(1)

V júni 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/776 (2) konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a Egypte. Tieto antisubvenčné opatrenia mali formu valorického cla pohybujúceho sa v rozmedzí od 17 % do 30,7 % na dovoz s pôvodom v ČĽR a valorického cla vo výške 10,9 % na dovoz s pôvodom v Egypte (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k týmto clám, sa začalo 16. mája 2019 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) (3).

(2)

Komisii bola podľa článku 23 ods. 4 a článku 24 ods. 5 základného nariadenia doručená žiadosť o prešetrenie možného obchádzania vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte dovozom textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, a o zavedenie registrácie takéhoto dovozu.

(3)

Žiadosť podalo 3. novembra 2021 združenie TECH-FAB Europe e.V, združenie výrobcov textílií zo sklenených vlákien z Únie (ďalej len „žiadateľ“).

(4)

Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o zmene v štruktúre obchodu zahŕňajúcej vývoz z Číny, Egypta a Turecka do Únie, ktorá nastala po uložení opatrení na textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte. Táto zmena v štruktúre obchodu sa javila ako zmena, ktorá vychádza z praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, konkrétne odosielanie textílií zo sklenených vlákien do Únie z Turecka po tom, ako v Turecku podstúpili alebo nepodstúpili určité montážne alebo kompletizačné činnosti realizované najmä spoločnosťou s názvom Turkiz Composite Materials Technology Üretim Sanayi ve Ticaret Anonim Şirketi (ďalej len „Turkiz Composite“ (4)), ktorá sa nachádza v európskom slobodnom pásme ASB v Marmarskej oblasti v Turecku.

(5)

Žiadosť ďalej obsahovala dostatočné dôkazy preukazujúce to, že daná prax, postup alebo činnosť narúšali nápravné účinky existujúcich antisubvenčných opatrení z hľadiska množstva a cien. Na trh EÚ podľa všetkého vstúpili značné objemy dovozu prešetrovaného výrobku. Okrem toho existovali dostatočné dôkazy o tom, že textílie zo sklenených vlákien sa dovážali za ceny spôsobujúce ujmu.

(6)

Žiadosť v neposlednom rade obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že textílie zo sklenených vlákien odosielané z Turecka boli naďalej zvýhodňované subvenciami na výrobu a predaj textílií zo sklenených vlákien, na ktoré sa vzťahujú existujúce opatrenia. Textílie zo sklenených vlákien a ich časti v skutočnosti vyrábali spoločnosti v Číne a Egypte a vyvážali ich do Turecka, pričom o týchto spoločnostiach sa zistilo, že dostávajú napadnuteľné subvencie na výrobu a predaj textílií zo sklenených vlákien, na ktoré sa vzťahujú existujúce opatrenia.

(7)

Dotknutým výrobkom sú textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, zatriedené ku dňu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776 pod číselné znaky KN ex 7019 39 00, ex 7019 40 00, ex 7019 59 00 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019390080, 7019400080, 7019590080 a 7019900080) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (ďalej len „dotknutý výrobok“). Na tento výrobok sa vzťahujú opatrenia, ktoré sú v súčasnosti platné.

(8)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, je rovnaký ako výrobok vymedzený v predchádzajúcom odôvodnení, ale odosielaný z Turecka bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Turecku [zatriedený ku dňu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2230 (5) pod kódy TARIC 7019390083, 7019400083, 7019590083 a 7019900083] (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(9)

Prešetrovaním sa preukázalo, že textílie zo sklenených vlákien vyvážané z Číny a Egypta do Únie a textílie zo sklenených vlákien odosielané z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Turecku, majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a rovnaké použitia a z tohto dôvodu sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(10)

Keďže Komisia po informovaní členských štátov zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania podľa článku 23 základného nariadenia, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/2229 (6) (ďalej len „nariadenie o začatí prešetrovania“) začala prešetrovanie a zaviedla registráciu dovozu textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku.

(11)

Spoločnosť LM Wind Power, výrobca listov pre rotory turbín so sídlom v Únii, tvrdila, že začatie prešetrovania nebolo opodstatnené z dôvodu neexistencie dostatočných dôkazov, a preto by sa prešetrovanie malo okamžite ukončiť.

(12)

Argumentovala, že k obchádzaniu nedošlo, pretože nedošlo k žiadnej zmene v štruktúre obchodu jednak medzi Tureckom a Úniou a jednak medzi Čínou a Egyptom a Úniou, ktorá by naznačovala praktiky obchádzania. Takisto argumentovala, že prax, postup alebo činnosť prebiehajúce v Turecku nepatria do žiadnej z kategórií článku 23 ods. 3 druhého pododseku základného nariadenia. Konkrétne sa v žiadosti neuvádza žiadny nesporný dôkaz o tom, že by sa uskutočnilo odosielanie textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne alebo Egypte z Turecka do Únie. Uvedenú prax, postup alebo činnosť okrem toho nemožno považovať za mierne upravenie, keďže prešetrovaný výrobok je výrobkom v ďalšom článku výrobného reťazca a ako taký je iným výrobkom ako jeho vstupné materiály (hlavne pramene zo sklenených vlákien), ani za montážnu činnosť, najmä preto, že prešetrovaný výrobok a pramene zo sklenených vlákien nie sú zatriedené do rovnakých colných položiek.

(13)

Takisto tvrdila, že existuje dostatočne náležitá príčina a ekonomické opodstatnenie v zmysle článku 23 ods. 3 základného nariadenia pre prax, postup alebo činnosť prebiehajúce v Turecku, keďže sa v uvedenej krajine zriadil závod na výrobu textílií zo sklenených vlákien. V Turecku existoval značný dopyt po textíliách zo sklenených vlákien, ktorý bol do veľkej miery spôsobený odvetvím veternej energie v Turecku, ktoré v roku 2020 potrebovalo približne 20 000 – 25 000 ton uvedených textílií. Dopyt narastal, čo dokazuje skutočnosť, že v roku 2018 turecká spoločnosť zriadila v Turecku nové zariadenie na výrobu sklenených vlákien s dodatočnou ročnou výrobnou kapacitou 70 000 ton. Spoločnosť na záver tvrdila, že dopyt po textíliách zo sklenených vlákien rastie aj v susedných regiónoch v blízkosti Turecka, ako je Blízky východ a Afrika, a že tieto skutočnosti tiež odôvodňujú zriadenie výrobného závodu v Turecku.

(14)

Podobné pripomienky boli doručené od iného európskeho výrobcu listov pre rotory turbín so sídlom v Únii, t. j. od spoločnosti Vestas Wind Systems A/S, a od jedného tureckého vyvážajúceho výrobcu textílií zo sklenených vlákien, t. j. od spoločnosti Turkiz Composite, ktorá sa nachádza v európskom slobodnom pásme ASB v Marmarskej oblasti v Turecku, kde využíva oslobodenie od dane z príjmu a DPH.

(15)

Spoločnosť Turkiz Composite v súvislosti s ekonomickým opodstatnením toho, že bola zriadená v Turecku takisto tvrdila, že predstavenstvo čínskej materskej spoločnosti prijalo rozhodnutie zriadiť túto spoločnosť v Turecku už 24. apríla 2018, t. j. pred tým, než Komisia začala pôvodné prešetrovanie, ako sa uvádza v odôvodnení 1.

