a)

bod 32 sa nahrádza takto:

b)

dopĺňajú sa tieto body 32a, 32b až 32c:

a)

odsek 11 sa nahrádza takto:

b)

odsek 12 sa vypúšťa.

a)

odsek 4 sa mení takto:

b)

Dopĺňa sa tento odsek 7:

„Päť rokov a štyri mesiace po dátumoch uvedených v článku 10 ods. 4 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 715/2007 sa požiadavky bodu 2.1 prílohy IIIA neuplatňujú na typové schválenia z hľadiska emisií podľa nariadenia (ES) č. 715/2007, ktoré boli udelené malovýrobcom vymedzeným v článku 2 bode 32. Malovýrobcovia však počas obdobia v trvaní od 3 rokov do 5 rokov a 4 mesiacov po dátumoch uvedených v článku 10 ods. 4 a obdobia v trvaní od 4 rokov do 5 rokov a 4 mesiacov po dátumoch uvedených v článku 10 ods. 5 nariadenia (ES) č. 715/2007 monitorujú a ohlasujú hodnoty emisií svojich vozidiel pri skutočnej jazde.“;

„1.2.12.

‚Výfukové emisie‘ sú výfukové emisie plynných, tuhých a kvapalných zlúčenín.“;

„1.2.18.

‚Počet emitovaných častíc‘ (PN) je celkový počet tuhých častíc emitovaných z výfuku vozidla, vyčíslený podľa metód riedenia, odoberania vzoriek a merania uvedených v prílohe XXI.“;

„1.2.25.

‚Nastavenie meracieho rozsahu‘ je nastavenie prístroja tak, aby poskytoval správnu odozvu na kalibračný štandard, ktorý predstavuje 75 % až 100 % maximálnej hodnoty meracieho rozsahu prístroja alebo očakávaného rozsahu používania.“;

„1.2.40.

‚Hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním‘ (OVC-HEV) je hybridné elektrické vozidlo, ktoré možno nabíjať z externého zdroja.

1.2.41.

‚Hybridné elektrické vozidlo bez externého nabíjania‘ (NOVC-HEV) je vozidlo s aspoň dvomi rôznymi meničmi energie a dvomi rôznymi zásobníkmi energie, ktoré sa používajú na účely pohonu vozidla a ktoré nemožno nabíjať z externého zdroja.“;

„3.1.

„3.1.0.

„3.1.0.3.

„3.1.3.2.

3.1.3.2.1.

značka, typ, variant, verzia, obchodné meno alebo identifikačné číslo vozidla, ktoré sú vymedzené v osvedčení o zhode, podľa prílohy IX k smernici 2007/46/ES.

Ďalej opísané informácie musia byť pri vyhľadávaní dostupné pre všetky vozidlá:

„4.2.

4.3.

„4.5.

„5.2.1.

„5.2.4.

„5.2.5.

„5.2.6.

„5.4.2.

5.5.2.1.

5.5.2.2.

5.5.2.3.

Ak počas skúšky dôjde k periodickej regenerácii, musí sa výsledok bez uplatnenia buď faktora Ki alebo korekcie Ki skontrolovať podľa požiadaviek bodu 3.1.0. Ak výsledné emisie nespĺňajú tieto požiadavky, skúška sa potom musí vyhlásiť za neplatnú a na žiadosť výrobcu sa musí raz zopakovať. Výrobca môže zabezpečiť dokončenie regenerácie. Druhá skúška sa považuje za platnú, aj keď počas nej dôjde k regenerácii.

5.5.2.4.

„5.5.2.5.

5.5.2.6.

„6.2.

„6.4.

„6.5.

„6.8.

6.9.

V prípade vozidiel kategórie M2, ktoré sú v súlade so smernicou 92/6/EHS vybavené zariadením obmedzujúcim rýchlosť vozidla na 100 km/h, rýchlostný rozsah pri jazde na diaľnici náležite pokrýva pásmo od 90 do 100 km/h. Rýchlosť vozidla je aspoň počas 5 minút vyššia ako 90 km/h.

V prípade vozidiel kategórie N2, ktoré sú v súlade so smernicou 92/6/EHS vybavené zariadením obmedzujúcim rýchlosť vozidla na 90 km/h, rýchlostný rozsah pri jazde na diaľnici náležite pokrýva pásmo od 80 do 90 km/h. Rýchlosť vozidla je aspoň počas 5 minút vyššia než 80 km/h.“;

„6.11.

