28.12.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/22

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1380/2013

z 11. decembra 2013

o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)	Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 (4) sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(2)

Rozsah pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky zahŕňa ochranu morských biologických zdrojov a riadenie druhov rybolovov, ktoré sa na ne zameriavajú. Okrem toho v súvislosti s trhovými opatreniami a finančnými opatreniami na podporu jej cieľov zahŕňa činnosti v oblasti sladkovodných biologických zdrojov a akvakultúrne činnosti, ako aj spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh, keď sa takéto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín a zaregistrovanými v týchto krajinách alebo činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu a pri zohľadnení ustanovení článku 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (5) (ďalej len „dohovor UNCLOS“).

(3)	Rekreačné rybárstvo môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonávalo spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky.

(4)

Spoločná rybárska politika by mala zabezpečiť, aby sa rybolovnými a akvakultúrnymi činnosťami prispievalo k dlhodobej environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Mala by zahŕňať pravidlá zamerané na zabezpečenie vysledovateľnosti, bezpečnosti a kvality produktov uvádzaných na trh v Únii. Spoločná rybárska politika by okrem toho mala prispieť k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni v rámci odvetvia rybárstva, a to aj v maloobjemovom rybolove, a k stabilným trhom, a mala by zabezpečiť, aby boli potravinové dodávky dostupné a aby sa dostali k spotrebiteľom za rozumné ceny. Spoločná rybárska politika by mala prispieť k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a mala by pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v danej stratégii.

(5)

Únia je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS (6) a na základe rozhodnutia Rady 98/414/ES (7) je zmluvnou stranou Dohody Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. decembra 1995 (8) (ďalej len „dohoda OSN o populáciách rýb“) a na základe rozhodnutia Rady 96/428/ES (9) je tiež zmluvnou stranou Dohody Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (10).

(6)

V týchto medzinárodných nástrojoch sa ustanovujú najmä povinnosti v oblasti ochrany vrátane povinností prijať opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi zamerané na zachovanie alebo obnovu morských zdrojov na takej úrovni, ktorá dokáže poskytnúť maximálny udržateľný výnos v morských oblastiach patriacich pod právomoc jednotlivých štátov, ako aj na šírom mori, a spolupracovať na uvedený účel s ostatnými štátmi, ďalej vrátane povinností uplatňovať pri ochrane a využívaní populácií rýb a hospodárení s nimi vo veľkej miere prístup predbežnej opatrnosti, povinností zaistiť zlučiteľnosť opatrení na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, keď sa morské zdroje nachádzajú v morským oblastiach, ktoré patria pod rôznu právomoc, a povinností náležite zohľadniť iné legitímne využívanie morí. Spoločná rybárska politika by preto mala prispieť k plneniu medzinárodných povinností Únie vyplývajúcich z uvedených medzinárodných nástrojov. Ak členské štáty prijmú opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, na ktorých prijatie boli splnomocnené v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by takisto postupovať spôsobom, ktorý je v plnom súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ochrany a spolupráce vyplývajúcimi z uvedených medzinárodných nástrojov.

(7)

Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu zmenšovaniu sa mnohých populácií rýb. Únia by preto mala vylepšiť spoločnú rybársku politiku prispôsobením mier využívania, aby sa zabezpečilo, že sa v rozumnom časovom rámci pri využívaní morských biologických zdrojov obnovia a zachovajú stavy lovených populácií nad úrovňami, pri ktorých možno získavať maximálny udržateľný výnos. Tieto miery využívania by sa mali dosiahnuť do roku 2015. Dosiahnutie týchto mier využívania k neskoršiemu dátumu by sa malo povoliť iba vtedy, ak by ich dosiahnutie do roku 2015 vážne ohrozilo sociálnu a hospodársku udržateľnosť dotknutých rybárskych flotíl. Tieto miery by sa mali po roku 2015 dosiahnuť čo najskôr a v každom prípade najneskôr v roku 2020. Ak na stanovenie uvedených úrovní nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, možno zvážiť približné parametre.

(8)

V riadiacich rozhodnutiach týkajúcich sa maximálneho udržateľného výnosu v zmiešanom rybolove by sa mala zohľadniť náročnosť dosiahnuť pri zmiešanom rybolove maximálny udržateľný výnos naraz pri love všetkých populácií, najmä keď z vedeckého odporúčania vyplýva, že je veľmi ťažké vyhnúť sa fenoménu „blokačných druhov“ zvýšením selektivity používaného rybárskeho výstroja. Príslušné vedecké subjekty by sa mali požiadať o poskytnutie odporúčania o vhodných úrovniach rybolovnej úmrtnosti v takýchto prípadoch.

(9)

Spoločná rybárska politika by mala zaistiť súlad s cieľmi pre rybárstvo, ktoré sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, a s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada z 25. a 26. marca 2010.

(10)	Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo zakladať na prístupe predbežnej opatrnosti, ktorý sa odvodzuje od zásady predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 prvom pododseku zmluvy, s prihliadnutím na dostupné vedecké údaje.

(11)

Spoločná rybárska politika by mala prispieť k ochrane morského prostredia, k udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (11).

(12)	Spoločná rybárska politika by tiež mala prispieť k tomu, aby sa na trh v Únii dodávali vysoko výživné potraviny, a k zníženiu závislosti trhu Únie na dovoze potravín. Mala by tiež podporovať priamu a nepriamu tvorbu pracovných miest a hospodársky rozvoj v pobrežných oblastiach.

(13)	Je potrebné uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, mali by sa obmedziť environmentálne vplyvy rybolovných činností a malo by sa zabrániť nechceným úlovkom a čo najviac znížiť ich množstvo.

(14)

Je dôležité, aby sa riadenie spoločnej rybárskej politiky viedlo podľa zásad dobrej správy vecí verejných. Medzi tieto zásady patrí rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, široká účasť zainteresovaných strán a dlhodobá perspektíva. Úspešné riadenie spoločnej rybárskej politiky závisí aj od jasného vymedzenia zodpovedností na úrovni Únie, na regionálnej, národnej a miestnej úrovni a od vzájomnej zlučiteľnosti prijatých opatrení a ich súladu s inými politikami Únie.

(15)	Spoločná rybárska politika by mala prispieť k zlepšeniu bezpečnosti a pracovných podmienok prevádzkovateľov v odvetví rybolovu.

(16)	V spoločnej rybárskej politike by sa v relevantných prípadoch mali v plnej miere zohľadniť zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a krmív.

(17)

Keďže všetky záležitosti týkajúce sa európskych oceánov a morí sú navzájom prepojené, spoločná rybárska politika by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s inými politikami Únie a najmä ktorý zohľadňuje interakcie s činnosťami Únie v iných oblastiach námornej politiky. Mal by sa zabezpečiť súlad pri riadení rôznych odvetvových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora.

(18)	Rybárske plavidlá Únie by mali mať rovnaký prístup do vôd a k zdrojom Únie v súlade s pravidlami spoločnej rybárskej politiky.

(19)

Platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v rámci pásiem 12 námorných míľ od členských štátov, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Týmito pravidlami sa takisto zachovali tradičné rybolovné činnosti, od ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných spoločenstiev. Tieto pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať. Členské štáty by sa malo usilovať poskytovať prednostný prístup malým, tradičným alebo pobrežným rybárom.

(20)	Podľa potreby by sa mali osobitne uznať a podporiť malé ostrovy, ktoré sú závislé od rybolovu, s cieľom umožniť im prežiť a prosperovať.

(21)

Morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy by sa mali osobitne chrániť, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto území, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu. Určité rybolovné činnosti v týchto vodách by sa preto mali obmedziť na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto území.

(22)

S cieľom prispievať k ochrane živých vodných zdrojov a morských ekosystémov by sa Únia mala usilovať chrániť biologicky citlivé oblasti tým, že ich označí za chránené oblasti. V takýchto oblastiach by malo byť možné obmedziť alebo zakázať rybolovné činnosti. Pri rozhodovaní o tom, ktoré oblasti sa označia, by sa osobitná pozornosť mala venovať tým oblastiam, v súvislosti s ktorými existujú jasné dôkazy o vysokej koncentrácii rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a o neresiskách, a oblastiam, ktoré sa považujú za biologicko-geograficky citlivé. Mali by sa zohľadniť aj existujúce chránené oblasti. Na účely uľahčenia procesu označenia by členské štáty mali určiť vhodné oblasti vrátane oblastí, ktoré sú súčasťou ucelenej siete, a v prípade potreby by mali navzájom spolupracovať pri príprave a zasielaní spoločných odporúčaní Komisii. Na účely efektívnejšieho vytvárania chránených oblastí by sa malo Komisii umožniť, aby bola splnomocnená ich vytvárať vo viacročnom pláne. S cieľom zabezpečiť vhodnú úroveň demokratickej zodpovednosti a kontroly by Komisia mala pravidelne podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o fungovaní týchto chránených oblastí.

(23)	Cieľ udržateľného využívania morských biologických zdrojov je možné dosiahnuť efektívnejšie prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány odzrkadľujúce osobitosti rôznych druhov rybolovu.

(24)

Ak je to možné, viacročné plány by sa mali vzťahovať na viacero populácií, ak sa tieto populácie využívajú spoločne. Viacročnými plánmi by sa mal vytvoriť rámec pre udržateľné využívanie dotknutých populácií a morských ekosystémov, pričom sa vymedzia jasné časové rámce a bezpečnostné mechanizmy pre nepredvídaný vývoj. Viacročné plány by sa mali riadiť aj jasne vymedzenými cieľmi hospodárenia, aby prispievali k udržateľnému využívaniu dotknutých populácií a k ochrane dotknutých morských ekosystémov. Tieto plány by sa mali prijať po porade s poradnými radami, prevádzkovateľmi v rámci odvetvia rybolovu, vedcami a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem na riadení rybárstva.

(25)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12), smernicou Rady 92/43/EHS (13) a smernicou 2008/56/ES sa členským štátom ukladajú určité povinnosti, pokiaľ ide o osobitne chránené územia, osobitné chránené územia a chránené morské oblasti. Takéto opatrenia si môžu vyžiadať prijatie opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky. Je preto vhodné povoliť členským štátom, aby vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, prijali ochranné opatrenia nevyhnutné na splnenie ich povinností, ktoré im vyplývajú z uvedených aktov Únie, keď takéto opatrenia neovplyvnia rybolovné záujmy iných členských štátov. V prípade, že by takéto opatrenia mohli ovplyvniť rybolovné záujmy iných členských štátov, právomoc prijať takéto opatrenia by sa mala udeliť Komisii a mala by sa využiť regionálna spolupráca medzi dotknutými členskými štátmi.

(26)

Sú potrebné opatrenia na zníženie súčasných vysokých úrovní nechcených úlovkov a na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov. Nechcené úlovky a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, a na finančnú životaschopnosť rybárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vylodiť všetky úlovky (ďalej len „povinnosť vylodiť úlovky“) druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a v Stredozemnom mori aj úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti, ulovené pri rybolovných činnostiach vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie, a pravidlá, ktoré doteraz rybárov nútili odhodiť úlovky, by sa mali zrušiť.

(27)	Povinnosť vylodiť úlovky by sa mala zavádzať individuálne pre jednotlivé druhy rybolovu. Rybári by mali mať možnosť pokračovať v odhadzovaní druhov, ktoré majú podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vysokú mieru prežitia pri vypustení do mora.

(28)	S cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť povinnosti vylodiť úlovky a zmierniť vplyv meniaceho sa zloženia úlovkov počas roka by členské štáty mali mať možnosť prenášať do určitého percenta kvóty z jedného roka do druhého.

(29)

Je nevyhnutné, aby členské štáty v rámci riadenia povinnosti vylodiť úlovky vynakladali maximálne úsilie na zníženie množstva nechcených úlovkov. Na tento účel musí mať vysokú prioritu skvalitňovanie selektívnych techník rybolovu, ktoré povedú k zabráneniu a zníženiu, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov. Pre členské štáty je dôležité, aby rozdeľovali kvóty medzi plavidlá spôsobom, ktorý čo najviac odzrkadľuje predpokladané zloženie druhov pri jednotlivých druhoch rybolovu. V prípade nesúladu medzi dostupnými kvótami a skutočnou štruktúrou rybolovu by mali členské štáty zvážiť úpravy prostredníctvom výmeny kvót s inými členskými štátmi, a to aj na trvalom základe. Členské štáty by mali zvážiť aj uľahčenie spoločného využívania individuálnych kvót vlastníkmi plavidiel, napríklad na úrovni organizácií výrobcov alebo skupín vlastníkov plavidiel. Ako poslednú možnosť by členské štáty mali zvážiť započítanie druhov ulovených ako vedľajší úlovok do kvóty pre cieľový druh, v závislosti od štatútu ochrany druhov ulovených ako vedľajší úlovok.

