(1)

Podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) má Únia vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzovať a podporovať svoje hodnoty a záujmy a prispievať k ochrane svojich občanov a okrem iného prispievať k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov a prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov (ďalej len „Charta OSN“).

(2)

Podľa článku 21 ods. 1 prvého pododseku Zmluvy o EÚ sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne má spravovať zásadami, ako sú právny štát, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty OSN a medzinárodného práva. Podľa článku 21 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o EÚ má Únia presadzovať aj mnohostranné riešenia spoločných problémov.

(3)

Podľa článkov 1 a 2 Charty OSN je jedným z cieľov Organizácie Spojených národov rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy okrem iného v súlade so zásadou zvrchovanej rovnosti.

(4)

V článku 21 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa od Únie vyžaduje, aby vymedzovala a uskutočňovala spoločné politiky a činnosti a pracovala na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov, okrem iného s cieľom uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť, upevňovať a podporovať právny štát a zásady medzinárodného práva.

(5)

V Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 24. októbra 1970 sa uvádza, že medzinárodné vzťahy sa majú riadiť v súlade so zásadami zvrchovanej rovnosti a nezasahovania. V uvedenej deklarácii sa v súvislosti so zásadou povinnosti nezasahovať do vecí vo vnútroštátnej právomoci ktoréhokoľvek štátu tiež stanovuje, že žiadny štát nesmie používať ani podporovať používanie hospodárskych, politických alebo akýchkoľvek iných opatrení na donútenie iného štátu k tomu, aby sa mu podriadil pri výkone svojich zvrchovaných práv a aby od neho získal výhody akéhokoľvek druhu, čo odráža medzinárodné obyčajové právo, a preto je to záväzné vo vzťahoch medzi tretími krajinami na jednej strane a Úniou a jej členskými štátmi na strane druhej. Okrem toho sa pravidlá medzinárodného obyčajového práva týkajúce sa zodpovednosti štátu za medzinárodne protiprávne konanie sú zohľadnené v článkoch o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie (ďalej len „ARSIWA“), ktoré prijala Komisia OSN pre medzinárodné právo v roku 2001 na svojom 53. zasadnutí a ktoré Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vzalo na vedomie v rezolúcii 56/83, a sú záväzné vo vzťahoch medzi tretími krajinami na jednej strane a Úniou a jej členskými štátmi na strane druhej.

(6)

Moderné prepojené svetové hospodárstvo zvyšuje riziko hospodárskeho nátlaku, keďže poskytuje krajinám vylepšené prostriedky na takýto nátlak vrátane hybridných. Je žiaduce, aby Únia prispievala k vytváraniu, rozvoju a objasňovaniu medzinárodných rámcov na predchádzanie situáciám hospodárskeho nátlaku a ich odstraňovanie.

(7)

Hoci Únia vždy koná v rámci medzinárodného práva, je nevyhnutné, aby mala vhodný nástroj, ktorý jej umožní tretie krajiny odradiť od hospodárskeho nátlaku a zakročiť proti nemu s cieľom chrániť svoje práva a záujmy a práva a záujmy svojich členských štátov. Ide najmä o prípad, keď tretie krajiny zasahujú do legitímnych zvrchovaných rozhodnutí Únie alebo členského štátu tým, že uplatňujú alebo hrozia uplatňovaním opatrení ovplyvňujúcich obchod alebo investície s cieľom zabrániť tomu, aby Únia alebo členský štát zrušili, zmenili alebo prijali určitý akt, alebo sa snažia dosiahnuť, aby Únia alebo členský štát určitý akt zrušili, zmenili alebo prijali vrátane vyjadrenia pozície inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie alebo členského štátu. Takéto opatrenia ovplyvňujúce obchod alebo investície môžu zahŕňať nielen kroky, ku ktorým sa pristúpilo na území dotknutej tretej krajiny s účinkami na jej území, ale aj kroky, ku ktorým pristúpila tretia krajina, a to aj prostredníctvom subjektov kontrolovaných alebo riadených treťou krajinou a nachádzajúcich sa v Únii, a ide o kroky, ktoré spôsobujú ujmu hospodárskym činnostiam v Únii. Pojem „tretia krajina“ by sa mal chápať tak, že zahŕňa nielen tretí štát, ale aj samostatné colné územie alebo iný subjekt medzinárodného práva, pretože takéto subjekty sú tiež schopné hospodárskeho nátlaku. Používanie tohto pojmu a uplatňovanie tohto nariadenia nemajú žiadny vplyv na suverenitu. Okrem toho by sa toto nariadenie malo uplatňovať v súlade s pozíciou Únie vo vzťahu k dotknutej tretej krajine.

