivuje iba v prípade, že nezrovnalosti uvedené v bodoch 4, 5 alebo 6 boli napravené alebo množstvo činidla doplneného do vozidla spĺňa aspoň jednu z týchto požiadaviek:
Po oprave vykonanej s cieľom odstrániť poruchu, v dôsledku ktorej bol podľa bodu 7.2 spustený systém OBD, možno systém podnecovania vodiča znovu inicializovať cez sériový port systému OBD (napr. generickým snímacím nástrojom), aby sa umožnilo opätovné naštartovanie vozidla na účely samodiagnostiky. Vozidlo musí najazdiť maximálne 50 km, aby bolo možné potvrdiť úspešnosť opravy. Systém podnecovania vodiča sa musí znova naplno aktivovať, ak chyba pretrváva aj po tomto potvrdení. |
8.5. |
Výstražný systém pre vodiča uvedený v bode 3 zobrazuje správu, ktorá jednoznačne informuje o:
|
8.6. |
Schvaľovaciemu úradu sa v čase schvaľovania poskytnú podrobné písomné informácie v plnej miere opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému podnecovania vodiča. |
8.7. |
Pri podávaní žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu musí výrobca preukázať činnosť systému výstrahy pre vodiča a systému podnecovania vodiča. |
9. Požiadavky na informácie
9.1. |
Výrobca poskytne všetkým vlastníkom nových vozidiel prehľadné písomné informácie o každom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý používa činidlo. V týchto informáciách uvedie, že v prípade nesprávneho fungovania tohto systému dodatočnej úpravy výfukových plynov vodiča o probléme informuje výstražný systém pre vodiča, a že systém podnecovania vodiča následne zabezpečí, aby vozidlo nebolo možné naštartovať. |
9.2. |
V pokynoch sa uvedú požiadavky na správne používanie a údržbu vozidiel vrátane správneho používania spotrebovateľných činidiel. |
9.3. |
V pokynoch sa špecifikuje, či vodič vozidla musí dopĺňať spotrebovateľné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. Uvádza sa v nich, ako má vodič dopĺňať nádrž na činidlo. V informáciách sa takisto udáva pravdepodobná rýchlosť spotreby činidla pre daný typ vozidla, a ako často sa má činidlo dopĺňať. |
9.4. |
V pokynoch sa musí uviesť, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so správnymi špecifikáciami je povinné, aby vozidlo zodpovedalo osvedčeniu o zhode. |
9.5. |
V pokynoch sa uvádza, že používanie vozidla, v ktorom sa má používať činidlo na zníženie emisií, bez činidla môže byť trestným činom. |
9.6. |
V pokynoch sa vysvetľuje, ako funguje výstražný systém a systém podnecovania vodiča. Okrem toho sa v nich vysvetľujú dôsledky ignorovania výstražného systému a nedopĺňania činidla. |
10. Prevádzkové podmienky systému na dodatočnú úpravu výfukových plynov
Výrobcovia zabezpečia, aby si každý systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý používa činidlo, zachoval svoju funkciu regulácie emisií za všetkých podmienok okolia, najmä pri nízkych teplotách okolia. To zahŕňa prijatie opatrení, ktoré majú zabrániť úplnému zamrznutiu činidla počas parkovania trvajúceho až 7 dní pri teplote 258 K (–15 °C) s nádržou na činidlo naplnenou na 50 % Ak činidlo zamrzne, výrobca musí zabezpečiť, aby činidlo bolo skvapalnené a použiteľné do 20 minút po naštartovaní vozidla pri teplote 258 K (–15 °C) zmeranej vnútri nádrže na činidlo.
PRÍLOHY – ČASŤ A
Požiadavky na typové schválenie a dokumentácia uvedené v časti A príloh sú spoločné pre sériu zmien, ktorá obsahuje úroveň 1A/1B, a pre sériu zmien, ktorá obsahuje úroveň 2 tohto predpisu. Znamená to, že určité prvky sa v prípade danej úrovne požadovaného typového schválenia nemusia vyžadovať alebo sa môžu vyžadovať dvakrát. V takom prípade sa prvok môže vynechať, resp. zopakovať.
PRÍLOHA A1
Charakteristiky motora a vozidla a informácie týkajúce sa vykonávania skúšok („informačný dokument“)
Tieto informácie, ak sú potrebné, sa poskytujú v troch vyhotoveniach a zahŕňajú aj obsah.
Ak sa predkladajú výkresy, musia byť vypracované vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné; predkladajú sa vo formáte A4 alebo poskladané na tento formát. Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.
Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické riadenie, poskytnú sa informácie o jeho vlastnostiach.
Úroveň požadovaného typového schválenia (úroveň 1A, 1B): …
0. |
VŠEOBECNÉ ÚDAJE |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.1. |
Značka (obchodný názov výrobcu): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.1. |
Obchodné meno(-á) (ak je/sú k dispozícii): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3. |
Identifikátory radu vozidiel (v relevantných prípadoch): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.1. |
Interpolačný rad: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.2. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska skúšky ATCT: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.4. |
Rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.4.1. |
Rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia vozidla H: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.4.2. |
Rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia vozidla L: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.4.3. |
Rady vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia vyhovujúce interpolačnému radu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.5. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.6. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska periodickej regenerácie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.7. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska skúšky emisií z odparovania: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.8. |
Rad(-y) OBD: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.9. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska životnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.10. |
Rad(-y) vozidiel z hľadiska systému dodatočnej úpravy výfukových plynov využívajúceho činidlo: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.11. |
Rad(-y) vozidiel poháňaných plynom: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.12. |
(vyhradené) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.3.13. |
Rad vozidiel z hľadiska korekčného faktora KCO2: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.2.4. |
Iný rad (iné rady) vozidiel: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.4. |
Kategória vozidla (c): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.8. |
Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho závodu(-ov): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
0.9. |
Názov a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
1. |
VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ VLASTNOSTI |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
1.1. |
Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla/komponentu/samostatnej technickej jednotky(1): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
1.3.3. |
Hnacie nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2. |
HMOTNOSTI A ROZMERY (f) (g) (7) (v kg a mm) (v prípade potreby sa uvedie odkaz na výkres) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2.6. |
Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave (h)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2.6.3. |
Rotačná hmotnosť: 3 % súčtu hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave a 25 kg alebo hodnota, na nápravu (kg): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2.8. |
Technicky prípustná maximálna celková hmotnosť udávaná výrobcom (i)(3): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3. |
MENIČ POHONNEJ ENERGIE (k) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.1. |
Výrobca meniča(-ov) pohonnej energie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.1.1. |
Kód výrobcu (podľa označenia na meniči pohonnej energie alebo iný spôsob identifikácie): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2. |
Spaľovací motor |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.1. |
Princíp činnosti: zážihový/vznetový/dvojpalivový(1) Cyklus: štvortaktný/dvojtaktný/rotačný(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.2. |
Počet a usporiadanie valcov: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.2.1. |
Vŕtanie(1): … mm |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.2.2. |
Zdvih(1): … mm |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.2.3. |
Poradie zapaľovania: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.3. |
Objem motora (m): … cm3 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.4. |
Objemový kompresný pomer(2): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.5. |
Výkresy spaľovacej komory, hlavy piestu a v prípade zážihových motorov výkresy piestnych krúžkov: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.6. |
Normálne voľnobežné otáčky motora(2): … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.6.1. |
Vysoké voľnobežné otáčky motora(2): … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.8. |
Menovitý výkon motora (n): … kW pri… min–1 (hodnota udávaná výrobcom) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.9. |
Maximálne prípustné otáčky motora predpísané výrobcom: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.1.10. |
Maximálny čistý krútiaci moment (n): … Nm pri… min–1 (hodnota udávaná výrobcom) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.2. |
Palivo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.2.1. |
Nafta/benzín/LPG/zemný plyn alebo biometán/etanol (E 85)/bionafta/vodík(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.2.1.1. |
RON, bezolovnatý: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.2.4. |
Typ vozidla podľa paliva: jednopalivové, bipalivové, na flexibilné palivo(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.2.5. |
Maximálne množstvo biopaliva akceptovateľné v palive (hodnota udávaná výrobcom): … obj. % |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4. |
Prívod paliva |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.1. |
Karburátorom(-mi): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2. |
Vstrekovaním paliva (len pre vznetový alebo dvojpalivový motor): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.1. |
Opis systému (common rail/vstrekovacie jednotky/rozdeľovacie vstrekovacie čerpadlo atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.2. |
Princíp činnosti: priame vstrekovanie/predkomôrkový/vírivá komôrka(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.3. |
Vstrekovacie/dopravné palivové čerpadlo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.3.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.3.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.3.3. |
Maximálny prívod paliva(1)(2): … mm3/zdvih alebo cyklus pri otáčkach motora: … min–1 alebo, alternatívne, charakteristický diagram: … (Ak je použitá regulácia plniaceho tlaku, uvedie sa charakteristická hodnota prívodu paliva a plniaci tlak vo vzťahu k otáčkam motora) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.4. |
Obmedzovač otáčok motora |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.4.2.1. |
Rýchlosť, pri ktorej sa začínajú medzné otáčky pri zaťažení: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.4.2.2. |
Maximálne otáčky bez zaťaženia: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.6. |
Vstrekovač(-e): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.6.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.6.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.8. |
Pomocné štartovacie zariadenie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.8.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.8.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.8.3. |
Opis systému: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9. |
Elektronicky riadené vstrekovanie: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.2. |
Typ(-y): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3. |
Opis systému: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.1. |
Značka a typ riadiacej jednotky (ECU): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.1.1. |
Verzia softvéru ECU: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.2. |
Značka a typ regulátora paliva: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.3. |
Značka a typ snímača prietoku vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.4. |
Značka a typ rozdeľovača paliva: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.5. |
Značka a typ puzdra škrtiacej klapky: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.6. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača teploty vody: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.7. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača teploty vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.2.9.3.8. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača tlaku vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3. |
Vstrekovaním paliva (len pre zážihový motor): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.1. |
Princíp činnosti: jednobodové/viacbodové/priame vstrekovanie/iné (uveďte) (1): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.2. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.3. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4. |
Opis systému (v prípade iných systémov než s plynulým vstrekovaním paliva sa uvedú zodpovedajúce údaje): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.1. |
Značka a typ riadiacej jednotky (ECU): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.1.1. |
Verzia softvéru ECU: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.3. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača prietoku vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.8. |
Značka a typ puzdra škrtiacej klapky: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.9. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača teploty vody: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.10. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača teploty vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.4.11. |
Značka a typ alebo princíp činnosti snímača tlaku vzduchu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.5. |
Vstrekovače |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.5.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.5.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.7. |
Systém na studený štart |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.7.1. |
Princíp(-y) činnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.3.7.2. |
Prevádzkové limity/nastavenia (1) (2): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.4. |
Dopravné čerpadlo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.4.1. |
Tlak(2): … kPa alebo charakteristický diagram(2): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.4.2. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.4.4.3. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5. |
Elektrický systém |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5.1. |
Menovité napätie: … V, kladné/záporné uzemnenie (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5.2. |
Generátor |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5.2.1. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5.2.2. |
Menovitý výkon: … VA |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6. |
Systém zapaľovania (iba zážihové motory) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.3. |
Princíp činnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.6. |
Zapaľovacie sviečky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.6.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.6.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.6.3. |
Nastavenie medzery: … mm |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.7. |
Cievka(-y) zapaľovania |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.7.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.6.7.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7. |
Chladiaci systém: kvapalinou/vzduchom(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.1. |
Menovité nastavenie mechanizmu regulácie teploty motora: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2. |
Kvapalina |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.1. |
Druh kvapaliny: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.2. |
Obehové čerpadlo(-á): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.3. |
Charakteristiky: … alebo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.3.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.3.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.4. |
Prevodový pomer(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.2.5. |
Opis ventilátora a mechanizmu jeho pohonu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3. |
Vzduch |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3.1. |
Ventilátor: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3.2. |
Charakteristiky: … alebo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.7.3.3. |
Prevodový pomer(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8. |
Sací systém |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.1. |
Preplňovač: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.1.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.1.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.1.3. |
Opis systému (napr. najvyšší plniaci tlak: … kPa; vypúšťací ventil) (v relevantných prípadoch): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.2. |
Medzichladič: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.2.1. |
Typ: vzduch-vzduch/vzduch-voda(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.3. |
Sací podtlak pri menovitých otáčkach a pri 100 % zaťažení (len vznetové motory) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4. |
Opis a výkresy prívodných rúrok a ich príslušenstva (zberná komora, vykurovacie zariadenie, prídavné prívody vzduchu atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.1. |
Opis sacieho potrubia motora (vrátane výkresov a/alebo fotografií): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.2. |
Vzduchový filter, výkresy: … alebo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.3. |
Sací tlmič, výkresy: … alebo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.3.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.8.4.3.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.9. |
Výfukový systém |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.9.1. |
Opis a/alebo výkres výfukového potrubia: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.9.2. |
Opis a/alebo výkres výfukového systému: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.9.3. |
Maximálny prípustný protitlak výfuku pri menovitých otáčkach motora a pri zaťažení 100 % (len pre vznetové motory): … kPa |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.10. |
Minimálne prierezy sacích a výstupných otvorov: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.11. |
Časovanie ventilov alebo ekvivalentné údaje |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.11.1. |
Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania alebo časovacie údaje alternatívnych distribučných systémov vo vzťahu k úvratom. Pre systém premenného časovania ventilov, minimálne a maximálne časovanie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.11.2. |
Referenčné a/alebo nastavovacie rozpätia(1): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12. |
Opatrenia prijaté proti znečisťovaniu ovzdušia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.1. |
Zariadenie na recyklovanie plynov z kľukovej skrine (opis a výkresy): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2. |
Zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok (ak nie sú uvedené pod iným záhlavím) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1. |
Katalyzátor |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.1. |
Počet katalyzátorov a ich prvkov (ďalej sa uvedú informácie pre každú samostatnú jednotku): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.2. |
Rozmery, tvar a objem katalyzátora, resp. katalyzátorov: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.3. |
Druh katalytickej činnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.4. |
Celková vrstva drahých kovov: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.5. |
Relatívna koncentrácia: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.6. |
Substrát (štruktúra a materiál): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.7. |
Hustota komôrok: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.8. |
Typ puzdra katalyzátora(-ov): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.9. |
Umiestnenie katalyzátora(-ov) (miesto a referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.10. |
Tepelný štít: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.11. |
Rozsah normálnych prevádzkových teplôt: … °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.12. |
Značka katalyzátora: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.1.13. |
Identifikačné číslo dielu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2. |
Snímače |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1. |
Kyslíkový snímač a/alebo snímač lambda: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1.2. |
Umiestnenie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1.3. |
Rozsah ovládania: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1.4. |
Typ alebo princíp činnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.1.5. |
Identifikačné číslo dielu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.2. |
Snímač NOx: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.2.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.2.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.2.3. |
Umiestnenie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.3. |
Snímač tuhých častíc: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.3.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.3.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.2.3.3. |
Umiestnenie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.3. |
Vstrekovanie vzduchu: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.3.1. |
Typ (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.4. |
Recirkulácia výfukových plynov (EGR): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.4.1. |
Charakteristiky (značka, typ, prietok, vysokotlakový/nízkotlakový/kombinovaný tlak atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.4.2. |
Vodou chladený systém (uvedie sa pre každý systém EGR, napríklad nízkotlakový/vysokotlakový/kombinovaný tlak): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5. |
Systém regulácie emisií z odparovania (len pre motory poháňané benzínom a etanolom): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.1. |
Podrobný opis zariadení: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.2. |
Výkres systému regulácie emisií z odparovania: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.3. |
Výkres nádoby s aktívnym uhlím: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.4. |
Hmotnosť vysušeného aktívneho uhlia: … g |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5. |
Schematický výkres palivovej nádrže (len pre motory poháňané benzínom a etanolom): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5.1. |
Objem, materiál a konštrukcia systému palivovej nádrže: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5.2. |
Opis materiálu hadíc na odvod pár, materiálu prívodu paliva a techník prepojenia palivového systému: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5.3. |
Utesnený systém palivovej nádrže: áno/nie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5.4. |
Opis nastavenia poistného ventilu palivovej nádrže (zachytávanie a uvoľňovanie vzduchu): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.5.5. |
Opis systému regulácie odvádzania emisií: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.6. |
Opis a schematický výkres tepelného štítu medzi nádržou a výfukovým systémom: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.5.7. |
Koeficient priepustnosti: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6. |
Filter tuhých častíc (PT): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6.1. |
Rozmery, tvar a kapacita filtra tuhých častíc: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6.2. |
Konštrukcia filtra tuhých častíc: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6.3. |
Umiestnenie (referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6.4. |
Značka filtra tuhých častíc: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.6.5. |
Identifikačné číslo dielu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7. |
Palubný diagnostický (OBD) systém: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.1. |
Opis a/alebo výkres indikátora poruchy (MI): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.2. |
Zoznam a účel všetkých komponentov, ktoré systém OBD monitoruje: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3. |
Písomný opis (všeobecné princípy činnosti) pre |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.1. |
Zážihové motory |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.1.1. |
Monitorovanie katalyzátora: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.1.2. |
Zistenie zlyhania zážihu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.1.3. |
Monitorovanie kyslíkového snímača: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.1.4. |
Ostatné komponenty monitorované systémom OBD: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.2. |
Vznetové motory: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.2.1. |
Monitorovanie katalyzátora: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.2.2. |
Monitorovanie filtra tuhých častíc: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.2.3. |
Monitorovanie elektronického systému prívodu paliva: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.3.2.5. |
Ostatné komponenty monitorované systémom OBD: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.4. |
Kritériá aktivácie indikátora poruchy (pevne stanovený počet jazdných cyklov alebo štatistická metóda): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.5. |
Zoznam všetkých použitých výstupných kódov a formátov OBD (s vysvetlením každého z nich): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6. |
Výrobca vozidla poskytne tieto dodatočné informácie, aby umožnil výrobu náhradných alebo servisných dielov kompatibilných so systémom OBD, ako aj diagnostických prostriedkov a skúšobného zariadenia. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6.1. |
Opis typu a počtu cyklov predkondicionovania alebo alternatívnych metód predkondicionovania použitých pri pôvodnom typovom schválení vozidla a dôvod ich použitia. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6.2. |
Opis typu predvádzacieho cyklu OBD použitého pri pôvodnom typovom schválení vozidla pre komponent monitorovaný systémom OBD. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6.3. |
Komplexný dokument opisujúci všetky snímané komponenty so stratégiou zisťovania porúch a aktivácie indikátora poruchy (pevne stanovený počet jazdných cyklov alebo štatistická metóda) vrátane zoznamu príslušných sekundárnych snímaných parametrov pre každý komponent monitorovaný systémom OBD. Zoznam všetkých použitých výstupných kódov a formátov systému OBD (vždy s vysvetlením) pre jednotlivé komponenty hnacej sústavy, ktoré sa vzťahujú na emisie, a jednotlivé komponenty, ktoré sa nevzťahujú na emisie, keď sa monitorovanie komponentov používa na určenie aktivácie indikátora poruchy, a to najmä vrátane podrobného vysvetlenia údajov uvedených v moduse $05 Test ID $21 až FF a údajov uvedených v moduse $06. V prípade typov vozidiel, ktoré používajú komunikačné spojenie v súlade s ISO 15765-4 „Cestné vozidlá, diagnostika siete operátora oblasti – časť 4: Požiadavky na systémy týkajúce sa emisií“, sa poskytuje podrobné vysvetlenie údajov uvedených v moduse $06 Skúška ID $00 až FF, pre každú monitorovanú ID systému OBD. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6.4. |
Uvedené požadované informácie sa môžu definovať vyplnením tabuľky opísanej ďalej. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.7.6.4.1. |
Ľahké vozidlá |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Komponent Poruchový kód Stratégia monitorovania Kritériá zisťovania porúch Kritériá aktivácie indikátora poruchy (MI) Sekundárne parametre Predkondicionovanie Predvádzacia skúška katalyzátor P0420 signály kyslíkových snímačov 1 a 2 rozdiel medzi signálmi snímačov 1 a 2 tretí cyklus otáčky motora, zaťaženie motora, režim A/F, teplota katalyzátora dva cykly typu 1 typ 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.8. |
Iný systém: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.8.2. |
Systém podnecovania vodiča |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.8.2.3. |
Typ systému podnecovania vodiča: žiaden opätovný štart motora po odpočítavaní/žiaden štart po doplnení paliva/uzamknutie palivového systému/obmedzenie výkonu |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.8.2.4. |
Opis systému podnecovania vodiča |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.8.2.5. |
Ekvivalent priemerného dojazdu vozidla s plnou nádržou: … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10. |
Periodicky regeneratívny systém: (ďalej sa uvedú informácie pre každú samostatnú jednotku) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.1. |
Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.2. |
Počet pracovných cyklov typu 1 alebo ekvivalentných skúšobných cyklov skúšky motora na skúšobnom zariadení medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regeneračným fázam za podmienok zodpovedajúcich skúške typu 1 (vzdialenosť „D“): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.2.1. |
Príslušný cyklus typu 1: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.2.2. |
Počet úplných uplatniteľných skúšobných cyklov potrebných na regeneráciu (vzdialenosť „d“) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.3. |
Opis metódy použitej na určenie počtu cyklov medzi dvoma cyklami, keď dochádza k regeneračným fázam: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.4. |
Parametre na určenie úrovne zaťaženia vyžadovaného pred regeneráciou (t. j. teplota, tlak atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.10.5. |
Opis metódy použitej na zaťaženie systému: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11. |
Systémy katalyzátorov používajúce spotrebovateľné činidlá (ďalej sa uvedú informácie pre každú samostatnú jednotku): áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.1. |
Druh a koncentrácia potrebného činidla: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.2. |
Bežný prevádzkový rozsah teplôt činidla: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.3. |
Medzinárodná norma: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.4. |
Frekvencia dopĺňania činidla: nepretržite/pri údržbe (ak sa vykonáva): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.5. |
Indikátor množstva činidla: (opis a umiestnenie) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.6. |
Nádrž na činidlo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.6.1. |
Objem: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.6.2. |
Systém ohrevu: áno/nie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.6.2.1. |
Opis alebo výkres |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.7. |
Riadiaca jednotka činidla: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.7.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.7.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.8. |
Vstrekovač činidla (značka, typ a umiestnenie): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.11.9. |
Snímač kvality činidla (značka, typ a umiestnenie): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.12.2.12. |
Vstrekovanie vody: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.14. |
Podrobnosti o všetkých zariadeniach ovplyvňujúcich hospodárnosť prívodu paliva (ak nie je uvedené v iných bodoch):… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15. |
Systém prívodu LPG: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.1. |
Schvaľovacie číslo (schvaľovacie číslo podľa predpisu OSN č. 67): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.2. |
Elektronická riadiaca jednotka motora na prívod LPG |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.2.3. |
Možnosti nastavenia týkajúce sa emisií: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.3. |
Ďalšia dokumentácia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.3.1. |
Opis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínu na LPG alebo naopak: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.3.2. |
Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojné kompenzačné hadice atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.15.3.3. |
Výkres symbolu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16. |
Systém prívodu NG: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.1. |
Schvaľovacie číslo (schvaľovacie číslo podľa predpisu OSN č. 110): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.2. |
Elektronická riadiaca jednotka motora na prívod NG |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.2.3. |
Možnosti nastavenia týkajúce sa emisií: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.3. |
Ďalšia dokumentácia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.3.1. |
Opis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínu na NG alebo späť: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.3.2. |
Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojné kompenzačné hadice atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.16.3.3. |
Výkres symbolu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18. |
Systém prívodu vodíka: áno/nie (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.1. |
Schvaľovacie číslo podľa predpisu OSN č. 134 (v relevantných prípadoch): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.2. |
Elektronická riadiaca jednotka motora na prívod vodíka |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.2.3. |
Možnosti nastavenia týkajúce sa emisií: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.3. |
Ďalšia dokumentácia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.3.1. |
Opis ochrany katalyzátora pri prepínaní z benzínu na vodík alebo naopak: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.3.2. |
Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojné kompenzačné hadice atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.18.3.3. |
Výkres symbolu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.19.4. |
Ďalšia dokumentácia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.19.4.2. |
Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojné kompenzačné hadice atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.19.4.3. |
Výkres symbolu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20. |
Informácie o akumulácii tepla |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.1. |
Zariadenie na aktívnu akumuláciu tepla: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.1.1. |
Entalpia: … (J) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2. |
Izolačné materiály: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.1. |
Izolačný materiál: … (x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.2. |
Menovitý objem izolácie: … (l)(x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.3. |
Menovitá hmotnosť izolácie: … (kg)(x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.4. |
Umiestnenie izolácie: …(x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.5. |
Prístup založený na najhoršom prípade chladenia vozidla: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.5.1. |
(prístup nezaložený na najhoršom prípade) minimálny čas odstavenia, tsoak_ATCT (hodiny): … x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.5.2. |
(prístup nezaložený na najhoršom prípade) miesto merania teploty motora: …(x) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.6. |
Prístup jednotlivého interpolačného radu v rámci radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.7. |
Prístup založený na najhoršom prípade z hľadiska izolácie: áno/nie (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.20.2.7.1. |
Opis referenčného vozidla meraného v rámci skúšky ATCT z hľadiska izolácie: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3. |
Elektrická hnacia sústava (iba v prípade vozidiel na výlučne elektrický pohon) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1. |
Všeobecný opis elektrickej hnacej sústavy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.3. |
Použitie (1): jeden motor/niekoľko motorov (počet): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.4. |
Prenosové usporiadanie: paralelné/transaxiálne/iné, s presnosťou: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.5. |
Skúšobné napätie: .......................... V |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.6. |
Menovité otáčky motora: .......................... min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.7. |
Maximálne otáčky motora: ..........................min–1 alebo štandardne nastavené: otáčky výstupného hriadeľa redukčnej prevodovky (uveďte zaradený prevodový stupeň): .......................... min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.9. |
Maximálny výkon: .......................... kW |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.10. |
Maximálny 30-minútový výkon: .......................... kW |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.1.11. |
Pružný rozsah (kde P > 90 % maximálneho výkonu): otáčky na začiatku rozsahu: .......................... min–1 otáčky na konci rozsahu: .......................... min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2. |
Trakčný REESS |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.1. |
Obchodný názov a ochranná známka REESS: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.2. |
Druh elektrochemického článku: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.3. |
Menovité napätie: .......................... V |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.4. |
Maximálny 30-minútový výkon REESS (vybíjanie pri konštantnom výkone): .......................... kW |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.5. |
Výkonnosť REESS pri dvojhodinovom vybíjaní (konštantný výkon alebo konštantný prúd): 1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.5.1. |
Energia REESS: .......................... kWh |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.5.2. |
Kapacita REESS: .......................... Ah za 2 h |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.5.3. |
Hodnota napätia na konci vybíjania: .......................... V |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.6. |
Indikácia konca vybíjania, ktorá vedie k povinnému zastaveniu vozidla: (1) ..........................… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.7. |
Hmotnosť REESS: .......................... kg |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.8. |
Počet článkov:…… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.9. |
Umiestnenie REESS:…… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.10. |
Druh chladiaceho média: vzduch/kvapalina (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.11. |
Riadiaca jednotka systému obsluhy batérie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.11.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.11.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.2.11.3. |
Identifikačné číslo: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3. |
Elektrický motor |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1. |
Princíp činnosti: |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1.1. |
jednosmerný prúd/striedavý prúd(1)/počet fáz: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1.2. |
budenie samostatné/sériové/zmiešané(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1.3. |
synchrónny/asynchrónny(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1.4. |
rotor s cievkou/s permanentnými magnetmi/s klietkou(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.1.5. |
počet pólov motora: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.3.2. |
Zotrvačná hmotnosť: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4. |
Regulátor výkonu |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.2.1. |
Identifikačné číslo: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.3. |
Princíp regulácie: vektorový/otvorená slučka/uzavretý/iný (uveďte): (1) ..........................… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.4. |
Maximálny efektívny prúd privádzaný do motora: (2) .......................... A v priebehu.......................... sekúnd |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.4.5. |
Používaný rozsah napätia: .......................... V až.......................... V |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5. |
Chladiaci systém: Motor: kvapalinou/vzduchom (1) Riadiace zariadenie: kvapalinou/vzduchom (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1. |
Parametre kvapalinového chladiaceho vybavenia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.1. |
Druh kvapaliny.......................... obehové čerpadlá: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.2. |
Parametre alebo značka(-y) a typ(-y) čerpadla: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.3. |
Termostat: nastavenie: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.4. |
Chladič: výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.5. |
Poistný ventil: nastavenie tlaku: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.6. |
Ventilátor: parametre alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.1.7. |
Potrubie ventilátora: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2. |
Parametre vzduchového chladiaceho vybavenia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2.1. |
Dúchadlo: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2.2. |
Štandardné vzduchové rozvody: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2.3. |
Systém regulácie teploty: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2.4. |
Stručný opis: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.2.5. |
Vzduchový filter: .......................... značka(-y): .......................... typ(-y): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.3. |
Výrobcom odporúčané teploty (maximálne) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.3.1. |
výstup z motora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.3.2. |
vstup do regulátora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.3.3. |
v referenčnom(-ých) bode(-och) motora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.5.3.4. |
v referenčnom(-ých) bode(-och) regulátora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.6. |
Kategória izolácie: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.7. |
Medzinárodný ochranný kód (IP kód): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.8. |
Princíp systému mazania: (1) Ložiská: klzné/valivé Mazivo: tuk/olej Tesnenie: áno/nie Obehové mazanie: áno/nie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9. |
Nabíjačka |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.1. |
Nabíjačka: zabudovaná/externá (1) V prípade externej nabíjačky sa uvedie jej charakteristika (obchodná značka, model): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.2. |
Opis štandardného nabíjacieho profilu: |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.3. |
Technické údaje o elektrickej sieti: |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.3.1. |
Druh elektrickej siete: jednofázová/trojfázová(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.3.2. |
Napätie: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.4. |
Odporúčaný oddychový čas medzi koncom vybíjania a začiatkom nabíjania: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.9.5. |
Teoretický čas trvania úplného nabitia: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10. |
Meniče elektrickej energie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.1. |
Menič elektrickej energie medzi elektromotorom a trakčným REESS |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.1.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.1.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.1.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.2. |
Menič elektrickej energie medzi trakčným REESS a nízkonapäťovým zdrojom napájania |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.2.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.2.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.2.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.3. |
Menič elektrickej energie medzi napájacím konektorom na dobíjanie a trakčným REESS |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.3.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.3.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.3.10.3.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4. |
Kombinácie meničov pohonnej energie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.1. |
Hybridné elektrické vozidlo: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.2. |
Kategória hybridného elektrického vozidla: s externým nabíjaním/bez externého nabíjania: 1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.3. |
Prepínač prevádzkového režimu: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.3.1. |
Voliteľné režimy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.3.1.1. |
Na výlučne elektrický pohon: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.3.1.2. |
Používajúci výlučne palivo: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.3.1.3. |
Hybridné režimy: áno/nie(1) (ak áno, krátky opis): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4. |
Opis zásobníka energie: (REESS, kondenzátor, zotrvačník/generátor) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.3. |
Identifikačné číslo: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.4. |
Druh elektrochemického článku: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.5. |
Energia: … (v prípade REESS: napätie a kapacita Ah za 2 h, v prípade kondenzátora: J, …) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.6. |
Nabíjačka: zabudovaná/externá/bez nabíjačky(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.7. |
Druh chladiaceho média: vzduch/kvapalina (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.8. |
Riadiaca jednotka systému obsluhy batérie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.8.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.8.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.4.8.3. |
Identifikačné číslo: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5. |
Elektromotor (samostatný opis každého typu elektromotora) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.3. |
Primárne použitie ako: trakčný motor/generátor(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.3.1. |
Ak sa používa ako trakčný motor: jedno/viacmotorové (počet)(1): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.4. |
Maximálny výkon: … kW |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.5. |
Princíp činnosti |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.5.5.1. |
Jednosmerný prúd/striedavý prúd/počet fáz: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.5.2. |
Budenie samostatné/sériové/zmiešané(1): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.5.3. |
Synchrónny/asynchrónny(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6. |
Chladiaci systém: Motor: kvapalinou/vzduchom (1) Riadiace zariadenie: kvapalinou/vzduchom (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1. |
Parametre kvapalinového chladiaceho vybavenia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.1. |
Druh kvapaliny.......................... obehové čerpadlá: áno/nie (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.2. |
Parametre alebo značka(-y) a typ(-y) čerpadla: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.3. |
Termostat: nastavenie: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.4. |
Chladič: výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.5. |
Poistný ventil: nastavenie tlaku: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.6. |
Ventilátor: parametre alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.1.7. |
Potrubie ventilátora: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2. |
Parametre vzduchového chladiaceho vybavenia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2.1. |
Dúchadlo: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y): …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2.2. |
Štandardné vzduchové rozvody: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2.3. |
Systém regulácie teploty: áno/nie (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2.4. |
Stručný opis: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.2.5. |
Vzduchový filter: .......................... značka(-y): .......................... typ(-y): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.3. |
Výrobcom odporúčané teploty (maximálne) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.3.1. |
výstup z motora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.3.2. |
vstup do regulátora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.3.3. |
v referenčnom(-ých) bode(-och) motora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.5.6.3.4. |
v referenčnom(-ých) bode(-och) regulátora: .......................... °C |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.6. |
Riadiaca jednotka |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.6.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.6.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.6.3. |
Identifikačné číslo: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.7. |
Regulátor výkonu |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.7.1. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.7.2. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.7.3. |
Identifikačné číslo: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.9. |
Odporúčania výrobcu týkajúce sa predkondicionovania: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10. |
FCHV: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.1. |
Typ palivového článku |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.1.2. |
Značka: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.1.3. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.1.4. |
Menovité napätie (V): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.1.5. |
Druh chladiaceho média: vzduch/kvapalina(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.10.2. |
Opis systému (princíp činnosti palivového článku, výkres atď.): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11. |
Meniče elektrickej energie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.1. |
Menič elektrickej energie medzi elektromotorom a trakčným REESS |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.1.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.1.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.1.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.2. |
Menič elektrickej energie medzi trakčným REESS a nízkonapäťovým zdrojom napájania |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.2.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.2.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.2.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.3. |
Menič elektrickej energie medzi napájacím konektorom na dobíjanie a trakčným REESS |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.3.1. |
Značka: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.3.2. |
Typ: …… |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.4.11.3.3. |
Udávaný menovitý výkon: .......................... W |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5. |
Výrobcom udávané hodnoty na určenie emisií CO2/spotreby paliva/spotreby elektrickej energie/elektrického dojazdu |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7. |
Hodnoty udávané výrobcom |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.1. |
Parametre skúšobného vozidla
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.1.1. |
Palivo použité pri skúške typu 1 a vybrané na meranie čistého výkonu v súlade s predpisom OSN č. 85 (iba pre vozidlá na LPG alebo NG): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2. |
Kombinované emisie CO2 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.1. |
Emisie CO2 pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a vozidlá NOVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.1.0. |
Minimálne a maximálne hodnoty CO2 v rámci interpolačného radu: … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.1.1. |
Vozidlo H: … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.1.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.2. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá OVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.2.1. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo H: g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.2.2. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo L (v relevantných prípadoch): g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.2.3. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo M (v relevantných prípadoch): g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.3. |
Emisie CO2 a vážená úroveň emisií CO2 v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.3.1. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie pre vozidlo H: … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.3.2. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie pre vozidlo L (v relevantných prípadoch): … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.3.3. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie pre vozidlo M (v relevantných prípadoch): … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.2.3.4. |
Minimálne a maximálne vážené hodnoty emisií CO2 v rámci interpolačného radu vozidiel s externým nabíjaním (OVC): … g/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3. |
Elektrický dojazd elektrických vozidiel |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.1. |
Dojazd vozidiel PEV výlučne na elektrický pohon (PER) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.1.1. |
Vozidlo H: … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.2. |
Dojazd vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch) vo výlučne elektrickom režime (AER) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.2.1. |
Vozidlo H: … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.2.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.3.2.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4. |
Spotreba paliva (FCCS) hybridných vozidiel s palivovým článkom |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.1. |
Spotreba paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV (podľa konkrétneho prípadu) v režime na udržanie nabitia batérie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.1.1. |
Vozidlo H: … kg/100 km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … kg/100 km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.1.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … kg/100 km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.2. |
Spotreba paliva vozidiel OVC-FCHV (v relevantných prípadoch) v režime vybíjania batérie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.2.1. |
Vozidlo H: … kg/100 km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.4.2.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … kg/100 km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5. |
Spotreba elektrickej energie elektrických vozidiel |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.1. |
Kombinovaná spotreba elektrickej energie (ECWLTC) vozidiel na výlučne elektrický pohon |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.1.1. |
Vozidlo H: … Wh/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … Wh/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.2. |
Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECAC,CD vážená faktorom využitia (kombinovaná) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.2.1. |
Vozidlo H: … Wh/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.2.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … Wh/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.5.2.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … Wh/km |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6. |
Palivová úspornosť |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.1. |
Palivová úspornosť pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a vozidlá NOVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.1.1. |
Vozidlo H: … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.1.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.2. |
Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá OVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.2.1. |
Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo H: km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.2.2. |
Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo L (v relevantných prípadoch): km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.2.3. |
Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlo M (v relevantných prípadoch): km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.3. |
Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-HEV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.3.1. |
Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie pre vozidlo H: … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.3.2. |
Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie pre vozidlo L (v relevantných prípadoch): … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.3.3. |
Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie pre vozidlo M (v relevantných prípadoch): … km/l |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.4. |
Palivová úspornosť pre vozidlá NOVC-FCHV |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.4.1. |
Vozidlo H: … km/kg |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.4.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch): … km/kg |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.5.7.6.4.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch): … km/kg |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6. |
Výrobcom povolené teploty |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.1. |
Chladiaci systém |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.1.1. |
Chladenie kvapalinou Maximálna teplota na výstupe: … K |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.1.2. |
Chladenie vzduchom |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.1.2.1. |
Referenčný bod: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.1.2.2. |
Maximálna teplota v referenčnom bode: … K |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.2. |
Maximálna výstupná teplota na vstupe do medzichladiča: … K |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.3. |
Maximálna teplota výfukových plynov v mieste, kde výfukové potrubie(-a) susedí(-ia) s vonkajšou(-ými) prírubou(-ami) výfukového potrubia alebo turbodúchadlom: … K |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.4. |
Teplota paliva Minimálna: … K – maximálna: … K Pri dieselových motoroch na vstupe do vstrekovacieho čerpadla, pri plynom poháňaných motoroch na koncovom stupni regulátora tlaku |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.6.5. |
Teplota maziva Minimálna: … K – maximálna: … K |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8. |
Systém mazania |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.1. |
Opis systému |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.1.1. |
Umiestnenie nádrže s mazivom: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.1.2. |
Systém prívodu maziva (čerpadlom/vstrekom do nasávania/zmiešaním s palivom atď.)(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.2. |
Mazacie čerpadlo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.2.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.2.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.3. |
Zmes s palivom |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.3.1. |
Percentuálny podiel: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.4. |
Chladič oleja: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.4.1. |
Výkres(-y): … alebo |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.4.1.1. |
Značka(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.4.1.2. |
Typ(-y): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.8.5. |
Špecifikácia maziva: … W … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4. |
PREVODOVÉ ÚSTROJENSTVO (p) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.3. |
Moment zotrvačnosti zotrvačníka motora: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.3.1. |
Prídavné momenty zotrvačnosti pri nezaradenom prevode: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.4. |
Spojka(-y) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.4.1. |
Typ: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.4.2. |
Maximálna zmena krútiaceho momentu: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.5. |
Prevodovka |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.5.1. |
Typ [manuálna/automatická/CVT (plynule meniteľný prevod)](1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.5.1.4. |
Menovitý krútiaci moment: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.5.1.5. |
Počet spojok: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6. |
Prevodové pomery |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Prevodový stupeň Vnútorné prevodové pomery (pomery otáčok hriadeľa motora k otáčkam výstupného hriadeľa prevodovky) Koncový(-é) prevodový(-é) pomer(-y) (pomer otáčok výstupného hriadeľa prevodovky k otáčkam hnaných kolies) Celkové prevodové pomery Maximum pre plynule meniteľný prevod 1 2 3 … Minimum pre plynule meniteľný prevod |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1. |
Zmena prevodového stupňa |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.1. |
Prevodový stupeň 1 vylúčený: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.2. |
n95_high pre každý prevodový stupeň: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3. |
nmin_drive |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3.1. |
1. prevodový stupeň: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3.2. |
1. prevodový stupeň na 2.: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3.3. |
2. prevodový stupeň po zastavenie: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3.4. |
2. prevodový stupeň: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.3.5. |
3. prevodový stupeň a ďalšie: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.4. |
nmin_drive_set pre fázy zrýchľovania/konštantnej rýchlosti (n_min_drive_up): … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.5. |
nmin_drive_set pre fázy spomaľovania (nmin_drive_down): |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.6. |
Úvodný časový úsek |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.6.1. |
tstart_phase: … s |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.6.2. |
nmin_drive_start: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.6.3. |
nmin_drive_up_start: … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.7. |
Použitie ASM: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.6.1.7.1. |
Hodnoty ASM: … pri … min–1 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.7. |
Maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla (v km/h)(q): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
4.12. |
Mazivo prevodovky: … W … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6. |
ODPRUŽENIE |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6. |
Pneumatiky a kolesá |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1. |
Kombinácia(-ie) pneumatika/koleso |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1.1. |
Nápravy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1.1.1. |
Náprava 1: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1.1.1.1. |
Označenie rozmerov pneumatiky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1.1.2. |
Náprava 2: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.1.1.2.1. |
Označenie rozmerov pneumatiky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
atď. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.2. |
Horné a dolné hranice polomerov valenia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.2.1. |
Náprava 1: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.2.2. |
Náprava 2: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6.6.3. |
Tlak v pneumatikách podľa odporúčania výrobcu vozidla: … kPa |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
9. |
KAROSÉRIA |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
9.1. |
Druh karosérie(c): … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12. |
RÔZNE |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10. |
Zariadenia alebo systémy s režimami voliteľnými vodičom, ktoré ovplyvňujú emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu elektrickej energie a/alebo kritériové emisie a ktoré nemajú prevládajúci režim: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1. |
Skúška v režime na udržanie nabitia batérie (v relevantných prípadoch) (stav pre každé zariadenie alebo systém) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1.0. |
Prevládajúci režim v režime na udržanie nabitia batérie: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1.0.1. |
Prevládajúci režim v režime na udržanie nabitia batérie: … (v relevantných prípadoch) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1.1. |
Najlepší režim: … (v relevantných prípadoch) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1.2. |
Najhorší režim: … (v relevantných prípadoch) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.1.3. |
Režim, ktorý vozidlu umožňuje prejsť referenčný skúšobný cyklus: … (ak neexistuje prevládajúci režim v rámci režimu na udržanie nabitia batérie a ak len jeden režim umožňuje prejsť referenčný skúšobný cyklus) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.2. |
Skúška v režime vybíjania batérie (v relevantných prípadoch) (stav pre každé zariadenie alebo systém) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.2.0. |
Prevládajúci režim v režime vybíjania batérie: áno/nie(1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.2.0.1. |
Prevládajúci režim v režime vybíjania batérie … (v relevantných prípadoch) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.2.1. |
Režim s najväčšou spotrebou energie: … (v relevantných prípadoch) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.2.2. |
Režim, ktorý vozidlu umožňuje prejsť referenčný skúšobný cyklus: … (ak neexistuje prevládajúci režim v rámci režimu vybíjania batérie a ak len jeden režim umožňuje prejsť referenčný skúšobný cyklus) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.3. |
Skúška typu 1 (v relevantných prípadoch) (stav pre každé zariadenie alebo systém) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.3.1. |
Najlepší režim: … |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
12.10.3.2. |
Najhorší režim: … |
Vysvetlivky
(1) |
Nehodiace sa prečiarknite (v prípadoch, keď platí viac ako jedna možnosť, nie je potrebné prečiarknuť nič). |
(2) |
Uvedie sa tolerancia. |
(3) |
Vyplnia sa horné a dolné hodnoty pre každý variant. |
(6) |
(vyhradené) |
(7) |
Nadštandardné vybavenie, ktoré ovplyvňuje rozmery vozidla, sa musí špecifikovať. |
(x) |
V prípade menovitého objemu a menovitej hmotnosti izolácie sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta. Na objem a hmotnosť izolácie sa uplatňuje tolerancia +/- 10 %. Neuvádza sa, ak bola v bode 3.2.20.2.5 alebo 3.2.20.2.7 vybratá možnosť „nie“. |
(c) |
Podľa vymedzenia v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.6, bod 2. – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html. |
(f) |
Ak existuje jedna verzia so štandardnou kabínou a iná s kabínou s lôžkovou úpravou, uvedú sa údaje o hmotnostiach a rozmeroch pre obidve verzie. |
(g) |
Norma ISO 612: 1978 – Cestné vozidlá – Rozmery motorových vozidiel a vlečných vozidiel – podmienky a definície. |
(h) |
Hmotnosť vodiča sa predpokladá 75 kg.
Systémy obsahujúce kvapaliny (s výnimkou tých na použitú vodu, ktoré musia zostať prázdne) sú naplnené na 100 % objemu uvedeného výrobcom. |
(i) |
V prípade prípojných vozidiel alebo návesov a vozidiel spojených s prípojným vozidlom alebo s návesom, kde je na spojovacie zariadenie alebo na točnicu prenášané značné vertikálne zaťaženie, sa toto zaťaženie po vydelení štandardným gravitačným zrýchlením zahrnie do maximálnej technicky prípustnej hmotnosti. |
(k) |
V prípade vozidla, ktoré jazdí buď na benzín, naftu atď., alebo aj v kombinácii s iným palivom, sa položky s údajmi zopakujú.
V prípade nekonvenčných motorov a systémov výrobca poskytne údaje rovnocenné s údajmi, ktoré sú tu uvedené. |
(l) |
Tento údaj sa zaokrúhli na najbližšiu desatinu milimetra. |
(m) |
Táto hodnota sa vypočíta (π = 3,1416) a zaokrúhľuje sa na najbližší cm3. |
(n) |
Určené v súlade s požiadavkami predpisu OSN č. 85. |
(p) |
Stanovené údaje sa uvedú pre všetky navrhované varianty. |
(q) |
S ohľadom na prípojné vozidlá maximálna rýchlosť povolená výrobcom. |
(*1) reprezentatívne vozidlo sa skúša pre rad vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia
Príloha A1 – Doplnok 1
Protokol o skúške WLTP
Protokoly o skúške
Protokol o skúške je protokol vydaný technickou službou zodpovednou za vykonávanie skúšok podľa tohto predpisu.
Časť I
V relevantných prípadoch tieto informácie predstavujú minimálne údaje potrebné pre skúšku typu 1.
Číslo protokolu
Všeobecné poznámky:
Ak existuje viacero možností (odkazov), v protokole o skúške by mali byť opísané odskúšané možnosti.
Ak existuje len jedna možnosť, môže byť postačujúci jeden odkaz na informačný dokument na začiatku protokolu o skúške.
Každá technická služba môže uviesť doplňujúce informácie.
Do oddielov protokolu o skúške týkajúcich sa osobitných typov vozidiel sa vložia tieto písmená:
„a)“ |
Pre vozidlá so zážihovým motorom alebo vozidlá „G“ (ako je uvedené v tabuľke 1B predpisu OSN č. 154) (v relevantných prípadoch). |
„b)“ |
Pre vozidlá so vznetovým motorom alebo vozidlá „D“ (ako je uvedené v tabuľke 1B predpisu OSN č. 154) (v relevantných prípadoch). |
1. Opis skúšaného vozidla(-iel): vysoká hodnota, nízka hodnota a stredná hodnota (v relevantných prípadoch)
1.1. Všeobecné údaje
Čísla vozidla |
: |
Číslo prototypu a VIN |
Kategória |
: |
|
Karoséria |
: |
|
Náhon: |
: |
|
1.1.1. Konštrukcia hnacej sústavy
Konštrukcia hnacej sústavy |
: |
výlučne spaľovací motor, hybridný pohon, elektromotor alebo palivový článok |
1.1.2. Spaľovací motor (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý spaľovací motor.
Značka |
: |
|
||||
Typ |
: |
|
||||
Princíp činnosti |
: |
dvojtaktný/štvortaktný |
||||
Počet a usporiadanie valcov |
: |
|
||||
Objem motora (cm3) |
: |
|
||||
Voľnobežné otáčky motora (min–1) |
: |
|
±
|
|||
Vysoké voľnobežné otáčky motora (min–1) (a) |
: |
|
±
|
|||
Menovitý výkon motora |
: |
|
kW |
pri |
|
ot./min |
Maximálny čistý krútiaci moment |
: |
|
Nm |
pri |
|
ot./min |
Mazivo motora |
: |
Značka a typ |
||||
Chladiaci systém |
: |
Typ: vzduch/voda/olej |
||||
Izolácia |
: |
materiál, množstvo, umiestnenie, menovitý objem a menovitá hmotnosť (1) |
1.1.3. Skúšobné palivo pre skúšku typu 1 (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každé skúšobné palivo.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
benzín – nafta – LPG – NG – … … |
Hustota pri 15 °C |
: |
|
Obsah síry |
: |
Len pre naftu a benzín |
|
: |
|
Číslo šarže |
: |
|
Willansove koeficienty (pre spaľovacie motory) pre emisie CO2 (gCO2/MJ) |
: |
|
1.1.4. Systém prívodu paliva (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý systém prívodu paliva.
Priame vstrekovanie |
: |
Áno/nie alebo opis |
Typ vozidla podľa paliva |
: |
Jednopalivové/bipalivové/na flexibilné palivo |
Riadiaca jednotka |
||
Označenie dielu |
: |
rovnaké ako informačný dokument |
Skúšaný softvér |
: |
načítať napríklad skenerom |
Prietokomer vzduchu |
: |
|
Teleso škrtiacej klapky |
: |
|
Snímač tlaku |
: |
|
Vstrekovacie čerpadlo |
: |
|
Vstrekovač(-e): |
: |
|
1.1.5. Sací systém (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý sací systém.
Preplňovač |
: |
Áno/nie Značka a typ (1) |
Medzichladič |
: |
Áno/nie Typ (vzduch/vzduch – vzduch/voda) (1) |
Vzduchový filter (prvok) (1) |
: |
Značka a typ |
Sací tlmič (1) |
: |
Značka a typ |
1.1.6. Výfukový systém a systém regulácie emisií z odparovania (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý z uvedených systémov.
Prvý katalyzátor |
: |
Značka a označenie (1) princíp činnosti: trojcestný/oxidačný/filter NOx/systém na akumuláciu NOx/selektívna katalytická redukcia… |
Druhý katalyzátor |
: |
Značka a označenie (1) princíp činnosti: trojcestný/oxidačný/filter NOx/systém na akumuláciu NOx/selektívna katalytická redukcia… |
Filter tuhých častíc |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa katalyzovaný: áno/nie Značka a označenie (1) |
Označenie a umiestnenie kyslíkového snímača a/alebo snímača lambda |
: |
pred katalyzátorom/za katalyzátorom |
Vstrekovanie vzduchu |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Vstrekovanie vody |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Recirkulácia výfukových plynov (EGR) |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa chladená/nechladená HP/LP |
Systém regulácie emisií z odparovania |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Označenie a umiestnenie snímača NOx |
: |
Pred/za |
Všeobecný opis (1) |
: |
|
1.1.7. Zariadenie na akumuláciu tepla (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý systém na akumuláciu tepla.
Zariadenie na akumuláciu tepla |
: |
Áno/nie |
Tepelná kapacita (hodnota uchovanej entalpie v J) |
: |
|
Čas potrebný na uvoľnenie tepla (s) |
: |
|
1.1.8. Prevodové ústrojenstvo (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každé prevodové ústrojenstvo.
Prevodovka |
: |
manuálna/automatická/plynule meniteľný prevod |
Postup radenia prevodových stupňov |
||
Prevládajúci režim (*1) |
: |
Áno/nie normálny/jazdný/ekologický/… |
Najlepší režim z hľadiska emisií CO2 a spotreby paliva (v relevantných prípadoch) |
: |
|
Najhorší režim z hľadiska emisií CO2 a spotreby paliva (v relevantných prípadoch) |
: |
|
Režim s najväčšou spotrebou elektrickej energie (v relevantných prípadoch) |
: |
|
Riadiaca jednotka |
: |
|
Mazivo prevodovky |
: |
Značka a typ |
Pneumatiky |
||
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Rozmery pneumatík (predných/zadných) |
: |
|
Dynamický obvod (m) |
: |
|
Tlak v pneumatikách (kPa) |
: |
|
Prevodové pomery (R.T.), primárne pomery (R.P.) a [rýchlosť vozidla (km/h)]/{otáčky motora [1000 (min–1)] (V1000) pre každý z prevodových pomerov (R.B.)}.
R.B. |
R.P. |
R.T. |
V1 000 |
1. |
1/1 |
|
|
2. |
1/1 |
|
|
3. |
1/1 |
|
|
4. |
1/1 |
|
|
5. |
1/1 |
|
|
… |
|
|
|
|
|
|
|
1.1.9. Elektromotor (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý elektromotor.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Špičkový výkon (kW) |
: |
|
1.1.10. Trakčný REESS (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý trakčný REESS.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Kapacita (Ah) |
: |
|
Menovité napätie (V) |
: |
|
1.1.11. Palivový článok (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každú batériu palivových článkov.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
1.1.12. Pohonný elektronický systém (v relevantných prípadoch)
Môže existovať viacero pohonných elektronických systémov (menič pohonnej energie, nízkonapäťový systém alebo nabíjačka)
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Výkon (kW) |
: |
|
1.2. Opis vozidla H
1.2.1. Hmotnosť
Skúšobná hmotnosť vozidla H (kg) |
: |
|
1.2.2. Parametre jazdného zaťaženia
f0 (N) |
: |
|
f1 [N/(km/h)] |
: |
|
f2 [N/(km/h)2] |
: |
|
Spotreba energie na cyklus (J) |
: |
|
Referenčná hodnota jazdného zaťaženia v protokole o skúške |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
: |
|
1.2.3. Parametre výberu cyklu
Cyklus (bez zmenšenia) |
: |
Trieda 1/2/3a/3b |
Pomer menovitého výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave – 75 kg (PMR)(W/kg) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
Použitie postupu s limitnou rýchlosťou počas merania |
: |
Áno/nie |
Maximálna rýchlosť vozidla (km/h) |
: |
|
Zmenšenie (v relevantných prípadoch) |
: |
Áno/nie |
Faktor zmenšenia fdsc |
: |
|
Vzdialenosť prejdená v rámci cyklu (m) |
: |
|
Konštantná rýchlosť (v prípade skráteného postupu skúšky) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
1.2.4. Bod radenia prevodového stupňa (v relevantných prípadoch)
Verzia výpočtu radenia prevodového stupňa |
|
Uvedie sa uplatniteľná zmena globálneho technického predpisu OSN č. 15 |
Radenie prevodových stupňov |
: |
Priemerný prevodový stupeň pre v ≥ 1 km/h, x,xxxx |
nmin_drive |
||
1. prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
1. prevodový stupeň na 2. |
: |
… min–1 |
2. prevodový stupeň po zastavenie |
: |
… min–1 |
2. prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
3. prevodový stupeň a ďalšie |
: |
… min–1 |
Prevodový stupeň 1 vylúčený |
: |
Áno/nie |
n95_high pre každý prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
nmin_drive_set pre fázy zrýchľovania/konštantnej rýchlosti (nmin_drive_up): |
: |
… min–1 |
nmin_drive_set pre fázy spomaľovania (nmin_drive_down) |
: |
… min–1 |
tstart_phase |
: |
… s |
nmin_drive_start |
: |
… min–1 |
nmin_drive_up_start |
: |
… min–1 |
Použitie ASM |
: |
Áno/nie |
Hodnoty ASM |
: |
|
1.3. Opis vozidla L (v relevantných prípadoch)
1.3.1. Hmotnosť
Skúšobná hmotnosť vozidla L (kg) |
: |
|
1.3.2. Parametre jazdného zaťaženia
f0 (N) |
: |
|
f1 [N/(km/h)] |
: |
|
f2 [N/(km/h)2] |
: |
|
Spotreba energie na cyklus (J) |
: |
|
Δ(CD × Af)LH (m2) |
: |
|
Referenčná hodnota jazdného zaťaženia v protokole o skúške |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
: |
|
1.3.3. Parametre výberu cyklu
Cyklus (bez zmenšenia) |
: |
Trieda 1/2/3a/3b |
Pomer menovitého výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave – 75 kg (PMR)(W/kg) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
Použitie postupu s limitnou rýchlosťou počas merania |
: |
Áno/nie |
Maximálna rýchlosť vozidla |
: |
|
Zmenšenie (v relevantných prípadoch) |
: |
Áno/nie |
Faktor zmenšenia fdsc |
: |
|
Vzdialenosť prejdená v rámci cyklu (m) |
: |
|
Konštantná rýchlosť (v prípade skráteného postupu skúšky) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
1.3.4. Bod radenia prevodového stupňa (v relevantných prípadoch)
Radenie prevodových stupňov |
: |
Priemerný prevodový stupeň pre v ≥ 1 km/h, x,xxxx |
1.4. Opis vozidla M (v relevantných prípadoch)
1.4.1. Hmotnosť
Skúšobná hmotnosť vozidla M (kg) |
: |
|
1.4.2. Parametre jazdného zaťaženia
f0 (N) |
: |
|
f1 [N/(km/h)] |
: |
|
f2 [N/(km/h)2] |
: |
|
Spotreba energie na cyklus (J) |
: |
|
Δ(CD × Af)LH (m2) |
: |
|
Referenčná hodnota jazdného zaťaženia v protokole o skúške |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
: |
|
1.4.3. Parametre výberu cyklu
Cyklus (bez zmenšenia) |
: |
Trieda 1/2/3a/3b |
Pomer menovitého výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave – 75 kg (PMR)(W/kg) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
Použitie postupu s limitnou rýchlosťou počas merania |
: |
Áno/nie |
Maximálna rýchlosť vozidla |
: |
|
Zmenšenie (v relevantných prípadoch) |
: |
Áno/nie |
Faktor zmenšenia fdsc |
: |
|
Vzdialenosť prejdená v rámci cyklu (m) |
: |
|
Konštantná rýchlosť (v prípade skráteného postupu skúšky) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
1.4.4. Bod radenia prevodového stupňa (v relevantných prípadoch)
Radenie prevodových stupňov |
: |
Priemerný prevodový stupeň pre v ≥ 1 km/h, x,xxxx |
2. Výsledky skúšok
2.1. Skúška typu 1
Metóda nastavenia vozidlového dynamometra |
: |
Stanovená dĺžka cyklu/iteratívna/alternatívna s vlastným cyklom ohrievania |
Dynamometer v prevádzke s pohonom dvoch kolies/pohonom štyroch kolies |
: |
Pohon dvoch kolies/pohon štyroch kolies |
V prípade prevádzky s pohonom dvoch kolies rotovala hnaná náprava |
: |
Áno/nie/neuplatňuje sa |
Prevádzkový režim dynamometra . |
|
Áno/nie |
Režim dojazdu pri voľnobehu |
: |
Áno/nie |
Dodatočné predkondicionovanie |
: |
Áno/nie opis |
Faktory zhoršenia |
: |
pridelené/skúšané |
2.1.1. Vozidlo H
Dátum skúšky/skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
||
Miesto skúšky/skúšok |
: |
Vozidlový dynamometer, umiestnenie, krajina |
||
Výška spodného okraja chladiaceho ventilátora nad zemou (cm) |
: |
|
||
Priečna poloha stredu ventilátora (ak je zmenená na žiadosť výrobcu) |
: |
v osi vozidla/… |
||
Vzdialenosť od prednej časti vozidla (cm) |
: |
|
||
IWR: trieda podľa inerciálnej práce (%) |
: |
x,x |
||
RMSSE: stredná kvadratická chyba rýchlosti (km/h) |
: |
x,xx |
||
Opis schválenej odchýlky jazdného cyklu |
: |
PEV pred medzným kritériom alebo plné našliapnutie na plynový pedál |
2.1.1.1. Emisie znečisťujúcich látok (v relevantných prípadoch)
2.1.1.1.1. Emisie znečisťujúcich látok vozidiel s najmenej jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
Pre každý skúšaný režim voliteľný vodičom sa body uvádzané ďalej opakujú (prevládajúci režim alebo v relevantných prípadoch najlepší a najhorší režim).
Skúška typu 1
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
Tuhé častice (mg/km) |
Počet častíc (#.1011/km) |
Namerané hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
Faktory regenerácie (Ki)(2) Aditívne |
|
|
|
|
|
|
|
Faktory regenerácie (Ki)(2) Multiplikačné |
|
|
|
|
|
|
|
Aditívne faktory zhoršenia (DF) |
|
|
|
|
|
|
|
Multiplikačné faktory zhoršenia (DF) |
|
|
|
|
|
|
|
Konečné hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
Limitné hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
(2) Pozri protokol(-y) pre rad Ki. |
: |
|
Skúška typu 1 vykonaná na stanovenie Ki |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska regenerácie |
: |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch): z dôvodu CO2 (dCO2 1)/z dôvodu znečisťujúcich látok (90 % limitných hodnôt)/z obidvoch dôvodov
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch): z dôvodu CO2 [dCO2(2)]
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
2.1.1.1.2. Emisie znečisťujúcich látok vozidiel OVC-HEV v prípade skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie
Skúška typu 1
Musia byť splnené emisné limity znečisťujúcich látok a pre každý prejdený skúšobný cyklus sa musí opakovať nasledujúci bod.
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
Tuhé častice (mg/km) |
Počet častíc (#.1011/km) |
Namerané hodnoty pre jeden cyklus |
|
|
|
|
|
|
|
Limitné hodnoty pre jeden cyklus |
|
|
|
|
|
|
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch): z dôvodu CO2 (dCO2 1)/z dôvodu znečisťujúcich látok (90 % limitných hodnôt)/z obidvoch dôvodov
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch): z dôvodu CO2 [dCO2 (2)]
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
2.1.1.1.3. Emisie znečisťujúcich látok vozidiel OVC-HEV vážené faktorom využitia
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
Tuhé častice (mg/km) |
Počet častíc (#.1011/km) |
Vypočítané hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
2.1.1.2. Emisie CO2 (v relevantných prípadoch)
2.1.1.2.1. Emisie CO2 vozidiel aspoň s jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
Pre každý skúšaný režim voliteľný vodičom sa body uvádzané ďalej musia opakovať (prevládajúci režim alebo v relevantných prípadoch najlepší a najhorší režim).
Skúška typu 1
Emisie CO2 |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Kombinovaná |
Nameraná hodnota MCO2,p,1 / MCO2,c,2 |
|
|
|
|
|
Hodnota MCO2,p,2b / MCO2,c,2b korigovaná na rýchlosť a vzdialenosť |
|
|
|
|
|
Korekčný koeficient RCB:(5) |
|
|
|
|
|
MCO2,p,3 / MCO2,c,3 |
|
|
|
|
|
Faktory regenerácie (Ki) Aditívne |
|
||||
Faktory regenerácie (Ki) Multiplikačné |
|
||||
MCO2,c,4 |
– |
|
|||
AFKi = MCO2,c,3 / MCO2,c,4 |
– |
|
|||
MCO2,p,4 / MCO2,c,4 |
|
|
|
|
– |
Korekcia ATCT (FCF)(4) |
|
||||
Dočasné hodnoty MCO2,p,5 / MCO2,c,5 |
|
|
|
|
|
Udávaná hodnota |
– |
– |
– |
– |
|
dCO2 1 * udávaná hodnota |
– |
– |
– |
– |
|
(4) FCF: korekčný faktor radu na korekciu reprezentatívnych regionálnych teplotných podmienok (ATCT). |
||
Pozri protokol(-y) pre rad vozidiel z hľadiska skúšky ATCT |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT |
: |
|
(5) Korekcia uvedená v doplnku 2 k prílohe B6 k predpisu OSN č. 154 pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a v doplnku 2 k prílohe B8 k predpisu OSN č. 154 pre hybridné elektrické vozidlá (HEV) (KCO2). |
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver
Emisie CO2 (g/km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
|
Veľmi vysoká |
Kombinovaná |
Priemer MCO2,p,6/ MCO2,c,6 |
|
|
|
|
|
|
Upravená hodnota MCO2,p,7 / MCO2,c,7 |
|
|
|
|
|
|
Konečné hodnoty MCO2,p,H / MCO2,c,H |
|
|
|
|
|
|
2.1.1.2.2. EMISIE CO2 vozidiel OVC-HEV v prípade skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie
Skúška typu 1
Emisie CO2 (g/km) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota MCO2,CD |
|
Udávaná hodnota |
|
dCO2 1 |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver
Emisie CO2 (g/km) |
Kombinovaná |
Priemer MCO2,CD |
|
Konečná hodnota MCO2,CD |
|
2.1.1.2.3. Emisie CO2 vozidiel OVC-HEV vážené faktorom využitia
Emisie CO2 (g/km) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota MCO2,weighted |
|
2.1.1.3. Spotreba paliva (v relevantných prípadoch)
2.1.1.3.1. Spotreba paliva vozidiel len s jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
Pre každý skúšaný režim voliteľný vodičom sa body uvádzané ďalej musia opakovať (prevládajúci režim alebo v relevantných prípadoch najlepší a najhorší režim).
Spotreba paliva (l/100 km) alebo palivová úspornosť (km/l) (podľa konkrétneho prípadu) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Kombinovaná |
Konečné hodnoty FCp,H / FCc,H (2), FEp, FEc |
|
|
|
|
|
Palubné zariadenie na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie pre vozidlá uvedené v bode 5.11 tohto predpisu
Prístupnosť údajov
Parametre uvedené v bode 3 doplnku 5 k tomuto predpisu sú prístupné: áno/neuplatňuje sa
Presnosť (v relevantných prípadoch)
Fuel_ConsumedWLTP (litre) (3) |
Vozidlo H – skúška typu 1 |
x,xxx |
Vozidlo H – skúška typu 2 (v relevantných prípadoch) |
x,xxx |
|
Vozidlo H – skúška typu 3 (v relevantných prípadoch) |
x,xxx |
|
Vozidlo L – skúška typu 1 (v relevantných prípadoch) |
x,xxx |
|
Vozidlo L – skúška typu 2 (v relevantných prípadoch) |
x,xxx |
|
Vozidlo L – skúška typu 3 (v relevantných prípadoch) |
x,xxx |
|
Spolu |
x,xxx |
|
Fuel_ConsumedOBFCM (litre) (3) |
Vozidlo H – skúška typu 1 |
x,xxx (4) |
Vozidlo H – skúška typu 2 (v relevantných prípadoch) |
x.xxx (4) |
|
Vozidlo H – skúška typu 3 (v relevantných prípadoch) |
x.xxx (4) |
|
Vozidlo L – skúška typu 1 (v relevantných prípadoch) |
x.xxx (4) |
|
Vozidlo L – skúška typu 2 (v relevantných prípadoch) |
x.xxx (4) |
|
Vozidlo L – skúška typu 3 (v relevantných prípadoch) |
x.xxx (4) |
|
Spolu |
x.xxx (4) |
|
Presnosť (3) |
x,xxx |
2.1.1.3.2. Spotreba paliva vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch) v prípade skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie
Skúška typu 1
Spotreba paliva (l/100 km alebo kg/100 km) alebo palivová úspornosť (km/l) (podľa konkrétneho prípadu) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota FCCD, FECD |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver
Spotreba paliva (l/100 km alebo kg/100 km) alebo palivová úspornosť (km/l) (podľa konkrétneho prípadu) |
Kombinovaná |
Priemer FCCD, FECD |
|
Konečná hodnota FCCD, FECD |
|
2.1.1.3.3. Spotreba paliva vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV vážená FAKTOROM VYUŽITIA (v relevantných prípadoch)
Spotreba paliva (l/100 km alebo kg/100 km) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota FCweighted |
|
2.1.1.3.4. Spotreba paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch) v prípade skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
Pre každý skúšaný režim voliteľný vodičom sa body uvádzané ďalej musia opakovať (prevládajúci režim alebo v relevantných prípadoch najlepší a najhorší režim).
Spotreba paliva (kg/100 km) alebo palivová úspornosť (km/kg) (podľa konkrétneho prípadu) |
Kombinovaná |
Namerané hodnoty |
|
Korekčný koeficient RCB |
|
Konečné hodnoty FCc, FEc |
|
2.1.1.4. Dojazdy (v relevantných prípadoch)
2.1.1.4.1. Dojazdy vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch)
2.1.1.4.1.1. Dojazd vo výlučne elektrickom režime (AER)
Skúška typu 1
AER (km) |
Mesto |
Kombinovaná |
Namerané/vypočítané hodnoty AER |
|
|
Udávaná hodnota |
– |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver
AER (km) |
Mesto |
Kombinovaná |
Priemerné hodnoty AER (v relevantných prípadoch) |
|
|
Konečné hodnoty AER |
|
|
2.1.1.4.1.2. Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime (EAER)
EAER (km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Mesto |
Kombinovaná |
Konečné hodnoty EAER |
|
|
|
|
|
|
2.1.1.4.1.3. Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie
RCDA (km) |
Kombinovaná |
Konečná hodnota RCDA |
|
2.1.1.4.1.4. Dojazd v cykle v režime vybíjania batérie
Skúška typu 1
RCDC (km) |
Kombinovaná |
Konečná hodnota RCDC |
|
Indexové číslo prechodného cyklu |
|
REEC overovacieho cyklu (%) |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
2.1.1.4.2. Dojazdy vozidiel PEV – dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon (v relevantných prípadoch)
Skúška typu 1
PER (km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Mesto |
Kombinovaná |
Vypočítané hodnoty PER |
|
|
|
|
|
|
Udávaná hodnota |
– |
– |
– |
– |
– |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver
PER (km) |
Mesto |
Kombinovaná |
Priemerné hodnoty PER |
|
|
Konečné hodnoty PER |
|
|
2.1.1.5. Spotreba elektrickej energie (v relevantných prípadoch)
2.1.1.5.1. Spotreba elektrickej energie vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch)
2.1.1.5.1.1. Elektrická energia po nabití (EAC)
EAC(Wh) |
|
2.1.1.5.1.2. Spotreba elektrickej energie (EC)
EC (Wh/km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Mesto |
Kombinovaná |
Konečné hodnoty spotreby elektrickej energie |
|
|
|
|
|
|
2.1.1.5.1.3. Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie vážená faktorom využitia
Skúška typu 1
ECAC,CD (Wh/km) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota ECAC,CD |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver (v relevantných prípadoch)
ECAC,CD (Wh/km) |
Kombinovaná |
Priemer ECAC,CD |
|
Konečná hodnota |
|
2.1.1.5.1.4. Spotreba elektrickej energie vážená faktorom využitia
Skúška typu 1
ECAC,weighted (Wh) |
Kombinovaná |
Vypočítaná hodnota ECAC,weighted |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Záver (v relevantných prípadoch)
ECAC,weighted (Wh/km) |
Kombinovaná |
Priemer ECAC,weighted |
|
Konečná hodnota |
|
2.1.1.5.1.5. Informácie na účely zhody výroby
|
Kombinovaná |
Spotreba elektrickej energie (Wh/km) ECDC,CD,COP |
|
AFEC,AC,CD |
|
2.1.1.5.2. Spotreba elektrickej energie vozidiel PEV (v relevantných prípadoch)
Skúška typu 1
EAC(Wh) |
|
EC (Wh/km) |
Mesto |
Kombinovaná |
Vypočítané hodnoty spotreby elektrickej energie |
|
|
Udávaná hodnota |
– |
|
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch)
Výsledky skúšky sa zaznamenajú podľa tabuľky pre skúšku typu 1.
EC (Wh/km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Mesto |
Kombinovaná |
Priemerná spotreba elektrickej energie |
|
|
|
|
|
|
Konečné hodnoty spotreby elektrickej energie |
|
|
|
|
|
|
Informácie na účely zhody výroby
|
Kombinovaná |
Spotreba elektrickej energie (Wh/km) ECDC,COP |
|
AFEC |
|
2.1.2. Vozidlo L (v relevantných prípadoch)
Opakuje sa bod 2.1.1.
2.1.3. Vozidlo M (v relevantných prípadoch)
Opakuje sa bod 2.1.1.
2.1.4. Konečné hodnoty kritériových emisií (v relevantných prípadoch)
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
PM (mg/km) |
PN (#.1011/km) |
Najvyššie hodnoty (5) |
|
|
|
|
|
|
|
2.4. Skúška typu 4 (a)
Identifikátor radu vozidiel |
: |
|
Pozri protokoly |
: |
|
2.5. Skúška typu 5
Identifikátor radu vozidiel |
: |
|
Pozri protokol(-y) pre rad vozidiel z hľadiska životnosti |
: |
|
Cyklus typu 1 pre skúšky kritériových emisií |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska životnosti |
|
|
2.8. Palubný diagnostický systém
Identifikátor radu vozidiel |
: |
|
Pozri protokol(-y) pre rad vozidiel |
: |
|
2.11. Informácie o teplotách v súvislosti s vozidlom H (VH)
Prístup založený na najhoršom prípade z hľadiska izolácie vozidla |
: |
áno/nie (6) |
Prístup založený na najhoršom prípade chladenia vozidla |
: |
áno/nie (6) |
Rad vozidiel z hľadiska skúšky ATCT pozostávajúci z jedného interpolačného radu |
: |
áno/nie (6) |
Teplota chladiaceho média po uplynutí času odstavenia (°C) |
: |
|
Priemerná teplota miesta odstavenia za posledné 3 hodiny (°C) |
: |
|
Rozdiel medzi konečnou teplotou chladiaceho média motora a priemernou teplotou miesta odstavenia za posledné 3 hodiny ΔT_ATCT (°C) |
: |
|
Minimálny čas odstavenia tsoak_ATCT (s): |
: |
|
Umiestnenie snímača teploty: |
: |
|
Nameraná teplota motora |
: |
olej/chladiace médium |
2.12. Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov využívajúci činidlo
Identifikátor radu vozidiel |
: |
|
Pozri protokol(-y) pre rad vozidiel |
: |
|
Časť II
V relevantných prípadoch tieto informácie predstavujú minimálne údaje potrebné pre skúšku ATCT.
Číslo protokolu
Všeobecné poznámky:
Ak existuje viacero možností (odkazov), v protokole o skúške by mala byť opísaná odskúšaná možnosť.
Ak existuje len jedna možnosť, môže byť postačujúci jeden odkaz na informačný dokument na začiatku protokolu o skúške.
Každá technická služba môže uviesť doplňujúce informácie.
Do oddielov protokolu o skúške týkajúcich sa osobitných typov vozidiel sa vložia tieto písmená:
„a)“ |
Pre vozidlá so zážihovým motorom alebo vozidlá „G“ (ako je uvedené v tabuľke 1B predpisu OSN č. 154) (v relevantných prípadoch). |
„b)“ |
Pre vozidlá so vznetovým motorom alebo vozidlá „D“ (ako je uvedené v tabuľke 1B predpisu OSN č. 154) (v relevantných prípadoch). |
1. Opis skúšaného vozidla
1.1. Všeobecné
Čísla vozidla |
: |
Číslo prototypu a VIN |
Kategória |
: |
|
Karoséria |
: |
|
Náhon: |
: |
|
1.1.1. Konštrukcia hnacej sústavy
Konštrukcia hnacej sústavy |
: |
výlučne spaľovací motor, hybridný pohon, elektromotor alebo palivový článok |
1.1.2. Spaľovací motor (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý spaľovací motor.
Značka |
: |
|
||||
Typ |
: |
|
||||
Princíp činnosti |
: |
dvojtaktný/štvortaktný |
||||
Počet a usporiadanie valcov |
: |
|
||||
Objem motora (cm3) |
: |
|
||||
Voľnobežné otáčky motora (min–1) |
: |
|
± |
|||
Vysoké voľnobežné otáčky motora (min–1) (a) |
: |
|
± |
|||
Menovitý výkon motora |
: |
|
kW |
pri |
|
ot./min |
Maximálny čistý krútiaci moment |
: |
|
Nm |
pri |
|
ot./min |
Mazivo motora |
: |
Značka a typ |
||||
Chladiaci systém |
: |
Typ: vzduch/voda/olej |
||||
Izolácia |
: |
materiál, množstvo, umiestnenie, menovitý objem a menovitá hmotnosť (7) |
1.1.3. Skúšobné palivo pre skúšku typu 1 (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každé skúšobné palivo.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
benzín – nafta – LPG – NG – … |
Hustota pri 15 °C |
: |
|
Obsah síry |
: |
Len pre naftu a benzín |
Príloha IX |
: |
|
Číslo šarže |
: |
|
Willansove koeficienty (pre spaľovacie motory) pre emisie CO2 (gCO2/MJ) |
: |
|
Priame vstrekovanie |
: |
Áno/nie alebo opis |
Typ vozidla podľa paliva |
: |
Jednopalivové/bipalivové/na flexibilné palivo |
Riadiaca jednotka |
||
Označenie dielu |
: |
rovnaké ako informačný dokument |
Skúšaný softvér |
: |
načítať napríklad skenerom |
Prietokomer vzduchu |
: |
|
Teleso škrtiacej klapky |
: |
|
Snímač tlaku |
: |
|
Vstrekovacie čerpadlo |
: |
|
Vstrekovač(-e): |
: |
|
1.1.4. Systém prívodu paliva (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý systém prívodu paliva.
1.1.5. Sací systém (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý sací systém.
Preplňovač |
: |
Áno/nie Značka a typ (1) |
Medzichladič |
: |
Áno/nie Typ (vzduch/vzduch – vzduch/voda) (1) |
Vzduchový filter (prvok) (1) |
: |
Značka a typ |
Sací tlmič (1) |
: |
Značka a typ |
1.1.6. Výfukový systém a systém regulácie emisií z odparovania (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý z uvedených systémov.
Prvý katalyzátor |
: |
Značka a označenie (1) princíp činnosti: trojcestný/oxidačný/filter NOx/systém na akumuláciu NOx/selektívna katalytická redukcia… |
Druhý katalyzátor |
: |
Značka a označenie (1) princíp činnosti: trojcestný/oxidačný/filter NOx/systém na akumuláciu NOx/selektívna katalytická redukcia… |
Filter tuhých častíc |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa katalyzovaný: áno/nie Značka a označenie (1) |
Označenie a umiestnenie kyslíkového snímača a/alebo snímača lambda |
: |
pred katalyzátorom/za katalyzátorom |
Vstrekovanie vzduchu |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Vstrekovanie vody |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Recirkulácia výfukových plynov (EGR) |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa chladená/nechladená HP/LP |
Systém regulácie emisií z odparovania |
: |
áno/nie/neuplatňuje sa |
Označenie a umiestnenie snímača NOx |
: |
Pred/za |
Všeobecný opis (1) |
: |
|
1.1.7. Zariadenie na akumuláciu tepla (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý systém na akumuláciu tepla.
Zariadenie na akumuláciu tepla |
: |
Áno/nie |
Tepelná kapacita (hodnota uchovanej entalpie v J) |
: |
|
Čas potrebný na uvoľnenie tepla (s) |
: |
|
1.1.8. Prevodové ústrojenstvo (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každé prevodové ústrojenstvo.
Prevodovka |
: |
manuálna/automatická/plynule meniteľný prevod |
Postup radenia prevodových stupňov |
||
Prevládajúci režim |
: |
Áno/nie normálny/jazdný/ekologický/… |
Najlepší režim z hľadiska emisií CO2 a spotreby paliva (v relevantných prípadoch) |
: |
|
Najhorší režim z hľadiska emisií CO2 a spotreby paliva (v relevantných prípadoch) |
: |
|
Riadiaca jednotka |
: |
|
Mazivo prevodovky |
: |
Značka a typ |
Pneumatiky |
||
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Rozmery pneumatík (predných/zadných) |
: |
|
Dynamický obvod (m) |
: |
|
Tlak v pneumatikách (kPa) |
: |
|
Prevodové pomery (R.T.), primárne pomery (R.P.) a [rýchlosť vozidla (km/h)]/{otáčky motora [1000 (min–1)] (V1000) pre každý z prevodových pomerov (R.B.)}.
R.B. |
R.P. |
R.T. |
V1 000 |
1. |
1/1 |
|
|
2. |
1/1 |
|
|
3. |
1/1 |
|
|
4. |
1/1 |
|
|
5. |
1/1 |
|
|
… |
|
|
|
|
|
|
|
1.1.9. Elektromotor (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý elektromotor.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Špičkový výkon (kW) |
: |
|
1.1.10. Trakčný REESS (v relevantných prípadoch)
Tento bod sa opakuje pre každý trakčný REESS.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Kapacita (Ah) |
: |
|
Menovité napätie (V) |
: |
|
1.1.11. (vyhradené)
1.1.12. Pohonný elektronický systém (v relevantných prípadoch)
Môže existovať viacero pohonných elektronických systémov (menič pohonnej energie, nízkonapäťový systém alebo nabíjačka)
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Výkon (kW) |
: |
|
1.2. Opis vozidla
1.2.1. Hmotnosť
Skúšobná hmotnosť vozidla H (kg) |
: |
|
1.2.2. Parametre jazdného zaťaženia
f0 (N) |
: |
|
f1 [N/(km/h)] |
: |
|
f2 [N/(km/h)2] |
: |
|
f2_TReg [N/(km/h)2] |
: |
|
Spotreba energie na cyklus (J) |
: |
|
Referenčná hodnota jazdného zaťaženia v protokole o skúške |
: |
|
Identifikátor radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
: |
|
1.2.3. Parametre výberu cyklu
Cyklus (bez zmenšenia) |
: |
Trieda 1/2/3a/3b |
Pomer menovitého výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave – 75 kg (PMR)(W/kg) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
Použitie postupu s limitnou rýchlosťou počas merania |
: |
Áno/nie |
Maximálna rýchlosť vozidla (km/h) |
: |
|
Zmenšenie (v relevantných prípadoch) |
: |
Áno/nie |
Faktor zmenšenia fdsc |
: |
|
Vzdialenosť prejdená v rámci cyklu (m) |
: |
|
Konštantná rýchlosť (v prípade skráteného postupu skúšky) |
: |
(v relevantných prípadoch) |
1.2.4. Bod radenia prevodového stupňa (v relevantných prípadoch)
Verzia výpočtu radenia prevodového stupňa |
|
(Uvedie sa uplatniteľná zmena globálneho technického predpisu OSN č. 15) |
Radenie prevodových stupňov |
: |
Priemerný prevodový stupeň pre v ≥ 1 km/h, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta |
nmin drive |
||
1. prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
1. prevodový stupeň na 2. |
: |
… min–1 |
2. prevodový stupeň po zastavenie |
: |
… min–1 |
2. prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
3. prevodový stupeň a ďalšie |
: |
… min–1 |
Prevodový stupeň 1 vylúčený |
: |
Áno/nie |
n95_high pre každý prevodový stupeň |
: |
… min–1 |
nmin_drive_set pre fázy zrýchľovania/konštantnej rýchlosti (nmin_drive_up) |
: |
… min–1 |
nmin_drive_set pre fázy spomaľovania (nmin_drive_down) |
: |
… min–1 |
tstart_phase |
: |
… s |
nmin_drive_start |
: |
… min–1 |
nmin_drive_up_start |
: |
… min–1 |
Použitie ASM |
: |
Áno/nie |
Hodnoty ASM |
: |
|
2. Výsledky skúšok
Metóda nastavenia vozidlového dynamometra |
: |
Stanovená dĺžka cyklu/iteratívna/alternatívna s vlastným cyklom ohrievania |
Dynamometer v prevádzke s pohonom dvoch kolies/pohonom štyroch kolies |
: |
Pohon dvoch kolies/pohon štyroch kolies |
V prípade prevádzky s pohonom dvoch kolies rotovala hnaná náprava |
: |
Áno/nie/neuplatňuje sa |
Prevádzkový režim dynamometra |
|
Áno/nie |
Režim dojazdu pri voľnobehu |
: |
Áno/nie |
2.1. Skúška pri 14 °C
Dátum skúšky/skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
||
Miesto skúšky/skúšok |
: |
|
||
Výška spodného okraja chladiaceho ventilátora nad zemou (cm) |
: |
|
||
Priečna poloha stredu ventilátora (ak je zmenená na žiadosť výrobcu) |
: |
v osi vozidla/… |
||
Vzdialenosť od prednej časti vozidla (cm) |
: |
|
||
IWR: trieda podľa inerciálnej práce (%) |
: |
x,x |
||
RMSSE: stredná kvadratická chyba rýchlosti (km/h) |
: |
x,xx |
||
Opis schválenej odchýlky jazdného cyklu |
: |
plné našliapnutie na plynový pedál |
2.1.1. Emisie znečisťujúcich látok vozidiel s najmenej jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky v režime na udržanie nabitia batérie
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
Tuhé častice (mg/km) |
Počet častíc (#.1011/km) |
Namerané hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
Limitné hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
2.1.2. Emisie CO2 vozidiel s najmenej jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky v režime na udržanie nabitia batérie
Emisie CO2 (g/km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Kombinovaná |
Nameraná hodnota MCO2,p,1 / MCO2,c,2 |
|
|
|
|
|
Nameraná hodnota MCO2,p,2b / MCO2,c,2b korigovaná na rýchlosť a vzdialenosť |
|
|
|
|
|
Korekčný koeficient RCB (8) |
|
|
|
|
|
MCO2,p,3 / MCO2,c,3 |
|
|
|
|
|
2.2. Skúška pri 23 23°C
Poskytnú sa príslušné informácie alebo sa uvedie odkaz na protokol o skúške typu 1.
Dátum skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
Miesto skúšky |
: |
|
Výška spodného okraja chladiaceho ventilátora nad zemou (cm) |
: |
|
Priečna poloha stredu ventilátora (ak je zmenená na žiadosť výrobcu) |
: |
v osi vozidla/… |
Vzdialenosť od prednej časti vozidla (cm) |
: |
|
IWR: trieda podľa inerciálnej práce (%) |
: |
x,x |
RMSSE: stredná kvadratická chyba rýchlosti (km/h) |
: |
x,xx |
Opis schválenej odchýlky jazdného cyklu |
: |
plné našliapnutie na plynový pedál |
2.2.1. Emisie znečisťujúcich látok vozidiel s najmenej jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky v režime na udržanie nabitia batérie
Znečisťujúce látky |
CO (mg/km) |
THC (a) (mg/km) |
NMHC (a) (mg/km) |
NOx (mg/km) |
THC + NOx (b) (mg/km) |
Tuhé častice (mg/km) |
Počet častíc (#.1011/km) |
Konečné hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
Limitné hodnoty |
|
|
|
|
|
|
|
2.2.2. Emisie CO2 vozidiel s najmenej jedným spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV v prípade skúšky v režime na udržanie nabitia batérie
Emisie CO2 (g/km) |
Nízka |
Stredná |
Vysoká |
Veľmi vysoká |
Kombinovaná |
Nameraná hodnota MCO2,p,1 / MCO2,c,2 |
|
|
|
|
|
Nameraná hodnota MCO2,p,2b / MCO2,c,2b korigovaná na rýchlosť a vzdialenosť |
|
|
|
|
|
Korekčný koeficient RCB (9) |
|
|
|
|
|
MCO2,p,3 / MCO2,c,3 |
|
|
|
|
|
2.3. Záver
Emisie CO2 (g/km) |
Kombinovaná |
ATCT (14 °C) MCO2,Treg |
|
Typ 1 (23 °C) MCO2,23 o |
|
Korekčný faktor radu (FCF) |
|
2.4. Informácie o teplote referenčného vozidla po skúške pri teplote 23 °C
Prístup založený na najhoršom prípade z hľadiska izolácie vozidla |
: |
Áno/nie (10) |
Prístup založený na najhoršom prípade chladenia vozidla |
: |
Áno/nie (10) |
Rad vozidiel z hľadiska skúšky ATCT pozostávajúci z jedného interpolačného radu |
: |
Áno/nie (10) |
Teplota chladiaceho média po uplynutí času odstavenia (°C) |
: |
|
Priemerná teplota miesta odstavenia za posledné 3 hodiny (°C) |
: |
|
Rozdiel medzi konečnou teplotou chladiaceho média motora a priemernou teplotou miesta odstavenia za posledné 3 hodiny ΔT_ATCT (°C) |
: |
|
Minimálny čas odstavenia tsoak_ATCT (s): |
: |
|
Umiestnenie snímača teploty: |
: |
|
Nameraná teplota motora |
: |
olej/chladiace médium |
(1) V prípade objemu a hmotnosti sa pripúšťa tolerancia +/- 10 %.
(*1) V prípade vozidiel OVC-HEV sa uvedie pre prevádzkový režim na udržanie nabitia batérie a pre prevádzkový režim vybíjania batérie.
(2) Vypočítané z upravených hodnôt CO2.
(3) V súlade s doplnkom 5 k tomuto predpisu.
(4) Ak signál zariadenia OBFCM možno odčítať len na dve desatinné miesta, ako tretie desatinné miesto sa doplní nula.
(5) Pre každú znečisťujúcu látku vo všetkých výsledkoch skúšky vozidla H, vozidla L (v relevantných prípadoch) a vozidla M (v relevantných prípadoch).
(6) Ak „áno“, posledných šesť riadkov sa neuplatňuje.
(7) V prípade objemu a hmotnosti sa pripúšťa tolerancia +/- 10 %.
(8) Korekcie uvedené v doplnku 2 k prílohe B6 k predpisu OSN č. 154 pre vozidlá so spaľovacím motorom, KCO2 pre hybridné elektrické vozidlá.
(9) Korekcia uvedená v doplnku 2 k prílohe B6 k tomuto predpisu pre vozidlá so spaľovacím motorom a v doplnku 2 k prílohe B8 k tomuto predpisu pre hybridné elektrické vozidlá (HEV) (KCO2).
(10) Ak „áno“, posledných šesť riadkov sa neuplatňuje.
Príloha A1 – Doplnok 2
Protokol o skúške jazdného zaťaženia WLTP
Protokol o skúške jazdného zaťaženia
V relevantných prípadoch tieto informácie predstavujú minimálne údaje potrebné pre skúšku na stanovenie jazdného zaťaženia.
Číslo protokolu
1. Príslušné vozidlo(-á)
Príslušná značka(-y) |
: |
|
Príslušný typ(-y) |
: |
|
Obchodný opis |
: |
|
Maximálna rýchlosť (km/h) |
: |
|
Hnacia náprava(-y) |
: |
|
2. Opis skúšaných vozidiel
Ak nebola vykonaná interpolácia: opíše sa vozidlo, ktoré predstavuje najhorší prípad (pokiaľ ide o energetickú náročnosť).
2.1. Metóda aerodynamického tunela
Kombinácia s |
: |
pásovým dynamometrom/vozidlovým dynamometrom |
2.1.1. Všeobecné
|
Aerodynamický tunel |
Dynamometer |
||
HR |
LR |
HR |
LR |
|
Značka |
|
|
|
|
Typ |
|
|
|
|
Verzia |
|
|
|
|
Spotreba energie na cyklus počas úplného cyklu WLTC triedy 3 (kJ) |
|
|
|
|
Odchýlka od výrobnej série |
– |
– |
|
|
Počet najazdených kilometrov (km) |
– |
– |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Verzia |
: |
|
Spotreba energie na cyklus počas úplného cyklu WLTC (kJ) |
: |
|
Odchýlka od výrobnej série |
: |
|
Počet najazdených kilometrov (km) |
: |
|
2.1.2. Hmotnosti
|
Dynamometer |
|
HR |
LR |
|
Skúšobná hmotnosť (kg) |
|
|
Priemerná hmotnosť mav (kg) |
|
|
Hodnota mr (kg na nápravu) |
|
|
Vozidlo kategórie M: podiel hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave na prednej náprave (%) |
|
|
Vozidlo kategórie N: rozloženie hmotnosti (kg alebo %) |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Skúšobná hmotnosť (kg) |
: |
|
Priemerná hmotnosť mav (kg) |
: |
(priemer pred skúškou a po skúške) |
Technicky prípustná maximálna celková hmotnosť |
: |
|
Odhadovaný aritmetický priemer hmotnosti nadštandardného vybavenia |
: |
|
Vozidlo kategórie M: podiel hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave na prednej náprave (%) |
: |
|
Vozidlo kategórie N: rozloženie hmotnosti (kg alebo %) |
: |
|
2.1.3. Pneumatiky
|
Aerodynamický tunel |
Dynamometer |
||
HR |
LR |
HR |
LR |
|
Označenie veľkosti |
|
|
|
|
Značka |
|
|
|
|
Typ |
|
|
|
|
Valivý odpor |
||||
predné (kg/t) |
– |
– |
|
|
zadné (kg/t) |
– |
– |
|
|
Tlak v pneumatikách |
||||
predné (kPa) |
– |
– |
|
|
zadné (kPa) |
– |
– |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Označenie veľkosti |
||
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Valivý odpor |
||
predné (kg/t) |
: |
|
zadné (kg/t) |
: |
|
Tlak v pneumatikách |
||
predné (kPa) |
: |
|
zadné (kPa) |
: |
|
2.1.4. Karoséria
|
Aerodynamický tunel |
|
HR |
LR |
|
Typ |
AA/AB/AC/AD/AE/AF BA/BB/BC/BD |
|
Verzia |
|
|
Aerodynamické zariadenia |
||
Pohyblivé aerodynamické časti karosérie |
Áno/nie a v relevantných prípadoch zoznam |
|
Zoznam namontovaných aerodynamických prvkov |
|
|
Delta (CD × Af)LH v porovnaní s HR (m2) |
– |
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Opis tvaru karosérie |
: |
skriňa v tvare kvádra (ak nie je možné určiť reprezentatívny tvar karosérie dokončeného vozidla) |
Čelná plocha Afr (m2) |
: |
|
2.2. Na ceste
2.2.1. Všeobecné
|
HR |
LR |
Značka |
|
|
Typ |
|
|
Verzia |
|
|
Spotreba energie na cyklus počas úplného cyklu WLTC triedy 3 (kJ) |
|
|
Odchýlka od výrobnej série |
|
|
Najazdené kilometre |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Verzia |
: |
|
Spotreba energie na cyklus počas úplného cyklu WLTC (kJ) |
: |
|
Odchýlka od výrobnej série |
: |
|
Počet najazdených kilometrov (km) |
: |
|
2.2.2. Hmotnosti
|
HR |
LR |
Skúšobná hmotnosť (kg) |
|
|
Priemerná hmotnosť mav (kg) |
|
|
Hodnota mr (kg na nápravu) |
|
|
Vozidlo kategórie M: podiel hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave na prednej náprave (%) |
|
|
Vozidlo kategórie N: rozloženie hmotnosti (kg alebo %) |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Skúšobná hmotnosť (kg) |
: |
|
Priemerná hmotnosť mav (kg) |
: |
(priemer pred skúškou a po skúške) |
Technicky prípustná maximálna celková hmotnosť |
: |
|
Odhadovaný aritmetický priemer hmotnosti nadštandardného vybavenia |
: |
|
Vozidlo kategórie M: podiel hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave na prednej náprave (%) |
|
|
Vozidlo kategórie N: rozloženie hmotnosti (kg alebo %) |
|
|
2.2.3. Pneumatiky
|
HR |
LR |
Označenie veľkosti |
|
|
Značka |
|
|
Typ |
|
|
Valivý odpor |
||
predné (kg/t) |
|
|
zadné (kg/t) |
|
|
Tlak v pneumatikách |
||
predné (kPa) |
|
|
zadné (kPa) |
|
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Označenie veľkosti |
: |
|
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Valivý odpor |
||
predné (kg/t) |
: |
|
zadné (kg/t) |
: |
|
Tlak v pneumatikách |
||
predné (kPa) |
: |
|
zadné (kPa) |
: |
|
2.2.4. Karoséria
|
HR |
LR |
Typ |
AA/AB/AC/AD/AE/AF BA/BB/BC/BD |
|
Verzia |
|
|
Aerodynamické zariadenia |
||
Pohyblivé aerodynamické časti karosérie |
Áno/nie a v relevantných prípadoch zoznam |
|
Zoznam namontovaných aerodynamických prvkov |
|
|
Delta (CD × Af)LH v porovnaní s HR (m2) |
– |
|
alebo (v prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia):
Opis tvaru karosérie |
: |
skriňa v tvare kvádra (ak nie je možné určiť reprezentatívny tvar karosérie dokončeného vozidla) |
Čelná plocha Afr (m2) |
: |
|
2.3. Hnacia sústava
2.3.1. Vozidlo H
Kód motora |
: |
|
|||||||||||||||||||||||||||
Typ prevodovky |
: |
manuálna/automatická/plynule meniteľný prevod |
|||||||||||||||||||||||||||
Model prevodového ústrojenstva (kódy výrobcu) |
: |
(v informačnom dokumente sa uvedie menovitý krútiaci moment a počet spojok à) |
|||||||||||||||||||||||||||
Pokryté modely prevodového ústrojenstva (kódy výrobcu) |
: |
|
|||||||||||||||||||||||||||
Otáčky motora vydelené rýchlosťou vozidla |
: |
Prevodový stupeň Prevodový pomer Pomer N/V 1. 1/… 2. 1… 3. 1/… 4. 1/… 5. 1/… 6. 1/… … … |
|||||||||||||||||||||||||||
Elektromotor(-y) zapojený v pozícii N |
: |
neuplatňuje sa (elektromotor ani režim dojazdu pri voľnobehu nie je použitý) |
|||||||||||||||||||||||||||
Typ a počet elektromotorov |
: |
Typ konštrukcie: asynchrónny/synchrónny… |
|||||||||||||||||||||||||||
Druh chladiaceho média |
: |
vzduch, kvapalina,… |
2.3.2. Vozidlo L
Opakuje sa bod 2.3.1 s údajmi pre vozidlo L.
2.4. Výsledky skúšok
2.4.1. Vozidlo H
Dátumy skúšok |
: |
dd. mm. rrrr (aerodynamický tunel) dd. mm. rrrr (dynamometer) alebo dd. mm. rrrr (na ceste) |
Na ceste
Metóda skúšky |
: |
dojazd pri voľnobehu alebo metóda s použitím merača krútiaceho momentu |
Skúšobné zariadenie (názov/umiestnenie/číslo skúšobnej dráhy) |
: |
|
Režim dojazdu pri voľnobehu |
: |
Áno/nie |
Geometria kolies |
: |
Hodnoty zbiehavosti a uhla odklonu |
Svetlá výška |
: |
|
Výška vozidla |
: |
|
Mazivo pohonnej sústavy |
: |
|
Mazivo ložísk kolies |
: |
|
Nastavenie bŕzd, aby sa zabránilo nereprezentatívnemu škodlivému odporu |
: |
|
Maximálna referenčná rýchlosť (km/h) |
: |
|
Anemometria |
: |
stacionárna alebo palubná: vplyv anemometrie (CD × A) a údaj o tom, či bol korigovaný |
Číslo úseku (úsekov) |
: |
|
Vietor |
: |
priemerná hodnota, nárazy vetra a smer v spojení so smerom skúšobnej dráhy |
Tlak vzduchu |
: |
|
Teplota (stredná hodnota) |
: |
|
Korekcia vetra |
: |
Áno/nie |
Nastavenie tlaku v pneumatikách |
: |
Áno/nie |
Nespracované výsledky |
: |
Metóda krútiaceho momentu: c0 = c1 = c2 = Metóda dojazdu pri voľnobehu: f0 f1 f2 |
Konečné výsledky |
|
Metóda krútiaceho momentu: c0 = c1 = c2 = a f0 = f1 = f2 = Metóda dojazdu pri voľnobehu: f0 = f1 = f2 = |
alebo
Metóda aerodynamického tunela
Skúšobné zariadenie (názov/umiestnenie/číslo dynamometra) |
: |
|
||||||
Kvalifikácia zariadení |
: |
Číslo protokolu a dátum |
||||||
Dynamometer |
||||||||
Typ dynamometra |
: |
pásový alebo vozidlový dynamometer |
||||||
Metóda |
: |
stabilizované rýchlosti alebo metóda spomaľovania |
||||||
Ohrievanie |
: |
ohrievanie na dynamometri alebo jazdou vozidla |
||||||
Korekcia valcovej krivky |
: |
(v relevantných prípadoch pre vozidlový dynamometer) |
||||||
Metóda nastavenia vozidlového dynamometra |
: |
Stanovená dĺžka cyklu/iteratívna/alternatívna s vlastným cyklom ohrievania |
||||||
Koeficient nameraného aerodynamického odporu vynásobený čelnou plochou |
: |
Rýchlosť (km/h) CD × A (m2) … … … … |
||||||
Výsledok |
: |
f0 = f1 = f2 = |
alebo
Vzorec na stanovenie jazdného zaťaženia na ceste
Metóda skúšky |
: |
dojazd pri voľnobehu alebo metóda s použitím merača krútiaceho momentu |
Skúšobné zariadenie (názov/umiestnenie/číslo skúšobnej dráhy) |
: |
|
Režim dojazdu pri voľnobehu |
: |
Áno/nie |
Geometria kolies |
: |
Hodnoty zbiehavosti a uhla odklonu |
Svetlá výška |
: |
|
Výška vozidla |
: |
|
Mazivo pohonnej sústavy |
: |
|
Mazivo ložísk kolies |
: |
|
Nastavenie bŕzd, aby sa zabránilo nereprezentatívnemu škodlivému odporu |
: |
|
Maximálna referenčná rýchlosť (km/h) |
: |
|
Anemometria |
: |
stacionárna alebo palubná: vplyv anemometrie (CD × A) a údaj o tom, či bol korigovaný |
Číslo úseku (úsekov) |
: |
|
Vietor |
: |
priemerná hodnota, nárazy vetra a smer v spojení so smerom skúšobnej dráhy |
Tlak vzduchu |
: |
|
Teplota (stredná hodnota) |
: |
|
Korekcia vetra |
: |
Áno/nie |
Nastavenie tlaku v pneumatikách |
: |
Áno/nie |
Nespracované výsledky |
: |
Metóda krútiaceho momentu: c0r = c1r = c2r = Metóda dojazdu pri voľnobehu: f0r = f1r = f2r = |
Konečné výsledky |
|
Metóda krútiaceho momentu: c0r = c1r = c2r = a f0r (výpočet pre vozidlo HM) = f2r (výpočet pre vozidlo HM) = f0r (výpočet pre vozidlo LM) = f2r (výpočet pre vozidlo LM) = Metóda dojazdu pri voľnobehu: f0r (výpočet pre vozidlo HM) = f2r (výpočet pre vozidlo HM) = f0r (výpočet pre vozidlo LM) = f2r (výpočet pre vozidlo LM) = |
alebo
Vzorec na stanovenie jazdného zaťaženia metódou aerodynamického tunela
Skúšobné zariadenie (názov/umiestnenie/číslo dynamometra) |
: |
|
||||||
Kvalifikácia zariadení |
: |
Číslo protokolu a dátum |
||||||
Dynamometer |
||||||||
Typ dynamometra |
: |
pásový alebo vozidlový dynamometer |
||||||
Metóda |
: |
stabilizované rýchlosti alebo metóda spomaľovania |
||||||
Ohrievanie |
: |
ohrievanie na dynamometri alebo jazdou vozidla |
||||||
Korekcia valcovej krivky |
: |
(v relevantných prípadoch pre vozidlový dynamometer) |
||||||
Metóda nastavenia vozidlového dynamometra |
: |
Stanovená dĺžka cyklu/iteratívna/alternatívna s vlastným cyklom ohrievania |
||||||
Koeficient nameraného aerodynamického odporu vynásobený čelnou plochou |
: |
Rýchlosť (km/h) CD × A (m2) … … … … |
||||||
Výsledok |
: |
f0r = f1r = f2r = f0r (výpočet pre vozidlo HM) = f2r (výpočet pre vozidlo HM) = f0r (výpočet pre vozidlo LM) = f2r (výpočet pre vozidlo LM) = |
2.4.2. Vozidlo L
Opakuje sa bod 2.4.1 s údajmi pre vozidlo L.
Príloha A1 – Doplnok 3
Skúšobný hárok WLTP
Vzor skúšobného hárka
Skúšobný hárok zahŕňa zaznamenané skúšobné údaje, ktoré nie sú uvedené v žiadnom protokole o skúške.
Technická služba alebo výrobca uchováva skúšobné hárky najmenej 10 rokov.
V relevantných prípadoch sú tieto informácie minimálne údaje potrebné pre skúšobné hárky.
Informácie z prílohy B4 k tomuto predpisu |
||||||||||||||||||||||||||||
Parametre nastaviteľnej geometrie kolies |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Svetlá výška |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Výška vozidla |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Mazivo pohonnej sústavy |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Mazivo ložísk kolies |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Nastavenie bŕzd, aby sa zabránilo nereprezentatívnemu škodlivému odporu |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Koeficienty, c0, c1 a c2, |
: |
c0 = c1 = c2 = |
||||||||||||||||||||||||||
Časy dojazdu pri voľnobehu merané na vozidlovom dynamometri |
: |
Referenčná rýchlosť (km/h) Čas dojazdu pri voľnobehu (s) 130 120 110 100 90 80 70 60 50 40 30 20 |
||||||||||||||||||||||||||
Na vozidlo alebo do vozidla je možné umiestniť dodatočné závažia, aby sa zabránilo prešmykovaniu pneumatík. |
: |
Hmotnosť (kg) na vozidle/vo vozidle |
||||||||||||||||||||||||||
Časy dojazdu pri voľnobehu po vykonaní postupu dojazdu vozidla pri voľnobehu |
: |
Referenčná rýchlosť (km/h) Čas dojazdu pri voľnobehu (s) 130 120 110 100 90 80 70 60 50 40 30 20 |
||||||||||||||||||||||||||
Informácie z prílohy B5 k tomuto predpisu |
||||||||||||||||||||||||||||
Účinnosť konvertora NOx Uvedené koncentrácie (a), (b), (c), (d) a koncentrácia, keď je analyzátor NOx nastavený v režime NO tak, aby kalibračný plyn neprechádzal cez konvertor |
: |
Koncentrácia v režime NO = |
||||||||||||||||||||||||||
Informácie z prílohy B6 k tomuto predpisu |
||||||||||||||||||||||||||||
Vzdialenosť, ktorú prešlo vozidlo v skutočnosti |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
V prípade vozidla s manuálnou prevodovkou, vozidlo s manuálnou prevodovkou, ktoré nie je schopné dodržať krivku cyklu: Odchýlky od jazdného cyklu |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Indexy jazdnej krivky: Nasledujúce indexy sa vypočítajú podľa normy SAE J2951 (revidovanej v januári 2014): IWR: ukazovateľ zotrvačnosti RMSSE: stredná kvadratická chyba rýchlosti |
: : : : : : |
|
||||||||||||||||||||||||||
Váženie filtrov na odber vzoriek tuhých častíc Filter pred skúškou Filter po skúške Referenčný filter |
: : : |
|
||||||||||||||||||||||||||
Obsah každej zlúčeniny nameranej po stabilizácii meracieho zariadenia. |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Stanovenie faktorov regenerácie Počet cyklov D medzi dvomi cyklami WLTC, pri ktorých sa uskutočnia regeneračné procesy. Počet cyklov, pri ktorých sa uskutočnia merania emisií n. Meranie hmotnostných emisií M’sij pre každú zlúčeninu i pri každom cykle j. |
: : : |
|
||||||||||||||||||||||||||
Stanovenie faktorov regenerácie Počet uplatniteľných skúšobných cyklov d meraných pre úplnú regeneráciu. |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Stanovenie faktorov regenerácie Msi Mpi Ki |
: : : |
|
||||||||||||||||||||||||||
Informácie z prílohy B6a k tomuto predpisu |
||||||||||||||||||||||||||||
ATCT Teplota vzduchu a vlhkosť skúšobnej komory merané pri výstupe chladiaceho ventilátora vozidla pri minimálnej frekvencii 0,1 Hz. |
|
Nastavovací bod teploty = Treg Skutočná teplota ±3 °C na začiatku skúšky ±5 °C počas skúšky |
||||||||||||||||||||||||||
Teplota miesta odstavenia meraná priebežne pri minimálnej frekvencii 0,033 Hz. |
: |
Nastavovací bod teploty = Treg Skutočná teplota ±3 °C na začiatku skúšky ±5 °C počas skúšky |
||||||||||||||||||||||||||
Čas presunu z predkondicionovania na miesto odstavenia. |
: |
≤10 minút |
||||||||||||||||||||||||||
Čas medzi koncom skúšky typu 1 a postupom ochladzovania. Nameraný čas odstavenia sa zaznamená vo všetkých relevantných skúšobných hárkoch. |
: : |
≤10 minút Čas medzi meraním konečnej teploty a koncom skúšky typu 1 pri 23 °C. |
||||||||||||||||||||||||||
Informácie z prílohy C3 k tomuto predpisu |
||||||||||||||||||||||||||||
Skúška pri výdychu z nádrže Teplota okolia počas dvoch denných cyklov (zaznamenávaná prinajmenšom každú minútu) |
: |
|
||||||||||||||||||||||||||
Zaťaženie pri úniku pár z nádoby s aktívnym uhlím Teplota okolia počas prvého 11-hodinového profilu (zaznamenávaná prinajmenšom každých 10 minút) |
: |
|
Príloha A1 – Doplnok 4
Protokol o skúške emisií z odparovania
V relevantných prípadoch sú tieto informácie minimálne údaje potrebné pre skúšku emisií z odparovania.
Číslo protokolu
Každá technická služba môže uviesť doplňujúce informácie.
1. Opis skúšaného vozidla H
Čísla vozidla |
: |
Číslo prototypu a VIN |
Kategória |
: |
|
1.1. Konštrukcia hnacej sústavy
Konštrukcia hnacej sústavy |
: |
spaľovací motor, hybridný pohon, elektromotor alebo palivový článok |
1.2. Spaľovací motor
Tento bod sa opakuje pre každý spaľovací motor.
Značka |
: |
|
Typ |
: |
|
Princíp činnosti |
: |
dvojtaktný/štvortaktný |
Počet a usporiadanie valcov |
: |
|
Objem motora (cm3) |
: |
|
Preplňovanie |
: |
Áno/nie |
Priame vstrekovanie |
: |
Áno/nie alebo opis |
Typ vozidla podľa paliva |
: |
Jednopalivové/bipalivové/na flexibilné palivo |
Mazivo motora |
: |
Značka a typ |
Chladiaci systém |
: |
Typ: vzduch/voda/olej |
1.4. Palivový systém
Vstrekovacie čerpadlo |
: |
|
Vstrekovač(-e): |
: |
|
Palivová nádrž |
||
Vrstva(-y) |
: |
jednovrstvová/viacvrstvová |
Materiál palivovej nádrže |
: |
kov/… |
Materiál ostatných častí palivového systému |
: |
… |
Utesnený |
: |
Áno/nie |
Menovitý objem nádrže (l) |
: |
|
Nádoba s aktívnym uhlím |
||
Značka a typ |
: |
|
Druh aktívneho uhlia |
: |
|
Objem aktívneho uhlia (l) |
: |
|
Hmotnosť aktívneho uhlia (g) |
: |
|
Stanovená pracovná kapacita pre bután (BWC) (g) |
: |
xx,x |
2. Výsledky skúšok
2.1. Starnutie nádoby s aktívnym uhlím na skúšobnom zariadení
Dátum skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
Miesto skúšky |
: |
|
Protokol o skúške starnutia nádoby s aktívnym uhlím |
: |
|
Rýchlosť plnenia |
: |
|
Špecifikácie palív |
||
Značka |
: |
|
Typ |
: |
názov referenčného paliva… |
Hustota pri 15 °C (kg/m3) |
: |
|
Obsah etanolu (%) |
: |
|
Číslo šarže |
: |
|
2.2. Stanovenie koeficientu priepustnosti (PF)
Dátum skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
Miesto skúšky |
: |
|
Protokol o skúške koeficientu priepustnosti |
: |
|
Obsah uhľovodíkov nameraný v 3. týždni, HC3W (mg/24 h) |
: |
xxx |
Obsah uhľovodíkov nameraný v 20. týždni, HC20W (mg/24 h) |
: |
xxx |
Koeficient priepustnosti, PF (mg/24 h) |
: |
xxx |
V prípade viacvrstvových nádrží alebo kovových nádrží
Alternatívny koeficient priepustnosti, PF (mg/24 h) |
: |
Áno/nie |
2.3. Skúška emisií z odparovania
Dátum skúšok |
: |
(deň/mesiac/rok) |
Miesto skúšky |
: |
|
Metóda nastavenia vozidlového dynamometra |
: |
Stanovená dĺžka cyklu/iteratívna/alternatívna s vlastným cyklom ohrievania |
Prevádzkový režim dynamometra |
|
Áno/nie |
Režim dojazdu pri voľnobehu |
: |
Áno/nie |
2.3.1. Hmotnosť
Skúšobná hmotnosť vozidla H (kg) |
: |
|
2.3.2. Parametre jazdného zaťaženia
f0 (N) |
: |
|
f1 [N/(km/h)] |
: |
|
f2 [N/(km/h)2] |
: |
|
2.3.3. Cyklus a bod radenia prevodového stupňa (v relevantných prípadoch)
Cyklus (bez zmenšenia) |
: |
Trieda 1/2/3 |
Radenie prevodových stupňov |
: |
Priemerný prevodový stupeň pre v ≥ 1 km/h, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta |
2.3.4. Vozidlo
Skúšané vozidlo |
: |
Vozidlo H alebo opis |
Počet najazdených kilometrov (km) |
: |
|
Vek (týždne) |
: |
|
2.3.5. Postup skúšky a výsledky
Postup skúšky |
: |
priebežný (utesnené systémy palivovej nádrže)/priebežný (neutesnené systémy palivovej nádrže)/ samostatný (utesnené systémy palivovej nádrže) |
Opis trvania odstavení vozidla (čas a teplota) |
: |
|
Hodnota zaťaženia pri úniku pár (g) |
: |
xx,x (v relevantných prípadoch) |
Skúška emisií z odparovania |
Odstavenie za tepla, MHS |
Prvý 24-hodinový denný cyklus, MD1 |
Druhý 24-hodinový denný cyklus, MD2 |
Stredná teplota (°C) |
|
– |
– |
Emisie z odparovania (g/skúška) |
x,xxx |
x,xxx |
x,xxx |
Konečný výsledok, MHS + MD1 + MD2 + (2 × PF) (g/skúška) |
x,xx |
2.3.6. Preukázané postupy alternatívneho skúšania zhody výroby, v prípade potreby:
Skúška na nepriepustnosť |
: |
Alternatívne hodnoty tlaku a/alebo času alebo alternatívny postup skúšky |
Skúška odvetrávania |
: |
Alternatívne hodnoty tlaku a/alebo času alebo alternatívny postup skúšky |
Skúška odvádzania emisií |
: |
Alternatívny postup merania prietoku alebo postup skúšky |
Utesnená palivová nádrž |
: |
Alternatívny postup skúšky |
PRÍLOHA A2
Oznámenie
[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]
|
|
týkajúce sa (1) |
: |
udelenia typového schválenia rozšírenia typového schválenia zamietnutia typového schválenia odňatia typového schválenia definitívneho zastavenia výroby |
typu vozidla vzhľadom na emisie plynných znečisťujúcich látok z motora podľa predpisu OSN č. 154
Typové schválenie č… |
Dôvod na rozšírenie… |
Oddiel I
0.1. |
Značka (obchodný názov výrobcu):… |
0.2. |
Typ:… |
0.2.1. |
Obchodné meno(-á) (ak je/sú k dispozícii):… |
0.3. |
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle (2)… |
0.3.1. |
Umiestnenie tohto označenia:… |
0.4. |
Kategória vozidla (3):… |
0.5. |
Názov a adresa výrobcu:… |
0.8. |
Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho závodu(-ov):… |
0.9. |
Názov a adresa prípadného zástupcu výrobcu:… |
1.0. |
Poznámky: … |
Oddiel II
1. |
Doplňujúce informácie (podľa potreby): (pozri dodatok) |
2. |
Technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok:… |
3. |
Dátum vydania protokolu o skúške typu 1:… |
4. |
Číslo protokolu o skúške typu 1:… |
5. |
Poznámky (v prípade potreby): (pozri oddiel 3 dodatku) |
6. |
Miesto:… |
7. |
Dátum:… |
8. |
Podpis:… |
Prílohy: 1. |
Informačná dokumentácia |
2. |
Protokoly o skúške. |
(1) Nehodiace sa prečiarknite.
(2) Pokiaľ prostriedok identifikácie typu obsahuje znaky, ktoré nie sú relevantné z hľadiska opisu typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, takéto znaky budú v dokumentácii zastúpené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).
(3) Podľa vymedzenia v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.6, bod 2 – https://unece.org/transport/standards/transport/vehicle-regulations-wp29/resolutions.
Dodatok
k oznámeniu o typovom schválení č.… týkajúci sa typového schválenia vozidla z hľadiska výfukových emisií podľa pôvodného znenia predpisu OSN č. 154
0. IDENTIFIKÁTOR INTERPOLAČNÉHO RADU PODĽA VYMEDZENIA V BODE 5 PREDPISU OSN Č. 154
0.1. |
Identifikátor: … |
0.2. |
Identifikátor základného vozidla(5a)(1): … |
1. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE
1.1. |
Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave:
Vozidlo L(1): … Vozidlo H: … |
1.2. |
Maximálna hmotnosť:
Vozidlo L(1): … Vozidlo H: … |
1.3. |
Referenčná hmotnosť:
Vozidlo L(1): … Vozidlo H: … |
1.4. |
Počet sedadiel: … |
1.6. |
Typ karosérie: |
1.6.1. |
pre M1, M2: sedan so stupňovitou zadnou časťou, sedan so skosenou zadnou časťou (hatchback), kombi, kupé, kabriolet, viacúčelové vozidloa |
1.6.2. |
pre N1, N2: nákladné vozidlo, dodávka(a) |
1.7. |
Náhon: predný, zadný, 4 × 4(a) |
1.8. |
Vozidlo výlučne na elektrický pohon: áno/nie(a) |
1.9. |
Hybridné elektrické vozidlo: áno/nie(a) |
1.9.1. |
Kategória hybridného elektrického vozidla: s externým nabíjaním/bez externého nabíjania/s palivovým článkom s externým nabíjaním/s palivovým článkom bez externého nabíjania (v relevantných prípadoch)(a) |
1.9.2. |
Prepínač prevádzkového režimu: áno/nie(a) |
1.10. |
Identifikácia motora: |
1.10.1. |
Objem motora/zdvihový objem motora (v relevantných prípadoch): |
1.10.1.1. |
Piestový spaľovací motor |
1.10.1.2. |
Wankelov motor |
1.10.1.2.1. |
Objem: |
1.10.1.2.2. |
Zdvihový objem: |
1.10.2. |
Systém prívodu paliva: priame vstrekovanie/nepriame vstrekovanie(a) |
1.10.3. |
Palivo odporúčané výrobcom: |
1.10.4.1. |
Maximálny výkon: kW pri otáčkach min–1 |
1.10.4.2. |
Maximálny krútiaci moment: Nm pri min–1 |
1.10.5. |
Tlakovacie zariadenie: áno/nie(a) |
1.10.6. |
Systém zapaľovania: vznetové zapaľovanie/zážihové zapaľovanie(a) |
1.11. |
Hnacia sústava (vozidla na výlučne elektrický pohon alebo hybridného elektrického vozidla)(a) |
1.11.1. |
Maximálny čistý výkon: … kW pri: … až … min–1 |
1.11.2. |
Maximálny 30-minútový výkon: … kW |
1.11.3. |
Maximálny čistý krútiaci moment: … Nm, pri … min–1 |
1.11.4. |
Menovité napätie batérie palivových článkov: … V |
1.12. |
Trakčná batéria (vozidla na výlučne elektrický pohon alebo hybridného elektrického vozidla) |
1.12.1. |
Menovité napätie: V |
1.12.2. |
Kapacita (hodnota na 2 h): Ah |
1.13. |
Prevodové ústrojenstvo: …, … |
1.13.1. |
Typ prevodovky: manuálna/automatická/s meniteľným prevodom(a) |
1.13.2. |
Počet prevodových pomerov: |
1.13.3. |
Celkové prevodové pomery (vrátane obvodov valenia pneumatík pri zaťažení): [rýchlosť vozidla (km/h)]/[otáčky motora (1000 (min–1))]
|
1.13.4. |
Koncový prevodový pomer: |
1.14. |
Pneumatiky: …, …, …
Typ: radiálna/diagonálna/… (1) Rozmery: … Obvod valenia pri zaťažení: Obvod valenia pneumatík použitých na skúšku typu 1 |
2. VÝSLEDKY SKÚŠKY
2.1. |
Výsledky skúšky vzhľadom na výfukové emisie
Klasifikácia emisií: … Výsledky skúšky typu 1, v relevantných prípadoch Schvaľovacie číslo, ak nejde o základné vozidlo(1): … Skúška typu 1
Skúška typu 2 (v relevantných prípadoch) Opakuje sa tabuľka zo skúšky typu 1 s výsledkami druhej skúšky. Skúška typu 3 (v relevantných prípadoch) Opakuje sa tabuľka zo skúšky typu 1 s výsledkami tretej skúšky Opakuje sa skúška typu 1, typu 2 (v relevantných prípadoch) a typu 3 (v relevantných prípadoch) pre vozidlo L (v relevantných prípadoch) a vozidlo M (v relevantných prípadoch).
