02018R1727 — SK — 01.06.2022 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
Zmenené a doplnené:
▼B
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1727
zo 14. novembra 2018
o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV
KAPITOLA I
ZRIADENIE, CIELE A ÚLOHY EUROJUSTU
Článok 1
Zriadenie Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach
1.
Týmto sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).
2.
Eurojust zriadený týmto nariadením nahrádza Eurojust zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV a je jeho nástupcom.
3.
Eurojust má právnu subjektivitu.
Článok 2
Úlohy
1.
Eurojust podporuje a posilňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 3 ods. 1 a 3 v prípadoch, keď sa táto trestná činnosť týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vedených a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov, Europolom, Európskou prokuratúrou a OLAF-om.
2.
Eurojust pri vykonávaní svojich úloh:
a)
zohľadňuje všetky žiadosti príslušných orgánov členského štátu, všetky informácie, ktoré poskytli orgány, inštitúcie, subjekty, úrady a agentúry Únie príslušné na základe ustanovení prijatých v rámci zmlúv a všetky informácie, ktoré zhromaždil samotný Eurojust;
b)
uľahčuje vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí vychádzajúcich z nástrojov, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.
3.
Eurojust vykonáva svoje úlohy na žiadosť príslušných orgánov členských štátov, z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskej prokuratúry v rámci právomocí Európskej prokuratúry.
Článok 3
Právomoc Eurojustu
1.
Právomoc Eurojustu sa vzťahuje na formy závažnej trestnej činnosti uvedené v prílohe I. Eurojust však odo dňa, keď Európska prokuratúra prevezme svoje úlohy v oblasti vyšetrovania a stíhania v súlade s článkom 120 ods. 2 nariadenia 2017/1939, nebude vykonávať svoju právomoc v súvislosti s trestnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje právomoc Európskej prokuratúry, s výnimkou tých prípadov, v ktorých sa zúčastňujú aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na zriaďovaní Európskej prokuratúry, a na žiadosť týchto členských štátov alebo na žiadosť Európskej prokuratúry.
2.
Eurojust vykonáva svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie v prípadoch, ktoré sa týkajú členských štátov zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci na zriaďovaní Európskej prokuratúry, ale v súvislosti s ktorými Európska prokuratúra nemá právomoc alebo sa rozhodne svoju právomoc nevykonávať.
Eurojust, Európska prokuratúra a dotknuté členské štáty navzájom konzultujú a spolupracujú s cieľom uľahčiť výkon právomocí Eurojustu podľa tohto odseku. Praktické podrobnosti týkajúce sa jeho výkonu právomoci podľa tohto odseku sa riadia pracovným dojednaním uvedeným v článku 47 ods. 3
3.
V prípade iných foriem trestnej činnosti, než sú uvedené v prílohe I, môže Eurojust, v súlade so svojimi úlohami, pomáhať aj pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach na žiadosť príslušného orgánu členského štátu.
4.
Právomoc Eurojustu sa vzťahuje aj na trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v prílohe I. Za súvisiace trestné činy sa považujú tieto kategórie trestných činov:
a)
trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť prostriedky na spáchanie závažných trestných činov uvedených v prílohe I;
b)
trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo spáchať závažné trestné činy uvedené v prílohe I;
c)
trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť beztrestnosť osôb, ktoré spáchali závažné trestné činy uvedené v prílohe I.
5.
Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže Eurojust pomáhať aj pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ktoré sa týka len tohto členského štátu a tretej krajiny, za predpokladu, ak bola s touto treťou krajinou uzatvorená dohoda o spolupráci alebo dojednanie ustanovujúce spoluprácu podľa článku 52, alebo ak v konkrétnom prípade existuje zásadný záujem o poskytnutie takejto pomoci.
6.
Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie môže Eurojust pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú len tohto členského štátu, ale má dôsledky na úrovni Únie. Pred tým, než Eurojust začne na žiadosť Komisie konať, konzultuje s príslušným orgánom dotknutého členského štátu. Uvedený príslušný orgán môže v lehote stanovenej Eurojustom namietať proti vykonaniu žiadosti zo strany Eurojustu, pričom musí vo všetkých prípadoch zdôvodniť svoje stanovisko.