(8)

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť účinnú, efektívnu a rýchlu reakciu Únie na hospodársky nátlak. Zameriava sa najmä na odrádzanie od hospodárskeho nátlaku na Úniu alebo členský štát a na umožnenie Únii bojovať proti hospodárskemu nátlaku v krajnom prípade prostredníctvom opatrení reakcie Únie. Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce nástroje Únie a medzinárodné dohody uzavreté Úniou, ani opatrenia prijaté na ich základe, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom, v oblasti spoločnej obchodnej politiky a iných politík Únie.

(9)

Hospodársky nátlak tretích krajín sa môže zameriavať na cielené zahraničnopolitické opatrenia Únie alebo členského štátu a určenie existencie hospodárskeho nátlaku a reakcie naň môžu mať významný vplyv na vzťahy s tretími krajinami. Je potrebné zabezpečiť konzistentné reakcie v rôznych, ale súvisiacich oblastiach politiky. Týmto nariadením nie sú dotknuté možné opatrenia Únie podľa osobitných ustanovení hlavy V, kapitoly 2 Zmluvy o EÚ, ktorým by sa mala venovať náležitá pozornosť pri zvažovaní akejkoľvek reakcie na hospodársky nátlak tretej krajiny.

(10)

Hospodársky nátlak na členský štát treťou krajinou ovplyvňuje vnútorný trh Únie a Úniu ako celok. Členské štáty nemôžu samostatne zakročiť proti hospodárskemu nátlaku tretích krajín prostredníctvom opatrení patriacich do oblasti spoločnej obchodnej politiky. Vzhľadom na výlučnú právomoc prenesenú na Úniu článkom 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) len Únia je oprávnená konať. Okrem toho je možné, že členské štáty, vnímané podľa medzinárodného práva ako odlišné subjekty, nie sú oprávnené zakročiť proti hospodárskemu nátlaku na Úniu tretími krajinami. Je preto potrebné, aby sa prostriedky na účinné dosiahnutie týchto cieľov vytvorili na úrovni Únie. Týmto nariadením nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a jej členskými štátmi.

(11)

V súlade so zásadou proporcionality je potrebné a vhodné vytvoriť účinný a komplexný rámec pre opatrenia Únie proti hospodárskemu nátlaku, stanoviť pravidlá na preskúmanie, určovanie a boj proti hospodárskemu nátlaku tretích krajín. Opatreniam reakcie Únie by malo predovšetkým predchádzať preskúmanie faktov, určenie existencie hospodárskeho nátlaku a vždy, keď je to možné, a pod podmienkou, že aj tretia krajina koná v dobrej viere, úsilie o nájdenie riešenia v spolupráci s dotknutou treťou krajinou. Akékoľvek opatrenia uložené Úniou by mali byť primerané a nemali by presiahnuť ujmu spôsobenú Únii. Kritériá na výber a vymedzenie opatrení reakcie Únie by mali zohľadňovať najmä účinnosť opatrení reakcie Únie pri dosahovaní ukončenia hospodárskeho nátlaku a v požadovaných prípadoch nápravy ujmy spôsobenej Únii a potrebu vyhnúť sa sprievodným účinkom, neprimeranej administratívnej zložitosti a záťaži a nákladom spôsobeným najmä hospodárskym subjektom Únie, ako aj záujmu Únie, alebo ich minimalizovať. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ preto toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)

Všetky kroky, ku ktorým Únia pristúpi na základe tohto nariadenia, by mali byť v súlade s medzinárodným právom vrátane medzinárodného obyčajového práva. Spomedzi medzinárodných dohôd uzavretých Úniou a členskými štátmi je základným kameňom multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“). Preto je dôležité, aby Únia naďalej podporovala tento systém, ktorého jadrom je WTO, a aby v náležitých prípadoch využívala svoj systém urovnávania sporov.

