EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R1118

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Text s významom pre EHP)

C/2021/1794

Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2021/1118/oj

8.7.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 241/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1118

z 26. marca 2021,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 45c ods. 4,

keďže:

(1)

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uvedená v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2) a požiadavka na kombinovaný vankúš vymedzená v článku 128 prvom pododseku bode 6 uvedenej smernice sú vstupmi pre výpočet sumy absorpcie strát a sumy rekapitalizácie stanovených v článku 45c ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Tieto požiadavky majú orgány pre riešenie krízových situácií použiť na stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) uvedenej v článku 45 ods. 1 uvedenej smernice.

(2)

Podľa článku 45e ods. 1 smernice 2014/59/EÚ subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, majú dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 bode 83b smernice 2014/59/EÚ, nemusí byť vždy totožná so skupinou vymedzenou v článku 2 ods. 1 bode 26 uvedenej smernice, najmä ak sa takáto skupina skladá z viac než jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) sa dodatočná požiadavka na vlastné zdroje a požiadavka na kombinovaný vankúš vzťahujú na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny. Uvedené požiadavky sa však nemusia vzťahovať na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nemusí pokrývať celú skupinu. Treba preto spresniť metodiku odhadovania uvedených požiadaviek pre danú situáciu.

(3)

Skutočnosť, že celková hodnota rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, predstavuje takmer celú hodnotu rizikovej expozície skupiny, naznačuje, že riziká alebo prvky rizika prítomné v tejto skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, sa podstatne nelíšia od rizík alebo prvkov rizika prítomných v skupine. V takom prípade by orgán pre riešenie krízových situácií mal použiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje, ktorá sa vzťahuje na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, ako odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pri určovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa uplatňuje na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

(4)

Podobne skutočnosť, že celkovú hodnotu rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, možno takmer úplne pripísať jednému subjektu tejto skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, naznačuje, že riziká alebo prvky rizika prítomné v tejto skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, sa podstatne nelíšia od rizík alebo prvkov rizika prítomných v danom subjekte skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Ak sa preto celková hodnota rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, výrazne nelíši od celkovej hodnoty rizikovej expozície najväčšieho subjektu tejto skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií by mal použiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje tohto najväčšieho subjektu ako odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pri určovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

(5)

Ak je skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, zložitejšia a jej špecifiká nemožno v plnej miere zachytiť tak, aby odzrkadľovali dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vzťahujúcu sa buď na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny alebo na najväčší subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, orgány pre riešenie krízových situácií by mali použiť rôzne odhady pre dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Ak je dodatočná požiadavka na vlastné zdroje vzťahujúca sa na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny vyššia než dodatočná požiadavka na vlastné zdroje každého subjektu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, dodatočná požiadavka na vlastné zdroje vzťahujúca sa na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny by mala slúžiť ako základ pre odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V takom prípade by sa orgány pre riešenie krízových situácií mali na základe informácií, ktoré poskytol príslušný orgán, snažiť upraviť tento odhad tak, aby odzrkadľoval špecifické riziká skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v porovnaní s rizikami materskej inštitúcie v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny. V uvedenej úprave by sa malo zohľadniť, že niektoré riziká skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, nemusia byť prítomné v iných subjektoch skupiny, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo že niektoré riziká, ktoré sú prítomné v uvedených subjektoch skupiny, nie sú prítomné v samotnej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši.

(6)

Skutočnosť, že jedna alebo viaceré individuálne požiadavky v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sú vyššie než dodatočná požiadavka na vlastné zdroje vzťahujúca sa na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, naznačuje existenciu idiosynkratických rizík alebo prvkov rizika v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Uvedené idiosynkratické riziká alebo prvky rizika môžu byť menej dôležité, ak sa posudzujú v celej skupine na konsolidovanej úrovni, napríklad preto, že sa môžu kompenzovať vyrovnávacími rizikovými faktormi mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. S cieľom odhadnúť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, by mal preto orgán pre riešenie krízových situácií vždy, keď nastane táto okolnosť, porovnať odhad založený na úpravách dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje vzťahujúcej sa na materskú inštitúciu v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny s odhadom založeným na váženom priemere dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje všetkých subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal ako vstup na určenie MREL pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, použiť ten odhad, ktorého výsledkom je vyššia požiadavka.