Článok 4
Operačné funkcie Eurojustu
1.
Eurojust:
a)
informuje príslušné orgány členských štátov o vyšetrovaní a trestnom stíhaní, o ktorých bol informovaný a ktoré majú dôsledky na úrovni Únie alebo by mohli mať dôsledky na iné členské štáty, ako sú štáty, ktorých sa to priamo týka;
b)
pomáha príslušným úradom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovania a trestného stíhania;
c)
pomáha pri zlepšovaní spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, a to najmä na základe analýz, ktoré uskutočňuje Europol;
d)
spolupracuje a konzultuje s Európskou justičnou sieťou v trestných veciach, pričom okrem iného využíva databázu dokumentov Európskej justičnej siete a prispieva k jej zlepšovaniu;
e)
úzko spolupracuje s Európskou prokuratúrou v oblastiach týkajúcich sa jej právomocí;
f)
poskytuje operačnú, technickú a finančnú podporu pre cezhraničné operácie a vyšetrovanie vedené členskými štátmi, vrátane spoločných vyšetrovacích tímov;
g)
podporuje centrá Únie pre špecializované odborné znalosti vyvinuté Europolom a ďalšími inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a prípadne sa zapája do ich činnosti;
h)
spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami, orgánmi Únie, ako aj so sieťami zriadenými v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý upravuje hlava V ZFEÚ;
i)
podporuje opatrenia členských štátov zamerané na boj proti formám závažnej trestnej činnosti uvedenej v prílohe I;
▼M1
j)
podporuje činnosť členských štátov v boji proti genocíde, trestným činom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a súvisiacim trestným činom, a to aj prostredníctvom uchovania, analýzy a ukladania dôkazov súvisiacich s uvedenými trestnými činmi a súvisiacimi trestnými činmi a prostredníctvom umožnenia výmeny takýchto dôkazov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a medzinárodnými justičnými orgánmi, najmä Medzinárodným trestným súdom, alebo ich priameho sprístupnenia týmto orgánom, iným spôsobom.
▼B
2.
Eurojust môže pri vykonávaní svojich úloh požiadať príslušné orgány dotknutých členských štátov s uvedením dôvodov svojej žiadosti, aby:
a)
viedli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;
b)
akceptovali, že jeden z nich môže mať lepšiu pozíciu pre vedenie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov;
c)
zabezpečovali koordináciu medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;
d)
zriadili spoločný vyšetrovací tím v súlade s príslušnými nástrojmi spolupráce;
e)
poskytovali Eurojustu všetky informácie potrebné na vykonávanie jeho úloh;
f)
prijali osobitné vyšetrovacie opatrenia;
g)
prijali akékoľvek iné opatrenie, ktoré je odôvodnene potrebné na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.
3.
Eurojust môže takisto:
a)
poskytovať Europolu stanoviská na základe analýz vykonaných Europolom;
b)
poskytovať logistickú podporu vrátane prekladu, tlmočenia a organizácie koordinačných stretnutí.
4.
Ak sa dva alebo viaceré členské štáty nemôžu dohodnúť na tom, ktorý z nich by mal viesť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v nadväznosti na žiadosť predloženú podľa odseku 2 písm. a) alebo b), Eurojust vydá v tejto veci písomné stanovisko. Eurojust okamžite zašle stanovisko dotknutým členským štátom.
5.
Na žiadosť príslušného orgánu alebo z vlastnej iniciatívy vydá Eurojust písomné stanovisko k opakovaným odmietnutiam alebo ťažkostiam týkajúcim sa vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávania rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, za predpokladu, že takéto prípady nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zapojením dotknutých národných členov. Eurojust okamžite zašle stanovisko dotknutým členským štátom.
6.