(13)

Medzinárodné obyčajové právo, ako sa uvádza v článku 22 a článkoch 49 až 53 ARSIWA, umožňuje za určitých podmienok, ako je proporcionalita a predbežné oznámenie, uloženie protiopatrení, a to opatrení, ktoré by inak boli v rozpore s medzinárodnými záväzkami poškodenej strany, voči krajine, ktorá je zodpovedná za porušenie medzinárodného práva, a ktoré sú zamerané na dosiahnutie ukončenia porušovania alebo jeho nápravu. Preto by opatrenia reakcie Únie mohli podľa potreby pozostávať nielen z opatrení, ktoré sú v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, ale aj z neplnenia medzinárodných záväzkov voči dotknutej tretej krajine, pokiaľ hospodársky nátlak tretej krajiny predstavuje medzinárodne protiprávne konanie. Podľa medzinárodného práva, v súlade so zásadou proporcionality, majú byť protiopatrenia úmerné vzniknutej ujme a mali by zohľadňovať závažnosť medzinárodne protiprávneho konania a dotknuté práva. V tejto súvislosti sa ujma spôsobená Únii alebo členskému štátu podľa medzinárodného práva chápe tak, že zahŕňa aj ujmu spôsobenú hospodárskym subjektom Únie.

(14)

Ak hospodársky nátlak predstavuje medzinárodne protiprávne konanie, Únia by mala v náležitých prípadoch okrem ukončenia hospodárskeho nátlaku požiadať dotknutú tretiu krajinu, aby napravila akúkoľvek ujmu spôsobenú Únii v súlade s článkom 31 a článkami 34 až 39 ARSIWA. V prípade, že Únia získa náhradu za ujmu spôsobenú hospodárskym subjektom Únie, môže Únia, ak je to vhodné a v možnom rozsahu, zvážiť prevod tejto náhrady na hospodárske subjekty Únie, ktoré utrpeli straty v dôsledku hospodárskeho nátlaku.

(15)

Nátlak je zakázaný, a preto je podľa medzinárodného práva protiprávnym činom, keď krajina zavedie opatrenia, ako sú obmedzenia obchodu alebo investícií, aby v prípade inej krajiny dosiahla činnosť alebo nečinnosť, ktoré táto krajina nie je povinná vykonať podľa medzinárodného práva a ktorá patrí do jej zvrchovanosti, a keď nátlak dosiahne určitú kvalitatívnu alebo kvantitatívnu hranicu v závislosti od sledovaných cieľov, ako aj použitých prostriedkov. Komisia a Rada by mali zohľadniť kvalitatívne alebo kvantitatívne kritériá, ktoré pomôžu určiť, či tretia krajina zasahuje do legitímnych zvrchovaných rozhodnutí Únie alebo členského štátu a či jej konanie predstavuje hospodársky nátlak, ktorý si vyžaduje reakciu Únie. Medzi týmito kritériami by mali byť prvky, ktoré kvalitatívne aj kvantitatívne charakterizujú najmä formu, účinky a cieľ opatrení, ktoré tretia krajina zavádza. Uplatňovaním týchto kritérií by sa zabezpečilo, že toto nariadenie sa bude vzťahovať len na hospodársky nátlak s dostatočne závažným vplyvom, alebo ak hospodársky nátlak prestavuje hrozbu, len na hrozbu, ktorá je vierohodná. Okrem toho by Komisia a Rada mali dôkladne preskúmať, či tretia krajina sleduje legitímny dôvod, pretože jej cieľom je podporovať medzinárodne uznávaný záujem, ako je okrem iného zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochrana ľudských práv, ochrana životného prostredia alebo boj proti zmene klímy.

(16)

Akty tretích krajín sa podľa medzinárodného obyčajového práva chápu tak, že zahŕňajú všetky formy činnosti alebo opomenutia vrátane hrozieb, ktoré možno štátu pripísať podľa medzinárodného obyčajového práva. Článok 2 písm. a) a články 4 až 11 ARSIWA potvrdzujú, že podľa medzinárodného obyčajového práva sa za akt štátu považuje najmä: konanie akéhokoľvek štátneho orgánu, osoby alebo subjektu, ktoré nie sú orgánom štátu, ale ktoré sú podľa práva tohto štátu splnomocnené vykonávať prvky verejnej moci; konanie orgánu, ktorý štátu dáva k dispozícii iný štát; konanie osoby alebo skupiny osôb, ktoré konajú podľa pokynov alebo pod vedením alebo kontrolou tohto štátu pri konaní; konanie osoby alebo skupiny osôb, ktoré vykonávajú prvky verejnej moci v neprítomnosti alebo pri zlyhaní úradných orgánov a za okolností, ktoré si vyžadujú výkon týchto prvkov moci a konanie, ktoré štát uznáva a prijíma za svoje vlastné.