„6.13.

„7.6.

„9.4.

„9.6.

Ak bolo vozidlo počas posledných troch hodín pred skúškou kondicionované pri priemernej teplote, ktorá je v rámci rozšíreného rozsahu v súlade s bodom 5.2, ustanovenia bodu 9.5 prílohy IIIA sa potom uplatňujú na studený štart, a to aj vtedy, ak sa prevádzkové podmienky nenachádzajú v rozšírenom teplotnom rozsahu. Korekčný faktor 1,6 sa uplatní len raz. Korekčný faktor 1,6 sa uplatňuje na emisie znečisťujúcich látok, ale nie na CO2.“;

a)

V bode 3.2 sa v tabuľke 1 riadky 2 až 4 menia takto:

b)

Body 3.4.1, 3.4.2 a 3.4.3 sa nahrádzajú takto:

„3.4.1.   Všeobecne:

Montáž systému PEMS sa riadi pokynmi výrobcu systému PEMS a miestnymi zdravotnými a bezpečnostnými predpismi. Systém PEMS by mal byť namontovaný tak, aby sa počas skúšky minimalizovalo elektromagnetické rušenie, ako aj vystavenie nárazom, vibráciám, prachu a premenlivosti teploty. Systém PEMS sa musí namontovať a prevádzkovať tak, aby bola zabezpečená nepriepustnosť a minimalizované tepelné straty. Montážou a prevádzkou systému PEMS sa nesmie zmeniť povaha výfukových plynov ani neprimerane predĺžiť výfuk. Aby sa zabránilo tvorbe častíc, musia byť konektory tepelne stabilné pri teplotách výfukových plynov, ktoré sa počas skúšky očakávajú. Na prepojenie konca výfukového potrubia a spojovacieho potrubia sa odporúča nepoužívať elastomérové konektory. Ak sa použijú elastomérové konektory, nesmú byť v kontakte s výfukovým plynom, aby sa zabránilo chybám v meraní pri vysokom zaťažení motora.

3.4.2.   Povolený protitlak

Montáž a prevádzka sond PEMS na odber vzoriek nesmie neprimerane zvyšovať tlak na výstupe výfukového potrubia spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť reprezentatívnosť meraní. Odporúča sa preto, aby sa v tej istej rovine namontovala len jedna sonda na odber vzoriek. Ak je to technicky možné, každé predĺženie slúžiace na uľahčenie odberu vzoriek alebo napojenie na hmotnostný prietokomer výfukových plynov má mať rovnakú alebo väčšiu plochu prierezu ako výfukové potrubie. Ak sondy na odber vzoriek blokujú významnú časť plochy prierezu výfuku, schvaľovací úrad môže požiadať o odmeranie protitlaku.

3.4.3.   Hmotnostný prietokomer výfukových plynov

Pri každom použití sa na výfuk, resp. výfuky vozidla pripevní hmotnostný prietokomer výfukových plynov v súlade s odporúčaniami výrobcu hmotnostného prietokomeru výfukových plynov. Rozsah merania hmotnostného prietokomeru výfukových plynov musí zodpovedať rozsahu hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktorý sa očakáva v priebehu skúšky. Montáž hmotnostného prietokomeru výfukových plynov a akýchkoľvek adaptérov výfukového potrubia alebo prípojok nesmie nepriaznivo ovplyvňovať činnosť motora alebo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na každú stranu prvku, ktorý sníma prietok, sa umiestni rovné potrubie s dĺžkou, ktorá sa rovná minimálne štvornásobku priemeru výfuku, alebo 150 mm, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Pri skúškach viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa odporúča, aby sa hmotnostný prietokomer výfukových plynov umiestnil za miestom spojenia potrubí a to s cieľom zväčšiť prierez potrubia, aby sa tak dosiahla rovnaká alebo väčšia plocha prierezu, z ktorej sa odoberajú vzorky. Ak to nie je možné, môžu sa použiť merania prietoku výfukových plynov pomocou niekoľkých hmotnostných prietokomerov výfukových plynov, ak to schvaľovací úrad povolil. Široká škála konfigurácií a rozmerov výfukov a hmotnostných prietokov výfukových plynov si môže pri výbere a montáži hmotnostných prietokomerov výfukových plynov vynútiť kompromisy, ktoré sa musia riadiť správnym technickým úsudkom. Je prípustné upevniť na výfuk hmotnostný prietokomer výfukových plynov, ktorý má menší priemer než koniec výfukového potrubia alebo celková plocha prierezu niekoľkých výstupov výfukových potrubí, pokiaľ sa tým zlepší presnosť merania a nie je tým nepriaznivo ovplyvnená prevádzka či následné spracovanie výfukových plynov, ako je stanovené v bode 3.4.2. Usporiadanie prietokomeru výfukových plynov sa odporúča zdokumentovať fotografiami.“;

c)

