27.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 20/6

(1)

Na základe antidumpingového prešetrovania („predchádzajúce prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1256/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele, v súčasnosti zatriedených pod číselné znaky KN ex 7306 30 41, ex 7306 30 49, ex 7306 30 72 a ex 7306 30 77, s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike (ČĽR), Rusku, Thajsku a na Ukrajine („konečné antidumpingové opatrenia“). Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozsahu 10,1 % až 90,6 %.

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných konečných antidumpingových opatrení Komisia prijala 18. septembra 2013 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť predložil Obranný výbor odvetvia zváraných oceľových rúr Európskej únie („žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť celkovej výroby zváraných rúr a rúrok v Únii, v tomto prípade viac než 25 %.

(3)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(4)

Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, a 19. decembra 2013 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) („oznámenie o začatí preskúmania“) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 („obdobie revízneho prešetrovania alebo RIP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia revízneho prešetrovania („posudzované obdobie“).

(6)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v Bielorusku, ČĽR, Rusku a na Ukrajine („dotknuté krajiny“), neprepojených dovozcov, používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, ako aj zástupcov dotknutých krajín o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(7)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Rusku a na Ukrajine sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli uvedené strany požiadané, aby sa Komisii prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(9)

Komisia nakoniec na účely výberu vzorky nedostala žiadnu odpoveď vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Jedna odpoveď na účely výberu vzorky bola doručená od jedného vyvážajúceho výrobcu na Ukrajine. Z Ruska boli od vyvážajúcich výrobcov na účely výberu vzorky doručené tri odpovede. Komisia preto usúdila, že výber vzorky vyvážajúcich výrobcov nie je potrebný.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli uvedené strany požiadané, aby sa Komisii prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania. V prípade neprepojených dovozcov sa výber vzorky neuplatnil, pretože odpoveď nebola doručená od žiadneho neprepojeného dovozcu.

(11)

V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie zapojených do tohto konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia na účely stanovenia ujmy predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Tento predbežný výber sa uskutočnil na základe objemu predaja výrobcov, objemu výroby a geografického umiestnenia v Únii a Komisia pri ňom použila informácie, ktoré mala k dispozícii v počiatočnej fáze. Vzorka zodpovedala najväčšiemu reprezentatívnemu objemu výroby a predaja predstavujúcemu 52 % celkovej výroby a predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom, ktorý bolo možné v rámci času, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetriť. Navyše vzorka bola reprezentatívna z hľadiska geografického umiestnenia spoločností, keďže zahŕňala štyri odlišné členské štáty. V deň uverejnenia oznámenia o začatí preskúmania sa uskutočnili konzultácie o navrhovanej vzorke s výrobcami z EÚ. Vzhľadom na to, že sa neprihlásili ďalší výrobcovia a neboli doručené žiadne pripomienky k vzorke, navrhovaná vzorka bola schválená.

(12)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a záujem Únie. Komisia s týmto cieľom zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom a výrobcom z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky. Overovanie sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(13)

Príslušným výrobkom sú zvárané rúry a rúrky zo železa alebo nelegovanej ocele kruhového prierezu s vonkajším priemerom nepresahujúcim 168,3 mm okrem potrubných rúr používaných na ropné alebo plynové potrubia, pažnice používané pri ropných alebo plynových vrtoch, presných rúr a rúr a rúrok s pripojenou armatúrou vhodných na rozvod plynov alebo kvapalín používaných v civilnom letectve, v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN ex 7306 30 41, ex 7306 30 49, ex 7306 30 72 a ex 7306 30 77, s pôvodom v Bielorusku, ČĽR, Rusku a na Ukrajine.

(14)

Prešetrovaním sa zistilo, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely.

(15)

Zistilo sa, že zvárané rúry a rúrky vyrábané a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie a zvárané rúry a rúrky vyrábané a predávané v dotknutých krajinách a v analogickej krajine majú v podstate rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné využitie ako zvárané rúry a rúrky vyrábané v dotknutých krajinách a predávané na vývoz do Únie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení povedie k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu zo štyroch dotknutých krajín.

(17)

Všetky štyri krajiny, ktoré boli predmetom prešetrovania, vyvážali počas obdobia revízneho prešetrovania zanedbateľné množstvá príslušného výrobku. V prípade žiadnej z týchto štyroch krajín, ktoré boli predmetom prešetrovania, preto neexistuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Posúdenie bolo obmedzené na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a použili sa pri ňom vývozné ceny do iných tretích krajín. Podobne ako v prípade predchádzajúceho prešetrovania sa ani na tieto účely nezohľadnil vývoz do Bieloruska.

(18)

Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa Bielorusko a ČĽR považujú za krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom. V predchádzajúcom prešetrovaní boli ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty použité Spojené štáty americké. V oznámení o začatí preskúmania sa predpokladalo, že USA budú použité ako analogická krajina v preskúmaní pred uplynutím platnosti, ako navrhol žiadateľ.

(19)

Komisii boli doručené pripomienky spoločnosti Mogilev, ako aj pripomienky bieloruských orgánov. Zainteresované strany v ČĽR nepredložili žiadne pripomienky.

(20)

Bieloruské zainteresované strany argumentovali, že USA nie sú vhodnou voľbou vzhľadom na údajné väzby medzi jediným spolupracujúcim výrobcom z USA a výrobným odvetvím Únie.

(21)

Bieloruské zainteresované strany navrhli, aby sa ako analogická krajina použilo Rusko, keďže ruský oceliarsky priemysel je údajne podobný bieloruskému vzhľadom na spoločné väzby Bieloruska a bývalého Sovietskeho zväzu.

(22)

Pri prešetrovaní sa však zistilo, že hodnota zemného plynu nebola v nákladoch na výrobu jediného spolupracujúceho výrobcu v Rusku zohľadnená správne (pozri odôvodnenie 69). Okrem toho spolupráca tohto výrobcu v Rusku nebola dostatočná (pozri odôvodnenie 61). Voľba Ruska sa z tohto dôvodu nepovažovala za vhodnú.

(23)

Komisia identifikovala aj ďalšie tretie krajiny, ktoré príslušný výrobok vyvážajú do Únie, a kontaktovala výrobcov v 14 známych krajinách vyrábajúcich oceľ. Patrili k nim krajiny ako Bosna a Hercegovina, Brazília, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko, Južná Afrika, Južná Kórea a Taiwan.

(24)

S Komisiou nakoniec nespolupracoval žiadny z výrobcov z USA. Úplne vyplnený dotazník jej však doručili výrobcovia z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Južnej Afriky. Komisia za najvhodnejšiu voľbu považovala Južnú Afriku vzhľadom na značný objem domáceho predaja jej výrobcu.

(25)

Najväčší známy výrobca v Bielorusku, OJSC Mogilev Metallurgical Works (Mogilev), pri prešetrovaní spolupracoval. Počas obdobia revízneho prešetrovania však príslušný výrobok do Únie nevyvážal. Informácie o pravdepodobných vývozných cenách do Únie preto vychádzali z vývozných cien do iných tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 27.