Rozdiel medzi konečnou teplotou chladiaceho média motora a priemernou teplotou miesta odstavenia za posledné 3 hodiny ΔT_ATCT (°C) pre referenčné vozidlo: … Minimálny čas odstavenia tsoak_ATCT (s): … Umiestnenie snímača teploty: … Identifikátor radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT: … Typ 4: … g/skúška. Postup skúšky v súlade s: prílohou C3 k predpisu OSN č. 154 (1). Typ 5:
|
2.1.1. |
V prípade bipalivových vozidiel sa zopakuje tabuľka ku skúške typu 1 pre každé palivo osobitne. V prípade vozidiel na flexibilné palivo sa za predpokladu, že sa skúška typu 1 vykoná pre obidve palivá podľa tabuľky A v bode 6 predpisu OSN č. 154, a v prípade vozidiel s pohonom na LPG alebo NG/biometán, či už jednopalivových alebo bipalivových, tabuľka sa zopakuje pri každom type referenčného plynu použitého pri skúške, pričom najhoršie výsledky sa zaznamenajú v dodatočnej tabuľke. |
2.1.2. |
Opis a/alebo výkres indikátora poruchy (MI): … |
2.1.3. |
Zoznam a funkcia všetkých komponentov monitorovaných systémom OBD: … |
2.1.4. |
Písomný opis (všeobecné princípy činnosti) pre: … |
2.1.4.1. |
Zistenie zlyhania zážihu (4): … |
2.1.4.2. |
Monitorovanie katalyzátora8: … |
2.1.4.3. |
Monitorovanie kyslíkového snímača8: … |
2.1.4.4. |
Ostatné komponenty monitorované systémom OBD8: … |
2.1.4.5. |
Monitorovanie katalyzátora (5): … |
2.1.4.6. |
Monitorovanie filtra tuhých častíc9: … |
2.1.4.7. |
Monitorovanie ovládača elektronického systému prívodu paliva9: … |
2.1.4.8. |
Ostatné komponenty monitorované systémom OBD: … |
2.1.5. |
Kritériá aktivácie indikátora poruchy (pevne stanovený počet jazdných cyklov alebo štatistická metóda): … |
2.1.6. |
Zoznam všetkých použitých výstupných kódov a formátov OBD (s vysvetlením každého z nich): … |
2.2. |
(vyhradené) |
2.3. |
Katalyzátory áno/nie(a) |
2.3.1. |
Pôvodný katalyzátor skúšaný podľa všetkých relevantných požiadaviek tohto predpisu áno/nie(a) |
2.5. |
Výsledky skúšky emisií CO2 a skúšky spotreby paliva |
2.5.1. |
Vozidlo s výlučne spaľovacím motorom (ICE) a hybridné elektrické vozidlo bez externého nabíjania (NOVC) |
2.5.1.0. |
Minimálne a maximálne hodnoty CO2 v rámci interpolačného radu: … |
2.5.1.1. |
Vozidlo H |
2.5.1.1.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.1.1.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.1.1.2.1. |
f0, N: … |
2.5.1.1.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.1.1.2.3. |
f2, N/(km/h)2: … |
2.5.1.1.3. |
Emisie CO2 (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.1.4. |
Spotreba paliva (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch) |
2.5.1.2.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.1.2.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.1.2.2.1. |
f0, N: … |
2.5.1.2.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.1.2.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): … |
2.5.1.2.3. |
Emisie CO2 (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.2.4. |
Spotreba paliva (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.3. |
Vozidlo M v prípade NOVC-HEV (v relevantných prípadoch) |
2.5.1.3.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.1.3.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.1.3.2.1. |
f0, N: … |
2.5.1.3.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.1.3.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): … |
2.5.1.3.3. |
Emisie CO2 (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.3.4. |
Spotreba paliva (uvedú sa hodnoty pre každé skúšané referenčné palivo, pre jednotlivé fázy: namerané hodnoty, pre kombinované výsledky pozri body 1.2.3.8 a 1.2.3.9 prílohy B6 k predpisu OSN č. 154)
|
2.5.1.4. |
V prípade vozidiel poháňaných spaľovacím motorom, ktoré sú vybavené periodicky regeneratívnymi systémami podľa bodu 3.8.1 predpisu OSN č. 154, sa výsledky skúšky upravia faktorom Ki uvedeným v doplnku 1 k prílohe B6 k predpisu OSN č. 154. |
2.5.1.4.1. |
Informácie o stratégii regenerácie pre emisie CO2 a pre spotrebu paliva
D – počet prevádzkových cyklov medzi dvomi cyklami, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania: … d – počet prevádzkových cyklov potrebných na regenerovanie: … Príslušný cyklus typu 1 (príloha B4 k predpisu OSN č. 154) (14): …
|
2.5.2. |
Vozidlá na výlučne elektrický pohon (6) |
2.5.2.1. |
Spotreba elektrickej energie |
2.5.2.1.1. |
Vozidlo H |
2.5.2.1.1.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.2.1.1.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.2.1.1.2.1. |
f0, N: … |
2.5.2.1.1.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.2.1.1.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): …
|
2.5.2.1.1.3. |
Celkový čas prekročenia tolerancie na vykonanie cyklu: … s |
2.5.2.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch) |
2.5.2.1.2.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.2.1.2.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.2.1.2.2.1. |
f0, N: … |
2.5.2.1.2.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.2.1.2.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): …
|
2.5.2.1.2.3. |
Celkový čas prekročenia tolerancie na vykonanie cyklu: … s |
2.5.2.2. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon |
2.5.2.2.1. |
Vozidlo H
|
2.5.2.2.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch)
|
2.5.3. |
Hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním (OVC-HEV) a hybridné vozidlo s palivovým článkom s externým nabíjaním (OVC-FCHV) (v relevantných prípadoch): |
2.5.3.1. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie (vzťahuje sa len na vozidlá OVC-HEV) |
2.5.3.1.1. |
Vozidlo H |
2.5.3.1.1.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.3.1.1.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.3.1.1.2.1. |
f0, N: … |
2.5.3.1.1.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.3.1.1.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): …
|
2.5.3.1.2. |
Vozidlo L (v relevantných prípadoch) |
2.5.3.1.2.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.3.1.2.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.3.1.2.2.1. |
f0, N: … |
2.5.3.1.2.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.3.1.2.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): …
|
2.5.3.1.3. |
Vozidlo M (v relevantných prípadoch) |
2.5.3.1.3.1. |
Spotreba energie na cyklus: … J |
2.5.3.1.3.2. |
Koeficienty jazdného zaťaženia |
2.5.3.1.3.2.1. |
f0, N: … |
2.5.3.1.3.2.2. |
f1, N/(km/h): … |
2.5.3.1.3.2.3. |
f2, N/(km/h)(2): …
|
2.5.3.2. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie (vzťahuje sa len na vozidlá OVC-HEV)
Vozidlo H
Vozidlo L (v relevantných prípadoch)
Vozidlo M (v relevantných prípadoch)
|
2.5.3.3. |
Emisie CO2 (vážené, kombinované) (7) (vzťahuje sa len na vozidlá OVC-HEV):
Vozidlo H: MCO2,weighted … g/km Vozidlo L (v relevantných prípadoch): MCO2,weighted … g/km Vozidlo M (v relevantných prípadoch): MCO2,weighted … g/km |
2.5.3.3.1. |
Minimálne a maximálne hodnoty CO2 v rámci interpolačného radu. |
2.5.3.4. |
Spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie
Vozidlo H
Vozidlo L (v relevantných prípadoch)
Vozidlo M (v relevantných prípadoch)
|
2.5.3.5. |
Spotreba paliva v režime vybíjania batérie
Vozidlo H
Vozidlo L (v relevantných prípadoch)
Vozidlo M (v relevantných prípadoch)
|
2.5.3.6. |
Spotreba paliva (vážená, kombinovaná) (8) (v relevantných prípadoch):
Vozidlo H: FCweighted … l/100 km alebo kg/100 km Vozidlo L (v relevantných prípadoch): FCweighted … l/100 km alebo kg/100 km Vozidlo M (v relevantných prípadoch): FCweighted … l/100 km alebo kg/100 km |
2.5.3.7. |
Dojazdy: |
2.5.3.7.1. |
Dojazd vo výlučne elektrickom režime (AER)
|
2.5.3.7.2. |
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime (EAER) (v relevantných prípadoch)
|
2.5.3.7.3. |
Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie RCDA
|
2.5.3.7.4. |
Dojazd v cykle v režime vybíjania batérie RCDC
|
2.5.3.8. |
Spotreba elektrickej energie |
2.5.3.8.1. |
Spotreba elektrickej energie EC
|
2.5.3.8.2. |
Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie ECAC,CD vážená faktorom využitia (kombinovaná)
|
2.5.3.8.3. |
Spotreba elektrickej energie ECAC, weighted vážená faktorom využitia (kombinovaná)
V prípade základného vozidla sa opakuje bod 2.5.3. |
2.5.4. |
Hybridné vozidlá s palivovým článkom bez externého nabíjania (NOVC-FCHV)
V prípade základného vozidla sa opakuje bod 2.5.4. |
2.5.5. |
Zariadenie na monitorovanie spotreby paliva a/alebo elektrickej energie: áno/neuplatňuje sa … |
3. Poznámky: …
Vysvetlivky
4) |
Pokiaľ prostriedok identifikácie typu obsahuje znaky, ktoré nie sú relevantné z hľadiska opisu typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týkajú tieto informácie, takéto znaky budú v dokumentácii zastúpené symbolom: „?“ (napr. ABC??123??). |
5) |
(vyhradené) |
5a) |
(vyhradené) |
6) |
(vyhradené) |
8) |
V relevantných prípadoch. |
9) |
Zaokrúhli sa na dve desatinné miesta. |
10) |
Zaokrúhli sa na štyri desatinné miesta. |
11) |
Neuplatňuje sa. |
12) |
Stredná hodnota vypočítaná sčítaním stredných hodnôt (M.Ki) vypočítaných pre THC a NOx. |
13) |
Zaokrúhli sa na jedno desatinné miesto nad limitnú hodnotu. |
14) |
Uvedie sa uplatniteľný postup. |
22) |
Príslušný cyklus typu 1: príloha B1 k predpisu OSN č. 154. |
23) |
Ak sa namiesto skúšobného cyklu typu 1 použije metóda modelovania, potom sa uvedie ten údaj, ktorý je výsledkom metódy modelovania. |
a) |
Nehodiace sa prečiarknite (v prípadoch, keď platí viac ako jedna možnosť, nie je potrebné prečiarknuť nič). |
(1) Typ pneumatiky v súlade s predpisom OSN č. 117.
(2) V relevantných prípadoch.
(3) Zaokrúhli sa na dve desatinné miesta.
(4) Pre vozidlá vybavené zážihovým motorom.
(5) Pre vozidlá vybavené vznetovým motorom.
(6) Nehodiace sa prečiarknite (v prípadoch, keď platí viac ako jedna možnosť, nie je potrebné prečiarknuť nič).
(7) Merané v priebehu kombinovaného cyklu.
(8) Merané v priebehu kombinovaného cyklu.
PRÍLOHA A3
Usporiadanie značky typového schválenia
Na značke typového schválenia vydanej a pripevnenej na vozidlo v súlade s bodom 5 tohto predpisu musí byť schvaľovacie číslo doplnené o alfanumerický znak vyjadrujúci úroveň, pre ktorú bolo typové schválenie udelené.
Táto príloha zobrazuje vzhľad tejto značky a uvádza príklad toho, z čoho má pozostávať.
V nasledujúcej schéme je zobrazené všeobecné usporiadanie značky, jej rozmery a obsah. Vysvetľuje sa význam čísel a abecedného znaku a uvádzajú sa aj odkazy na zdroje na určenie zodpovedajúcich alternatív pre každý prípad schválenia.
Nasledujúci obrázok je praktickým príkladom toho, ako by mala značka vyzerať.
Z uvedenej značky typového schválenia pripevnenej na vozidlo v súlade s bodom 5 tohto predpisu vyplýva, že tento typ vozidla bol schválený v Spojenom kráľovstve (E 11) podľa predpisu OSN č. 154 so schvaľovacím číslom 2439, ako sa vymedzuje v časti 3 bode 5.2.1. Táto značka udáva, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu v jeho pôvodnom znení. Okrem toho doplnkový kód (1A) vyjadruje, že vozidlo bolo schválené pre úroveň 1A (Európa).
Nasledujúci obrázok je praktickým príkladom toho, ako by mala značka vyzerať.
Z uvedenej značky typového schválenia pripevnenej na vozidlo v súlade s bodom 5 tohto predpisu vyplýva, že tento typ vozidla bol schválený vo Francúzsku (E2) podľa:
a) |
predpisu OSN č. 83 podľa časti 3 schvaľovacieho čísla 9876. Táto značka udáva, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu v znení série zmien 08. Okrem toho doplnkový kód (ZA) vyjadruje, že vozidlo bolo schválené pri určitej miere požiadaviek súvisiacich so znakom ZA; |
b) |
tohto predpisu so schvaľovacím číslom 2439, ako sa vymedzuje v časti 3 bodu 5.2.1. Táto značka udáva, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu v jeho pôvodnom znení. Okrem toho doplnkový kód (1A) vyjadruje, že vozidlo bolo schválené pre úroveň 1A (Európa). |
Tabuľka A3/1
Znaky označujúce úroveň typového schválenia
Kód |
Zmluvná strana, na ktorej sú založené požiadavky |
1A |
Európska únia |
1B |
Japonsko |
02 |
Harmonizované |
(1) Číslo krajiny podľa poznámky pod čiarou v bode 5.4.1 tohto predpisu.
PRÍLOHY – ČASŤ B
V prílohách časti B sú opísané postupy určovania úrovní emisií plynných zlúčenín, tuhých častíc, počtu častíc, emisií CO2, spotreby paliva, spotreby elektrickej energie a elektrického dojazdu v prípade ľahkých vozidiel.
PRÍLOHA B1
Celosvetovo harmonizované skúšobné cykly pre ľahké vozidlá (WLTC)
1. Všeobecné požiadavky
Cyklus, ktorý sa má vykonať, závisí od pomeru medzi menovitým výkonom skúšobného vozidla a jeho hmotnosťou v pohotovostnom stave mínus 75 kg (W/kg), ako aj od maximálnej rýchlosti vozidla vmax (vymedzenej v bode 3.7.2 tohto predpisu).
Cyklus, ktorý vznikne na základe požiadaviek opísaných v tejto prílohe, sa v ďalších častiach tohto predpisu označuje ako „uplatniteľný cyklus“.
2. Klasifikácia vozidiel
2.1. |
Vozidlá triedy 1 s pomerom výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave mínus 75 kg Pmr ≤ 22 W/kg. |
2.2. |
Vozidlá triedy 2 s pomerom výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave mínus 75 kg > 22, ale ≤ 34 W/kg. |
2.3. |
Vozidlá triedy 3 s pomerom výkonu k hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave mínus 75 kg > 34 W/kg. |
2.3.1. |
Vozidlá triedy 3 sú rozdelené do dvoch podtried podľa svojej maximálnej rýchlosti vmax. |
2.3.1.1. |
Vozidlá triedy 3a s vmax < 120 km/h. |
2.3.1.2. |
Vozidlá triedy 3b s vmax ≥ 120 km/h. |
2.3.2. |
Všetky vozidlá skúšané podľa prílohy B8 sa považujú za vozidlá triedy 3. |
3. Skúšobné cykly
3.1. |
Cyklus triedy 1 |
3.1.1. |
Úplný cyklus triedy 1 pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low1), fázy strednej rýchlosti (Medium1) a ďalšej fázy nízkej rýchlosti (Low1). |
3.1.2. |
Fáza nízkej rýchlosti Low1 je opísaná na obrázku A1/1 a v tabuľke A1/1. |
3.1.3. |
Fáza strednej rýchlosti Medium1 je opísaná na obrázku A1/2 a v tabuľke A1/2. |
3.2. |
Cyklus triedy 2 |
3.2.1. |
Pre úroveň 1A:
Úplný cyklus triedy 2 pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low2), fázy strednej rýchlosti (Medium2), fázy vysokej rýchlosti (High2) a fázy veľmi vysokej rýchlosti (Extra High2). Pre úroveň 1B: Úplný cyklus triedy 2 pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low2), fázy strednej rýchlosti (Medium2) a fázy vysokej rýchlosti (High2). |
3.2.2. |
Fáza nízkej rýchlosti Low2 je opísaná na obrázku A1/3 a v tabuľke A1/3. |
3.2.3. |
Fáza strednej rýchlosti Medium2 je opísaná na obrázku A1/4 a v tabuľke A1/4. |
3.2.4. |
Fáza vysokej rýchlosti High2 je opísaná na obrázku A1/5 a v tabuľke A1/5. |
3.2.5. |
Fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High2 je opísaná na obrázku A1/6 a v tabuľke A1/6. |
3.3. |
Cyklus triedy 3
Cyklus triedy 3 je rozdelený do dvoch podtried zodpovedajúcich rozdeleniu vozidiel triedy 3. |
3.3.1. |
Cyklus triedy 3a |
3.3.1.1. |
Pre úroveň 1A:
Úplný cyklus triedy 3a pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low3), fázy strednej rýchlosti (Medium3a), fázy vysokej rýchlosti (High3a) a fázy veľmi vysokej rýchlosti (Extra High3). Pre úroveň 1B: Úplný cyklus triedy 3a pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low3), fázy strednej rýchlosti (Medium3a) a fázy vysokej rýchlosti (High3a). |
3.3.1.2. |
Fáza nízkej rýchlosti Low3 je opísaná na obrázku A1/7 a v tabuľke A1/7. |
3.3.1.3. |
Fáza strednej rýchlosti Medium3a je opísaná na obrázku A1/8 a v tabuľke A1/8. |
3.3.1.4. |
Fáza vysokej rýchlosti High3a je opísaná na obrázku A1/10 a v tabuľke A1/10. |
3.3.1.5. |
Fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High3 je opísaná na obrázku A1/12 a v tabuľke A1/12. |
3.3.2. |
Cyklus triedy 3b |
3.3.2.1. |
Pre úroveň 1A:
Úplný cyklus triedy 3b pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low3), fázy strednej rýchlosti (Medium3b), fázy vysokej rýchlosti (High3b) a fázy veľmi vysokej rýchlosti (Extra High3). Pre úroveň 1B: Úplný cyklus triedy 3b pozostáva z fázy nízkej rýchlosti (Low3), fázy strednej rýchlosti (Medium3b) a fázy vysokej rýchlosti (High3b). |
3.3.2.2. |
Fáza nízkej rýchlosti Low3 je opísaná na obrázku A1/7 a v tabuľke A1/7. |
3.3.2.3. |
Fáza strednej rýchlosti Medium3b je opísaná na obrázku A1/9 a v tabuľke A1/9. |
3.3.2.4. |
Fáza vysokej rýchlosti High3b je opísaná na obrázku A1/11 a v tabuľke A1/11. |
3.3.2.5. |
Fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High3 je opísaná na obrázku A1/12 a v tabuľke A1/12. |
3.4. |
Trvanie fáz cyklu |
3.4.1. |
Cyklus triedy 1.
Prvá fáza nízkej rýchlosti sa začína v čase 0 sekúnd (tstart_low11) a končí sa v čase 589 sekúnd (tend_low11, trvanie 589 s). Fáza strednej rýchlosti sa začína v čase 589 sekúnd (tstart_medium1) a končí sa v čase 1022 sekúnd (tend_medium1, trvanie 433 s). Druhá fáza nízkej rýchlosti sa začína v čase 1022 sekúnd (tstart_low12) a končí sa v čase 1611 sekúnd (tend_low12, trvanie 589 s). |
3.4.2. |
Cykly triedy 2 a triedy 3.
Pre úroveň 1A: Fáza nízkej rýchlosti sa začína v čase 0 sekúnd (tstart_low2, tstart_low3) a končí sa v čase 589 sekúnd (end_low2, tend_low3, trvanie 589 s). Fáza strednej rýchlosti sa začína v čase 589 sekúnd (tstart_medium2, tstart_medium3) a končí sa v čase 1022 sekúnd (tend_medium2, tend_medium3, trvanie 433 s). Fáza vysokej rýchlosti sa začína v čase 1022 sekúnd (tstart_high2, tstart_high3) a končí sa v čase 1477 sekúnd (tend_high2, tend_high3, trvanie 455 s). Fáza veľmi vysokej rýchlosti sa začína v čase 1477 sekúnd (tstart_exhigh2, tstart_exhigh3) a končí sa v čase 1800 sekúnd (tend_exhigh2, tend_exhigh3, trvanie 323 s). Pre úroveň 1B: Fáza nízkej rýchlosti sa začína v čase 0 sekúnd (tstart_low2, tstart_low3) a končí sa v čase 589 sekúnd (end_low2, tend_low3, trvanie 589 s). Fáza strednej rýchlosti sa začína v čase 589 sekúnd (tstart_medium2, tstart_medium3) a končí sa v čase 1022 sekúnd (tend_medium2, tend_medium3, trvanie 433 s). Fáza vysokej rýchlosti sa začína v čase 1022 sekúnd (tstart_high2, tstart_high3) a končí sa v čase 1477 sekúnd (tend_high2, tend_high3, trvanie 455 s). |
3.5. |
Mestské cykly WLTC
Pre úroveň 1A: Vozidlá OVC-HEV a vozidlá na výlučne elektrický pohon sa skúšajú pomocou príslušných cyklov WLTC a mestských cyklov WLTC triedy 3a a triedy 3b (pozri prílohu B8). Mestský cyklus WLTC pozostáva len z fázy nízkej a strednej rýchlosti. Pre úroveň 1B: Vozidlá OVC-HEV a vozidlá na výlučne elektrický pohon sa skúšajú pomocou príslušných cyklov WLTC triedy 3a a triedy 3b (pozri prílohu B8). |
4. Cyklus WLTC triedy 1
Obrázok A1/1
Cyklus WLTC triedy 1, fáza nízkej rýchlosti Low11
Obrázok A1/2a
Cyklus WLTC triedy 1, fáza strednej rýchlosti Medium1
Obrázok A1/2b
Cyklus WLTC triedy 1, fáza nízkej rýchlosti Low12
Tabuľka A1/1
Cyklus WLTC triedy 1, fáza nízkej rýchlosti Low11
(589. sekunda je koniec fázy nízkej rýchlosti Low11 a začiatok fázy strednej rýchlosti Medium1)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
0 |
0,0 |
1 |
0,0 |
2 |
0,0 |
3 |
0,0 |
4 |
0,0 |
5 |
0,0 |
6 |
0,0 |
7 |
0,0 |
8 |
0,0 |
9 |
0,0 |
10 |
0,0 |
11 |
0,0 |
12 |
0,2 |
13 |
3,1 |
14 |
5,7 |
15 |
8,0 |
16 |
10,1 |
17 |
12,0 |
18 |
13,8 |
19 |
15,4 |
20 |
16,7 |
21 |
17,7 |
22 |
18,3 |
23 |
18,8 |
24 |
18,9 |
25 |
18,4 |
26 |
16,9 |
27 |
14,3 |
28 |
10,8 |
29 |
7,1 |
30 |
4,0 |
31 |
0,0 |
32 |
0,0 |
33 |
0,0 |
34 |
0,0 |
35 |
1,5 |
36 |
3,8 |
37 |
5,6 |
38 |
7,5 |
39 |
9,2 |
40 |
10,8 |
41 |
12,4 |
42 |
13,8 |
43 |
15,2 |
44 |
16,3 |
45 |
17,3 |
46 |
18,0 |
47 |
18,8 |
48 |
19,5 |
49 |
20,2 |
50 |
20,9 |
51 |
21,7 |
52 |
22,4 |
53 |
23,1 |
54 |
23,7 |
55 |
24,4 |
56 |
25,1 |
57 |
25,4 |
58 |
25,2 |
59 |
23,4 |
60 |
21,8 |
61 |
19,7 |
62 |
17,3 |
63 |
14,7 |
64 |
12,0 |
65 |
9,4 |
66 |
5,6 |
67 |
3,1 |
68 |
0,0 |
69 |
0,0 |
70 |
0,0 |
71 |
0,0 |
72 |
0,0 |
73 |
0,0 |
74 |
0,0 |
75 |
0,0 |
76 |
0,0 |
77 |
0,0 |
78 |
0,0 |
79 |
0,0 |
80 |
0,0 |
81 |
0,0 |
82 |
0,0 |
83 |
0,0 |
84 |
0,0 |
85 |
0,0 |
86 |
0,0 |
87 |
0,0 |
88 |
0,0 |
89 |
0,0 |
90 |
0,0 |
91 |
0,0 |
92 |
0,0 |
93 |
0,0 |
94 |
0,0 |
95 |
0,0 |
96 |
0,0 |
97 |
0,0 |
98 |
0,0 |
99 |
0,0 |
100 |
0,0 |
101 |
0,0 |
102 |
0,0 |
103 |
0,0 |
104 |
0,0 |
105 |
0,0 |
106 |
0,0 |
107 |
0,0 |
108 |
0,7 |
109 |
1,1 |
110 |
1,9 |
111 |
2,5 |
112 |
3,5 |
113 |
4,7 |
114 |
6,1 |
115 |
7,5 |
116 |
9,4 |
117 |
11,0 |
118 |
12,9 |
119 |
14,5 |
120 |
16,4 |
121 |
18,0 |
122 |
20,0 |
123 |
21,5 |
124 |
23,5 |
125 |
25,0 |
126 |
26,8 |
127 |
28,2 |
128 |
30,0 |
129 |
31,4 |
130 |
32,5 |
131 |
33,2 |
132 |
33,4 |
133 |
33,7 |
134 |
33,9 |
135 |
34,2 |
136 |
34,4 |
137 |
34,7 |
138 |
34,9 |
139 |
35,2 |
140 |
35,4 |
141 |
35,7 |
142 |
35,9 |
143 |
36,6 |
144 |
37,5 |
145 |
38,4 |
146 |
39,3 |
147 |
40,0 |
148 |
40,6 |
149 |
41,1 |
150 |
41,4 |
151 |
41,6 |
152 |
41,8 |
153 |
41,8 |
154 |
41,9 |
155 |
41,9 |
156 |
42,0 |
157 |
42,0 |
158 |
42,2 |
159 |
42,3 |
160 |
42,6 |
161 |
43,0 |
162 |
43,3 |
163 |
43,7 |
164 |
44,0 |
165 |
44,3 |
166 |
44,5 |
167 |
44,6 |
168 |
44,6 |
169 |
44,5 |
170 |
44,4 |
171 |
44,3 |
172 |
44,2 |
173 |
44,1 |
174 |
44,0 |
175 |
43,9 |
176 |
43,8 |
177 |
43,7 |
178 |
43,6 |
179 |
43,5 |
180 |
43,4 |
181 |
43,3 |
182 |
43,1 |
183 |
42,9 |
184 |
42,7 |
185 |
42,5 |
186 |
42,3 |
187 |
42,2 |
188 |
42,2 |
189 |
42,2 |
190 |
42,3 |
191 |
42,4 |
192 |
42,5 |
193 |
42,7 |
194 |
42,9 |
195 |
43,1 |
196 |
43,2 |
197 |
43,3 |
198 |
43,4 |
199 |
43,4 |
200 |
43,2 |
201 |
42,9 |
202 |
42,6 |
203 |
42,2 |
204 |
41,9 |
205 |
41,5 |
206 |
41,0 |
207 |
40,5 |
208 |
39,9 |
209 |
39,3 |
210 |
38,7 |
211 |
38,1 |
212 |
37,5 |
213 |
36,9 |
214 |
36,3 |
215 |
35,7 |
216 |
35,1 |
217 |
34,5 |
218 |
33,9 |
219 |
33,6 |
220 |
33,5 |
221 |
33,6 |
222 |
33,9 |
223 |
34,3 |
224 |
34,7 |
225 |
35,1 |
226 |
35,5 |
227 |
35,9 |
228 |
36,4 |
229 |
36,9 |
230 |
37,4 |
231 |
37,9 |
232 |
38,3 |
233 |
38,7 |
234 |
39,1 |
235 |
39,3 |
236 |
39,5 |
237 |
39,7 |
238 |
39,9 |
239 |
40,0 |
240 |
40,1 |
241 |
40,2 |
242 |
40,3 |
243 |
40,4 |
244 |
40,5 |
245 |
40,5 |
246 |
40,4 |
247 |
40,3 |
248 |
40,2 |
249 |
40,1 |
250 |
39,7 |
251 |
38,8 |
252 |
37,4 |
253 |
35,6 |
254 |
33,4 |
255 |
31,2 |
256 |
29,1 |
257 |
27,6 |
258 |
26,6 |
259 |
26,2 |
260 |
26,3 |
261 |
26,7 |
262 |
27,5 |
263 |
28,4 |
264 |
29,4 |
265 |
30,4 |
266 |
31,2 |
267 |
31,9 |
268 |
32,5 |
269 |
33,0 |
270 |
33,4 |
271 |
33,8 |
272 |
34,1 |
273 |
34,3 |
274 |
34,3 |
275 |
33,9 |
276 |
33,3 |
277 |
32,6 |
278 |
31,8 |
279 |
30,7 |
280 |
29,6 |
281 |
28,6 |
282 |
27,8 |
283 |
27,0 |
284 |
26,4 |
285 |
25,8 |
286 |
25,3 |
287 |
24,9 |
288 |
24,5 |
289 |
24,2 |
290 |
24,0 |
291 |
23,8 |
292 |
23,6 |
293 |
23,5 |
294 |
23,4 |
295 |
23,3 |
296 |
23,3 |
297 |
23,2 |
298 |
23,1 |
299 |
23,0 |
300 |
22,8 |
301 |
22,5 |
302 |
22,1 |
303 |
21,7 |
304 |
21,1 |
305 |
20,4 |
306 |
19,5 |
307 |
18,5 |
308 |
17,6 |
309 |
16,6 |
310 |
15,7 |
311 |
14,9 |
312 |
14,3 |
313 |
14,1 |
314 |
14,0 |
315 |
13,9 |
316 |
13,8 |
317 |
13,7 |
318 |
13,6 |
319 |
13,5 |
320 |
13,4 |
321 |
13,3 |
322 |
13,2 |
323 |
13,2 |
324 |
13,2 |
325 |
13,4 |
326 |
13,5 |
327 |
13,7 |
328 |
13,8 |
329 |
14,0 |
330 |
14,1 |
331 |
14,3 |
332 |
14,4 |
333 |
14,4 |
334 |
14,4 |
335 |
14,3 |
336 |
14,3 |
337 |
14,0 |
338 |
13,0 |
339 |
11,4 |
340 |
10,2 |
341 |
8,0 |
342 |
7,0 |
343 |
6,0 |
344 |
5,5 |
345 |
5,0 |
346 |
4,5 |
347 |
4,0 |
348 |
3,5 |
349 |
3,0 |
350 |
2,5 |
351 |
2,0 |
352 |
1,5 |
353 |
1,0 |
354 |
0,5 |
355 |
0,0 |
356 |
0,0 |
357 |
0,0 |
358 |
0,0 |
359 |
0,0 |
360 |
0,0 |
361 |
2,2 |
362 |
4,5 |
363 |
6,6 |
364 |
8,6 |
365 |
10,6 |
366 |
12,5 |
367 |
14,4 |
368 |
16,3 |
369 |
17,9 |
370 |
19,1 |
371 |
19,9 |
372 |
20,3 |
373 |
20,5 |
374 |
20,7 |
375 |
21,0 |
376 |
21,6 |
377 |
22,6 |
378 |
23,7 |
379 |
24,8 |
380 |
25,7 |
381 |
26,2 |
382 |
26,4 |
383 |
26,4 |
384 |
26,4 |
385 |
26,5 |
386 |
26,6 |
387 |
26,8 |
388 |
26,9 |
389 |
27,2 |
390 |
27,5 |
391 |
28,0 |
392 |
28,8 |
393 |
29,9 |
394 |
31,0 |
395 |
31,9 |
396 |
32,5 |
397 |
32,6 |
398 |
32,4 |
399 |
32,0 |
400 |
31,3 |
401 |
30,3 |
402 |
28,0 |
403 |
27,0 |
404 |
24,0 |
405 |
22,5 |
406 |
19,0 |
407 |
17,5 |
408 |
14,0 |
409 |
12,5 |
410 |
9,0 |
411 |
7,5 |
412 |
4,0 |
413 |
2,9 |
414 |
0,0 |
415 |
0,0 |
416 |
0,0 |
417 |
0,0 |
418 |
0,0 |
419 |
0,0 |
420 |
0,0 |
421 |
0,0 |
422 |
0,0 |
423 |
0,0 |
424 |
0,0 |
425 |
0,0 |
426 |
0,0 |
427 |
0,0 |
428 |
0,0 |
429 |
0,0 |
430 |
0,0 |
431 |
0,0 |
432 |
0,0 |
433 |
0,0 |
434 |
0,0 |
435 |
0,0 |
436 |
0,0 |
437 |
0,0 |
438 |
0,0 |
439 |
0,0 |
440 |
0,0 |
441 |
0,0 |
442 |
0,0 |
443 |
0,0 |
444 |
0,0 |
445 |
0,0 |
446 |
0,0 |
447 |
0,0 |
448 |
0,0 |
449 |
0,0 |
450 |
0,0 |
451 |
0,0 |
452 |
0,0 |
453 |
0,0 |
454 |
0,0 |
455 |
0,0 |
456 |
0,0 |
457 |
0,0 |
458 |
0,0 |
459 |
0,0 |
460 |
0,0 |
461 |
0,0 |
462 |
0,0 |
463 |
0,0 |
464 |
0,0 |
465 |
0,0 |
466 |
0,0 |
467 |
0,0 |
468 |
0,0 |
469 |
0,0 |
470 |
0,0 |
471 |
0,0 |
472 |
0,0 |
473 |
0,0 |
474 |
0,0 |
475 |
0,0 |
476 |
0,0 |
477 |
0,0 |
478 |
0,0 |
479 |
0,0 |
480 |
0,0 |
481 |
1,6 |
482 |
3,1 |
483 |
4,6 |
484 |
6,1 |
485 |
7,8 |
486 |
9,5 |
487 |
11,3 |
488 |
13,2 |
489 |
15,0 |
490 |
16,8 |
491 |
18,4 |
492 |
20,1 |
493 |
21,6 |
494 |
23,1 |
495 |
24,6 |
496 |
26,0 |
497 |
27,5 |
498 |
29,0 |
499 |
30,6 |
500 |
32,1 |
501 |
33,7 |
502 |
35,3 |
503 |
36,8 |
504 |
38,1 |
505 |
39,3 |
506 |
40,4 |
507 |
41,2 |
508 |
41,9 |
509 |
42,6 |
510 |
43,3 |
511 |
44,0 |
512 |
44,6 |
513 |
45,3 |
514 |
45,5 |
515 |
45,5 |
516 |
45,2 |
517 |
44,7 |
518 |
44,2 |
519 |
43,6 |
520 |
43,1 |
521 |
42,8 |
522 |
42,7 |
523 |
42,8 |
524 |
43,3 |
525 |
43,9 |
526 |
44,6 |
527 |
45,4 |
528 |
46,3 |
529 |
47,2 |
530 |
47,8 |
531 |
48,2 |
532 |
48,5 |
533 |
48,7 |
534 |
48,9 |
535 |
49,1 |
536 |
49,1 |
537 |
49,0 |
538 |
48,8 |
539 |
48,6 |
540 |
48,5 |
541 |
48,4 |
542 |
48,3 |
543 |
48,2 |
544 |
48,1 |
545 |
47,5 |
546 |
46,7 |
547 |
45,7 |
548 |
44,6 |
549 |
42,9 |
550 |
40,8 |
551 |
38,2 |
552 |
35,3 |
553 |
31,8 |
554 |
28,7 |
555 |
25,8 |
556 |
22,9 |
557 |
20,2 |
558 |
17,3 |
559 |
15,0 |
560 |
12,3 |
561 |
10,3 |
562 |
7,8 |
563 |
6,5 |
564 |
4,4 |
565 |
3,2 |
566 |
1,2 |
567 |
0,0 |
568 |
0,0 |
569 |
0,0 |
570 |
0,0 |
571 |
0,0 |
572 |
0,0 |
573 |
0,0 |
574 |
0,0 |
575 |
0,0 |
576 |
0,0 |
577 |
0,0 |
578 |
0,0 |
579 |
0,0 |
580 |
0,0 |
581 |
0,0 |
582 |
0,0 |
583 |
0,0 |
584 |
0,0 |
585 |
0,0 |
586 |
0,0 |
587 |
0,0 |
588 |
0,0 |
589 |
0,0 |
Tabuľka A1/2a
Cyklus WLTC triedy 1, fáza strednej rýchlosti Medium1
(táto fáza sa začína v 589. sekunde)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
590 |
0,0 |
591 |
0,0 |
592 |
0,0 |
593 |
0,0 |
594 |
0,0 |
595 |
0,0 |
596 |
0,0 |
597 |
0,0 |
598 |
0,0 |
599 |
0,0 |
600 |
0,6 |
601 |
1,9 |
602 |
2,7 |
603 |
5,2 |
604 |
7,0 |
605 |
9,6 |
606 |
11,4 |
607 |
14,1 |
608 |
15,8 |
609 |
18,2 |
610 |
19,7 |
611 |
21,8 |
612 |
23,2 |
613 |
24,7 |
614 |
25,8 |
615 |
26,7 |
616 |
27,2 |
617 |
27,7 |
618 |
28,1 |
619 |
28,4 |
620 |
28,7 |
621 |
29,0 |
622 |
29,2 |
623 |
29,4 |
624 |
29,4 |
625 |
29,3 |
626 |
28,9 |
627 |
28,5 |
628 |
28,1 |
629 |
27,6 |
630 |
26,9 |
631 |
26,0 |
632 |
24,6 |
633 |
22,8 |
634 |
21,0 |
635 |
19,5 |
636 |
18,6 |
637 |
18,4 |
638 |
19,0 |
639 |
20,1 |
640 |
21,5 |
641 |
23,1 |
642 |
24,9 |
643 |
26,4 |
644 |
27,9 |
645 |
29,2 |
646 |
30,4 |
647 |
31,6 |
648 |
32,8 |
649 |
34,0 |
650 |
35,1 |
651 |
36,3 |
652 |
37,4 |
653 |
38,6 |
654 |
39,6 |
655 |
40,6 |
656 |
41,6 |
657 |
42,4 |
658 |
43,0 |
659 |
43,6 |
660 |
44,0 |
661 |
44,4 |
662 |
44,8 |
663 |
45,2 |
664 |
45,6 |
665 |
46,0 |
666 |
46,5 |
667 |
47,0 |
668 |
47,5 |
669 |
48,0 |
670 |
48,6 |
671 |
49,1 |
672 |
49,7 |
673 |
50,2 |
674 |
50,8 |
675 |
51,3 |
676 |
51,8 |
677 |
52,3 |
678 |
52,9 |
679 |
53,4 |
680 |
54,0 |
681 |
54,5 |
682 |
55,1 |
683 |
55,6 |
684 |
56,2 |
685 |
56,7 |
686 |
57,3 |
687 |
57,9 |
688 |
58,4 |
689 |
58,8 |
690 |
58,9 |
691 |
58,4 |
692 |
58,1 |
693 |
57,6 |
694 |
56,9 |
695 |
56,3 |
696 |
55,7 |
697 |
55,3 |
698 |
55,0 |
699 |
54,7 |
700 |
54,5 |
701 |
54,4 |
702 |
54,3 |
703 |
54,2 |
704 |
54,1 |
705 |
53,8 |
706 |
53,5 |
707 |
53,0 |
708 |
52,6 |
709 |
52,2 |
710 |
51,9 |
711 |
51,7 |
712 |
51,7 |
713 |
51,8 |
714 |
52,0 |
715 |
52,3 |
716 |
52,6 |
717 |
52,9 |
718 |
53,1 |
719 |
53,2 |
720 |
53,3 |
721 |
53,3 |
722 |
53,4 |
723 |
53,5 |
724 |
53,7 |
725 |
54,0 |
726 |
54,4 |
727 |
54,9 |
728 |
55,6 |
729 |
56,3 |
730 |
57,1 |
731 |
57,9 |
732 |
58,8 |
733 |
59,6 |
734 |
60,3 |
735 |
60,9 |
736 |
61,3 |
737 |
61,7 |
738 |
61,8 |
739 |
61,8 |
740 |
61,6 |
741 |
61,2 |
742 |
60,8 |
743 |
60,4 |
744 |
59,9 |
745 |
59,4 |
746 |
58,9 |
747 |
58,6 |
748 |
58,2 |
749 |
57,9 |
750 |
57,7 |
751 |
57,5 |
752 |
57,2 |
753 |
57,0 |
754 |
56,8 |
755 |
56,6 |
756 |
56,6 |
757 |
56,7 |
758 |
57,1 |
759 |
57,6 |
760 |
58,2 |
761 |
59,0 |
762 |
59,8 |
763 |
60,6 |
764 |
61,4 |
765 |
62,2 |
766 |
62,9 |
767 |
63,5 |
768 |
64,2 |
769 |
64,4 |
770 |
64,4 |
771 |
64,0 |
772 |
63,5 |
773 |
62,9 |
774 |
62,4 |
775 |
62,0 |
776 |
61,6 |
777 |
61,4 |
778 |
61,2 |
779 |
61,0 |
780 |
60,7 |
781 |
60,2 |
782 |
59,6 |
783 |
58,9 |
784 |
58,1 |
785 |
57,2 |
786 |
56,3 |
787 |
55,3 |
788 |
54,4 |
789 |
53,4 |
790 |
52,4 |
791 |
51,4 |
792 |
50,4 |
793 |
49,4 |
794 |
48,5 |
795 |
47,5 |
796 |
46,5 |
797 |
45,4 |
798 |
44,3 |
799 |
43,1 |
800 |
42,0 |
801 |
40,8 |
802 |
39,7 |
803 |
38,8 |
804 |
38,1 |
805 |
37,4 |
806 |
37,1 |
807 |
36,9 |
808 |
37,0 |
809 |
37,5 |
810 |
37,8 |
811 |
38,2 |
812 |
38,6 |
813 |
39,1 |
814 |
39,6 |
815 |
40,1 |
816 |
40,7 |
817 |
41,3 |
818 |
41,9 |
819 |
42,7 |
820 |
43,4 |
821 |
44,2 |
822 |
45,0 |
823 |
45,9 |
824 |
46,8 |
825 |
47,7 |
826 |
48,7 |
827 |
49,7 |
828 |
50,6 |
829 |
51,6 |
830 |
52,5 |
831 |
53,3 |
832 |
54,1 |
833 |
54,7 |
834 |
55,3 |
835 |
55,7 |
836 |
56,1 |
837 |
56,4 |
838 |
56,7 |
839 |
57,1 |
840 |
57,5 |
841 |
58,0 |
842 |
58,7 |
843 |
59,3 |
844 |
60,0 |
845 |
60,6 |
846 |
61,3 |
847 |
61,5 |
848 |
61,5 |
849 |
61,4 |
850 |
61,2 |
851 |
60,5 |
852 |
60,0 |
853 |
59,5 |
854 |
58,9 |
855 |
58,4 |
856 |
57,9 |
857 |
57,5 |
858 |
57,1 |
859 |
56,7 |
860 |
56,4 |
861 |
56,1 |
862 |
55,8 |
863 |
55,5 |
864 |
55,3 |
865 |
55,0 |
866 |
54,7 |
867 |
54,4 |
868 |
54,2 |
869 |
54,0 |
870 |
53,9 |
871 |
53,7 |
872 |
53,6 |
873 |
53,5 |
874 |
53,4 |
875 |
53,3 |
876 |
53,2 |
877 |
53,1 |
878 |
53,0 |
879 |
53,0 |
880 |
53,0 |
881 |
53,0 |
882 |
53,0 |
883 |
53,0 |
884 |
52,8 |
885 |
52,5 |
886 |
51,9 |
887 |
51,1 |
888 |
50,2 |
889 |
49,2 |
890 |
48,2 |
891 |
47,3 |
892 |
46,4 |
893 |
45,6 |
894 |
45,0 |
895 |
44,3 |
896 |
43,8 |
897 |
43,3 |
898 |
42,8 |
899 |
42,4 |
900 |
42,0 |
901 |
41,6 |
902 |
41,1 |
903 |
40,3 |
904 |
39,5 |
905 |
38,6 |
906 |
37,7 |
907 |
36,7 |
908 |
36,2 |
909 |
36,0 |
910 |
36,2 |
911 |
37,0 |
912 |
38,0 |
913 |
39,0 |
914 |
39,7 |
915 |
40,2 |
916 |
40,7 |
917 |
41,2 |
918 |
41,7 |
919 |
42,2 |
920 |
42,7 |
921 |
43,2 |
922 |
43,6 |
923 |
44,0 |
924 |
44,2 |
925 |
44,4 |
926 |
44,5 |
927 |
44,6 |
928 |
44,7 |
929 |
44,6 |
930 |
44,5 |
931 |
44,4 |
932 |
44,2 |
933 |
44,1 |
934 |
43,7 |
935 |
43,3 |
936 |
42,8 |
937 |
42,3 |
938 |
41,6 |
939 |
40,7 |
940 |
39,8 |
941 |
38,8 |
942 |
37,8 |
943 |
36,9 |
944 |
36,1 |
945 |
35,5 |
946 |
35,0 |
947 |
34,7 |
948 |
34,4 |
949 |
34,1 |
950 |
33,9 |
951 |
33,6 |
952 |
33,3 |
953 |
33,0 |
954 |
32,7 |
955 |
32,3 |
956 |
31,9 |
957 |
31,5 |
958 |
31,0 |
959 |
30,6 |
960 |
30,2 |
961 |
29,7 |
962 |
29,1 |
963 |
28,4 |
964 |
27,6 |
965 |
26,8 |
966 |
26,0 |
967 |
25,1 |
968 |
24,2 |
969 |
23,3 |
970 |
22,4 |
971 |
21,5 |
972 |
20,6 |
973 |
19,7 |
974 |
18,8 |
975 |
17,7 |
976 |
16,4 |
977 |
14,9 |
978 |
13,2 |
979 |
11,3 |
980 |
9,4 |
981 |
7,5 |
982 |
5,6 |
983 |
3,7 |
984 |
1,9 |
985 |
1,0 |
986 |
0,0 |
987 |
0,0 |
988 |
0,0 |
989 |
0,0 |
990 |
0,0 |
991 |
0,0 |
992 |
0,0 |
993 |
0,0 |
994 |
0,0 |
995 |
0,0 |
996 |
0,0 |
997 |
0,0 |
998 |
0,0 |
999 |
0,0 |
1000 |
0,0 |
1001 |
0,0 |
1002 |
0,0 |
1003 |
0,0 |
1004 |
0,0 |
1005 |
0,0 |
1006 |
0,0 |
1007 |
0,0 |
1008 |
0,0 |
1009 |
0,0 |
1010 |
0,0 |
1011 |
0,0 |
1012 |
0,0 |
1013 |
0,0 |
1014 |
0,0 |
1015 |
0,0 |
1016 |
0,0 |
1017 |
0,0 |
1018 |
0,0 |
1019 |
0,0 |
1020 |
0,0 |
1021 |
0,0 |
1022 |
0,0 |
Tabuľka A1/2b
Cyklus WLTC triedy 1, fáza nízkej rýchlosti Low12
(1022. sekunda je koniec fázy strednej rýchlosti Medium1 a začiatok fázy nízkej rýchlosti Low12)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1023 |
0,0 |
1024 |
0,0 |
1025 |
0,0 |
1026 |
0,0 |
1027 |
0,0 |
1028 |
0,0 |
1029 |
0,0 |
1030 |
0,0 |
1031 |
0,0 |
1032 |
0,0 |
1033 |
0,0 |
1034 |
0,2 |
1035 |
3,1 |
1036 |
5,7 |
1037 |
8,0 |
1038 |
10,1 |
1039 |
12,0 |
1040 |
13,8 |
1041 |
15,4 |
1042 |
16,7 |
1043 |
17,7 |
1044 |
18,3 |
1045 |
18,8 |
1046 |
18,9 |
1047 |
18,4 |
1048 |
16,9 |
1049 |
14,3 |
1050 |
10,8 |
1051 |
7,1 |
1052 |
4,0 |
1053 |
0,0 |
1054 |
0,0 |
1055 |
0,0 |
1056 |
0,0 |
1057 |
1,5 |
1058 |
3,8 |
1059 |
5,6 |
1060 |
7,5 |
1061 |
9,2 |
1062 |
10,8 |
1063 |
12,4 |
1064 |
13,8 |
1065 |
15,2 |
1066 |
16,3 |
1067 |
17,3 |
1068 |
18,0 |
1069 |
18,8 |
1070 |
19,5 |
1071 |
20,2 |
1072 |
20,9 |
1073 |
21,7 |
1074 |
22,4 |
1075 |
23,1 |
1076 |
23,7 |
1077 |
24,4 |
1078 |
25,1 |
1079 |
25,4 |
1080 |
25,2 |
1081 |
23,4 |
1082 |
21,8 |
1083 |
19,7 |
1084 |
17,3 |
1085 |
14,7 |
1086 |
12,0 |
1087 |
9,4 |
1088 |
5,6 |
1089 |
3,1 |
1090 |
0,0 |
1091 |
0,0 |
1092 |
0,0 |
1093 |
0,0 |
1094 |
0,0 |
1095 |
0,0 |
1096 |
0,0 |
1097 |
0,0 |
1098 |
0,0 |
1099 |
0,0 |
1100 |
0,0 |
1101 |
0,0 |
1102 |
0,0 |
1103 |
0,0 |
1104 |
0,0 |
1105 |
0,0 |
1106 |
0,0 |
1107 |
0,0 |
1108 |
0,0 |
1109 |
0,0 |
1110 |
0,0 |
1111 |
0,0 |
1112 |
0,0 |
1113 |
0,0 |
1114 |
0,0 |
1115 |
0,0 |
1116 |
0,0 |
1117 |
0,0 |
1118 |
0,0 |
1119 |
0,0 |
1120 |
0,0 |
1121 |
0,0 |
1122 |
0,0 |
1123 |
0,0 |
1124 |
0,0 |
1125 |
0,0 |
1126 |
0,0 |
1127 |
0,0 |
1128 |
0,0 |
1129 |
0,0 |
1130 |
0,7 |
1131 |
1,1 |
1132 |
1,9 |
1133 |
2,5 |
1134 |
3,5 |
1135 |
4,7 |
1136 |
6,1 |
1137 |
7,5 |
1138 |
9,4 |
1139 |
11,0 |
1140 |
12,9 |
1141 |
14,5 |
1142 |
16,4 |
1143 |
18,0 |
1144 |
20,0 |
1145 |
21,5 |
1146 |
23,5 |
1147 |
25,0 |
1148 |
26,8 |
1149 |
28,2 |
1150 |
30,0 |
1151 |
31,4 |
1152 |
32,5 |
1153 |
33,2 |
1154 |
33,4 |
1155 |
33,7 |
1156 |
33,9 |
1157 |
34,2 |
1158 |
34,4 |
1159 |
34,7 |
1160 |
34,9 |
1161 |
35,2 |
1162 |
35,4 |
1163 |
35,7 |
1164 |
35,9 |
1165 |
36,6 |
1166 |
37,5 |
1167 |
38,4 |
1168 |
39,3 |
1169 |
40,0 |
1170 |
40,6 |
1171 |
41,1 |
1172 |
41,4 |
1173 |
41,6 |
1174 |
41,8 |
1175 |
41,8 |
1176 |
41,9 |
1177 |
41,9 |
1178 |
42,0 |
1179 |
42,0 |
1180 |
42,2 |
1181 |
42,3 |
1182 |
42,6 |
1183 |
43,0 |
1184 |
43,3 |
1185 |
43,7 |
1186 |
44,0 |
1187 |
44,3 |
1188 |
44,5 |
1189 |
44,6 |
1190 |
44,6 |
1191 |
44,5 |
1192 |
44,4 |
1193 |
44,3 |
1194 |
44,2 |
1195 |
44,1 |
1196 |
44,0 |
1197 |
43,9 |
1198 |
43,8 |
1199 |
43,7 |
1200 |
43,6 |
1201 |
43,5 |
1202 |
43,4 |
1203 |
43,3 |
1204 |
43,1 |
1205 |
42,9 |
1206 |
42,7 |
1207 |
42,5 |
1208 |
42,3 |
1209 |
42,2 |
1210 |
42,2 |
1211 |
42,2 |
1212 |
42,3 |
1213 |
42,4 |
1214 |
42,5 |
1215 |
42,7 |
1216 |
42,9 |
1217 |
43,1 |
1218 |
43,2 |
1219 |
43,3 |
1220 |
43,4 |
1221 |
43,4 |
1222 |
43,2 |
1223 |
42,9 |
1224 |
42,6 |
1225 |
42,2 |
1226 |
41,9 |
1227 |
41,5 |
1228 |
41,0 |
1229 |
40,5 |
1230 |
39,9 |
1231 |
39,3 |
1232 |
38,7 |
1233 |
38,1 |
1234 |
37,5 |
1235 |
36,9 |
1236 |
36,3 |
1237 |
35,7 |
1238 |
35,1 |
1239 |
34,5 |
1240 |
33,9 |
1241 |
33,6 |
1242 |
33,5 |
1243 |
33,6 |
1244 |
33,9 |
1245 |
34,3 |
1246 |
34,7 |
1247 |
35,1 |
1248 |
35,5 |
1249 |
35,9 |
1250 |
36,4 |
1251 |
36,9 |
1252 |
37,4 |
1253 |
37,9 |
1254 |
38,3 |
1255 |
38,7 |
1256 |
39,1 |
1257 |
39,3 |
1258 |
39,5 |
1259 |
39,7 |
1260 |
39,9 |
1261 |
40,0 |
1262 |
40,1 |
1263 |
40,2 |
1264 |
40,3 |
1265 |
40,4 |
1266 |
40,5 |
1267 |
40,5 |
1268 |
40,4 |
1269 |
40,3 |
1270 |
40,2 |
1271 |
40,1 |
1272 |
39,7 |
1273 |
38,8 |
1274 |
37,4 |
1275 |
35,6 |
1276 |
33,4 |
1277 |
31,2 |
1278 |
29,1 |
1279 |
27,6 |
1280 |
26,6 |
1281 |
26,2 |
1282 |
26,3 |
1283 |
26,7 |
1284 |
27,5 |
1285 |
28,4 |
1286 |
29,4 |
1287 |
30,4 |
1288 |
31,2 |
1289 |
31,9 |
1290 |
32,5 |
1291 |
33,0 |
1292 |
33,4 |
1293 |
33,8 |
1294 |
34,1 |
1295 |
34,3 |
1296 |
34,3 |
1297 |
33,9 |
1298 |
33,3 |
1299 |
32,6 |
1300 |
31,8 |
1301 |
30,7 |
1302 |
29,6 |
1303 |
28,6 |
1304 |
27,8 |
1305 |
27,0 |
1306 |
26,4 |
1307 |
25,8 |
1308 |
25,3 |
1309 |
24,9 |
1310 |
24,5 |
1311 |
24,2 |
1312 |
24,0 |
1313 |
23,8 |
1314 |
23,6 |
1315 |
23,5 |
1316 |
23,4 |
1317 |
23,3 |
1318 |
23,3 |
1319 |
23,2 |
1320 |
23,1 |
1321 |
23,0 |
1322 |
22,8 |
1323 |
22,5 |
1324 |
22,1 |
1325 |
21,7 |
1326 |
21,1 |
1327 |
20,4 |
1328 |
19,5 |
1329 |
18,5 |
1330 |
17,6 |
1331 |
16,6 |
1332 |
15,7 |
1333 |
14,9 |
1334 |
14,3 |
1335 |
14,1 |
1336 |
14,0 |
1337 |
13,9 |
1338 |
13,8 |
1339 |
13,7 |
1340 |
13,6 |
1341 |
13,5 |
1342 |
13,4 |
1343 |
13,3 |
1344 |
13,2 |
1345 |
13,2 |
1346 |
13,2 |
1347 |
13,4 |
1348 |
13,5 |
1349 |
13,7 |
1350 |
13,8 |
1351 |
14,0 |
1352 |
14,1 |
1353 |
14,3 |
1354 |
14,4 |
1355 |
14,4 |
1356 |
14,4 |
1357 |
14,3 |
1358 |
14,3 |
1359 |
14,0 |
1360 |
13,0 |
1361 |
11,4 |
1362 |
10,2 |
1363 |
8,0 |
1364 |
7,0 |
1365 |
6,0 |
1366 |
5,5 |
1367 |
5,0 |
1368 |
4,5 |
1369 |
4,0 |
1370 |
3,5 |
1371 |
3,0 |
1372 |
2,5 |
1373 |
2,0 |
1374 |
1,5 |
1375 |
1,0 |
1376 |
0,5 |
1377 |
0,0 |
1378 |
0,0 |
1379 |
0,0 |
1380 |
0,0 |
1381 |
0,0 |
1382 |
0,0 |
1383 |
2,2 |
1384 |
4,5 |
1385 |
6,6 |
1386 |
8,6 |
1387 |
10,6 |
1388 |
12,5 |
1389 |
14,4 |
1390 |
16,3 |
1391 |
17,9 |
1392 |
19,1 |
1393 |
19,9 |
1394 |
20,3 |
1395 |
20,5 |
1396 |
20,7 |
1397 |
21,0 |
1398 |
21,6 |
1399 |
22,6 |
1400 |
23,7 |
1401 |
24,8 |
1402 |
25,7 |
1403 |
26,2 |
1404 |
26,4 |
1405 |
26,4 |
1406 |
26,4 |
1407 |
26,5 |
1408 |
26,6 |
1409 |
26,8 |
1410 |
26,9 |
1411 |
27,2 |
1412 |
27,5 |
1413 |
28,0 |
1414 |
28,8 |
1415 |
29,9 |
1416 |
31,0 |
1417 |
31,9 |
1418 |
32,5 |
1419 |
32,6 |
1420 |
32,4 |
1421 |
32,0 |
1422 |
31,3 |
1423 |
30,3 |
1424 |
28,0 |
1425 |
27,0 |
1426 |
24,0 |
1427 |
22,5 |
1428 |
19,0 |
1429 |
17,5 |
1430 |
14,0 |
1431 |
12,5 |
1432 |
9,0 |
1433 |
7,5 |
1434 |
4,0 |
1435 |
2,9 |
1436 |
0,0 |
1437 |
0,0 |
1438 |
0,0 |
1439 |
0,0 |
1440 |
0,0 |
1441 |
0,0 |
1442 |
0,0 |
1443 |
0,0 |
1444 |
0,0 |
1445 |
0,0 |
1446 |
0,0 |
1447 |
0,0 |
1448 |
0,0 |
1449 |
0,0 |
1450 |
0,0 |
1451 |
0,0 |
1452 |
0,0 |
1453 |
0,0 |
1454 |
0,0 |
1455 |
0,0 |
1456 |
0,0 |
1457 |
0,0 |
1458 |
0,0 |
1459 |
0,0 |
1460 |
0,0 |
1461 |
0,0 |
1462 |
0,0 |
1463 |
0,0 |
1464 |
0,0 |
1465 |
0,0 |
1466 |
0,0 |
1467 |
0,0 |
1468 |
0,0 |
1469 |
0,0 |
1470 |
0,0 |
1471 |
0,0 |
1472 |
0,0 |
1473 |
0,0 |
1474 |
0,0 |
1475 |
0,0 |
1476 |
0,0 |
1477 |
0,0 |
1478 |
0,0 |
1479 |
0,0 |
1480 |
0,0 |
1481 |
0,0 |
1482 |
0,0 |
1483 |
0,0 |
1484 |
0,0 |
1485 |
0,0 |
1486 |
0,0 |
1487 |
0,0 |
1488 |
0,0 |
1489 |
0,0 |
1490 |
0,0 |
1491 |
0,0 |
1492 |
0,0 |
1493 |
0,0 |
1494 |
0,0 |
1495 |
0,0 |
1496 |
0,0 |
1497 |
0,0 |
1498 |
0,0 |
1499 |
0,0 |
1500 |
0,0 |
1501 |
0,0 |
1502 |
0,0 |
1503 |
1,6 |
1504 |
3,1 |
1505 |
4,6 |
1506 |
6,1 |
1507 |
7,8 |
1508 |
9,5 |
1509 |
11,3 |
1510 |
13,2 |
1511 |
15,0 |
1512 |
16,8 |
1513 |
18,4 |
1514 |
20,1 |
1515 |
21,6 |
1516 |
23,1 |
1517 |
24,6 |
1518 |
26,0 |
1519 |
27,5 |
1520 |
29,0 |
1521 |
30,6 |
1522 |
32,1 |
1523 |
33,7 |
1524 |
35,3 |
1525 |
36,8 |
1526 |
38,1 |
1527 |
39,3 |
1528 |
40,4 |
1529 |
41,2 |
1530 |
41,9 |
1531 |
42,6 |
1532 |
43,3 |
1533 |
44,0 |
1534 |
44,6 |
1535 |
45,3 |
1536 |
45,5 |
1537 |
45,5 |
1538 |
45,2 |
1539 |
44,7 |
1540 |
44,2 |
1541 |
43,6 |
1542 |
43,1 |
1543 |
42,8 |
1544 |
42,7 |
1545 |
42,8 |
1546 |
43,3 |
1547 |
43,9 |
1548 |
44,6 |
1549 |
45,4 |
1550 |
46,3 |
1551 |
47,2 |
1552 |
47,8 |
1553 |
48,2 |
1554 |
48,5 |
1555 |
48,7 |
1556 |
48,9 |
1557 |
49,1 |
1558 |
49,1 |
1559 |
49,0 |
1560 |
48,8 |
1561 |
48,6 |
1562 |
48,5 |
1563 |
48,4 |
1564 |
48,3 |
1565 |
48,2 |
1566 |
48,1 |
1567 |
47,5 |
1568 |
46,7 |
1569 |
45,7 |
1570 |
44,6 |
1571 |
42,9 |
1572 |
40,8 |
1573 |
38,2 |
1574 |
35,3 |
1575 |
31,8 |
1576 |
28,7 |
1577 |
25,8 |
1578 |
22,9 |
1579 |
20,2 |
1580 |
17,3 |
1581 |
15,0 |
1582 |
12,3 |
1583 |
10,3 |
1584 |
7,8 |
1585 |
6,5 |
1586 |
4,4 |
1587 |
3,2 |
1588 |
1,2 |
1589 |
0,0 |
1590 |
0,0 |
1591 |
0,0 |
1592 |
0,0 |
1593 |
0,0 |
1594 |
0,0 |
1595 |
0,0 |
1596 |
0,0 |
1597 |
0,0 |
1598 |
0,0 |
1599 |
0,0 |
1600 |
0,0 |
1601 |
0,0 |
1602 |
0,0 |
1603 |
0,0 |
1604 |
0,0 |
1605 |
0,0 |
1606 |
0,0 |
1607 |
0,0 |
1608 |
0,0 |
1609 |
0,0 |
1610 |
0,0 |
1611 |
0,0 |
5. Cyklus WLTC triedy 2
Obrázok A1/3
Cyklus WLTC triedy 2, fáza nízkej rýchlosti Low2
Obrázok A1/4
Cyklus WLTC triedy 2, fáza strednej rýchlosti Medium2
Obrázok A1/5
Cyklus WLTC triedy 2, fáza vysokej rýchlosti High2
Obrázok A1/6
Tento obrázok sa vzťahuje len na úroveň 1A
Cyklus WLTC triedy 2, fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High2
Tabuľka A1/3
Cyklus WLTC triedy 2, fáza nízkej rýchlosti Low2
(589. sekunda je koniec fázy nízkej rýchlosti Low1 a začiatok fázy strednej rýchlosti Medium1)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
0 |
0,0 |
1 |
0,0 |
2 |
0,0 |
3 |
0,0 |
4 |
0,0 |
5 |
0,0 |
6 |
0,0 |
7 |
0,0 |
8 |
0,0 |
9 |
0,0 |
10 |
0,0 |
11 |
0,0 |
12 |
0,0 |
13 |
1,2 |
14 |
2,6 |
15 |
4,9 |
16 |
7,3 |
17 |
9,4 |
18 |
11,4 |
19 |
12,7 |
20 |
13,3 |
21 |
13,4 |
22 |
13,3 |
23 |
13,1 |
24 |
12,5 |
25 |
11,1 |
26 |
8,9 |
27 |
6,2 |
28 |
3,8 |
29 |
1,8 |
30 |
0,0 |
31 |
0,0 |
32 |
0,0 |
33 |
0,0 |
34 |
1,5 |
35 |
2,8 |
36 |
3,6 |
37 |
4,5 |
38 |
5,3 |
39 |
6,0 |
40 |
6,6 |
41 |
7,3 |
42 |
7,9 |
43 |
8,6 |
44 |
9,3 |
45 |
10 |
46 |
10,8 |
47 |
11,6 |
48 |
12,4 |
49 |
13,2 |
50 |
14,2 |
51 |
14,8 |
52 |
14,7 |
53 |
14,4 |
54 |
14,1 |
55 |
13,6 |
56 |
13,0 |
57 |
12,4 |
58 |
11,8 |
59 |
11,2 |
60 |
10,6 |
61 |
9,9 |
62 |
9,0 |
63 |
8,2 |
64 |
7,0 |
65 |
4,8 |
66 |
2,3 |
67 |
0,0 |
68 |
0,0 |
69 |
0,0 |
70 |
0,0 |
71 |
0,0 |
72 |
0,0 |
73 |
0,0 |
74 |
0,0 |
75 |
0,0 |
76 |
0,0 |
77 |
0,0 |
78 |
0,0 |
79 |
0,0 |
80 |
0,0 |
81 |
0,0 |
82 |
0,0 |
83 |
0,0 |
84 |
0,0 |
85 |
0,0 |
86 |
0,0 |
87 |
0,0 |
88 |
0,0 |
89 |
0,0 |
90 |
0,0 |
91 |
0,0 |
92 |
0,0 |
93 |
0,0 |
94 |
0,0 |
95 |
0,0 |
96 |
0,0 |
97 |
0,0 |
98 |
0,0 |
99 |
0,0 |
100 |
0,0 |
101 |
0,0 |
102 |
0,0 |
103 |
0,0 |
104 |
0,0 |
105 |
0,0 |
106 |
0,0 |
107 |
0,8 |
108 |
1,4 |
109 |
2,3 |
110 |
3,5 |
111 |
4,7 |
112 |
5,9 |
113 |
7,4 |
114 |
9,2 |
115 |
11,7 |
116 |
13,5 |
117 |
15,0 |
118 |
16,2 |
119 |
16,8 |
120 |
17,5 |
121 |
18,8 |
122 |
20,3 |
123 |
22,0 |
124 |
23,6 |
125 |
24,8 |
126 |
25,6 |
127 |
26,3 |
128 |
27,2 |
129 |
28,3 |
130 |
29,6 |
131 |
30,9 |
132 |
32,2 |
133 |
33,4 |
134 |
35,1 |
135 |
37,2 |
136 |
38,7 |
137 |
39,0 |
138 |
40,1 |
139 |
40,4 |
140 |
39,7 |
141 |
36,8 |
142 |
35,1 |
143 |
32,2 |
144 |
31,1 |
145 |
30,8 |
146 |
29,7 |
147 |
29,4 |
148 |
29,0 |
149 |
28,5 |
150 |
26,0 |
151 |
23,4 |
152 |
20,7 |
153 |
17,4 |
154 |
15,2 |
155 |
13,5 |
156 |
13,0 |
157 |
12,4 |
158 |
12,3 |
159 |
12,2 |
160 |
12,3 |
161 |
12,4 |
162 |
12,5 |
163 |
12,7 |
164 |
12,8 |
165 |
13,2 |
166 |
14,3 |
167 |
16,5 |
168 |
19,4 |
169 |
21,7 |
170 |
23,1 |
171 |
23,5 |
172 |
24,2 |
173 |
24,8 |
174 |
25,4 |
175 |
25,8 |
176 |
26,5 |
177 |
27,2 |
178 |
28,3 |
179 |
29,9 |
180 |
32,4 |
181 |
35,1 |
182 |
37,5 |
183 |
39,2 |
184 |
40,5 |
185 |
41,4 |
186 |
42,0 |
187 |
42,5 |
188 |
43,2 |
189 |
44,4 |
190 |
45,9 |
191 |
47,6 |
192 |
49,0 |
193 |
50,0 |
194 |
50,2 |
195 |
50,1 |
196 |
49,8 |
197 |
49,4 |
198 |
48,9 |
199 |
48,5 |
200 |
48,3 |
201 |
48,2 |
202 |
47,9 |
203 |
47,1 |
204 |
45,5 |
205 |
43,2 |
206 |
40,6 |
207 |
38,5 |
208 |
36,9 |
209 |
35,9 |
210 |
35,3 |
211 |
34,8 |
212 |
34,5 |
213 |
34,2 |
214 |
34,0 |
215 |
33,8 |
216 |
33,6 |
217 |
33,5 |
218 |
33,5 |
219 |
33,4 |
220 |
33,3 |
221 |
33,3 |
222 |
33,2 |
223 |
33,1 |
224 |
33,0 |
225 |
32,9 |
226 |
32,8 |
227 |
32,7 |
228 |
32,5 |
229 |
32,3 |
230 |
31,8 |
231 |
31,4 |
232 |
30,9 |
233 |
30,6 |
234 |
30,6 |
235 |
30,7 |
236 |
32,0 |
237 |
33,5 |
238 |
35,8 |
239 |
37,6 |
240 |
38,8 |
241 |
39,6 |
242 |
40,1 |
243 |
40,9 |
244 |
41,8 |
245 |
43,3 |
246 |
44,7 |
247 |
46,4 |
248 |
47,9 |
249 |
49,6 |
250 |
49,6 |
251 |
48,8 |
252 |
48,0 |
253 |
47,5 |
254 |
47,1 |
255 |
46,9 |
256 |
45,8 |
257 |
45,8 |
258 |
45,8 |
259 |
45,9 |
260 |
46,2 |
261 |
46,4 |
262 |
46,6 |
263 |
46,8 |
264 |
47,0 |
265 |
47,3 |
266 |
47,5 |
267 |
47,9 |
268 |
48,3 |
269 |
48,3 |
270 |
48,2 |
271 |
48,0 |
272 |
47,7 |
273 |
47,2 |
274 |
46,5 |
275 |
45,2 |
276 |
43,7 |
277 |
42,0 |
278 |
40,4 |
279 |
39,0 |
280 |
37,7 |
281 |
36,4 |
282 |
35,2 |
283 |
34,3 |
284 |
33,8 |
285 |
33,3 |
286 |
32,5 |
287 |
30,9 |
288 |
28,6 |
289 |
25,9 |
290 |
23,1 |
291 |
20,1 |
292 |
17,3 |
293 |
15,1 |
294 |
13,7 |
295 |
13,4 |
296 |
13,9 |
297 |
15,0 |
298 |
16,3 |
299 |
17,4 |
300 |
18,2 |
301 |
18,6 |
302 |
19,0 |
303 |
19,4 |
304 |
19,8 |
305 |
20,1 |
306 |
20,5 |
307 |
20,2 |
308 |
18,6 |
309 |
16,5 |
310 |
14,4 |
311 |
13,4 |
312 |
12,9 |
313 |
12,7 |
314 |
12,4 |
315 |
12,4 |
316 |
12,8 |
317 |
14,1 |
318 |
16,2 |
319 |
18,8 |
320 |
21,9 |
321 |
25,0 |
322 |
28,4 |
323 |
31,3 |
324 |
34,0 |
325 |
34,6 |
326 |
33,9 |
327 |
31,9 |
328 |
30,0 |
329 |
29,0 |
330 |
27,9 |
331 |
27,1 |
332 |
26,4 |
333 |
25,9 |
334 |
25,5 |
335 |
25,0 |
336 |
24,6 |
337 |
23,9 |
338 |
23,0 |
339 |
21,8 |
340 |
20,7 |
341 |
19,6 |
342 |
18,7 |
343 |
18,1 |
344 |
17,5 |
345 |
16,7 |
346 |
15,4 |
347 |
13,6 |
348 |
11,2 |
349 |
8,6 |
350 |
6,0 |
351 |
3,1 |
352 |
1,2 |
353 |
0,0 |
354 |
0,0 |
355 |
0,0 |
356 |
0,0 |
357 |
0,0 |
358 |
0,0 |
359 |
0,0 |
360 |
1,4 |
361 |
3,2 |
362 |
5,6 |
363 |
8,1 |
364 |
10,3 |
365 |
12,1 |
366 |
12,6 |
367 |
13,6 |
368 |
14,5 |
369 |
15,6 |
370 |
16,8 |
371 |
18,2 |
372 |
19,6 |
373 |
20,9 |
374 |
22,3 |
375 |
23,8 |
376 |
25,4 |
377 |
27,0 |
378 |
28,6 |
379 |
30,2 |
380 |
31,2 |
381 |
31,2 |
382 |
30,7 |
383 |
29,5 |
384 |
28,6 |
385 |
27,7 |
386 |
26,9 |
387 |
26,1 |
388 |
25,4 |
389 |
24,6 |
390 |
23,6 |
391 |
22,6 |
392 |
21,7 |
393 |
20,7 |
394 |
19,8 |
395 |
18,8 |
396 |
17,7 |
397 |
16,6 |
398 |
15,6 |
399 |
14,8 |
400 |
14,3 |
401 |
13,8 |
402 |
13,4 |
403 |
13,1 |
404 |
12,8 |
405 |
12,3 |
406 |
11,6 |
407 |
10,5 |
408 |
9,0 |
409 |
7,2 |
410 |
5,2 |
411 |
2,9 |
412 |
1,2 |
413 |
0,0 |
414 |
0,0 |
415 |
0,0 |
416 |
0,0 |
417 |
0,0 |
418 |
0,0 |
419 |
0,0 |
420 |
0,0 |
421 |
0,0 |
422 |
0,0 |
423 |
0,0 |
424 |
0,0 |
425 |
0,0 |
426 |
0,0 |
427 |
0,0 |
428 |
0,0 |
429 |
0,0 |
430 |
0,0 |
431 |
0,0 |
432 |
0,0 |
433 |
0,0 |
434 |
0,0 |
435 |
0,0 |
436 |
0,0 |
437 |
0,0 |
438 |
0,0 |
439 |
0,0 |
440 |
0,0 |
441 |
0,0 |
442 |
0,0 |
443 |
0,0 |
444 |
0,0 |
445 |
0,0 |
446 |
0,0 |
447 |
0,0 |
448 |
0,0 |
449 |
0,0 |
450 |
0,0 |
451 |
0,0 |
452 |
0,0 |
453 |
0,0 |
454 |
0,0 |
455 |
0,0 |
456 |
0,0 |
457 |
0,0 |
458 |
0,0 |
459 |
0,0 |
460 |
0,0 |
461 |
0,0 |
462 |
0,0 |
463 |
0,0 |
464 |
0,0 |
465 |
0,0 |
466 |
0,0 |
467 |
0,0 |
468 |
0,0 |
469 |
0,0 |
470 |
0,0 |
471 |
0,0 |
472 |
0,0 |
473 |
0,0 |
474 |
0,0 |
475 |
0,0 |
476 |
0,0 |
477 |
0,0 |
478 |
0,0 |
479 |
0,0 |
480 |
0,0 |
481 |
1,4 |
482 |
2,5 |
483 |
5,2 |
484 |
7,9 |
485 |
10,3 |
486 |
12,7 |
487 |
15,0 |
488 |
17,4 |
489 |
19,7 |
490 |
21,9 |
491 |
24,1 |
492 |
26,2 |
493 |
28,1 |
494 |
29,7 |
495 |
31,3 |
496 |
33,0 |
497 |
34,7 |
498 |
36,3 |
499 |
38,1 |
500 |
39,4 |
501 |
40,4 |
502 |
41,2 |
503 |
42,1 |
504 |
43,2 |
505 |
44,3 |
506 |
45,7 |
507 |
45,4 |
508 |
44,5 |
509 |
42,5 |
510 |
39,5 |
511 |
36,5 |
512 |
33,5 |
513 |
30,4 |
514 |
27,0 |
515 |
23,6 |
516 |
21,0 |
517 |
19,5 |
518 |
17,6 |
519 |
16,1 |
520 |
14,5 |
521 |
13,5 |
522 |
13,7 |
523 |
16,0 |
524 |
18,1 |
525 |
20,8 |
526 |
21,5 |
527 |
22,5 |
528 |
23,4 |
529 |
24,5 |
530 |
25,6 |
531 |
26,0 |
532 |
26,5 |
533 |
26,9 |
534 |
27,3 |
535 |
27,9 |
536 |
30,3 |
537 |
33,2 |
538 |
35,4 |
539 |
38,0 |
540 |
40,1 |
541 |
42,7 |
542 |
44,5 |
543 |
46,3 |
544 |
47,6 |
545 |
48,8 |
546 |
49,7 |
547 |
50,6 |
548 |
51,4 |
549 |
51,4 |
550 |
50,2 |
551 |
47,1 |
552 |
44,5 |
553 |
41,5 |
554 |
38,5 |
555 |
35,5 |
556 |
32,5 |
557 |
29,5 |
558 |
26,5 |
559 |
23,5 |
560 |
20,4 |
561 |
17,5 |
562 |
14,5 |
563 |
11,5 |
564 |
8,5 |
565 |
5,6 |
566 |
2,6 |
567 |
0,0 |
568 |
0,0 |
569 |
0,0 |
570 |
0,0 |
571 |
0,0 |
572 |
0,0 |
573 |
0,0 |
574 |
0,0 |
575 |
0,0 |
576 |
0,0 |
577 |
0,0 |
578 |
0,0 |
579 |
0,0 |
580 |
0,0 |
581 |
0,0 |
582 |
0,0 |
583 |
0,0 |
584 |
0,0 |
585 |
0,0 |
586 |
0,0 |
587 |
0,0 |
588 |
0,0 |
589 |
0,0 |
Tabuľka A1/4
Cyklus WLTC triedy 2, fáza strednej rýchlosti Medium2
(táto fáza sa začína v 589. sekunde)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
590 |
0,0 |
591 |
0,0 |
592 |
0,0 |
593 |
0,0 |
594 |
0,0 |
595 |
0,0 |
596 |
0,0 |
597 |
0,0 |
598 |
0,0 |
599 |
0,0 |
600 |
0,0 |
601 |
1,6 |
602 |
3,6 |
603 |
6,3 |
604 |
9,0 |
605 |
11,8 |
606 |
14,2 |
607 |
16,6 |
608 |
18,5 |
609 |
20,8 |
610 |
23,4 |
611 |
26,9 |
612 |
30,3 |
613 |
32,8 |
614 |
34,1 |
615 |
34,2 |
616 |
33,6 |
617 |
32,1 |
618 |
30,0 |
619 |
27,5 |
620 |
25,1 |
621 |
22,8 |
622 |
20,5 |
623 |
17,9 |
624 |
15,1 |
625 |
13,4 |
626 |
12,8 |
627 |
13,7 |
628 |
16,0 |
629 |
18,1 |
630 |
20,8 |
631 |
23,7 |
632 |
26,5 |
633 |
29,3 |
634 |
32,0 |
635 |
34,5 |
636 |
36,8 |
637 |
38,6 |
638 |
39,8 |
639 |
40,6 |
640 |
41,1 |
641 |
41,9 |
642 |
42,8 |
643 |
44,3 |
644 |
45,7 |
645 |
47,4 |
646 |
48,9 |
647 |
50,6 |
648 |
52,0 |
649 |
53,7 |
650 |
55,0 |
651 |
56,8 |
652 |
58,0 |
653 |
59,8 |
654 |
61,1 |
655 |
62,4 |
656 |
63,0 |
657 |
63,5 |
658 |
63,0 |
659 |
62,0 |
660 |
60,4 |
661 |
58,6 |
662 |
56,7 |
663 |
55,0 |
664 |
53,7 |
665 |
52,7 |
666 |
51,9 |
667 |
51,4 |
668 |
51,0 |
669 |
50,7 |
670 |
50,6 |
671 |
50,8 |
672 |
51,2 |
673 |
51,7 |
674 |
52,3 |
675 |
53,1 |
676 |
53,8 |
677 |
54,5 |
678 |
55,1 |
679 |
55,9 |
680 |
56,5 |
681 |
57,1 |
682 |
57,8 |
683 |
58,5 |
684 |
59,3 |
685 |
60,2 |
686 |
61,3 |
687 |
62,4 |
688 |
63,4 |
689 |
64,4 |
690 |
65,4 |
691 |
66,3 |
692 |
67,2 |
693 |
68,0 |
694 |
68,8 |
695 |
69,5 |
696 |
70,1 |
697 |
70,6 |
698 |
71,0 |
699 |
71,6 |
700 |
72,2 |
701 |
72,8 |
702 |
73,5 |
703 |
74,1 |
704 |
74,3 |
705 |
74,3 |
706 |
73,7 |
707 |
71,9 |
708 |
70,5 |
709 |
68,9 |
710 |
67,4 |
711 |
66,0 |
712 |
64,7 |
713 |
63,7 |
714 |
62,9 |
715 |
62,2 |
716 |
61,7 |
717 |
61,2 |
718 |
60,7 |
719 |
60,3 |
720 |
59,9 |
721 |
59,6 |
722 |
59,3 |
723 |
59,0 |
724 |
58,6 |
725 |
58,0 |
726 |
57,5 |
727 |
56,9 |
728 |
56,3 |
729 |
55,9 |
730 |
55,6 |
731 |
55,3 |
732 |
55,1 |
733 |
54,8 |
734 |
54,6 |
735 |
54,5 |
736 |
54,3 |
737 |
53,9 |
738 |
53,4 |
739 |
52,6 |
740 |
51,5 |
741 |
50,2 |
742 |
48,7 |
743 |
47,0 |
744 |
45,1 |
745 |
43,0 |
746 |
40,6 |
747 |
38,1 |
748 |
35,4 |
749 |
32,7 |
750 |
30,0 |
751 |
27,5 |
752 |
25,3 |
753 |
23,4 |
754 |
22,0 |
755 |
20,8 |
756 |
19,8 |
757 |
18,9 |
758 |
18,0 |
759 |
17,0 |
760 |
16,1 |
761 |
15,5 |
762 |
14,4 |
763 |
14,9 |
764 |
15,9 |
765 |
17,1 |
766 |
18,3 |
767 |
19,4 |
768 |
20,4 |
769 |
21,2 |
770 |
21,9 |
771 |
22,7 |
772 |
23,4 |
773 |
24,2 |
774 |
24,3 |
775 |
24,2 |
776 |
24,1 |
777 |
23,8 |
778 |
23,0 |
779 |
22,6 |
780 |
21,7 |
781 |
21,3 |
782 |
20,3 |
783 |
19,1 |
784 |
18,1 |
785 |
16,9 |
786 |
16,0 |
787 |
14,8 |
788 |
14,5 |
789 |
13,7 |
790 |
13,5 |
791 |
12,9 |
792 |
12,7 |
793 |
12,5 |
794 |
12,5 |
795 |
12,6 |
796 |
13,0 |
797 |
13,6 |
798 |
14,6 |
799 |
15,7 |
800 |
17,1 |
801 |
18,7 |
802 |
20,2 |
803 |
21,9 |
804 |
23,6 |
805 |
25,4 |
806 |
27,1 |
807 |
28,9 |
808 |
30,4 |
809 |
32,0 |
810 |
33,4 |
811 |
35,0 |
812 |
36,4 |
813 |
38,1 |
814 |
39,7 |
815 |
41,6 |
816 |
43,3 |
817 |
45,1 |
818 |
46,9 |
819 |
48,7 |
820 |
50,5 |
821 |
52,4 |
822 |
54,1 |
823 |
55,7 |
824 |
56,8 |
825 |
57,9 |
826 |
59,0 |
827 |
59,9 |
828 |
60,7 |
829 |
61,4 |
830 |
62,0 |
831 |
62,5 |
832 |
62,9 |
833 |
63,2 |
834 |
63,4 |
835 |
63,7 |
836 |
64,0 |
837 |
64,4 |
838 |
64,9 |
839 |
65,5 |
840 |
66,2 |
841 |
67,0 |
842 |
67,8 |
843 |
68,6 |
844 |
69,4 |
845 |
70,1 |
846 |
70,9 |
847 |
71,7 |
848 |
72,5 |
849 |
73,2 |
850 |
73,8 |
851 |
74,4 |
852 |
74,7 |
853 |
74,7 |
854 |
74,6 |
855 |
74,2 |
856 |
73,5 |
857 |
72,6 |
858 |
71,8 |
859 |
71,0 |
860 |
70,1 |
861 |
69,4 |
862 |
68,9 |
863 |
68,4 |
864 |
67,9 |
865 |
67,1 |
866 |
65,8 |
867 |
63,9 |
868 |
61,4 |
869 |
58,4 |
870 |
55,4 |
871 |
52,4 |
872 |
50,0 |
873 |
48,3 |
874 |
47,3 |
875 |
46,8 |
876 |
46,9 |
877 |
47,1 |
878 |
47,5 |
879 |
47,8 |
880 |
48,3 |
881 |
48,8 |
882 |
49,5 |
883 |
50,2 |
884 |
50,8 |
885 |
51,4 |
886 |
51,8 |
887 |
51,9 |
888 |
51,7 |
889 |
51,2 |
890 |
50,4 |
891 |
49,2 |
892 |
47,7 |
893 |
46,3 |
894 |
45,1 |
895 |
44,2 |
896 |
43,7 |
897 |
43,4 |
898 |
43,1 |
899 |
42,5 |
900 |
41,8 |
901 |
41,1 |
902 |
40,3 |
903 |
39,7 |
904 |
39,3 |
905 |
39,2 |
906 |
39,3 |
907 |
39,6 |
908 |
40,0 |
909 |
40,7 |
910 |
41,4 |
911 |
42,2 |
912 |
43,1 |
913 |
44,1 |
914 |
44,9 |
915 |
45,6 |
916 |
46,4 |
917 |
47,0 |
918 |
47,8 |
919 |
48,3 |
920 |
48,9 |
921 |
49,4 |
922 |
49,8 |
923 |
49,6 |
924 |
49,3 |
925 |
49,0 |
926 |
48,5 |
927 |
48,0 |
928 |
47,5 |
929 |
47,0 |
930 |
46,9 |
931 |
46,8 |
932 |
46,8 |
933 |
46,8 |
934 |
46,9 |
935 |
46,9 |
936 |
46,9 |
937 |
46,9 |
938 |
46,9 |
939 |
46,8 |
940 |
46,6 |
941 |
46,4 |
942 |
46,0 |
943 |
45,5 |
944 |
45,0 |
945 |
44,5 |
946 |
44,2 |
947 |
43,9 |
948 |
43,7 |
949 |
43,6 |
950 |
43,6 |
951 |
43,5 |
952 |
43,5 |
953 |
43,4 |
954 |
43,3 |
955 |
43,1 |
956 |
42,9 |
957 |
42,7 |
958 |
42,5 |
959 |
42,4 |
960 |
42,2 |
961 |
42,1 |
962 |
42,0 |
963 |
41,8 |
964 |
41,7 |
965 |
41,5 |
966 |
41,3 |
967 |
41,1 |
968 |
40,8 |
969 |
40,3 |
970 |
39,6 |
971 |
38,5 |
972 |
37,0 |
973 |
35,1 |
974 |
33,0 |
975 |
30,6 |
976 |
27,9 |
977 |
25,1 |
978 |
22,0 |
979 |
18,8 |
980 |
15,5 |
981 |
12,3 |
982 |
8,8 |
983 |
6,0 |
984 |
3,6 |
985 |
1,6 |
986 |
0,0 |
987 |
0,0 |
988 |
0,0 |
989 |
0,0 |
990 |
0,0 |
991 |
0,0 |
992 |
0,0 |
993 |
0,0 |
994 |
0,0 |
995 |
0,0 |
996 |
0,0 |
997 |
0,0 |
998 |
0,0 |
999 |
0,0 |
1000 |
0,0 |
1001 |
0,0 |
1002 |
0,0 |
1003 |
0,0 |
1004 |
0,0 |
1005 |
0,0 |
1006 |
0,0 |
1007 |
0,0 |
1008 |
0,0 |
1009 |
0,0 |
1010 |
0,0 |
1011 |
0,0 |
1012 |
0,0 |
1013 |
0,0 |
1014 |
0,0 |
1015 |
0,0 |
1016 |
0,0 |
1017 |
0,0 |
1018 |
0,0 |
1019 |
0,0 |
1020 |
0,0 |
1021 |
0,0 |
1022 |
0,0 |
Tabuľka A1/5
Cyklus WLTC triedy 2, fáza vysokej rýchlosti High2
(1022. sekunda je koniec fázy strednej rýchlosti Medium2 a začiatok fázy vysokej rýchlosti High2)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1023 |
0,0 |
1024 |
0,0 |
1025 |
0,0 |
1026 |
0,0 |
1027 |
1,1 |
1028 |
3,0 |
1029 |
5,7 |
1030 |
8,4 |
1031 |
11,1 |
1032 |
14,0 |
1033 |
17,0 |
1034 |
20,1 |
1035 |
22,7 |
1036 |
23,6 |
1037 |
24,5 |
1038 |
24,8 |
1039 |
25,1 |
1040 |
25,3 |
1041 |
25,5 |
1042 |
25,7 |
1043 |
25,8 |
1044 |
25,9 |
1045 |
26,0 |
1046 |
26,1 |
1047 |
26,3 |
1048 |
26,5 |
1049 |
26,8 |
1050 |
27,1 |
1051 |
27,5 |
1052 |
28,0 |
1053 |
28,6 |
1054 |
29,3 |
1055 |
30,4 |
1056 |
31,8 |
1057 |
33,7 |
1058 |
35,8 |
1059 |
37,8 |
1060 |
39,5 |
1061 |
40,8 |
1062 |
41,8 |
1063 |
42,4 |
1064 |
43,0 |
1065 |
43,4 |
1066 |
44,0 |
1067 |
44,4 |
1068 |
45,0 |
1069 |
45,4 |
1070 |
46,0 |
1071 |
46,4 |
1072 |
47,0 |
1073 |
47,4 |
1074 |
48,0 |
1075 |
48,4 |
1076 |
49,0 |
1077 |
49,4 |
1078 |
50,0 |
1079 |
50,4 |
1080 |
50,8 |
1081 |
51,1 |
1082 |
51,3 |
1083 |
51,3 |
1084 |
51,3 |
1085 |
51,3 |
1086 |
51,3 |
1087 |
51,3 |
1088 |
51,3 |
1089 |
51,4 |
1090 |
51,6 |
1091 |
51,8 |
1092 |
52,1 |
1093 |
52,3 |
1094 |
52,6 |
1095 |
52,8 |
1096 |
52,9 |
1097 |
53,0 |
1098 |
53,0 |
1099 |
53,0 |
1100 |
53,1 |
1101 |
53,2 |
1102 |
53,3 |
1103 |
53,4 |
1104 |
53,5 |
1105 |
53,7 |
1106 |
55,0 |
1107 |
56,8 |
1108 |
58,8 |
1109 |
60,9 |
1110 |
63,0 |
1111 |
65,0 |
1112 |
66,9 |
1113 |
68,6 |
1114 |
70,1 |
1115 |
71,5 |
1116 |
72,8 |
1117 |
73,9 |
1118 |
74,9 |
1119 |
75,7 |
1120 |
76,4 |
1121 |
77,1 |
1122 |
77,6 |
1123 |
78,0 |
1124 |
78,2 |
1125 |
78,4 |
1126 |
78,5 |
1127 |
78,5 |
1128 |
78,6 |
1129 |
78,7 |
1130 |
78,9 |
1131 |
79,1 |
1132 |
79,4 |
1133 |
79,8 |
1134 |
80,1 |
1135 |
80,5 |
1136 |
80,8 |
1137 |
81,0 |
1138 |
81,2 |
1139 |
81,3 |
1140 |
81,2 |
1141 |
81,0 |
1142 |
80,6 |
1143 |
80,0 |
1144 |
79,1 |
1145 |
78,0 |
1146 |
76,8 |
1147 |
75,5 |
1148 |
74,1 |
1149 |
72,9 |
1150 |
71,9 |
1151 |
71,2 |
1152 |
70,9 |
1153 |
71,0 |
1154 |
71,5 |
1155 |
72,3 |
1156 |
73,2 |
1157 |
74,1 |
1158 |
74,9 |
1159 |
75,4 |
1160 |
75,5 |
1161 |
75,2 |
1162 |
74,5 |
1163 |
73,3 |
1164 |
71,7 |
1165 |
69,9 |
1166 |
67,9 |
1167 |
65,7 |
1168 |
63,5 |
1169 |
61,2 |
1170 |
59,0 |
1171 |
56,8 |
1172 |
54,7 |
1173 |
52,7 |
1174 |
50,9 |
1175 |
49,4 |
1176 |
48,1 |
1177 |
47,1 |
1178 |
46,5 |
1179 |
46,3 |
1180 |
46,5 |
1181 |
47,2 |
1182 |
48,3 |
1183 |
49,7 |
1184 |
51,3 |
1185 |
53,0 |
1186 |
54,9 |
1187 |
56,7 |
1188 |
58,6 |
1189 |
60,2 |
1190 |
61,6 |
1191 |
62,2 |
1192 |
62,5 |
1193 |
62,8 |
1194 |
62,9 |
1195 |
63,0 |
1196 |
63,0 |
1197 |
63,1 |
1198 |
63,2 |
1199 |
63,3 |
1200 |
63,5 |
1201 |
63,7 |
1202 |
63,9 |
1203 |
64,1 |
1204 |
64,3 |
1205 |
66,1 |
1206 |
67,9 |
1207 |
69,7 |
1208 |
71,4 |
1209 |
73,1 |
1210 |
74,7 |
1211 |
76,2 |
1212 |
77,5 |
1213 |
78,6 |
1214 |
79,7 |
1215 |
80,6 |
1216 |
81,5 |
1217 |
82,2 |
1218 |
83,0 |
1219 |
83,7 |
1220 |
84,4 |
1221 |
84,9 |
1222 |
85,1 |
1223 |
85,2 |
1224 |
84,9 |
1225 |
84,4 |
1226 |
83,6 |
1227 |
82,7 |
1228 |
81,5 |
1229 |
80,1 |
1230 |
78,7 |
1231 |
77,4 |
1232 |
76,2 |
1233 |
75,4 |
1234 |
74,8 |
1235 |
74,3 |
1236 |
73,8 |
1237 |
73,2 |
1238 |
72,4 |
1239 |
71,6 |
1240 |
70,8 |
1241 |
69,9 |
1242 |
67,9 |
1243 |
65,7 |
1244 |
63,5 |
1245 |
61,2 |
1246 |
59,0 |
1247 |
56,8 |
1248 |
54,7 |
1249 |
52,7 |
1250 |
50,9 |
1251 |
49,4 |
1252 |
48,1 |
1253 |
47,1 |
1254 |
46,5 |
1255 |
46,3 |
1256 |
45,1 |
1257 |
43,0 |
1258 |
40,6 |
1259 |
38,1 |
1260 |
35,4 |
1261 |
32,7 |
1262 |
30,0 |
1263 |
29,9 |
1264 |
30,0 |
1265 |
30,2 |
1266 |
30,4 |
1267 |
30,6 |
1268 |
31,6 |
1269 |
33,0 |
1270 |
33,9 |
1271 |
34,8 |
1272 |
35,7 |
1273 |
36,6 |
1274 |
37,5 |
1275 |
38,4 |
1276 |
39,3 |
1277 |
40,2 |
1278 |
40,8 |
1279 |
41,7 |
1280 |
42,4 |
1281 |
43,1 |
1282 |
43,6 |
1283 |
44,2 |
1284 |
44,8 |
1285 |
45,5 |
1286 |
46,3 |
1287 |
47,2 |
1288 |
48,1 |
1289 |
49,1 |
1290 |
50,0 |
1291 |
51,0 |
1292 |
51,9 |
1293 |
52,7 |
1294 |
53,7 |
1295 |
55,0 |
1296 |
56,8 |
1297 |
58,8 |
1298 |
60,9 |
1299 |
63,0 |
1300 |
65,0 |
1301 |
66,9 |
1302 |
68,6 |
1303 |
70,1 |
1304 |
71,0 |
1305 |
71,8 |
1306 |
72,8 |
1307 |
72,9 |
1308 |
73,0 |
1309 |
72,3 |
1310 |
71,9 |
1311 |
71,3 |
1312 |
70,9 |
1313 |
70,5 |
1314 |
70,0 |
1315 |
69,6 |
1316 |
69,2 |
1317 |
68,8 |
1318 |
68,4 |
1319 |
67,9 |
1320 |
67,5 |
1321 |
67,2 |
1322 |
66,8 |
1323 |
65,6 |
1324 |
63,3 |
1325 |
60,2 |
1326 |
56,2 |
1327 |
52,2 |
1328 |
48,4 |
1329 |
45,0 |
1330 |
41,6 |
1331 |
38,6 |
1332 |
36,4 |
1333 |
34,8 |
1334 |
34,2 |
1335 |
34,7 |
1336 |
36,3 |
1337 |
38,5 |
1338 |
41,0 |
1339 |
43,7 |
1340 |
46,5 |
1341 |
49,1 |
1342 |
51,6 |
1343 |
53,9 |
1344 |
56,0 |
1345 |
57,9 |
1346 |
59,7 |
1347 |
61,2 |
1348 |
62,5 |
1349 |
63,5 |
1350 |
64,3 |
1351 |
65,3 |
1352 |
66,3 |
1353 |
67,3 |
1354 |
68,3 |
1355 |
69,3 |
1356 |
70,3 |
1357 |
70,8 |
1358 |
70,8 |
1359 |
70,8 |
1360 |
70,9 |
1361 |
70,9 |
1362 |
70,9 |
1363 |
70,9 |
1364 |
71,0 |
1365 |
71,0 |
1366 |
71,1 |
1367 |
71,2 |
1368 |
71,3 |
1369 |
71,4 |
1370 |
71,5 |
1371 |
71,7 |
1372 |
71,8 |
1373 |
71,9 |
1374 |
71,9 |
1375 |
71,9 |
1376 |
71,9 |
1377 |
71,9 |
1378 |
71,9 |
1379 |
71,9 |
1380 |
72,0 |
1381 |
72,1 |
1382 |
72,4 |
1383 |
72,7 |
1384 |
73,1 |
1385 |
73,4 |
1386 |
73,8 |
1387 |
74,0 |
1388 |
74,1 |
1389 |
74,0 |
1390 |
73,0 |
1391 |
72,0 |
1392 |
71,0 |
1393 |
70,0 |
1394 |
69,0 |
1395 |
68,0 |
1396 |
67,7 |
1397 |
66,7 |
1398 |
66,6 |
1399 |
66,7 |
1400 |
66,8 |
1401 |
66,9 |
1402 |
66,9 |
1403 |
66,9 |
1404 |
66,9 |
1405 |
66,9 |
1406 |
66,9 |
1407 |
66,9 |
1408 |
67,0 |
1409 |
67,1 |
1410 |
67,3 |
1411 |
67,5 |
1412 |
67,8 |
1413 |
68,2 |
1414 |
68,6 |
1415 |
69,0 |
1416 |
69,3 |
1417 |
69,3 |
1418 |
69,2 |
1419 |
68,8 |
1420 |
68,2 |
1421 |
67,6 |
1422 |
67,4 |
1423 |
67,2 |
1424 |
66,9 |
1425 |
66,3 |
1426 |
65,4 |
1427 |
64,0 |
1428 |
62,4 |
1429 |
60,6 |
1430 |
58,6 |
1431 |
56,7 |
1432 |
54,8 |
1433 |
53,0 |
1434 |
51,3 |
1435 |
49,6 |
1436 |
47,8 |
1437 |
45,5 |
1438 |
42,8 |
1439 |
39,8 |
1440 |
36,5 |
1441 |
33,0 |
1442 |
29,5 |
1443 |
25,8 |
1444 |
22,1 |
1445 |
18,6 |
1446 |
15,3 |
1447 |
12,4 |
1448 |
9,6 |
1449 |
6,6 |
1450 |
3,8 |
1451 |
1,6 |
1452 |
0,0 |
1453 |
0,0 |
1454 |
0,0 |
1455 |
0,0 |
1456 |
0,0 |
1457 |
0,0 |
1458 |
0,0 |
1459 |
0,0 |
1460 |
0,0 |
1461 |
0,0 |
1462 |
0,0 |
1463 |
0,0 |
1464 |
0,0 |
1465 |
0,0 |
1466 |
0,0 |
1467 |
0,0 |
1468 |
0,0 |
1469 |
0,0 |
1470 |
0,0 |
1471 |
0,0 |
1472 |
0,0 |
1473 |
0,0 |
1474 |
0,0 |
1475 |
0,0 |
1476 |
0,0 |
1477 |
0,0 |
Tabuľka A1/6
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
Cyklus WLTC triedy 2, fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High2
(1477. sekunda je koniec fázy vysokej rýchlosti High2 a začiatok fázy veľmi vysokej rýchlosti Extra High2)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1478 |
0,0 |
1479 |
1,1 |
1480 |
2,3 |
1481 |
4,6 |
1482 |
6,5 |
1483 |
8,9 |
1484 |
10,9 |
1485 |
13,5 |
1486 |
15,2 |
1487 |
17,6 |
1488 |
19,3 |
1489 |
21,4 |
1490 |
23,0 |
1491 |
25,0 |
1492 |
26,5 |
1493 |
28,4 |
1494 |
29,8 |
1495 |
31,7 |
1496 |
33,7 |
1497 |
35,8 |
1498 |
38,1 |
1499 |
40,5 |
1500 |
42,2 |
1501 |
43,5 |
1502 |
44,5 |
1503 |
45,2 |
1504 |
45,8 |
1505 |
46,6 |
1506 |
47,4 |
1507 |
48,5 |
1508 |
49,7 |
1509 |
51,3 |
1510 |
52,9 |
1511 |
54,3 |
1512 |
55,6 |
1513 |
56,8 |
1514 |
57,9 |
1515 |
58,9 |
1516 |
59,7 |
1517 |
60,3 |
1518 |
60,7 |
1519 |
60,9 |
1520 |
61,0 |
1521 |
61,1 |
1522 |
61,4 |
1523 |
61,8 |
1524 |
62,5 |
1525 |
63,4 |
1526 |
64,5 |
1527 |
65,7 |
1528 |
66,9 |
1529 |
68,1 |
1530 |
69,1 |
1531 |
70,0 |
1532 |
70,9 |
1533 |
71,8 |
1534 |
72,6 |
1535 |
73,4 |
1536 |
74,0 |
1537 |
74,7 |
1538 |
75,2 |
1539 |
75,7 |
1540 |
76,4 |
1541 |
77,2 |
1542 |
78,2 |
1543 |
78,9 |
1544 |
79,9 |
1545 |
81,1 |
1546 |
82,4 |
1547 |
83,7 |
1548 |
85,4 |
1549 |
87,0 |
1550 |
88,3 |
1551 |
89,5 |
1552 |
90,5 |
1553 |
91,3 |
1554 |
92,2 |
1555 |
93,0 |
1556 |
93,8 |
1557 |
94,6 |
1558 |
95,3 |
1559 |
95,9 |
1560 |
96,6 |
1561 |
97,4 |
1562 |
98,1 |
1563 |
98,7 |
1564 |
99,5 |
1565 |
100,3 |
1566 |
101,1 |
1567 |
101,9 |
1568 |
102,8 |
1569 |
103,8 |
1570 |
105,0 |
1571 |
106,1 |
1572 |
107,4 |
1573 |
108,7 |
1574 |
109,9 |
1575 |
111,2 |
1576 |
112,3 |
1577 |
113,4 |
1578 |
114,4 |
1579 |
115,3 |
1580 |
116,1 |
1581 |
116,8 |
1582 |
117,4 |
1583 |
117,7 |
1584 |
118,2 |
1585 |
118,1 |
1586 |
117,7 |
1587 |
117,0 |
1588 |
116,1 |
1589 |
115,2 |
1590 |
114,4 |
1591 |
113,6 |
1592 |
113,0 |
1593 |
112,6 |
1594 |
112,2 |
1595 |
111,9 |
1596 |
111,6 |
1597 |
111,2 |
1598 |
110,7 |
1599 |
110,1 |
1600 |
109,3 |
1601 |
108,4 |
1602 |
107,4 |
1603 |
106,7 |
1604 |
106,3 |
1605 |
106,2 |
1606 |
106,4 |
1607 |
107,0 |
1608 |
107,5 |
1609 |
107,9 |
1610 |
108,4 |
1611 |
108,9 |
1612 |
109,5 |
1613 |
110,2 |
1614 |
110,9 |
1615 |
111,6 |
1616 |
112,2 |
1617 |
112,8 |
1618 |
113,3 |
1619 |
113,7 |
1620 |
114,1 |
1621 |
114,4 |
1622 |
114,6 |
1623 |
114,7 |
1624 |
114,7 |
1625 |
114,7 |
1626 |
114,6 |
1627 |
114,5 |
1628 |
114,5 |
1629 |
114,5 |
1630 |
114,7 |
1631 |
115,0 |
1632 |
115,6 |
1633 |
116,4 |
1634 |
117,3 |
1635 |
118,2 |
1636 |
118,8 |
1637 |
119,3 |
1638 |
119,6 |
1639 |
119,7 |
1640 |
119,5 |
1641 |
119,3 |
1642 |
119,2 |
1643 |
119,0 |
1644 |
118,8 |
1645 |
118,8 |
1646 |
118,8 |
1647 |
118,8 |
1648 |
118,8 |
1649 |
118,9 |
1650 |
119,0 |
1651 |
119,0 |
1652 |
119,1 |
1653 |
119,2 |
1654 |
119,4 |
1655 |
119,6 |
1656 |
119,9 |
1657 |
120,1 |
1658 |
120,3 |
1659 |
120,4 |
1660 |
120,5 |
1661 |
120,5 |
1662 |
120,5 |
1663 |
120,5 |
1664 |
120,4 |
1665 |
120,3 |
1666 |
120,1 |
1667 |
119,9 |
1668 |
119,6 |
1669 |
119,5 |
1670 |
119,4 |
1671 |
119,3 |
1672 |
119,3 |
1673 |
119,4 |
1674 |
119,5 |
1675 |
119,5 |
1676 |
119,6 |
1677 |
119,6 |
1678 |
119,6 |
1679 |
119,4 |
1680 |
119,3 |
1681 |
119,0 |
1682 |
118,8 |
1683 |
118,7 |
1684 |
118,8 |
1685 |
119,0 |
1686 |
119,2 |
1687 |
119,6 |
1688 |
120,0 |
1689 |
120,3 |
1690 |
120,5 |
1691 |
120,7 |
1692 |
120,9 |
1693 |
121,0 |
1694 |
121,1 |
1695 |
121,2 |
1696 |
121,3 |
1697 |
121,4 |
1698 |
121,5 |
1699 |
121,5 |
1700 |
121,5 |
1701 |
121,4 |
1702 |
121,3 |
1703 |
121,1 |
1704 |
120,9 |
1705 |
120,6 |
1706 |
120,4 |
1707 |
120,2 |
1708 |
120,1 |
1709 |
119,9 |
1710 |
119,8 |
1711 |
119,8 |
1712 |
119,9 |
1713 |
120,0 |
1714 |
120,2 |
1715 |
120,4 |
1716 |
120,8 |
1717 |
121,1 |
1718 |
121,6 |
1719 |
121,8 |
1720 |
122,1 |
1721 |
122,4 |
1722 |
122,7 |
1723 |
122,8 |
1724 |
123,1 |
1725 |
123,1 |
1726 |
122,8 |
1727 |
122,3 |
1728 |
121,3 |
1729 |
119,9 |
1730 |
118,1 |
1731 |
115,9 |
1732 |
113,5 |
1733 |
111,1 |
1734 |
108,6 |
1735 |
106,2 |
1736 |
104,0 |
1737 |
101,1 |
1738 |
98,3 |
1739 |
95,7 |
1740 |
93,5 |
1741 |
91,5 |
1742 |
90,7 |
1743 |
90,4 |
1744 |
90,2 |
1745 |
90,2 |
1746 |
90,1 |
1747 |
90,0 |
1748 |
89,8 |
1749 |
89,6 |
1750 |
89,4 |
1751 |
89,2 |
1752 |
88,9 |
1753 |
88,5 |
1754 |
88,1 |
1755 |
87,6 |
1756 |
87,1 |
1757 |
86,6 |
1758 |
86,1 |
1759 |
85,5 |
1760 |
85,0 |
1761 |
84,4 |
1762 |
83,8 |
1763 |
83,2 |
1764 |
82,6 |
1765 |
81,9 |
1766 |
81,1 |
1767 |
80,0 |
1768 |
78,7 |
1769 |
76,9 |
1770 |
74,6 |
1771 |
72,0 |
1772 |
69,0 |
1773 |
65,6 |
1774 |
62,1 |
1775 |
58,5 |
1776 |
54,7 |
1777 |
50,9 |
1778 |
47,3 |
1779 |
43,8 |
1780 |
40,4 |
1781 |
37,4 |
1782 |
34,3 |
1783 |
31,3 |
1784 |
28,3 |
1785 |
25,2 |
1786 |
22,0 |
1787 |
18,9 |
1788 |
16,1 |
1789 |
13,4 |
1790 |
11,1 |
1791 |
8,9 |
1792 |
6,9 |
1793 |
4,9 |
1794 |
2,8 |
1795 |
0,0 |
1796 |
0,0 |
1797 |
0,0 |
1798 |
0,0 |
1799 |
0,0 |
1800 |
0,0 |
6. Cyklus WLTC triedy 3
Obrázok A1/7
Cyklus WLTC triedy 3, fáza nízkej rýchlosti Low3
Obrázok A1/8
Cyklus WLTC triedy 3a, fáza strednej rýchlosti Medium3a
Obrázok A1/9
Cyklus WLTC triedy 3b, fáza strednej rýchlosti Medium3b
Obrázok A1/10
Cyklus WLTC triedy 3a, fáza vysokej rýchlosti High3a
Obrázok A1/11
Cyklus WLTC triedy 3b, fáza vysokej rýchlosti High3b
Obrázok A1/12
Tento obrázok sa vzťahuje len na úroveň 1A;
Cyklus WLTC triedy 3, fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High3
Tabuľka A1/7
Cyklus WLTC triedy 3, fáza nízkej rýchlosti Low3
(589. sekunda je koniec fázy nízkej rýchlosti Low3 a začiatok fázy strednej rýchlosti Medium3)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
0 |
0,0 |
1 |
0,0 |
2 |
0,0 |
3 |
0,0 |
4 |
0,0 |
5 |
0,0 |
6 |
0,0 |
7 |
0,0 |
8 |
0,0 |
9 |
0,0 |
10 |
0,0 |
11 |
0,0 |
12 |
0,2 |
13 |
1,7 |
14 |
5,4 |
15 |
9,9 |
16 |
13,1 |
17 |
16,9 |
18 |
21,7 |
19 |
26,0 |
20 |
27,5 |
21 |
28,1 |
22 |
28,3 |
23 |
28,8 |
24 |
29,1 |
25 |
30,8 |
26 |
31,9 |
27 |
34,1 |
28 |
36,6 |
29 |
39,1 |
30 |
41,3 |
31 |
42,5 |
32 |
43,3 |
33 |
43,9 |
34 |
44,4 |
35 |
44,5 |
36 |
44,2 |
37 |
42,7 |
38 |
39,9 |
39 |
37,0 |
40 |
34,6 |
41 |
32,3 |
42 |
29,0 |
43 |
25,1 |
44 |
22,2 |
45 |
20,9 |
46 |
20,4 |
47 |
19,5 |
48 |
18,4 |
49 |
17,8 |
50 |
17,8 |
51 |
17,4 |
52 |
15,7 |
53 |
13,1 |
54 |
12,1 |
55 |
12,0 |
56 |
12,0 |
57 |
12,0 |
58 |
12,3 |
59 |
12,6 |
60 |
14,7 |
61 |
15,3 |
62 |
15,9 |
63 |
16,2 |
64 |
17,1 |
65 |
17,8 |
66 |
18,1 |
67 |
18,4 |
68 |
20,3 |
69 |
23,2 |
70 |
26,5 |
71 |
29,8 |
72 |
32,6 |
73 |
34,4 |
74 |
35,5 |
75 |
36,4 |
76 |
37,4 |
77 |
38,5 |
78 |
39,3 |
79 |
39,5 |
80 |
39,0 |
81 |
38,5 |
82 |
37,3 |
83 |
37,0 |
84 |
36,7 |
85 |
35,9 |
86 |
35,3 |
87 |
34,6 |
88 |
34,2 |
89 |
31,9 |
90 |
27,3 |
91 |
22,0 |
92 |
17,0 |
93 |
14,2 |
94 |
12,0 |
95 |
9,1 |
96 |
5,8 |
97 |
3,6 |
98 |
2,2 |
99 |
0,0 |
100 |
0,0 |
101 |
0,0 |
102 |
0,0 |
103 |
0,0 |
104 |
0,0 |
105 |
0,0 |
106 |
0,0 |
107 |
0,0 |
108 |
0,0 |
109 |
0,0 |
110 |
0,0 |
111 |
0,0 |
112 |
0,0 |
113 |
0,0 |
114 |
0,0 |
115 |
0,0 |
116 |
0,0 |
117 |
0,0 |
118 |
0,0 |
119 |
0,0 |
120 |
0,0 |
121 |
0,0 |
122 |
0,0 |
123 |
0,0 |
124 |
0,0 |
125 |
0,0 |
126 |
0,0 |
127 |
0,0 |
128 |
0,0 |
129 |
0,0 |
130 |
0,0 |
131 |
0,0 |
132 |
0,0 |
133 |
0,0 |
134 |
0,0 |
135 |
0,0 |
136 |
0,0 |
137 |
0,0 |
138 |
0,2 |
139 |
1,9 |
140 |
6,1 |
141 |
11,7 |
142 |
16,4 |
143 |
18,9 |
144 |
19,9 |
145 |
20,8 |
146 |
22,8 |
147 |
25,4 |
148 |
27,7 |
149 |
29,2 |
150 |
29,8 |
151 |
29,4 |
152 |
27,2 |
153 |
22,6 |
154 |
17,3 |
155 |
13,3 |
156 |
12,0 |
157 |
12,6 |
158 |
14,1 |
159 |
17,2 |
160 |
20,1 |
161 |
23,4 |
162 |
25,5 |
163 |
27,6 |
164 |
29,5 |
165 |
31,1 |
166 |
32,1 |
167 |
33,2 |
168 |
35,2 |
169 |
37,2 |
170 |
38,0 |
171 |
37,4 |
172 |
35,1 |
173 |
31,0 |
174 |
27,1 |
175 |
25,3 |
176 |
25,1 |
177 |
25,9 |
178 |
27,8 |
179 |
29,2 |
180 |
29,6 |
181 |
29,5 |
182 |
29,2 |
183 |
28,3 |
184 |
26,1 |
185 |
23,6 |
186 |
21,0 |
187 |
18,9 |
188 |
17,1 |
189 |
15,7 |
190 |
14,5 |
191 |
13,7 |
192 |
12,9 |
193 |
12,5 |
194 |
12,2 |
195 |
12,0 |
196 |
12,0 |
197 |
12,0 |
198 |
12,0 |
199 |
12,5 |
200 |
13,0 |
201 |
14,0 |
202 |
15,0 |
203 |
16,5 |
204 |
19,0 |
205 |
21,2 |
206 |
23,8 |
207 |
26,9 |
208 |
29,6 |
209 |
32,0 |
210 |
35,2 |
211 |
37,5 |
212 |
39,2 |
213 |
40,5 |
214 |
41,6 |
215 |
43,1 |
216 |
45,0 |
217 |
47,1 |
218 |
49,0 |
219 |
50,6 |
220 |
51,8 |
221 |
52,7 |
222 |
53,1 |
223 |
53,5 |
224 |
53,8 |
225 |
54,2 |
226 |
54,8 |
227 |
55,3 |
228 |
55,8 |
229 |
56,2 |
230 |
56,5 |
231 |
56,5 |
232 |
56,2 |
233 |
54,9 |
234 |
52,9 |
235 |
51,0 |
236 |
49,8 |
237 |
49,2 |
238 |
48,4 |
239 |
46,9 |
240 |
44,3 |
241 |
41,5 |
242 |
39,5 |
243 |
37,0 |
244 |
34,6 |
245 |
32,3 |
246 |
29,0 |
247 |
25,1 |
248 |
22,2 |
249 |
20,9 |
250 |
20,4 |
251 |
19,5 |
252 |
18,4 |
253 |
17,8 |
254 |
17,8 |
255 |
17,4 |
256 |
15,7 |
257 |
14,5 |
258 |
15,4 |
259 |
17,9 |
260 |
20,6 |
261 |
23,2 |
262 |
25,7 |
263 |
28,7 |
264 |
32,5 |
265 |
36,1 |
266 |
39,0 |
267 |
40,8 |
268 |
42,9 |
269 |
44,4 |
270 |
45,9 |
271 |
46,0 |
272 |
45,6 |
273 |
45,3 |
274 |
43,7 |
275 |
40,8 |
276 |
38,0 |
277 |
34,4 |
278 |
30,9 |
279 |
25,5 |
280 |
21,4 |
281 |
20,2 |
282 |
22,9 |
283 |
26,6 |
284 |
30,2 |
285 |
34,1 |
286 |
37,4 |
287 |
40,7 |
288 |
44,0 |
289 |
47,3 |
290 |
49,2 |
291 |
49,8 |
292 |
49,2 |
293 |
48,1 |
294 |
47,3 |
295 |
46,8 |
296 |
46,7 |
297 |
46,8 |
298 |
47,1 |
299 |
47,3 |
300 |
47,3 |
301 |
47,1 |
302 |
46,6 |
303 |
45,8 |
304 |
44,8 |
305 |
43,3 |
306 |
41,8 |
307 |
40,8 |
308 |
40,3 |
309 |
40,1 |
310 |
39,7 |
311 |
39,2 |
312 |
38,5 |
313 |
37,4 |
314 |
36,0 |
315 |
34,4 |
316 |
33,0 |
317 |
31,7 |
318 |
30,0 |
319 |
28,0 |
320 |
26,1 |
321 |
25,6 |
322 |
24,9 |
323 |
24,9 |
324 |
24,3 |
325 |
23,9 |
326 |
23,9 |
327 |
23,6 |
328 |
23,3 |
329 |
20,5 |
330 |
17,5 |
331 |
16,9 |
332 |
16,7 |
333 |
15,9 |
334 |
15,6 |
335 |
15,0 |
336 |
14,5 |
337 |
14,3 |
338 |
14,5 |
339 |
15,4 |
340 |
17,8 |
341 |
21,1 |
342 |
24,1 |
343 |
25,0 |
344 |
25,3 |
345 |
25,5 |
346 |
26,4 |
347 |
26,6 |
348 |
27,1 |
349 |
27,7 |
350 |
28,1 |
351 |
28,2 |
352 |
28,1 |
353 |
28,0 |
354 |
27,9 |
355 |
27,9 |
356 |
28,1 |
357 |
28,2 |
358 |
28,0 |
359 |
26,9 |
360 |
25,0 |
361 |
23,2 |
362 |
21,9 |
363 |
21,1 |
364 |
20,7 |
365 |
20,7 |
366 |
20,8 |
367 |
21,2 |
368 |
22,1 |
369 |
23,5 |
370 |
24,3 |
371 |
24,5 |
372 |
23,8 |
373 |
21,3 |
374 |
17,7 |
375 |
14,4 |
376 |
11,9 |
377 |
10,2 |
378 |
8,9 |
379 |
8,0 |
380 |
7,2 |
381 |
6,1 |
382 |
4,9 |
383 |
3,7 |
384 |
2,3 |
385 |
0,9 |
386 |
0,0 |
387 |
0,0 |
388 |
0,0 |
389 |
0,0 |
390 |
0,0 |
391 |
0,0 |
392 |
0,5 |
393 |
2,1 |
394 |
4,8 |
395 |
8,3 |
396 |
12,3 |
397 |
16,6 |
398 |
20,9 |
399 |
24,2 |
400 |
25,6 |
401 |
25,6 |
402 |
24,9 |
403 |
23,3 |
404 |
21,6 |
405 |
20,2 |
406 |
18,7 |
407 |
17,0 |
408 |
15,3 |
409 |
14,2 |
410 |
13,9 |
411 |
14,0 |
412 |
14,2 |
413 |
14,5 |
414 |
14,9 |
415 |
15,9 |
416 |
17,4 |
417 |
18,7 |
418 |
19,1 |
419 |
18,8 |
420 |
17,6 |
421 |
16,6 |
422 |
16,2 |
423 |
16,4 |
424 |
17,2 |
425 |
19,1 |
426 |
22,6 |
427 |
27,4 |
428 |
31,6 |
429 |
33,4 |
430 |
33,5 |
431 |
32,8 |
432 |
31,9 |
433 |
31,3 |
434 |
31,1 |
435 |
30,6 |
436 |
29,2 |
437 |
26,7 |
438 |
23,0 |
439 |
18,2 |
440 |
12,9 |
441 |
7,7 |
442 |
3,8 |
443 |
1,3 |
444 |
0,2 |
445 |
0,0 |
446 |
0,0 |
447 |
0,0 |
448 |
0,0 |
449 |
0,0 |
450 |
0,0 |
451 |
0,0 |
452 |
0,0 |
453 |
0,0 |
454 |
0,0 |
455 |
0,0 |
456 |
0,0 |
457 |
0,0 |
458 |
0,0 |
459 |
0,0 |
460 |
0,0 |
461 |
0,0 |
462 |
0,0 |
463 |
0,0 |
464 |
0,0 |
465 |
0,0 |
466 |
0,0 |
467 |
0,0 |
468 |
0,0 |
469 |
0,0 |
470 |
0,0 |
471 |
0,0 |
472 |
0,0 |
473 |
0,0 |
474 |
0,0 |
475 |
0,0 |
476 |
0,0 |
477 |
0,0 |
478 |
0,0 |
479 |
0,0 |
480 |
0,0 |
481 |
0,0 |
482 |
0,0 |
483 |
0,0 |
484 |
0,0 |
485 |
0,0 |
486 |
0,0 |
487 |
0,0 |
488 |
0,0 |
489 |
0,0 |
490 |
0,0 |
491 |
0,0 |
492 |
0,0 |
493 |
0,0 |
494 |
0,0 |
495 |
0,0 |
496 |
0,0 |
497 |
0,0 |
498 |
0,0 |
499 |
0,0 |
500 |
0,0 |
501 |
0,0 |
502 |
0,0 |
503 |
0,0 |
504 |
0,0 |
505 |
0,0 |
506 |
0,0 |
507 |
0,0 |
508 |
0,0 |
509 |
0,0 |
510 |
0,0 |
511 |
0,0 |
512 |
0,5 |
513 |
2,5 |
514 |
6,6 |
515 |
11,8 |
516 |
16,8 |
517 |
20,5 |
518 |
21,9 |
519 |
21,9 |
520 |
21,3 |
521 |
20,3 |
522 |
19,2 |
523 |
17,8 |
524 |
15,5 |
525 |
11,9 |
526 |
7,6 |
527 |
4,0 |
528 |
2,0 |
529 |
1,0 |
530 |
0,0 |
531 |
0,0 |
532 |
0,0 |
533 |
0,2 |
534 |
1,2 |
535 |
3,2 |
536 |
5,2 |
537 |
8,2 |
538 |
13 |
539 |
18,8 |
540 |
23,1 |
541 |
24,5 |
542 |
24,5 |
543 |
24,3 |
544 |
23,6 |
545 |
22,3 |
546 |
20,1 |
547 |
18,5 |
548 |
17,2 |
549 |
16,3 |
550 |
15,4 |
551 |
14,7 |
552 |
14,3 |
553 |
13,7 |
554 |
13,3 |
555 |
13,1 |
556 |
13,1 |
557 |
13,3 |
558 |
13,8 |
559 |
14,5 |
560 |
16,5 |
561 |
17,0 |
562 |
17,0 |
563 |
17,0 |
564 |
15,4 |
565 |
10,1 |
566 |
4,8 |
567 |
0,0 |
568 |
0,0 |
569 |
0,0 |
570 |
0,0 |
571 |
0,0 |
572 |
0,0 |
573 |
0,0 |
574 |
0,0 |
575 |
0,0 |
576 |
0,0 |
577 |
0,0 |
578 |
0,0 |
579 |
0,0 |
580 |
0,0 |
581 |
0,0 |
582 |
0,0 |
583 |
0,0 |
584 |
0,0 |
585 |
0,0 |
586 |
0,0 |
587 |
0,0 |
588 |
0,0 |
589 |
0,0 |
Tabuľka A1/8
Cyklus WLTC triedy 3a, fáza strednej rýchlosti Medium3a
(589. sekunda je koniec fázy nízkej rýchlosti Low3 a začiatok fázy strednej rýchlosti Medium3a)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
590 |
0,0 |
591 |
0,0 |
592 |
0,0 |
593 |
0,0 |
594 |
0,0 |
595 |
0,0 |
596 |
0,0 |
597 |
0,0 |
598 |
0,0 |
599 |
0,0 |
600 |
0,0 |
601 |
1,0 |
602 |
2,1 |
603 |
5,2 |
604 |
9,2 |
605 |
13,5 |
606 |
18,1 |
607 |
22,3 |
608 |
26,0 |
609 |
29,3 |
610 |
32,8 |
611 |
36,0 |
612 |
39,2 |
613 |
42,5 |
614 |
45,7 |
615 |
48,2 |
616 |
48,4 |
617 |
48,2 |
618 |
47,8 |
619 |
47,0 |
620 |
45,9 |
621 |
44,9 |
622 |
44,4 |
623 |
44,3 |
624 |
44,5 |
625 |
45,1 |
626 |
45,7 |
627 |
46,0 |
628 |
46,0 |
629 |
46,0 |
630 |
46,1 |
631 |
46,7 |
632 |
47,7 |
633 |
48,9 |
634 |
50,3 |
635 |
51,6 |
636 |
52,6 |
637 |
53,0 |
638 |
53,0 |
639 |
52,9 |
640 |
52,7 |
641 |
52,6 |
642 |
53,1 |
643 |
54,3 |
644 |
55,2 |
645 |
55,5 |
646 |
55,9 |
647 |
56,3 |
648 |
56,7 |
649 |
56,9 |
650 |
56,8 |
651 |
56,0 |
652 |
54,2 |
653 |
52,1 |
654 |
50,1 |
655 |
47,2 |
656 |
43,2 |
657 |
39,2 |
658 |
36,5 |
659 |
34,3 |
660 |
31,0 |
661 |
26,0 |
662 |
20,7 |
663 |
15,4 |
664 |
13,1 |
665 |
12,0 |
666 |
12,5 |
667 |
14,0 |
668 |
19,0 |
669 |
23,2 |
670 |
28,0 |
671 |
32,0 |
672 |
34,0 |
673 |
36,0 |
674 |
38,0 |
675 |
40,0 |
676 |
40,3 |
677 |
40,5 |
678 |
39,0 |
679 |
35,7 |
680 |
31,8 |
681 |
27,1 |
682 |
22,8 |
683 |
21,1 |
684 |
18,9 |
685 |
18,9 |
686 |
21,3 |
687 |
23,9 |
688 |
25,9 |
689 |
28,4 |
690 |
30,3 |
691 |
30,9 |
692 |
31,1 |
693 |
31,8 |
694 |
32,7 |
695 |
33,2 |
696 |
32,4 |
697 |
28,3 |
698 |
25,8 |
699 |
23,1 |
700 |
21,8 |
701 |
21,2 |
702 |
21,0 |
703 |
21,0 |
704 |
20,9 |
705 |
19,9 |
706 |
17,9 |
707 |
15,1 |
708 |
12,8 |
709 |
12,0 |
710 |
13,2 |
711 |
17,1 |
712 |
21,1 |
713 |
21,8 |
714 |
21,2 |
715 |
18,5 |
716 |
13,9 |
717 |
12,0 |
718 |
12,0 |
719 |
13,0 |
720 |
16,3 |
721 |
20,5 |
722 |
23,9 |
723 |
26,0 |
724 |
28,0 |
725 |
31,5 |
726 |
33,4 |
727 |
36,0 |
728 |
37,8 |
729 |
40,2 |
730 |
41,6 |
731 |
41,9 |
732 |
42,0 |
733 |
42,2 |
734 |
42,4 |
735 |
42,7 |
736 |
43,1 |
737 |
43,7 |
738 |
44,0 |
739 |
44,1 |
740 |
45,3 |
741 |
46,4 |
742 |
47,2 |
743 |
47,3 |
744 |
47,4 |
745 |
47,4 |
746 |
47,5 |
747 |
47,9 |
748 |
48,6 |
749 |
49,4 |
750 |
49,8 |
751 |
49,8 |
752 |
49,7 |
753 |
49,3 |
754 |
48,5 |
755 |
47,6 |
756 |
46,3 |
757 |
43,7 |
758 |
39,3 |
759 |
34,1 |
760 |
29,0 |
761 |
23,7 |
762 |
18,4 |
763 |
14,3 |
764 |
12,0 |
765 |
12,8 |
766 |
16,0 |
767 |
20,4 |
768 |
24,0 |
769 |
29,0 |
770 |
32,2 |
771 |
36,8 |
772 |
39,4 |
773 |
43,2 |
774 |
45,8 |
775 |
49,2 |
776 |
51,4 |
777 |
54,2 |
778 |
56,0 |
779 |
58,3 |
780 |
59,8 |
781 |
61,7 |
782 |
62,7 |
783 |
63,3 |
784 |
63,6 |
785 |
64,0 |
786 |
64,7 |
787 |
65,2 |
788 |
65,3 |
789 |
65,3 |
790 |
65,4 |
791 |
65,7 |
792 |
66,0 |
793 |
65,6 |
794 |
63,5 |
795 |
59,7 |
796 |
54,6 |
797 |
49,3 |
798 |
44,9 |
799 |
42,3 |
800 |
41,4 |
801 |
41,3 |
802 |
43,0 |
803 |
45,0 |
804 |
46,5 |
805 |
48,3 |
806 |
49,5 |
807 |
51,2 |
808 |
52,2 |
809 |
51,6 |
810 |
49,7 |
811 |
47,4 |
812 |
43,7 |
813 |
39,7 |
814 |
35,5 |
815 |
31,1 |
816 |
26,3 |
817 |
21,9 |
818 |
18,0 |
819 |
17,0 |
820 |
18,0 |
821 |
21,4 |
822 |
24,8 |
823 |
27,9 |
824 |
30,8 |
825 |
33,0 |
826 |
35,1 |
827 |
37,1 |
828 |
38,9 |
829 |
41,4 |
830 |
44,0 |
831 |
46,3 |
832 |
47,7 |
833 |
48,2 |
834 |
48,7 |
835 |
49,3 |
836 |
49,8 |
837 |
50,2 |
838 |
50,9 |
839 |
51,8 |
840 |
52,5 |
841 |
53,3 |
842 |
54,5 |
843 |
55,7 |
844 |
56,5 |
845 |
56,8 |
846 |
57,0 |
847 |
57,2 |
848 |
57,7 |
849 |
58,7 |
850 |
60,1 |
851 |
61,1 |
852 |
61,7 |
853 |
62,3 |
854 |
62,9 |
855 |
63,3 |
856 |
63,4 |
857 |
63,5 |
858 |
63,9 |
859 |
64,4 |
860 |
65,0 |
861 |
65,6 |
862 |
66,6 |
863 |
67,4 |
864 |
68,2 |
865 |
69,1 |
866 |
70,0 |
867 |
70,8 |
868 |
71,5 |
869 |
72,4 |
870 |
73,0 |
871 |
73,7 |
872 |
74,4 |
873 |
74,9 |
874 |
75,3 |
875 |
75,6 |
876 |
75,8 |
877 |
76,6 |
878 |
76,5 |
879 |
76,2 |
880 |
75,8 |
881 |
75,4 |
882 |
74,8 |
883 |
73,9 |
884 |
72,7 |
885 |
71,3 |
886 |
70,4 |
887 |
70,0 |
888 |
70,0 |
889 |
69,0 |
890 |
68,0 |
891 |
67,3 |
892 |
66,2 |
893 |
64,8 |
894 |
63,6 |
895 |
62,6 |
896 |
62,1 |
897 |
61,9 |
898 |
61,9 |
899 |
61,8 |
900 |
61,5 |
901 |
60,9 |
902 |
59,7 |
903 |
54,6 |
904 |
49,3 |
905 |
44,9 |
906 |
42,3 |
907 |
41,4 |
908 |
41,3 |
909 |
42,1 |
910 |
44,7 |
911 |
46,0 |
912 |
48,8 |
913 |
50,1 |
914 |
51,3 |
915 |
54,1 |
916 |
55,2 |
917 |
56,2 |
918 |
56,1 |
919 |
56,1 |
920 |
56,5 |
921 |
57,5 |
922 |
59,2 |
923 |
60,7 |
924 |
61,8 |
925 |
62,3 |
926 |
62,7 |
927 |
62,0 |
928 |
61,3 |
929 |
60,9 |
930 |
60,5 |
931 |
60,2 |
932 |
59,8 |
933 |
59,4 |
934 |
58,6 |
935 |
57,5 |
936 |
56,6 |
937 |
56,0 |
938 |
55,5 |
939 |
55,0 |
940 |
54,4 |
941 |
54,1 |
942 |
54,0 |
943 |
53,9 |
944 |
53,9 |
945 |
54,0 |
946 |
54,2 |
947 |
55,0 |
948 |
55,8 |
949 |
56,2 |
950 |
56,1 |
951 |
55,1 |
952 |
52,7 |
953 |
48,4 |
954 |
43,1 |
955 |
37,8 |
956 |
32,5 |
957 |
27,2 |
958 |
25,1 |
959 |
27,0 |
960 |
29,8 |
961 |
33,8 |
962 |
37,0 |
963 |
40,7 |
964 |
43,0 |
965 |
45,6 |
966 |
46,9 |
967 |
47,0 |
968 |
46,9 |
969 |
46,5 |
970 |
45,8 |
971 |
44,3 |
972 |
41,3 |
973 |
36,5 |
974 |
31,7 |
975 |
27,0 |
976 |
24,7 |
977 |
19,3 |
978 |
16,0 |
979 |
13,2 |
980 |
10,7 |
981 |
8,8 |
982 |
7,2 |
983 |
5,5 |
984 |
3,2 |
985 |
1,1 |
986 |
0,0 |
987 |
0,0 |
988 |
0,0 |
989 |
0,0 |
990 |
0,0 |
991 |
0,0 |
992 |
0,0 |
993 |
0,0 |
994 |
0,0 |
995 |
0,0 |
996 |
0,0 |
997 |
0,0 |
998 |
0,0 |
999 |
0,0 |
1000 |
0,0 |
1001 |
0,0 |
1002 |
0,0 |
1003 |
0,0 |
1004 |
0,0 |
1005 |
0,0 |
1006 |
0,0 |
1007 |
0,0 |
1008 |
0,0 |
1009 |
0,0 |
1010 |
0,0 |
1011 |
0,0 |
1012 |
0,0 |
1013 |
0,0 |
1014 |
0,0 |
1015 |
0,0 |
1016 |
0,0 |
1017 |
0,0 |
1018 |
0,0 |
1019 |
0,0 |
1020 |
0,0 |
1021 |
0,0 |
1022 |
0,0 |
Tabuľka A1/9
Cyklus WLTC triedy 3b, fáza strednej rýchlosti Medium3b
(589. sekunda je koniec fázy nízkej rýchlosti Low3 a začiatok fázy strednej rýchlosti Medium3b)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
590 |
0,0 |
591 |
0,0 |
592 |
0,0 |
593 |
0,0 |
594 |
0,0 |
595 |
0,0 |
596 |
0,0 |
597 |
0,0 |
598 |
0,0 |
599 |
0,0 |
600 |
0,0 |
601 |
1,0 |
602 |
2,1 |
603 |
4,8 |
604 |
9,1 |
605 |
14,2 |
606 |
19,8 |
607 |
25,5 |
608 |
30,5 |
609 |
34,8 |
610 |
38,8 |
611 |
42,9 |
612 |
46,4 |
613 |
48,3 |
614 |
48,7 |
615 |
48,5 |
616 |
48,4 |
617 |
48,2 |
618 |
47,8 |
619 |
47,0 |
620 |
45,9 |
621 |
44,9 |
622 |
44,4 |
623 |
44,3 |
624 |
44,5 |
625 |
45,1 |
626 |
45,7 |
627 |
46,0 |
628 |
46,0 |
629 |
46,0 |
630 |
46,1 |
631 |
46,7 |
632 |
47,7 |
633 |
48,9 |
634 |
50,3 |
635 |
51,6 |
636 |
52,6 |
637 |
53,0 |
638 |
53,0 |
639 |
52,9 |
640 |
52,7 |
641 |
52,6 |
642 |
53,1 |
643 |
54,3 |
644 |
55,2 |
645 |
55,5 |
646 |
55,9 |
647 |
56,3 |
648 |
56,7 |
649 |
56,9 |
650 |
56,8 |
651 |
56,0 |
652 |
54,2 |
653 |
52,1 |
654 |
50,1 |
655 |
47,2 |
656 |
43,2 |
657 |
39,2 |
658 |
36,5 |
659 |
34,3 |
660 |
31,0 |
661 |
26,0 |
662 |
20,7 |
663 |
15,4 |
664 |
13,1 |
665 |
12,0 |
666 |
12,5 |
667 |
14,0 |
668 |
19,0 |
669 |
23,2 |
670 |
28,0 |
671 |
32,0 |
672 |
34,0 |
673 |
36,0 |
674 |
38,0 |
675 |
40,0 |
676 |
40,3 |
677 |
40,5 |
678 |
39,0 |
679 |
35,7 |
680 |
31,8 |
681 |
27,1 |
682 |
22,8 |
683 |
21,1 |
684 |
18,9 |
685 |
18,9 |
686 |
21,3 |
687 |
23,9 |
688 |
25,9 |
689 |
28,4 |
690 |
30,3 |
691 |
30,9 |
692 |
31,1 |
693 |
31,8 |
694 |
32,7 |
695 |
33,2 |
696 |
32,4 |
697 |
28,3 |
698 |
25,8 |
699 |
23,1 |
700 |
21,8 |
701 |
21,2 |
702 |
21,0 |
703 |
21,0 |
704 |
20,9 |
705 |
19,9 |
706 |
17,9 |
707 |
15,1 |
708 |
12,8 |
709 |
12,0 |
710 |
13,2 |
711 |
17,1 |
712 |
21,1 |
713 |
21,8 |
714 |
21,2 |
715 |
18,5 |
716 |
13,9 |
717 |
12,0 |
718 |
12,0 |
719 |
13,0 |
720 |
16,0 |
721 |
18,5 |
722 |
20,6 |
723 |
22,5 |
724 |
24,0 |
725 |
26,6 |
726 |
29,9 |
727 |
34,8 |
728 |
37,8 |
729 |
40,2 |
730 |
41,6 |
731 |
41,9 |
732 |
42,0 |
733 |
42,2 |
734 |
42,4 |
735 |
42,7 |
736 |
43,1 |
737 |
43,7 |
738 |
44,0 |
739 |
44,1 |
740 |
45,3 |
741 |
46,4 |
742 |
47,2 |
743 |
47,3 |
744 |
47,4 |
745 |
47,4 |
746 |
47,5 |
747 |
47,9 |
748 |
48,6 |
749 |
49,4 |
750 |
49,8 |
751 |
49,8 |
752 |
49,7 |
753 |
49,3 |
754 |
48,5 |
755 |
47,6 |
756 |
46,3 |
757 |
43,7 |
758 |
39,3 |
759 |
34,1 |
760 |
29,0 |
761 |
23,7 |
762 |
18,4 |
763 |
14,3 |
764 |
12,0 |
765 |
12,8 |
766 |
16,0 |
767 |
19,1 |
768 |
22,4 |
769 |
25,6 |
770 |
30,1 |
771 |
35,3 |
772 |
39,9 |
773 |
44,5 |
774 |
47,5 |
775 |
50,9 |
776 |
54,1 |
777 |
56,3 |
778 |
58,1 |
779 |
59,8 |
780 |
61,1 |
781 |
62,1 |
782 |
62,8 |
783 |
63,3 |
784 |
63,6 |
785 |
64,0 |
786 |
64,7 |
787 |
65,2 |
788 |
65,3 |
789 |
65,3 |
790 |
65,4 |
791 |
65,7 |
792 |
66,0 |
793 |
65,6 |
794 |
63,5 |
795 |
59,7 |
796 |
54,6 |
797 |
49,3 |
798 |
44,9 |
799 |
42,3 |
800 |
41,4 |
801 |
41,3 |
802 |
42,1 |
803 |
44,7 |
804 |
48,4 |
805 |
51,4 |
806 |
52,7 |
807 |
53,0 |
808 |
52,5 |
809 |
51,3 |
810 |
49,7 |
811 |
47,4 |
812 |
43,7 |
813 |
39,7 |
814 |
35,5 |
815 |
31,1 |
816 |
26,3 |
817 |
21,9 |
818 |
18,0 |
819 |
17,0 |
820 |
18,0 |
821 |
21,4 |
822 |
24,8 |
823 |
27,9 |
824 |
30,8 |
825 |
33,0 |
826 |
35,1 |
827 |
37,1 |
828 |
38,9 |
829 |
41,4 |
830 |
44,0 |
831 |
46,3 |
832 |
47,7 |
833 |
48,2 |
834 |
48,7 |
835 |
49,3 |
836 |
49,8 |
837 |
50,2 |
838 |
50,9 |
839 |
51,8 |
840 |
52,5 |
841 |
53,3 |
842 |
54,5 |
843 |
55,7 |
844 |
56,5 |
845 |
56,8 |
846 |
57,0 |
847 |
57,2 |
848 |
57,7 |
849 |
58,7 |
850 |
60,1 |
851 |
61,1 |
852 |
61,7 |
853 |
62,3 |
854 |
62,9 |
855 |
63,3 |
856 |
63,4 |
857 |
63,5 |
858 |
64,5 |
859 |
65,8 |
860 |
66,8 |
861 |
67,4 |
862 |
68,8 |
863 |
71,1 |
864 |
72,3 |
865 |
72,8 |
866 |
73,4 |
867 |
74,6 |
868 |
76,0 |
869 |
76,6 |
870 |
76,5 |
871 |
76,2 |
872 |
75,8 |
873 |
75,4 |
874 |
74,8 |
875 |
73,9 |
876 |
72,7 |
877 |
71,3 |
878 |
70,4 |
879 |
70,0 |
880 |
70,0 |
881 |
69,0 |
882 |
68,0 |
883 |
68,0 |
884 |
68,0 |
885 |
68,1 |
886 |
68,4 |
887 |
68,6 |
888 |
68,7 |
889 |
68,5 |
890 |
68,1 |
891 |
67,3 |
892 |
66,2 |
893 |
64,8 |
894 |
63,6 |
895 |
62,6 |
896 |
62,1 |
897 |
61,9 |
898 |
61,9 |
899 |
61,8 |
900 |
61,5 |
901 |
60,9 |
902 |
59,7 |
903 |
54,6 |
904 |
49,3 |
905 |
44,9 |
906 |
42,3 |
907 |
41,4 |
908 |