(16)

Egyptské orgány tvrdili, že zapojenie Egypta do tohto prešetrovania je nespravodlivé, pretože nedošlo k žiadnym praktikám obchádzania, ktoré by sa ho týkali. Takisto argumentovali, a to podobne ako spoločnosť LM Wind Power, že neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali obchádzanie ani vo forme montážnych činností v Turecku zahŕňajúcich vývoz prameňov zo sklenených vlákien z Egypta, ani vo forme prekládky medzi Tureckom a Úniou týkajúcej sa textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta.

(17)

Turecké orgány zdôraznili, že v Turecku existuje významná inštalovaná kapacita a výroba textílií zo sklenených vlákien a že sa domnievajú, že tureckí domáci výrobcovia, ktorí spĺňajú príslušné podmienky, by mali byť oslobodení od rozšírenia opatrení.

(18)

V neposlednom rade spoločnosť Amiblu Holding GmbH – dodávateľ plastových potrubných systémov a riešení vystužených sklenenými vláknami v Únii – tvrdila, že je v záujme Únie konať proti praktikám obchádzania narúšajúcim trh, pokiaľ ide o dovoz textílií zo sklenených vlákien z tretích krajín vrátane Turecka. Konkrétne tvrdila, že vzhľadom na to, že na jej tureckých konkurentov sa nevzťahujú antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia na dovoz prameňov zo sklenených vlákien, je konkurenčné postavenie výrobného odvetvia Únie negatívne ovplyvnené. Takisto vyzvala Komisiu, aby systematicky skúmala mechanizmy obchádzania v tretích krajinách vrátane Turecka.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa začatia prešetrovania, Komisia pripomenula, že prešetrovanie sa začalo na základe dôkazov poskytnutých v žiadosti. Hoci sa prešetrovaním nedokázala potvrdiť existencia prekládky bez montážnych činností, našli sa dôkazy o montážnych alebo kompletizačných činnostiach. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia sa výslovne používa formulácia „okrem iného“, a teda zahŕňa aj praktiky obchádzania, ako sú montážne činnosti, ktoré nie sú výslovne uvedené v danom článku. V žiadosti sa poskytli dostatočné dôkazy (7) o existencii montážnych činností a o tom, že tieto montážne činnosti sa vykonávali s použitím prameňov zo sklenených vlákien z ČĽR a Egypta (8). Nomenklatúrne zatriedenie prešetrovaného výrobku alebo jeho hlavných vstupných materiálov je irelevantné na určenie toho, či montážna činnosť predstavuje obchádzanie.

(20)

Okrem toho sa v žiadosti poskytli dostatočné dôkazy o tom, že neexistuje iné ekonomické opodstatnenie než uloženie ciel, ako napríklad odkaz na výročnú správu spoločnosti China Hengshi Foundation Company Limited za rok 2018 (9). Podľa žiadosti prevádzkové riziká identifikované vo výročnej správe za rok 2018 v súvislosti s expanziou činnosti skupiny China National Building Materials Group do Turecka predstavovali „riziká spojené s antidumpingovými clami, ktoré na naše výrobky uložila Európska únia a obchodné napätie medzi Čínou a USA“ (10). Samostatné antidumpingové prešetrovanie, na ktoré sa výslovne odkazuje, sa začalo asi tri mesiace pred začatím pôvodného prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu vyrovnávacích ciel. Toto vyhlásenie teda preukazuje úmysel obchádzať clá vyplývajúce z prešetrovania Komisie.

(21)

Komisia preto zamietla tvrdenia, že žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy, ktoré by oprávňovali začatie prešetrovania. Komisia vzala na vedomie vyhlásenia spoločnosti Amiblu Holding GmbH a tureckých orgánov.

(22)

Obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do 30. júna 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Údaje sa zhromažďovali za OP, aby sa okrem iného prešetrila údajná zmena v štruktúre obchodu po uložení opatrení na dotknutý výrobok a existencia praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexistovala iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla. Za obdobie od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 (ďalej len „vykazované obdobie“) sa zhromaždili podrobnejšie údaje s cieľom preskúmať, či dovoz narúšal nápravné účinky platných opatrení z hľadiska cien a/alebo množstiev a či dochádzalo k subvencovaniu.

(23)

Komisia oficiálne oznámila začatie prešetrovania orgánom Číny, Egypta a Turecka, známym vyvážajúcim výrobcom v týchto krajinách, výrobnému odvetviu Únie a predsedovi Asociačnej rady EÚ – Turecko.

(24)

Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Turecka pri Európskej únii, aby jej poskytlo názvy a adresy vyvážajúcich výrobcov a/alebo zastupujúcich združení, ktoré by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní okrem tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorých žiadateľ identifikoval v žiadosti.

(25)

Na webovom sídle GR pre obchod sa sprístupnili formuláre žiadostí o oslobodenie pre výrobcov/vývozcov v Turecku, dotazníky pre výrobcov/vývozcov v Číne a Egypte a pre dovozcov v Únii.

(26)

Zo šiestich známych vyvážajúcich výrobcov štyria predložili formuláre žiadosti o oslobodenie. Išlo o tieto spoločnosti:

(27)

Vyplnené dotazníky okrem toho predložilo šesť čínskych a egyptských spoločností, všetky prepojené so spoločnosťou Turkiz Composite.

(28)

Vyplnené dotazníky predložili aj maďarská spoločnosť Metyx Hungary Korlátolt Felelősségű Társaság (prepojený dovozca textílií zo sklenených vlákien vyrábaných spoločnosťou Telateks Tekstil Ürünleri Sanayi ve Ticaret Anonim Şirketi) a nemecká spoločnosť Saertex GmbH & Co. KG (materská spoločnosť a dovozca textílií zo sklenených vlákien vyrábaných spoločnosťou Saertex Turkey Teksil Ltd. Şti.).

(29)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v nariadení o začatí prešetrovania. Všetky strany boli informované, že nepredloženie všetkých relevantných informácií alebo predloženie neúplných, nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií by mohlo viesť k uplatneniu článku 28 základného nariadenia a založeniu zistení na dostupných skutočnostiach.

(30)

Vypočutie spoločnosti LM Wind Power sa konalo 4. februára 2022. V nadväznosti na poskytnutie informácií sa 12. júla uskutočnilo vypočutie spoločnosti Turkiz Composite.

(31)

Aby sa posúdilo možné obchádzanie, v súlade s článkom 23 ods. 3 základného nariadenia by sa mali analyzovať tieto prvky:

(32)

V žiadosti sa uvádza prekládka, a najmä odosielanie textílií zo sklenených vlákien z Turecka do Únie po tom, ako v Turecku podstúpili alebo nepodstúpili určité montážne alebo kompletizačné činnosti (pozri odôvodnenie 4).

(33)

Pokiaľ ide o prekládku, prešetrovaním sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by bol niektorý zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zapojený do takýchto praktík. Toto tvrdenie preto nebolo možné týmto prešetrovaním potvrdiť.

(34)

Pokiaľ ide o montážne/kompletizačné činnosti, v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia sa tieto činnosti konkrétne neuvádzajú ako prax, postup alebo činnosť, ktoré predstavujú obchádzanie. Napriek tomu sa v článku 23 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia výslovne používa formulácia „okrem iného“, čo znamená, že sa v ňom poskytuje neúplný zoznam možných praktík obchádzania. V dôsledku toho sa vzťahuje aj na iné praktiky obchádzania, ktoré nie sú výslovne uvedené v dotknutom článku, ako sú napríklad montážne/kompletizačné činnosti. Keďže dôkazy poskytnuté žiadateľom v žiadosti poukazovali na montážne/kompletizačné činnosti v Turecku, Komisia takisto analyzovala, či boli analogicky splnené kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, a to najmä:

(35)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, štyria vyvážajúci výrobcovia z Turecka požiadali o oslobodenie od opatrení, ak by sa mali rozšíriť na Turecko. Počas celého konania spolupracovali tak, že predložili formuláre žiadosti o oslobodenie a poskytli odpovede na písomné upozornenia na nedostatky. Úroveň spolupráce zo strany tureckých vyvážajúcich výrobcov bola vysoká, keďže ich súhrnné objemy vývozu textílií zo sklenených vlákien do Únie, ktoré uviedli v predložených formulároch žiadostí o oslobodenie, predstavovali celý objem tureckého dovozu počas vykazovaného obdobia, ako sa uvádza v dovozných štatistikách Eurostatu.

