13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/9

(1)

Inteligentné siete prinášajú zmeny umožňujúce posilniť postavenie spotrebiteľa, väčšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie do distribučných sústav a vyššiu energetickú efektívnosť, pričom predstavujú značný príspevok k zníženiu skleníkových plynov a podporu vytvárania pracovných miest a technologického vývoja v Únii.

(2)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (1), a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (2), sa od členských štátov vyžaduje, aby zaistili realizáciu inteligentných meracích systémov podporujúcich aktívnu účasť spotrebiteľov na trhoch s dodávkami elektrickej energie a plynu a aby sa realizácia týchto meracích systémov mohla stať predmetom ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov pre trh a jednotlivých spotrebiteľov alebo toho, v akom časovom horizonte ich možno zaviesť.

(3)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. apríla 2011 Inteligentné siete: Od inovácií k zavedeniu (3) obsahuje celý rad opatrení vrátane monitorovania pokroku členských štátov, prípravy usmernení týkajúcich sa kľúčových ukazovateľov výkonnosti a usmernení vymedzujúcich metodiku vykonávacích plánov členských štátov týkajúcich sa inteligentných meracích systémov spolu s analýzou nákladov a prínosov.

(4)

Digitálna agenda pre Európu obsahuje zoznam vhodných opatrení, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov v Únii, bezpečnosť sietí a informácií, kybernetické útoky a funkcie inteligentných sietí a meracích systémov. Členské štáty v spolupráci s priemyselnými odvetviami, Komisiou a inými zainteresovanými stranami by mali prijať vhodné opatrenia na zaistenie koherentného prístupu.

(5)

Jednou z kľúčových úloh a nutných podmienok používania inteligentných meracích systémov je nájdenie vhodných technických a právnych riešení zaručujúcich ochranu osobných údajov ako základné právo podľa článku 8 Charty základných práv Európskej únie a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty a zainteresované strany by mali zaistiť, najmä v počiatočnej fáze zavádzania inteligentných meračov, aby sa uplatňovanie inteligentných meracích systémov monitorovalo a aby sa rešpektovali základné práva a slobody jednotlivca.

(6)

Inteligentné meracie systémy umožňujú spracovávanie dát, a to vrátane takých, ktoré sú v prevažujúcej miere osobnými údajmi. Navyše zavádzanie inteligentných sietí a inteligentných meracích systémov by malo umožniť, aby prevádzkovatelia sietí a dodávatelia prešli od širšieho pohľadu na energetické správanie k podrobnejším informáciám o energetickom správaní jednotlivých koncových spotrebiteľov.

(7)

Práva a povinnosti ustanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (5) možno v plnej miere uplatniť na spracovávanie osobných údajov inteligentnými meracími systémami, najmä pri používaní verejne dostupných služieb elektronickej komunikácie v rámci zmluvných a obchodných vzťahov so zákazníkmi.

(8)

Stanoviská pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, ktorá bola vytvorená v súlade s článkom 29 smernice 95/46/ES, obsahujú usmernenia pre určovanie a rozvíjanie „najlepších dostupných techník“ ochrany osobných údajov a zaručenia bezpečnosti dát pri ich spracovávaní v rámci inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí.

(9)

Vzhľadom na potenciál zavádzania inteligentných sietí by sa mala osobitná pozornosť venovať bezpečnosti a ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci inteligentných meracích systémov. Z tohto hľadiska by malo posúdenie vplyvu ochrany údajov umožniť hneď od začiatku identifikovať riziká týkajúce sa ochrany údajov pri rozvoji inteligentných sietí.

(10)

Prvky ochrany údajov a bezpečnosti informácií by mali byť do inteligentných meracích systémov zabudované už predtým, než sa začnú zavádzať a rozšíri sa ich používanie. Také prvky môžu spotrebiteľom účinne poskytnúť zlepšenú kontrolu nad spracovaním ich osobných údajov.

(11)

Členské štáty by mali spolupracovať so zainteresovanými stranami z priemyselného odvetvia a občianskej spoločnosti, predovšetkým s vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu osobných údajov, na stimulácii a podpore zavádzania zásady „bezpečnosť a ochrana údajov už v štádiu návrhu“ pri vývoji inteligentných sietí, predovšetkým v súvislosti so zavádzaním inteligentných meracích systémov.

