(1)

Smernicou 2014/59/EÚ zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (2) sa zaviedli určité ochranné opatrenia na zlepšenie účinného vykonávania riešenia krízových situácií v súvislosti s finančnými zmluvami, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny.

(2)

V súlade s článkom 71a ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa od inštitúcií a subjektov vyžaduje, aby do svojich finančných zmlúv, ktoré uzatvárajú a ktoré sa upravujú právom tretej krajiny, zahrnuli podmienky, ktorými sa uznávajú právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií prerušiť proces riešenia krízovej situácie.

(3)

S cieľom zefektívniť riešenie krízových situácií sa v článku 68 smernice 2014/59/EÚ stanovuje, že určité opatrenia na predchádzanie kríze alebo opatrenia krízového riadenia by sa nemali považovať za vymáhacie udalosti ani za konkurzné konanie. V uvedenom článku sa navyše stanovuje, že takéto opatrenia by nemali oprávňovať zmluvné protistrany príslušných zmlúv k tomu, aby vykonávali určité zmluvné práva len na základe uplatnenia takýchto opatrení. Preto je nevyhnutné zahrnúť do obsahu zmluvných podmienok aj súhlas strán s tým, že budú viazané týmito požiadavkami. Podľa článkov 33a, 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ môžu navyše orgány pre riešenie krízových situácií na obmedzené časové obdobie pozastaviť zmluvné povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vyplývajúce zo zmluvy s inštitúciou alebo subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo za určitých okolností pred riešením krízovej situácie, obmedziť vynucovanie záložných práv a pozastaviť určité práva protistrán, napríklad na konečné zúčtovanie, čisté hrubé záväzky, urýchlenie budúcich platieb alebo iné ukončenie finančných zmlúv. Keďže tieto právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií nemusia byť účinné, keď sa uplatňujú na finančné zmluvy podľa práva tretej krajiny, mali by byť výslovne uznané v podmienkach finančných zmlúv.

(4)

S cieľom zabezpečiť účinnosť riešenia krízových situácií a podporiť konzistentnosť prístupov prijatých členskými štátmi a s cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj inštitúcie a subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, mohli zohľadniť rozdiely v ich právnych systémoch alebo rozdiely vyplývajúce z konkrétnej zmluvnej formy alebo štruktúry, je vhodné stanoviť povinný obsah zmluvných podmienok. Obsah týchto zmluvných podmienok by mal zohľadňovať rôzne obchodné modely inštitúcií a subjektov. Keďže sa však finančné zmluvy v medzinárodných transakciách vo všeobecnosti nelíšia v závislosti od obchodného modelu inštitúcií alebo subjektov, netreba vytvárať odlišný obsah zmluvných doložiek o uznaní.

(5)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

(6)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3),