(30)	Konečné určenie vylodenia úlovkov rýb menších ako minimálna ochranná referenčná veľkosť by sa malo obmedziť a mal by sa vylúčiť predaj na ľudskú spotrebu.

(31)

S cieľom zastrešiť nechcené úlovky, ktorým nemožno zabrániť ani pri uplatňovaní všetkých opatrení na ich zníženie, by sa pre rybolovy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, mali zaviesť určité výnimky de minimis z tejto povinnosti vylodiť úlovky, predovšetkým prostredníctvom viacročných plánov.

(32)

S výhradou vedeckého odporúčania a bez toho, aby boli ohrozené ciele maximálneho udržateľného výnosu alebo aby sa zvýšila rybolovná úmrtnosť, by sa v prípade uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky vrátane povinnosti zdokumentovať úlovky malo umožniť zvýšenie súvisiacich rybolovných možností, aby sa zohľadnila skutočnosť, že sa vylodia ryby, ktoré by sa predtým boli odhodili.

(33)

Prístup k danému rybolovu by mal vychádzať z transparentných a objektívnych kritérií vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Členské štáty by mali presadzovať zodpovedný rybolov prostredníctvom stimulov poskytnutých tým prevádzkovateľom, ktorí lovia ryby spôsobom, ktorý je najmenej škodlivý pre životné prostredie, a ktorí prinášajú spoločnosti najväčší prínos.

(34)	V prípade populácií, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením obmedzení výlovu alebo rybolovného úsilia. Ak dostupné údaje nie sú postačujúce, rybolov by sa mal riadiť s použitím približných parametrov.

(35)

Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví rybolovu a na závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovu je potrebné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu populácií rýb pre každý členský štát.

(36)

Takouto relatívnou stabilitou rybolovných činností by sa malo vzhľadom na premenlivý charakter biologického stavu populácií zabezpečiť a v plnej miere zohľadniť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybárstva a s ním súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojej rezolúcii z 3. novembra 1976 (14), a najmä v jej prílohe VII.

(37)	Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.

(38)

Komisia by mala by mala byť splnomocnená prijímať dočasné opatrenia v prípade vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému, ktoré vyplýva z rybolovných činností a vyžaduje si okamžitú reakciu. Tieto opatrenia by sa mali zaviesť v rámci určených časových rámcov a mali by platiť počas stanoveného časového obdobia.

(39)

Členské štáty by mali spolupracovať na regionálnej úrovni, aby prijali spoločné odporúčania a iné nástroje na rozvoj a vykonávanie ochranných opatrení a opatrení, ktoré ovplyvňujú rybolovné činnosti v oblastiach, ktoré sú chránené právom v oblasti životného prostredia. V rámci regionálnej spolupráce by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov alebo delegovaných aktov prijímať ochranné opatrenia, len ak sa všetky dotknuté členské štáty daného regiónu dohodli na spoločnom odporúčaní. V prípade, že spoločné odporúčanie neexistuje, Komisia by mala predložiť návrh príslušných opatrení podľa zmluvy.

(40)	Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie pre populácie vo vodách Únie, ktoré sa majú uplatňovať výlučne na rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou.

(41)

Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie uplatniteľné v ich zónach do 12 námorných míľ na všetky rybárske plavidla Únie za predpokladu, že ak sa takéto opatrenia uplatňujú na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, sú nediskriminačné, vopred sa o nich konzultovalo s ostatnými dotknutými členskými štátmi, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a hospodárenia v dotknutej zóne do 12 námorných míľ.

(42)	Členské štáty by mali byť schopné zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií.

(43)

Členské štáty by mali na základe svojich posúdení rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a rybolovnými možnosťami, ktoré majú k dispozícii, prijať osobitné opatrenia na prispôsobenie počtu rybárskych plavidiel Únie dostupným zdrojom. Posúdenia by sa mali vykonať v súlade s usmerneniami Komisie a mali by byť uvedené vo výročných správach, ktoré sa postupujú Komisii. Uvedené správy by sa mali zverejňovať. Každý členský štát by mal mať možnosť zvoliť si opatrenia a nástroje, ktoré chce prijať, na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity.

(44)	Okrem toho by sa na účely riadenia a prispôsobovania rybolovnej kapacity mali zachovať povinné maximálne stropy kapacity flotily a vnútroštátne systémy zaradenia/vyradenia v súvislosti s financovaním vyradenia plavidiel.

(45)	Členské štáty by mali zaznamenávať minimálne informácie o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Tieto záznamy by sa mali sprístupniť Komisii na účely monitorovania veľkosti flotíl členských štátov.

(46)

Riadenie rybárstva vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov. Členské štáty by preto mali zbierať údaje o flotilách a ich rybolovných činnostiach, najmä biologické údaje o úlovkoch, a to aj odhodených úlovkoch, a informácie z prieskumov o populáciách rýb a o možnom environmentálnom vplyve rybolovných činností na morský ekosystém. Členské štáty by mali spravovať zozbierané údaje a sprístupňovať ich koncovým používateľom a iným zainteresovaným stranám. Členské štáty by s cieľom koordinovať činnosti zberu údajov mali spolupracovať navzájom a s Komisiou. Členské štáty by v prípade potreby mali pri zbere údajov spolupracovať aj s tretími krajinami. Členské štáty by mali Komisii poskytnúť na posúdenie výročné správy o svojich činnostiach v oblasti zberu údajov, pričom sa tieto správy zverejnia.

(47)	Zber údajov by sa mal vzťahovať aj na údaje, ktoré uľahčujú hospodárske posúdenie podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu, v akvakultúre a v spracovaní produktov rybolovu a akvakultúry, ako aj na údaje, ktoré uľahčujú posúdenie pravdepodobného budúceho vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach.

(48)

S Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF), zriadeným rozhodnutím Komisie 2005/629/ES (15), možno konzultovať záležitosti týkajúce sa ochrany morských biologických zdrojov a hospodárenia s nimi s cieľom zabezpečiť požadovanú pomoc vysoko kvalifikovaného vedeckého personálu, a to najmä pri uplatňovaní biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických odborov.

(49)

Vedecký výskum v oblasti rybárstva vzťahujúci sa na príslušné politiky by sa mal posilniť prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych programov zberu vedeckých údajov, výskumu a inovácie v oblasti rybárstva v koordinácii s inými členskými štátmi, ako aj v rámcoch Únie pre výskum a inovácie. Mala by sa presadzovať aj lepšia spolupráca medzi odvetvím a vedcami.

(50)

Únia by mala podporovať ciele spoločnej rybárskej politiky na medzinárodnej úrovni, pričom by sa zabezpečilo, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako tie, ktoré sú uplatniteľné podľa práva Únie, a presadili by sa rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie, ako aj z tretích krajín. Únia by sa na tento účel mala snažiť viesť proces zvyšovania výkonnosti regionálnych a medzinárodných organizácií, aby boli schopné lepšie chrániť živé morské zdroje vo svojej pôsobnosti a hospodáriť s nimi vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Únia by mala spolupracovať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, aby sa zlepšilo dodržiavanie medzinárodných opatrení vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Pozícia Únie by mala vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní.

(51)

Dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami by sa malo zabezpečiť, aby rybolovné činnosti Únie vo vodách tretích krajín vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a z výmeny príslušných informácií, čím sa zabezpečí udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, transparentnosť, pokiaľ ide o určenie nadbytku, a následne hospodárenie so zdrojmi, ktoré je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky. Týmito dohodami, ktorými sa poskytuje prístup k zdrojom úmerným záujmom flotily Únie výmenou za finančný príspevok Únie, by sa malo prispieť k vytvoreniu vysoko kvalitného správneho rámca, ktorým by sa zabezpečili najmä účinné opatrenia v oblasti zberu údajov, monitorovania, kontroly a dozoru.

(52)

Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu by malo predstavovať základný prvok dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktoré by mali obsahovať osobitnú doložku o ľudských právach. Zavedenie doložky o ľudských právach v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by malo byť v plnej miere v súlade s celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie.

(53)

Akvakultúrou by sa malo prispievať k zachovaniu potenciálu výroby potravín na udržateľnom základe v celej Únii, aby sa tak občanom Únie zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť vrátane dodávok potravín, ako aj rast a zamestnanosť, a aby sa prispievalo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov.

(54)	V stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry, ktorú Komisia prijala v roku 2009 a ktorú uvítala a potvrdila Rada a uvítal Európsky parlament, sa konštatuje, že je potrebné vytvoriť a podporovať rovnaké podmienky pre akvakultúru ako základ pre jej udržateľný rozvoj.

(55)

Akvakultúrne činnosti v Únii sú v jednotlivých štátoch ovplyvňované rôznymi podmienkami, aj pokiaľ ide o oprávnenia prevádzkovateľov. Preto by sa s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry, podporiť rozvoj a inovácie v tejto oblasti a podporiť hospodársku činnosť, diverzifikáciu a zlepšiť životnú úroveň v pobrežných a vnútrozemských oblastiach mali vypracovať strategické usmernenia Únie pre národné strategické plány. Medzi členskými štátmi by sa okrem toho mali zaviesť mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií.

(56)	Osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje poradnú radu na konzultáciu so zainteresovanými stranami o prvkoch politík Únie, ktoré by mohli mať vplyv na akvakultúru.

(57)

Je potrebné posilniť konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie a zjednodušiť ho, čím by sa podporilo lepšie riadenie jeho produkcie a obchodných činností. Spoločnou organizáciou trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky produkty rybolovu a akvakultúry uvádzané na trh v Únii bez ohľadu na ich pôvod, malo by sa ňou spotrebiteľom umožniť lepšie sa na základe dostupných informácií rozhodnúť, mala by sa ňou podporiť zodpovedná spotreba a zlepšiť hospodárske znalosti o trhoch Únie v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie.

(58)	Spoločná organizácia trhov by sa mala vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie.

(59)	Na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky by sa mal zriadiť účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorý by zahŕňal boj proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam.

(60)	V rámci systému Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by sa malo podporovať používanie moderných a účinných technológií. Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť vykonávať pilotné projekty v oblasti nových kontrolných technológií a systémov správy údajov.

(61)	S cieľom zabezpečiť v rôznych členských štátoch porovnateľné podmienky uplatňovania pravidiel kontroly a presadzovania predpisov by sa mala presadzovať spolupráca medzi členskými štátmi na určení účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

(62)	S cieľom zabezpečiť účasť prevádzkovateľov na zbere údajov v Únii a na systéme Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by členské štáty mali mať možnosť vyžadovať od svojich prevádzkovateľov, aby pomernou časťou prispeli na príslušné operačné náklady.

(63)

Ciele spoločnej rybárskej politiky nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri vývoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a na obmedzené finančné zdroje členských štátov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov by sa preto mala poskytnúť viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky a prispôsobená osobitostiam odvetvia rybolovu v jednotlivých členských štátoch.

(64)

Finančná pomoc Únie by mala byť podmienená dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky členskými štátmi a prevádzkovateľmi vrátane vlastníkov plavidiel. V súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa prijmú, by sa poskytovanie finančnej pomoci Únie malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť v prípade, že členský štát nedodržiava osobitné povinnosti vyplývajúce zo spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že prevádzkovateľ tieto pravidlá závažne porušuje.

(65)

Ukázalo sa, že na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky je nevyhnutný dialóg so zainteresovanými stranami. Vzhľadom na rozdielne podmienky vo vodách Únie a na väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky by poradné rady mali umožniť, aby spoločná rybárska politika využívala znalosti a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán.

(66)	Vzhľadom na osobitnú povahu najvzdialenejších regiónov, akvakultúry, trhov a Čierneho mora je vhodné zriadiť novú poradnú radu pre každú z týchto oblastí.