(12)

Každý účastník procesu spracovávania osobných údajov v kontexte inteligentných meracích systémov by mal prijať všetky náležité postupy na zaistenie toho, aby nebolo možné akýmkoľvek spôsobom, ktorý by mohol použiť prevádzkovateľ siete alebo ktorákoľvek tretia strana, vysledovať údaje až k identifikovanej alebo identifikovateľnej osobe, s výnimkou situácie, keď by sa údaje týmto spôsobom spracovávali v súlade s platnými zásadami a právnymi predpismi týkajúcimi sa spracovávania dát.

(13)

V oznámení Komisie z 2. mája 2007 o podpore ochrany údajov prostredníctvom technológií na zvyšovanie ochrany súkromia (privacy enhancing technologies, PETs) (6) sú ustanovené jasné opatrenia na dosiahnutie cieľov minimalizovať spracovanie osobných údajov a používať anonymné alebo pseudonymné údaje vždy, keď je to možné prostredníctvom vývoja PETs a ich používania správcami údajov a jednotlivcami.

(14)

Vzor vypracovaný na úrovni Únie na vykonávanie posúdení vplyvu na ochranu údajov zaistí, aby sa ustanovenia tohto odporúčania dodržiavali jednotne vo všetkých členských štátoch.

(15)

Posúdenie vplyvu ochrany údajov vykonané prevádzkovateľom a zainteresovanými stranami pred zavádzaním inteligentných meracích systémov poskytne informácie potrebné na prijatie vhodných ochranných opatrení. Takéto opatrenia by sa mali monitorovať a skúmať počas celej životnosti inteligentného merača.

(16)

V súlade so smernicou 2009/72/ES sa od členských štátov očakáva, že do 3. septembra 2012 dokončia posúdenie nákladov a prínosov v súvislosti so zavádzaním inteligentných meracích systémov. Podľa oznámenia Komisie z 12. apríla 2011 Komisia považuje za dôležité stanoviť kritériá a vytvoriť formulár a všeobecnejšie usmernenia, ktoré by prehĺbili analýzy a zlepšili ich porovnateľnosť. Ako navrhla pracovná skupina pre inteligentné siete (7), kritériá by mali obsahovať kvantifikovateľné ukazovatele.

(17)

Členské štáty by v spolupráci s priemyselným odvetvím, Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami mali prijať primerané opatrenia na šírenie informácií a zvýšenie povedomia o potenciálnych prínosoch a rizikách spojených s používaním technológie inteligentných meracích systémov.

(18)

V tejto súvislosti by členské štáty v spolupráci s priemyselným odvetvím, občianskymi spoločenskými združeniami a inými zainteresovanými stranami mali určiť a šíriť osvedčené postupy pri používaní inteligentných meracích systémov a prijať vhodné opatrenia – napríklad vytvoriť rozsiahle pilotné projekty – na zvýšenie povedomia verejnosti, ktoré je nevyhnutné pre široké prijímanie tejto technológie.

(19)

Vytvorenie súboru odporúčaných funkčných požiadaviek by členským štátom umožnilo ľahšie a v rovnakom čase dosiahnuť optimálnu úroveň nákladovej efektívnosti plánov jej zavádzania. Stanovenie rovnakých požiadaviek by navyše poskytlo regulačným orgánom, odvetviu vyrábajúcemu merače, prevádzkovateľom sietí a dodávateľom náznaky prístupov, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou zvolené v tomto sektore.

(20)

Na základe usmernení týkajúcich sa osvedčených postupov, ako ich vymedzila Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn (European Regulators’ Group for Electricity and Gas, ďalej len „ERGEG“) (8), a analýzy prvých posúdení nákladov a prínosov oznámených členskými štátmi Komisia považuje za prínosné odporučiť členským štátom a regulačným orgánom súbor spoločných minimálnych funkcií inteligentných meračov.

(21)

Po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

1.

Tento oddiel obsahuje usmernenia pre členské štáty, tykajúce sa návrhu a fungovania sietí a inteligentných meracích systémov, zabezpečujúceho základné právo na ochranu osobných údajov.

2.

Tento oddiel poskytuje aj usmernenie k opatreniam, ktoré sa majú prijať pri zavádzaní aplikácií inteligentných meracích systémov, aby sa podľa možnosti zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES pri zavádzaní takýchto technológií.

3.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zobrali na vedomie toto vymedzenie pojmov:

4.

Posúdenie vplyvu ochrany údajov by malo opísať predpokladané postupy spracovania, posúdiť riziká ohrozujúce práva a slobody dátových subjektov, predpokladané opatrenia na odstránenie rizík, záruky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zaistenie ochrany osobných údajov a preukázanie zhody so smernicou 95/46/ES, pri zohľadnení práv a legitímnych záujmov dátových subjektov a dotknutých osôb.