(26)

Normálna hodnota pre Bielorusko bola určená podľa jednotlivých druhov podobného výrobku na základe domácich predajných cien neprepojeným zákazníkom pri bežnom obchode v Južnej Afrike (analogickej krajine). Keď k žiadnemu predaju druhu podobného výrobku pri bežnom obchode nedošlo alebo keď predaj druhu výrobku na domácom trhu v Južnej Afrike nedosiahol reprezentatívny objem, Komisia normálnu hodnotu určila tak, že k nákladom na výrobu podobného výrobku pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady.

(27)

Počas obdobia revízneho prešetrovania Mogilev príslušný výrobok do Únie nevyvážal. Pravdepodobná vývozná cena bola preto určená na základe predajných cien do iných tretích krajín.

(28)

Porovnanie normálnej hodnoty a pravdepodobnej vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(29)

V prípade potreby sa vykonali úpravy na základe rozdielov v nákladoch na prepravu, rabatoch, zľavách a úrovni obchodu.

(30)

Na základe uvedených súvislostí bolo pravdepodobné dumpingové rozpätie v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia stanovené na 28,4 %.

(31)

Mogilev používal svoje výrobné linky na výrobu zváraných rúr a rúrok, ako aj dutých profilov (výrobu týchto dvoch výrobkov oddeľuje len menší výrobný krok). Mogilev vyrobil veľké množstvo dutých profilov a vyvážal ich okrem iného do Únie, keďže na tento tovar nebolo uložené žiadne antidumpingové clo. Mogilev navyše vyrábal zvárané rúrky s vonkajším priemerom nad 168,3 mm (veľké rúrky), ktoré nepodliehajú antidumpingovému clu v Únii.

(32)

Na základe súčasného zloženia výrobkov je voľná kapacita Mogileva vypočítaná približne na 20 000 ton alebo približne 5 % spotreby Únie.

(33)

V prípade zrušenia opatrení preto hrozí riziko, že Mogilev bude predávať značné množstvo zváraných rúrok na trhu Únie za dumpingové ceny.

(34)

V nadväznosti na zverejnenie Mogilev tvrdil, že jeho skutočná voľná kapacita je oveľa menšia v dôsledku poruchy pri hydraulickom testovaní. Hydraulické testovanie je však len menším krokom v rámci celkového procesu výroby príslušného výrobku, a preto možno takúto poruchu relatívne ľahko odstrániť. Tvrdenie, že voľná kapacita závodu sa má stanoviť na základe poruchy zariadenia na hydraulické testovanie, preto nemožno akceptovať.

(35)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, v súčasnosti je pre Mogilev výhodnejšie vyrábať duté profily, keďže sa na ne v Únii nevzťahuje antidumpingové clo, zatiaľ čo na zvárané rúrky áno. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa výroba výrazne sústredila na výrobky nepodliehajúce antidumpingovému clu v Únii, pričom jej objem predstavoval prevažnú väčšinu vyrobených výrobkov. Pri absencii opatrení týkajúcich sa zváraných rúrok možno očakávať, že Mogilev bude vyrábať výrobky vo vyváženejšom zložení, pričom svoju kapacitu presunie z výrobkov nepodliehajúcich opatreniam na zvárané rúrky.

(36)

Hrozí preto značné riziko, že Mogilev v prípade zrušenia opatrení presunie aspoň časť výroby určenej pre trh Únie z výrobkov v súčasnosti nepodliehajúcich antidumpingovému clu na zvárané rúrky za dumpingové ceny.

(37)

V nadväznosti na zverejnenie Mogilev tvrdil, že svoje zloženie výrobkov nepresunie okamžite z dutých profilov na zvárané rúry a rúrky vzhľadom na to, že duté profily predával počas niekoľkých rokov v oveľa väčšom množstve než zvárané rúry a rúrky a že na zmenu tejto praxe by nemal žiadny dôvod.

(38)

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že EÚ je pre Mogilev najväčším trhom pre duté profily a že Mogilev v súčasnosti na trhu Únie nepredáva žiadne zvárané rúry a rúrky. Mogilev neposkytol žiadne dôkazy o tom, že v prípade zrušenia opatrení by sa podiel jednotlivých výrobkov predávaných do EÚ nezmenil. Z tohto dôvodu stále platí záver, že v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobné, že Mogilev bude vyrábať výrobky vo vyváženejšom zložení a svoju výrobu aspoň čiastočne presunie z dutých profilov na zvárané rúry a rúrky určené trhu Únie.

(39)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, Bielorusko počas obdobia revízneho prešetrovania príslušný výrobok do Únie nevyvážalo. Pravdepodobnosť výskytu rizika odklonu obchodu a jeho presmerovania na trh Únie v prípade zrušenia opatrení by muselo vychádzať z týchto aspektov:

(40)

Pri porovnaní priemerných predajných cien Mogileva do iných krajín s cenami na trhu Únie možno pozorovať výrazné cenové podhodnotenie. V porovnaní s priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie podhodnotenie dosahuje 30 % až 50 %. Ceny Mogileva sú takisto nižšie než ceny iných zdrojov dovozu na trh Únie, akými sú napríklad India a Turecko.

(41)

Pravdepodobnú atraktívnosť trhu Únie zvyšuje aj skutočnosť, že Mogilev využíva už existujúce predajné kanály, ktoré v súčasnosti používa na predaj iných výrobkov a ktoré by v prípade zrušenia opatrení mohol využívať aj na predaj príslušného výrobku.

(42)

Vzhľadom na uvedené súvislosti Komisia dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení hrozí značné riziko presmerovania vývozu na trh Únie za dumpingové ceny, keďže trh Únie je z hľadiska cien oveľa atraktívnejší.

(43)

V nadväznosti na zverejnenie Mogilev tvrdil, že značný nárast objemu jeho predaja zváraných rúr a rúrok na domácom a ruskom trhu počas posudzovaného obdobia nebol náležite zohľadnený. V tejto súvislosti treba poznamenať, že nárast objemu predaja na týchto trhoch bol potvrdený počas prešetrovania. Mogilev vo svojich pripomienkach po zverejnení ďalej potvrdil, že zvárané rúry a rúrky sa predávajú za nižšie ceny než trhové ceny prevládajúce na trhu EÚ. Skutočnosť, že objem predaja týchto výrobkov na domácom aj ruskom trhu časom narastal, preto nevedie k zníženiu ani odstráneniu rizika presmerovania vývozu na trh Únie v dôsledku atraktívnejších cien EÚ. Tvrdenie Mogileva sa preto zamieta.

(44)

Dostupná voľná kapacita v Bielorusku, riziko presunu výroby z iných výrobkov na príslušný výrobok a atraktívna cenová úroveň na trhu Únie vedie k záveru, že existuje riziko zvýšenia bieloruského dumpingového vývozu príslušného výrobku v prípade, že by platnosť opatrení uplynula.

(45)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, Komisia od ČĽR nedostala žiadnu odpoveď. Pri nulovej spolupráci vyvážajúcich výrobcov v ČĽR preto celková analýza vrátane výpočtu dumpingu vychádza z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Čínske orgány boli informované o zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia a vychádzať pri svojich zisteniach z dostupných skutočností.