(67)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o prijímanie ochranných opatrení sprevádzajúcich určité povinnosti členských štátov v oblasti životného prostredia, úpravu povinnosti vylodiť úlovky s cieľom splniť medzinárodné záväzky Únie, rozšírenie povinnosti vylodiť úlovky na ďalšie druhy prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie osobitných plánov pre odhadzovanie prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ak nebolo prijaté žiadne iné vykonávacie opatrenie pre uvedenú povinnosť, a stanovenie podrobných pravidiel fungovania poradných rád. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(68)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia v súvislosti s dočasnými opatreniami na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov, systémom zaradenia/vyradenia v riadení flotily a zaznamenávaním, formátom a prenosom údajov do registra rybárskej flotily Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(69)	V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov.

(70)	Rozhodnutie Rady 2004/585/ES (17) by sa malo zrušiť, keď nadobudnú účinnosť príslušné pravidlá podľa tohto nariadenia.

(71)	Z dôvodu počtu a významu zmien, ktoré je potrebné vykonať, by sa nariadenie (ES) č. 2371/2002 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na:

a)	ochranu morských biologických zdrojov a riadenie rybolovu a flotíl, ktoré takéto zdroje využívajú;

b)	vo vzťahu k opatreniam na trhoch a k finančným opatreniam na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky: sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh.

2.   Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na činnosti uvedené v odseku 1, keď sa vykonávajú:

a)	na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva;

b)	vo vodách Únie vrátane vykonávania rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín, v ktorých sú aj zaregistrované;

c)	rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie; alebo

d)	štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.

Článok 2

Ciele

1.   Spoločnou rybárskou politikou sa zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

2.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácií lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.

V záujme dosiahnutia cieľa postupnej obnovy a udržania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa miera maximálneho udržateľného výnosu využívania dosiahne do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie.

3.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa pri riadení rybárstva uplatňuje ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém, a vynakladá sa úsilie o zabezpečenie toho, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

4.   Spoločnou rybárskou politikou sa prispieva k zberu vedeckých údajov.

5.   Spoločná rybárska politika predovšetkým:

a)	postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky vyloďovali;

b)	podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh;

c)	zabezpečuje podmienky pre hospodársky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom;

d)	zabezpečuje opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity flotíl na úrovne rybolovných možností v súlade s odsekom 2 na účely hospodársky životaschopných flotíl bez drancovania morských biologických zdrojov;

e)	podporuje rozvoj udržateľných akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispievať k dodávkam potravín a potravinovej bezpečnosti a k zamestnanosti;

f)	prispieva k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty;

g)	prispieva k efektívnemu a transparentnému vnútornému trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry a prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii;

h)	prihliada na záujmy spotrebiteľov aj výrobcov;

i)	presadzuje pobrežné rybolovné činnosti s prihliadnutím na socio-ekonomické aspekty;

j)	dodržiava právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, a najmä cieľ, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES, ako aj iné politiky Únie.

Článok 3

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

a)	jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie a na regionálnej, národnej a miestnej úrovni;

b)	zohľadňovanie regionálnych špecifík prostredníctvom regionalizovaného prístupu;

c)	ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

d)	dlhodobá perspektíva;

e)	efektívnosť administratívnych nákladov;

f)	primeraná účasť zainteresovaných strán, najmä poradných rád, vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

g)	primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

h)	súlad s inými politikami Únie;

i)	podľa potreby využitie posúdení vplyvu;

j)	súdržnosť medzi vnútorným a vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky;

k)

transparentnosť nakladania s údajmi v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami s náležitým prihliadnutím na súkromný život, ochranu osobných údajov a pravidlá dôvernosti; dostupnosť údajov príslušným vedeckým orgánom, iným subjektom s vedeckým alebo riadiacim záujmom a iným určeným koncovým používateľom.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„vody Únie“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

2.	„morské biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé morské vodné druhy vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori;

3.	„sladkovodné biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

4.	„rybárske plavidlo“ je akékoľvek plavidlo vybavené na komerčné využívanie morských biologických zdrojov alebo pasca na tuniaka modroplutvého;

5.	„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

6.	„zaradenie do rybárskej flotily“ je registrácia rybárskeho plavidla v registri rybárskych plavidiel členského štátu;

7.	„maximálny udržateľný výnos“ je najvyšší teoretický vyvážený výnos, ktorý sa môže bez prestania v priemere získať z určitej populácie za existujúcich priemerných environmentálnych podmienok bez toho, aby to malo výrazný vplyv na proces rozmnožovania;

8.

„prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“, ako sa uvádza v článku 6 dohody OSN o populáciách rýb, je prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

9.

„ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“ je integrovaný prístup k riadeniu rybárstva v rámci ekologicky zmysluplných hraníc, ktorý sa snaží riadiť využívanie prírodných zdrojov s prihliadnutím na rybolovné a iné ľudské činnosti a zároveň zachovať biologické bohatstvo a biologické procesy potrebné na ochranu zloženia, štruktúry a fungovania biotopov dotknutých ekosystémov zohľadňovaním znalostí a neistôt súvisiacich s biotickými, abiotickými a ľudskými zložkami ekosystémov;

10.	„odhodené úlovky“ sú úlovky, ktoré sa vrátia do mora;

11.	„rybolov s malým vplyvom“ je používanie selektívnych rybolovných techník, ktoré majú malý škodlivý vplyv na morské ekosystémy a/alebo pri ktorých môžu vznikať nízke emisie z paliva;

12.	„selektívny rybolov“ je rybolov rybolovnými metódami alebo rybárskym výstrojom, ktoré sa počas rybolovnej operácie zameriavajú a lovia organizmy podľa veľkosti alebo druhu a umožňujú zabrániť uloveniu jedincov necieľového druhu alebo ich vypustenie bez poškodenia;

13.	„rybolovná úmrtnosť“ je miera, v ktorej sa rybolovnými činnosťami počas daného obdobia odoberá z populácie biomasa alebo jedince;

14.	„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

15.

„obmedzenie výlovu“ je podľa vhodnosti buď kvantitatívne obmedzenie úlovkov populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, ak sa na tieto populácie rýb alebo skupinu populácií rýb vzťahuje povinnosť vylodenia, alebo kvantitatívne obmedzenie vylodení populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, na ktoré sa povinnosť vylodenia nevzťahuje;

16.	„ochranný referenčný bod“ sú hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo rybolovná úmrtnosť), ktoré sa používajú pri riadení rybárstva, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo želanou úrovňou výnosu;

17.

„minimálna ochranná referenčná veľkosť“ je veľkosť živých morských vodných druhov so zreteľom na dospelosť, ako je stanovená v práve Únie, pričom sa pod jej hranicou uplatňujú obmedzenia alebo stimuly, ktorých cieľom je zabrániť lovu prostredníctvom rybolovných činností; táto veľkosť v príslušných prípadoch nahrádza minimálnu veľkosť pri vylodení;

18.

„populácia v bezpečných biologických hraniciach“ je populácia s vysokou pravdepodobnosťou, že jej predpokladaná biomasa neresiacej sa populácie na konci predchádzajúceho roka je vyššia, ako hraničný referenčný bod biomasy (Blim), a jej odhadovaná miera rybolovnej úmrtnosti za predchádzajúci rok je nižšia ako hraničný referenčný bod miery rybolovnej úmrtnosti (Flim);

19.	„záruka“ je preventívne opatrenie zamerané na zabránenie neželaným situáciám;

20.	„technické opatrenie“ je opatrenie, ktoré stanovením podmienok využívania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzení prístupu k rybolovným oblastiam reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností;

21.	„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých plavidiel v danej skupine;

22.	„členský štát s priamym hospodárskym záujmom“ je členský štát, ktorý má záujem pozostávajúci buď z rybolovných možností, alebo rybolovu, ktorý sa vykonáva vo výhradnej hospodárskej zóne dotknutého členského štátu, alebo, pokiaľ ide o Stredozemné more, tradičného rybolovu na šírom mori;

23.	„prevoditeľné rybolovné koncesie“ sú odobrateľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených členskému štátu alebo stanovených v pláne hospodárenia, ktorý členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (18), ktoré ich držiteľ môže preniesť;

24.	„rybolovná kapacita“ je tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (19);

25.

„akvakultúra“ je chov alebo pestovanie vodných organizmov technikami určenými na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia, ak organizmy zostávajú počas fázy chovu a pestovania majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich výlovu vrátane tohto okamihu;

26.	„licencia na rybolov“ je licencia vymedzená v článku 4 bode 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (20);

27.	„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vymedzené v článku 4 bode 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

28.	„rybolovná činnosť“ je vyhľadávanie rýb, spustenie, nastavenie, vlečenie a vytiahnutie rybárskeho výstroja, vytiahnutie úlovku na palubu, prekládka, ponechanie na palube, spracovanie na palube, preprava, umiestňovanie do klietok, vykrmovanie a vylodenie rýb a produktov rybolovu;

29.	„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

30.	„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou produkcie, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

31.	„závažné porušenie“ je porušenie, ktoré je vymedzené ako také v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (21) a v článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

32.	„koncový používateľ vedeckých údajov“ je subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia;

33.

„nadbytok povoleného výlovu“ je tá časť povoleného výlovu, ktorú pobrežný štát nevylovil a ktorá vedie k tomu, že celková miera využívania jednotlivých populácií zostáva pod úrovňami, na ktorých sú populácie schopné sa sami obnoviť, a udržiava populácie lovených druhov nad želanými úrovňami stanovenými na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

34.	„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

35.	„biomasa neresiacej sa populácie“ je odhad masy rýb konkrétnej populácie, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane samcov a samíc, a rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

36.	„zmiešaný rybolov“ je rybolov, pri ktorom je prítomných viacero druhov, a pri ktorom je pravdepodobné, že sa ulovia rôzne druhy v rámci tej istej rybolovnej operácie;

37.

„dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva“ je medzinárodná dohoda uzavretá s tretím štátom na účely získania prístupu do vôd a k zdrojom s cieľom udržateľným spôsobom využívať časť nadbytku morských biologických zdrojov výmenou za finančnú kompenzáciu od Únie, ktorej súčasťou môže byť aj odvetvová podpora.

2.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto geografické vymedzenie zemepisných oblastí:

a)	„Severné more“ sú zóny ICES (22) IIIa a IV;

b)	„Baltské more“ sú zóny ICES IIIb, IIIc a IIId;

c)	„severozápadné vody“ sú zóny ICES V (okrem Va a iba vody Únie v Vb), VI a VII;

d)	„juhozápadné vody“ sú zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azor) a zóny CECAF (23) 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov);

e)	„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36' z. d.;

f)	„Čierne more“ je zemepisná podoblasť GFCM (General Fisheries Commission for the Mediterranean) vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2.

ČASŤ II

PRÍSTUP DO VÔD

Článok 5

Všeobecné pravidlá prístupu do vôd

1.   Rybárske plavidlá Únie majú rovnaký prístup do vôd a k zdrojom vo všetkých vodách Únie okrem vôd uvedených v odsekoch 2 a 3 s výhradou opatrení prijatých podľa časti III.

2.   Členské štáty majú vo vodách do 12 námorných míľ od základných línií, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, až do 31. decembra 2022 právo obmedziť rybolov na rybárske plavidlá, ktoré tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby tým boli dotknuté dojednania týkajúce sa rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod vlajkou iných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a dojednania uvedené v prílohe I, ktorými sa pre každý členský štát stanovujú zemepisné zóny v rámci pobrežných pásiem iných členských štátov, v ktorých sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknuté druhy. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3.   Vo vodách do 100 námorných míľ od základných línií najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy sú dotknuté členské štáty až do 31. decembra 2022 oprávnené obmedziť rybolov na plavidlá registrované v prístavoch týchto území. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4.   Opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať po skončení platnosti dojednaní stanovených v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

ČASŤ III

OPATRENIA NA OCHRANU A UDRŽATELNÉ VYUŽÍVANIE MORSKÝCH BIOLOGICKÝCH ZDROJOV

HLAVA I

Ochranné opatrenia

Článok 6

Všeobecné ustanovenia

1.   Na účely dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky zameraných na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 2, Únia prijme ochranné opatrenia, ako sa uvádza v článku 7.

2.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa Komisia radí s príslušnými poradnými orgánmi a príslušnými vedeckými subjektmi. Pri prijímaní ochranných opatrení sa zohľadňujú dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane v príslušných prípadoch správ STECF a ďalších poradných orgánov, odporúčaní poradných rád a spoločných odporúčaní členských štátov podľa článku 18.