5.

Aby sa zaručila ochrana osobných údajov v rámci celej Únie, členské štáty by mali prijať a používať vzor posúdenia vplyvu ochrany údajov, ktorý Komisia pripraví a predloží pracovnej skupine zaoberajúcej sa ochranou jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovávanie osobných údajov, do dvanástich mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

6.

Pri realizácii tohto vzoru by členské štáty mali vziať do úvahy odporúčania pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov.

7.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí a inteligentných meracích systémov v súlade s ich ďalšími povinnosťami podľa smernice 95/46/ES prijali vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov.

8.

Členské štáty by mali zaistiť, aby subjekty, ktoré spracovávajú údaje, vopred konzultovali ich spracovanie s dozorným orgánom pre ochranu údajov uvedeným v článku 28 smernice 95/46/ES v súvislosti s posúdením vplyvu ochrany údajov. To by malo tomuto orgánu umožniť posúdenie súladu spracovania a najmä rizík ohrozujúcich ochranu osobných údajov dátového subjektu a príslušných záruk.

9.

Členské štáty by mali zaistiť, aby po prijatí formulárov posúdenia vplyvu ochrany údajov uvedenom v bode 5 prevádzkovatelia sietí v súlade s tým vykonali body 7 a 8.

10.

Členské štáty by mali intenzívne nabádať prevádzkovateľov sietí, aby do zavádzania inteligentných sietí a meracích systémov začleňovali ochranu údajov už v štádiu návrhu a ochranu údajov ako štandard (predvolenú možnosť).

11.

Ochrana údajov už v štádiu návrhu a ochrana údajov ako štandard by sa mali začleňovať do metodík strán zúčastnených na vývoji inteligentných sietí v prípade, keď sa spracúvajú osobné údaje.

12.

Ochrana údajov už v štádiu návrhu by sa mala implementovať na legislatívnej úrovni (prostredníctvom právnych predpisov, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov), na technickej úrovni (stanovením príslušných požiadaviek v normách týkajúcich sa inteligentných sietí s cieľom zaistiť, aby bola infraštruktúra plne konzistentná s právnymi predpismi na ochranu údajov) aj na organizačnej úrovni (vo vzťahu k spracovaniu).

13.

Ochrana údajov ako štandard by sa mala implementovať tak, aby sa zákazníkovi v rámci predvolenej konfigurácie ponúkala možnosť, ktorá najviac prihliada na ochranu údajov.

14.

Členské štáty by mali nabádať európske normotvorné organizácie, aby pri inteligentných sieťach uprednostňovali referenčné architektúry vychádzajúce z ochrany údajov už v štádiu návrhu a ochrany údajov ako štandardu.

15.

S cieľom optimalizovať transparentnosť a dôveru jednotlivcov by členské štáty mali podporovať používanie vhodných mechanizmov certifikácie a plomb a značiek pre potreby ochrany údajov poskytovaných nezávislými stranami.

16.

V článku 8 Charty základných práv Európskej únie a v článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa požaduje, aby každé narušenie práva na ochranu osobných údajov bolo odôvodnené. Oprávnenosť narušenia sa musí posudzovať jednotlivo z hľadiska kumulatívnych kritérií legálnosti, potrebnosti, legitímnosti a primeranosti. Každé spracovanie osobných údajov, ktoré narúša základné právo na ochranu osobných údajov v inteligentnej sieti a inteligentnom meracom systéme, preto musí byť potrebné a primerané, aby sa v jeho prípade mohol konštatovať plný súlad s chartou.

17.

S cieľom zmierniť riziká ohrozujúce osobné údaje a bezpečnosť, by členské štáty v spolupráci s priemyselným odvetvím, Komisiou a inými zainteresovanými stranami mali podporiť určenie najlepších dostupných techník pre každú spoločnú minimálnu funkčnú požiadavku uvedenú v bode 42 odporúčania.

18.

Pri rozhodovaní o rozsahu informácií, ktoré je možné spracovávať v inteligentných sieťach, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby v čo možno najväčšej miere vyžadovali používanie anonymizovaných údajov, aby už nebolo možné identifikovať jednotlivca. V prípadoch, keď sa majú zbierať, spracovávať a ukladať osobné údaje, by členské štáty mali zaistiť, aby tieto údaje boli primerané a relevantné. Zber údajov by sa mal obmedziť na minimum potrebné na účely spracovania údajov a údaje by sa mali uchovávať vo forme, ktorá umožňuje identifikovanie dátových subjektov len tak dlho, ako je to potrebné na účely, na ktoré sa spracovávajú údaje.