Bod 3.5 sa nahrádza takto:

„3.5.   Odber vzoriek emisií

Odber vzoriek emisií musí byť reprezentatívny a uskutočňuje sa v miestach, kde sú výfukové plyny riadne premiešané a v ktorých je vplyv okolitého vzduchu v potrubí v smere toku od miesta odberu plynov minimálny. V relevantných prípadoch sa emisie odoberajú v časti za prietokomerom, pričom sa dodrží vzdialenosť aspoň 150 mm od prvku, ktorý sníma prietok. Sondy na odber vzoriek sa umiestnia pred bodom, v ktorom výfukové plyny vystupujú zo systému PEMS na odber vzoriek do prostredia, a to aspoň vo vzdialenosti 200 mm alebo trojnásobku vnútorného priemeru výfukového potrubia, podľa toho, ktorá vzdialenosť je väčšia. Ak systém PEMS vypúšťa plyny späť do výfuku, dochádza k tomu za bodom, v ktorom je umiestnená sonda na odber vzoriek spôsobom, ktorý nemá vplyv na prevádzku motora a povahu výfukových plynov v mieste (miestach) odberu. Ak sa zmení dĺžka odberného potrubia, overí sa čas dopravy v systéme a podľa potreby sa opraví.

Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa odoberá za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov. Pri skúškach vozidla s rozvetveným výfukovým potrubím sa sací otvor sondy na odber vzoriek umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynov, aby sa zaručilo, že vzorka reprezentuje priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch s rozvetveným výfukovým potrubím, napr. pri usporiadaní motora do tvaru V, musí byť sonda na odber vzoriek umiestnená za miestom spojenia potrubí. Ak to nie je technicky uskutočniteľné, môže sa použiť viacbodový odber v miestach, v ktorých sú výfukové plyny riadne premiešané a neobsahujú okolitý vzduch, ak to povolil schvaľovací úrad. V takom prípade musí počet a umiestnenie sond na odber vzoriek čo najpresnejšie zodpovedať počtu hmotnostných prietokomerov výfukových plynov. Ak toky výfukových plynov nie sú rovnocenné, zváži sa pomerný odber vzoriek alebo odber vzoriek pomocou niekoľkých analyzátorov.

Ak sa merajú častice, vzorka výfukových plynov sa odoberá uprostred prúdu výfukových plynov. Ak je na odber vzoriek plynov použitých viac sond, sonda na odber vzoriek častíc by sa mala umiestniť pred ostatné sondy. Sonda na odber vzoriek častíc by nemala zasahovať do odberu vzoriek plynných znečisťujúcich látok. Typ a špecifikácie sondy a jej montáž musia byť podrobne zdokumentované.

Ak sa merajú uhľovodíky, odberné potrubie sa ohreje na 463 ± 10 K (190 ± 10 °C). Pri meraní iných plynných zložiek s chladičom alebo bez neho, sa odberné potrubie udržiava na minimálnej teplote 333 K (60 °C), aby sa predišlo kondenzácii a zaručila sa vhodná účinnosť prieniku rôznych plynov. Pri nízkotlakových odberných systémoch je možné teplotu znížiť podľa zníženia tlaku, za predpokladu, že odberný systém zaručuje 95 % účinnosť prieniku pre všetky regulované plynné znečisťujúce látky. Ak sa častice odoberajú a nie sú v potrubí výfuku zriedené, odberné potrubie sa v úseku od miesta odberu vzoriek neriedených výfukových plynov po miesto zriedenia alebo detektor častíc musí ohriať minimálne na 373 K (100 °C). Čas zotrvania vzorky v potrubí pri odbere častíc po prvé zriedenie alebo detektor častíc musí byť kratší ako 3 sekundy.