3.   Členské štáty môžu navzájom spolupracovať na účely prijatia opatrení podľa článkov 11, 15 a 18.

4.   Členské štáty pred prijatím vnútroštátnych opatrení podľa článku 20 ods. 2 navzájom koordinujú svoju činnosť.

5.   V osobitných prípadoch, predovšetkým pokiaľ ide o stredomorský región, sa členské štáty môžu splnomocniť na prijatie právne záväzných aktov v oblasti spoločnej rybárskej politiky vrátane ochranných opatrení. V prípade potreby sa uplatňuje článok 18.

Článok 7

Druhy ochranných opatrení

1.   Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov môžu okrem iného zahŕňať:

a)	viacročné plány podľa článkov 9 a 10;

b)	ciele pre ochranu a udržateľné využívanie populácií a súvisiace opatrenia na na minimalizovanie vplyvu rybolovu na morské prostredie;

c)	opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity rybárskych plavidiel podľa dostupných rybolovných možností;

d)	stimuly vrátane stimulov hospodárskej povahy, ako sú rybolovné možnosti, na presadzovanie rybolovných metód, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, k zabráneniu nechceným úlovkom a k čo najväčšiemu zníženiu ich množstva a k rybolovu s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje;

e)	opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností;

f)	opatrenia na dosiahnutie cieľov článku 15;

g)	minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť;

h)	pilotné projekty týkajúce sa alternatívnych typov techník riadenia rybolovu a výstroja, ktoré zvyšujú selektivitu alebo minimalizujú negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie;

i)	opatrenia potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých na základe článku 11;

j)	technické opatrenia uvedené v odseku 2.

2.   Technické opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a)	charakteristické znaky rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;

b)

špecifikácie vzťahujúce sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane: i) úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo na minimalizovanie negatívneho vplyvu na ekosystém; ii) úprav alebo dodatočných zariadení na zníženie náhodného ulovenia ohrozených, bezprostredne ohrozených a chránených druhov, ako aj na zníženie ďalších nechcených úlovkov;

c)	obmedzenia alebo zákazy použitia určitého rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach;

d)	požiadavky na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť dočasné zhluknutie ohrozených druhov, neresiacich sa rýb, rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ďalších zraniteľných morských zdrojov;

e)	osobitné opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy vrátane opatrení na zabránenie nechceným úlovkom a na čo najväčšie zníženie ich množstva.

Článok 8

Zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb

1.   Únia sa pri náležitom prihliadnutí na existujúce chránené oblasti usiluje zriaďovať chránené oblasti z dôvodu ich biologickej citlivosti vrátane oblastí, v ktorých existujú jasné dôkazy o vysokých koncentráciách rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, ako aj o neresiskách. V takýchto oblastiach možno rybolovné činnosti obmedziť alebo zakázať s cieľom prispieť k ochrane živých vodných zdrojov a morských ekosystémov. Únia naďalej poskytuje dodatočnú ochranu existujúcim biologicky citlivým oblastiam.

2.   Na tieto účely členské štáty tam, kde je to možné, určia vhodné oblasti, ktoré môžu byť súčasťou ucelenej siete, a podľa potreby pripravia spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 7, aby Komisia mohla predložiť návrh v súlade so zmluvou.

3.   Komisia môže byť vo viacročnom pláne splnomocnená zriadiť takéto chránené biologicky citlivé oblasti. Uplatňuje sa článok 18 ods. 1 až 6. Komisia pravidelne podáva správy o chránených oblastiach Európskemu parlamentu a Rade.

HLAVA II

Osobitné opatrenia

Článok 9

Zásady a ciele viacročných plánov

1.   Viacročné plány sa prijímajú prioritne, a to na základe vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní, a obsahujú ochranné opatrenia na obnovu a udržanie populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos v súlade s článkom 2 ods. 2.

2.   Ak ciele na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2, nemožno určiť z dôvodu nedostatku údajov, vo viacročných plánoch sa ustanovia opatrenia založené na prístupe predbežnej opatrnosti, pričom sa zabezpečí aspoň porovnateľná miera ochrany príslušných populácií.

3.   Viacročné plány sa vzťahujú buď:

a)	na jednotlivé druhy, alebo

b)	v prípade zmiešaného rybolovu alebo keď sa dynamika populácií navzájom ovplyvňuje, na rybolov využívajúci viaceré populácie v danej zemepisnej oblasti, pričom sa zohľadňujú znalosti o vzájomnom pôsobení medzi populáciami rýb, rybolovom a morskými ekosystémami.

4.   Opatrenia, ktoré majú byť súčasťou viacročných plánov, a harmonogram ich vykonávania sú primerané sledovaným cieľom a zámerom a plánovanému harmonogramu. Pred začlenením opatrení do viacročných plánov sa zohľadní ich pravdepodobný hospodársky a sociálny vplyv.

5.   Viacročné plány môžu obsahovať konkrétne ochranné ciele a opatrenia založené na ekosystémovom prístupe s cieľom riešiť konkrétne problémy zmiešaného rybolovu v súvislosti s dosahovaním cieľov stanovených v článku 2 ods. 2 pri rôznych populáciách, na ktoré sa plán vzťahuje, v prípadoch, keď podľa vedeckého odporúčania nemožno dosiahnuť zvýšenie selektivity. Keď je to potrebné, viacročný plán obsahuje konkrétne alternatívne ochranné opatrenia založené na ekosystémovom prístupe a zamerané na niektoré z populácií, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 10

Obsah viacročných plánov

1.   Viacročný plán podľa potreby a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci podľa zmluvy, obsahuje:

a)	rozsah (vyjadrený v populáciách), druh rybolovu a oblasť, na ktoré sa viacročný plán vzťahuje;

b)	ciele, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 a s príslušnými ustanoveniami článkov 6 a 9;

c)	kvantifikovateľné ciele, ako napríklad miery rybolovnej úmrtnosti a/alebo biomasa neresiacich sa populácií;

d)	jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

e)	ochranné referenčné body, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2;

f)	ciele pre ochranné a technické opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 15, a opatrenia určené na zabránenie a zníženie, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov;

g)	záruky na zabezpečenie dosiahnutia kvantifikovateľných cieľov a potrebné nápravné prostriedky, okrem iného aj pre situácie, keď zhoršujúca sa kvalita alebo dostupnosť údajov ohrozuje udržateľnosť populácie.

2.   Viacročný plán môže obsahovať aj:

a)	ďalšie ochranné opatrenia, najmä opatrenia na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov s ohľadom na najlepšie dostupné vedecké odporúčania, alebo opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovu na ekosystém, ktoré sa podľa potreby ďalej vymedzia v súlade s článkom 18;

b)	kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

c)	podľa potreby konkrétne ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov.

3.   Vo viacročnom pláne sa stanoví jeho preskúmanie po jeho prvotnom následnom hodnotení, ktoré najmä zohľadní zmeny vo vedeckých odporúčaniach.

Článok 11

Ochranné opatrenia potrebné na splnenie povinností podľa právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia

1.   Členské štáty sú splnomocnené prijímať ochranné opatrenia, ktoré nemajú vplyv na rybárske plavidlá iných členských štátov, sú uplatniteľné na vody, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, a ktoré sú nevyhnutné na splnenie ich povinností vyplývajúcich z článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES, článku 4 smernice 2009/147/ES alebo článku 6 smernice 92/43/EHS, za predpokladu, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2 tohto nariadenia, spĺňajú ciele príslušných právnych predpisov Únie, ktoré sa majú nimi vykonávať, a sú prinajmenšom rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Ak sa členský štát (ďalej len „iniciujúci členský štát“) domnieva, že opatrenia, ktoré je potrebné prijať na účely splnenia povinností uvedených v odseku 1, a ostatné členské štáty majú priamy hospodársky záujem na druhu rybolovu, na ktorý sa majú takéto opatrenia vzťahovať, Komisia je splnomocnená prijať na základe žiadosti takéto opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 46. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 18 ods. 1 až 4 a 6.

3.   Na tento účel iniciujúci členský štát poskytne Komisii a ostatným členským štátom s priamym hospodárskym záujmom príslušné informácie o požadovaných opatreniach vrátane ich odôvodnenia, vedeckých dôkazov na ich podporu a podrobností o ich praktickom vykonávaní a presadzovaní. Iniciujúci členský štát a iné členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu do šiestich mesiacov od poskytnutia dostatočných informácií predložiť spoločné odporúčanie uvedené v článku 18 ods. 1. Komisia prijme opatrenia do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, pričom zohľadní všetky dostupné vedecké odporúčania.

Ak sa všetky členské štáty nedohodnú na spoločnom odporúčaní, ktoré sa má predložiť Komisii v súlade s prvým pododsekom v lehote v ňom stanovenej, alebo ak sa spoločné odporúčanie nezdá byť zlučiteľné s požiadavkami uvedenými v odseku 1, Komisia môže predložiť návrh v súlade so zmluvou.

4.   Odchylne od odseku 3, ak spoločné odporúčanie uvedené v odseku 3 neexistuje, Komisia v naliehavom prípade príjme opatrenia. Opatrenia, ktoré sa majú prijať v naliehavom prípade, sa obmedzia na tie, bez ktorých je ohrozené dosiahnutie cieľov spojených so zavedením ochranných opatrení v súlade so smernicami uvedenými v odseku 1 a zámermi členského štátu.

5.   Opatrenia uvedené v odseku 4 sa uplatňujú najviac po dobu 12 mesiacov, ktorá môže byť predĺžená o najviac 12 mesiacov, ak podmienky stanovené v uvedenom odseku naďalej existujú.

6.   Komisia uľahčuje spoluprácu medzi dotknutým členským štátom a ostatnými členskými štátmi s priamym hospodárskym záujmom na druhu rybolovu pri vykonávaní a presadzovaní opatrení prijatých podľa odsekov 2, 3 a 4.

Článok 12

Opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov

1.   Na základe riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému podloženého dôkazmi, Komisia na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže s cieľom zmierniť uvedené ohrozenie prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty platné najviac šesť mesiacov v súlade s postupom uvedeným v článku 47 ods. 3.

2.   Členský štát oznámi žiadosť uvedenú v odseku 1 súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným poradným radám. Ostatné členské štáty a poradné rady môžu do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia predložiť písomné pripomienky. Komisia prijme rozhodnutie do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1.

3.   Pred uplynutím prvotného obdobia uplatňovania ihneď uplatniteľných vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 môže Komisia v prípade splnenia podmienok podľa odseku 1 prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty predlžujúce uplatňovanie takéhoto núdzového opatrenia najviac o šesť mesiacov s okamžitou účinnosťou. Uvedené vykonávacie akty sa príjmu v súlade s postupom uvedeným v článku 47 ods. 3.

Článok 13

Núdzové opatrenia členských štátov

1.   Na základe dôkazov o vážnom ohrození ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému v súvislosti s rybolovnými činnosťami vo vodách patriacich pod zvrchovanosť alebo právomoc členského štátu, ktoré si vyžaduje okamžité konanie, môže tento členský štát prijať núdzové opatrenia na zmiernenie ohrozenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článku 2 a musia byť aspoň rovnako prísne ako opatrenia stanovené v práve Únie. Takéto opatrenia sa uplatňujú najviac po dobu troch mesiacov.

2.   Ak by núdzové opatrenia, ktoré má prijať členský štát, mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iných členských štátov, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách s Komisiou, príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami o návrhu opatrení, ktorý dopĺňa dôvodová správa. Na účely tejto konzultácie môže konzultujúci členský štát stanoviť primeranú lehotu, ktorá však nie je kratšia ako jeden mesiac.

3.   Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie prijaté podľa tohto článku nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát uvedené opatrenie zmenil alebo zrušil.

Článok 14

Zabránenie nechceným úlovkom a ich minimalizovanie

1.   Na uľahčenie zavedenia povinnosti vylodiť všetky úlovky v príslušnom rybolove v súlade s článkom 15 (ďalej len „povinnosť vylodiť úlovky“) môžu členské štáty uskutočniť pilotné projekty, ktoré vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a ktoré prihliadajú na stanoviská príslušných poradných rád, s cieľom plne preskúmať všetky možné metódy na zabránenie, minimalizovanie a odstránenie nechcených úlovkov pri rybolove.