(17)

Komisia by mala preskúmať, či opatrenie tretej krajiny predstavuje hospodársky nátlak. Komisia by mala vykonať takéto preskúmanie na základe informácií získaných z akéhokoľvek spoľahlivého zdroja vrátane fyzických a právnických osôb, Európskeho parlamentu, členského štátu alebo odborových zväzov. S cieľom určiť, či tretia krajina uplatňuje opatrenia s vplyvom na obchod alebo investície, ktoré predstavujú hospodársky nátlak, alebo hrozí ich uplatnením, by posúdenie Komisie a Rady malo vychádzať z faktov.

(18)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a vzhľadom na jedinečnú povahu hospodárskeho nátlaku, ktorý ovplyvňuje obchod a investície, by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci na určenie hospodárskeho nátlaku a na to, či je vhodné požadovať nápravu ujmy spôsobenej Únii. Prenesenie vykonávacích právomocí na Radu sa obmedzuje na okolnosti vyplývajúce z hospodárskeho nátlaku, ktoré rieši, a nemá sa považovať za precedens.

(19)

V nadväznosti na preskúmanie Komisie, ak Komisia dospeje k záveru, že opatrenie tretej krajiny predstavuje hospodársky nátlak, by Komisia mala predložiť Rade návrh vykonávacieho aktu, v ktorom sa určí, že opatrenie tretej krajiny spĺňa podmienky pre existenciu hospodárskeho nátlaku. Komisia by mala do tohto návrhu zahrnúť orientačné obdobie, počas ktorého má Komisia posúdiť, či sú splnené podmienky na prijatie opatrení reakcie Únie. V náležitých prípadoch by Komisia mala tiež predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho aktu, v ktorom sa určí, že Únia žiada tretiu krajinu o nápravu ujmy spôsobenej Únii. Okrem toho môže mať hospodársky nátlak vplyv na Úniu alebo ktorýkoľvek členský štát, a môže sa preto ukázať, že treba konať rýchlo podľa tohto nariadenia a v súlade so zásadami Únie týkajúcimi sa solidarity medzi členskými štátmi a lojálnej spolupráce. V dôsledku toho by Rada mala konať rýchlo a vynaložiť všetko potrebné úsilie na prijatie rozhodnutia do ôsmich týždňov od predloženia návrhu Komisiou. Rada by pri výkone svojich vykonávacích právomocí mala konať v súlade s podmienkami existencie hospodárskeho nátlaku a kritériami na určenie toho, či je vhodné požiadať tretiu krajinu o nápravu ujmy spôsobenej Únii.

(20)

V snahe zabezpečiť ukončenie hospodárskeho nátlaku a v požadovaných prípadoch aj nápravu ujmy spôsobenej Únii, by sa Únia mala usilovať o včasné a spravodlivé vyriešenie tejto záležitosti. Komisia by preto mala poskytnúť dostatočnú príležitosť na konzultácie s dotknutou treťou krajinou a ak je táto tretia krajina pripravená začať konzultácie v dobrej viere, mala by s ňou urýchlene spolupracovať. V priebehu takýchto konzultácií by sa Komisia mala snažiť využiť také prostriedky, ako sú priame rokovania, postúpenie veci na medzinárodné rozhodovanie alebo mediácia, zmierovacie konanie alebo dobré služby od tretej strany bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. Najmä ak tretia krajina pozastaví hospodársky nátlak a súhlasí s tým, že záležitosť postúpi na medzinárodné rozhodovanie, mala by sa s treťou krajinou v prípade potreby uzavrieť medzinárodná dohoda. Takúto medzinárodnú dohodu by mohla uzavrieť buď Únia v súlade článkom 218 ZFEÚ alebo dotknutý členský štát.