(46)

Pravdepodobnosť, či dumping bude pokračovať alebo sa opätovne vyskytovať, sa preto posúdila prostredníctvom žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky o dovoze a vývoze (údaje Eurostatu a Číny týkajúce sa vývozu) a publikácia Metal Bulletin.

(47)

Odmietnutie spolupráce ovplyvnilo porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou rôznych druhov výrobku. Považovalo sa za vhodné určiť normálnu hodnotu aj vývoznú cenu na globálnom základe, konkrétne na základe priemerných hodnôt v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(48)

Normálna hodnota pre ČĽR bola určená na základe priemerných domácich cien neprepojeným zákazníkom pri bežnom obchode v Južnej Afrike (analogickej krajine).

(49)

Vzhľadom na absenciu spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov sa vývozné ceny museli určiť na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(50)

Komisia najprv analyzovala štatistické údaje Eurostatu. Množstvo výrobku dovezené z ČĽR bolo však veľmi obmedzené, a preto sa ceny nepovažovali za reprezentatívne. Z tohto dôvodu bola pravdepodobná vývozná cena určená na základe čínskych obchodných štatistických údajov o vývoze do tretích krajín.

(51)

Porovnanie normálnej hodnoty a pravdepodobnej vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(52)

V prípade potreby sa vykonali úpravy na základe rozdielov v nákladoch na prepravu, nákladoch na poistenie, nevratnej DPH, nákladoch na vývoz, rabatoch a zľavách.

(53)

Na základe uvedených súvislostí bolo pravdepodobné dumpingové rozpätie v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia stanovené na 39,3 %.

(54)

Vzhľadom na absenciu spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov boli použité tieto zdroje:

(55)

O čínskom výrobnom odvetví zváraných rúrok je známe, že je najväčšie na svete. V publikácii Metal Bulletin bolo uvedené, že objem ročnej produkcie zváraných rúrok dosiahol v roku 2012 približne 35 miliónov ton. Žiadateľ odhadol, že výrobná kapacita zváraných rúrok v ČĽR výrazne prekročila 45 miliónov ton ročne. Celková voľná kapacita by teda prekročila 10 miliónov ton ročne, čo predstavuje 25-násobok celkovej skutočnej spotreby zváraných rúrok v EÚ.

(56)

V prípade zrušenia opatrení preto hrozí značné riziko, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú predávať značné množstvo zváraných rúrok na trhu Únie za dumpingové ceny.

(57)

Vzhľadom na absenciu spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov vychádzajú zistenia z dostupných skutočností. Na tieto účely riziko odklonu obchodu a jeho presmerovania na trh Únie v prípade zrušenia opatrení vychádza z verejne dostupných zdrojov.

(58)

Vo verejne dostupných zdrojoch, akým je napríklad Metal Bulletin, bolo uvedené, že úroveň čínskych cien ani zďaleka nedosahuje priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie 848 EUR za tonu ani priemernú dovoznú cenu do Únie z hlavných vyvážajúcich krajín ako India a Turecko. V porovnaní s priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie podhodnotenie dosahuje 30 % až 50 %. To jednoznačne poukazuje na atraktívnosť trhu Únie a cenovú konkurencieschopnosť čínskeho výrobného odvetvia v prípade zrušenia opatrení.

(59)

Vzhľadom na uvedené súvislosti Komisia dospela k záveru, že v dôsledku uvedeného zásadného cenového rozdielu existuje v prípade zrušenia opatrení značné riziko odklonu obchodu od tretích krajín s nižšími cenami a jeho presmerovania na výhodnejší trh Únie.

(60)

Dostupná voľná kapacita v ČĽR a atraktívna cenová úroveň na trhu Únie vedie k záveru, že existuje riziko zásadného zvýšenia čínskeho dumpingového vývozu príslušného výrobku v prípade, že by platnosť opatrení uplynula.

(61)

Dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia predstavujúci približne 75 % ruskej výroby, ktorí predložili odpovede na účely výberu vzorky, neskôr informovali Komisiu, že nemajú v úmysle odpovedať na dotazník pre vyvážajúcich výrobcov. Pri prešetrovaní spolupracoval formou vyplneného dotazníka a akceptovaním overenia len jeden malý výrobca nevyvážajúci do Únie a vyvážajúci len zanedbateľné množstvo do iných krajín. Vzhľadom na značnú nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v Rusku celková analýza vrátane výpočtu dumpingu vychádza z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Nespolupracujúci ruskí vyvážajúci výrobcovia, ako aj ruské orgány boli informované o zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia a vychádzať pri svojich zisteniach z dostupných skutočností.

(62)

Pravdepodobnosť, či dumping bude pokračovať alebo sa opätovne vyskytovať, sa preto posúdila prostredníctvom žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky Eurostatu o dovoze, ruské štatistiky o vývoze a publikácia Metal Bulletin.

(63)

Značná nespolupráca ovplyvnila porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou rôznych druhov výrobku. Považovalo sa za vhodné určiť normálnu hodnotu aj vývoznú cenu na globálnom základe, konkrétne na základe priemerných hodnôt v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(64)

Komisia vzala na vedomie, že v štatistických údajoch Eurostatu sa uvádzal určitý objem dovozu príslušného výrobku z Ruska. Toto množstvo bolo však veľmi obmedzené a tieto dovozné ceny sa preto nepovažovali za reprezentatívne. Informácie o pravdepodobných vývozných cenách do Únie preto vychádzali z vývozných cien do iných tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 73.

(65)

Ako sa uvádza v odôvodnení 61, značná nespolupráca vyvážajúcich výrobcov v Rusku donútila Komisiu použiť pri určení normálnej hodnoty dostupné skutočnosti. Na tieto účely boli použité informácie predložené spolupracujúcim ruským výrobcom.

(66)

Normálna hodnota bola určená v súlade s článkom 2 ods. 2 prvou vetou základného nariadenia. Najprv sa určilo, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny v porovnaní s objemom ruského vývozného predaja do tretích krajín. Zistilo sa, že objem domáceho predaja je reprezentatívny, ak objem predaja podobného výrobku dosahoval aspoň 5 % objemu ruského vývozného predaja do tretích krajín.

(67)

Následne sa preskúmalo, či sa podobný výrobok predával pri bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového domáceho predaja príslušného druhu výrobku nezávislým zákazníkom.

(68)

S cieľom zistiť, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchode, boli zohľadnené priemerné náklady na výrobu. Pokiaľ ide o výrobné náklady, a najmä náklady na energiu, v prípade plynu sa preskúmalo, či sa ceny plynu, ktoré platí jediný vyvážajúci výrobca, primerane odzrkadľujú v nákladoch spojených s výrobou a distribúciou plynu.