41,3 |
909 |
42,1 |
910 |
44,7 |
911 |
48,4 |
912 |
51,4 |
913 |
52,7 |
914 |
54,0 |
915 |
57,0 |
916 |
58,1 |
917 |
59,2 |
918 |
59,0 |
919 |
59,1 |
920 |
59,5 |
921 |
60,5 |
922 |
62,3 |
923 |
63,9 |
924 |
65,1 |
925 |
64,1 |
926 |
62,7 |
927 |
62,0 |
928 |
61,3 |
929 |
60,9 |
930 |
60,5 |
931 |
60,2 |
932 |
59,8 |
933 |
59,4 |
934 |
58,6 |
935 |
57,5 |
936 |
56,6 |
937 |
56,0 |
938 |
55,5 |
939 |
55,0 |
940 |
54,4 |
941 |
54,1 |
942 |
54,0 |
943 |
53,9 |
944 |
53,9 |
945 |
54,0 |
946 |
54,2 |
947 |
55,0 |
948 |
55,8 |
949 |
56,2 |
950 |
56,1 |
951 |
55,1 |
952 |
52,7 |
953 |
48,4 |
954 |
43,1 |
955 |
37,8 |
956 |
32,5 |
957 |
27,2 |
958 |
25,1 |
959 |
26,0 |
960 |
29,3 |
961 |
34,6 |
962 |
40,4 |
963 |
45,3 |
964 |
49,0 |
965 |
51,1 |
966 |
52,1 |
967 |
52,2 |
968 |
52,1 |
969 |
51,7 |
970 |
50,9 |
971 |
49,2 |
972 |
45,9 |
973 |
40,6 |
974 |
35,3 |
975 |
30,0 |
976 |
24,7 |
977 |
19,3 |
978 |
16,0 |
979 |
13,2 |
980 |
10,7 |
981 |
8,8 |
982 |
7,2 |
983 |
5,5 |
984 |
3,2 |
985 |
1,1 |
986 |
0,0 |
987 |
0,0 |
988 |
0,0 |
989 |
0,0 |
990 |
0,0 |
991 |
0,0 |
992 |
0,0 |
993 |
0,0 |
994 |
0,0 |
995 |
0,0 |
996 |
0,0 |
997 |
0,0 |
998 |
0,0 |
999 |
0,0 |
1000 |
0,0 |
1001 |
0,0 |
1002 |
0,0 |
1003 |
0,0 |
1004 |
0,0 |
1005 |
0,0 |
1006 |
0,0 |
1007 |
0,0 |
1008 |
0,0 |
1009 |
0,0 |
1010 |
0,0 |
1011 |
0,0 |
1012 |
0,0 |
1013 |
0,0 |
1014 |
0,0 |
1015 |
0,0 |
1016 |
0,0 |
1017 |
0,0 |
1018 |
0,0 |
1019 |
0,0 |
1020 |
0,0 |
1021 |
0,0 |
1022 |
0,0 |
Tabuľka A1/10
Cyklus WLTC triedy 3a, fáza vysokej rýchlosti High3a
(1022. sekunda je začiatok tejto fázy)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1023 |
0,0 |
1024 |
0,0 |
1025 |
0,0 |
1026 |
0,0 |
1027 |
0,8 |
1028 |
3,6 |
1029 |
8,6 |
1030 |
14,6 |
1031 |
20,0 |
1032 |
24,4 |
1033 |
28,2 |
1034 |
31,7 |
1035 |
35,0 |
1036 |
37,6 |
1037 |
39,7 |
1038 |
41,5 |
1039 |
43,6 |
1040 |
46,0 |
1041 |
48,4 |
1042 |
50,5 |
1043 |
51,9 |
1044 |
52,6 |
1045 |
52,8 |
1046 |
52,9 |
1047 |
53,1 |
1048 |
53,3 |
1049 |
53,1 |
1050 |
52,3 |
1051 |
50,7 |
1052 |
48,8 |
1053 |
46,5 |
1054 |
43,8 |
1055 |
40,3 |
1056 |
36,0 |
1057 |
30,7 |
1058 |
25,4 |
1059 |
21,0 |
1060 |
16,7 |
1061 |
13,4 |
1062 |
12,0 |
1063 |
12,1 |
1064 |
12,8 |
1065 |
15,6 |
1066 |
19,9 |
1067 |
23,4 |
1068 |
24,6 |
1069 |
27,0 |
1070 |
29,0 |
1071 |
32,0 |
1072 |
34,8 |
1073 |
37,7 |
1074 |
40,8 |
1075 |
43,2 |
1076 |
46,0 |
1077 |
48,0 |
1078 |
50,7 |
1079 |
52,0 |
1080 |
54,5 |
1081 |
55,9 |
1082 |
57,4 |
1083 |
58,1 |
1084 |
58,4 |
1085 |
58,8 |
1086 |
58,8 |
1087 |
58,6 |
1088 |
58,7 |
1089 |
58,8 |
1090 |
58,8 |
1091 |
58,8 |
1092 |
59,1 |
1093 |
60,1 |
1094 |
61,7 |
1095 |
63,0 |
1096 |
63,7 |
1097 |
63,9 |
1098 |
63,5 |
1099 |
62,3 |
1100 |
60,3 |
1101 |
58,9 |
1102 |
58,4 |
1103 |
58,8 |
1104 |
60,2 |
1105 |
62,3 |
1106 |
63,9 |
1107 |
64,5 |
1108 |
64,4 |
1109 |
63,5 |
1110 |
62,0 |
1111 |
61,2 |
1112 |
61,3 |
1113 |
61,7 |
1114 |
62,0 |
1115 |
64,6 |
1116 |
66,0 |
1117 |
66,2 |
1118 |
65,8 |
1119 |
64,7 |
1120 |
63,6 |
1121 |
62,9 |
1122 |
62,4 |
1123 |
61,7 |
1124 |
60,1 |
1125 |
57,3 |
1126 |
55,8 |
1127 |
50,5 |
1128 |
45,2 |
1129 |
40,1 |
1130 |
36,2 |
1131 |
32,9 |
1132 |
29,8 |
1133 |
26,6 |
1134 |
23,0 |
1135 |
19,4 |
1136 |
16,3 |
1137 |
14,6 |
1138 |
14,2 |
1139 |
14,3 |
1140 |
14,6 |
1141 |
15,1 |
1142 |
16,4 |
1143 |
19,1 |
1144 |
22,5 |
1145 |
24,4 |
1146 |
24,8 |
1147 |
22,7 |
1148 |
17,4 |
1149 |
13,8 |
1150 |
12,0 |
1151 |
12,0 |
1152 |
12,0 |
1153 |
13,9 |
1154 |
17,7 |
1155 |
22,8 |
1156 |
27,3 |
1157 |
31,2 |
1158 |
35,2 |
1159 |
39,4 |
1160 |
42,5 |
1161 |
45,4 |
1162 |
48,2 |
1163 |
50,3 |
1164 |
52,6 |
1165 |
54,5 |
1166 |
56,6 |
1167 |
58,3 |
1168 |
60,0 |
1169 |
61,5 |
1170 |
63,1 |
1171 |
64,3 |
1172 |
65,7 |
1173 |
67,1 |
1174 |
68,3 |
1175 |
69,7 |
1176 |
70,6 |
1177 |
71,6 |
1178 |
72,6 |
1179 |
73,5 |
1180 |
74,2 |
1181 |
74,9 |
1182 |
75,6 |
1183 |
76,3 |
1184 |
77,1 |
1185 |
77,9 |
1186 |
78,5 |
1187 |
79,0 |
1188 |
79,7 |
1189 |
80,3 |
1190 |
81,0 |
1191 |
81,6 |
1192 |
82,4 |
1193 |
82,9 |
1194 |
83,4 |
1195 |
83,8 |
1196 |
84,2 |
1197 |
84,7 |
1198 |
85,2 |
1199 |
85,6 |
1200 |
86,3 |
1201 |
86,8 |
1202 |
87,4 |
1203 |
88,0 |
1204 |
88,3 |
1205 |
88,7 |
1206 |
89,0 |
1207 |
89,3 |
1208 |
89,8 |
1209 |
90,2 |
1210 |
90,6 |
1211 |
91,0 |
1212 |
91,3 |
1213 |
91,6 |
1214 |
91,9 |
1215 |
92,2 |
1216 |
92,8 |
1217 |
93,1 |
1218 |
93,3 |
1219 |
93,5 |
1220 |
93,7 |
1221 |
93,9 |
1222 |
94,0 |
1223 |
94,1 |
1224 |
94,3 |
1225 |
94,4 |
1226 |
94,6 |
1227 |
94,7 |
1228 |
94,8 |
1229 |
95,0 |
1230 |
95,1 |
1231 |
95,3 |
1232 |
95,4 |
1233 |
95,6 |
1234 |
95,7 |
1235 |
95,8 |
1236 |
96,0 |
1237 |
96,1 |
1238 |
96,3 |
1239 |
96,4 |
1240 |
96,6 |
1241 |
96,8 |
1242 |
97,0 |
1243 |
97,2 |
1244 |
97,3 |
1245 |
97,4 |
1246 |
97,4 |
1247 |
97,4 |
1248 |
97,4 |
1249 |
97,3 |
1250 |
97,3 |
1251 |
97,3 |
1252 |
97,3 |
1253 |
97,2 |
1254 |
97,1 |
1255 |
97,0 |
1256 |
96,9 |
1257 |
96,7 |
1258 |
96,4 |
1259 |
96,1 |
1260 |
95,7 |
1261 |
95,5 |
1262 |
95,3 |
1263 |
95,2 |
1264 |
95,0 |
1265 |
94,9 |
1266 |
94,7 |
1267 |
94,5 |
1268 |
94,4 |
1269 |
94,4 |
1270 |
94,3 |
1271 |
94,3 |
1272 |
94,1 |
1273 |
93,9 |
1274 |
93,4 |
1275 |
92,8 |
1276 |
92,0 |
1277 |
91,3 |
1278 |
90,6 |
1279 |
90,0 |
1280 |
89,3 |
1281 |
88,7 |
1282 |
88,1 |
1283 |
87,4 |
1284 |
86,7 |
1285 |
86,0 |
1286 |
85,3 |
1287 |
84,7 |
1288 |
84,1 |
1289 |
83,5 |
1290 |
82,9 |
1291 |
82,3 |
1292 |
81,7 |
1293 |
81,1 |
1294 |
80,5 |
1295 |
79,9 |
1296 |
79,4 |
1297 |
79,1 |
1298 |
78,8 |
1299 |
78,5 |
1300 |
78,2 |
1301 |
77,9 |
1302 |
77,6 |
1303 |
77,3 |
1304 |
77,0 |
1305 |
76,7 |
1306 |
76,0 |
1307 |
76,0 |
1308 |
76,0 |
1309 |
75,9 |
1310 |
76,0 |
1311 |
76,0 |
1312 |
76,1 |
1313 |
76,3 |
1314 |
76,5 |
1315 |
76,6 |
1316 |
76,8 |
1317 |
77,1 |
1318 |
77,1 |
1319 |
77,2 |
1320 |
77,2 |
1321 |
77,6 |
1322 |
78,0 |
1323 |
78,4 |
1324 |
78,8 |
1325 |
79,2 |
1326 |
80,3 |
1327 |
80,8 |
1328 |
81,0 |
1329 |
81,0 |
1330 |
81,0 |
1331 |
81,0 |
1332 |
81,0 |
1333 |
80,9 |
1334 |
80,6 |
1335 |
80,3 |
1336 |
80,0 |
1337 |
79,9 |
1338 |
79,8 |
1339 |
79,8 |
1340 |
79,8 |
1341 |
79,9 |
1342 |
80,0 |
1343 |
80,4 |
1344 |
80,8 |
1345 |
81,2 |
1346 |
81,5 |
1347 |
81,6 |
1348 |
81,6 |
1349 |
81,4 |
1350 |
80,7 |
1351 |
79,6 |
1352 |
78,2 |
1353 |
76,8 |
1354 |
75,3 |
1355 |
73,8 |
1356 |
72,1 |
1357 |
70,2 |
1358 |
68,2 |
1359 |
66,1 |
1360 |
63,8 |
1361 |
61,6 |
1362 |
60,2 |
1363 |
59,8 |
1364 |
60,4 |
1365 |
61,8 |
1366 |
62,6 |
1367 |
62,7 |
1368 |
61,9 |
1369 |
60,0 |
1370 |
58,4 |
1371 |
57,8 |
1372 |
57,8 |
1373 |
57,8 |
1374 |
57,3 |
1375 |
56,2 |
1376 |
54,3 |
1377 |
50,8 |
1378 |
45,5 |
1379 |
40,2 |
1380 |
34,9 |
1381 |
29,6 |
1382 |
28,7 |
1383 |
29,3 |
1384 |
30,5 |
1385 |
31,7 |
1386 |
32,9 |
1387 |
35,0 |
1388 |
38,0 |
1389 |
40,5 |
1390 |
42,7 |
1391 |
45,8 |
1392 |
47,5 |
1393 |
48,9 |
1394 |
49,4 |
1395 |
49,4 |
1396 |
49,2 |
1397 |
48,7 |
1398 |
47,9 |
1399 |
46,9 |
1400 |
45,6 |
1401 |
44,2 |
1402 |
42,7 |
1403 |
40,7 |
1404 |
37,1 |
1405 |
33,9 |
1406 |
30,6 |
1407 |
28,6 |
1408 |
27,3 |
1409 |
27,2 |
1410 |
27,5 |
1411 |
27,4 |
1412 |
27,1 |
1413 |
26,7 |
1414 |
26,8 |
1415 |
28,2 |
1416 |
31,1 |
1417 |
34,8 |
1418 |
38,4 |
1419 |
40,9 |
1420 |
41,7 |
1421 |
40,9 |
1422 |
38,3 |
1423 |
35,3 |
1424 |
34,3 |
1425 |
34,6 |
1426 |
36,3 |
1427 |
39,5 |
1428 |
41,8 |
1429 |
42,5 |
1430 |
41,9 |
1431 |
40,1 |
1432 |
36,6 |
1433 |
31,3 |
1434 |
26,0 |
1435 |
20,6 |
1436 |
19,1 |
1437 |
19,7 |
1438 |
21,1 |
1439 |
22,0 |
1440 |
22,1 |
1441 |
21,4 |
1442 |
19,6 |
1443 |
18,3 |
1444 |
18,0 |
1445 |
18,3 |
1446 |
18,5 |
1447 |
17,9 |
1448 |
15,0 |
1449 |
9,9 |
1450 |
4,6 |
1451 |
1,2 |
1452 |
0,0 |
1453 |
0,0 |
1454 |
0,0 |
1455 |
0,0 |
1456 |
0,0 |
1457 |
0,0 |
1458 |
0,0 |
1459 |
0,0 |
1460 |
0,0 |
1461 |
0,0 |
1462 |
0,0 |
1463 |
0,0 |
1464 |
0,0 |
1465 |
0,0 |
1466 |
0,0 |
1467 |
0,0 |
1468 |
0,0 |
1469 |
0,0 |
1470 |
0,0 |
1471 |
0,0 |
1472 |
0,0 |
1473 |
0,0 |
1474 |
0,0 |
1475 |
0,0 |
1476 |
0,0 |
1477 |
0,0 |
Tabuľka A1/11
Cyklus WLTC triedy 3b, fáza vysokej rýchlosti High3b
(1022. sekunda je začiatok tejto fázy)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1023 |
0,0 |
1024 |
0,0 |
1025 |
0,0 |
1026 |
0,0 |
1027 |
0,8 |
1028 |
3,6 |
1029 |
8,6 |
1030 |
14,6 |
1031 |
20,0 |
1032 |
24,4 |
1033 |
28,2 |
1034 |
31,7 |
1035 |
35,0 |
1036 |
37,6 |
1037 |
39,7 |
1038 |
41,5 |
1039 |
43,6 |
1040 |
46,0 |
1041 |
48,4 |
1042 |
50,5 |
1043 |
51,9 |
1044 |
52,6 |
1045 |
52,8 |
1046 |
52,9 |
1047 |
53,1 |
1048 |
53,3 |
1049 |
53,1 |
1050 |
52,3 |
1051 |
50,7 |
1052 |
48,8 |
1053 |
46,5 |
1054 |
43,8 |
1055 |
40,3 |
1056 |
36,0 |
1057 |
30,7 |
1058 |
25,4 |
1059 |
21,0 |
1060 |
16,7 |
1061 |
13,4 |
1062 |
12,0 |
1063 |
12,1 |
1064 |
12,8 |
1065 |
15,6 |
1066 |
19,9 |
1067 |
23,4 |
1068 |
24,6 |
1069 |
25,2 |
1070 |
26,4 |
1071 |
28,8 |
1072 |
31,8 |
1073 |
35,3 |
1074 |
39,5 |
1075 |
44,5 |
1076 |
49,3 |
1077 |
53,3 |
1078 |
56,4 |
1079 |
58,9 |
1080 |
61,2 |
1081 |
62,6 |
1082 |
63,0 |
1083 |
62,5 |
1084 |
60,9 |
1085 |
59,3 |
1086 |
58,6 |
1087 |
58,6 |
1088 |
58,7 |
1089 |
58,8 |
1090 |
58,8 |
1091 |
58,8 |
1092 |
59,1 |
1093 |
60,1 |
1094 |
61,7 |
1095 |
63,0 |
1096 |
63,7 |
1097 |
63,9 |
1098 |
63,5 |
1099 |
62,3 |
1100 |
60,3 |
1101 |
58,9 |
1102 |
58,4 |
1103 |
58,8 |
1104 |
60,2 |
1105 |
62,3 |
1106 |
63,9 |
1107 |
64,5 |
1108 |
64,4 |
1109 |
63,5 |
1110 |
62,0 |
1111 |
61,2 |
1112 |
61,3 |
1113 |
62,6 |
1114 |
65,3 |
1115 |
68,0 |
1116 |
69,4 |
1117 |
69,7 |
1118 |
69,3 |
1119 |
68,1 |
1120 |
66,9 |
1121 |
66,2 |
1122 |
65,7 |
1123 |
64,9 |
1124 |
63,2 |
1125 |
60,3 |
1126 |
55,8 |
1127 |
50,5 |
1128 |
45,2 |
1129 |
40,1 |
1130 |
36,2 |
1131 |
32,9 |
1132 |
29,8 |
1133 |
26,6 |
1134 |
23,0 |
1135 |
19,4 |
1136 |
16,3 |
1137 |
14,6 |
1138 |
14,2 |
1139 |
14,3 |
1140 |
14,6 |
1141 |
15,1 |
1142 |
16,4 |
1143 |
19,1 |
1144 |
22,5 |
1145 |
24,4 |
1146 |
24,8 |
1147 |
22,7 |
1148 |
17,4 |
1149 |
13,8 |
1150 |
12,0 |
1151 |
12,0 |
1152 |
12,0 |
1153 |
13,9 |
1154 |
17,7 |
1155 |
22,8 |
1156 |
27,3 |
1157 |
31,2 |
1158 |
35,2 |
1159 |
39,4 |
1160 |
42,5 |
1161 |
45,4 |
1162 |
48,2 |
1163 |
50,3 |
1164 |
52,6 |
1165 |
54,5 |
1166 |
56,6 |
1167 |
58,3 |
1168 |
60,0 |
1169 |
61,5 |
1170 |
63,1 |
1171 |
64,3 |
1172 |
65,7 |
1173 |
67,1 |
1174 |
68,3 |
1175 |
69,7 |
1176 |
70,6 |
1177 |
71,6 |
1178 |
72,6 |
1179 |
73,5 |
1180 |
74,2 |
1181 |
74,9 |
1182 |
75,6 |
1183 |
76,3 |
1184 |
77,1 |
1185 |
77,9 |
1186 |
78,5 |
1187 |
79,0 |
1188 |
79,7 |
1189 |
80,3 |
1190 |
81,0 |
1191 |
81,6 |
1192 |
82,4 |
1193 |
82,9 |
1194 |
83,4 |
1195 |
83,8 |
1196 |
84,2 |
1197 |
84,7 |
1198 |
85,2 |
1199 |
85,6 |
1200 |
86,3 |
1201 |
86,8 |
1202 |
87,4 |
1203 |
88,0 |
1204 |
88,3 |
1205 |
88,7 |
1206 |
89,0 |
1207 |
89,3 |
1208 |
89,8 |
1209 |
90,2 |
1210 |
90,6 |
1211 |
91,0 |
1212 |
91,3 |
1213 |
91,6 |
1214 |
91,9 |
1215 |
92,2 |
1216 |
92,8 |
1217 |
93,1 |
1218 |
93,3 |
1219 |
93,5 |
1220 |
93,7 |
1221 |
93,9 |
1222 |
94,0 |
1223 |
94,1 |
1224 |
94,3 |
1225 |
94,4 |
1226 |
94,6 |
1227 |
94,7 |
1228 |
94,8 |
1229 |
95,0 |
1230 |
95,1 |
1231 |
95,3 |
1232 |
95,4 |
1233 |
95,6 |
1234 |
95,7 |
1235 |
95,8 |
1236 |
96,0 |
1237 |
96,1 |
1238 |
96,3 |
1239 |
96,4 |
1240 |
96,6 |
1241 |
96,8 |
1242 |
97,0 |
1243 |
97,2 |
1244 |
97,3 |
1245 |
97,4 |
1246 |
97,4 |
1247 |
97,4 |
1248 |
97,4 |
1249 |
97,3 |
1250 |
97,3 |
1251 |
97,3 |
1252 |
97,3 |
1253 |
97,2 |
1254 |
97,1 |
1255 |
97,0 |
1256 |
96,9 |
1257 |
96,7 |
1258 |
96,4 |
1259 |
96,1 |
1260 |
95,7 |
1261 |
95,5 |
1262 |
95,3 |
1263 |
95,2 |
1264 |
95,0 |
1265 |
94,9 |
1266 |
94,7 |
1267 |
94,5 |
1268 |
94,4 |
1269 |
94,4 |
1270 |
94,3 |
1271 |
94,3 |
1272 |
94,1 |
1273 |
93,9 |
1274 |
93,4 |
1275 |
92,8 |
1276 |
92,0 |
1277 |
91,3 |
1278 |
90,6 |
1279 |
90,0 |
1280 |
89,3 |
1281 |
88,7 |
1282 |
88,1 |
1283 |
87,4 |
1284 |
86,7 |
1285 |
86,0 |
1286 |
85,3 |
1287 |
84,7 |
1288 |
84,1 |
1289 |
83,5 |
1290 |
82,9 |
1291 |
82,3 |
1292 |
81,7 |
1293 |
81,1 |
1294 |
80,5 |
1295 |
79,9 |
1296 |
79,4 |
1297 |
79,1 |
1298 |
78,8 |
1299 |
78,5 |
1300 |
78,2 |
1301 |
77,9 |
1302 |
77,6 |
1303 |
77,3 |
1304 |
77,0 |
1305 |
76,7 |
1306 |
76,0 |
1307 |
76,0 |
1308 |
76,0 |
1309 |
75,9 |
1310 |
75,9 |
1311 |
75,8 |
1312 |
75,7 |
1313 |
75,5 |
1314 |
75,2 |
1315 |
75,0 |
1316 |
74,7 |
1317 |
74,1 |
1318 |
73,7 |
1319 |
73,3 |
1320 |
73,5 |
1321 |
74,0 |
1322 |
74,9 |
1323 |
76,1 |
1324 |
77,7 |
1325 |
79,2 |
1326 |
80,3 |
1327 |
80,8 |
1328 |
81,0 |
1329 |
81,0 |
1330 |
81,0 |
1331 |
81,0 |
1332 |
81,0 |
1333 |
80,9 |
1334 |
80,6 |
1335 |
80,3 |
1336 |
80,0 |
1337 |
79,9 |
1338 |
79,8 |
1339 |
79,8 |
1340 |
79,8 |
1341 |
79,9 |
1342 |
80,0 |
1343 |
80,4 |
1344 |
80,8 |
1345 |
81,2 |
1346 |
81,5 |
1347 |
81,6 |
1348 |
81,6 |
1349 |
81,4 |
1350 |
80,7 |
1351 |
79,6 |
1352 |
78,2 |
1353 |
76,8 |
1354 |
75,3 |
1355 |
73,8 |
1356 |
72,1 |
1357 |
70,2 |
1358 |
68,2 |
1359 |
66,1 |
1360 |
63,8 |
1361 |
61,6 |
1362 |
60,2 |
1363 |
59,8 |
1364 |
60,4 |
1365 |
61,8 |
1366 |
62,6 |
1367 |
62,7 |
1368 |
61,9 |
1369 |
60,0 |
1370 |
58,4 |
1371 |
57,8 |
1372 |
57,8 |
1373 |
57,8 |
1374 |
57,3 |
1375 |
56,2 |
1376 |
54,3 |
1377 |
50,8 |
1378 |
45,5 |
1379 |
40,2 |
1380 |
34,9 |
1381 |
29,6 |
1382 |
27,3 |
1383 |
29,3 |
1384 |
32,9 |
1385 |
35,6 |
1386 |
36,7 |
1387 |
37,6 |
1388 |
39,4 |
1389 |
42,5 |
1390 |
46,5 |
1391 |
50,2 |
1392 |
52,8 |
1393 |
54,3 |
1394 |
54,9 |
1395 |
54,9 |
1396 |
54,7 |
1397 |
54,1 |
1398 |
53,2 |
1399 |
52,1 |
1400 |
50,7 |
1401 |
49,1 |
1402 |
47,4 |
1403 |
45,2 |
1404 |
41,8 |
1405 |
36,5 |
1406 |
31,2 |
1407 |
27,6 |
1408 |
26,9 |
1409 |
27,3 |
1410 |
27,5 |
1411 |
27,4 |
1412 |
27,1 |
1413 |
26,7 |
1414 |
26,8 |
1415 |
28,2 |
1416 |
31,1 |
1417 |
34,8 |
1418 |
38,4 |
1419 |
40,9 |
1420 |
41,7 |
1421 |
40,9 |
1422 |
38,3 |
1423 |
35,3 |
1424 |
34,3 |
1425 |
34,6 |
1426 |
36,3 |
1427 |
39,5 |
1428 |
41,8 |
1429 |
42,5 |
1430 |
41,9 |
1431 |
40,1 |
1432 |
36,6 |
1433 |
31,3 |
1434 |
26,0 |
1435 |
20,6 |
1436 |
19,1 |
1437 |
19,7 |
1438 |
21,1 |
1439 |
22,0 |
1440 |
22,1 |
1441 |
21,4 |
1442 |
19,6 |
1443 |
18,3 |
1444 |
18,0 |
1445 |
18,3 |
1446 |
18,5 |
1447 |
17,9 |
1448 |
15,0 |
1449 |
9,9 |
1450 |
4,6 |
1451 |
1,2 |
1452 |
0,0 |
1453 |
0,0 |
1454 |
0,0 |
1455 |
0,0 |
1456 |
0,0 |
1457 |
0,0 |
1458 |
0,0 |
1459 |
0,0 |
1460 |
0,0 |
1461 |
0,0 |
1462 |
0,0 |
1463 |
0,0 |
1464 |
0,0 |
1465 |
0,0 |
1466 |
0,0 |
1467 |
0,0 |
1468 |
0,0 |
1469 |
0,0 |
1470 |
0,0 |
1471 |
0,0 |
1472 |
0,0 |
1473 |
0,0 |
1474 |
0,0 |
1475 |
0,0 |
1476 |
0,0 |
1477 |
0,0 |
Tabuľka A1/12
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
Cyklus WLTC triedy 3, fáza veľmi vysokej rýchlosti Extra High3
(1477. sekunda je začiatok tejto fázy)
Čas v s |
Rýchlosť v km/h |
1478 |
0,0 |
1479 |
2,2 |
1480 |
4,4 |
1481 |
6,3 |
1482 |
7,9 |
1483 |
9,2 |
1484 |
10,4 |
1485 |
11,5 |
1486 |
12,9 |
1487 |
14,7 |
1488 |
17,0 |
1489 |
19,8 |
1490 |
23,1 |
1491 |
26,7 |
1492 |
30,5 |
1493 |
34,1 |
1494 |
37,5 |
1495 |
40,6 |
1496 |
43,3 |
1497 |
45,7 |
1498 |
47,7 |
1499 |
49,3 |
1500 |
50,5 |
1501 |
51,3 |
1502 |
52,1 |
1503 |
52,7 |
1504 |
53,4 |
1505 |
54,0 |
1506 |
54,5 |
1507 |
55,0 |
1508 |
55,6 |
1509 |
56,3 |
1510 |
57,2 |
1511 |
58,5 |
1512 |
60,2 |
1513 |
62,3 |
1514 |
64,7 |
1515 |
67,1 |
1516 |
69,2 |
1517 |
70,7 |
1518 |
71,9 |
1519 |
72,7 |
1520 |
73,4 |
1521 |
73,8 |
1522 |
74,1 |
1523 |
74,0 |
1524 |
73,6 |
1525 |
72,5 |
1526 |
70,8 |
1527 |
68,6 |
1528 |
66,2 |
1529 |
64,0 |
1530 |
62,2 |
1531 |
60,9 |
1532 |
60,2 |
1533 |
60,0 |
1534 |
60,4 |
1535 |
61,4 |
1536 |
63,2 |
1537 |
65,6 |
1538 |
68,4 |
1539 |
71,6 |
1540 |
74,9 |
1541 |
78,4 |
1542 |
81,8 |
1543 |
84,9 |
1544 |
87,4 |
1545 |
89,0 |
1546 |
90,0 |
1547 |
90,6 |
1548 |
91,0 |
1549 |
91,5 |
1550 |
92,0 |
1551 |
92,7 |
1552 |
93,4 |
1553 |
94,2 |
1554 |
94,9 |
1555 |
95,7 |
1556 |
96,6 |
1557 |
97,7 |
1558 |
98,9 |
1559 |
100,4 |
1560 |
102,0 |
1561 |
103,6 |
1562 |
105,2 |
1563 |
106,8 |
1564 |
108,5 |
1565 |
110,2 |
1566 |
111,9 |
1567 |
113,7 |
1568 |
115,3 |
1569 |
116,8 |
1570 |
118,2 |
1571 |
119,5 |
1572 |
120,7 |
1573 |
121,8 |
1574 |
122,6 |
1575 |
123,2 |
1576 |
123,6 |
1577 |
123,7 |
1578 |
123,6 |
1579 |
123,3 |
1580 |
123,0 |
1581 |
122,5 |
1582 |
122,1 |
1583 |
121,5 |
1584 |
120,8 |
1585 |
120,0 |
1586 |
119,1 |
1587 |
118,1 |
1588 |
117,1 |
1589 |
116,2 |
1590 |
115,5 |
1591 |
114,9 |
1592 |
114,5 |
1593 |
114,1 |
1594 |
113,9 |
1595 |
113,7 |
1596 |
113,3 |
1597 |
112,9 |
1598 |
112,2 |
1599 |
111,4 |
1600 |
110,5 |
1601 |
109,5 |
1602 |
108,5 |
1603 |
107,7 |
1604 |
107,1 |
1605 |
106,6 |
1606 |
106,4 |
1607 |
106,2 |
1608 |
106,2 |
1609 |
106,2 |
1610 |
106,4 |
1611 |
106,5 |
1612 |
106,8 |
1613 |
107,2 |
1614 |
107,8 |
1615 |
108,5 |
1616 |
109,4 |
1617 |
110,5 |
1618 |
111,7 |
1619 |
113,0 |
1620 |
114,1 |
1621 |
115,1 |
1622 |
115,9 |
1623 |
116,5 |
1624 |
116,7 |
1625 |
116,6 |
1626 |
116,2 |
1627 |
115,2 |
1628 |
113,8 |
1629 |
112,0 |
1630 |
110,1 |
1631 |
108,3 |
1632 |
107,0 |
1633 |
106,1 |
1634 |
105,8 |
1635 |
105,7 |
1636 |
105,7 |
1637 |
105,6 |
1638 |
105,3 |
1639 |
104,9 |
1640 |
104,4 |
1641 |
104,0 |
1642 |
103,8 |
1643 |
103,9 |
1644 |
104,4 |
1645 |
105,1 |
1646 |
106,1 |
1647 |
107,2 |
1648 |
108,5 |
1649 |
109,9 |
1650 |
111,3 |
1651 |
112,7 |
1652 |
113,9 |
1653 |
115,0 |
1654 |
116,0 |
1655 |
116,8 |
1656 |
117,6 |
1657 |
118,4 |
1658 |
119,2 |
1659 |
120,0 |
1660 |
120,8 |
1661 |
121,6 |
1662 |
122,3 |
1663 |
123,1 |
1664 |
123,8 |
1665 |
124,4 |
1666 |
125,0 |
1667 |
125,4 |
1668 |
125,8 |
1669 |
126,1 |
1670 |
126,4 |
1671 |
126,6 |
1672 |
126,7 |
1673 |
126,8 |
1674 |
126,9 |
1675 |
126,9 |
1676 |
126,9 |
1677 |
126,8 |
1678 |
126,6 |
1679 |
126,3 |
1680 |
126,0 |
1681 |
125,7 |
1682 |
125,6 |
1683 |
125,6 |
1684 |
125,8 |
1685 |
126,2 |
1686 |
126,6 |
1687 |
127,0 |
1688 |
127,4 |
1689 |
127,6 |
1690 |
127,8 |
1691 |
127,9 |
1692 |
128,0 |
1693 |
128,1 |
1694 |
128,2 |
1695 |
128,3 |
1696 |
128,4 |
1697 |
128,5 |
1698 |
128,6 |
1699 |
128,6 |
1700 |
128,5 |
1701 |
128,3 |
1702 |
128,1 |
1703 |
127,9 |
1704 |
127,6 |
1705 |
127,4 |
1706 |
127,2 |
1707 |
127,0 |
1708 |
126,9 |
1709 |
126,8 |
1710 |
126,7 |
1711 |
126,8 |
1712 |
126,9 |
1713 |
127,1 |
1714 |
127,4 |
1715 |
127,7 |
1716 |
128,1 |
1717 |
128,5 |
1718 |
129,0 |
1719 |
129,5 |
1720 |
130,1 |
1721 |
130,6 |
1722 |
131,0 |
1723 |
131,2 |
1724 |
131,3 |
1725 |
131,2 |
1726 |
130,7 |
1727 |
129,8 |
1728 |
128,4 |
1729 |
126,5 |
1730 |
124,1 |
1731 |
121,6 |
1732 |
119,0 |
1733 |
116,5 |
1734 |
114,1 |
1735 |
111,8 |
1736 |
109,5 |
1737 |
107,1 |
1738 |
104,8 |
1739 |
102,5 |
1740 |
100,4 |
1741 |
98,6 |
1742 |
97,2 |
1743 |
95,9 |
1744 |
94,8 |
1745 |
93,8 |
1746 |
92,8 |
1747 |
91,8 |
1748 |
91,0 |
1749 |
90,2 |
1750 |
89,6 |
1751 |
89,1 |
1752 |
88,6 |
1753 |
88,1 |
1754 |
87,6 |
1755 |
87,1 |
1756 |
86,6 |
1757 |
86,1 |
1758 |
85,5 |
1759 |
85,0 |
1760 |
84,4 |
1761 |
83,8 |
1762 |
83,2 |
1763 |
82,6 |
1764 |
82,0 |
1765 |
81,3 |
1766 |
80,4 |
1767 |
79,1 |
1768 |
77,4 |
1769 |
75,1 |
1770 |
72,3 |
1771 |
69,1 |
1772 |
65,9 |
1773 |
62,7 |
1774 |
59,7 |
1775 |
57,0 |
1776 |
54,6 |
1777 |
52,2 |
1778 |
49,7 |
1779 |
46,8 |
1780 |
43,5 |
1781 |
39,9 |
1782 |
36,4 |
1783 |
33,2 |
1784 |
30,5 |
1785 |
28,3 |
1786 |
26,3 |
1787 |
24,4 |
1788 |
22,5 |
1789 |
20,5 |
1790 |
18,2 |
1791 |
15,5 |
1792 |
12,3 |
1793 |
8,7 |
1794 |
5,2 |
1795 |
0,0 |
1796 |
0,0 |
1797 |
0,0 |
1798 |
0,0 |
1799 |
0,0 |
1800 |
0,0 |
7. Identifikácia cyklu
S cieľom potvrdiť, či bola zvolená správna verzia cyklu alebo či bol do prevádzkového systému skúšobného zariadenia zaradený správny cyklus, sú v tabuľke A1/13 uvedené kontrolné súčty hodnôt rýchlosti vozidla za jednotlivé fázy cyklu a za celý cyklus.
Tabuľka A1/13
Kontrolné súčty za fázu veľmi vysokej rýchlosti v tejto tabuľke sa vzťahujú len na úroveň 1A; Kontrolné súčty (1 Hz)
Trieda cyklu |
Fáza cyklu |
Kontrolný súčet cieľových rýchlostí vozidla (1 Hz) |
Trieda 1 |
Nízka |
11988,4 |
Stredná |
17162,8 |
|
Nízka |
11988,4 |
|
Spolu |
41139,6 |
|
Trieda 2 |
Nízka |
11162,2 |
Stredná |
17054,3 |
|
Vysoká |
24450,6 |
|
Veľmi vysoká |
28869,8 |
|
Spolu |
81536,9 |
|
Trieda 3a |
Nízka |
11140,3 |
Stredná |
16995,7 |
|
Vysoká |
25646,0 |
|
Veľmi vysoká |
29714,9 |
|
Spolu |
83496,9 |
|
Trieda 3b |
Nízka |
11140,3 |
Stredná |
17121,2 |
|
Vysoká |
25782,2 |
|
Veľmi vysoká |
29714,9 |
|
Spolu |
83758,6 |
8. Modifikácia cyklu
Tento bod neplatí pre vozidlá OVC-HEV, NOVC-HEV a NOVC-FCHV.
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa však postup zmenšenia podľa opisu v bode 8.2 tejto prílohy môže použiť v prípade vozidiel NOVC-HEV používajúcich maximálny menovitý výkon motora ako maximálny menovitý výkon vozidla počas uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP, v ktorom elektromotor nemá vplyv na maximálny výkon vozidla.
Ak je napätie trakčného REESS vozidla NOVC-HEV menšie než 60 V, výrobca zodpovednému orgánu predloží technické dôkazy, že elektromotor nemá vplyv na maximálny výkon vozidla počas uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP.
Ak je napätie trakčného REESS vozidla NOVC-HEV aspoň 60 V, výrobca zodpovednému orgánu predvedie, že elektromotor nemá vplyv na maximálny výkon vozidla počas uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP. Medzi príklady takéhoto predvedenia môžu patriť: profily krútiaceho momentu/výkonu motora a elektromotora; prevádzkové obálky elektromotora; krivky výkonu alebo iné náležité informácie na preukázanie prenosu výkonu.
8.1. |
Všeobecné poznámky
Problémy súvisiace s jazdnými vlastnosťami sa môžu vyskytnúť v prípade vozidiel s pomerom výkonu k hmotnosti blížiacim sa k hraniciam medzi vozidlami triedy 1 a triedy 2 alebo triedy 2 a triedy 3, alebo v prípade vozidiel triedy 1 s veľmi nízkym výkonom. Keďže sa tieto problémy predovšetkým týkajú skôr fáz cyklu s kombináciou vysokej rýchlosti vozidla a vysokého zrýchlenia než maximálnej rýchlosti cyklu, na zlepšenie jazdných vlastností sa uplatňuje postup zmenšenia. |
8.2. |
V tomto bode je opísaná metóda modifikácie priebehu cyklu s použitím postupu zmenšenia. Upravené hodnoty rýchlosti vozidla vypočítané podľa bodov 8.2.1 a 8.2.3 sa v poslednom kroku zaokrúhlia podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na jedno desatinné miesto. |
8.2.1. |
Postup zmenšenia pre cykly triedy 1
Na obrázku A1/14 je ako príklad znázornená zmenšená fáza strednej rýchlosti cyklu WLTC triedy 1. Obrázok A1/14 Zmenšená fáza strednej rýchlosti cyklu WLTC triedy 1 Pre cyklus triedy 1 je interval zmenšenia čas medzi 651. sekundou a 906. sekundou. V tomto časovom intervale sa zrýchlenie za východiskový cyklus vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
Zmenšenie sa prvýkrát použije v časovom intervale medzi 651. a 848. sekundou. Zmenšená rýchlostná krivka sa potom vypočíta pomocou tejto rovnice:
pričom i = 651 to 847. Pre i = 651, vdsci = vorigi. Aby sa dosiahla východisková rýchlosť vozidla v 907. sekunde, korekčný faktor spomalenia sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
keď 36,7 km/h je východisková rýchlosť vozidla v 907. sekunde. Zmenšená rýchlosť vozidla medzi 849. a 906. sekundou sa potom vypočíta pomocou tejto rovnice:
Pre i = 849 to 906. |
8.2.2. |
Postup zmenšenia pre cykly triedy 2
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A; Keďže problémy súvisiace s jazdnými vlastnosťami sa týkajú výhradne fáz veľmi vysokej rýchlosti cyklov triedy 2 a 3, zmenšenie sa týka tých časových intervalov fáz veľmi vysokej rýchlosti, keď sa predpokladá výskyt problémov súvisiacich s jazdnými vlastnosťami (pozri obrázky A1/15 a A1/16). Obrázok A1/15 Zmenšená fáza veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTC triedy 2 Pre cyklus triedy 2 je interval zmenšenia čas medzi 1520. sekundou a 1742. sekundou. V tomto časovom intervale sa zrýchlenie za východiskový cyklus vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
Zmenšenie sa prvýkrát použije v časovom intervale medzi 1520. a 1725. sekundou. 1725. sekunda je čas, keď sa dosiahne maximálna rýchlosť fázy veľmi vysokej rýchlosti. Zmenšená rýchlostná krivka sa potom vypočíta pomocou tejto rovnice:
pre i = 1520 to 1724. Pre i = 1520, vdsci = vorigi. Aby sa dosiahla východisková rýchlosť vozidla v 1743. sekunde, korekčný faktor spomalenia sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
keď 90,4 km/h je východisková rýchlosť vozidla v 1743. sekunde. Zmenšená rýchlosť vozidla medzi 1726. a 1742. sekundou sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
pre i = 1726 to 1742. |
8.2.3. |
Postup zmenšenia pre cykly triedy 3
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A; Na obrázku A1/16 je ako príklad znázornená zmenšená fáza veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTC triedy 3. Obrázok A1/16 Zmenšená fáza veľmi vysokej rýchlosti cyklu WLTC triedy 3 Pre cyklus triedy 3 je interval zmenšenia čas medzi 1533. sekundou a 1762. sekundou. V tomto časovom intervale sa zrýchlenie za východiskový cyklus vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
Zmenšenie sa prvýkrát použije v časovom intervale medzi 1533. a 1724. sekundou. 1724. sekunda je čas, keď sa dosiahne maximálna rýchlosť fázy veľmi vysokej rýchlosti. Zmenšená rýchlostná krivka sa potom vypočíta pomocou tejto rovnice:
Pre i = 1533 to 1723. Pre i = 1533, vdsci = vorigi. Aby sa dosiahla východisková rýchlosť vozidla v 1763. sekunde, korekčný faktor spomalenia sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde 82,6 km/h je východisková rýchlosť vozidla v 1763. sekunde. Zmenšená rýchlosť vozidla medzi 1725. a 1762. sekundou sa potom vypočíta pomocou tejto rovnice:
Pre i = 1725 to 1762. |
8.3. |
Určenie faktora zmenšenia (v relevantných prípadoch)
Faktor zmenšenia fdsc je funkciou pomeru rmax medzi maximálnym požadovaným výkonom fáz cyklu, v ktorých sa má použiť zmenšenie, a menovitým výkonom vozidla Prated. Maximálny požadovaný výkon Preq,max,i (kW) sa vzťahuje na určitý čas i a zodpovedajúcu rýchlosť vozidla vi v krivke cyklu a vypočíta sa pomocou tejto rovnice:
kde:
Čas cyklu i, v ktorom sa vyžaduje maximálny výkon alebo hodnoty výkonu blížiace sa k maximálnemu výkonu, je 764. sekunda pri cykle triedy 1, 1574. sekunda pri cykle triedy 2 a 1566. sekunda pri cykle triedy 3. Zodpovedajúce hodnoty rýchlosti Vi a zrýchlenia ai vozidla sú: vi = 61.4 km/h, ai = 0.22 m/s2 pre triedu 1, vi = 109.9 km/h, ai = 0.36 m/s2 pre triedu 2, vi = 111.9 km/h, ai = 0.50 m/s2 pre triedu 3, rmax sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Faktor zmenšenia fdsc sa vypočíta pomocou týchto rovníc: ak je rmax < r0, potom fdsc = 0 a neuplatní sa žiadne zmenšenie. Ak je rmax ≥ r0, potom fdsc = a1 × rmax + b1. Parameter/koeficienty výpočtu r0, a1 a b1 sú:
Výsledný faktor fdsc sa zaokrúhli podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na tri desatinné miesta a použije sa len vtedy, keď presiahne hodnotu 0,010. Zaznamenať sa musia tieto údaje:
Vzdialenosť sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
i = tstart + 1 až tend tstart je čas začiatku uplatniteľného skúšobného cyklu (pozri bod 3 tejto prílohy), s; tend je čas konca uplatniteľného skúšobného cyklu (pozri bod 3 tejto prílohy), s. |
8.4. |
Doplňujúce požiadavky (v relevantných prípadoch)
Ak sa vozidlo skúša v rôznych konfiguráciách, pokiaľ ide o skúšobnú hmotnosť a koeficienty jazdného odporu, zmenšenie sa uplatňuje individuálne. Ak je po uplatnení zmenšenia maximálna rýchlosť vozidla nižšia než maximálna rýchlosť cyklu, v prípade uplatniteľného cyklu sa použije postup opísaný v bode 9 tejto prílohy. Ak vozidlo nemôže dodržať rýchlostnú krivku uplatniteľného cyklu v rámci tolerancie pri rýchlostiach nižších než maximálna rýchlosť, musí počas týchto intervalov jazdiť s ovládačom akcelerátora úplne stlačeným. Počas takých intervalov prevádzky sa pripúšťa porušenie rýchlostnej krivky. |
9. Úpravy cyklu v prípade vozidiel s maximálnou rýchlosťou nižšou, než je maximálna rýchlosť cyklu uvedená v predchádzajúcich bodoch tejto prílohy
9.1. |
Všeobecné poznámky
Tento bod sa uplatňuje v prípade vozidiel, ktoré sú technicky spôsobilé dodržať rýchlostnú krivku uplatniteľného cyklu uvedenú v bode 1 tejto prílohy (základný cyklus) pri rýchlostiach nižších ako ich maximálna rýchlosť, ale ktorých maximálna rýchlosť je z iných dôvodov limitovaná na hodnotu nižšiu než maximálna rýchlosť základného cyklu. Na účely tohto bodu sa uplatniteľný cyklus stanovený v bode 1 označuje ako „základný cyklus“ a používa sa na určenie cyklu s limitnou rýchlosťou. V prípadoch, keď sa uplatňuje zmenšenie podľa bodu 8.2 tejto prílohy, sa ako základný cyklus používa zmenšený cyklus. Maximálna rýchlosť základného cyklu sa označuje ako vmax,cycle. Maximálna rýchlosť vozidla sa označuje ako jeho limitná rýchlosť vcap. Ak sa limitná rýchlosť vcap uplatňuje v prípade vozidla triedy 3b, ako základný cyklus sa používa cyklus triedy 3b, ako je vymedzený v bode 3.3.2 tejto prílohy. To platí aj v prípade, že je limitná rýchlosť vcap nižšia než 120 km/h. V prípadoch, keď sa uplatňuje limitná rýchlosť vcap, základný cyklus sa upraví, ako je opísané v bode 9.2 tejto prílohy, s cieľom dosiahnuť pri cykle s limitnou rýchlosťou rovnakú vzdialenosť prejdenú v rámci cyklu, aká je pri základnom cykle. |
9.2. |
Postup výpočtu |
9.2.1. |
Určenie rozdielu vzdialenosti za fázu cyklu
Dočasný cyklus s limitnou rýchlosťou sa odvodí nahradením všetkých vzoriek rýchlosti vozidla vi, keď vi > vcap, hodnotou vcap. |
9.2.1.1. |
Ak je vcap < vmax,medium, vzdialenosť v rámci fáz strednej rýchlosti základného cyklu dbase,medium a dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou dcap,medium sa vypočítajú pomocou tejto rovnice za obidva cykly:
kde: vmax,medium je maximálna rýchlosť vozidla vo fáze strednej rýchlosti, ako je uvedené v tabuľke A1/2 pre cyklus triedy 1, v tabuľke A1/4 pre cyklus triedy 2, v tabuľke A1/8 pre cyklus triedy 3a a v tabuľke A1/9 pre cyklus triedy 3b. |
9.2.1.2. |
Ak je vcap < vmax,high, vzdialenosti v rámci fáz vysokej rýchlosti základného cyklu dbase,high a dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou dcap,high sa vypočítajú pomocou tejto rovnice za obidva cykly:
vmax,high je maximálna rýchlosť vozidla vo fáze vysokej rýchlosti, ako je uvedené v tabuľke A1/5 pre cyklus triedy 2, v tabuľke A1/10 pre cyklus triedy 3a a v tabuľke A1/11 pre cyklus triedy 3b. |
9.2.1.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A;
Vzdialenosti v rámci fázy veľmi vysokej rýchlosti základného cyklu dbase,exhigh a dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou dcap,exhigh sa vypočítajú použitím tejto rovnice na fázu veľmi vysokej rýchlosti obidvoch cyklov:
|
9.2.2. |
Určenie časových intervalov, ktoré sa majú pridať k dočasnému cyklu s limitnou rýchlosťou s cieľom vyrovnať rozdiely vo vzdialenosti
S cieľom vyrovnať rozdiely vo vzdialenosti medzi základným cyklom a dočasným cyklom s limitnou rýchlosťou sa musia k dočasnému cyklu s limitnou rýchlosťou pridať zodpovedajúce časové intervaly s rýchlosťami vi = vcap, ako je opísané v bodoch 9.2.2.1 až 9.2.2.3 tejto prílohy. |
9.2.2.1. |
Dodatočný časový interval pri fáze strednej rýchlosti
Ak je vcap < vmax,medium, dodatočný časový interval, ktorý sa má pridať k fáze strednej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Počet časových vzoriek nadd,medium s rýchlosťami vi = vcap, ktoré sa majú pridať k fáze strednej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa rovná hodnote Δtmedium zaokrúhlenej podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na najbližšie celé číslo. |
9.2.2.2. |
Dodatočný časový interval pri fáze vysokej rýchlosti
Ak je vcap < vmax,high, dodatočný časový interval, ktorý sa má pridať k fázam vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Počet časových vzoriek nadd,high s rýchlosťami vi = vcap, ktoré sa majú pridať k fáze vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa rovná hodnote Δthigh zaokrúhlenej podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na najbližšie celé číslo. |
9.2.2.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A;
Dodatočný časový interval, ktorý sa má pridať k fáze veľmi vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Počet časových vzoriek nadd,exhigh s rýchlosťami vi = vcap, ktoré sa majú pridať k fáze veľmi vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, sa rovná hodnote Δtexhigh zaokrúhlenej podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na najbližšie celé číslo. |
9.2.3. |
Zostavenie konečného cyklu s limitnou rýchlosťou |
9.2.3.1. |
Cyklus triedy 1
Prvá časť konečného cyklu s limitnou rýchlosťou pozostáva z rýchlostnej krivky dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou vozidla až po poslednú vzorku fázy strednej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky sa označuje tmedium. Potom sa pridá nadd,medium vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (tmedium + nadd,medium). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy strednej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1022 + nadd,medium). |
9.2.3.2. |
Cykly triedy 2 a triedy 3 |
9.2.3.2.1. |
vcap < vmax,medium
Prvá časť konečného cyklu s limitnou rýchlosťou pozostáva z rýchlostnej krivky dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou vozidla až po poslednú vzorku fázy strednej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky sa označuje tmedium. Potom sa pridá nadd,medium vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (tmedium + nadd,medium). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy strednej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1022 + nadd,medium). V ďalšom kroku sa pridá prvá časť fázy vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou až po poslednú vzorku fázy vysokej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky pri dočasnej limitnej rýchlosti sa označuje thigh, takže čas tejto vzorky konečného cyklu s limitnou rýchlosťou je (thigh + nadd,medium). Potom sa pridá nadd,high vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (thigh + nadd,medium + nadd,high). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1477 + nadd,medium + nadd,high). V ďalšom kroku sa pridá prvá časť fázy veľmi vysokej rýchlosti (v relevantných prípadoch) dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou až po poslednú vzorku fázy veľmi vysokej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky pri dočasnej limitnej rýchlosti sa označuje texhigh, takže čas tejto vzorky konečného cyklu s limitnou rýchlosťou je (texhigh + nadd,medium + nadd,high). Potom sa pridá nadd,exhigh vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (texhigh + nadd,medium + nadd,high + nadd,exhigh). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy veľmi vysokej rýchlosti (v relevantných prípadoch) dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1800 + nadd,medium + nadd,high + nadd,exhigh). Dĺžka konečného cyklu s limitnou rýchlosťou sa rovná dĺžke základného cyklu s výnimkou rozdielov spôsobených postupom zaokrúhľovania hodnôt nadd,medium, nadd,high a nadd,exhigh podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
9.2.3.2.2. |
vmax, medium ≤ vcap < vmax, high
Prvá časť konečného cyklu s limitnou rýchlosťou pozostáva z rýchlostnej krivky dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou vozidla až po poslednú vzorku fázy vysokej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky sa označuje thigh. Potom sa pridá nadd,high vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (thigh + nadd,high). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1477 + nadd,high). V ďalšom kroku sa pridá prvá časť fázy veľmi vysokej rýchlosti (v relevantných prípadoch) dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou až po poslednú vzorku fázy veľmi vysokej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky pri dočasnej limitnej rýchlosti sa označuje texhigh, takže čas tejto vzorky konečného cyklu s limitnou rýchlosťou je (texhigh + nadd,high). Potom sa pridá nadd,exhigh vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (texhigh + nadd,high + nadd,exhigh). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy veľmi vysokej rýchlosti (v relevantných prípadoch) dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1800 + nadd,high + nadd,exhigh). Dĺžka konečného cyklu s limitnou rýchlosťou sa rovná dĺžke základného cyklu s výnimkou rozdielov spôsobených postupom zaokrúhľovania hodnôt nadd,high a nadd,exhigh podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
9.2.3.2.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A;
vmax, high ≤ vcap < vmax, exhigh Prvá časť konečného cyklu s limitnou rýchlosťou pozostáva z rýchlostnej krivky dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou vozidla až po poslednú vzorku fázy veľmi vysokej rýchlosti, keď v = vcap. Čas tejto vzorky sa označuje texhigh. Potom sa pridá nadd,exhigh vzoriek s rýchlosťou vi = vcap tak, aby čas poslednej vzorky bol (texhigh + nadd,exhigh). Potom sa pridá zostávajúca časť fázy veľmi vysokej rýchlosti dočasného cyklu s limitnou rýchlosťou, ktorá je identická s rovnakou časťou základného cyklu, takže čas poslednej vzorky je (1800 + nadd,exhigh). Dĺžka konečného cyklu s limitnou rýchlosťou sa rovná dĺžke základného cyklu s výnimkou rozdielov spôsobených postupom zaokrúhľovania hodnôt nadd,exhigh podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
10. Priradenie cyklov vozidlám
10.1. |
Vozidlo určitej triedy sa skúša v rámci cyklu rovnakej triedy, t. j. vozidlá triedy 1 v rámci cyklu triedy 1, vozidlá triedy 2 v rámci cyklu triedy 2, vozidlá triedy 3a v rámci cyklu triedy 3a a vozidlá triedy 3b v rámci cyklu triedy 3b. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa však vozidlo môže skúšať v rámci cyklu číselne vyššej triedy, napríklad vozidlo triedy 2 sa môže skúšať v rámci cyklu triedy 3. V tom prípade sa musia rešpektovať rozdiely medzi triedami 3a a 3b a cyklus sa môže zmenšiť v súlade s bodmi 8 až 8.4 tejto prílohy. |
PRÍLOHA B2
Voľba prevodového stupňa a určenie bodu radenia prevodového stupňa pri vozidlách vybavených manuálnymi prevodovkami
1. Všeobecný prístup
1.1. |
Postupy radenia opísané v tejto prílohe sa vzťahujú na vozidlá vybavené manuálnymi prevodovkami. |
1.2. |
Predpísané prevodové stupne a body preradenia sú založené na rovnováhe medzi výkonom požadovaným na prekonanie jazdného odporu a na zrýchlenie a výkonom, ktorý poskytuje motor pri všetkých možných prevodových stupňoch v špecifickej fáze cyklu. |
1.3. |
Výpočet na určenie prevodových stupňov, ktoré sa majú použiť, je založený na otáčkach motora a krivkách výkonu pri plnom zaťažení v závislosti od otáčok motora. |
1.4. |
V prípade vozidiel vybavených prevodovkou s dvoma rozsahmi (nízkym a vysokým) sa pri určovaní prevodových stupňov, ktoré sa majú použiť, zohľadňuje iba rozsah určený na bežnú jazdnú prevádzku. |
1.5. |
Predpisy týkajúce sa ovládania spojky sa neuplatňujú v prípade, že spojka je ovládaná automaticky bez potreby zapnutia alebo vypnutia vodičom. |
1.6. |
Táto príloha sa nevzťahuje na vozidlá skúšané podľa prílohy B8. |
2. Požadované údaje a predbežné výpočty
Na určenie prevodových stupňov, ktoré sa majú použiť pri vykonávaní jazdného cyklu na vozidlovom dynamometri, sú potrebné tieto údaje a vykonanie týchto výpočtov:
a) |
Prated, maximálny menovitý výkon motora udávaný výrobcom (kW); |
b) |
nrated, menovité otáčky motora stanovené výrobcom ako otáčky motora, pri ktorých motor vyvinie svoj maximálny výkon (min–1); |
c) |
nidle, voľnobežné otáčky (min–1). Hodnota nidle sa meria najmenej 1 minútu pri rýchlosti odberu vzoriek najmenej 1 Hz, s motorom v chode v zohriatom stave, s riadiacou pákou v polohe „neutrál“ a so zapnutou spojkou. Podmienky týkajúce sa teploty, periférnych a pomocných zariadení atď. sú rovnaké ako podmienky opísané v prílohe B6 pri skúške typu 1. Hodnota, ktorá sa má používať v tejto prílohe, je aritmetickým priemerom za čas merania zaokrúhleným podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na najbližších 10 min–1; |
d) |
ng, počet prevodových stupňov na jazdu vpred. Prevodové stupne na jazdu vpred v rozsahu prevodovky určenom na bežnú jazdnú prevádzku sa číslujú v zostupnom poradí pomeru medzi otáčkami motora v min–1 a rýchlosťou vozidla v km/h. Prevodový stupeň 1 je prevodový stupeň s najvyšším pomerom, prevodový stupeň ng je prevodový stupeň s najnižším pomerom. Hodnota ng udáva počet prevodových stupňov na jazdu vpred; |
e) |
(n/v)i, pomer získaný vydelením otáčok motora n rýchlosťou vozidla v pri každom prevodovom stupni i, pre i = 1 až po hodnotu ng, [min–1/(km/h)]. Hodnota (n/v)i sa vypočíta pomocou rovníc uvedených v bode 8 prílohy B7; |
f) |
f0, f1, f2, koeficienty jazdného zaťaženia vybrané na skúšanie, pričom f0 je vyjadrený v N, f1 v N/(km/h) a f2 v N/(km/h)2; |
g) |
nmax nmax1 = n95_high, maximálne otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne 95 % hodnoty menovitého výkonu (min–1). Ak hodnotu n95_high nie je možné určiť, pretože otáčky motora sú limitované na nižšiu hodnotu nlim pre všetky prevodové stupne, a plné zaťaženie je vyššie než 95 % hodnoty menovitého výkonu, n95_high sa stanoví na hodnotu nlim. nmax2 = (n/v)(ngvmax) × vmax,cycle nmax3 = (n/v)(ngvmax) × vmax,vehicle kde:
|
h) |
Pwot(n), krivka výkonu pri plnom zaťažení v rozsahu otáčok motora Krivka výkonu musí obsahovať dostatočný počet súborov údajov (n, Pwot), aby sa body ležiace medzi súbormi údajov idúcimi po sebe dali vypočítať lineárnou interpoláciou. Odchýlka lineárnej interpolácie od krivky výkonu pri plnom zaťažení podľa predpisu OSN č. 85 nesmie presahovať 2 %. Prvý súbor údajov musí obsahovať hodnotu otáčok motora nmin_drive_set [pozri ďalej písmeno k) bod 3] alebo nižšiu. Posledný súbor údajov musí obsahovať hodnotu otáčok motora nmax alebo vyššiu. Rozdiely medzi súbormi údajov nemusia byť rovnaké, ale všetky súbory údajov sa musia zaznamenať. Súbory údajov a hodnoty Prated a nrated sa získajú z krivky výkonu udávanej výrobcom. Výkon pri plnom zaťažení dosahovaný pri otáčkach motora, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia predpisu OSN č. 85, sa stanoví v súlade s metódou opísanou v predpise OSN č. 85; |
i) |
Stanovenie ngvmax a vmax ngvmax, prevodový stupeň, pri ktorom sa dosiahne maximálna rýchlosť vozidla a ktorý sa stanoví takto: Ak je vmax(ng) ≥ vmax(ng – 1) a vmax(ng – 1) ≥ vmax(ng – 2), potom: ngvmax = ng a vmax = vmax(ng). Ak je vmax(ng) < vmax(ng – 1) a vmax(ng – 1) ≥ vmax(ng – 2), potom: ngvmax = ng – 1 a vmax = vmax(ng – 1), v opačnom prípade ngvmax = ng – 2 a vmax = vmax(ng – 2) kde:
Na stanovenie hodnôt vmax a ngvmax sa použijú hodnoty rýchlosti vozidla zaokrúhlené na jedno desatinné miesto podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. Požadovaný výkon pri jazdnom zaťažení (kW) sa vypočíta pomocou tejto rovnice: kde:
Dosiahnuteľný výkon pri rýchlosti vozidla vmax na prevodovom stupni ng, ng – 1 alebo ng – 2 sa určí z krivky výkonu pri plnom zaťažení Pwot(n) pomocou týchto rovníc: nng = (n/v)ng × vmax(ng); nng – 1 = (n/v)ng – 1 × vmax(ng – 1); nng – 2 = (n/v)ng – 2 × vmax(ng – 2); a znížením hodnôt výkonu v rámci krivky výkonu pri plnom zaťažení o 10 %. Opísaná metóda sa v prípade potreby rozšíri aj na ešte nižšie prevodové stupne, t. j. ng – 3, ng – 4 atď. Ak sa na účely obmedzenia maximálnej rýchlosti vozidla obmedzia maximálne otáčky motora na hodnotu nlim, ktorá je nižšia než otáčky motora zodpovedajúce priesečníku krivky výkonu pri jazdnom zaťažení a krivky dosiahnuteľného výkonu, potom: ngvmax = ng a vmax = nlim / (n/v)(ng). Obrázok A2/1a Príklad, keď je ngvmax najvyšším prevodovým stupňom Obrázok A2/1b Príklad, keď je ngvmax druhým najvyšším prevodovým stupňom |
j) |
Vylúčenie redukčného (plazivého) prevodového stupňa Prevodový stupeň 1 sa môže na žiadosť výrobcu vylúčiť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
kde:
V tomto prípade sa pri vykonávaní jazdného cyklu na vozidlovom dynamometri nepoužíva prevodový stupeň 1 a prevodové stupne sa prečíslujú tak, že sa začína druhým prevodovým stupňom ako prevodovým stupňom 1. |
k) |
Vymedzenie nmin_drive nmin_drive sú minimálne otáčky motora pri pohybe vozidla (min–1),
Táto hodnota sa označuje nmin_drive_set. Hodnota nmin_drive_set sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. Hodnoty vyššie než nmin_drive_set sa môžu použiť pre ngear > 2, ak o to požiada výrobca. V tomto prípade môže výrobca určiť jednu hodnotu pre fázy zrýchľovania/konštantnej rýchlosti (min_drive_up) a inú hodnotu pre fázy spomaľovania (min_drive_down). Vzorky, ktoré majú hodnoty zrýchlenia ≥ –0,1389 m/s2, patria do fáz zrýchľovania/konštantnej rýchlosti. Špecifikácia tejto fázy sa použije len na určenie prvého použitého prevodového stupňa podľa bodu 3.5 tejto prílohy a nesmie sa uplatniť na požiadavky stanovené v bode 4 tejto prílohy. Okrem toho môže výrobca pre úvodný časový úsek (tstart_phase) určiť vyššie hodnoty (nmin_drive_start alebo nmin_drive_start a nmin_drive_down_start) pre hodnoty nmin_drive alebo min_drive_up a min_drive_down pre ngear > 2, než bolo uvedené. Úvodný časový úsek špecifikuje výrobca, ale nesmie presiahnuť fázu nízkej rýchlosti v rámci cyklu a musí sa skončiť vo fáze zastavenia, aby počas krátkej jazdy nedošlo k zmene hodnoty nmin_drive. Všetky individuálne zvolené hodnoty nmin_drivemusia byť rovné alebo vyššie než hodnota nmin_drive_set, ale nesmú presiahnuť hodnotu (2 × nmin_drive_set). Všetky individuálne zvolené hodnoty nmin_drive a tstart_phase sa musia zaznamenať. Iba hodnota nmin_drive_set sa použije ako dolný limit pre krivku výkonu pri plnom zaťažení v súlade s bodom 2 písm. h). |
l) |
TM, skúšobná hmotnosť vozidla (kg). |
3. Výpočet požadovaného výkonu, otáčok motora, dosiahnuteľného výkonu a možných prevodových stupňov, ktoré sa majú použiť
3.1. Výpočet požadovaného výkonu
Výkon požadovaný na prekonanie jazdného odporu a na zrýchlenie sa pre každú sekundu j krivky cyklu vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
Prequired,j |
je požadovaný výkon v sekunde j (kW), |
aj |
je zrýchlenie vozidla v sekunde j (m/s2) a vypočíta sa takto: |
j = tstart až tend – 1,
tstart |
je čas začiatku uplatniteľného skúšobného cyklu (pozri bod 3 prílohy B1 k tomuto predpisu) (s); |
tend |
je čas konca uplatniteľného skúšobného cyklu (pozri bod 3 prílohy B1 k tomuto predpisu) (s); |
Hodnota zrýchlenia v čase tend (1 611. sekunda v prípade cyklu triedy 1 a 1 800. sekunda v prípade cyklov triedy 2 a 3) sa môže nastaviť na 0 s cieľom zabrániť prázdnym komorám.
kr |
je faktor zohľadňujúci zotrvačný odpor pohonnej sústavy počas zrýchlenia a je nastavený na hodnotu 1,03. |
3.2. Stanovenie otáčok motora
Pri každej rýchlosti vj < 1.0 km/h sa predpokladá, že vozidlo je v pokoji a otáčky motora sú nastavené na hodnotu nidle. Radiaca páka je v polohe „neutrál“ so zapnutou spojkou s výnimkou 1 sekundy pred začiatkom zrýchľovania z pokoja, keď sa nastaví prvý prevodový stupeň s vypnutou spojkou.
Pri každej rýchlosti vj ≥ 1.0 km/h na krivke cyklu a každom prevodovom stupni i, i = 1 až ng, sa otáčky motora ni,j vypočítajú pomocou tejto rovnice:
ni,j = (n/v)i × vj
Výpočet sa vykoná s číslami s plávajúcou desatinnou čiarkou, bez zaokrúhľovania výsledkov.
3.3. Výber možných prevodových stupňov podľa otáčok motora
Na jazdu podľa rýchlostnej krivky pri rýchlosti vj sa môžu vybrať tieto prevodové stupne:
a) |
všetky prevodové stupne i < ngvmax, keď nmin_drive ≤ ni,j ≤ nmax1; |
b) |
všetky prevodové stupne i ≥ ngvmax, keď nmin_drive ≤ ni,j ≤ nmax2; |
c) |
prevodový stupeň 1, ak n1,j < nmin_drive. |
Ak aj < 0 a ni,j ≤ nidle, ni,j sa nastaví na hodnotu nidle a spojka sa vypne.
Ak aj ≥ 0 a ni,j < max[1,15 × nidle; minimálne otáčky motora krivky Pwot(n)], ni,j sa nastaví na maximum hodnoty 1,15 × nidle alebo minimálne otáčky motora krivky Pwot(n) a spojka sa nastaví na „nedefinované“.
Pojem „nedefinované“ sa týka každého stavu spojky medzi „vypnutá“ a „zapnutá“ v závislosti od konkrétnej konštrukcie motora a prevodovky. V takomto prípade sa môžu skutočné otáčky motora líšiť od vypočítaných otáčok motora.
Pokiaľ ide o vymedzenie nmin_drive v bode 2 písm. k), požiadavky uvedené v písmenách a) až c) sa pre fázy spomaľovania môžu určiť takto:
Počas fázy spomaľovania sa prevodové stupne s ngear > 2 používajú tak dlho, kým otáčky motora neklesnú pod hodnotu nmin_drive.
Počas fázy spomaľovania sa použije prevodový stupeň 2 pri krátkej jazde v rámci cyklu (nie na konci krátkej jazdy), až kým otáčky motora neklesnú pod hodnotu (0,9 × nidle).
Ak otáčky motora klesnú pod hodnotu nidle, spojka sa vypne.
Ak je fáza spomaľovania poslednou časťou krátkej jazdy tesne pred fázou zastavenia, použije sa druhý prevodový stupeň, až kým otáčky motora neklesnú pod hodnotu nidle. Táto požiadavka sa uplatní na celú fázu spomaľovania až do zastavenia vozidla.
Fáza spomaľovania je časový úsek dlhší než 2 sekundy s rýchlosťou vozidla ≥ 1,0 km/h a dôkladne plynulým znižovaním rýchlosti vozidla (pozri bod 4 tejto prílohy).
3.4. Výpočet dosiahnuteľného výkonu
Pre každú hodnotu otáčok motora nk krivky výkonu pri plnom zaťažení stanovenej v bode 2 písm. h) tejto prílohy sa dosiahnuteľný výkon Pavailable_k vypočíta pomocou tejto rovnice:
Pavailable_k = Pwot (nk) × (1 – (SM + ASM))
kde:
Pwot |
je výkon dosiahnuteľný pri nk pri plnom zaťažení, z krivky výkonu pri plnom zaťažení, |
SM |
je bezpečnostná rezerva, ktorá zohľadňuje rozdiel medzi krivkou výkonu pri plnom zaťažení v stabilnom stave a výkonom použiteľným v prechodnom stave. SM sa nastaví na 10 %, |
ASM |
je doplnková bezpečnostná rezerva výkonu, ktorá sa môže použiť na žiadosť výrobcu. |
Výrobca na požiadanie poskytne hodnoty ASM [v percentách zníženia výkonu pri plnom zaťažení motora (wot)] spolu so súbormi údajov pre Pwot(n), ako je uvedené v príklade v tabuľke A2/1. Medzi údajovými bodmi idúcimi po sebe sa použije lineárna interpolácia. ASM je obmedzená na 50 %.
Uplatnenie ASM si vyžaduje súhlas zodpovedného orgánu.
Tabuľka A2/1
n |
Pwot |
SM % |
ASM % |
Pavailable |
min–1 |
kW |
kW |
||
700 |
6,3 |
10,0 |
20,0 |
4,4 |
1000 |
15,7 |
10,0 |
20,0 |
11,0 |
1500 |
32,3 |
10,0 |
15,0 |
24,2 |
1800 |
56,6 |
10,0 |
10,0 |
45,3 |
1900 |
59,7 |
10,0 |
5,0 |
50,8 |
2000 |
62,9 |
10,0 |
0,0 |
56,6 |
3000 |
94,3 |
10,0 |
0,0 |
84,9 |
4000 |
125,7 |
10,0 |
0,0 |
113,2 |
5000 |
157,2 |
10,0 |
0,0 |
141,5 |
5700 |
179,2 |
10,0 |
0,0 |
161,3 |
5800 |
180,1 |
10,0 |
0,0 |
162,1 |
6000 |
174,7 |
10,0 |
0,0 |
157,3 |
6200 |
169,0 |
10,0 |
0,0 |
152,1 |
6400 |
164,3 |
10,0 |
0,0 |
147,8 |
6600 |
156,4 |
10,0 |
0,0 |
140,8 |
Pri každom možnom prevodovom stupni i a pri každej hodnote rýchlosti vozidla na krivke cyklu vj (j, ako sa uvádza v bode 3.1 tejto prílohy) a pri každej hodnote otáčok motora ni,j ≥ nmin krivky výkonu pri plnom zaťažení sa dosiahnuteľný výkon vypočíta pomocou lineárnej interpolácie zo susedných hodnôt nk, Pavailable_k krivky výkonu pri plnom zaťažení.
3.5. Stanovenie možných prevodových stupňov, ktoré sa majú použiť
Možné prevodové stupne, ktoré sa majú použiť, sa stanovia podľa týchto podmienok:
a) |
sú splnené podmienky uvedené v bode 3.3 tejto prílohy; a |
b) |
pre ngear > 2, ak Pavailable_i,j ≥ Prequired,j. |
Prvý použitý prevodový stupeň pre každú sekundu j krivky cyklu je najvyšším možným konečným prevodovým stupňom imax. Pri štarte z pokoja sa použije len prvý prevodový stupeň.
Najnižší možný konečný prevodový stupeň je imin.
4. Doplňujúce požiadavky na korekcie a/alebo úpravy používania prevodových stupňov
Výber prvého prevodového stupňa sa kontroluje a modifikuje, aby sa zabránilo príliš častej zmene prevodového stupňa a aby sa zabezpečila ovládateľnosť a praktickosť.
Fáza zrýchľovania je časový úsek dlhší než 2 sekundy s rýchlosťou vozidla ≥ 1,0 km/h a dôkladne plynulým zvyšovaním rýchlosti vozidla. Fáza spomaľovania je časový úsek dlhší než 2 sekundy s rýchlosťou vozidla ≥ 1,0 km/h a dôkladne plynulým znižovaním rýchlosti vozidla. Fáza konštantnej rýchlosti je časový úsek dlhší než 2 sekundy s konštantnou rýchlosťou vozidla ≥ 1,0 km/h.
Koniec fázy zrýchľovania/spomaľovania sa určí na základe poslednej časovej vzorky, pri ktorej bola rýchlosť vozidla vyššia/nižšia než rýchlosť vozidla v predchádzajúcej časovej vzorke. Koniec fázy spomaľovania môže byť v tejto súvislosti začiatkom fázy zrýchľovania. V tomto prípade sú požiadavky na fázy zrýchľovania nadradené požiadavkám na fázy spomaľovania.
Korekcie a/alebo úpravy sa vykonajú podľa týchto požiadaviek:
Kontrola úprav opísaná v bode 4 písm. a) tejto prílohy sa uplatní dvakrát na celú krivku cyklu pred uplatnením bodu 4 písm. b) až f) tejto prílohy.
a) |
Ak sa prevodový stupeň vyšší o jeden krok (n + 1) vyžaduje iba na 1 sekundu a predchádzajúce a nasledujúce prevodové stupne sú rovnaké (n), alebo jeden z nich je o jeden krok nižší (n – 1), prevodový stupeň (n + 1) sa koriguje na prevodový stupeň n. Príklady: postupnosť prevodových stupňov i – 1, i, i – 1 sa nahradí postupnosťou: i – 1, i – 1, i – 1; postupnosť prevodových stupňov i – 1, i, i – 2 sa nahradí postupnosťou: i – 1, i – 1, i – 2; postupnosť prevodových stupňov i – 2, i, i – 1 sa nahradí postupnosťou: i – 2, i – 1, i – 1. Ak sa počas fázy zrýchľovania, fázy konštantnej rýchlosti alebo počas prechodu z fázy konštantnej rýchlosti na fázu zrýchľovania či z fázy zrýchľovania na fázu konštantnej rýchlosti, pokiaľ tieto fázy zahŕňajú iba preraďovanie na vyšší prevodový stupeň, použije prevodový stupeň iba na jednu sekundu, prevodový stupeň v nasledujúcej sekunde sa koriguje na predchádzajúci prevodový stupeň tak, aby sa daný prevodový stupeň použil aspoň dve sekundy. Príklady: Postupnosť prevodových stupňov 1, 2, 3, 3, 3, 3, 3 sa nahradí postupnosťou: 1, 1, 2, 2, 3, 3, 3. Postupnosť prevodových stupňov 1, 2, 3, 4, 5, 5, 6, 6, 6, 6, 6 sa nahradí postupnosťou: 1, 1, 2, 2, 3, 3, 4, 4, 5, 5, 6. Táto požiadavka sa nevzťahuje na preraďovanie na nižší prevodový stupeň počas fázy zrýchľovania ani na prípady, keď použitie prevodového stupňa iba na jednu sekundu nasleduje hneď po preradení na nižší prevodový stupeň alebo keď k preradeniu na nižší prevodový stupeň dôjde hneď na začiatku fázy zrýchľovania. V týchto prípadoch sa preraďovanie na nižší prevodový stupeň najprv musí korigovať podľa bodu 4 písm. b) tejto prílohy. Príklad: Postupnosť prevodových stupňov 4, 4, 3, 4, 5, 5, 5 v prípadoch, keď prvá alebo tretia sekunda rozhoduje o začiatku fázy zrýchľovania a keď sa bod 4 písm. b) neuplatňuje na ďalší priebeh fázy zrýchľovania, sa nahradí postupnosťou: 4, 4, 4, 4, 5, 5, 5. Ak je však prevodový stupeň na začiatku fázy zrýchľovania o jeden krok nižší než prevodový stupeň v predchádzajúcej sekunde a prevodové stupne v nasledujúcich (až piatich) sekundách sú rovnaké ako prevodový stupeň v predchádzajúcej sekunde, nasleduje však po nich preradenie na nižší prevodový stupeň, takže uplatnením bodu 4 písm. c) by sa zmenili na rovnaký prevodový stupeň ako na začiatku fázy zrýchľovania, mal by sa namiesto toho uplatniť bod 4 písm. c). Príklad: V prípade postupnosti rýchlostnej krivky
s prvým použitým prevodovým stupňom
prevodové stupne v štvrtej a piatej sekunde sa korigujú na prevodový stupeň o jeden krok nižší [čo sa vykoná uplatnením bodu 4 písm. c)] namiesto toho, aby sa vykonala korekcia prevodového stupňa na začiatku fázy zrýchľovania (tretia sekunda), takže výsledkom korekcie je táto postupnosť prevodových stupňov:
Ak je navyše prevodový stupeň v prvej sekunde fázy zrýchľovania rovnaký ako prevodový stupeň v predchádzajúcej sekunde a prevodový stupeň v nasledujúcich sekundách je o jeden krok vyšší, prevodový stupeň v druhej sekunde fázy zrýchľovania sa nahradí prevodovým stupňom použitým v prvej sekunde fázy zrýchľovania. Príklad: V prípade postupnosti rýchlostnej krivky
s prvým použitým prevodovým stupňom
prevodový stupeň v piatej sekunde (druhá sekunda fázy zrýchľovania) sa koriguje na prevodový stupeň o jeden krok nižší, aby sa zabezpečilo použitie prevodového stupňa vo fáze zrýchľovania v trvaní aspoň dvoch sekúnd, takže výsledkom korekcie je táto postupnosť prevodových stupňov:
Pri preraďovaní na vyšší prevodový stupeň počas fáz zrýchľovania sa prevodové stupne nesmú preskočiť. Preraďovanie na vyšší prevodový stupeň po dvoch stupňoch je však povolené pri prechode z fázy zrýchľovania na fázu konštantnej rýchlosti, ak trvanie fázy konštantnej rýchlosti prekračuje 5 sekúnd. |
b) |
Ak sa počas fázy zrýchľovania alebo na jej začiatku vyžaduje preradenie na nižší prevodový stupeň, zaznamená sa prevodový stupeň, na ktorý bolo potrebné preradiť (iDS). Počiatočný bod postupu korekcie je vymedzený buď poslednou sekundou pred identifikáciou hodnoty iDS, alebo počiatočným bodom fázy zrýchľovania, ak všetky predchádzajúce časové vzorky obsahujú prevodové stupne > iDS. Najvyšší prevodový stupeň časových vzoriek pred preradením na nižší prevodový stupeň určuje referenčný prevodový stupeň iref pre preradenie na nižší prevodový stupeň. Preradenie na nižší prevodový stupeň, pri ktorom platí iDS = iref – 1, sa označuje ako preradenie na nižší prevodový stupeň o jeden krok, preradenie na nižší prevodový stupeň, pri ktorom platí iDS = iref – 2, sa označuje ako preradenie na nižší prevodový stupeň o dva kroky, preradenie na nižší prevodový stupeň, pri ktorom platí iDS = iref – 3, sa označuje ako preradenie na nižší prevodový stupeň o tri kroky. Potom sa vykoná táto kontrola: i) Preradenia na nižší prevodový stupeň o jeden krok Pri postupe od počiatočného bodu postupu korekcie do konca fázy zrýchľovania sa zistí posledný výskyt 10-sekundového okna obsahujúceho hodnotu iDS na buď najmenej dve po sebe idúce sekundy, alebo najmenej dve jednotlivé sekundy. Posledné použitie iDS v tomto okne vymedzuje konečný bod postupu korekcie. Medzi začiatkom a koncom časového úseku korekcie sa všetky požiadavky na prevodové stupne vyššie než iDS korigujú na požiadavku iDS. Od konca časového úseku korekcie (v prípade 10-sekundových okien obsahujúcich hodnotu iDS na buď najmenej dve po sebe idúce sekundy, alebo najmenej dve jednotlivé sekundy) alebo od počiatočného bodu postupu korekcie (v prípade všetkých 10-sekundových okien obsahujúcich hodnotu iDS iba na 1 sekundu alebo v prípade určitých 10- sekundových okien, ktoré vôbec neobsahujú hodnotu iDS) do konca fázy zrýchľovania sa odstránia všetky preradenia na nižší prevodový stupeň s trvaním iba jednej sekundy. i) Preradenia na nižší prevodový stupeň o dva alebo tri kroky Pri postupe od počiatočného bodu postupu korekcie do konca fázy zrýchľovania sa zistí posledný výskyt hodnoty iDS. Od počiatočného bodu postupu korekcie sa všetky požiadavky na prevodové stupne, ktoré sa rovnajú aspoň hodnote iDS alebo sú vyššie než táto hodnota, až po posledný výskyt iDS korigujú na (iDS + 1). i) Preradenia na nižší prevodový stupeň o jeden krok a preradenia na nižší prevodový stupeň o dva a/alebo o tri kroky Ak sa počas fázy zrýchľovania vyskytne preradenie na nižší prevodový stupeň o jeden krok, ako aj preradenie na nižší prevodový stupeň o dva a/alebo o tri kroky, korekcia preradení na nižší prevodový stupeň o tri kroky sa vykoná pred korekciou preradení na nižší prevodový stupeň o dva kroky alebo o jeden krok a korekcia preradení na nižší prevodový stupeň o dva kroky sa vykoná pred korekciou preradení na nižší prevodový stupeň o jeden krok. V týchto prípadoch sa za počiatočný bod postupu korekcie pre preradenia na nižší prevodový stupeň o dva kroky alebo o jeden krok považuje sekunda bezprostredne nasledujúca po konci časového úseku korekcie pre preradenia na nižší prevodový stupeň o tri kroky a za počiatočný bod postupu korekcie pre preradenia na nižší prevodový stupeň o jeden krok sa považuje sekunda bezprostredne nasledujúca po konci časového úseku korekcie pre preradenia na nižší prevodový stupeň o dva kroky. Preradenie na nižší prevodový stupeň o tri kroky, ktoré sa vyskytne po preradení na nižší prevodový stupeň o jeden krok alebo o dva kroky, má prednosť pred týmito preradeniami na nižší prevodový stupeň v časovom úseku pred preradením na nižší prevodový stupeň o tri kroky. Preradenie na nižší prevodový stupeň o dva kroky, ktoré sa vyskytne po preradení na nižší prevodový stupeň o jeden krok, má prednosť pred preradením na nižší prevodový stupeň o jeden krok v časovom úseku pred preradením na nižší prevodový stupeň o dva kroky. Príklady sa uvádzajú v tabuľkách A2/2 až A2/6. Tabuľka A2/2
Tabuľka A2/3
Tabuľka A2/4
Tabuľka A2/5
Tabuľka A2/6
Táto korekcia sa nevykoná pre prevodový stupeň 1. Požiadavky uvedené v bode 3.3 treťom podbode (ak aj ≥ 0…) sa nevzťahujú na korekcie prevodových stupňov opísané v tomto bode, pokiaľ ide o prevodové stupne > 2. Kontrola úprav opísaná v bode 4 písm. c) tejto prílohy sa uplatní dvakrát na celú krivku cyklu pred uplatnením bodu 4 písm. d) až f) tejto prílohy. |
c) |
Ak sa v priebehu časovej postupnosti 1 až 5 sekúnd použije prevodový stupeň i a prevodový stupeň pred touto postupnosťou je o jeden krok nižší a prevodový stupeň po tejto postupnosti je o jeden alebo dva kroky nižší než prevodový stupeň počas tejto postupnosti alebo prevodový stupeň pred touto postupnosťou je o dva kroky nižší a prevodový stupeň po tejto postupnosti je o jeden krok nižší než prevodový stupeň počas tejto postupnosti, prevodový stupeň použitý pre túto postupnosť sa koriguje na maximálny z prevodových stupňov použitých pred touto postupnosťou a po nej. Príklady:
|
d) |
Počas fázy spomaľovania sa nevykoná žiadne preradenie na vyšší prevodový stupeň. |
e) |
Pri prechode z fázy zrýchľovania alebo fázy konštantnej rýchlosti na fázu spomaľovania sa nevykoná žiadne preradenie na vyšší prevodový stupeň, ak je jeden z prevodových stupňov v prvých dvoch sekundách po konci fázy spomaľovania nižší než prevodový stupeň, na ktorý sa malo vykonať preradenie na vyšší prevodový stupeň, alebo ak ide o prevodový stupeň 0. Príklad: Ak vi ≤ vi+1 a vi+2 < vi+1 a prevodový stupeň i = 4 a prevodový stupeň (i + 1 = 5) a prevodový stupeň (i + 2 = 5), potom prevodový stupeň (i + 1) a prevodový stupeň (i + 2) sa nastavia na 4, pokiaľ prevodový stupeň pre fázu nasledujúcu po fáze spomaľovania je 4 alebo nižší. Pre všetky nasledujúce body krivky cyklu s prevodovým stupňom 5 v rámci fázy spomaľovania sa prevodový stupeň takisto nastaví na 4. Ak prevodový stupeň nasledujúci po fáze spomaľovania je 5, vykoná sa preradenie na vyšší prevodový stupeň. Ak počas prechodu a počiatočnej fázy spomaľovania ide o preradenie na vyšší prevodový stupeň o 2 stupne, namiesto toho sa vykoná preradenie na vyšší prevodový stupeň o 1 stupeň. V tomto prípade sa pri kontrolách použitých nasledujúcich prevodových stupňov nevykonajú žiadne ďalšie úpravy. |
f) |
Ostatné úpravy prevodových stupňov vo fázach spomaľovania Počas fáz spomaľovania sa nesmie preradiť z vyššieho prevodového stupňa na prvý prevodový stupeň. Ak by takéto preradenie na nižší prevodový stupeň bolo potrebné v poslednej časti krátkej jazdy tesne pred fázou zastavenia, pretože by otáčky motora klesli pod hodnotu nidle na druhom prevodovom stupni, namiesto toho sa použije prevodový stupeň 0, radiaca páka je v polohe „neutrál“ a spojka je zapnutá. Ak je potrebné použiť prvý prevodový stupeň v časovom úseku najmenej dve sekundy bezprostredne pred spomalením do zastavenia, tento prevodový stupeň by sa mal použiť až do prvej vzorky fázy spomaľovania. Pre zvyšok fázy spomaľovania sa použije prevodový stupeň 0, radiaca páka je v polohe „neutrál“ a spojka je zapnutá. Ak dĺžka časového úseku použitia prevodového stupňa (časová postupnosť s konštantným prevodovým stupňom) medzi dvomi časovými úsekmi použitia prevodového stupňa v dĺžke 3 sekundy alebo viac počas fázy spomaľovania je iba 1 sekunda, tento prevodový stupeň sa nahradí prevodovým stupňom 0 a spojka sa vypne. Ak dĺžka časového úseku použitia prevodového stupňa medzi dvomi časovými úsekmi použitia prevodového stupňa v dĺžke 3 sekundy alebo viac počas fázy spomaľovania je 2 sekundy, tento prevodový stupeň sa počas prvej sekundy nahradí prevodovým stupňom 0 a počas druhej sekundy prevodovým stupňom, ktorý nasleduje po časovom úseku dvoch sekúnd. Spojka sa počas prvej sekundy vypne. Príklad: Postupnosť prevodových stupňov 5, 4, 4, 2 sa nahradí postupnosťou 5, 0, 2, 2. Táto požiadavka sa uplatňuje iba v prípade, že prevodový stupeň, ktorý nasleduje po časovom úseku dvoch sekúnd, je >0. Ak za sebou nasledujú viaceré časové úseky použitia prevodového stupňa s trvaním 1 alebo 2 sekundy, vykonajú sa takéto korekcie: Postupnosť prevodových stupňov i, i, i, i – 1, i – 1, i – 2 alebo i, i, i, i – 1, i – 2, i – 2 sa zmení na i, i, i, 0, i – 2, i – 2. Postupnosti prevodových stupňov, ako sú i, i, i, i – 1, i – 2, i – 3 alebo i, i, i, i – 2, i – 2, i – 3, prípadne iné možné kombinácie sa zmenia na i, i, i, 0, i – 3, i – 3. Táto zmena sa uplatní aj v prípade postupností prevodových stupňov, keď je zrýchlenie ≥ 0 počas prvých dvoch sekúnd a < 0 počas tretej sekundy alebo keď je zrýchlenie ≥ 0 počas posledných dvoch sekúnd. Extrémne konštrukcie prevodoviek umožňujú, aby časové úseky použitia prevodových stupňov v dĺžke 1 alebo 2 sekundy, ktoré nasledujú za sebou, trvali spolu až 7 sekúnd. V takých prípadoch sa uvedená korekcia v druhom kroku doplní týmito požiadavkami na zmenu. Postupnosť prevodových stupňov j, 0, i, i, i – 1, k, keď j > (i + 1) a k ≤ (i – 1), pričom k > 0, sa zmení na j, 0, i – 1, i – 1, i – 1, k, ak prevodový stupeň (i – 1) je o jeden alebo dva kroky nižší než imax pre 3. sekundu tejto postupnosti (po prevodovom stupni 0). Ak je prevodový stupeň (i – 1) o viac ako dva kroky nižší než imax pre 3. sekundu tejto postupnosti, postupnosť prevodových stupňov j, 0, i, i, i – 1, k, keď j > (i + 1) a k ≤ (i – 1), pričom k > 0, sa zmení na j, 0, 0, k, k, k. Postupnosť prevodových stupňov j, 0, i, i, i – 2, k, keď j > (i + 1) a k ≤ (i – 2), pričom k > 0, sa zmení na j, 0, i – 2, i – 2, i – 2, k, ak prevodový stupeň (i – 2) je o jeden alebo dva kroky nižší než imax pre 3. sekundu tejto postupnosti (po prevodovom stupni 0). Ak je prevodový stupeň (i – 2) o viac ako dva kroky nižší než imax pre 3. sekundu tejto postupnosti, postupnosť prevodových stupňov j, 0, i, i, i – 2, k, keď j > (i + 1) a k ≤ (i – 2), pričom k > 0, sa zmení na j, 0, 0, k, k, k. Vo všetkých prípadoch uvedených v tomto podbode [bode 4 písm. f) tejto prílohy] sa použije vypnutie spojky (prevodový stupeň 0) na 1 sekundu s cieľom zabrániť priveľmi vysokým otáčkam motora počas tejto sekundy. Ak toto nie je problémom a ak o to požiada výrobca, je povolené počas nasledujúcej sekundy priamo použiť nižší prevodový stupeň namiesto prevodového stupňa 0 na preradenie na nižší prevodový stupeň až o 3 kroky. Použitie tejto možnosti sa musí zaznamenať. Ak je fáza spomaľovania poslednou časťou krátkej jazdy tesne pred fázou zastavenia a posledný prevodový stupeň >0 pred fázou zastavenia sa použije najviac na 2 sekundy, namiesto toho sa použije prevodový stupeň 0, radiaca páka je v polohe „neutrál“ a spojka je zapnutá. Príklady: Postupnosť prevodových stupňov 4, 0, 2, 2, 0 na posledných 5 sekúnd pred fázou zastavenia sa nahradí postupnosťou 4, 0, 0, 0, 0. Postupnosť prevodových stupňov 4, 3, 3, 0 na posledné 4 sekundy pred fázou zastavenia sa nahradí postupnosťou 4, 0, 0, 0. |
5. Záverečné požiadavky
a) |
Bod 4 písm. a) až f) tejto prílohy sa musia uplatňovať postupne a v každom prípade sa pritom musí sledovať celá krivka cyklu. Keďže úpravami v bode 4 písm. a) až f) tejto prílohy sa môžu vytvoriť nové postupnosti použitia prevodových stupňov, musia sa tieto nové postupnosti prevodových stupňov dvakrát skontrolovať a v prípade potreby upraviť. |
b) |
Po uplatnení bodu 4 písm. b) tejto prílohy môže dôjsť k preradeniu na nižší prevodový stupeň o viac než jeden prevodový stupeň pri prechode z fázy spomaľovania alebo konštantnej rýchlosti na fázu zrýchľovania. V takom prípade sa prevodový stupeň pre poslednú vzorku fázy spomaľovania alebo konštantnej rýchlosti nahradí prevodovým stupňom 0 a spojka sa vypne. Ak sa zvolí možnosť „obmedziť prevodový stupeň 0 počas preraďovania na nižší prevodový stupeň“ podľa bodu 4 písm. f) tejto prílohy, namiesto prevodového stupňa 0 sa použije prevodový stupeň nasledujúcej sekundy (prvá sekunda fázy zrýchľovania). |
c) |
S cieľom umožniť posúdenie správnosti výpočtu sa vypočíta a zaznamená kontrolný súčet rýchlosti v*gear pre v ≥ 1,0 km/h a zaokrúhli sa na štyri desatinné miesta podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
6. Nástroje na výpočty
Príklady nástrojov na výpočet radenia prevodových stupňov sa nachádzajú na webovej stránke globálneho technického predpisu OSN č. 15 na webovom sídle EHK OSN (1).
K dispozícii sú tieto nástroje:
a) |
nástroj na báze ACCESS; |
b) |
nástroj využívajúci kód Matlab; |
c) |
nástroj na báze .NET framework; |
d) |
nástroj na báze jazyka Python. |
Tieto nástroje prešli validáciou spočívajúcou v porovnaní výsledkov výpočtov medzi nástrojom ACCESS, kódom Matlab, kódom .NET framework a nástrojom na báze jazyka Python pri 115 rôznych konfiguráciách vozidiel a s doplnením ďalších výpočtov pre sedem z nich s použitím doplňujúcich možností ako „uplatniť rýchlostný limit“, „potlačiť zmenšenie“, „vybrať cyklus inej triedy vozidiel“ a „vybrať jednotlivé hodnoty nmin_drive“.
Uvedených 115 konfigurácií vozidiel zahŕňa technické dizajny s krajnými parametrami prevodov a motorov, ako aj všetky triedy vozidiel.
Všetky štyri nástroje poskytujú identické výsledky z hľadiska používania prevodových stupňov a ovládania spojky, a hoci právne záväzné je len znenie príloh B1 a B2, tieto nástroje dosahujú status, na základe ktorého je oprávnené ich použitie ako referenčných nástrojov.
(1) https://unece.org/transport/standards/transport/vehicle-regulations-wp29/global-technical-regulations- gtrs?accordion=15.
PRÍLOHA B3
Špecifikácie referenčných palív
1. Táto príloha obsahuje informácie týkajúce sa špecifikácie referenčných palív, ktoré sa majú používať pri vykonávaní skúšok typu 1.
2. (vyhradené)
3. Technické údaje týkajúce sa kvapalných palív pre skúšky vozidiel so zážihovým motorom
3.1. Benzín (menovité RON 90, E0)
Tabuľka A3/1
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B
Benzín (menovité RON 90, E0)
Vlastnosti paliva alebo názov látky |
Jednotka |
Norma |
Skúšobná metóda |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON |
|
90,0 |
92,0 |
JIS K2280 (1) |
||
Oktánové číslo motorovou metódou, MON |
|
80 |
82 |
JIS K2280 (1) |
||
Hustota |
g/cm3 |
0,720 |
0,734 |
JIS K2249-1,2,3 (1) |
||
Tlak pár |
kPa |
56 |
60 |
JIS K2258-1,2 (1) |
||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
K (°C) |
318 (45) |
328 (55) |
JIS K2254 (1) |
||
|
K (°C) |
353 (80) |
368 (95) |
JIS K2254 (1) |
||
|
K (°C) |
|
393 (120) |
JIS K2254 (1) |
||
|
K (°C) |
413 (140) |
433 (160) |
JIS K2254 (1) |
||
|
K (°C) |
|
468 (195) |
JIS K2254 (1) |
||
|
% obj. |
15 |
25 |
JIS K2536-1,2 (1) |
||
|
% obj. |
20 |
45 |
JIS K2536-1,2,3 (1) |
||
|
% obj. |
|
1,0 |
JIS K2536-2,3,4 (1) |
||
Obsah kyslíka |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,6 (1) |
|||
Živičné látky |
mg/100 ml |
|
5 |
JIS K2261 (1) |
||
Obsah síry |
Častíc na milión hmotnosti (wt ppm) |
|
10 |
JIS K2541-1,2,6,7 (1) |
||
Obsah olova |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2255 (1) |
|||
Etanol |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,6 (1) |
|||
Metanol |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,5,6 (1) |
|||
MTBE (metyl-terc-butyl-éter) |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,5,6 (1) |
|||
Kerozín |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4 (1) |
3.2. (vyhradené)
3.3. Benzín (menovité RON 100, E0)
Tabuľka A3/3
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B
Benzín (menovité RON 100, E0)
Vlastnosti paliva alebo názov látky |
Jednotka |
Norma |
Skúšobná metóda |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON |
|
99,0 |
101,0 |
JIS K2280 (2) |
||
Oktánové číslo motorovou metódou, MON |
|
86,0 |
88,0 |
JIS K2280 (2) |
||
Hustota |
g/cm3 |
0,740 |
0,754 |
JIS K2249-1,2,3 (2) |
||
Tlak pár |
kPa |
56 |
60 |
JIS K2258 (2) |
||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
K (°C) |
318 (45) |
328 (55) |
JIS K2254 (2) |
||
|
K (°C) |
353 (80) |
368 (95) |
JIS K2254 (2) |
||
|
K (°C) |
|
393 (120) |
JIS K2254 (2) |
||
|
K (°C) |
413 (140) |
433 (160) |
JIS K2254 (2) |
||
|
K (°C) |
|
468 (195) |
JIS K2254 (2) |
||
|
% obj. |
15 |
25 |
JIS K2536-1,2 (2) |
||
|
% obj. |
20 |
45 |
JIS K2536-1,2,3 (2) |
||
|
% obj. |
|
1,0 |
JIS K2536-2,3,4 (2) |
||
Obsah kyslíka |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,6 (2) |
|||
Živičné látky |
mg/100 ml |
|
5 |
JIS K2261 (2) |
||
Obsah síry |
Častíc na milión hmotnosti (wt ppm) |
|
10 |
JIS K2541-1,2,6,7 (2) |
||
Obsah olova |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2255 (2) |
|||
Etanol |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,6 (2) |
|||
Metanol |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,5,6 (2) |
|||
MTBE (metyl-terc-butyl-éter) |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4,5,6 (2) |
|||
Kerozín |
|
Nezisťuje sa |
JIS K2536-2,4 (2) |
3.4. (vyhradené)
3.5. (vyhradené)
3.6. Benzín (menovité RON 95, E10)
Tabuľka A3/6
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
Benzín (menovité RON 95, E10)
Parameter |
Jednotka |
Limity (3) |
Skúšobná metóda (4) |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON (5) |
|
95,0 |
98,0 |
EN ISO 5164 |
||
Oktánové číslo motorovou metódou, MON (5) |
|
85,0 |
89,0 |
EN ISO 5163 |
||
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
743,0 |
756,0 |
EN ISO 12185 |
||
Tlak pár |
kPa |
56,0 |
60,0 |
EN 13016-1 |
||
Obsah vody |
% obj. |
|
0,05 |
EN 12937 |
||
Vzhľad pri –7 °C: |
|
Priezračný a svetlý |
|
|||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
% obj. |
34,0 |
46,0 |
EN-ISO 3405 |
||
|
% obj. |
54,0 |
62,0 |
EN-ISO 3405 |
||
|
% obj. |
86,0 |
94,0 |
EN-ISO 3405 |
||
|
°C |
170 |
195 |
EN-ISO 3405 |
||
Rezíduum |
% obj. |
|
2,0 |
EN-ISO 3405 |
||
Analýza uhľovodíkov: |
|
|
|
|
||
|
% obj. |
6,0 |
13,0 |
EN 22854 |
||
|
% obj. |
25,0 |
32,0 |
EN 22854 |
||
|
% obj. |
|
1,00 |
EN 22854 EN 238 |
||
|
% obj. |
Zistená hodnota |
EN 22854 |
|||
Pomer uhlík/vodík |
|
Zistená hodnota |
|
|||
Pomer uhlík/kyslík |
|
Zistená hodnota |
|
|||
Indukčná fáza (6) |
Minúty |
480 |
|
EN-ISO 7536 |
||
Obsah kyslíka (7) |
% hmot. |
3,3 |
3,7 |
EN 22854 |
||
Živičné látky, rozpúšťadlo odplavené (obsah živičných látok) |
mg/100 ml |
|
4 |
EN-ISO 6246 |
||
Obsah síry (8) |
mg/kg |
|
10 |
EN ISO 20846 EN ISO 20884 |
||
Korózia medi |
|
|
Trieda 1 |
EN-ISO 2160 |
||
Obsah olova |
mg/l |
|
5 |
EN 237 |
||
Obsah fosforu (9) |
mg/l |
|
1,3 |
ASTM D 3231 |
||
Etanol (7) |
% obj. |
9,0 |
10,0 |
EN 22854 |
3.7. Etanol (menovité RON 95, E85)
Tabuľka A3/7
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A
Etanol (menovité RON 95, E85)
Parameter |
Jednotka |
Limity (10) |
Skúšobná metóda (11) |
|
Minimum |
Maximum |
|||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON |
|
95 |
|
EN ISO 5164 |
Oktánové číslo motorovou metódou, MON |
|
85 |
|
EN ISO 5163 |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
Zistená hodnota |
ISO 3675 |
|
Tlak pár |
kPa |
40 |
60 |
EN ISO 13016-1 (DVPE) |
mg/kg |
|
10 |
EN ISO 20846 EN ISO 20884 |
|
Oxidačná stabilita |
Minúty |
360 |
|
EN ISO 7536 |
Obsah živičných látok (rozpúšťadlo odplavené) |
mg/100 ml |
|
5 |
EN-ISO 6246 |
Vzhľad: Určuje sa pri teplote okolia alebo pri 15 °C podľa toho, ktorá teplota je vyššia. |
|
Priezračný a svetlý, viditeľne bez suspendovaných alebo vyzrážaných kontaminantov |
Vizuálna kontrola |
|
Etanol a vyššie alkoholy (14) |
% obj. |
83 |
85 |
EN 1601 EN 13132 EN 14517 |
Vyššie alkoholy (C3-C8) |
% obj. |
|
2 |
|
Metanol |
% obj. |
|
0,5 |
|
Benzín (15) |
% obj. |
Zostatok |
EN 228 |
|
Fosfor |
mg/l |
0,3 (16) |
ASTM D 3231 |
|
Obsah vody |
% obj. |
|
0,3 |
ASTM E 1064 |
Obsah anorganických chloridov |
mg/l |
|
1 |
ISO 6227 |
pHe |
|
6,5 |
9 |
ASTM D 6423 |
Korózia prúžku medi (3 h pri 50 °C) |
Stupeň |
Trieda 1 |
|
EN ISO 2160 |
Acidita (ako kyselina octová CH3COOH) |
% (hmot.) (mg/l) |
|
0,005 – 40 |
ASTM D 1613 |
Pomer uhlík/vodík |
|
Stanovená hodnota |
|
|
Pomer uhlík/kyslík |
|
Stanovená hodnota |
|
4. Technické údaje týkajúce sa plynných palív pre skúšky vozidiel so zážihovým motorom
4.1. LPG (A a B)
Tabuľka A3/8
LPG (A a B)
Parameter |
Jednotka |
Palivo E1 |
Palivo E2 |
Palivo J |
Palivo K |
Skúšobná metóda |
Zloženie: |
|
|
|
|
|
ISO 7941 |
Obsah C3 |
% obj. |
30 ±2 |
85 ±2 |
|
Zima: min. 15, max. 35 Leto: max. 10 |
KS M ISO 7941 |
Obsah propánu a propylénu |
% mol |
|
|
Min. 20, max. 30 |
|
JIS K2240 |
Obsah C4 |
% obj. |
Zostatok |
|
Zima: min. 60, Leto: min. 85 |
KS M ISO 7941 |
|
Obsah butánu a butylénu |
|
|
|
Min. 70, max. 80 |
|
JIS K2240 |
Butadién |
|
|
|
|
Max. 0,5 |
KS M ISO 7941 |
< C3, > C4 |
% obj. |
max. 2 |
max. 2 |
|
|
|
Olefíny |
% obj. |
Max. 12 |
Max. 15 |
|
|
|
Zostatok po odparení |
mg/kg |
Max. 50 |
Max. 50 |
|
|
EN 15470 |
Zostatok po odparení (100 ml) |
ml |
– |
|
|
0,05 |
ASTM D2158 |
Voda pri 0 °C |
|
Žiadna |
|
|
EN 15469 |
|
Celkový obsah síry |
mg/kg |
Max. 10 |
Max. 10 |
|
|
ASTM 6667 |
|
|
|
|
Max. 40 |
KS M 2150, ASTM D4486, ASTM D5504 |
|
Sírovodík |
|
Žiadne |
Žiadne |
|
|
ISO 8819 |
Korózia prúžku medi |
Stupeň |
Trieda 1 |
Trieda 1 |
|
|
ISO 6251 (17) |
Korózia medi |
40 °C, 1h |
– |
|
|
1 |
KS M ISO 6251 |
Zápach |
|
Charakteristický |
|
|
|
|
Oktánové číslo motorovou metódou |
|
Min. 89 |
Min. 89 |
|
|
EN 589 Príloha B |
Tlak pár (40 °C) |
MPa |
– |
1,27 |
|
|
KS M ISO 4256 KS M ISO 8973 |
Hustota (15 °C) |
kg/m3 |
500 |
|
|
620 |
KS M 2150, KS M ISO 3993 KS M ISO 8973 |
4.2. NG/biometán
4.2.1. „G20“„vysokovýhrevný plyn“ (menovitý obsah metánu 100 %)
Tabuľka A3/9
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
„G20“„vysokovýhrevný plyn“ (menovitý obsah metánu 100 %)
Charakteristiky |
Jednotky |
Základ |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Zloženie: |
|
|
|
|
|
Metán |
% mol |
100 |
99 |
100 |
ISO 6974 |
Zostatok (18) |
% mol |
– |
– |
1 |
ISO 6974 |
N2 |
% mol |
|
|
|
ISO 6974 |
Obsah síry |
mg/m3 (19) |
– |
– |
10 |
ISO 6326-5 |
Wobbov index (netto) |
MJ/m3 (20) |
48,2 |
47,2 |
49,2 |
|
4.2.2. (vyhradené)
4.2.3. „G25“„nízkovýhrevný plyn“ (menovitý obsah metánu 86 %)
Tabuľka A3/11
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
„G25“„nízkovýhrevný plyn“ (menovitý obsah metánu 86 %)
Charakteristiky |
Jednotky |
Základ |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Zloženie: |
|
|
|
|
|
Metán |
% mol |
86 |
84 |
88 |
ISO 6974 |
Zostatok (21) |
% mol |
– |
– |
1 |
ISO 6974 |
N2 |
% mol |
14 |
12 |
16 |
ISO 6974 |
Obsah síry |
mg/m3 (22) |
– |
– |
10 |
ISO 6326-5 |
Wobbov index (netto) |
MJ/m3 (23) |
39,4 |
38,2 |
40,6 |
|
4.2.4. „Plyn J“ (menovitý obsah metánu 85 %)
Tabuľka A3/12
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B
„Plyn J“ (menovitý obsah metánu 85 %)
Charakteristiky |
Jednotky |
Limity |
|
Minimum |
Maximum |
||
Metán |
% mol |
85 |
|
Etán |
% mol |
|
10 |
Propán |
% mol |
|
6 |
Bután |
% mol |
|
4 |
Uhľovodík C3 + C4 |
% mol |
|
8 |
Uhľovodík C5 alebo vyšší |
% mol |
|
0,1 |
Iné plyny (H2 + O2 + N2 + CO + CO2) |
% mol |
|
1,0 |
Obsah síry |
mg/Nm3 |
|
10 |
Wobbov index |
WI |
13,260 |
13,730 |
Hrubá výhrevnosť |
kcal/Nm3 |
10,410 |
11,050 |
Maximálna rýchlosť spaľovania |
MCP |
36,8 |
37,5 |
4.2.5. Vodík
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
V prípade vozidiel so spaľovacím motorom poháňaných vodíkom sa použije referenčné palivo opísané v tabuľke A3/18.
5. Technické údaje týkajúce sa kvapalných palív pre skúšky vozidiel so vznetovým motorom
5.1. Nafta J (menovité cetánové číslo 53, B0)
Tabuľka A3/14
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1B
Nafta J (menovité cetánové číslo 53, B0)
Vlastnosti paliva alebo názov látky |
Jednotky |
Špecifikácia |
Skúšobná metóda |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Cetánový index |
|
53 |
57 |
JIS K2280 (24) |
||
Hustota |
g/cm3 |
0,824 |
0,840 |
JIS K2249 (24) |
||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
K (°C) |
528 (255) |
568 (295) |
JIS K2254 (24) |
||
|
K (°C) |
573 (300) |
618 (345) |
JIS K2254 (24) |
||
|
K (°C) |
|
643 (370) |
JIS K2254 (24) |
||
Teplota vzplanutia |
K (°C) |
331(58) |
|
JIS K2265–3 (24) |
||
Kinematická viskozita pri 30 °C |
mm2/s |
3,0 |
4,5 |
JIS K2283 (24) |
||
Všetky aromatické uhľovodíky |
% obj. |
|
25 |
JIS metóda HPLC (24) |
||
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% obj. |
|
5,0 |
JIS metóda HPLC (24) |
||
Obsah síry |
Častíc na milión hmotnosti (wt ppm) |
|
10 |
JIS K2541-1,2,6,7 (24) |
||
FAME (metylestery mastných kyselín) |
% |
|
0,1 |
Metóda predpísaná v japonskom oznámení o postupe merania koncentrácie (24) |
||
Triglycerid |
% |
|
0,01 |
Metóda predpísaná v japonskom oznámení o postupe merania koncentrácie (24) |
5.2. (vyhradené)
5.3. (vyhradené)
5.4. Nafta E (menovité cetánové číslo 52, B7)
Tabuľka A3/17
Táto tabuľka sa vzťahuje len na úroveň 1A
Nafta E (menovité cetánové číslo 52, B7)
Parameter |
Jednotka |
Limity (25) |
Skúšobná metóda |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Cetánový index |
|
46,0 |
|
EN-ISO 4264 |
||
Cetánové číslo (26) |
|
52,0 |
56,0 |
EN-ISO 5165 |
||
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
833,0 |
837,0 |
EN-ISO 12185 |
||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
°C |
245,0 |
– |
EN-ISO 3405 |
||
|
°C |
345,0 |
360,0 |
EN-ISO 3405 |
||
|
°C |
– |
370,0 |
EN-ISO 3405 |
||
Teplota vzplanutia |
°C |
55 |
– |
EN ISO 2719 |
||
Bod zákalu |
°C |
– |
– 10 |
EN 116 |
||
Viskozita pri 40 °C |
mm2/s |
2,30 |
3,30 |
EN-ISO 3104 |
||
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% hmot. |
2,0 |
4,0 |
EN 12916 |
||
Obsah síry |
mg/kg |
– |
10,0 |
EN ISO 20846/ EN ISO 20884 |
||
Korózia medi (3 h pri 50 °C) |
|
– |
Trieda 1 |
EN-ISO 2160 |
||
Conradsonov uhlíkový zvyšok (10 % DR) |
% hmot. |
– |
0,20 |
EN-ISO10370 |
||
Obsah popola |
% hmot. |
– |
0,010 |
EN-ISO 6245 |
||
Celková kontaminácia |
mg/kg |
|
24 |
EN 12662 |
||
Obsah vody |
mg/kg |
– |
200 |
EN-ISO12937 |
||
Číslo kyslosti |
mg KOH/g |
– |
0,10 |
EN ISO 6618 |
||
Mazivosť (snímaný priemer opotrebenia HFRR pri 60 °C) |
μm |
– |
400 |
EN ISO 12156 |
||
Oxidačná stabilita pri 110 °C (27) |
h |
20,0 |
|
EN 15751 |
||
FAME (28) |
% obj. |
6,0 |
7,0 |
EN 14078 |
6. Technické údaje týkajúce sa palív pre skúšky vozidiel s palivovým článkom
6.1. Stlačený vodíkový plyn pre vozidlá s palivovým článkom
Tabuľka A3/18
Vodík pre vozidlá s palivovým článkom
Charakteristiky |
Jednotky |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
|||
Index vodíkového paliva |
% molárny podiel |
99,97 |
|
|
Celkové množstvo nevodíkových plynov |
μmol/mol |
|
300 |
|
Zoznamy nevodíkových plynov a špecifikácia každého kontaminantu (34) |
|
|||
Voda (H2O) |
μmol/mol |
|
5 |
|
Celkové uhľovodíky (30) okrem metánu (ekvivalent C1) |
μmol/mol |
|
2 |
|
Metán (CH4) |
μmol/mol |
|
100 |
|
Kyslík (O2) |
μmol/mol |
|
5 |
|
Hélium (He) |
μmol/mol |
|
300 |
|
Celkové množstvo dusíka (N2) a argónu (Ar) (30) |
μmol/mol |
|
300 |
|
Oxid uhličitý (CO2) |
μmol/mol |
|
2 |
|
Oxid uhoľnatý (CO) (31) |
μmol/mol |
|
0,2 |
|
Celkové množstvo zlúčenín síry (32) (na báze H2S) |
μmol/mol |
|
0,004 |
|
Formaldehyd (HCHO) |
μmol/mol |
|
0,2 |
|
Kyselina mravčia (HCOOH) |
μmol/mol |
|
0,2 |
|
Amoniak (NH3) |
μmol/mol |
|
0,1 |
|
Celkové množstvo halogénových zlúčenín (33) (na báze halogénového iónu) |
μmol/mol |
|
0,05 |
7. Technické údaje týkajúce sa palív na skúšku typu 4 týkajúcu sa emisií z odparovania
Pre úroveň 1B:
V prípade vozidla, v ktorom výrobca neodporúča používať palivo E10, sa namiesto palív vymedzených v tomto bode použijú palivá vymedzené v bode 3.1 alebo 3.3 tejto prílohy.
