27.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 345/96

(1)

Rada pre finančnú stabilitu (FSB) zverejnila 9. novembra 2015 hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát (Total Loss-Absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet – norma TLAC), ktoré skupina G20 schválila v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky (banky G-SIB), ktoré sa v rámci Únie označujú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (inštitúcie G-SII), mali kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu potrebné na to, aby pomohli zabezpečiť, že počas riešenia krízovej situácie a ihneď po ňom môžu kritické funkcie pokračovať bez toho, aby boli finančné prostriedky daňovníkov (verejné finančné prostriedky) alebo finančná stabilita vystavené riziku. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 s názvom „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“ zaviazala predložiť do konca roka 2016 legislatívny návrh, ktorý umožní implementáciu normy TLAC do právnych predpisov Únie, a to do medzinárodne dohodnutého termínu, ktorým je rok 2019.

(2)

Pri implementácii normy TLAC do právnych predpisov Únie sa musí zvážiť existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa vzťahuje na všetky inštitúcie Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4). Keďže účelom TLAC a MREL je dosiahnuť rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie Únie mali dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca. Konkrétne, Komisia navrhla, aby sa do právnych predpisov Únie zaviedla harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre inštitúcie G-SII („minimálna požiadavka TLAC“) a kritériá oprávnenosti pre záväzky použité na dosiahnutie súladu s uvedenou normou, a to prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), zatiaľ čo navýšenie pre jednotlivé inštitúcie G-SII, požiadavka na jednotlivé inštitúcie iné ako G-SII ako aj príslušné kritériá oprávnenosti by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6).

Táto smernica, ktorá sa týka postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, dopĺňa vyššie uvedené legislatívne akty v znení navrhnutých zmien a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7).

(3)

Vzhľadom na uvedené návrhy a s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre trhy a subjekty, na ktoré sa vzťahuje MREL a TLAC, je dôležité, aby sa včas zaistila jednoznačnosť kritérií oprávnenosti záväzkov použitých na dosiahnutie súladu s MREL a právnymi predpismi Únie, ktorými sa implementuje TLAC, a zaviedli primerané ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu pre oprávnenosť záväzkov vydaných predtým, než začali platiť zrevidované kritériá oprávnenosti.

(4)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali inštitúcie dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu na to, aby sa zabezpečila hladká a rýchla absorpcia strát a rekapitalizácia s minimálnym vplyvom na finančnú stabilitu a s cieľom zamedziť vplyvu na daňovníkov. Malo by sa to dosiahnuť tak, že inštitúcie budú neustále dodržiavať minimálnu požiadavku TLAC, ktorá sa má implementovať do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ.

(5)

V norme TLAC sa vyžaduje, aby inštitúcie G-SII spĺňali – s určitými výnimkami – minimálnu požiadavku TLAC podriadenými záväzkami, ktoré majú v rámci konkurzného konania nižšie postavenie než záväzky vylúčené z TLAC („požiadavka podriadenosti“). Podľa normy TLAC sa má podriadenosť dosiahnuť prostredníctvom právnych účinkov zmluvy (známej ako zmluvná podriadenosť), zákonov danej jurisdikcie (známej ako zákonná podriadenosť) alebo prostredníctvom príslušnej podnikovej štruktúry (známej ako štrukturálna podriadenosť). V prípadoch, keď sa to vyžaduje v smernici 2014/59/EÚ, by inštitúcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, mali spĺňať požiadavky špecifické pre danú spoločnosť podriadenými záväzkami, aby tak minimalizovali riziko právnej námietky veriteľov na základe skutočnosti, že straty veriteľov pri riešení krízových situácií sú väčšie ako straty, ktoré by im vznikli v rámci bežného konkurzného konania (zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia).

(6)

Niekoľko členských štátov zmenilo pravidlá o nezabezpečenom nadriadenom dlhu v rámci konkurzného konania alebo ich práve mení, a to v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi o konkurznom konaní, aby sa ich inštitúciám umožnilo efektívnejšie splniť požiadavku podriadenosti, a tak uľahčiť riešenie krízových situácií.

(7)

Doteraz prijaté vnútroštátne pravidlá sa podstatne odlišujú. Absencia harmonizovaných pravidiel Únie vytvára neistotu pre vydávajúce inštitúcie aj investorov a cezhraničným inštitúciám pravdepodobne sťaží uplatňovanie nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov. Absencia harmonizovaných pravidiel Únie pravdepodobne povedie aj k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, keďže náklady inštitúcií na splnenie požiadavky podriadenosti a náklady, ktoré znášajú investori pri nákupe dlhových nástrojov, ktoré vydali inštitúcie, by sa mohli v rámci Únie značne odlišovať.