Všetky časti systému na odber vzoriek od výfukového potrubia po detektor častíc, ktoré sú v styku s neupravenými alebo zriedenými výfukovými plynmi, musia byť skonštruované tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z antistatického materiálu, aby sa predišlo elektrostatickým účinkom.“;

d)

Body 4.2 a 4.3 sa nahrádzajú takto:

„4.2.   Spustenie a stabilizácia systému PEMS

Systém PEMS sa spustí, zahreje a stabilizuje v súlade so špecifikáciami výrobcu systému PEMS, pokým hlavné funkčné parametre, ako napríklad tlak, teploty a toky nedosiahnu pred začiatkom skúšky svoje nastavené prevádzkové body. Na zabezpečenie správneho fungovania môže byť systém PEMS zapnutý alebo zahriaty a stabilizovaný počas kondicionovania vozidla. Systém musí byť bezporuchový a bez závažných výstražných upozornení.

4.3.   Príprava systému na odber vzoriek

Systém na odber vzoriek zložený zo sondy na odber vzoriek a odberných potrubí sa pripraví na skúšky podľa pokynov výrobcu systému PEMS. Treba zaručiť, aby systém na odber vzoriek bol čistý a nedochádzalo v ňom ku kondenzácii vlhkosti.“;

e)

Bod 4.6 sa mení takto:

„4.6.   Overenie analyzátora na meranie počtu emitovaných častíc

Nulová úroveň analyzátora sa zaznamená odberom vzorky okolitého vzduchu filtrovaného filtrom HEPA na vhodnom mieste odberu vzorky, a to zvyčajne na vstupe odberného potrubia. Signál sa zaznamenáva so stálou frekvenciou aspoň 1,0 Hz v priemere počas intervalu 2 minút; konečná koncentrácia musí byť v rámci špecifikácií uvedených výrobcom, ale nesmie prekročiť 5 000 častíc na kubický centimeter.“;

f)

V bode 4.8 sa posledná veta nahrádza takto:

„Systém PEMS musí fungovať bezporuchovo a bez závažných výstražných upozornení.“;

g)

Body 5.1, 5.2 a 5.3 sa nahrádzajú takto:

„5.1.   Začiatok skúšky

Odber vzoriek, meranie a zaznamenávanie parametrov sa začne pred zapnutím zapaľovania motora. Aby sa uľahčila časová synchronizácia, odporúča sa zaznamenávať parametre podliehajúce časovému zosúladeniu buď pomocou jediného zariadenia na zaznamenávanie údajov alebo pomocou synchronizovanej časovej značky. Pred zapnutím zapaľovania motora a bezprostredne potom sa potvrdí, že zariadenia na zber údajov zaznamenávajú všetky potrebné parametre.

5.2.   Skúška

Odber emisií, meranie a záznam parametrov pokračujú počas celej skúšky vozidla na ceste. Motor je možné vypnúť a naštartovať, ale odber emisií a záznam parametrov sa nepreruší. Akékoľvek varovania, ktoré naznačujú, že systém PEMS nefunguje správne, sa zdokumentujú a overia. Ak sa počas skúšky vyskytne akékoľvek chybové hlásenie, resp. hlásenia, skúška sa musí vyhlásiť za neplatnú. Zaznamenávanie informácií musí dosiahnuť úplnosť údajov vyššiu ako 99 %. Meranie a zaznamenávanie údajov možno prerušiť len v prípade neúmyselnej straty signálu alebo na účely údržby systému PEMS, ak toto prerušenie trvá menej ako 1 % celkového trvania jazdy a neprekročí súvislý interval v dĺžke 30 sekúnd. Prerušenie sa môže zaznamenať priamo v systéme PEMS, nie je však povolené zavádzať prerušenia v zaznamenanom parametri prostredníctvom predbežného spracovania, výmeny či následného spracovania údajov. Ak sa uskutoční automatické nulovanie, musí sa vykonať na základe overiteľného nulového štandardu, ktorý je podobný štandardu použitému na vynulovanie analyzátora. Dôrazne sa odporúča začať údržbu systému PEMS v intervaloch, keď je rýchlosť vozidla nulová.