(36)

Komisia vykonala overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia v priestoroch spoločnosti Turkiz Composite. Na rozdiel od ostatných troch výrobcov, ktorí sa prihlásili, táto spoločnosť dovážala takmer všetky svoje vstupné materiály, a najmä 100 % svojho hlavného vstupného materiálu (prameňov zo sklenených vlákien) od svojich prepojených spoločností v Číne a Egypte. Takisto bola táto spoločnosť počas vykazovaného obdobia jednoznačne najväčším tureckým vyvážajúcim výrobcom textílií zo sklenených vlákien. Počas vykazovaného obdobia vyvážala do Únie viac textílií zo sklenených vlákien ako ostatní traja spolupracujúci tureckí vyvážajúci výrobcovia spoločne.

(37)

V tabuľke 1 je znázornený vývoj dovozu textílií zo sklenených vlákien z Číny, Egypta a Turecka v období prešetrovania.

Tabuľka 1

Dovoz textílií zo sklenených vlákien do Únie v období prešetrovania (v tonách)

(38)

Z tabuľky 1 vyplýva, že dovoz textílií zo sklenených vlákien z Turecka vzrástol z 2 334 ton v roku 2019 na 8 367 ton vo vykazovanom období. Výrazný nárast vo vykazovanom období oproti roku 2019 sa časovo zhodoval so zvýšením výroby spoločnosti Turkiz Composite, ktorá začala vyrábať v marci 2019.

(39)

Dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny sa znížil zo 43 460 ton v roku 2019 na 33 263 ton vo vykazovanom období, zatiaľ čo dovoz textílií zo sklenených vlákien z Egypta sa znížil z 11 349 ton v roku 2019 na 3 608 ton.

(40)

V tabuľke 2 je znázornený vývoj dovozu prameňov zo sklenených vlákien z Číny a Egypta do Turecka podľa štatistiky o tureckom dovoze z databázy GTA.

Tabuľka 2

Dovoz prameňov zo sklenených vlákien z Číny a Egypta do Turecka v období prešetrovania (v tonách)

(41)

Hlavným vstupným materiálom na výrobu textílií zo sklenených vlákien sú pramene zo sklenených vlákien. Tento vstupný materiál sa potom ešte ďalej spracúva pri výrobe textílií zo sklenených vlákien. Dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii, preukázali, že textílie zo sklenených vlákien vyvážané do Únie z Turecka sa vyrábali najmä z prameňov zo sklenených vlákien.

(42)

Z tabuľky 2 vyplýva, že dovoz prameňov zo sklenených vlákien z Číny do Turecka podstatne vzrástol zo 6 996 ton v roku 2019 na 19 201 ton vo vykazovanom období. Dovoz prameňov zo sklenených vlákien z Egypta do Turecka takisto podstatne vzrástol z 9 142 ton v roku 2019 na 30 149 ton vo vykazovanom období. Dovoz z Číny a Egypta predstavuje približne 70 % celkového dovozu prameňov zo sklenených vlákien do Turecka za rok 2020 aj vykazované obdobie. Výrazný nárast dovozu prameňov zo sklenených vlákien z Číny a Egypta do Turecka sa navyše časovo zhodoval s tým, že spoločnosť Turkiz Composite začala dodávať svojmu najväčšiemu európskemu zákazníkovi až v máji 2020, čo viedlo k zvýšenej spotrebe prameňov zo sklenených vlákien na výrobu textílií zo sklenených vlákien.

(43)

Spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že pramene zo sklenených vlákien, ktoré používala na výrobu textílií zo sklenených vlákien, sa všetky nakupovali z Číny a Egypta, najmä od jej prepojených spoločností v Číne a Egypte. Tieto pramene dovážala pod kódom HS 7019 12. Dovoz pod týmto kódom zaznamenal najpodstatnejší nárast dovozu z Číny a Egypta do Turecka.

(44)

Podstatný nárast objemov dovozu prameňov zo sklenených vlákien z Číny a Egypta do Turecka naznačoval rastúci dopyt po takýchto vstupných materiáloch v Turecku, čo bolo možné aspoň čiastočne vysvetliť zvýšením výroby a vývozu textílií zo sklenených vlákien z Turecka počas vykazovaného obdobia. Potvrdili to aj informácie, ktoré poskytla spoločnosť Turkiz Composite.

(45)

Jednak zvýšenie vývozu textílií zo sklenených vlákien z Turecka do Únie a jednak zníženie vývozu textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta do Únie, spolu s výrazným nárastom čínskeho a egyptského vývozu prameňov zo sklenených vlákien do Turecka počas vykazovaného obdobia v porovnaní s rokom 2019, ako sa uvádza v tabuľke 2, predstavujú zmenu v štruktúre obchodu medzi Tureckom a Úniou v zmysle článku 23 základného nariadenia.

(46)

V článku 23 ods. 3 základného nariadenia sa vyžaduje, aby zmena v štruktúre obchodu vychádzala z praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexistuje iná dostatočne náležitá príčina ani iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla.

(47)

Komisia pripomenula, že prax, postup alebo činnosť zahŕňajú montáž dielov/kompletizačné činnosti v tretej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 19.

(48)

Spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že na jej zriadenie existovala náležitá príčina a ekonomické opodstatnenie. Tvrdila, že jej zriadenie v Turecku možno pripísať podstatnému dopytu po textíliách zo sklenených vlákien v Turecku a zvýšenému dopytu po textíliách zo sklenených vlákien v susedných krajinách Turecka iných ako EÚ (najmä v Egypte, Jordánsku, Iráne a do určitej miery v Saudskej Arábii), ako aj podstatnému a rastúcemu dopytu po prameňoch zo sklenených vlákien v Turecku.

(49)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť Turkiz Composite sa rozhodla zriadiť spoločnosť v Turecku pred začatím pôvodného prešetrovania. Zriadená bola 1. júna 2018, začala však vyrábať až v marci 2019, keďže ešte musela nájsť priestory a kúpiť všetky svoje stroje na výrobu textílií zo sklenených vlákien, presťahovať ich, nainštalovať a otestovať. Dátum začatia výroby sa časovo zhodoval s dátumom začatia (11) pôvodného antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta, ktoré predchádzalo začatiu pôvodného prešetrovania približne o tri mesiace.

(50)

Okrem toho sa v článku 23 ods. 3 základného nariadenia stanovuje prepojenie medzi danou praxou, postupom alebo činnosťou a zmenou štruktúry obchodu, keďže zmena štruktúry obchodu musí „vychádzať“ z praxe, postupu alebo činnosti. Čiže daná prax, postup alebo činnosť vedúce k zmene štruktúry obchodu musia mať inú dostatočne náležitú príčinu alebo iné ekonomické opodstatnenie než uloženie cla, aby sa v zmysle článku 23 ods. 3 základného nariadenia nepovažovali za obchádzanie.