19.

Spracovanie osobných údajov v rámci inteligentných meracích systémov by malo byť legitímne v súlade s jedným alebo viacerými dôvodmi uvedenými v článku 7 smernice 95/46/ES. Malo by sa zohľadniť stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zaujaté k inteligentným meracím systémom (11).

20.

Spracovanie osobných údajov tretími stranami ponúkajúcimi služby s pridanou hodnotou by tiež malo byť zákonné a malo by vychádzať z jedného alebo viacerých spomedzi šiestich dôvodov pre legitímne spracovanie uvedených v článku 7 smernice 95/46/ES. Ak je základom pre spracovanie súhlas, tento súhlas by dátový subjekt mal poskytnúť dobrovoľne, špecificky, informovane a explicitne, a mal by ho poskytnúť osobitne pre každú službu s pridanou hodnotou. Dátový subjekt by mal mať právo kedykoľvek zrušiť svoj súhlas. Zrušenie súhlasu by nemalo ovplyvniť zákonnosť spracovania založeného na súhlase, ktoré prebehlo pred zrušením súhlasu.

21.

Členské štáty by mali jasne určiť úlohy a zodpovednosti správcov údajov a spracovávateľov údajov. Mali by byť kompatibilné so zodpovedajúcimi povinnosťami ustanovenými v smernici 95/46/ES.

22.

Členské štáty by mali vykonať analýzu pred začatím operácií spracovávania a určiť, do akej miery dodávatelia a prevádzkovatelia sietí potrebujú uchovávať osobné údaje na účely údržby a prevádzky inteligentných sietí a fakturovania poplatkov. Táto analýza by mala členským štátom umožniť, aby okrem iného určili, či obdobia uchovávania osobných údajov, ktoré sú v súčasnosti ustanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, nie sú dlhšie, než je potrebné na účely prevádzkovania inteligentných sietí. Musí obsahovať mechanizmy na zaistenie toho, aby sa dodržiavali časové limity ustanovené na vymazanie osobných údajov a na periodické preskúmanie potreby uchovávania osobných údajov.

23.

Na účely tejto analýzy by každý členský štát mal zohľadniť najmä tieto zásady: zásadu minimalizácie údajov, zásadu transparentnosti – zaistenia toho, aby koncový spotrebiteľ bol informovaný prístupnou a zrozumiteľnou formou, jasne a jednoduchým jazykom o účele, časovom ohraničení, okolnostiach, zbere a ukladaní, ako aj všetkých ďalších postupoch spracovania osobných údajov, a zásadu posilnenia postavenia jednotlivca – zaistenia toho, aby prijaté opatrenia zaručovali práva jednotlivca.

24.

Členské štáty by mali zaistiť, aby bezpečnosť osobných údajov bola navrhnutá v ranom štádiu ako súčasť architektúry siete v rámci procesu ochrany údajov už v štádiu návrhu. To by malo zahŕňať opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu alebo náhodnej strate a na zabránenie akýmkoľvek nezákonným formám spracovania, najmä nezákonnému zverejneniu, rozšíreniu, sprístupneniu či pozmeneniu osobných údajov.

25.

Odporúča sa používanie kódovaných kanálov, pretože je to jeden z najúčinnejších technických prostriedkov proti zneužívaniu.

26.

Členské štáty by mali brať do úvahy, že všetky súčasné a budúce komponenty inteligentných sietí zaisťujú súlad so všetkými „bezpečnostne relevantnými“ normami vypracovanými európskymi normotvornými organizáciami vrátane základných požiadaviek na bezpečnosť informácií v inteligentných sieťach v normalizačnom mandáte Komisie M/490. Medzinárodné bezpečnostné štandardy by sa mali taktiež brať do úvahy, najmä séria ISO/IEC 27000 („normy ISMS“).

27.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí určili bezpečnostné riziká a vhodné bezpečnostné opatrenia zaručujúce adekvátnu úroveň bezpečnosti a odolnosti inteligentných meracích systémov. V tomto ohľade by prevádzkovatelia sietí v spolupráci s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti mali aplikovať existujúce normy, usmernenia a plány, a ak nie sú k dispozícii, navrhnúť nové. Mali by sa zohľadniť aj príslušné usmernenia, ktoré uverejnila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

28.