Tabuľka A3/19
Referenčné benzínové palivo pre skúšku typu 4
Parameter |
Jednotka |
Limity |
Skúšobná metóda |
|||
Minimum |
Maximum |
|||||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON |
|
95,0 |
98,0 |
EN ISO 5164 JIS K2280 |
||
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
743,0 |
756,0 |
EN ISO 12185 JIS K2249-1,2,3 |
||
Tlak pár |
kPa |
56,0 |
60,0 |
EN 13016-1 JIS K2258-1,2 |
||
Destilácia: |
|
|
|
|
||
|
% obj. |
34,0 |
46,0 |
EN ISO 3405 |
||
|
% obj. |
54,0 |
62,0 |
EN ISO 3405 |
||
|
% obj. |
86,0 |
94,0 |
EN ISO 3405 |
||
Analýza uhľovodíkov: |
|
|
|
|
||
|
% obj. |
6,0 |
13,0 |
EN 22854 JIS K2536-1,2 |
||
|
% obj. |
25,0 |
32,0 |
EN 22854 JIS K2536-1,2,3 |
||
|
% obj. |
– |
1,00 |
EN 22854 EN 238 JIS K2536-2,3,4 |
||
Obsah kyslíka |
% hmot. |
3,3 |
3,7 |
EN 22854 JIS K2536-2,4,6 |
||
Obsah síry |
mg/kg |
– |
10 |
EN ISO 20846 EN ISO 20884 JIS K2541-1,2,6,7 |
||
Obsah olova |
mg/l |
Nezistené |
EN 237 JIS K2255 |
|||
Etanol |
% obj. |
9,0 |
10,0 |
EN 22854 JIS K2536-2,4,6 |
||
MTBE (metyl-terc-butyl-éter) |
|
Nezistené |
JIS K2536-2,4,5,6 (35) |
|||
Metanol |
|
Nezistené |
JIS K2536-2,4,5,6 (35) |
|||
Kerozín |
|
Nezistené |
JIS K2536-2,4 (35) |
(1) Použiť sa môže iná metóda, ktorú možno overiť vo vnútroštátnej alebo v medzinárodnej norme.
(2) Použiť sa môže iná metóda, ktorú možno overiť vo vnútroštátnej alebo v medzinárodnej norme.
(3) Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 „Ropné výrobky – Stanovenie a využitie údajov zhody výsledkov vo vzťahu k skúšobným metódam“ a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť).
Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je z technických dôvodov nevyhnutné, sa výrobca palív musí napriek všetkému zamerať na nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.
(4) Rovnocenné metódy EN/ISO budú prijaté, keď budú vydané pre vlastnosti uvedené v predchádzajúcom texte.
(5) Na výpočet konečného výsledku bude v súlade s normou EN 228:2008 odpočítaný korekčný faktor 0,2 pre MON a RON.
(6) Palivo môže obsahovať inhibítory oxidácie a kovové deaktivátory bežne používané na stabilizáciu tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné, resp. disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.
(7) Etanol je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa vedome pridáva do referenčného paliva. Použitý etanol musí spĺňať špecifikácie normy EN 15376.
(8) Zaznamená sa skutočný obsah síry v palive použitom pre skúšku typu 1.
(9) Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.
(10) Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test (Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je z technických dôvodov nevyhnutné, sa výrobca palív musí napriek všetkému zamerať na nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.
(11) V prípade sporu sa musia použiť postupy na urovnanie sporu a interpretáciu výsledkov založené na precíznosti skúšobnej metódy uvedenej v norme EN ISO 4259.
(12) V prípade vnútroštátneho sporu o obsahu síry sa použije buď norma EN ISO 20846, alebo norma EN ISO 20884 (podobná odkazu vo vnútroštátnej prílohe k norme EN 228).
(13) Zaznamená sa skutočný obsah síry v palive použitom pre skúšku typu 1.
(14) Obsah bezolovnatého benzínu sa určuje ako 100 mínus súčet percentuálneho obsahu vody a alkoholov.
(15) Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.
(16) Etanol, ktorý spĺňa špecifikácie normy EN 15376, je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa zámerne pridáva do referenčného paliva.
(17) Touto metódou nemožno presne určiť prítomnosť koróznych materiálov, ak vzorka obsahuje inhibítory korózie alebo iné chemikálie, ktoré znižujú korozívne pôsobenie vzorky na prúžok medi. Pridávanie takýchto zlúčenín len na účely ovplyvnenia výsledkov skúšky je preto zakázané.
(18) Inertné plyny (odlišné od N2) + C2 + C2+.
(19) Hodnota sa stanoví pri 293,15 K (20 °C) a 101,325 kPa.
(20) Hodnota sa stanoví pri 273,15 K (0 °C) a 101,325 kPa.
(21) Inertné plyny (odlišné od N2) + C2 + C2+.
(22) Hodnota sa stanoví pri 293,15 K (20 °C) a 101,325 kPa.
(23) Hodnota sa stanoví pri 273,15 K (0 °C) a 101,325 kPa.
(24) Použiť sa môže iná metóda, ktorú možno overiť vo vnútroštátnej alebo v medzinárodnej norme.
(25) Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test (Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť).
Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je z technických dôvodov nevyhnutné, sa výrobca palív musí napriek všetkému zamerať na nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.
(26) Rozsah pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade sporu medzi dodávateľom a používateľom paliva sa však ustanovenia normy ISO 4259 môžu použiť na urovnanie takých sporov za predpokladu, že namiesto jedného merania sa vykonajú opakované merania v počte nevyhnutnom na dosiahnutie potrebnej precíznosti.
(27) Hoci je oxidačná stabilita regulovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude limitovaná. Je potrebné získať od dodávateľa informácie o podmienkach a čase skladovania.
(28) Obsah FAME musí spĺňať špecifikácie normy EN 14214.
(29) Index vodíkového paliva sa zisťuje odčítaním „celkového množstva nevodíkových plynov“ uvedeného v tejto tabuľke, vyjadreného v percentách molov, od hodnoty 100 % molov.
(30) Celkové uhľovodíky okrem metánu zahŕňajú okysličené organické druhy.
(31) Súčet nameraného CO, HCHO a HCOOH nesmie prekročiť 0,2 μmol/mol.
(32) Celkové množstvo zlúčenín síry zahŕňa prinajmenšom H2S, COS, CS2 a merkaptány, ktoré sa bežne nachádzajú v zemnom plyne.
(33) Zdokumentuje sa skúšobná metóda. Uprednostňujú sa skúšobné metódy vymedzené v norme ISO 21087.
(34) Analýza konkrétnych kontaminantov závisiacich od výrobného procesu sa nevyžaduje. Výrobca vozidla zodpovednému orgánu oznámi dôvody výnimky pre konkrétne kontaminanty.
(35) Použiť sa môže iná metóda, ktorú možno overiť vo vnútroštátnej alebo v medzinárodnej norme.
PRÍLOHA B4
Jazdné zaťaženie a nastavenie dynamometra
1. Rozsah pôsobnosti
V tejto prílohe je opísané stanovenie jazdného zaťaženia skúšobného vozidla a prenos tohto jazdného zaťaženia na vozidlový dynamometer.
2. Pojmy a ich vymedzenie
2.1. Na účely tohto dokumentu majú prednosť pojmy a ich vymedzenie uvedené v bode 3 tohto predpisu. Pokiaľ sa vymedzenie pojmov neuvádza v bode 3 tohto predpisu, uplatňuje sa vymedzenie pojmov v norme ISO 3833:1977 Road vehicles – Types – Terms and definitions (Cestné vozidlá – Typy – Pojmy a definície).
2.2. Referenčné rýchlostné body sa začínajú na hodnote 20 km/h a postupne sa zvyšujú o 10 km/h, pričom najvyššia referenčná rýchlosť zodpovedá týmto ustanoveniam:
a) |
Najvyšší referenčný rýchlostný bod má hodnotu 130 km/h alebo hodnotu referenčného rýchlostného bodu tesne nad maximálnou rýchlosťou uplatniteľného skúšobného cyklu, ak je táto hodnota nižšia než 130 km/h. Ak uplatniteľný skúšobný cyklus zahŕňa menej než 4 fázy cyklu (nízka, stredná, vysoká a veľmi vysoká) a na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa najvyššia referenčná rýchlosť môže zvýšiť na hodnotu referenčného rýchlostného bodu tesne nad maximálnou rýchlosťou nasledujúcej rýchlejšej fázy, ale nie vyššiu než 130 km/h, v takom prípade sa stanovenie jazdného zaťaženia a nastavenie vozidlového dynamometra vykoná s rovnakými referenčnými rýchlostnými bodmi. |
b) |
Ak je hodnota referenčného rýchlostného bodu uplatniteľného na cyklus po zvýšení o 14 km/h vyššia alebo rovná hodnote maximálnej rýchlosti vozidla vmax, tento referenčný rýchlostný bod sa vylúči zo skúšky dojazdu pri voľnobehu a z nastavovania vozidlového dynamometra. Najvyšším referenčným rýchlostným bodom vozidla sa stane nasledujúci nižší referenčný rýchlostný bod. |
2.3. Pokiaľ nie je stanovené inak, spotreba energie na cyklus sa vypočíta podľa bodu 5 prílohy B7 pre cieľovú rýchlostnú krivku uplatniteľného jazdného cyklu.
2.4. f0, f1, f2 sú koeficienty jazdného zaťaženia podľa rovnice F = f0 + f1 × v + f2 × v2 určené v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.
f0 |
je koeficient konštantného jazdného zaťaženia a podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto (N); |
f1 |
je koeficient jazdného zaťaženia prvého rádu a podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta [N/(km/h)]; |
f2 |
je koeficient jazdného zaťaženia druhého rádu a podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu sa zaokrúhľuje na päť desatinných miest [N/(km/h)2]. |
Pokiaľ nie je uvedené inak, koeficienty jazdného zaťaženia sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov v rozsahu referenčných rýchlostných bodov.
2.5. Rotačná hmotnosť
2.5.1. Stanovenie mr
Rotačná hmotnosť mr je ekvivalentná efektívna hmotnosť všetkých kolies a komponentov vozidla, ktoré pri jazde po ceste rotujú s kolesami, keď je prevodovka v neutrálnej polohe, vyjadrená v kilogramoch (kg). Hmotnosť mr sa meria alebo vypočítava príslušnými postupmi so súhlasom zodpovedného orgánu. Alternatívne sa hodnota mr môže odhadnúť ako 3 % súčtu hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave a hodnoty 25 kg.
2.5.2. Uplatnenie rotačnej hmotnosti na jazdné zaťaženie
Časy dojazdu pri voľnobehu sa prevedú na sily a naopak, pričom sa zohľadní príslušná skúšobná hmotnosť zvýšená o hodnotu mr. Uplatňuje sa to pri meraniach na ceste, ako aj na vozidlovom dynamometri.
2.5.3. Uplatnenie rotačnej hmotnosti na nastavenie zotrvačnej hmotnosti
Ak sa vozidlo skúša na dynamometri v prevádzke s pohonom štyroch kolies, ekvivalentná zotrvačná hmotnosť vozidlového dynamometra sa nastaví na príslušnú skúšobnú hmotnosť.
Inak sa ekvivalentná zotrvačná hmotnosť vozidlového dynamometra nastaví na skúšobnú hmotnosť zvýšenú buď o ekvivalentnú efektívnu hmotnosť kolies, ktoré neovplyvňujú výsledky merania, alebo o 50 % hodnoty mr.
2.6. Doplnkové hmotnosti pre nastavenie skúšobnej hmotnosti sa uplatňujú tak, aby rozloženie hmotnosti vozidla bolo približne rovnaké ako rozloženie hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave. V prípade vozidiel kategórie N alebo osobných vozidiel odvodených od vozidiel kategórie N sa doplnkové hmotnosti rozmiestnia reprezentatívnym spôsobom a odôvodnia sa na požiadanie zodpovednému orgánu. Rozloženie hmotnosti vozidla sa zaznamená a použije sa pri akýchkoľvek nasledujúcich skúškach na stanovenie jazdného zaťaženia.
3. Všeobecné požiadavky
Výrobca je zodpovedný za presnosť koeficientov jazdného zaťaženia a musí ju zabezpečiť pri každom sériovom vozidle v rámci radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia. Tolerancie v rámci metód stanovenia, simulácie a výpočtu jazdného zaťaženia sa nesmú použiť na podhodnotenie jazdného zaťaženia sériových vozidiel. Na žiadosť zodpovedného orgánu sa musí preukázať presnosť koeficientov jazdného zaťaženia jednotlivého vozidla.
3.1. Celková presnosť, precíznosť, rozlíšenie a frekvencia merania
Požadovaná celková presnosť merania je takáto:
a) |
presnosť rýchlosti vozidla: ±0,2 km/h pri frekvencii merania najmenej 10 Hz; |
b) |
čas: minimálna presnosť: ±10 ms, minimálna precíznosť a rozlíšenie: 10 ms; |
c) |
presnosť krútiaceho momentu kolesa: pre celé vozidlo ±6 Nm alebo ±0,5 % maximálneho nameraného celkového krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, pri frekvencii merania najmenej 10 Hz; |
d) |
presnosť rýchlosti vetra: ±0,3 m/s pri frekvencii merania najmenej 1 Hz; |
e) |
presnosť smeru vetra: ±3° pri frekvencii merania najmenej 1 Hz; |
f) |
presnosť atmosférickej teploty: ±1 °C pri frekvencii merania najmenej 0,1 Hz; |
g) |
presnosť atmosférického tlaku: ±0,3 kPa pri frekvencii merania najmenej 0,1 Hz; |
h) |
presnosť hmotnosti vozidla nameranej na tých istých váhach pred skúškou a po nej: ±10 kg (±20 kg pri vozidlách s hmotnosťou > 4,000 kg); |
i) |
presnosť tlaku v pneumatikách: ±5 kPa; |
j) |
presnosť rotačnej rýchlosti kolesa: ±0,05 s–1 alebo 1 % podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. |
3.2. Kritériá výberu aerodynamického tunela
3.2.1. Rýchlosť vetra
Rýchlosť vetra počas merania v strede skúšobného úseku musí zostať v rámci ±2 km/h. Možná rýchlosť vetra musí byť najmenej 140 km/h.
3.2.2. Teplota vzduchu
Teplota vzduchu počas merania v strede skúšobného úseku musí zostať v rámci ±3 °C. Rozloženie teploty vzduchu pri výstupe dýzy musí zostať v rámci ±3 °C.
3.2.3. Turbulencie
Pri použití rovnostrannej mriežky s tromi horizontálnymi a tromi vertikálnymi bunkami (3 x 3) na celom výstupe dýzy nesmie intenzita turbulencie Tu prekročiť 1 %. Pozri obrázok A4/1.
Obrázok A4/1
Intenzita turbulencie
kde:
Tu |
je intenzita turbulencie, |
u' |
je kolísanie rýchlosti turbulencie (m/s), |
U∞ |
je rýchlosť voľného prúdu (m/s). |
3.2.4. Pomer blokovania pevným telesom
Pomer blokovania vozidla εsb, vyjadrený ako podiel čelnej plochy vozidla a plochy výstupu dýzy a vypočítaný pomocou nasledujúcej rovnice, nesmie presiahnuť hodnotu 0,35.
kde:
εsb |
je pomer blokovania vozidla, |
Af |
je čelná plocha vozidla (m2), |
Anozzle |
je plocha výstupu dýzy (m2). |
3.2.5. Rotujúce kolesá
Na správne stanovenie aerodynamického vplyvu kolies musia kolesá skúšobného vozidla rotovať takou rýchlosťou, aby sa výsledná rýchlosť vozidla rovnala rýchlosti vetra ±3 km/h.
3.2.6. Pohyblivý pás
Na simulovanie prúdenia vzduchu pri spodnej časti karosérie skúšobného vozidla sa musí v aerodynamickom tuneli nachádzať pohyblivý pás siahajúci od prednej po zadnú časť vozidla. Rýchlosť pohyblivého pásu sa musí rovnať rýchlosti vetra ±3 km/h.
3.2.7. Uhol prúdenia vzduchu
V deviatich rovnomerne rozložených bodoch na ploche dýzy nesmie stredná kvadratická odchýlka uhla sklonu α a uhla vybočenia β (rovina Y, Z) pri výstupe dýzy presiahnuť hodnotu 1°.
3.2.8. Tlak vzduchu
V deviatich bodoch rovnomerne rozložených na ploche dýzy nesmie štandardná odchýlka celkového tlaku pri výstupe dýzy presiahnuť hodnotu 0,02.
kde:
σ |
je štandardná odchýlka tlakového pomeru , |
ΔPt |
je zmena celkového tlaku medzi meracími bodmi (N/m2), |
q |
je dynamický tlak (N/m2). |
Absolútny rozdiel koeficientu tlaku cp vo vzdialenosti 3 m pred a 3 m za ťažiskom v prázdnom skúšobnom úseku a vo výške stredu výstupu dýzy nesmie presiahnuť hodnotu ±0,02.
kde:
cp |
je koeficient tlaku. |
3.2.9. Hrúbka hraničnej vrstvy
Pri x = 0 (ťažisko) musí rýchlosť vetra dosahovať hodnotu najmenej 99 % vtokovej rýchlosti vo výške 30 mm nad podlahou aerodynamického tunela.
δ99(x = 0 m) ≤ 30 mm
kde:
δ99 |
je vzdialenosť kolmá na vozovku, kde sa dosahuje 99 % rýchlosti voľného prúdu (hrúbka hraničnej vrstvy). |
3.2.10. Pomer blokovania obmedzovacím systémom
Obmedzovací systém sa nesmie pripevniť na prednú časť vozidla. Relatívny pomer blokovania čelnej plochy vozidla obmedzovacím systémom εrestr nesmie presiahnuť hodnotu 0,10.
kde:
εrestr |
je relatívny pomer blokovania obmedzovacieho systému, |
Arestr |
je čelná plocha obmedzovacieho systému premietnutá na vstupný prierez dýzy (m2), |
Af |
je čelná plocha vozidla (m2). |
3.2.11. Presnosť merania rovnováhy na osi x
Nepresnosť výslednej sily na osi x nesmie presiahnuť hodnotu ±5 N. Rozlíšenie nameranej sily musí byť v rozsahu ±3 N.
3.2.12. Precíznosť merania
Precíznosť výsledkov merania sily musí byť v rozsahu ±3 N.
4. Meranie jazdného zaťaženia na ceste
4.1. Požiadavky na skúšku na ceste
4.1.1. Atmosférické podmienky skúšky na ceste
Atmosférické podmienky (veterné podmienky, atmosférická teplota a atmosférický tlak) sa merajú podľa bodu 3.1 tejto prílohy. Na účely overenia platnosti údajov a korekcií sa použijú iba atmosférické podmienky merané pri meraní času dojazdu pri voľnobehu a/alebo pri meraní krútiaceho momentu.
4.1.1.1. Prípustné veterné podmienky pri použití stacionárnej a palubnej anemometrie
4.1.1.1.1. |
Prípustné veterné podmienky pri použití stacionárnej anemometrie
Rýchlosť vetra sa meria na mieste nad úrovňou vozovky pozdĺž skúšobnej dráhy, kde sa budú vyskytovať najreprezentatívnejšie veterné podmienky. V prípadoch, keď sa nemôžu vykonať skúšky v opačných smeroch na tom istom úseku skúšobnej dráhy (napr. na oválnej skúšobnej dráhe s prikázaným smerom jazdy), odmeria sa rýchlosť a smer vetra na každom úseku skúšobnej dráhy. Veterné podmienky počas dvojíc jázd musia spĺňať všetky tieto kritériá:
Korekcia vetra sa vypočíta podľa bodu 4.5.3 tejto prílohy. |
4.1.1.1.2. |
Prípustné veterné podmienky pri použití palubnej anemometrie
Na skúšanie s palubným anemometrom sa použije zariadenie opísané v bode 4.3.2 tejto prílohy. Veterné podmienky počas dvojíc jázd musia spĺňať všetky tieto kritériá:
|
4.1.1.2. Atmosférická teplota
Atmosférická teplota by sa mala pohybovať v rozsahu od 5 °C až do 40 °C vrátane.
Výrobca môže podľa svojho uváženia vykonávať skúšky dojazdu pri voľnobehu pri teplotách v rozpätí od 1 °C do 5 °C.
Ak je rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nameranou teplotou počas skúšky dojazdu pri voľnobehu vyšší než 5 °C, osobitne na každú jazdu sa uplatní korekcia teploty s použitím aritmetického priemeru teploty okolia počas danej jazdy.
V takom prípade sa hodnoty koeficientov jazdného zaťaženia f0, f1 a f2 určia a korigujú pre každú dvojicu jázd. Konečný súbor hodnôt f0, f1 a f2 bude aritmetickým priemerom jednotlivo korigovaných koeficientov f0, f1 a f2 v uvedenom poradí.
4.1.2. Skúšobná dráha
Povrch dráhy musí byť plochý, rovný, čistý, suchý a bez prekážok alebo veterných bariér, ktoré by mohli sťažovať meranie jazdného zaťaženia, a jeho štruktúra a zloženie musí reprezentovať obvyklé povrchy vozoviek v obciach a diaľnic, teda nesmie ísť o povrch charakteristický pre pristávacie plochy. Pozdĺžny sklon skúšobnej dráhy nesmie presiahnuť ±1 %. Lokálny sklon medzi ktorýmikoľvek bodmi vzdialenými 3 m od seba sa nesmie líšiť od tohto pozdĺžneho sklonu o viac než ±0,5 %. Ak sa nemôžu vykonať skúšky v opačných smeroch na tej istej časti skúšobnej dráhy (napr. na oválnej skúšobnej dráhe s prikázaným smerom jazdy), súčet pozdĺžnych sklonov rovnobežných úsekov skúšobnej dráhy musí byť od 0 do 0,1 % stúpajúceho sklonu. Maximálny sklon skúšobnej dráhy je 1,5 %.
4.2. Príprava
4.2.1. Skúšobné vozidlo
Každé skúšobné vozidlo musí byť vo všetkých svojich komponentoch zhodné so sériovým vozidlom (napr. bočné zrkadlá musia byť v rovnakej polohe ako pri bežnej prevádzke vozidla, netesnosti karosérie sa nesmú utesniť), alebo ak sa vozidlo odlišuje od sériového vozidla, uvedie sa jeho úplný opis.
4.2.1.1. Požiadavky na výber skúšobného vozidla
4.2.1.1.1. |
Bez použitia metódy interpolácie
Skúšobné vozidlo (vozidlo H) s kombináciou relevantných charakteristík jazdného zaťaženia (t. j. hmotnosť, aerodynamický odpor a valivý odpor pneumatík), ktoré dosahuje najvyššiu spotrebu energie na cyklus, sa vyberie z príslušného radu vozidiel (pozri body 6.3.2 a 6.3.3 tohto predpisu). Ak nie je známy aerodynamický vplyv rôznych kolies v rámci jedného interpolačného radu, výber musí byť založený na najvyššom predpokladanom aerodynamickom odpore. Na usmernenie: najvyšší aerodynamický odpor sa dá predpokladať v prípade kolies s a) najväčšou šírkou; b) najväčším priemerom a c) najotvorenejšou konštrukciou (v uvedenom poradí dôležitosti). Výber kolesa sa vykoná ako doplnok k podmienke najvyššej spotreby energie na cyklus. |
4.2.1.1.2. |
S použitím metódy interpolácie
Na žiadosť výrobcu sa môže použiť metóda interpolácie. V takom prípade sa z radu vozidiel vyberú dve skúšobné vozidlá spĺňajúce príslušnú požiadavku daného radu vozidiel. Skúšobné vozidlo H musí byť vozidlo, ktoré dosahuje vyššiu, podľa možnosti najvyššiu spotrebu energie na cyklus z daného výberu vozidiel. Skúšobné vozidlo L musí byť vozidlo, ktoré dosahuje nižšiu, podľa možnosti najnižšiu spotrebu energie na cyklus z daného výberu vozidiel. Všetky prvky nadštandardného vybavenia a/alebo tvaru karosérie, o ktorých sa rozhodne, že sa pri uplatňovaní metódy interpolácie nebudú brať do úvahy, musia byť identické pre skúšobné vozidlá H aj L tak, aby tieto prvky nadštandardného vybavenia v dôsledku svojej kombinácie relevantných charakteristík jazdného zaťaženia (t. j. hmotnosť, aerodynamický odpor a valivý odpor pneumatík) viedli k najvyššej spotrebe energie na cyklus. V prípade, keď môžu byť jednotlivé vozidlá dodávané s úplnou súpravou štandardných kolies a pneumatík a okrem toho aj s úplnou súpravou zimných pneumatík (označených logom hory s troma vrcholmi a snehovej vločky) s kolesami alebo bez nich, doplnkové kolesá/pneumatiky sa nepovažujú za nadštandardné vybavenie. |
4.2.1.1.2.1. |
Medzi vozidlami H a L musia byť splnené tieto požiadavky na príslušné charakteristiky jazdného zaťaženia:
|
4.2.1.1.2.2. |
S cieľom dosiahnuť dostatočný rozdiel medzi vozidlami H a L v konkrétnej príslušnej charakteristike jazdného zaťaženia alebo v záujme splnenia kritérií uvedených v bode 4.2.1.1.2.1 tejto prílohy môže výrobca umelo zhoršiť vozidlo H, napríklad uplatnením vyššej skúšobnej hmotnosti. |
4.2.1.2. Požiadavky na rady vozidiel
4.2.1.2.1. |
Požiadavky na uplatnenie interpolačného radu bez použitia metódy interpolácie
Kritériá, ktorými sa vymedzuje interpolačný rad, sú uvedené v bode 6.3.2 tohto predpisu. |
4.2.1.2.2. |
Požiadavky na uplatnenie interpolačného radu s použitím metódy interpolácie sú:
|
4.2.1.2.3. |
Požiadavky na uplatnenie radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia |
4.2.1.2.3.1. |
Na žiadosť výrobcu a po splnení kritérií uvedených v bode 6.3.3 tohto predpisu sa vypočítajú hodnoty jazdného zaťaženia vozidiel H a L z interpolačného radu. |
4.2.1.2.3.2. |
Skúšobné vozidlá H a L, ako sú vymedzené v bode 4.2.1.1.2 tejto prílohy, sa na účely radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia označujú HR a LR. |
4.2.1.2.3.3. |
Rozdiel v spotrebe energie na cyklus medzi vozidlami HR a LR z radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia musí byť najmenej 4 % a nesmie presiahnuť 35 % na základe vozidla HR počas celého cyklu WLTC triedy 3.
Ak je vo vozidlách radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia inštalovaných viac prevodoviek, na stanovenie jazdného zaťaženia sa použije prevodovka s najvyššími stratami výkonu. |
4.2.1.2.3.4. |
Ak sa rozdiel v jazdnom zaťažení medzi variantmi vozidla, ktorý spôsobuje rozdiel v trení, stanoví podľa bodu 6.8 tejto prílohy, vypočíta sa nový rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia, ktorý zahŕňa rozdiel v jazdnom zaťažení vozidla L a vozidla H tohto nového radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia.
f0,N = f0,R + f0,Delta f1,N = f1,R + f1,Delta f2,N = f2,R + f2,Delta kde:
|
4.2.1.3. Prípustné kombinácie výberu skúšobného vozidla a požiadaviek na rad vozidiel
V tabuľke A4/1 sa uvádzajú prípustné kombinácie výberu skúšobného vozidla a požiadaviek na rad vozidiel, ako sú opísané v bodoch 4.2.1.1 a 4.2.1.2 tejto prílohy.
Tabuľka A4/1
Prípustné kombinácie výberu skúšobného vozidla a požiadaviek na rad vozidiel
Požiadavky, ktoré sa musia splniť: |
|
|
|
|
||||||||
Vozidlo na skúšku jazdného zaťaženia |
Bod 4.2.1.1.1 tejto prílohy. |
Bod 4.2.1.1.2 tejto prílohy. |
Bod 4.2.1.1.2 tejto prílohy. |
Neuplatňuje sa |
||||||||
Rad vozidiel |
Bod 4.2.1.2.1 tejto prílohy. |
Bod 4.2.1.2.2 tejto prílohy. |
Bod 4.2.1.2.3 tejto prílohy. |
Bod 4.2.1.2.2 tejto prílohy. |
||||||||
Doplňujúce |
Žiadne |
Žiadne |
Žiadne |
Použitie stĺpca 3 „Uplatnenie radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia“ a bodu 4.2.1.3.1 tejto prílohy. |
4.2.1.3.1. |
Odvodenie jazdného zaťaženia interpolačného radu z radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia
Jazdné zaťaženie vozidiel HR a/alebo LR sa stanoví podľa tejto prílohy. Jazdné zaťaženie vozidiel H (a L) interpolačného radu v rámci radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia sa vypočíta podľa bodov 3.2.3.2.2 až 3.2.3.2.2.4 prílohy B7:
Interpolácia jazdného zaťaženia sa uplatňuje iba na tie relevantné charakteristiky jazdné zaťaženie, pri ktorých sa zistilo, že sú v prípade skúšobných vozidiel LR a HR rozdielne. V prípade ostatných relevantných charakteristík jazdného zaťaženia sa uplatňuje hodnota platná pre vozidlo HR. Vozidlá H a L interpolačného radu sa môžu odvodiť od rôznych radov vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia. Ak rozdiel medzi týmito radmi vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia vyplýva z uplatnenia metódy delta, pozri bod 4.2.1.2.3.4 tejto prílohy. |
4.2.1.4. Uplatnenie radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia
Vozidlo, ktoré spĺňa kritériá uvedené v bode 6.3.4 tohto predpisu a ktoré:
a) |
reprezentuje plánovanú sériu dokončených vozidiel patriacich do radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, pokiaľ ide o odhadovanú najhoršiu hodnotu CD a tvar karosérie; a |
b) |
reprezentuje plánovanú sériu vozidiel patriacich do radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, pokiaľ ide o odhadovanú priemernú hmotnosť nadštandardného vybavenia; sa použije na určenie jazdného zaťaženia. |
Ak sa nedá určiť reprezentatívny tvar karosérie dokončeného vozidla, skúšobné vozidlo bude vybavené štvorhrannou skrinkou so zaoblenými rohmi s polomerom maximálne 25 mm a so šírkou, ktorá sa rovná maximálnej šírke vozidiel patriacich do radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, a s celkovou výškou skúšobného vozidla 3,0 m ±0,1 m vrátane skrinky.
Výrobca a zodpovedný orgán sa musia dohodnúť na tom, ktorý skúšobný model vozidla je reprezentatívny.
Hodnoty parametrov vozidla, ako je skúšobná hmotnosť, valivý odpor pneumatík a čelná plocha vozidiel HM a LM, sa určia tak, aby vozidlo HM vytváralo najvyššiu spotrebu energie na cyklus a vozidlo LM vytváralo najnižšiu spotrebu energie na cyklus v rámci radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia. Výrobca a zodpovedný orgán sa musia dohodnúť na parametroch vozidla pre vozidlá HM a LM.
Jazdné zaťaženie všetkých jednotlivých vozidiel radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia vrátane vozidiel HM a LM sa vypočíta podľa bodu 5.1 tejto prílohy.
4.2.1.5. Pohyblivé aerodynamické časti karosérie
Pohyblivé aerodynamické časti karosérie na skúšobných vozidlách musia fungovať počas stanovovania jazdného zaťaženia tak, ako je stanovené v podmienkach skúšky typu 1 WLTP (skúšobná teplota, rýchlosť a rozsah zrýchlenia vozidla, zaťaženie motora atď.).
Každý systém vozidla, ktorý dynamicky modifikuje aerodynamický odpor vozidla (napr. ovládanie výšky vozidla) sa považuje za pohyblivú aerodynamickú časť karosérie. Ďalšie vhodné požiadavky sa doplnia, ak budúce vozidlá budú vybavené pohyblivými aerodynamickými prvkami nadštandardného vybavenia, ktorých vplyv na aerodynamický odpor odôvodní stanovenie ďalších požiadaviek.
4.2.1.6. Váženie
Pred postupom stanovovania jazdného zaťaženia a po ňom sa vybrané vozidlo vrátane skúšobného vodiča a vybavenia odváži, aby sa zistil aritmetický priemer hmotnosti mav. Hmotnosť vozidla musí byť rovná alebo vyššia než skúšobná hmotnosť vozidla H alebo vozidla L na začiatku postupu stanovovania jazdného zaťaženia.
4.2.1.7. Konfigurácia skúšobného vozidla
Konfigurácia skúšobného vozidla sa zaznamená a použije sa pri akýchkoľvek nasledujúcich skúškach dojazdu pri voľnobehu.
4.2.1.8. Stav skúšobného vozidla
4.2.1.8.1. |
Zábeh
Na účely následnej skúšky sa skúšobné vozidlo primerane zabeháva najazdením najmenej 10,000 km, ale maximálne 80,000 km. Na žiadosť výrobcu sa môže použiť vozidlo po najazdení minimálne 3,000 km. |
4.2.1.8.2. |
Špecifikácie výrobcu
Vozidlo musí byť v súlade s výrobnými špecifikáciami vozidla stanovenými výrobcom, ktoré sa týkajú tlaku v pneumatikách opísaného v bode 4.2.2.3 tejto prílohy, geometrie kolies opísanej v bode 4.2.1.8.3 tejto prílohy, svetlej výšky, výšky vozidla, pohonnej sústavy a mazadiel ložísk kolies a nastavenia bŕzd, aby sa zabránilo nereprezentatívnemu škodlivému odporu. |
4.2.1.8.3. |
Geometria kolies
Zbiehavosť a odklon sa nastavia na maximálnu odchýlku od pozdĺžnej osi vozidla v rozsahu stanovenom výrobcom. Ak výrobca predpisuje pre vozidlo hodnoty zbiehavosti a odklonu, použijú sa tieto hodnoty. Na žiadosť výrobcu sa môžu použiť hodnoty s väčšími odchýlkami od pozdĺžnej osi vozidla, než sú predpísané hodnoty. Predpísané hodnoty sú referenčnými hodnotami pre každú údržbu za čas používania vozidla. Ďalšie nastaviteľné parametre geometrie kolies (ako napríklad záklon) sa nastavia na hodnoty odporúčané výrobcom. Ak nie je odporúčaná žiadna hodnota, parametre sa nastavia na hodnoty aritmetického priemeru rozsahu stanoveného výrobcom. Takéto nastaviteľné parametre a nastavené hodnoty sa zaznamenajú. |
4.2.1.8.4. |
Uzavreté diely
Počas stanovovania jazdného zaťaženia musí byť uzavretá kapota motorového priestoru, kapota batožinového priestoru, ručne ovládané pohyblivé diely a všetky okná. |
4.2.1.8.5. |
Režim dojazdu vozidla pri voľnobehu
Ak nastavenia dynamometra nemôžu spĺňať kritériá opísané v bode 8.1.3 alebo 8.2.3 tejto prílohy z dôvodu nereprodukovateľných pôsobiacich síl, vozidlo sa vybaví režimom dojazdu vozidla pri voľnobehu. Režim dojazdu vozidla pri voľnobehu musí schváliť a jeho použitie zaznamenať zodpovedný orgán. Ak je vozidlo vybavené režimom dojazdu vozidla pri voľnobehu, tento režim sa uvedie do činnosti počas stanovovania jazdného zaťaženia a aj na vozidlovom dynamometri. |
4.2.2. Pneumatiky
4.2.2.1. Valivý odpor pneumatík
Valivý odpor pneumatík sa meria podľa prílohy 6 k sérii zmien 02 k predpisu OSN č. 117 alebo podľa medzinárodne uznávaného ekvivalentu. Koeficienty valivého odporu sú usporiadané podľa príslušných regionálnych postupov [napr. nariadenie (EÚ) č. 1235/2011] a kategorizované podľa tried valivého odporu v tabuľke A4/2.
Tabuľka A4/2
Triedy energetickej účinnosti podľa koeficientov valivého odporu (RRC) pre kategórie pneumatík C1, C2 a C3 a hodnoty RRC, ktoré sa použijú pre tieto triedy energetickej účinnosti pri interpolácii (kg/t)
Trieda energetickej účinnosti |
Rozsah RRC pre pneumatiky kategórie C1 |
Rozsah RRC pre pneumatiky kategórie C2 |
Rozsah RRC pre pneumatiky kategórie C3 |
1 |
RRC ≤ 6,5 |
RRC ≤ 5,5 |
RRC ≤ 4,0 |
2 |
6,5 < RRC ≤ 7,7 |
5,5 < RRC ≤ 6,7 |
4,0 < RRC ≤ 5,0 |
3 |
7,7 < RRC ≤ 9,0 |
6,7 < RRC ≤ 8,0 |
5,0 < RRC ≤ 6,0 |
4 |
9,0 < RRC ≤ 10,5 |
8,0 < RRC ≤ 9,2 |
6,0 < RRC ≤ 7,0 |
5 |
10,5 < RRC ≤ 12,0 |
9,2 < RRC ≤ 10,5 |
7,0 < RRC ≤ 8,0 |
6 |
RRC > 12,0 |
RRC > 10,5 |
RRC > 8,0 |
Trieda energetickej účinnosti |
Hodnota RRC, ktorá sa použije pri interpolácii pre pneumatiky kategórie C1 |
Hodnota RRC, ktorá sa použije pri interpolácii pre pneumatiky kategórie C2 |
Hodnota RRC, ktorá sa použije pri interpolácii pre pneumatiky kategórie C3 |
1 |
RRC = 5,9 (*1) |
RRC = 4,9 (*1) |
RRC = 3,5 (*1) |
2 |
RRC = 7,1 |
RRC = 6,1 |
RRC = 4,5 |
3 |
RRC = 8,4 |
RRC = 7,4 |
RRC = 5,5 |
4 |
RRC = 9,8 |
RRC = 8,6 |
RRC = 6,5 |
5 |
RRC = 11,3 |
RRC = 9,9 |
RRC = 7,5 |
6 |
RRC = 12,9 |
RRC = 11,2 |
RRC = 8,5 |
Ak sa v prípade valivého odporu uplatňuje metóda interpolácie, skutočné hodnoty valivého odporu pre pneumatiky namontované na skúšobných vozidlách L a H sa použijú ako vstupné hodnoty pre metódu interpolácie. Pre jednotlivé vozidlo interpolačného radu sa použije hodnota koeficientu valivého odporu pre triedu energetickej účinnosti namontovaných pneumatík.
V prípade, keď môžu byť jednotlivé vozidlá dodávané s úplnou súpravou štandardných kolies a pneumatík a okrem toho aj s úplnou súpravou zimných pneumatík (označených logom hory s troma vrcholmi a snehovej vločky) s kolesami alebo bez nich, doplnkové kolesá/pneumatiky sa nepovažujú za nadštandardné vybavenie.
4.2.2.2. Stav pneumatík
Pneumatiky používané na skúšku:
a) |
nesmú byť staršie než 2 roky po dátume výroby; |
b) |
nesmú byť osobitne kondicionované alebo upravované (napr. zahrievané alebo umelo zostarnuté) s výnimkou obrusovania v pôvodnom tvare dezénu; |
c) |
pred stanovovaním jazdného zaťaženia musia byť zabehnuté najazdením najmenej 200 km; |
d) |
pred skúškou musia mať konštantnú hĺbku dezénu v rozmedzí od 100 do 80 % pôvodnej hĺbky dezénu v každom bode po celej šírke behúňa pneumatiky. |
Po meraní hĺbky dezénu sa jazdná vzdialenosť obmedzí na 500 km. Ak sa prekročí vzdialenosť 500 km, znovu sa odmeria hĺbka dezénu.
4.2.2.3. Tlak v pneumatikách
Predné a zadné pneumatiky sa nahustia na spodný limit rozsahu tlaku pneumatík pre príslušnú nápravu a pre vybranú pneumatiku so zreteľom na hmotnosť vozidla počas skúšky dojazdu pri voľnobehu podľa špecifikácií výrobcu vozidla.
4.2.2.3.1. |
Nastavenie tlaku v pneumatikách
Ak je rozdiel medzi teplotou okolia a teplotou kondicionovania väčší než 5 °C, tlak v pneumatikách sa nastaví takto:
|
4.2.3. Prístrojové vybavenie
Všetky prístroje sa musia inštalovať tak, aby sa minimalizovali ich účinky na aerodynamické charakteristiky vozidla.
Ak sa predpokladá, že účinok inštalovaného prístroja na (CD × Af) bude väčší než 0,015 m2, rozdiel hodnoty (CD × Af) vozidla s prístrojom a bez prístroja sa odmeria v aerodynamickom tuneli spĺňajúcom kritériá uvedené v bode 3.2 tejto prílohy. Zodpovedajúci rozdiel sa odpočíta od hodnoty f2. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa stanovená hodnota môže použiť pri podobných vozidlách, v prípade ktorých sa predpokladá rovnaký vplyv prístroja.
4.2.4. Zahrievanie vozidla
4.2.4.1. Na ceste
Zahrievanie sa vykonáva len jazdou vozidla.
4.2.4.1.1. |
Pred zahrievaním vozidlo spomaľuje s vypnutou spojkou alebo automatickou prevodovkou v neutrálnej polohe miernym brzdením z 80 na 20 km/h v čase od 5 do 10 sekúnd. Po tomto brzdení sa brzdový systém už ďalej nesmie aktivovať ani ručne nastavovať.
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa brzdy môžu aktivovať aj po zahrievaní s rovnakým spomalením, ako bolo opísané v tomto bode, a iba ak je to nevyhnutné. |
4.2.4.1.2. |
Zahrievanie a stabilizácia
Všetky vozidlá jazdia rýchlosťou rovnajúcou sa 90 % maximálnej rýchlosti uplatniteľného cyklu WLTC. Vozidlo môže jazdiť rýchlosťou rovnajúcou sa 90 % maximálnej rýchlosti počas nasledujúcej rýchlejšej fázy (pozri tabuľku A4/3), ak táto fáza dopĺňa uplatniteľný cyklus WLTC pri zahrievaní vymedzený v bode 7.3.4 tejto prílohy. Vozidlo sa zahrieva najmenej 20 minút, kým sa nedosiahnu stabilné podmienky. Tabuľka A4/3 Zahrievanie a stabilizácia po fázach (v relevantných prípadoch)
|
4.2.4.1.3. |
Kritériá vzťahujúce sa na stabilný stav
Pozri bod 4.3.1.4.2 tejto prílohy. |
4.3. Meranie a výpočet jazdného zaťaženia metódou dojazdu pri voľnobehu
Jazdné zaťaženie sa stanoví pomocou stacionárnej anemometrie (bod 4.3.1 tejto prílohy) alebo palubnej anemometrie (bod 4.3.2 tejto prílohy).
4.3.1. Metóda dojazdu pri voľnobehu so stacionárnou anemometriou
4.3.1.1. Výber referenčných rýchlostí na stanovenie krivky jazdného zaťaženia
Referenčné rýchlosti na stanovenie krivky jazdného zaťaženia sa vyberajú podľa bodu 2.2 tejto prílohy.
4.3.1.2. Zber údajov
Počas skúšky sa meria uplynutý čas a rýchlosť vozidla pri minimálnej frekvencii 10 Hz.
4.3.1.3. Postup dojazdu vozidla pri voľnobehu
4.3.1.3.1. |
Po postupe zahrievania vozidla opísanom v bode 4.2.4 tejto prílohy a bezprostredne pred každým dojazdom pri voľnobehu sa musí vozidlo zrýchliť na rýchlosť o 10 až 15 km/h vyššiu, než je najvyššia referenčná rýchlosť, a touto rýchlosťou musí jazdiť najviac jednu minútu. Okamžite po tom sa začne dojazd pri voľnobehu. |
4.3.1.3.2. |
Počas dojazdu pri voľnobehu je prevodovka v neutrálnej polohe. Je potrebné čo možno najviac zabrániť pohybu volantu a brzdy vozidla nesmú byť v činnosti. |
4.3.1.3.3. |
Skúška sa opakuje, až kým údaje dojazdu pri voľnobehu nezodpovedajú požiadavkám na štatistickú precíznosť uvedeným v bode 4.3.1.4.2 tejto prílohy. |
4.3.1.3.4. |
Hoci sa odporúča, aby bol každý dojazd pri voľnobehu neprerušovaný, je prípustný fragmentovaný priebeh, ak sa počas jednej jazdy nedajú zozbierať údaje pre všetky referenčné rýchlostné body. Skúška dojazdu pri voľnobehu sa môže vykonať s dojazdmi pri voľnobehu, v prípade ktorých prvá a posledná referenčná rýchlosť nepredstavuje nevyhnutne najvyššiu a najnižšiu referenčnú rýchlosť. V takom prípade sa uplatňujú tieto požiadavky:
|
4.3.1.3.5. |
Odporúča sa, aby sa dojazdy pri voľnobehu vykonali v rade za sebou bez zbytočných odstupov medzi jednotlivými jazdami. Ak medzi jazdami vzniknú odstupy (napr. z dôvodu prestávky vodiča, kontroly integrity vozidla atď.), vozidlo sa musí znovu zahriať podľa postupu opísaného v bode 4.2.4 a dojazdy pri voľnobehu sa znovu začnú od tohto bodu. |
4.3.1.4. Meranie času dojazdu pri voľnobehu
4.3.1.4.1. |
Meria sa čas dojazdu pri voľnobehu zodpovedajúci referenčnej rýchlosti vj ako čas, ktorý uplynul od rýchlosti vozidla (vj + 5 km/h) po rýchlosť (vj – 5 km/h). |
4.3.1.4.2. |
Tieto merania sa vykonajú v opačných smeroch, až kým sa nedosiahnu najmenej tri dvojice meraní, ktoré zodpovedajú požiadavkám na štatistickú precíznosť pj vymedzenú touto rovnicou:
kde:
kde:
kde:
σj je štandardná odchýlka vyjadrená v sekundách, určená takto:
je koeficient uvedený v tabuľke A4/4. Tabuľka A4/4 Koeficient h ako funkcia n
|
4.3.1.4.3. |
Ak sa počas merania v jednom smere vyskytne akýkoľvek externý faktor alebo zásah vodiča, ktorý má zjavný vplyv na skúšku jazdného zaťaženia, toto meranie a zodpovedajúce meranie v opačnom smere sú neplatné. Všetky neplatné údaje a dôvody ich neplatnosti sa zaznamenajú a počet neplatných dvojíc meraní nesmie prekročiť 1/3 celkového počtu dvojíc meraní. V prípade fragmentovaných priebehov sa kritériá neplatnosti vzťahujú na každý rýchlostný rozsah fragmentovaného priebehu.
Z dôvodu neistoty platnosti údajov a z praktických dôvodov sa môže vykonať viac než len minimálny počet dvojíc jázd vyžadovaných v bode 4.3.1.4.2 tejto prílohy, celkový počet dvojíc jázd však nesmie prekročiť 30 jázd vrátane neplatných dvojíc, ako sa uvádza v tomto bode. V tomto prípade sa hodnotenie údajov vykoná podľa opisu v bode 4.3.1.4.2 tejto prílohy, pričom sa začne od prvej dvojice jázd a potom sa pridá toľko dvojíc jázd idúcich po sebe, koľko ich je potrebných na dosiahnutie štatistickej precíznosti súboru údajov, ktorý neobsahuje viac než 1/3 neplatných dvojíc. Na zvyšné dvojice jázd sa neprihliada. |
4.3.1.4.4. |
Na výpočet hodnoty aritmetického priemeru jazdného zaťaženia s použitím harmonizovaného priemeru striedavých časov dojazdu pri voľnobehu sa použije táto rovnica:
kde:
kde:
a:
kde:
Koeficienty f0, f1 a f2 v rovnici jazdného zaťaženia sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. V prípade, že skúšané vozidlo je reprezentatívnym vozidlom radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, koeficient f1 sa nastaví na nulu a koeficienty f0 a f2 sa prepočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. |
4.3.1.4.5. |
Korekcia na referenčné podmienky
Krivka stanovená v bode 4.3.1.4.4 tejto prílohy sa koriguje na referenčné podmienky podľa postupu uvedeného v bode 4.5 tejto prílohy. |
4.3.2. Metóda dojazdu pri voľnobehu s palubnou anemometriou
Vozidlo musí byť zahriate a stabilizované podľa bodu 4.2.4 tejto prílohy.
4.3.2.1. Doplnkové prístrojové vybavenie na palubnú anemometriu
Palubný anemometer a prístrojové vybavenie sa kalibruje počas jeho používania na skúšobnom vozidle, keď sa takáto kalibrácia uskutočňuje počas zahrievania na skúšku.
4.3.2.1.1. |
Relatívna rýchlosť vetra sa meria s minimálnou frekvenciou 1 Hz a s presnosťou 0,3 m/s. Pri kalibrácii anemometra sa zohľadňuje blokovanie vozidla. |
4.3.2.1.2. |
Smer vetra súvisí so smerom vozidla. Relatívny smer vetra (vybočenie) sa meria s rozlíšením 1 stupeň a s presnosťou 3 stupne. Pásmo necitlivosti prístroja nesmie presiahnuť 10 stupňov a musí smerovať k zadnej časti vozidla. |
4.3.2.1.3. |
Pred dojazdom pri voľnobehu sa anemometer kalibruje na rýchlosť vetra a kompenzáciu vybočenia podľa špecifikácie uvedenej v prílohe A k norme ISO 10521-1:2006(E). |
4.3.2.1.4. |
Blokovanie anemometra sa pre kalibračný postup koriguje, ako je opísané v prílohe A k norme ISO 10521-1:2006(E), s cieľom minimalizovať jeho účinok. |
4.3.2.2. Výber rýchlostného rozsahu vozidla na stanovenie krivky jazdného zaťaženia
Rýchlostný rozsah skúšobného vozidla sa vyberá podľa bodu 2.2 tejto prílohy.
4.3.2.3. Zber údajov
Počas postupu sa s minimálnou frekvenciou 5 Hz meria uplynutý čas, rýchlosť vozidla a rýchlosť vzduchu (rýchlosť, smer) vzhľadom na vozidlo. Teplota okolia sa synchronizuje a s minimálnou frekvenciou 0,1 Hz sa odoberajú vzorky.
4.3.2.4. Postup dojazdu vozidla pri voľnobehu
Merania sa vykonávajú v dvojiciach striedavo v opačných smeroch, až kým sa nedosiahne najmenej desať po sebe nasledujúcich jázd (päť dvojíc). Ak jednotlivá jazda nespĺňa požadované podmienky skúšky s palubnou anemometriou, táto dvojica, t. j. táto jazda a zodpovedajúca jazda v opačnom smere, je neplatná. Všetky platné dvojice sa zahrnú do záverečnej analýzy, pričom musí ísť najmenej o 5 dvojíc dojazdu pri voľnobehu. Kritériá štatistického overovania sú uvedené v bode 4.3.2.6.10 tejto prílohy.
Anemometer sa inštaluje v takej polohe, aby sa minimalizoval jeho vplyv na prevádzkové charakteristiky vozidla.
Anemometer sa inštaluje podľa jednej z týchto možností:
a) |
na ramene približne 2 m pred predným aerodynamickým stagnačným bodom vozidla; |
b) |
na streche vozidla v jeho osi. Ak je to možné, anemometer sa namontuje vo vzdialenosti do 30 cm od vrchnej časti čelného skla; |
c) |
na kapote motorového priestoru vozidla v jeho osi, namontovaný v strede medzi prednou časťou vozidla a spodnou časťou čelného skla. |
Vo všetkých prípadoch musí byť anemometer namontovaný rovnobežne s povrchom dráhy. V prípade, že sa použije poloha uvedená v písmene b) alebo c), výsledky dojazdu pri voľnobehu sa analyticky korigujú z hľadiska dodatočného aerodynamického odporu vyvolaného anemometrom. Korekcia sa vykoná skúšaním vozidla, použitého na meranie dojazdu pri voľnobehu, v aerodynamickom tuneli s anemometrom inštalovaným v rovnakej polohe ako na dráhe a bez neho. Vypočítaným rozdielom bude prírastkový koeficient aerodynamického odporu CD kombinovaný s čelnou plochou, ktorý sa použije na korekciu výsledkov merania dojazdu pri voľnobehu.
4.3.2.4.1. |
Po postupe zahrievania vozidla opísanom v bode 4.2.4 tejto prílohy a bezprostredne pred každým dojazdom pri voľnobehu sa musí vozidlo zrýchliť na rýchlosť o 10 až 15 km/h vyššiu, než je najvyššia referenčná rýchlosť, a touto rýchlosťou musí jazdiť najviac jednu minútu. Okamžite po tom sa začne dojazd pri voľnobehu. |
4.3.2.4.2. |
Počas dojazdu pri voľnobehu je prevodovka v neutrálnej polohe. Je potrebné čo možno najviac zabrániť pohybu volantu a brzdy vozidla nesmú byť v činnosti. |
4.3.2.4.3. |
Hoci sa odporúča, aby bol každý dojazd pri voľnobehu neprerušovaný, je prípustný fragmentovaný priebeh, ak sa počas jednej jazdy nedajú zozbierať údaje pre všetky referenčné rýchlostné body. Skúška dojazdu pri voľnobehu sa môže vykonať s dojazdmi pri voľnobehu, v prípade ktorých prvá a posledná referenčná rýchlosť nepredstavuje nevyhnutne najvyššiu a najnižšiu referenčnú rýchlosť. Pri fragmentovaných priebehoch sa uplatňujú tieto doplňujúce požiadavky:
|
4.3.2.4.4. |
Odporúča sa, aby sa dojazdy pri voľnobehu vykonali v rade za sebou bez zbytočných odstupov medzi jednotlivými jazdami. Ak medzi jazdami vzniknú odstupy (napr. z dôvodu prestávky vodiča, kontroly integrity vozidla atď.), vozidlo sa musí znovu zahriať podľa postupu opísaného v bode 4.2.4 a dojazdy pri voľnobehu sa znovu začnú od tohto bodu. |
4.3.2.5. Zostavenie pohybovej rovnice
Symboly použité v pohybových rovniciach pre palubný anemometer sú uvedené v tabuľke A4/5.
Tabuľka A4/5
Symboly použité v pohybových rovniciach pre palubný anemometer
Symbol |
Jednotky |
Opis |
Af |
m2 |
čelná plocha vozidla |
a0 … an |
stupne–1 |
koeficienty aerodynamického odporu ako funkcia uhla vybočenia |
Am |
N |
koeficient mechanického odporu |
Bm |
N/(km/h) |
koeficient mechanického odporu |
Cm |
N/(km/h)2 |
koeficient mechanického odporu |
CD(Y) |
|
koeficient aerodynamického odporu pri uhle vybočenia Y |
D |
N |
odpor |
Daero |
N |
aerodynamický odpor |
Df |
N |
odpor prednej nápravy (vrátane hnacej jednotky) |
Dgrav |
N |
gravitačný odpor |
Dmech |
N |
mechanický odpor |
Dr |
N |
odpor zadnej nápravy (vrátane hnacej jednotky) |
Dtyre |
N |
valivý odpor pneumatík |
(dh/ds) |
– |
sínus sklonu dráhy v smere jazdy (+ označuje stúpanie) |
(dv/dt) |
m/s2 |
zrýchlenie |
g |
m/s2 |
gravitačná konštanta |
mav |
kg |
aritmetický priemer hmotnosti skúšobného vozidla pred stanovením jazdného zaťaženia a po ňom |
me |
kg |
efektívna hmotnosť vozidla vrátane rotujúcich komponentov |
ρ |
kg/m3 |
hustota vzduchu |
t |
s |
čas |
T |
K |
teplota |
v |
km/h |
rýchlosť vozidla |
vr |
km/h |
relatívna rýchlosť vetra |
Y |
stupne |
uhol vybočenia zdanlivého vetra vo vzťahu k smeru jazdy vozidla |
4.3.2.5.1. |
Všeobecný tvar
Všeobecný tvar pohybovej rovnice je takýto:
kde: Dmech = Dtyre + Df + Dr; Daero = ; Dgrav = V prípade, že sklon skúšobnej dráhy sa rovná 0,1 % alebo je menší, Dgrav sa môže nastaviť na nulu. |
4.3.2.5.2. |
Modelovanie mechanického odporu
Mechanický odpor, ktorý pozostáva zo samostatných komponentov predstavujúcich straty trením pneumatík Dtyre, prednej a zadnej nápravy Df a Dr (vrátane strát prevodovky), sa modeluje vo forme trojčlenného polynómu ako funkcie rýchlosti vozidla v pomocou tejto rovnice: Dmech = Am + Bm v + Cm v2 keď Am, Bm, a Cm sa určujú analýzou údajov pomocou metódy najmenších štvorcov. Tieto konštanty odrážajú kombinovaný odpor hnacej jednotky a pneumatík. Ak je skúšané vozidlo reprezentatívnym vozidlom radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, koeficient Bm sa nastaví na nulu a koeficienty Am a Cm sa prepočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. |
4.3.2.5.3. |
Modelovanie aerodynamického odporu
Koeficient aerodynamického odporu CD(Y) sa modeluje vo forme päťčlenného polynómu ako funkcie uhla vybočenia Y pomocou tejto rovnice: CD(Y) = a0 + a1Y + a2Y2 + a3Y3 + a4Y4 a0 až a4 sú konštantné koeficienty, ktorých hodnota sa určuje analýzou údajov. Aerodynamický odpor sa určí na základe kombinácie koeficientu odporu s čelnou plochou vozidla Af a relatívnej rýchlosti vetra vr
|
4.3.2.5.4. |
Konečná pohybová rovnica
Po dosadení je konečný tvar pohybovej rovnice takýto:
|
4.3.2.6. Spracovanie údajov
Na opísanie sily jazdného zaťaženia ako funkcie rýchlosti sa vytvorí trojčlenná rovnica F = A + Bv + Cv2 korigovaná na štandardné podmienky teploty a tlaku okolia a bezvetrie. Metóda postupu uvedenej analýzy je opísaná v bodoch 4.3.2.6.1 až 4.3.2.6.10 tejto prílohy.
4.3.2.6.1. |
Určenie kalibračných koeficientov
Ak už kalibračné faktory na korekciu blokovania vozidla neboli určené skôr, stanovia sa pri relatívnej rýchlosti vetra a uhle vybočenia. Počas zahrievacej fázy postupu skúšky sa zaznamenávajú merania rýchlosti vozidla v, relatívnej rýchlosti vetra vr a uhla vybočenia Y. Vykonajú sa dvojice jázd v každom smere na skúšobnej dráhe pri konštantnej rýchlosti 80 km/h a vypočíta sa aritmetický priemer hodnôt v, vr a Y za každú jazdu. Vyberú sa kalibračné faktory, ktoré minimalizujú celkové chyby súvisiace s protivetrom a bočným vetrom počas všetkých dvojíc jázd, t. j. súčet (headi – headi+1)2 atď., pričom headi a headi+1 sa vzťahujú na rýchlosť vetra a smer vetra dvojíc jázd v opačných smeroch počas zahrievania/stabilizácie vozidla pred skúškou. |
4.3.2.6.2. |
Odvodenie údajov v sekundových intervaloch
Z údajov zozbieraných počas jednotlivých dojazdov pri voľnobehu sa stanovia hodnoty pre v, , vr 2 pomocou kalibračných faktorov získaných podľa bodov 4.3.2.1.3 a 4.3.2.1.4 tejto prílohy. Na dosiahnutie frekvencie odberu vzoriek 1 Hz sa použije filtrovanie údajov. |
4.3.2.6.3. |
Predbežná analýza
Všetky údajové body sa ihneď analyzujú použitím techniky lineárnej regresnej analýzy pomocou metódy najmenších štvorcov s cieľom určiť hodnoty Am, Bm, Cm, a0, a1, a2, a3 a a4 given me, ,, v, vr pri známych hodnotách ρ. |
4.3.2.6.4. |
Údaje so značnými odchýlkami
Vypočíta sa predpokladaná sila me a porovná sa so sledovanými údajovými bodmi. Údajové body s nadmernými odchýlkami, napr. vyššími než tri štandardné odchýlky, sa označia. |
4.3.2.6.5. |
Filtrovanie údajov (voliteľné)
Použiť sa môžu vhodné techniky filtrovania údajov a zostávajúce údajové body sa vyrovnajú. |
4.3.2.6.6. |
Eliminácia údajov
Označia sa zozbierané údajové body s uhlami vybočenia väčšími než ±20 stupňov od smeru jazdy vozidla. Označia sa aj zozbierané údajové body s relatívnou rýchlosťou vetra nižšou než +5 km/h (s cieľom zabrániť podmienkam, keď je rýchlosť zadného vetra vyššia než rýchlosť vozidla). Analýza údajov sa obmedzí na rýchlosti vozidla v rámci rýchlostného rozsahu vybraného podľa bodu 4.3.2.2 tejto prílohy. |
4.3.2.6.7. |
Analýza konečných údajov
Všetky údaje, ktoré neboli označené, sa analyzujú pomocou techniky lineárnej regresnej analýzy (metóda najmenších štvorcov). Pri známych hodnotách me, ,, v, vr sa určia hodnoty Am, Bm, Cm, a0, a1, a2, a3 a a4. |
4.3.2.6.8. |
Analýza s obmedzeniami (nepovinná)
S cieľom lepšie oddeliť aerodynamický a mechanický odpor sa môže použiť analýza s obmedzeniami tak, že sa čelná plocha vozidla Af a koeficient odporu CD môžu považovať za pevne stanovené, ak boli určené predtým. |
4.3.2.6.9. |
Korekcia na referenčné podmienky
Pohybové rovnice sa korigujú na referenčné podmienky stanovené v bode 4.5 tejto prílohy. |
4.3.2.6.10. |
Štatistické kritériá pre palubnú anemometriu
Vylúčenie každej jednotlivej dvojice dojazdov pri voľnobehu zmení vypočítané jazdné zaťaženie pri každej referenčnej rýchlosti dojazdu pri voľnobehu vj nižšej než požiadavka konvergencie pre všetky i a j:
kde:
Ak požiadavka konvergencie nie je splnená, dvojice sa vylučujú z analýzy, pričom sa začína s dvojicou, ktorý prináša najväčšiu zmenu vypočítaného jazdného zaťaženia, až kým sa požiadavka konvergencie nesplní, pokiaľ sa na stanovenie končeného jazdného zaťaženia použije aspoň 5 platných dvojíc. |
4.4. Meranie a výpočet jazdného odporu metódou merania krútiaceho momentu
Ako alternatíva metód dojazdu pri voľnobehu sa môže použiť aj metóda merania krútiaceho momentu, pri ktorej sa jazdný odpor určí meraním krútiaceho momentu kolies na hnaných kolesách pri referenčných rýchlostných bodoch v časových intervaloch najmenej 5 sekúnd.
4.4.1. Montáž meračov krútiaceho momentu
Merače krútiaceho momentu kolies sa inštalujú medzi nábojom kolesa a ráfikom každého hnaného kolesa, pričom merajú krútiaci moment potrebný na udržanie konštantnej rýchlosti vozidla.
Aby merač krútiaceho momentu spĺňal požiadavky na presnosť a precíznosť, musí sa pravidelne kalibrovať, a to najmenej raz ročne podľa vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem.
4.4.2. Postup a odber vzoriek údajov
4.4.2.1. Výber referenčných rýchlostí na stanovenie krivky jazdného odporu
Referenčné rýchlostné body na stanovenie jazdného odporu sa vyberajú podľa bodu 2.2 tejto prílohy.
Referenčné rýchlosti sa merajú v zostupnom poradí. Na žiadosť výrobcu môžu byť medzi meraniami stabilizačné časové intervaly, ale stabilizačná rýchlosť nesmie presiahnuť výšku nasledujúcej referenčnej rýchlosti.
4.4.2.2. Zber údajov
Súbory údajov pozostávajúce zo skutočnej rýchlosti vji, skutočného krútiaceho momentu Cji a času v priebehu najmenej piatich sekúnd sa merajú pri každej rýchlosti vj s frekvenciou odberu vzoriek najmenej 10 Hz. Súbory údajov zaznamenané počas jedného časového úseku pri referenčnej rýchlosti vj sa považujú za jedno meranie.
4.4.2.3. Postup merania meračom krútiaceho momentu vozidla
Pred použitím metódy skúšobného merania meračom krútiaceho momentu sa vykoná zahrievanie vozidla podľa bodu 4.2.4 tejto prílohy.
Počas skúšobného merania je potrebné čo možno najviac zabrániť pohybu volantu a brzdy vozidla nesmú byť v činnosti.
Skúška sa opakuje, až kým údaje jazdného odporu nezodpovedajú požiadavkám na precíznosť merania uvedeným v bode 4.4.3.2 tejto prílohy.
4.4.2.4. Odchýlka rýchlosti
Počas merania v jednom referenčnom rýchlostnom bode musí byť odchýlka rýchlosti od aritmetického priemeru rýchlosti (vji-vjm), vypočítaného podľa bodu 4.4.3 tejto prílohy, v rozmedzí hodnôt uvedených v tabuľke A4/6.
Okrem toho sa hodnota aritmetického priemeru rýchlosti vjm v žiadnom referenčnom rýchlostnom bode nesmie odchyľovať od referenčnej rýchlosti vj o viac než ±1 km/h alebo 2 % referenčnej rýchlosti vj podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.
Tabuľka A4/6
Odchýlka rýchlosti
Časový interval (s) |
Odchýlka rýchlosti (km/h) |
5 – 10 |
±0,2 |
10 – 15 |
±0,4 |
15 – 20 |
±0,6 |
20 – 25 |
±0,8 |
25 – 30 |
±1,0 |
≥30 |
±1,2 |
4.4.2.5. Atmosférická teplota
Skúšky sa vykonávajú za rovnakých teplotných podmienok, aké sú vymedzené v bode 4.1.1.2 tejto prílohy.
4.4.3. Výpočet aritmetického priemeru rýchlosti a aritmetického priemeru krútiaceho momentu
4.4.3.1. Postup výpočtu
Aritmetický priemer rýchlosti vjm (km/h) a aritmetický priemer krútiaceho momentu Cjm (Nm) sa za každé meranie vypočíta zo súborov údajov zozbieraných podľa bodu 4.4.2.2 tejto prílohy pomocou týchto rovníc:
a
kde:
vji |
je skutočná rýchlosť vozidla i-teho súboru údajov v referenčnom rýchlostnom bode j (km/h), |
k |
je počet súborov údajov v rámci jedného merania, |
Cji |
je skutočný krútiaci moment i-teho súboru údajov (Nm), |
Cjs |
je kompenzačný člen na kolísanie rýchlosti (Nm), daný touto rovnicou: Cjs = (mst + mr) × αjrj nesmie byť väčšie než 0,05 a môže sa zanedbať, ak hodnota αj nie je vyššia než ±0.005 m/s2; |
mst |
je hmotnosť skúšobného vozidla na začiatku merania a meria sa bezprostredne pred začiatkom postupu zahrievania, a nie skôr (kg), |
mr |
je ekvivalentná efektívna hmotnosť rotujúcich komponentov podľa bodu 2.5.1 tejto prílohy (kg), |
rj |
je dynamický polomer pneumatiky stanovený v referenčnom bode 80 km/h alebo v najvyššom referenčnom rýchlostnom bode vozidla, ak je táto rýchlosť nižšia než 80 km/h, vypočítaný pomocou tejto rovnice:
|
kde:
n |
je frekvencia rotácie poháňanej pneumatiky (s–1), |
αj |
je aritmetický priemer zrýchlenia (m/s2), ktorý sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
|
kde:
ti |
je čas, za ktorý bol získaný i-ty súbor údajov (s). |
4.4.3.2. Precíznosť merania
Tieto merania sa vykonajú v opačných smeroch, až kým sa nedosiahnu najmenej tri dvojice meraní pri každej referenčnej rýchlosti vi, pri ktorých zodpovedá požiadavkám na precíznosť ρj podľa tejto rovnice:
kde:
n |
je počet dvojíc meraní pre Cjm, |
|
je jazdný odpor pri rýchlosti vi (Nm), daný rovnicou:
|
kde:
Cjmi |
je aritmetický priemer krútiaceho momentu i-tej dvojice meraní pri rýchlosti vj (Nm), daný rovnicou: |
kde:
Cjmai a Cjmbi |
sú aritmetické priemery krútiaceho momentu i-teho merania pri rýchlosti vj stanovenej v bode 4.4.3.1 tejto prílohy za každý smer a a b v uvedenom poradí (Nm), |
s |
je štandardná odchýlka (Nm) vypočítaná pomocou tejto rovnice:
|
h |
je koeficient ako funkcia n, ako je uvedené v tabuľke A4/4 v bode 4.3.1.4.2 tejto prílohy. |
4.4.4. Stanovenie krivky jazdného odporu
Hodnoty aritmetického priemeru rýchlosti a aritmetického priemeru krútiaceho momentu v každom referenčnom rýchlostnom bode sa vypočítajú pomocou týchto rovníc:
Vjm = ½ × (vjma + vjmb)
Cjm = ½ × (Cjma + Cjmb)
Nasledujúce regresné krivky hodnôt aritmetického priemeru jazdného odporu s použitím metódy najmenších štvorcov sa zostavia pre všetky dvojice údajov (Vjm, Cjm) pri všetkých referenčných rýchlostiach opísaných v bode 4.4.2.1 tejto prílohy s cieľom stanoviť koeficienty c0, c1 a c2.
Koeficienty c0, c1 a c2, ako aj časy dojazdu pri voľnobehu namerané na vozidlovom dynamometri (pozri bod 8.2.4 tejto prílohy) sa zaznamenajú.
V prípade, že skúšané vozidlo je reprezentatívnym vozidlom radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, koeficient c1 sa nastaví na nulu a koeficienty c0 a c2 sa prepočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov.
4.5. Korekcia na referenčné podmienky a meracie zariadenie
4.5.1. Korekčný faktor odporu vzduchu
Korekčný faktor odporu vzduchu K2 sa stanoví pomocou tejto rovnice:
kde:
T |
je aritmetický priemer atmosférickej teploty pri všetkých jednotlivých jazdách v kelvinoch (K), |
P |
je aritmetický priemer atmosférického tlaku (kPa). |
4.5.2. Korekčný faktor valivého odporu
Korekčný faktor valivého odporu K0 skúšky konkrétnej kombinácie vozidla a pneumatík, ktoré sa majú skúšať, v stupňoch Celzia–1 (°C–1) sa môže stanoviť na základe empirických údajov a so súhlasom zodpovedného orgánu alebo sa môže vypočítať takto:
K0 = 8.6 × 10–3°C–1
4.5.3. Korekcia vetra
4.5.3.1. Korekcia vetra pri použití stacionárnej anemometrie
Od korekcie vetra sa môže upustiť, keď aritmetický priemer rýchlosti vetra dosahuje pri každej dvojici jázd hodnotu 2 m/s alebo nižšiu. Ak sa rýchlosť vetra meria na viacerých úsekoch skúšobnej dráhy, napríklad keď sa skúška vykonáva na oválnej skúšobnej dráhe (pozri bod 4.1.1.1.1 tejto prílohy), vypočíta sa priemer rýchlosti vetra na každom mieste merania a vyššia z dvoch priemerných rýchlostí vetra sa použije na určenie toho, či sa má uplatniť korekcia rýchlosti vetra, alebo sa od nej môže upustiť.
4.5.3.1.1. |
Odpor po korekcii vetra W1 pri metóde dojazdu pri voľnobehu alebo W2 pri metóde merania krútiaceho momentu sa vypočíta pomocou týchto rovníc:
alebo:
kde:
|
4.5.3.2. Korekcia vetra pri použití palubnej anemometrie
Ak je metóda dojazdu pri voľnobehu založená na palubnej anemometrii, korekcie w1 a w2 v rovniciach v bode 4.5.3.1.1 tejto prílohy sa nastavia na nulu, keďže korekcia vetra sa už uplatňuje podľa bodu 4.3.2 tejto prílohy.
4.5.4. Korekčný faktor skúšobnej hmotnosti
Korekčný faktor K1 skúšobnej hmotnosti skúšobného vozidla sa stanoví pomocou tejto rovnice:
kde:
TM |
je skúšobná hmotnosť skúšobného vozidla (kg), |
mav |
je aritmetický priemer hmotností skúšobného vozidla na začiatku a na konci stanovovania jazdného zaťaženia (kg). |
4.5.5. Korekcia krivky jazdného zaťaženia
4.5.5.1. Krivka stanovená v bode 4.3.1.4.4 tejto prílohy sa koriguje na referenčné podmienky takto:
kde:
F* |
je korigované jazdné zaťaženie (N), |
f0 |
je koeficient konštantného jazdného zaťaženia (N), |
f1 |
je koeficient jazdného zaťaženia prvého radu [N/(km/h)], |
f2 |
je koeficient jazdného zaťaženia druhého rádu [N/(km/h)2], |
K0 |
je korekčný faktor valivého odporu vymedzený v bode 4.5.2 tejto prílohy, |
K1 |
je korekcia skúšobnej hmotnosti vymedzená v bode 4.5.4 tejto prílohy, |
K2 |
je korekčný faktor odporu vzduchu vymedzený v bode 4.5.1 tejto prílohy, |
T |
je aritmetický priemer atmosférickej teploty pri všetkých platných dvojiciach jázd (°C), |
v |
je rýchlosť vozidla (km/h), |
W1 |
je korekcia odporu vetra vymedzená v bode 4.5.3 tejto prílohy (N). |
Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného zaťaženia At vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.1 tejto prílohy:
Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného zaťaženia Bt vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.1 tejto prílohy:
(f1 × (1 + K0 × (T-20))).
Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného zaťaženia Ct vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.1 tejto prílohy:
(K2 × f2).
4.5.5.2. Krivka stanovená v bode 4.4.4 tejto prílohy sa koriguje na referenčné podmienky a inštalované meracie zariadenie týmto postupom.
4.5.5.2.1. |
Korekcia na referenčné podmienky
kde:
|
4.5.5.2.2. |
Korekcia na inštalované merače krútiaceho momentu
Ak sa jazdný odpor stanovuje metódou merania krútiaceho momentu, jazdný odpor sa koriguje na účinky zariadenia na meranie krútiaceho momentu, ktoré je inštalované zvonku vozidla, na aerodynamické charakteristiky vozidla. Koeficient jazdného odporu c2 sa koriguje pomocou tejto rovnice: c2corr = K2 × c2 × (1 + (Δ(CD × Af)) / (CD × Af’)) kde: Δ(CD × Af) = (CD × Af) – (CD’ × Af’);
|
4.5.5.2.3. |
Koeficienty cieľového jazdného odporu
Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného odporu at vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.2 tejto prílohy:
Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného odporu bt vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.2 tejto prílohy: (c1 × (1 + K0 × (T-20))). Výsledok výpočtu uvedeného ďalej sa používa ako koeficient cieľového jazdného odporu ct vo výpočte nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra opísaného v bode 8.2 tejto prílohy: (c2corr × r). |
5. Metóda výpočtu jazdného zaťaženia alebo jazdného odporu založená na parametroch vozidla
5.1. |
Výpočet jazdného zaťaženia a jazdného odporu vozidiel na základe reprezentatívneho vozidla radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia
Ak sa jazdné zaťaženie reprezentatívneho vozidla stanovuje metódou dojazdu pri voľnobehu opísanou v bode 4.3 tejto prílohy alebo metódou aerodynamického tunela opísanou v bode 6 tejto prílohy, jazdné zaťaženie jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa bodu 5.1.1 tejto prílohy. Ak sa jazdný odpor reprezentatívneho vozidla stanovuje metódou merania krútiaceho momentu opísanou v bode 4.4 tejto prílohy, jazdný odpor jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa bodu 5.1.2 tejto prílohy. |
5.1.1. |
Na výpočet jazdného zaťaženia vozidiel radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa používajú parametre vozidla opísané v bode 4.2.1.4 tejto prílohy a koeficienty jazdného zaťaženia reprezentatívneho skúšobného vozidla stanovené podľa bodu 4.3 tejto prílohy. |
5.1.1.1. |
Sila jazdného zaťaženia jednotlivého vozidla sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Fc = f0 + (f1 × v) + (f2 × v2) kde:
Pre pneumatiky namontované na jednotlivom vozidle sa hodnota valivého odporu RR nastaví na hodnotu zodpovedajúcu príslušnej triede energetickej účinnosti pneumatík v súlade s tabuľkou A4/2 prílohy B4. Ak pneumatiky na prednej a zadnej náprave patria k rôznym triedam energetickej účinnosti, použije sa vážená stredná hodnota, ktorá sa vypočíta pomocou rovnice uvedenej v bode 3.2.3.2.2.2 prílohy B7. Ak boli na skúšobné vozidlá L a H namontované rovnaké pneumatiky, hodnota RRind sa pri použití metódy interpolácie nastaví na hodnotu RRH. |
5.1.2. |
Na výpočet jazdného odporu vozidiel radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa používajú parametre vozidla opísané v bode 4.2.1.4 tejto prílohy a koeficienty jazdného odporu reprezentatívneho skúšobného vozidla stanovené v bode 4.4 tejto prílohy. |
5.1.2.1. |
Jazdný odpor jednotlivého vozidla sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Cc = c0 + c1 × v + c2 × v2 kde:
|
5.2. |
Výpočet štandardného jazdného zaťaženia založený na parametroch vozidla |
5.2.1. |
Ako alternatíva stanovenia jazdného zaťaženia metódou merania dojazdu pri voľnobehu alebo krútiaceho momentu sa môže použiť metóda štandardného jazdného zaťaženia.
Na výpočet štandardného jazdného zaťaženia na základe parametrov vozidla sa použijú viaceré parametre, napríklad skúšobná hmotnosť, šírka a výška vozidla. Štandardné jazdné zaťaženie Fc sa vypočíta pre referenčné rýchlostné body. |
5.2.2. |
Štandardná sila jazdného zaťaženia sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Fc = f0 + (f1 × v) + (f2 × v2) kde:
|
6. Metóda aerodynamického tunela
Metóda aerodynamického tunela je metóda merania jazdného zaťaženia, pri ktorej sa využíva kombinácia aerodynamického tunela a vozidlového dynamometra alebo aerodynamického tunela a pásového dynamometra. Skúšobné zariadenia môžu byť oddelené alebo navzájom integrované.
6.1. Metóda merania
6.1.1. |
Jazdné zaťaženie sa stanoví:
|
6.1.2. |
Aerodynamický odpor sa meria v aerodynamickom tuneli. |
6.1.3. |
Valivý odpor a straty pohonnej sústavy sa merajú pomocou pásového alebo vozidlového dynamometra, pričom sa meria súčasne na prednej aj zadnej náprave. |
6.2. Schvaľovanie zariadení zodpovedným orgánom
Výsledky meraní metódou aerodynamického tunela sa porovnávajú s výsledkami získanými pomocou metódy dojazdu pri voľnobehu, čím sa preukazuje spôsobilosť zariadení, a toto porovnanie sa zaznamená.
6.2.1. |
Zodpovedný orgán vyberie tri vozidlá. Tieto vozidlá musia byť reprezentatívne pre rozsah vozidiel (napr. veľkosť, hmotnosť), ktoré sa majú merať pomocou daných zariadení. |
6.2.2. |
S každým z týchto troch vozidiel sa vykonajú dve samostatné skúšky dojazdu pri voľnobehu podľa bodu 4.3 tejto prílohy a výsledné koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1 a f2 sa stanovia podľa uvedeného bodu a korigujú podľa bodu 4.5.5 tejto prílohy. Výsledkom skúšky dojazdu pri voľnobehu skúšobného vozidla je aritmetický priemer koeficientov jazdného zaťaženia z dvoch samostatných skúšok dojazdu pri voľnobehu. Ak sú na splnenie kritérií schválenia zariadení potrebné viac než dve skúšky dojazdu pri voľnobehu, vypočíta sa priemerná hodnota zo všetkých platných skúšok. |
6.2.3. |
Meranie metódou aerodynamického tunela podľa bodov 6.3 až 6.7 tejto prílohy sa vykoná na tých istých troch vozidlách, ktoré boli vybrané podľa bodu 6.2.1 tejto prílohy, a za rovnakých podmienok, pričom sa stanovia výsledné koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1 a f2.
Ak sa výrobca rozhodne použiť jeden alebo viac dostupných alternatívnych postupov v rámci metódy aerodynamického tunela (t. j. podľa bodu 6.5.2.1 o predkondicionovaní, bodov 6.5.2.2 a 6.5.2.3 o postupe, ako aj bodu 6.5.2.3.3 o nastavení dynamometra), tieto postupy sa použijú aj pri schvaľovaní zariadení. |
6.2.4. |
Kritériá schválenia
Používané zariadenie alebo kombinácia zariadení sa schváli, ak sú splnené obe tieto kritériá:
Zodpovedný orgán zaznamená schválenie vrátane údajov o meraní a použitých zariadení. Zariadenie sa môže používať na stanovenie jazdného zaťaženia maximálne dva roky po udelení schválenia. Každá kombinácia valcového vozidlového dynamometra alebo pohyblivého pásu a aerodynamického tunela sa musí schvaľovať osobitne. Každá kombinácia rýchlostí vetra (pozri bod 6.4.3 tejto prílohy) použitá na stanovenie hodnôt jazdného zaťaženia sa validuje osobitne. |
6.3. Príprava vozidla a teplota
Kondicionovanie a príprava vozidla sa vykonávajú podľa bodov 4.2.1 a 4.2.2 tejto prílohy a uplatňujú sa pri meraniach pomocou pásového alebo valcového vozidlového dynamometra aj aerodynamického tunela.
Ak použije alternatívny postup zahrievania opísaný v bode 6.5.2.1 tejto prílohy, nastavenie cieľovej skúšobnej hmotnosti, váženie vozidla a meranie sa vykonajú bez prítomnosti vodiča vo vozidle.
Skúšobné komory pásového alebo vozidlového dynamometra musia mať nastavovací bod teploty 20 °C s toleranciou ±3 °C. Na žiadosť výrobcu môže mať nastavovací bod hodnotu aj 23 °C s toleranciou ±3 °C.
6.4. Metóda aerodynamického tunela
6.4.1. |
Kritériá výberu aerodynamického tunela
Konštrukcia aerodynamického tunela, skúšobné metódy a korekcie musia poskytnúť hodnotu (CD × Af) reprezentatívnu z hľadiska hodnoty (CD × Af) získanej pri jazde na ceste a s opakovateľnosťou ±0,015 m2. Pri všetkých meraniach (CD × Af) musia byť splnené kritériá aerodynamického tunela uvedené v bode 3.2 tejto prílohy, a to s týmito modifikáciami:
|
6.4.2. |
Meranie v aerodynamickom tuneli
Vozidlo musí byť v stave opísanom v bode 6.3 tejto prílohy. Vozidlo sa umiestni rovnobežne s pozdĺžnou stredovou osou tunela s maximálnou toleranciou ±10 mm. Vozidlo sa umiestni s uhlom vybočenia 0° v rámci tolerancie ±0,1°. Aerodynamický odpor sa meria najmenej 60 sekúnd s minimálnou frekvenciou 5 Hz. Alternatívne sa odpor môže merať s minimálnou frekvenciou 1 Hz a s najmenej 300 po sebe idúcimi vzorkami. Výsledkom bude aritmetický priemer hodnôt odporu. Pred skúškou sa overí, že aerodynamická sila nameraná pri rýchlosti vetra 0 km/h sa rovná 0 newtonov. Ak má vozidlo pohyblivé aerodynamické časti karosérie, uplatní sa bod 4.2.1.5 tejto prílohy. Ak sú pohyblivé časti závislé od rýchlosti, meranie v aerodynamickom tuneli sa musí vykonať pri každej možnej polohe týchto častí a zodpovednému orgánu sa poskytnú údaje o vzťahu medzi referenčnou rýchlosťou, polohou pohyblivých častí a zodpovedajúcou hodnotou (CD × Af). |
6.4.3. |
Rýchlosti vetra na meranie v aerodynamickom tuneli
Aerodynamická sila sa meria pri dvoch rýchlostiach vetra za týchto podmienok rýchlosti:
|
6.5. Pás používaný v rámci metódy aerodynamického tunela
6.5.1. |
Kritériá pásu |
6.5.1.1. |
Opis pásového skúšobného zariadenia
Kolesá rotujú na pásoch, ktoré nemenia valivé charakteristiky kolies v porovnaní s charakteristikami na ceste. Sily merané v smere x zahŕňajú aj trecie sily v pohonnej sústave. |
6.5.1.2. |
Obmedzovací systém vozidla
Dynamometer musí byť vybavený centrovacím zariadením, ktoré zabezpečuje vyrovnanú polohu vozidla, pokiaľ ide o rotáciu okolo osi z, s toleranciou ±0,5°. Obmedzovací systém udržiava centrovanú polohu hnacích kolies počas dojazdov pri voľnobehu v rámci stanovovania jazdného zaťaženia v týchto limitoch: |
6.5.1.2.1. |
Priečna poloha (os y)
Vozidlo zostane vo vyrovnanej polohe v smere osi y a pohyb do strán sa minimalizuje. |
6.5.1.2.2. |
Predná a zadná poloha (os x)
Navyše k požiadavke uvedenej v bode 6.5.1.2.1 tejto prílohy musia byť obidve nápravy umiestnené v rozsahu ±10 mm od priečnych stredových osí pásu. |
6.5.1.2.3. |
Vertikálna sila
Obmedzovací systém musí byť navrhnutý tak, aby na hnacie kolesá neprenášal žiadnu vertikálnu silu. |
6.5.1.3. |
Presnosť meraných síl
Meria sa iba reakčná sila spojená s otáčaním kolies. Do výsledku sa nezahŕňajú žiadne vonkajšie sily (napr. sila vzduchu z chladiaceho ventilátora, obmedzovacích systémov vozidla, aerodynamické reakčné sily pásu, straty dynamometra atď.). Sila v smere osi x sa meria s presnosťou ±5 N. |
6.5.1.4. |
Regulácia rýchlosti pásu
Rýchlosť pásu sa reguluje s presnosťou ±0,1 km/h. |
6.5.1.5. |
Povrch pásu
Povrch pásu musí byť čistý, suchý a zbavený cudzorodého materiálu, ktorý by mohol spôsobiť prešmykovanie pneumatík. |
6.5.1.6. |
Chladenie
Proti vozidlu prúdi vzduch s premenlivou rýchlosťou. Nastavovací bod lineárnej rýchlosti vzduchu na výstupe ventilátora je rovný zodpovedajúcej rýchlosti dynamometra nad rýchlosťami merania 5 km/h. Lineárna rýchlosť vzduchu na výstupe ventilátora musí byť v rozsahu ±5 km/h alebo ±10 % zodpovedajúcej rýchlosti merania, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
6.5.2. |
Meranie pásu
Postup merania sa môže vykonávať buď podľa bodu 6.5.2.2, alebo podľa bodu 6.5.2.3 tejto prílohy. |
6.5.2.1. |
Predkondicionovanie
Vozidlo sa musí kondicionovať na dynamometer, ako je opísané v bodoch 4.2.4.1.1 až 4.2.4.1.3 tejto prílohy. Nastavenie zaťaženia dynamometra Fd na predkondicionovanie je: Fa = ad + (bd × v) + (cd × v2) kde v prípade uplatňovania bodu 6.7.2.1: ad = 0, bd = f1a; cd = f2a; alebo kde v prípade uplatňovania bodu 6.7.2.2: ad = 0 bd = 0
Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť dynamometra je skúšobnou hmotnosťou. Ako aerodynamický odpor sa na nastavenie zaťaženia použije hodnota určená v súlade s bodom 6.7.2 tejto prílohy a môže sa nastaviť priamo ako vstupná hodnota. Inak sa použijú hodnoty ad, bd, a cd z uvedeného bodu. Na žiadosť výrobcu sa alternatívne k bodu 4.2.4.1.2 tejto prílohy môže zahrievanie vykonávať jazdou vozidla s pásom. V tom prípade musí byť rýchlosť zahrievania 110 % maximálnej rýchlosti uplatniteľného cyklu WLTC. Zahrievanie sa považuje za dokončené, keď vozidlo jazdilo aspoň 1,200 sekúnd a zmena meranej sily počas 200 sekúnd je nižšia než 5 N. |
6.5.2.2. |
Postup merania so stabilizovanou rýchlosťou |
6.5.2.2.1. |
Skúška sa vykonáva od najvyššieho po najnižší referenčný rýchlostný bod. |
6.5.2.2.2. |
Bezprostredne po meraní na predchádzajúcom rýchlostnom bode sa plynulým prechodom vykoná spomalenie približne o 1 m/s2 z aktuálneho na nasledujúci uplatniteľný referenčný rýchlostný bod. |
6.5.2.2.3. |
Referenčná rýchlosť sa musí stabilizovať najmenej 4 sekundy a najviac 10 sekúnd. Meracie zariadenie musí zabezpečovať, aby bol signál meranej sily po uplynutí tohto času stabilizovaný. |
6.5.2.2.4. |
Sila pri každej referenčnej rýchlosti sa meria najmenej 6 sekúnd a rýchlosť vozidla musí byť počas tohto intervalu konštantná. Výsledná sila pre daný referenčný rýchlostný bod FjDyno je aritmetickým priemerom sily počas merania. |
6.5.2.2.5. |
Kroky v bodoch 6.5.2.2.2 až 6.5.2.2.4 tejto prílohy sa opakujú pri každej referenčnej rýchlosti. |
6.5.2.3. |
Postup merania pri spomaľovaní |
6.5.2.3.1. |
Predkondicionovanie a nastavovanie dynamometra sa vykonáva podľa bodu 6.5.2.1 tejto prílohy. Pred každým dojazdom pri voľnobehu sa vozidlo najmenej 1 minútu pohybuje najvyššou referenčnou rýchlosťou, alebo ak sa použije alternatívny postup zahrievania, rýchlosťou na úrovni 110 % najvyššej referenčnej rýchlosti. Vozidlo následne zrýchli na rýchlosť najmenej o 10 km/h vyššiu, než je najvyššia referenčná rýchlosť, a okamžite po tom sa začne dojazd pri voľnobehu. |
6.5.2.3.2. |
Meranie sa vykonáva podľa bodov 4.3.1.3.1 až 4.3.1.4.4 tejto prílohy, ale okrem bodu 4.3.1.4.2, kde sa Δtja a Δtjb nahradia Δtj. Meranie sa ukončí po dvoch spomaleniach, ak je sila dvoch dojazdov pri voľnobehu pre každý referenčný rýchlostný bod v rozsahu ±10 N, inak sa vykonajú najmenej tri dojazdy pri voľnobehu podľa kritérií stanovených v bode 4.3.1.4.2 tejto prílohy. |
6.5.2.3.3. |
Sila fjDyno pri každej referenčnej rýchlosti vj sa vypočíta odpočítaním sily nastavenej v dynamometri:
fjDyno = fjDecel – fdj kde:
Alternatívne sa na žiadosť výrobcu môže koeficient cd nastaviť na nulu počas dojazdu pri voľnobehu a na výpočet hodnoty fjDyno. |
6.5.2.4. |
Podmienky merania
Vozidlo musí byť v stave opísanom v bode 4.3.1.3.2 tejto prílohy. |
6.5.3. |
Výsledky merania pásovou metódou
Výsledok merania pomocou pásového dynamometra fjDyno sa pre ďalšie výpočty podľa bodu 6.7 tejto prílohy označuje ako fj. |
6.6. Vozidlový dynamometer používaný pri metóde aerodynamického tunela
6.6.1. |
Kritériá
Okrem kritérií opísaných v bodoch 1 a 2 prílohy B5 sa uplatňujú aj kritériá opísané v bodoch 6.6.1.1 až 6.6.1.6. |
6.6.1.1. |
Opis vozidlového dynamometra
Predná a zadná náprava sú vybavené jedným valcom s priemerom najmenej 1,2 metra. |
6.6.1.2. |
Obmedzovací systém vozidla
Dynamometer musí byť vybavený centrovacím zariadením, ktoré zabezpečuje vyrovnanú polohu vozidla. Obmedzovací systém udržiava centrovanú polohu hnacích kolies počas dojazdov pri voľnobehu v rámci stanovovania jazdného zaťaženia v týchto odporúčaných limitoch: |
6.6.1.2.1. |
Poloha vozidla
Vozidlo, ktoré sa má skúšať, sa inštaluje na valec vozidlového dynamometra, ako je stanovené v bode 7.3.3 tejto prílohy. |
6.6.1.2.2. |
Vertikálna sila
Obmedzovací systém musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 6.5.1.2.3 tejto prílohy. |
6.6.1.3. |
Presnosť meraných síl
Presnosť meraných síl musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 6.5.1.3 tejto prílohy okrem sily v smere osi x, ktorá sa meria s presnosťou uvedenou v bode 2.4.1 prílohy B5. |
6.6.1.4. |
Regulácia rýchlosti dynamometra
Rýchlosť valca sa reguluje s presnosťou ±0,2 km/h. |
6.6.1.5. |
Povrch valca
Povrch valca musí byť čistý, suchý a zbavený cudzorodého materiálu, ktorý by mohol spôsobiť prešmykovanie pneumatík. |
6.6.1.6. |
Chladenie
Chladiaci ventilátor musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 6.5.1.6 tejto prílohy. |
6.6.2. |
Meranie dynamometrom
Meranie sa vykonáva podľa opisu v bode 6.5.2 tejto prílohy. |
6.6.3. |
Korekcia hodnôt síl meraných na vozidlovom dynamometri na hodnoty merané na plochom povrchu
Sily merané na vozidlovom dynamometri sa korigujú na referenčnú hodnotu rovnajúcu sa jazde na ceste (plochý povrch) a výsledok sa označuje ako fj.
kde:
Výrobca a zodpovedný orgán sa musia dohodnúť na použití faktorov c1 a c2 na základe výsledkov korelačnej skúšky poskytnutých výrobcom pre celý rozsah charakteristík pneumatiky, ktorá sa má skúšať na vozidlovom dynamometri. Ako alternatíva sa môže použiť táto konzervatívna rovnica:
C2 má hodnotu 0,2 s výnimkou prípadu, keď sa použije hodnota 2,0 pri uplatnení metódy rozdielu v jazdnom zaťažení (pozri bod 6.8 tejto prílohy) a rozdiel v jazdnom zaťažení vypočítaný podľa bodu 6.8.1 tejto prílohy je záporný. |
6.7. Výpočty
6.7.1. |
Korekcia výsledkov pásového a vozidlového dynamometra
Sily merané podľa bodov 6.5 a 6.6 tejto prílohy sa korigujú na referenčné podmienky pomocou tejto rovnice:
kde:
|
6.7.2. |
Výpočet aerodynamickej sily
Výpočet podľa bodu 6.7.2.1 sa uplatní vzhľadom na výsledky obidvoch rýchlostí vetra. Ak je však rozdiel súčinu koeficientu odporu a čelnej plochy (CD × Af) meraný pri rýchlostiach vetra vlow a high menší než 0,015 m2, môže sa na žiadosť výrobcu použiť výpočet podľa bodu 6.7.2.2. |
6.7.2.1. |
Aerodynamická sila každej rýchlosti vetra F0wind, Flow, a Fhigh sa vypočíta pomocou nasledujúcej rovnice.
kde:
Koeficienty aerodynamickej sily f1a a f2a sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov s použitím F0wind, Flow, a Fhigh a pomocou tejto rovnice: F = f1a × v + f2a × v2 Konečný výsledok aerodynamickej sily FAj sa vypočíta pomocou tejto rovnice pre každý referenčný rýchlostný bod vj. Ak je vozidlo vybavené pohyblivými aerodynamickými časťami karosérie závislými od rýchlosti, pre príslušné referenčné rýchlostné body sa použijú zodpovedajúce hodnoty aerodynamickej sily. FAj = f1a × vj + f2a × v2 j |
6.7.2.2. |
Aerodynamická sila sa vypočíta pomocou tejto rovnice, kde sa použije konečný výsledok (CD × Af) tejto rýchlosti vetra, ktorá sa použije aj na stanovenie nadštandardného vybavenia v rámci metódy interpolácie. Ak je vozidlo vybavené pohyblivými aerodynamickými časťami karosérie závislými od rýchlosti, pre príslušné referenčné rýchlostné body sa použijú zodpovedajúce hodnoty (CD × Af).
kde:
|
6.7.3. |
Výpočet hodnôt jazdného zaťaženia
Celkové jazdné zaťaženie ako súčet výsledkov získaných podľa bodov 6.7.1 a 6.7.2 tejto prílohy sa vypočíta pomocou tejto rovnice: F* j = FDj + FAj pre všetky uplatniteľné referenčné rýchlostné body j (N). Pre všetky vypočítané hodnoty F* j sa koeficienty f0, f1 a f2 v rovnici jazdného zaťaženia vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov a použijú sa ako cieľové koeficienty uvedené v bode 8.1.1 tejto prílohy. V prípade, že vozidlo skúšané metódou aerodynamického tunela je reprezentatívnym vozidlom radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia, koeficient f1 sa nastaví na nulu a koeficienty f0 a f2 sa prepočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. |
6.8. Metóda rozdielu v jazdnom zaťažení
S cieľom zahrnúť možnosti používania metódy interpolácie, ktoré nie sú súčasťou interpolácie jazdného zaťaženia (t. j. aerodynamika, valivý odpor a hmotnosť), môže sa merať rozdiel v trení vozidla metódou rozdielu v jazdnom zaťažení (napr. rozdiel v trení medzi brzdovými systémami). Vykonajú sa tieto kroky:
a) |
odmeria sa trenie referenčného vozidla R; |
b) |
odmeria sa trenie vozidla vo variante (vozidlo kategórie N) spôsobujúcom rozdiel v trení; |
c) |
rozdiel sa vypočíta podľa bodu 6.8.1 tejto prílohy. |
Tieto merania sa vykonajú na pásovom dynamometri v súlade s bodom 6.5 tejto prílohy alebo na vozidlovom dynamometri v súlade s bodom 6.6 tejto prílohy a korekcia výsledkov (s vylúčením aerodynamickej sily) sa vypočíta podľa bodu 6.7.1 tejto prílohy.
Uplatnenie uvedenej metódy je povolené, iba ak je splnené toto kritérium:
kde:
FDj,R |
je korigovaný odpor vozidla R meraný na pásovom alebo vozidlovom dynamometri pri referenčnej rýchlosti j, vypočítaný podľa bodu 6.7.1 tejto prílohy (N), |
FDj,N |
je korigovaný odpor vozidla N meraný na pásovom alebo vozidlovom dynamometri pri referenčnej rýchlosti j, vypočítaný podľa bodu 6.7.1 tejto prílohy (N), |
n |
je celkový počet rýchlostných bodov. |
Táto alternatívna metóda stanovenia jazdného zaťaženia sa môže uplatniť iba v prípade, že vozidlá R a N majú identický aerodynamický odpor a nameraný rozdiel primerane zodpovedá celému vplyvu na spotrebu energie vozidla. Táto metóda sa nesmie použiť, ak bola celková presnosť absolútnej hodnoty jazdného zaťaženia vozidla N akokoľvek spochybnená.
6.8.1. |
Stanovenie koeficientov rozdielu na pásovom dynamometri alebo na vozidlovom dynamometri
Rozdiel v jazdnom zaťažení sa vypočíta pomocou tejto rovnice: FDj,Delta = FDj,N – FDj,R kde:
Pre všetky vypočítané hodnoty FDj,Delta sa koeficienty f0,Delta, f1,Delta a f2,Delta v rovnici pre jazdné zaťaženie vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. |
6.8.2. |
Stanovenie celkového jazdného zaťaženia
Ak sa nepoužije metóda interpolácie (pozri bod 3.2.3.2 prílohy B7), koeficienty jazdného zaťaženia pre vozidlo N sa vypočítajú podľa týchto rovníc: f0,N = f0,R – f0,Delta f1,N = f1,R – f1,Delta f2,N = f2,R – f2,Delta kde:
|
7. Prenos jazdného zaťaženia na vozidlový dynamometer
7.1. Príprava na skúšku na vozidlovom dynamometri
7.1.0. Výber prevádzky dynamometra
Skúška sa vykonáva v súlade s bodom 2.4.2.4 prílohy B6.
7.1.1. Laboratórne podmienky
7.1.1.1. |
Valec (valce)
Valec, resp. valce vozidlového dynamometra musia byť čisté, suché a zbavené cudzorodého materiálu, ktorý by mohol spôsobiť prešmykovanie pneumatík. Dynamometer musí pracovať v rovnakom spriahnutom alebo nespriahnutom stave ako pri nasledujúcej skúške typu 1. Rýchlosť vozidlového dynamometra sa meria z valca spriahnutého s jednotkou absorbujúcou energiu. |
7.1.1.1.1. |
Prešmykovanie pneumatík
Na vozidlo alebo do vozidla sa môže umiestniť doplnkové závažie na elimináciu prešmykovania pneumatík. Výrobca nastaví zaťaženie na vozidlovom dynamometri s doplnkovým závažím. Doplnkové závažie sa použije na nastavenie zaťaženia, ako aj pri skúške emisií a skúške spotreby paliva. Použitie akéhokoľvek doplnkového závažia sa musí zaznamenať. |
7.1.1.2. |
Laboratórna teplota
Atmosférická teplota v laboratóriu musí mať nastavovací bod 23 °C a nesmie sa počas skúšky odchyľovať o viac než ±5 °C, pokiaľ pre nasledujúcu skúšku nie je stanovené inak. |
7.2. Príprava vozidlového dynamometra
7.2.1. Nastavenie zotrvačnej hmotnosti
Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť vozidlového dynamometra sa nastaví podľa bodu 2.5.3 tejto prílohy. Ak vozidlový dynamometer nie je schopný splniť požiadavky presného nastavenia zotrvačnej hmotnosti, použije sa najbližšie vyššie nastavenie zotrvačnosti s maximálnym zvýšením o 10 kg.
7.2.2. Zahrievanie vozidlového dynamometra
Vozidlový dynamometer sa zahrieva v súlade s odporúčaniami výrobcu dynamometra alebo primeraným spôsobom tak, aby sa straty trením dynamometra mohli stabilizovať.
7.3. Príprava vozidla
7.3.1. Nastavenie tlaku v pneumatikách
Tlak v pneumatikách pri teplote kondicionovania skúšky typu 1 sa nastaví na maximálne 50 % nad dolným limitom rozpätia tlaku v pneumatikách pre vybranú pneumatiku tak, ako to stanoví výrobca vozidla (pozri bod 4.2.2.3 tejto prílohy), a zaznamená sa.
7.3.2. Ak nastavenia dynamometra nemôžu spĺňať kritériá opísané v bode 8.1.3 tejto prílohy z dôvodu nereprodukovateľných pôsobiacich síl, vozidlo sa vybaví režimom dojazdu vozidla pri voľnobehu. Režim dojazdu pri voľnobehu musí schváliť zodpovedný orgán a použitie tohto režimu sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške.
Ak je vozidlo vybavené režimom dojazdu vozidla pri voľnobehu, tento režim sa uvedie do činnosti počas stanovovania jazdného zaťaženia a aj na vozidlovom dynamometri.
7.3.3. Umiestnenie vozidla na dynamometri
Skúšané vozidlo sa umiestni na vozidlový dynamometer v priamej polohe a musí byť bezpečne uchytené.
7.3.3.1. |
V prípade použitia vozidlového dynamometra s jedným valcom sa vozidlo umiestni v súlade s požiadavkami bodov 7.3.3.1.1 až 7.3.3.1.3 a v tejto polohe zostane počas celého postupu. |
7.3.3.1.1. |
Rotačné vyrovnanie (rotácia okolo osi z)
Vozidlo sa zarovná s osou x s cieľom minimalizovať rotáciu okolo osi z. |
7.3.3.1.2. |
Priečna poloha (os y)
Vozidlo zostane vo vyrovnanej polohe v smere osi y a pohyb do strán sa minimalizuje. |
7.3.3.1.3. |
Predná a zadná poloha (os x)
Pre všetky rotujúce kolesá musí byť vzdialenosť medzi stredom kontaktnej plochy pneumatiky na valci a vrcholom valca v rozmedzí ±25 mm alebo ±2 % priemeru valca podľa toho, ktorá hodnota je menšia. |
7.3.3.1.4. |
Skúšané vozidlo musí byť uchytené systémom, ktorý je v súlade s bodom 2.3.2 prílohy B5.
Ak sa použije metóda merania krútiaceho momentu, tlak v pneumatikách sa upraví tak, aby dynamický polomer bol v rozmedzí 0,5 % dynamického polomeru rj vypočítaného pomocou rovníc uvedených v bode 4.4.3.1 tejto prílohy v referenčnom rýchlostnom bode 80 km/h. Dynamický polomer na vozidlovom dynamometri sa vypočíta v súlade s postupom opísaným v bode 4.4.3.1 tejto prílohy. Ak je toto nastavenie mimo rozsahu vymedzeného v bode 7.3.1 tejto prílohy, metóda merania krútiaceho momentu sa nesmie použiť. |
7.3.4. Zahrievanie vozidla
7.3.4.1. |
Vozidlo sa zahrieva uplatniteľným cyklom WLTC. Ak sa vozidlo zahrievalo až do 90 % maximálnej rýchlosti nasledujúcej rýchlejšej fázy počas postupu vymedzeného v bode 4.2.4.1.2 tejto prílohy, táto rýchlejšia fáza sa pridá k uplatniteľnému cyklu WLTC.
Tabuľka A4/7 Zahrievanie vozidla
|
7.3.4.2. |
Ak je už vozidlo zahriate, prejde sa s najvyššou rýchlosťou fáza cyklu WLTC použitá v súlade s bodom 7.3.4.1 tejto prílohy. |
7.3.4.3. |
Alternatívny postup zahrievania |
7.3.4.3.1. |
Na žiadosť výrobcu vozidla a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže použiť alternatívny postup zahrievania. Schválený alternatívny postup zahrievania sa môže použiť pre vozidlá v rámci toho istého radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia a musí spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 7.3.4.3.2 až 7.3.4.3.5 tejto prílohy. |
7.3.4.3.2. |
Vyberie sa najmenej jedno vozidlo reprezentujúce daný rad vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia. |
7.3.4.3.3. |
Spotreba energie na cyklus vypočítaná podľa bodu 5 prílohy B7 s koeficientmi korigovaného jazdného zaťaženia f0a, f1a a f2a sa pre alternatívny postup zahrievania rovná alebo je vyššia než spotreba energie na cyklus vypočítaná s koeficientmi cieľového jazdného zaťaženia f0, f1 a f2 pre každú uplatniteľnú fázu.
Koeficienty korigovaného jazdného zaťaženia f0a, f1a a f2a, sa vypočítajú pomocou týchto rovníc: f0a = f0 + Ad_alt – Ad_WLTC f1a = f1 + Bd_alt – Bd_WLTC f2a = f2 + Cd_alt – Cd_WLTC kde:
|
7.3.4.3.4. |
Koeficienty korigovaného jazdného zaťaženia f0a, f1a a f2a sa používajú iba na účel bodu 7.3.4.3.3 tejto prílohy. Na ostatné účely sa používajú koeficienty cieľového jazdného zaťaženia f0, f1 a f2. |
7.3.4.3.5. |
Podrobné informácie o postupe a o jeho rovnocennosti sa poskytnú zodpovednému orgánu. |
8. Nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra
8.1. Nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra metódou dojazdu pri voľnobehu
Táto metóda sa používa v prípade, keď boli stanovené koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1 a f2.
V prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa táto metóda použije, ak sa jazdné zaťaženie reprezentatívneho vozidla stanoví metódou dojazdu pri voľnobehu, opísanou v bode 4.3 tejto prílohy. Hodnoty cieľového jazdného zaťaženia sú hodnoty vypočítané pomocou metódy opísanej v bode 5.1 tejto prílohy.
8.1.1. Počiatočné nastavenie zaťaženia
V prípade vozidlového dynamometra s reguláciou koeficientu zaťaženia sa jednotka vozidlového dynamometra absorbujúca energiu nastaví pomocou ľubovoľných prvotných koeficientov Ad, Bd a Cd podľa tejto rovnice:
Fd = Ad + Bd v + Cd v2
kde:
Fd |
je nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra (N), |
v |
je rýchlosť valca vozidlového dynamometra (km/h). |
Odporúčané koeficienty, ktoré sa majú použiť na počiatočné nastavenie zaťaženia, sú tieto:
a) |
Ad = 0.5 × At, Bd = 0.2 × Bt, Cd = Ct pre jednoosové vozidlové dynamometre alebo Ad = 0.1 × At, Bd = 0.2 × Bt, Cd = Ct pre dvojosové vozidlové dynamometre, kde At, Bt a Ct sú koeficienty cieľového jazdného zaťaženia; |
b) |
empirické hodnoty, ako sú tie, ktoré sa použili na nastavenie podobného typu vozidla. |
V prípade vozidlového dynamometra s polygonálnou funkciou kontroly sa pre jednotku vozidlového dynamometra absorbujúcu energiu nastavia primerané hodnoty zaťaženia pri každej referenčnej rýchlosti.
8.1.2. Dojazd pri voľnobehu
Skúška dojazdu pri voľnobehu na vozidlovom dynamometri sa vykonáva podľa postupu uvedeného v bode 8.1.3.4.1 alebo v bode 8.1.3.4.2 tejto prílohy a začne sa najneskôr 120 sekúnd po dokončení postupu zahrievania. Po sebe idúce dojazdy pri voľnobehu sa začnú okamžite. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa čas medzi postupom zahrievania a dojazdmi pri voľnobehu pri použití iteratívnej metódy môže predĺžiť s cieľom zabezpečiť riadne nastavenie vozidla na dojazd pri voľnobehu. Výrobca predloží zodpovednému orgánu dôkazy, že je potrebný dodatočný čas, a dôkazy o tom, že parametre nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra (napr. teplota chladiaceho média a/alebo motorového oleja) nebudú ovplyvnené.
8.1.3. Overovanie
8.1.3.1. |
Hodnota cieľového jazdného zaťaženia sa vypočíta pomocou koeficientu cieľového jazdného zaťaženia At, Bt a Ct pri každej referenčnej rýchlosti vj:
kde:
|
8.1.3.2. |
Merané jazdné zaťaženie sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
|
8.1.3.3. |
Koeficienty As, Bs a Cs v rovnici jazdného zaťaženia simulovaného jazdného zaťaženia na vozidlovom dynamometri sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov.
Fs = As + (Bs × v) + (Cs × v2) Simulované jazdné zaťaženie pri každej referenčnej rýchlosti vj sa stanoví pomocou tejto rovnice s vypočítanými hodnotami As, Bs a Cs: Fsj = As + (Bs × vj) + (Cs × v2 j) |
8.1.3.4. |
Na nastavenie zaťaženia dynamometra sa môžu použiť dve rôzne metódy. Ak zrýchľovanie vozidla zabezpečuje dynamometer, použijú sa metódy opísané v bode 8.1.3.4.1 tejto prílohy. Ak sa zrýchľovanie vozidla zabezpečuje jeho vlastnou energiou, použijú sa metódy uvedené v bodoch 8.1.3.4.1 alebo 8.1.3.4.2 tejto prílohy a minimálne zrýchlenie vynásobené rýchlosťou musí byť 6 m2/s3. Vozidlá, ktoré nedokážu dosiahnuť hodnotu 6 m2/s3, musia jazdiť s ovládačom akcelerátora naplno stlačeným. |
8.1.3.4.1. |
Metóda ustáleného priebehu |
8.1.3.4.1.1. |
Softvér dynamometra zabezpečí vykonanie celkovo štyroch dojazdov pri voľnobehu. Od prvého dojazdu pri voľnobehu sa vypočítajú koeficienty nastavenia dynamometra pre druhý dojazd podľa bodu 8.1.4 tejto prílohy. Po prvom dojazde pri voľnobehu softvér zabezpečí vykonanie troch ďalších dojazdov pri voľnobehu buď s pevnými koeficientmi nastavenia dynamometra stanovenými po prvom dojazde pri voľnobehu alebo s upravenými koeficientmi nastavenia dynamometra podľa bodu 8.1.4 tejto prílohy. |
8.1.3.4.1.2. |
Konečné koeficienty nastavenia dynamometra A, B a C sa vypočítajú pomocou týchto rovníc:
kde:
|
8.1.3.4.2. |
Iteratívna metóda
Vypočítané sily v stanovených rýchlostných rozsahoch musia pri porovnaní s cieľovými hodnotami zodpovedať silám po regresii síl metódou najmenších štvorcov pre dva po sebe idúce dojazdy pri voľnobehu s toleranciou ±10 N alebo sa vykonajú ďalšie dojazdy pri voľnobehu po úprave nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra podľa bodu 8.1.4 tejto prílohy až do dosiahnutia uvedenej tolerancie. |
8.1.4. Úprava nastavenia
Nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra sa upravuje pomocou týchto rovníc:
F* dj = Fdj – Fj = Fdj – Fsj + Ftj
= (Ad + Bdvj + Cdvj 2) – (As + Bsvj + Csvj 2) + (At + Btvj + Ctv2 j)
= (Ad + At – As) + (Bd + Bt – Bs)vj + (Cd + Ct – Cs)vj 2
Preto:
A* d = Ad + At – As
B* d = Bd + Bt – Bs
C* d = Cd + Ct – Cs
kde:
Fdj |
je počiatočné nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra (N), |
F* dj |
je upravené nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra (N), |
Fj |
je úprava jazdného zaťaženia rovná (Fsj – Ftj) (N), |
Fsj |
je simulované jazdné zaťaženie pri referenčnej rýchlosti vj (N), |
Ftj |
je cieľové jazdné zaťaženie pri referenčnej rýchlosti vj (N), |
A* d, B* d a C* d sú nové koeficienty nastavenia vozidlového dynamometra.
8.1.5. Parametre At, Bt a Ct sa používajú ako cieľové hodnoty f0, f1 a f2 na tieto účely:
a) |
stanovenie zmenšenia, bod 8 prílohy B1; |
b) |
určenie bodov radenia prevodových stupňov, príloha B2; |
c) |
interpolácia CO2 a spotreby paliva, bod 3.2.3 prílohy B7; |
d) |
výpočet výsledkov elektrických a hybridných elektrických vozidiel, bod 4 prílohy B8. |
8.2. Nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra metódou merania krútiaceho momentu
Táto metóda sa používa v prípade, keď sa jazdný odpor stanoví metódou merania krútiaceho momentu podľa bodu 4.4 tejto prílohy.
V prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa táto metóda použije, ak sa jazdný odpor reprezentatívneho vozidla stanoví metódou merania krútiaceho momentu opísanou v bode 4.4 tejto prílohy. Hodnoty cieľového jazdného odporu sú hodnoty vypočítané pomocou metódy uvedenej v bode 5.1 tejto prílohy.
8.2.1. Počiatočné nastavenie zaťaženia
V prípade vozidlového dynamometra s reguláciou koeficientu zaťaženia sa jednotka vozidlového dynamometra absorbujúca energiu nastaví pomocou ľubovoľných prvotných koeficientov Ad, Bd a Cd podľa tejto rovnice:
Fd = Ad + Bdv + Cdv2
kde:
Fd |
je nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra (N), |
v |
je rýchlosť valca vozidlového dynamometra (km/h). |
Na počiatočné nastavenie zaťaženia sa odporúčajú tieto koeficienty:
a) |
pre jednoosové vozidlové dynamometre alebo pre dvojosové vozidlové dynamometre, kde: at, abt a ct sú koeficienty cieľového jazdného odporu, a r' je dynamický polomer pneumatiky na vozidlovom dynamometri stanovený pri rýchlosti 80 km/h (m), alebo |
b) |
empirické hodnoty, ako sú tie, ktoré sa použili na nastavenie podobného typu vozidla. |
V prípade vozidlového dynamometra s polygonálnou funkciou kontroly sa pre jednotku vozidlového dynamometra absorbujúcu energiu nastavia primerané hodnoty zaťaženia pri každej referenčnej rýchlosti.
8.2.2. Meranie krútiaceho momentu kolesa
Skúška merania krútiaceho momentu na vozidlovom dynamometri sa vykonáva postupom uvedeným v bode 4.4.2 tejto prílohy. Merač, resp. merače krútiaceho momentu musia byť identické s meračom, resp. meračmi použitými v predchádzajúcej skúške na ceste.
8.2.3. Overovanie
8.2.3.1. |
Krivka cieľového jazdného odporu (krútiaceho momentu) sa stanoví pomocou rovnice uvedenej v bode 4.5.5.2.1 tejto prílohy a dá sa zapísať takto:
|
8.2.3.2. |
Krivka simulovaného jazdného odporu (krútiaceho momentu) na vozidlovom dynamometri sa vypočíta podľa metódy opísanej v bode 4.4.3.2 s precíznosťou merania uvedenou v tom istom bode tejto prílohy a krivka jazdného odporu (krútiaceho momentu) sa stanoví podľa bodu 4.4.4 tejto prílohy s uplatniteľnými korekciami podľa bodu 4.5 tejto prílohy, a to všetko s výnimkou merania v opačných smeroch, pričom výsledkom je krivka simulovaného jazdného odporu:
Hodnota simulovaného jazdného odporu (krútiaceho momentu) sa musí s toleranciou ±10 N×r’ rovnať cieľovému jazdnému odporu v každom referenčnom rýchlostnom bode, keď r’ je dynamický polomer pneumatiky na vozidlovom dynamometri stanovený pri rýchlosti 80 km/h. Ak tolerancia pri niektorej referenčnej rýchlosti nespĺňa kritériá metódy opísanej v tomto bode, na úpravu nastavenia zaťaženia vozidlového dynamometra sa použije postup uvedený v bode 8.2.3.3 tejto prílohy. |
8.2.3.3. |
Úprava nastavenia
Nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra sa upravuje pomocou tejto rovnice:
preto:
kde:
Body 8.2.2 a 8.2.3 tejto prílohy sa opakujú, kým sa nedosiahne tolerancia podľa bodu 8.2.3.2 tejto prílohy. |
8.2.3.4. |
Ak sú splnené požiadavky stanovené v bode 8.2.3.2 tejto prílohy, zaznamená sa hmotnosť hnacej nápravy, resp. náprav, špecifikácie pneumatík a nastavenie zaťaženia vozidlového dynamometra. |
8.2.4. Transformácia koeficientov jazdného odporu na koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1, f2
8.2.4.1. |
Ak dojazd vozidla pri voľnobehu nie je opakovateľný a režim dojazdu vozidla pri voľnobehu podľa bodu 4.2.1.8.5 tejto prílohy nie je použiteľný, koeficienty f0, f1 a f2 v rovnici jazdného zaťaženia sa vypočítajú pomocou rovníc uvedených v bode 8.2.4.1.1 tejto prílohy. Vo všetkých ostatných prípadoch sa vykoná postup opísaný v bodoch 8.2.4.2 až 8.2.4.4 tejto prílohy. |
8.2.4.1.1. |
kde:
|
8.2.4.1.2. |
Stanovené hodnoty f0, f1, f2 sa nepoužívajú pri nastavovaní vozidlového dynamometra ani pri žiadnych skúškach emisií alebo jazdného dosahu. Používajú sa iba v týchto prípadoch:
|
8.2.4.2. |
Po nastavení vozidlového dynamometra v rámci stanovených tolerancií sa vykoná postup dojazdu vozidla pri voľnobehu na vozidlovom dynamometri, ako je uvedené v bode 4.3.1.3 tejto prílohy. Časy dojazdu pri voľnobehu sa zaznamenajú. |
8.2.4.3. |
Jazdné zaťaženie Fj pri referenčnej rýchlosti vj (N) sa stanoví pomocou tejto rovnice:
kde:
|
8.2.4.4. |
Koeficienty f0, f1 a f2 v rovnici jazdného zaťaženia sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov v celom rozsahu referenčných rýchlostí. |
(*1) * Len pre úroveň 1A: Ak je skutočná hodnota RRC nižšia než táto hodnota, na interpoláciu sa použije skutočná hodnota valivého odporu pneumatiky alebo akákoľvek vyššia hodnota nepresahujúca hodnotu RRC uvedenú na tomto mieste.
PRÍLOHA B5
Skúšobné zariadenie a kalibrácie
1. Špecifikácie a nastavenie skúšobného zariadenia
1.1. |
Špecifikácie chladiaceho ventilátora |
1.1.1. |
Proti vozidlu prúdi vzduch s premenlivou rýchlosťou. Nastavovací bod lineárnej rýchlosti vzduchu na výstupe ventilátora sa rovná zodpovedajúcej rýchlosti valca pri rýchlostiach valca nad 5 km/h. Lineárna rýchlosť vzduchu na výstupe ventilátora musí byť v rozsahu ±5 km/h alebo ±10 % zodpovedajúcej rýchlosti valca, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
1.1.2. |
Uvedená rýchlosť vzduchu sa určí ako priemerná hodnota z určitého počtu meracích bodov, ktoré:
|
1.1.3. |
Výstup ventilátora musí mať tieto charakteristiky:
|
1.1.4. |
Poloha ventilátora musí byť takáto:
|
1.1.5. |
Výška a priečna poloha chladiaceho ventilátora a jeho vzdialenosť od vozidla sa môžu meniť na žiadosť výrobcu a pokiaľ to zodpovedný orgán uzná za vhodné.