(51)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tvrdenie, že spoločnosť bola založená pre domáci, africký a blízkovýchodný trh irelevantné, pretože založenie spoločnosti nepredstavuje prax, postup alebo činnosť, ktoré vedú k zmene štruktúry obchodu. Prax, z ktorej táto zmena vychádza, sú montážne/kompletizačné činnosti v Turecku, ktoré vedú k podstatnému zvýšeniu vývozu textílií zo sklenených vlákien (zmontovaného výrobku) do Únie. Predaj textílií zo sklenených vlákien spoločnosti Turkiz Composite na vývoz do Únie sa podstatne zvýšil, keď uvedená spoločnosť začala v máji 2020 postupne zvyšovať dodávky svojmu najväčšiemu európskemu zákazníkovi (pozri odôvodnenie 42), čo sa časovo zhodovalo s dátumom uloženia pôvodných opatrení (pozri odôvodnenie 1).

(52)

Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť, ktorá bola údajne založená pre domáci, africký a blízkovýchodný trh, po začatí antidumpingového konania v skutočnosti namiesto toho zásobuje domáci trh a trh Únie (12), len ďalej nasvedčuje tomu, že jej montážne činnosti sa rozbehli v reakcii na prešetrovanie a následne sa v reakcii na uloženie ciel ešte zintenzívnili.

(53)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Turkiz Composite a LM Wind Power tvrdili, že Komisia vo svojom odôvodnení opomenula jeden krok v rámci svojej právnej analýzy týkajúcej sa ekonomického opodstatnenia, keďže neposúdila, či existuje ekonomické opodstatnenie alebo dostatočne náležitá príčina pre danú prax, postup alebo činnosť. Takisto uviedli, že Komisia uplatnila nesprávne časové kritérium, pretože neuznala, že dôvodom pre prax, postup alebo činnosť musí byť „uloženie ciel“, a nie začatie prešetrovania. V neposlednom rade tvrdili, že ak by Komisia uplatnila správne právne kritériá, dospela by k záveru, že na zriadenie spoločnosti Turkiz Composite existuje náležitá príčina a ekonomické opodstatnenie. Tvrdili, že hlavným dôvodom na zriadenie závodu v Turecku bolo zásobovanie tureckého domáceho trhu.

(54)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, nie je pravda, že Komisia neposúdila, či existuje ekonomické opodstatnenie alebo dostatočná náležitá príčina pre danú prax, proces alebo činnosť. Ako sa výslovne vysvetľuje v odôvodneniach 49 a 50, takéto posúdenie sa vykonalo. Komisia jasne identifikovala prax, postup alebo činnosť, ktoré viedli k zmene štruktúry obchodu, a potom analyzovala možné odôvodnenia daného praxe. V rozpore s tým, čo tvrdili zainteresované strany, a ako sa vysvetľuje v odôvodnení 51, zriadenie spoločnosti Turkiz Composite ani jej predaj na domácom trhu nepredstavujú príslušnú prax, postup alebo činnosť, keďže z nich nevychádza zmena štruktúry obchodu, o ktorej sa hovorí v bode 2.3.

(55)

Po druhé, Komisia neuplatnila nesprávne časové kritérium. V odôvodnení 49 sa odvolala na skutočnosť, že dátum začiatku výroby sa časovo zhodoval s dátumom začatia pôvodného prešetrovania. Toto zistenie, ktoré bolo založené na overených informáciách, ktoré poskytla spoločnosť Turkiz Composite, bolo z právneho hľadiska relevantné, keďže jednou z podmienok článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia (13) je, že „.. sa táto činnosť začala alebo podstatne vzrástla od začatia antidumpingového prešetrovania alebo tesne pred jeho začatím..“. V článku 23 ods. 3 základného nariadenia sa vymedzuje obchádzanie, a preto sa článok zameriava na uloženie cla, keďže bez uloženia cla nemôže dôjsť k obchádzaniu. Tým sa nevylučuje, aby sa začiatok praxe, postupu alebo činnosti po začatí prešetrovania považoval za dôkaz toho, že clo, ktoré bolo následne uložené (a oprávnene očakávané), bolo dôvodom pre príslušnú prax. Výklad článku 23 ods. 3, ktorý navrhla zainteresovaná strana, by bol nielen nezlučiteľný s vyššie uvedeným znením článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, ale reálne by z rozsahu pôsobnosti článku 23 ods. 3 vylúčil praktiky obchádzania, ktoré sa začnú v období medzi začatím prešetrovania a uložením ciel. To by bolo v rozpore so samotným účelom článku 13 základného antidumpingového nariadenia (a analogicky článkom 23 základného nariadenia), ako ho vymedzil Všeobecný súd (14).

(56)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že hlavným dôvodom na zriadenie tureckého závodu bolo zásobovanie tureckého domáceho trhu, Komisia poznamenala, že spoločnosť Turkiz Composite počas tohto konania mierne zmenila svoju argumentáciu, keďže spoločnosť pred poskytnutím informácií tvrdila, že dôvodom bolo zásobovanie domáceho, afrického a blízkovýchodného trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, spoločnosť Turkiz Composite zásobovala počas obdobia prešetrovania domáci trh a trh Únie. V každom prípade činnosti spoločnosti Turkiz Composite počas obdobia prešetrovania výrazne vzrástli, čo dokazujú tieto zistenia:

(57)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prešetrovaním nezistila žiadna iná dostatočne náležitá príčina ani ekonomické opodstatnenie výrazného zvýšenia vývozu zmontovaného výrobku do Únie zo strany spoločnosti Turkiz Composite, než je vyhnutie sa plateniu v súčasnosti platných antidumpingových ciel.

(58)

V článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia sa požaduje, aby sa montážna činnosť začala alebo podstatne vzrástla od začatia antidumpingového prešetrovania alebo tesne pred jeho začatím, pričom dotknuté diely majú pochádzať z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 19, právne normy uvedené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia možno analogicky použiť aj pri posudzovaní antisubvenčného prípadu v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia.

(59)

Počiatočné prešetrovanie sa začalo 16. mája 2019 a konečné vyrovnávacie clá boli uložené 15. júna 2020. Spoločnosť Turkiz Composite bola oficiálne založená 1. júna 2018 a s výrobou začala v marci 2019. Dátum začatia výroby sa preto časovo zhoduje s dátumom začatia pôvodného antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta, ktoré predchádzalo začatiu pôvodného prešetrovania približne o tri mesiace.

(60)

Spoločnosť Turkiz Composite okrem toho v roku 2020 a počas obdobia prešetrovania výrazne zvýšila svoj predaj na vývoz oproti roku 2019. Tento podstatný nárast montážnej alebo kompletizačnej činnosti sa časovo zhoduje s dátumom uloženia konečných vyrovnávacích ciel, t. j. 15. júna 2020 (pozri predchádzajúce odôvodnenie). Okrem toho takmer všetky jej vstupné materiály, a najmä 100 % jej hlavného vstupného materiálu (prameňov zo sklenených vlákien), boli zakúpené od jej prepojených spoločností v Číne a Egypte.

(61)

Komisia preto dospela k záveru, že montážna alebo kompletizačná činnosť sa začala alebo podstatne vzrástla od začatia pôvodného prešetrovania.

(62)

Pokiaľ ide o montážne činnosti, v článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia sa uvádza, že ďalšou podmienkou na stanovenie obchádzania je, aby diely (v tomto prípade čínskeho alebo egyptského pôvodu) tvorili 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku a aby hodnota pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov. Právne normy uvedené v článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia možno analogicky použiť aj pri posudzovaní antisubvenčného prípadu v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia.