(69)

Zistilo sa, že domáca cena plynu, ktorú platili vyvážajúci výrobcovia, dosahovala približne 30 % vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačili, že domáce ceny plynu v Rusku sú regulovanými cenami, ktoré sú výrazne nižšie než trhové ceny platené na neregulovaných vývozných trhoch s ruským zemným plynom. Keďže náklady na plyn neboli primerane zohľadnené v záznamoch vyvážajúcich výrobcov, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, museli byť zodpovedajúcim spôsobom upravené. Keďže neexistovali žiadne dostatočne reprezentatívne neskreslené ceny plynu vo vzťahu k ruskému domácemu trhu, považovalo sa za vhodné vychádzať pri úprave v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia z informácií iných reprezentatívnych trhov. Upravené ceny sa zakladali na priemernej cene ruského plynu pri predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach (Waidhaus), upravenej o miestne distribučné náklady. Waidhaus je ťažiskový bod na predaj ruského plynu do EÚ, ktorá je najväčším trhom pre ruský plyn a má ceny primerane odzrkadľujúce náklady. Z tohto dôvodu ho možno v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia považovať za reprezentatívny trh.

(70)

Komisia preto na zistenie, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchode, použila priemerné náklady na výrobu, upravené o náklady na plyn.

(71)

Normálna hodnota bola preto určená ako priemerná cena ziskového domáceho predaja počas obdobia revízneho prešetrovania, keďže objem ziskového predaja dosahoval najviac 80 % celkového objemu predaja.

(72)

Značná nespolupráca vyvážajúcich výrobcov v Rusku donútila Komisiu použiť pri určení vývoznej ceny dostupné skutočnosti. Informácie jediného spolupracujúceho ruského výrobcu nebolo možné použiť, keďže tento výrobca nevyvážal príslušný výrobok do EÚ a do iných tretích krajín vyvážal len zanedbateľné množstvo.

(73)

Z tohto dôvodu a vzhľadom na zanedbateľný objem vývozu z Ruska do Únie bola pravdepodobná vývozná cena určená na základe ruských štatistík o vývoze, pričom sa použili údaje o vývoze do iných tretích krajín. Vývoz do tretích krajín dosahoval značný objem.

(74)

Keďže jediný spolupracujúci ruský výrobca vyrábal výlučne tzv. čierne rúrky (t. j. negalvanizované rúrky), na určenie vývoznej ceny boli použité len informácie o čiernych rúrkach. Podľa ruských štatistík o vývoze sa prevažná väčšina ruského vývozu takisto týka čiernych rúrok.

(75)

V nadväznosti na zverejnenie jediný spolupracujúci ruský výrobca tvrdil, že sa mali použiť jeho vývozné ceny, keďže predstavujú viac než 10 % jeho celkového objemu predaja. Tento celkový objem predaja však predstavuje menej než 2 % celkového objemu vývozu nahláseného podľa ruských štatistík o vývoze. Na základe týchto súvislostí stále platí záver, že vývozné ceny tohto výrobcu sa nemohli použiť vzhľadom na ich zanedbateľné množstvo.

(76)

Porovnanie normálnej hodnoty a pravdepodobnej vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(77)

V prípade potreby sa vykonali úpravy na základe rozdielov v nákladoch na prepravu.

(78)

Na základe uvedených súvislostí bolo pravdepodobné dumpingové rozpätie v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia stanovené na 38,7 %.

(79)

Žiadateľ odhadol, že voľná kapacita príslušného výrobku v Rusku prekračuje celkovú spotrebu na trhu EÚ. Žiadateľ svoj odhad založil na informáciách uverejnených v publikácii Metal Expert. Žiadateľ navyše predpokladal, že využitie kapacity dosiahne 56 %, pričom tento údaj potvrdzujú informácie predložené spolupracujúcim výrobcom.

(80)

V prípade zrušenia opatrení preto hrozí značné riziko, že ruskí vyvážajúci výrobcovia budú predávať značné množstvo zváraných rúrok na trhu Únie za dumpingové ceny.

(81)

V nadväznosti na zverejnenie nespolupracujúci ruskí výrobcovia uvedení v odôvodnení 61 tvrdili, že Komisia nezohľadnila nimi predložené informácie týkajúce sa údajnej atraktívnosti iných trhov (vrátane ruského trhu) a voľných kapacít v Rusku.

(82)

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že informácie o voľných kapacitách sa týkali širšej škály výrobkov vrátane dutých profilov a rúrok s veľkým priemerom. Tieto informácie sú preto menej relevantné než informácie, ktoré poskytol žiadateľ. Okrem toho dokonca aj na základe 60 % až 70 % miery využitia kapacity v zmysle tvrdenia ruských výrobcov by výsledná voľná kapacita predstavovala väčšinu spotreby na trhu EÚ.

(83)

Pokiaľ ide o informácie, ktoré nespolupracujúci ruskí výrobcovia poskytli v súvislosti s údajnou atraktívnosťou iných trhov (vrátane ruského trhu), v prvom rade treba uviesť, že vzhľadom na nespoluprácu tieto údaje nebolo možné overiť. V druhom rade sú tieto informácie v rozpore s informáciami získanými počas prešetrovania a uvedenými v odôvodneniach 84 až 86, ktoré vychádzajú z oficiálnych ruských štatistík o vývoze a ktoré dvaja nespolupracujúci ruskí výrobcovia nespochybnili.

(84)

Podľa ruských obchodných štatistík priemerná ruská vývozná cena 647 EUR za tonu ani zďaleka nedosahuje priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie 848 EUR za tonu a je v súlade s priemernou dovoznou cenou do Únie z hlavných vyvážajúcich krajín ako India a Turecko.

(85)

Podľa tých istých obchodných štatistík sa 33 % celkového ruského vývozu predáva do Azerbajdžanu, ktorý pre Rusko predstavuje najdôležitejší vývozný trh. Predajná cena do Azerbajdžanu dosahuje 586 EUR za tonu, a preto je výrazne nižšia než predajná cena výrobného odvetvia EÚ 848 EUR za tonu a dokonca ešte nižšia než cena účtovaná inými hlavnými vývozcami do Únie, akými sú India a Turecko. Objem ruského vývozu do Azerbajdžanu navyše zodpovedá približne 15 % spotreby EÚ. Hrozí preto riziko, že vývoz bude v prípade zrušenia opatrení presmerovaný do EÚ.

(86)

Vzhľadom na uvedené súvislosti Komisia dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení hrozí značné riziko presmerovania obchodu na trh Únie.

(87)

Dostupná voľná kapacita v Rusku a atraktívna cenová úroveň na trhu Únie vedie k záveru, že existuje riziko zvýšenia ruského dumpingového vývozu príslušného výrobku do Únie v prípade, že by platnosť opatrení uplynula.

(88)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že zachovanie platných opatrení proti Rusku a súčasné ukončenie platných opatrení proti Ukrajine (pozri ďalej) predstavuje diskrimináciu, keďže Rusko a Ukrajina majú údajne podobné voľné kapacity.

(89)

Toto tvrdenie nepodporujú zistenia prešetrovania, v rámci ktorého sa stanovilo, že v Rusku existujú značné voľné kapacity, ktoré predstavujú aspoň väčšinu spotreby na trhu EÚ. Na druhej strane v prípade Ukrajiny sa stanovilo, že voľné kapacity dostupné na vývoz do všetkých krajín sú obmedzené. Vzhľadom na tento zásadný rozdiel vo voľných kapacitách sa preto tvrdenie o diskriminácii zamieta.