Ak je určená konfigurácia ventilátora nepraktická vzhľadom na konštrukciu konkrétneho vozidla, napríklad v prípade vozidiel s motorom vzadu alebo s bočným prívodom vzduchu, alebo ak ventilátor neposkytuje dostatočné chladenie na to, aby správne predstavoval prevádzku pri bežnom používaní, na žiadosť výrobcu, a pokiaľ to zodpovedný orgán uzná za vhodné, môže sa meniť výška, kapacita, pozdĺžna a priečna poloha chladiaceho ventilátora a môžu sa použiť doplňujúce ventilátory, ktoré môžu mať odlišné špecifikácie (vrátane ventilátorov s konštantnou rýchlosťou). |
1.1.6. |
V prípadoch opísaných v bode 1.1.5 tejto prílohy sa zaznamená umiestnenie a kapacita chladiaceho ventilátora(-ov) a podrobné odôvodnenie poskytnuté zodpovednému orgánu. Pri akýchkoľvek ďalších skúškach sa použijú podobné polohy a špecifikácie so zreteľom na odôvodnenie, aby sa predišlo nereprezentatívnym charakteristikám chladenia. |
2. Vozidlový dynamometer
2.1. |
Všeobecné požiadavky |
2.1.1. |
Dynamometer musí byť schopný simulovať jazdné zaťaženie s tromi koeficientmi jazdného zaťaženia, ktoré sa môžu prispôsobiť tvaru krivky zaťaženia. |
2.1.2. |
Vozidlový dynamometer môže mať jednovalcovú alebo dvojvalcovú konfiguráciu. V prípade, že sa používajú dvojvalcové vozidlové dynamometre, musia byť valce trvalo spriahnuté alebo predný valec musí priamo alebo nepriamo poháňať všetky zotrvačné hmotnosti a zariadenie absorbujúce energiu. |
2.2. |
Osobitné požiadavky
Vo vzťahu k špecifikáciám výrobcu dynamometra sa uplatňujú tieto osobitné požiadavky: |
2.2.1. |
Hádzanie valca musí byť menšie než 0,25 mm na všetkých miestach merania. |
2.2.2. |
Priemer valca sa musí rovnať stanovenej menovitej hodnote s toleranciou ±1,0 mm na všetkých miestach merania. |
2.2.3. |
Dynamometer musí mať systém merania času používaný na stanovenie zrýchlenia a na meranie času dojazdu vozidla/dynamometra pri voľnobehu. Tento systém merania času nesmie prekročiť presnosť ±0,001 % najmenej po 1,000 sekundách prevádzky. To sa overuje pri prvej inštalácii. |
2.2.4. |
Dynamometer musí mať systém merania rýchlostí s presnosťou najmenej ±0,080 km/h. To sa overuje pri prvej inštalácii. |
2.2.5. |
Dynamometer musí mať čas odozvy (odozva 90 % na postupnú zmenu ťažnej sily) kratší než 100 ms pri okamžitom zrýchlení, ktoré je najmenej 3 m/s2. To sa overuje pri prvej inštalácii a po údržbe väčšieho rozsahu. |
2.2.6. |
Základnú zotrvačnosť dynamometra stanoví jeho výrobca a musí sa potvrdiť s toleranciou ±0,5 % alebo 7,5 kg podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, pre každú meranú základnú zotrvačnosť a s toleranciou ±0,2 % pre každú hodnotu aritmetického priemeru pomocou dynamickej derivácie zo skúšok pri konštantnom zrýchlení, spomalení a konštantnej sile. |
2.2.7. |
Rýchlosť valca sa meria s frekvenciou najmenej 10 Hz. |
2.3. |
Dodatočné osobitné požiadavky na vozidlový dynamometer v prevádzke s pohonom štyroch kolies |
2.3.1. |
Pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v bode 2.3.1.3, konfigurácia vozidlového dynamometra musí byť na účely skúšky v prevádzke s pohonom štyroch kolies jednovalcová. Systém ovládania pohonu štyroch kolies musí byť navrhnutý tak, aby boli pri skúške vozidla v priebehu cyklu WLTC splnené tieto požiadavky: |
2.3.1.1. |
Simulácia jazdného zaťaženia sa uplatňuje tak, že dynamometer v prevádzke s pohonom štyroch kolies reprodukuje rovnaké rozloženie síl, aké by sa vyskytlo pri jazde vozidla na hladkom, suchom a rovnom povrchu vozovky. |
2.3.1.2. |
Pri prvej inštalácii a po údržbe väčšieho rozsahu musia byť splnené požiadavky stanovené v bode 2.3.1.2.1 tejto prílohy a buď v bode 2.3.1.2.2, alebo v bode 2.3.1.2.3 tejto prílohy. Rozdiel v rýchlosti medzi predným a zadným valcom sa posúdi pomocou filtrácie údajov o rýchlosti valca, získavaných s frekvenciou minimálne 20 Hz, metódou kĺzavých priemerov za 1 s. |
2.3.1.2.1. |
Rozdiel vo vzdialenosti prejdenej predným a zadným valcom musí byť menší než 0,2 % vzdialenosti prejdenej počas cyklu WLTC. Absolútny počet sa integruje na účely výpočtu celkového rozdielu vo vzdialenosti počas cyklu WLTC. |
2.3.1.2.2. |
Rozdiel vo vzdialenosti prejdenej predným a zadným valcom musí byť menší než 0,1 m v každom časovom úseku 200 ms. |
2.3.1.2.3. |
Rozdiel všetkých rýchlostí valcov musí byť v rozmedzí ±0,16 km/h. |
2.3.1.3. |
Použitie dvojvalcového dynamometra v konfigurácii prevádzky s pohonom štyroch kolies by sa malo uznať, ak sú splnené tieto podmienky:
|
2.3.2. |
Obmedzovací systém vozidla pre jednovalcový vozidlový dynamometer |
2.3.2.1. |
Vertikálna sila
Obmedzovací systém je okrem požiadavky v bode 7.3.3.1.3 prílohy B4 skonštruovaný tak, aby sa minimalizovala vertikálna sila pôsobiaca na vozidlo a aby bola počas nastavovania vozidlového dynamometra a všetkých skúšok rovnaká. Tieto kritériá sú splnené, buď keď je obmedzovací systém konštruovaný tak, aby na vozidlo nemohla pôsobiť žiadna iná vertikálna sila, alebo keď sa zodpovedný orgán a výrobca dohodnú na postupe na preukázanie spôsobu splnenia tejto požiadavky. |
2.3.2.2. |
Tuhosť obmedzovacieho systému
Obmedzovací systém sa vyznačuje dostatočnou tuhosťou, ktorou sa minimalizujú akékoľvek pohyby a rotácie. S cieľom zabrániť nezanedbateľným účinkom na výsledky skúšok a splniť požiadavky bodu 2.3.2.1 tejto prílohy sa pripúšťajú iba obmedzené pohyby pozdĺž osi z a rotácie okolo osi y. |
2.4. |
Kalibrácia vozidlového dynamometra |
2.4.1. |
Systém merania sily
Presnosť snímača sily musí byť najmenej ±10 N pre všetky intervaly merania. To sa overuje pri prvej inštalácii, po údržbe väčšieho rozsahu a do 370 dní pred skúškou. |
2.4.2. |
Kalibrácia parazitných strát dynamometra
Parazitné straty dynamometra sa merajú a aktualizujú v prípade, že sa ktorákoľvek nameraná hodnota líši od bežnej krivky strát o viac než 9,0 N. To sa overuje pri prvej inštalácii, po údržbe väčšieho rozsahu a do 35 dní pred skúškou. |
2.4.3. |
Overenie simulácie jazdného zaťaženia bez vozidla
Výkon dynamometra sa overuje vykonaním skúšky počas nezaťaženého dojazdu pri voľnobehu, a to pri prvej inštalácii, po údržbe väčšieho rozsahu a do 7 dní pred skúškou. Aritmetický priemer odchýlky hodnoty sily počas dojazdu pri voľnobehu musí byť v každom referenčnom rýchlostnom bode menší než 10 N alebo 2 % podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
3. Systém riedenia výfukových plynov
3.1. |
Špecifikácia systému |
3.1.1. |
Prehľad |
3.1.1.1. |
Používa sa systém riedenia plného prietoku výfukových plynov. Celkové výfukové plyny vozidla sa nepretržite riedia okolitým vzduchom za regulovaných podmienok, pomocou systému odberu vzoriek s konštantným objemom. Použiť sa môže Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) alebo viaceré Venturiho trubice s kritickým prietokom usporiadané paralelne, objemové čerpadlo (PDP), podzvuková Venturiho trubica (SSV) alebo ultrazvukový prietokomer (UFM). Meria sa celkový objem zmesi výfukových plynov a riediaceho vzduchu a na analýzu sa nepretržite odoberá proporcionálna vzorka tohto objemu. Množstvá emitovaných zlúčenín výfukových plynov sa stanovujú z koncentrácií vzorky a korigujú sa vzhľadom na príslušný obsah riediaceho vzduchu a celkový prietok počas trvania skúšky. |
3.1.1.2. |
Systém riedenia výfukových plynov pozostáva zo spojovacej trubice, zmiešavacieho zariadenia, zrieďovacieho tunela, zariadenia na kondicionovanie riediaceho vzduchu, nasávacieho zariadenia a zariadenia na meranie prietoku. Odberové sondy sa namontujú do zrieďovacieho tunela podľa špecifikácií uvedených v bodoch 4.1, 4.2 a 4.3 tejto prílohy. |
3.1.1.3. |
Zmiešavacím zariadením opísaným v bode 3.1.1.2 tejto prílohy je nádoba, napríklad tá, ktorá je znázornená na obrázku A5/3, v ktorej sa výfukové plyny vozidla a riediaci vzduch zmiešajú tak, aby sa v mieste odberu vzoriek vytvorila homogénna zmes. |
3.2. |
Všeobecné požiadavky |
3.2.1. |
Výfukové plyny vozidla sa riedia dostatočným množstvom okolitého vzduchu, aby sa zabránilo akejkoľvek kondenzácii vody v systéme odberu vzoriek a merania za všetkých podmienok, aké sa môžu počas skúšky vyskytnúť. |
3.2.2. |
Zmes vzduchu a výfukových plynov musí byť homogénna v bode, kde sú umiestnené odberové sondy (pozri bod 3.3.3 tejto prílohy). Odberové sondy musia odoberať reprezentatívne vzorky zriedených výfukových plynov. |
3.2.3. |
Systém musí umožňovať meranie celkového objemu zriedených výfukových plynov. |
3.2.4. |
Systém odberu vzoriek musí byť plynotesný. Konštrukcia systému odberu vzoriek s premenlivým riedením a materiály, z ktorých je zhotovený, musia byť také, aby neovplyvňovali koncentráciu žiadnej zlúčeniny zriedených výfukových plynov. Ak akýkoľvek komponent systému (výmenník tepla, cyklónový odlučovač, nasávacie zariadenie atď.) mení koncentráciu ktorýchkoľvek zlúčenín výfukových plynov a systematická chyba sa nedá korigovať, odber vzoriek, pokiaľ ide o túto zlúčeninu, sa musí vykonávať pred týmto komponentom. |
3.2.5. |
Všetky časti systému riedenia, ktoré sú v styku s neriedenými alebo zriedenými výfukovými plynmi, musia byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo usádzanie alebo zmena vlastností tuhých častíc alebo častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukových plynov, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom. |
3.2.6. |
Ak je skúšané vozidlo vybavené výfukovým potrubím obsahujúcim viac vetiev, spojovacie trubice musia byť pripojené podľa možnosti čo najbližšie k vozidlu bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvňovalo ich prevádzku. |
3.3. |
Osobitné požiadavky |
3.3.1. |
Spojenie s výfukom vozidla |
3.3.1.1. |
Začiatok spojovacej trubice je koncom výfukovej trubice. Koniec spojovacej trubice je miestom odberu vzoriek alebo prvým miestom riedenia.
V prípade usporiadaní s viacerými výfukovými trubicami, keď sú všetky trubice spojené, sa za začiatok spojovacej trubice považuje posledné miesto, v ktorom sú všetky výfukové trubice spojené. V tom prípade sa trubica medzi koncom výfukovej trubice a začiatkom spojovacej trubice môže alebo nemusí izolovať alebo zahrievať. |
3.3.1.2. |
Spojovacia trubica medzi vozidlom a zrieďovacím systémom musí byť skonštruovaná tak, aby sa minimalizovali tepelné straty. |
3.3.1.3. |
Spojovacia trubica musí spĺňať tieto požiadavky:
|
3.3.2. |
Kondicionovanie riediaceho vzduchu |
3.3.2.1. |
Riediaci vzduch používaný na primárne riedenie výfukových plynov v tuneli na odber vzoriek s konštantným objemom (CVS) prechádza cez médium schopné redukovať častice s rozmerom, ktorý najčastejšie preniká materiálom filtra, o ≤ 99,95 % alebo cez filter triedy minimálne H13 podľa normy EN 1822:2009. To predstavuje špecifikáciu vysokoúčinných vzduchových filtrov tuhých častíc (HEPA). Predtým, ako riediaci vzduch prejde do filtra HEPA, môže sa prečistiť prechodom cez aktívne uhlie. Odporúča sa umiestniť dodatočný filter na hrubšie častice pred filter HEPA a za čistič s aktívnym uhlím, ak sa používa. |
3.3.2.2. |
Na žiadosť výrobcu vozidla sa môžu odobrať vzorky riediaceho vzduchu podľa osvedčenej technickej praxe s cieľom stanoviť príspevok tunela k úrovni častíc pozadia a k úrovni tuhých častíc, ktorý sa potom môže odčítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch. Pozri bod 2.1.3 prílohy B6. |
3.3.3. |
Zrieďovací tunel |
3.3.3.1. |
Musí sa zabezpečiť možnosť zmiešavania výfukových plynov vozidla a riediaceho vzduchu. Môže sa na to použiť zmiešavacie zariadenie. |
3.3.3.2. |
Homogénnosť zmesi v ktoromkoľvek priereze v mieste odberovej sondy sa nesmie líšiť o viac než ±2 % od aritmetického priemeru hodnôt získaných najmenej v piatich bodoch umiestnených v rovnakých vzdialenostiach na priemere prúdu plynu. |
3.3.3.3. |
Na odber vzoriek na zistenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc (PM) a počtu emitovaných častíc (PN) sa použije zrieďovací tunel, ktorý:
|
3.3.4. |
Nasávacie zariadenie |
3.3.4.1. |
Toto zariadenie môže mať taký rozsah stanovených rýchlostí, aby sa zabezpečil dostatočný prietok na zabránenie akejkoľvek kondenzácii vody. Tento výsledok sa dosiahne, keď je prietok buď:
|
3.3.4.2. |
Súlad s požiadavkami uvedenými v bode 3.3.4.1 tejto prílohy nemusí byť nevyhnutný, ak je systém CVS navrhnutý tak, aby zabránil kondenzácii takými technikami alebo kombináciou techník, ako sú:
V takých prípadoch sa výber prietoku v systéme CVS pre skúšku zdôvodní preukázaním, že v žiadnom bode systému CVS, systému odberu vzoriek do vaku ani analytického systému nemôže dôjsť ku kondenzácii vody. |
3.3.5. |
Meranie objemu v systéme primárneho riedenia |
3.3.5.1. |
Metóda merania celkového objemu zriedených výfukových plynov, ktorá sa uplatňuje v systéme odberu vzoriek s konštantným objemom, musí byť taká, aby presnosť merania za všetkých prevádzkových podmienok bola ±2 % Ak zariadenie nemôže vyrovnávať kolísania teplôt zmesi výfukových plynov a riediaceho vzduchu v bode merania, použije sa výmenník tepla na udržanie stanovenej prevádzkovej teploty v rozsahu ±6 °C pri systéme PDP CVS, ±11 °C pri systéme CFV CVS, ±6 °C pri systéme UFM CVS a ±11 °C pri systéme SSV CVS. |
3.3.5.2. |
V prípade potreby sa môže použiť nejaká forma ochrany zariadenia na meranie objemu, napr. cyklónový odlučovač, filter hrubých častíc atď. |
3.3.5.3. |
Snímač teploty musí byť namontovaný bezprostredne pred zariadením na meranie objemu. Tento snímač teploty musí mať presnosť ±1 °C a čas odozvy najviac 1 sekunda pri 62 % stanovených zmien teploty (hodnota meraná vo vode alebo v silikónovom oleji). |
3.3.5.4. |
Meranie rozdielu tlaku oproti atmosférickému tlaku sa vykonáva pred zariadením na meranie objemu a v prípade potreby za ním. |
3.3.5.5. |
Tlak sa počas skúšky meria s precíznosťou a presnosťou ±0,4 kPa. Pozri tabuľku A5/5. |
3.3.6. |
Opis odporúčaného systému
Na obrázku A5/3 sú schematicky znázornené systémy riedenia výfukových plynov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto prílohe. Odporúčajú sa tieto komponenty:
Detailná zhoda s týmito obrázkami nie je dôležitá. Môžu sa použiť prídavné komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy a spínače, aby sa získali doplňujúce informácie a skoordinovali funkcie jednotlivých komponentov systému. Obrázok A5/3 Systém riedenia výfukových plynov
|
3.3.6.1. |
Objemové čerpadlo (PDP)
Objemové čerpadlo (PDP) systému riedenia plného prietoku výfukových plynov vyhovuje požiadavkám stanoveným v tejto prílohe tým, že meria prietok plynu cez čerpadlo pri konštantnej teplote a tlaku. Celkový objem sa meria počtom otáčok vykonaných kalibrovaným objemovým čerpadlom. Proporcionálna vzorka sa získa odberom pomocou čerpadla, prietokomeru a prietokového regulačného ventilu pri konštantnom prietoku. |
3.3.6.2. |
Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) |
3.3.6.2.1. |
Použitie Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV) pre systém riedenia plného prietoku výfukových plynov je založené na zásadách mechaniky prúdenia, pokiaľ ide o kritické prúdenie. Meniaca sa rýchlosť prúdenia zmesi riediaceho vzduchu a výfukových plynov sa udržiava pri rýchlosti zvuku, ktorá je priamo úmerná druhej odmocnine teploty plynov. Prietok sa počas skúšky nepretržite monitoruje, vypočítava a integruje. |
3.3.6.2.2. |
Použitie prídavnej Venturiho trubice s kritickým prietokom zabezpečí úmernosť vzoriek plynov odoberaných zo zrieďovacieho tunela. Keďže tlak aj teplota sú na vstupoch k obidvom Venturiho trubiciam zhodné, objem toku plynov odvádzaných na odber vzoriek je úmerný celkovému objemu vytváranej zmesi zriedených výfukových plynov, a tým sú splnené požiadavky stanovené v tejto prílohe. |
3.3.6.2.3. |
Meracia Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) meria objem prietoku zriedených výfukových plynov. |
3.3.6.3. |
Podzvuková Venturiho trubica (SSV) |
3.3.6.3.1. |
Použitie podzvukovej Venturiho trubice (SSV) (obrázok A5/4) pri systéme riedenia plného prietoku výfukových plynov je založené na zásadách mechaniky prúdenia. Meniaca sa rýchlosť prúdenia zmesi riediaceho vzduchu a výfukových plynov sa udržiava pri podzvukovej rýchlosti, ktorá sa vypočíta z fyzických rozmerov podzvukovej Venturiho trubice a merania absolútnej teploty (T) a tlaku (P) pri vstupe Venturiho trubice a tlaku v hrdle Venturiho trubice. Prietok sa počas skúšky nepretržite monitoruje, vypočítava a integruje. |
3.3.6.3.2. |
Podzvukovou Venturiho trubicou (SSV) sa meria objem prietoku zriedených výfukových plynov.
Obrázok A5/4 Schéma podzvukovej Venturiho trubice (SSV)
|
3.3.6.4. |
Ultrazvukový prietokomer (UFM) |
3.3.6.4.1. |
Ultrazvukový prietokomer (UFM) meria rýchlosť zriedených výfukových plynov v potrubí systému CVS na základe ultrazvukovej detekcie prietoku pomocou páru alebo viacerých párov ultrazvukových vysielačov/prijímačov namontovaných v potrubí, ako je znázornené na obrázku A5/5. Rýchlosť prúdiaceho plynu sa stanoví na základe rozdielu medzi časom, ktorý ultrazvukový signál potrebuje na prechod od vysielača k prijímaču v smere proti prúdu plynu a v smere prúdu plynu. Rýchlosť plynu sa prepočítava na štandardný objemový prietok pomocou kalibračného faktora pre priemer trubice s korekciami reálneho času pre teplotu zriedených výfukových plynov a absolútny tlak. |
3.3.6.4.2. |
Komponenty systému zahŕňajú:
|
3.3.6.4.3. |
Na konštrukciu a používanie systému CVS s ultrazvukovým prietokomerom sa vzťahujú tieto podmienky:
|
3.4. |
Postup kalibrácie systému CVS |
3.4.1. |
Všeobecné požiadavky |
3.4.1.1. |
Systém CVS sa kalibruje pomocou presného prietokomeru a regulátora prietoku v intervaloch uvedených v tabuľke A5/4. Prietok systémom sa meria pri rôznych hodnotách tlaku a regulačné parametre systému sa merajú a vzťahujú na prietok. Zariadenie na meranie prietoku [napr. kalibrovaná Venturiho trubica, prvok laminárneho prúdenia (LFE), kalibrovaný turbínový prietokomer] musí byť dynamické a vhodné na meranie vysokých rýchlostí prietoku, ktoré sa vyskytujú pri skúšaní systému odberu vzoriek s konštantným objemom. Zariadenie musí mať osvedčenie o presnosti. |
3.4.1.2. |
V nasledujúcich bodoch sú opísané metódy kalibrácie jednotiek PDP, CFV, SSV a UFM používajúcich laminárny prietokomer, ktoré zabezpečujú požadovanú presnosť spolu so štatistickou kontrolou platnosti kalibrácie. |
3.4.2. |
Kalibrácia objemového čerpadla (PDP) |
3.4.2.1. |
Tento postup kalibrácie opisuje vybavenie, skúšobnú zostavu a rôzne parametre, ktoré sa merajú s cieľom stanoviť prietok čerpadla systému CVS. Všetky parametre týkajúce sa čerpadla sa merajú súčasne s parametrami týkajúcimi sa prietokomeru, ktorý je spojený v sérii s čerpadlom. Vypočítaný prietok (vyjadrený v m3/min na vstupe čerpadla pre namerané hodnoty absolútneho tlaku a teploty) sa potom znázorní vo vzťahu ku korelačnej funkcii, ktorá zahŕňa príslušné parametre čerpadla. Potom sa stanoví lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. V prípade, že systém CVS má viacrýchlostný pohon, kalibrácia sa vykoná pre každý z použitých rozsahov. |
3.4.2.2. |
Tento postup kalibrácie je založený na meraní absolútnych hodnôt parametrov čerpadla a prietokomeru vzťahujúcich sa na prietok v každom bode. Na zabezpečenie presnosti a plynulosti kalibračnej krivky musia byť splnené tieto podmienky: |
3.4.2.2.1. |
Tlaky čerpadla sa merajú skôr na vývodoch na samotnom čerpadle, a nie vo vonkajšom potrubí na vstupe a výstupe čerpadla. Tlakové ventily, ktoré sú namontované hore a dole v strede čelnej dosky pohonu čerpadla, sú vystavené skutočným tlakom vnútri čerpadla, a preto umožňujú zistiť absolútne rozdiely tlakov. |
3.4.2.2.2. |
Pri kalibrácii sa udržiava stabilná teplota. Laminárny prietokomer je citlivý na výkyvy vstupnej teploty, ktoré spôsobujú rozptyl meraných hodnôt. Postupné zmeny teploty o ±1 °C sú prijateľné, pokiaľ nastávajú v časovom úseku niekoľkých minút. |
3.4.2.2.3. |
Všetky spojenia medzi prietokomerom a čerpadlom systému CVS musia byť nepriepustné. |
3.4.2.3. |
Parametre čerpadla merané počas skúšky výfukových emisií sa používajú na výpočet prietoku z kalibračnej rovnice. |
3.4.2.4. |
Na obrázku A5/6 tejto prílohy je znázornený príklad usporiadania kalibračnej zostavy. Zmeny sú prípustné za predpokladu, že ich zodpovedný orgán schváli ako zmeny s porovnateľnou presnosťou. Ak sa použije usporiadanie znázornené na obrázku A5/6, tieto údaje musia mať hodnoty v rámci daných limitov presnosti:
Obrázok A5/6 Konfigurácia kalibrácie PDP
|
3.4.2.5. |
Po zapojení systému podľa obrázka A5/6 sa regulátor prietoku nastaví do úplne otvorenej polohy a pred začiatkom kalibrácie sa čerpadlo systému CVS nechá bežať 20 minút. |
3.4.2.5.1. |
Regulačný ventil prietoku sa čiastočne privrie na zväčšenie podtlaku na vstupe čerpadla (približne o 1 kPa), čo umožní získať najmenej šesť údajových bodov pre celkovú kalibráciu. Systém sa potom stabilizuje počas troch minút a opakuje sa odber údajov. |
3.4.2.5.2. |
Prietok vzduchu Qs sa v každom skúšobnom bode vypočíta v štandardných jednotkách m3/min z údajov prietokomeru pomocou metódy predpísanej výrobcom. |
3.4.2.5.3. |
Prietok vzduchu sa potom prepočíta na prietok čerpadla V0 v m3/ot pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe čerpadla.
kde:
|
3.4.2.5.4. |
Na kompenzáciu vzájomného pôsobenia otáčok čerpadla, kolísania tlaku čerpadla a preklzávania čerpadla sa vypočíta korelačná funkcia x0 medzi otáčkami čerpadla n, rozdielom tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla pomocou tejto rovnice:
kde:
Vykoná sa lineárne vyrovnanie metódou najmenších štvorcov, aby sa získali kalibračné rovnice, ktoré majú tieto tvary: V0 = D0 – M × x0 n = A – B × ΔPp keď B a M sú sklony a A a D0 sú priesečníky kriviek. |
3.4.2.6. |
Systém CVS, ktorý má viac rýchlostí, sa kalibruje pre každú použitú rýchlosť. Kalibračné krivky vytvorené pre rôzne rozsahy musia byť približne rovnobežné a hodnoty priesečníkov D0 sa musia zvyšovať s poklesom rozsahu prietoku čerpadla. |
3.4.2.7. |
Hodnoty vypočítané z rovnice musia byť v rozmedzí 0,5 % nameranej hodnoty V0. Hodnoty M sa budú v prípade jednotlivých čerpadiel líšiť. Kalibrácia sa vykonáva pri prvej inštalácii a po údržbe väčšieho rozsahu. |
3.4.3. |
Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV) |
3.4.3.1. |
Kalibrácia CFV je založená na rovnici pre kritický prietok Venturiho trubicou:
kde:
Tok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe. Postupom kalibrácie opísaným v bodoch 3.4.3.2 až 3.4.3.3.3.4 tejto prílohy sa stanoví hodnota kalibračného koeficientu pri nameraných hodnotách tlaku, teploty a prietoku vzduchu. |
3.4.3.2. |
Na kalibráciu Venturiho trubice s kritickým prietokom sú potrebné merania prietokov, pričom nasledujúce veličiny musia mať hodnoty v rámci daných limitov presnosti:
|
3.4.3.3. |
Zariadenie musí byť usporiadané podľa obrázka A5/7 a skontrolované na netesnosť. Akákoľvek netesnosť medzi prietokomerom a Venturiho trubicou s kritickým prietokom vážne ovplyvní presnosť kalibrácie, a preto sa jej musí zabrániť.
Obrázok A5/7 Konfigurácia kalibrácie CFV
|
3.4.3.3.1. |
Regulátor prietoku sa nastaví do otvorenej polohy, spustí sa nasávacie zariadenie a systém sa stabilizuje. Zaznamenávajú sa údaje zo všetkých prístrojov. |
3.4.3.3.2. |
Zmení sa nastavenie regulátora prietoku a vykoná sa najmenej osem meraní v rozsahu kritického prietoku Venturiho trubicou. |
3.4.3.3.3. |
Údaje zaznamenané počas kalibrácie sa použijú v tomto výpočte: |
3.4.3.3.3.1. |
Prietok vzduchu Qs v každom skúšobnom bode sa vypočíta z údajov prietokomeru pomocou metódy predpísanej výrobcom.
Pre každý skúšobný bod sa vypočítajú hodnoty kalibračného koeficientu:
kde:
|
3.4.3.3.3.2. |
Kv sa znázorní ako funkcia tlaku Pv na vstupe Venturiho trubice. Pri prietoku rýchlosťou zvuku bude hodnota Kv pomerne konštantná. Pri poklese tlaku (zvýšenie podtlaku) sa Venturiho trubica uvoľní a Kv sa zmenší. Tieto hodnoty Kv sa nepoužívajú na ďalšie výpočty. |
3.4.3.3.3.3. |
Pre minimálne osem bodov v kritickej oblasti sa vypočíta aritmetický priemer hodnoty Kv a štandardná odchýlka. |
3.4.3.3.3.4. |
Ak štandardná odchýlka presiahne 0,3 % aritmetického priemeru hodnoty Kv, vykoná sa korekcia. |
3.4.4. |
Kalibrácia podzvukovej Venturiho trubice (SSV) |
3.4.4.1. |
Kalibrácia SSV vychádza z prietokovej rovnice pre podzvukovú Venturiho trubicu. Tok plynu je funkciou vstupného tlaku a vstupnej teploty a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom trubice SSV. |
3.4.4.2. |
Analýza údajov |
3.4.4.2.1. |
Prietok vzduchu Qssv pri každom obmedzujúcom nastavení (minimálne 16 nastavení) sa vypočíta v štandardných jednotkách m3/s na základe údajov prietokomeru pomocou metódy predpísanej výrobcom. Výtokový koeficient Cd sa vypočíta na základe kalibračných údajov pre každé nastavenie pomocou tejto rovnice:
kde:
Na určenie rozsahu podzvukového prietoku sa Cd znázorní ako funkcia Reynoldsovho čísla Re v hrdle trubice SSV. Reynoldsovo číslo v hrdle trubice SSV sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
|
3.4.4.2.2. |
Keďže QSSV je vstupná veličina v rovnici pre Re, výpočty sa musia začať počiatočným odhadom hodnoty QSSV alebo Cd kalibračnej Venturiho trubice a musia sa opakovať tak dlho, kým QSSV nekonverguje. Presnosť pri metóde konvergencie musí byť najmenej 0,1 %. |
3.4.4.2.3. |
Pre minimálne šestnásť bodov v oblasti podzvukového prietoku musia vypočítané hodnoty Cd z výslednej rovnice úpravy kalibračnej krivky zodpovedať s toleranciou ±0,5 % nameranej hodnote Cd pre každý kalibračný bod. |
3.4.5. |
Kalibrácia ultrazvukového prietokomeru (UFM) |
3.4.5.1. |
Ultrazvukový prietokomer sa musí kalibrovať pomocou vhodného referenčného prietokomeru. |
3.4.5.2. |
Ultrazvukový prietokomer sa musí kalibrovať v konfigurácii systému CVS, ktorá sa použije v skúšobnej komore (potrubie na zriedené výfukové plyny, nasávacie zariadenie), a musí sa skontrolovať na netesnosť. Pozri obrázok A5/8. |
3.4.5.3. |
Na kondicionovanie kalibrovacieho prietoku sa inštaluje ohrievač v prípade, že systém ultrazvukového prietokomeru neobsahuje výmenník tepla. |
3.4.5.4. |
Pre každé nastavenie prietoku systému CVS, ktoré sa bude používať, sa kalibrácia vykoná pri teplotách v rozpätí od izbovej teploty po maximálnu teplotu, ktorá sa vyskytne počas skúšania vozidla. |
3.4.5.5. |
Pri kalibrácii elektronických častí ultrazvukového prietokomeru [snímače teploty (T) a tlaku (P)] sa musí dodržiavať postup odporúčaný výrobcom. |
3.4.5.6. |
Na kalibráciu prietokov ultrazvukového prietokomeru sú potrebné merania a nasledujúce veličiny (v prípade použitia prvku laminárneho prúdenia) musia mať hodnoty v rámci daných limitov presnosti:
|
3.4.5.7. |
Postup |
3.4.5.7.1. |
Zariadenie musí byť usporiadané podľa obrázka A5/8 a skontrolované na netesnosť. Akákoľvek netesnosť medzi zariadením na meranie prietoku a ultrazvukovým prietokomerom vážne ovplyvní presnosť kalibrácie.
Obrázok A5/8 Konfigurácia kalibrácie UFM
|
3.4.5.7.2. |
Spustí sa nasávacie zariadenie. Rýchlosť nasávacieho zariadenia a/alebo poloha prietokového ventilu sa nastaví tak, aby bol zabezpečený daný prietok na overovanie a aby sa systém stabilizoval. Zaznamenávajú sa údaje zo všetkých prístrojov. |
3.4.5.7.3. |
V prípade systémov UFM bez výmenníka tepla je v činnosti ohrievač na zvýšenie teploty vzduchu pri kalibrácii, čo umožňuje stabilizáciu a zaznamenávanie údajov zo všetkých prístrojov. Teplota sa zvyšuje v primeraných krokoch, až kým sa nedosiahne maximálna teplota zriedených výfukových plynov očakávaná počas skúšky emisií. |
3.4.5.7.4. |
Ohrievač sa následne vypne a nasávacie zariadenie a/alebo prietokový ventil sa nastaví na ďalší daný prietok, ktorý sa bude používať pri skúške emisií vozidla, a potom sa postup kalibrácie zopakuje. |
3.4.5.8. |
Údaje zaznamenané počas kalibrácie sa použijú v nasledujúcich výpočtoch. Prietok vzduchu Qs v každom skúšobnom bode sa vypočíta z údajov prietokomeru pomocou metódy predpísanej výrobcom.
kde:
V prípade systémov UFM bez výmenníka tepla sa Kv znázorní ako funkcia teploty Tact. Maximálna zmena Kv nesmie presiahnuť 0,3 % aritmetického priemeru hodnoty Kv všetkých meraní vykonaných pri rôznych teplotách. |
3.5. |
Postup overenia systému |
3.5.1. |
Všeobecné požiadavky |
3.5.1.1. |
Celková presnosť systému odberu vzoriek CVS a analytického systému sa stanoví zavedením známej hmotnosti zlúčenín plynných emisií do systému, zatiaľ čo ten je v činnosti za podmienok normálnej skúšky, a následným analyzovaním a vypočítaním zlúčenín plynných emisií podľa rovníc uvedených v prílohe B7. Je známe, že metóda použitia clony kritického prietoku (CFO) opísaná v bode 3.5.1.1.1 tejto prílohy a gravimetrická metóda opísaná v bode 3.5.1.1.2 tejto prílohy poskytujú dostatočnú presnosť.
Maximálna prípustná odchýlka medzi množstvom privádzaného plynu a množstvom nameraného plynu je ±2 % |
3.5.1.1.1. |
Metóda použitia clony kritického prietoku (ďalej len „metóda CFO“)
Metódou CFO sa meria konštantný prietok čistého plynu (CO, CO2 alebo C3H8) pomocou zariadenia s clonou kritického prietoku. Známe množstvo čistého oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého alebo propánu sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú clonu kritického prietoku. Ak je vstupný tlak dosť vysoký, prietok q, ktorý sa nastavuje pomocou clony kritického prietoku, je nezávislý od výstupného tlaku clony (kritické prúdenie). Systém CVS je v činnosti ako pri normálnej skúške výfukových emisií a na následné analýzy musí byť k dispozícii dostatok času. Plyn zhromaždený v odberovom vaku sa analyzuje obvyklým prístrojom (pozri bod 4.1 tejto prílohy) a výsledky sa porovnávajú s koncentráciou už známych vzoriek plynov. Ak odchýlky presahujú ±2 %, musí sa zistiť a odstrániť príčina poruchy. |
3.5.1.1.2. |
Gravimetrická metóda
Gravimetrickou metódou sa meria množstvo čistého plynu (CO, CO2 alebo C3H8). Hmotnosť malej fľaše naplnenej čistým oxidom uhoľnatým, oxidom uhličitým alebo propánom sa určí s precíznosťou ±0,01 g. Systém CVS je v činnosti za podmienok normálnej skúšky výfukových emisií, pričom sa do systému vstrekuje čistý plyn počas intervalu postačujúceho na následnú analýzu. Množstvo použitého čistého plynu sa určí metódou diferenciálneho váženia. Plyn zhromaždený vo vaku sa analyzuje pomocou prístroja bežne používaného na analýzu výfukových plynov, ako je opísané v bode 4.1 tejto prílohy. Výsledky sa potom porovnajú s predtým vypočítanými hodnotami koncentrácie. Ak odchýlky presahujú ±2 %, musí sa zistiť a odstrániť príčina poruchy. |
4. Zariadenie na meranie emisií
4.1. |
Zariadenie na meranie plynných emisií |
4.1.1. |
Prehľad systému |
4.1.1.1. |
Na účely analýzy sa nepretržite odoberá proporcionálna vzorka zriedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu. |
4.1.1.2. |
Hmotnosť plynných emisií sa stanoví z koncentrácií proporcionálnej vzorky a z celkového objemu nameraného v priebehu skúšky. Koncentrácie vzorky sa korigujú tak, aby sa zohľadnili príslušné koncentrácie zlúčenín v riediacom vzduchu. |
4.1.2. |
Požiadavky na systém odberu vzoriek |
4.1.2.1. |
Vzorka zriedených výfukových plynov sa odoberá pred nasávacím zariadením.
S výnimkou bodu 4.1.3.1 (systém odberu vzoriek uhľovodíkov), bodu 4.2 (zariadenie na meranie hmotnosti emitovaných tuhých častíc) a bodu 4.3 (zariadenie na meranie počtu emitovaných častíc) tejto prílohy sa vzorka zriedených výfukových plynov môže odoberať za zariadeniami na kondicionovanie (ak sú inštalované). |
4.1.2.2. |
Prietok pri odbere do vakov sa nastaví tak, aby boli zabezpečené dostatočné objemy riediaceho vzduchu a zriedených výfukových plynov vo vakoch systému CVS a aby bolo možné meranie koncentrácií, pričom nesmie presiahnuť 0,3 % prietoku zriedených výfukových plynov, pokiaľ sa objem vaku naplnený zriedenými výfukovými plynmi nepridá k celému objemu systému CVS. |
4.1.2.3. |
Vzorka riediaceho vzduchu sa odoberá v blízkosti vstupu riediaceho vzduchu (za filtrom, ak je namontovaný). |
4.1.2.4. |
Vzorka riediaceho vzduchu nesmie byť kontaminovaná výfukovými plynmi z oblasti zmiešavania. |
4.1.2.5. |
Rýchlosť odberu vzoriek riediaceho vzduchu musí byť porovnateľná s rýchlosťou použitou pri odbere vzoriek zriedených výfukových plynov. |
4.1.2.6. |
Materiály použité na odber vzoriek musia byť také, aby nemenili koncentráciu zlúčenín emisií. |
4.1.2.7. |
Na oddelenie tuhých častíc zo vzorky sa môžu použiť filtre. |
4.1.2.8. |
Akékoľvek ventily používané na usmerňovanie výfukových plynov musia byť rýchlo nastaviteľné a rýchločinné. |
4.1.2.9. |
Medzi trojcestnými ventilmi a odberovými vakmi sa môžu použiť rýchloupínacie plynotesné spoje s automaticky samotesniacimi prípojkami na strane vaku. Na vedenie vzoriek do analyzátora sa môžu použiť aj iné systémy (napr. trojcestné uzatváracie ventily). |
4.1.2.10. |
Skladovanie vzoriek |
4.1.2.10.1. |
Vzorky plynov sa uchovávajú v odberových vakoch s dostatočnou kapacitou, aby nebol obmedzovaný tok vzoriek. |
4.1.2.10.2. |
Materiál vakov musí byť taký, aby neovplyvňoval samotné merania ani chemické zloženie vzoriek plynov o viac než ±2 % po 30 minútach (napr. laminované polyetylénové/polyamidové povlaky alebo fluórované polymérové uhľovodíky). |
4.1.3. |
Systémy odberu vzoriek |
4.1.3.1. |
Systém odberu vzoriek uhľovodíkov [vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID)] |
4.1.3.1.1. |
Systém odberu vzoriek uhľovodíkov pozostáva z ohrievanej odberovej sondy, vedenia, filtra a čerpadla. Vzorka sa odoberá pred výmenníkom tepla (ak je namontovaný). Odberová sonda sa nainštaluje v rovnakej vzdialenosti od vstupu výfukového plynu ako odberová sonda na vzorky tuhých častíc, a to tak, aby sa vzorky pri odbere navzájom neovplyvňovali. Jej vnútorný priemer musí byť minimálne 4 mm. |
4.1.3.1.2. |
Všetky ohrievané časti sa systémom ohrevu udržiavajú na teplote 190 °C ±10 °C. |
4.1.3.1.3. |
Aritmetický priemer koncentrácie meraných uhľovodíkov sa stanoví integráciou podielu údajov odčítavaných po sekunde a času trvania fázy alebo skúšky. |
4.1.3.1.4. |
Ohrievané odberové vedenie musí byť vybavené ohrievaným filtrom FH s účinnosťou 99 % na častice ≥0,3 μm, aby sa z plynulého toku plynu požadovaného na analýzu odlúčili všetky tuhé častice. |
4.1.3.1.5. |
Čas oneskorenia systému odberu vzoriek (od sondy po vstup do analyzátora) nesmie byť dlhší ako 4 sekundy. |
4.1.3.1.6. |
Aby sa zabezpečila reprezentatívna vzorka, použije sa detektor HFID so systémom konštantného prúdenia (výmenník tepla), pokiaľ sa nevykonáva kompenzácia kolísania prietoku v systéme CVS. |
4.1.4. |
Analyzátory |
4.1.4.1. |
Všeobecné požiadavky na analýzu plynov |
4.1.4.1.1. |
Analyzátory musia mať merací rozsah kompatibilný s presnosťou vyžadovanou pre meranie koncentrácií zlúčenín vzorky výfukových plynov. |
4.1.4.1.2. |
Ak nie je stanovené inak, chyba merania nesmie presahovať ±2 % (vnútorná chyba analyzátora) bez ohľadu na referenčnú hodnotu kalibračných plynov. |
4.1.4.1.3. |
Vzorka okolitého vzduchu sa meria tým istým analyzátorom s rovnakým rozsahom. |
4.1.4.1.4. |
Pred analyzátormi sa nesmie použiť žiadne zariadenie na vysúšanie plynov, kým sa nepreukáže, že nemá vplyv na obsah zlúčenín v prúde plynov. |
4.1.4.2. |
Analýza oxidu uhoľnatého (CO) a oxidu uhličitého (CO2)
Analyzátory musia byť nedisperzného typu s absorpciou v infračervenom pásme (NDIR). |
4.1.4.3. |
Analýza uhľovodíkov (HC) pre všetky palivá okrem nafty
Analyzátor musí byť typu plameňového ionizačného detektora (FID) kalibrovaný propánom vyjadreným ako ekvivalent atómov uhlíka (C1). |
4.1.4.4. |
Analýza uhľovodíkov (HC) pre naftu a voliteľne pre iné palivá
Analyzátor musí byť vyhrievaného plameňového ionizačného typu s detektorom, ventilmi, potrubím atď. ohriaty na 190 °C ±10 °C. Musí byť kalibrovaný propánom vyjadreným ako ekvivalent atómov uhlíka (C1). |
4.1.4.5. |
Analýza metánu (CH4)
Analyzátorom je buď plynový chromatograf kombinovaný s plameňovým ionizačným detektorom (FID), alebo plameňový ionizačný detektor (FID) kombinovaný s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov (NMC-FID) kalibrovaný metánom alebo propánom vyjadreným ako ekvivalent atómov uhlíka (C1). |
4.1.4.6. |
Analýza oxidov dusíka (NOx)
Analyzátor musí byť chemiluminiscenčného typu (CLA) alebo nedisperzného typu s rezonančnou absorpciou v ultrafialovom pásme (NDUV). |
4.1.4.7. |
(vyhradené) |
4.1.4.8. |
(vyhradené) |
4.1.4.9. |
(vyhradené) |
4.1.4.10. |
(vyhradené) |
4.1.4.11. |
Analýza vodíka (H2) (v relevantných prípadoch)
Analyzátorom je sektorový hmotnostný spektrometer kalibrovaný vodíkom. |
4.1.4.12. |
Analýza vody (H2O) (v relevantných prípadoch)
Analyzátorom je nedisperzný infračervený analyzátor (NDIR) absorpčného typu. Kalibruje sa buď vodnou parou alebo propylénom (C3H6). Ak je NDIR kalibrovaný vodnou parou, zaistí sa, aby počas kalibračného procesu nedochádzalo v trúbkach a spojoch ku kondenzácii vody. Ak sa NDIR kalibruje propylénom, výrobca analyzátora poskytne informácie na konverziu koncentrácie propylénu na zodpovedajúcu koncentráciu vodnej pary. Výrobca analyzátora pravidelne overuje hodnoty na vykonávanie konverzie, a to minimálne raz za rok. |
4.1.5. |
Opis odporúčaného systému |
4.1.5.1. |
Na obrázku A5/9 je schematicky znázornený systém odberu vzoriek plynných emisií.
Obrázok A5/9 Schéma systému riedenia plného prietoku výfukových plynov
|
4.1.5.2. |
V nasledujúcich bodoch sú uvedené príklady komponentov systému. |
4.1.5.2.1. |
Dve odberové sondy na súvislý odber vzoriek riediaceho vzduchu a zmesi zriedených výfukových plynov a vzduchu. |
4.1.5.2.2. |
Filter na odlučovanie tuhých častíc z prúdov plynov zachytávaných na analýzu. |
4.1.5.2.3. |
Čerpadlá a regulátory prietoku na zabezpečenie konštantného homogénneho toku vzoriek zriedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu odoberaných počas skúšky z odberových sond, pričom tok vzoriek plynov musí byť taký, aby na konci každej skúšky bolo množstvo vzoriek dostatočné na analýzu. |
4.1.5.2.4. |
Rýchločinné ventily na odvádzanie konštantného toku vzoriek plynov do odberových vakov alebo do ovzdušia. |
4.1.5.2.5. |
Plynotesné rýchlo uzavierateľné spojovacie prvky medzi rýchločinnými ventilmi a odberovými vakmi. Spojka na strane odberného vaku sa musí uzatvárať automaticky. Ako alternatívu je možné použiť iné spôsoby dopravy vzoriek do analyzátora (napr. trojcestné uzatváracie kohútiky). |
4.1.5.2.6. |
Vaky na zachytávanie vzoriek zriedeného výfukového plynu a riediaceho vzduchu v priebehu skúšky. |
4.1.5.2.7. |
Odberná Venturiho trubica s kritickým prietokom na odber proporcionálnych vzoriek zriedených výfukových plynov (len CFV-CVS). |
4.1.5.3. |
Dodatočné komponenty vyžadované na odber vzoriek uhľovodíkov s použitím vyhrievaného plameňového ionizačného detektora (HFID), ako je znázornené na obrázku A5/10. |
4.1.5.3.1. |
Vyhrievaná odberová sonda v zrieďovacom tuneli, umiestnená v rovnakej zvislej rovine ako odberové sondy na vzorky častíc. |
4.1.5.3.2. |
Vyhrievaný filter umiestnený za bodom odberu vzoriek a pred detektorom HFID. |
4.1.5.3.3. |
Vyhrievané prepínacie ventily medzi prívodmi nulového plynu alebo kalibračného plynu a detektorom HFID. |
4.1.5.3.4. |
Prostriedky integrovania a zaznamenávania okamžitých koncentrácií uhľovodíkov. |
4.1.5.3.5. |
Vyhrievané odberové vedenie a vyhrievané komponenty od vyhrievanej sondy po detektor HFID.
Obrázok A5/10 Komponenty vyžadované na odber vzoriek uhľovodíkov s použitím detektora HFID
|
4.2. |
Zariadenie na meranie hmotnosti emitovaných tuhých častíc |
4.2.1. |
Špecifikácia |
4.2.1.1. |
Prehľad systému |
4.2.1.1.1. |
Jednotka na odber vzoriek tuhých častíc pozostáva z odberovej sondy (PSP) umiestnenej v zrieďovacom tuneli, trubice na prenos častíc (PTT), držiakov filtra (FH), čerpadiel, regulátorov prietoku a meracích jednotiek. Pozri obrázky A5/11, A5/12 a A5/13. |
4.2.1.1.2. |
Použiť sa môže predtriedič veľkosti častíc (PCF) (napr. cyklónový separátor alebo prachový filter). V takom prípade sa odporúča, aby sa inštaloval pred držiakom filtra.
Obrázok A5/11 Alternatívna konfigurácia odberovej sondy na vzorky tuhých častíc
|
4.2.1.2. |
Všeobecné požiadavky |
4.2.1.2.1. |
Odberová sonda na skúšanie toku plynu, z ktorého sa odoberajú tuhé častice, musí byť umiestnená v zrieďovacom tuneli tak, aby sa z homogénnej zmesi vzduchu a výfukových plynov mohla odoberať reprezentatívna vzorka toku plynu, a musí byť umiestnená pred výmenníkom tepla (ak je inštalovaný). |
4.2.1.2.2. |
Prietok vzorky tuhých častíc musí byť úmerný celkovému prietoku zriedených výfukových plynov v zrieďovacom tuneli s toleranciou ±5 % prietoku vzorky tuhých častíc. Overenie úmernosti odberu vzoriek tuhých častíc sa vykoná počas uvedenia systému do prevádzky a podľa požiadaviek zodpovedného orgánu. |
4.2.1.2.3. |
Odobratá vzorka zriedených výfukových plynov sa udržiava na teplote vyššej než 20 °C a nižšej než 52 °C vo vzdialenosti do 20 cm pred alebo za čelom filtra na odber vzoriek tuhých častíc. Na tento účel je povolené ohrievanie alebo izolovanie komponentov systému odberu vzoriek tuhých častíc.
Ak sa počas skúšky, pri ktorej nedochádza k periodickej regenerácii, prekročí limit 52 °C, prietok v systéme CVS sa musí zvýšiť alebo sa musí uplatniť dvojité riedenie (za predpokladu, že prietok v systéme CVS je už dostatočný na to, aby nedochádzalo ku kondenzácii v systéme CVS, v odberových vakoch alebo v analytickom systéme). |
4.2.1.2.4. |
Vzorka tuhých častíc sa odoberá zo samostatného filtra umiestneného spolu s držiakom v prúde zriedených výfukových plynov určených na odber vzoriek. |
4.2.1.2.5. |
Všetky časti systému riedenia a systému odberu vzoriek od výfukového potrubia až po držiak filtra, ktoré sú v styku s neriedenými a riedenými výfukovými plynmi, musia byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo usádzanie alebo zmena vlastností tuhých častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukových plynov, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom. |
4.2.1.2.6. |
Ak nie je možné vyrovnávať kolísanie prietoku, musí sa zabezpečiť výmenník tepla a zariadenie na reguláciu teploty, ako sa stanovuje v bode 3.3.5.1 alebo 3.3.6.4.2 tejto prílohy tak, aby sa zabezpečilo, že prietok v systéme je konštantný a rýchlosť odberu vzoriek je primerane proporcionálna. |
4.2.1.2.7. |
Teploty potrebné na meranie hmotnosti emitovaných tuhých častíc (PM) sa merajú s presnosťou ±1 °C a časom odozvy (t90 - t10) najviac 15 s. |
4.2.1.2.8. |
Tok vzoriek zo zrieďovacieho tunela sa meria s presnosťou ±2,5 % údaja alebo ±1,5 % plného rozsahu stupnice, podľa toho, ktorá hodnota je menšia.
Uvedená presnosť toku vzoriek z tunela systému CVS platí aj v prípade použitia dvojitého riedenia. V dôsledku toho sa meranie a regulácia toku sekundárneho riediaceho vzduchu a prietoku zriedených výfukových plynov cez filter vykonáva s vyššou presnosťou. |
4.2.1.2.9. |
Všetky údajové kanály potrebné na meranie hmotnosti emitovaných tuhých častíc (PM) sa zaznamenávajú s frekvenciou 1 Hz alebo rýchlejšie. Spravidla to zahŕňa:
|
4.2.1.2.10. |
V prípade systémov dvojitého riedenia sa v rovnici presnosť objemu zriedených výfukových plynov prenášaných zo zrieďovacieho tunela Vep, vymedzená v bode 3.3.2 prílohy B7, nemeria priamo, ale stanoví sa diferenciálnym meraním toku.
Presnosť prietokomerov používaných na meranie a reguláciu dvojito riedených výfukových plynov prechádzajúcich cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc a na meranie/reguláciu sekundárneho riediaceho vzduchu musí byť dostatočná na to, aby objem Vep stanovený diferenciálnou metódou spĺňal požiadavky na presnosť a proporcionálny odber vzoriek stanovené pre jednorazové riedenie. Požiadavka, aby nedošlo k žiadnej kondenzácii výfukových plynov v zrieďovacom tuneli systému CVS, v systéme merania prietoku zriedených výfukových plynov, v systéme odberu do vakov CVS ani v analytickom systéme, sa uplatňuje aj v prípade použitia systémov dvojitého riedenia. |
4.2.1.2.11. |
Každý prietokomer použitý pri odbere vzoriek tuhých častíc a v systéme dvojitého riedenia sa podrobí overeniu lineárnosti podľa požiadaviek výrobcu prístroja.
Obrázok A5/12 Systém odberu vzoriek tuhých častíc
Obrázok A5/13 Systém odberu vzoriek tuhých častíc s dvojitým riedením
|
4.2.1.3. |
Osobitné požiadavky |
4.2.1.3.1. |
Odberová sonda |
4.2.1.3.1.1. |
Odberová sonda musí zabezpečovať charakteristiky triedenia častíc podľa veľkosti, uvedené v bode 4.2.1.3.1.4 tejto prílohy. Odporúča sa, aby sa tento účinok dosiahol použitím otvorenej sondy s ostrým zakončením otočenej priamo v smere toku a predtriediča (cyklónový separátor, prachový filter atď.). Alternatívne sa môže použiť vhodná odberová sonda, aká je znázornená na obrázku A5/11, za predpokladu, že dosiahne predtriediace charakteristiky opísané v bode 4.2.1.3.1.4 tejto prílohy. |
4.2.1.3.1.2. |
Odberová sonda s minimálnym vnútorným priemerom 8 mm sa nainštaluje vo vzdialenosti najmenej 10-násobku priemeru tunela za vstupom výfukových plynov do tunela.
Ak sa z jednej odberovej sondy odoberá viac ako jedna vzorka, tok vzoriek pochádzajúci z tejto sondy sa musí rozdeliť na rovnaké čiastkové toky, aby sa zabránilo odberu artefaktov vzorky. Ak sa použije viac sond, každá sonda musí byť otvorená s ostrým zakončením a otočená priamo v smere toku. Sondy musia byť rovnomerne rozmiestnené okolo stredovej pozdĺžnej osi zrieďovacieho tunela s odstupmi medzi sondami najmenej 5 cm. |
4.2.1.3.1.3. |
Vzdialenosť od vrcholu odberovej sondy po držiak filtra musí byť najmenej 5-násobkom priemeru sondy, nesmie však presiahnuť 2,000 mm. |
4.2.1.3.1.4. |
Predtriedič (napr. cyklónový separátor, prachový filter atď.) sa umiestni pred súpravou držiaka filtra. Predtriedič musí zabezpečiť 50 % účinnosť pri zachytávaní častíc s priemerom od 2,5 μm do 10 μm pri objemovom prietoku zvolenom na odber vzoriek na zistenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc. Predtriedič musí umožniť, aby najmenej 99 % hmotnostnej koncentrácie častíc s veľkosťou 1 μm, vstupujúcich do predtriediča, prešlo cez výstup predtriediča pri objemovom prietoku zvolenom na odber vzoriek na zistenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc. |
4.2.1.3.2. |
Trubica na prenos častíc (PTT)
Akékoľvek ohyby trubice na prenos častíc (PTT) musia byť hladké a musia mať čo najväčší polomer. |
4.2.1.3.3. |
Sekundárne riedenie |
4.2.1.3.3.1. |
Voliteľne sa vzorka odobratá zo systému CVS na účely merania hmotnosti emitovaných tuhých častíc (PM) môže riediť v druhej etape, pričom musia byť splnené tieto požiadavky: |
4.2.1.3.3.1.1. |
Sekundárny riediaci vzduch sa filtruje cez médium schopné redukovať častice s rozmerom, ktorý najčastejšie preniká materiálom filtra, o ≥ 99,95 %, alebo cez filter HEPA triedy minimálne H13 podľa normy EN 1822:2009. Predtým, ako riediaci vzduch prejde do filtra HEPA, môže sa prečistiť prechodom cez aktívne uhlie. Odporúča sa umiestniť dodatočný filter na hrubšie častice pred filter HEPA a za čistič s aktívnym uhlím, ak sa používa. |
4.2.1.3.3.1.2. |
Sekundárny riediaci vzduch by sa mal podľa možnosti vstrekovať do trubice PTT v blízkosti výstupu zriedených výfukových plynov zo zrieďovacieho tunela. |
4.2.1.3.3.1.3. |
Čas zotrvania od bodu vstreknutia sekundárneho riediaceho vzduchu po čelo filtra musí byť aspoň 0,25 sekundy, ale najviac 5 sekúnd. |
4.2.1.3.3.1.4. |
Ak sa dvojito riedená vzorka vracia do systému CVS, miesto návratu vzorky sa zvolí tak, aby neprekážalo odberu ďalších vzoriek zo systému CVS. |
4.2.1.3.4. |
Čerpadlo na odber vzoriek a prietokomer |
4.2.1.3.4.1. |
Meracia jednotka prietoku vzorky plynu pozostáva z čerpadiel, regulátorov prietoku plynu a meracích jednotiek prietoku. |
4.2.1.3.4.2. |
Teplota toku plynu v prietokomere nesmie kolísať o viac než ±3 °C s výnimkou týchto situácií:
Ak by bol objem zmeny prietoku neprijateľný v dôsledku nadmerného zaťaženia filtra, skúška bude neplatná. Ak sa to zopakuje, prietok sa zmenší. |
4.2.1.3.5. |
Filter a držiak filtra |
4.2.1.3.5.1. |
Za filtrom sa v smere toku umiestni ventil. Ventil sa musí otvoriť a zavrieť do 1 sekundy po začiatku a konci skúšky. |
4.2.1.3.5.2. |
Pri danej skúške sa čelná rýchlosť plynu cez filter nastaví na počiatočnú hodnotu v rozsahu 20 cm/s až 105 cm/s a na začiatku skúšky sa musí nastaviť tak, aby sa neprekročila rýchlosť 105 cm/s, ak systém riedenia pracuje s prietokom vzorky úmerným prietoku vzorky cez systém CVS. |
4.2.1.3.5.3. |
Musia sa používať filtre zo sklených vlákien potiahnutých fluórouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluórouhlíka.
Všetky typy filtrov musia mať účinnosť záchytu častíc s priemerom 0,3 μm DOP (dioktylftalát) alebo PAO (polyalfaolefín) CS 68649-12-7 alebo CS 68037-01-4 najmenej 99 % pri rýchlosti prechodu plynu cez čelo filtra 5,33 cm/s meranej podľa jednej z týchto noriem:
|
4.2.1.3.5.4. |
Zostava držiaka filtra musí byť skonštruovaná tak, aby zabezpečovala rovnomerné rozloženie prúdu cez činnú plochu filtra. Filter musí byť okrúhly a musí mať činnú plochu najmenej 1,075 mm2. |
4.2.2. |
Špecifikácie vážiacej komory (alebo miestnosti) a analytických váh |
4.2.2.1. |
Podmienky vážiacej komory (alebo miestnosti)
|
4.2.2.2. |
Lineárna odozva analytických váh
Analytické váhy, ktoré sa používajú na stanovenie hmotnosti filtra, musia spĺňať kritériá overenia lineárnosti použitím lineárnej regresie uvedené v tabuľke A5/1. Z toho vyplýva precíznosť najmenej ±2 μg a rozlíšenie najmenej 1 μg (1 číslica = 1 μg). Skúšajú sa najmenej 4 rovnomerne rozmiestnené referenčné hmotnosti. Nulová hodnota musí byť v rozmedzí ±1 μg. Tabuľka A5/1 Kritériá overenia analytických váh
|
4.2.2.3. |
Eliminácia účinkov statickej elektriny
Účinky statickej elektriny sa neutralizujú. Môže sa to dosiahnuť uzemnením váh tak, že sa umiestnenia na antistatickú podložku, a neutralizáciou filtrov na odber vzoriek tuhých častíc pred vážením pomocou polóniového neutralizátora alebo zariadenia s podobným účinkom. Alternatívne sa neutralizovanie statických účinkov môže dosiahnuť vyrovnávaním statického náboja. |
4.2.2.4. |
Korekcia na vztlak
Hmotnosť vzorkovacieho filtra a referenčného filtra sa koriguje na ich vztlak vo vzduchu. Korekcia na vztlak je funkciou hustoty filtra na odber vzoriek, hustoty vzduchu a hustoty kalibračného závažia váh, pričom do úvahy sa neberie vztlak samotných tuhých častíc. Ak hustota materiálu filtra nie je známa, použijú sa tieto hustoty:
V prípade kalibračných závaží z nehrdzavejúcej ocele sa použije hustota 8,000 kg/m3. Ak je kalibračné závažie vyrobené z iného materiálu, jeho hustota musí byť známa a musí sa použiť. Malo by sa dodržiavať Medzinárodné odporúčanie OIML R 111-1 Medzinárodnej organizácie legálnej metrológie, vydanie 2004(E) (alebo rovnocenné), týkajúce sa kalibračných závaží. Použije sa táto rovnica:
kde:
Hustota vzduchu ρa sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
|
4.3. |
Zariadenie na meranie počtu emitovaných častíc |
4.3.1. |
Špecifikácia |
4.3.1.1. |
Prehľad systému |
4.3.1.1.1. |
Systém odberu vzoriek častíc sa skladá zo sondy alebo miesta odberu vzoriek, kde sa odoberá vzorka z homogénne zmiešaného toku v systéme riedenia, z odstraňovača prchavých častíc (VPR) umiestneného pred počítadlom častíc (PNC) a vhodnej prenosovej trubice. Pozri obrázok A5/14. |
4.3.1.1.2. |
Odporúča sa, aby sa pred vstup do odstraňovača VPR umiestnil predtriedič veľkosti častíc (PCF) (napr. cyklónový separátor, prachový filter atď.). Predtriedič PCF musí zabezpečiť 50 % účinnosť pri zachytávaní častíc s priemerom od 2,5 μm do 10 μm pri objemovom prietoku zvolenom na odber vzoriek častíc. Predtriedič PCF musí umožňovať, aby najmenej 99 % hmotnostnej koncentrácie častíc s veľkosťou 1 μm, vstupujúcich do predtriediča PCF, prešlo cez výstup predtriediča PCF pri objemovom prietoku zvolenom na odber vzoriek.
Prijateľnou alternatívou použitia predtriediča PCF je odberová sonda pôsobiaca ako vhodné zariadenie na triedenie podľa veľkosti, napríklad taká, aká je znázornená na obrázku A5/11. |
4.3.1.2. |
Všeobecné požiadavky |
4.3.1.2.1. |
Miesto odberu vzoriek častíc sa musí nachádzať v systéme riedenia. V prípade, že sa používa systém dvojitého riedenia, miesto odberu vzoriek častíc musí sa musí nachádzať v systéme primárneho riedenia. |
4.3.1.2.1.1. |
Vrchol odberovej sondy alebo PSP a trubica PTT spolu tvoria systém prenosu častíc (PTS). Systém PTS privádza vzorku zo zrieďovacieho tunela do vstupu odstraňovača VPR. PTS musí spĺňať tieto podmienky:
|
4.3.1.2.1.2. |
Vzorka plynov prúdiaca cez systém PTS musí spĺňať tieto podmienky:
|
4.3.1.2.1.3. |
Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre systém PTS, v prípade ktorej je možné preukázať ekvivalentný prienik tuhých častíc veľkosti 30 nm, sa považuje za prijateľnú. |
4.3.1.2.1.4. |
Výstupná trubica (OT), ktorou sa odvádza zriedená vzorka z odstraňovača VPR do vstupu počítadla PNC, musí mať tieto vlastnosti:
|
4.3.1.2.1.5. |
Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre trubicu OT, v prípade ktorej je možné preukázať ekvivalentný prienik tuhých častíc veľkosti 30 nm, sa považuje za prijateľnú. |
4.3.1.2.2. |
VPR zahŕňa zariadenia na riedenie vzoriek a na odstraňovanie prchavých častíc. |
4.3.1.2.3. |
Všetky časti systému riedenia a systému odberu vzoriek od výfukového potrubia až po počítadlo PNC, ktoré sú v styku s neriedenými a riedenými výfukovými plynmi, musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom, a musia byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo usádzanie častíc. |
4.3.1.2.4. |
Systém odberu vzoriek častíc musí mať zabudovaný osvedčený systém odoberania vzoriek častíc kvapaliny, ktorý nesmie zahŕňať ostré ohyby a náhle zmeny prierezu, musí mať hladký vnútorný povrch a dĺžka odberového vedenia musí byť minimalizovaná. Postupné zmeny prierezu sú prípustné. |
4.3.1.3. |
Osobitné požiadavky |
4.3.1.3.1. |
Vzorka častíc nesmie pred prechodom cez počítadlo častíc (PNC) prejsť cez čerpadlo. |
4.3.1.3.2. |
Odporúča sa použiť predtriedič vzoriek. |
4.3.1.3.3. |
VPR musí:
|
4.3.1.3.3.1. |
Prienik tuhých častíc Pr(di) za každú veľkosť častíc di sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Pr(di) = DF·Nout(di)/Nin(di) kde:
|
4.3.1.3.4. |
PNC musí:
|
4.3.1.3.5. |
Ak počítadlo PNC využíva pracovnú kvapalinu, tá sa musí vymieňať s frekvenciou stanovenou výrobcom prístroja. |
4.3.1.3.6. |
Ak sa na mieste, na ktorom je prietok počítadla PNC regulovaný, tlak a/alebo teplota neudržiavajú na známej konštantnej úrovni, musia sa tieto hodnoty na vstupe do počítadla PNC merať na účely korekcie meraní koncentrácie častíc na štandardné podmienky. Štandardné podmienky predstavuje tlak 101,325 kPa a teplota 0 °C. |
4.3.1.3.7. |
Súčet časov zotrvania systému PTS, odstraňovača VPR a trubice OT a času odozvy počítadla PNC t90 nesmie byť vyšší než 20 s. |
4.3.1.4. |
Opis odporúčaného systému
V nasledujúcom bode je uvedený odporúčaný postup merania počtu emitovaných častíc. Prijateľný je však každý systém, ktorý vyhovuje výkonnostným špecifikáciám uvedeným v bodoch 4.3.1.2 a 4.3.1.3 tejto prílohy. Pozri obrázok A5/14. Obrázok A5/14 Odporúčaný systém odberu vzoriek častíc
Odparovacia trubica (ET) môže byť katalyticky aktívna pri teplote stien 350 °C (±10 °C). |
5. Intervaly a postupy kalibrácie
5.1. |
Intervaly kalibrácie
Všetky nástroje uvedené v tabuľke A5/3 sa kalibrujú v intervaloch, v ktorých sa vykonáva údržba väčšieho rozsahu. Tabuľka A5/3 Intervaly kalibrácie prístrojov
Tabuľka A5/4 Intervaly kalibrácie systému odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS)
Tabuľka A5/5 Intervaly kalibrácie environmentálnych údajov
|
5.2. |
Postupy kalibrácie analyzátorov |
5.2.1. |
Každý analyzátor sa kalibruje podľa pokynov výrobcu prístroja alebo aspoň tak často, ako je uvedené v tabuľke A5/3. |
5.2.2. |
Každý bežne používaný prevádzkový rozsah sa linearizuje týmto postupom: |
5.2.2.1. |
Linearizačná krivka analyzátora je tvorená najmenej piatimi kalibračnými bodmi, ktoré sú rozmiestnené čo možno najrovnomernejšie. Menovitá koncentrácia kalibračného plynu s najvyššou koncentráciou nesmie byť menšia než 80 % plného rozsahu stupnice. |
5.2.2.2. |
Požadovaná koncentrácia kalibračného plynu sa môže dosiahnuť pomocou rozdeľovača plynov, riedením čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom. |
5.2.2.3. |
Linearizačná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Ak je výsledný stupeň polynómu väčší než 3, počet kalibračných bodov musí byť prinajmenšom rovný tomuto stupňu polynómu zväčšenému o 2. |
5.2.2.4. |
Linearizačná krivka sa nesmie líšiť o viac než ±2 % od menovitej hodnoty každého kalibračného plynu. |
5.2.2.5. |
Z priebehu linearizačnej krivky a linearizačných bodov je možné overiť, či bola kalibrácia vykonaná správne. Musia sa uviesť rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:
|
5.2.2.6. |
Ak je zodpovedný orgán presvedčený, že alternatívnymi technológiami (napr. počítač, elektronicky ovládaný spínač rozsahu atď.) sa môže dosiahnuť ekvivalentná presnosť, tieto alternatívy sa môžu použiť. |
5.3. |
Postup overenia nastavenia nuly a kalibrácie analyzátora |
5.3.1. |
Každý bežne používaný prevádzkový rozsah sa kontroluje pred každou analýzou v súlade s bodmi 5.3.1.1 a 5.3.1.2 tejto prílohy. |
5.3.1.1. |
Kalibrácia sa kontroluje pomocou nulového plynu a kalibračného plynu podľa bodu 2.14.2.3 prílohy B6. |
5.3.1.2. |
Po skúške sa nulový plyn a ten istý kalibračný plyn použijú na opätovnú kontrolu podľa bodu 2.14.2.4 prílohy B6. |
5.4. |
Postup kontroly odozvy plameňového ionizačného detektora (FID) na uhľovodíky |
5.4.1. |
Optimalizácia odozvy detektora
Detektor FID sa nastaví podľa pokynov výrobcu prístroja. V najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa používa propán vo vzduchu. |
5.4.2. |
Kalibrácia analyzátora uhľovodíkov (HC) |
5.4.2.1. |
Analyzátor sa kalibruje pomocou propánu vo vzduchu a čisteného syntetického vzduchu. |
5.4.2.2. |
Zostaví sa kalibračná krivka podľa opisu v bode 5.2.2 tejto prílohy. |
5.4.3. |
Faktory odozvy rôznych uhľovodíkov a odporúčané limity |
5.4.3.1. |
Faktorom odozvy Rf pre jednotlivé zlúčeniny uhľovodíkov je pomer údaja FID C1 ku koncentrácii plynu v tlakovej nádobe vyjadrený ako ppm C1.
Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na úrovni poskytujúcej odozvu približne 80 % plnej výchylky stupnice pre prevádzkový rozsah. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ±2 % vo vzťahu ku gravimetrickému štandardu vyjadrenému v jednotkách objemu. Okrem toho sa tlaková nádoba musí predkondicionovať 24 hodín pri teplote 20 °C až 30 °C. |
5.4.3.2. |
Faktor odozvy na metán RfCH4 sa meria a určuje pri uvedení analyzátora do prevádzky a potom každý rok alebo v intervaloch, v ktorých sa vykonáva údržba väčšieho rozsahu, podľa toho, čo nastane skôr.
Faktor odozvy na propylén RfC3H6 a na toluén RFC7H8 sa meria pri uvedení analyzátora do prevádzky. Podľa odporúčaní by sa mali merať pri príležitosti údržby väčšieho rozsahu, ktorá by mohla ovplyvniť faktory odozvy, alebo po nej. Skúšobné plyny, ktoré sa majú použiť, a odporúčané faktory odozvy sú: metán a čistený vzduch: 0.95 < RfCH4 < 1.15 alebo 1,00 < Rf < 1,05 v prípade vozidiel poháňaných NG/biometánom propylén a čistený vzduch: 0.85 < RfC3H6 < 1.10 toluén a čistený vzduch: 0.85 < RfC7H8 < 1.10 Vzťahujú sa na faktor odozvy Rf 1,0 pre propán a čistený vzduch. |
5.5. |
Postup skúšky účinnosti konvertora NOx |
5.5.1. |
Pomocou skúšobnej zostavy znázornenej na obrázku A5/15 a postupu opísaného v ďalšej časti sa účinnosť konvertorov pri konverzii NO2 na NO skúša pomocou ozonizátora takto: |
5.5.1.1. |
Analyzátor sa kalibruje v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu s použitím nulového plynu a kalibračného plynu (v ktorom obsah NO musí byť približne 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 v zmesi plynov musí byť nižšia než 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO nastavený tak, aby kalibračný plyn neprechádzal cez konvertor. Udávaná koncentrácia sa zaznamená. |
5.5.1.2. |
Armatúrou v tvare T sa do toku kalibračného plynu plynulo pridáva kyslík alebo syntetický vzduch, až kým udávaná koncentrácia nie je približne o 10 % nižšia než udávaná kalibračná koncentrácia uvedená v bode 5.5.1.1 tejto prílohy. Zaznamená sa udávaná koncentrácia c. Ozonizátor je v priebehu tohto procesu deaktivovaný. |
5.5.1.3. |
Ozonizátor sa následne uvedie do činnosti, aby vytvoril dostatok ozónu potrebného na zníženie koncentrácie NO na 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v bode 5.5.1.1 tejto prílohy. Zaznamená sa udávaná koncentrácia d. |
5.5.1.4. |
Analyzátor NOx sa potom prepne do režimu NOx tak, aby zmes plynov (skladajúca sa z NO, NO2, O2 a N2) prechádzala konvertorom. Zaznamená sa udávaná koncentrácia a. |
5.5.1.5. |
Ozonizátor sa potom deaktivuje. Zmes plynov opísaná v bode 5.5.1.2 tejto prílohy prechádza konvertorom do detektora. Zaznamená sa udávaná koncentrácia b.
Obrázok A5/15 Konfigurácia skúšky účinnosti konvertora NOx
|
5.5.1.6. |
S deaktivovaným ozonizátorom sa uzavrie aj tok kyslíka alebo syntetického vzduchu. Údaj NO2 zaznamenaný analyzátorom nesmie byť potom o viac než 5 % vyšší, než je hodnota uvedená v bode 5.5.1.1 tejto prílohy. |
5.5.1.7. |
Percentuálna účinnosť konvertora NOx sa vypočíta na základe koncentrácií a, b, c a d stanovených v bodoch 5.5.1.2 až 5.5.1.5 tejto prílohy pomocou tejto rovnice:
Účinnosť konvertora nesmie byť menšia než 95 %. Účinnosť konvertora sa skúša s frekvenciou stanovenou v tabuľke A5/3. |
5.6. |
Kalibrácia mikrogramových váh
Kalibrácia mikrogramových váh používaných na váženie filtra na odber vzoriek tuhých častíc sa vykonáva podľa vnútroštátnej alebo medzinárodnej normy. Váhy musia spĺňať požiadavky na lineárnosť uvedené v bode 4.2.2.2 tejto prílohy. Overenie lineárnosť sa vykonáva minimálne každých 12 mesiacov alebo vždy, keď sa vykoná oprava alebo zmena systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu. |
5.7. |
Kalibrácia a validácia systému odberu vzoriek častíc
Príklady metód kalibrácie/validácie sú k dispozícii na adrese: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29grpe/pmpFCP.html |
5.7.1. |
Kalibrácia počítadla častíc (PNC) |
5.7.1.1. |
Zodpovedný orgán zabezpečí osvedčenie o kalibrácii počítadla PNC, ktorým sa preukazuje súlad s príslušnou normou, v priebehu 13 mesačného obdobia pred skúškou emisií. Medzi kalibráciami by sa mala monitorovať účinnosť počítania počítadla PNC z hľadiska jej zhoršovania alebo by sa mal bežne každých 6 mesiacov vymieňať knôt počítadla PNC, ak to odporúča výrobca prístroja. Pozri obrázky A5/16 a A5/17. Účinnosť počítania PNC sa môže monitorovať v porovnaní s referenčným počítadlom PNC alebo s najmenej dvoma inými počítadlami PNC používanými na meranie. Ak počítadlo PNC udáva koncentrácie častíc v rozmedzí ±10 % aritmetického priemeru koncentrácií z referenčného počítadla PNC alebo skupiny dvoch či viacerých počítadiel PNC, potom sa počítadlo PNC považuje za stabilné, inak sa vyžaduje údržba PNC. Keď sa počítadlo PNC monitoruje v porovnaní s dvoma alebo viacerými počítadlami PNC používanými na meranie, je povolené použiť referenčné vozidlo jazdiace postupne v rôznych skúšobných komorách, každé so svojim vlastným počítadlom PNC.
Obrázok A5/16 Menovitý ročný cyklus počítadla PNC
Obrázok A5/17 Rozšírený ročný cyklus počítadla PNC (v prípade, keď sa omešká úplná kalibrácia počítadla PNC)
|
5.7.1.2. |
Po akejkoľvek údržbe väčšieho rozsahu sa musí počítadlo PNC nanovo kalibrovať a vydá sa nové osvedčenie o kalibrácii. |
5.7.1.3. |
Kalibrácia sa musí uskutočniť v súlade s normou ISO 27891:2015 a musí zodpovedať vnútroštátnej alebo medzinárodnej norme porovnaním odozvy kalibrovaného počítadla PNC s odozvou:
|
5.7.1.3.1. |
V prípade požiadaviek bodu 5.7.1.3 písm. a) a b) sa kalibrácia vykoná použitím najmenej šiestich štandardných koncentrácií v celom meracom rozsahu počítadla PNC. Tieto štandardné koncentrácie musia byť čo možno najrovnomernejšie rozložené medzi štandardnou koncentráciou 2,000 častíc na cm3 alebo pod touto koncentráciou a maximálnou hodnotou rozsahu počítadla PNC v režime počítania jednotlivých častíc. |
5.7.1.3.2. |
V prípade požiadaviek bodu 5.7.1.3 písm. a) a b) zvolené body zahŕňajú menovitý bod nulovej koncentrácie vytvorený pripojením filtrov HEPA minimálne triedy H13 podľa normy EN 1822:2008, alebo s rovnocennou účinnosťou na vstupe každého prístroja. Vypočíta a zaznamená sa sklon z lineárnej regresie metódou najmenších štvorcov dvoch súborov údajov. Na kalibrované počítadlo PNC sa použije kalibračný faktor, ktorý sa rovná recipročnej hodnote sklonu. Lineárnosť odozvy sa vypočíta ako druhá mocnina Pearsonovho korelačného koeficientu súčinu momentov r) dvoch súborov údajov a musí sa rovnať alebo byť väčšia než 0,97. Pri výpočte sklonu a hodnoty r2 sa lineárna regresia vedie cez začiatok (nulová koncentrácia na obidvoch prístrojoch). Kalibračný faktor musí byť medzi 0,9 a 1,1. Všetky koncentrácie namerané kalibrovaným počítadlom PNC musia byť v rozsahu ±5 % nameranej referenčnej koncentrácie vynásobenej gradientom, s výnimkou nulového bodu. |
5.7.1.4. |
Kalibrácia musí zahŕňať aj kontrolu účinnosti počítania počítadla PNC, pokiaľ ide o častice s priemerom elektrickej mobility 23 nm, podľa požiadaviek uvedených v bode 4.3.1.3.4 písm. h) tejto prílohy. Kontrola účinnosti počítania pre častice s priemerom 41 nm sa počas pravidelnej kalibrácie nevyžaduje. |
5.7.2. |
Kalibrácia/validácia odstraňovača prchavých častíc (VPR) |
5.7.2.1. |
Kalibrácia faktorov zníženia koncentrácie tuhých častíc odstraňovača VPR v plnom rozsahu nastavenia riedenia, pri pevne stanovených menovitých prevádzkových teplotách prístroja, sa vyžaduje v prípade, že ide o novú jednotku a po každej údržbe väčšieho rozsahu. Požiadavka na pravidelnú validáciu, pokiaľ ide o faktor zníženia koncentrácie tuhých častíc odstraňovača VPR, je obmedzená na kontrolu pri jedinom nastavení charakteristickom pre nastavenie, ktoré sa používa na meranie vo vozidlách vybavených filtrom tuhých častíc. Zodpovedný orgán zabezpečí pre odstraňovač VPR osvedčenie o kalibrácii alebo validácii v priebehu 6 mesiacov pred skúškou emisií. Ak sú súčasťou odstraňovača VPR signalizačné zariadenia na monitorovanie teploty, povolený je 13-mesačný interval validácie.
Odporúča sa, aby sa odstraňovač VPR kalibroval a validoval ako úplná jednotka. Odstraňovač VPR musí byť charakterizovaný z hľadiska faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc pre tuhé častice s priemerom elektrickej mobility 30, 50 a 100 nm. Faktory zníženia koncentrácie tuhých častíc fr(d) pre častice s priemerom elektrickej mobility 30 nm a 50 nm musia byť maximálne o 30 %, resp. o 20 %, vyššie a maximálne o 5 % nižšie, než sú príslušné hodnoty pre častice s priemerom elektrickej mobility 100 nm. Na účely validácie musí byť aritmetický priemer faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc vypočítaný pre častice s priemerom elektrickej mobility 30 nm, 50 nm a 100 nm v rozsahu ±10 % aritmetického priemeru faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc stanoveného počas poslednej úplnej kalibrácie odstraňovača VPR. |
5.7.2.2. |
Skúšobný aerosól na účely týchto meraní musí pozostávať z tuhých častíc s priemerom elektrickej mobility 30, 50 a 100 nm a minimálnou koncentráciou 5,000 častíc na cm3 na vstupe odstraňovača VPR. Ako voliteľná možnosť sa na validáciu môže použiť polydisperzný aerosól so stredným priemerom elektrickej mobility 50 nm. Skúšobný aerosól musí byť tepelne stabilný pri prevádzkových teplotách odstraňovača VPR. Počet častíc sa meria pred komponentmi a za nimi.
Faktor zníženia koncentrácie tuhých častíc pre každú veľkosť monodisperzných častíc fr(di) sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
Nin(di) a Nout(di) sa korigujú na rovnaké podmienky. Aritmetický priemer faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc pri danom nastavení riedenia sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Keď sa na validáciu použije polydisperzný aerosól s priemerom 50 nm, aritmetický priemer faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc pri nastavenom riedení použitom na validáciu sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
kde:
|
5.7.2.3. |
Odstraňovač VPR musí preukázať viac než 99,0 % odstránenie častíc tetrakontánu [CH3(CH2)38CH3] s priemerom elektrickej mobility najmenej 30 nm v koncentrácii na vstupe ≥ 10,000 na cm3 pri prevádzke s minimálnym nastavením riedenia a prevádzkovou teplotou odporúčanou výrobcom. |
5.7.2.4. |
Výrobca prístroja musí uviesť interval údržby alebo výmeny, aby sa zaistilo, že účinnosť odstraňovania zariadenia VPR neklesne pod úroveň technických požiadaviek. Ak výrobca prístroja takúto informáciu neposkytne, musí sa účinnosť odstraňovania prchavých častíc každého prístroja kontrolovať raz ročne. |
5.7.2.5. |
Výrobca prístroja preukáže prienik tuhých častíc Nout odskúšaním jednej jednotky za každý model systému PN. Model systému PN v tomto prípade zastrešuje všetky systémy PN s rovnakým hardvérom, t. j. s rovnakou geometriou, materiálmi trubíc, profilom prietoku a teploty v trase aerosólu. Pr(di) za každú veľkosť častíc Pr(di) sa vypočíta pomocou rovnice uvedenej v bode 4.3.1.3.3.1. |
5.7.3. |
Postupy kontroly systému na meranie počtu emitovaných častíc (PN)
Tok vzorky do počítadla PNC musí na mesačnom základe vykazovať nameranú hodnotu v rámci 5 % menovitého prietoku počítadla PNC pri kontrole kalibrovaným prietokomerom. Pojem „menovitý pretok“ znamená prietok stanovený pri poslednej kalibrácii počítadla PNC vykonanej výrobcom prístroja. |
5.8. |
Presnosť zmiešavacieho zariadenia
Ak sa na vykonávanie kalibrácií podľa bodu 5.2 tejto prílohy použije rozdeľovač plynov, presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby sa koncentrácie zriedených kalibračných plynov mohli stanoviť s presnosťou ±2 %. Kalibračná krivka sa musí overiť kontrolou v strede intervalu kalibrácie opísanou v bode 5.3 tejto prílohy. Kalibračný plyn s koncentráciou pod 50 % rozsahu analyzátora sa musí s toleranciou 2 % rovnať jeho certifikovanej koncentrácii. |
6. Referenčné plyny
Len pre úroveň 1B:
Pokiaľ plyny s týmito prípustnými odchýlkami od stanovenej hodnoty nie sú uvedené v japonskom systéme kalibračnej služby [Japan Calibration Service System (JCSS)] môže sa použiť plyn s voľnejšou, ale zväčša prísnejšou prípustnou odchýlkou, ktorý je uvedený v JCSS.
6.1. |
Čisté plyny |
6.1.1. |
Všetky hodnoty v ppm znamenajú objemové ppm (vpm). |
6.1.2. |
Na kalibráciu a na prevádzku musia byť v prípade potreby k dispozícii tieto čisté plyny: |
6.1.2.1. |
Dusík:
Čistota: ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO, ≤ 0,1 ppm N2O, ≤ 0,1 ppm NH3. |
6.1.2.2. |
Syntetický vzduch:
Čistota: ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO, ≤ 0,1 ppm NO2; obsah kyslíka od 18 do 21 obj. %. |
6.1.2.3. |
Kyslík:
Čistota: > 99,5 % objemu O2. |
6.1.2.4. |
Vodík (a zmes obsahujúca hélium alebo dusík):
Čistota: ≤ 1 ppm C1, ≤ 400 ppm CO2; obsah vodíka od 39 % do 41 % objemu. |
6.1.2.5. |
Oxid uhoľnatý:
Minimálna čistota 99,5 %. |
6.1.2.6. |
Propán:
Minimálna čistota 99,5 %. |
6.2. |
Kalibračné plyny
Skutočná koncentrácia kalibračného plynu musí byť v rozmedzí ±1 % stanovenej hodnoty alebo taká, aká je uvedená ďalej, a musí byť zistiteľná podľa vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem. K dispozícii musia byť zmesi plynov s týmto chemickým zložením a s objemovými špecifikáciami plynu podľa bodov 6.1.2.1 alebo 6.1.2.2 tejto prílohy:
|
PRÍLOHA B6
Postupy skúšky typu 1 a skúšobné podmienky
1. Opis skúšok
1.1. |
Skúška typu 1 sa používa na overovanie emisií plynných zlúčenín, hmotnosti tuhých častíc, počtu častíc, emisií CO2, spotreby paliva, spotreby elektrickej energie a elektrických dojazdov počas uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP, ako aj presnosti zariadenia OBFCM (v relevantných prípadoch). |
1.1.1. |
Skúšky sa vykonávajú metódou opísanou v bode 2 tejto prílohy alebo v bode 3 prílohy B8, pokiaľ ide o vozidlá na výlučne elektrický pohon, hybridné elektrické vozidlá a hybridné vozidlá s palivovým článkom so stlačeným vodíkom. Predpísanými metódami sa odoberajú a analyzujú vzorky výfukových plynov, tuhých častíc a počet častíc. |
1.1.2. |
Keď sa má ako referenčné palivo použiť LPG alebo NG/biometán, uplatňujú sa okrem toho nasledujúce ustanovenia. |
1.1.2.1. |
Schválenie základného vozidla z hľadiska výfukových emisií |
1.1.2.1.1. |
Základné vozidlo by malo preukázať svoju schopnosť prispôsobiť sa akémukoľvek zloženiu paliva, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť. V prípade LPG existujú variácie v zložení C3/C4. V prípade NG/biometánu zvyčajne existujú dva druhy paliva, a to vysokovýhrevné palivo (H-plyn) a nízkovýhrevné palivo (L-plyn), ale so značným rozpätím v rámci oboch druhov; podstatne sa líšia vo Wobbovom indexe. Tieto variácie sa odzrkadľujú v referenčných palivách. |
1.1.2.1.2. |
V prípade vozidiel poháňaných LPG alebo NG/biometánom sa základné vozidlo, resp. základné vozidlá podrobujú skúške typu 1 s dvomi najrozdielnejšími referenčnými palivami uvedenými v prílohe B3. Pokiaľ sa v prípade NG/biometánu prechod z jedného paliva na druhé v praxi uskutočňuje pomocou prepínača, tento prepínač sa počas typového schvaľovania nepoužíva. V takomto prípade možno na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu rozšíriť predkondicionovací cyklus uvedený v bode 2.6 tejto prílohy. |
1.1.2.1.3. |
Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak v skúškach a za použitia referenčných palív uvedených v bode 1.1.2.1.2 tejto prílohy spĺňa emisné limity. |
1.1.2.1.4. |
V prípade vozidiel poháňaných LPG alebo NG/biometánom sa pomer výsledkov merania emisií „r“ stanoví pre každú znečisťujúcu látku týmto spôsobom:
|
1.1.2.2. |
Schválenie vozidla patriaceho do radu vozidiel z hľadiska výfukových emisií
Pri typovom schvaľovaní jednopalivového plynového vozidla a bipalivového plynového vozidla prevádzkovaných v plynovom režime a poháňaných LPG alebo NG/biometánom ako vozidla patriaceho do daného radu vozidiel sa skúška typu 1 vykoná s jedným referenčným plynovým palivom. Týmto referenčným palivom môže byť ktorékoľvek z plynových referenčných palív. Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak sú splnené tieto požiadavky: |
1.1.2.2.1. |
vozidlo spĺňa požiadavky vymedzenia vozidla patriaceho do radu vozidiel uvedené v bode 6.3.6.3 tohto predpisu; |
1.1.2.2.2. |
ak je skúšobným palivom referenčné palivo A pre LPG alebo G20 pre NG/biometán, výsledná hodnota emisií sa vynásobí príslušným koeficientom „r“ vypočítaným podľa bodu 1.1.2.1.4 tejto prílohy, ak r > 1; ak r < 1, nie je potrebná žiadna korekcia; |
1.1.2.2.3. |
ak je skúšobným palivom referenčné palivo B pre LPG alebo G25 pre NG/biometán, výsledná hodnota emisií sa vydelí príslušným koeficientom „r“ vypočítaným podľa bodu 1.1.2.1.4 tejto prílohy, ak r < 1; ak r > 1, nie je potrebná žiadna korekcia; |
1.1.2.2.4. |
na žiadosť výrobcu sa skúška typu 1 môže vykonať s obidvomi referenčnými palivami tak, aby nebola potrebná žiadna korekcia; |
1.1.2.2.5. |
vozidlo musí spĺňať emisné limity platné pre príslušnú kategóriu, a to pre namerané aj vypočítané hodnoty emisií; |
1.1.2.2.6. |
ak sa na tom istom motore vykonajú opakované skúšky, výsledky s referenčným palivom G20 alebo A a výsledky s referenčným palivom G25 alebo B sa musia najprv spriemerovať; koeficient „r“ sa potom vypočíta z týchto spriemerovaných výsledkov; |
1.1.2.2.7. |
bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 2.6.4.1.2 tejto prílohy, je počas skúšky typu 1 pri prevádzke v plynovom režime prípustné používať len benzín alebo benzín súbežne s plynom za predpokladu, že spotreba energie plynu je vyššia než 80 % celkového množstva energie spotrebovanej počas skúšky. Tento percentuálny podiel sa vypočíta podľa metódy uvedenej v doplnku 3 k tejto prílohe. |
1.2. |
Počet skúšok sa stanoví na základe vývojového diagramu na obrázku A6/1. Limitná hodnota je maximálna povolená hodnota pre príslušné kritériové emisie stanovené v tabuľke 1 tohto predpisu. |
1.2.1. |
Vývojový diagram na obrázku A6/1 sa uplatňuje iba na celý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, a nie na jednotlivé fázy. |
1.2.2. |
Výsledky skúšok sú hodnoty po uplatnení príslušných úprav stanovených v tabuľkách následného spracovania v prílohe B7 a prílohe B8. |
1.2.3. |
Stanovenie hodnôt za celý cyklus |
1.2.3.1. |
Ak sa počas niektorej skúšky prekročí limit kritériových emisií, vozidlo sa zamietne. |
1.2.3.2. |
V závislosti od typu vozidla výrobca v náležitých prípadoch musí uviesť hodnoty emisií CO2, spotrebu elektrickej energie, spotrebu paliva, palivovú úspornosť, ako aj dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon (PER) a dojazd vo výlučne elektrickom režime (AER) za celý cyklus podľa tabuľky A6/1. |
1.2.3.3. |
Pre úroveň 1A
Udávaná hodnota spotreby elektrickej energie sa v prípade vozidiel OVC-HEV v prevádzkovom režime vybíjania batérie nestanovuje podľa obrázka A6/1. Považuje sa za hodnotu typového schválenia, ak je udávaná hodnota CO2 akceptovaná ako hodnota schválenia. V opačnom prípade sa za hodnotu typového schválenia považuje nameraná hodnota spotreby elektrickej energie V náležitých prípadoch sa zodpovednému orgánu vopred predloží dôkaz o korelácii medzi udávanými emisiami CO2 a spotrebou elektrickej energie. Pre úroveň 1B Udávaná hodnota palivovej úspornosti sa v prípade vozidiel OVC-HEV v prevádzkovom režime vybíjania batérie nestanovuje podľa obrázka A6/1. Považuje sa za hodnotu typového schválenia, ak je udávaná hodnota spotreby elektrickej energie akceptovaná ako hodnota schválenia. V opačnom prípade sa za hodnotu typového schválenia považuje nameraná hodnota palivovej úspornosti. V náležitých prípadoch sa zodpovednému orgánu vopred predloží dôkaz o korelácii medzi udávanou palivovou úspornosťou a spotrebou elektrickej energie. |
1.2.3.4. |
Ak sú po prvej skúške splnené všetky kritériá uvedené v riadku 1 príslušnej tabuľky A6/2, všetky hodnoty udávané výrobcom sa akceptujú ako hodnota typového schválenia. Ak niektoré z kritérií uvedených v riadku 1 príslušnej tabuľky A6/2 nie je splnené, s tým istým vozidlom sa vykoná druhá skúška. |
1.2.3.5. |
Po druhej skúške sa vypočíta aritmetický priemer výsledkov týchto dvoch skúšok. Ak tento aritmetický priemer výsledkov spĺňa všetky kritériá uvedené v riadku 2 príslušnej tabuľky A6/2, všetky hodnoty udávané výrobcom sa akceptujú ako hodnota typového schválenia. Ak niektoré z kritérií uvedených v riadku 2 príslušnej tabuľky A6/2 nie je splnené, s tým istým vozidlom sa vykoná tretia skúška. |
1.2.3.6. |
Po tretej skúške sa vypočíta aritmetický priemer výsledkov týchto troch skúšok. V prípade všetkých parametrov, ktoré spĺňajú zodpovedajúce kritérium uvedené v riadku 3 príslušnej tabuľky A6/2, sa za hodnotu typového schválenia považuje udávaná hodnota. V prípade každého parametra, ktorý nespĺňa zodpovedajúce kritérium uvedené v riadku 3 príslušnej tabuľky A6/2, sa za hodnotu typového schválenia považuje aritmetický priemer výsledkov. |
1.2.3.7. |
Ak po prvej alebo druhej skúške nie je splnené niektoré z kritérií uvedených v príslušnej tabuľke A6/2, na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa ako udávané hodnoty môžu nanovo uviesť vyššie hodnoty emisií alebo spotreby alebo nižšie hodnoty elektrického dojazdu, a to s cieľom znížiť počet skúšok potrebný na typové schválenie. |
1.2.3.8. |
Stanovenie hodnôt akceptovateľnosti |
1.2.3.8.1. |
Len pre úroveň 1A
Okrem požiadavky uvedenej v bode 1.2.3.8.2 sa vo vzťahu ku kritériám na počet skúšok uvedeným v tabuľke A6/2 používajú pre dCO21, dCO22 a dCO23 tieto hodnoty akceptovateľnosti: dCO21 = 0,990 dCO22 = 0,995 dCO23 = 1,000 |
1.2.3.8.2. |
Len pre úroveň 1A
Ak skúška typu 1 v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV pozostáva z dvoch alebo viacerých uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP a hodnota dCO2x je nižšia ako 1,0, hodnota dCO2x sa nahradí hodnotou 1,0. |
1.2.3.9. |
V prípade, že bol ako hodnota typového schválenia použitý a potvrdený výsledok skúšky alebo priemer výsledkov skúšky, tento výsledok sa na účely ďalších výpočtoch označuje ako „udávaná hodnota“.
Tabuľka A6/1 Pravidlá platné pre výrobcom udávané hodnoty (hodnoty za celý cyklus) (1) (v náležitých prípadoch)
Obrázok A6/1 Vývojový diagram pre počet skúšok typu 1
Tabuľka A6/2 Kritériá pre počet skúšok Skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel s výlučne spaľovacím motorom, vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV
Skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV
V prípade vozidiel PEV
Len pre úroveň 1A Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-FCHV
V prípade vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV v režime na udržanie nabitia batérie (v náležitých prípadoch)
|
1.2.4. |
Stanovenie hodnôt špecifických pre konkrétnu fázu |
1.2.4.1. |
Hodnota CO2 špecifická pre konkrétnu fázu |
1.2.4.1.1. |
Po akceptovaní udávanej hodnoty emisií CO2 za celý cyklus sa aritmetický priemer výsledkov skúšky špecifických pre konkrétnu fázu, vyjadrený v g/km, vynásobí korekčným faktorom CO2_AF, aby sa vyrovnal rozdiel medzi udávanou hodnotou a výsledkami skúšky. Táto korigovaná hodnota je hodnotou typového schválenia pre CO2.
kde:
kde:
|
1.2.4.1.2. |
Ak udávaná hodnota emisií CO2 za celý cyklus nie je akceptovaná, hodnota typového schválenia emisií CO2 špecifických pre konkrétnu fázu sa vypočíta ako aritmetický priemer výsledkov všetkých skúšok v príslušnej fáze. |
1.2.4.2. |
Hodnoty spotreby paliva špecifické pre konkrétnu fázu
Hodnota spotreby paliva sa vypočíta na základe emisií CO2 špecifických pre konkrétnu fázu podľa rovníc uvedených v bode 1.2.4.1 tejto prílohy a aritmetického priemeru hodnôt emisií. |
2. Skúška typu 1
2.1. |
Prehľad |
2.1.1. |
Skúška typu 1 pozostáva z predpísaných postupov prípravy dynamometra, čerpania paliva, odstavenia a prevádzkových podmienok. |
2.1.2. |
Skúška typu 1 pozostáva z prevádzky vozidla na vozidlovom dynamometri počas cyklu WLTC uplatniteľného pre interpolačný rad. Proporcionálna časť zriedených výfukových emisií sa pomocou systému odberu vzoriek s konštantným objemom nepretržite zachytáva na účely následnej analýzy. |
2.1.3. |
Merajú sa koncentrácie pozadia všetkých zlúčenín, v prípade ktorých sa vykonávajú merania zriedených hmotnostných emisií. V prípade skúšok výfukových emisií si to vyžaduje odber vzoriek a analýzu riediaceho vzduchu. |
2.1.3.1. |
Meranie tuhých častíc pozadia |
2.1.3.1.1. |
Ak výrobca požaduje, aby sa od výsledkov merania emisií odpočítala hmotnosť tuhých častíc pozadia riediaceho vzduchu alebo zrieďovacieho tunela, tieto úrovne pozadia sa stanovia podľa postupov uvedených v bodoch 2.1.3.1.1.1 až 2.1.3.1.1.3 tejto prílohy. |
2.1.3.1.1.1. |
Maximálna prípustná korekcia o úroveň tuhých častíc pozadia sa rovná hmotnosti zachytenej filtrom ekvivalentnej 1 mg/km pri prietoku počas skúšky. |
2.1.3.1.1.2. |
Ak úroveň tuhých častíc pozadia presiahne túto hodnotu, odpočíta sa štandardná hodnota 1 mg/km. |
2.1.3.1.1.3. |
Ak sa odpočítaním hodnoty tuhých častíc pozadia získa záporný výsledok, úroveň pozadia sa považuje za nulovú. |
2.1.3.1.2. |
Úroveň hmotnosti tuhých častíc pozadia riediaceho vzduchu sa stanoví prechodom filtrovaného riediaceho vzduchu filtrom tuhých častíc pozadia. Vzduch sa odoberá z miesta bezprostredne za filtrami riediaceho vzduchu. Úroveň pozadia μg/m3 sa stanoví ako kĺzavý aritmetický priemer najmenej 14 meraní, pričom meranie sa vykonáva aspoň raz za týždeň. |
2.1.3.1.3. |
Úroveň hmotnosti tuhých častíc pozadia zrieďovacieho tunela sa stanoví prechodom filtrovaného riediaceho vzduchu filtrom tuhých častíc pozadia. Vzduch sa odoberá z toho istého miesta ako pri odbere vzorky na účely stanovenia hmotnosti tuhých častíc. Keď sa pri skúške použije sekundárne riedenie, na účely merania pozadia musí byť v činnosti systém sekundárneho riedenia. Jedno meranie sa môže vykonať v deň skúšky, a to pred skúškou alebo po nej. |
2.1.3.2. |
Stanovenie počtu častíc pozadia |
2.1.3.2.1. |
Ak výrobca požaduje korekciu o úrovne tuhých častíc pozadia, tieto úrovne sa stanovia takto: |
2.1.3.2.1.1. |
Hodnota pozadia sa môže vypočítať alebo zmerať. Maximálna prípustná korekcia o úroveň tuhých častíc pozadia sa vzťahuje na maximálnu povolenú netesnosť systému merania počtu častíc (0,5 častice/cm3) odvodenú od faktora zníženia koncentrácie tuhých častíc (PCRF) a prietoku v systéme CVS použitého počas skutočnej skúšky. |
2.1.3.2.1.2. |
Zodpovedný orgán alebo výrobca môžu požadovať, aby sa namiesto vypočítaných hodnôt použili skutočne namerané hodnoty pozadia. |
2.1.3.2.1.3. |
Ak sa odpočítaním hodnoty pozadia získa záporný výsledok, výsledný počet emitovaných častíc sa považuje za nulový. |
2.1.3.2.2. |
Úroveň počtu častíc pozadia riediaceho vzduchu sa stanoví odberom vzoriek filtrovaného riediaceho vzduchu. Vzduch sa odoberá z miesta bezprostredne za filtrami riediaceho vzduchu a vedie sa do systému na meranie počtu emitovaných častíc. Úroveň počtu častíc pozadia (počet častíc/cm3) sa stanoví ako kĺzavý aritmetický priemer najmenej 14 meraní, pričom meranie sa vykonáva aspoň raz za týždeň. |
2.1.3.2.3. |
Úroveň počtu častíc pozadia zrieďovacieho tunela sa stanoví odberom vzoriek filtrovaného riediaceho vzduchu. Vzduch sa odoberá z toho istého miesta ako pri odbere vzorky na účely stanovenia počtu emitovaných častíc. Keď sa pri skúške použije sekundárne riedenie, na účely merania pozadia musí byť v činnosti systém sekundárneho riedenia. Jedno meranie sa môže vykonať v deň skúšky, a to pred skúškou alebo po nej, použitím skutočného faktora PCRF a prietoku v systéme CVS použitého počas skúšky. |
2.2. |
Všeobecné vybavenie skúšobnej komory |
2.2.1. |
Parametre, ktoré sa majú merať |
2.2.1.1. |
Nasledujúce teploty sa merajú s presnosťou ±1,5 °C:
|
2.2.1.2. |
Atmosférický tlak musí byť merateľný s precíznosťou ±0,1 kPa. |
2.2.1.3. |
Merná vlhkosť H musí byť merateľná s precíznosťou ±1 g H2O/kg suchého vzduchu. |
2.2.2. |
Skúšobná komora a miesto odstavenia |
2.2.2.1. |
Skúšobná komora |
2.2.2.1.1. |
Nastavovací bod teploty skúšobnej komory je 23 °C. Tolerancia vzhľadom na skutočnú hodnotu musí byť v rozpätí ±5 °C. Teplota a vlhkosť vzduchu sa merajú na výstupe chladiaceho ventilátora skúšobnej komory s frekvenciou minimálne 0,1 Hz. Údaje o teplote na začiatku skúšky sú uvedené v bode 2.8.1 tejto prílohy. |
2.2.2.1.2. |
Merná vlhkosť H vzduchu v skúšobnej komore alebo vzduchu nasávaného do motora musí byť taká, že:
5.5 ≤ H ≤ 12.2 (g H2O/kg suchého vzduchu). |
2.2.2.1.3. |
Vlhkosť sa meria nepretržite s minimálnou frekvenciou 0,1 Hz. |
2.2.2.2. |
Miesto odstavenia
Nastavovací bod teploty v mieste odstavenia je 23 °C. Tolerancia vzhľadom na skutočnú hodnotu musí byť v rozpätí ±3 °C na základe kĺzavého aritmetického priemeru z 5-minútovej jazdy, pričom nesmie dochádzať k systematickej odchýlke od nastavovacieho bodu. Teplota sa meria nepretržite s minimálnou frekvenciou 0,033 Hz (každých 30 s). |
2.3. |
Skúšobné vozidlo |
2.3.1. |
Všeobecne
Skúšobné vozidlo a všetky jeho komponenty sa musia zhodovať so sériovým vozidlom, alebo ak sa vozidlo odlišuje od sériového vozidla (napr. na účely skúšania najhoršieho prípadu), zaznamená sa jeho úplný opis. Pri výbere skúšobného vozidla sa výrobca a zodpovedný orgán dohodnú na tom, ktorý model vozidla je reprezentatívny pre interpolačný rad. Ak sú vozidlá v interpolačnom rade vybavené odlišnými systémami regulácie emisií, ktoré by mohli mať vplyv na charakteristiky emisií, výrobca musí zodpovednému orgánu preukázať, že vybrané skúšobné vozidlo, resp. vozidlá a jeho výsledok, resp. výsledky na základe skúšky typu 1 sú reprezentatívne pre daný interpolačný rad, alebo musí preukázať, že sú splnené kritériové emisie v rámci interpolačného radu vykonaním skúšky jedného alebo viacerých jednotlivých vozidiel, ktoré sa líšia z hľadiska systémov regulácie emisií. Na účely merania emisií sa použije jazdné zaťaženie stanovené pre skúšobné vozidlo H. V prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa na účely merania emisií použije jazdné zaťaženie vypočítané pre vozidlo HM podľa bodu 5.1 prílohy B4. Ak sa na požiadanie výrobcu použije metóda interpolácie (pozri bod 3.2.3.2 prílohy B7), vykoná sa dodatočné meranie emisií s jazdným zaťažením stanoveným pre skúšobné vozidlo L. Skúšky na vozidlách H a L sa vykonávajú s rovnakým skúšobným vozidlom a s najkratším pomerom n/v (s toleranciou ±1,5 %) v rámci interpolačného radu. V prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa dodatočné meranie emisií vykoná s jazdným zaťažením vypočítaným pre vozidlo LM podľa bodu 5.1 prílohy B4. Koeficienty jazdného zaťaženia a skúšobná hmotnosť skúšobných vozidiel L a H sa môžu použiť z rôznych radov vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia. Z rôznych radov vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa môžu použiť aj vtedy, pokiaľ bol rozdiel medzi týmito radmi vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia preukázaný zodpovednému orgánu, ktorý ho akceptoval, a vyplýva z uplatnenia bodu 6.8 prílohy B4 alebo použitia pneumatík prevzatých z rôznych kategórií pneumatík, pričom sú splnené požiadavky uvedené v bode 2.3.2 tejto prílohy. |
2.3.2. |
Interpolačný rozsah CO2 |
2.3.2.1. |
Metóda interpolácie sa má použiť iba vtedy, ak sa rozdiel v CO2 medzi skúšobnými vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu, vyplývajúci z kroku č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7, pohybuje medzi minimálnou hodnotou 5 g/km a maximálnou hodnotou vymedzenou v bode 2.3.2.2 tejto prílohy. |
2.3.2.2. |
Maximálny rozdiel v emisiách CO2 medzi skúšobnými vozidlami L a H povolený počas uplatniteľného cyklu, vyplývajúci z kroku č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7, je 20 % plus 5 g/km emisií CO2 z vozidla H, avšak najmenej 15 g/km a najviac 30 g/km. Pozri obrázok A6/2.
Obrázok A6/2 Interpolačný rozsah pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom
Toto obmedzenie sa neuplatňuje vo vzťahu k uplatneniu radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia ani prípadu, keď sa pri výpočte jazdného zaťaženia vozidiel L a H vychádza zo štandardného jazdného zaťaženia. |
2.3.2.2.1. |
Povolený interpolačný rozsah vymedzený v bode 2.3.2.2 tejto prílohy sa môže zvýšiť o 10 g CO2/km (pozri obrázok A6/3), ak sa v rámci daného radu skúša vozidlo M a sú splnené podmienky podľa bodu 2.3.2.4 tejto prílohy. Toto zvýšenie je v rámci interpolačného radu povolené len raz.
Obrázok A6/3 Interpolačný rozsah pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom s vozidlom M
|
2.3.2.3. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa použitie metódy interpolácie hodnôt jednotlivých vozidiel v rámci radu vozidiel môže rozšíriť, ak hodnota maximálnej extrapolácie jednotlivého vozidla (krok č. 10 v tabuľke A7/1 prílohy B7) nie je o viac než 3 g/km vyššia ako hodnota emisií CO2 vozidla H (krok č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7) a/alebo nie je o viac než 3 g/km nižšia ako hodnota emisií CO2 vozidla L (krok č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7). Táto extrapolácia je platná len v rámci absolútnych hraníc interpolačného rozsahu uvedeného v bode 2.3.2.2.
Extrapolácia nie je povolená v prípade uplatnenia radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia ani v prípade, keď sa pri výpočte jazdného zaťaženia vozidiel L a H vychádza zo štandardného jazdného zaťaženia. |
2.3.2.4. |
Vozidlo M
Vozidlo M je vozidlo v interpolačnom rade medzi vozidlami L a H so spotrebou energie na cyklus, ktorá sa podľa možnosti najviac blíži k priemeru vozidiel L a H. Pri výbere vozidla M platia obmedzenia (pozri obrázok A6/4), podľa ktorých rozdiel v hodnotách emisií CO2 medzi vozidlami H a M ani rozdiel v hodnotách emisií CO2 medzi vozidlami M a L nesmie byť väčší ako rozsah CO2 povolený v súlade s bodom 2.3.2.2 tejto prílohy. Vymedzené koeficienty jazdného zaťaženia a vymedzená skúšobná hmotnosť sa zaznamenajú. Obrázok A6/4 Obmedzenia pre výber vozidla M
Pre úroveň 1A Na účely lineárnej interpolácie emisií CO2 sa lineárnosť korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 MCO2,c,6,M vozidla M podľa kroku č. 6 v tabuľke A7/1 prílohy B7 overí na základe lineárne interpolovaných emisií CO2 medzi vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu použitím korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 MCO2,c,6,H vozidla H a MCO2,c,6,L vozidla L podľa kroku č. 6 v tabuľke A7/1 prílohy B7. Pre úroveň 1B Je potrebné uskutočniť dodatočné spriemerovanie skúšok pomocou výstupu CO2 z kroku č. 4a (v tabuľke A7/1 nie je uvedený opis). Na účely lineárnej interpolácie emisií CO2 sa lineárnosť korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 MCO2,c,4a,M vozidla M podľa kroku č. 4a v tabuľke A7/1 prílohy B7 overí na základe lineárne interpolovaných emisií CO2 medzi vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu použitím korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 MCO2,c,4a,H vozidla H a MCO2,c,4a,L vozidla L podľa kroku č. 4a v tabuľke A7/1 prílohy B7. Pre úroveň 1A a úroveň 1B Kritérium lineárnosti vzťahujúce sa na vozidlo M (pozri obrázok A6/5) sa považuje za splnené, ak rozdiel medzi emisiami CO2 vozidla M počas uplatniteľného cyklu WLTC a emisiami CO2 odvodenými prostredníctvom interpolácie je menší než 2 g/km alebo 3 % interpolovanej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, je však aspoň 1 g/km. Obrázok A6/5 Kritérium lineárnosti vzťahujúce sa na vozidlo M
Ak je kritérium lineárnosti splnené, hodnoty CO2 pre jednotlivé vozidlá sa medzi vozidlami L a H interpolujú. Ak kritérium lineárnosti nie je splnené, interpolačný rad sa rozdelí na dve podskupiny, jednu pre vozidlá so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami L a M a druhú pre vozidlá so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami M a H. V takomto prípade sa konečné emisie CO2 stanovia v súlade s rovnakým postupom ako pre vozidlá L alebo H. Pozri krok č. 9 v tabuľke A7/1 prílohy B7. V prípade vozidiel so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami L a M sa každý parameter vozidla H, ktorý je potrebný na použitie metódy interpolácie jednotlivých hodnôt, nahradí zodpovedajúcim parametrom vozidla M. V prípade vozidiel so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami M a H sa každý parameter vozidla L, ktorý je potrebný na použitie metódy interpolácie jednotlivých hodnôt, nahradí zodpovedajúcim parametrom vozidla M. |
2.3.3. |
Zábeh
Vozidlo musí byť pristavené v dobrom technickom stave. Musí byť pred skúškou zabehnuté a musí mať najazdených 3 000 až 15 000 km. Motor, prevodovka a vozidlo sa musia zabehávať v súlade s odporúčaniami výrobcu. |
2.4. |
Nastavenia |
2.4.1. |
Nastavenie a overenie dynamometra sa vykoná podľa prílohy B4. |
2.4.2. |
Prevádzka dynamometra |
2.4.2.1. |
Pomocné zariadenia sa počas prevádzky dynamometra vypnú alebo deaktivujú, pokiaľ sa ich prevádzka nevyžaduje v právnych predpisoch (napr. denné prevádzkové svetlá). |
2.4.2.1.1. |
Len pre úroveň 1A
Ak je vozidlo vybavené funkciou dojazdu pri voľnobehu, táto funkcia sa deaktivuje spínačom alebo prevádzkovým režimom dynamometra vozidla počas skúšky na vozidlovom dynamometri s výnimkou skúšok, pri ktorých sa funkcia dojazdu pri voľnobehu výslovne vyžaduje v postupe skúšky. |
2.4.2.2. |
Prevádzkový režim dynamometra vozidla, ak je inštalovaný, sa aktivuje podľa pokynov výrobcu (napr. použitím tlačidiel na volante vozidla v stanovenom poradí, pomocou skúšobného vybavenia výrobcu, odstránením poistky).
Pre úroveň 1A Výrobca poskytne zodpovednému orgánu zoznam deaktivovaných zariadení a/alebo funkcií a odôvodnenie ich deaktivácie. Prevádzkový režim dynamometra musí schváliť zodpovedný orgán a použitie tohto režimu sa zaznamená. Pre úroveň 1B Výrobca poskytne zodpovednému orgánu zoznam deaktivovaných zariadení a odôvodnenie ich deaktivácie. Prevádzkový režim dynamometra musí schváliť zodpovedný orgán a použitie tohto režimu sa zaznamená. |
2.4.2.3. |
Pre úroveň 1A
Prevádzkový režim dynamometra vozidla nesmie aktivovať, modulovať, oneskorovať ani deaktivovať činnosť ktorejkoľvek časti (s vylúčením funkcie dojazdu pri voľnobehu), ktorá má vplyv na emisie a spotrebu paliva v skúšobných podmienkach. Akékoľvek zariadenie, ktoré má vplyv na činnosť vozidlového dynamometra, sa nastaví tak, aby bola zabezpečená vhodná prevádzka. Pre úroveň 1B Prevádzkový režim dynamometra vozidla nesmie aktivovať, modulovať, oneskorovať ani deaktivovať činnosť ktorejkoľvek časti, ktorá má vplyv na emisie a spotrebu paliva v skúšobných podmienkach. Akékoľvek zariadenie, ktoré má vplyv na činnosť vozidlového dynamometra, sa nastaví tak, aby bola zabezpečená vhodná prevádzka. |
2.4.2.4. |
Priradenie typu dynamometra skúšobnému vozidlu |
2.4.2.4.1. |
Ak má skúšobné vozidlo dve hnacie nápravy a za podmienok WLTP je čiastočne alebo trvalo prevádzkované počas uplatniteľného cyklu s dvomi nápravami, ktoré sú hnacie alebo rekuperujú energiu, vozidlo sa skúša na dynamometri v prevádzke s pohonom štyroch kolies, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bodoch 2.2 a 2.3 prílohy B5. |
2.4.2.4.2. |
Ak sa skúšobné vozidlo skúša v režime s len jednou hnacou nápravou, musí sa skúšať na dynamometri v prevádzke s pohonom dvoch kolies, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 2.2 prílohy B5.
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa vozidlo s jednou hnacou nápravou môže skúšať na dynamometri s pohonom štyroch kolies v prevádzke s pohonom štyroch kolies. |
2.4.2.4.3. |
Ak sa skúšobné vozidlo prevádzkuje s dvomi hnacími nápravami v špecifických režimoch voliteľných vodičom, ktoré nie sú určené na bežnú každodennú prevádzku, ale iba na osobitné obmedzené účely, napríklad „režim v kopcovitom teréne“ alebo „režim údržby“, alebo ak sa režim s dvomi hnacími nápravami aktivuje iba pri jazde v teréne, vozidlo sa skúša na dynamometri v prevádzke s pohonom dvoch kolies, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 2.2 prílohy B5.
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa vozidlo môže skúšať na dynamometri s pohonom štyroch kolies v prevádzke s pohonom štyroch kolies. |
2.4.2.4.4. |
Ak sa skúšobné vozidlo skúša na dynamometri s pohonom štyroch kolies v prevádzke s pohonom dvoch kolies, kolesá na hnanej náprave môžu počas skúšky rotovať za predpokladu, že prevádzkový režim dynamometra vozidla a režim dojazdu vozidla pri voľnobehu tento spôsob prevádzky podporujú.
Obrázok A6/5a Možné konfigurácie skúšky na dynamometri s pohonom dvoch kolies a dynamometri s pohonom štyroch kolies
|
2.4.2.5. |
Preukázanie rovnocennosti dynamometra v prevádzke s pohonom štyroch kolies a dynamometra v prevádzke s pohonom dvoch kolies |
2.4.2.5.1. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa vozidlo, ktoré sa musí skúšať na dynamometri v prevádzke s pohonom štyroch kolies, môže alternatívne skúšať na dynamometri v prevádzke s pohonom dvoch kolies, ak sú splnené tieto podmienky:
|
2.4.2.5.2. |
Toto preukázanie rovnocennosti sa uplatňuje na všetky vozidlá v rámci toho istého radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa toto preukázanie rovnocennosti môže rozšíriť na ďalšie rady vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia na základe dôkazu, že ako skúšobné vozidlo bolo vybrané vozidlo z radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia, ktorý predstavuje najhorší prípad. |
2.4.2.6. |
Informácie o tom, či sa vozidlo skúšalo na dynamometri s pohonom dvoch kolies alebo na dynamometri s pohonom štyroch kolies a či sa skúšalo na dynamometri v prevádzke s pohonom dvoch kolies alebo pohonom štyroch kolies, sa uvedú vo všetkých príslušných protokoloch o skúške. V prípade, že sa vozidlo skúšalo na dynamometri s pohonom štyroch kolies, pričom dynamometer bol v prevádzke s pohonom dvoch kolies, táto informácia musí zahŕňať aj skutočnosť, či kolesá na hnanej náprave rotovali alebo nie. |
2.4.3. |
Výfukový systém vozidla nesmie vykazovať žiadne netesnosti, ktoré by mohli znížiť množstvo zachytávaného plynu. |
2.4.4. |
Nastavenie hnacej sústavy a ovládačov vozidla musí byť v súlade s nastaveniami predpísanými výrobcom pre sériové vozidlo. |
2.4.5. |
Pneumatiky musia zodpovedať typu, ktorý určil výrobca vozidla ako pôvodné vybavenie. Tlak v pneumatikách sa môže zvýšiť až do 50 % nad tlak stanovený v bode 4.2.2.3 prílohy B4. Rovnaký tlak v pneumatikách sa použije na nastavenie dynamometra a pri všetkých ďalších skúškach. Použitý tlak v pneumatikách sa zaznamená. |
2.4.6. |
Referenčné palivo
Na skúšanie sa musí použiť príslušné referenčné palivo, ako je špecifikované v prílohe B3. |
2.4.7. |
Príprava skúšobného vozidla |
2.4.7.1. |
Pri skúške musí byť vozidlo približne vo vodorovnej polohe, aby sa vylúčilo akékoľvek abnormálne rozloženie paliva. |
2.4.7.2. |
Výrobca prípadne poskytne doplnkové príslušenstvo a adaptéry potrebné na umiestnenie vypúšťacieho otvoru v najnižšom možnom bode palivovej nádrže, resp. nádrží inštalovaných vo vozidle a na zabezpečenie odberu vzoriek výfukových plynov. |
2.4.7.3. |
Pri odbere vzoriek na stanovenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc počas skúšky, keď sa regeneratívne zariadenie nachádza v stabilizovanom stave zaťaženia (t. j. vozidlo neprechádza regeneráciou), sa odporúča, aby vozidlo absolvovalo viac než 1/3 vzdialenosti medzi naplánovanými regeneráciami alebo aby sa periodicky regeneratívne zariadenie podrobilo ekvivalentnému zaťaženiu mimo vozidla. |
2.5. |
Predbežné skúšobné cykly
Na žiadosť výrobcu sa môžu vykonať predbežné skúšobné cykly, aby sa dodržala rýchlostná krivka v rámci predpísaných limitov. |
2.6. |
Predkondicionovanie skúšobného vozidla |
2.6.1. |
Príprava vozidla |
2.6.1.1. |
Plnenie palivovej nádrže
Palivová nádrž, resp. nádrže musia byť naplnené špecifikovaným skúšobným palivom. Ak palivo v palivovej nádrži, resp. nádržiach nespĺňa špecifikácie uvedené v bode 2.4.6 tejto prílohy, toto palivo sa musí pred naplnením skúšobným palivom vypustiť. Systém regulácie emisií z odparovania sa nesmie abnormálne preplachovať ani abnormálne zaťažovať. |
2.6.1.2. |
Nabíjanie REESS
Pred predkondicionovacím skúšobným cyklom musí byť REESS úplne nabitý. Na žiadosť výrobcu sa môže nabíjanie pred predkondicionovaním vynechať. REESS sa pred oficiálnou skúškou nesmie znovu nabíjať. |
2.6.1.3. |
Tlak v pneumatikách
Tlak v pneumatikách hnacích kolies sa nastaví podľa bodu 2.4.5 tejto prílohy. |
2.6.1.4. |
Vozidlá na plynné palivo
Medzi skúškami s prvým plynným referenčným palivom a druhým plynným referenčným palivom v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaných LPG alebo NG/biometánom alebo vybavených tak, že môžu byť poháňané buď benzínom, alebo LPG, príp. NG/biometánom, sa vozidlo pred skúškou s druhým referenčným palivom opätovne predkondicionuje. |
2.6.2. |
Skúšobná komora |
2.6.2.1. |
Teplota
Počas predkondicionovania sa musí teplota skúšobnej komory zhodovať s teplotou stanovenou pre skúšku typu 1 (bod 2.2.2.1.1 tejto prílohy). |
2.6.2.2. |
Meranie pozadia
V prípade skúšobného zariadenia, v ktorom existuje možnosť kontaminácie skúšky vozidla s nízkymi emisiami tuhých častíc rezíduami z predchádzajúcej skúšky vozidla s vysokými emisiami tuhých častíc, sa na účely predkondicionovania zariadenia na odber vzoriek odporúča, aby sa na vozidle s nízkymi emisiami tuhých častíc vykonal jazdný cyklus s ustálenou rýchlosťou 120 km/h trvajúci 20 minút. V prípade potreby sú na účely predkondicionovania zariadenia na odber vzoriek prípustné dlhšie jazdy a/alebo jazdy vyššou rýchlosťou. Merania pozadia zrieďovacieho tunela sa v relevantných prípadoch vykonajú po predkondicionovaní tunela a pred akýmkoľvek ďalším skúšaním vozidla. |
2.6.3. |
Postup |
2.6.3.1. |
Skúšobné vozidlo sa umiestni, a to buď jazdou alebo dotlačením, na dynamometer a prevádzkuje sa v uplatniteľných cykloch WLTC. Skúšobné vozidlo nemusí byť studené a môže sa použiť na nastavenie zaťaženia dynamometra. |
2.6.3.2. |
Zaťaženie dynamometra sa nastaví podľa bodov 7 a 8 prílohy B4. Ak sa na skúšanie používa dynamometer v prevádzke s pohonom dvoch kolies, nastavenie jazdného zaťaženia sa vykoná na dynamometri v prevádzke s pohonom dvoch kolies, a ak sa na skúšanie používa dynamometer v prevádzke s pohonom štyroch kolies, nastavenie jazdného zaťaženia sa vykoná na dynamometri v prevádzke s pohonom štyroch kolies. |
2.6.4. |
Prevádzka vozidla |
2.6.4.1. |
Postup štartovania hnacej sústavy sa vykoná pomocou zariadení určených na tento účel podľa pokynov výrobcu.
Pokiaľ nie je stanovené inak, prepínanie prevádzkového režimu, ktoré nebolo vyvolané v samotnom vozidle, nie je počas skúšky povolené. |
2.6.4.1.1. |
Ak štartovanie hnacej sústavy nie je úspešné, napr. ak sa motor nenaštartuje podľa predpokladov, alebo vozidlo hlási chybu štartovania, skúška je neplatná, musia sa zopakovať predkondicionovacie skúšky a vykonať nová skúška. |
2.6.4.1.2. |
Ak sa ako palivo používa LPG alebo NG/biometán, je dovolené, aby sa motor štartoval s benzínom a automaticky sa prepol na LPG alebo NG/biometán po vopred stanovenom čase, ktorý vodič nemôže meniť. Tento časový úsek nesmie prekročiť 60 sekúnd.
Pri prevádzke v plynovom režime je takisto prípustné používať len benzín alebo benzín súbežne s plynom za predpokladu, že spotreba energie plynu je vyššia než 80 % celkového množstva energie spotrebovanej počas skúšky typu 1. Tento percentuálny podiel sa vypočíta podľa metódy uvedenej v doplnku 3 k tejto prílohe. |
2.6.4.2. |
Cyklus sa začína spustením postupu štartovania hnacej sústavy. |
2.6.4.3. |
Na účely predkondicionovania sa vykoná uplatniteľný cyklus WLTC.
Na žiadosť výrobcu alebo zodpovedného orgánu sa môžu vykonať dodatočné cykly WLTC, aby sa vozidlo a jeho ovládacie systémy uviedli do stabilizovaného stavu. Rozsah takéhoto doplnkového predkondicionovania sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške. |
2.6.4.4. |
Zrýchlenie
Vozidlo jazdí pomocou pohybu ovládača akcelerátora potrebného na presné dodržanie rýchlostnej krivky. Chod vozidla musí byť hladký, pričom sa dodržiavajú reprezentatívne rýchlosti a postupy radenia. V prípade manuálnych prevodoviek sa ovládač akcelerátora počas každého radenia uvoľní a preradenie sa uskutoční v minimálnom čase. Ak vozidlo nemôže dodržať rýchlostnú krivku, musí jazdiť s maximálnym dosiahnuteľným výkonom, až kým opäť nedosiahne príslušnú cieľovú rýchlosť. |
2.6.4.5. |
Spomalenie
Počas spomaľovania vodič deaktivuje ovládač akcelerátora, ale nesmie manuálne vypnúť spojku až do bodu opísaného v bode 3.3 alebo v bode 4 písm. f) prílohy B2. Ak vozidlo spomaľuje rýchlejšie, než predpisuje rýchlostná krivka, použije sa ovládač akcelerátora, a to tak, aby vozidlo presne dodržiavalo rýchlostnú krivku. Ak vozidlo spomaľuje príliš pomaly na to, aby bolo dodržané predpísané spomalenie, použijú sa brzdy, a to tak, aby bolo možné presne dodržať rýchlostnú krivku. |
2.6.4.6. |
Používanie bŕzd
Počas fázy státia/voľnobehu sa pôsobí na brzdy takou silou, aby sa predišlo otáčaniu hnacích kolies. |
2.6.5. |
Používanie prevodovky |
2.6.5.1. |
Manuálne prevodovky |
2.6.5.1.1. |
Musí sa dodržiavať radenie prevodových stupňov predpísané v prílohe B2. Vozidlá skúšané podľa prílohy B8 jazdia podľa bodu 1.5 uvedenej prílohy. |
2.6.5.1.2. |
Zmena prevodového stupňa sa musí začať a dokončiť v rozpätí ±1,0 sekundy predpísaného bodu radenia prevodového stupňa. |
2.6.5.1.3. |
Spojka sa musí stlačiť v rozpätí ±1,0 sekundy predpísaného bodu stlačenia spojky. |
2.6.5.2. |
Automatické prevodovky |
2.6.5.2.1. |
Po prvom zaradení sa radiaca páka počas skúšky nesmie použiť. Prvé zaradenie sa vykoná jednu sekundu pred začiatkom prvého zrýchlenia. |
2.6.5.2.2. |
Vozidlá s automatickou prevodovkou s manuálnym režimom sa nesmú skúšať v manuálnom režime. |
2.6.6. |
Režimy voliteľné vodičom |
2.6.6.1. |
Vozidlá vybavené prevládajúcim režimom sa skúšajú v tomto režime. Na žiadosť výrobcu sa vozidlo môže alternatívne skúšať v režime voliteľnom vodičom, a to v polohe, ktorá predstavuje najhorší prípad z hľadiska emisií CO2.