5.3.   Ukončenie skúšky

Skúška sa ukončí, len čo vozidlo dokončí jazdu a zapaľovanie sa vypne. Musí sa predísť tomu, aby motor po dokončení jazdy nadmerne bežal na voľnobeh. Údaje sa zaznamenávajú, až kým neuplynie čas odozvy odberných systémov.“;

h)

V bode 6.1 sa tabuľka 2 sa nahrádza takto:

i)

Bod 6.2 sa nahrádza takto:

„6.2.   Overenie analyzátora na meranie počtu emitovaných častíc

Nulová úroveň analyzátora sa zaznamená v súlade s bodom 4.6.“;

a)

V bode 2 sa medzi parametre ECO2 a EE dopĺňa tento parameter:

„E(dp)– účinnosť analyzátora PEMS-PN“;

b)

V bode 3.1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Presnosť a linearitu analyzátorov, prietokomerov, snímačov a signálov musí byť možné overiť na základe medzinárodných či vnútroštátnych noriem.“;

c)

V bode 3.2 sa tabuľka 1 nahrádza takto:

d)

Bod 3.3 sa nahrádza takto:

„3.3.   Frekvencia overovania linearity

Požiadavky na linearitu podľa bodu 3.2 sa overujú:

Požiadavky na linearitu podľa bodu 3.2 pri snímačoch alebo signáloch riadiacej jednotky motora, ktoré nie sú priamo overiteľné, sa overujú na vozidlovom dynamometri overiteľne kalibrovaným meracím prístrojom jedenkrát pre každé nastavenie systému PEMS vo vozidle.“;

e)

V bode 4.2.6 sa tabuľka 2 nahrádza takto:

f)

Bod 6 sa nahrádza takto:

g)

Vkladajú sa tieto body 6.1 až 6.4:

„6.1.   Všeobecne

Analyzátor PN pozostáva z jednotky na predkondicionovanie a detektora častíc, ktorý ich počíta s 50 % účinnosťou od veľkosti približne 23 nm. Je prípustné, aby detektor častíc predkondicionoval aj aerosól. Čo najviac musí byť obmedzená citlivosť analyzátorov voči otrasom, vibráciám, starnutiu, zmenám teploty a okolitého tlaku, ako aj elektromagnetickému rušeniu a ďalším vplyvom v súvislosti s prevádzkou vozidla a analyzátora a výrobca zariadenia to musí v sprievodnej dokumentácii k nemu zreteľne uviesť. Analyzátor PN sa použije len v rámci prevádzkových parametrov uvedených výrobcom.

Obrázok 1

Príklad usporiadania analyzátora PN: prerušované čiary znázorňujú voliteľné časti. EFM = hmotnostný prietokomer výfukových plynov, d = vnútorný priemer, PND = zrieďovač počtu častíc.

Analyzátor PN musí byť pripojený k miestu odberu vzoriek pomocou sondy na odber vzoriek, ktorá odoberá vzorku v osi výfukového potrubia. Ako sa uvádza v bode 3.5 doplnku 1, ak nedôjde k zriedeniu častíc vo výfukovom potrubí, odberné potrubie sa ohreje minimálne na 373 K (100 °C) až po bod prvého zriedenia analyzátorom PN alebo po detektor častíc analyzátora. Čas zotrvania vzorky v odbernom potrubí musí byť kratší než 3 s

Všetky časti, ktoré prichádzajú do styku s odobranými výfukovými plynmi, musia mať teplotu, ktorou sa predíde kondenzácii akejkoľvek zlúčeniny v zariadení. Možno to dosiahnuť napríklad ohrevom pri vyššej teplote a zriedením vzorky alebo oxidáciou (polo)prchavých druhov.

Súčasťou analyzátora PN musí byť zahrievaná časť, ktorej teplota steny ≥ 573 K. Jednotka reguluje fázy ohrevu až po dosiahnutie stálych menovitých prevádzkových teplôt v rámci odchýlky ± 10 K a signalizuje, či fázy ohrevu prebiehajú alebo neprebiehajú pri správnej prevádzkovej teplote. Nižšie teploty sú prijateľné, pokiaľ účinnosť odstraňovania prchavých častíc spĺňa špecifikácie bodu 6.4.

Snímače tlaku, teploty a iné snímače monitorujú riadnu činnosť prístroja počas prevádzky a spustia výstražné upozornenie alebo hlásenie v prípade poruchy.

Čas oneskorenia analyzátora PN musí byť ≤ 5 s

Čas nábehu analyzátora PN (a/alebo detektora častíc) musí byť ≤ 3,5 s

Merania koncentrácie častíc sa zaznamenávajú pri normalizovaných hodnotách, ktoré zodpovedajú teplote 273 K a tlaku 101,3 kPa. Tlak a/alebo teplota na vstupe detektora sa v prípade potreby meria a oznamuje na účely normalizácie koncentrácie častíc.