(63)

Hlavným vstupným materiálom na výrobu textílií zo sklenených vlákien sú pramene zo sklenených vlákien. Spoločnosť Turkiz Composite nakupovala 100 % prameňov zo sklenených vlákien, ktoré používala, od prepojených spoločností v Číne a Egypte. Prostredníctvom postupu šitia a pletenia, čo je kompletizačná činnosť v Turecku, sa tieto pramene zo sklenených vlákien pretvorili na textílie zo sklenených vlákien. Podľa informácií, ktoré predložila spoločnosť Turkiz Composite a ktoré boli overené, hlavný vstupný materiál, konkrétne pramene zo sklenených vlákien predstavujú takmer 100 % celkovej hodnoty dielov zmontovaného/kompletného výrobku v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia.

(64)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Turkiz Composite a LM Wind Power zopakovali svoje tvrdenie, že výroba textílií zo sklenených vlákien z dovezenej hlavnej suroviny, ktorou sú pramene zo sklenených vlákien, nepredstavuje „montáž dielov prostredníctvom montážnej činnosti“ v zmysle článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, ktorý sa uplatňuje analogicky (pozri odôvodnenie 62), a že pramene zo sklenených vlákien nie sú dielmi, ale skôr materiálmi v zmysle vysvetlivky (VII) k druhej časti všeobecného pravidla 2 a) na interpretáciu harmonizovaného systému, ktorá znie, že diely, ktoré sa zmontúvajú „nesmú podliehať žiadnej ďalšej činnosti opracovania na účely kompletizácie do dohotoveného stavu“. V tejto súvislosti tvrdili, že pramene zo sklenených vlákien nie sú „dielmi“ textílií zo sklenených vlákien a nie sú do textílií zo sklenených vlákien „zmontované“, ale sa na textílie zo sklenených vlákien spracúvajú tkaním a stehovaním rôznych druhov prameňov zo sklenených vlákien, ako aj iných materiálov pomocou zložitých strojov. Podobné pripomienky predložili aj egyptské orgány.

(65)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Prax opísanú v odôvodnení 63 možno charakterizovať ako kompletizačnú činnosť, ktorá patrí pod pojem montážne činnosti podľa článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 62. Okrem toho sa zvážili ďalšie prvky uvedené ďalej v texte.

(66)

Po prvé, odkaz na vysvetlivku (VII) k druhej časti všeobecného pravidla 2 a) na interpretáciu harmonizovaného systému je irelevantný, keďže priamym právnym základom je článok 23 základného nariadenia, a nie colné právo, ako výslovne objasnil Súdny dvor (15).

(67)

Po druhé, pri výklade článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, ktorý sa analogicky uplatňuje pri posudzovaní antisubvenčného prípadu v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia, Súdny dvor na úvod pripomenul, že „podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou“ (16). V základnom antidumpingovom nariadení nie sú pojmy „montážna činnosť“ ani „kompletizačná činnosť“ nijako vymedzené. Ale vzhľadom na to, ako je článok 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia naformulovaný, možno pojem „montážna činnosť“ vykladať ako pojem, ktorý má obsiahnuť výslovne aj „kompletizačnú činnosť“ podľa článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia. Z toho vyplýva, že „montážna činnosť“ v zmysle článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia sa má vzťahovať nielen na činnosti, ktoré pozostávajú z montáže dielov zloženého výrobku, ale môže zahŕňať aj ďalšie spracovanie, t. j. dohotovenie výrobku.

(68)

Okrem toho podľa Súdneho dvora (17) účelom prešetrovaní vykonávaných v súlade s článkom 23 základného nariadenia je zabezpečiť účinnosť antidumpingových ciel a zabrániť ich obchádzaniu. Účelom článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia (ktorý sa analogicky uplatňuje pri posudzovaní antisubvenčného konania v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia) je preto zachytiť prax, postupy alebo činnosti, pri ktorých sa využívajú prevažne diely z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a v rámci ktorých sa tieto diely montujú alebo dokončujú tak, že sa im pridáva iba obmedzená hodnota.

(69)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Turkiz Composite, LM Wind Power a egyptské orgány nesúhlasili s prístupom Komisie, podľa ktorého sa hodnota prameňov zo sklenených vlákien z Egypta a hodnota prameňov zo sklenených vlákien z Číny kumulujú pri určovaní toho, či hodnota prameňov zo sklenených vlákien tvorila 60 % alebo viac z celkovej hodnoty údajných „dielov“ textílií zo sklenených vlákien. Poukázali na použitie formulácie „diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ (v jednotnom čísle) v článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia.

(70)

Komisia odmietla toto tvrdenie z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 1, v pôvodnom prešetrovaní sa dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta posudzoval kumulatívne. V kontexte rozšírenia pôvodných opatrení bolo preto vhodné uplatniť rovnakú metodiku aj v tomto prešetrovaní obchádzania.

(71)

Po druhé, článok 13 základného antidumpingového nariadenia – ktorý sa analogicky uplatňuje pri posudzovaní antisubvenčného konania v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia – nebráni Komisii v tom, aby vykonala takúto kumulatívnu analýzu s cieľom overiť, či bolo splnené kritérium 60 % stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia. Platí skôr opak, vykladať znenie článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia „krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ spôsobom, ktorý neumožňuje kumuláciu hodnoty dielov, ak sa činnosti obchádzania uskutočňujú vo viac ako jednej krajine, je v rozpore s existujúcou judikatúrou EÚ. Vo veci Kolachi sa Súdny dvor zaoberal osobitnou praktikou obchádzania (v prípade, keď boli diely bicyklov najprv čiastočne zmontované na Srí Lanke a potom sa ďalej montovali v Pakistane) a potvrdil, že na túto praktiku obchádzania sa vzťahuje článok 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, a to napriek použitiu jednotného čísla v uvedenom ustanovení. Súdny dvor (18) takisto zdôraznil, že akýkoľvek iný výklad by vyvážajúcim výrobcom umožnil ohroziť účinnosť opatrení proti obchádzaniu. Rovnaká logika sa preto uplatňuje na pokusy vyhnúť sa uplatňovaniu pravidiel proti obchádzaniu prostredníctvom získavania surovín z dvoch krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia.

(72)

Po tretie, ak by sme sa riadili argumentáciou spoločnosti Turkiz Composite, v prípade, že by sa 50 % vstupných materiálov obstarávalo z Číny a zvyšných 50 % z Egypta, nedochádzalo by k žiadnemu obchádzaniu, aj keď 100 % dielov by pochádzalo z krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia. Takýto výsledok by bol jednoznačne v rozpore s účelom článku 13 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, pričom sa zohľadňuje aj to, že všetky textílie zo sklenených vlákien vyvážané do Únie pozostávali buď zo 100 % dielov pochádzajúcich z Číny, alebo zo 100 % dielov pochádzajúcich z Egypta.

(73)

Komisia preto dospela k záveru, že kritérium 60 % bolo splnené.

(74)

Spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že jej náklady na pridanú hodnotu sú nad prahovou hodnotou 25 % celkových výrobných nákladov. K hlavným položkám pri výpočte pridanej hodnoty patrili odpisové náklady, náklady na prenájom, náklady na obalový materiál, priame a nepriame náklady práce a ostatné nepriame výrobné náklady, ktoré boli súčasťou finančných údajov za vykazované obdobie, ktoré spoločnosť Turkiz Composite predložila vo svojom formulári žiadosti o oslobodenie.