Výrobca musí predložiť zodpovednému orgánu dôkazy o existencii režimu, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 3.5.9 tohto predpisu. So súhlasom zodpovedného orgánu sa môže prevládajúci režim použiť ako jediný režim na stanovenie kritériových emisií, emisií CO2 a spotreby paliva. |
2.6.6.2. |
Ak vozidlo nemá prevládajúci režim, pretože má dva alebo viac nastaviteľných režimov štartu, v rámci týchto nastaviteľných režimov štartu sa skúša najhorší režim z hľadiska emisií CO2 a spotreby paliva a tento režim sa môže použiť ako jediný režim na stanovenie kritériových emisií, emisií CO2 a spotreby paliva. |
2.6.6.3. |
Ak vozidlo nemá prevládajúci režim alebo ak zodpovedný orgán neodsúhlasil požadovaný prevládajúci režim ako prevládajúci režim alebo ak neexistujú dva alebo viac nastaviteľných režimov štartu, vozidlo sa na účely stanovenia kritériových emisií, emisií CO2 a spotreby paliva skúša v najlepšom a najhoršom režime. Najlepší a najhorší režim sa identifikuje na základe poskytnutých dôkazov o emisiách CO2 a spotrebe paliva vo všetkých režimoch. Hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva sú aritmetickým priemerom výsledkov skúšky v oboch režimoch. Výsledky skúšky v oboch režimoch sa zaznamenajú.
Na žiadosť výrobcu sa vozidlo môže alternatívne skúšať v režime voliteľnom vodičom, a to v polohe, ktorá predstavuje najhorší prípad z hľadiska emisií CO2. |
2.6.6.4. |
Na základe technických dôkazov, ktoré poskytol výrobca, a so súhlasom zodpovedného orgánu sa neberú do úvahy režimy voliteľné vodičom určené na veľmi osobitné a obmedzené účely (napr. režim údržby, režim pomalej jazdy). Všetky zostávajúce režimy používané na jazdu dopredu sa berú do úvahy a vo všetkých týchto režimoch musia byť splnené limity kritériových emisií. |
2.6.6.5. |
Body 2.6.6.1 až 2.6.6.4 tejto prílohy sa uplatňujú na všetky systémy vozidiel s režimami voliteľnými vodičom vrátane tých, ktoré nie sú špecifické výlučne pre prevodovku. |
2.6.7. |
Vyhlásenie skúšky typu 1 za neplatnú a dokončenie cyklu
Ak sa motor neočakávane zastaví, predkondicionovanie alebo skúška typu 1 sa vyhlásia za neplatné. Po dokončení cyklu sa motor vypne. Vozidlo sa opäť nenaštartuje až do začiatku skúšky, na ktorú bolo predkondicionované. |
2.6.8. |
Požadované údaje, kontrola kvality |
2.6.8.1. |
Meranie rýchlosti
Počas predkondicionovania sa meria rýchlosť v závislosti od času alebo sa zaznamenáva pomocou systému získavania údajov s frekvenciou minimálne 1 Hz tak, aby sa dala posúdiť skutočná jazdná rýchlosť. |
2.6.8.2. |
Prejdená vzdialenosť
Za každú fázu cyklu WLTC sa zaznamená vzdialenosť skutočne najazdená vozidlom. |
2.6.8.3. |
Tolerancie rýchlostnej krivky
V prípade vozidiel, ktoré nemôžu dosiahnuť zrýchlenie a maximálne hodnoty rýchlosti požadované pri uplatniteľnom cykle WLTC, sa musí jazdiť s ovládačom akcelerátora naplno stlačeným až dovtedy, kým sa znovu nedosiahne požadovaná rýchlostná krivka. Odchýlky od rýchlostnej krivky za týchto okolností nie sú dôvodom na vyhlásenie skúšky za neplatnú. Odchýlky od jazdného cyklu sa zaznamenajú. |
2.6.8.3.1. |
Pokiaľ sa v konkrétnych oddieloch neuvádza inak, medzi skutočnou rýchlosťou vozidla a predpísanou rýchlosťou uplatniteľných skúšobných cyklov sú povolené tieto tolerancie na základe jazdných udalostí: |
2.6.8.3.1.1. |
Tolerancia (1)
|
2.6.8.3.1.2. |
Tolerancia (2)
|
2.6.8.3.1.3. |
Tolerancia (3)
|
2.6.8.3.1.4. |
Tolerancia (4)
|
2.6.8.3.1.5. |
Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú podľa požiadaviek uvedených v bode 7 prílohy B7. |
2.6.8.3.2. |
Udalosti súvisiace s prevádzkou vozidla a tolerancie povolené pre tieto udalosti sú tieto:
Ak je rýchlostná krivka mimo príslušného rozsahu platnosti pre ktorúkoľvek skúšku, príslušné jednotlivé skúšky sa považujú za neplatné. Obrázok A6/6 Tolerancie rýchlostnej krivky
|
2.6.8.4. |
Meranie prúdu alternátora (konvertor typu DC/DC)
Počas skúšky typu 1 sa prúd alternátora meria podľa postupu a požiadaviek stanovených v bode 2 doplnku 2 k prílohe B6. V prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV sa prúd konvertora typu DC/DC meria podľa postupu a požiadaviek stanovených v bode 2 doplnku 3 k prílohe B8. Schvaľovací úrad sprístupní na žiadosť regionálneho orgánu namerané údaje (integrovaná frekvencia 1 Hz) z každej vykonanej skúšky. |
2.6.8.5. |
Zaznamenávanie a uchovávanie údajov zo zariadenia OBFCM
Skúšobné laboratórium počas skúšky typu 1 zaznamenáva a ukladá (frekvencia odberu vzoriek 1 Hz) tieto parametre uvedené v doplnku 5 k tomuto predpisu a schvaľovací úrad ich sprístupní na žiadosť regionálneho orgánu.
|
2.7. |
Odstavenie |
2.7.1. |
Po predkondicionovaní a pred skúškou sa skúšobné vozidlo odstaví na mieste s podmienkami okolia, ktoré sú opísané v bode 2.2.2.2 tejto prílohy. |
2.7.2. |
Vozidlo sa odstaví minimálne na 6 hodín a maximálne na 36 hodín s kapotou motorového priestoru otvorenou alebo zavretou. Ak to nie je osobitnými ustanoveniami pre konkrétne vozidlo vylúčené, chladenie sa môže vykonať pomocou vynúteného chladenia až po nastavovací bod teploty. Ak sa chladenie urýchľuje ventilátormi, umiestnia sa tak, aby sa dosiahlo maximálne ochladenie pohonnej sústavy, motora a systému dodatočnej úpravy výfukových plynov rovnomerným spôsobom. |
2.8. |
Skúška emisií a spotreby paliva (skúška typu 1) |
2.8.1. |
Teplota skúšobnej komory na začiatku skúšky sa nesmie od nastavovacieho bodu 23 °C odchyľovať o viac než ±3 °C. Teplota prípadného motorového oleja a chladiaceho média sa nesmie od nastavovacieho bodu 23 °C odchyľovať o viac než ±2 °C. |
2.8.2. |
Skúšobné vozidlo sa vytlačí na dynamometer. |
2.8.2.1. |
Hnacie kolesá vozidla sa umiestnia na dynamometer bez naštartovania motora. |
2.8.2.2. |
Tlak v pneumatikách hnacích kolies sa nastaví podľa ustanovení bodu 2.4.5 tejto prílohy. |
2.8.2.3. |
Kapota motorového priestoru musí byť zavretá. |
2.8.2.4. |
Spojovacia trubica pre výfukové plyny sa pripojí k výfukovej trubici, resp. výfukovým trubiciam bezprostredne pred naštartovaním motora. |
2.8.2.5. |
Skúšané vozidlo sa umiestni na vozidlový dynamometer podľa bodov 7.3.3 až 7.3.3.1.4 prílohy B4. |
2.8.3. |
Štartovanie hnacej sústavy a jazda |
2.8.3.1. |
Postup štartovania hnacej sústavy sa vykoná pomocou zariadení určených na tento účel podľa pokynov výrobcu. |
2.8.3.2. |
Jazda na vozidle sa vykonáva podľa opisu uvedeného v bodoch 2.6.4 až 2.6.8 tejto prílohy počas uplatniteľného cyklu WLTC, ako je opísaný v prílohe B1. |
2.8.4. |
Údaje RCB sa merajú počas každej fázy cyklu WLTC, ako je vymedzené v doplnku 2 k tejto prílohe. |
2.8.5. |
Skutočná rýchlosť vozidla sa meria s frekvenciou merania10 Hz a ukazovatele jazdnej krivky opísané v bode 7 prílohy B7 sa vypočítajú a zaznamenajú. |
2.8.6. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Skutočná rýchlosť vozidla meraná s frekvenciou merania 10 Hz spolu so skutočným časom sa uplatnia pri korekciách výsledkov CO2 na základe cieľovej rýchlosti a vzdialenosti, ako je uvedené v prílohe B6b. Postup korekcie sa na žiadosť výrobcu môže vynechať, ak je hodnota RMSSE nižšia než 0,8 km/h. |
2.9. |
Odber vzoriek plynov
Vzorky plynov sa zachytávajú v odberových vakoch a zlúčeniny sa analyzujú na konci skúšky alebo skúšobnej fázy, prípadne sa zlúčeniny môžu analyzovať priebežne a integrovať za celý cyklus. |
2.9.1. |
Pred každou skúškou sa vykonajú tieto kroky: |
2.9.1.1. |
Vyčistené a vyprázdnené odberové vaky sa pripoja k systémom odberu vzoriek zriedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu. |
2.9.1.2. |
Meracie prístroje sa uvedú do činnosti podľa pokynov výrobcov prístrojov. |
2.9.1.3. |
Výmenník tepla CVS (ak je inštalovaný) sa predhreje alebo predchladí v rámci svojich tolerancií prevádzkovej skúšobnej teploty, ako je uvedené v bode 3.3.5.1 prílohy B5. |
2.9.1.4. |
Komponenty, ako sú odberové vedenia, filtre, chladiče a čerpadlá, sa zahrejú alebo prípadne ochladia, až kým sa nedosiahnu stabilizované prevádzkové teploty. |
2.9.1.5. |
Prietoky CVS sa nastavia podľa bodu 3.3.4 prílohy B5 a prietoky vzorky sa nastavia na primerané úrovne. |
2.9.1.6. |
Každé integrujúce elektronické zariadenie sa musí vynulovať a môže sa znovu vynulovať pred začiatkom ktorejkoľvek fázy cyklu. |
2.9.1.7. |
Pre všetky analyzátory plynu, ktoré analyzujú nepretržite, sa zvolia vhodné meracie rozsahy. Tie sa môžu počas skúšky prepnúť len vtedy, keď sa prepnutie uskutoční prostredníctvom zmeny kalibrácie, na ktorú sa použije číselné rozlíšenie prístroja. Koeficienty zosilnenia analógových prevádzkových zosilňovačov analyzátora sa počas skúšky nesmú prepínať. |
2.9.1.8. |
Všetky analyzátory plynu, ktoré analyzujú nepretržite, sa musia vynulovať a kalibrovať pomocou plynov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v bode 6 prílohy B5. |
2.10. |
Odber vzoriek na stanovenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc |
2.10.1. |
Pred každou skúškou sa vykonajú kroky opísané v bodoch 2.10.1.1 až 2.10.1.2.2 tejto prílohy. |
2.10.1.1. |
Výber filtra
Pre úplný uplatniteľný cyklus WLTC sa použije jeden filter na odber vzoriek tuhých častíc bez záložného filtra. Aby sa zohľadnili regionálne odchýlky cyklov, v prvých troch fázach sa môže použiť jeden filter a v štvrtej fáze sa môže použiť iný filter. |
2.10.1.2. |
Príprava filtra |
2.10.1.2.1. |
Najmenej jednu hodinu pred začiatkom skúšky sa filter uloží do Petriho misky, ktorá je chránená pred kontamináciou prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a umiestni sa do vážiacej komory (alebo miestnosti) na stabilizáciu.
Po ukončení času stabilizácie sa filter odváži a jeho hmotnosť sa zaznamená. Filter sa následne uloží do uzavretej Petriho misky alebo do utesneného držiaka filtrov, kým nie je potrebný na skúšanie. Filter sa musí použiť do ôsmich hodín od vybratia z vážiacej komory (alebo miestnosti). Filter sa vráti do stabilizačnej miestnosti do jednej hodiny po skúške a kondicionuje sa najmenej jednu hodinu pred vážením. |
2.10.1.2.2. |
Filter na odber vzoriek tuhých častíc sa opatrne umiestni do držiaka filtra. S filtrom sa manipuluje len pomocou pinziet alebo klieští. Neopatrné alebo hrubé zaobchádzanie s filtrom vedie k chybám pri stanovovaní hmotnosti. Držiak filtra sa umiestni v odberovom vedení, cez ktoré neprechádza žiadny tok. |
2.10.1.2.3. |
Odporúča sa, aby sa mikrováhy skontrolovali na začiatku každého váženia do 24 hodín od váženia vzorky tak, že sa odváži jedno referenčné závažie s hmotnosťou približne 100 mg. Toto závažie sa odváži trikrát a zaznamená sa výsledný aritmetický priemer. Ak sa výsledný aritmetický priemer vážení rovná výsledku z predchádzajúceho váženia s toleranciou ±5 μg, váženie a váhy sa považujú za platné. |
2.11. |
Odber vzoriek na stanovenie počtu emitovaných častíc |
2.11.1. |
Pred každou skúškou sa vykonajú kroky opísané v bodoch 2.11.1.1 až 2.11.1.2 tejto prílohy. |
2.11.1.1. |
Zrieďovací systém pre častice a meracie zariadenie sa uvedú do chodu a pripravia na odber vzoriek. |
2.11.1.2. |
Podľa postupov uvedených v bodoch 2.11.1.2.1 až 2.11.1.2.4 tejto prílohy sa potvrdí správna funkcia počítadla PNC a prvkov odstraňovača VPR systému odberu vzoriek častíc. |
2.11.1.2.1. |
Kontrola tesnosti sa vykoná pomocou filtra s primeranou účinnosťou, pripojeného k vstupu celého systému merania počtu častíc (VPR a PNC), pričom nameraná koncentrácia musí byť nižšia než 0,5 častice na cm3. |
2.11.1.2.2. |
Každý deň musí kontrola nuly na počítadle PNC pomocou filtra s primeranou účinnosťou na vstupe počítadla vykazovať koncentráciu ≤ 0,2 častice na cm3. Po odstránení filtra musí počítadlo PNC vykazovať zvýšenie nameranej koncentrácie a po opätovnom nasadení filtra sa koncentrácia musí vrátiť na úroveň ≤ 0,2 častice na cm3. Počítadlo PNC nesmie zaznamenať žiadnu chybu. |
2.11.1.2.3. |
Musí sa potvrdiť, že merací systém ukazuje, že odparovacia trubica, ak je v systéme, dosiahla svoju správnu prevádzkovú teplotu. |
2.11.1.2.4. |
Musí sa potvrdiť, že merací systém ukazuje, že riedič PND1 dosiahol svoju správnu prevádzkovú teplotu. |
2.12. |
Odber vzoriek počas skúšky |
2.12.1. |
Spustí sa systém riedenia, čerpadlá na odber vzoriek a systém zberu údajov. |
2.12.2. |
Spustia sa systémy odberu vzoriek na stanovenie hmotnosti emitovaných tuhých častíc (PM) a počtu emitovaných častíc (PN). |
2.12.3. |
Počet častíc sa meria nepretržite. Aritmetický priemer koncentrácie sa stanoví integrovaním signálov analyzátora počas každej fázy. |
2.12.4. |
Odber vzoriek sa začína pred spustením postupu štartovania hnacej sústavy alebo pri jeho spustení a končí sa uzavretím cyklu. |
2.12.5. |
Prepínanie odberu vzoriek |
2.12.5.1. |
Plynné emisie
Na konci každej fázy prebiehajúceho uplatniteľného cyklu WLTC sa v prípade potreby prepne odber vzoriek zriedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu z jedného páru odberových vakov do nasledujúcich párov odberových vakov. |
2.12.5.2. |
Tuhé častice
Uplatňujú sa požiadavky uvedené v bode 2.10.1.1 tejto prílohy. |
2.12.6. |
Za každú fázu sa zaznamená vzdialenosť najazdená na dynamometri. |
2.13. |
Ukončenie skúšky |
2.13.1. |
Po ukončení poslednej časti skúšky sa motor ihneď vypne. |
2.13.2. |
Vypne sa systém odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS) alebo iné nasávacie zariadenie alebo sa odpojí trubica na výfukové plyny od výfukovej trubice, resp. výfukových trubíc vozidla. |
2.13.3. |
Vozidlo sa môže z dynamometra odstrániť. |
2.14. |
Postupy po skúške |
2.14.1. |
Kontrola analyzátora plynov
Skontrolujú sa hodnoty nulového a kalibračného plynu analyzátorov použitých na nepretržité meranie zriedených plynov. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške menší než 2 % hodnoty kalibračného plynu. |
2.14.2. |
Analýza vakov |
2.14.2.1. |
Výfukové plyny a riediaci vzduch obsiahnuté vo vakoch sa čo najskôr analyzujú. Výfukové plyny sa musia v každom prípade analyzovať najneskôr do 30 minút po skončení danej fázy cyklu.
Do úvahy sa berie čas reaktivity plynu zlúčenín vo vaku. |
2.14.2.2. |
Čo najskôr pred analýzou sa rozsah analyzátora, ktorý sa použije pre každú zlúčeninu, nastaví na nulu pomocou vhodného nulového plynu. |
2.14.2.3. |
Nastavia sa kalibračné krivky analyzátorov pomocou kalibračných plynov s menovitou koncentráciou od 70 % do 100 % rozsahu stupnice. |
2.14.2.4. |
Potom sa opätovne skontroluje nulové nastavenie analyzátorov: ak sa hodnoty líšia o viac než 2 % rozsahu stupnice od hodnoty stanovenej v bode 2.14.2.2 tejto prílohy, postup sa pre príslušný analyzátor zopakuje. |
2.14.2.5. |
Vzorky sa následne analyzujú. |
2.14.2.6. |
Po analýze sa opäť skontrolujú nulové a kalibračné body s použitím tých istých plynov. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel menší než 2 % hodnoty kalibračného plynu. |
2.14.2.7. |
Prietoky a tlaky rôznych plynov v analyzátoroch musia byť rovnaké ako tie, ktoré sa použili počas kalibrácie analyzátorov. |
2.14.2.8. |
Obsah každej z nameraných zlúčenín sa zaznamená po stabilizácii meracieho zariadenia. |
2.14.2.9. |
Hmotnosť a počet všetkých emisií sa v prípade potreby vypočíta podľa prílohy B7. |
2.14.2.10. |
Kalibrácie a kontroly sa vykonávajú buď:
V prípade b) sa kalibrácie a kontroly vykonávajú na všetkých analyzátoroch pre všetky rozsahy použité v priebehu skúšky. V oboch prípadoch, teda a) aj b), sa pre zodpovedajúce vaky s okolitým vzduchom a výfukovými plynmi použije rovnaký rozsah analyzátora. |
2.14.3. |
Váženie filtrov na odber vzoriek tuhých častíc |
2.14.3.1. |
Filter na odber vzoriek tuhých častíc sa vráti do vážiacej komory (alebo miestnosti) najneskôr jednu hodinu po dokončení skúšky. Minimálne 1 hodinu sa kondicionuje v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a potom sa odváži. Celková hmotnosť filtra sa zaznamená. |
2.14.3.2. |
Odvážia sa najmenej dva nepoužité referenčné filtre, a to pokiaľ možno súčasne s filtrom na odber vzoriek, avšak najneskôr do 8 hodín po jeho vážení. Referenčné filtre musia mať rovnakú veľkosť a byť z rovnakého materiálu ako filter na odber vzoriek. |
2.14.3.3. |
Ak sa špecifická hmotnosť ktoréhokoľvek referenčného filtra medzi váženiami filtra na odber vzoriek zmení o viac než ±5 μg, filter na odber vzoriek a referenčné filtre sa vo vážiacej komore (alebo miestnosti) rekondicionujú a potom sa znova odvážia. |
2.14.3.4. |
Hmotnosti referenčných filtrov sa porovnávajú so špecifickými hmotnosťami a s kĺzavým aritmetickým priemerom špecifických hmotností príslušného referenčného filtra. Kĺzavý aritmetický priemer sa vypočíta zo špecifických hmotností nameraných v období od umiestnenia referenčných filtrov do vážiacej komory (alebo miestnosti). Čas, za ktorý sa priemer vypočíta, musí byť najmenej 1 deň, avšak nie viac než 15 dní. |
2.14.3.5. |
Viacnásobné rekondicionovanie a opakovanie vážení filtra na odber vzoriek a referenčných filtrov je povolené do uplynutia 80 hodín od merania plynov v skúške emisií. Ak pred uplynutím 80 hodín alebo presne po 80 hodinách viac ako polovica referenčných filtrov vyhovuje kritériu ±5 μg, potom sa môže váženie filtra na odber vzoriek považovať za platné. Ak sa použijú dva referenčné filtre a presne po 80 hodinách jeden z filtrov nevyhovuje kritériu ±5 μg, váženie filtra na odber vzoriek sa môže považovať za platné pod podmienkou, že súčet absolútnych rozdielov medzi špecifickým a kĺzavým priemerom z týchto dvoch referenčných filtrov je najviac 10 μg. |
2.14.3.6. |
Ak kritériu ±5 μg vyhovuje menej ako polovica referenčných filtrov, filter na odber vzoriek sa vyradí a skúška emisií sa zopakuje. Všetky referenčné filtre sa musia nahradiť a vymeniť do 48 hodín. Vo všetkých ostatných prípadoch sa musia referenčné filtre vymieňať aspoň raz za 30 dní a takým spôsobom, aby sa žiadny filter na odber vzoriek nevážil bez porovnania s referenčným filtrom, ktorý sa nachádzal vo vážiacej komore (alebo miestnosti) minimálne 1 deň. |
2.14.3.7. |
Ak nie sú splnené podmienky stability vážiacej komory (alebo miestnosti) uvedené v bode 4.2.2.1 prílohy B5, ale váženia referenčných filtrov vyhovujú príslušným kritériám, výrobca vozidla môže akceptovať hmotnosti filtrov na odber vzoriek alebo označiť skúšky za neplatné s tým, že upraví regulačný systém prostredia vážiacej komory (alebo miestnosti) a skúška sa zopakuje. |
(1) Udávaná hodnota je hodnota, na ktorú sa v náležitých prípadoch uplatňujú potrebné korekcie.
(2) Zaokrúhlenie na dve desatinné miesta podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu.
(3) Zaokrúhlenie na jedno desatinné miesto podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu.
(4) Každý výsledok skúšky musí spĺňať regulačný limit.
(5) Hodnoty dCO21, dCO22 a dCO23 sa stanovia podľa bodu 1.2.3.8 tejto prílohy.
(6) Pokiaľ ide o skúšku typu 1 v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV, hodnota „0,9“ sa nahrádza hodnotou „1,0“, iba ak skúška v režime vybíjania batérie pozostáva z dvoch alebo viacerých uplatniteľných cyklov WLTC.
(7) Každý výsledok skúšky musí spĺňať regulačný limit.
(1) Hodnoty dCO21, dCO22 a dCO23 sa stanovia podľa bodu 1.2.3.8 tejto prílohy.
(8) tolerancia sa nesmie ukázať vodičovi
Príloha B6 – Doplnok 1
Postup skúšky emisií pre všetky vozidlá vybavené periodicky regeneratívnym systémom
1. Všeobecne
1.1. |
V tomto doplnku sa vymedzujú osobitné ustanovenia týkajúce sa skúšania vozidla vybaveného periodicky regeneratívnym systémom, ako je vymedzený v bode 3.8.1 tohto predpisu. |
1.2. |
V priebehu cyklov, počas ktorých dochádza k regenerácii, sa nemusia uplatňovať emisné normy. Ak periodická regenerácia nastane aspoň raz počas skúšky typu 1 a ak už nastala aspoň raz v priebehu prípravy vozidla alebo ak vzdialenosť medzi dvomi za sebou nasledujúcimi periodickými regeneráciami je viac než 4 000 km opakovaných jazdných skúšok typu 1, nevyžaduje sa špeciálny postup skúšky. V takom prípade sa tento doplnok neuplatňuje a použije sa faktor Ki rovný 1,0. |
1.3. |
Ustanovenia tohto doplnku sa nevzťahujú na počty emitovaných častíc. |
1.4. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa postup skúšky špecifický pre periodicky regeneratívne systémy neuplatňuje na regeneratívne zariadenie, ak výrobca poskytne údaje preukazujúce, že počas cyklov, v ktorých dochádza k regenerácii, zostávajú emisie pod hranicou emisných limitov uvedených v bode 6.3.10 tohto predpisu pre príslušnú kategóriu vozidla. V tom prípade sa pre CO2 a spotrebu paliva použije pevne stanovená hodnota faktora Ki 1,05. |
2. Postup skúšky
Skúšobné vozidlo musí byť schopné zablokovať alebo povoliť proces regenerácie za predpokladu, že táto činnosť nemá žiadny vplyv na pôvodné kalibrácie motora. Zamedzenie regenerácie sa povoľuje len počas zaťažovania systému regenerácie a počas predkondicionovacích cyklov. Nie je však povolené počas merania emisií v priebehu regeneračnej fázy. Skúška emisií sa vykonáva s nezmenenou riadiacou jednotkou výrobcu pôvodného vybavenia (OEM). Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa pri stanovovaní faktora Ki môže použiť „technická riadiaca jednotka“, ktorá nemá žiadny vplyv na pôvodné kalibrácie motora.
2.1. |
Meranie výfukových emisií medzi dvoma cyklami WLTC s regeneráciami |
2.1.1. |
Aritmetický priemer emisií medzi dvoma regeneráciami a počas zaťažovania regeneračného zariadenia sa stanoví z aritmetického priemeru viacerých približne rovnomerne rozložených (ak ich je viac než dve) skúšok typu 1. Alternatívne môže výrobca poskytnúť údaje preukazujúce, že emisie ostávajú počas cyklov WLTC medzi regeneráciami konštantné (±15 %). V tom prípade sa môžu použiť emisie namerané počas skúšky typu 1. V akomkoľvek inom prípade sa musí meranie emisií dokončiť pre aspoň dva cykly typu 1: jeden bezprostredne po regenerácii (pred novým zaťažením) a jeden čo najbližšie pred regeneračnou fázou. Všetky merania emisií sa vykonajú podľa tejto prílohy a všetky výpočty sa vykonajú podľa bodu 3 tohto doplnku. |
2.1.2. |
Proces zaťažovania a stanovenie faktora Ki sa vykoná počas jazdného cyklu typu 1 na vozidlovom dynamometri alebo na skúšobnom zariadení motora použitím ekvivalentného skúšobného cyklu. Tieto cykly môžu bežať súvisle (t. j. bez potreby vypnutia motora medzi cyklami). Po ľubovoľnom počte dokončených cyklov sa môže vozidlo odstrániť z vozidlového dynamometra a skúška môže pokračovať neskôr.
V prípade vozidiel triedy 2 a triedy 3 sa na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu môže hodnota Ki stanoviť s fázou veľmi vysokej rýchlosti alebo bez nej. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu môže výrobca vypracovať alternatívny postup a preukázať jeho rovnocennosť vrátane teploty filtra, veľkosti zaťaženia a najazdenej vzdialenosti. Vykonať sa to môže na skúšobnom zariadení motora alebo na vozidlovom dynamometri. |
2.1.3. |
Zaznamená sa počet cyklov D medzi dvoma cyklami WLTC, keď dochádza k regeneráciám, počet cyklov n, počas ktorých sa vykonávajú merania emisií, a výsledky merania hmotnosti emisií každej zlúčeniny i v počas každého cyklu j. |
2.2. Meranie emisií počas regenerácií
2.2.1. |
Ak sa požaduje príprava vozidla na skúšku emisií počas regeneračnej fázy, môže sa uskutočniť s využitím predkondicionovacích cyklov uvedených v bode 2.6 tejto prílohy alebo rovnocenných cyklov na skúšobnom zariadení motora v závislosti od postupu zaťažovania zvoleného v bode 2.1.2 tohto doplnku. |
2.2.2. |
Podmienky týkajúce sa skúšky a vozidla pre skúšku typu 1 opísané v tomto predpise sa uplatňujú pred vykonaním prvej platnej skúšky emisií. |
2.2.3. |
Regenerácia sa nesmie uskutočniť počas prípravy vozidla. Môže sa to zabezpečiť jednou z týchto metód:
|
2.2.4. |
Skúška výfukových emisií so studeným štartom vrátane procesu regenerácie sa vykoná podľa uplatniteľného cyklu WLTC. |
2.2.5. |
Ak si proces regenerácie vyžaduje viac než jeden cyklus WLTC, každý cyklus WLTC sa musí dokončiť. Je povolené použiť jeden filter na odber vzoriek tuhých častíc pre viacero cyklov potrebných na úplnú regeneráciu.
Ak sa vyžaduje viac než jeden cyklus WLTC, každý následný cyklus WLTC musí prebehnúť ihneď, bez vypnutia motora, až kým sa nedosiahne úplná regenerácia. Ak by počet vakov na plynné emisie vyžadovaných v prípade viacerých cyklov presiahol počet vakov, ktoré sú k dispozícii, čas potrebný na prípravu novej skúšky musí byť čo najkratší. Počas tohto intervalu sa motor nesmie vypnúť. |
2.2.6. |
Hodnoty emisií počas regenerácie Mri pre každú zlúčeninu i sa vypočítajú podľa bodu 3 tohto doplnku. Počet uplatniteľných skúšobných cyklov d meraných pre úplnú regeneráciu sa zaznamená. |
3. Výpočty
3.1. |
Výpočet emisií výfukových plynov, emisií CO2 a spotreby paliva jedného regeneratívneho systému
kde pre každú posudzovanú zlúčeninu i:
Výpočet Mpi je graficky znázornený na obrázku A6.App1/1. |
Obrázok A6.App1/1
Parametre merané počas skúšky emisií a medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regenerácii (schematický príklad, emisie počas „D“ môžu vzrásť alebo klesnúť)
3.1.1. |
Výpočet regeneračného faktora Ki každej posudzovanej zlúčeniny i
Výrobca si môže vybrať, či v prípade každej zlúčeniny stanoví nezávisle aditívne kompenzačné faktory alebo multiplikačné faktory. Ki faktor: Ki Kompenzácia: Ki = Mpi - Msi výsledné hodnoty Msi ,Mpi a ,Ki ako aj výrobcova voľba typu faktora sa zaznamenajú. Výsledná hodnota Ki sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške. Výsledné hodnoty Msi, Mpi a Ki sa uvedú vo všetkých príslušných skúšobných hárkoch. Ki sa môže stanoviť po dokončení jednej série regenerácie zahŕňajúcej merania pred regeneráciou, počas regenerácie a po regenerácii, ako je znázornené na obrázku A6.App1/1. |
3.2. |
Výpočet emisií výfukových plynov, emisií CO2 a spotreby paliva viacnásobne periodicky regeneratívnych systémov
Nasledujúci výpočet sa vykonáva za jeden prevádzkový cyklus typu 1 pre kritériové emisie a emisie CO2. Hodnoty emisií CO2 použité na výpočet pochádzajú z výsledku kroku č. 3 opísaného v tabuľke A7/1 prílohy B7 a v tabuľke A8/5 prílohy B8.
kde:
Výpočet Mpi je graficky znázornený na obrázku A6.App1/2. |
Obrázok A6.App1/2
Parametre merané počas skúšky emisií a medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regenerácii (schematický príklad)
Výpočet faktora Ki pre viacnásobne periodicky regeneratívne systémy je možný len po určitom počte regenerácií každého systému.
Po vykonaní celého postupu (A až B, pozri obrázok A6.App1/2) sa musí znovu dosiahnuť pôvodný počiatočný stav A.
3.3. |
Faktory Ki a kompenzácie Ki sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta. V prípade kompenzácií Ki sa pri zaokrúhľovaní vychádza z fyzikálnej jednotky štandardnej hodnoty emisií. |
Príloha B6 – Doplnok 2
Postup skúšky monitorovania dobíjateľného zásobníka elektrickej energie
1. Všeobecne
Ak sa skúšajú vozidlá NOVC-HEV, OVC-HEV, NOVC-FCHV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch), uplatňujú sa doplnky 2 a 3 k prílohe B8.
V tomto doplnku sa vymedzujú osobitné ustanovenia týkajúce sa korekcie výsledkov skúšky pre emisie CO2 ako funkcie energetickej bilancie ΔEREESS pre všetky REESS.
Korigované hodnoty emisií CO2 musia zodpovedať nulovej energetickej bilancii (ΔEREESS = 0) a vypočítajú sa pomocou korekčného koeficientu vymedzeného ďalej.
2. Meracie zariadenie a prístrojové vybavenie
2.1. Meranie prúdu
Vybíjanie REESS sa definuje ako negatívny prúd.
2.1.1. |
Prúd, resp. prúdy REESS sa merajú počas skúšok pomocou meniča prúdu upínacieho alebo zavretého typu. Systém na meranie prúdu musí spĺňať požiadavky stanovené v tabuľke A8/1. Menič, resp. meniče prúdu musia byť schopné zvládnuť špičkové prúdy pri naštartovaní motora a teplotné podmienky v bode merania.
Aby sa zabezpečilo presné meranie, pred skúškou sa vykoná nastavenie nuly a odmagnetizovanie podľa pokynov výrobcu prístroja. |
2.1.2. |
Meniče prúdu sa namontujú na akýkoľvek REESS na jeden z káblov pripojených priamo k REESS a musia zachytávať celkový prúd REESS.
V prípade tienených vodičov sa musia so súhlasom zodpovedného orgánu použiť vhodné metódy. Aby bolo možné jednoducho merať prúd REESS pomocou vonkajšieho meracieho zariadenia, výrobca by mal prednostne do vozidla zabudovať vhodné, bezpečné a prístupné prípojné body. Ak sa to nedá uskutočniť, výrobca musí poskytnúť zodpovednému orgánu pomoc pri pripájaní meniča prúdu ku káblom REESS spôsobom opísaným vyššie. |
2.1.3. |
Meraný prúd sa v priebehu času integruje s minimálnou frekvenciou 20 Hz a výsledkom je nameraná hodnota Q vyjadrená v ampérhodinách (Ah). Integrácia sa môže vykonať v rámci systému na meranie prúdu. |
2.2. Údaje z palubnej jednotky vozidla
2.2.1. |
Alternatívne sa prúd REESS stanoví pomocou údajov palubných systémov vozidla. Aby sa mohla táto metóda merania použiť, musia byť zo skúšobného vozidla dostupné tieto informácie:
|
2.2.2. |
Presnosť údajov z palubnej jednotky vozidla o nabíjaní a vybíjaní REESS preukazuje výrobca zodpovednému orgánu.
Výrobca môže vytvoriť rad vozidiel z hľadiska monitorovania REESS, aby preukázal správnosť údajov z palubnej jednotky vozidla o nabíjaní a vybíjaní REESS. Presnosť údajov sa musí preukázať na reprezentatívnom vozidle. Pre rad platia tieto kritériá:
|
2.2.3. |
Všetky REESS, ktoré neovplyvňujú emisie CO2, sa z monitorovania vylúčia. |
3. Postup korekcie na základe zmeny energie REESS
3.1. |
Meranie prúdu REESS sa začne v rovnakom čase ako skúška a skončí sa ihneď po tom, ako vozidlo absolvuje úplný jazdný cyklus. |
3.2. |
Energetická bilancia Q nameraná v rámci elektrického systému napájania sa používa ako miera rozdielu v obsahu energie REESS na konci cyklu v porovnaní so začiatkom cyklu. Energetická bilancia sa stanovuje za celkový vykonaný cyklus WLTC. |
3.3. |
Počas vykonaných fáz cyklu sa zaznamenávajú jednotlivé hodnoty Qphase. |
3.4. |
Korekcia emisií CO2 za celý cyklus |
3.4.1. |
(vyhradené) |
3.4.2. |
Korekcia sa uplatňuje, ak je hodnota ΔEREESS záporná (čo zodpovedá vybíjaniu REESS).
Na žiadosť výrobcu sa korekcia môže vynechať a môžu sa použiť nekorigované hodnoty, ak:
Tabuľka A6.App2/1 Obsah energie paliva (v náležitých prípadoch)
ρ = hustota skúšobného paliva pri 15 °C (kg/l) |
4. Použitie korekčnej funkcie
4.1. |
Na účely použitia korekčnej funkcie sa musí zmena elektrickej energie ΔEREESS,j všetkých REESS za časový úsek j vypočítať z hodnoty nameraného prúdu a menovitého napätia:
kde:
a:
kde:
|
4.2. |
Na účely korekcie emisií CO2 (g/km) sa použijú Willansove koeficienty špecifické pre proces spaľovania z tabuľky A6.App2/3. |
4.3. |
Korekcia sa vykoná a uplatní na celý cyklus a osobitne na každú z jeho fáz a zaznamená sa. |
4.4. |
Pri tomto osobitnom výpočte sa použije pevne stanovená účinnosť alternátora elektrického systému napájania:
ηalternator = 0.67forelectricpowersupplysystemREESSalternators |
4.5. |
Výsledný rozdiel v emisiách CO2 za posudzovaný časový úsek j v dôsledku charakteristík zaťaženia alternátora pri nabíjaní REESS sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.1. |
Hodnoty CO2 každej fázy a celého cyklu sa korigujú takto:
Pre úroveň 1A MCO2,p,3 = MCO2,p,2b – ΔMCO2,j MCO2,c,3 = MCO2,c,2b – ΔMCO2,j Pre úroveň 1B MCO2,p,3 = (MCO2,p,1 – ΔMCO2,j) MCO2,c,3 = (MCO2,c,2 – ΔMCO2,j) kde: ΔMCO2,j je výsledok výpočtu podľa bodu 4.5 tohto doplnku za časový úsek j (g/km). |
4.6. |
Na korekciu emisií CO2 (g/km) sa použijú Willansove koeficienty z tabuľky A6.App2/3.
Tabuľka A6.App2/3 Willansove koeficienty (v náležitých prípadoch)
|
Príloha B6 – Doplnok 3
Výpočet pomeru plynu voči energii pre plynné palivá (LPG a NG/biometán)
1. Meranie hmotnosti plynného paliva spotrebovaného počas cyklu skúšky typu 1
Meranie hmotnosti plynu spotrebovaného počas cyklu sa vykoná systémom na váženie paliva, ktorý dokáže zmerať hmotnosť palivovej nádrže počas skúšky v súlade s týmto postupom:
a) |
presnosť ± 2 % rozdielu medzi hodnotami na začiatku a na konci skúšky alebo lepšia; |
b) |
prijmú sa preventívne opatrenia, aby sa predišlo chybám pri meraní. Takéto preventívne opatrenia zahŕňajú minimálne dôkladnú montáž zariadenia podľa odporúčaní výrobcu zariadenia a osvedčenej technickej praxe; |
c) |
iné metódy merania sú povolené, ak možno preukázať rovnocennú presnosť. |
2. Výpočet pomeru plynu voči energii
Hodnota spotreby paliva sa vypočítava z emisií uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého stanovených na základe výsledkov meraní za predpokladu, že sa počas skúšky spaľuje len plynné palivo.
Pomer plynu voči energii spotrebovanej v rámci cyklu sa stanoví podľa tejto rovnice:
kde:
Ggas |
je pomer plynu voči energii (%); |
Mgas |
je hmotnosť plynného paliva spotrebovaného počas cyklu (kg); |
FCnorm |
je spotreba paliva (l/100 km pre LPG, m3/100 km pre NG/biometán) vypočítaná podľa bodov 6.6 a 6.7 prílohy B7; |
dist |
je vzdialenosť zaznamenaná počas cyklu (km); |
ρ |
je hustota plynu: ρ = 0,654 kg/m3 pre NG/biometán; ρ = 0,538 kg/liter pre LPG; |
cf |
korekčný faktor pri týchto predpokladaných hodnotách: cf = 1 v prípade LPG alebo referenčného paliva G20; cf = 0,78 v prípade referenčného paliva G25. |
PRÍLOHA B6A
Skúška korekcie na základe teploty okolia na stanovenie emisií CO2 za reprezentatívnych regionálnych teplotných podmienok
Táto príloha sa vzťahuje len na úroveň 1A.
1. Úvod
V tejto prílohe je opísaný postup doplnkovej skúšky korekcie na základe teploty okolia (ATCT) na stanovenie emisií CO2 za reprezentatívnych regionálnych teplotných podmienok.
1.1. |
Emisie CO2 vozidiel ICE, NOVC-HEV a hodnota emisií v režime na udržanie nabitia batérie vozidiel OVC-HEV sa korigujú v súlade s požiadavkami tejto prílohy. V prípade hodnoty CO2 zo skúšky v režime vybíjania batérie sa nevyžadujú žiadne korekcie. V prípade elektrického dojazdu sa nevyžadujú žiadne korekcie. |
1.2. |
Všetky skúšky, ktorých výsledky sa použili vo výpočtoch opísaných v tejto prílohe B6a, sa v záujme štatistickej reprezentatívnosti môžu na žiadosť výrobcu zopakovať najviac trikrát a v kontexte tejto prílohy B6a sa použije aritmetický priemer výsledkov. Ak boli skúšky vykonané iba s cieľom stanoviť faktor FCF, a bez toho, aby bol dotknutý bod 3.7.3 tejto prílohy B6a, výsledky doplnkových skúšok sa nebudú brať do úvahy na žiadne iné účely. |
2. Rad vozidiel z hľadiska skúšky korekcie na základe teploty okolia (ATCT)
2.1. |
Súčasťou toho istého radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT môžu byť iba vozidlá, ktoré sú identické, pokiaľ ide o všetky tieto charakteristiky:
Vozidlá musia byť okrem toho podobné z hľadiska týchto charakteristík:
Rozdiel v izolačnom materiáli a umiestnení izolácie sa môže takisto akceptovať ako súčasť jedného radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT pod podmienkou, že sa skúšobné vozidlo preukáže ako najhorší prípad, pokiaľ ide o izoláciu motorového priestoru. Ak výrobca môže preukázať schvaľovaciemu úradu, že je zabezpečené dodržanie koncepcie najhoršieho prípadu (napr. skúšané vozidlo nemá žiadnu izoláciu) alebo ak skúška ATCT pozostáva z jedného interpolačného radu, môže sa upustiť od požiadavky na zdokumentovanie izolačných materiálov. |
2.1.1. |
Ak sú inštalované zariadenia na aktívnu akumuláciu tepla, za súčasť toho istého radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT sa považujú iba vozidlá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
|
2.1.2. |
Iba vozidlá, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v bode 3.9.4 tejto prílohy B6a, sa považujú za súčasť toho istého radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT. |
3. Postup skúšky ATCT
Vykonáva sa skúška typu 1 uvedená v prílohe B6, pričom sa neuplatňujú požiadavky stanovené v bodoch 3.1 až 3.9 tejto prílohy B6a. To si vyžaduje aj nový výpočet a uplatnenie bodov preradenia prevodových stupňov podľa prílohy B2 pri zohľadnení rôznych hodnôt jazdného zaťaženia, ako je špecifikované v bode 3.4 tejto prílohy B6a.
3.1. Podmienky okolia pri skúške ATCT
3.1.1. |
Teplota Treg, pri ktorej by malo byť vozidlo odstavené a mala by sa s ním vykonať skúška ATCT, musí byť 14 °C. |
3.1.2. |
Minimálny čas odstavenia tsoak_ATCT pre skúšku ATCT je 9 hodín. |
3.2. Skúšobná komora a miesto odstavenia
3.2.1. Skúšobná komora
3.2.1.1. |
Nastavovací bod teploty skúšobnej komory je rovný hodnote Treg. Skutočná teplota musí dosahovať hodnotu s odchýlkou v rozsahu ±3 °C na začiatku skúšky a ±5 °C počas skúšky. |
3.2.1.2. |
Merná vlhkosť H vzduchu v skúšobnej komore alebo vzduchu nasávaného do motora musí byť taká, že:
3,0 ≤ H ≤ 8,1 (g H2O/kg suchého vzduchu) |
3.2.1.3. |
Teplota a vlhkosť vzduchu sa merajú pri výstupe chladiaceho ventilátora s frekvenciou 0,1 Hz. |
3.2.2. Miesto odstavenia
3.2.2.1. |
Nastavovací bod teploty v mieste odstavenia je rovný Treg a skutočná teplota musí dosahovať túto hodnotu s odchýlkou v rozpätí ±3 °C na základe kĺzavého aritmetického priemeru z 5-minútovej jazdy, pričom nesmie dochádzať k systematickej odchýlke od nastavovacieho bodu. Teplota sa meria nepretržite s minimálnou frekvenciou 0,033 Hz. |
3.2.2.2. |
Umiestnenie snímača teploty v mieste odstavenia musí byť reprezentatívne z hľadiska merania teploty okolia vozidla a kontroluje ho technická služba.
Snímač teploty musí byť umiestnený najmenej 10 cm od steny miesta odstavenia a krytý pred priamym prúdením vzduchu. Podmienky prúdenia vzduchu v miestnosti na odstavenie v blízkosti vozidla musia predstavovať prirodzené konvekčné prúdenie typické pre dané rozmery miestnosti (bez núteného prúdenia). |
3.3. Skúšobné vozidlo
3.3.1. |
Vozidlo, ktoré sa má skúšať, musí byť reprezentatívne pre rad, pre ktorý sa stanovujú údaje ATCT (ako je opísané v bode 2.1 tejto prílohy B6a). |
3.3.2. |
Z radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT sa vyberie interpolačný rad vozidiel s najnižším zdvihovým objemom motora (pozri bod 2 tejto prílohy B6a) a skúšobné vozidlo musí byť v konfigurácii „vozidla H“ tohto radu vozidiel. |
3.3.3. |
Prípadne sa z radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT vyberie vozidlo s najnižšou entalpiou zariadenia na aktívnu akumuláciu tepla a najpomalším uvoľňovaním tepla pre zariadenie na aktívnu akumuláciu tepla. |
3.3.4. |
Skúšobné vozidlo musí spĺňať požiadavky podrobne uvedené v bode 2.3 prílohy B6 a v bode 2.1 tejto prílohy B6a. |
3.4. Nastavenia
3.4.1. |
Jazdné zaťaženie a nastavenia dynamometra musia zodpovedať požiadavkám uvedeným v prílohe B4 vrátane požiadavky na izbovú teplotu 23 °C.
Aby sa zohľadnil rozdiel medzi hustotou vzduchu pri teplote 14 °C a hustotou vzduchu pri teplote 20 °C, vozidlový dynamometer sa nastaví podľa údajov uvedených v bodoch 7 a 8 prílohy B4 s výnimkou skutočnosti, že ako cieľový koeficient Ct sa použije hodnota f2_TReg z nasledujúcej rovnice. f2_TReg = f2 * (Tref + 273)/(Treg + 273) kde:
Ak je pri skúške k dispozícii platné nastavenie vozidlového dynamometra na 23 °C, koeficient vozidlového dynamometra druhého rádu Cd sa upraví podľa tejto rovnice: Cd_Treg = Cd + (f2_TReg – f2) |
3.4.2. |
Skúška ATCT a jej nastavenie jazdného zaťaženia sa vykoná na dynamometri s pohonom dvoch kolies v prípade, že zodpovedajúca skúška typu 1 bola vykonaná na dynamometri s pohonom dvoch kolies, a vykoná sa na dynamometri s pohonom štyroch kolies v prípade, že zodpovedajúca skúška typu 1 bola vykonaná na dynamometri s pohonom štyroch kolies. |
3.5. Predkondicionovanie
Na žiadosť výrobcu sa môže predkondicionovanie vykonať pri teplote Treg.
Teplota motora sa nesmie od nastavovacieho bodu 23 °C alebo Treg odchyľovať o viac než ±2 °C podľa toho, ktorá teplota bola zvolená na predkondicionovanie.
3.5.1. |
Vozidlá s výlučne spaľovacím motorom sa predkondicionujú, ako je opísané v bode 2.6 prílohy B6. |
3.5.2. |
Vozidlá NOVC-HEV sa predkondicionujú, ako je opísané v bode 3.3.1.1 prílohy B8. |
3.5.3. |
Vozidlá OVC-HEV sa predkondicionujú, ako je opísané v bode 2.1.1 alebo 2.1.2 doplnku 4 k prílohe B8. |
3.6. Postup odstavenia
3.6.1. |
Po predkondicionovaní a pred skúškou sa vozidlá ponechajú na mieste odstavenia s podmienkami okolia, ktoré sú opísané v bode 3.2.2 tejto prílohy B6a. |
3.6.2. |
Od konca predkondicionovania do odstavenia pri teplote Treg nesmie byť vozidlo vystavené inej teplote ako Treg dlhšie než 10 minút. |
3.6.3. |
Vozidlo sa potom ponechá na mieste odstavenia tak, že čas od konca predkondicionovacej skúšky do začiatku skúšky ATCT sa rovná hodnote tsoak_ATCT s toleranciou ďalších 15 minút. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa čas tsoak_ATCT môže predĺžiť až na 120 minút. V tom prípade sa predĺžený čas využije na ochladenie opísané v bode 3.9 tejto prílohy B6a. |
3.6.4. |
Odstavenie sa vykonáva bez použitia chladiaceho ventilátora a všetky časti karosérie sú v pozícii ako pri bežnom parkovaní. Čas od konca predkondicionovania do začiatku skúšky ATCT sa zaznamená. |
3.6.5. |
Presun z miesta odstavenia do skúšobnej komory sa musí vykonať čo najrýchlejšie. Vozidlo nesmie byť vystavené teplote odlišnej od Treg dlhšie než 10 minút. |
3.7. Skúška ATCT
3.7.1. |
Skúšobným cyklom je uplatniteľný cyklus WLTC opísaný v prílohe B1 pre danú triedu vozidla. |
3.7.2. |
Musia sa dodržiavať postupy vykonávania skúšky emisií uvedené v prílohe B6 pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a v prílohe B8 pre vozidlá NOVC-HEV a postupy vykonávania skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel OVC-HEV, s výnimkou toho, že ako podmienky prostredia v skúšobnej komore sa uplatňujú podmienky opísané v bode 3.2.1 tejto prílohy B6a. |
3.7.3. |
Predovšetkým výfukové emisie vymedzené v kroku č. 2 v tabuľke A7/1 pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a v kroku č. 2 v tabuľke A8/5 pre vozidlá HEV pri skúške ATCT nesmú prekročiť emisné limity uplatniteľné na skúšané vozidlo, ktoré sú vymedzené v bode 6.3.10 tohto predpisu. |
3.8. Výpočet a dokumentácia
3.8.1. |
Korekčný faktor radu (FCF) sa vypočíta takto:
FCF = MCO2,Treg / MCO2,23° kde:
Hodnoty MCO2,23° a MCO2,Treg sa musia merať na tom istom skúšobnom vozidle. Faktor FCF sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške. Faktor FCF sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. |
3.8.2. |
Hodnoty CO2 pre každé vozidlo s výlučne spaľovacím motorom v rade vozidiel z hľadiska skúšky ATCT (podľa vymedzenia v bode 2.3 tejto prílohy B6a) sa vypočítajú podľa týchto rovníc:
MCO2,c,5 = MCO2,c,4 × FCF MCO2,p,5 = MCO2,p,4 × FCF kde:
|
3.8.3. |
Hodnoty CO2 pre každé vozidlo OVC-HEV a NOVC-HEV v rade vozidiel z hľadiska skúšky ATCT (podľa vymedzenia v bode 2.3 tejto prílohy B6a) sa vypočítajú podľa týchto rovníc:
MCO2,CS,c,5 = MCO2,CS,c,4 × FCF MCO2,CS,p,5 = MCO2,CS,p,4 × FCF kde:
|
3.8.4. |
Ak je hodnota FCF menšia než jedna, považuje sa za rovnú jednej pri uplatnení prístupu založeného na najhoršom možnom prípade v súlade s bodom 4.1 tejto prílohy B6a. |
3.9. Postupy zabezpečenia chladenia
3.9.1. |
Pre skúšobné vozidlo, ktoré slúži ako referenčné vozidlo radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT, a pre všetky vozidlá H z interpolačných radov v rade vozidiel z hľadiska skúšky ATCT sa konečná teplota chladiaceho média motora meria po absolvovaní príslušnej skúšky typu 1 pri teplote 23 °C a po následnom odstavení pri teplote 23 °C na čas tsoak_ATCT s toleranciou ďalších 15 minút. Čas trvania sa meria od konca príslušnej skúšky typu 1. |
3.9.1.1. |
V prípade, že bol v rámci príslušnej skúšky ATCT predĺžený časový úsek tsoak_ATCT, rovnaký časový úsek sa musí použiť na odstavenie s toleranciou ďalších 15 minút. |
3.9.2. |
Postup chladenia sa musí začať čo najskôr po skončení skúšky typu 1 s časovým odstupom maximálne 20 minút. Meraný čas odstavenia je čas medzi meraním konečnej teploty a koncom skúšky typu 1 pri teplote 23 °C a uvedie sa vo všetkých príslušných skúšobných hárkoch. |
3.9.3. |
Priemerná teplota na mieste odstavenia za posledné 3 hodiny sa musí odčítať od nameranej teploty chladiaceho média motora na konci času odstavenia, ako je uvedené v bode 3.9.1. Tento rozdiel sa označuje ako ΔT_ATCT a zaokrúhľuje sa na najbližšie celé číslo. |
3.9.4. |
Ak je hodnota ΔT_ATCT vyššia alebo rovná –2 °C v porovnaní s hodnotou ΔT_ATCT skúšobného vozidla, tento interpolačný rad sa považuje za súčasť toho istého radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT. |
3.9.5. |
Pri všetkých vozidlách radu vozidiel z hľadiska skúšky ATCT sa chladiace médium meria na tom istom mieste v chladiacom systéme. Toto miesto musí byť čo najbližšie k motoru, aby teplota chladiaceho média bola čo najreprezentatívnejšia z hľadiska teploty motora. |
3.9.6. |
Teplota na miestach odstavenia sa meria podľa bodu 3.2.2.2 tejto prílohy B6a. |
4. Alternatívy postupu merania
4.1. Prístup založený na najhoršom prípade chladenia vozidla alebo z hľadiska izolácie vozidla
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa môže na chladenie použiť postup skúšky typu 1 namiesto postupu podľa ustanovení bodu 3.6 tejto prílohy B6a. Na tento účel:
a) |
sa ustanovenia bodu 2.7.2 prílohy B6 uplatnia s doplňujúcou požiadavkou na minimálny čas odstavenia 9 hodín; |
b) |
teplota motora pred začiatkom skúšky ATCT musí dosahovať hodnotu s odchýlkou v rozpätí ±2 °C od nastavovacieho bodu Treg. Táto teplota sa uvedie vo všetkých príslušných skúšobných hárkoch. V tomto prípade sa môžu postupy zabezpečenia chladenia opísané v bode 3.9 tejto prílohy B6a a kritériá na izoláciu motorového priestoru preskočiť pre všetky vozidlá daného radu. |
Táto alternatíva nie je povolená, ak je vozidlo vybavené zariadením na aktívnu akumuláciu tepla.
Uplatnenie tohto prístupu sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške.
Od požiadavky na zdokumentovanie izolačných materiálov sa môže upustiť.
4.2. Rad vozidiel z hľadiska skúšky ATCT pozostávajúci z jedného interpolačného radu
Ak rad vozidiel z hľadiska skúšky ATCT pozostáva iba z jedného interpolačného radu, postupy zabezpečenia chladenia opísané v bode 3.9 tejto prílohy B6a sa môžu preskočiť. Táto skutočnosť sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške.
4.3. Alternatívne meranie teploty motora
Ak meranie teploty chladiaceho média nie je možné, na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa na účely postupov zabezpečenia chladenia opísané v bode 3.9 tejto prílohy B6a môže namiesto teploty chladiaceho média použiť teplota motorového oleja. V takomto prípade sa teplota motorového oleja použije pre všetky vozidlá v rámci daného radu.
Použitie tohto postupu sa uvedie vo všetkých príslušných protokoloch o skúške.
PRÍLOHA B6B
Korekcia výsledkov CO2 na základe cieľovej rýchlosti a vzdialenosti
Táto príloha sa vzťahuje len na úroveň 1A.
1. Všeobecne
V tejto prílohe B6b sa vymedzujú osobitné ustanovenia týkajúce sa korekcie výsledkov skúšky emisií CO2 vzhľadom na tolerancie na základe cieľovej rýchlosti a vzdialenosti.
Táto príloha B6b sa vzťahuje len na vozidlá s výlučne spaľovacím motorom.
2. Meranie rýchlosti vozidla
2.1. |
Skutočná/nameraná rýchlosť vozidla (vmi; km/h) vyplývajúca z rýchlosti valca vozidlového dynamometra sa meria s frekvenciou 10 Hz spolu so skutočným časom, ktorý zodpovedá skutočnej rýchlosti. |
2.2. |
Cieľová rýchlosť (vi; km/h) medzi časovými bodmi v tabuľkách A1/1 až A1/12 v prílohe B1 sa stanoví metódou lineárnej interpolácie pri frekvencii 10 Hz. |
3. Postup korekcie
3.1. |
Výpočet skutočného/nameraného a cieľového výkonu na kolesách
Výkon a sily na kolesách vyplývajúce z cieľovej a zo skutočnej/z nameranej rýchlosti sa vypočítajú podľa týchto rovníc:
kde:
|
3.2. |
V nasledujúcom kroku sa vypočíta počiatočná hodnota POVERRUN,1 podľa tejto rovnice:
POVERRUN,1 = –0,02 × PRATED kde:
|
3.3. |
Všetky vypočítané hodnoty Pi a Pmi , ktoré sú nižšie než POVERRUN,1, sa nastavia na POVERRUN,1 s cieľom vylúčiť záporné hodnoty, ktoré nie sú relevantné z hľadiska emisií CO2. |
3.4. |
Hodnoty Pmj
sa vypočítajú pre každú jednotlivú fázu cyklu WLTC podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.5. |
Priemerné emisie CO2 po korekcii RCB (g/km) pre každú fázu uplatniteľného cyklu WLTC sa vyjadria v jednotkách g/s podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.6. |
V nasledujúcom kroku sa tieto emisie CO2 (g/s) pre každú fázu cyklu WLTC uvedú do korelácie s priemernými hodnotami Pm,j
1 vypočítanými podľa bodu 3.4 tejto prílohy B6b.
Najvyhovujúcejšie údaje sa vypočítajú regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov. Príklad tejto regresnej priamky (priamka Veline) je znázornený na obrázku A6b/1. Obrázok A6b/1 Príklad regresnej priamky Veline
|
3.7. |
Priamka porovnania Veline 1 pre konkrétne vozidlo, vypočítaná podľa bodu 3.6 tejto prílohy B6b, vymedzuje koreláciu medzi emisiami CO2 v g/s pre posudzovanú fázu j a priemerným nameraným výkonom na kolesách pre tú istú fázu j a vyjadruje sa touto rovnicou:
M CO2,j = (kv,1 × P m,j1) + Dv,1 kde:
|
3.8. |
V nasledujúcom kroku sa vypočíta druhá hodnota POVERRUN,2 podľa rovnice:
POVERRUN,2 = – Dv,1/kv,1 kde:
|
3.9. |
Všetky hodnoty Pi a Pmi vypočítané podľa bodu 3.1 tejto prílohy B6b, ktoré sú nižšie než POVERRUN,2, sa nastavia na POVERRUN,2 s cieľom vylúčiť záporné hodnoty, ktoré nie sú relevantné z hľadiska emisií CO2. |
3.10. |
Hodnoty P m,j2 sa opäť vypočítajú pre každú jednotlivú fázu cyklu WLTC podľa rovníc uvedených v bode 3.4 tejto prílohy B6b. |
3.11. |
Nová priamka porovnania Veline 2 pre konkrétne vozidlo sa vypočíta regresnou analýzou pomocou metódy najmenších štvorcov opísanou v bode 3.6 tejto prílohy B6b. Priamka porovnania Veline 2 sa vyjadruje touto rovnicou:
M CO2,j = (kv,2 × Pm,j2 ) + Dv,2 kde:
|
3.12. |
V nasledujúcom kroku sa vypočítajú hodnoty Pi,j
vyplývajúce z profilu cieľovej rýchlosti pre každú jednotlivú fázu cyklu WLTC podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.13. |
Následne sa vypočíta rozdiel (delta) v emisiách CO2 za časový úsek j, vyjadrený v g/s, podľa rovnice:
ΔCO2,j = kv,2 × (P i,j2 – P m,j2) kde:
|
3.14. |
Emisie CO2 za časový úsek j, korigované na základe konečnej vzdialenosti a rýchlosti, sa vypočítajú podľa rovnice:
kde:
|
PRÍLOHA B7
Výpočty
1. Všeobecné požiadavky
1.1. Pokiaľ nie je v prílohe B8 výslovne uvedené inak, na vozidlá NOVC-HEV, OVC-HEV, NOVC-FCHV a PEV sa vzťahujú všetky požiadavky a postupy stanovené v tejto prílohe.
1.2. Kroky výpočtu opísané v bode 1.4 tejto prílohy sa použijú len pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom.
1.3. Zaokrúhľovanie výsledkov skúšky
1.3.1. |
Medzikroky pri výpočtoch sa nezaokrúhľujú, pokiaľ sa nevyžaduje priebežné zaokrúhľovanie. |
1.3.2. |
Konečné výsledky merania kritériových emisií sa podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu zaokrúhlia v jednom kroku na taký počet desatinných miest, ktorý je uvedený v príslušnej emisnej norme, plus jednu ďalšiu významnú číslicu. |
1.3.3. |
Korekčný faktor NOx KH sa uvádza zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
1.3.4. |
Faktor riedenia DF sa uvádza zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu. |
1.3.5. |
V prípade informácií, ktoré nesúvisia s normami, sa použije primeraný technický úsudok. |
1.4. Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky pre vozidlá so spaľovacím motorom
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A7/1. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty.
Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
c |
úplný uplatniteľný cyklus; |
p |
každá fáza uplatniteľného cyklu; |
i |
každá uplatniteľná zložka kritériových emisií, bez CO2; |
CO2 |
emisie CO2. |
Tabuľka A7/1
Postup výpočtu konečných výsledkov skúšky (FE sa vzťahuje len na úroveň 1B)
Krok č. |
Zdroj |
Vstup |
Postup |
Výstup |
||||
1 |
Príloha B6 |
Prvotné výsledky skúšky |
Hmotnostné emisie Body 3 až 3.2.2 tejto prílohy. |
Mi,p,1 (g/km); MCO2,p,1 (g/km). |
||||
2 |
Výstup kroku č. 1 |
Mi,p,1 (g/km); MCO2,p,1 (g/km). |
Výpočet hodnôt kombinovaného cyklu:
kde: Mi/CO2,c,2 sú výsledky emisií za celý cyklus; dp sú najazdené vzdialenosti fáz cyklu, p. |
Mi,c,2 (g/km); MCO2,c,2 (g/km). |
||||
2b Tento krok sa vzťahuje len na úroveň 1A. |
Výstup kroku č. 1 Výstup kroku č. 2 |
MCO2,p,1 (g/km); MCO2,c,2 (g/km). |
Korekcia výsledkov CO2 na základe cieľovej rýchlosti a vzdialenosti. Príloha B6b. Poznámka: Keďže sa koriguje aj vzdialenosť, od tohto kroku výpočtu sa každý odkaz na najazdenú vzdialenosť považuje za odkaz na cieľovú vzdialenosť. |
MCO2,p,2b (g/km); MCO2,c,2b (g/km). |
||||
3 |
Pre úroveň 1A Výstup kroku č. 2b |
MCO2,p,2b (g/km); MCO2,c,2b (g/km). |
Korekcia RCB Doplnok 2 k prílohe B6. |
MCO2,p,3 (g/km); MCO2,c,3 (g/km). |
||||
Pre úroveň 1B Výstup kroku č. 1 Výstup kroku č. 2 |
MCO2,p,1 (g/km); MCO2,c,2 (g/km). |
Korekcia RCB Doplnok 2 k prílohe B6. |
MCO2,p,3 (g/km); MCO2,c,3 (g/km). |
|||||
4a |
Výstup kroku č. 2 Výstup kroku č. 3 |
Mi,c,2 (g/km); MCO2,c,3 (g/km). |
Postup skúšky emisií pre všetky vozidlá vybavené periodicky regeneratívnym systémom, Ki. Doplnok 1 k prílohe B6. Mi,c,4a = Ki × Mi,c,2 alebo Mi,c,4a = Ki + Mi,c,2 a MCO2,c,4a = KCO2 × MCO2,c,3 alebo MCO2,c,4a = KCO2 + MCO2,c,3 Aditívny kompenzačný alebo multiplikačný faktor, ktorý sa má použiť podľa stanovenia Ki. Ak sa Ki nedá použiť: Mi,c,4a = Mi,c,2 MCO2,c,4a = MCO2,c,3 |
Mi,c,4a (g/km); MCO2,c,4a (g/km). |
||||
4b |
Výstup kroku č. 3 Výstup kroku č. 4a |
MCO2,p,3 (g/km); MCO2,c,3 (g/km); MCO2,c,4a (g/km). |
Ak sa Ki dá použiť, hodnoty fázy týkajúce sa CO2 sa musia zosúladiť s hodnotou kombinovaného cyklu: MCO2,p,4 = MCO2,p,a × AFKj pre každú fázu cyklu p; kde:
Ak sa Ki nedá použiť: MCO2,p,4 = MCO2,p,3 |
MCO2,p,4 (g/km). |
||||
4c |
Výstup kroku č. 4a |
Mi,c,4a (g/km); MCO2,c,4a (g/km). |
Ak sa tieto hodnoty používajú na účely overenia zhody výroby, hodnoty kritériových emisií a hodnoty emisií CO2 sa vynásobia faktorom v režime zábehu stanoveným podľa bodu 8.2.4 tohto predpisu: Mi,c,4c = RIC (j) × Mi,c,4a MCO2,c,4c = RICO2 (j) × MCO2,c,4a Ak sa tieto hodnoty nepoužívajú na účely overenia zhody výroby: Mi,c,4c = Mi,c,4a MCO2,c,4c = MCO2,c,4a |
Mi,c,4c; MCO2,c,4c |
||||
Palivová úspornosť (FEc,4c_temp) sa vypočíta podľa bodu 6 prílohy B6. Ak sa táto hodnota používa na účely overenia zhody výroby, hodnota palivovej úspornosti sa vynásobí faktorom v režime zábehu stanoveným podľa bodu 8.2.4 tohto predpisu: FEc,4c = RIFE (j) × FEc,4c_temp Ak sa tieto hodnoty nepoužívajú na účely overenia zhody výroby: FEc,4c = FEc,4c_temp |
FEc,4c (km/l). |
|||||||
5 Výsledok jednej skúšky. |
Výstup kroku č. 4b a 4c |
MCO2,c,4c (g/km); MCO2,p,4 (g/km). |
Pre úroveň 1A: Korekcia ATCT hodnôt MCO2,c,4c a MCO2,p,4 podľa bodu 3.8.2 prílohy B6a. Pre úroveň 1B: MCO2,c,5 = MCO2,c,4c MCO2,p,5 = MCO2,p,4 |
MCO2,c,5 (g/km); MCO2,p,5 (g/km). |
||||
Mi,c,4c (g/km); FEc,4c (km/l). |
Na hodnoty kritériových emisií sa uplatňujú faktory zhoršenia vypočítané podľa prílohy C4. FEc,5 = FEc4c Ak sa tieto hodnoty používajú na účely overenia zhody výroby, ďalšie kroky (č. 6 až 10) sa nevyžadujú a výstup tohto kroku je konečným výsledkom. |
Mi,c,5 (g/km); FEc,5 (km/l). |
||||||
6 |
Pre úroveň 1A Výstup kroku č. 5 |
Pre každú skúšku: Mi,c,5 (g/km); MCO2,c,5 (g/km); MCO2,p,5 (g/km). |
Priemerovanie skúšok a udávaná hodnota. Body 1.2 až 1.2.3 prílohy B6. |
Mi,c,6 (g/km); MCO2,c,6 (g/km); MCO2,p,6 (g/km); MCO2,c,declared (g/km). |
||||
Pre úroveň 1B Výstup kroku č. 5 |
FEc,5 (km/l). Mi,c,4c (g/km) |
Priemerovanie skúšok a udávaná hodnota. Body 1.2 až 1.2.3 prílohy B6. Prepočet z hodnoty FEc,declared na hodnotu MCO2,c,declared sa pre uplatniteľný cyklus vykoná podľa bodu 6 prílohy B7. Na tento účel sa použijú kritériové emisie za uplatniteľný cyklus. |
FEc,declared (km/l); FEc,6 (km/l); MCO2,c,declared (g/km). |
|||||
7 |
Pre úroveň 1A: Výstup kroku č. 6 |
MCO2,c,6 (g/km); MCO2,p,6 (g/km); MCO2,c,declared (g/km). |
Zosúladenie hodnôt fázy. Bod 1.2.4 prílohy B6. a: MCO2,c,7 = MCO2,c,declared |
MCO2,c,7 (g/km); MCO2,p,7 (g/km). |
||||
Pre úroveň 1B: Výstup kroku č. 5 Výstup kroku č. 6 |
MCO2,c,5 (g/km); MCO2,p,5 (g/km); MCO2,c,declared (g/km). |
Zosúladenie hodnôt fázy. Bod 1.2.4 prílohy B6. |
MCO2,p,7 (g/km). |
|||||
8 Výsledok skúšky typu 1 pre skúšobné vozidlo. |
Pre úroveň 1A: Výstup kroku č. 6 Výstup kroku č. 7 |
Mi,c,6 (g/km); MCO2,c,7 (g/km); MCO2,p,7 (g/km). |
Výpočet spotreby paliva podľa bodu 6 tejto prílohy. Výpočet spotreby paliva sa vykoná osobitne za uplatniteľný cyklus a jeho fázy. Na tento účel:
a: Mi,c,8 = Mi,c,6 MCO2,c,8 = MCO2,c,7 MCO2,p,8 = MCO2,p,7 |
FCc,8 (l/100 km); FCp,8 (l/100 km); Mi,c,8 (g/km); MCO2,c,8 (g/km); MCO2,p,8 (g/km). |
||||
Pre úroveň 1B: Výstup kroku č. 6 Výstup kroku č. 7 |
Mi,c,6 (g/km); MCO2,p,7 (g/km). |
Výpočet spotreby paliva a prepočet na palivovú úspornosť len pre hodnotu fázy podľa bodu 6 tejto prílohy. Výpočet spotreby paliva sa vykoná osobitne za jednotlivé fázy. Na tento účel:
a: Mi,c,8 = Mi,c,5 FEc,8 = FEc,6 |
FCp,8 (l/100 km); FEp,8 (km/l); Mi,c,8 (g/km); FEc,8 (km/l). |
|||||
9 Výsledok interpolačného radu. Pre úroveň 1A: Konečný výsledok kritériových emisií |
Výstup kroku č. 8 |
Pre každé zo skúšobných vozidiel H a L: Mi,c,8 (g/km); MCO2,c,8 (g/km); MCO2,p,8 (g/km); FCc,8 (l/100 km); FCp,8 (l/100 km); FEc,8 (km/l); FEp,8 (km/l). |
Pre úroveň 1A: Ak sa okrem skúšobného vozidla H skúšalo aj skúšobné vozidlo M a/alebo skúšobné vozidlo L, výsledná hodnota kritériových emisií musí byť najvyššia z dvoch hodnôt alebo v prípade, ak vozidlo M nespĺňa kritérium lineárnosti, najvyššia z troch hodnôt a označuje sa ako Mi,c. V prípade kombinovaných emisií THC a NOx sa ako hodnota typového schválenia uvádza najvyššia hodnota súčtu týkajúceho sa vozidla H alebo vozidla L alebo v relevantných prípadoch vozidla M. V opačnom prípade, ak sa neskúšalo žiadne vozidlo L, Mi,c = Mi,c,8 Úroveň 1A a úroveň 1B V prípade CO2, FE a FC sa použijú hodnoty odvodené v kroku č. 8, pričom hodnoty CO2 sa zaokrúhlia podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na dve desatinné miesta a hodnoty FE a FC sa zaokrúhlia podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na tri desatinné miesta. |
Mi,c (g/km); MCO2,c,H (g/km); MCO2,p,H (g/km); FCc,H (l/100 km); FCp,H (l/100 km); FEc,H (km/l); FEp,H (km/l); a ak sa skúšalo vozidlo L: MCO2,c,L (g/km); MCO2,p,L (g/km); FCc,L (l/100 km); FCp,L (l/100 km); FEc,L (km/l); FEp,L (km/l). |
||||
10 Výsledok jednotlivého vozidla. Konečný výsledok CO2, FE a FC. |
Výstup kroku č. 9 |
MCO2,c,H (g/km); MCO2,p,H (g/km); FCc,H (l/100 km); FCp,H (l/100 km); FEc,H (km/l); FEp,H (km/l); a ak sa skúšalo vozidlo L: MCO2,c,L (g/km); MCO2,p,L (g/km); FCc,L (l/100 km); FCp,L (l/100 km); FEc,L (km/l); FEp,L (km/l). |
Výpočty spotreby paliva, palivovej úspornosti a CO2 jednotlivých vozidiel v interpolačnom rade. Bod 3.2.3 tejto prílohy. Výpočty spotreby paliva, palivovej úspornosti a CO2 pre jednotlivé vozidlá radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia Bod 3.2.4 tejto prílohy. Emisie CO2 sa vyjadria v gramoch na kilometer (g/km) a zaokrúhlia na najbližšie celé číslo. Hodnoty FC sa zaokrúhlia podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na jedno desatinné miesto a vyjadria sa v l/100 km. Hodnoty FE sa zaokrúhlia podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na jedno desatinné miesto a vyjadria sa v km/l. |
MCO2,c,ind (g/km); MCO2,p,ind (g/km); FCc,ind (l/100 km); FCp,ind, (l/100 km); FEc,ind, (km/l); FEp,ind (km/l). |
2. Stanovenie objemu zriedených výfukových plynov
2.1. |
Výpočet objemu pre zariadenie s premenlivým riedením schopné prevádzky pri konštantnom alebo premenlivom prietoku
Objemový prietok sa musí merať nepretržite. Celkový objem sa meria počas trvania skúšky. |
2.2. |
Výpočet objemu pre zariadenie s premenlivým riedením, keď sa použije objemové čerpadlo |
2.2.1. |
Objem sa vypočíta podľa tejto rovnice:
V = V0 × N kde:
|
2.2.1.1. |
Korekcia objemu vzhľadom na štandardné podmienky
Objem zriedených výfukových plynov V sa koriguje vzhľadom na štandardné podmienky podľa tejto rovnice:
kde:
|
3. Hmotnostné emisie
3.1. Všeobecné požiadavky (v náležitých prípadoch)
3.1.1. |
Za predpokladu, že neexistujú žiadne účinky stlačiteľnosti, všetky plyny prítomné v procese sania, spaľovania a výfuku motora sa môžu podľa Avogadrovej hypotézy považovať za ideálne. |
3.1.2. |
Hmotnosť M plynných zlúčenín emitovaných vozidlom počas skúšky sa stanoví ako súčin objemovej koncentrácie príslušného plynu a objemu zriedených výfukových plynov s prihliadnutím na nasledujúce hustoty za referenčných podmienok teploty 273,15 K (0 °C) a tlaku 101,325 kPa:
Hustota použitá vo výpočtoch hmotnosti NMHC sa rovná hustote celkových uhľovodíkov pri teplote 273,15 K (0 °C) a tlaku 101,325 kPa a je závislá od paliva. Hustota pre výpočty hmotnosti propánu (pozri bod 3.5 v prílohe B5) je 1,967 g/l za štandardných podmienok. Ak druh paliva nie je v tomto bode uvedený, hustota tohto paliva sa vypočíta podľa rovnice uvedenej v bode 3.1.3 tejto prílohy. |
3.1.3. |
Na výpočet hustoty celkových uhľovodíkov pre každé referenčné palivo s priemerným zložením CXHYOZ sa použije táto všeobecná rovnica:
kde:
|
3.2. Výpočet hmotnostných emisií
3.2.1. |
Hmotnostné emisie plynných zlúčenín počas fázy cyklu sa vypočítajú podľa týchto rovníc:
kde:
|
3.2.1.1. |
Koncentrácia plynných zlúčenín v zriedených výfukových plynoch sa koriguje množstvom plynných zlúčenín v riediacom vzduchu podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.2.1.1.1. |
Faktor riedenia DF sa vypočíta podľa rovnice pre dané palivo (v náležitých prípadoch):
Pokiaľ ide o rovnicu pre vodík:
Ak druh paliva nie je v tomto bode uvedený, faktor riedenia tohto paliva sa vypočíta podľa rovníc uvedených v bode 3.2.1.1.2 tejto prílohy. Ak výrobca používa faktor riedenia, ktorý platí pre viaceré fázy, vypočíta faktor riedenia pomocou strednej koncentrácie plynných zlúčenín pre príslušné fázy. Stredná koncentrácia plynnej zlúčeniny sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.2.1.1.2. |
Na výpočet faktora riedenia (DF) pre každé referenčné palivo s priemerným zložením CxHyOz sa použije táto všeobecná rovnica:
kde:
|
3.2.1.1.3. |
Meranie metánu |
3.2.1.1.3.1. |
Na meranie metánu s použitím GC-FID sa NMHC vypočíta podľa tejto rovnice:
CNMHC = CTHC – (RfCH4 × CCH4) kde:
|
3.2.1.1.3.2. |
Pri meraní metánu pomocou NMC-FID závisí výpočet NMHC od kalibračného plynu/metódy, ktoré sa použijú na nulovacie/kalibračné nastavenie.
FID použitý na meranie THC (bez NMC) sa kalibruje pomocou zmesi propánu a vzduchu bežným spôsobom. Na kalibráciu FID v sérii s NMC sú povolené tieto metódy:
Dôrazne sa odporúča kalibrovať FID metánu pomocou metánu/vzduchu, ktoré pretekajú cez NMC. V prípade a) sa koncentrácia CH4 a NMHC vypočíta podľa týchto rovníc:
Ak je RfCH4 < 1,05, môže sa z predchádzajúcej rovnice pre CCH4 vypustiť. V prípade b) sa koncentrácia CH4 a NMHC vypočíta podľa týchto rovníc:
kde:
Ak je RfCH4 < 1,05, môže sa z rovníc pre CCH4 a CNMHC v prípade b) vypustiť. |
3.2.1.1.3.3. |
Účinnosť konverzie odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC)
NMC sa používa na odstránenie nemetánových uhľovodíkov zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov okrem metánu. V ideálnom prípade je konverzia metánu 0 % a ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom 100 %. Na presné meranie NMHC sa stanovia dve účinnosti a použijú sa na výpočet emisií NMHC. |
3.2.1.1.3.3.1. |
Účinnosť konverzie metánu, EM
Kalibračný plyn zložený z metánu/vzduchu sa vedie do FID raz cez NMC a raz obteká NMC a obe koncentrácie sa zaznamenajú. Účinnosť sa stanoví podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.2.1.1.3.3.2. |
Účinnosť konverzie etánu, EE
Kalibračný plyn zložený z etánu/vzduchu sa vedie do FID raz cez NMC a raz obteká NMC a obe koncentrácie sa zaznamenajú. Účinnosť sa stanoví podľa tejto rovnice:
kde:
Ak je účinnosť konverzie etánu NMC 0,98 alebo vyššia, účinnosť EE sa pre každý ďalší výpočet považuje za rovnú 1. |
3.2.1.1.3.4. |
Ak sa FID pre metán kalibruje cez odlučovač, EM sa rovná 0.
Rovnica na výpočet CCH4 v bode 3.2.1.1.3.2 [prípad b)] má v tejto prílohe tvar: CCH4 = CHC(w/NMC) Rovnica na výpočet CNMHC v bode 3.2.1.1.3.2 [prípad b)] má v tejto prílohe tvar: CNMHC = CHC(w/oNMC) – CHC(w/NMC) × rh Hustota použitá na výpočty hmotnosti NMHC sa rovná hustote celkových uhľovodíkov pri teplote 273,15 K (0 °C) a tlaku 101,325 kPa a je závislá od paliva. |
3.2.1.1.4. |
Výpočet aritmetického priemeru koncentrácie váženého prietokom
Nasledujúca metóda výpočtu sa použije pri systémoch CVS, ktoré nie sú vybavené výmenníkom tepla, alebo pri systémoch CVS s výmenníkom tepla, ktoré nespĺňajú požiadavky bodu 3.3.5.1 prílohy B5. Tento výpočet aritmetického priemeru koncentrácie váženého prietokom sa použije pre všetky nepretržité merania zriedených plynov vrátane počtu emitovaných častíc. Voliteľne sa môže použiť pri systémoch CVS s výmenníkom tepla, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 3.3.5.1 prílohy B5.
kde:
|
3.2.1.2. |
Výpočet korekčného faktora vlhkosti pre NOx
Aby sa korigoval vplyv vlhkosti na výsledné hodnoty oxidov dusíka, použijú sa tieto výpočty:
kde:
a:
Faktor KH sa vypočíta pre každú fázu skúšobného cyklu. Teplota okolia a relatívna vlhkosť sa stanovia ako aritmetický priemer nepretržite meraných hodnôt počas každej fázy. |
3.2.2. |
Stanovenie hmotnostných emisií HC zo vznetových motorov |
3.2.2.1. |
Aritmetický priemer koncentrácie HC potrebný na stanovenie hmotnostných emisií HC zo vznetových motorov sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
3.2.2.1.1. |
Koncentrácia HC v riediacom vzduchu sa stanoví z riediaceho vzduchu vo vakoch. Korekcia sa vykoná podľa bodu 3.2.1.1 tejto prílohy. |
3.2.3. |
Výpočty spotreby paliva, palivovej úspornosti a CO2 jednotlivých vozidiel v interpolačnom rade |
3.2.3.1. |
Spotreba paliva, palivová úspornosť a emisie CO2 bez použitia metódy interpolácie (t. j. iba s použitím vozidla H)
Hodnota CO2 vypočítaná podľa bodov 3.2.1 až 3.2.1.1.2 tejto prílohy a palivová úspornosť/spotreba paliva vypočítaná podľa bodu 6 tejto prílohy sa priradia ku každému jednotlivému vozidlu v interpolačnom rade a metóda interpolácie sa nepoužije. |
3.2.3.2. |
Spotreba paliva a emisie CO2 s použitím metódy interpolácie
Emisie CO2 a spotreba paliva pre každé jednotlivé vozidlo interpolačného radu sa môžu vypočítať podľa bodov 3.2.3.2.1 až 3.2.3.2.5 tejto prílohy. |
3.2.3.2.1. |
Spotreba paliva a emisie CO2 skúšobných vozidiel L a H
Hmotnosť emisií CO2, MCO2-L MCO2-H, a hodnoty príslušných fáz p, MCO2-L,p MCO2-H,p, v prípade skúšobných vozidiel L a H, ktoré sa použijú na nasledujúce výpočty, sa získajú z kroku č. 9 tabuľky A7/1. Hodnoty spotreby paliva sa takisto získajú z kroku č. 9 tabuľky A7/1 a označujú sa ako FCL,p a FCH,p. |
3.2.3.2.2. |
Výpočet jazdného zaťaženia jednotlivého vozidla
Ak je interpolačný rad odvodený od jedného alebo viacerých radov vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia, výpočet jednotlivého jazdného zaťaženia sa vykoná iba v rámci radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia uplatniteľného na toto jednotlivé vozidlo. |
3.2.3.2.2.1. |
Hmotnosť jednotlivého vozidla
Ako vstupné hodnoty pre metódu interpolácie sa použijú skúšobné hmotnosti vozidiel H a L. Hodnota TMind (kg) je skúšobná hmotnosť jednotlivého vozidla podľa bodu 3.2.25 tohto predpisu. Ak sa pre skúšobné vozidlá L a H použije tá istá skúšobná hmotnosť, hodnota TMind sa pre metódu interpolácie nastaví na hodnotu hmotnosti skúšobného vozidla H. |
3.2.3.2.2.2. |
Valivý odpor jednotlivého vozidla |
3.2.3.2.2.2.1. |
Ako vstupné hodnoty pre metódu interpolácie sa použijú skutočné hodnoty RRC pre vybrané pneumatiky na skúšobnom vozidle L, RRL, a skúšobnom vozidle H, RRH. Pozri bod 4.2.2.1 prílohy B4.
Ak majú pneumatiky na prednej a zadnej náprave vozidla L alebo H rozdielne hodnoty RRC, vážená stredná hodnota valivých odporov sa vypočíta podľa rovnice uvedenej v bode 3.2.3.2.2.2.3 tejto prílohy. |
3.2.3.2.2.2.2. |
Pre pneumatiky namontované na jednotlivom vozidle sa hodnota koeficientu valivého odporu RRind nastaví na hodnotu RRC zodpovedajúcu príslušnej triede energetickej účinnosti pneumatík podľa tabuľky A4/2 prílohy B4.
V prípade, keď môžu byť jednotlivé vozidlá dodávané s úplnou súpravou štandardných kolies a pneumatík a okrem toho aj s úplnou súpravou zimných pneumatík (označených logom hory s troma vrcholmi a snehovej vločky) s kolesami alebo bez nich, doplnkové kolesá/pneumatiky sa nepovažujú za nadštandardné vybavenie. Ak pneumatiky na prednej a zadnej náprave patria do rôznych tried energetickej účinnosti, použije sa vážená stredná hodnota a vypočíta sa podľa rovnice uvedenej v bode 3.2.3.2.2.2.3 tejto prílohy. Ak boli na skúšobné vozidlá L a H namontované rovnaké pneumatiky alebo pneumatiky s rovnakým koeficientom valivého odporu, hodnota RRind sa pre metódu interpolácie nastaví na hodnotu RRH. |
3.2.3.2.2.2.3. |
Výpočet váženej strednej hodnoty valivých odporov
RRx = (RRx,FA × mpx,FA) + (RRx,RA × (1 – mpx,FA)) kde:
RRx sa nezaokrúhľuje ani nekategorizuje podľa tried energetickej účinnosti pneumatík. |
3.2.3.2.2.3. |
Aerodynamický odpor jednotlivého vozidla |
3.2.3.2.2.3.1. |
Stanovenie aerodynamického vplyvu nadštandardného vybavenia
Aerodynamický odpor sa meria v prípade všetkých prvkov nadštandardného vybavenia a tvarov karosérie ovplyvňujúcich aerodynamický odpor, a to v aerodynamickom tuneli, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 3.2 prílohy B4 a ktorý overil zodpovedný orgán. Na účely metódy interpolácie sa aerodynamický odpor nadštandardného vybavenia v rámci jedného radu vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia meria pri rovnakej rýchlosti vetra, a to vlow alebo vhigh, prednostne vhigh, ako je stanovené v bode 6.4.3 prílohy B4. Ak hodnota vlow ani vhigh neexistuje (napr. jazdné zaťaženie pre VL a/alebo VH sa meria pomocou metódy dojazdu pri voľnobehu), aerodynamická sila sa meria pri rovnakej rýchlosti vetra v rozsahu ≥ 80 km/h a ≤ 150 km/h. V prípade vozidiel triedy 1 sa meria pri rovnakej rýchlosti vetra ≤ 150 km/h. |
3.2.3.2.2.3.2. |
Alternatívna metóda stanovenia aerodynamického vplyvu nadštandardného vybavenia
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa na stanovenie hodnoty Δ(CD×Af) môže použiť alternatívna metóda [napr. simulácia CFD (len úroveň 1A), aerodynamický tunel, ktorý nespĺňa kritériá uvedené v prílohe B4], ak sú splnené tieto kritériá:
Obrázok A7/1a Príklad uplatnenia alternatívnej metódy stanovenia aerodynamického vplyvu nadštandardného vybavenia
|
3.2.3.2.2.3.2.1. |
Výrobca deklaruje zodpovednému orgánu udávaný rozsah uplatniteľných vozidiel pre alternatívnu metódu, pričom tento udávaný rozsah sa zdokumentuje v príslušných protokoloch o skúške pri predložení dôkazu rovnocennosti zodpovednému orgánu. Zodpovedný orgán môže vyžadovať potvrdenie rovnocennosti alternatívnej metódy výberom vozidla z rozsahu udávaného výrobcom po preukázaní rovnocennosti. Výsledok musí spĺňať požiadavku stanovenia hodnoty Δ(CD × Af) s presnosťou ±0,015 m2. Tento postup musí byť založený na meraniach v aerodynamickom tuneli, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v tomto predpise. Ak tento postup nie je dodržaný, súhlas s alternatívnou metódou sa považuje za neplatný. |
3.2.3.2.2.3.3. |
Uplatnenie aerodynamického vplyvu na jednotlivé vozidlo
Δ(CD × Af)ind je rozdiel v súčine koeficientu aerodynamického odporu a čelnej plochy medzi jednotlivým vozidlom a skúšobným vozidlom L vzhľadom na možnosti voľby a tvary karosérie vozidla, ktoré sa líšia od skúšobného vozidla L (m2). Tieto rozdiely v aerodynamickom odpore, Δ(CD×Af), sa stanovia s presnosťou ±0,015 m2. Δ(CD×Af)ind sa dá vypočítať podľa nasledujúcej rovnice pri zachovaní presnosti ±0,015 m2 aj pre súčet prvkov nadštandardného vybavenia a tvarov karosérie:
kde:
Súčet všetkých rozdielov Δ(CD×Af)i medzi skúšobnými vozidlami L a H zodpovedá hodnote Δ(CD×Af)LH. |
3.2.3.2.2.3.4. |
Stanovenie celkového aerodynamického rozdielu medzi skúšobnými vozidlami L a H
Celkový rozdiel v súčine koeficientu aerodynamického odporu a čelnej plochy medzi skúšobnými vozidlami L a H sa označuje ako Δ(CD×Af)LH a zaznamená sa (m2). |
3.2.3.2.2.3.5. |
Dokumentovanie aerodynamických vplyvov
Zvýšenie alebo zníženie hodnoty súčinu koeficientu aerodynamického odporu a čelnej plochy, vyjadreného ako Δ(CD×Af), pre všetky prvky nadštandardného vybavenia a tvary karosérie v interpolačnom rade, ktoré:
sa zaznamená (m2). |
3.2.3.2.2.3.6. |
Dodatočné ustanovenia pre aerodynamické vplyvy
Aerodynamický odpor vozidla H sa uplatní na celý interpolačný rad a hodnota Δ(CD×Af)LH sa stanoví ako nulová, ak:
|
3.2.3.2.2.4. |
Výpočet koeficientov jazdného zaťaženia pre jednotlivé vozidlá
Koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1 resp. f2 (vymedzené v prílohe B4) pre skúšobné vozidlá H, resp. L sa označujú ako f0,H, f1,H, f2,H resp. f0,L, f1,L, f2,L. Korigovaná krivka jazdného zaťaženia skúšobného vozidla L je vymedzená takto:
Použitím regresnej metódy najmenších štvorcov v rozsahu referenčných rýchlostných bodov sa korigované koeficienty jazdného zaťaženia , stanovia pre FL(v) s lineárnym koeficientom nastaveným na f1,H. Koeficienty jazdného zaťaženia f0,ind, f1,ind, f2,ind pre jednotlivé vozidlo interpolačného radu sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
alebo, ak (TMH × RRH - TML × RRL) = 0, použije sa rovnica pre f0,ind: f0,ind = f0,H – Δf0 f1,ind = f1,H
alebo, ak Δ(CD × Af)LH = 0, použije sa rovnica pre F2,ind: f2,ind = f2,H – Δf2 kde:
V prípade radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa koeficienty jazdného zaťaženia f0, f1 a f2 pre jednotlivé vozidlo vypočítajú podľa rovníc uvedených v bode 5.1.1 prílohy B4. |
3.2.3.2.3. |
Výpočet spotreby energie na cyklus
Spotreba energie na cyklus v prípade uplatniteľného cyklu WLTC, Ek, a spotreba energie na cyklus v prípade všetkých fáz uplatniteľného cyklu, Ek,p, sa vypočíta podľa postupu uvedeného v bode 5 tejto prílohy pre nasledujúce súbory k koeficientov jazdného zaťaženia a hmotností:
Tieto tri súbory jazdného zaťaženia sa môžu odvodiť od rôznych radov vozidiel z hľadiska jazdného zaťaženia. |
3.2.3.2.4. |
Pre úroveň 1A:
Výpočet hodnoty CO2 pre jednotlivé vozidlo interpolačného radu pomocou interpolačnej metódy Pre každú fázu p uplatniteľného cyklu sa hmotnostné emisie CO2 (g/km) pre jednotlivé vozidlo vypočítajú podľa tejto rovnice:
Hmotnostné emisie CO2 (g/km) za úplný cyklus sa pre jednotlivé vozidlo vypočítajú podľa tejto rovnice:
Výrazy E1,p, E2,p a E3,p a E1, E2 a E3 sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v bode 3.2.3.2.3 tejto prílohy. |
3.2.3.2.5. |
Pre úroveň 1A
Výpočet hodnoty spotreby paliva (FC) pre jednotlivé vozidlo interpolačného radu pomocou interpolačnej metódy Pre každú fázu p uplatniteľného cyklu sa spotreba paliva (l/100 km) pre jednotlivé vozidlo vypočíta podľa tejto rovnice:
Spotreba paliva (l/100 km) za úplný cyklus sa pre jednotlivé vozidlo vypočíta podľa tejto rovnice:
Výrazy E1,p, E2,p a E3,p a E1, E2 a E3 sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v bode 3.2.3.2.3 tejto prílohy. Pre úroveň 1B Výpočet hodnoty palivovej úspornosti (FE) pre jednotlivé vozidlo interpolačného radu pomocou interpolačnej metódy Pre každú fázu p uplatniteľného cyklu sa palivová úspornosť (km/l) pre jednotlivé vozidlo vypočíta podľa tejto rovnice:
Palivová úspornosť (km/l) za úplný cyklus sa pre jednotlivé vozidlo vypočíta podľa tejto rovnice:
Výrazy E1,p, E2,p a E3,p a E1, E2 a E3 sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v bode 3.2.3.2.3 tejto prílohy. |
3.2.3.2.6. |
Pre úroveň 1A
Individuálnu hodnotu CO2 stanovenú podľa bodu 3.2.3.2.4 tejto prílohy môže výrobca pôvodného vybavenia (OEM) zvýšiť. V takýchto prípadoch:
Nekompenzujú sa tým technické prvky, ktoré by si v skutočnosti vyžadovali vyradenie vozidla z interpolačného radu. Pre úroveň 1B Individuálnu hodnotu palivovej úspornosti stanovenú podľa bodu 3.2.3.2.5 tejto prílohy môže výrobca pôvodného vybavenia (OEM) znížiť. V takýchto prípadoch:
Nekompenzujú sa tým technické prvky, ktoré by si v skutočnosti vyžadovali vyradenie vozidla z interpolačného radu. |
3.2.4. |
Výpočty spotreby paliva, palivovej úspornosti a CO2 pre jednotlivé vozidlá radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia
Emisie CO2 a palivová úspornosť/spotreba paliva pre každé jednotlivé vozidlo radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia sa vypočítajú podľa metódy interpolácie opísanej v bodoch 3.2.3.2.3 až 3.2.3.2.5 tejto prílohy. V prípade potreby sa odkazy na vozidlo L nahradia odkazmi na vozidlo LM a/alebo odkazy na vozidlo H sa nahradia odkazmi na vozidlo HM. |
3.2.4.1. |
Stanovenie spotreby paliva, palivovej úspornosti a emisií CO2 vozidiel LM a HM
Hmotnostné emisie CO2 MCO2 vozidiel LM a HM sa stanovia podľa výpočtov uvedených v bode 3.2.1 tejto prílohy pre jednotlivé fázy p uplatniteľného cyklu WLTC a označujú sa ako MCO2 - LM,p, resp. MCO2 - HM,p. Spotreba paliva a palivová úspornosť za jednotlivé fázy uplatniteľného cyklu WLTC sa stanovia podľa bodu 6 tejto prílohy a označujú sa ako FCLM,p, FCHM,p, FELM,p a FELM,p. |
3.2.4.1.1. |
Výpočet jazdného zaťaženia jednotlivého vozidla
Sila jazdného zaťaženia sa vypočíta postupom opísaným v bode 5.1 prílohy B4. |
3.2.4.1.1.1. |
Hmotnosť jednotlivého vozidla
Ako vstupné hodnoty sa použijú skúšobné hmotnosti vozidiel HM a LM vybraných podľa bodu 4.2.1.4 prílohy B4. Hodnota TMind (kg) je skúšobná hmotnosť jednotlivého vozidla podľa vymedzenia pojmu skúšobnej hmotnosti v bode 3.2.25 tohto predpisu. Ak sa pre vozidlá LM a HM použila tá istá skúšobná hmotnosť, hodnota TMind sa pre metódu radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia nastaví na hodnotu hmotnosti vozidla HM. |
3.2.4.1.1.2. |
Valivý odpor jednotlivého vozidla |
3.2.4.1.1.2.1. |
Ako vstupné hodnoty sa použijú hodnoty RRC pre vozidlo LM, RRLM, a pre vozidlo HM, RRHM, vybrané podľa bodu 4.2.1.4 prílohy B4.
Ak majú pneumatiky na prednej a zadnej náprave vozidla LM alebo HM rozdielne hodnoty valivého odporu, vážená stredná hodnota valivých odporov sa vypočíta podľa rovnice uvedenej v bode 3.2.4.1.1.2.3 tejto prílohy. |
3.2.4.1.1.2.2. |
Pre pneumatiky namontované na jednotlivom vozidle sa hodnota koeficientu valivého odporu RRind nastaví na hodnotu RRC zodpovedajúcu príslušnej triede energetickej účinnosti pneumatík podľa tabuľky A4/2 prílohy B4.
V prípade, keď môžu byť jednotlivé vozidlá dodávané s úplnou súpravou štandardných kolies a pneumatík a okrem toho aj s úplnou súpravou zimných pneumatík (označených logom hory s troma vrcholmi a snehovej vločky) s kolesami alebo bez nich, doplnkové kolesá/pneumatiky sa nepovažujú za nadštandardné vybavenie. Ak pneumatiky na prednej a zadnej náprave patria k rôznym triedam energetickej účinnosti, použije sa vážená stredná hodnota a vypočíta sa podľa rovnice uvedenej v bode 3.2.4.1.1.2.3 tejto prílohy. Ak sa pre vozidlá LM a HM použil ten istý valivý odpor, hodnota RRind sa pre metódu radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia nastaví na hodnotu RRHM. |
3.2.4.1.1.2.3. |
Výpočet váženej strednej hodnoty valivého odporu
RRx = (RRx,FA × mpx,FA) + (RRx,RA × (1 – mpx,FA)) kde:
RRx sa nezaokrúhľuje ani nekategorizuje podľa tried energetickej účinnosti pneumatík. |
3.2.4.1.1.3. |
Čelná plocha jednotlivého vozidla
Ako vstupné hodnoty sa použijú hodnoty čelnej plochy pre vozidlo LM, AfLM, a pre vozidlo HM, AfHM, vybrané podľa bodu 4.2.1.4 prílohy B4. Hodnota Af,ind (m2) predstavuje čelnú plochu jednotlivého vozidla. Ak sa pre vozidlá LM a HM použila tá istá čelná plocha, hodnota Af,ind sa pre metódu radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia stanoví na hodnotu čelnej plochy vozidla HM. |
3.2.5. |
Alternatívna metóda výpočtu interpolácie
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu môže výrobca uplatniť alternatívny postup výpočtu interpolácie v prípade, že metóda interpolácie vytvára nerealistické výsledky špecifické pre konkrétnu fázu alebo nerealistickú krivku jazdného zaťaženia. Pred udelením takéhoto povolenia výrobca overí a v prípade potreby opraví:
Žiadosť výrobcu adresovaná zodpovednému orgánu zahŕňa dôkaz, že takáto oprava nie je možná a že výsledná chyba je významná. |
3.2.5.1. |
Alternatívny výpočet na účely opravy nerealistických výsledkov špecifických pre konkrétnu fázu
Ako alternatíva k postupom vymedzeným v bodoch 3.2.3.2.4 a 3.2.3.2.5 tejto prílohy sa výpočty hodnôt fázy týkajúcich sa CO2, hodnôt fázy týkajúcich sa palivovej úspornosti a hodnôt fázy týkajúcich sa spotreby paliva môžu uskutočniť podľa rovníc uvedených v nasledujúcich bodoch 3.2.5.1.1, 3.2.5.1.2 a 3.2.5.1.3. Pri každom parametri sa hodnota MCO2 nahradí hodnotou FC alebo FE. |
3.2.5.1.1. |
Stanovenie pomeru pre každú fázu VL a VH
Rp,L = MCO2,p,L/MCO2,c,L Rp,H = MCO2,p,H/MCO2,c,H kde: MCO2,p,L,MCO2,c,L,MCO2,p,HandMCO2,c,H sú z kroku č. 9 v tabuľke A7/1 v tejto prílohe. |
3.2.5.1.2. |
Stanovenie pomeru pre každú fázu pre vozidlo Vind
kde:
|
3.2.5.1.3. |
Hmotnostné emisie vozidla Vind za každú fázu
MCO2,p,ind = Rp,ind × MCO2,c,ind |
3.2.5.2. |
Alternatívny výpočet na účely opravy nerealistickej krivky jazdného zaťaženia
Ako alternatíva k postupu vymedzenému v bode 3.2.3.2.2.4 tejto prílohy sa koeficienty jazdného zaťaženia môžu vypočítať takto:
Použitím regresnej metódy najmenších štvorcov v rozsahu referenčných rýchlostných bodov sa alternatívne korigované koeficienty jazdného zaťaženia f*0,i a f*2,i stanovia pre Fi(v) s lineárnym koeficientom f*1,i nastaveným na f1,A. f1,A sa vypočíta takto:
kde:
|
3.3. Hmotnosť emitovaných tuhých častíc (PM)
3.3.1. |
Výpočet
Hmotnosť emitovaných tuhých častíc sa vypočíta podľa týchto dvoch rovníc:
ak sa výfukové plyny vypúšťajú mimo tunela, a:
ak sa výfukové plyny privádzajú späť do tunela, kde:
|
3.3.1.1. |
Ak sa použije korekcia hmotnosti tuhých častíc pozadia zo zrieďovacieho systému, stanoví sa v súlade s bodom 2.1.3.1 prílohy B6. V takom prípade sa hmotnosť tuhých častíc (mg/km) vypočíta podľa týchto rovníc:
ak sa výfukové plyny vypúšťajú mimo tunela, a:
ak sa výfukové plyny privádzajú späť do tunela, kde:
Ak je výsledkom uplatnenia korekcie pozadia záporná hodnota, výsledok sa považuje za nulový (mg/km). |
3.3.2. |
Výpočet hmotnosti emitovaných tuhých častíc pomocou metódy dvojitého riedenia
Vep = Vset – Vssd kde:
Ak sa sekundárne zriedená vzorka plynu určená na meranie hmotnosti emitovaných tuhých častíc nevráti do tunela, objem v systéme CVS sa vypočíta ako pri jednom zriedení, t. j.: Vmix = Vmixindicated + Vep kde:
|
4. Stanovenie počtu emitovaných častíc (PN)
Počet emitovaných častíc sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
PN |
je počet emitovaných častíc vyjadrený v časticiach na kilometer; |
V |
je objem zriedených výfukových plynov počas skúšky, vyjadrený v litroch na skúšku (po prvom riedení iba v prípade dvojitého riedenia) a korigovaný vzhľadom na štandardné podmienky [teplota 273,15 K (0 °C) a tlak 101,325 kPa]; |
k |
je kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadlom PNC na úroveň referenčného prístroja, pokiaľ sa neuplatňuje interne v rámci počítadla PNC. Ak sa kalibračný faktor použije interne v rámci počítadla PNC, jeho hodnota je 1; |
|
je korigovaná koncentrácia počtu častíc zo zriedených výfukových plynov, vyjadrená ako aritmetický priemer počtu častíc na centimeter kubický, získaná zo skúšky emisií vrátane plného trvania jazdného cyklu. Ak sa výsledky objemovej strednej koncentrácie počítadla PNC nenamerali za štandardných podmienok [teplota 273,15 K (0 °C) a tlak 101,325 kPa], koncentrácie sa korigujú na tieto podmienky ; |
Cb |
je koncentrácia počtu častíc buď z riediaceho vzduchu, alebo z pozadia zrieďovacieho tunela, ako povoľuje zodpovedný orgán, vyjadrená v časticiach na centimeter kubický, korigovaná na štandardné podmienky [teplota 273,15 K (0 °C) a tlak 101,325 kPa]; |
|
je faktor zníženia priemernej koncentrácie tuhých častíc odstraňovača VPR pri nastavení zriedenia používaného na skúšku; |
|
je faktor zníženia priemernej koncentrácie tuhých častíc odstraňovača VPR pri nastavení zriedenia používaného na meranie pozadia; |
d |
je najazdená vzdialenosť zodpovedajúca uplatniteľnému skúšobnému cyklu (km). |
sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Ci |
je prerušované meranie koncentrácie počtu častíc v zriedených výfukových plynoch z počítadla PNC, v časticiach na cm3; |
n |
je celkový počet prerušovaných meraní koncentrácie počtu častíc, vykonaných počas uplatniteľného skúšobného cyklu, a vypočíta sa podľa tejto rovnice: |
n = t × f
kde:
t |
je čas trvania uplatniteľného skúšobného cyklu (s); |
f |
je frekvencia záznamu údajov počítadla častíc (Hz). |
5. Výpočet spotreby energie na cyklus
Pokiaľ nie je stanovené inak, výpočet je založený na cieľovej rýchlostnej krivke danej jednotlivými bodmi odberu časových vzoriek.
Celková spotreba energie E na celý cyklus alebo na konkrétnu fázu cyklu sa vypočíta ako súčet hodnôt Ei za čas príslušného cyklu medzi časmi tstart + 1 a tend podľa tejto rovnice:
kde:
Ei = Fi × di |
ak Fi > 0 |
Ei = 0 |
ak Fi ≤ 0 |
a:
tstart |
je čas začiatku uplatniteľného skúšobného cyklu alebo fázy (pozri bod 3 prílohy B1) (s); |
tend |
je čas konca uplatniteľného skúšobného cyklu alebo fázy (pozri bod 3 prílohy B1) (s); |
Ei |
je spotreba energie za časový úsek (i – 1) až (i) (Ws); |
Fi |
je jazdná sila za časový úsek (i – 1) až (i) (N); |
di |
je vzdialenosť prejdená za časový úsek (i–1) až (i) (m); |
kde:
Fi |
je jazdná sila za časový úsek (i – 1) až (i) (N); |
vi |
je cieľová rýchlosť v čase ti (km/h); |
TM |
je skúšobná hmotnosť (kg); |
ai |
je zrýchlenie za časový úsek (i – 1) až (i) (m/s2); |
f0, f1, f2 |
sú koeficienty jazdného zaťaženia pre posudzované skúšobné vozidlo {TML [N], TMH [N/km/h] alebo TMind [N/(km/h)2]}. |
kde:
di |
je vzdialenosť prejdená za časový úsek (i – 1) až (i) (m); |
vi |
je cieľová rýchlosť v čase ti (km/h); |
ti |
je čas (s). |
kde:
ai |
je zrýchlenie za časový úsek (i – 1) až (i) (m/s2); |
vi |
je cieľová rýchlosť v čase ti (km/h); |
ti |
je čas (s). |
6. Výpočet spotreby paliva a palivovej úspornosti (v náležitých prípadoch)
6.1. |
Charakteristiky paliva potrebné na výpočet hodnôt spotreby paliva sa prevezmú z prílohy B3. |
6.2. |
Pre úroveň 1A
Hodnoty spotreby paliva sa vypočítajú z emisií uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého použitím výsledkov z tabuľky A7/1, z kroku č. 6 pre kritériové emisie a z kroku č. 7 pre CO2. Pre úroveň 1B Hodnoty palivovej úspornosti sa vypočítajú z emisií uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého použitím výsledkov kroku stanoveného v stĺpci vstupov príslušnej tabuľky tejto prílohy alebo prílohy B8. |
6.2.1. |
Na výpočet spotreby paliva sa používa všeobecná rovnica uvedená v bode 6.12 tejto prílohy, využívajúca pomery H/C a O/C. |
6.2.2. |
Pre všetky rovnice v bode 6 tejto prílohy:
|
6.3. |
Pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným benzínom (E0)
|
6.4. |
(vyhradené) |
6.5. |
Pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným benzínom (E10)
|
6.6. |
Pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným LPG
|
6.6.1. |
Ak sa zloženie paliva použitého pri skúške líši od zloženia predpokladaného na účely výpočtu normalizovanej spotreby, môže sa na žiadosť výrobcu použiť korekčný faktor cf, pričom sa použije táto rovnica:
Korekčný faktor cf, ktorý sa môže použiť, sa stanoví podľa tejto rovnice: cf = 0.825 + 0.0693 × nactual kde:
|
6.7. |
Pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným NG/biometánom
|
6.8. |
Pre vozidlá so vznetovým motorom poháňaným motorovou naftou (B0)
|
6.9. |
(vyhradené) |
6.10. |
Pre vozidlá so vznetovým motorom poháňaným motorovou naftou (B7)
|
6.11. |
Pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným etanolom (E85)
|
6.12. |
Spotreba paliva pre akékoľvek skúšobné palivo sa môže vypočítať podľa tejto rovnice:
|
6.13. |
Spotreba paliva pre vozidlá so zážihovým motorom poháňaným vodíkom:
Pre vozidlá poháňané plynným alebo tekutým vodíkom si výrobca môže so súhlasom zodpovedného orgánu vybrať, či na výpočet spotreby paliva použije rovnica pre výpočet spotreby paliva uvedená ďalej alebo metóda využívajúca protokol normy, ako je SAE J2572. FC = 0.1 × (0.1119 × H2O + H2) Faktor stlačiteľnosti Z sa zisťuje z tejto tabuľky: Tabuľka A7/2 Faktor stlačiteľnosti Z
Ak v tabuľke nie sú uvedené požadované vstupné hodnoty veličín p a T, zisťuje sa faktor stlačiteľnosti na základe lineárnej interpolácie medzi faktormi stlačiteľnosti uvedenými v tabuľke, pričom sa zvolia tie faktory, ktoré sa najviac približujú hľadanej hodnote. |
6.14. |
Výpočet palivovej úspornosti (FE)
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B. |
6.14.1. |
FE = 100/FC
kde:
|
7. Ukazovatele jazdnej krivky
7.1. Všeobecné požiadavky
Predpísaná rýchlosť medzi časovými bodmi v tabuľkách A1/1 až A1/12 sa stanoví lineárnou interpoláciou pri frekvencii 10 Hz.
Ak je ovládač akcelerátora naplno stlačený, na výpočet ukazovateľa jazdnej krivky počas takýchto časových úsekov prevádzky sa použije predpísaná rýchlosť namiesto skutočnej rýchlosti vozidla.
Ak sú vozidlá vybavené manuálnou prevodovkou, môže sa počas radenia vyššieho prevodového stupňa vynechať výpočet indexov jazdnej krivky. Od chvíle skutočného ovládania spojky vozidla do chvíle, keď skutočná rýchlosť vozidla dosiahne predpísanú rýchlosť na vyššom prevodovom stupni, nesmú uplynúť viac ako dve sekundy. Schvaľovací úrad môže výrobcu požiadať, aby preukázal, že v dôsledku konštrukcie vozidla nie je možné bez takejto výnimky splniť požiadavky jazdnej krivky.
Na detekciu polohy ovládača akcelerátora sa môže použiť systém monitorovania (zberu údajov) palubnej diagnostiky (OBD) alebo elektronickej riadiacej jednotky (ECU). Zber údajov OBD a/alebo ECU nesmie ovplyvniť emisie vozidla alebo jeho výkon.
7.2. Výpočet ukazovateľov jazdnej krivky
Podľa normy SAE J2951 (revidovaná v januári 2014) sa vypočítajú tieto ukazovatele:
a) |
IWR trieda podľa inerciálnej práce (%); |
b) |
RMSSE stredná kvadratická chyba rýchlosti (km/h). |
7.3. (vyhradené)
7.4. Uplatnenie ukazovateľov jazdnej krivky pre konkrétne vozidlo
7.4.1. |
Vozidlá s výlučne spaľovacím motorom, NOVC-HEV, NOVC-FCHV
Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre uplatniteľný skúšobný cyklus a zaznamenajú sa. |
7.4.2. |
Vozidlá OVC-HEV |
7.4.2.1. |
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (bod 3.2.5 prílohy B8)
Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre uplatniteľný skúšobný cyklus a zaznamenajú sa. |
7.4.2.2. |
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie (bod 3.2.4.3 prílohy B8)
Ak je počet cyklov skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie nižší než štyri, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý uplatniteľný skúšobný cyklus skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie a zaznamenajú sa. Ak je počet cyklov skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie štyri alebo viac, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý uplatniteľný skúšobný cyklus skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie a zaznamenajú sa. V tomto prípade sa priemerná hodnota IWR a priemerná hodnota RMSSE pre kombináciu akýkoľvek dvoch cyklov v rámci skúšky v režime vybíjania batérie porovnajú s príslušnými kritériami uvedenými v bode 2.6.8.3.1.3 prílohy B6 a vypočítaná hodnota IWR akéhokoľvek jednotlivého cyklu v rámci skúšky v režime vybíjania batérie nesmie byť nižšia než –3,0 ani vyššia než +5,0 %. |
7.4.2.3. |
Skúška v mestskom cykle (bod 3.2.4.3 prílohy B8 s nahradením cyklu WLTC cyklom WLTCcity)
Pokiaľ ide o uplatnenie výpočtu ukazovateľa jazdnej krivky, dva po sebe najazdené mestské skúšobné cykly (L a M) sa považujú za jeden cyklus. V prípade mestského cyklu, počas ktorého začne spaľovací motor spotrebovávať palivo, sa jazdné ukazovatele IWR a RMSSE nevypočítavajú osobitne. Namiesto toho sa v závislosti od počtu dokončených mestských cyklov pred mestským cyklom, v ktorom sa štartuje spaľovací motor, neúplný mestský cyklus skombinuje s predchádzajúcimi mestskými cyklami tak, ako sa uvádza ďalej, a považuje sa za jeden cyklus v súvislosti s výpočtami ukazovateľa jazdnej krivky. Ak je počet dokončených mestských cyklov párny, nedokončený mestský cyklus sa skombinuje s predchádzajúcimi dvomi dokončenými mestskými cyklami. Pozri príklad na obrázku A7/1 ďalej. Obrázok A7/1 Príklad s párnym počtom dokončených mestských skúšobných cyklov pred mestským cyklom, v ktorom sa štartuje spaľovací motor
Ak je počet dokončených mestských cyklov nepárny, nedokončený mestský cyklus sa skombinuje s predchádzajúcimi tromi dokončenými mestskými cyklami. Pozri príklad na obrázku A7/2 ďalej. Obrázok A7/2 Príklad s nepárnym počtom dokončených mestských skúšobných cyklov pred mestským cyklom, v ktorom sa štartuje spaľovací motor
Ak je počet cyklov odvodený podľa obrázka A7/1 alebo A7/2 nižší než štyri, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý jednotlivý cyklus a zaznamenajú sa. Ak je počet cyklov odvodený podľa obrázka A7/1 alebo A7/2 štyri alebo viac, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý jednotlivý cyklus. V tomto prípade sa priemerná hodnota IWR a priemerná hodnota RMSSE pre kombináciu akýkoľvek dvoch cyklov porovnajú s príslušnými kritériami uvedenými v bode 2.6.8.3.1.3 prílohy B6 a hodnota IWR akéhokoľvek jednotlivého cyklu nesmie byť nižšia než –3,0 ani vyššia než +5,0 %. |
7.4.3. |
PEV |
7.4.3.1. |
Skúška pri po sebe idúcich cykloch
Postup skúšky pri po sebe idúcich cykloch sa uskutoční podľa bodu 3.4.4.1 prílohy B8. Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý jednotlivý skúšobný cyklus postupu skúšky pri po sebe idúcich cykloch a zaznamenajú sa. Skúšobný cyklus, počas ktorého sa dosiahlo medzné kritérium, ako sa uvádza v bode 3.4.4.1.3 prílohy B8, sa skombinuje s predchádzajúcim skúšobným cyklom. Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú tak, že tieto skombinované cykly sa považujú za jeden cyklus. |
7.4.3.2. |
Skrátená skúška typu 1
Ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE pre skrátený postup skúšky typu 1 uskutočnený podľa bodu 3.4.4.2 prílohy B8 sa vypočítajú osobitne pre každý dynamický segment 1 a 2 a zaznamenajú sa. Výpočet ukazovateľov jazdnej krivky počas segmentov s konštantnou rýchlosťou sa vynechá. |
7.4.3.3. |
Postup skúšky v mestskom cykle (bod 3.4.4.1 prílohy B8 s nahradením cyklu WLTC cyklom WLTCcity)
Pokiaľ ide o uplatnenie výpočtu ukazovateľa jazdnej krivky, dva po sebe najazdené mestské skúšobné cykly sa považujú za jeden cyklus. V prípade mestského cyklu, počas ktorého sa dosiahlo medzné kritérium, ako sa uvádza v bode 3.4.4.1.3 prílohy B8, sa ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE nevypočítavajú osobitne. Namiesto toho sa v závislosti od počtu dokončených mestských cyklov pred mestským cyklom, v ktorom sa dosiahlo medzné kritérium, neúplný mestský cyklus skombinuje s predchádzajúcimi mestskými cyklami a považuje sa za jeden cyklus v súvislosti s výpočtami ukazovateľa jazdnej krivky. Ak je počet dokončených mestských cyklov párny, nedokončený mestský cyklus sa skombinuje s predchádzajúcimi dvomi dokončenými mestskými cyklami. Pozri príklad na obrázku A7/3 ďalej. Obrázok A7/3 Príklad s párnym počtom dokončených mestských skúšobných cyklov pred mestským cyklom s medzným kritériom
Ak je počet dokončených mestských cyklov nepárny, nedokončený mestský cyklus sa skombinuje s predchádzajúcimi tromi dokončenými mestskými cyklami. Pozri príklad na obrázku A7/4 ďalej. Obrázok A7/4 Príklad s nepárnym počtom dokončených mestských skúšobných cyklov pred mestským cyklom s medzným kritériom
Ak je počet cyklov odvodený podľa obrázka A7/3 alebo A7/4 nižší než štyri, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý z týchto cyklov a zaznamenajú sa. Ak je počet cyklov odvodený podľa obrázka A7/3 alebo A7/4 štyri alebo viac, ukazovatele jazdnej krivky IWR a RMSSE sa vypočítajú pre každý z týchto cyklov a zaznamenajú sa. V tomto prípade sa priemerná hodnota IWR a priemerná hodnota RMSSE pre kombináciu akýkoľvek dvoch cyklov porovnajú s príslušnými kritériami uvedenými v bode 2.6.8.3.1 prílohy B6 a hodnota IWR akéhokoľvek jednotlivého cyklu nesmie byť nižšia než –3,0 ani vyššia než +5,0 %. |
8. Výpočet pomerov n/v
Pomery n/v sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
n |
sú otáčky motora (min–1); |
v |
je rýchlosť vozidla (km/h); |
ri |
je prevodový pomer pri prevodovom stupni i; |
raxle |
je prevodový pomer nápravy; |
Udyn |
je dynamický obvod valenia pneumatík hnacej nápravy a vypočíta sa pomocou tejto rovnice: |
kde:
H/W |
je profilové číslo pneumatiky, napr. „45“ pre pneumatiku 225/45 R17; |
W |
je šírka pneumatiky (mm); napr. „225“ pre pneumatiku 225/45 R17; |
R |
je priemer kolesa (palce), napr. „17“ pre pneumatiku 225/45 R17; |
Udyn |
sa zaokrúhľuje podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu na celé milimetre. |
Ak je hodnota Udyn rozdielna pre prednú a zadnú nápravu, hodnota n/v pre hlavnú hnaciu nápravu sa uplatňuje na dynamometri v prevádzkovom režime s pohonom dvoch aj štyroch kolies.
Na požiadanie sa zodpovednému orgánu poskytnú potrebné informácie o tomto výbere.
PRÍLOHA B8
Vozidlá na výlučne elektrický pohon, hybridné elektrické vozidlá a hybridné vozidlá s palivovým článkom so stlačeným vodíkom
1. Všeobecné požiadavky
V prípade skúšania vozidiel NOVC-HEV, OVC-HEV, NOVC-FCHV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch) sa doplnok 2 k prílohe B6 nahrádza doplnkom 2 a doplnkom 3 k tejto prílohe.
Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky požiadavky tejto prílohy sa vzťahujú na vozidlá s režimami voliteľnými vodičom aj bez nich. Pokiaľ nie je v tejto prílohe výslovne uvedené inak, všetky požiadavky a postupy stanovené v prílohe B6 a prílohe B7 sa naďalej vzťahujú na vozidlá NOVC-HEV, OVC-HEV, NOVC-FCHV, OVC-FCHV a PEV (v náležitých prípadoch).
1.1. |
Jednotky, presnosť a rozlíšenie elektrických parametrov
Jednotky, presnosť a rozlíšenie meraní musia byť rovnaké ako v tabuľke A8/1. Tabuľka A8/1 Parametre, jednotky, presnosť a rozlíšenie meraní
Tabuľka A8/2 (vyhradené) |
1.2. |
Skúšky emisií a spotreby paliva
Parametre, jednotky a presnosť meraní musia byť rovnaké ako tie, ktoré sa vyžadujú pri vozidlách s výlučne spaľovacím motorom. |
1.3. |
Zaokrúhľovanie výsledkov skúšky |
1.3.1. |
Pokiaľ sa nevyžaduje priebežné zaokrúhľovanie, medzikroky pri výpočtoch sa nezaokrúhľujú. |
1.3.2. |
V prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV sa konečné výsledky merania kritériových emisií zaokrúhľujú podľa bodu 1.3.2 prílohy B7, korekčný faktor NOx KH sa zaokrúhľuje podľa bodu 1.3.3 prílohy B7 a faktor riedenia DF sa zaokrúhľuje podľa bodu 1.3.4 prílohy B7. |
1.3.3. |
V prípade informácií, ktoré nesúvisia s normami, sa použije primeraný technický úsudok. |
1.3.4. |
Zaokrúhľovanie výsledkov dojazdu, CO2, spotreby energie a spotreby paliva je opísané v tabuľkách výpočtov v tejto prílohe. |
1.4. |
Klasifikácia vozidiel
Všetky vozidlá OVC-HEV, NOVC-HEV, PEV, OVC-FCHV a NOVC-FCHV sa klasifikujú ako vozidlá triedy 3. Uplatniteľný skúšobný cyklus pri postupe skúšky typu 1 sa stanoví podľa bodu 1.4.2 tejto prílohy na základe zodpovedajúceho referenčného skúšobného cyklu, ktorý je opísaný v bode 1.4.1 tejto prílohy. |
1.4.1. |
Referenčný skúšobný cyklus |
1.4.1.1. |
Referenčné skúšobné cykly pre vozidlá triedy 3 sú uvedené v bode 3.3 prílohy B1. |
1.4.1.2. |
V prípade vozidiel PEV sa na skúšobné cykly podľa bodu 3.3 prílohy B1 môže uplatniť postup zníženia rýchlosti podľa bodu 8.2.3 a bodu 8.3 prílohy B1 prostredníctvom nahradenia menovitého výkonu maximálnym čistým výkonom podľa predpisu EHK OSN č. 85. V takomto prípade je referenčným skúšobným cyklom cyklus zníženej rýchlosti. |
1.4.2. |
Uplatniteľný skúšobný cyklus |
1.4.2.1. |
Uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP
Uplatniteľným skúšobným cyklom WLTP (WLTC) pre postup skúšky typu 1 je referenčný skúšobný cyklus podľa bodu 1.4.1 tejto prílohy. Ak sa uplatní bod 9 prílohy B1 na základe referenčného skúšobného cyklu, ako sa opisuje v bode 1.4.1 tejto prílohy, uplatniteľným skúšobným cyklom WLTP (WLTC) pre postup skúšky typu 1 je tento upravený skúšobný cyklus. |
1.4.2.2. |
Len úroveň 1A
Uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP Mestský skúšobný cyklus WLTP (WLTCcity) pre vozidlá triedy 3 je uvedený v bode 3.5 prílohy B1. |
1.5. |
Vozidlá OVC-HEV, NOVC-HEV, OVC-FCHV, NOVC-FCHV a PEV s manuálnymi prevodovkami
Vozidlá jazdia podľa technického ukazovateľa radenia prevodových stupňov, ak je k dispozícii, alebo podľa pokynov obsiahnutých v príručke výrobcu. |
2. Zábeh skúšobného vozidla
Vozidlo skúšané podľa tejto prílohy musí byť pristavené v dobrom technickom stave a musí byť zabehnuté v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak sa REESS prevádzkujú pri teplote vyššej, než je rozsah bežných prevádzkových teplôt, obsluha musí dodržiavať postup odporúčaný výrobcom vozidla, aby sa teplota REESS udržala v rozsahu bežných prevádzkových teplôt. Výrobca musí predložiť dôkazy o tom, že systém tepelnej regulácie REESS nie je deaktivovaný ani nie je znížená jeho účinnosť.