(90)

Pri prešetrovaní spolupracoval len jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca – „Interpipe Group“ („Interpipe“). Interpipe predstavuje významnú časť ukrajinskej výroby a takmer celý objem veľmi obmedzeného ukrajinského vývozu do Únie. Známi ukrajinskí výrobcovia, ktorí nespolupracujú, sú aspoň štyria, ale podľa obchodných štatistík je objem ich vývozu do EÚ zanedbateľný.

(91)

Vzhľadom na zanedbateľný objem ukrajinského vývozu do Únie bola pravdepodobná vývozná cena určená na základe predajných cien Interpipe do iných tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 17.

(92)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, Interpipe, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Objem domáceho predaja je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do iných tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. Na tomto základe bol objem celkového predaja podobného výrobku na domácom trhu zo strany Interpipe reprezentatívny.

(93)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz zo strany Interpipe.

(94)

Komisia potom preskúmala, či bol objem domáceho predaja každého druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz, zo strany Interpipe reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Objem domáceho predaja určitého druhu výrobku je reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku. Komisia stanovila, že domáci predaj väčšiny druhov výrobku dosiahol reprezentatívny objem.

(95)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(96)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobkov bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(97)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(98)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobkov len v prípade ziskového domáceho predaja druhov výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(99)

Z analýzy domáceho predaja vyplynulo, že normálna hodnota bola vypočítaná ako vážený priemer cien celého objemu domáceho predaja počas obdobia revízneho prešetrovania alebo len ako vážený priemer ziskového predaja v závislosti od druhu výrobku.

(100)

Ak pri bežnom obchode nedošlo k predaju druhu podobného výrobku alebo ak sa druh výrobku nepredal v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, Komisia určila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(101)

Normálna hodnota sa určila tak, že k nákladom Interpipe na výrobu podobného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania sa pripočítali tieto položky:

(102)

Vzhľadom na absenciu významného objemu ukrajinského vývozu do Únie bola pravdepodobná vývozná cena určená na základe predajných cien Interpipe do iných tretích krajín v prípade značného objemu predaja, ako sa uvádza v odôvodnení 17.

(103)

Celý objem predaja Interpipe sa uskutočnil priamo neprepojeným zákazníkom v tretích krajinách. Predajná cena bola preto určená na základe cien zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi.

(104)

Porovnanie normálnej hodnoty a pravdepodobnej vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(105)

V prípade potreby sa vykonali úpravy na základe rozdielov v nákladoch na prepravu a úverových nákladoch.

(106)

Na základe uvedených súvislostí bolo pravdepodobné dumpingové rozpätie v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia stanovené na 16 %.

(107)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že Komisia v prípade Ukrajiny stanovila, že dumping pokračuje na úrovni 16 %. Toto tvrdenie je však nepodložené, keďže sa zdá, že vychádza z nedorozumenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 17, všetky krajiny vrátane Ukrajiny skutočne vyvážali počas obdobia revízneho prešetrovania príslušný výrobok do EÚ v zanedbateľnom množstve. Vzhľadom na toto množstvo preto nemožno vyvodiť logické závery a v súvislosti s Ukrajinou nebolo stanovené, že dochádza k pokračovaniu dumpingu. Tvrdenie sa preto zamieta.

(108)

Komisia pri predchádzajúcom prešetrovaní zistila, že výrobná kapacita na Ukrajine prekračuje 400 000 ton ročne. Od uvedeného prešetrovania však zvárané rúrky prestali vyrábať dvaja zo známych výrobcov, konkrétne Lugansk Tube Plant a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (jedno z výrobných zariadení spoločnosti Interpipe Group). Keďže nie je potvrdené, že na Ukrajine došlo odvtedy k doplneniu výrobnej kapacity, súčasné kapacity sú výrazne nižšie než v čase predchádzajúceho prešetrovania.

(109)

Pokiaľ ide o využívanie kapacity uvedenej v odôvodnení 108, spoločnosť Interpipe preukázala, že jej prevádzka dosahovala počas obdobia revízneho prešetrovania s prihliadnutím na technické obmedzenia závodu takmer plnú kapacitu.

(110)

Ďalším dôležitým aspektom je geografické umiestnenie ukrajinských závodov. Väčšina z nich sa nachádza na východe Ukrajiny a je priamo alebo nepriamo ovplyvnená súčasnou bezpečnostnou situáciou v tejto časti krajiny. Je preto neisté, v akej miere tieto spoločnosti dokážu využívať svoju výrobnú kapacitu naplno.

(111)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že časť ukrajinskej výroby, ktorá nie je zanedbateľná, sa uskutočňuje mimo oblasti ovplyvnenej súčasnou bezpečnostnou situáciou. Treba však poukázať na to, že nepriamo ovplyvnené bezpečnostnou situáciou sú aj spoločnosti mimo tejto oblasti, napríklad prostredníctvom nedostatočných dodávok surovín. Dospelo sa preto k záveru, že súčasnou bezpečnostnou situáciou je priamo alebo nepriamo ovplyvnená väčšina ukrajinských závodov. Tvrdenie sa preto zamieta.

(112)

Vzhľadom na osobitnú situáciu Ukrajiny po uplynutí obdobia revízneho prešetrovania by sa zároveň dalo očakávať, že po upokojení bezpečnostnej situácie mimoriadne kapacity na domácom trhu absorbuje odvetvie výstavby. Podobný výrobok sa používa aj na stavebné účely, napríklad na nosné konštrukcie, oplotenie, ochranné prostriedky a lešenia.

(113)

Vzhľadom na zníženie výrobnej kapacity a očakávané zvyšovanie domáceho dopytu sa dospelo k záveru, že dostupné voľné kapacity na vývoz do všetkých krajín sú obmedzené.

(114)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že Ukrajina má k dispozícii značnú voľnú kapacitu. Tieto tvrdenia však neboli podložené reálnymi dôkazmi, a preto boli zamietnuté.

(115)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že spoločnosť Interpipe oznámila, že svoj objem vývozu do EÚ výrazne zvýši (približne o 60 %), čo je v rozpore s argumentom o obmedzenej ukrajinskej voľnej kapacite dostupnej na vývoz. Toto tvrdenie však nemožno akceptovať. Oznámenie spoločnosti Interpipe sa týka spoločnosti vo všeobecnosti, a nie konkrétne príslušného výrobku. Aj keby sa výrazné zvýšenie približne o 60 % týkalo príslušného výrobku, jeho výsledkom by bol trhový podiel v EÚ len vo výške asi 0,5 %, čo sa stále považuje za zanedbateľné. Toto tvrdenie preto nie je v rozpore so záverom, že voľné kapacity dostupné na vývoz do všetkých krajín sú obmedzené.

(116)

Tie isté zainteresované strany tvrdili, že voľné kapacity by sa nemali použiť ako prvok analýzy ujmy, lebo miera využitia kapacity sa pri analýze ujmy nepovažuje za významný ukazovateľ ujmy, ako sa uvádza v odôvodnení 139.