(75)

Komisia analyzovala všetky tieto nákladové položky a usúdila, že niektoré vzniknuté výdavky nebolo možné klasifikovať ako súčasť výrobných nákladov alebo boli nadhodnotené:

(76)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola hodnota pridaná privezeným dielom, ktorú vypočítala Komisia, výrazne nižšia ako hodnota, ktorú vypočítala spoločnosť Turkiz Composite.

(77)

Okrem toho spoločnosť Turkiz Composite získavala takmer všetky svoje vstupné materiály, a najmä 100 % svojho hlavného vstupného materiálu (prameňov zo sklenených vlákien) od prepojených spoločností v Číne a Egypte. Spoločnosť Turkiz Composite nepredložila žiadny nesporný dôkaz, ktorý by preukazoval, že nešlo o transferové ceny medzi prepojenými spoločnosťami, ale o ceny, ktoré boli nezávislé a neovplyvnené uvedeným vzťahom. Komisia na druhej strane zistila, že tieto ceny boli výrazne nižšie ako ceny, ktoré počas vykazovaného obdobia platili ostatní traja tureckí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neprepojeným dodávateľom.

(78)

S cieľom dospieť k primerane presnému zisteniu sa preto ceny, ktoré platila spoločnosť Turkiz Composite, považovali za transferové ceny v rámci podniku a nahradili sa váženými priemermi cien, ktoré platili ostatní traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(79)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Turkiz Composite a LM Wind Power tvrdili, že Komisia nemôže nahradiť transferové ceny váženými priemermi cien, ktoré platili ostatní traja tureckí vyvážajúci výrobcovia svojim neprepojeným dodávateľom počas vykazovaného obdobia. Tvrdili, že takýto prístup nie je povolený a že na analogické uplatnenie článku 2 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia neexistuje žiadny právny základ. Obe strany takisto tvrdili, že Komisia správne neposúdila nezávislý vzťah a že nezabezpečila, aby boli porovnávané ceny porovnateľné z hľadiska množstva a aby boli zahrnuté všetky cenové prvky.

(80)

Komisia zamietla tieto tvrdenia z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, Komisia vo svojom všeobecnom informačnom dokumente neodkazovala na článok 2 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia ako na právny základ tejto úpravy. S cieľom určiť hodnotu dielov privezených z krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, Komisia zvážila formuláciu a účel článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia (ktorý sa analogicky uplatňuje pri posudzovaní antisubvenčného konania v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia). Znením článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia sa Komisii nijako nebráni vykonať určité úpravy s cieľom určiť hodnotu dielov, najmä v prípade, že náklady spoločnosti nevyhnutne neodrážajú hodnotu dielov, čo by mohlo platiť v prípade, keď sa diely nakupujú od prepojených spoločností. S cieľom určiť hodnotu dielov mohla preto Komisia vykonať potrebné úpravy vrátane nahradenia transferových cien medzi prepojenými spoločnosťami, keďže sa zistilo, že tieto ceny neboli nezávislé. Takýto prístup je takisto v súlade s účelom článku 23 základného nariadenia a s prešetrovaniami, ktoré sa ním riadia, ktorý sa rozoberá v odôvodnení 68, keďže zabraňuje spoločnostiam, ktoré praktikujú obchádzanie, podhodnocovať privezené diely s cieľom nadhodnotiť hodnotu, ktorá je týmto dielom pridaná.

(81)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia nesprávne posúdila nezávislý vzťah, treba pripomenúť, že spoločnosť Turkiz Composite je súčasťou skupiny China National Building Materials Group, ktorá je skupinou vo vlastníctve čínskeho štátu. Na jej čínske a egyptské prepojené spoločnosti sa vzťahujú opatrenia. Prešetrovaním sa zistilo, že ceny prameňov zo sklenených vlákien, ktoré spoločnosť Turkiz Composite nakupovala od svojich prepojených egyptských a čínskych spoločností, boli výrazne nižšie ako ceny, ktoré platili ostatní traja tureckí vyvážajúci výrobcovia. Preto Komisia porovnala a následne nahradila medzipodnikové ceny váženými priemermi cien, ktoré počas vykazovaného obdobia platili ostatní traja tureckí vyvážajúci výrobcovia svojim neprepojeným dodávateľom.

(82)

Komisia zabezpečila, aby porovnávané ceny boli porovnateľné z hľadiska množstva a aby boli zahrnuté všetky cenové prvky. Po prvé, na porovnanie sa použilo rovnaké obdobie, konkrétne vykazované obdobie. Po druhé, množstvo prameňov zo sklenených vlákien, ktoré počas vykazovaného obdobia nakúpili ostatní traja tureckí vyvážajúci výrobcovia od neprepojených dodávateľov, bolo dostatočne veľké (od 10 000 do 25 000 ton), a teda reprezentatívne na to, aby sa ceny zaň použili ako spoľahlivé ceny na nahradenie transferových cien spoločnosti Turkiz Composite s cieľom správne určiť pridanú hodnotu. Po tretie, ostatní traja spolupracujúci tureckí vyvážajúci výrobcovia vyrábali textílie zo sklenených vlákien rovnakým spôsobom ako Turkiz Composite, tak že ich vyrábali z prameňov zo sklenených vlákien. Prešetrovaním sa nezistili žiadne rozdiely v kvalite, keďže výrobný proces je podobný v prípade všetkých štyroch spolupracujúcich tureckých vyvážajúcich výrobcov. Po štvrté, ostatní tureckí vyvážajúci výrobcovia nakupovali veľké množstvá prameňov zo sklenených vlákien na domácom trhu, zatiaľ čo spoločnosť Turkiz Composite nakupovala pramene zo sklenených vlákien výlučne z Egypta a Číny. Nákup reprezentatívnych množstiev na domácom trhu by za normálnych okolností viedol skôr k nižším cenám než k vyšším. Po piate, porovnanie medzi štyrmi tureckými vyvážajúcimi výrobcami sa uskutočnilo na jednotnom základe, a to konkrétne na základe celkových nákladov na nákup, ako sa uvádza v ich overených tabuľkách.

(83)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že jej kúpna cena od jej čínskych prepojených spoločností bola vyššia ako predajné ceny jej prepojených spoločností neprepojeným zákazníkom v Turecku. Preto tvrdila, že jej nákupy by sa mali považovať za nezávislé.