2.1. |
Vozidlá OVC-HEV a NOVC-HEV musia byť zabehnuté podľa požiadaviek uvedených v bode 2.3.3 prílohy B6. |
2.2. |
Vozidlá NOVC-FCHV a OVC-FCHV musia byť zabehnuté na vzdialenosť najmenej 300 km s nainštalovaným palivovým článkom a REESS. |
2.3. |
Vozidlá PEV musia byť zabehnuté na vzdialenosť najmenej 300 km alebo na vzdialenosť jedného plného nabitia podľa toho, ktorá vzdialenosť je dlhšia. |
2.4. |
Všetky REESS, ktoré neovplyvňujú emisie CO2 alebo spotrebu H2, sa z monitorovania vyradia. |
3. Postup skúšky
3.1. |
Všeobecné požiadavky |
3.1.1. |
Na všetky vozidlá OVC-HEV, NOVC-HEV, PEV, OVC-FCHV a NOVC-FCHV sa podľa potreby uplatňujú tieto ustanovenia: |
3.1.1.1. |
Vozidlá sa skúšajú podľa uplatniteľných skúšobných cyklov opísaných v bode 1.4.2 tejto prílohy. |
3.1.1.2. |
Ak vozidlo nemôže dodržať uplatniteľný skúšobný cyklus v rámci tolerancií rýchlostnej krivky podľa bodu 2.6.8.3.1.2 prílohy B6, ovládač akcelerátora sa naplno stlačí, kým sa opäť nedosiahne požadovaná rýchlostná krivka, ak nie je uvedené inak. |
3.1.1.3. |
Postup štartovania hnacej sústavy sa vykoná pomocou zariadení určených na tento účel podľa pokynov výrobcu. |
3.1.1.4. |
V prípade vozidiel OVC-HEV, NOVC-HEV, NOVC-FCHV, OVC-FCHV a PEV sa odber vzoriek výfukových emisií a meranie spotreby elektrickej energie začne pri každom uplatniteľnom skúšobnom cykle pred alebo súčasne s postupom naštartovania vozidla a skončí sa pri ukončení každého uplatniteľného skúšobného cyklu. |
3.1.1.5. |
V prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV sa emisie plynných zlúčenín a počet častíc analyzujú za každú individuálnu skúšobnú fázu. Pri fázach, keď nie je v prevádzke spaľovací motor, sa táto analýza za príslušnú fázu môže vynechať a výsledky merania emisií sa môžu nastaviť na nulu. |
3.1.1.6. |
V prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV bez toho, aby bol dotknutý bod 2.10.1.1 prílohy B6, sa hmotnosť emitovaných tuhých častíc analyzuje za každý uplatniteľný skúšobný cyklus. Pri cykloch, keď nie je v prevádzke spaľovací motor, sa výsledky merania emisií môžu nastaviť na nulu. |
3.1.2. |
Nútené ochladenie, ako sa opisuje v bode 2.7.2 prílohy B6, je povolené iba pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie pri vozidlách OVC-HEV podľa bodu 3.2 tejto prílohy a pri skúške vozidiel NOVC-HEV podľa bodu 3.3 tejto prílohy. |
3.1.3. |
Požiadavky uvedené v bodoch 2.2.2.1.2 a 2.2.2.1.3 prílohy B6 sa neuplatňujú, keď sa skúška vykonala pre vozidlá PEV podľa bodu 3.4 a pre vozidlá FCHV podľa bodu 3.2 a bodu 3.5. |
3.2. |
Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV |
3.2.1. |
Vozidlá sa skúšajú v prevádzkovom režime vybíjania batérie (prevádzkový režim CD) a v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie (prevádzkový režim CS). |
3.2.2. |
Vozidlá sa môžu skúšať podľa štyroch možných skúšobných postupov: |
3.2.2.1. |
Možnosť 1: skúška typu 1 v režime vybíjania batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie. |
3.2.2.2. |
Možnosť 2: skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie. |
3.2.2.3. |
Možnosť 3: skúška typu 1 v režime vybíjania batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie. |
3.2.2.4. |
Možnosť 4: skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie.
Obrázok A8/1 Možné skúšobné postupy v prípade skúšok vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
|
3.2.3. |
Režim voliteľný vodičom sa nastaví tak, ako je opísané pri nasledujúcich skúšobných postupoch (možnosť 1 až možnosť 4). |
3.2.4. |
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (možnosť 1)
Skúšobný postup podľa možnosti 1, ako sa opisuje v bodoch 3.2.4.1 až 3.2.4.7 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/1 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.2.4.1. |
Predkondicionovanie
Vozidlo sa pripraví podľa postupov uvedených v bode 2.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.4.2. |
Skúšobné podmienky |
3.2.4.2.1. |
Skúška sa vykoná s úplne nabitým REESS podľa požiadaviek na nabitie uvedených v bode 2.2.3 doplnku 4 k tejto prílohe a s vozidlom v prevádzkovom režime vybíjania batérie, ako sa vymedzuje v bode 3.3.5 tohto predpisu. |
3.2.4.2.2. |
Výber režimu voliteľného vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime vybíjania batérie zvolí podľa bodu 2 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.2.4.3. |
Postup skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie |
3.2.4.3.1. |
Postup skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie pozostáva z viacerých po sebe nasledujúcich cyklov, po ktorých nasleduje odstavenie na maximálne 30 minút, pokiaľ sa nedosiahne prevádzkový režim na udržanie nabitia batérie. |
3.2.4.3.2. |
Počas odstavenia medzi jednotlivými uplatniteľnými skúšobnými cyklami sa deaktivuje hnacia sústava a REESS sa nedobíja z externého zdroja elektrickej energie. Prístrojové vybavenie na meranie elektrického prúdu vo všetkých REESS a na stanovenie elektrického napätia všetkých REESS podľa doplnku 3 k tejto prílohe sa medzi fázami skúšobného cyklu nevypína. Pri meraní ampérhodín zostane integrácia aktívna počas celej skúšky až do jej ukončenia.
Keď sa vozidlo po odstavení znovu naštartuje, musí byť v činnosti v režime voliteľnom vodičom podľa bodu 3.2.4.2.2 tejto prílohy. |
3.2.4.3.3. |
Odchylne od bodu 5.3.1 prílohy B5 a ako doplnenie k bodu 5.3.1.2 prílohy B5 sa môžu analyzátory kalibrovať a môže sa na nich skontrolovať nulový stav pred tým a po tom, ako sa vykoná skúška typu 1 v režime vybíjania batérie. |
3.2.4.4. |
Ukončenie skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie sa považuje sa ukončenú, keď sa prvýkrát dosiahne medzné kritérium podľa bodu 3.2.4.5 tejto prílohy. Počet uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP až do cyklu a vrátane cyklu, pri ktorom sa prvýkrát dosiahlo medzné kritérium, je stanovený na n + 1. Uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP n sa vymedzuje ako prechodný cyklus. Uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP n + 1 sa vymedzuje ako overovací cyklus. V prípade vozidiel, ktoré nie sú schopné zostať v režime na udržanie nabitia batérie počas úplného uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP, sa skúška typu 1 v režime vybíjania batérie ukončí, keď štandardné palubné prístroje signalizujú, aby sa vozidlo zastavilo, alebo keď sa vozidlo odchýli od predpísanej tolerancie rýchlostnej krivky na 4 po sebe idúce sekundy alebo dlhšie. Ovládač akcelerátora sa musí deaktivovať a vozidlo sa musí zastaviť brzdením v priebehu 60 sekúnd. |
3.2.4.5. |
Medzné kritérium |
3.2.4.5.1. |
Vyhodnotí sa, či sa pri každom odjazdenom uplatniteľnom skúšobnom cykle WLTP dosiahlo medzné kritérium. |
3.2.4.5.2. |
Medzné kritérium skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa dosiahne vtedy, keď je relatívna zmena elektrickej energie REECi, vypočítaná podľa nasledujúcej rovnice, menšia než 0,04.
kde:
|
3.2.4.6. |
Nabíjanie REESS a meranie dobíjanej elektrickej energie |
3.2.4.6.1. |
Vozidlo sa pripojí k elektrickej sieti do 120 minút po vykonaní uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP n + 1, počas ktorého sa prvýkrát dosiahlo medzné kritérium skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie.
REESS je plne nabitý, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa vymedzuje v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.4.6.2. |
Zariadením na meranie elektrickej energie, ktoré je zapojené medzi nabíjačkou vozidla a elektrickou sieťou, sa meria elektrická energia EAC dodávaná zo siete, ako aj čas nabíjania. Meranie elektrickej energie sa môže zastaviť, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa vymedzuje v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.4.7. |
Každý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP v rámci skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie musí spĺňať uplatniteľné limity kritériových emisií podľa bodu 1.2 prílohy B6. |
3.2.5. |
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie (možnosť 2)
Skúšobný postup podľa možnosti 2, ako sa opisuje v bodoch 3.2.5.1 až 3.2.5.3.3 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/2 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.2.5.1. |
Predkondicionovanie a odstavenie
Vozidlo sa pripraví podľa postupov uvedených v bode 2.1 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.5.2. |
Skúšobné podmienky |
3.2.5.2.1. |
Skúšky sa vykonajú s vozidlom v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie, ako sa vymedzuje v bode 3.3.6 tohto predpisu. |
3.2.5.2.2. |
Výber režimu voliteľného vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie zvolí podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.2.5.3. |
Postup skúšky typu 1 |
3.2.5.3.1. |
Vozidlá sa skúšajú v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
3.2.5.3.2. |
V prípade potreby sa emisie CO2 upravia podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
3.2.5.3.3. |
Skúška podľa bodu 3.2.5.3.1 tejto prílohy musí spĺňať uplatniteľné limity kritériových emisií podľa bodu 1.2 prílohy B6. |
3.2.6. |
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (možnosť 3)
Skúšobný postup podľa možnosti 3, ako sa opisuje v bodoch 3.2.6.1 až 3.2.6.3 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/3 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.2.6.1. |
V prípade skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie sa musí dodržiavať postup opísaný v bodoch 3.2.4.1 až 3.2.4.5, ako aj v bode 3.2.4.7 tejto prílohy. |
3.2.6.2. |
Následne sa musí dodržiavať postup skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie, ktorý je opísaný v bodoch 3.2.5.1 až 3.2.5.3 tejto prílohy. Neuplatňujú sa body 2.1.1 a 2.1.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.6.3. |
Nabíjanie REESS a meranie dobíjanej elektrickej energie |
3.2.6.3.1. |
Vozidlo sa pripojí k elektrickej sieti do 120 minút po vykonaní skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie.
REESS je plne nabitý, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa uvádza v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.6.3.2. |
Zariadením na meranie energie, ktoré je zapojené medzi nabíjačkou vozidla a elektrickou sieťou, sa meria dobíjaná elektrická energia EAC dodávaná zo siete, ako aj čas nabíjania. Meranie elektrickej energie sa môže zastaviť, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa uvádza v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.2.7. |
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie (možnosť 4)
Skúšobný postup podľa možnosti 4, ako sa opisuje v bodoch 3.2.7.1 a 3.2.7.2 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/4 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.2.7.1. |
V prípade skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie sa musí dodržiavať postup opísaný v bodoch 3.2.5.1 až 3.2.5.3 tejto prílohy, ako aj v bode 3.2.6.3.1 tejto prílohy. |
3.2.7.2. |
Následne sa musí dodržiavať postup skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie, ktorý je opísaný v bodoch 3.2.4.2 až 3.2.4.7 tejto prílohy. |
3.3. |
Vozidlá NOVC-HEV
Skúšobný postup opísaný v bodoch 3.3.1 až 3.3.3 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/5 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.3.1. |
Predkondicionovanie a odstavenie |
3.3.1.1. |
Vozidlá sa musia predkondicionovať podľa bodu 2.6 prílohy B6.
Okrem požiadaviek uvedených v bode 2.6 prílohy B6 sa môže úroveň stavu nabitia trakčného REESS na skúšku v režime na udržanie nabitia batérie pred predkondicionovaním nastaviť podľa odporúčania výrobcu s cieľom vykonať skúšku v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie. |
3.3.1.2. |
Vozidlá sa musia odstaviť podľa bodu 2.7 prílohy B6. |
3.3.2. |
Skúšobné podmienky |
3.3.2.1. |
Vozidlá sa skúšajú v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie, ako sa uvádza v bode 3.3.6 tohto predpisu. |
3.3.2.2. |
Výber režimu voliteľného vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie zvolí podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.3.3. |
Postup skúšky typu 1 |
3.3.3.1. |
Vozidlá sa skúšajú v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
3.3.3.2. |
V prípade potreby sa emisie CO2 upravia podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
3.3.3.3. |
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie musí spĺňať uplatniteľné limity kritériových emisií podľa bodu 1.2 prílohy B6. |
3.4. |
Vozidlá PEV |
3.4.1. |
Všeobecné požiadavky
Postup skúšky na stanovenie dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon a spotreby elektrickej energie sa zvolí podľa odhadovaného dojazdu skúšobného vozidla výlučne na elektrický pohon (PER) z tabuľky A8/3. V prípade použitia metódy interpolácie sa uplatniteľný postup skúšky zvolí podľa PER vozidla H v rámci konkrétneho interpolačného radu. Tabuľka A8/3 Postupy na stanovenie dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon a spotreby elektrickej energie (v náležitých prípadoch)
Výrobca poskytne zodpovednému orgánu dôkazy týkajúce sa odhadovaného dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon (PER) pred vykonaním skúšky. V prípade použitia metódy interpolácie sa uplatniteľný postup skúšky stanoví na základe odhadovaného PER vozidla H v rámci interpolačného radu. Na základe PER, ktorý sa stanoví podľa použitého postupu skúšky, sa potvrdí, že sa použil správny postup skúšky. Skúšobný postup v rámci postupu skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch, ako sa opisuje v bodoch 3.4.2, 3.4.3 a 3.4.4.1 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/6 v doplnku 1 k tejto prílohe. Skúšobný postup v rámci skráteného postupu skúšky typu 1, ako sa opisuje v bodoch 3.4.2, 3.4.3 a 3.4.4.2 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/7 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.4.2. |
Predkondicionovanie
Vozidlo sa pripraví podľa postupov uvedených v bode 3 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.4.3. |
Výber režimu voliteľného vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku zvolí podľa bodu 4 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.4.4. |
Postupy skúšky typu 1 v prípade vozidiel PEV |
3.4.4.1. |
Postup skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch |
3.4.4.1.1. |
Rýchlostná krivka a prestávky
Skúška sa vykonáva najazdením po sebe idúcich uplatniteľných skúšobných cyklov, až kým sa nedosiahne medzné kritérium podľa bodu 3.4.4.1.3 tejto prílohy. Prestávky pre vodiča a/alebo obsluhu sú povolené len medzi skúšobnými cyklami, pričom maximálne celkové trvanie prestávky je 10 minút. Počas prestávky musí byť hnacia sústava vypnutá. |
3.4.4.1.2. |
Meranie prúdu a napätia REESS
Od začiatku skúšky až po dosiahnutie medzného kritéria sa elektrický prúd všetkých REESS meria podľa doplnku 3 k tejto prílohe a elektrické napätie sa stanoví podľa doplnku 3 k tejto prílohe. |
3.4.4.1.3. |
Medzné kritérium
Medzné kritérium sa dosiahne, keď sa vozidlo odchýli od predpísanej tolerancie rýchlostnej krivky, ako sa uvádza v bode 2.6.8.3.1.2 prílohy B6, na 4 po sebe idúce sekundy alebo dlhšie. Ovládač akcelerátora sa musí deaktivovať. Vozidlo sa musí zastaviť brzdením v priebehu 60 sekúnd. |
3.4.4.2. |
Skrátený postup skúšky typu 1 |
3.4.4.2.1. |
Rýchlostná krivka
Skrátený postup skúšky typu 1 pozostáva z dvoch dynamických segmentov (DS1 a DS2) v kombinácii s dvoma segmentmi s konštantnou rýchlosťou (CSSM a CSSE), ako je zobrazené na obrázku A8/2. Obrázok A8/2 Rýchlostná krivka skráteného postupu skúšky typu 1
Dynamické segmenty DS1 a DS2 sa používajú na výpočet spotreby energie počas posudzovanej fázy, uplatniteľného mestského cyklu WLTP a uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP. Segmenty s konštantnou rýchlosťou CSSM a CSSE sú určené na skrátenie trvania skúšky prostredníctvom rýchlejšieho vybíjania REESS než pri postupe skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch. |
3.4.4.2.1.1. |
Dynamické segmenty
Každý dynamický segment DS1 a DS2 pozostáva z uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP podľa bodu 1.4.2.1 tejto prílohy, po ktorom nasleduje uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP podľa bodu 1.4.2.2 tejto prílohy. |
3.4.4.2.1.2. |
Segmenty s konštantnou rýchlosťou
Konštantné rýchlosti počas segmentov CSSM a CSSE musia byť rovnaké. V prípade použitia metódy interpolácie sa v rámci interpolačného radu použije rovnaká konštantná rýchlosť.
|
3.4.4.2.1.3. |
Prestávky
Prestávky pre vodiča a/alebo obsluhu sú povolené len v segmentoch s konštantnou rýchlosťou, ako sa predpisuje v tabuľke A8/4. Tabuľka A8/4 Prestávky pre vodiča a/alebo obsluhu
|
3.4.4.2.2. |
Meranie prúdu a napätia REESS
Elektrický prúd a elektrické napätie vo všetkých REESS sa od začiatku skúšky až po dosiahnutie medzného kritéria stanovia podľa doplnku 3 k tejto prílohe. |
3.4.4.2.3. |
Medzné kritérium
Medzné kritérium sa dosiahne, keď sa vozidlo odchýli od predpísanej tolerancie rýchlostnej krivky, ako sa uvádza v bode 2.6.8.3.1.2 prílohy B6, na 4 po sebe idúce sekundy alebo dlhšie v druhom segmente s konštantnou rýchlosťou CSSE. Ovládač akcelerátora sa musí deaktivovať. Vozidlo sa musí zastaviť brzdením v priebehu 60 sekúnd. |
3.4.4.3. |
Nabíjanie REESS a meranie dobíjanej elektrickej energie |
3.4.4.3.1. |
Po zastavení podľa bodu 3.4.4.1.3 tejto prílohy pre postup skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch a bodu 3.4.4.2.3 tejto prílohy pre skrátený postup skúšky typu 1 sa vozidlo pripojí k elektrickej sieti do 120 minút.
REESS je plne nabitý, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa vymedzuje v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.4.4.3.2. |
Zariadením na meranie energie, ktoré je zapojené medzi nabíjačkou vozidla a elektrickou sieťou, sa meria dobíjaná elektrická energia EAC dodávaná zo siete, ako aj čas nabíjania. Meranie elektrickej energie sa môže zastaviť, keď sa dosiahne kritérium ukončenia nabíjania, ako sa vymedzuje v bode 2.2.3.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.5. |
Vozidlá NOVC-FCHV
Skúšobný postup opísaný v bodoch 3.5.1 až 3.5.3 tejto prílohy, ako aj zodpovedajúci profil stavu nabitia REESS sú zobrazené na obrázku A8.App1/5 v doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.5.1. |
Predkondicionovanie a odstavenie
Vozidlá sa musia kondicionovať a odstaviť podľa bodu 3.3.1 tejto prílohy. |
3.5.2. |
Skúšobné podmienky |
3.5.2.1. |
Vozidlá sa skúšajú v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie, ako sa uvádza v bode 3.3.6 tohto predpisu. |
3.5.2.2. |
Výber režimu voliteľného vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie zvolí podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.5.3. |
Postup skúšky typu 1 |
3.5.3.1. |
Vozidlá sa skúšajú v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6 a spotreba paliva sa vypočíta podľa doplnku 7 k tejto prílohe. |
3.5.3.2. |
Spotreba paliva sa v prípade potreby koriguje podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
4. Výpočty pre hybridné elektrické vozidlá, vozidlá na výlučne elektrický pohon a hybridné vozidlá s palivovým článkom so stlačeným vodíkom
4.1. |
Výpočty emitovaných plynných zlúčenín, hmotnosti emitovaných tuhých častíc a počtu emitovaných častíc |
4.1.1. |
Hmotnostné emisie plynných zlúčenín, hmotnosť emitovaných tuhých častíc a počet emitovaných častíc v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV
Hmotnosť emitovaných tuhých častíc v režime na udržanie nabitia batérie PMCS sa vypočíta podľa bodu 3.3 prílohy B7. Počet emitovaných tuhých častíc v režime na udržanie nabitia batérie PNCS sa vypočíta podľa bodu 4 prílohy B7. |
4.1.1.1. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-HEV a OVC-HEV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/5. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/5 Výpočet konečných hodnôt plynných emisií a palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie (FE sa vzťahuje len na úroveň 1B)
|
4.1.1.2. |
Ak sa nepoužila korekcia podľa bodu 1.1.4 doplnku 2 k tejto prílohe, použijú sa tieto emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie:
MCO2,CS = MCO2,CS,nb kde:
|
4.1.1.3. |
Ak sa podľa bodu 1.1.3 doplnku 2 k tejto prílohe vyžaduje korekcia emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie alebo ak sa použila korekcia podľa bodu 1.1.4 doplnku 2 k tejto prílohe, korekčný koeficient emisií CO2 sa stanoví podľa bodu 2 doplnku 2 k tejto prílohe. Korigované emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie sa stanovia podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.1.1.4. |
Ak sa nestanovili korekčné koeficienty emisií CO2 špecifické pre konkrétnu fázu, emisie CO2 špecifické pre konkrétnu fázu sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.1.1.5. |
Ak sa stanovili korekčné koeficienty emisií CO2 špecifické pre konkrétnu fázu, emisie CO2 špecifické pre konkrétnu fázu sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.1.2. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV
Pre úroveň 1A: Emisie CO2 v režime vybíjania batérie vážené faktormi využitia, MCO2,CD, sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
Pre úroveň 1B Emisie CO2 v režime vybíjania batérie, MCO2,CD, sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
V prípade použitia metódy interpolácie predstavuje k počet najazdených fáz do konca prechodného cyklu vozidla L, nvehL Ak je počet prechodných cyklov najazdených vozidlom H, nvehH, a v relevantných prípadoch jednotlivým vozidlom v rámci interpolačného radu, nvehind, nižší než počet prechodných cyklov najazdených vozidlom L, nvehL, do výpočtu sa musí zahrnúť overovací cyklus vozidla H a v relevantných prípadoch overovací cyklus jednotlivého vozidla. Emisie CO2 v každej fáze overovacieho cyklu sa následne musia korigovať na nulovú spotrebu elektrickej energie, (ECDC,CD,j = 0), použitím korekčného koeficientu CO2 podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
4.1.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Hmotnostné emisie plynných zlúčenín, hmotnosť emitovaných tuhých častíc a počet emitovaných častíc vážené faktormi využitia v prípade vozidiel OVC-HEV |
4.1.3.1. |
Hmotnostné emisie plynných zlúčenín vážené faktormi využitia
kde:
Emisie CO2 vážené faktormi využitia sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
V prípade použitia metódy interpolácie pre CO2 predstavuje k počet najazdených fáz do konca prechodného cyklu vozidla L, nveh_L, na účely uplatnenia oboch rovníc v tomto bode. Ak je počet prechodných cyklov najazdených vozidlom H, nvehH , a v relevantných prípadoch jednotlivým vozidlom v rámci interpolačného radu, nvehind , nižší než počet prechodných cyklov najazdených vozidlom L, nveh_L, do výpočtu sa musí zahrnúť overovací cyklus vozidla H a v relevantných prípadoch overovací cyklus jednotlivého vozidla. Emisie CO2 v každej fáze overovacieho cyklu sa následne musia korigovať na nulovú spotrebu elektrickej energie, (ECDC,CD,j = 0), použitím korekčného koeficientu CO2 podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
4.1.3.2. |
Počet emitovaných častíc vážený faktormi využitia sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.1.3.3. |
Hmotnosť emitovaných tuhých častíc vážená faktormi využitia sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.2. |
Výpočet spotreby paliva a palivovej úspornosti |
4.2.1. |
Spotreba paliva a palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel OVC-HEV, OVC-FCHV, NOVC-HEV a NOVC-FCHV |
4.2.1.1. |
Spotreba paliva a palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV sa vypočíta postupne podľa tabuľky A8/6.
Tabuľka A8/6 Výpočet konečnej spotreby paliva a palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel OVC-HEV, NOVC-HEV (FE sa vzťahuje len na úroveň 1B)
|
4.2.1.2. |
Spotreba paliva a palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV |
4.2.1.2.1. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov spotreby skúšobného paliva a palivovej úspornosti pre skúšku typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-FCHV a OVC-FCHV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/7. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/7 Výpočet konečnej spotreby paliva v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV a palivovej úspornosti v režime na udržanie nabitia batérie v prípade vozidiel NOVC-FCHV (FE sa vzťahuje len na úroveň 1B) Úroveň 1A – všetky výpočty v tejto tabuľke sú len pre úplný cyklus Úroveň 1B – všetky výpočty v tejto tabuľke sú pre úplný cyklus aj pre jednotlivé fázy
|
4.2.1.2.2. |
Ak sa nepoužila korekcia podľa bodu 1.1.4 doplnku 2 k tejto prílohe, použije sa nasledujúca spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie:
kde:
|
4.2.1.2.3. |
Ak sa podľa bodu 1.1.3 doplnku 2 k tejto prílohe vyžaduje korekcia spotreby paliva alebo ak sa použila korekcia podľa bodu 1.1.4 doplnku 2 k tejto prílohe, korekčný koeficient spotreby paliva sa stanoví podľa bodu 2 doplnku 2 k tejto prílohe. Korigovaná spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie sa stanoví podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.2.1.2.4. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B.
Ak sa nestanovili korekčné koeficienty spotreby paliva špecifické pre konkrétnu fázu, spotreba paliva špecifická pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.2.1.2.5. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B.
Ak sa stanovili korekčné koeficienty spotreby paliva špecifické pre konkrétnu fázu, spotreba paliva špecifická pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.2.2. |
Spotreba paliva v režime vybíjania batérie a palivová úspornosť v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
Pre úroveň 1A Spotreba paliva v režime vybíjania batérie vážená faktormi využitia FCCD sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzovanou fázou j v prípade vozidiel OVC-FCHV je len uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. V prípade použitia metódy interpolácie predstavuje k počet najazdených fáz do konca prechodného cyklu vozidla L, nveh_L Ak je počet prechodných cyklov najazdených vozidlom H, nvehH , a v relevantných prípadoch jednotlivým vozidlom v rámci interpolačného radu, nvehind , nižší než počet prechodných cyklov najazdených vozidlom L, nveh_L, do výpočtu sa musí zahrnúť overovací cyklus vozidla H a v relevantných prípadoch overovací cyklus jednotlivého vozidla. Spotreba paliva v každej fáze overovacieho cyklu sa vypočíta podľa bodu 6 prílohy B7, s kritériovými emisiami počas úplného overovacieho cyklu a hodnotou CO2 uplatniteľnej fázy, ktorá sa koriguje na nulovú spotrebu elektrickej energie, ECDC,CD,j = 0, použitím korekčného koeficientu hmotnostných emisií CO2, KCO2, podľa doplnku 2 k tejto prílohe. Pre úroveň 1B Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie FECD sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.2.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba paliva vážená faktormi využitia v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba paliva vážená faktormi využitia v prípade vozidiel OVC-HEV pri skúške typu 1 v režime vybíjania batérie a v režime na udržanie nabitia batérie sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Spotreba paliva vážená faktormi využitia v prípade vozidiel OVC-FCHV pri skúške typu 1 v režime vybíjania batérie a v režime na udržanie nabitia batérie sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzovanou fázou j v prípade vozidiel OVC-FCHV je len uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. V prípade použitia metódy interpolácie predstavuje k počet najazdených fáz do konca prechodného cyklu vozidla L, nveh_L Ak je počet prechodných cyklov najazdených vozidlom H, nvehH , a v relevantných prípadoch jednotlivým vozidlom v rámci interpolačného radu, nvehind , nižší než počet prechodných cyklov najazdených vozidlom L, nveh_L, do výpočtu sa musí zahrnúť overovací cyklus vozidla H a v relevantných prípadoch overovací cyklus jednotlivého vozidla. Spotreba paliva v každej fáze overovacieho cyklu sa vypočíta podľa bodu 6 prílohy B7, s kritériovými emisiami počas úplného overovacieho cyklu a hodnotou CO2 uplatniteľnej fázy, ktorá sa koriguje na nulovú spotrebu elektrickej energie, ECDC,CD,j = 0, použitím korekčného koeficientu hmotnostných emisií CO2, KCO2, podľa doplnku 2 k tejto prílohe. |
4.3. |
Výpočet spotreby elektrickej energie
Na stanovenie spotreby elektrickej energie na základe prúdu a napätia stanovených podľa doplnku 3 k tejto prílohe sa použijú tieto rovnice:
kde:
a
kde:
a
kde:
|
4.3.1. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a
kde:
Posudzovanou fázou j v prípade vozidiel OVC-FCHV je len uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.3.2. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba elektrickej energie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba elektrickej energie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzovanou fázou j v prípade vozidiel OVC-FCHV je len uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.3.3. |
Spotreba elektrickej energie v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch) |
4.3.3.1. |
Stanovenie spotreby elektrickej energie pre konkrétny cyklus
Spotreba elektrickej energie stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete a ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.3.3.2. |
Stanovenie spotreby elektrickej energie špecifickej pre konkrétnu fázu
Spotreba elektrickej energie špecifická pre konkrétnu fázu stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete a ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime špecifického pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.3.4. |
Spotreba elektrickej energie vozidiel PEV |
4.3.4.1. |
Spotreba elektrickej energie stanovená v tomto bode sa vypočíta iba vtedy, ak vozidlo absolvovalo uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP v rámci tolerancií rýchlostnej krivky podľa bodu 2.6.8.3.1.2 prílohy B6 počas celého posudzovaného časového úseku. |
4.3.4.2. |
Stanovenie spotreby elektrickej energie uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP
Spotreba elektrickej energie uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete a dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.3.4.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Stanovenie spotreby elektrickej energie uplatniteľného mestského skúšobného cyklu WLTP Spotreba elektrickej energie uplatniteľného mestského skúšobného cyklu WLTP stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete a dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon pre uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.3.4.4. |
Stanovenie hodnôt spotreby elektrickej energie špecifických pre konkrétnu fázu
Spotreba elektrickej energie každej jednotlivej fázy stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete a dojazdu vozidla výlučne na elektrický pohon špecifického pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.4. |
Výpočet elektrických dojazdov
Pre úroveň 1B Výpočet EAERp, kde p je mestský jazdný cyklus, sa vynechá. |
4.4.1. |
Dojazdy vo výlučne elektrickom režime AER a AERcity v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch) |
4.4.1.1. |
Dojazd vo výlučne elektrickom režime AER
Dojazd vo výlučne elektrickom režime AER v prípade vozidiel OVC-HEV sa stanoví skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie opísanou v bode 3.2.4.3 tejto prílohy, kde sa uvádza ako súčasť skúšobného postupu podľa možnosti 1, a uvádza sa v bode 3.2.6.1 tejto prílohy ako súčasť skúšobného postupu podľa možnosti 3, a to najazdením uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP podľa bodu 1.4.2.1 tejto prílohy. AER sa vymedzuje ako vzdialenosť najazdená od začiatku skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie po časový bod, v ktorom spaľovací motor alebo palivový článok v prípade vozidiel OVC-FCHV začne spotrebovávať palivo. |
4.4.1.2. |
Dojazd vo výlučne elektrickom režime v meste AERcity
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A. |
4.4.1.2.1. |
Dojazd vo výlučne elektrickom režime v meste AERcity v prípade vozidiel OVC-HEV alebo OVC-FCHV sa stanoví skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie opísanou v bodoch 3.2.4.1, 3.2.4.2 a 3.2.4.3 tejto prílohy, kde sa uvádza ako súčasť skúšobného postupu podľa možnosti 1, a to najazdením uplatniteľného mestského skúšobného cyklu WLTP podľa bodu 1.4.2.2 tejto prílohy. AERcity sa vymedzuje ako vzdialenosť najazdená od začiatku skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie po časový bod, v ktorom spaľovací motor alebo palivový článok v prípade vozidiel OVC-FCHV začne spotrebovávať palivo.
Časový bod, v ktorom spaľovací motor alebo palivový článok v prípade vozidiel OVC-FCHV začne spotrebovávať palivo, sa považuje za medzné kritérium a nahrádza medzné kritérium opísané v bode 3.2.4.4. |
4.4.1.2.2. |
Alternatívne k bodu 4.4.1.2.1 tejto prílohy sa dojazd vo výlučne elektrickom režime v meste AERcity môže stanoviť na základe skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie opísanej v bode 3.2.4.3 tejto prílohy, a to najazdením uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP podľa bodu 1.4.2.1 tejto prílohy. V takomto prípade sa skúška typu 1 v režime vybíjania batérie najazdením uplatniteľného mestského skúšobného cyklu WLTP vynechá a dojazd vo výlučne elektrickom režime v meste AERcity sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a
kde:
a
kde:
a
kde:
a
|
4.4.2. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon v prípade vozidiel PEV
Dojazdy stanovené v tomto bode sa vypočítajú iba vtedy, ak vozidlo absolvovalo uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP v rámci tolerancií rýchlostnej krivky podľa bodu 2.6.8.3.1.2 prílohy B6 počas celého posudzovaného časového úseku. |
4.4.2.1. |
Stanovenie dojazdov vozidla výlučne na elektrický pohon, ak sa použije skrátený postup skúšky typu 1 |
4.4.2.1.1. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon za uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, PERWLTC, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skrátenej skúšky typu 1 opísanej v bode 3.4.4.2 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
a
kde:
a
kde:
a:
kde:
|
4.4.2.1.2. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon v meste (PERcity)
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A. Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon za uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP, PERcity, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skráteného postupu skúšky typu 1 opísaného v bode 3.4.4.2 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
a
kde:
a
kde:
|
4.4.2.1.3. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon špecifický pre konkrétnu fázu, PERp, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skúšky typu 1 opísanej v bode 3.4.4.2 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
Ak sa fáza p = fáza nízkej rýchlosti a fáza p = fáza strednej rýchlosti, použijú sa tieto rovnice:
kde:
a
kde:
Ak fáza p = fáza vysokej rýchlosti a fáza p = fáza veľmi vysokej rýchlosti, použijú sa tieto rovnice:
kde:
a
kde:
|
4.4.2.2. |
Stanovenie dojazdov vozidla výlučne na elektrický pohon, ak sa použije postup skúšky typu 1 pri po sebe idúcich cykloch |
4.4.2.2.1. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon za uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, PERWLTP, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skúšky typu 1 opísanej v bode 3.4.4.1 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
a
kde:
a:
kde:
a
kde:
|
4.4.2.2.2. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon v meste (PERcity)
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A. Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon za mestský skúšobný cyklus WLTP, PERcity, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skúšky typu 1 opísanej v bode 3.4.4.1 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
a
kde:
a
kde:
|
4.4.2.2.3. |
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon špecifický pre konkrétnu fázu, PERp, v prípade vozidiel PEV sa vypočíta na základe skúšky typu 1 opísanej v bode 3.4.4.1 tejto prílohy podľa týchto rovníc:
kde:
a
kde:
a
kde:
|
4.4.3. |
Dojazd v cykle v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV
Dojazd v cykle v režime vybíjania batérie, RCDC, sa stanoví skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie opísanou v bode 3.2.4.3 tejto prílohy, kde sa uvádza ako súčasť skúšobného postupu podľa možnosti 1, a uvádza sa v bode 3.2.6.1 tejto prílohy ako súčasť skúšobného postupu podľa možnosti 3. RCDC je vzdialenosť najazdená od začiatku skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie až do konca prechodného cyklu podľa bodu 3.2.4.4 tejto prílohy. |
4.4.4. |
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime v prípade vozidiel OVC-HEV |
4.4.4.1. |
Stanovenie ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime špecifického pre konkrétny cyklus
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime špecifický pre konkrétny cyklus sa vypočíta podľa tejto rovnice: Pre úroveň 1A:
Pre úroveň 1B:
kde:
a
kde:
|
4.4.4.2. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Stanovenie ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime špecifického pre konkrétnu fázu Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime špecifický pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a
kde:
a:
kde:
Posudzovaná fáza predstavuje fázu nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a mestský jazdný cyklus. |
4.4.5. |
Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-HEV
Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a:
kde:
|
4.4.6. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime v prípade vozidiel OVC-FCHV |
4.4.6.1. |
Stanovenie ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime špecifického pre konkrétny cyklus
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime špecifický pre konkrétny cyklus sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a
kde:
Posudzovaná fáza j je len uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.4.6.2. |
Stanovenie ekvivalentného dojazdu vo výlučne elektrickom režime špecifického pre konkrétnu fázu v prípade vozidiel OVC-FCHV
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime špecifický pre konkrétnu fázu sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a
kde:
a:
kde:
Posudzovaná fáza predstavuje fázu nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a mestský jazdný cyklus. |
4.4.7. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie v prípade vozidiel OVC-FCHV Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
a kde:
|
4.5. |
Interpolácia hodnôt pre jednotlivé vozidlo |
4.5.1. |
Interpolačný rozsah |
4.5.1.1. |
Interpolačný rozsah pre vozidlá NOVC-HEV a OVC-HEV |
4.5.1.1.1. |
Metóda interpolácie sa má použiť iba vtedy, ak sa rozdiel CO2 v režime na udržanie nabitia batérie medzi skúšobnými vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu, vyplývajúci z kroku č. 8 v tabuľke A8/5 v prílohe B8, pohybuje medzi minimálnou hodnotou 5 g/km a maximálnou hodnotou vymedzenou v bode 4.5.1.1.2 tejto prílohy. |
4.5.1.1.2. |
Maximálny rozdiel v emisiách CO2 v režime na udržanie nabitia batérie medzi skúšobnými vozidlami L a H povolený počas uplatniteľného cyklu, vyplývajúci z výpočtu emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie, MCO2,CS, podľa kroku č. 8 v tabuľke A8/5 prílohy B8, je 20 % emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla H plus 5 g/km, najmenej však 15 g/km a najviac 20 g/km. Pozri obrázok A8/3. Toto obmedzenie sa netýka prípadu uplatnenia radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia ani prípadu, keď sa pri výpočte jazdného zaťaženia vozidiel L a H vychádza zo štandardného jazdného zaťaženia.
Obrázok A8/3 Interpolačný rozsah medzi vozidlom H a vozidlom L uplatnený na elektrické vozidlá
|
4.5.1.1.3. |
Povolený interpolačný rozsah vymedzený v bode 4.5.1.1.2 tejto prílohy sa môže zvýšiť o 10 g CO2/km v režime na udržanie nabitia batérie, ak sa v rámci daného radu skúša vozidlo M a sú splnené podmienky podľa bodu 4.5.1.1.5 tejto prílohy. Toto zvýšenie je v rámci interpolačného radu povolené len raz. Pozri obrázok A8/4.
Obrázok A8/4 Interpolačný rozsah pre elektrické vozidlá s vozidlom M
|
4.5.1.1.4. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa použitie metódy interpolácie hodnôt pre jednotlivé vozidlo v rámci radu vozidiel môže rozšíriť, ak hodnota maximálnej extrapolácie pre jednotlivé vozidlo (krok č. 9 v tabuľke A8/5) nie je o viac než 3 g/km vyššia ako hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla H (krok č. 8 v tabuľke A8/5) a/alebo nie je o viac než 3 g/km nižšia ako hodnota emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla L (krok č. 8 v tabuľke A8/5). Táto extrapolácia je platná len v rámci absolútnych hraníc interpolačného rozsahu stanoveného v tomto bode.
Extrapolácia nie je povolená v prípade uplatnenia radu vozidiel z hľadiska vzorca na stanovenie jazdného zaťaženia ani v prípade, keď sa pri výpočte jazdného zaťaženia vozidiel L a H vychádza zo štandardného jazdného zaťaženia. |
4.5.1.1.5. |
Vozidlo M
Vozidlo M je vozidlo v interpolačnom rade medzi vozidlami L a H so spotrebou energie na cyklus, ktorá sa podľa možnosti najviac blíži k priemeru vozidiel L a H. Pri výbere vozidla M platia obmedzenia (pozri obrázok A8/5), podľa ktorých rozdiel v emisiách CO2 medzi vozidlami H a M ani rozdiel v emisiách CO2 v režime na udržanie nabitia batérie medzi vozidlami M a L nesmie byť väčší ako rozsah CO2 v režime na udržanie nabitia batérie povolený podľa bodu 4.5.1.1.2 tejto prílohy. Vymedzené koeficienty jazdného zaťaženia a vymedzená skúšobná hmotnosť sa zaznamenajú. Obrázok A8/5 Obmedzenia pre výber vozidla M
Pre úroveň 1A Na účely lineárnej interpolácie emisií CO2 sa lineárnosť korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla M MCO2,c,6,M podľa kroku č. 6 v tabuľke A8/5 prílohy B8 overí na základe lineárne interpolovaných emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie medzi vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu použitím korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,c,6,H vozidla H a MCO2,c,6,L vozidla L podľa kroku č. 6 v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1B Je potrebné uskutočniť dodatočné spriemerovanie skúšok pomocou výstupu CO2 v režime na udržanie nabitia batérie z kroku 4a (v tabuľke A8/5 nie je uvedený opis). Na účely lineárnej interpolácie emisií CO2 sa lineárnosť korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla M MCO2,c,4a,M podľa kroku č. 4a v tabuľke A8/5 prílohy B8 overí na základe lineárne interpolovaných emisií CO2 medzi vozidlami L a H počas uplatniteľného cyklu použitím korigovaných nameraných a spriemerovaných emisií CO2 v režime na udržanie nabitia batérie MCO2,c,4a,H vozidla H a MCO2,c,4a,L vozidla L podľa kroku č. 4a použitých v tabuľke A8/5 prílohy B8. Pre úroveň 1A a úroveň 1B Kritérium lineárnosti vzťahujúce sa na vozidlo M sa považuje za splnené, ak rozdiel medzi emisiami CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vozidla M počas uplatniteľného cyklu WLTC a emisiami CO2 v režime na udržanie nabitia batérie odvodenými prostredníctvom interpolácie je menší ako 2 g/km alebo 3 percentá interpolovanej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, je však aspoň 1 g/km. Pozri obrázok A8/6. Obrázok A8/6 Kritérium lineárnosti vzťahujúce sa na vozidlo M
Ak je kritérium lineárnosti splnené, metóda interpolácie sa použije na všetky hodnoty jednotlivých vozidiel medzi vozidlami L a H v rámci interpolačného radu. Ak kritérium lineárnosti nie je splnené, interpolačný rad sa rozdelí na dve podskupiny, jednu pre vozidlá so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami L a M a druhú pre vozidlá so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami M a H. V takomto prípade sa konečné hodnoty napríklad pre emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie stanovia rovnakým postupom ako pre vozidlá L alebo H. Pozri tabuľky A8/5, A8/6, A8/8 a A8/9. V prípade vozidiel so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami L a M sa každý parameter vozidla H, ktorý je potrebný na použitie metódy interpolácie jednotlivých hodnôt vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV, nahradí zodpovedajúcim parametrom vozidla M. V prípade vozidiel so spotrebou energie na cyklus na úrovni medzi vozidlami M a H sa každý parameter vozidla L, ktorý je potrebný na použitie metódy interpolácie jednotlivých hodnôt vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV, nahradí zodpovedajúcim parametrom vozidla M. |
4.5.2. |
Výpočet spotreby energie za časový úsek
Spotreba energie Ek,p a najazdená vzdialenosť dc,p za obdobie p, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé vozidlá interpolačného radu, sa pre súbory k koeficientov jazdného zaťaženia a hmotnosti podľa bodu 3.2.3.2.3 prílohy B7 vypočítajú podľa postupu uvedeného v bode 5 prílohy B7. |
4.5.3. |
Výpočet interpolačného koeficientu pre jednotlivé vozidlá Kind,p
Interpolačný koeficient Kind,p za časový úsek sa vypočíta za každý posudzovaný časový úsek p podľa tejto rovnice:
kde:
Ak posudzovaný časový úsek p je uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, Kind,p sa označuje ako Kind. |
4.5.4. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A:
Interpolácia emisií CO2 pre jednotlivé vozidlá |
4.5.4.1. |
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV
Emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie jednotlivého vozidla sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.4.2. |
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie vážené faktormi využitia v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV
Emisie CO2 v režime vybíjania batérie vážené faktormi využitia jednotlivého vozidla sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.4.3. |
Emisie CO2 vážené faktormi využitia v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV
Emisie CO2 vážené faktormi využitia jednotlivého vozidla sa vypočítajú podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.5. |
Interpolácia spotreby paliva a palivovej úspornosti pre jednotlivé vozidlá |
4.5.5.1. |
Spotreba paliva a palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV, NOVC-HEV, NOVC-FCHV a OVC-FCHV |
4.5.5.1.1. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A:
Spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV Spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.5.1.2. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B:
Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV Palivová úspornosť v režime na udržanie nabitia batérie jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.5.1.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A:
Spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-FCHV a NOVC-FCHV Spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.5.2. |
Spotreba paliva v režime vybíjania batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV a palivová úspornosť v režime vybíjania batérie v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV
Pre úroveň 1A Spotreba paliva v režime vybíjania batérie, vážená faktormi využitia, jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Pre úroveň 1B Palivová úspornosť v režime vybíjania batérie jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.5.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba paliva vážená faktormi využitia v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba paliva, vážená faktormi využitia, jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.6. |
Interpolácia spotreby elektrickej energie pre jednotlivé vozidlá |
4.5.6.1. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba elektrickej energie v režime vybíjania batérie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.6.2. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Spotreba elektrickej energie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, v prípade jednotlivých vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV Spotreba elektrickej energie, vážená faktormi využitia a stanovená na základe dobíjanej elektrickej energie zo siete, jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
4.5.6.3. |
Individuálna spotreba elektrickej energie v prípade vozidiel OVC-HEV, OVC-FCHV a PEV
Spotreba elektrickej energie jednotlivého vozidla podľa bodu 4.3.3 tejto prílohy v prípade vozidiel OVC-HEV a podľa bodu 4.3.4 tejto prílohy v prípade vozidiel PEV sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Pre úroveň 1A: Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B: Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.7. |
Interpolácia elektrických dojazdov pre jednotlivé vozidlá |
4.5.7.1. |
Individuálny dojazd vo výlučne elektrickom režime v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
Ak sa splní toto kritérium,
kde:
dojazd vo výlučne elektrickom režime jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Ak nebolo splnené kritérium vymedzené v tomto bode, dojazd vo výlučne elektrickom režime (AER) stanovený pre vozidlo H sa vzťahuje na všetky vozidlá v rámci interpolačného radu. Pre úroveň 1A Posudzované časové úseky sú uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B Posudzované časové úseky sú uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.7.2. |
Individuálny dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon v prípade vozidiel PEV
Dojazd vozidla výlučne na elektrický pohon jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Pre úroveň 1A: Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B: Posudzované časové úseky sú uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.7.3. |
Individuálny ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime jednotlivého vozidla sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Pre úroveň 1A: Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B: Posudzované časové úseky sú uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. |
4.5.8. |
Úprava hodnôt
Výrobca môže znížiť individuálnu hodnotu EAER stanovenú podľa bodu 4.5.7.3 tejto prílohy. V takýchto prípadoch: hodnoty fázy EAER sa znížia o podiel zníženej hodnoty EAER a vypočítanej hodnoty EAER. Nekompenzujú sa tým technické prvky, ktoré by si v skutočnosti vyžadovali vyradenie vozidla z interpolačného radu. |
4.6. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov pre vozidlá OVC-HEV
Okrem postupných krokov výpočtu konečných výsledkov skúšky v režime na udržanie nabitia batérie pre emisie plynných zlúčenín podľa bodu 4.1.1.1 tejto prílohy a pre spotrebu paliva a palivovú úspornosť podľa bodu 4.2.1.1 tejto prílohy je v bodoch 4.6.1 a 4.6.2 tejto prílohy opísaný postupný výpočet konečných vážených výsledkov skúšky v režime vybíjania batérie, ako aj konečných vážených výsledkov skúšky v režime na udržanie nabitia batérie a v režime vybíjania batérie. |
4.6.1. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-HEV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/8. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/8 Výpočet konečných hodnôt v režime vybíjania batérie (FE sa vzťahuje len na úroveň 1B)
|
4.6.2. |
Postupné kroky výpočtu konečných vážených výsledkov skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie a v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-HEV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/9. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
|
4.6.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky pre vozidlá OVC-FCHV V tomto bode sa opisuje postupný výpočet konečných výsledkov skúšky v režime vybíjania batérie, ako aj konečných vážených výsledkov v režime na udržanie nabitia batérie a v režime vybíjania batérie. |
4.6.3.1. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC FCHV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/9a. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/9a Výpočet konečných hodnôt v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-FCHV Pre úroveň 1A – všetky výpočty v tejto tabuľke sú len pre úplný cyklus
|
4.6.3.2. |
Postupné kroky výpočtu konečných vážených výsledkov skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie a v režime vybíjania batérie pre vozidlá OVC-FCHV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/9b. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. Na účely tejto tabuľky sa v rovniciach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/9b Výpočet konečných vážených hodnôt v režime vybíjania batérie a v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá OVC-FCHV Pre úroveň 1A – všetky výpočty v tejto tabuľke sú len pre úplný cyklus
|
4.7. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky pre vozidlá PEV
Výsledky sa počítajú v poradí uvedenom v tabuľke A8/10 v prípade postupu pri po sebe idúcich cykloch a v poradí uvedenom v tabuľke A8/11 v prípade skráteného postupu skúšky. Všetky použiteľné výsledky v stĺpci „Výstup“ sa zaznamenajú. V stĺpci „Postup“ sú uvedené body, ktoré sa majú použiť na výpočet, alebo doplnkové výpočty. |
4.7.1. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky pre vozidlá PEV v prípade postupu pri po sebe idúcich cykloch
Na účely tejto tabuľky sa v otázkach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/10 Výpočet konečných hodnôt vozidiel PEV stanovených s použitím postupu typu 1 pri po sebe idúcich cykloch Pre úroveň 1A Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP.
|
4.7.2. |
Postupné kroky výpočtu konečných výsledkov skúšky pre vozidlá PEV v prípade skráteného postupu skúšky
Na účely tejto tabuľky sa v otázkach a výsledkoch používajú tieto označenia:
Tabuľka A8/11 Výpočet konečných hodnôt vozidla PEV stanovených s použitím skráteného postupu skúšky typu 1 Pre úroveň 1A Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej, veľmi vysokej rýchlosti a uplatniteľný mestský skúšobný cyklus WLTP a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Pre úroveň 1B Posudzované časové úseky sú fáza nízkej, strednej, vysokej rýchlosti a uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP.
|
(1) Zariadenie: statické meradlo aktívnej energie.
(2) Watthodinový elektromer striedavého prúdu, trieda 1 podľa normy IEC 62053-21 alebo ekvivalentnej normy.
(3) Podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
(4) Frekvencia integrácie prúdu 20 Hz alebo vyššia.
Príloha B8 – Doplnok 1
Profil stavu nabitia REESS
1. |
Skúšobné postupy a profily REESS: vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch), skúška v režime vybíjania batérie a v režime na udržanie nabitia batérie |
1.1. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV podľa možnosti 1
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (obrázok A8.App1/1) Obrázok A8.App1/1 Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV, skúška typu 1 v režime vybíjania batérie
|
1.2. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV podľa možnosti 2
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie bez nasledujúcej skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie (obrázok A8.App1/2). Obrázok A8.App1/2 Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV, skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
|
1.3. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV podľa možnosti 3
Skúška typu 1 v režime vybíjania batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (obrázok A8.App1/3). Obrázok A8.App1/3 Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV, skúška typu 1 v režime vybíjania batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
|
1.4. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV podľa možnosti 4
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie (obrázok A8.App1/4) Obrázok A8.App1/4 Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV, skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie s nasledujúcou skúškou typu 1 v režime vybíjania batérie
|
2. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel NOVC-HEV a NOVC-FCHV
Skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie (obrázok A8.App1/5) Obrázok A8.App1/5 Vozidlá NOVC-HEV a NOVC-FCHV, skúška typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie
|
3. |
Skúšobný postup v prípade vozidiel PEV |
3.1. |
Postup pri po sebe idúcich cykloch (obrázok A8.App1/6)
Obrázok A8.App1/6 Skúšobný postup pri po sebe idúcich cykloch v prípade vozidiel PEV
|
3.2. |
Skrátený postup skúšky (obrázok A8.App1/7)
Obrázok A8.App1/7 Skúšobný postup pri skrátenom postupe skúšky v prípade vozidiel PEV
|
Príloha B8 – Doplnok 2
Postup korekcie na základe zmeny energie REESS
V tomto doplnku sa opisuje postup korekcie emisií CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie, ako aj spotreby paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV (v relevantných prípadoch) pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie v závislosti od zmeny elektrickej energie všetkých REESS.
1. Všeobecné požiadavky
1.1. |
Uplatniteľnosť tohto doplnku |
1.1.1. |
Korekcia sa uplatňuje na hodnoty spotreby paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV špecifické pre konkrétnu fázu pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie a na emisie CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV špecifické pre konkrétnu fázu pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie. |
1.1.2. |
Uplatnenie korekcie za celý cyklus na hodnoty spotreby paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV a na emisie CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV je založené na zmene energie REESS ΔEREESS,CS pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie a na korekčnom kritériu c.
Na výpočet ΔEREESS,CS sa použije bod 4.3 tejto prílohy. Posudzovaný časový úsek j použitý v bode 4.3 tejto prílohy sa vymedzuje skúškou typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie. Korekčné kritérium c sa stanoví podľa bodu 1.2 tohto doplnku. |
1.1.3. |
Korekcia za celý cyklus sa uplatňuje na spotrebu paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV a na emisie CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV, ak ΔEREESS,CS má zápornú hodnotu, čo zodpovedá vybíjaniu REESS, a hodnota korekčného kritéria c vypočítaná podľa bodu 1.2 tohto doplnku je vyššia než uplatniteľná prahová hodnota podľa tabuľky A8.App2/1. |
1.1.4. |
Korekcia za celý cyklus v súvislosti so spotrebou paliva vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV a s emisiami CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV sa môže vynechať a môžu sa použiť nekorigované hodnoty, ak:
|
1.2. |
Korekčné kritérium c je pomer medzi absolútnou hodnotou zmeny elektrickej energie REESS ΔEREESS,CS a energie paliva a vypočíta sa takto:
kde:
|
1.2.1. |
Energia paliva v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-HEV a OVC-HEV
Obsah energie spotrebovaného paliva v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-HEV a OVC-HEV sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
1.2.2. |
Energia paliva v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-FCHV a OVC-FCHV
Obsah energie spotrebovaného paliva v režime na udržanie nabitia batérie pre vozidlá NOVC-FCHV a OVC-FCHV sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
Tabuľka A8.App2/1 Prahové hodnoty pre korekčné kritériá RCB
|
2. Výpočet korekčných koeficientov
2.1. |
Korekčný koeficient emisií CO2, KCO2, korekčné koeficienty spotreby paliva, Kfuel,FCHV, ako aj korekčné koeficienty špecifické pre konkrétnu fázu, KCO2,p a Kfuel,FCHV,p, ak ich vyžaduje výrobca, sa vypočítajú na základe uplatniteľných cyklov skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie.
Ak sa na účely vypočítania korekčného koeficientu emisií CO2 vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV skúšalo vozidlo H, tento koeficient sa môže uplatniť na vozidlá, ktoré spĺňajú rovnaké kritériá stanovené pre daný interpolačný rad. V prípade interpolačných radov, ktoré spĺňajú kritériá radu z hľadiska korekčného faktora KCO2 vymedzené v bode 6.3.11 tohto predpisu, sa môže použiť tá istá hodnota KCO2. |
2.2. |
Korekčné koeficienty sa stanovia na základe súboru skúšok typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie podľa bodu 3 tohto doplnku. Počet skúšok, ktoré výrobca vykoná, musí byť päť alebo viac.
Stav nabitia REESS sa môže nastaviť pred skúškou podľa odporúčania výrobcu so súhlasom zodpovedného orgánu a podľa opisu v bode 3. Takýto postup sa použije výlučne na účely vykonania skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie s opačným znamienkom ΔEREESS,CS. Súbor meraní musí spĺňať tieto kritériá:
Korekčné koeficienty, ktoré stanovil výrobca, musí pred ich uplatnením skontrolovať a schváliť zodpovedný orgán. Ak súbor aspoň piatich skúšok nespĺňa kritérium a) alebo kritérium b) alebo ani jedno z nich, výrobca musí zodpovednému orgánu predložiť dôkazy o tom, prečo vozidlo nie je schopné splniť jedno alebo ani jedno z kritérií. Ak zodpovedný orgán nie je spokojný s dôkazmi, môže požadovať vykonanie ďalších skúšok. Ak kritériá nie sú splnené ani po vykonaní ďalších skúšok, zodpovedný orgán stanoví konzervatívny korekčný koeficient na základe meraní. |
2.3. |
Výpočet korekčných koeficientov Kfuel,FCHV a KCO2 |
2.3.1. |
Stanovenie korekčného koeficientu spotreby paliva, Kfuel,FCHV
V prípade vozidiel NOVC-FCHV a OVC-FCHV sa korekčný koeficient spotreby paliva, Kfuel,FCHV, ktorý sa stanovuje najazdením súboru skúšok typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie, vymedzuje podľa tejto rovnice:
kde:
a:
a:
a:
kde:
Korekčný koeficient spotreby paliva sa podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu zaokrúhli na štyri významné číslice. Štatistický význam korekčného koeficientu spotreby paliva vyhodnotí zodpovedný orgán. |
2.3.1.1. |
Korekčný koeficient spotreby paliva, ktorý bol stanovený na základe skúšok za celý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, je povolené uplatniť na korekciu každej jednotlivej fázy. |
2.3.1.2. |
Okrem požiadaviek uvedených v bode 2.2 tohto doplnku sa môžu na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu stanoviť samostatné korekčné koeficienty spotreby paliva pre každú jednotlivú fázu, Kfuel,FCHV,p. V takomto prípade musia byť v každej jednotlivej fáze splnené rovnaké kritériá ako v bode 2.2 tohto doplnku a v každej jednotlivej fáze sa musí s cieľom stanoviť korekčný koeficient špecifický pre konkrétnu fázu použiť postup opísaný v bode 2.3.1 tohto doplnku. |
2.3.2. |
Stanovenie korekčného koeficientu emisií CO2, KCO2
V prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV sa korekčný koeficient emisií CO2, KCO2, ktorý sa stanovuje najazdením súboru skúšok typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie, vymedzuje podľa tejto rovnice:
kde:
a:
Korekčný koeficient emisií CO2 sa podľa bodu 6.1.8 tohto predpisu zaokrúhli na štyri významné číslice. Štatistický význam korekčného koeficientu emisií CO2 vyhodnotí zodpovedný orgán. |
2.3.2.1. |
Korekčný koeficient emisií CO2, ktorý bol stanovený na základe skúšok za celý uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP, je povolené uplatniť na korekciu každej jednotlivej fázy. |
2.3.2.2. |
Okrem požiadaviek uvedených v bode 2.2 tohto doplnku sa môžu na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu stanoviť samostatné korekčné koeficienty emisií CO2 pre každú jednotlivú fázu KCO2,p. V takomto prípade musia byť v každej jednotlivej fáze splnené rovnaké kritériá ako v bode 2.2 tohto doplnku a v každej jednotlivej fáze sa musí s cieľom stanoviť korekčné koeficienty špecifické pre konkrétnu fázu použiť postup opísaný v bode 2.3.2 tohto doplnku. |
3. Postup skúšky na stanovenie korekčných koeficientov
3.1. |
Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV
V prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV sa na meranie všetkých hodnôt potrebných na stanovenie korekčných koeficientov podľa bodu 2 tohto doplnku použije jeden z nasledujúcich skúšobných postupov podľa obrázka A8.App2/1. Obrázok A8.App2/1 Skúšobné postupy v prípade vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
|
3.1.1. |
Skúšobný postup podľa možnosti 1 |
3.1.1.1. |
Predkondicionovanie a odstavenie
Predkondicionovanie a odstavenie sa vykoná podľa bodu 2.1 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.1.1.2. |
Úprava nastavenia REESS
Pred vykonaním postupu skúšky podľa bodu 3.1.1.3 tohto doplnku môže výrobca upraviť nastavenie REESS. Výrobca musí predložiť dôkazy o tom, že boli splnené požiadavky na začatie skúšky podľa bodu 3.1.1.3 tohto doplnku. |
3.1.1.3. |
Postup skúšky |
3.1.1.3.1. |
Režim voliteľný vodičom pre uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP sa musí zvoliť podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.1.1.3.2. |
Na účely skúšok sa musí jazdiť uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP podľa bodu 1.4.2 tejto prílohy. |
3.1.1.3.3. |
Pokiaľ nie je v tomto doplnku uvedené inak, vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
3.1.1.3.4. |
Na získanie súboru uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP požadovaných na stanovenie korekčných koeficientov podľa bodu 2.2 tohto doplnku sa môže po skúške vykonať niekoľko po sebe idúcich sekvencií v súlade s požiadavkami bodov 3.1.1.1 až 3.1.1.3.3 tohto doplnku. |
3.1.2. |
Skúšobný postup podľa možnosti 2. |
3.1.2.1. |
Predkondicionovanie
Skúšobné vozidlo sa predkondicionuje podľa bodu 2.1.1 alebo bodu 2.1.2 doplnku 4 k tejto prílohe. |
3.1.2.2. |
Úprava nastavenia REESS
Po predkondicionovaní sa musí vynechať odstavenie podľa bodu 2.1.3 doplnku 4 k tejto prílohe a urobí sa prestávka, počas ktorej je povolené upraviť nastavenie REESS a ktorá smie trvať maximálne 60 minút. Podobná prestávka sa vykoná pred každou skúškou. Ihneď po skončení tejto prestávky sa musia uplatniť požiadavky uvedené v bode 3.1.2.3 tohto doplnku. Na žiadosť výrobcu sa môže pred úpravou nastavenia REESS vykonať ďalšie zahrievanie s cieľom zabezpečiť podobné počiatočné podmienky na stanovenie korekčného koeficientu. Ak výrobca požaduje vykonanie tohto ďalšieho zahrievacieho postupu, rovnaký zahrievací postup sa v rámci skúšobného postupu vykonáva opakovane. |
3.1.2.3. |
Postup skúšky |
3.1.2.3.1. |
Režim voliteľný vodičom pre uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP sa musí zvoliť podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.1.2.3.2. |
Na účely skúšok sa musí jazdiť uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP podľa bodu 1.4.2 tejto prílohy. |
3.1.2.3.3. |
Pokiaľ nie je v tomto doplnku uvedené inak, vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
3.1.2.3.4. |
Na získanie súboru uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP požadovaných na stanovenie korekčných koeficientov sa podľa bodu 2.2 tohto doplnku môže po skúške vykonať niekoľko po sebe idúcich sekvencií v súlade s požiadavkami bodov 3.1.2.2 až 3.1.2.3.3 tohto doplnku. |
3.2. |
Vozidlá NOVC-HEV a NOVC-FCHV
V prípade vozidiel NOVC-HEV a NOVC-FCHV sa na meranie všetkých hodnôt potrebných na stanovenie korekčných koeficientov podľa bodu 2 tohto doplnku použije jeden z nasledujúcich skúšobných postupov podľa obrázka A8.App2/2. Obrázok A8.App2/2 Skúšobné postupy v prípade vozidiel NOVC-HEV a NOVC-FCHV
|
3.2.1. |
Skúšobný postup podľa možnosti 1 |
3.2.1.1. |
Predkondicionovanie a odstavenie
Skúšobné vozidlo sa predkondicionuje a odstaví podľa bodu 3.3.1 tejto prílohy. |
3.2.1.2. |
Úprava nastavenia REESS
Pred vykonaním postupu skúšky podľa bodu 3.2.1.3 tohto doplnku môže výrobca upraviť nastavenie REESS. Výrobca musí predložiť dôkazy o tom, že boli splnené požiadavky na začatie skúšky podľa bodu 3.2.1.3 tohto doplnku. |
3.2.1.3. |
Postup skúšky |
3.2.1.3.1. |
Režim voliteľný vodičom sa musí zvoliť podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.2.1.3.2. |
Na účely skúšok sa musí jazdiť uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP podľa bodu 1.4.2 tejto prílohy. |
3.2.1.3.3. |
Pokiaľ nie je v tomto doplnku uvedené inak, vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie opísaným v prílohe B6. |
3.2.1.3.4. |
Na získanie súboru uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP požadovaných na stanovenie korekčných koeficientov sa môže po skúške vykonať niekoľko po sebe idúcich sekvencií podľa bodu 2.2 tohto doplnku, ktoré pozostávajú z bodov 3.2.1.1 až 3.2.1.3 tohto doplnku. |
3.2.2. |
Skúšobný postup podľa možnosti 2 |
3.2.2.1. |
Predkondicionovanie
Skúšobné vozidlo sa predkondicionuje podľa bodu 3.3.1.1 tejto prílohy. |
3.2.2.2. |
Úprava nastavenia REESS
Po predkondicionovaní sa musí vynechať odstavenie podľa bodu 3.3.1.2 tejto prílohy a urobí sa prestávka, počas ktorej je povolené upraviť nastavenie REESS a ktorá smie trvať maximálne 60 minút. Podobná prestávka sa vykoná pred každou skúškou. Ihneď po skončení tejto prestávky sa musia uplatniť požiadavky uvedené v bode 3.2.2.3 tohto doplnku. Na žiadosť výrobcu sa môže pred úpravou nastavenia REESS vykonať ďalšie zahrievanie s cieľom zabezpečiť podobné počiatočné podmienky na stanovenie korekčného koeficientu. Ak výrobca požaduje vykonanie tohto ďalšieho zahrievacieho postupu, rovnaký zahrievací postup sa v rámci skúšobného postupu vykonáva opakovane. |
3.2.2.3. |
Postup skúšky |
3.2.2.3.1. |
Režim voliteľný vodičom pre uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP sa musí zvoliť podľa bodu 3 doplnku 6 k tejto prílohe. |
3.2.2.3.2. |
Na účely skúšok sa musí jazdiť uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP podľa bodu 1.4.2 tejto prílohy. |
3.2.2.3.3. |
Pokiaľ nie je v tomto doplnku uvedené inak, vozidlo sa skúša v súlade s postupom skúšky typu 1 opísaným v prílohe B6. |
3.2.2.3.4. |
Na získanie súboru uplatniteľných skúšobných cyklov WLTP požadovaných na stanovenie korekčných koeficientov sa môže po skúške vykonať niekoľko po sebe idúcich sekvencií podľa bodu 2.2 tohto doplnku, ktoré pozostávajú z bodov 3.2.2.2 a 3.2.2.3 tohto doplnku. |
4. Výrobca môže ako alternatívnu možnosť použiť hodnotu ΔMCO2,j vymedzenú v bode 4.5 doplnku 2 k prílohe B6 pri uplatnení tejto úpravy:
ηalternator |
je účinnosť alternátora, |
|
0,67 v prípade, že ΔEREESS,p má zápornú hodnotu (zodpovedá vybíjaniu), |
|
1,00 v prípade, že ΔEREESS,p má kladnú hodnotu (zodpovedá nabíjaniu). |
4.1. |
V tomto prípade sa korigované emisie CO2 v režime na udržanie nabitia batérie vymedzené v bodoch 4.1.1.3, 4.1.1.4 a 4.1.1.5 tejto prílohy nahradia hodnotou ΔMCO2,j namiesto KCO2,j × ECDC,CS,j. |
Príloha B8 – Doplnok 3
Stanovenie prúdu a napätia REESS v prípade vozidiel NOVC-HEV, OVC-HEV, OVC-FCHV, PEV a NOVC-FCHV (v náležitých prípadoch)
1. Úvod
1.1. |
V tomto doplnku sa vymedzuje metóda a požadované prístrojové vybavenie na stanovenie prúdu a napätia REESS v prípade vozidiel NOVC-HEV, OVC-HEV, OVC-FCHV, PEV a NOVC-FCHV. |
1.2. |
Meranie prúdu a napätia REESS sa začína v momente, keď sa začína skúška, a končí sa hneď po tom, ako vozidlo dokončí skúšku. |
1.3. |
Prúd a napätie REESS sa stanoví v každej fáze. |
1.4. |
Zoznam prístrojového vybavenia, ktoré používa výrobca na meranie napätia a prúdu REESS [vrátane výrobcu prístroja, čísla modelu, sériového čísla, dátumov naposledy vykonanej kalibrácie (v relevantných prípadoch)] sa počas:
|
2. Prúd REESS
Vybíjanie REESS sa považuje za záporný prúd.
2.1. Vonkajšie meranie prúdu REESS
2.1.1. |
Prúd, resp. prúdy REESS sa merajú počas skúšok pomocou meniča prúdu upínacieho alebo zavretého typu. Systém na meranie prúdu musí spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke A8/1 tejto prílohy. Menič, resp. meniče prúdu musia byť schopné zvládnuť špičkové prúdy pri naštartovaní motora a teplotné podmienky v bode merania.
Aby sa zabezpečilo presné meranie, pred skúškou sa vykoná nastavenie nuly a odmagnetizovanie podľa pokynov výrobcu prístroja. |
2.1.2. |
Meniče prúdu sa namontujú na akýkoľvek REESS na jeden z káblov pripojených priamo k REESS a musia zachytávať celkový prúd REESS.
V prípade tienených vodičov sa musia so súhlasom zodpovedného orgánu použiť vhodné metódy. Aby bolo možné jednoducho merať prúd REESS pomocou vonkajšieho meracieho zariadenia, výrobca by mal do vozidla zabudovať vhodné, bezpečné a prístupné prípojné body. Ak sa to nedá uskutočniť, výrobca je povinný poskytnúť zodpovednému orgánu pomoc pri pripájaní meniča prúdu k jednému z káblov pripojených priamo k REESS spôsobom opísaným vyššie v tomto bode. |
2.1.3. |
Výstup meniča prúdu sa odoberá pri minimálnej frekvencii 20 Hz. Meraný prúd sa v priebehu času integruje a výsledkom je nameraná hodnota Q vyjadrená v ampérhodinách (Ah). Integrácia sa môže vykonať v rámci systému na meranie prúdu. |
2.2. Údaje o prúde REESS z palubnej jednotky vozidla
Alternatívne k bodu 2.1 tohto doplnku môže výrobca použiť údaje o meraní prúdu REESS z palubnej jednotky vozidla. Presnosť týchto údajov sa musí preukázať zodpovednému orgánu.
3. Napätie REESS
3.1. Vonkajšie meranie napätia REESS
Počas skúšok opísaných v bode 3 tejto prílohy sa napätie REESS musí merať pri dodržaní požiadaviek na vybavenie a presnosť uvedených v bode 1.1 tejto prílohy. Aby bolo možné zmerať napätie REESS pomocou vonkajšieho meracieho zariadenia výrobcovia zabezpečia pre zodpovedný orgán, aby sa v REESS nachádzali body na meranie napätia a aby boli dostupné bezpečnostné pokyny.
3.2. Menovité napätie REESS
V prípade vozidiel NOVC-HEV, NOVC-FCHV, OVC-HEV a OVC-FCHV sa namiesto napätia REESS nameraného podľa bodu 3.1 tohto doplnku môže použiť menovité napätie REESS stanovené podľa normy IEC 60050-482.
3.3. Údaje o napätí REESS z palubnej jednotky vozidla
Alternatívne k bodom 3.1 a 3.2 tohto doplnku môže výrobca použiť údaje o meraní napätia z palubnej jednotky. Presnosť týchto údajov sa musí preukázať zodpovednému orgánu.
Tabuľka A8 App3/1
Skúšky |
Bod 3.1. |
Bod 3.2. |
Bod 3.3. |
|
60 V alebo viac |
Menej než 60 V |
|||
NOVC-HEV |
nepoužije sa |
použije sa |
nepoužije sa |
|
OVC-HEV, režim na udržanie nabitia batérie |
||||
NOVC-FCHV |
||||
OVC-FCHV, režim na udržanie nabitia batérie |
||||
Postup korekcie na základe zmeny energie REESS (doplnok 2) |
||||
Výpočet medzného kritéria pre skúšku v režime vybíjania batérie (bod 3.2.5.4.2 prílohy B8) |
||||
OVC-HEV, režim vybíjania batérie |
použije sa |
nepoužije sa |
môže sa použiť |
môže sa použiť |
OVC-FCHV, režim vybíjania batérie |
||||
PEV |
Príloha B8 – Doplnok 4
Predkondicionovanie, odstavenie a podmienky nabíjania REESS v prípade vozidiel PEV, OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch)
1. V tomto doplnku sa opisuje postup skúšky na účely predkondicionovania REESS a spaľovacieho motora v rámci prípravy na:
a) |
meranie elektrického dojazdu v režime vybíjania batérie a režime na udržanie nabitia batérie pri skúšaní vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV a |
b) |
meranie elektrického dojazdu, ako aj meranie spotreby elektrickej energie pri skúšaní vozidiel PEV. |
2. Predkondicionovanie a odstavenie vozidiel OVC-HEV a OVC-FCHV
2.1. Predkondicionovanie a odstavenie, keď sa postup skúšky začína skúškou v režime na udržanie nabitia batérie
2.1.1. |
Pokiaľ ide o predkondicionovanie spaľovacieho motora, vozidlo musí najazdiť aspoň jeden uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Počas každého najazdeného cyklu predkondicionovania sa stanoví bilancia nabíjania REESS. Predkondicionovanie sa zastaví na konci uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP, počas ktorého sa splnilo medzné kritérium podľa bodu 3.2.4.5 tejto prílohy. |
2.1.2. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa alternatívne k bodu 2.1.1 tohto doplnku môže stav nabíjania REESS pri skúške typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie nastaviť podľa odporúčania výrobcu s cieľom dosiahnuť vykonanie skúšky v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie.
V takomto prípade sa uplatní postup predkondicionovania, ako je napríklad postup uplatniteľný na vozidlá s výlučne spaľovacím motorom podľa bodu 2.6 prílohy B6. |
2.1.3. |
Odstavenie vozidla sa musí vykonať podľa bodu 2.7 prílohy B6. |
2.2. Predkondicionovanie a odstavenie, keď sa postup skúšky začína skúškou v režime vybíjania batérie
2.2.1. |
Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV musia najazdiť aspoň jeden uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP. Počas každého najazdeného cyklu predkondicionovania sa stanoví bilancia nabíjania REESS. Predkondicionovanie sa zastaví na konci uplatniteľného skúšobného cyklu WLTP, počas ktorého sa splnilo medzné kritérium podľa bodu 3.2.4.5 tejto prílohy. |
2.2.2. |
Odstavenie vozidla sa musí vykonať podľa bodu 2.7 prílohy B6. V prípade vozidiel predkondicionovaných na skúšku typu 1 sa nepoužije nútené ochladenie. Počas odstavenia sa REESS nabije bežným postupom nabíjania, ako sa uvádza v bode 2.2.3 tohto doplnku. |
2.2.3. |
Používanie bežného nabíjania
Bežné nabíjanie je prenos elektriny do elektrického vozidla s výkonom najviac 22 kW. Ak existuje viacero možných spôsobov bežného nabíjania striedavým prúdom (napr. pomocou kábla, indukcie atď.), použije sa postup nabíjania pomocou kábla. Ak existuje viacero úrovní výkonu nabíjania striedavým prúdom, použije sa najvyšší bežný výkon nabíjania. Výkon nabíjania striedavým prúdom, ktorý je nižší ako najvyšší bežný výkon nabíjania striedavým prúdom, sa môže vybrať, ak to odporúča výrobca a ak s tým súhlasí zodpovedný orgán. |
2.2.3.1. |
REESS sa nabíja pri teplote okolia uvedenej v bode 2.2.2.2 prílohy B6 palubnou nabíjačkou, ak je namontovaná.
V nasledujúcich prípadoch sa použije nabíjačka odporúčaná výrobcom a nabíjanie sa vykonáva spôsobom predpísaným pre bežné nabíjanie, ak:
Postupy uvedené v tomto bode vylučujú všetky druhy špeciálneho nabíjania, ktoré by sa mohli aktivovať automaticky alebo ručne, napr. vyrovnávacie nabíjanie alebo servisné nabíjanie. Výrobca musí prehlásiť, že počas skúšky nedošlo k žiadnemu špeciálnemu postupu nabíjania. |
2.2.3.2. |
Kritérium ukončenia nabíjania
Kritérium ukončenia nabíjania sa dosiahne vtedy, keď palubné alebo vonkajšie prístroje indikujú plné nabitie REESS. Ak sa nabíjanie vykonáva počas odstavenia a skončí sa pred uplynutím minimálneho požadovaného času odstavenia, ako sa vymedzuje v bode 2.7 prílohy B6, vozidlo zostane pripojené k sieti, až kým sa nedosiahne minimálny požadovaný čas odstavenia. |
3. Predkondicionovanie a odstavenie vozidiel PEV
3.1. Prvé nabitie REESS
Prvé nabitie REESS pozostáva z vybitia REESS a použitia bežného nabíjania.
3.1.1. Vybíjanie REESS
Postup vybíjania sa vykonáva podľa odporúčaní výrobcu. Výrobca zaručí, aby bol REESS po postupe vybíjania čo možno najviac vybitý.
3.1.2. Odstavenie a použitie bežného nabíjania
Odstavenie vozidla sa musí vykonať podľa bodu 2.7 prílohy B6.
Počas odstavenia sa REESS nabije bežným postupom nabíjania, ako sa uvádza v bode 2.2.3 tohto doplnku.
Príloha B8 – Doplnok 5
Faktory využitia (UF) pre vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch)
1. |
Každá zmluvná strana si môže stanoviť vlastné faktory využitia. |
2. |
Metodika odporúčaná na stanovenie krivky faktorov využitia (UF), založená na jazdných štatistických údajoch, je opísaná v norme SAE J2841 (september 2010, vydaná v marci 2009, revidovaná v septembri 2010). |
3. |
Frakčný faktor využitia UFj na váženie faktora časového úseku j sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice použitím koeficientov z tabuľky A8.App5/1.
kde:
Tabuľka A8.App5/1 Parametre na stanovenie frakčných faktorov využitia (v náležitých prípadoch)
|
Príloha B8 – Doplnok 6
Výber režimov voliteľných vodičom
1. Všeobecné požiadavky
1.1. |
Výrobca zvolí režim voliteľný vodičom pre postup skúšky typu 1 podľa bodov 2 až 4 tohto doplnku, čo vozidlu umožní absolvovať posudzovaný skúšobný cyklus v rámci tolerancií rýchlostnej krivky podľa bodu 2.6.8.3.1.2 prílohy B6. To sa uplatňuje na všetky systémy vozidiel s režimami voliteľnými vodičom vrátane tých, ktoré nie sú špecifické výlučne pre prevodovku. |
1.2. |
Výrobca musí predložiť zodpovednému orgánu dôkazy týkajúce sa:
|
1.3. |
Na základe technických dôkazov, ktoré poskytol výrobca, a so súhlasom zodpovedného orgánu sa neberú do úvahy špecifické režimy voliteľné vodičom, napr. „režim v kopcovitom teréne“ alebo „režim údržby“, ktoré nie sú určené na bežnú každodennú prevádzku, ale iba na osobitné obmedzené účely. Bez ohľadu na režim voliteľný vodičom zvolený na účely skúšky typu 1 podľa bodov 2 a 3 tohto doplnku musí vozidlo spĺňať limity kritériových emisií vo všetkých zvyšných režimoch voliteľných vodičom používaných na jazdu dopredu. |
2. Vozidlá OVC-HEV a OVC-FCHV (v náležitých prípadoch) vybavené režimom voliteľným vodičom v prevádzkovom režime vybíjania batérie
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime vybíjania batérie zvolí podľa nasledujúcich podmienok.
Výber režimu podľa tohto bodu je znázornená na vývojovom diagrame na obrázku A8.App6/1.
2.1. |
Ak existuje prevládajúci režim, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus v prevádzkovom režime vybíjania batérie, zvolí sa tento režim. |
2.2. |
Ak neexistuje prevládajúci režim alebo takýto režim existuje, ale vozidlu neumožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus v prevádzkovom režime vybíjania batérie, režim pre skúšku sa zvolí na základe týchto podmienok:
|
2.3. |
Ak neexistuje žiadny režim podľa bodu 2.1 a bodu 2.2 tohto doplnku, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus, tento referenčný skúšobný cyklus sa upraví podľa bodu 9 prílohy B1:
|
3. Vozidlá OVC-HEV, NOVC-HEV, OVC-FCHV a NOVC-FCHV (v náležitých prípadoch) vybavené režimom voliteľným vodičom v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku typu 1 v režime na udržanie nabitia batérie zvolí podľa nasledujúcich podmienok.
Výber režimu podľa tohto bodu je znázornená na vývojovom diagrame na obrázku A8.App6/2.
3.1. |
Ak existuje prevládajúci režim, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie, zvolí sa tento režim. |
3.2. |
Ak neexistuje prevládajúci režim alebo takýto režim existuje, ale vozidlu neumožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie, režim pre skúšku sa zvolí na základe týchto podmienok:
|
3.3. |
Ak neexistuje žiadny režim podľa bodu 3.1 a bodu 3.2 tohto doplnku, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus, tento referenčný skúšobný cyklus sa upraví podľa bodu 9 prílohy B1:
|
4. Vozidlá PEV vybavené režimom voliteľným vodičom
V prípade vozidiel vybavených režimom voliteľným vodičom sa režim pre skúšku zvolí podľa nasledujúcich podmienok.
Výber režimu podľa tohto bodu je znázornená na vývojovom diagrame na obrázku A8.App6/3.
4.1. |
Ak existuje prevládajúci režim, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus, zvolí sa tento režim. |
4.2. |
Ak neexistuje prevládajúci režim alebo takýto režim existuje, ale vozidlu neumožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus, režim pre skúšku sa zvolí na základe týchto podmienok:
|
4.3. |
Ak neexistuje žiadny režim podľa bodu 4.1 a bodu 4.2 tohto doplnku, ktorý vozidlu umožňuje absolvovať referenčný skúšobný cyklus, tento referenčný skúšobný cyklus sa upraví podľa bodu 9 prílohy B1. Výsledný skúšobný cyklus sa označí ako uplatniteľný skúšobný cyklus WLTP:
|
Príloha B8 – Doplnok 7
Meranie spotreby paliva hybridných vozidiel s palivovým článkom so stlačeným vodíkom
1. Všeobecné požiadavky
Spotreba paliva sa meria pomocou gravimetrickej metódy podľa bodu 2 tohto doplnku.
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže spotreba paliva merať pomocou tlakovej metódy alebo pomocou metódy prietoku. V tomto prípade musí výrobca poskytnúť technické dôkazy, že sa pomocou príslušnej metódy dosahujú ekvivalentné výsledky. Tlaková metóda a metóda prietoku sú opísané v norme ISO 23828.
2. Gravimetrická metóda
Spotreba paliva sa vypočíta meraním hmotnosti palivovej nádrže pred skúškou a po skúške.
2.1. Vybavenie a nastavenie
2.1.1. |
Príklad prístrojového vybavenia je zobrazený na obrázku A8/App7/1. Na meranie spotreby paliva sa použije jedna alebo viac nádrží mimo vozidla. Nádrž, resp. nádrže mimo vozidla sa pripoja k prívodu paliva medzi pôvodnou palivovou nádržou a systémom palivového článku. |
2.1.2. |
Na účely predkondicionovania sa môže použiť pôvodne nainštalovaná nádrž alebo vonkajší zdroj vodíka. |
2.1.3. |
Tlak pri dopĺňaní paliva sa upraví podľa hodnoty odporúčanej výrobcom. |
2.1.4. |
Rozdiel medzi tlakmi v potrubí pri dodávaní plynu sa musí pri výmene potrubia minimalizovať.
V prípade, že sa očakáva vplyv rozdielu tlaku, výrobca a zodpovedný orgán sa dohodnú, či je alebo nie je potrebná korekcia. |
2.1.5. |
Váhy
|
2.2. Postup skúšky
2.2.1. |
Pred skúškou sa odmeria hmotnosť nádrže mimo vozidla. |
2.2.2. |
Nádrž mimo vozidla sa pripojí k prívodu paliva vozidla, ako je znázornené na obrázku A8.App7/1. |
2.2.3. |
Skúška sa vykoná čerpaním paliva z nádrže mimo vozidla. |
2.2.4. |
Nádrž mimo vozidla sa odpojí od prívodu. |
2.2.5. |
Odmeria sa hmotnosť nádrže a spotrebovaného paliva po vykonaní skúšky. |
2.2.5.1. |
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa môže vziať do úvahy zmena hmotnosti vodíka v pomocnom vedení medzi bodmi 2 a 4 na obrázku A8.App7/1 v dôsledku zmien teploty a tlaku. |
2.2.6. |
Nevyvážená spotreba paliva v režime na udržanie nabitia batérie, FCCS,nb, na základe odmeranej hmotnosti pred skúškou a po skúške sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
2.2.7. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B.
Spotreba paliva FCCS,nb,p, ako sa vymedzuje v bodoch 4.2.1.2.4 a 4.2.1.2.5 tejto prílohy, sa vypočíta samostatne pre každú jednotlivú fázu podľa bodu 2.2 tohto doplnku. Postup skúšky sa vykoná s nádržami mimo vozidla a pripojeniami k prívodu paliva, ktoré sa pripravia osobitne pre každú fázu. |
(1) Spotreba paliva (bilancia dobíjania REESS = 0) počas skúšky, v hmotnosti, štandardná odchýlka
Príloha B8 – Doplnok 8
Stanovenie dodatočných hodnôt spotreby elektrickej energie požadovaných na kontrolu zhody výroby vozidiel PEV a OVC-HEV
1. Vozidlá PEV
1.1. |
Táto hodnota sa stanoví a použije sa ako referenčná hodnota na účely overenia zhody výroby:
Ak sa použije metóda interpolácie, ECDC–ind,COP = ECDC-L,COP + Kind × (ECDC–H,COP – ECDC–L,COP) Ak sa nepoužije metóda interpolácie, ECDC–ind,COP = ECDC–i,COP kde:
|
1.2. |
Výpočet ECDC–L,COP, ECDC–H,COP a ECDC–i,COP
ECDC–i,COP = ECDC,first,i × AFEC,i kde:
|
2. Vozidlá OVC-HEV
Tento bod sa uplatňuje, len ak počas typového schvaľovania nedôjde v prvom cykle skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie k naštartovaniu motora. Ak dôjde k naštartovaniu motora, tento bod sa vynechá.
2.1. |
Táto hodnota sa stanoví a použije sa ako referenčná hodnota na účely overenia zhody výroby:
Ak sa použije metóda interpolácie, ECDC–ind,CD,COP = ECDC–L,CD,COP + Kind × (ECDC–H,CD,COP–ECDC–L,CD,COP) Ak sa nepoužije metóda interpolácie, ECDC–ind,CD,COP = ECDC–i,CD,COP kde:
|
2.2. |
Výpočet ECDC–L,CD,COP, ECDC–H,CD,COP a ECDC–i,CD,COP
ECDC–i,CD,COP = ECDC–i,CD,first × AFEC,AC,CD,i kde:
kde Pre úroveň 1A
kde:
Pre úroveň 1B
kde:
|
PRÍLOHA B9
Stanovenie rovnocennosti metód
Táto príloha sa vzťahuje len na úroveň 1A.
1. Všeobecné požiadavky
Na žiadosť výrobcu môže zodpovedný orgán schváliť iné metódy merania, ak sa nimi dosahujú rovnocenné výsledky podľa bodu 1.1 tejto prílohy. Rovnocennosť navrhovaných metód sa musí preukázať zodpovednému orgánu.
1.1. Rozhodnutie o rovnocennosti
Navrhovaná metóda sa považuje za rovnocennú, ak je jej presnosť a precíznosť rovnaká alebo lepšia než presnosť a precíznosť referenčnej metódy.
1.2. Stanovenie rovnocennosti
Stanovenie rovnocennosti metód je založené na štúdii korelácie medzi navrhovanou a referenčnou metódou. Metódy, ktoré sa používajú na korelačné skúšky, podliehajú schváleniu zo strany zodpovedného orgánu.
Základná zásada stanovovania presnosti a precíznosti navrhovanej a referenčnej metódy sa musí riadiť usmerneniami normy ISO 5725, časť 6, príloha 8 „Porovnanie alternatívnych metód merania“.
1.3. Požiadavky na vykonávanie (VYHRADENÉ)
PRÍLOHY – ČASŤ C
Príloha C1: (vyhradené)
Príloha C2: (vyhradené)
PRÍLOHA C3
Skúška typu 4
Stanovenie emisií z odparovania v prípade vozidiel s motorom poháňaným benzínom
Postupy skúšky typu 4 a skúšobné podmienky
1. Úvod
V tejto prílohe sa uvádza metóda stanovenia úrovní emisií z odparovania v prípade ľahkých vozidiel, ktorá je opakovateľná, reprodukovateľná a reprezentatívna, pokiaľ ide o skutočnú prevádzku vozidla.
2. Technické požiadavky
2.1. |
Tento postup zahŕňa skúšku emisií z odparovania a dve dodatočné skúšky, jednu na starnutie nádob s aktívnym uhlím podľa bodu 5.1 tejto prílohy a jednu na priepustnosť systému palivovej nádrže podľa bodu 5.2 tejto prílohy. Skúškou emisií z odparovania (obrázok C3/4) sa stanovujú emisie uhľovodíkov z odparovania v dôsledku denného kolísania teploty a odstavenia vozidla za tepla pri parkovaní. |
2.2. |
Ak palivový systém obsahuje viac než jednu nádobu s aktívnym uhlím, všetky odkazy na pojem „nádoba s aktívnym uhlím“ v tejto prílohe sa vzťahujú na každú nádobu s aktívnym uhlím. |
3. Vozidlo
Vozidlo musí byť v dobrom technickom stave, musí byť zabehnuté a mať pred skúškou najazdených aspoň 3 000 km. Na účely stanovenia emisií z odparovania sa zaznamená počet najazdených kilometrov a vek vozidla použitého na certifikáciu. Systém regulácie emisií z odparovania musí byť počas zábehu zapojený a musí správne fungovať. Počas zábehu nesmie byť namontovaná nádoba s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená postupu starnutia.
Nádoba s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená starnutiu podľa postupu uvedeného v bodoch 5.1 až 5.1.3.1.3 tejto prílohy, sa nenamontuje skôr ako na začiatku postupu vypustenia a opätovného naplnenia paliva podľa bodu 6.5.1 tejto prílohy.
4. Skúšobné zariadenie, požiadavky na kalibráciu a intervaly kalibrácie
Pokiaľ sa v tomto bode neuvádza inak, zariadenie použité na skúšanie sa kalibruje pred prvým použitím a potom vo vhodných servisných intervaloch. Vhodný servisný interval sa stanovuje na základe odporúčania výrobcu zariadenia alebo podľa osvedčenej technickej praxe.
4.1. |
Vozidlový dynamometer
Vozidlový dynamometer musí spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 2 až 2.4.2 prílohy B5. |
4.2. |
Komora na meranie emisií z odparovania
Komora na meranie emisií z odparovania musí byť plynotesná, pravouhlá a musí mať také rozmery, aby sa do nej zmestilo skúšané vozidlo. Vozidlo musí byť prístupné zo všetkých strán a komora, keď je tesne uzavretá, musí byť plynotesná podľa bodu 4.2.3.3 tejto prílohy. Vnútorný povrch komory musí byť nepriepustný pre uhľovodíky a nesmie s nimi reagovať. Systém regulácie teploty musí regulovať teplotu vzduchu vo vnútri komory tak, aby počas skúšky zodpovedala predpísanému profilu teploty v závislosti od času, pričom počas celého trvania skúšky je povolená priemerná tolerancia 1 °C. Systém regulácie musí byť nastavený tak, aby zaručoval plynulý priebeh teploty, ktorý vykazuje minimum prekmitov, výkyvov a nestability vzhľadom na požadovaný dlhodobý profil teploty okolia. Teplota vnútorného povrchu nesmie počas skúšky emisií pri výdychu z nádrže klesnúť pod 5 °C ani stúpnuť nad 55 °C. Konštrukcia steny musí napomáhať dobrému rozptylu tepla. Teplota vnútorného povrchu nesmie počas odstavenia vozidla za tepla klesnúť pod 20 °C ani stúpnuť nad 52 °C. Na prispôsobenie sa zmenám objemu v dôsledku zmien teploty komory sa môže použiť buď komora s meniteľným objemom, alebo komora so stálym objemom. |
4.2.1. |
Komora s meniteľným objemom
Komora s meniteľným objemom reaguje na zmeny teploty vzduchu v komore rozťahovaním a sťahovaním. Existujú dva spôsoby prispôsobenia sa zmene vnútorného objemu komory, a to pohyblivá stena, resp. steny alebo mechová konštrukcia, ktorá pozostáva z nepriepustného vaku, resp. vakov vo vnútri komory, ktoré sa rozťahujú alebo sťahujú podľa zmien vnútorného tlaku spôsobených výmenou vzduchu v komore so vzduchom mimo komory. Každé riešenie na prispôsobenie sa zmene objemu musí v rámci stanoveného rozsahu teplôt zachovávať utesnenie komory podľa bodu 4.2.3 tejto prílohy. Každá metóda na prispôsobenie sa zmene objemu musí zaručiť, aby sa vnútorný tlak v komore a barometrický tlak líšili maximálne o ± 0,5 kPa. Komora sa musí dať zablokovať pri stanovenom objeme. Komora s meniteľným objemom musí byť schopná prispôsobiť sa zmene v rozsahu +7 % svojho „menovitého objemu“ (pozri bod 4.2.3.1.1 tejto prílohy), berúc do úvahy zmeny teploty a barometrického tlaku počas skúšky. |
4.2.2. |
Komora so stálym objemom
Komora so stálym objemom musí mať pevné steny, ktoré zachovajú stály objem komory, a musí spĺňať požiadavky uvedené ďalej v texte. |
4.2.2.1. |
Komora musí byť vybavená výstupným ventilom, ktorým sa v priebehu skúšky vypúšťa vzduch pri nízkej konštantnej rýchlosti. Vypúšťaný vzduch sa môže cez vstupný ventil nahradiť okolitým vzduchom. Vstupujúci vzduch sa musí filtrovať aktívnym uhlím, aby sa zabezpečila relatívne konštantná úroveň uhľovodíkov. Každá metóda na prispôsobenie sa zmene objemu musí udržať rozdiel medzi vnútorným tlakom v komore a barometrickým tlakom v rozpätí od 0 do –0,5 kPa. |
4.2.2.2. |
Zariadenie musí byť schopné merať hmotnosť uhľovodíkov vo vstupujúcom a vypúšťanom vzduchu s presnosťou na 0,01 gramu. Na odber proporcionálnej vzorky vzduchu vstupujúceho do komory a vypúšťaného z komory sa môže použiť systém záchytných vakov. Alternatívne sa môže vstupujúci a vypúšťaný vzduch nepretržite analyzovať použitím online analyzátora typu FID, pričom namerané hodnoty sa môžu vyhodnocovať spolu s nameraným množstvom vzduchu tak, aby sa získal priebežný záznam uhľovodíkov odstránených z komory. |
4.2.3. |
Kalibrácia komory |
4.2.3.1. |
Počiatočné stanovenie vnútorného objemu komory |
4.2.3.1.1. |
Pred prvým použitím sa vnútorný objem komory stanoví nasledujúcim spôsobom.
Vnútorné rozmery komory sa starostlivo odmerajú, pričom sa zohľadnia všetky nepravidelnosti, ako napríklad výstužné rozpery. Z týchto meraní sa stanoví vnútorný objem komory. V prípade komôr s meniteľným objemom sa komora zablokuje pri stanovenom objeme, keď sa komora udržiava pri teplote okolia 30 °C alebo na základe voľby výrobcu 29 °C. Tento menovitý objem musí byť opakovateľný s odchýlkou ± 0,5 % od stanovenej hodnoty. |
4.2.3.1.2. |
Čistý vnútorný objem sa stanoví odčítaním 1,42 m3 od vnútorného objemu komory. Namiesto hodnoty 1,42 m3 sa alternatívne môže použiť objem skúšobného vozidla s otvoreným batožinovým priestorom a otvorenými oknami. |
4.2.3.1.3. |
Komora sa skontroluje podľa bodu 4.2.3.3 tejto prílohy. Ak sa hmotnosť propánu nezhoduje s hmotnosťou vstreknutého množstva v rozpätí ± 2 %, je potrebná korekcia. |
4.2.3.2. |
Stanovenie emisií pozadia v komore
Týmto postupom sa zistí, či komora neobsahuje žiaden materiál, ktorý emituje značné množstvá uhľovodíkov. Kontrola sa musí vykonať pri uvedení komory do prevádzky, po každej operácii v komore, ktorá môže ovplyvniť emisie pozadia, a to aspoň raz za rok. |
4.2.3.2.1. |
Komory s meniteľným objemom sa môžu prevádzkovať so zablokovaným alebo s nezablokovaným objemom podľa opisu uvedeného v bode 4.2.3.1.1 tejto prílohy. Teplota okolia sa musí udržiavať na úrovni 35 °C ± 2 °C alebo na základe voľby výrobcu na úrovni 36 °C ± 2 °C počas 4-hodinového intervalu uvedeného ďalej. |
4.2.3.2.2. |
Komory so stálym objemom sa prevádzkujú s uzavretými vstupnými a výstupnými ventilmi. Teplota okolia sa musí počas 4-hodinového intervalu uvedeného ďalej udržiavať na úrovni 35 °C ± 2 °C alebo na základe voľby výrobcu na úrovni 36 °C ± 2 °C. |
4.2.3.2.3. |
Komora sa môže utesniť a zmiešavací ventilátor môže byť v prevádzke 12 hodín pred tým, než sa začne 4-hodinový interval odberu emisií pozadia. |
4.2.3.2.4. |
Analyzátor sa (ak je to potrebné) kalibruje, potom sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
4.2.3.2.5. |
Komora sa preplachuje, kým sa nedosiahne stála hodnota uhľovodíkov, a zapne sa zmiešavací ventilátor, ak už nie je v činnosti. |
4.2.3.2.6. |
Komora sa potom utesní a meria sa koncentrácia uhľovodíkov pozadia, teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú počiatočné hodnoty CHCi, Pi, Ti, ktoré sa použijú na výpočet hodnoty pozadia komory. |
4.2.3.2.7. |
Komora sa ponechá v pokoji so zapnutým zmiešavacím ventilátorom počas štyroch hodín. |
4.2.3.2.8. |
Na konci tohto času sa tým istým analyzátorom odmeria koncentrácia uhľovodíkov v komore. Odmeria sa aj teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú konečné hodnoty CHCf, Pf, Tf. |
4.2.3.2.9. |
Vypočíta sa zmena hmotnosti uhľovodíkov v komore počas trvania skúšky podľa bodu 4.2.3.4 tejto prílohy, ktorá nesmie presiahnuť 0,05 g. |
4.2.3.3. |
Skúška komory z hľadiska kalibrácie a zachytávania uhľovodíkov
Skúška komory z hľadiska kalibrácie a zachytávania uhľovodíkov slúži na overenie vypočítaného objemu podľa bodu 4.2.3.1 tejto prílohy, ako aj na meranie miery možných únikov vyplývajúcich z netesností. Miera únikov vyplývajúcich z netesností komory sa musí stanoviť pri uvedení komory do prevádzky, po každej operácii v komore, ktorá môže ovplyvniť jej utesnenie, a potom minimálne raz za mesiac. Ak sa šesť po sebe nasledujúcich mesačných skúšok zachytávania uhľovodíkov ukončilo úspešne bez korekcie, miera únikov vyplývajúcich z netesností komory sa môže merať štvrťročne, až kým nie je potrebná korekcia. |
4.2.3.3.1. |
Komora sa preplachuje, kým sa nedosiahne stála koncentrácia uhľovodíkov. Zapne sa zmiešavací ventilátor, ak už nie je v činnosti. Analyzátor uhľovodíkov sa vynuluje, kalibruje sa, ak je to potrebné, a nastaví sa merací rozsah. |
4.2.3.3.2. |
V prípade komôr s meniteľným objemom sa komora zablokuje pri nastavení na menovitý objem. V prípade komôr so stálym objemom sa uzavrú vstupné a výstupné ventily. |
4.2.3.3.3. |
Potom sa zapne systém regulácie teploty okolia (ak už nie je zapnutý) a nastaví sa na počiatočnú teplotu 35 °C alebo na základe voľby výrobcu na 36 °C. |
4.2.3.3.4. |
Keď sa teplota komory stabilizuje na úrovni 35 °C ± 2 °C alebo na základe voľby výrobcu na úrovni 36 °C ± 2 °C, komora sa utesní a meria sa koncentrácia pozadia, teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú počiatočné hodnoty CHCi, Pi, Ti, ktoré sa použijú pri kalibrácii komory. |
4.2.3.3.5. |
Do komory sa vstreknú približne 4 gramy propánu. Hmotnosť propánu sa musí určiť s presnosťou a precíznosťou ± 2 % meranej hodnoty. |
4.2.3.3.6. |
Obsah komory sa nechá miešať počas 5 minút a potom sa odmeria koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú hodnoty CHCf, Pf, Tf pre kalibráciu komory, ako aj počiatočné hodnoty CHCi, Pi, Ti pre skúšku zachytávania uhľovodíkov. |
4.2.3.3.7. |
Na základe hodnôt získaných podľa bodov 4.2.3.3.4 a 4.2.3.3.6 a vzorca uvedeného v bode 4.2.3.4 tejto prílohy sa vypočíta hmotnosť propánu v komore. Musí byť v rozpätí ± 2 % hmotnosti propánu nameranej podľa bodu 4.2.3.3.5 tejto prílohy. |
4.2.3.3.8. |
V prípade komôr s meniteľným objemom sa komora odblokuje z nastavenia pre menovitý objem. V prípade komôr so stálym objemom sa otvoria vstupné a výstupné ventily. |
4.2.3.3.9. |
Do 15 minút od utesnenia komory sa začne cyklicky meniť teplota okolia z 35 °C na 20 °C a späť na 35 °C alebo na základe voľby výrobcu z 35,6 °C na 22,2 °C a späť na 35,6 °C počas 24-hodinového časového úseku podľa profilu alebo alternatívneho profilu uvedeného v bode 6.5.9 tejto prílohy. (Tolerancie sú uvedené v bode 6.5.9.1 tejto prílohy). |
4.2.3.3.10. |
Po skončení 24-hodinového časového úseku cyklických zmien teploty sa odmeria a zaznamená konečná koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú konečné hodnoty CHCf, Pf, Tf pre skúšku zachytávania uhľovodíkov. |
4.2.3.3.11. |
Pomocou vzorca uvedeného v bode 4.2.3.4 tejto prílohy sa potom na základe hodnôt získaných podľa bodov 4.2.3.3.6 a 4.2.3.3.10 tejto prílohy vypočíta hmotnosť uhľovodíkov. Hmotnosť sa nesmie líšiť o viac než 3 % od hmotnosti uhľovodíkov vypočítanej podľa bodu 4.2.3.3.7 tejto prílohy. |
4.2.3.4. |
Výpočty
Výpočet zmeny čistej hmotnosti uhľovodíkov vnútri komory sa použije na stanovenie pozadia uhľovodíkov v komore a miery únikov vyplývajúcich z netesností. Počiatočné a konečné hodnoty koncentrácie uhľovodíkov, teploty a barometrického tlaku sa použijú na výpočet zmeny hmotnosti. Výpočet sa uskutoční v súlade so vzorcom buď v bode 7.1 alebo 7.1.1 tejto prílohy pomocou tejto hodnoty pre V.
|
4.3. |
Analytické systémy
Analytické systémy musia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 4.3.1 až 4.3.3 tejto prílohy. Nepretržité meranie uhľovodíkov nie je povinné, pokiaľ sa nepoužíva komora so stálym objemom. |
4.3.1. |
Analyzátor uhľovodíkov |
4.3.1.1. |
Atmosféra v komore sa monitoruje plameňovým ionizačným detektorom uhľovodíkov (FID). Vzorka plynu sa odoberie zo stredu jednej bočnej steny alebo strechy komory a akýkoľvek obtok plynu sa musí vrátiť späť do komory, podľa možnosti do bodu bezprostredne za zmiešavacím ventilátorom. |
4.3.1.2. |
Analyzátor uhľovodíkov musí mať čas odozvy do 90 % konečnej hodnoty, kratší než 1,5 sekundy. Jeho stabilita musí byť počas 15 minút pre všetky meracie rozsahy lepšia než 2 % plného rozsahu stupnice pri nule a pri 80 % ± 20 % plného rozsahu stupnice. |
4.3.1.3. |
Opakovateľnosť analyzátora vyjadrená ako jedna štandardná odchýlka musí byť lepšia než ± 1 % plnej výchylky stupnice pri nule a pri 80 % ± 20 % plného rozsahu stupnice pri všetkých použitých meracích rozsahoch. |
4.3.1.4. |
Meracie rozsahy analyzátora sa vyberú tak, aby poskytovali najlepšie rozlíšenie pri postupoch merania, kalibrácie a kontroly tesnosti. |
4.3.2. |
Systém záznamu údajov analyzátora uhľovodíkov |
4.3.2.1. |
Analyzátor uhľovodíkov musí byť vybavený zariadením na záznam výstupu elektrického signálu zapisovaním na pásku alebo iným systémom spracovania údajov s frekvenciou minimálne raz za minútu. Záznamový systém musí mať prevádzkové charakteristiky aspoň rovnocenné signálu, ktorý sa zaznamenáva, a musí zabezpečiť permanentný záznam výsledkov. V zázname sa uvádza začiatok a koniec skúšky emisií pri odstavení vozidla za tepla alebo skúšky emisií pri výdychu z nádrže (vrátane začiatku a konca času odberu vzoriek, ako aj času, ktorý uplynie od začiatku po koniec každej skúšky). |
4.3.3. |
Kontrola analyzátora uhľovodíkov FID |
4.3.3.1. |
Optimalizácia odozvy detektora
Detektor FID sa nastaví podľa pokynov výrobcu prístroja. Na optimalizovanie odozvy pri najbežnejšom prevádzkovom rozsahu by sa mal použiť propán vo vzduchu. |
4.3.3.2. |
Kalibrácia analyzátora uhľovodíkov
Analyzátor by sa mal kalibrovať pomocou propánu vo vzduchu a čisteného syntetického vzduchu. Pozri bod 6.2 prílohy B5 k tomuto predpisu. Každý z bežne používaných prevádzkových rozsahov sa kalibruje podľa bodov 4.3.3.2.1 až 4.3.3.2.4 tejto prílohy. |
4.3.3.2.1. |
Kalibračná krivka sa zostaví z aspoň piatich kalibračných bodov rozmiestnených čo najrovnomernejšie v prevádzkovom rozsahu. Menovitá koncentrácia kalibračného plynu s najvyššími koncentráciami musí dosiahnuť aspoň 80 % plného rozsahu stupnice. |
4.3.3.2.2. |
Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Ak je výsledný stupeň polynómu vyšší než 3, počet kalibračných bodov sa musí rovnať aspoň stupňu tohto polynómu zvýšenému o 2. |
4.3.3.2.3. |
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než 2 % od menovitej hodnoty každého kalibračného plynu. |
4.3.3.2.4. |
Použitím koeficientov polynómu podľa bodu 5 prílohy B5 sa zostaví tabuľka, v ktorej je uvedená závislosť indikovanej hodnoty od skutočnej koncentrácie s intervalmi, ktoré neprekračujú 1 % plného rozsahu stupnice. Takáto tabuľka sa zostaví pre každý kalibrovaný rozsah analyzátora. V tabuľke sa uvedú aj iné relevantné údaje, napr.:
|
4.3.3.2.5. |
Ak sa zodpovednému orgánu uspokojivo preukáže, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky ovládaný prepínač rozsahu) môže poskytnúť rovnocennú presnosť, možno tieto alternatívy použiť. |
4.4. |
Systém zaznamenávania teploty
Systém zaznamenávania teploty musí spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 4.4.1 až 4.4.5 tejto prílohy. |
4.4.1. |
Teplota v komore sa zaznamenáva v dvoch bodoch snímačmi teploty, ktoré sú spojené tak, aby ukazovali strednú hodnotu. Meracie body sa nachádzajú v komore približne vo vzdialenosti 0,1 m od vertikálnej stredovej osi každej bočnej steny vo výške 0,9 ± 0,2 m. |
4.4.2. |
V prípade napĺňania nádoby benzínom (bod 6.5.5.3 tejto prílohy) sa teploty palivovej nádrže, resp. nádrží zaznamenávajú snímačom umiestneným v palivovej nádrži, ako je opísané v bode 6.1.1 tejto prílohy. |
4.4.3. |
Teploty sa počas merania emisií z odparovania musia zaznamenávať alebo ukladať do systému spracovania údajov aspoň raz za minútu. |
4.4.4. |
Presnosť systému zaznamenávania teploty musí byť v rozpätí ± 1,0 K a teplota musí byť rozlíšiteľná na ± 0,4 K. |
4.4.5. |
Systém zaznamenávania alebo systém spracovania údajov musí byť schopný rozlíšiť čas na ± 15 sekúnd. |
4.5. |
Systém zaznamenávania tlaku
Systém zaznamenávania tlaku musí spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 4.5.1 až 4.5.3. |
4.5.1. |
Rozdiel Δp medzi barometrickým tlakom v mieste skúšky a vnútorným tlakom v komore sa počas merania emisií z odparovania musí zaznamenávať alebo ukladať do systému spracovania údajov aspoň raz za minútu. |
4.5.2. |
Presnosť systému zaznamenávania tlaku musí byť v rozpätí ± 0,3 kPa a tlak musí byť rozlíšiteľný na ± 0,025 kPa. |
4.5.3. |
Systém zaznamenávania alebo systém spracovania údajov musí byť schopný rozlíšiť čas na ± 15 sekúnd. |
4.6. |
Ventilátory
Ventilátory musia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 4.6.1 a 4.6.2 tejto prílohy. |
4.6.1. |
Použitím jedného alebo viacerých ventilátorov alebo dúchadiel s otvorenými dverami vzduchotesnej komory na stanovenie strát odparovaním (SHED) musí byť možné znížiť koncentráciu uhľovodíkov v komore na úroveň uhľovodíkov v okolí. |
4.6.2. |
Komora musí mať jeden alebo viac ventilátorov alebo dúchadiel s možným výtlakom 0,1 až 0,5 m3/s, ktoré dôkladne zmiešavajú atmosféru v komore. Pri meraniach musí byť možné dosiahnuť v komore rovnomernú teplotu a koncentráciu uhľovodíkov. Vozidlo v komore nesmie byť vystavené priamemu prúdu vzduchu z ventilátorov alebo dúchadiel. |
4.7. |
Kalibračné plyny
Plyny musia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 4.7.1 a 4.7.2 tejto prílohy. |
4.7.1. |
Na kalibrovanie a prevádzku musia byť k dispozícii tieto čisté plyny:
čistený syntetický vzduch: (čistota < 1 ppm ekvivalentu C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO); obsah kyslíka 18 až 21 obj. %; vykurovací plyn analyzátora uhľovodíkov: (40 ± 2 % vodíka a zostávajúca časť hélium s menej než 1 ppm C1 ekvivalentu uhľovodíka, menej než 400 ppm CO2);
|
4.7.2. |
Musia byť k dispozícii kalibračné plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu obsahujúce zmesi propánu (C3H8) a čisteného syntetického vzduchu. Skutočná koncentrácia kalibračného plynu sa musí zhodovať so stanovenými hodnotami s presnosťou ± 2 %. Ak sa použije rozdeľovač plynov, získané zriedené plyny sa musia stanoviť s presnosťou ± 2 % skutočnej hodnoty. Koncentrácie špecifikované v bodoch 4.2.3 a 4.3.3 tejto prílohy sa takisto môžu dosiahnuť použitím zmiešavacieho dávkovača plynu používajúceho ako riediaci plyn syntetický vzduch. |
4.8. |
Váhy na váženie nádoby s aktívnym uhlím na meranie prietoku unikajúcich pár pri znížení tlaku
Váhy na váženie nádoby s aktívnym uhlím musia mať presnosť ± 0,02 g. |
4.9. |
Ohrievanie palivovej nádrže (použije sa len v prípade napĺňania nádoby benzínom) |
4.9.1. |
Palivo v nádrži, resp. nádržiach vozidla sa musí ohrievať regulovateľným zdrojom tepla; vhodný je napr. vyhrievací vankúš s výkonom 2 000 W. Systém ohrevu musí teplo rovnomerne odovzdávať stenám nádrže pod hladinou paliva tak, aby nespôsobil miestne prehriatie paliva. Teplo sa nesmie odovzdávať parám v nádrži nad palivom. |
4.9.2. |
Zariadenie na ohrievanie nádrže musí umožniť rovnomerné ohriatie paliva v nádrži o 14 °C zo 16 °C v priebehu 60 minút, pričom poloha snímača teploty musí zodpovedať polohe opísanej v bode 4.9.3 tejto prílohy. Systém ohrevu musí byť schopný počas procesu ohrievania nádrže regulovať teplotu paliva v rozmedzí ± 1,5 K požadovanej teploty. |
4.9.3. |
Bez toho, aby došlo k únikom vyplývajúcim z netesností, musí byť palivová nádrž vozidla vybavená snímačom teploty, aby sa mohla merať teplota uprostred paliva v palivovej nádrži, keď je naplnená na 40 % svojho objemu. |
5. Postup starnutia nádoby s aktívnym uhlím na skúšobnom zariadení a stanovenie koeficientu priepustnosti (PF)
5.1. |
Starnutie nádoby s aktívnym uhlím na skúšobnom zariadení
Pred vykonaním postupov skúšky strát z odstaveného vozidla za tepla a strát pri výdychu z nádrže musí byť nádoba s aktívnym uhlím podrobená postupu starnutia podľa opisu na obrázku C3/1. Obrázok C3/1 Postup starnutia nádoby s aktívnym uhlím na skúšobnom zariadení
|
5.1.1. |
Starnutie vystavením teplotnému cyklu
V osobitnej teplotnej komore sa nádoba s aktívnym uhlím vystaví cyklu striedania teplôt od –15 °C do 60 °C, so stabilizáciou počas 30 minút pri teplote –15 °C a 60 °C. Každý cyklus trvá 210 minút (pozri obrázok C3/2). Teplotný gradient sa musí čo možno najviac blížiť k 1 °C/min. Cez nádobu s aktívnym uhlím by nemal prechádzať žiadny nútený prúd vzduchu. Tento cyklus sa opakuje 50-krát za sebou. Tento postup celkovo trvá 175 hodín. Obrázok C3/2 Cyklus teplotného kondicionovania
|
5.1.2. |
Starnutie vystavením vibráciám
Po postupe starnutia vystavením teplotnému cyklu sa s nádobou s aktívnym uhlím zvisle kmitá s celkovým Grms (stredné kvadratické zrýchlenie) > 1,5 m/s2 a s frekvenciou 30 ± 10 Hz, pričom orientácia nádoby musí byť rovnaká ako vo vozidle. Skúška trvá 12 hodín. |
5.1.3. |
Starnutie vystavením palivovým parám a stanovenie BWC300 |
5.1.3.1. |
Starnutie pozostáva z opakovaného plnenia palivovými parami a preplachovania laboratórnym vzduchom. |
5.1.3.1.1. |
Po postupe starnutia vystavením teplotnému cyklu a postupe starnutia vystavením vibráciám sa nádoba s aktívnym uhlím ďalej podrobí starnutiu vystavením zmesi komerčného paliva podľa bodu 5.1.3.1.1.1 tejto prílohy a dusíka alebo vzduchu s objemom palivových pár 50 ± 15 %. Rýchlosť plnenia palivovými parami musí byť 60 ± 20 g/h.
Nádoba s aktívnym uhlím sa naplní až do dvojgramového prieniku. Alternatívne sa plnenie považuje za ukončené, keď koncentrácia uhľovodíkov pri výstupe ventilátora dosiahne 3 000 ppm. |
5.1.3.1.1.1. |
Komerčné palivo použité na túto skúšku musí spĺňať rovnaké požiadavky ako referenčné palivo, pokiaľ ide o tieto parametre:
|
5.1.3.1.2. |
Nádoba s aktívnym uhlím sa po plnení preplachuje 5 až 60 minút vzduchom emisného laboratória rýchlosťou 25 ± 5 litrov za minútu, kým sa nedosiahne 300 objemových výmen. |
5.1.3.1.3. |
Postupy uvedené v bodoch 5.1.3.1.1 a 5.1.3.1.2 tejto prílohy sa zopakujú 300-krát a nádoba s aktívnym uhlím sa potom považuje za stabilizovanú. |
5.1.3.1.4. |
Postup merania pracovnej kapacity pre bután (BWC) v prípade radu vozidiel z hľadiska emisií z odparovania podľa bodu 6.6.3 tohto predpisu pozostáva z týchto krokov:
|
5.1.3.2. |
Ak nádobu s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená postupu starnutia, poskytne dodávateľ, výrobca vozidla musí o postupe starnutia vopred informovať zodpovedný orgán, aby jeho zamestnanci mohli uskutočniť kontrolu ktorejkoľvek fázy tohto procesu. |
5.1.3.3. |
Výrobca predloží zodpovednému orgánu protokol o skúške, ktorý musí obsahovať aspoň tieto údaje:
|
5.2. |
Stanovenie koeficientu priepustnosti systému palivovej nádrže (pozri obrázok C3/3)
Obrázok C3/3 Stanovenie koeficientu priepustnosti (PF)
|
5.2.1. |
Vyberie sa systém palivovej nádrže reprezentatívny pre daný rad a pripevní sa k skúšobnému zariadeniu, pričom orientácia systému musí byť podobná ako vo vozidle. Nádrž sa naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 ± 2 % jej menovitého objemu. Skúšobné zariadenie so systémom palivovej nádrže sa na 3 týždne umiestni do miestnosti s regulovanou teplotou 40 °C ± 2 °C. |
5.2.2. |
Na konci tretieho týždňa sa nádrž vypustí a znovu naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 ± 2 % jej menovitého objemu.
V priebehu 6 až 36 hodín sa skúšobné zariadenie so systémom palivovej nádrže umiestni do komory. Počas posledných šiestich hodín tohto intervalu musí byť teplota okolia 20 °C ± 2 °C. V komore sa počas prvého 24-hodinového úseku vykoná skúška pri výdychu z nádrže podľa postupu opísaného v bode 6.5.9 tejto prílohy. Palivové pary v nádrži sa odvetrávajú mimo komory, aby sa predišlo započítaniu emisií z odvetrania nádrže ako priepustnosti. Odmerajú sa emisie uhľovodíkov a hodnota sa zaznamená ako HC3W. |
5.2.3. |
Skúšobné zariadenie so systémom palivovej nádrže sa na zvyšných 17 týždňov opäť umiestni do miestnosti s regulovanou teplotou 40 °C ± 2 °C. |
5.2.4. |
Na konci sedemnásteho týždňa sa nádrž vypustí a znovu naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 ± 2 % jej menovitého objemu.
V priebehu 6 až 36 hodín sa skúšobné zariadenie so systémom palivovej nádrže umiestni do komory. Počas posledných šiestich hodín tohto intervalu musí byť teplota okolia 20 °C ± 2 °C. V komore sa počas prvého 24-hodinového úseku vykoná skúška pri výdychu z nádrže podľa postupu opísaného bode 6.5.9 tejto prílohy. Systém palivovej nádrže sa odvetráva mimo komory, aby sa predišlo započítaniu emisií z odvetrania nádrže ako priepustnosti. Odmerajú sa emisie uhľovodíkov a hodnota sa v tomto prípade zaznamená ako HC20W. |
5.2.5. |
Koeficient priepustnosti je rozdiel medzi HC20W a HC3W, uvádzaný v g/24 h, vypočítaný na 3 významné číslice podľa tejto rovnice:
PF = HC20w – HC3W |
5.2.6. |
Ak koeficient priepustnosti stanovuje dodávateľ, výrobca vozidla musí o tom vopred informovať zodpovedný orgán, aby jeho zamestnanci mohli uskutočniť kontrolu v zariadení dodávateľa. |
5.2.7. |
Výrobca predloží zodpovednému orgánu protokol o skúške, ktorý musí obsahovať aspoň tieto údaje:
|
5.2.8. |
Alternatívne k bodom 5.2.1 až 5.2.7 tejto prílohy sa výrobca používajúci viacvrstvové nádrže alebo kovové nádrže môže rozhodnúť, že namiesto vykonania celého uvedeného postupu merania použije pridelený koeficient priepustnosti (APF):
APF pre viacvrstvové/kovové nádrže = 120 mg/24 h. Ak sa výrobca rozhodne použiť pridelený koeficient priepustnosti, poskytne zodpovednému orgánu vyhlásenie, v ktorom je jasne špecifikovaný typ nádrže, ako aj vyhlásenie o druhu použitých materiálov. |
6. Postup skúšky merania strát z odstaveného vozidla za tepla a strát pri výdychu z nádrže
6.1. |
Príprava vozidla
Vozidlo sa pripraví podľa bodov 6.1.1 a 6.1.2 tejto prílohy. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom zodpovedného orgánu sa pred skúškou môžu iné zdroje emisií pozadia, ktorými nie je palivo (napr. farby, lepidlá, plasty, potrubia na palivo/pary, pneumatiky a ďalšie gumené alebo polymérové komponenty), zredukovať na bežnú úroveň pozadia vozidla (napr. prehriatie pneumatík pri teplote 50 °C alebo vyššej na primeraný časový úsek, prehriatie vozidla, vypustenie kvapaliny ostrekovača). V prípade utesneného systému palivovej nádrže sa nádoby s aktívnym uhlím vozidla namontujú tak, aby k nim bol jednoduchý prístup a aby sa dali jednoducho pripojiť/odpojiť. |
6.1.1. |
Pred skúškou sa vozidlo mechanicky pripraví takto:
|
6.1.2. |
Vozidlo sa umiestni do skúšobného priestoru, v ktorom je teplota okolia od 20 do 30 °C. |
6.2. |
Výber režimu a predpísané radenie prevodových stupňov |
6.2.1. |
V prípade vozidiel s manuálnymi prevodovkami sa uplatňuje predpísané radenie prevodových stupňov uvedené v prílohe B2. |
6.2.2. |
V prípade vozidiel s výlučne spaľovacím motorom sa zvolí režim podľa prílohy B6. |
6.2.3. |
V prípade vozidiel NOVC-HEV a OVC-HEV sa zvolí režim podľa doplnku 6 k prílohe B8. |
6.2.4. |
Na žiadosť zodpovedného orgánu môže byť vybraný režim odlišný od režimu uvedeného v bodoch 6.2.2 a 6.2.3 tejto prílohy. |
6.3. |
Skúšobné podmienky
Skúšky uvedené v tejto prílohe sa vykonávajú podľa skúšobných podmienok špecifických pre vozidlo H v rámci interpolačného radu s najvyššou spotrebou energie na cyklus zo všetkých zohľadnených interpolačných radov zahrnutých do radu vozidiel z hľadiska emisií z odparovania. Alternatívne sa na žiadosť zodpovedného orgánu môže na skúšku použiť cyklus s ľubovoľnou spotrebou energie reprezentatívnou pre dané vozidlo v rámci radu. |
6.4. |
Priebeh postupu skúšky
Postup skúšky pre neutesnené a utesnené systémy palivovej nádrže sa vykonáva podľa vývojového diagramu znázorneného na obrázku C3/4. Pri skúšaní utesnených systémov palivovej nádrže sa uplatňuje jedna z dvoch možností. Prvou možnosťou je skúšať vozidlo jedným súvislým postupom. Druhou možnosťou, označovanou ako samostatný postup skúšky, je skúšať vozidlo dvomi oddelenými postupmi, ktoré umožnia opakovanie skúšky na dynamometri a skúšok pri výdychu z nádrže bez opakovania skúšky prietoku unikajúcich pár pri znížení tlaku v nádrži a merania úniku pár pri znížení tlaku. Obrázok C3/4 Vývojové diagramy postupu skúšky
|
6.5. |
Súvislý postup skúšky pre neutesnené systémy palivovej nádrže |
6.5.1. |
Vypustenie a opätovné naplnenie paliva
Palivová nádrž vozidla sa vyprázdni. To sa musí robiť tak, aby sa zariadenia na reguláciu emisií z odparovania namontované vo vozidle abnormálne nepreplachovali ani nezaťažovali. Bežne na tento účel stačí odstrániť palivové viečko. Palivová nádrž sa znovu naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 % ± 2 % jej menovitého objemu. |
6.5.2. |
Odstavenie
Do 5 minút po vypustení a opätovnom naplnení paliva sa vozidlo odstaví minimálne na 6 hodín a maximálne na 36 hodín pri teplote 23 °C ± 3 °C. |
6.5.3. |
Predkondicionovací jazdný cyklus
Vozidlo sa umiestni na vozidlový dynamometer a najazdí tieto fázy cyklu opísaného v prílohe B1:
V prípade vozidiel OVC-HEV sa predkondicionovací jazdný cyklus vykoná v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie vymedzenom v bode 3.3.6 tohto predpisu. Na žiadosť zodpovedného orgánu sa môže použiť akýkoľvek iný režim. |
6.5.4. |
Vypustenie a opätovné naplnenie paliva
Do jednej hodiny po predkondicionovacom jazdnom cykle sa palivová nádrž vozidla vyprázdni. To sa musí robiť tak, aby sa zariadenia na reguláciu emisií z odparovania namontované vo vozidle abnormálne nepreplachovali ani nezaťažovali. Bežne na tento účel stačí odstrániť palivové viečko. Palivová nádrž sa znovu naplní skúšobným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 % ± 2 % jej menovitého objemu. |
6.5.5. |
Odstavenie
Do 5 minút po vypustení a opätovnom naplnení paliva sa vozidlo zaparkuje minimálne na 12 hodín a maximálne na 36 hodín pri teplote 23 °C ± 3 °C. Počas odstavenia sa môžu vykonávať postupy uvedené v bodoch 6.5.5.1 a 6.5.5.2 tejto prílohy, a to buď v poradí: najskôr bod 6.5.5.1 a následne bod 6.5.5.2, alebo v poradí: najskôr bod 6.5.5.2 a následne bod 6.5.5.1. Postupy uvedené v bodoch 6.5.5.1 a 6.5.5.2 sa môžu vykonávať aj súbežne. |
6.5.5.1. |
Nabíjanie REESS
V prípade vozidiel OVC-HEV musí byť REESS plne nabitý podľa požiadaviek na nabitie uvedených v bode 2.2.3 doplnku 4 k prílohe B8. |
6.5.5.2. |
Naplnenie nádoby s aktívnym uhlím
Nádoba s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená starnutiu podľa postupu uvedeného v bodoch 5.1 až 5.1.3.1.3 tejto prílohy, sa naplní až do dvojgramového prieniku podľa postupu opísaného v bode 6.5.5.2.1 tejto prílohy. Na predkondicionovanie nádoby na zachytávanie emisií z odparovania sa musí použiť jedna z metód špecifikovaných v bodoch 6.5.5.3 a 6.5.5.4 tejto prílohy. V prípade vozidiel s viacerými nádobami sa tieto nádoby musia predkondicionovať jednotlivo. |
6.5.5.2.1. |
Na stanovenie prieniku sa merajú emisie vystupujúce z nádoby.