2.   Členské štáty môžu vyhotoviť „atlas odhodených úlovkov“, v ktorom sa uvedú úrovne odhadzovania v každom z druhov rybolovov, na ktoré sa vzťahuje článok 15 ods. 1.

Článok 15

Povinnosť vylodiť úlovky

1.   Všetky úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a pokiaľ ide o Stredozemné more, úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti vymedzené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1967/2006, ktoré sa ulovia v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie vo vodách, ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín, v druhoch rybolovu a zemepisných oblastiach uvedených nižšie, sa vytiahnu a ponechajú na palube rybárskych plavidiel, zaznamenajú a vylodia a v príslušných prípadoch započítajú do kvóty s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmito časovými rámcami:

a)

najneskôr od 1. januára 2015: — rybolov malých pelagických druhov (t. j. lov makrely atlantickej, sleďa atlantického, stavríd, tresky belasej, rýb čeľade Caproidae, sardely európskej, striebristky, sardinky európskej, šproty severnej); — rybolov veľkých pelagických druhov (t. j. lov tuniaka modroplutvého, mečiara veľkého, tuniaka dlhoplutvého, tuniaka okatého, marlína mozaikového a kopijonosa belavého); — rybolov na priemyselné účely (okrem iného lov korušky polárnej, piesočnicovitých a tresky koruškovitej); — rybolov lososa atlantického v Baltskom mori;

b)	najneskôr od 1. januára 2015 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2017 pre všetky ostatné druhy rybolovu vo vodách Únie v Baltskom mori pre druhy, na ktoré sa vzťahujú iné obmedzenia výlovu, ako sú obmedzenia, na ktoré sa vzťahuje písmeno a);

c)

najneskôr od 1. januára 2016 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v: i) Severnom mori — lov tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang, tresky tmavej, — lov homára štíhleho, — lov soley európskej a platesy veľkej, — lov merlúzy európskej; — lov krevety boreálnej; ii) severozápadných vodách — lov tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang, tresky tmavej, — lov homára štíhleho, — lov soley európskej a platesy veľkej, — lov merlúzy európskej; iii) juhozápadných vodách — lov homára štíhleho, — lov soley európskej a platesy veľkej, — lov merlúzy európskej; iv) iný rybolov zameraný na druhy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu;

d)

najneskôr od 1. januára 2017 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v rámci rybolovu, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) v Stredozemnom mori, Čiernom mori a vo všetkých ostatných vodách Únie a vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie a ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín.

2.   Odsekom 1 nie sú dotknuté medzinárodné povinnosti Únie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na účely vykonávania týchto medzinárodných povinností do práva Únie, čo zahŕňa najmä výnimky z povinnosti vylodiť úlovky podľa tohto článku.

3.   Keď sa všetky členské štáty s priamym hospodárskym záujmom spojeným s určitými druhmi rybolovu dohodnú, že povinnosť vylodiť úlovky sa má uplatňovať na iné druhy, ako druhy uvedené v odseku 1, môžu predložiť spoločné odporúčanie na účely rozšírenia uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky na takéto iné druhy. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 18 ods. 1 až 6. Keď sa predloží takéto spoločné odporúčanie, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 46 obsahujúce takéto opatrenia.

4.   Povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na:

a)	druhy, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú takto označené v právnom akte Únie prijatom v rámci spoločnej rybárskej politiky;

b)	druhy, pri ktorých vedecké dôkazy preukazujú vysokú mieru prežitia, pričom sa zohľadňujú charakteristické znaky výstroja, rybolovných postupov a ekosystému;

c)	úlovky, na ktoré sa vzťahujú výnimky de minimis.

5.   Podrobnosti splnenia povinnosti vylodiť úlovky uvedenej v odseku 1 sa stanovia vo viacročných plánoch uvedených v článkoch 9 a 10 a v príslušných prípadoch sa bližšie špecifikujú v súlade s článkom 18, vrátane:

a)	osobitných ustanovení o rybolove alebo druhoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1;

b)	špecifikácie výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky druhov uvedených v odseku 4 písm. b);

c)

ustanovení o výnimkách de minimis do výšky 5 % celkového ročného výlovu všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1. Výnimka de minimis sa uplatňuje v týchto prípadoch: i) ak z vedeckých dôkazov vyplýva, že zvýšenia selektivity je veľmi ťažké dosiahnuť, alebo ii) na účely zabránenia neprimeraným nákladom na manipuláciu s nechcenými úlovkami v prípade toho rybárskeho výstroja, pri ktorom nechcené úlovky na druh rybárskeho výstroja nepredstavujú viac ako určité percento, ktoré sa stanoví v pláne, z celkového ročného úlovku týmto výstrojom. Úlovky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v tomto písmene, sa nezapočítavajú do príslušných kvót; všetky takéto úlovky sa však plne zaznamenávajú. Počas prechodného obdobia štyroch rokov sa percentuálny podiel celkových ročných úlovkov uvedený v tomto písmene zvýši: i) o dva percentuálne body počas prvých dvoch rokov uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky; a ii) o jeden percentuálny bod v nadchádzajúcich dvoch rokoch;

d)	ustanovenia o dokumentácii úlovkov;

e)	prípadné stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí v súlade s odsekom 10.

6.   Ak nie je pre daný rybolov prijatý žiaden viacročný plán ani plán hospodárenia v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 1967/2006, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 18 tohto nariadenia delegované akty v súlade s článkom 46 tohto nariadenia stanovujúce dočasne a na obdobie najviac troch rokov osobitný plán pre odhadzovanie úlovkov obsahujúci špecifikácie uvedené v odseku 5 písm. a) až e) tohto článku. Členské štáty môžu spolupracovať v súlade s článkom 18 tohto nariadenia pri vypracovávaní takéhoto plánu, aby Komisia prijala takéto akty alebo predložila návrh v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

7.   Ak sa neprijali žiadne opatrenia na účely určenia výnimky de minimis, a to ani vo viacročnom pláne v súlade s odsekom 5, ani v osobitnom pláne pre odhadzovanie v súlade s odsekom 6, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 46 stanovujúce výnimku de minimis uvedenú v odseku 4 písm. c), ktorá na základe podmienok stanovených v odseku 5 písm. c) bode i) alebo ii) predstavuje najviac 5 % z celkového ročného úlovku všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1. Uvedená výnimka de minimis sa prijíma tak, aby sa uplatňovala od dátumu uplatňovania príslušnej povinnosti vylodiť úlovky.

8.   Odchylne od povinnosti započítavať úlovky do príslušných kvót v súlade s odsekom 1 úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky a ktoré boli ulovené nad rámec kvót pre príslušné populácie, alebo úlovky druhov, na ktoré nemá dotknutý členský štát kvótu, možno odpočítať z kvóty na cieľový druh, pokiaľ nepresahujú 9 % kvóty na cieľový druh. Toto ustanovenie sa uplatňuje len vtedy, keď sa daná populácia necieľového druhu nachádza v bezpečných biologických hraniciach.

9.   V prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, môžu členské štáty využívať medziročnú flexibilitu do výšky 10 % svojich povolených vylodení. Na tento účel môže členský štát povoliť vylodenie dodatočných množstiev rýb z populácie, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, za predpokladu, že takého množstvá nepresiahnu 10 % kvóty pridelenej danému členskému štátu. Uplatňuje sa článok 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

10.   S cieľom zabezpečiť ochranu mlade morských organizmov sa môžu stanoviť minimálne ochranné referenčné veľkosti.

11.   Pokiaľ ide o druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1, využívanie úlovkov druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, možno obmedziť iba na iné účely ako na priamu ľudskú spotrebu, ako je napríklad výroba rybej múčky, rybieho oleja, krmiva pre spoločenské zvieratá, prídavných látok v potravinách, farmaceutík a kozmetických prípravkov.

12.   Pokiaľ ide o druhy, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1, úlovky druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, sa neponechávajú na palube, ale okamžite sa vrátia do mora.

13.   Členské štáty zabezpečia podrobnú a presnú dokumentáciu všetkých rybárskych výjazdov a dostatočnú kapacitu a prostriedky na účely monitorovania splnenia povinnosti vylodiť úlovky, ako sú pozorovatelia, priemyselná televízia (CCTV) a iné. Členské štáty pritom dodržiavajú zásadu efektívnosti a proporcionality.

Článok 16

Rybolovné možnosti

1.   Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa jednotlivým členským štátom zabezpečuje relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2.   Pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa pri stanovovaní rybolovných možností zohľadní prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov, keďže v prvom roku i v ďalších rokoch už nebudú povolené odhodené úlovky danej populácie.

3.   Ak z nových vedeckých dôkazov vyplýva, že rybolovné možnosti, ktoré sa stanovili pre konkrétnu populáciu, sa výrazne odlišujú od skutočného stavu danej populácie, členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť, aby táto predložila návrh na zníženie uvedeného rozdielu, ktorý však rešpektuje ciele stanovené v článku 2 ods. 2.

4.   Rybolovné možnosti sa stanovujú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 ods. 2 a s kvantifikovateľnými cieľmi, časovými rámcami a rozmedziami stanovenými v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 10 ods. 1 písm. b) a c).

5.   Opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností, ktoré sú vo vodách Únie k dispozícii tretím krajinám, sa prijímajú v súlade so zmluvou.

6.   Každý členský štát rozhodne o spôsobe pridelenia rybolovných možností, ktoré sa mu pridelili a na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných koncesií, plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou (napríklad vytvorením individuálnych rybolovných možností). O spôsobe prideľovania informuje Komisiu.

7.   Členské štáty zohľadňujú pri prideľovaní rybolovných možností vzťahujúcich sa na zmiešaný rybolov pravdepodobné zloženie úlovkov plavidiel, ktoré sa na takomto rybolove zúčastňujú.

8.   Členské štáty si môžu po tom, čo informujú Komisiu, medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

Článok 17

Kritériá prideľovania rybolovných možností členskými štátmi

Pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v článku 16, členské štáty používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Medzi kritériá, ktoré sa majú použiť, môže patriť aj vplyv rybolovu na životné prostredie, dodržiavanie predpisov v minulosti, príspevok k miestnemu hospodárstvu a historické úrovne úlovkov. V rámci rybolovných možností, ktoré sú im pridelené, sa členské štáty usilujú poskytovať stimuly rybárskym plavidlám, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie, ako je napríklad znížená spotreba energie alebo menšie poškodenie biotopov.

HLAVA III

Regionalizácia

Článok 18

Regionálna spolupráca zameraná na ochranné opatrenia

1.   Ak sa Komisii udelia právomoci, a to aj vo viacročnom pláne stanovenom podľa článkov 9 a 10, ako aj v prípadoch stanovených v článku 11 a článku 15 ods. 6, prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov v súvislosti s ochranným opatrením Únie, ktoré sa vzťahuje na príslušnú zemepisnú oblasť, členské štáty s priamym hospodárskym záujmom, ktoré sú týmito opatreniami ovplyvnené, sa môžu v lehote stanovenej v príslušnom ochrannom opatrení a/alebo viacročnom pláne dohodnúť, že predložia spoločné odporúčania na dosiahnutie cieľov príslušných ochranných opatrení Únie, viacročných plánov alebo osobitných plánov pre odhadzovanie. Komisia takéto delegované ani vykonávacie akty neprijme skôr, ako uplynie lehota na predloženie spoločných odporúčaní členskými štátmi.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty s priamym hospodárskym záujmom ovplyvneným opatreniami uvedenými v odseku 1 pri formulovaní spoločných odporúčaní navzájom spolupracujú. Taktiež sa radia s príslušnými poradnými radami. Komisia spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčuje, okrem iného aj zabezpečením toho, že vedecké príspevky sa získajú od príslušných vedeckých subjektov.

3.   Ak sa podľa odseku 1 predloží spoločné odporúčanie, Komisia môže prijať tieto opatrenia prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov, pokiaľ je takéto odporúčanie zlučiteľné s príslušným ochranným opatrením a/alebo viacročným plánom.