(84)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Na základe predložených tabuliek C.3 R a C.3.U vo vyplnenom dotazníku skupiny Jushi Group Co., Ltd. (ďalej len „skupina Jushi (20)“) bola počas vykazovaného obdobia priemerná jednotková predajná cena prameňov zo sklenených vlákien skupiny Jushi neprepojeným zákazníkom v Turecku výrazne vyššia ako predajná cena jej prepojenému zákazníkovi v Turecku, t. j. spoločnosti Turkiz Composite. Komisia analyzovala aj ceny inej čínskej spoločnosti prepojenej so spoločnosťou Turkiz Composite, konkrétne spoločnosti Tongxiang Hengxian Trading Company Limited (ďalej len „spoločnosť Tongxian“ (21)). Počas vykazovaného obdobia spoločnosť Tongxian predávala pramene zo sklenených vlákien výlučne spoločnosti Turkiz Composite, pričom jej priemerná jednotková predajná cena bola takisto nižšia ako priemerná jednotková predajná cena, ktorú skupina Jushi fakturovala svojim neprepojeným zákazníkom v Turecku. Okrem toho počas vykazovaného obdobia spoločnosť Turkiz Composite kúpila viac ako 90 % všetkých svojich prameňov zo sklenených vlákien od skupiny Jushi a spoločnosti Tongxian. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že priemerná jednotková nákupná cena spoločnosti Turkiz Composite od jej prepojených čínskych spoločností – skupiny Jushi a spoločnosti Tongxian – bola sústavne a výrazne nižšia ako priemerná neprepojená jednotková nákupná cena, ktorú skupine Jushi platili iné turecké spoločnosti (22), ako aj sústavne a výrazne nižšia ako ceny, ktoré platili ostatní traja spolupracujúci tureckí vyvážajúci výrobcovia, a preto nebola v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(85)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že Komisia použila vo svojom hárku „test pridanej hodnoty“ nesprávny vzorec na výpočet „% nákladov na pridanú hodnotu“ (riadok 54), keďže Komisia nesprávne vydelila celkové výrobné náklady (riadok 50) „všetkými privezenými dielmi (Egypt, Čína a iné zdroje)“ (riadok 49), pričom namiesto toho ich mala správne vydeliť „všetkými dielmi privezenými z Egypta a Číny“ (riadok 48).

(86)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže spoločnosť Turkiz Composite neuviedla informácie o účinku uvedeného výpočtu Komisie. Aj keby Komisia použila nesprávny vzorec, čo nie je tento prípad, a na výpočet „% nákladov na pridanú hodnotu“ použila metódu, ktorú naznačila spoločnosť Turkiz Composite, viedlo by to len k nevýznamnému rozdielu v „pridanej hodnote“ bez toho, aby to malo vplyv na zistenie Komisie, že hodnota, ktorá bola pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov.

(87)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že Komisia nemôže vylúčiť zo svojich výpočtov súpravy, keďže súpravy sú súčasťou prešetrovaného výrobku. Komisia toto tvrdenie zamietla z rovnakých dôvodov, aké uviedla vo svojom osobitnom informačnom dokumente pre spoločnosť Turkiz Composite z 5. júla 2022. Po prvé, výroba a predaj súprav tvorili malú časť celkovej výroby a predaja spoločnosti počas vykazovaného obdobia. Množstvá textílií zo sklenených vlákien vyvezené do Únie počas vykazovaného obdobia predstavovali viac ako 170-násobok množstiev súprav vyvezených do Únie. Po druhé, spoločnosť nerozlišovala náklady vynaložené na závody na výrobu textílií zo sklenených vlákien a závod na výrobu súprav na úrovni hlavnej účtovnej knihy, s výnimkou toho, že v dielni na rezanie boli zriadené samostatné účty na náklady práce. Po tretie, súpravy sa predávali prevažne na domácom trhu.

(88)

Okrem toho, na základe informácií, ktoré poskytla spoločnosť Turkiz Composite, aj keby sa Komisia rozhodla nevylúčiť súpravy zo svojich výpočtov, výsledné „% nákladov na pridanú hodnotu“ by na zistení Komisie, že hodnota, ktorá bola pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov, nič nezmenilo, a to najmä v dôsledku obmedzenej výroby súprav.

(89)

Úpravou vykázaných výrobných nákladov a nahradením vykázaných transferových cien prameňov zo sklenených vlákien sa zistilo, že takto stanovená priemerná pridaná hodnota počas vykazovaného obdobia bola pod 25 % prahovou hodnotou. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že hodnota, ktorá bola pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov.

(90)

Komisia v súlade s článkom 23 ods. 3 základného nariadenia preskúmala, či dovoz prešetrovaného výrobku narúšal z hľadiska množstiev a cien nápravné účinky v súčasnosti platných opatrení.

(91)

Pokiaľ ide o množstvá, spoločnosť Turkiz Composite doviezla na základe predložených a overených tabuliek 0 – 300 ton v roku 2019 v porovnaní so 6 000 – 8 000 tonami počas vykazovaného obdobia. Žiadateľ zároveň odhadol, že spotreba v Únii bola v roku 2020 približne 150 000 ton a v roku 2021 približne 170 000 ton. Podiel dovozu z Turecka na trhu predstavoval počas vykazovaného obdobia viac ako 4 %.

(92)

Čo sa týka cien, Komisia porovnala priemernú cenu nespôsobujúcu ujmu, ako bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní, s váženým priemerom vývozných cien CIF stanovených na základe informácií poskytnutých spoločnosťou Turkiz Composite, ktoré sa náležite upravili tak, aby zahŕňali náklady po colnom konaní. Týmto porovnaním cien sa ukázalo, že dovoz od spoločnosti Turkiz Composite podhodnocoval ceny v Únii o vyše 10 %.

(93)

Komisia dospela k záveru, že prešetrovaným dovozom z Turecka sa narúšali existujúce opatrenia z hľadiska množstiev a cien.

(94)

V súlade s článkom 23 ods. 3 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či dovážaný podobný výrobok a/alebo jeho časti boli stále zvýhodňované subvenciami.

(95)

Ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/776 (pozri odôvodnenie 1), zistilo sa, že čínski a egyptskí vyvážajúci výrobcovia profitovali z viacerých subvenčných schém vlád ČĽR a Egypta. V tejto súvislosti sa zistilo, že prepojené čínske a egyptské spoločnosti skupiny China National Building Materials Group takisto profitovali z viacerých systémov subvencovania, ako sú granty, preferenčné financovanie a ušlé príjmy. Zistilo sa, že z týchto subvencií profituje celková výroba spoločností, keďže neboli viazané na konkrétny výrobok.

(96)

V rámci tohto prešetrovania neboli k dispozícii žiadne nové informácie, ktoré by spochybnili záver z pôvodného prešetrovania a ktoré by naznačovali, že by tieto subvenčné schémy už neplatili.

(97)

Okrem toho spoločnosť Turkiz Composite kupovala 100 % prameňov zo sklenených vlákien, ktoré používala na výrobu textílií zo sklenených vlákien, od svojich prepojených spoločností v Číne a Egypte. Ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/870 (23) z 24. júna 2020 a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/328 (24), spoločnosti prepojené so spoločnosťou Turkiz Composite profitovali zo subvencií na výrobu prameňov zo sklenených vlákien.

(98)

Počas prešetrovania neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že pramene zo sklenených vlákien vyrábané v Egypte a Číne spoločnosťami prepojenými so spoločnosťou Turkiz Composite prestali byť zvýhodňované subvenciou. Komisia preto dospela k záveru, že časti dovážaného podobného výrobku sú stále zvýhodňované subvenciou.

(99)

Komisia takisto poznamenala, že prenos subvencií medzi prepojenými spoločnosťami, ktoré nepôsobia v súlade s princípom nezávislého vzťahu, možno predpokladať (25) o to viac, keď spoločnosť v ďalšom článku výrobného reťazca uskutočňuje montáž a vývoz výrobku do Únie. Komisia preto dospela k záveru, že dovážaný podobný výrobok a jeho časti sú stále zvýhodňované subvenciou.

(100)

Komisia na základe uvedených zistení dospela k záveru, že dovozom prešetrovaného výrobku odosielaného spoločnosťou Turkiz Composite z Turecka sa obchádzali konečné vyrovnávacie opatrenia uložené na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte.

(101)

Vzhľadom na to, že úroveň spolupráce bola vysoká a že vykázaný predaj spoločnosti Turkiz Composite na vývoz bol vyšší ako vykázaný predaj na vývoz ostatných troch tureckých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov spolu, a keďže žiadna iná spoločnosť v Turecku nepožiadala o oslobodenie, Komisia dospela k záveru, že zistenia o praktikách obchádzania v súvislosti so spoločnosťou Turkiz Composite by sa mali rozšíriť na všetok dovoz z Turecka.