Systémy PN, ktoré spĺňajú požiadavky na kalibráciu podľa predpisov EHK OSN č. 83 alebo 49 alebo globálneho technického predpisu č. 15, automaticky spĺňajú požiadavky na kalibráciu podľa tejto prílohy.

6.2.   Požiadavky na účinnosť

Kompletný systém analyzátora PN vrátane odberného potrubia musí spĺňať požiadavky na účinnosť uvedené v tabuľke 3a.

Tabuľka 3a

Požiadavky na účinnosť systému analyzátora PN (vrátane odberného potrubia)

Účinnosť E(dp) je vymedzená ako pomer medzi údajmi systému analyzátora PN a koncentráciou počtu častíc udávanou referenčným kondenzačným počítadlom častíc (CPC) (d50 % = 10 nm alebo menej, s overenou linearitou a kalibráciou elektromerom) alebo elektromerom, pri súčasnom meraní monodisperzného aerosólu s priemerom mobility dp, a je normalizovaná pri tých istých teplotných a tlakových podmienkach.

Aby sa zaistilo, že účinnosť analyzátora PN zostane v rámci tolerancie PN, bude treba prispôsobiť požiadavky na účinnosť. Materiál by mal byť tepelne stabilný a sadzovitého charakteru (napr. iskrovým výbojom opracovaný grafit alebo sadza difúzneho plameňa s tepelnou predbežnou úpravou). Ak sa krivka účinnosti meria odlišným aerosólom (napr. NaCl), korelácia s krivkou materiálu sadzovitého charakteru sa musí znázorniť na diagrame, v ktorom sa porovnávajú hodnoty účinnosti získané pomocou oboch skúšobných aerosólov. Pri úprave nameraných hodnôt účinnosti na základe uvedeného diagramu sa musia zohľadniť rozdiely v účinnosti funkcie počítania, aby sa dosiahli hodnoty účinnosti aerosólu sadzovitého charakteru. Mala by sa uplatniť a zdokumentovať korekcia viacnásobne nabitých častíc, ktorá ale nesmie prekročiť 10 %. Tieto hodnoty účinnosti sa vzťahujú na analyzátory PN s odberným potrubím. Analyzátor PN možno kalibrovať aj po častiach (t. j. jednotku na predkondicionovanie oddelene od detektora častíc), pokiaľ sa preukáže, že analyzátor PN spolu s odberným potrubím spĺňajú požiadavky uvedené v tabuľke 3a. Nameraný signál detektora musí byť väčší než dvojnásobok detekčného limitu (ktorý je tu vymedzený ako nulová úroveň plus 3 štandardné odchýlky).

6.3.   Požiadavky na linearitu

Analyzátor PN vrátane odberného potrubia musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 3.2 doplnku 2, a to použitím monodisperzných alebo polydisperzných častíc sadzovitého charakteru. Veľkosť častíc (priemer mobility alebo stredný počítací priemer) by mala byť väčšia ako 45 nm. Referenčným prístrojom musí byť elektromer alebo kondenzačné počítadlo častíc (CPC) s hodnotou d50 = 10 nm alebo menšou, overený na linearitu. Alternatívne ním môže byť systém na stanovenie počtu častíc, ktorý je v súlade s predpisom EHK OSN č. 83.

Okrem toho musia byť rozdiely medzi analyzátorom PN a referenčným prístrojom vo všetkých testovaných miestach (s výnimkou nulového bodu) v rámci tolerancie 15 % svojej priemernej hodnoty. Testuje sa najmenej 5 rovnomerne rozmiestnených bodov (plus nulový bod). Maximálna testovaná koncentrácia je maximálna prípustná koncentrácia analyzátora PN.

Ak sa analyzátor PN kalibruje po častiach, potom sa linearita overuje len v prípade detektora PN, avšak hodnoty účinnosti zvyšných častí a odberného potrubia sa zohľadnia vo výpočte krivky.

6.4.   Účinnosť odstraňovania prchavých častíc

Systém musí dosahovať viac ako 99 % účinnosť odstraňovania častíc tetrakontánu [CH3(CH2)38CH3] veľkosti ≥ 30 nm pri koncentrácií častíc na vstupe ≥ 10 000 častíc na kubický centimeter pri minimálnom zriedení.

Systém musí takisto dosahovať viac ako 99 % účinnosť odstraňovania polydisperzného alkánu (dekánu alebo vyššie) alebo látky s názvom emery oil pri strednom počítacom priemere > 50 nm a hmotnosti > 1 mg/m3.