Príslušné orgány dotknutých členských štátov reagujú na žiadosti Eurojustu podľa odseku 2 a na písomné stanoviská uvedené v odseku 4 alebo 5 bez zbytočného odkladu. Príslušné orgány členských štátov môžu odmietnuť vyhovieť takýmto žiadostiam alebo riadiť sa písomným stanoviskom, ak by to poškodilo základné národné bezpečnostné záujmy, ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo ohrozilo bezpečnosť fyzickej osoby.
Článok 5
Výkon operačných a iných funkcií
1.
Eurojust pri prijímaní akéhokoľvek opatrenia podľa článku 4 ods. 1 alebo 2 koná prostredníctvom jedného alebo viacerých príslušných národných členov. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, sa kolégium sústredí na operačné otázky a iné otázky, ktoré priamo súvisia s operačnými záležitosťami. Kolégium sa do administratívnych záležitostí zapája len v miere potrebnej na zabezpečenie plnenia svojich operačných funkcií.
2.
Eurojust koná ako kolégium:
a)
pri vykonávaní akýchkoľvek činností uvedených v článku 4 ods. 1 alebo 2:
i)
na žiadosť jedného alebo viacerých národných členov dotknutých prípadom, ktorým sa Eurojust zaoberá,
ii)
keď prípad zahŕňa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, ktoré má dôsledky na úrovni Únie alebo by mohol mať dôsledky na iné členské štáty ako sú štáty, ktorých sa bezprostredne týka;
b)
pri vykonávaní činností uvedených v článku 4 ods. 3, 4 alebo 5;
c)
ak ide o všeobecnú otázku týkajúcu sa dosiahnutia jeho operačných cieľov;
d)
pri schvaľovaní ročného rozpočtu Eurojustu, pričom rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov;
e)
pri prijímaní programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 alebo výročnej správy o činnosti Eurojustu, pričom rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou svojich členov;
f)
pri voľbe alebo odvolávaní predsedu a podpredsedov podľa článku 11;
g)
pri vymenúvaní administratívneho riaditeľa alebo v prípade potreby pri predlžovaní jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolávaní z funkcie podľa článku 17;
h)
pri prijímaní pracovných dojednaní podľa článku 47 ods. 3 a článku 52;
i)
pri prijímaní pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie vo vzťahu k svojim členom, a to aj v súvislosti s ich vyhláseniami o záujmoch;
j)
pri prijímaní strategických správ, politických dokumentov, usmernení pre vnútroštátne orgány a stanoviská týkajúce sa operačnej práce Eurojustu vždy, keď sú uvedené dokumenty strategické;
k)
pri vymenúvaní styčných sudcov v súlade s článkom 53;
l)
pri prijímaní akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré výslovne neprislúchajú výkonnej rade podľa tohto nariadenia ani nepatria do zodpovednosti administratívneho riaditeľa v súlade s článkom 18;
m)
ak je v tomto nariadení ustanovené inak.
3.
Eurojust pri plnení svojich úloh uvádza, či koná prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov, alebo či koná ako kolégium.
4.
Kolégium môže v súlade so svojimi operačnými potrebami prideliť administratívnemu riaditeľovi a výkonnej rade ďalšie administratívne úlohy nad rámec úloh ustanovených v článkoch 16 a 18.
Pokiaľ si to vyžadujú výnimočné okolnosti, kolégium môže rozhodnúť o dočasnom prerušení právomocí menovacieho orgánu delegovaných na administratívneho riaditeľa a osoby, na ktoré administratívny riaditeľ tieto právomoci ďalej delegoval, a vykonávať ich samo alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného zamestnanca ako administratívneho riaditeľa.
5.
Kolégium prijme rokovací poriadok Eurojustu dvojtretinovou väčšinou svojich členov. Ak nemožno dosiahnuť dohodu dvojtretinovej väčšiny, rozhodnutie sa prijme jednoduchou väčšinou. Rokovací poriadok Eurojustu schváli Rada prostredníctvom vykonávacích aktov.
KAPITOLA II
ŠTRUKTÚRA A ORGANIZÁCIA EUROJUSTU
ODDIEL I
Štruktúra
Článok 6
Štruktúra Eurojustu
Eurojust sa skladá z:
d)
administratívneho riaditeľa.