(21)

Únia by mala podporovať tretie krajiny ovplyvnené tým istým alebo podobným hospodárskym nátlakom alebo iné zainteresované tretie krajiny a spolupracovať s nimi. Únia by sa mala podieľať na medzinárodnej koordinácii na všetkých dvojstranných, viacstranných alebo mnohostranných fórach, ktoré sú vhodné na predchádzanie hospodárskemu nátlaku alebo jeho odstránenie. Komisia by mala vyjadriť pozíciu Únie po konzultácii s Radou v súlade so zmluvami a v náležitých prípadoch s účasťou členských štátov.

(22)

Je žiaduce, aby Únia aktívne využívala všetky dostupné prostriedky na kontakty s dotknutou treťou krajinou, ako sú rokovania, rozhodovanie alebo mediácia, a aby uložila opatrenia reakcie len vtedy, ak tieto prostriedky nevedú k rýchlemu a účinnému ukončeniu hospodárskeho nátlaku a v náležitých prípadoch k náprave ujmy spôsobenej Únii, ak o to Únia požiadala dotknutú tretiu krajinu, a ak je nevyhnutné konať na ochranu záujmov a práv Únie a jej členských štátov podľa medzinárodného práva a prijať takéto opatrenia je v záujme Únie. Je vhodné, aby sa v tomto nariadení stanovili pravidlá a postupy na uloženie a uplatňovanie opatrení reakcie Únie a v prípade potreby sa tak umožnilo urýchlené konanie s cieľom zachovať účinnosť uvedených opatrení reakcie Únie.

(23)

Opatrenia reakcie Únie prijaté v súlade s týmto nariadením by sa mali vyberať a určovať na základe objektívnych kritérií vrátane: účinnosti opatrení pri dosahovaní ukončenia hospodárskeho nátlaku a v náležitých prípadoch na nápravu ujmy spôsobenej Únii; potenciálu poskytnúť úľavu hospodárskym subjektom Únie ovplyvnených hospodárskym nátlakom; cieľa vyvarovať sa negatívnych hospodárskych a iných vplyvov na Úniu alebo ich minimalizovať; vyvarovania sa neúmernej administratívnej záťaži a nákladom pri uplatňovaní opatrení reakcie Únie. Malo by sa chrániť investičné prostredie a vedomostná ekonomika Únie. Je dôležité, aby sa pri výbere a navrhovaní opatrení reakcie Únie zohľadňoval záujem Únie, ktorý okrem iného zahŕňa záujmy dodávateľských aj odberateľských odvetví Únie a konečných spotrebiteľov v Únii. Ak Komisia zvažuje opatrenia reakcie Únie, mala by uprednostniť opatrenia, ktoré nebudú mať neprimeraný vplyv na právnu istotu a predvídateľnosť opatrení pre hospodárske subjekty a na správu príslušných vnútroštátnych predpisov. Ak Komisia zvažuje opatrenia reakcie Únie, ktoré majú vplyv na povolenia, registrácie, licencie alebo iné práva na účely obchodných činností, mala by uprednostniť opatrenia, ktoré majú vplyv na postupy uplatňované na úrovni Únie a sú založené na sekundárnych právnych predpisoch, alebo ak takéto opatrenia nie sú vhodné, opatrenia v oblastiach, v ktorých existujú rozsiahle právo Únie. Opatrenia reakcie Únie by nemali zasahovať do administratívnych rozhodnutí, ktoré sú založené na hodnotení vedeckých dôkazoch. Opatrenia reakcie Únie by sa mali vyberať zo širokej škály možností, aby v každom konkrétnom prípade bolo možné prijať najvhodnejšie opatrenia.

(24)

Únia by mala mať možnosť prijímať všeobecne záväzné opatrenia reakcie Únie navrhnuté tak, aby mali vplyv na konkrétne odvetvia, regióny alebo subjekty dotknutej tretej krajiny. Únia by tiež mala mať možnosť prijímať opatrenia reakcie Únie, ktoré sa vzťahujú na určité fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú spojené alebo prepojené s vládou tretej krajiny a ktoré sa zapájajú alebo sa môžu zapájať do činností, na ktoré sa vzťahuje článok 207 ZFEÚ. Takéto cielené opatrenia reakcie Únie môžu viesť k okamžitému ukončeniu hospodárskeho nátlaku a zároveň účinne predchádzať negatívnym účinkom takéhoto nátlaku na hospodárstva členských štátov, hospodárske subjekty Únie a konečných spotrebiteľov v Únii alebo ich minimalizovať.