Prienik je tu definovaný ako bod, v ktorom sa kumulatívne množstvo emitovaných uhľovodíkov rovná dvom gramom. |
6.5.5.2.2. |
Prienik sa môže overiť pomocou komory na meranie emisií z odparovania podľa bodov 6.5.5.3 a 6.5.5.4 tejto prílohy. Alternatívne sa môže prienik stanoviť použitím prídavnej nádoby na zachytávanie emisií z odparovania, ktorá sa pripojí na výstup z nádoby na vozidle. Prídavná nádoba sa musí pred naplnením dobre prepláchnuť suchým vzduchom. |
6.5.5.2.3. |
Meracia komora sa bezprostredne pred skúškou niekoľkokrát prepláchne, až kým sa nedosiahne stabilná koncentrácia pozadia. Zmiešavací ventilátor, resp. ventilátory komory musia byť počas tejto fázy zapnuté.
Analyzátor uhľovodíkov sa bezprostredne pred skúškou vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
6.5.5.3. |
Napĺňanie nádoby pri opakovanom zahrievaní až do prieniku |
6.5.5.3.1. |
Palivová nádrž, resp. nádrže vozidla, resp. vozidiel sa vyprázdnia vypúšťacím ventilom, resp. ventilmi palivovej nádrže. To sa musí robiť tak, aby sa zariadenia na reguláciu emisií z odparovania namontované vo vozidle abnormálne nepreplachovali ani nezaťažovali. Bežne na tento účel stačí odstrániť palivové viečko. |
6.5.5.3.2. |
Palivová nádrž, resp. nádrže sa znova naplnia skúšobným palivom s teplotou 10 °C až 14 °C na 40 % ± 2 % jej normálneho objemu. V tomto okamihu sa nasadí palivové viečko, resp. viečka vozidla. |
6.5.5.3.3. |
V priebehu jednej hodiny po naplnení paliva sa vozidlo s vypnutým motorom umiestni do komory na meranie emisií z odparovania. Snímač teploty v palivovej nádrži sa prepojí so systémom zaznamenávania teploty. Zdroj tepla sa musí vzhľadom na palivovú nádrž, resp. nádrže vhodne umiestniť a prepojiť s regulátorom teploty. Zdroj tepla je špecifikovaný v bode 4.9 tejto prílohy. V prípade vozidiel vybavených viac než jednou palivovou nádržou musia byť všetky nádrže ohrievané tým istým spôsobom, ako sa uvádza ďalej. Teploty nádrží musia byť identické v rozpätí ± 1,5 °C. |
6.5.5.3.4. |
Palivo môže byť umelo zahriate na počiatočnú teplotu denného cyklu 20 °C ± 1 °C. |
6.5.5.3.5. |
Keď palivo dosiahne teplotu minimálne 19 °C, musia sa ihneď vykonať nasledovné kroky: preplachovacie dúchadlo sa musí vypnúť; dvere komory sa musia zavrieť a zapečatiť, začne sa meranie úrovne uhľovodíkov v komore. |
6.5.5.3.6. |
Keď teplota paliva v palivovej nádrži dosiahne 20 °C, začne sa lineárne ohrievanie o 15 °C. Palivo sa musí ohrievať tak, aby teplota paliva počas ohrievania zodpovedala funkcii uvedenej ďalej s presnosťou ± 1,5 °C. Zaznamenáva sa uplynutý čas ohrievania a zvýšenie teploty.
Tr = To + 0,2333 × t kde:
|
6.5.5.3.7. |
Len čo nastane prienik alebo teplota paliva dosiahne 35 °C podľa toho, čo nastane skôr, zdroj tepla sa vypne, dvere komory sa odtesnia a otvoria a odstráni sa viečko, resp. viečka palivovej nádrže vozidla. Ak prienik nenastal ani po dosiahnutí teploty 35 °C, zdroj tepla sa z vozidla odstráni, vozidlo sa vyberie z komory na meranie emisií z odparovania a celý postup uvedený v bode 6.6.1.2 tejto prílohy sa opakuje, až kým nenastane prienik. |
6.5.5.4. |
Napĺňanie butánom až do prieniku |
6.5.5.4.1. |
Ak sa na stanovenie prieniku použije komora (pozri bod 6.5.5.2.2 tejto prílohy), vozidlo sa s vypnutým motorom umiestni do komory na meranie emisií z odparovania. |
6.5.5.4.2. |
Nádoba na zachytávanie emisií z odparovania sa musí pripraviť na napĺňanie. Nádoba sa nesmie odstrániť z vozidla, pokiaľ prístup k nej v jej normálnej polohe nie je obmedzený tak, že napĺňanie je prakticky možné len pri odstránení nádoby z vozidla. Tomuto kroku sa musí venovať zvláštna pozornosť, aby sa zabránilo poškodeniu komponentov a aby sa zachovala neporušenosť palivového systému. |
6.5.5.4.3. |
Nádoba sa naplní zmesou zloženou z 50 obj. % butánu a 50 obj. % dusíka rýchlosťou 40 gramov butánu za hodinu. |
6.5.5.4.4. |
Len čo nastane prienik z nádoby, musí sa zdroj pár vypnúť. |
6.5.5.4.5. |
Nádoba na zachytávanie emisií z odparovania sa znovu pripojí a vozidlo sa opäť uvedie do svojho bežného prevádzkového režimu. |
6.5.6. |
Skúška na dynamometri
Skúšobné vozidlo sa vytlačí na dynamometer a najazdí cykly opísané v bode 6.5.3 písm. a) alebo písm. b) tejto prílohy. Vozidlá OVC-HEV musia byť v prevádzkovom režime vybíjania batérie. Motor sa následne vypne. Počas jeho prevádzky sa môžu odoberať vzorky emisií výfukových plynov a výsledky sa môžu použiť na účely typového schvaľovania emisií výfukových plynov a spotreby paliva, ak táto prevádzka spĺňa požiadavku uvedenú v prílohe B6 alebo v prílohe B8. |
6.5.7. |
Skúška emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla
Do 7 minút po skúške na dynamometri a do 2 minút po vypnutí motora sa vykoná skúška emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla podľa bodov 6.5.7.1 až 6.5.7.8 tejto prílohy. Straty z odstaveného vozidla za tepla sa vypočítajú podľa bodu 7.1 tejto prílohy a zaznamenajú sa ako MHS. |
6.5.7.1. |
Pred ukončením priebehu skúšky sa meracia komora niekoľko minút preplachuje, kým sa nedosiahne stabilná koncentrácia uhľovodíkov. Zmiešavací ventilátor, resp. ventilátory komory musia byť počas tejto fázy zapnuté. |
6.5.7.2. |
Analyzátor uhľovodíkov sa bezprostredne pred skúškou vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
6.5.7.3. |
Na konci jazdného cyklu sa kapota motora úplne uzavrie a prerušia sa všetky prepojenia medzi vozidlom a skúšobným zariadením. Vozidlo potom vojde do meracej komory, pričom sa čo najmenej používa plynový pedál. Motor musí byť vypnutý pred tým, než ktorákoľvek časť vozidla vstúpi do meracej komory. Čas vypnutia motora sa zaznamenáva systémom na zaznamenávanie údajov o meraní emisií z odparovania a začne sa zaznamenávanie teplôt. V tejto fáze sa musia otvoriť okná a batožinové priestory vozidla, ak už nie sú otvorené. |
6.5.7.4. |
Vozidlo s vypnutým motorom sa do meracej komory dotlačí alebo premiestni iným spôsobom. |
6.5.7.5. |
Dvere komory sa uzavrú a plynotesne sa utesnia do dvoch minút od vypnutia motora a do siedmich minút od konca kondicionovacieho jazdného cyklu. |
6.5.7.6. |
Čas odstavenia za tepla trvajúci 60 minút ± 0,5 minúty sa začína vtedy, keď je komora utesnená. Meria sa koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak, čím sa získajú počiatočné hodnoty CHCi, Pi a Ti pre skúšku vozidla odstaveného za tepla. Tieto hodnoty sa použijú na výpočet emisií z odparovania uvedený v bode 6. Teplota okolia T v komore počas 60-minútového odstavenia vozidla za tepla nesmie byť nižšia než 23 °C ani vyššia než 31 °C. |
6.5.7.7. |
Analyzátor uhľovodíkov sa bezprostredne pred ukončením skúšobného času v trvaní 60 minút ± 0,5 minúty vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
6.5.7.8. |
Na konci skúšobného času v trvaní 60 minút ± 0,5 minúty sa v komore odmeria koncentrácia uhľovodíkov. Odmeria sa aj teplota a barometrický tlak. Takto sa získajú konečné hodnoty CHCf, Pf a Tf pre skúšku vozidla odstaveného za tepla, ktoré sa použijú na výpočet uvedený v bode 6 tejto prílohy. |
6.5.8. |
Odstavenie
Po skúške emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla sa skúšobné vozidlo odstaví najmenej na 6 hodín a najviac na 36 hodín medzi koncom skúšky vozidla odstaveného za tepla a začiatkom skúšky emisií pri výdychu z nádrže. Počas minimálne posledných šiestich hodín tohto intervalu musí byť vozidlo odstavené pri teplote 20 °C ± 2 °C. |
6.5.9. |
Skúška pri výdychu z nádrže |
6.5.9.1. |
Skúšobné vozidlo sa vystaví dvom cyklom teploty okolia podľa profilu špecifikovaného v tabuľke C3/1, a to po celý čas s maximálnou odchýlkou ± 2 °C. Priemerná odchýlka teploty od profilu, vypočítaná z absolútnej hodnoty každej nameranej odchýlky, nesmie presiahnuť hodnotu ± 1 °C. Teplota okolia sa meria a zaznamenáva prinajmenšom každú minútu. Teplotný cyklus sa začína v čase Tstart = 0, ako je uvedené v bode 6.5.9.6 tejto prílohy.
Tabuľka C3/1 Denné profily teploty okolia
|
6.5.9.2. |
Komora sa bezprostredne pred skúškou preplachuje počas niekoľkých minút, až kým sa nedosiahne stabilná koncentrácia pozadia. Zmiešavací ventilátor, resp. ventilátory komory musia byť počas tejto fázy zapnuté. |
6.5.9.3. |
Skúšobné vozidlo s vypnutou hnacou sústavou a otvorenými oknami a batožinovým priestorom, resp. priestormi sa premiestni do meracej komory. Zmiešavací ventilátor, resp. ventilátory sa nastavia tak, aby sa pod palivovou nádržou skúšobného vozidla udržala cirkulácia vzduchu s rýchlosťou minimálne 8 km/h. |
6.5.9.4. |
Analyzátor uhľovodíkov sa bezprostredne pred skúškou vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
6.5.9.5. |
Dvere komory sa zavrú a plynotesne utesnia. |
6.5.9.6. |
Do 10 minút po zavretí a utesnení dverí sa odmeria koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak, čím sa získajú počiatočné hodnoty koncentrácie uhľovodíkov v komore (CHCi), barometrického tlaku (Pi) a teploty okolia v komore (Ti) na účely skúšky pri výdychu z nádrže. V tomto okamihu je Tstart = 0. |
6.5.9.7. |
Analyzátor uhľovodíkov sa bezprostredne pred ukončením každého časového úseku odberu vzoriek emisií vynuluje a nastaví sa merací rozsah. |
6.5.9.8. |
Koniec prvého časového úseku odberu vzoriek emisií nastane 24 hodín ± 6 minút a koniec druhého časového úseku odberu vzoriek nastane 48 hodín ± 6 minút po začiatku počiatočného odberu vzoriek, ako je uvedené v bode 6.5.9.6 tejto prílohy. Uplynutý čas sa zaznamená.
Na konci každého časového úseku odberu vzoriek emisií sa odmeria koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak a tieto hodnoty sa použijú na výpočet výsledkov skúšky pri výdychu z nádrže podľa rovnice uvedenej v bode 7.1 tejto prílohy. Výsledok, ktorý sa získa za prvých 24 hodín, sa zaznamená ako MD1. Výsledok, ktorý sa získa za druhých 24 hodín, sa zaznamená ako MD2. |
6.6. |
Súvislý postup skúšky pre utesnené systémy palivovej nádrže |
6.6.1. |
Ak je hraničný tlak palivovej nádrže rovný 30 kPa alebo vyšší |
6.6.1.1. |
Skúška sa vykonáva podľa opisu v bodoch 6.5.1 až 6.5.3 tejto prílohy. |
6.6.1.2. |
Vypustenie a opätovné naplnenie paliva
Do jednej hodiny po predkondicionovacom jazdnom cykle sa palivová nádrž vozidla vyprázdni. To sa musí robiť tak, aby sa zariadenia na reguláciu emisií z odparovania namontované vo vozidle abnormálne nepreplachovali ani nezaťažovali. Bežne na tento účel stačí odstrániť palivové viečko, inak sa odpojí nádoba s aktívnym uhlím. Palivová nádrž sa znovu naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 15 ± 2 % jej menovitého objemu. Operácie opísané v bodoch 6.6.1.3, 6.6.1.4 a 6.6.1.5 tejto prílohy sa dokončia najviac do 36 hodín a v prípade operácií opísaných v bodoch 6.6.1.4 a 6.6.1.5 sa vozidlo nesmie vystaviť teplotám nad 25 °C. |
6.6.1.3. |
Odstavenie
Do 5 minút po vypustení a opätovnom naplnení paliva sa vozidlo odstaví na stabilizáciu aspoň na 6 hodín pri teplote okolia 20 °C ± 2 °C. |
6.6.1.4. |
Zníženie tlaku palivovej nádrže
Následne sa uvoľní tlak nádrže, aby nedošlo k abnormálnemu zvýšeniu vnútorného tlaku palivovej nádrže. Dá sa to urobiť otvorením palivového viečka vozidla. Bez ohľadu na metódu zníženia tlaku sa vozidlo vráti do pôvodného stavu do 1 minúty. |
6.6.1.5. |
Plnenie a preplachovanie nádoby s aktívnym uhlím
Nádoba s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená postupu starnutia podľa postupu uvedeného v bodoch 5.1 až 5.1.3.1.3 5.1 tejto prílohy, sa naplní až do dvojgramového prieniku podľa postupu opísaného v bodoch 6.5.5.4 až 6.5.5.4.5 tejto prílohy a následne sa prepláchne vzduchom emisného laboratória rýchlosťou 25 ± 5 litrov za minútu. Objem preplachovacieho vzduchu nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú v súlade s požiadavkami uvedeným v bode 6.6.1.5.1. Toto plnenie a preplachovanie sa môže vykonať a) použitím palubnej nádoby s aktívnym uhlím pri teplote 20 °C alebo prípadne 23 °C alebo b) odpojením nádoby s aktívnym uhlím. V oboch prípadoch nie je povolené ďalšie zníženie tlaku nádrže. |
6.6.1.5.1. |
Stanovenie maximálneho objemu preplachovania
Maximálny objem preplachovania, Volmax, sa stanoví podľa nasledujúcej rovnice. V prípade vozidiel OVC-HEV musí byť vozidlo v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie. Toto stanovenie sa dá vykonať aj osobitnou skúškou alebo počas predkondicionovacieho jazdného cyklu.
kde:
|
6.6.1.6. |
Príprava doplnenia nádoby s aktívnym uhlím pri úniku pár pri znížení tlaku
Po dokončení plnenia a preplachovania nádoby s aktívnym uhlím sa skúšobné vozidlo premiestni do komory SHED alebo vhodnej klimatickej komory. Musí sa preukázať, že systém je utesnený a natlakovanie prebieha bežným spôsobom, a to počas skúšky alebo osobitnou skúškou (napr. prostredníctvom snímača tlaku vo vozidle). Skúšobné vozidlo sa následne vystaví prvým 11 hodinám profilu teploty okolia špecifikovaného pre skúšku emisií pri výdychu z nádrže v tabuľke C3/1, a to po celý čas s maximálnou odchýlkou ± 2 °C. Priemerná odchýlka teploty od profilu, vypočítaná z absolútnej hodnoty každej nameranej odchýlky, nesmie presiahnuť hodnotu ± 1 °C. Teplota okolia sa meria a zaznamenáva prinajmenšom každých 10 minút. |
6.6.1.7. |
Doplnenie nádoby s aktívnym uhlím pri úniku pár |
6.6.1.7.1. |
Zníženie tlaku palivovej nádrže pred doplnením paliva
Výrobca zabezpečí, aby sa doplnenie paliva nemohlo začať pred úplným znížením tlaku utesneného systému palivovej nádrže na hodnotu nižšiu než 2,5 kPa nad tlakom okolia pri bežnej prevádzke a používaní vozidla. Na žiadosť zodpovedného orgánu poskytne výrobca podrobné informácie alebo predloží dôkaz o prevádzke (napr. prostredníctvom snímača tlaku vo vozidle). Akékoľvek iné technické riešenie sa môže povoliť za predpokladu, že sa zaistí bezpečné dopĺňanie paliva a že pred pripojením tankovacieho zariadenia k vozidlu neuniknú do ovzdušia nadmerné emisie. |
6.6.1.7.2. |
Do 15 minút od okamihu, keď teplota okolia dosiahla hodnotu 35 °C, sa otvorí poistný ventil nádrže, aby sa naplnila nádoba s aktívnym uhlím. Tento postup plnenia sa môže vykonať v komore alebo mimo nej. Nádoba s aktívnym uhlím naplnená v súlade s týmto bodom sa odpojí a ponechá na mieste odstavenia. |
6.6.1.8. |
Meranie prietoku unikajúcich pár pri znížení tlaku
Prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku sa meria pomocou postupu uvedeného v bode 6.6.1.8.1 alebo v bode 6.6.1.8.2 tejto prílohy. |
6.6.1.8.1. |
Prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku z nádoby s aktívnym uhlím vozidla sa môže merať pomocou dodatočnej nádoby s aktívnym uhlím, ktorá je identická s nádobou s aktívnym uhlím vozidla, ale nemusí byť nevyhnutne podrobená postupu starnutia. Dodatočná nádoba s aktívnym uhlím sa musí pred naplnením úplne prepláchnuť suchým vzduchom a pripojí sa priamo k výstupu nádoby vozidla pomocou čo najkratšej trubice. Dodatočná nádoba s aktívnym uhlím sa odváži pred vykonaním postupu opísaného v bode 6.6.1.7 tejto prílohy aj po ňom. |
6.6.1.8.2. |
Prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku z nádoby s aktívnym uhlím vozidla sa počas znižovania tlaku môže merať pomocou komory SHED.
Do 15 minút od okamihu, keď teplota okolia dosiahne hodnotu 35 °C, ako je opísané v bode 6.6.1.6 tejto prílohy, sa komora utesní a začne sa postup merania. Analyzátor uhľovodíkov sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah a potom sa odmeria koncentrácia uhľovodíkov (CHCi), teplota (Ti) a barometrický tlak (Pi), čím sa získajú počiatočné hodnoty CHCi, Pi a Ti na stanovenie prietoku unikajúcich pár pri znížení tlaku utesnenej nádrže. Teplota okolia T komory nesmie byť počas postupu merania nižšia než 25 °C. Na konci postupu opísaného v bode 6.6.1.7.2 tejto prílohy sa po 300 ± 5 sekundách odmeria koncentrácia uhľovodíkov (CHCf) v komore. Odmeria sa aj teplota (Tf) a barometrický tlak (Pf). Takto sa získajú konečné hodnoty CHCf, Pf a Tf pre prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku utesnenej nádrže. Výsledný prietok unikajúcich pár utesnenej nádrže sa vypočíta podľa bodu 7.1 tejto prílohy a zaznamená sa. |
6.6.1.8.3. |
Nesmie dôjsť k zmene hmotnosti dodatočnej nádoby s aktívnym uhlím pri skúšaní podľa bodu 6.6.1.8.1 ani k zmene výsledku merania v komore SHED pri skúšaní podľa bodu 6.6.1.8.2, pričom sa pripúšťa tolerancia ± 0,5 gramu. |
6.6.1.9. |
Odstavenie
Po dokončení plnenia pri úniku pár sa nádoba s aktívnym uhlím vozidla nahradí fiktívnou nádobou s aktívnym uhlím (s rovnakou špecifikáciou ako pôvodná nádoba, nemusí však byť nevyhnutne podrobená postupu starnutia). Vozidlo sa potom odstaví pri teplote 23 °C ± 3 °C na 6 až 36 hodín, aby sa stabilizovala teplota vozidla. |
6.6.1.9.1. |
Nabíjanie REESS
V prípade vozidiel OVC-HEV musí byť REESS plne nabitý podľa požiadaviek na nabitie uvedených v bode 2.2.3 doplnku 4 k prílohe B8 počas odstavenia podľa bodu 6.6.1.9 tejto prílohy. |
6.6.1.10. |
Vypustenie a opätovné naplnenie paliva
Palivová nádrž vozidla sa vypustí a znovu naplní referenčným palivom s teplotou 18 °C ± 2 °C na 40 ± 2 % jej menovitého objemu. |
6.6.1.11. |
Odstavenie
Vozidlo sa následne zaparkuje minimálne na 6 hodín a maximálne na 36 hodín na mieste odstavenia pri teplote 20 °C ± 2 °C s cieľom stabilizovať teplotu paliva. |
6.6.1.12. |
Zníženie tlaku palivovej nádrže
Následne sa uvoľní tlak nádrže, aby nedošlo k abnormálnemu zvýšeniu vnútorného tlaku palivovej nádrže. Dá sa to urobiť otvorením palivového viečka vozidla. Bez ohľadu na metódu zníženia tlaku sa vozidlo vráti do pôvodného stavu do 1 minúty. Po tomto kroku sa opäť pripojí nádoba s aktívnym uhlím vozidla. |
6.6.1.13. |
Postupuje sa podľa bodov 6.5.6 až 6.5.9.8 tejto prílohy. |
6.6.2. |
Ak je hraničný tlak palivovej nádrže nižší než 30 kPa
Skúška sa vykonáva podľa bodov 6.6.1.1 až 6.6.1.13 tejto prílohy. V tomto prípade sa však teplota okolia opísaná v bode 6.5.9.1 tejto prílohy nahradí profilom špecifikovaným pre skúšku emisií pri výdychu z nádrže v tabuľke C3/2 tejto prílohy. Tabuľka C3/2 Profil teploty okolia alternatívneho postupu pre utesnený systém palivovej nádrže
|
6.7. |
Samostatný postup skúšky pre utesnené systémy palivovej nádrže |
6.7.1. |
Meranie hmotnosti plnenia pri úniku pár pri znížení tlaku |
6.7.1.1. |
Vykonajú sa postupy podľa bodov 6.6.1.1 až 6.6.1.7.2 tejto prílohy. Hmotnosť plnenia pri úniku pár pri znížení tlaku sa vymedzuje ako rozdiel v hmotnosti nádoby s aktívnym uhlím vozidla pred uplatnením bodu 6.6.1.6 tejto prílohy a po uplatnení bodu 6.6.1.7.2 tejto prílohy. |
6.7.1.2. |
Prietok unikajúcich pár pri znížení tlaku z nádoby s aktívnym uhlím vozidla sa meria podľa bodov 6.6.1.8.1 a 6.6.1.8.2 tejto prílohy a musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 6.6.1.8.3 tejto prílohy. |
6.7.2. |
Skúška emisií z odparovania z odstaveného vozidla za tepla a pri výdychu z nádrže |
6.7.2.1. |
Ak je hraničný tlak palivovej nádrže rovný 30 kPa alebo vyšší |
6.7.2.1.1. |
Skúška sa vykonáva podľa bodov 6.5.1 až 6.5.3 a bodov 6.6.1.9 až 6.6.1.9.1 tejto prílohy. |
6.7.2.1.2. |
Nádoba s aktívnym uhlím sa podrobí starnutiu podľa postupu opísaného v bode 5.1 až 5.1.3.1.3 tejto prílohy a naplní a prepláchne sa podľa bodu 6.6.1.5 tejto prílohy. |
6.7.2.1.3. |
Nádoba s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená postupu starnutia, sa následne naplní podľa postupu opísaného v bode 6.5.5.4. Namiesto naplnenia až do prieniku podľa opisu v bode 6.5.5.4.4 sa celková hmotnosť plnenia stanoví v súlade s bodom 6.7.1.1 tejto prílohy. Na žiadosť výrobcu sa môže namiesto butánu alternatívne použiť referenčné palivo. Nádoba s aktívnym uhlím sa odpojí. |
6.7.2.1.4. |
Postupuje sa podľa bodov 6.6.1.10 až 6.6.1.13 tejto prílohy. |
6.7.2.2. |
Ak je hraničný tlak palivovej nádrže nižší než 30 kPa
Skúška sa vykonáva podľa bodov 6.7.2.1.1 až 6.7.2.1.4 tejto prílohy. V tomto prípade sa však teplota okolia opísaná v bode 6.5.9.1 tejto prílohy upraví podľa profilu špecifikovaného pre skúšku emisií pri výdychu z nádrže v tabuľke A1/1 tejto prílohy. |
7. Výpočet výsledkov skúšky emisií z odparovania
7.1. |
Skúšky emisií z odparovania opísané v bodoch 6 až 6.7.2.2 tejto prílohy umožňujú vypočítať emisie uhľovodíkov zo skúšky prietoku unikajúcich pár, skúšky pri výdychu z nádrže a skúšky vozidla odstaveného za tepla. Straty odparovaním z každej z týchto skúšok sa vypočítajú použitím počiatočnej a konečnej koncentrácie uhľovodíkov, teplôt a tlakov v komore spolu s čistým objemom komory.
Použije sa táto rovnica:
kde:
kde:
|
7.1.1. |
Alternatívne k rovnici uvedenej v bode 7.1 tejto prílohy sa v prípade komôr s meniteľným objemom môže podľa výberu výrobcu použiť táto rovnica:
kde:
|
7.2. |
Výsledok (MHS + MD1 + MD2 + (2 × PF)) musí mať nižšiu hodnotu, než je limit vymedzený v bode 6.6.2 tohto predpisu. |
8. Protokol o skúške
Protokol o skúške musí obsahovať aspoň tieto údaje:
a) |
opis trvania odstavení vozidla, vrátane času a priemerných teplôt; |
b) |
opis použitej nádoby s aktívnym uhlím, ktorá bola podrobená postupu starnutia, a odkaz na konkrétny protokol o postupe starnutia; |
c) |
priemerná teplota počas skúšky vozidla odstaveného za tepla; |
d) |
meranie počas skúšky vozidla odstaveného za tepla, HSL; |
e) |
meranie za prvý denný cyklus, DL1st day; |
f) |
meranie za druhý denný cyklus, DL2nd day; |
g) |
konečný výsledok skúšky emisií z odparovania vypočítaný podľa bodu 7 tejto prílohy; |
h) |
udávaný hraničný tlak palivovej nádrže systému (pre utesnené systémy palivovej nádrže); |
i) |
hodnota plnenia pri úniku pár (v prípade použitia samostatného postupu skúšky opísaného v bode 6.7 tejto prílohy). |
PRÍLOHA C4
Skúška typu 5
(Opis skúšky odolnosti na overenie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok)
1. Úvod
1.1. |
V tejto prílohe je opísaná skúška na overenie životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok vozidiel so zážihovým alebo vznetovým motorom.
Pre úroveň 1A Požiadavky na životnosť sa preukážu pomocou jednej z troch možností uvedených v bodoch 1.2, 1.3 a 1.4. Pre úroveň 1B Požiadavky na životnosť sa preukážu pomocou jednej z dvoch možností uvedených v bodoch 1.2 a 1.4. |
1.2. |
Skúška životnosti celého vozidla sa podľa možnosti uskutoční na vozidle so spotrebou energie na cyklus, ktorá zodpovedá spotrebe energie na cyklus vozidla H (ako sa vymedzuje v bode 4.2.1.1.2 prílohy B4) s najvyššou spotrebou energie na cyklus zo všetkých interpolačných radov, ktoré majú byť zahrnuté do radu vozidiel z hľadiska životnosti, a musí sa vykonať na skúšobnej dráhe, na ceste alebo na vozidlovom dynamometri. Spotreba energie skúšobného vozidla na cyklus sa môže ďalšej zvýšiť, aby sa zohľadnili budúce rozšírenia. |
1.3. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Výrobca sa môže rozhodnúť, že použije skúšku životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení. Technické požiadavky na túto skúšku sú stanovené v bode 2.2 tejto prílohy. |
1.4. |
Alternatívne k skúške životnosti sa výrobca v relevantných prípadoch môže rozhodnúť, že použije pridelené faktory zhoršenia z tabuľky 3A a tabuľky 3B (v náležitých prípadoch) v bode 6.7.2 tohto predpisu. |
1.5. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Na žiadosť výrobcu môže technická služba vykonať skúšku typu 1 pred dokončením skúšky životnosti celého vozidla alebo skúšky životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení použitím pridelených faktorov zhoršenia z tabuľky 3A v bode 6.7.2 tohto predpisu. Po dokončení skúšky životnosti celého vozidla alebo skúšky životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení môže technická služba zmeniť výsledky typového schválenia zaznamenané v prílohe A2 k tomuto predpisu tak, že nahradí pridelené faktory zhoršenia z uvedenej tabuľky faktormi nameranými v skúške životnosti celého vozidla alebo v skúške životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení. |
1.6. |
Faktory zhoršenia sa stanovia použitím niektorého z postupov uvedených v bode 1.2 a v relevantných prípadoch v bode 1.3 tejto prílohy alebo s použitím pridelených hodnôt z tabuľky uvedenej v bode 1.4 tejto prílohy. Faktory zhoršenia sa používajú na stanovenie súladu s požiadavkami príslušných emisných limitov uvedených v tabuľke v bode 6.3.10 tohto predpisu v priebehu cieľovej životnosti vozidla. |
1.7. |
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1B.
Ak sa schvaľovaciemu úradu predloží vozidlo, ktoré dosiahlo počet najazdených kilometrov zodpovedajúci cieľovej životnosti podľa vzoru A alebo vzoru B opísaného v doplnku 3b k tejto prílohe, a výsledok skúšky typu 1 v prípade tohto vozidla spĺňa kritériá uvedené v tabuľke 1B v bode 6.3.10 tohto predpisu, bez ohľadu na požiadavku tejto prílohy sa požiadavka na životnosť považuje za splnenú. |
2. Technické požiadavky
2.1. Ako prevádzkový cyklus pre skúšku životnosti celého vozidla použije výrobca vozidla štandardný cestný cyklus (SRC) opísaný v doplnku 3 k tejto prílohe. Tento skúšobný cyklus sa vykonáva tak dlho, kým vozidlo nedosiahne cieľovú životnosť.
Len pre úroveň 1B:
Ako prevádzkový cyklus pre skúšku životnosti celého vozidla si výrobca vozidla zvolí jeden z jazdných cyklov opísaných v doplnku 3b k tejto prílohe.
2.2. Skúška životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
2.2.1. Na účely uskutočnenia skúšky životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení sa na merania teploty katalyzátora a/alebo filtra tuhých častíc použije vozidlo H.
Počas skúšky sa má použiť palivo uvedené v bode 4 tejto prílohy.
2.3. Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
Použije sa skúška životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení, ktorá je vhodná pre daný typ motora, ako je uvedené v bodoch 2.3.1 a 2.3.2 tejto prílohy.
2.3.1. Vozidlá so zážihovým motorom
2.3.1.1. |
Postup starnutia na skúšobnom zariadení si vyžaduje, aby sa na skúšobné zariadenie pre starnutie namontoval celý systému dodatočnej úpravy výfukových plynov.
Skúška na starnutie na skúšobnej stolici sa vykonáva týmto štandardným cyklom skúšobnej stolice (SBC) za časové obdobie vypočítané z rovnice doby starnutia na skúšobnej stolici (BAT). Rovnica BAT vyžaduje ako vstup údaje o „čase pri teplote“ katalyzátora namerané pri štandardnom cestnom cykle (SRC) opísanom v bode 2.3.1.3. |
2.3.1.2. |
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC)
Štandardné starnutie katalyzátora na skúšobnom zariadení sa vykonáva štandardným cyklom na skúšobnom zariadení (SBC). SBC prebieha počas intervalu vypočítaného z rovnice BAT. SBC je opísaný v doplnku 1 k tejto prílohe. |
2.3.1.3. |
Údaje o čase pri teplote katalyzátora.
Teplota katalyzátora sa meria počas najmenej dvoch úplných cyklov SRC opísaných v doplnku 3 k tejto prílohe. Teplota katalyzátora sa meria v mieste s najvyššou teplotou v najhorúcejšom katalyzátore skúšobného vozidla. Alternatívne sa teplota môže merať v inom mieste za predpokladu, že je upravená tak, aby reprezentovala teplotu nameranú v najhorúcejšom mieste na základe primeraného technického úsudku. Teplota katalyzátora sa meria s minimálnou frekvenciu jeden hertz (jedno meranie za sekundu). Výsledky merania teploty katalyzátora sa spracujú do histogramu s teplotnými skupinami, ktoré nepresahujú 25 °C. |
2.3.1.4. |
Čas starnutia na skúšobnom zariadení (BAT) sa vypočíta pomocou rovnice BAT takto:
te pre teplotný kôš = th e((R/Tr)-(R/Tv)) celkový te = súčet te cez všetky teplotné skupiny čas starnutia na skúšobnom zariadení = A × (celkový te) kde:
|
2.3.1.5. |
Efektívna referenčná teplota štandardného cyklu na skúšobnom zariadení. Efektívna referenčná teplota SBC sa stanoví pre konkrétnu konštrukciu katalyzátorového systému a konkrétne skúšobné zariadenie pre starnutie, ktoré sa použijú v týchto postupoch:
|
2.3.1.6. |
Skúšobné zariadenie pre starnutie katalyzátora. Skúšobné zariadenie pre starnutie katalyzátora musí dodržiavať SBC a zabezpečovať príslušný prietok výfukových plynov, zložky výfukových plynov a teplotu výfukových plynov na čelnej ploche katalyzátora.
Všetko vybavenie pre proces starnutia na skúšobnom zariadení zaznamenáva príslušné informácie (ako sú namerané pomery vzduchu a paliva a údaje o „čase pri teplote“ katalyzátora), aby sa zabezpečilo, že skúška starnutia na skúšobnom zariadení je zdokumentovaná na preukázanie, že skutočne nastalo dostatočné starnutie. |
2.3.1.7. |
Požadované skúšky. Na účely výpočtu faktorov zhoršenia sa musia na skúšobnom vozidle vykonať najmenej dve skúšky typu 1 pred tým, ako sa zariadenie na reguláciu emisií podrobí postupu starnutia na skúšobnom zariadení, a najmenej dve skúšky typu 1 po tom, ako sa zariadenie na reguláciu emisií po postupe starnutia na skúšobnom zariadení opätovne namontuje.
Výrobca môže vykonať doplňujúce skúšky. Výpočet faktorov zhoršenia sa musí vykonať podľa metódy výpočtu uvedenej v bode 7 tejto prílohy. |
2.3.2. Vozidlá so vznetovým motorom
2.3.2.1. |
Na vozidlá so vznetovým motorom, vrátane hybridných vozidiel, sa uplatňuje nasledujúci postup starnutia na skúšobnom zariadení.
Postup starnutia na skúšobnom zariadení si vyžaduje, aby sa na skúšobné zariadenie pre starnutie systému dodatočnej úpravy namontoval systém dodatočnej úpravy. V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, v ktorom sa používa činidlo, musí byť počas starnutia nainštalovaný a funkčný celý dávkovací systém. Starnutie na skúšobnom zariadení sa vykoná štandardným cyklom na skúšobnom zariadení pre dieselové motory (SDBC) pre niekoľko regenerácií/odsírení vypočítaných z rovnice trvania starnutia na skúšobnom zariadení (BAD). |
2.3.2.2. |
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení pre dieselové motory. Štandardný postup starnutia na skúšobnom zariadení sa vykoná štandardným cyklom na skúšobnom zariadení pre dieselové motory (SDBC). SDBC prebieha počas intervalu vypočítaného z rovnice BAD. SDBC je opísaný v doplnku 2 k tejto prílohe. |
2.3.2.3. |
Údaje o regenerácii. Intervaly regenerácie sa merajú počas najmenej desiatich úplných cyklov SRC uvedených v doplnku 3 k tejto prílohe. Alternatívne sa môžu použiť intervaly zo stanovenia Ki.
V relevantných prípadoch sa berú do úvahy aj intervaly odsírenia na základe údajov výrobcu. |
2.3.2.4. |
Čas starnutia na skúšobnom zariadení pre dieselové motory. Čas starnutia na skúšobnom zariadení sa vypočíta pomocou rovnice BAD takto:
Čas starnutia na skúšobnom zariadení = počet cyklov regenerácie a/alebo odsírenia (podľa toho, ktorý je dlhší) ekvivalentný 160 000 km jazdy. |
2.3.2.5. |
Skúšobné zariadenie pre starnutie Skúšobné zariadenie pre starnutie musí dodržiavať SDBC a zabezpečovať príslušný prietok výfukových plynov, zložky výfukových plynov a teplotu výfukových plynov na vstupe do systému dodatočnej úpravy.
Výrobca zaznamenáva počet regenerácií/odsírení (v relevantných prípadoch), aby sa zabezpečilo, že skutočne nastalo dostatočné starnutie. |
2.3.2.6. |
Požadované skúšky. Na účely výpočtu faktorov zhoršenia sa musia na vozidle H vykonať najmenej dve skúšky typu 1 pred tým, ako sa zariadenie na reguláciu emisií podrobí postupu starnutia na skúšobnom zariadení, a najmenej dve skúšky typu 1 po tom, ako sa zariadenie na reguláciu emisií po postupe starnutia na skúšobnom zariadení opätovne namontuje. Výrobca môže vykonať doplňujúce skúšky. Výpočet faktorov zhoršenia sa musí vykonať podľa metódy výpočtu uvedenej v bode 7 tejto prílohy a v súlade s doplňujúcimi požiadavkami obsiahnutými v tomto predpise. |
3. Skúšobné vozidlo
3.1. |
Použije sa vozidlo H. Musí byť v dobrom technickom stave; motor a zariadenie na reguláciu znečisťujúcich látok musia byť nové. Vozidlo môže byť to isté ako vozidlo predvedené na skúšku typu 1; v tomto prípade sa skúška typu 1 musí uskutočniť po tom, ako vozidlo prešlo aspoň 3 000 km cyklu starnutia podľa doplnku 3 alebo doplnku 3b (v náležitých prípadoch) k tejto prílohe. |
3.1.1. |
Osobitné požiadavky pre hybridné vozidlá sú uvedené v doplnku 4 k tejto prílohe. |
4. Palivo
Skúška životnosti sa vykoná s vhodným komerčne dostupným palivom.
5. Údržba vozidla a nastavenie
Údržba, nastavenie, ako aj používanie ovládačov skúšobného vozidla sa riadi odporúčaniami výrobcu. Ak počas vykonávania skúšky životnosti celého vozidla dôjde k poruche vozidla, ktorá nesúvisí s emisiami a/ani so spotrebou paliva a/ani so spotrebou energie, výrobca môže vozidlo opraviť a v skúške životnosti sa môže pokračovať. V opačnom prípade výrobca uskutoční konzultácie so schvaľovacím úradom s cieľom nájsť spoločné riešenie.
6. Prevádzka vozidla na skúšobnej dráhe, na ceste alebo na vozidlovom dynamometri
6.1. Prevádzkový cyklus
Počas prevádzky na skúšobnej dráhe, na ceste alebo na valcovom skúšobnom zariadení musí byť vzdialenosť najazdená podľa jazdného programu opísaného v doplnku 3 alebo v doplnku 3b (v náležitých prípadoch) k tejto prílohe.
6.2. Skúška životnosti alebo modifikovaná skúška životnosti, ak sa pre ňu výrobca rozhodne, sa vykonáva dovtedy, kým vozidlo nedosiahne cieľovú životnosť.
6.3. Skúšobné zariadenie
6.3.1. Vozidlový dynamometer
6.3.1.1. |
Keď sa vykonáva skúška životnosti na vozidlovom dynamometri, dynamometer musí umožňovať vykonanie cyklu opísaného v doplnku 3 alebo v doplnku 3b (v náležitých prípadoch) k tejto prílohe. Musí byť vybavený najmä systémom simulujúcim zotrvačnosť a jazdný odpor. |
6.3.1.2. |
Ako koeficienty jazdného zaťaženia sa použijú koeficienty pre vozidlo H (VH). |
6.3.1.3. |
Systém chladenia vozidla musí umožňovať vozidlu pracovať pri teplotách podobných, ako sú teploty dosiahnuté na ceste (olej, voda, výfukový systém atď.). |
6.3.1.4. |
Niektoré iné nastavenia a charakteristiky skúšobného zariadenia sa považujú, ak je to nevyhnutné, za identické s parametrami opísanými v prílohe B5 k tomuto predpisu (napr. zotrvačnosť, ktorá môže byť simulovaná mechanicky alebo elektronicky). |
6.3.1.5. |
V prípade potreby sa môže vozidlo na účely vykonania skúšok merania emisií presunúť na iné skúšobné zariadenie. |
6.3.2. Prevádzka na skúšobnej dráhe alebo na ceste
Keď sa skúška životnosti uskutoční na dráhe alebo na ceste, skúšobná hmotnosť vozidla musí byť rovnaká ako hmotnosť platná pre skúšky vykonané na vozidlovom dynamometri.
7. Meranie emisií znečisťujúcich látok
Prvá skúška sa uskutoční, keď vzdialenosť najazdená vozidlom dosiahne 3 000 km až 5 000 km. Ďalšie skúšky sa uskutočnia po najazdení 20 000 km (± 400 km) a potom po každých 20 000 km (± 400 km) alebo častejšie, a to v pravidelných intervaloch až do dosiahnutia cieľovej životnosti. Výfukové emisie sa merajú v súlade so skúškou typu 1 vymedzenou v bode 6.3 tohto predpisu. Na základe voľby výrobcu sa ktorákoľvek z uvedených skúšok môže zopakovať. V takomto prípade sa priemerná hodnota všetkých opakovaných skúšok považuje za jednu hodnotu pre príslušný počet najazdených kilometrov. Po najazdení vzdialenosti zodpovedajúcej cieľovej životnosti požadovanej pre úroveň 1B už nie je potrebné osobitne zaznamenávať výsledky emisií z prvých troch fáz cyklu WLTP.
Limitné hodnoty, ktoré musia byť splnené, sú uvedené v bode 6.3.10 tohto predpisu.
V prípade vozidiel vybavených periodicky regeneratívnymi systémami vymedzenými v bode 3.8.1 tohto predpisu je potrebné overiť, či sa neblíži čas regenerácie. V takom prípade vozidlo musí jazdiť až do konca regenerácie. Ak dôjde k regenerácii počas merania emisií, musí sa vykonať nová skúška (vrátane predkondicionovania) a výsledok prvej skúšky sa nezohľadní.
Všetky výsledky merania výfukových emisií sa zaznamenajú do grafu ako funkcia najazdenej vzdialenosti so zaokrúhlením na najbližší kilometer a všetkými týmito bodmi nameraných hodnôt sa preloží vyrovnávacia priamka určená metódou najmenších štvorcov.
Pre úroveň 1A
Údaje je možné použiť na výpočet faktora zhoršenia iba vtedy, ak sú interpolované body pre 5 000 km a cieľovú životnosť na tejto priamke v rámci uvedených limitov.
Údaje sú ešte prijateľné, keď vyrovnávacia priamka pretína príslušný limit s negatívnym sklonom (interpolovaný bod pre 5 000 km je vyšší než bod pre cieľovú životnosť), ale skutočný údaj v bode pre cieľovú životnosť je nižší než limit.
Pre úroveň 1B
Údaje je možné použiť na výpočet faktora zhoršenia iba vtedy, ak sú extrapolované body pre 3 000 km a cieľovú životnosť na tejto priamke v rámci uvedených limitov.
7.1. |
Multiplikačný faktor zhoršenia emisií výfukových plynov sa vypočíta pre každú znečisťujúcu látku takto:
kde:
Tieto interpolované hodnoty sa vypočítajú minimálne na štyri desatinné miesta a potom sa navzájom vydelia na účely stanovenia faktora zhoršenia. Výsledok sa zaokrúhli na tri desatinné miesta. Ak je faktor zhoršenia menší než jedna, považuje sa za rovný jednej. Na žiadosť výrobcu sa pre každú znečisťujúcu látku vypočíta aditívny faktor zhoršenia emisií výfukových plynov, a to takto:
Ak je aditívny faktor zhoršenia vypočítaný na základe uvedeného vzorca záporný, považuje sa za rovný nule. Pri týchto aditívnych faktoroch zhoršenia sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako pri multiplikačných faktoroch zhoršenia v súvislosti s úrovňou 1A (4-fázový cyklus WLTP) a s úrovňou 1B (3-fázový cyklus WLTP). |
Príloha C4 – Doplnok 1
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC)
Tento doplnok sa vzťahuje len na úroveň 1A.
1. Úvod
Štandardný postup skúšky životnosti prostredníctvom starnutia pozostáva zo starnutia systému katalyzátora/kyslíkového snímača a/alebo snímača pomeru vzduchu a paliva na skúšobnom zariadení pre starnutie, pričom sa dodržiava štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC) opísaný v tomto doplnku. SBC si vyžaduje použitie skúšobného zariadenia pre starnutie s motorom ako zdrojom plynu privádzaného do katalyzátora. SBC je 60-sekundový cyklus, ktorý sa v prípade potreby opakuje na skúšobnom zariadení pre starnutie, aby sa vykonalo starnutie v priebehu požadovaného času. SBC je definovaný na základe teploty katalyzátora, pomeru vzduchu a paliva (A/F) v motore a množstva vstrekovaného sekundárneho vzduchu, ktorý sa pridáva pred prvým katalyzátorom.
2. Regulácia teploty katalyzátora
2.1. |
Teplota katalyzátora sa meria v lôžku katalyzátora v mieste výskytu najvyššej teploty v najhorúcejšom katalyzátore. Alternatívne sa môže merať teplota privádzaného plynu, ktorá sa prepočíta na teplotu lôžka katalyzátora použitím lineárnej transformácie vypočítanej na základe korelačných údajov získaných v súvislosti s konštrukciou katalyzátora a so skúšobným zariadením pre starnutie, ktoré sa majú použiť v postupe starnutia. |
2.2. |
Teplota katalyzátora pri stechiometrickej prevádzke (1 až 40 sekúnd na cyklus) sa musí výberom vhodných otáčok motora, zaťaženia a časovania iskry pre motor regulovať tak, aby dosiahla minimálne 800 °C (±10 °C). Maximálna teplota katalyzátora dosahovaná v priebehu cyklu sa musí výberom vhodného pomeru A/F motora počas „bohatej“ fázy opísanej v tabuľke C4 App1/2 regulovať na 890 °C (±10 °C). |
2.3. |
Ak sa použije nízka regulovaná teplota iná ako 800 °C, vysoká regulovaná teplota musí byť o 90 °C vyššia ako nízka regulovaná teplota.
Tabuľka C4 App1/2 Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC)
Obrázok C4 App1/2 Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení |
3. Vybavenie skúšobného zariadenia pre starnutie a súvisiace postupy
3.1. |
Konfigurácia skúšobného zariadenia pre starnutie. Skúšobné zariadenie pre starnutie zabezpečuje príslušný prietok výfukových plynov, teplotu, pomer vzduchu a paliva, zložky výfukových plynov a vstrekovanie sekundárneho vzduchu na vstupnej ploche katalyzátora.
Štandardné skúšobné zariadenie pre starnutie pozostáva z motora, ovládača motora a dynamometra motora. Akceptovateľné sú aj iné konfigurácie (napr. celé vozidlo na dynamometri alebo horák, ktorý zabezpečuje správne výfukové podmienky), pokiaľ sú splnené podmienky na vstupe katalyzátora a kontrolné vlastnosti uvedené v tomto doplnku. Jedno skúšobné zariadenie pre starnutie môže mať prietok výfukových plynov rozdelený do niekoľkých prúdov za predpokladu, že každý prúd výfukových plynov spĺňa požiadavky tohto doplnku. Ak má skúšobné zariadenie viac ako jeden prúd výfukových plynov, možno podrobiť postupu starnutia viac katalyzátorových systémov súčasne. |
3.2. |
Montáž výfukového systému. Na skúšobné zariadenie sa namontuje celý systém katalyzátora, resp. katalyzátorov a kyslíkového snímača, resp. snímačov a/alebo snímača, resp. snímačov pomeru vzduchu a paliva spolu s celým výfukovým potrubím, ktoré tieto komponenty spája. V prípade motorov s viacerými prúdmi výfukových plynov (ako sú niektoré motory V6 a V8) sa každá časť výfukového systému namontuje na skúšobné zariadenie samostatne a paralelne.
V prípade výfukového systému, ktorý je zložený z viacnásobných spriahnutých katalyzátorov, sa celý katalyzátorový systém vrátane všetkých katalyzátorov, všetkých kyslíkových snímačov a/alebo snímačov pomeru vzduchu a paliva a súvisiaceho výfukového potrubia namontuje na účely starnutia ako jeden celok. Alternatívne sa môže každý jednotlivý katalyzátor podrobiť postupu starnutia samostatne počas primeraného času. |
3.3. |
Meranie teploty. Teplota katalyzátora sa meria pomocou termočlánku umiestneného v lôžku katalyzátora v mieste výskytu najvyššej teploty v najhorúcejšom katalyzátore. Alternatívne sa môže merať teplota privádzaného plynu tesne pred vstupom katalyzátora, ktorá sa prepočíta na teplotu lôžka katalyzátora použitím lineárnej transformácie vypočítanej na základe korelačných údajov získaných v súvislosti s konštrukciou katalyzátora a so skúšobným zariadením pre starnutie, ktoré sa majú použiť v postupe starnutia. Údaje o teplote katalyzátora sa ukladajú digitálne pri frekvencii 1 Hz. |
3.4. |
Meranie pomeru vzduchu a paliva. Treba zabezpečiť, aby sa meranie pomeru vzduchu a paliva (A/F) (napr. kyslíkový snímač so širokým rozsahom) vykonávalo čo možno najbližšie k vstupu katalyzátora a k výstupným prírubám. Údaje z týchto snímačov sa ukladajú digitálne pri frekvencii 1 Hz. |
3.5. |
Vyváženosť prietoku výfukových plynov. Treba zabezpečiť, aby cez každý katalyzátorový systém, ktorý sa podrobuje postupu starnutia na skúšobnom zariadení, prúdilo správne množstvo výfukových plynov (merané v gramoch za sekundu pri stechiometrii s toleranciou ±5 gramov za sekundu).
Správny prietok sa stanovuje na základe prietoku výfukových plynov, ktorý by nastal v pôvodnom motore vozidla pri ustálených otáčkach a zaťažení motora vybraných pre postup starnutia na skúšobnom zariadení v bode 3.6 tohto doplnku. |
3.6. |
Nastavenie. Otáčky motora, zaťaženie a časovanie iskry sa vyberajú tak, aby sa dosiahla teplota lôžka katalyzátora 800 °C (±10 °C) pri ustálenej stechiometrickej operácii.
Systém vstrekovania vzduchu je nastavený tak, aby zabezpečoval prúd vzduchu potrebný na vytvorenie 3,0 % kyslíka (±0,1 %) v ustálenom stechiometrickom prúde výfukových plynov tesne pred prvým katalyzátorom. Typická hodnota v bode merania A/F proti prúdu (požadovanom v bode 3.4 tohto doplnku) je lambda 1,16 (čo predstavuje približne 3 % kyslíka). Pri zapnutom vstrekovaní vzduchu sa nastaví „bohatý“ pomer A/F tak, aby sa v lôžku katalyzátora dosiahla teplota 890 °C (±10 °C). Obvyklá hodnota A/F pre tento krok je lambda 0,94 (približne 2 % CO). |
3.7. |
Cyklus starnutia. Pri štandardných postupoch starnutia na skúšobnom zariadení sa využíva štandardný cyklus na skúšobnom zariadení (SBC). SBC sa opakuje dovtedy, kým sa nedosiahne starnutie vypočítané z rovnice BAT. |
3.8. |
Zabezpečenie kvality. Hodnoty teploty a pomeru A/F v bodoch 3.3 a 3.4 tohto doplnku sa počas postupu starnutia periodicky preskúmavajú (najmenej raz za 50 hodín). Urobia sa nevyhnutné úpravy s cieľom zabezpečiť, aby sa počas celého postupu starnutia riadne dodržiaval SBC.
Po dokončení postupu starnutia sa údaje o „čase pri teplote“ katalyzátora získané počas postupu starnutia spracujú do histogramu s teplotnými skupinami, ktoré nepresahujú 10 °C. Rovnica BAT a vypočítaná efektívna referenčná teplota pre cyklus starnutia podľa bodu 2.3.1.4 tejto prílohy sa použijú na stanovenie, či skutočne došlo k príslušnej miere tepelného starnutia katalyzátora. Proces starnutia na skúšobnom zariadení sa predĺži, ak tepelný účinok vypočítaného času starnutia nedosiahne aspoň 95 % cieľového tepelného starnutia. |
3.9. |
Spúšťanie a vypínanie. Je potrebné zabezpečiť, aby sa počas spúšťania alebo vypínania nedosiahla maximálna teplota katalyzátora pre rýchle zhoršenie (napr. 1 050 °C). Na zmiernenie tohto problému sa môžu použiť osobitné postupy spúšťania a vypínania pri nízkych teplotách. |
4. Experimentálne stanovenie R-faktora pre postupy skúšky životnosti metódou postupu starnutia na skúšobnom zariadení
4.1. |
R-faktor je koeficient tepelnej reaktivity katalyzátora používaný v rovnici BAT. Výrobcovia môžu stanoviť hodnotu R experimentálne použitím nasledujúcich postupov. |
4.1.1. |
Použitím uplatniteľného cyklu na skúšobnom zariadení a systému starnutia na skúšobnom zariadení sa niekoľko katalyzátorov (najmenej 3 katalyzátory rovnakej konštrukcie) nechá starnúť pri rôznych regulovaných teplotách medzi bežnou prevádzkovou teplotou a medznou teplotou poškodenia. Odmerajú sa emisie [alebo neúčinnosť katalyzátora (účinnosť 1 katalyzátora)] pre každú zložku výfukových plynov. Výsledky konečnej skúšky musia byť údaje medzi jedno- až dvojnásobkom emisnej normy. |
4.1.2. |
Odhadne sa hodnota R a vypočíta sa efektívna referenčná teplota (Tr) pre cyklus starnutia na skúšobnom zariadení pre každú regulovanú teplotu podľa bodu 2.3.1.4 tejto prílohy. |
4.1.3. |
Hodnoty emisií (alebo neúčinnosť katalyzátorov) v závislosti od času starnutia každého katalyzátora sa zanesú do grafu. Na základe údajov z grafu sa metódou najmenších štvorcov vypočíta regresná priamka. Ak má byť súbor údajov užitočný na tento účel, údaje by mali mať približne spoločný úsek medzi 0 a 6 400 km. Pozri príklad uvedený na obrázku C4 App1/3. |
4.1.4. |
Sklon regresnej priamky sa vypočíta pre každú teplotu starnutia.
Obrázok C4 App1/3 Príklad starnutia katalyzátora |
4.1.5. |
Do grafu sa zanesie prirodzený logaritmus (ln) sklonu každej regresnej priamky (stanovený v bode 4.1.4 tohto doplnku) pozdĺž vertikálnej osi proti obrátenej hodnote teploty starnutia [1/(teplota starnutia, v stupňoch K)] pozdĺž horizontálnej osi. Na základe údajov z grafu sa metódou najmenších štvorcov vypočítajú regresné priamky. Sklon priamky je R-faktor. Pozri príklad uvedený na obrázku C4 App1/4. |
4.1.6. |
R-faktor sa porovná s počiatočnou hodnotou, ktorá sa použila v bode 4.1.2 tohto doplnku. Ak sa vypočítaný R-faktor líši od počiatočnej hodnoty viac ako o 5 %, zvolí sa nový R-faktor medzi počiatočnou a vypočítanou hodnotou, a potom sa zopakujú kroky v bodoch 4.1.2 až 4.1.6 tohto doplnku, aby sa získal nový R-faktor. Tento proces sa opakuje dovtedy, kým vypočítaný R-faktor nie je v rozpätí 5 % hodnoty R-faktora predpokladanej na začiatku. |
4.1.7. |
Porovná sa R-faktor stanovený samostatne pre každú zložku výfukových plynov. Pre rovnicu BAT sa použije najnižšia hodnota R-faktora (najhorší prípad).
Obrázok C4 App1/4 Stanovenie R-faktora |
Príloha C4 – Doplnok 2
Štandardný cyklus na skúšobnom zariadení pre dieselové motory (SDBC)
Tento doplnok sa vzťahuje len na úroveň 1A.
1. Úvod
V prípade filtrov tuhých častíc je pre postup starnutia rozhodujúci počet regenerácií. Tento proces je dôležitý aj v prípade systémov vyžadujúcich cykly odsírovania (napr. katalyzátory na zachytávanie NOx).
Štandardný postup skúšky životnosti dieselových motorov prostredníctvom starnutia na skúšobnom zariadení pozostáva zo starnutia systému dodatočnej úpravy na skúšobnom zariadení, pričom sa dodržiava SDBC opísaný v tomto doplnku. SDBC si vyžaduje použitie skúšobného zariadenia pre starnutie s motorom ako zdrojom plynu privádzaného do systému.
Počas SDBC ostávajú stratégie na regeneráciu/odsírovanie systému v bežnom prevádzkovom režime.
2. SDBC reprodukuje podmienky otáčok motora a zaťaženia, ktoré sa v cykle SRC ukážu ako vhodné pre čas, pre ktorý sa má stanoviť životnosť. S cieľom urýchliť postup starnutia sa môžu nastavenia motora na skúšobnom zariadení upraviť tak, aby sa skrátili časy zaťaženia systému. Napríklad sa môže upraviť čas vstreku paliva alebo stratégia EGR.
3. Vybavenie skúšobného zariadenia pre starnutie a súvisiace postupy
3.1. |
Štandardné skúšobné zariadenie pre starnutie pozostáva z motora, ovládača motora a dynamometra motora. Akceptovateľné sú aj iné konfigurácie (napr. celé vozidlo na dynamometri alebo horák, ktorý zabezpečuje správne výfukové podmienky), pokiaľ sú splnené podmienky na vstupe systému dodatočnej úpravy a kontrolné vlastnosti uvedené v tomto doplnku.
Jedno skúšobné zariadenie pre starnutie môže mať prietok výfukových plynov rozdelený do niekoľkých prúdov za predpokladu, že každý prúd výfukových plynov spĺňa požiadavky tohto doplnku. Ak má skúšobné zariadenie viac ako jeden prúd výfukových plynov, možno podrobiť postupu starnutia viac systémov dodatočnej úpravy súčasne. |
3.2. |
Montáž výfukového systému. Na skúšobné zariadenie sa namontuje celý systém dodatočnej úpravy spolu s celým výfukovým potrubím, ktoré tieto komponenty spája. V prípade motorov s viacerými prúdmi výfukových plynov (ako sú niektoré motory V6 a V8) sa každá časť výfukového systému namontuje na skúšobné zariadenie samostatne.
Celý systém dodatočnej úpravy sa namontuje na účely starnutia ako jeden celok. Alternatívne sa môže každý jednotlivý komponent podrobiť postupu starnutia samostatne počas primeraného času. V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, v ktorom sa používa činidlo, musí byť počas starnutia nainštalovaný a funkčný celý dávkovací systém. |
Príloha C4 – Doplnok 3
Štandardný cestný cyklus (SRC)
1. Úvod
Štandardný cestný cyklus (SRC) je cyklus akumulácie kilometrov na vozidle H. Vozidlo môže jazdiť na skúšobnej dráhe alebo na dynamometri akumulácie kilometrov.
Cyklus pozostáva z najazdenia 7 kôl na trati dlhej 6 km. Dĺžka kola sa môže meniť tak, aby sa prispôsobila dĺžke najazdených kilometrov skúšobnej dráhy.
Štandardný cestný cyklus
Kolo |
Opis |
Typické zrýchlenie m/s2 |
1 |
(Naštartovanie motora) voľnobeh 10 sekúnd |
0 |
1 |
Mierne zrýchlenie na 48 km/h |
1,79 |
1 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 48 km/h počas ¼ kola |
0 |
1 |
Mierne spomalenie na 32 km/h |
–2,23 |
1 |
Mierne zrýchlenie na 48 km/h |
1,79 |
1 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 48 km/h počas ¼ kola |
0 |
1 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–2,23 |
1 |
Voľnobeh 5 sekúnd |
0 |
1 |
Mierne zrýchlenie na 56 km/h |
1,79 |
1 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 56 km/h počas ¼ kola |
0 |
1 |
Mierne spomalenie na 40 km/h |
–2,23 |
1 |
Mierne zrýchlenie na 56 km/h |
1,79 |
1 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 56 km/h počas ¼ kola |
0 |
1 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–2,23 |
2 |
Voľnobeh 10 sekúnd |
0 |
2 |
Mierne zrýchlenie na 64 km/h |
1,34 |
2 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 64 km/h počas ¼ kola |
0 |
2 |
Mierne spomalenie na 48 km/h |
–2,23 |
2 |
Mierne zrýchlenie na 64 km/h |
1,34 |
2 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 64 km/h počas ¼ kola |
0 |
2 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–2,23 |
2 |
Voľnobeh 5 sekúnd |
0 |
2 |
Mierne zrýchlenie na 72 km/h |
1,34 |
2 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 72 km/h počas ¼ kola |
0 |
2 |
Mierne spomalenie na 56 km/h |
–2,23 |
2 |
Mierne zrýchlenie na 72 km/h |
1,34 |
2 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 72 km/h počas ¼ kola |
0 |
2 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–2,23 |
3 |
Voľnobeh 10 sekúnd |
0 |
3 |
Prudké zrýchlenie na 88 km/h |
1,79 |
3 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 88 km/h počas ¼ kola |
0 |
3 |
Mierne spomalenie na 72 km/h |
–2,23 |
3 |
Mierne zrýchlenie na 88 km/h |
0,89 |
3 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 88 km/h počas ¼ kola |
0 |
3 |
Mierne spomalenie na 72 km/h |
–2,23 |
3 |
Mierne zrýchlenie na 97 km/h |
0,89 |
3 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 97 km/h počas ¼ kola |
0 |
3 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–2,23 |
3 |
Mierne zrýchlenie na 97 km/h |
0,89 |
3 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 97 km/h počas ¼ kola |
0 |
3 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–1,79 |
4 |
Voľnobeh 10 sekúnd |
0 |
4 |
Prudké zrýchlenie na 129 km/h |
1,34 |
4 |
Dojazd pri voľnobehu na 113 km/h |
–0,45 |
4 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 113 km/h počas ½ kola |
0 |
4 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–1,34 |
4 |
Mierne zrýchlenie na 105 km/h |
0,89 |
4 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 105 km/h počas ½ kola |
0 |
4 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–1,34 |
5 |
Mierne zrýchlenie na 121 km/h |
0,45 |
5 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 121 km/h počas ½ kola |
0 |
5 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–1,34 |
5 |
Ľahké zrýchlenie na 113 km/h |
0,45 |
5 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 113 km/h počas ½ kola |
0 |
5 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–1,34 |
6 |
Mierne zrýchlenie na 113 km/h |
0,89 |
6 |
Dojazd pri voľnobehu na 97 km/h |
–0,45 |
6 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 97 km/h počas ½ kola |
0 |
6 |
Mierne spomalenie na 80 km/h |
–1,79 |
6 |
Mierne zrýchlenie na 104 km/h |
0,45 |
6 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 104 km/h počas ½ kola |
0 |
6 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–1,79 |
7 |
Voľnobeh 45 sekúnd |
0 |
7 |
Prudké zrýchlenie na 88 km/h |
1,79 |
7 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 88 km/h počas ¼ kola |
0 |
7 |
Mierne spomalenie na 64 km/h |
–2,23 |
7 |
Mierne zrýchlenie na 88 km/h |
0,89 |
7 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 88 km/h počas ¼ kola |
0 |
7 |
Mierne spomalenie na 64 km/h |
–2,23 |
7 |
Mierne zrýchlenie na 80 km/h |
0,89 |
7 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 80 km/h počas ¼ kola |
0 |
7 |
Mierne spomalenie na 64 km/h |
–2,23 |
7 |
Mierne zrýchlenie na 80 km/h |
0,89 |
7 |
Jazda ustálenou rýchlosťou 80 km/h počas ¼ kola |
0 |
7 |
Mierne spomalenie do zastavenia |
–2,23 |
Štandardný cestný cyklus je zobrazený graficky na tomto obrázku:
Príloha C4 – Doplnok 3b
Cykly akumulácie kilometrov
Tento doplnok sa vzťahuje len na úroveň 1b.
Výrobca si pre skúšku životnosti celého vozidla zvolí jeden z nasledujúcich troch cyklov.
1. Vzor A
|
Spôsob jazdy |
Pomer vzdialenosti |
Normálna jazda |
Všetky prvky (voľnobeh, zrýchlenie, spomalenie, ustálená rýchlosť) sa uskutočňujú pri rýchlosti nižšej ako 60 km/h |
Viac ako 60 % |
Jazda vysokou rýchlosťou |
Ustálená rýchlosť 100 km/h alebo V_max podľa toho, ktorá je nižšia |
Viac ako 20 % |
Iné |
Podľa technickej praxe výrobcu |
Bez špecifických požiadaviek, pokiaľ sú dodržané uvedené kritériá |
2. Vzor B
|
Spôsob jazdy |
Pomer vzdialenosti |
Počet rozjazdov z miesta |
Viac ako 20-krát za hodinu |
|
Jazda vysokou rýchlosťou |
Ustálená rýchlosť 100 km/h alebo V_max podľa toho, ktorá je nižšia |
Viac ako 8 % |
Priemerná rýchlosť |
Viac ako 45 km/h |
|
Iné |
Uskutočnia sa všetky prvky (voľnobeh, zrýchlenie, spomalenie, ustálená rýchlosť). Z hľadiska zhoršenia sa predpokladá náročnejší spôsob jazdy v porovnaní s tabuľkou C4/App3b.1 |
|
Tabuľka C4/App3b.1
Režim |
Jazdné podmienky |
Čas prevádzky (s) |
Kumulatívny čas (s) |
1 |
Voľnobeh |
10 |
10 |
2 |
Akcelerácia: 0 → 60 km/h |
30 |
40 |
3 |
Ustálená rýchlosť: 60 km/h |
15 |
55 |
4 |
Spomalenie: 60 → 30 km/h |
15 |
70 |
5 |
Akcelerácia: 30 → 60 km/h |
15 |
85 |
6 |
Ustálená rýchlosť: 60 km/h |
15 |
100 |
7 |
Spomalenie: 60 → 0 km/h |
30 |
130 |
8 |
Opakovať režimy 1 až 7 deväťkrát |
1 170 |
1 300 |
9 |
Voľnobeh |
10 |
1 310 |
10 |
Akcelerácia: 0 → 100 (*1) km/h |
40 (50 (*2)) |
1 350 (1 360 (*2)) |
11 |
Ustálená rýchlosť: 100 km/h |
200 (190 (*2)) |
1 550 |
12 |
Spomalenie: 100 → 0 km/h |
50 |
1 600 |
13 |
Opakovať režimy 1 až 12 do dosiahnutia životnosti |
|
|
3. Štandardný cestný cyklus (SRC) opísaný v doplnku 3 k prílohe C4
(*1) 100 km/h alebo V_max podľa toho, ktorá je nižšia
(*2) Pre vozidlá so zdvihovým objemom najviac 0,660 litra, s dĺžkou vozidla najviac 3,40 m, so šírkou vozidla najviac 1,48 m a s výškou vozidla najviac 2,00 m, s počtom sedadiel najviac tri okrem sedadla vodiča a s užitočným zaťažením najviac 350 kg.
Príloha C4 – Doplnok 4
Osobitné požiadavky na hybridné vozidlá
1. Úvod
1.1. |
V tomto doplnku sa stanovujú osobitné požiadavky na skúšku typu 5 v prípade vozidiel OVC-HEV a NOVC-HEV uvedené v bodoch 2 a 3 tohto doplnku. |
2. Len pre úroveň 1A
V prípade vozidiel OVC-HEV:
Je povolené nabíjať zásobník elektrickej energie/energie dvakrát za deň počas akumulácie najazdených kilometrov.
Akumulácia najazdených kilometrov pomocou REESS musí predstavovať nižšiu hodnotu než súčin cieľovej životnosti a súčtu všetkých vypočítaných faktorov využitia UFj (UF) pre dané vozidlo od začiatku skúšky typu 1 v režime vybíjania batérie až po fázu j.
Fáza j zodpovedá poslednej fáze prechodného cyklu, ktorou sa končí skúška typu 1 v režime vybíjania batérie.
Jazda v rámci akumulácie najazdených kilometrov sa po dohode s technickou službou uskutoční v režime voliteľnom vodičom, ktorý sa zvolí vždy pri zapnutí vozidla (prevládajúci režim), alebo v režime odporúčanom výrobcom (ak prevládajúci režim nie je k dispozícii).
Počas akumulácie najazdených kilometrov je zmena na iný hybridný režim povolená len vtedy, keď je to potrebné na pokračovanie akumulácie najazdených kilometrov, a to po dohode s technickou službou.
Merania emisií znečisťujúcich látok sa vykonajú za tých istých podmienok, ako sa uvádza v bode 3.2.5 prílohy B8.
3. V prípade vozidiel NOVC-HEV:
Jazda v rámci akumulácie najazdených kilometrov sa po dohode s technickou službou uskutoční v režime voliteľnom vodičom, ktorý sa zvolí vždy pri zapnutí vozidla (prevládajúci režim), alebo v režime odporúčanom výrobcom (ak prevládajúci režim nie je k dispozícii).
Merania emisií znečisťujúcich látok sa vykonajú za tých istých podmienok ako pri skúške typu 1.
PRÍLOHA C5
Palubná diagnostika (OBD) pre motorové vozidlá
1. Úvod
Táto príloha sa týka funkčných aspektov palubného diagnostického (OBD) systému na reguláciu emisií motorových vozidiel.
2. (vyhradené)
3. Požiadavky a skúšky
3.1. |
Všetky vozidlá musia byť vybavené systémom OBD navrhnutým, skonštruovaným a namontovaným vo vozidle tak, aby bolo možné identifikovať typy zhoršenia alebo poruchy počas celej životnosti vozidla. Na dosiahnutie tohto cieľa musí schvaľovací úrad akceptovať, že vozidlá, ktoré majú najazdené viac, ako predstavuje cieľová životnosť (podľa bodu 6.7 tohto predpisu) uvedená v bode 3.3.1 tejto prílohy, môžu vykazovať určité zhoršenia výkonnosti systému OBD takého charakteru, že prahové hodnoty OBD uvedené v tabuľke 4A a tabuľke 4B (v náležitých prípadoch) v bode 6.8.2 tohto predpisu môžu byť prekročené skôr, než systém OBD signalizuje poruchu vodičovi vozidla. |
3.1.1. |
Prístup k systému OBD potrebný na kontrolu, diagnostiku, údržbu alebo opravu vozidla musí byť neobmedzený a normalizovaný. Všetky poruchové kódy súvisiace s emisiami musia byť v súlade s bodom 6.5.3.5 doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.2. |
Systém OBD musí byť navrhnutý, skonštruovaný a namontovaný vo vozidle tak, aby za podmienok bežnej prevádzky mohol spĺňať požiadavky tejto prílohy. |
3.2.1. |
Dočasné vypnutie systému OBD |
3.2.1.1. |
Výrobca môže systém OBD vypnúť, ak je jeho monitorovacia schopnosť ovplyvnená nízkou hladinou paliva. Vypnutie nesmie nastať vtedy, keď je hladina paliva v palivovej nádrži nad 20 % menovitého objemu palivovej nádrže. |
3.2.1.2. |
Výrobca môže vypnúť akýkoľvek konkrétny monitor systému OBD pre daný jazdný cyklus pri teplotách okolia alebo motora pod 266 K (–7 °C) alebo v nadmorských výškach nad 2 440 metrov za predpokladu, že výrobca poskytne údaje a/alebo technický posudok, ktorými primerane preukáže, že v takýchto podmienkach by bolo monitorovanie nespoľahlivé. Zároveň môže požiadať o vypnutie akéhokoľvek konkrétneho monitora systému OBD aj pri iných teplotách okolia alebo v iných nadmorských výškach, ak orgánu preukáže pomocou údajov a/alebo technického posudku, že za takýchto podmienok by mohlo dôjsť k chybnej diagnostike. Nie je potrebné, aby sa indikátor poruchy (MI) rozsvietil, ak sú počas regenerácie prekročené prahové hodnoty OBD, za predpokladu, že nenastala žiadna porucha. |
3.2.1.3. |
V prípade vozidiel konštruované na montáž pomocných pohonných jednotiek je vypnutie dotknutých monitorovacích systémov povolené za predpokladu, že vypnutie nastane len vtedy, keď je pomocná pohonná jednotka v činnosti.
Okrem ustanovení tohto bodu môže výrobca dočasne vypnúť systém OBD za týchto podmienok:
|
3.2.2. |
Zlyhanie zážihu vo vozidlách vybavených zážihovým motorom |
3.2.2.1. |
Výrobca môže prijať vyššie kritérium vzhľadom na percento zlyhania zážihu, než je hodnota, ktorú uviedol príslušný orgán vo vzťahu k špecifickým podmienkam otáčok motora a zaťaženia, ak môže príslušnému orgánu preukázať, že zisťovanie nižších hodnôt percenta zlyhania zážihu by mohlo byť nespoľahlivé. |
3.2.2.2. |
Keď výrobca vie príslušnému orgánu preukázať, že zisťovanie vyšších hodnôt percenta zlyhania zážihu nie je ani potom uskutočniteľné alebo že zlyhanie zážihu nie je možné odlíšiť od iných vplyvov (napr. vozovka v zlom stave, priebeh radenia, stav po naštartovaní motora atď.), systém monitorovania zlyhania zážihu sa môže za takýchto podmienok vypnúť. |
3.2.3. |
Identifikácia zhoršenia alebo poruchy sa môže uskutočniť aj mimo jazdného cyklu (napr. po vypnutí motora). |
3.3. |
Opis skúšok |
3.3.1. |
Skúšky sa vykonávajú na vozidle, ktoré bolo použité pre skúšku životnosti typu 5 uvedenú v prílohe C4 k tomuto predpisu, podľa postupu skúšky uvedeného v doplnku 1 k tejto prílohe. Skúšky sa vykonávajú na konci skúšky životnosti typu 5.
V prípade, že sa nevykonáva žiadna skúška životnosti typu 5, alebo na žiadosť výrobcu sa môže na tieto predvádzacie skúšky OBD použiť primerane zostarnuté a reprezentatívne vozidlo. |
3.3.2. |
Systém OBD musí indikovať poruchu komponentu alebo systému súvisiaceho s emisiami, ak táto porucha vedie k emisiám prekračujúcim ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
3.3.2.1. |
Prahové hodnoty OBD pre vozidlá, ktoré sú typovo schválené podľa emisných limitov stanovených v bode 6.3.10 tohto predpisu, sú stanovené v tabuľke 4A a tabuľke 4B (v náležitých prípadoch) v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
3.3.3. |
Požiadavky na monitorovanie vozidiel vybavených zážihovým motorom
Na splnenie požiadaviek uvedených v bode 3.3.2 tejto prílohy musí systém OBD monitorovať minimálne: |
3.3.3.1. |
Zníženie účinnosti katalyzátora z hľadiska emisií NMHC a NOx. Výrobcovia môžu monitorovať predný katalyzátor samostatne alebo v kombinácii s ďalším katalyzátorom, resp. katalyzátormi umiestnenými za ním. Každý monitorovaný katalyzátor alebo kombinácia katalyzátorov sa považujú za chybné, ak emisie prekračujú prahové hodnoty OBD pre NMHC alebo NOx stanovené v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
3.3.3.2. |
Zlyhanie zážihu v prevádzkovom priestore motora ohraničenom týmito krivkami:
|
3.3.3.2.1. |
Špecifická frekvencia monitorovania zlyhania zážihu:
Len pre úroveň 1B
|
3.3.3.3. |
Zhoršenie výkonu kyslíkového snímača
Tento bod sa týka povinnosti monitorovať zhoršenie výkonu všetkých kyslíkových snímačov, ktorými je vozidlo vybavené a ktoré sa používajú na monitorovanie porúch katalyzátora podľa požiadaviek tejto prílohy. |
3.3.3.4. |
Iné komponenty alebo systémy regulácie emisií, prípadne komponenty alebo systémy hnacej sústavy súvisiace s emisiami, ktoré sú prepojené s počítačom, v prípade, že sú aktívne pri vybratom palive, a ktorých porucha môže viesť k tomu, že výfukové emisie prekročia ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v tabuľke 4A a tabuľke 4B (v náležitých prípadoch) v bode 6.8.2 tohto predpisu.
Ďalej je uvedený neúplný zoznam príkladov reprezentatívnych komponentov a systémov:
|
3.3.3.5. |
Všetky ostatné komponenty hnacej sústavy súvisiace s emisiami, ktoré sú prepojené s počítačom, vrátane všetkých príslušných snímačov, pomocou ktorých sa môžu vykonávať monitorovacie funkcie, sa musia monitorovať z hľadiska spojitosti elektrického obvodu, pokiaľ nie sú monitorované inak. |
3.3.3.6. |
Elektronický systém regulácie odvádzania emisií z odparovania sa musí monitorovať minimálne z hľadiska spojitosti elektrického obvodu. |
3.3.3.7. |
Len pre úroveň 1A
V prípade zážihových motorov s priamym vstrekovaním sa monitorujú všetky poruchy, ktoré môžu viesť k emisiám prekračujúcim prahové hodnoty OBD pre tuhé častice stanovené v bode 6.8.2 tohto predpisu a ktoré sa musia v prípade vznetových motorov monitorovať podľa požiadaviek tejto prílohy. |
3.3.4. |
Požiadavky na monitorovanie vozidiel vybavených vznetovým motorom
Aby boli splnené požiadavky uvedené v bode 3.3.2 tejto prílohy, systém OBD musí monitorovať: Len pre úroveň 1A:
Len pre úroveň 1B: Všetky ostatné komponenty hnacej sústavy súvisiace s emisiami, ktoré sú prepojené s počítačom, sa musia monitorovať z hľadiska spojitosti elektrického obvodu. Zoznam monitorovaných obvodov:
|
3.3.5. |
Výrobcovia môžu schvaľovaciemu úradu preukázať, že niektoré komponenty alebo systémy sa nemusia monitorovať, ak v prípade ich úplnej nefunkčnosti alebo ich odstránenia emisie nepresiahnu prahové hodnoty OBD stanovené v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
3.3.5.1. |
Len pre úroveň 1A
Z hľadiska úplného zlyhania alebo odstránenia (ak by odstránenie viedlo k prekročeniu uplatniteľných emisných limitov uvedených v bode 6.3.10 tohto predpisu) by sa však mali monitorovať tieto zariadenia:
|
3.3.5.2. |
Len pre úroveň 1A
V súvislosti so zariadeniami uvedenými v bode 3.3.5.1 tejto prílohy sa monitoruje aj to, či došlo k akejkoľvek poruche, ktorá by viedla k prekročeniu uplatniteľných prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
3.4. |
Pri každom naštartovaní motora sa musí začať a aspoň raz ukončiť sled diagnostických kontrol za predpokladu, že sa presne dodržia podmienky skúšky. Skúšobné podmienky sa musia zvoliť tak, aby všetky nastali za normálnej jazdy opísanej v skúške typu 1. |
3.5. |
Aktivácia indikátora poruchy (MI) |
3.5.1. |
Súčasťou systému OBD musí byť indikátor poruchy, ktorý je pre vodiča vozidla ľahko rozpoznateľný. MI sa nesmie používať na žiadny iný účel okrem toho, aby vodičovi signalizoval núdzový štart, režimy pevného nastavenia emisií alebo núdzový chod. MI musí byť viditeľný za všetkých primeraných svetelných podmienok. Po aktivácii musí ukazovať symbol v súlade s normou ISO 2575. Vozidlo nesmie byť vybavené viac než jedným všeobecným MI na indikovanie problémov súvisiacich s emisiami. Sú povolené samostatné kontrolky na konkrétny účel (napr. pre brzdový systém, bezpečnostné pásy, tlak oleja atď.). Použitie červenej farby pre MI je zakázané. |
3.5.2. |
V prípade koncepcií, ktoré na aktiváciu MI vyžadujú viac než dva predkondicionovacie cykly, musí výrobca poskytnúť údaje a/alebo technický posudok, ktorými primerane preukáže, že monitorovací systém dokáže rovnako účinne a včas odhaliť zhoršenie stavu komponentov. Koncepcie, ktoré na aktiváciu MI vyžadujú v priemere viac než desať jazdných cyklov, nie sú akceptovateľné. MI sa musí aktivovať aj vtedy, keď sa z dôvodu prekročenia ktorejkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu regulátor motora prepne na chod v trvalom režime pevného nastavenia emisií alebo ak systém OBD nemôže splniť základné požiadavky na monitorovanie uvedené v bodoch 3.3.3 alebo 3.3.4 tejto prílohy. MI musí pracovať v jednoznačnom výstražnom režime, napr. blikajúce svetlo, vždy, keď zlyhá zážih v takej miere, že by to podľa špecifikácií výrobcu mohlo viesť k poškodeniu katalyzátora, resp. katalyzátorov. MI sa musí aktivovať aj vtedy, keď je kľúč v polohe „zapnuté“ pred naštartovaním alebo roztáčaním motora, a musí sa deaktivovať po naštartovaní motora, ak nebola predtým zistená žiadna porucha. |
3.6. |
Uloženie poruchového kódu |
3.6.1. |
Systém OBD zaznamenáva dočasný a potvrdený poruchový kód, resp. kódy signalizujúce stav systému regulácie emisií. Na identifikáciu správnej funkcie systémov regulácie emisií a tých systémov regulácie emisií, ktoré si na úplné vyhodnotenie vyžadujú ďalšiu prevádzku vozidla, sa používajú samostatné stavové kódy (pohotovostné kódy). Ak sa MI aktivuje z dôvodu zhoršenia alebo poruchy, alebo prechodu na trvalé režimy pevného nastavenia emisií, musí sa poruchový kód, ktorý identifikuje druh poruchy, uložiť. Poruchový kód sa musí uložiť aj prípadoch uvedených v bodoch 3.3.3.5 a 3.3.4 písm. e) tejto prílohy. |
3.6.2. |
Údaj o vzdialenosti prejdenej vozidlom od momentu aktivácie MI musí byť kedykoľvek k dispozícii prostredníctvom sériového portu normalizovaného konektora na prenos údajov. |
3.6.3. |
V prípade vozidiel vybavených zážihovým motorom, nemusia byť valce, v ktorých nastane zlyhanie zážihu, identifikované samostatne, ak sa do pamäte uložia rozdielne poruchové kódy zlyhania zážihu v jednom alebo vo viacerých valcoch. |
3.7. |
Vypnutie MI |
3.7.1. |
Ak zlyhanie zážihu v miere, pri ktorej by mohlo dôjsť (podľa údajov výrobcu) k poškodeniu katalyzátora, už viac nenastáva alebo ak sa prevádzkové podmienky motora zmenia vzhľadom na otáčky a zaťaženie tak, že daná miera zlyhania zážihu nespôsobí poškodenie katalyzátora, môže sa MI prepnúť späť do predchádzajúceho stavu aktivácie počas prvého jazdného cyklu, pri ktorom bola zistená daná miera zlyhania zážihu, a môže sa prepnúť do normálneho režimu činnosti v nasledujúcich jazdných cykloch. Ak sa MI prepne do predchádzajúceho stavu aktivácie, príslušné poruchové kódy a uchovávané informácie o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu sa môžu vymazať. |
3.7.2. |
V prípade každej inej poruchy sa môže MI deaktivovať po troch po sebe idúcich jazdných cykloch, počas ktorých monitorovací systém zodpovedný za aktiváciu MI už danú poruchu viac nezistí, a ak nebola identifikovaná žiadna iná porucha, ktorá by mohla MI aktivovať. |
3.8. |
Vymazanie poruchového kódu |
3.8.1. |
Systém OBD môže vymazať poruchový kód, prejdenú vzdialenosť a informácie o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu, ak nie je rovnaká porucha opätovne zaregistrovaná počas minimálne 40 zahrievacích cyklov motora alebo 40 jazdných cyklov, pri ktorých prevádzka vozidla spĺňa nasledujúce kritériá uvedené v písmenách a) až c):
|
3.9. |
Bipalivové plynové vozidlá
Pre bipalivové plynové vozidlá platia vo všeobecnosti pre každý druh paliva [benzín a (NG/biometán)/LPG] všetky požiadavky na OBD ako v prípade jednopalivového vozidla. Na tieto účely sa použije jedna z dvoch možností uvedených v bodoch 3.9.1 alebo 3.9.2 tejto prílohy alebo ich prípadná kombinácia. |
3.9.1. |
Jeden systém OBD pre oba druhy paliva |
3.9.1.1. |
Pri každej diagnostike v rámci jednotlivého systému OBD pre prevádzku na benzín a na (NG/biometán)/LPG, a to buď bez ohľadu na palivo, ktoré sa v tom čase používa, alebo podľa konkrétneho druhu paliva, sa vykonávajú tieto postupy:
Na účely monitorovania komponentov alebo systémov sa môže použiť buď samostatná diagnostika pre každý druh paliva, alebo spoločná diagnostika. |
3.9.1.2. |
Systém OBD sa môže nachádzať v jednom alebo vo viacerých počítačoch. |
3.9.2. |
Dva samostatné systémy OBD, jeden pre každý druh paliva |
3.9.2.1. |
Nasledujúce postupy sa vykonávajú nezávisle od seba, keď je vozidlo poháňané benzínom alebo (NG/biometánom)/LPG:
|
3.9.2.2. |
Samostatné systémy OBD sa môžu nachádzať v jednom alebo vo viacerých počítačoch. |
3.9.3. |
Špecifické požiadavky na prenos diagnostických signálov z bipalivových plynových vozidiel. |
3.9.3.1. |
Na základe požiadavky diagnostického skenovacieho zariadenia sa diagnostické signály prenášajú z jednej alebo viacerých zdrojových adries. Používanie zdrojových adries je opísané v norme uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. a) doplnku 1 k tejto prílohe. |
3.9.3.2. |
Identifikácia informácií špecifických pre konkrétne palivo sa môže uskutočniť:
|
3.9.4. |
Pokiaľ ide o stavový kód (ako je opísaný v bode 3.6 tejto prílohy), musí sa použiť jedna z nasledujúcich dvoch možností, ak je jeden alebo viac diagnostických signálov indikujúcich pripravenosť špecifický pre konkrétny druh paliva:
Ak žiadny z diagnostických ukazovateľov indikujúcich pripravenosť nie je špecifický pre konkrétny druh paliva, použije sa len jeden stavový kód. |
3.10. |
Dodatočné ustanovenia pre vozidlá využívajúce stratégie vypínania motora. |
3.10.1. |
Jazdný cyklus |
3.10.1.1. |
Autonómne opätovné štarty motora na základe povelu riadiaceho systému motora po zhasnutí motora možno považovať za nový jazdný cyklus alebo pokračovanie existujúceho jazdného cyklu. |
4. Požiadavky na typové schválenie palubných diagnostických systémov
4.1. |
Výrobca môže požiadať schvaľovací úrad o typové schválenie systému OBD aj vtedy, keď systém vykazuje jeden alebo viacero nedostatkov spočívajúcich v tom, že nie sú úplne splnené osobitné požiadavky tejto prílohy. Schvaľovací úrad môže schváliť najviac dva samostatné komponenty alebo systémy s jedným alebo viacerými nedostatkami.
Keď výrobca prijme osobitné podmienky pre zlyhanie zážihu vymedzené v bode 3.3.3.2.1 tejto prílohy, tieto podmienky sa nepovažujú za nedostatok. |
4.2. |
Pri posudzovaní žiadosti schvaľovací úrad stanoví, či zhoda s požiadavkami tejto prílohy je neuskutočniteľná alebo neodôvodnená.
Schvaľovací úrad pritom vezme do úvahy údaje výrobcu, v ktorých sa podrobne uvádzajú také faktory, ako je okrem iného technická uskutočniteľnosť, obdobie prípravy a výrobné cykly vrátane postupného zavedenia alebo vyradenia motorov alebo konštrukcií vozidiel a programová modernizácia počítačov, v rámci ktorých výsledný systém OBD bude zodpovedať požiadavkám tohto predpisu, a ďalej posúdi, či výrobca preukázal prijateľnú úroveň úsilia zameraného na splnenie požiadaviek tohto predpisu. |
4.2.1. |
Schvaľovací úrad neakceptuje žiadnu žiadosť o schválenie systému s nedostatkami, ak takémuto systému úplne chýba požadovaná diagnostická monitorovacia funkcia alebo predpísaná funkcia zaznamenávania a vykazovania údajov týkajúcich sa monitorovania. |
4.2.2. |
Pre úroveň 1A
Schvaľovací úrad neakceptuje žiadnu žiadosť o schválenie systému s nedostatkami, ak nie sú dodržané prahové hodnoty OBD podľa bodu 6.8.2 tohto predpisu. Pre úroveň 1B Zodpovedný orgán zamietne každú žiadosť o schválenie systému s nedostatkami, ak nie sú dodržané prahové hodnoty OBD stanovené v regionálnych právnych predpisoch, vynásobené koeficientom požadovaným v regionálnych právnych predpisoch, ktorého maximálna hodnota je dva. |
4.3. |
Pri stanovení poradia identifikácie nedostatkov sa zážihové motory preskúmajú najprv z hľadiska nedostatkov uvedených v bodoch 3.3.3.1, 3.3.3.2 a 3.3.3.3 tejto prílohy a vznetové motory z hľadiska nedostatkov uvedených v bode 3.3.4 písm. a), b) a c) tejto prílohy. |
4.4. |
Pred udelením typového schválenia alebo v čase jeho udelenia nie sú povolené žiadne nedostatky týkajúce sa požiadaviek uvedených v bode 6.5 doplnku 1 k tejto prílohe s výnimkou jeho bodu 6.5.3.5. |
4.5. |
Obdobie, počas ktorého sa nedostatky tolerujú |
4.5.1. |
Nedostatok môže pretrvávať počas dvoch rokov od dátumu typového schválenia, pokiaľ sa náležite nepreukáže, že na odstránenie nedostatku by boli potrebné podstatné zmeny konštrukcie vozidla a ďalšie dodatočné obdobie prípravy presahujúce dva roky. V takom prípade môže nedostatok pretrvávať najviac tri roky. |
4.5.2. |
Výrobca môže požiadať schvaľovací úrad o povolenie nedostatku so spätnou platnosťou, ak sa takýto nedostatok prvýkrát zistil po udelení pôvodného typového schválenia. V takomto prípade môže nedostatok pretrvávať počas dvoch rokov od dátumu oznámenia schvaľovaciemu úradu, pokiaľ sa náležite nepreukáže, že na odstránenie nedostatku by boli potrebné podstatné zmeny konštrukcie vozidla a ďalšie dodatočné obdobie prípravy presahujúce dva roky. V takom prípade môže nedostatok pretrvávať najviac tri roky. |
4.6. |
Na žiadosť výrobcu vozidlo so systémom OBD môže byť akceptované na typové schválenie so zreteľom na emisie aj vtedy, keď systém vykazuje jeden alebo viacero nedostatkov spočívajúcich v tom, že nie sú úplne splnené osobitné požiadavky tejto prílohy, za predpokladu, že sú splnené osobitné správne ustanovenia uvedené v bode 3 tejto prílohy.
Schvaľovací úrad oznámi svoje rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o schválenie systému s nedostatkami všetkým ostatným zmluvným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis. |
Príloha C5 – Doplnok 1
Funkčné aspekty palubných diagnostických (OBD) systémov
1. Úvod
V tomto doplnku sa opisuje postup skúšok podľa bodu 3 tejto prílohy. Postup opisuje metódu kontroly funkcie palubného diagnostického (OBD) systému inštalovaného vo vozidle pomocou simulácie porúch príslušných systémov riadenia motora alebo systému regulácie emisií. Uvádzajú sa v ňom aj postupy stanovenia životnosti systémov OBD.
Výrobca musí poskytnúť chybné komponenty a/alebo elektrické zariadenia, ktoré sa použijú na simuláciu porúch. Pri meraní počas cyklu skúšky typu 1 takéto chybné komponenty alebo zariadenia nesmú spôsobiť, že emisie vozidla prekročia ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v tabuľke 4A a tabuľke 4B (v náležitých prípadoch) v bode 6.8.2 tohto predpisu o viac ako 20 %. V prípade elektrických porúch (skrat/prerušený obvod) môžu emisie prekročiť prahové hodnoty OBD o viac ako 20 %.
Keď sa vozidlo skúša s inštalovaným chybným komponentom alebo zariadením, systém OBD sa schváli v prípade, že sa aktivuje MI. Systém OBD sa schváli aj vtedy, keď sa MI aktivuje pod prahovými hodnotami OBD.
2. Opis skúšky
2.1. |
Skúška systémov OBD pozostáva z týchto fáz: |
2.1.1. |
simulácia poruchy komponentu systému riadenia motora alebo systému regulácie emisií; |
2.1.2. |
predkondicionovanie vozidla so simulovanou poruchou počas predkondicionovania špecifikovaného v bode 6.2.1 alebo 6.2.2 tohto doplnku; |
2.1.3. |
jazda vozidla so simulovanou poruchou počas cyklu skúšky typu 1 a merania emisií vozidla. Počas jazdy vozidla so simulovanou poruchou sa neuplatňujú ukazovatele jazdnej krivky a tolerancie uvedené v bode 2.6.8.3.2 prílohy B6; |
2.1.4. |
zisťovanie, či systém OBD reaguje na simulovanú poruchu a či vhodným spôsobom oznamuje poruchu vodičovi vozidla. |
2.2. |
Alternatívne sa na žiadosť výrobcu môže porucha jedného alebo viacerých komponentov simulovať elektronicky podľa požiadaviek uvedených v bode 6 tohto doplnku. |
2.3. |
Výrobcovia môžu požadovať, aby sa monitorovanie uskutočnilo mimo cyklu skúšky typu 1, ak môžu schvaľovaciemu úradu preukázať, že monitorovanie za podmienok, ktoré nastanú počas skúšobného cyklu typu 1, by mohlo viesť k obmedzujúcim monitorovacím podmienkam pri používaní vozidla v prevádzke. |
2.4. |
Skúšanie vozidiel OVC-HEV sa vykoná v prevádzkovom režime na udržanie nabitia batérie. |
3. Skúšobné vozidlo a palivo
3.1. |
Vozidlo
Skúšobné vozidlo musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 2.3 prílohy B6 k tomuto predpisu. |
3.2. |
Palivo
Na skúšanie sa používa príslušné referenčné palivo opísané v prílohe B3 k tomuto predpisu. V prípade skúšky jednopalivového plynového vozidla alebo bipalivového plynového vozidla môže schvaľovací úrad vybrať druh paliva pre každý skúšaný poruchový režim (opísaný v bode 6.3 tohto doplnku) z referenčných palív opísaných v prílohe B3 k tomuto predpisu. Vybraný druh paliva sa nesmie počas žiadnej z fáz skúšky (opísaných v bodoch 2.1 až 2.3 tohto doplnku) meniť. V prípade použitia LPG alebo NG/biometánu je prípustné, aby sa motor naštartoval s benzínom a po vopred stanovenom časovom úseku automaticky a bez zásahu vodiča prepol na LPG alebo NG/biometán. |
4. Skúšobná teplota a tlak
4.1. |
Skúšobná teplota a tlak musia spĺňať požiadavky skúšky typu 1 opísanej v prílohe B6 k tomuto predpisu. |
5. Skúšobné zariadenie
5.1. |
Vozidlový dynamometer
Vozidlový dynamometer musí spĺňať požiadavky prílohy B5 k tomuto predpisu. |
6. Postup skúšky OBD
Prehľad postupu skúšky OBD je uvedený na obrázku C5.App1/1. Tento prehľad má len informačný charakter.
Obrázok C5.App1/1
Prehľad predvádzacej skúšky
6.1. |
Prevádzkovým cyklom na vozidlovom dynamometri je uplatniteľný cyklus WLTC najazdený počas skúšky typu 1, ako sa uvádza v časti B príloh. |
6.1.1. |
Skúšku typu 1 nie je potrebné vykonať na účely preukázania elektrických porúch (skrat/prerušený obvod). Výrobca môže tieto poruchové režimy preukázať použitím takých jazdných podmienok, v ktorých je daný komponent použitý a sú splnené podmienky monitorovania. Tieto podmienky sa uvedú v dokumentácii k typovému schváleniu. |
6.1.2. |
Na začiatku každého poruchového režimu, ktorý sa má preukázať, sa vymaže pamäť s poruchovými kódmi. |
6.2. |
Predkondicionovanie vozidla |
6.2.1. |
Predkondicionovanie na adaptáciu
Predkondicionovanie na adaptáciu pozostáva z dvoch častí
podľa voľby výrobcu. Úroveň 1A Predkondicionovanie na adaptáciu pozostáva z jedného alebo viacerých po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov WLTC so 4 fázami. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa namiesto 4-fázových skúšok môže použiť alternatívna metóda adaptácie. Ak sa po predkondicionovaní na adaptáciu uloží poruchový kód, výrobca ho vymaže. Úroveň 1B Predkondicionovanie na adaptáciu pozostáva z jedného alebo viacerých po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov WLTC s 3 fázami. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa namiesto 3-fázových skúšok môže použiť alternatívna metóda adaptácie. Ak sa po predkondicionovaní na adaptáciu uloží poruchový kód, výrobca ho vymaže. |
6.2.2. |
Predkondicionovanie na monitorovanie |
6.2.2.1. |
Len úroveň 1A
Podľa typu motora a po zavedení jedného z poruchových režimov uvedených v bode 6.3 tohto doplnku sa vozidlo musí predkondicionovať najazdením aspoň dvoch po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov WLTC so 4 fázami. Len úroveň 1B Podľa typu motora a po zavedení jedného z poruchových režimov uvedených v bode 6.3 tohto doplnku sa vozidlo musí predkondicionovať najazdením aspoň dvoch po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov WLTC s 3 fázami. |
6.2.3. |
Len úroveň 1A
Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu sa môžu použiť alternatívne predkondicionovacie metódy. Dôvod na použitie dodatočných predkondicionovacích cyklov alebo alternatívnych predkondicionovacích metód, ako aj podrobnosti o týchto cykloch/metódach) sa uvedú v dokumentácii k typovému schváleniu. |
6.3. |
Skúšané poruchové režimy |
6.3.1. |
Vozidlá so zážihovým motorom:
|
6.3.2. |
Vozidlá so vznetovým motorom: |
6.3.2.1. |
výmena katalyzátora (ak je inštalovaný) za katalyzátor so zníženým výkonom alebo chybný katalyzátor, alebo elektronická simulácia takejto poruchy; |
6.3.2.2. |
úplné odstránenie filtra tuhých častíc (ak je inštalovaný), alebo ak sú snímače integrovanou súčasťou filtra, namontovanie chybného filtra; |
6.3.2.3. |
elektrické odpojenie ktoréhokoľvek elektronického ovládacieho prvku systému prívodu paliva, ktorý slúži na reguláciu vstrekovania a dávkovania paliva; |
6.3.2.4. |
elektrické odpojenie ktoréhokoľvek komponentu súvisiaceho s emisiami, ktorý je prepojený s počítačom riadiacim hnaciu sústavu. |
6.3.2.5. |
V záujme splnenia požiadaviek uvedených v bodoch 6.3.2.3 a 6.3.2.4 tohto doplnku a so súhlasom schvaľovacieho úradu musí výrobca prijať vhodné opatrenia, ktorými preukáže schopnosť systému OBD oznamovať poruchu v prípade, že nastane odpojenie. |
6.3.2.6. |
Výrobca musí preukázať, že systém OBD zisťuje počas schvaľovacej skúšky poruchy prietoku recirkulovaných výfukových plynov a chladiča. |
6.4. |
Skúška systému OBD |
6.4.1. |
Vozidlá vybavené zážihovým motorom: |
6.4.1.1. |
Po predkondicionovaní vozidla podľa bodu 6.2 tohto doplnku skúšobné vozidlo absolvuje skúšku typu 1.
MI sa musí aktivovať najneskôr pred koncom tejto skúšky za ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.4.1.2 až 6.4.1.6 tohto doplnku. MI sa môže aktivovať aj počas predkondicionovania. Technická služba môže podľa bodu 3.3.3.4 tejto prílohy tieto poruchové režimy nahradiť inými režimami. Celkový počet simulovaných porúch na účely typového schvaľovania však nesmie byť väčší než štyri (4). V prípade skúšania bipalivového plynového vozidla sa oba druhy paliva použijú maximálne pri štyroch (4) simulovaných poruchách podľa uváženia schvaľovacieho úradu. |
6.4.1.2. |
Výmena katalyzátora za katalyzátor so zníženým výkonom alebo chybný katalyzátor, alebo elektronická simulácia katalyzátora so zníženým výkonom alebo chybného katalyzátora, ktorej výsledkom sú emisie prekračujúce prahovú hodnotu OBD pre NMHC a prahovú hodnotu OBD pre NOx stanovené v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.1.3. |
Spôsobenie zlyhania zážihu podľa podmienok pre monitorovanie zlyhania zážihu uvedených v bode 3.3.3.2 tejto prílohy, ktorého výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.1.4. |
Výmena kyslíkového snímača za snímač so zníženým výkonom alebo chybný snímač alebo elektronická simulácia snímača so zníženým výkonom alebo chybného snímača, ktorej výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.1.5. |
Elektrické odpojenie elektronického zariadenia na reguláciu odvádzania emisií z odparovania (ak je namontované a ak sa aktivuje pri prevádzke s vybratým druhom paliva). |
6.4.1.6. |
Elektrické odpojenie ktoréhokoľvek iného komponentu hnacej sústavy súvisiaceho s emisiami, ktorý je prepojený s počítačom a ktorého výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu (ak sa aktivuje pri prevádzke s vybratým druhom paliva). |
6.4.2. |
Vozidlá vybavené vznetovým motorom: |
6.4.2.1. |
Po predkondicionovaní vozidla podľa bodu 6.2 tohto doplnku skúšobné vozidlo absolvuje skúšku typu 1.
MI sa musí aktivovať najneskôr pred koncom tejto skúšky za ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.4.2.2 až 6.4.2.5 tohto doplnku. MI sa môže aktivovať aj počas predkondicionovania. Technická služba môže tieto poruchové režimy nahradiť inými režimami v súlade s bodom 3.3.4 písm. d) tejto prílohy. Celkový počet simulovaných porúch na účely typového schválenia však nesmie byť väčší než štyri (4). |
6.4.2.2. |
Výmena katalyzátora (ak je inštalovaný) za katalyzátor so zníženým výkonom alebo chybný katalyzátor, alebo elektronická simulácia katalyzátora so zníženým výkonom alebo chybného katalyzátora, ktorej výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.2.3. |
Úplné odstránenie filtra tuhých častíc (ak je inštalovaný) alebo výmena za chybný filter tuhých častíc spĺňajúci podmienky bodu 6.3.2.2 tohto doplnku, výsledkom čoho sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.2.4. |
Podľa bodu 6.3.2.5 tohto doplnku odpojenie ktoréhokoľvek elektronického ovládacieho prvku systému prívodu paliva, ktorý slúži na reguláciu vstrekovania a dávkovania paliva, ktorého výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.4.2.5. |
Podľa bodu 6.3.2.5 tohto doplnku odpojenie ktoréhokoľvek iného komponentu hnacej sústavy súvisiaceho s emisiami, ktorý je prepojený s počítačom a ktorého výsledkom sú emisie prekračujúce ktorúkoľvek z prahových hodnôt OBD stanovených v bode 6.8.2 tohto predpisu. |
6.5. |
Diagnostické signály |
6.5.1. |
Vyhradené |
6.5.1.1. |
Pri rozpoznaní prvej poruchy ktoréhokoľvek komponentu alebo systému sa do pamäte počítača uložia informácie o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu. Ak následne nastane porucha palivového systému alebo zlyhanie zážihu, všetky predtým uložené informácie o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu sa nahradia zodpovedajúcimi údajmi o stave palivového systému alebo o zlyhaní zážihu (podľa toho, ktorý prípad nastane skôr). Uložené údaje o prevádzkových podmienkach motora musia obsahovať minimálne vypočítanú hodnotu zaťaženia motora, otáčky motora (ot./min), hodnoty týkajúce sa úpravy paliva (ak sú k dispozícii), tlak paliva (ak je k dispozícii), rýchlosť vozidla (ak je k dispozícii), teplotu chladiaceho média motora, tlak v sacom potrubí (ak je k dispozícii), stav palivového systému (napr. regulovaný, neregulovaný) (ak je k dispozícii) a poruchový kód, ktorého aktivácia vyvolala ukladanie údajov. Výrobca si musí na účely ukladania informácií o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu vybrať také podmienky, ktoré sú najvhodnejšie z hľadiska nasledujúcich opráv. Vyžaduje sa uloženie len jednej série údajov. Výrobcovia si môžu zvoliť uchovávanie doplnkových sérií údajov za predpokladu, že aspoň požadovaná séria sa môže dať čítať univerzálnym skenovacím zariadením, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bodoch 6.5.3.2 a 6.5.3.3 tohto doplnku. Ak sa poruchový kód, ktorý spôsobil uloženie daných prevádzkových podmienok, vymaže v súlade s bodom 3.8 tejto prílohy, môžu sa vymazať aj uložené prevádzkové podmienky motora. |
6.5.1.2. |
Popri požadovaných informáciách o prevádzkových podmienkach motora v danom okamihu sa prostredníctvom sériového portu normalizovaného konektora na prenos údajov musia na požiadanie sprístupniť nasledujúce signály, ak sú tieto informácie prístupné v palubnom počítači alebo sa dajú stanoviť pomocou informácií prístupných v palubnom počítači: množstvo diagnostických poruchových kódov, teplota chladiaceho média motora, stav palivového systému (napr. regulovaný, neregulovaný), hodnota, resp. hodnoty úpravy paliva, časovanie predstihu zážihu, teplota nasávaného vzduchu, tlak vzduchu v sacom potrubí, prietok vzduchu, otáčky motora (ot./min), výstupná hodnota snímača polohy škrtiacej klapky, prívod sekundárneho vzduchu (pred vstupom, za vstupom, atmosférický), vypočítaná hodnota zaťaženia, rýchlosť vozidla, tlak paliva, kyslíkový snímač a snímač lambda.
Signály sú udávané v normalizovaných jednotkách podľa špecifikácií uvedených v bode 6.5.3 tohto doplnku. Skutočné signály sa musia jasne odlišovať od štandardne nastavených alebo núdzových signálov. |
6.5.1.3. |
V prípade všetkých systémov regulácie emisií, pre ktoré sa vykonávajú špecifické palubné vyhodnocovacie skúšky (katalyzátor, kyslíkový snímač atď.), s výnimkou zlyhania zážihu, monitorovania palivového systému a celkového monitorovania komponentov, sa výsledky posledných skúšok vykonaných na vozidle a limity, s ktorými je systém porovnávaný, musia sprístupniť prostredníctvom sériového rozhrania normalizovaného konektora na prenos údajov podľa špecifikácií uvedených v bode 6.5.3 tohto doplnku. V prípade monitorovaných komponentov a systémov vyňatých podľa predchádzajúcej vety musia byť prostredníctvom konektora na prenos údajov k dispozícii údaje o výsledkoch poslednej skúšky týkajúce sa kladného/zamietavého rozhodnutia.
Všetky údaje, ktoré sa majú uchovávať vo vzťahu k prevádzkovej výkonnosti systému OBD podľa ustanovení bodu 7.6 tohto doplnku sa musia sprístupniť prostredníctvom sériového rozhrania normalizovaného konektora na prenos údajov podľa špecifikácií uvedených v bode 6.5.3 tohto doplnku. |
6.5.1.4. |
Požiadavky systému OBD, na základe ktorých je vozidlo certifikované, a hlavné systémy regulácie emisií monitorované systémom OBD v súlade s bodom 6.5.3.3 tohto doplnku sa musia sprístupniť prostredníctvom sériového rozhrania normalizovaného konektora na prenos údajov podľa špecifikácií uvedených v bode 6.5.3 tohto doplnku. |
6.5.1.5. |
Pre všetky typy vozidiel uvedených do prevádzky sa musí prostredníctvom sériového portu normalizovaného konektora na prenos údajov sprístupniť kalibračné identifikačné číslo softvéru. Kalibračné identifikačné číslo softvéru sa poskytuje v normalizovanom formáte. |
6.5.2. |
Diagnostický systém regulácie emisií nemusí počas poruchy vyhodnocovať komponenty, ak by takéto vyhodnocovanie viedlo k riziku z hľadiska bezpečnosti alebo k riziku zlyhania komponentu. |
6.5.3. |
Prístup k diagnostickému systému regulácie emisií musí byť normalizovaný a neobmedzený a musí zodpovedať nasledujúcim normám ISO a/alebo špecifikáciám SAE. Podľa uváženia výrobcu môžu byť použité novšie verzie. |
6.5.3.1. |
Pokiaľ ide o spojenie medzi palubnými a mimopalubnými systémami, použije sa táto norma:
|
6.5.3.2. |
Normy používané pri prenose informácií súvisiacich s OBD:
Normy uvedené v písmenách e) alebo f) sa môžu použiť ako alternatíva namiesto normy uvedenej v písmene a). |
6.5.3.3. |
Skúšobné zariadenie a diagnostické nástroje potrebné na komunikáciu so systémami OBD musia spĺňať alebo prekračovať funkčné špecifikácie stanovené v norme uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. b) tohto doplnku. |
6.5.3.4. |
Základné diagnostické údaje (špecifikované v bode 6.5.1) a dvojsmerné kontrolné informácie musia byť vo formáte a jednotkách opísaných v normách uvedených v bode 6.5.3.2 písm. a) tohto doplnku a musia byť prístupné s použitím diagnostického nástroja, ktorý spĺňa požiadavky normy uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. b) tohto doplnku.
Výrobca vozidla poskytne vnútroštátnemu normalizačnému orgánu podrobnosti o všetkých diagnostických údajoch súvisiacich s emisiami, napr. o údajoch PID, identifikátoroch monitorov systému OBD, skúšobných identifikátoroch, ktoré nie sú špecifikované v norme uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. a) tohto doplnku, ale súvisia s týmto predpisom. |
6.5.3.5. |
Ak je zistená porucha, výrobca ju identifikuje príslušným chybovým kódom podľa normy ISO/SAE, špecifikovaným v jednej z noriem uvedených v bode 6.5.3.2 písm. d) tohto doplnku, ktoré sa týkajú „diagnostických poruchových kódov súvisiace s emisiami“. Ak takáto identifikácia nie je možná, výrobca môže použiť vlastné diagnostické poruchové kódy podľa tej istej normy. Poruchové kódy musia byť plne dostupné pre normalizované diagnostické vybavenie spĺňajúce ustanovenia bodu 6.5.3.3 tohto doplnku. |
6.5.3.6. |
Rozhranie medzi vozidlom a diagnostickým prístrojom musí byť normalizované a musí spĺňať všetky požiadavky normy uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. c) tohto doplnku. Miesto, na ktoré sa montuje, podlieha súhlasu správneho orgánu, musí sa vybrať tak, aby bolo ľahko prístupné pre personál technickej služby, ale zároveň chránené pred neoprávneným zásahom nekvalifikovanej osoby. |
7. Prevádzková výkonnosť
Tento bod sa vzťahuje len na úroveň 1A.
7.1. |
Všeobecné požiadavky |
7.1.1. |
Každé monitorovanie systému OBD sa vykoná aspoň raz za jazdný cyklus, v ktorom sú splnené monitorovacie podmienky stanovené v bode 7.2 tohto doplnku. Výrobcovia nesmú pre žiadne monitorovanie použiť vypočítaný pomer (alebo ktorýkoľvek jeho prvok) ani akúkoľvek inú indikáciu frekvencie monitorovania ako monitorovaciu podmienku. |
7.1.2. |
Pomer prevádzkovej výkonnosti (IUPR) pre konkrétny systém monitorovania M systémov OBD a prevádzková výkonnosť zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok je:
IUPRM = čitateľM/menovateľM |
7.1.3. |
Porovnanie čitateľa a menovateľa naznačuje, ako často sa konkrétny systém monitorovania používa vzhľadom na prevádzku vozidla. S cieľom zabezpečiť, aby všetci výrobcovia sledovali IUPRM rovnakým spôsobom, stanovujú sa podrobné požiadavky na určovanie a zvyšovanie stavu týchto počítadiel. |
7.1.4. |
Ak je vozidlo v súlade s požiadavkami tejto prílohy vybavené konkrétnym systémom monitorovania M, hodnota IUPRM je väčšia alebo sa rovná týmto minimálnym hodnotám:
|
7.1.5. |
Vozidlá musia spĺňať požiadavky uvedené v bode 7.1.4 tohto doplnku pre počet najazdených kilometrov, ktorý zodpovedá minimálne cieľovej životnosti, ako sa vymedzuje v bode 6.7 tohto predpisu. |
7.1.6. |
Požiadavky uvedené v tomto bode sa považujú v prípade konkrétneho systému monitorovania M za splnené, ak pre všetky vozidlá konkrétneho radu OBD vyrobené v konkrétnom kalendárnom roku platia tieto štatistické podmienky:
|
7.2. |
ČitateľM |
7.2.1. |
Čitateľ konkrétneho systému monitorovania je číselný údaj, ktorým sa vyjadruje, koľkokrát sa vozidlo prevádzkovalo tak, aby nastali všetky monitorovacie podmienky potrebné na to, aby osobitný systém monitorovania zistil poruchu s cieľom varovať vodiča, tak, ako ich realizoval výrobca. Čitateľ sa nesmie za jazdný cyklus zvýšiť viac ako raz, pokiaľ na to nie je technicky opodstatnený dôvod. |
7.3. |
MenovateľM |
7.3.1. |
Účelom menovateľa je poskytnúť číselný údaj indikujúci počet jazdných udalostí vozidla s prihliadnutím na osobitné podmienky pre konkrétny systém monitorovania. Menovateľ sa za jazdný cyklus zvýši aspoň raz, ak sú počas tohto jazdného cyklu splnené také podmienky a všeobecný menovateľ sa zvýši, ako sa uvádza v bode 7.5 tohto doplnku, pokiaľ menovateľ nie je zablokovaný podľa bodu 7.7 tohto doplnku. |
7.3.2. |
Okrem požiadaviek uvedených v bode 7.3.1 tohto doplnku:
|
7.3.3. |
V prípade hybridných vozidiel, vozidiel, ktoré používajú alternatívne zariadenia alebo stratégie naštartovania motora (napr. integrovaný štartér a generátory), alebo vozidiel na alternatívne palivo (napr. jednoúčelové, bipalivové aplikácie alebo aplikácie s duálnym palivom) môže výrobca požiadať schvaľovací úrad o povolenie používať na zvyšovanie menovateľa kritériá alternatívne ku kritériám stanoveným v tomto bode. Vo všeobecnosti schvaľovací úrad neschváli alternatívne kritériá pre vozidlá, ktoré používajú vypínanie motora len za podmienok voľnobežných otáčok/zastavenia vozidla alebo za stavu blízkeho týmto podmienkam. Schválenie alternatívnych kritérií schvaľovacím úradom sa musí zakladať na ekvivalentnosti alternatívnych kritérií na stanovenie miery prevádzkovania vozidla voči miere prevádzkovania bežného vozidla v súlade s kritériami uvedenými v tomto bode. |
7.4. |
Počítadlo cyklov zapaľovania |
7.4.1. |
Počítadlo cyklov zapaľovania udáva počet cyklov zapaľovania, ktoré nastali vo vozidle. Počítadlo cyklov zapaľovania sa nemôže zvýšiť viac ako raz za jazdný cyklus. |
7.5. |
Všeobecný menovateľ |
7.5.1. |
Všeobecný menovateľ je číselný údaj vyjadrujúci, koľkokrát bolo vozidlo v prevádzke. Zvyšuje sa v priebehu 10 sekúnd, ak a len ak sú splnené nasledujúce kritériá pri jednom jazdnom cykle:
|
7.6. |
Hlásenie a zvyšovanie stavu počítadiel |
7.6.1. |
Systém OBD hlási v súlade so špecifikáciami normy ISO 15031-5 uvedenej v bode 6.5.3.2 písm. a) tohto doplnku hodnotu počítadla cyklov zapaľovania a všeobecného menovateľa, ako aj samostatné čitatele a menovatele pre nasledujúce systémy monitorovania, ak sa v tejto prílohe vyžaduje ich prítomnosť vo vozidle:
|
7.6.2. |
V prípade konkrétnych komponentov a systémov vybavených väčším počtom systémov monitorovania, ktoré sa podľa tohto bodu musia hlásiť (napr. časť 1 kyslíkového snímača môže mať väčší počet systémov monitorovania odozvy a iné charakteristiky snímača), systém OBD musí sledovať čitatele a menovatele pre každý konkrétny systém monitorovania zvlášť a hlási len čitateľ a menovateľ príslušný pre konkrétny systém monitorovania, ktorý má najnižší numerický pomer. Ak majú dva alebo viac konkrétnych systémov monitorovania rovnaké pomery, v prípade konkrétneho komponentu sa hlási čitateľ a menovateľ príslušný pre konkrétny systém monitorovania, ktorý má najvyšší menovateľ. |
7.6.2.1. |
Čitatele a menovatele pre konkrétne systémy monitorovania komponentov alebo systémov, ktoré sú monitorované nepretržite, pokiaľ ide o poruchy spôsobené skratom alebo prerušením obvodu, sú vyňaté z povinnosti hlásenia.
Pojem „nepretržite“ v kontexte monitorovania znamená, že monitorovanie je trvalo aktívne a signál použitý na monitorovanie sa zaznamenáva najmenej dvakrát za sekundu, pričom vyhodnotenie prítomnosti poruchy vo vzťahu k danému systému monitorovania sa musí uskutočniť do 15 sekúnd. Ak sú na účely kontroly vzorky komponentu vstupného signálu do počítača odoberané menej často, môže byť signál komponentu namiesto toho vyhodnotený pri každom odbere vzorky. Zapnutie výstupného komponentu/systému výlučne na účely jeho monitorovania sa nevyžaduje. |
7.6.3. |
Všetky počítadlá sa pri zvýšení zvýšia o jedno celé číslo. |
7.6.4. |
Minimálna hodnota každého číselného údaja je 0, maximálna hodnota nesmie byť väčšia ako 65 535, napriek všetkým iným požiadavkám na normalizované ukladanie a podávanie hlásení systému OBD. |
7.6.5. |
Ak buď čitateľ, alebo menovateľ pre osobitný systém monitorovania dosiahne svoju maximálnu hodnotu, obe počítadlá pre tento osobitný systém monitorovania sa pred ich opätovným zvyšovaním v súlade s ustanoveniami bodov 7.2 a 7.3 tohto doplnku vydelia dvomi. Ak počítadlo cyklov zapaľovania alebo všeobecný menovateľ dosiahne svoju maximálnu hodnotu, príslušné počítadlo sa pri ďalšom zvýšení zmení na nulu v súlade s príslušnými ustanoveniami bodov 7.4 a 7.5 tohto doplnku. |
7.6.6. |
Každé počítadlo sa musí znova nastaviť na nulu iba vtedy, keď nastane nové nastavenie energeticky nezávislej pamäte (napr. v prípade preprogramovania atď.), alebo ak sa čísla uchovávajú v pamäti udržiavanej v aktívnom stave (KAM) a v dôsledku prerušenia dodávky elektrickej energie ovládaciemu modulu (napr. odpojenie batérie atď.) dôjde k strate KAM. |
7.6.7. |
Výrobca musí prijať opatrenia, ktorými zabezpečí, aby hodnoty čitateľa a menovateľa nebolo možné prestaviť ani upraviť, okrem prípadov výslovne stanovených v tomto bode. |
7.7. |
Deaktivácia čitateľov a menovateľov a všeobecného menovateľa |
7.7.1. |
Do 10 sekúnd od zistenia poruchy, ktorá deaktivuje systém monitorovania, ktorý je potrebný na splnenie monitorovacích podmienok podľa tejto prílohy (t. j. je uložený dočasný alebo potvrdený kód), systém OBD deaktivuje ďalšie zvyšovanie príslušného čitateľa a menovateľa pre každý systém monitorovania, ktorý je deaktivovaný. Keď sa už porucha nezistí (t. j. dočasný kód je vymazaný samovymazaním alebo povelom skenovacieho zariadenia), zvyšovanie všetkých príslušných čitateľov a menovateľov sa musí obnoviť do 10 sekúnd. |
7.7.2. |
Do 10 sekúnd od spustenia pomocnej pohonnej jednotky (PTO), ktorá deaktivuje systém monitorovania, ktorý je potrebný na splnenie monitorovacích podmienok podľa tejto prílohy, systém OBD deaktivuje ďalšie zvyšovanie príslušného čitateľa a menovateľa pre každý systém monitorovania, ktorý je deaktivovaný. Keď sa pomocná pohonná jednotka (PTO) vypne, zvyšovanie všetkých príslušných čitateľov a menovateľov sa musí obnoviť do 10 sekúnd. |
7.7.3. |
Systém OBD musí do 10 sekúnd deaktivovať ďalšie zvyšovanie čitateľa a menovateľa konkrétneho systému monitorovania, ak bola zistená porucha niektorého komponentu používaného na zistenie kritérií v rámci definície menovateľa konkrétneho systému monitorovania (t. j. rýchlosť vozidla, teplota okolia, nadmorská výška, prevádzka pri voľnobežných otáčkach, studený štart motora alebo čas prevádzky) a bol uložený príslušný dočasný poruchový kód. Zvyšovanie čitateľa a menovateľa sa musí obnoviť do 10 sekúnd po tom, čo pominula porucha (napr. dočasný kód bol vymazaný samovymazaním alebo povelom skenovacieho zariadenia). |
7.7.4. |
Systém OBD musí do 10 sekúnd deaktivovať zvyšovanie všeobecného menovateľa, ak bola zistená porucha niektorého komponentu používaného na stanovenie toho, či sú splnené kritériá uvedené v bode 7.5 tohto doplnku (t. j. rýchlosť vozidla, teplota okolia, nadmorská výška, prevádzka pri voľnobežných otáčkach alebo čas prevádzky), a bol uložený príslušný dočasný poruchový kód. Zvyšovanie všeobecného menovateľa sa nesmie deaktivovať za žiadnych iných okolností. Zvyšovanie všeobecného menovateľa sa musí obnoviť do 10 sekúnd po tom, čo pominula porucha (napr. dočasný kód bol vymazaný samovymazaním alebo povelom skenovacieho zariadenia). |