(117)

Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Účel týchto dvoch posúdení je odlišný. Pri analýze ujmy sa posudzuje, či nízku mieru využitia kapacity možno považovať za znak ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, čo neplatí automaticky v prípade, keď zvyšnú kapacitu možno použiť na výrobu iných výrobkov. Analýza dumpingu sa zameriava na samotnú voľnú kapacitu, t. j. nevyužitú kapacitu, ktorá sa nepoužíva na výrobu žiadnych výrobkov, a preto je ľahko dostupná na výrobu príslušného výrobku.

(118)

Obmedzená dostupná voľná kapacita na Ukrajine a obmedzené riziko presmerovania dumpingového vývozu vedie k záveru, že neexistuje riziko zásadného zvýšenia ukrajinského dumpingového vývozu príslušného výrobku v prípade, že by platnosť opatrení uplynula. Je preto nepravdepodobné, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení proti Ukrajine povedie k opätovnému výskytu dumpingu v množstve, ktoré v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia nie je zanedbateľné.

(119)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok približne 20 výrobcov. Produkcia týchto výrobcov (určená na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov a v prípade ostatných výrobcov z Únie na základe údajov uvedených v žiadosti o preskúmanie) sa preto považuje za celkovú výrobu Únie. Všetci títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(120)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 11, v dôsledku veľkého počtu výrobcov z Únie bola vybraná vzorka. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

(121)

Spotreba v Únii bola určená na základe objemu predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie určenej pre trh Únie a údajov o objeme dovozu na trh Únie získaných zo štatistických údajov Eurostatu.

(122)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v EÚ znížila o 28 %. V roku 2011 sa znížila o 6 %, v roku 2012 o 8 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalších 10 percentuálnych bodov. Tento klesajúci trend možno čiastočne vysvetliť určitým stupňom technickej substitúcie, keďže v prípade vodovodného potrubia prevláda tendencia nahrádzať oceľové rúrky alternatívnymi výrobkami, napríklad z medi, plastov alebo nehrdzavejúcej ocele.

(123)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že spotreba EÚ je značne podhodnotená. Neposkytli však žiadne spoľahlivé dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, ktoré preto nemožno akceptovať.

(124)

Keďže sa pri prešetrovaní zistilo, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu z Ukrajiny (pozri odôvodnenia 17 a 118), obmedzený objem dovozu z tejto krajiny sa v nasledujúcej analýze nezohľadnil spolu s dovozom z iných dotknutých krajín.

(125)

Na posúdenie kumulácie dovozu z Bieloruska, ČĽR a Ruska sa preskúmala individuálna situácia týchto troch krajín vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(126)

V súvislosti s množstvom a dumpingovým rozpätím a vzhľadom na zanedbateľný objem dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia vykonala výhľadovú analýzu pravdepodobného vývozného objemu a dumpingového rozpätia podľa jednotlivých krajín v prípade zrušenia opatrení. Z uvedenej analýzy vyplynulo, že v prípade zrušenia opatrení by sa objem pravdepodobne zvýšil na úroveň, ktorá by prevyšovala úroveň dosiahnutú v období revízneho prešetrovania, a určite by prekročil prah zanedbateľnosti (pozri odôvodnenia 33, 56 a 80). Komisia podobne zistila, že v prípade zrušenia opatrení by bolo značné aj pravdepodobné dumpingové rozpätie (pozri odôvodnenia 30, 53 a 78).

(127)

Pokiaľ ide o priemernú dovoznú cenu, k nezvratným zisteniam nemožno dospieť s použitím zanedbateľného dovozného množstva.

(128)

Prešetrovanie však takisto ukázalo, že podmienky hospodárskej súťaže medzi príslušnými hospodárskymi subjektmi boli podobné. Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok dovážaný z Bieloruska, ČĽR a Ruska a podobný výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie sa podobajú vo všetkých svojich základných fyzikálnych a technických vlastnostiach.

(129)

Na základe uvedených súvislostí sú kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia v súvislosti s Bieloruskom, ČĽR a Ruskom splnené. Dovoz z týchto troch krajín sa teda skúmal kumulatívne.

(130)

Objem dovozu príslušného výrobku z Bieloruska, ČĽR a Ruska do Únie sa znížil o 60 % približne zo 7 000 ton v roku 2010 približne na 2 900 ton v období revízneho prešetrovania. V roku 2011 sa zvýšil o 31 %, v roku 2012 klesol o 62 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalších 28 percentuálnych bodov.

(131)

Zodpovedajúci trhový podiel vývozcov z Bieloruska, ČĽR a Ruska na trhu Únie sa znížil z 1,3 % v roku 2010 na 0,7 % v období revízneho prešetrovania. Konkrétne sa trhový podiel zvýšil z 1,3 % v roku 2010 na 1,8 % v roku 2011 a v roku 2012 klesol na 1,1 % a v období revízneho prešetrovania na 0,7 %.

(132)

Priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Bielorusku, ČĽR a Rusku sa v období od roku 2010 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 11 % – zo 488 EUR za tonu v roku 2010 na 528 EUR za tonu v období revízneho prešetrovania. Ceny sa konkrétne zvýšili o 9 % v roku 2011 a o 12 % v roku 2012 a následne v období revízneho prešetrovania klesli o 10 %.

(133)

Na vyvodenie nezvratných záverov nemožno použiť obmedzený objem predaja príslušného výrobku z ČĽR a Ruska do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Z tohto dôvodu sa porovnali ceny podobného výrobku vyrábaného a predávaného výrobným odvetvím Únie s cenami výrobku, ktorý bol predmetom prešetrovania a ktorý sa vyrábal v Bielorusku, ČĽR a Rusku a predával do zvyšku sveta. Takéto porovnanie poukázalo na značné podhodnotenie.

(134)

Dovoz z Turecka a Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Trhový podiel dovozu z Ukrajiny zostal na veľmi nízkej úrovni. Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný.

(135)

V nadväznosti na zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že 12 % stratu trhového podielu výrobného odvetvia Únie takmer úplne absorboval narastajúci spoločný trhový podiel Indie a Turecka a že hlavným dôvodom neistej situácie výrobného odvetvia Únie je pravdepodobne lacný dovoz z Indie a Turecka. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že účelom tohto prešetrovania je preskúmať, či zrušenie platných opatrení proti trom krajinám, v prípade ktorých sa stanovila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobne povedie k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Počas prešetrovania sa potvrdilo, že v súvislosti s predajom výrobkov z Bieloruska, ČĽR a Ruska do zvyšku sveta dochádzalo k značnému cenovému podhodnoteniu. V prípade zrušenia opatrení by pravdepodobne došlo k opätovnému dumpingovému vývozu z týchto krajín do EÚ a následne aj k pravdepodobnému zvýšeniu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu EÚ. Skutočnosť, že sa objem dovozu z Turecka a Indie počas posudzovaného obdobia možno zvýšil, nemá vplyv na toto posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy.

(136)

Komisia podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(137)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila z úrovne približne 437 000 ton v roku 2010 o 37 %. V roku 2011 sa konkrétne znížila o 14 %, v roku 2012 o 19 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalšie 4 percentuálne body. Pokles výroby bol spojený s poklesom spotreby, ale bol výraznejší v dôsledku nárastu dovozu z Indie a Turecka.