(8)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2016 o bankovej únii (8) vyzval Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie znižovanie právnych rizík pohľadávok na základe zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, a Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na spoločný prístup k hierarchii bankových veriteľov s cieľom zvýšiť právnu istotu pri riešení krízových situácií.

(9)

Preto je nevyhnutné, aby sa odstránili významné prekážky brániace fungovaniu vnútorného trhu a zabránilo sa narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré vyplýva z absencie harmonizovaných pravidiel Únie týkajúcich sa hierarchie bankových veriteľov, a aby sa predišlo vzniku takýchto prekážok a narušení v budúcnosti. V dôsledku toho je vhodným právnym základom tejto smernice článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(10)

Aby sa náklady na splnenie požiadavky podriadenosti a akýkoľvek negatívny vplyv na náklady financovania znížili na minimum, malo by sa touto smernicou umožniť, aby si členské štáty v prípadoch, keď to možno uplatniť, zachovali existujúcu triedu bežných nezabezpečených nadriadených dlhových nástrojov, keďže pre inštitúcie sú náklady na ich vydanie nižšie než náklady na vydanie akýchkoľvek iných podriadených záväzkov. Od členských štátov by sa však s cieľom zvýšiť riešiteľnosť krízových situácií inštitúcií malo touto smernicou požadovať vytvorenie novej triedy nadriadeného dlhu bez prioritného postavenia, ktorý by mal mať v rámci konkurzného konania vyššie postavenie než nástroje vlastných zdrojov a podriadené záväzky, ktoré sa nekvalifikujú ako nástroje vlastných zdrojov, ale nižšie ako iné nadriadené záväzky. Inštitúcie by mali mať naďalej možnosť vydávať dlhové nástroje nadriadenej triedy aj nadriadenej triedy bez prioritného postavenia. Z uvedených dvoch tried a bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC na splnenie požiadavky podriadenosti, iba nadriadená trieda bez prioritného postavenia by mala byť oprávnená na to, aby spĺňala požiadavku podriadenosti. Cieľom je inštitúciám umožniť, aby na svoje financovanie alebo na akékoľvek iné prevádzkové účely používali menej nákladný bežný nadriadený dlh a vydávali dlhové nástroje v novej nadriadenej triede bez prioritného postavenia s cieľom získať prostriedky na financovanie a zároveň splniť požiadavku podriadenosti. Členským štátom by sa malo umožniť vytvoriť niekoľko tried pre iné bežné nezabezpečené záväzky za predpokladu, že bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC, zabezpečia, aby bola iba nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia oprávnená spĺňať požiadavku podriadenosti.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia spĺňala kritériá oprávnenosti opísané v norme TLAC a stanovené v smernici 2014/59/EÚ, a tak zvýšiť právnu istotu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby uvedené dlhové nástroje mali pôvodnú zmluvnú splatnosť aspoň jeden rok, neobsahovali vložené deriváty a samy osebe neboli derivátmi a aby sa v príslušnej zmluvnej dokumentácii, ktorá súvisí s ich emisiou, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, výslovne odkazovalo na ich nižšie postavenie v bežnom konkurznom konaní. Dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby, akou je Euribor alebo Libor, a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, by sa nemali považovať za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty. Touto smernicou by nemala byť dotknutá žiadna požiadavka stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch na registráciu dlhových nástrojov v obchodnom registri daného emitenta pre záväzky s cieľom splniť podmienky pre nadriadenú triedu dlhových nástrojov bez prioritného postavenia, ako je ustanovené v tejto smernici.

(12)

S cieľom zvýšiť právnu istotu investorov by členské štáty mali zabezpečiť, aby bežné nezabezpečené dlhové nástroje a iné bežné nezabezpečené záväzky, ktoré nie sú dlhovými nástrojmi, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch o konkurznom konaní postavenie s vyššou prioritou, než má nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia mala postavenie s vyššou prioritou, než je priorita postavenia nástrojov vlastných zdrojov a priorita postavenia akýchkoľvek podriadených záväzkov, ktoré sa nekvalifikujú ako vlastné zdroje.

(13)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v konkurznom konaní na účely rámca Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a najmä zvýšiť efektívnosť režimu záchrany pomocou vnútorných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Touto smernicou by predovšetkým nemali byť dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC na splnenie požiadavky podriadenosti.