4.   Ak sa ochranné opatrenie vzťahuje na konkrétnu populáciu rýb, ktorá sa využíva spoločne s tretími krajinami a s ktorou hospodária viacstranné rybárske organizácie alebo s ktorou sa hospodári na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd, Únia sa usiluje dohodnúť s príslušnými partnermi na opatreniach potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby spoločné odporúčania k ochranným opatreniam, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1, vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a spĺňali všetky z týchto požiadaviek:

a)	boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

b)	boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti a cieľmi príslušného ochranného opatrenia;

c)	boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti príslušného viacročného plánu a účinne plnili jeho ciele a kvantifikovateľné zámery;

d)	boli aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

6.   Ak sa všetkým členským štátom nepodarí dohodnúť sa na spoločných odporúčaniach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s odsekom 1, v stanovenom termíne alebo ak sa spoločné odporúčania k ochranným opatreniam považujú za nezlučiteľné s cieľmi a kvantifikovateľnými zámermi daných ochranných opatrení, Komisia môže predložiť návrh vhodných opatrení v súlade so zmluvou.

7.   Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môžu tiež členské štáty s priamym hospodárskym záujmom na danom rybolove vo vymedzenej zemepisnej oblasti dávať Komisii spoločné odporúčania k opatreniam, ktoré má Komisia predložiť alebo prijať.

8.   Ako doplňujúca alebo alternatívna metóda regionálnej spolupráce budú členské štáty splnomocnené v ochrannom opatrení Únie, ktoré sa vzťahuje na príslušnú zemepisnú oblasť, a to aj v rámci viacročného plánu prijatého podľa článkov 9 a 10, prijať v rámci stanovenej lehoty opatrenia, ktorými sa takéto ochranné opatrenie bližšie špecifikuje. Dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri prijímaní takýchto opatrení. Odseky 2, 4 a 5 tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis. Komisia sa zapája a jej pripomienky sa zohľadňujú. Členské štáty prijímajú iba svoje príslušné vnútroštátne opatrenia, ak sa dosiahla dohoda o ich obsahu so všetkými dotknutými členskými štátmi. Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie členského štátu nie je v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom ochrannom opatrení, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát uvedené opatrenie zmenil alebo zrušil.

HLAVA IV

Vnútroštátne opatrenia

Článok 19

Opatrenia členského štátu, ktoré sa vzťahujú na rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou alebo na osoby usadené na ich území

1.   Členský štát môže prijať opatrenia na ochranu populácií rýb vo vodách Únie za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú všetky z týchto požiadaviek:

a)	vzťahujú sa výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na osoby usadené na tej časti jeho územia, na ktorej sa uplatňuje zmluva;

b)	sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

c)	sú aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Členský štát na účely kontroly informuje o ustanoveniach prijatých podľa odseku 1 ostatné dotknuté členské štáty.

3.   Členské štáty zverejňujú príslušné informácie o opatreniach prijatých v súlade s týmto článkom.

Článok 20

Opatrenia členského štátu v rámci zóny do 12 námorných míľ

1.   Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu populácií rýb a hospodárenie s nimi a na udržanie alebo zlepšenie stavu ochrany morských ekosystémov v rámci zóny do 12 námorných míľ od svojich základných línií za predpokladu, že Únia neprijala osobitne pre túto oblasť opatrenia, ktorými sa riešia ochrana a hospodárenie, alebo opatrenia, ktorými sa konkrétne rieši problém identifikovaný dotknutým členským štátom. Opatrenia členského štátu musia byť zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článku 2 a musia byť aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Ak by opatrenia na ochranu a hospodárenie, ktoré má prijať členský štát, mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iných členských štátov, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách s Komisiou, príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami o návrhu opatrení, ktorý doplní dôvodová správa, v ktorej sa okrem iného preukáže, že tieto opatrenia sú nediskriminačné. Na účely tejto konzultácie môže konzultujúci členský štát stanoviť primeranú lehotu, ktorá však nie je kratšia ako dva mesiace.

3.   Členské štáty zverejňujú príslušné informácie o opatreniach prijatých v súlade s týmto článkom.

4.   Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie prijaté podľa tohto článku nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát príslušné opatrenie zmenil alebo zrušil.

ČASŤ IV

RIADENIE RYBOLOVNEJ KAPACITY

Článok 21

Zriadenie systémov prevoditeľných rybolovných koncesií

Členské štáty môžu zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií. Členské štáty, ktoré takýto systém majú, zriadia a vedú register prevoditeľných rybolovných koncesií.

Článok 22

Prispôsobenie a riadenie rybolovnej kapacity

1.   Členské štáty priebežne zavedú opatrenia na prispôsobenie rybolovnej kapacity svojich flotíl svojim rybolovným možnostiam, v ktorých sa zohľadňuje vývoj situácie a ktoré vychádzajú z najlepších vedeckých odporúčaní, aby sa medzi nimi dosiahla stabilná a trvácna rovnováha.

2.   V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 zašlú členské štáty Komisii každý rok do 31. mája správu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Na uľahčenie spoločného prístupu v celej Únii sa uvedená správa pripraví v súlade so spoločnými usmerneniami, ktoré môže vypracovať Komisia a v ktorých sa určia príslušné technické, sociálne a hospodárske parametre.

Správa obsahuje ročné posúdenie kapacity národnej flotily a všetkých segmentov flotily členského štátu. Správa sa snaží identifikovať nadmernú štrukturálnu kapacitu jednotlivých segmentov a odhaduje ich dlhodobú výnosnosť. Správy sa sprístupnia verejnosti.

3.   S ohľadom na posúdenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku vychádzajú členské štáty pri svojej analýze z rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Vypracujú sa osobitné posúdenia flotíl pôsobiacich v najvzdialenejších regiónoch a plavidiel pôsobiacich výlučne mimo vôd Únie.

4.   Ak z posúdenia jasne vyplynie, že rybolovná kapacita nie je v skutočnej rovnováhe s rybolovnými možnosťami, členský štát vypracuje a zahrnie do svojej správy akčný plán pre segmenty flotily, pri ktorých sa identifikovala nadmerná štrukturálna kapacita. V tomto akčnom pláne sa stanovia ciele na prispôsobenie a nástroje na dosiahnutie rovnováhy a jasný časový rámec jeho plnenia.

Komisia každoročne vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou flotíl členských štátov a ich rybolovnými možnosťami v súlade s usmerneniami uvedenými v odseku 2 prvom pododseku. Súčasťou tejto správy sú aj akčné plány uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Prvá správa sa predloží do 31. marca 2015.

Ak členský štát nevypracuje správu uvedenú v odseku 2 a/alebo nesplní akčný plán uvedený v prvom pododseku tohto odseku, môže dôjsť k primeranému pozastaveniu alebo prerušeniu príslušnej finančnej pomoci Únie tomuto členskému štátu na investície v súvislosti s flotilou do dotknutého segmentu alebo segmentov flotily v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020.

5.   Vyradenie z flotily podporované prostredníctvom verejnej pomoci sa nepovoľuje s výnimkou prípadov, keď mu predchádza odobratie licencie na rybolov a oprávnení na rybolov.

6.   Rybolovná kapacita zodpovedajúca rybárskym plavidlám vyradeným s verejnou pomocou sa nenahrádza.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2014 rybolovná kapacita ich flotíl nikdy nepresiahla stropy rybolovnej kapacity stanovené v prílohe II.

Článok 23

Systém zaradenia/vyradenia

1.   Členské štáty riadia zaraďovanie do svojich flotíl a vyraďovanie z nich tak, že zaradenie novej kapacity do flotily bez poskytnutia verejnej pomoci sa kompenzuje predchádzajúcim vyradením kapacity bez verejnej pomoci prinajmenšom v rovnakej výške.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce vykonávacie pravidlá uplatňovania tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

3.   Komisia najneskôr 30. decembra 2018 vyhodnotí systém zaradenia/vyradenia na základe vyvíjajúcich sa vzťahov medzi kapacitou flotily a očakávanými rybolovnými možnosťami a prípadne navrhne úpravu uvedeného systému.

Článok 24

Registre rybárskych flotíl

1.   Členské štáty zaznamenávajú informácie o vlastníctve, plavidle a charakteristických črtách výstroja a o činnosti rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré sú potrebné na riadenie opatrení stanovených podľa tohto nariadenia.

2.   Členské štáty predložia Komisii informácie uvedené v odseku 1.

3.   Komisia vedie register rybárskej flotily Únie, ktorý obsahuje informácie získané podľa odseku 2. Poskytuje prístup verejnosti k registru rybárskej flotily Únie, pričom zabezpečí vhodnú ochranu osobných údajov.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví technické operačné požiadavky vzťahujúce sa na zaznamenávanie, formát a podmienky prenosu informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3. Uvedené vykonávacie akty sa príjmu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

ČASŤ V

VEDECKÝ ZÁKLAD RIADENIA RYBÁRSTVA

Článok 25

Požiadavky na údaje pre riadenie rybárstva

1.   Členské štáty v súlade s pravidlami prijatými v oblasti zberu údajov zbierajú biologické, environmentálne, technické a socio-ekonomické údaje, ktoré sú potrebné na riadenie rybárstva, spravujú uvedené údaje a sprístupňujú ich koncovým používateľom vrátane subjektov určených Komisiou. Získavanie a správa takýchto údajov sú oprávnené na financovanie z Európskeho námorného a rybárskeho fondu v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020. Na základe týchto údajov sa umožní najmä posúdenie:

a)	stavu využívaných morských biologických zdrojov;

b)	miery rybolovu a vplyvu rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy; a

c)	socio-ekonomickej výkonnosti odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich.

2.   Zber, správa a využívanie údajov vychádzajú z týchto zásad:

a)	presnosť a spoľahlivosť a včasný zber;

b)	využívanie koordinačných mechanizmov s cieľom predchádzať dvojitému zberu údajov na rôzne účely;

c)	bezpečné uloženie a ochrana zozbieraných údajov v počítačových databázach a prípadne ich sprístupnenie verejnosti, a to aj na agregovanej úrovni, pričom sa zabezpečí dôvernosť údajov;

d)	prístup Komisie alebo subjektov, ktoré Komisia určila, k vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účely overenia existencie a kvality údajov;

e)

včasná dostupnosť relevantných údajov a príslušných metodík, ktorými sa získali, subjektom so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia a akýmkoľvek zainteresovaným stranám, okrem prípadov, keď sa podľa uplatniteľného práva Únie vyžaduje ochrana a dôvernosť údajov.

3.   Členské štáty každý rok predkladajú Komisii správu o vykonávaní svojich vnútroštátnych programov zberu údajov a sprístupnia ju verejnosti.

Komisia posúdi výročnú správu o zbere údajov po konzultácii so svojím vedeckým poradným orgánom a v prípade potreby s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (ďalej len „RFMO“), ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo je v nich pozorovateľom, a s príslušnými medzinárodnými vedeckými subjektmi.

4.   Členské štáty zabezpečia vnútroštátnu koordináciu zberu a správy vedeckých údajov na účely riadenia rybárstva vrátane socio-ekonomických údajov. Na tento účel určia národného korešpondenta a každoročne organizujú národné koordinačné stretnutie. Členské štáty o vnútroštátnych koordinačných činnostiach informujú Komisiu a pozývajú ju na koordinačné stretnutia.

5.   Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou koordinujú svoje činnosti týkajúce sa zberu údajov s ostatnými členskými štátmi v rovnakom regióne a vyvíjajú maximálne úsilie o koordináciu svojich činností s tretími krajinami, pod ktorých zvrchovanosť alebo právomoc patria vody v rovnakom regióne.

6.   Zber, správa a využívanie údajov sa vykonáva nákladovo-efektívnym spôsobom.

7.   Ak členský štát nezbiera údaje a/alebo ich včas neposkytne koncovým používateľom, môže dôjsť k primeranému pozastaveniu alebo prerušeniu príslušnej finančnej pomoci Únie tomuto členskému štátu v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020.

Článok 26

Konzultovanie s vedeckými subjektmi

Komisia konzultuje s vhodnými vedeckými subjektmi. So STECF sa podľa potreby konzultujú záležitosti týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi vrátane biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických otázok. Pri konzultáciách s vedeckými subjektmi sa prihliadne na riadne hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami s cieľom zabrániť zdvojeniu práce týchto subjektov.

Článok 27

Výskum a vedecké odporúčania

1.   Členské štáty vykonávajú výskumné a inovačné programy v oblasti rybolovu a akvakultúry. Svoje programy zameraná na výskum, inováciu a poskytovanie vedeckých odporúčaní v oblasti rybárstva koordinujú s ostatnými členskými štátmi v úzkej spolupráci s Komisiou v kontexte rámcov Únie pre výskum a inováciu, pričom podľa potreby zapájajú aj príslušné poradné rady. Tieto činnosti sú oprávnené na financovanie z rozpočtu Únie v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie.