(138)

Výrobná kapacita v roku 2010 presahovala 1 700 000 ton a počas posudzovaného obdobia sa znížila o 16 %. Dôvodom tohto zníženia bola skutočnosť, že niektorí výrobcovia z EÚ obmedzili počet denných výrobných smien.

(139)

V roku 2010 bola miera využitia kapacity 25 %. V roku 2011 klesla na 23 %, v roku 2012 na 22 % a v období revízneho prešetrovania na 19 %. Nízke miery využitia kapacity vysvetľuje najmä skutočnosť, že výrobky mimo rozsahu tohto prešetrovania (hlavne duté profily) sa môžu vyrábať na tom istom výrobnom zariadení, ktoré sa používa na výrobu zváraných rúr a rúrok. Miery využitia kapacity preto nie sú nevyhnutne významným ukazovateľom ujmy v tomto konkrétnom odvetví.

(140)

Objem predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v EÚ klesol v roku 2011 o 16 %, v roku 2012 o 21 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalšie tri percentuálne body. Celkove sa od roku 2010 do obdobia revízneho prešetrovania tento objem predaja znížil približne o 40 %. Dôvodom bol pokles spotreby a zvýšenie dovozu z Indie a Turecka.

(141)

V roku 2010 predstavoval trhový podiel výrobného odvetvia Únie 73 %. V roku 2011 sa znížil na 65 % a v roku 2012 ďalej na 56 % a následne sa v období revízneho prešetrovania zvýšil na 61 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia trhový podiel výrobného odvetvia Únie znížil o 12 percentuálnych bodov.

(142)

Od roku 2010 do obdobia revízneho prešetrovania, keď sa spotreba v Únii znížila o 28 %, objem predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ klesol o 40 %. Výsledkom bol pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia o 12 percentuálnych bodov. Počas posudzovaného obdobia preto v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(143)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie klesol v roku 2011 o 13 %, v roku 2012 o 27 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalšie tri percentuálne body. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie znížila o 43 %, t. j. z viac než 1 600 osôb na menej než 1 000 osôb.

(144)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanú osobu na rok počnúc úrovňou 264 ton na zamestnanca sa v roku 2011 najprv mierne znížila o 2 %. V roku 2012 sa následne zvýšila o 14 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania zostala stabilná. Celkovo sa produktivita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zvýšila o 12 %.

(145)

Jednotkové ceny výrobkov výrobného odvetvia Únie predávaných neprepojeným zákazníkom sa v roku 2011 zvýšili o 5 %, v roku 2012 o 1 percentuálny bod a v období revízneho prešetrovania sa následne znížili o 4 percentuálne body. Celkove počas posudzovaného obdobia tieto ceny narástli o 2 %, z úrovne 833 EUR za tonu na 848 EUR za tonu v období revízneho prešetrovania.

(146)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu pri značnom rozpätí, ktorého rozsah nemožno v prípade Bieloruska, ČĽR a Ruska považovať za zanedbateľný.

(147)

Ako už bolo uvedené, Komisia pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu nezistila v prípade Ukrajiny.

(148)

Z makroekonomických ukazovateľov, ktoré už boli preskúmané, vyplýva, že hoci sa pomocou antidumpingových opatrení čiastočne dosiahol zamýšľaný výsledok z hľadiska odstránenia ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, výrobné odvetvie sa stále nachádza vo veľmi neistej a zraniteľnej situácii. Objem výroby klesol počas posudzovaného obdobia o 37 %, objem predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ klesol o 40 % a zamestnanosť sa znížila o 43 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ navyše klesol zo 73 % v roku 2011 na 61 % v období revízneho prešetrovania. Preto nemohlo dôjsť ku skutočnému zotaveniu z predchádzajúceho dumpingu a dospelo sa k záveru, že výrobné odvetvie Únie zostáva veľmi zraniteľné voči poškodzujúcemu vplyvu akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

(149)

Stav konečných zásob výrobcov z Únie vybraných do vzorky bol takmer vyrovnaný až do roku 2011. V roku 2012 sa zvýšil o 14 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania sa následne znížil o 10 percentuálnych bodov. Stav zásob počas obdobia revízneho prešetrovania bol preto o 5 % vyšší než počas roku 2010.

(150)

Počas posudzovaného obdobia sa náklady práce znížili o 29 %. V roku 2011 sa konkrétne znížili o 2 %, v roku 2012 o 15 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania o ďalších 12 percentuálnych bodov. Celkové zníženie počas posudzovaného obdobia je zapríčinené poklesom zamestnanosti.

(151)

Počas posudzovaného obdobia sa náklady práce na zamestnanca zvýšili o 25 %. Ide pravdepodobne o dočasnú situáciu spojenú s nákladmi na prepúšťanie spôsobenú výrazným poklesom počtu zamestnancov.

(152)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť predaja výrobcov z Únie vybraných do vzorky na trhu EÚ, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, zlepšila a zo stratových viac než 7 % v roku 2010 dosiahla počas obdobia revízneho prešetrovania takmer 1 %. Stratovosť výrobcov z Únie vybraných do vzorky sa znížila konkrétne zo 7,3 % v roku 2010 na 5 % v roku 2011 a na 0,6 % v roku 2012 a v období revízneho prešetrovania sa mierne zlepšila a ziskovosť dosiahla 0,8 %.

(153)

Zvýšenie ziskovosti vysvetľuje skutočnosť, že predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 2 %, zatiaľ čo výrobné náklady (najmä v prípade zvitkov valcovaných za tepla, ktoré predstavujú viac než 60 % výrobných nákladov) za to isté obdobie klesli o 6 % spolu s výrazným poklesom ročných nákladov práce. Výrobcovia z Únie vybraní do vzorky preto mohli na svojich zákazníkov na trhu EÚ začať postupne uplatňovať ziskové ceny.

(154)

Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií vo veľkej miere nasledovala uvedený trend ziskovosti. V roku 2010 dosahovala stratovú hodnotu 19,2 %, v roku 2011 sa zlepšila na 11,8 % a následne v roku 2012 vykázala zisk 0,5 % a v období revízneho prešetrovania zisk 4,3 %.

(155)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2010 nachádzal na úrovni približne – 44 miliónov EUR. V roku 2011 sa zvýšil približne na – 7 miliónov EUR, v roku 2012 takmer na 17 miliónov EUR a v období revízneho prešetrovania približne na 20 miliónov EUR. Ani jeden z výrobcov z Únie vybraných do vzorky neuviedol, že mal problémy so získavaním kapitálu. Zlepšenie možno pripísať poklesu výrobných nákladov a nákladov práce, ako aj miernemu nárastu cien.

(156)

Ročné investície, ktoré výrobcovia z Únie vybraní do vzorky investovali do výroby podobného výrobku, klesli v roku 2011 o 34 %, v roku 2012 sa zvýšili o 90 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania napokon klesli o 59 percentuálnych bodov. Celkovo sa investície počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %. Tieto investície neboli určené na účely zvyšovania kapacity, ale na údržbu a obnovu existujúcich zariadení.