(102)

V súlade s článkom 23 ods. 1 základného nariadenia by sa preto platné antisubvenčné opatrenia na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte mali rozšíriť na dovoz prešetrovaného výrobku.

(103)

Podľa článku 23 ods. 2 základného nariadenia by opatrením, ktoré sa má rozšíriť, malo byť opatrenie stanovené v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776 pre „všetky ostatné spoločnosti“, ktorým je konečné vyrovnávacie clo vo výške 30,7 % uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením.

(104)

Spoločnosť Turkiz Composite dovážala počas vykazovaného obdobia pramene zo sklenených vlákien čiastočne z Egypta a čiastočne z ČĽR. Spoločnosť Turkiz Composite spájala pramene zo sklenených vlákien od jej prepojených spoločností v Egypte a ČĽR do textílií zo sklenených vlákien, ktoré sa vyvážali do Únie, čím obchádzala clá uložené na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Egypta (10,9 %) a na dovoz textílií zo sklenených vlákien z ČĽR (30,7 %). V záujme zachovania účinnosti zavedených opatrení je preto odôvodnené rozšírenie vyššieho z uvedených dvoch ciel, t. j. cla pre všetky „ostatné spoločnosti“ v ČĽR (30,7 %), ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776.

(105)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Turkiz Composite tvrdila, že Komisia nemôže rozšíriť clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny, keďže hodnota dovozu prameňov zo sklenených vlákien predstavuje menšiu časť celkovej hodnoty prameňov zo sklenených vlákien, ktoré spoločnosť Turkiz Composite použila na výrobu textílií zo sklenených vlákien, a preto nespĺňa 60 % kritérium podľa článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia, ktorý sa uplatňuje analogicky pri posudzovaní antisubvenčného prípadu v kontexte článku 23 ods. 3 základného nariadenia. V opačnom prípade by takéto rozšírenie opatrení na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny bolo v rozpore so zásadou proporcionality, ako sa uvádza v bode 127 veci T-278/20, Zhejang Hantong/Komisia.

(106)

Komisia zamietla tvrdenie, že nemôže rozšíriť clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny, a to na základe svojich argumentov týkajúcich sa kumulácie dovozu, ako sa uvádza v odôvodnení 71. Komisia takisto pripomenula, že cieľom základného nariadenia je chrániť výrobné odvetvie EÚ pred nekalým dovozom, a cieľom článku 23 základného nariadenia je konkrétne zabrániť obchádzaniu opatrení na ochranu obchodu. Rozšírením ciel len na úrovni ciel na dovoz z Egypta (10,9 %) by sa nezohľadnilo, že opatrenia voči Číne sa takisto obchádzali, a ohrozila by sa účinnosť zavedených opatrení.

(107)

Komisia takisto zamietla tvrdenie, že takéto rozšírenie opatrení na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny by bolo v rozpore so zásadou proporcionality. Vzhľadom na zistenia, že pôvodné vyrovnávacie opatrenia, ktoré boli uložené na dovoz z Číny aj Egypta, sa obchádzali, Komisia nevidí dôvod, prečo by rozšírenie vyššieho z týchto dvoch ciel, ktoré sa obchádzalo, malo byť neprimerané. Preto, ako sa uvádza v odôvodnení 104, je v záujme zachovania účinnosti zavedených opatrení odôvodnené rozšíriť vyššie z uvedených dvoch ciel, t. j. clo pre všetky „ostatné spoločnosti“ v ČĽR (30,7 %), ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/776.

(108)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť LM Wind Power uviedla, že rozšírenie ciel aj na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Turecka by malo vážny vplyv na podniky dovozcov textílií zo sklenených vlákien, čo by zase mohlo ovplyvniť schopnosť Únie dosiahnuť svoje environmentálne ciele, a to v dôsledku zvýšených cien textílií zo sklenených vlákien, ktoré by výrobcovia veterných turbín z Únie museli platiť.

(109)

Komisia vzala vyhlásenia spoločnosti LM Wind Power na vedomie, ale zopakovala, že hlavným účelom prešetrovaní vykonávaných v súlade s článkom 23 základného nariadenia je zabezpečiť účinnosť pôvodného vyrovnávacieho cla a zabrániť jeho obchádzaniu. V tomto prešetrovaní Komisia zistila, že kritériá stanovené v článku 23 základného nariadenia boli splnené, a preto sa rozhodla rozšíriť vyrovnávacie opatrenia na Turecko. Zistilo sa však, že traja zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú skutočnými tureckými výrobcami, a preto boli oslobodení od rozšírených opatrení. Používatelia textílií zo sklenených vlákien preto môžu získavať zdroje od oslobodených výrobcov, ako aj od výrobcov z Únie a/alebo iných výrobcov z tretích krajín.

(110)

A napokon žiadateľ v nadväznosti na poskytnutie informácií uviedol, že víta zámer Komisie rozšíriť opatrenia na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Turecka a že nemá pripomienky k informáciám, ktoré poskytla Komisia.

(111)

Podľa článku 23 ods. 3 a článku 24 ods. 5 základného nariadenia, v ktorých sa stanovuje, že akékoľvek rozšírené opatrenia by sa mali uplatňovať na dovoz, ktorý vstúpil do Únie v rámci registrácie uloženej nariadením o začatí prešetrovania, by sa mali vybrať clá z uvedeného registrovaného dovozu prešetrovaného výrobku.

(112)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, zistilo sa, že spoločnosť Turkiz Composite bola zapojená do praktík obchádzania. Tejto spoločnosti sa preto nemôže udeliť oslobodenie podľa článku 23 ods. 6 základného nariadenia.

(113)

Podľa žiadosti ďalší dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli veľkými skutočnými výrobcami textílií zo sklenených vlákien v Turecku, konkrétne spoločnosti skupiny „Metyx Composites“ (pozri odôvodnenie 26) a Saertex Turkey Tekstil Ltd. Şirketi, ktoré sa nezapájali do praktík obchádzania (26). Prešetrovaním sa potvrdilo, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia nedovážali pramene zo sklenených vlákien z Číny a/alebo Egypta, alebo ich dovážali len vo veľmi obmedzenej miere.

(114)

Tretí spolupracujúci výrobca (Sonmez Asf Iplik Dokuma Ve Boya San Tic A. Ş) bol malý výrobca textílií zo sklenených vlákien. Zamestnával menej ako desať osôb, mal menej ako päť strojov na výrobu textílií zo sklenených vlákien a počas vykazovaného obdobia uskutočnil len dva predaje na vývoz do Únie, pričom išlo o relatívne nevýznamné množstvá. Uvedená spoločnosť bola založená v roku 1975, s výrobou textílií zo sklenených vlákien začala v roku 2011 a počas vykazovaného obdobia nedovážala žiadne pramene zo sklenených vlákien z Číny ani Egypta.

(115)

Preto vzhľadom na to, že uvedení traja tureckí vyvážajúci výrobcovia sú skutočnými výrobcami, ktorí sa nezapájajú do prekládky ani iných praktík obchádzania, ako sú montážne činnosti, budú oslobodení od rozšírenia opatrení.

(116)

Komisia 5. júla 2022 poskytla všetkým zainteresovaným stranám informácie o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k uvedeným záverom, a vyzvala ich, aby predložili pripomienky.

(117)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 25 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1037,