(1)

S cieľom obmedziť šírenie COVID-19, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 vyhlásila za pandémiu, prijali členské štáty súbor bezprecedentných opatrení.

(2)

Bezprecedentné opatrenia prijaté v reakcii na výnimočnú situáciu spôsobenú COVID-19, ktorá je mimo kontroly členských štátov, spôsobili výrazné narušenia hospodárskej činnosti, ktoré sa odrazili v prudkom poklese hrubého domáceho produktu a mali výrazný vplyv na zamestnanosť, sociálne podmienky, chudobu a nerovnosť. Uvedené opatrenia narušili najmä dodávateľské reťazce a výrobu a spôsobili neprítomnosť zamestnancov na pracovisku. Poskytovanie mnohých služieb bolo navyše veľmi zložité alebo nemožné. Zároveň sa znížil dopyt spotrebiteľov. Mnohé podniky trpia nedostatkom likvidity a je ohrozená ich platobná schopnosť, pričom situácia na finančných trhoch sa vyznačuje vysokou volatilitou. Obzvlášť výrazne sú zasiahnuté kľúčové odvetvia, ako je cestovanie a cestovný ruch. Všeobecnejšie uvedené opatrenia už viedli alebo povedú k výraznému zhoršeniu finančnej situácie mnohých podnikov v Únii.

(3)

Kríza spôsobená COVID-19 sa rýchlo rozšírila v Únie a v tretích krajinách. V roku 2020 sa v Únii očakáva prudký prepad rastu. Riziká ohrozujúce obnovu v jednotlivých členských štátoch sú nerovnomerné, čo prehlbuje rozdiely medzi vnútroštátnymi hospodárstvami. Rozdielne fiškálne schopnosti členských štátov poskytnúť finančnú pomoc tam, kde je najviac potrebná na podporu obnovy, a nejednotnosť opatrení členských štátov ohrozujú jednotný trh, ako aj sociálnu a územnú súdržnosť.

(4)

Je potrebný komplexný súbor opatrení na podporu hospodárskej obnovy. Uvedený súbor opatrení si vyžaduje rozsiahle verejné a súkromné investície, ktoré Úniu spoľahlivo nasmerujú na cestu udržateľnej a odolnej obnovy, vytvoria kvalitné pracovné miesta, podporia sociálne začlenenie a zaistia nápravu bezprostredných škôd spôsobených krízou COVID-19 a zároveň podporia priority Únie v environmentálnej a digitálnej oblasti.

(5)

Výnimočná situácia spôsobená ochorením COVID-19, ktorá je mimo kontroly členských štátov, si vyžaduje koherentný a jednotný prístup na úrovni Únie. Aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu stavu hospodárstva, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a aby sa podporila udržateľná a odolná obnova hospodárskej činnosti, mal by sa v duchu solidarity medzi členskými štátmi zaviesť výnimočný a koordinovaný program hospodárskej a sociálnej podpory, a to najmä pre členské štáty, ktoré boli obzvlášť výrazne zasiahnuté.

(6)

Keďže toto nariadenie je výnimočnou reakciou na dočasné, no mimoriadne okolnosti, podpora poskytovaná v jeho rámci by sa mala poskytovať len na účely riešenia nepriaznivých hospodárskych následkov krízy COVID-19 alebo na bezodkladné potreby financovania s cieľom zabrániť návratu krízy COVID-19.

(7)

Podpora v rámci nástroja zriadeného týmto nariadením (ďalej len „nástroj“) by sa mala zamerať predovšetkým na opatrenia na obnovenie trhov práce a sociálnej ochrany, ako aj systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, na oživenie potenciálu udržateľného rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť súdržnosť medzi členskými štátmi a podporiť ich prechod k zelenému a digitálnemu hospodárstvu, na poskytovanie podpory podnikom, ktoré sú zasiahnuté vplyvom krízy COVID-19, najmä malým a stredným podnikom, ako aj na podporu investícií do činností, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie udržateľného rastu v Únii vrátane priamych finančných investícií do podnikov, opatrenia pre výskum a inovácie v reakcii na krízu COVID-19, na budovanie kapacít na úrovni Únie na posilnenie budúcej pripravenosti na krízy, na pokračovanie v úsilí na zabezpečenie spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieckych oblastí pri riešení vplyvu krízy COVID-19.