(157)

Počas posudzovaného obdobia došlo k výraznému zlepšeniu niekoľkých ukazovateľov, najmä finančných. Ziskovosť sa zo stratových viac než 7 % zlepšila na ziskových 0,8 %. Táto hodnota je však stále nižšia než cieľová ziskovosť 5 % z predchádzajúceho prešetrovania. Návratnosť investícií sa zo stratových viac než 19 % zlepšila na ziskové viac než 4 % a úroveň peňažného toku sa zlepšila z – 44 miliónov EUR na 20 miliónov EUR. Tieto faktory naznačujú, že výrobné odvetvie sa dokázalo zotaviť čiastočne.

(158)

Na druhej strane niektoré ukazovatele zaznamenali od roku 2010 do obdobia revízneho prešetrovania negatívny vývoj. Objem výroby poklesol o 37 %, miera využitia kapacity klesla o 25 %, objem predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ sa znížil o 40 %, trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa znížil o 12 percentuálnych bodov a zamestnanosť klesla o 43 %.

(159)

Pomocou antidumpingových opatrení sa čiastočne dosiahol cieľ, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Výrobné odvetvie Únie dosiahlo opäť miernu ziskovosť, ale na úkor svojho trhového podielu na trhu Únie. Výrobné odvetvie Únie bolo schopné zlepšiť svoju finančnú situáciu uprednostnením cien pred objemom. Je preto jasné, že výrobné odvetvie Únie sa ešte úplne nezotavilo z vplyvu minulého dumpingu a že sa stále nachádza v neistej situácii, a preto je veľmi zraniteľné voči opakovanému výskytu dumpingového dovozu.

(160)

Hoci sa neistá situácia výrobného odvetvia Únie považovala za značnú ujmu, nemožno to pripísať dovozu z dotknutých krajín. Tri dotknuté krajiny (v prípade Ukrajiny sa pri prešetrovaní zistilo, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu) predstavujú na trhu EÚ kumulatívny trhový podiel menej než 1 %. Pri absencii cenových tlakov zo strany dotknutých krajín bolo výrobné odvetvie Únie schopné udržať ceny na takej úrovni, ktorá stačí na dosiahnutie zisku, no ktorá je výrazne nižšia než cieľová ziskovosť.

(161)

Na základe uvedených trendov sa zdá, že antidumpingovými opatreniami sa čiastočne dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Na druhej strane negatívny vývoj viacerých ukazovateľov ujmy svedčí o tom, že výrobné odvetvie je stále vo veľmi neistej situácii.

(162)

Ako už bolo uvedené, vývozcovia v každej z troch dotknutých krajín majú voľnú kapacitu na veľmi rýchle zvýšenie svojho vývozu. Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu EÚ v porovnaní s niektorými trhmi tretích krajín je pravdepodobné, že významné množstvo, ktoré sa v súčasnosti vyváža do týchto krajín, sa v prípade zrušenia antidumpingových opatrení presmeruje na trh EÚ. Toto zvýšenie dumpingového dovozu pri cenách, ktoré sú v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie podhodnotené, pravdepodobne povedie k zvýšeniu cenových tlakov na trh Únie, čím sa už teraz neistá situácia výrobného odvetvia Únie ešte zhorší. Takýto prudký vývoj sa už pozoroval pri predchádzajúcom prešetrovaní, keď sa trhový podiel dovozu do EÚ z uvedených troch krajín v období len tri a pol roka strojnásobil, t. j. zo 6,2 % v roku 2004 vzrástol na 18,7 % v OP (od 1. júla 2006 do 30. júna 2007). Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, Bielorusku a Rusku tak už preukázali svoju schopnosť veľmi rýchlo zvýšiť objem svojho vývozu do Únie.

(163)

Na základe uvedených súvislostí preto možno konštatovať, že zrušenie antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu ujmy.

(164)

Vzhľadom na zistenie, že pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu z Ukrajiny sú nepravdepodobné, sa v súvislosti s pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy nevyžaduje žiadna ďalšia analýza.

(165)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(166)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie je stále vo veľmi neistej situácii. Pomocou antidumpingových opatrení sa čiastočne dosiahol cieľ, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Výrobné odvetvie Únie dosiahlo opäť miernu ziskovosť, ale na úkor svojho trhového podielu na trhu Únie. Výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku platných opatrení schopné zlepšiť svoju finančnú situáciu uprednostnením cien pred objemom. Ukončením platnosti opatrení sa zvýšia cenové tlaky na trh Únie, čo opäť povedie k stratám. Je preto v záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia.

(167)

Komisia s cieľom nadviazať spoluprácu oslovila viac než 100 neprepojených dovozcov a používateľov v Únii, odpoveď však nedostala od žiadneho z nich. To možno vysvetliť veľmi malým objemom vývozu z každej z dotknutých krajín na trh Únie. Žiadne faktory však nenaznačujú, že dovozcovia ani používatelia by neboli neúmerne ovplyvnení v prípade, že by sa platnosť opatrení predĺžila.

(168)

Vzhľadom na uvedené súvislosti sa preto dospelo k záveru, že predĺženie platnosti opatrení pravdepodobne nebude mať výrazný vplyv na situáciu dovozcov a používateľov v Únii.

(169)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v EÚ klesla o 28 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla približne 400 000 ton. Kapacita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia neustále prekračovala dopyt EÚ a v období revízneho prešetrovania dosahovala úroveň takmer 1 500 000 ton. Medzi výrobcami z EÚ existuje dostatočná hospodárska súťaž. Výrobné odvetvie Únie navyše počas obdobia revízneho prešetrovania dosahuje mieru využitia kapacity len 19 %, pretože na tom istom výrobnom zariadení vyrába rôzne výrobky (príslušný výrobok a iné výrobky ako duté profily). V prípade nárastu dopytu má teda výrobné odvetvie Únie voľnú kapacitu na zvýšenie svojej výroby tým, že by zmenilo zloženie svojich výrobkov. Časť dopytu môže uspokojiť aj dovoz z iných tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam (najmä India a Turecko).

(170)

Vzhľadom na uvedené súvislosti nemožno vyvodiť záver, že zachovanie antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k nedostatočnej ponuke na trhu EÚ alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže na trhu EÚ.

(171)

Na základe uvedených súvislostí sa zdá, že negatívny vplyv pokračovania opatrení by bol obmedzený a v žiadnom prípade by nebol neúmerný vzhľadom na výhody, ktoré by predĺženie platnosti opatrení prinieslo výrobnému odvetviu Únie.

(172)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zobrali do úvahy v prípade, keď to bolo opodstatnené.

(173)

Z uvedených súvislostí vyplýva, že tak, ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku by sa mali zachovať. Pripomína sa, že tieto opatrenia spočívajú v cle ad valorem s rôznymi sadzbami.

(174)

Pokiaľ ide o Ukrajinu, vzhľadom na zistenie, že pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu sú nepravdepodobné (pozri odôvodnenia 17 a 118), by sa opatrenia mali zrušiť a konanie by sa malo ukončiť.

(175)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnymi subjektmi. Pri dovoze príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádzajú v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(176)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak sa zmení názov jej subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (5) a musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(177)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,