(14)

Je vhodné, aby sa zmeny smernice 2014/59/EÚ stanovené v tejto smernici uplatňovali na nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných v deň začatia uplatňovania tejto smernice alebo po tomto dni. Na účely právnej istoty a na čo najvýraznejšie zmiernenie transformačných nákladov je však nevyhnutné zaviesť primerané záruky, pokiaľ ide o postavenie pohľadávok, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov vydaných pred uvedeným dátumom, v konkurznom konaní. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby konkurzné postavenie všetkých nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré inštitúcie vydali pred uvedeným dátumom, upravovali právne predpisy členských štátov, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté. Keďže niektoré vnútroštátne právne predpisy, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, už zahŕňajú cieľ spočívajúci v tom, že sa inštitúciám umožňuje vydávať podriadené záväzky, časť nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných pred dátumom začatia uplatňovania tejto smernice alebo všetky takéto pohľadávky by mali mať rovnaké postavenie v konkurznom konaní ako nadriadené dlhové nástroje bez prioritného postavenia vydané podľa podmienok tejto smernice. Po 31. decembri 2016 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice by členské štáty okrem toho mali mať možnosť prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré boli vydané po dátume začatia uplatňovania takýchto právnych predpisov, v bežnom konkurznom konaní, s cieľom splniť podmienky stanovené v tejto smernici. V takom prípade by sa právnymi predpismi členských štátov, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, mali naďalej upravovať iba nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných pred začatím uplatňovania uvedených nových vnútroštátnych právnych predpisov.

(15)

Táto smernica by členským štátom nemala brániť v tom, aby stanovili, že táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať, ak vydávajúce subjekty v dôsledku najmä prenesenia ich úverových alebo investičných činností na tretiu stranu už nepodliehajú rámcu Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.

(16)

Touto smernicou sa harmonizuje postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov v bežnom konkurznom konaní, pričom táto smernica sa netýka postavenia vkladov v konkurznom konaní nad rámec existujúcich uplatniteľných ustanovení smernice 2014/59/EÚ. Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek existujúce alebo budúce vnútroštátne právne predpisy členských štátov upravujúce bežné konkurzné konanie, ktoré sa týkajú postavenia vkladov v konkurznom konaní, pokiaľ takéto postavenie nie je harmonizované smernicou 2014/59/EÚ, bez ohľadu na dátum, kedy boli vklady uskutočnené. Komisia by do 29. decembra 2020 mala preskúmať uplatňovanie smernice 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie vkladov v konkurznom konaní a mala by posúdiť predovšetkým potrebu akýchkoľvek jej ďalších zmien.

(17)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre trhy a jednotlivé inštitúcie a uľahčiť účinné uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by táto smernica mala nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení,

1.

v článku 2 ods. 1 sa bod 48 nahrádza takto:

2.

článok 108 sa nahrádza takto:

„Článok 108

Postavenie v hierarchii konkurzného konania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich bežné konkurzné konanie:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali bežné nezabezpečené pohľadávky v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c) tohto článku, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 7, členské štáty zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie a ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, uplatňovali na postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré vydali subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) tejto smernice pred dátumom nadobudnutia účinnosti opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 (*1).

5.   Ak členský štát po 31. decembri 2016 a pred 28. decembrom 2017 prijal vnútroštátny právny predpis, ktorým sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania takéhoto vnútroštátneho právneho predpisu, odsek 4 tohto článku sa neuplatňuje na pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

K dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2017/2399, majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov uvedených v písmene b) prvého pododseku rovnaké prioritné postavenie, ako je uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.

6.   Na účely odseku 2 písm. b) a odseku 5 prvého pododseku písm. a) bodu ii) sa dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty.

7.   Členské štáty, ktoré pred 31. decembrom 2016 prijali vnútroštátny právny predpis upravujúci bežné konkurzné konanie, ktorým sa bežné nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) rozdeľujú do dvoch alebo viacerých rôznych prioritných postavení, alebo ktorým sa prioritné postavenie bežných nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z takýchto dlhových nástrojov mení vo vzťahu k všetkým ostatným bežným nezabezpečeným pohľadávkam s rovnakým postavením, môžu stanoviť, že dlhové nástroje s najnižším prioritným postavením medzi uvedenými bežnými nezabezpečenými pohľadávkami majú rovnaké postavenie, ako je postavenie pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 96).“."