(7)

S cieľom odhadnúť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pre zložitejšie skupiny by orgány pre riešenie krízových situácií mali, ak je to možné, na základe informácií, ktoré poskytol príslušný orgán, upraviť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje materskej inštitúcie v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, aby sa zohľadnilo, že niektoré riziká alebo prvky rizika, na ktoré sa vzťahuje táto dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, nie sú pre dotknutú skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, relevantné, napríklad vzhľadom na ich povahu alebo geografické umiestnenie. Orgány pre riešenie krízových situácií by zároveň mali, ak je to možné, na základe informácií, ktoré poskytol príslušný orgán, vykonať úpravy tejto požiadavky s cieľom zohľadniť, že niektoré riziká alebo prvky rizika skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, nie sú v uvedenej požiadavke plne zohľadnené alebo sú v nej vzájomne započítané, ale napriek tomu sú relevantné pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši. Všetky úpravy by mali byť založené na informáciách, ktoré poskytli relevantné príslušné orgány, ak sú k dispozícii, keďže tieto orgány sú zodpovedné za odhad priebežných rizík, ktorým sú subjekty skupiny vystavené. Ak takéto úpravy nie sú možné, orgán pre riešenie krízových situácií by mal použiť neupravenú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje materskej inštitúcie v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny na odhadnutie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

(8)

Miera vankúša na zachovanie kapitálu sa v jednotlivých inštitúciách nelíši. Uvedená miera by sa preto mala použiť ako odhad vankúša na zachovanie kapitálu subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

(9)

S cieľom zohľadniť plánovanú štruktúru skupiny po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie by sa požiadavky na vankúš zamerané na riešenie systémového rizika, konkrétne vankúš pre globálne systémovo významné inštitúcie, vankúš pre inak systémovo významné inštitúcie a vankúš na krytie systémového rizika, mali štandardne považovať za identické s požiadavkami stanovenými pre subjekt, ktorý je z hľadiska celkovej hodnoty rizikovej expozície najbližšie k skupine, ktorej krízová situácia sa rieši.

(10)

Podľa článku 45c ods. 3 prvého pododseku písm. a) bodu ii) smernice 2014/59/EÚ je suma rekapitalizácie sumou, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá je výsledkom riešenia krízovej situácie, obnoviť plnenie, popri iných požiadavkách, jej dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie. Podľa článku 45c ods. 3 siedmeho pododseku smernice 2014/59/EÚ sa suma potrebná na zabezpečenie toho, aby bol subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po riešení krízovej situácie schopný zachovať si dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, má rovnať požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie, zníženej o sumu proticyklického kapitálového vankúša. Suma rekapitalizácie vrátane sumy potrebnej na zachovanie dôvery trhu je súčasťou minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a môže byť upravená smerom nadol alebo nahor podľa článku 45c ods. 3 a 7 smernice 2014/59/EÚ s cieľom zohľadniť zmeny skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie. Preto by sa mali odhadnúť len dodatočná požiadavka na vlastné zdroje a požiadavka na kombinovaný vankúš uplatňované na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sa používajú na kalibráciu MREL. Týmto odhadom by však nemali byť dotknuté žiadne úpravy sumy rekapitalizácie vrátane sumy potrebnej na zachovanie dôvery trhu pri stanovovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ.

(11)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(12)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisoch, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje

1.   Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nepodlieha dodatočnej požiadavke na vlastné zdroje podľa článku 104a smernice 2013/36/EÚ na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, orgány pre riešenie krízových situácií odhadujú túto požiadavku v súlade s odsekmi 2 až 7 na určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.   Ak sa celková hodnota rizikovej expozície subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, líši o 5 % alebo menej od celkovej hodnoty rizikovej expozície materskej inštitúcie v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií použijú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny ako odhad tejto požiadavky na určenie MREL subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií používajú ako odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje subjektu, ktorý predstavuje najväčší podiel konsolidovanej celkovej hodnoty rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa uplatňujú všetky tieto podmienky:

a)

celková hodnota rizikovej expozície subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa líši o viac než 5 % od celkovej hodnoty rizikovej expozície materskej inštitúcie v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny;

b)

celková hodnota rizikovej expozície subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa rovná individuálnej celkovej hodnote rizikovej expozície alebo sa od nej líši o menej než 5 % toho subjektu, ktorý predstavuje najväčší podiel konsolidovanej celkovej hodnoty rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

c)

dodatočná požiadavka na vlastné zdroje subjektu, ktorý predstavuje najväčší podiel konsolidovanej celkovej hodnoty rizikovej expozície skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, je vyššia ako nula.