ODDIEL II
Národní členovia
Článok 7
Postavenie národných členov
1.
Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom. Uvedený národný člen má obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.
2.
Každému národnému členovi pomáha jeden zástupca a jeden asistent. Zástupca a asistent majú v zásade obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu. Každý členský štát môže rozhodnúť, že zástupca a/alebo asistent bude mať svoje obvyklé pracovisko v jeho členskom štáte. Ak členský štát prijme takéto rozhodnutie, oznámi to kolégiu. Ak si to operačné potreby Eurojustu vyžadujú, kolégium môže požiadať členský štát, aby na určené obdobie pridelil zástupcu a/alebo asistenta na prácu v mieste sídla Eurojustu. Členský štát bez zbytočného odkladu vyhovie takejto žiadosti kolégia.
3.
Národnému členovi môžu pomáhať ďalší zástupcovia alebo asistenti, ktorí môžu mať, ak je to potrebné a ak s tým súhlasí kolégium, svoje obvyklé pracovisko v Eurojuste. Členské štáty oznámia Eurojustu a Komisii vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov.
4.
Národní členovia a zástupcovia majú postavenie prokurátora, sudcu alebo zástupcu justičného orgánu s právomocami rovnocennými právomociam prokurátora alebo sudcu podľa ich vnútroštátneho práva. Členský štát im udelí aspoň tie právomoci, ktoré sú uvedené v tomto nariadení, s cieľom umožniť im plnenie ich úloh.
5.
Funkčné obdobie národných členov a ich zástupcov trvá päť rokov a môže sa raz obnoviť. V prípadoch, keď zástupca nie je spôsobilý konať v mene národného člena alebo nie je spôsobilý ho zastúpiť, národný člen zostáva po uplynutí jeho funkčného obdobia vo funkcii až do obnovenia jeho funkčného obdobia alebo až do jeho nahradenia na základe súhlasu jeho členského štátu.
6.
Členské štáty vymenujú národných členov a zástupcov na základe preukázanej príslušnej praktickej skúsenosti na vysokej úrovni v oblasti trestnej justície.
7.
Zástupca koná v mene národného člena alebo ho zastupuje. Asistent môže takisto konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak má postavenie uvedené v odseku 4.
8.
Eurojust a členské štáty si vymieňajú operačné informácie prostredníctvom národných členov.
9.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, mzdy a funkčné požitky národných členov, zástupcov a asistentov uhrádza ich členský štát.
10.
Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa uvedených činností sa považujú za operačné výdavky.
Článok 8
Právomoci národných členov
1.
Národní členovia majú právomoc:
a)
uľahčovať alebo inak podporovať vydávanie alebo vybavovanie akýchkoľvek žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie;
b)
udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie vrátane Európskej prokuratúry;
c)
udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s medzinárodnými záväzkami svojich členských štátov;
d)
zúčastňovať sa na spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty môžu národným členom udeliť ďalšie právomoci v súlade s ich vnútroštátnymi právom. Uvedené členské štáty o týchto právomociach upovedomia Komisiu a kolégium.
3.
Po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom môžu národní členovia v súlade s ich vnútroštátnym právom:
a)
vydať alebo vybaviť akúkoľvek žiadosť o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie;
b)
nariadiť, žiadať alebo vykonať vyšetrovacie opatrenia uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (
1
).
4.
V naliehavých prípadoch, ak nie je možné, aby včas určili alebo kontaktovali príslušný vnútroštátny orgán, sú národní členovia oprávnení prijímať opatrenia uvedené v odseku 3 v súlade s ich vnútroštátnym právom, za predpokladu, že o tom čo najskôr informujú príslušný vnútroštátny orgán.
5.
Národný člen môže predložiť návrh príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby vykonal opatrenia uvedené v odsekoch 3 a 4, ak by vykonávanie právomocí uvedených v odsekoch 3 a 4 týmto národným členom bolo v rozpore
a)
s ústavnými pravidlami členského štátu; alebo
b)
so základnými aspektmi systému trestnej justície tohto členského štátu týkajúcimi sa:
i)
rozdelenia právomocí medzi políciou, prokurátormi a sudcami,
ii)
funkčného rozdelenia úloh medzi orgány činné v trestnom konaní, alebo
iii)
federálnej štruktúry dotknutého členského štátu.