2.   Členské štáty za účasti príslušných zainteresovaných strán a s použitím okrem iného dostupných finančných zdrojov Únie a vo vzájomnej koordinácii zabezpečujú dostupnosť príslušných kompetencií a ľudských zdrojov, ktoré sa majú zapojiť do procesu poskytovania vedeckých odporúčaní.

ČASŤ VI

VONKAJŠIA POLITIKA

Článok 28

Ciele

1.   S cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie a ochranu morských biologických zdrojov a morského prostredia a udržateľné hospodárenie s nimi Únia vedie svoje vonkajšie vzťahy v oblasti rybárstva v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a politickými cieľmi, ako aj s cieľmi a zásadami stanovenými v článkoch 2 a 3.

2.   Únia najmä:

a)	aktívne podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní a prispieva k nemu;

b)	zlepšuje súdržnosť iniciatív Únie s politikami s osobitným ohľadom na environmentálne, obchodné a rozvojové činnosti a zvyšuje súlad opatrení prijímaných v kontexte rozvojovej spolupráce a vedeckej, technickej a hospodárskej spolupráce;

c)	prispieva k udržateľným rybolovným činnostiam, ktoré sú hospodársky životaschopné a ktorými sa podporuje zamestnanosť v Únii;

d)	zabezpečuje, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako sú zásady a normy uplatniteľné podľa práva Únie v oblasti spoločnej rybárskej politiky, pričom presadzuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie vo vzťahu k prevádzkovateľom z tretích krajín;

e)	vo všetkých medzinárodných sférach presadzuje a podporuje činnosť potrebnú na odstránenie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

f)	presadzuje zriadenie a posilnenie výborov na posúdenie dodržiavania pravidiel zriadených v rámci RFMO, pravidelné nezávislé preskúmanie výsledkov a vhodné nápravné činnosti vrátane účinných a odradzujúcich sankcií, ktoré sa majú uplatňovať transparentným a nediskriminačným spôsobom.

3.   Ustanoveniami tejto časti nie sú dotknuté osobitné ustanovenia prijaté podľa článku 218 zmluvy.

HLAVA I

Medzinárodné rybárske organizácie

Článok 29

Činnosti Únie v medzinárodných rybárskych organizáciách

1.   Únia aktívne podporuje činnosti medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybárstvom vrátane RFMO a prispieva k týmto činnostiam.

2.   Pozícia Únie v rámci medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybárstvom a v RFMO sa zakladá na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, aby sa zabezpečilo, že s rybolovnými zdrojmi sa hospodári v súlade s cieľmi ustanovenými v článku 2, a najmä v jeho odseku 2 a odseku 5 písm. c). Únia sa musí usilovať viesť proces zlepšovania výkonnosti RFMO, aby boli schopné lepšie chrániť živé morské zdroje vo svojej pôsobnosti a hospodáriť s nimi.

3.   Únia aktívne podporuje rozvoj vhodných a transparentných mechanizmov prideľovania rybolovných možností.

4.   Únia podporuje spoluprácu medzi jednotlivými RFMO a súlad medzi ich regulačnými rámcami, a podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby ich odporúčania vychádzali z takýchto vedeckých odporúčaní.

Článok 30

Dodržiavanie medzinárodných ustanovení

Únia spolupracuje s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa rybárstvom vrátane RFMO, a to okrem iného prostredníctvom Európskej agentúry na kontrolu rybárstva (ďalej len „agentúra“), aby sa posilnilo dodržiavanie opatrení, a to najmä opatrení na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, s cieľom zabezpečiť prísne dodržiavanie opatrení prijatých takýmito medzinárodnými organizáciami.

HLAVA II

Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

Článok 31

Zásady a ciele dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

1.   Dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami sa ustanoví právny, environmentálny, hospodársky a sociálny rámec pre riadenie rybolovných činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie vo vodách tretích krajín.

Tieto rámce môžu zahŕňať:

a)	rozvoj a podporu potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií;

b)	monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti;

c)	ďalšie prvky na budovanie kapacít týkajúce sa rozvoja politiky tretích krajín v oblasti udržateľného rybárstva.

2.   Na účely zabezpečenia udržateľného využívania nadbytkov morských biologických zdrojov sa Únia usiluje zabezpečiť, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami boli obojstranným prínosom pre Úniu i dotknutú tretiu krajinu vrátane jej miestneho obyvateľstva a odvetvia rybolovu, a aby sa nimi prispievalo k pokračovaniu činnosti flotíl Únie a aby sa zameriavali na získanie primeraného podielu dostupných nadbytkov, ktorý zodpovedá záujmom flotíl Únie.

3.   Na účely zabezpečenia toho, aby plavidlá Únie, ktoré lovia ryby na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, pôsobili podľa možnosti na základe podobných noriem aké platia pre rybárske plavidlá Únie loviace vo vodách Únie, sa Únia usiluje zahrnúť do dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva vhodné ustanovenia o povinnosti vylodenia rýb a produktov rybolovu.

4.   Rybárske plavidlá Únie lovia len nadbytok povoleného výlovu, ako je uvedené v článku 62 ods. 2 a 3 dohovoru UNCLOS, a identifikovaného jasným a transparentným spôsobom na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a príslušných informácií, ktoré si o celkovom rybolovnom úsilí všetkých flotíl týkajúcom sa dotknutých populácií vymenila Únia s treťou krajinou. Pokiaľ ide o transzonálne populácie rýb alebo populácie rýb migrujúce na veľké vzdialenosti, pri stanovovaní dostupných zdrojov by sa mali náležite zohľadňovať vedecké posudky vypracované na regionálnej úrovni, ako aj opatrenia na ochranu a hospodárenie prijaté príslušnými RFMO.

5.   Rybárske plavidlá Únie nesmú pôsobiť vo vodách tretej krajiny, s ktorou platí dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, pokiaľ nemajú oprávnenie na rybolov, ktoré bolo vydané v súlade s uvedenou dohodou.

6.   Únia zabezpečí, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva obsahovali doložku o dodržiavaní demokratických zásad a ľudských práv, ktorá je podstatným prvkom takýchto dohôd.

Tieto dohody obsahujú, pokiaľ je to možné, aj:

a)

doložku o zákaze poskytovania výhodnejších podmienok iným flotilám loviacim ryby v týchto vodách, než sú podmienky, ktoré sa poskytujú hospodárskym subjektom Únie vrátane podmienok, ktoré sa týkajú ochrany a rozvoja zdrojov a hospodárenia s nimi, finančných dojednaní a poplatkov a práv týkajúcich sa vydávania oprávnení na rybolov;

b)	doložku o výhradnom práve týkajúcu sa pravidla uvedeného v odseku 5.

7.   Na úrovni Únie sa vynakladá úsilie o monitorovanie činností rybárskych plavidiel Únie, ktoré pôsobia vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie, mimo rámca dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou a pôsobiace mimo vôd Únie boli schopné poskytovať podrobnú a presnú dokumentáciu o všetkých rybolovných a spracovateľských činnostiach.

9.   Oprávnenie na rybolov uvedené v odseku 5 sa vydá plavidlu, ktoré vystúpilo z registra rybárskej flotily Únie a následne sa doň vrátilo v rámci 24 mesiacov, len ak majiteľ tohto plavidla poskytol príslušným orgánom vlajkového členského štátu všetky požadované údaje na stanovenie, že pôsobenie tohto plavidla počas uvedeného obdobia bolo plne v súlade s normami uplatniteľnými na plavidlá plaviace sa pod vlajkou Únie.

Ak štát, ktorý plavidlu prepožičiava svoju vlajku počas obdobia, keď plavidlo nie je v registri rybárskej flotily Únie, bol uznaný podľa práva Únie za nespolupracujúceho v oblasti boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzania od neho a jeho odstránenia, alebo že umožňuje neudržateľné využívanie živých morských zdrojov, takéto oprávnenie na rybolov sa vydá, len ak je preukázané, že rybolovné operácie plavidla prestali a majiteľ vykonal okamžité opatrenia na vyňatie plavidla z registra daného štátu.

10.   Komisia zabezpečí nezávislé predbežné a následné hodnotenia každého protokolu k dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a poskytne ich Európskemu parlamentu a Rade včas predtým, ako Rade predloží odporúčanie na poverenie začať rokovania o nasledujúcom protokole. Súhrn týchto hodnotení sa sprístupní verejnosti.

Článok 32

Finančná pomoc

1.   Únia poskytuje prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva tretím krajinám finančnú pomoc s cieľom:

a)

podporiť časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín; časť nákladov na prístup k rybolovným zdrojom, ktorú majú hradiť vlastníci plavidiel z Únie, sa posúdi pre každú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo protokole k nej, pričom je potrebné, aby bola spravodlivá, nediskriminačná a primeraná prínosom, ktoré sa zabezpečia podmienkami prístupu;

b)

zriadiť riadiaci rámec, ktorý zahŕňa vytvorenie a prevádzku potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, a podporovať procesy konzultácií so záujmovými skupinami a monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti a iné prvky budovania kapacít, ktoré sa týkajú rozvoja politiky udržateľného rybárstva vedenej treťou krajinou. Takáto finančná pomoc sa podmieni dosiahnutím konkrétnych výsledkov a dopĺňa rozvojové projekty a programy, ktoré daná tretia krajina vykonáva, a je s nimi v súlade.

2.   Na základe každej dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa finančná pomoc v rámci odvetvovej podpory oddelí od platieb za prístup k rybolovným zdrojom. Únia požaduje dosiahnutie konkrétnych výsledkov ako podmienku platieb v rámci finančnej pomoci a podrobne monitoruje pokrok.

HLAVA III

Hospodárenie s populáciami spoločného záujmu

Článok 33

Zásady a ciele hospodárenia s populáciami spoločného záujmu pre Úniu a tretie krajiny, a dohôd o výmene a spoločnom hospodárení

1.   Pokiaľ populácie spoločného záujmu využívajú aj tretie krajiny, Únia spolupracuje s týmito tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby sa s týmito populáciami hospodárilo udržateľným spôsobom, ktorý je v súlade s týmto nariadením, a najmä s cieľom stanoveným v článku 2 ods. 2. Ak sa nedosiahne žiadna formálna dohoda, Únia vynaloží všemožné úsilie, aby sa dosiahla spoločná dohoda o rybolove takýchto populácií s cieľom umožniť udržateľné hospodárenie, najmä vzhľadom na cieľ stanovený v článku 2 ods. 2, čím sa podporia rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie.

2.   V záujme zabezpečenia udržateľného využívania populácií, ktoré sa využívajú spoločne s tretími krajinami, a zaručenia stability rybolovných operácií svojich flotíl sa Únia v súlade s dohovorom UNCLOS usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo viacstranné dohody o spoločnom hospodárení s populáciami, ktoré zahŕňajú aj prípadné ustanovenie prístupu do vôd a k zdrojom, ako aj stanovenie podmienok takéhoto prístupu, harmonizácie ochranných opatrení a výmeny rybolovných možností.

ČASŤ VII

AKVAKULTÚRA

Článok 34

Podporovanie udržateľnej akvakultúry

1.   Komisia s cieľom podporovať udržateľnosť a prispievať k potravinovej bezpečnosti a k dodávkam potravín, k rastu a zamestnanosti vypracuje nezáväzné strategické usmernenia Únie o spoločných prioritách a cieľoch v oblasti rozvoja udržateľných akvakultúrnych činností. V takýchto strategických usmerneniach sa zohľadňujú relatívne štartovacie pozície a odlišné okolnosti v jednotlivých častiach Únie, pričom tieto usmernenia tvoria základ viacročných národných strategických plánov a zameriavajú sa na:

a)	zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu jeho rozvoja a inovácie v tomto odvetví;

b)	zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie toho, aby bolo vykonávanie práva Únie efektívnejšie a lepšie reagovalo na potreby zainteresovaných strán;

c)	podnecovanie hospodárskej činnosti;

d)	diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vnútrozemských oblastiach;

e)	začlenenie akvakultúrnych činností do námorného, pobrežného a vnútrozemského priestorového plánovania.

2.   Členské štáty do 30. júna 2014 vypracujú viacročný národný strategický plán rozvoja akvakultúrnych činností na svojom území.