4.   Ak sa odseky 2 a 3 neuplatňujú a na žiadny zo subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa nevzťahuje vyššia dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, než je dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uložená materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, s výhradou úprav uvedených v článku 2.

5.   Ak sa odseky 2 a 3 neuplatňujú a na jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vzťahuje vyššia dodatočná požiadavka na vlastné zdroje než dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uložená materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, vyššiu z týchto hodnôt:

a)

dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uložená materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny, na ktorú sa vzťahujú úpravy uvedené v článku 2;

b)

súčet súčinov dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a príslušných individuálnych celkových hodnôt rizikových expozícií týchto subjektov vydelený súčtom individuálnych celkových hodnôt rizikových expozícií týchto subjektov.

6.   Ak sa na účely odseku 5 písm. b) subjektu na individuálnom základe neuložila žiadna dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, dodatočná požiadavka na vlastné zdroje tohto subjektu sa rovná nule.

7.   Na účely tohto článku sa celková hodnota rizikovej expozície vypočítava v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na individuálnom alebo konsolidovanom základe, podľa konkrétneho prípadu.

Článok 2

Úpravy odhadu dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje

1.   Na účely článku 1 ods. 4 a článku 1 ods. 5 písm. a) orgány pre riešenie krízových situácií na základe informácií, ktoré poskytol relevantný príslušný orgán, upravia svoj odhad dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

niektoré riziká alebo prvky rizika, na krytie ktorých príslušný orgán v súlade s článkom 104a smernice 2013/36/EÚ uložil materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje, nie sú prítomné v dotknutej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

niektoré riziká alebo prvky rizika, na krytie ktorých príslušný orgán v súlade s článkom 104a smernice 2013/36/EÚ neuložil materskej inštitúcii v Únii žiadnu dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni skupiny, sú prítomné v tejto skupine, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.   Úpravy uvedené v odseku 1 sa neuskutočnia, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a po zohľadnení informácií, ktoré poskytol tento príslušný orgán, dospel k záveru, že neexistuje žiadne významné riziko týkajúce sa subjektov alebo činností skupiny, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Článok 3

Metodika odhadovania požiadavky na kombinovaný vankúš subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši

1.   Odhad požiadavky na kombinovaný vankúš subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, je súčtom požiadaviek na vankúš uvedených v článku 129 ods. 1, článku 131 ods. 4 a 5 a článku 133 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ, podľa konkrétneho prípadu, ako sa odhadujú v súlade s odsekmi 2 až 4 tohto článku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad požiadavky na vankúš na zachovanie kapitálu uvedenej v článku 129 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, požiadavku na vankúš na zachovanie kapitálu uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny.

3.   Ak je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, aj materskou spoločnosťou v Únii, orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad požiadavky na vankúš pre globálne systémovo významnú inštitúciu (G-SII) uvedenej v článku 131 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, požiadavku na vankúš pre G-SII uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad požiadavky na vankúš pre inak systémovo významnú inštitúciu (O-SII) uvedenej v článku 131 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, požiadavku na vankúš pre O-SII uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny. Ak bola požiadavka na vankúš pre O-SII stanovená aj na inej úrovni konsolidácie než na úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad tejto požiadavky požiadavku na vankúš pre O-SII stanovenú na úrovni konsolidácie, ktorá je z hľadiska celkovej hodnoty rizikovej expozície najbližšie k skupine, ktorej krízová situácia sa rieši.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad požiadavky na vankúš na krytie systémového rizika uvedenej v článku 133 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, požiadavku na vankúš na krytie systémového rizika uloženú materskej inštitúcii v Únii na konsolidovanej úrovni skupiny. Ak bol vankúš na krytie systémového rizika stanovený aj na inej úrovni konsolidácie než na úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií použijú ako odhad tejto požiadavky požiadavku na vankúš na krytie systémového rizika stanovenú na úrovni konsolidácie, ktorá je z hľadiska celkovej hodnoty rizikovej expozície najbližšie k skupine, ktorej krízová situácia sa rieši.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. marca 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).


Top