Členské štáty by mali zaistiť, aby v súlade s článkom 4 smernice 2002/58/ES v prípade narušenia bezpečnosti siete poskytovateľ služby bez zbytočného meškania (podľa možnosti do 24 hodín od zistenia narušenia) informoval dozorný orgán a dátový subjekt, či je pravdepodobné, že toto porušenie bude mať nepriaznivý účinok na ochranu jeho osobných údajov.

29.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti správcu údajov, v súlade so smernicou 95/46/ES by členské štáty mali vyžadovať, aby prevádzkovatelia sietí pre každú zo svojich aplikácií vypracovali a uverejnili presné a zrozumiteľné informačné zásady. Tieto zásady by mali obsahovať prinajmenšom prvky uvedené v článkoch 10 a 11 smernice 95/46/ES.

V prípade, ak sa zbierajú osobné údaje týkajúce sa dátových subjektov, správca údajov by mal dátovému subjektu poskytnúť prinajmenšom tieto informácie:

30.

Tento oddiel obsahuje usmernenia pre členské štáty spolu s rámcom pre analýzu nákladov a prínosov ako základ pre vykonanie konzistentného, dôveryhodného a transparentného ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov zavádzania inteligentných meracích systémov.

31.

Toto ekonomické posúdenie by malo dodržiavať usmernenia uvedené v prílohe a malo by vždy obsahovať tieto štyri kroky:

32.

Pri vykonávaní ekonomického posúdenia zavádzania inteligentných meracích systémov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali, ak je to možné, preskúmať a vziať do úvahy príslušné pilotné programy, v ktorých sa už implementovali inteligentné meracie systémy. Mali by tiež podľa možnosti konzultovať skutočnú výkonnosť v teréne a príslušné „reálne“ skúsenosti, aby mohli presnejšie doladiť svoje predpoklady týkajúce sa výberu technológií a optimalizácie príslušných nákladov a prínosov a zapojenia spotrebiteľov, tak z hľadiska verejného povedomia, ako aj používania inteligentných meracích systémov.

33.

Na vykonanie analýzy nákladov a prínosov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zaistiť, aby sa uvažovalo najmenej o dvoch scenároch, pričom jedným z nich by bol scenár „nezmeneného postupu“ („nerobme nič a nič sa nestane“). V prípade elektrickej energie by druhý scenár mal byť v súlade s povinnosťou 80 % zavedenia inteligentných meracích systémov do roku 2020 stanovenou v smernici 2009/72/ES a mal by sa v ňom uvážiť súbor spoločných minimálnych funkcií ustanovený v oddiele III tohto odporúčania. Odporúča sa preskúmať ďalšie alternatívne scenáre. Takéto scenáre by tiež mali vziať do úvahy synergie medzi existujúcimi a budúcimi opatreniami na úsporu energie spolu s inými formami reakcií a rád spotrebiteľom, najmä zavedenie častého fakturovania alebo výkazov nákladov vychádzajúcich zo skutočnej spotreby, a nie z paušálu alebo z odhadovanej spotreby. Členské štáty by mali vo svojich alternatívnych scenároch uvážiť pozitívnu úlohu jasného informovania spotrebiteľov a cenovej transparentnosti, ako aj úlohu, ktorú by na strane výrobcov a poskytovateľov mohla pri zavádzaní inteligentných meracích systémov zohrať hospodárska súťaž.

34.

Pri stanovovaní podmienok a rozhodovaní o hypotézach pre priebeh rôznych scenárov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zabezpečiť, aby sa vykonali včasné konzultácie na túto tému s národnými regulačnými orgánmi a navrhovateľmi a vykonávateľmi zavádzania inteligentných meracích systémov – ktorými sú vo väčšine členských štátov prevádzkovatelia distribučných systémov – a s nositeľmi príslušných pilotných projektov, ak sú.

35.

Pokiaľ ide o proces stanovovania rámcových podmienok, členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by v tomto procese mali zaistiť, aby sa zohľadnili všetky príslušné technológie komunikačných infraštruktúr, architektúry a opatrenia potrebné na zaručenie interoperability a súladu s dostupnými úniovými alebo medzinárodnými normami a osvedčenými postupmi. Navyše členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť, aby predpoklady, z ktorých vychádzajú analýzy, boli prispôsobené miestnym okolnostiam a aby sa nezabúdalo na parametre, ako sú geografické pokrytie, dopyt po elektrickej energii, odberová špička a mikro- a makroekonomické podmienky. Oddiel 2 prílohy k tomuto odporúčaniu obsahuje zoznam parametrov, ktorých použitie v tejto operácii by členské štáty mali zaistiť.