(8)

V záujme zaistenia udržateľnej a odolnej obnovy v celej Únii a uľahčenia implementácie hospodárskej podpory sa majú využiť osvedčené mechanizmy výdavkov prostredníctvom programov Únie v rámci viacročného finančného rámca. Podpora v rámci uvedených programov sa má poskytovať vo forme nenávratnej podpory, úverov a tvorby rezerv na rozpočtové záruky. Finančné zdroje by sa mali prideľovať v závislosti od toho, do akej miery sú uvedené programy schopné prispieť k dosahovaniu cieľov nástroja. Príspevky na uvedené programy v rámci nástroja by mali podliehať prísnemu súladu s cieľmi nástroja, ktoré súvisia s podporou obnovy po kríze COVID-19.

(9)

Vzhľadom na povahu opatrení, ktoré sa majú financovať, by sa jedna časť prostriedkov v rámci nástroja mala použiť na úvery členským štátom, zatiaľ čo druhá časť prostriedkov by mala predstavovať vonkajšie pripísané príjmy na účely článku 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a mala by sa použiť na nenávratnú podporu, podporu prostredníctvom finančných nástrojov alebo tvorbu rezerv na rozpočtové záruky a súvisiace výdavky Únie. Na tento účel je v rámci potrebných opatrení podľa tohto nariadenia vhodné umožniť, aby článok 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách zahŕňal možnosť pripísať podľa tohto nariadenia ako základného právneho aktu časť príjmov poskytnutých na základe výnimočného a dočasného splnomocnenia stanoveného v rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom (2) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

(10)

Hoci sa na viazané a platobné rozpočtové prostriedky sprístupnené v súvislosti s vonkajšími pripísanými príjmami podľa tohto nariadenia vzťahuje článok 12 ods. 4 písm. c) a článok 14 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vzhľadom na lehoty stanovené pre rôzne druhy podpory by sa viazané rozpočtové prostriedky vyplývajúce z týchto vonkajších pripísaných príjmov nemali automaticky prenášať do obdobia po uplynutí príslušných konečných dátumov, s výnimkou viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú potrebné na technickú a administratívnu pomoc pri vykonávaní opatrení stanovených v nástroji.

(11)

Viazané rozpočtové prostriedky na nenávratnú podporu by sa mali automaticky sprístupniť do schválenej výšky. Likvidita by sa mala účinne riadiť tak, aby sa finančné prostriedky získavali len vtedy, keď je potrebné plniť právne záväzky prostredníctvom zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkov.

(12)

Vzhľadom na to, že je dôležité, aby sa prostriedky využili v prvých rokoch vykonávania nástroja, je vhodné preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní nástroja a využívanie podpory pridelenej v súlade s týmto nariadením. Komisia by mala na tento účel vypracovať správu do 31. októbra 2022.

(13)

V článku 135 ods. 2 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) sa stanovuje, že zmeny rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom, ktoré sa prijmú k dátumu nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo po tomto dátume, sa na Spojené kráľovstvo nemajú vzťahovať, pokiaľ majú tieto zmeny vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Podpora podľa tohto nariadenia a zodpovedajúce zvýšenie stropu vlastných zdrojov Únie by mali vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Článok 143 ods. 1 dohody o vystúpení obmedzuje zodpovednosť Spojeného kráľovstva za jeho podiel na podmienených finančných záväzkoch Únie na tie podmienené finančné záväzky Únie, ktoré vyplývajú z finančných operácií, o ktorých Únia rozhodla pred dátumom nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení. Všetky podmienené finančné záväzky Únie vyplývajúce z podpory podľa tohto nariadenia by vznikli po dátume nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení. Toto nariadenie by sa preto na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve nemalo uplatňovať,