(25)

V rámci reakcie Únie s cieľom podnietiť tretie krajiny k ukončeniu hospodárskeho nátlaku môže Komisia prijať aj opatrenia podľa právnych nástrojov iných ako toto nariadenie, ktorými sa na Komisiu prenášajú osobitné právomoci, napríklad pokiaľ ide o poskytovanie finančných prostriedkov Únie alebo možnosti obmedziť účasť na rámcových programoch Únie pre výskum a inovácie, a to v súlade s postupmi, ktoré sú v nich stanovené. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá a postupy podľa takýchto iných právnych nástrojov. Komisia by mala zabezpečiť koordináciu prijímania opatrení stanovených v prílohe I s opatreniami, ktoré prijíma podľa právnych aktov Únie iných, než je toto nariadenie. Najmä celková reakcia Únie by mala byť primeraná a nemala by presiahnuť úroveň ujmy spôsobenej Únii. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek povinnosti podávať Európskemu parlamentu alebo Rade správy stanovené v takýchto iných právnych nástrojoch, by Komisia mala priebežne informovať Európsky parlament a Radu o činnostiach v rámci takýchto nástrojov synchronizovaných s opatreniami reakcie Únie.

(26)

Na účely určenia opatrení reakcie Únie je vhodné stanoviť pravidlá o pôvode tovaru alebo služieb a štátnej príslušnosti poskytovateľov služieb, investícií a nositeľov práv duševného vlastníctva. Pravidlá pôvodu a štátnej príslušnosti by sa mali určiť s ohľadom na prevládajúce pravidlá pre nepreferenčný obchod a investície, ktoré sa uplatňujú podľa práva Únie a medzinárodných dohôd uzavretých Úniou.

(27)

Na účely dosiahnutia ukončenia hospodárskeho nátlaku v konkrétnom prípade a v náležitých prípadoch nápravu spôsobenej ujmy, by sa opatrenia reakcie Únie pozostávajúce z obmedzení priamych zahraničných investícií alebo obchodu so službami mali uplatňovať iba v súvislosti so službami poskytovanými alebo priamymi investíciami uskutočňovanými v rámci Únie jednou alebo viacerými právnickými osobami so sídlom v Únii, ktoré vlastnia alebo kontrolujú osoby z dotknutej tretej krajiny, ak je to potrebné na zabezpečenie účinnosti opatrení reakcie Únie, a najmä na zabránenie ich vyhýbaniu sa a obchádzaniu. Rozhodnutie uložiť akékoľvek takéto obmedzenia by malo byť riadne odôvodnené vo vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia s ohľadom na kritériá uvedené v tomto nariadení.

(28)

Po prijatí opatrení reakcie Únie by Komisia mala nepretržite posudzovať situáciu vo vzťahu k hospodárskemu nátlaku, účinnosť opatrení reakcie Únie a ich účinkov na záujem Únie s cieľom náležite upraviť, pozastaviť alebo ukončiť opatrenia reakcie Únie. Je preto potrebné stanoviť pravidlá a postupy na zmenu, pozastavenie a ukončenie opatrení reakcie Únie a situácie, v ktorých sú zmena, pozastavenie a ukončenie opatrení reakcie Únie vhodné.

(29)

Vzhľadom na možný vplyv na zainteresované strany je nevyhnutné, aby sa poskytli príležitosti na zapojenie zainteresovaných strán, vrátane podnikov, na účely prijatia a zmeny opatrení reakcie Únie a v relevantných prípadoch na účely ich pozastavenia a ukončenia.

(30)

Vzhľadom na hospodársky nátlak tretích krajín, a najmä na jeho frekvenciu a závažnosť, Komisia by mala v záujme zabezpečenia súdržnosti so všetkými relevantnými právnymi aktmi Únie poskytnúť jednotné miesto kontaktu pre fungovanie tohto nariadenia a následne by mala konať s cieľom zabezpečiť, aby Únia bola schopná lepšie predvídať hospodársky nátlak a účinne naň reagovať.