36.

Členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť, aby CBA sledovali podporné usmernenia a rámce metodických postupov („sedem krokov CBA“) uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu. Navyše členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť rozumnú, transparentnú a preukázateľnú kalkuláciu všetkých očakávaných nákladov a prínosov v súlade s logickým sekvenčným postupom navrhnutým na ich odhadnutie. Náklady, ktoré by pri zavádzaní inteligentných meracích systémov potenciálne mohli pocítiť spotrebitelia, by sa mali explicitne uviesť v CBA a porovnať s dlhodobými potenciálnymi prínosmi pre spotrebiteľov. V prílohe I sa v tabuľkách 4 a 5 navrhuje základný zoznam prvkov, ktoré sa majú zaradiť do CBA.

37.

Členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali určiť kritické premenné pre analýzu citlivosti a oznámiť rozsah týchto premenných (minimálne a maximálne hodnoty určených kritických premenných) pre pozitívne podmienky zavádzania, pri ktorých prínosy prevyšujú náklady, získané z vykonanej analýzy citlivosti. Okrem toho ich analýza by mohla obsahovať aj citlivosť na volatilitu a možné kontrolné opatrenia na udržanie premenných v žiadanom rozsahu.

38.

Pri posudzovaní prínosov zavádzania, vonkajších vplyvov (ako vplyv na životné prostredie alebo zdravie), vplyvov opatrení verejnej politiky a spoločenských prínosov očakávaných od zavedenia inteligentných meracích systémov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zaistiť, aby sa zohľadnili vhodné váhové faktory, dopĺňajúce kvantitatívne výsledky predchádzajúcich krokov CBA.

V prílohe k tomuto odporúčaniu je zoznam odkazov na ďalšie súvisiace prínosy.

39.

Tento oddiel vychádza z osvedčených postupov v rámci skorých CBA pre inteligentné meracie systémy pre elektrinu vykonaných v 11 členských štátoch. Poskytuje usmernenia týkajúce sa meraní, ktoré treba vykonať, aby sa zabezpečilo, že členské štáty riadne použijú vhodnú interoperabilitu a normy pre inteligentné meracie systémy, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci mandátov M/441, M/468 a M/490, a osvedčené postupy.

40.

Členským štátom sa poskytujú usmernenia týkajúce sa súboru spoločných minimálnych funkčných požiadaviek na inteligentné meracie systémy pre elektrinu, ktoré im umožnia určiť spoločné prostriedky dosiahnutia nákladovej efektívnosti v plánoch zavádzania. To by zase mohlo poslúžiť členským štátom, dodávateľom meračov a prevádzkovateľom sietí ako spoločný základ pre ich vlastné CBA a investície na uľahčenie obstarávania týkajúceho sa zavádzania a poskytnúť regulačným orgánom európske referenčné definície.

41.

Oddiel obsahuje aj usmernenia o podmienkach zabezpečenia prínosov pre spotrebiteľov a prispieva k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Mal by uľahčiť prepojenie inteligentných meracích systémov s normalizovanými rozhraniami vybavenými nástrojmi orientovanými na spotrebiteľov, v ktorých sa kombinujú údaje o spotrebe a informácie o cene, čo by malo zvýšiť záujem spotrebiteľov o akcie smerujúce k úsporám energie a o reakcie na dopyt. Tento prístup by sa mal plne zohľadniť pri analýze nákladov a prínosov zavádzania inteligentných systémov na meranie elektriny v súlade s právnymi predpismi Únie.

42.

Každý inteligentný merací systém pre elektrinu by mal ponúkať najmenej takéto funkcie:

43.

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na postup podľa tohto odporúčania a upozorniť naň všetky zainteresované strany, ktorých sa týka návrh a prevádzkovanie aplikácií inteligentných sietí v rámci Únie.

44.

Členské štáty by mali oznámiť Komisii do 3. septembra 2012 výsledky svojich analýz nákladov a prínosov týkajúcich sa zavádzania inteligentných meracích systémov a plány, ktoré prijali v súvislosti s týmto odporúčaním.

45.

Komisia hodlá posúdiť, s prihliadnutím na toto odporúčanie, oznámené hospodárske hodnotenia zavádzania inteligentných meracích systémov.

46.

Toto odporúčanie je určené členským štátom a všetkým nimi označeným príslušným orgánom, ktoré sa budú zaoberať ekonomickým posúdením inteligentných meracích systémov.