3.   Viacročný národný strategický plán obsahuje ciele členských štátov a opatrenia a potrebné harmonogramy na ich dosiahnutie.

4.   Viacročné národné strategické plány sa zameriavajú najmä na:

a)	administratívne zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o hodnotenia, štúdie vplyvu a licencie;

b)	primeranú istotu prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup do vôd a priestoru;

c)	ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

d)	posúdenie ďalších možných cezhraničných vplyvov, predovšetkým na morské biologické zdroje a morské ekosystémy v susedných členských štátoch;

e)	vytvorenie synergií medzi národnými výskumnými programami a spoluprácu medzi odvetvím a vedeckou komunitou;

f)	presadzovanie konkurenčnej výhody udržateľných vysoko kvalitných potravín;

g)	presadzovanie postupov a výskumu v akvakultúre s cieľom posilniť pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdroje rýb, a zmenšiť negatívny vplyv vrátane zníženia tlaku na populácie rýb využívané na produkciu krmív a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov.

5.   Členské štáty si prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročných národných strategických plánoch vymieňajú informácie a najlepšie postupy.

6.   Komisia podporuje výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročnom národnom strategickom pláne.

ČASŤ VIII

SPOLOČNÁ ORGANIZÁCIA TRHOV

Článok 35

Ciele

1.   Zavádza sa spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“), aby sa:

a)	prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2, a najmä k udržateľnému využívaniu živých morských biologických zdrojov;

b)	umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybolovu a akvakultúry na primeranej úrovni;

c)	posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie, najmä výrobcov;

d)

prostredníctvom oznámení a označenia so zrozumiteľnými informáciami zlepšila transparentnosť a stabilita trhov, najmä pokiaľ ide o hospodárske znalosti o trhoch Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie, zabezpečila lepšia rovnováha rozdelenia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca odvetvia, zlepšila sa informovanosť spotrebiteľov a zvýšilo sa ich povedomie;

e)	prispelo k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky produkty uvádzané na trh v Únii, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

f)	prispelo k zabezpečeniu toho, aby spotrebitelia mali široký výber produktov rybolovu a akvakultúry;

g)	spotrebiteľom zabezpečili overiteľné a presné informácie o pôvode produktu a o spôsobe jeho produkcie, najmä prostredníctvom označenia.

2.   Spoločná organizácia trhov sa uplatňuje na produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (24), ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

3.   Spoločná organizácia trhov zahŕňa najmä:

a)	organizáciu odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;

b)	plány produkcie a uvádzania na trh rybolovných a akvakultúrnych organizácií výrobcov;

c)	spoločné obchodné normy;

d)	informácie pre spotrebiteľov.

ČASŤ IX

KONTROLA A PRESADZOVANIE

Článok 36

Ciele

1.   Dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky sa zabezpečuje prostredníctvom účinného systému Únie na kontrolu rybárstva vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

2.   Kontrola a presadzovanie spoločnej rybárskej politiky najmä vychádza a pozostáva:

a)	z globálneho, integrovaného a spoločného prístupu;

b)	zo spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou;

c)	z nákladovej efektívnosti a primeranosti;

d)	z používania účinných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybárstva;

e)	z rámca Únie pre kontrolu, inšpekcie a presadzovanie;

f)	zo stratégie vychádzajúcej z rizík a zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných relevantných údajov;

g)	z rozvoja kultúry dodržiavania pravidiel a spolupráce medzi všetkými prevádzkovateľmi a rybármi.

Únia prijme vhodné opatrenia, pokiaľ ide o tretie krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie kontroly, inšpekcií a presadzovania činností vykonávaných v rámci rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovenia účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

Článok 37

Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel

1.   Komisia zriadi expertnú skupinu pre dodržiavanie pravidiel na účely posúdenia, uľahčenia a posilnenia plnenia a dodržiavania povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva.

2.   Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel sa skladá zo zástupcov Komisie a členských štátov. Na žiadosť Európskeho parlamentu môže Komisia vyzvať Európsky parlament, aby vyslal expertov, ktorí sa zúčastnia na zasadnutiach expertnej skupiny. Na zasadnutiach expertnej skupiny pre dodržiavanie pravidiel sa môže ako pozorovateľ zúčastňovať agentúra.

3.   Expertná skupina plní najmä tieto úlohy:

a)	pravidelne skúma otázky súvisiace s dodržiavaním a plnením povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva a identifikuje možné ťažkosti spoločného záujmu pri vykonávaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky;

b)	formuluje odporúčania v súvislosti s vykonávaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovovania priorít finančnej pomoci Únie; a

c)	vymieňa si informácie o kontrolných a inšpekčných činnostiach vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

4.   Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel pravidelne v plnom rozsahu informuje Európsky parlament a Radu o činnostiach uvedených v odseku 3.

Článok 38

Pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov

Komisia a členské štáty môžu vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov.

Článok 39

Prispievanie k nákladom na kontrolu, inšpekcie, presadzovanie a zber údajov

Členské štáty môžu od svojich prevádzkovateľov vyžadovať, aby pomerne prispievali na prevádzkové náklady spojené s uplatňovaním systému Únie na kontrolu rybárstva a so zberom údajov.

ČASŤ X

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 40

Ciele

Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.

Článok 41

Podmienky poskytnutia finančnej pomoci členským štátom

1.   Za podmienok, ktoré sa určia v uplatniteľných právnych aktoch Únie, sa finančná pomoc Únie členským štátom podmieňuje ich dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

2.   Ak členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, môže to viesť k prerušenie alebo pozastaveniu platieb alebo uplatneniu finančnej opravy na finančnú pomoc Únie v rámci spoločnej rybárskej politiky. Takéto opatrenia musia byť úmerné charakteru, závažnosti, trvaniu a opakovaniu nedodržiavania pravidiel.

Článok 42

Podmienky poskytnutia finančnej pomoci prevádzkovateľom

1.   Za podmienok, ktoré sa určia v uplatniteľných právnych aktoch Únie, sa finančná pomoc Únie prevádzkovateľom podmieňuje ich dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

2.   V súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa prijmú, povedú závažné porušenia pravidiel spoločnej rybárskej politiky zo strany prevádzkovateľov k dočasnému alebo trvalému zákazu prístupu k finančnej pomoci Únie a/alebo k uplatneniu znížení finančnej pomoci. Takéto opatrenia, ktoré prijme členský štát, musia byť odradzujúce, účinné a úmerné charakteru, závažnosti, trvaniu a opakovaniu závažných porušení.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa finančná pomoc Únie poskytovala len vtedy, ak sa na dotknutého prevádzkovateľa počas obdobia jedného roka pred podaním žiadosti o finančnú pomoc Únie neuvalili žiadne sankcie za závažné porušenie.

ČASŤ XI

PORADNÉ RADY

Článok 43

Zriadenie poradných rád

1.   Pre každú zo zemepisných oblastí alebo z oblastí pôsobnosti podľa prílohy III sa zriaďujú poradné rady, aby sa podporilo vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán v súlade s článkom 45 ods. 1 a prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.

2.   Predovšetkým sa v súlade s prílohou III zriaďujú tieto nové poradné rady:

a)	poradná rada pre najvzdialenejšie regióny, rozdelená do troch sekcií pre každú z týchto morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik a Indický oceán;

b)	poradná rada pre akvakultúru;

c)	poradná rada pre trhy;

d)	poradná rada pre Čierne more.

3.   Každá poradná rada prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 44

Úlohy poradných rád

1.   Komisia pri uplatňovaní tohto nariadenia konzultuje v prípade potreby s poradnými radami.

2.   Poradné rady môžu:

a)	Komisii a dotknutému členskému štátu predkladať odporúčania a návrhy v otázkach týkajúcich sa riadenia rybárstva a socio-ekonomických a ochranných aspektov rybolovu a akvakultúry, a najmä odporúčania o možnostiach zjednodušenia pravidiel riadenia rybárstva;

b)	Komisiu a členské štáty informovať o problémoch týkajúcich sa riadenia a socio-ekonomických a ochranných aspektoch rybolovu a podľa potreby akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo v oblasti pôsobnosti a navrhovať riešenia na vyriešenie týchto problémov;

c)	v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

Ak je záležitosť spoločným záujmom dvoch lebo viacerých poradných rád, tieto koordinujú svoje pozície s cieľom prijať k tejto záležitosti spoločné odporúčania.

3.   S poradnými radami sa konzultujú spoločné odporúčania podľa článku 18. Komisia a členské štáty s nimi môžu konzultovať aj iné opatrenia. Ich poradenstvo sa zohľadňuje. Týmito konzultáciami nie sú dotknuté konzultácie so STECF ani s inými vedeckými subjektmi. Poradné rady môžu predkladať svoje stanoviská všetkým dotknutým členským štátom a Komisii.

4.   Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 do dvoch mesiacov. Ak sa konečné opatrenia, ktoré sú prijaté, líšia od stanovísk, odporúčaní a návrhov poradných rád získaných podľa odseku 1, Komisia alebo dotknutý členský štát uvedú podrobné dôvody, prečo sa líšia.

Článok 45

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1.   Poradné rady sa skladajú z:

a)	organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a v prípade potreby v odvetví akvakultúry a zástupcov spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia;

b)	ďalších záujmových skupín, ktoré spoločná rybárska politika ovplyvňuje (napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín).

2.   Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru, čo podľa potreby zahŕňa sekretariát a pracovné skupiny pre záležitosti regionálnej spolupráce podľa článku 18, a prijíma opatrenia potrebné na svoje fungovanie.

3.   Poradné rady fungujú a získavajú financie tak, ako sa stanovuje v prílohe III.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 46 delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá fungovania poradných rád.

ČASŤ XII

PROCESNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a v článku 45 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 29. decembra 2013 Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a v článku 45 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a článku 45 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 47

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý sa má prijať podľa článku 23, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

ČASŤ XIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Zrušenia a zmeny

1.   Nariadenie (ES) č. 2371/2002 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

2.   Rozhodnutie 2004/585/ES sa zrušuje s účinnosťou odo dňa, keď nadobudnú účinnosť pravidlá prijaté podľa článku 45 ods. 4 tohto nariadenia.

3.   Článok 5 nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 (25) sa vypúšťa.

4.   Nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 (26) sa zrušuje.

5.   V článku 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa vkladá tento odsek:

Článok 49

Preskúmanie

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní spoločnej rybárskej politiky do 31. decembra 2022.

Článok 50

Výročná správa

Komisia každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri dosahovaní maximálneho udržateľného výnosu a o stave populácií rýb, a to čo najskôr po prijatí každoročného nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti dostupné vo vodách Únie a v určitých vodách mimo Únie pre plavidlá Únie.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 20.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. februára 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 17. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu 9. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59).

(5)  Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve a dohoda o vykonávaní jeho časti XI (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3).

(6)  Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).

(7)  Rozhodnutie Rady 98/414/ES z 8. júna 1998 o ratifikácii Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúcich sa zachovania a riadenia násad rýb žijúcich na oboch stranách mora a násad veľmi sťahovavých rýb Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 14).

(8)  Dohoda o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní obsádok rýb vyskytujúcich sa v oblastiach podliehajúcich jurisdikcii rôznych štátov a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 16).

(9)  Rozhodnutie Rady 96/428/ES z 25. júna 1996 o prijatí Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori zo strany Spoločenstva (Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 24).

(10)  Dohoda o podpore dodržiavania medzinárodných opatrení na zachovanie a riadenie rybárskych plavidiel na otvorenom mori (Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 26).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúcich vtákov (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Rezolúcia Rady z 3. novembra 1976 o určitých externých aspektoch vytvorenia 200-míľovej rybolovnej zóny v Spoločenstve, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1977 (Ú. v. ES C 105, 7.5.1981, s. 1).

(15)  Rozhodnutie Komisie 2005/629/ES z 26. augusta 2005, ktorým sa zriaďuje Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 225, 31.8.2005, s. 18).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Rozhodnutie Rady 2004/585/ES z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. EÚ L 256, 3.8.2004, s. 17).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(19)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(21)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(22)  Zóny ICES (Medzinárodná rada pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea - ICES)) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 70).

(23)  Zóny CECAF (stredovýchodný Atlantik alebo FAO hlavná oblasť rybolovu 34) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(25)  Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. EÚ L 289, 7.11.2003, s. 1).

(26)  Nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 z 30. marca 2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 9).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 23).“.

---

---

---

---