(31)

Je dôležité zabezpečiť, aby boli Európsky parlament a Rada pravidelne a včas informovaní o príslušnom vývoji pri uplatňovaní tohto nariadenia a v náležitých prípadoch mali možnosť výmeny názorov s Komisiou.

(32)

S cieľom umožniť úpravu pravidiel pôvodu alebo štátnej príslušnosti, aby sa zohľadnil relevantný vývoj medzinárodných nástrojov a skúsenosti s uplatňovaním opatrení podľa tohto nariadenia alebo iných aktov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (2). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania opatrení reakcie Únie podľa tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3).

(34)

Pri prijímaní opatrení reakcie Únie a ich zmene, pozastavení alebo ukončení by sa mal používať postup preskúmania, keďže tieto opatrenia určujú reakciu Únie na hospodársky nátlak, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na osobitnú povahu tohto nariadenia a osobitnú citlivosť spojenú s opatreniami reakcie Únie by Komisia nemala prijať návrh vykonávacieho aktu o žiadnych opatreniach reakcie Únie, ak výbor k uvedenému aktu nevydá žiadne stanovisko. Komisia by pri výkone svojich vykonávacích právomocí mala venovať osobitnú pozornosť riešeniam, ktoré majú čo najširšiu podporu medzi členskými štátmi a vo všetkých fázach postupu, a to aj v odvolacom výbore, hľadaniu vyvážených riešení a vyhýbaniu sa konania, ktoré by išlo proti akémukoľvek prevládajúcemu stanovisku medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vhodnosť návrhu vykonávacieho aktu.

(35)

Ak si vážne a naliehavé dôvody v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zmeny alebo pozastavenia opatrení reakcie Únie vyžadujú urýchlené opatrenia s cieľom zabrániť nenapraviteľnej škode pre Úniu alebo členský štát alebo zabezpečiť súlad s medzinárodným právom, Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty s obmedzeným trvaním. Takéto urýchlené opatrenia by mohli zabrániť tomu, aby hospodársky nátlak spôsobil alebo zhoršil akúkoľvek hospodársku škodu, najmä s cieľom chrániť akútne a životne dôležité záujmy Únie alebo členského štátu.

(36)

Všetky opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia vrátane prijatia opatrení reakcie Únie, ktoré sa vzťahujú na určité fyzické alebo právnické osoby, majú byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie. Okrem toho akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia má byť v súlade s príslušnými pravidlami ochrany osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov úradníkmi členského štátu, ktorí získavajú informácie podľa tohto nariadenia, sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (4). Spracúvanie osobných údajov inštitúciami Únie sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (5).

(37)

Komisia by mala vyhodnotiť opatrenia reakcie Únie prijaté podľa tohto nariadenia z hľadiska ich účinnosti a fungovania a vo vhodných prípadoch vypracuje závery na účely budúceho opatrenia reakcie Únie. Komisia by mala tiež preskúmať toto nariadenie po tom, ako získa dostatočné skúsenosti s jeho uplatňovaním a vykonávaním, a jeho vzťah k iným politikám Únie a existujúcim právnym nástrojom vrátane nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 (6). Preskúmanie tohto nariadenia by sa malo týkať jeho rozsahu pôsobnosti, fungovania, efektívnosti a účinnosti. Komisia by mala podať správu o svojom posúdení Európskemu parlamentu a Rade,

1.

„opatrenie tretej krajiny“ je akékoľvek konanie alebo opomenutie, ktoré možno podľa medzinárodného práva pripísať tretej krajine;

2.

„určitý akt“ je akýkoľvek právny alebo iný akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, členského štátu alebo tretej krajiny vrátane vyjadrenia pozície;

3.

„ujma spôsobená Únii“ je negatívny vplyv, napr. hospodárska škoda spôsobená Únii alebo členskému štátu vrátane hospodárskych subjektov Únie, spôsobený hospodárskym nátlakom;

4.

„tretia krajina“ je akýkoľvek štát, samostatné colné územie alebo iný subjekt medzinárodného práva okrem Únie alebo členského štátu.

a)

výmenu relevantných informácií a skúseností s cieľom uľahčiť súdržnú reakciu na takýto hospodársky nátlak;

b)

koordináciu na príslušných medzinárodných fórach;

c)

koordináciu reakcie na hospodársky nátlak.