Účinnosť odstraňovania prchavých častíc v prípade tetrakontánu a/alebo polydisperzného alkánu alebo oleja sa musia preukázať len raz pre daný rad prístrojov. Výrobca prístroja však musí uviesť interval údržby alebo výmeny, aby sa zaistilo, že účinnosť odstraňovania neklesne pod úroveň technických požiadaviek. Ak nie sú takéto informácie poskytnuté, účinnosť odstraňovania prchavých častíc sa v prípade každého prístroja musí overiť každý rok.“;

a)

Bod 4 sa nahrádza takto:

„4.   Studený štart

Studený štart je čas vymedzený prvým štartom spaľovacieho motora a okamihom, dokedy bol spaľovací motor v činnosti kumulatívne 5 minút. Ak sa určuje teplota chladiaceho média, studený štart sa končí, keď teplota chladiaceho média dosiahne 343 K (70 °C) prvýkrát, ale nie neskôr, než je spaľovací motor v činnosti kumulatívne 5 minút po prvom naštartovaní motora.“;

b)

Bod 5 sa nahrádza takto:

„5.   Meranie emisií pri vypnutí spaľovacieho motora

Zaznamenávajú sa všetky okamžité hodnoty emisií alebo prietoku výfukových plynov merané v čase, keď je spaľovací motor vypnutý. V samostatnom kroku sa potom zaznamenané hodnoty pri následnom spracovaní údajov nastavia na nulu. Spaľovací motor sa považuje za vypnutý, ak sú splnené dve z týchto kritérií: zaznamenané otáčky motora sú < 50 ot/min; nameraný hmotnostný prietok výfukových plynov dosahuje < 3 kg/h; nameraný hmotnostný prietok výfukových plynov klesne na hodnotu < 15 % charakteristického hmotnostného prietoku výfukových plynov v rovnovážnom stave pri voľnobehu.“;

c)

Bod 12 sa nahrádza takto:

„12.   Výpočet okamžitého počtu emitovaných častíc

Okamžitý počet emitovaných častíc [častíc/s] sa určí vynásobením okamžitej koncentrácie posudzovanej znečisťujúcej látky [častíc/cm3] okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov [kg/s], pričom obe tieto hodnoty sa opravia a zosúladia s časom transformácie. V relevantných prípadoch sa použijú záporné okamžité hodnoty emisií pri všetkých následných hodnoteniach údajov. Všetky dôležité údaje priebežných výsledkov sa použijú pri výpočte okamžitých emisií. Uplatňuje sa táto rovnica:

keď:

d)

V bode 1, ktorý nasleduje za týmto nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa slová: „Krok 1. Segmentácia údajov a vyradenie emisií pri studenom štarte (bod 4 doplnku 4);“ nahrádza slovami: „Krok 1. Segmentácia údajov;“;

e)

V bode 3.1, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa posledná veta v prvom odseku mení takto:

„Výpočet opísaný v tomto bode musí prebiehať od prvého bodu (vpred).“;

f)

V bode 3.1, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa druhá a štvrtá zarážka v druhom odseku vypúšťajú;

g)

V bode 3.2, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa dopĺňa tento odsek:

„Ak sa skúša vozidlo NOVC-HEV, výpočet okna musí začínať v bode zapnutia zapaľovania a musí zahŕňať časti jazdy, počas ktorých nedochádza k emisiám CO2.“;

h)

V bode 5, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa vkladá tento odsek:

„V prípade vozidiel kategórie N2, ktoré sú v súlade so smernicou 92/6/EHS vybavené zariadením obmedzujúcim rýchlosť vozidla na 90 km/h, je podiel kĺzavých okien jazdy na diaľnici v rámci úplnej skúšky najmenej 5 %.“;

i)

V bode 5.3, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa dopĺňa tento odsek:

„Ak sa skúša vozidlo NOVC-HEV a len ak určená minimálna požiadavka 50 % nie je splnená, horná kladná tolerancia tol 1 sa môže zvyšovať v krokoch o 1 percentuálny bod, kým sa nedosiahne cieľová úroveň 50 % normálnych okien. Ak sa použije tento mechanizmus, tol1 nesmie nikdy prekročiť 50 %.“;

j)

V bode 6.1, ktorý nasleduje za nadpisom „Overenie dynamických podmienok pri jazde a výpočet konečného emisného výsledku pri skúške emisií pri skutočnej jazde pomocou metódy 1 (kĺzavé priemerujúce okná)“, sa dopĺňa tento odsek:

„V prípade všetkých kĺzavých priemerujúcich okien vrátane dátových bodov studeného štartu vymedzeného v bode 4 doplnku 4 sa funkcia váženia stanoví na 1.“

a)

V bode 3.1 sa dopĺňa tento odsek:

„Ustanovenia tohto doplnku 6 sa uplatňujú len na vozidlá NOVC-HEV (vymedzené v bode 1.2.40), ak sa výkon na kolesách určil meraniami krútiaceho momentu v náboji kolesa.“;

b)

Bod 3.2 sa nahrádza takto:

c)

V bode 3.3 sa tabuľka 1-1 nahrádza takto:

„Tabuľka 1-1

Rýchlostné rozsahy pre priradenie skúšobných údajov k jazde v obci, mimo obce a na diaľnici v rámci metódy diskretizácie výkonu

d)

V bode 3.4.2 sa rovnice, ktoré nasledujú za slovami „zodpovedajúce výsledky (pozri tabuľku 2, tabuľku 3):“ sa nahrádzajú takto:

„

Pdrive = 18,25 kW“;

e)

V bode 3.5 sa prvý odsek vypúšťa;

f)

Bod 3.6 sa nahrádza takto:

„3.6.   Kontrola pokrytia triedy výkonu a normálnosti rozloženia výkonu

Aby bola skúška platná, pre príslušné výkonnostné triedy sa musí stanoviť dostatočný počet nameraných hodnôt emisií. Táto požiadavka sa overuje počtom trojsekundových priemerných hodnôt (výsledkov) stanovených pre každú výkonnostnú triedu:

g)

V bode 4 sa text nasledujúci za obrázkom 2 nahrádza takto:

„Skutočný výkon na kolesách sa vypočíta z nameraného hmotnostného prietoku CO2 takto:

pričom CO2 v [g/h]

Pw,j v [kW]

Uvedená rovnica sa môže použiť na získanie hodnoty PWi na účely klasifikácie nameraných emisií, ako sa opisuje v bode 3, výpočet obsahuje tieto dodatočné podmienky:

a)

body 3 až 3.1.2 sa nahrádzajú takto:

„3.   VYTVORENIE RADU VOZIDIEL URČENÝCH NA SKÚŠKY PEMS

Rad vozidiel určených na skúšky PEMS pozostáva z dokončených vozidiel s podobnými emisnými vlastnosťami. Do radu vozidiel určených na skúšky PEMS možno zaradiť len typy vozidiel z hľadiska emisií, ak dokončované vozidlá v rámci radu vozidiel určených na skúšky PEMS sú totožné z hľadiska vlastností uvedených v bodoch 3.1 a 3.2.

3.1.   Administratívne kritériá

b)

bod 4.2.7 sa nahrádza takto:

c)

vkladá sa tento bod 4.2.8:

a)

Bod 3.1 sa mení takto:

„3.1.   Všeobecne

Hodnoty emisií, ako aj všetky ďalšie dôležité parametre sa oznamujú a vymieňajú ako súbor údajov vo formáte csv. Hodnoty parametrov sú oddelené čiarkou, kód ASCII #h2C. Hodnoty čiastkových parametrov sú oddelené čiarkou, kód ASCII #h3B. Desatinným znamienkom v prípade číselných hodnôt je bodka, kód ASCII #h2E. Riadky sú ukončené znakom konca riadka (carriage return), kód ASCII #h0D. Tisícky sa neoddeľujú medzerou.“;

b)

V bode 3.3 sa prvá veta v druhom odseku mení takto:

„Výrobca vozidiel zaznamenáva dostupné výsledky obidvoch metód vyhodnocovania údajov v samostatných súboroch.“;

„48.2

Celá skúšobná jazda RDE: NOx: …, častice (počet): …

Skúšobná jazda RDE v obci: NOx: …, častice (počet): …“;

„48.2

Celá skúšobná jazda RDE: NOx: …, častice (počet): …

Skúšobná jazda RDE v obci: NOx: …, častice (počet): …“;

„48.2

Celá skúšobná jazda RDE: NOx: …, častice (počet): …

Skúšobná jazda RDE v obci: NOx: …, častice (počet): …“;

„48.2

Celá skúšobná jazda RDE: NOx: …, častice (počet): …

Skúšobná jazda RDE v obci: NOx: …, častice (počet): …“.