6.
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 5 príslušný vnútroštátny orgán bez zbytočného odkladu zaoberal návrhom predloženým ich národným členom.
Článok 9
Prístup do národných evidencií
Národní členovia majú v súlade s ich vnútroštátnym právom prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:
b)
evidencie zaistených osôb;
e)
iné evidencie verejných orgánov ich členského štátu, pokiaľ sú tieto informácie potrebné na plnenie ich úloh.
ODDIEL III
Kolégium
Článok 10
Zloženie kolégia
1.
Kolégium sa skladá:
a)
zo všetkých národných členov; a
b)
z jedného zástupcu Komisie, keď kolégium vykonáva svoje riadiace funkcie.
Zástupcom Komisie vymenovaným podľa prvého pododseku písm. b) by mala byť tá istá osoba ako zástupca Komisie vo výkonnej rade podľa článku 16 ods. 4
2.
Administratívny riaditeľ sa zúčastňuje na riadiacich zasadnutiach kolégia bez práva hlasovať.
3.
Kolégium môže vyzvať akúkoľvek osobu, ktorej stanovisko môže byť zaujímavé, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.
4.
Členom kolégia môžu v závislosti od ustanovení rokovacieho poriadku Eurojustu pomáhať poradcovia alebo odborníci.
Článok 11
Predseda a podpredseda Eurojustu
1.
Kolégium volí predsedu a dvoch podpredsedov spomedzi národných členov dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov. V prípade, ak nie je možné dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu ani po druhom kole volieb, podpredsedovia sa volia jednoduchou väčšinou členov kolégia, zatiaľ čo na voľbu predsedu je naďalej nevyhnutná dvojtretinová väčšina.
2.
Predseda vykonáva svoje funkcie v mene kolégia. Predseda:
b)
zvoláva zasadnutia kolégia a výkonnej rady a predsedá im a informuje kolégium o všetkých otázkach, ktoré sú predmetom jeho záujmu;
c)
riadi prácu kolégia a sleduje každodenné riadenie Eurojustu administratívnym riaditeľom;
d)
vykonáva iné funkcie stanovené v rokovacom poriadku Eurojustu.
3.
Podpredsedovia vykonávajú funkcie stanovené v odseku 2, ktorými ich predseda poverí. Podpredsedovia zastúpia predsedu, ak si nemôže plniť svoje povinnosti. Predsedovi a podpredsedom pomáhajú pri plnení ich konkrétnych úloh administratívni zamestnanci Eurojustu.
4.
Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je štyri roky. Môžu byť jedenkrát znovuzvolení.
5.
Keď je národný člen zvolený za predsedu alebo podpredsedu Eurojustu, jeho funkčné obdobie sa predĺži, aby mohol vykonávať funkciu predsedu alebo podpredsedu.
6.
Ak predseda alebo podpredseda prestane spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich úloh, kolégium ho môže na návrh jednej tretiny svojich členov odvolať. Rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou všetkých členov kolégia nepočítajúc dotknutého predsedu alebo podpredsedu.
7.
Ak je národný člen zvolený za predsedu Eurojustu, dotknutý členský štát môže vyslať inú primerane kvalifikovanú osobu, ktorá posilní národné zastúpenie počas funkčného obdobia zvoleného člena vo funkcii predsedu.
Členský štát, ktorý sa rozhodne vyslať takúto osobu, má nárok na náhradu podľa článku 12.
Článok 12
Mechanizmus náhrad za zvolenie do funkcie predsedu
1.
Do 12. decembra 2019 Rada konajúc na návrh Komisie a prostredníctvom vykonávacích aktov, určí mechanizmus náhrad na účely článku 11 ods. 7, ktoré sa poskytnú členským štátom, ktorých národný člen bol zvolený za predsedu.
2.
Náhrada sa poskytne ktorémukoľvek členskému štátu, ak:
a)
bol jeho národný člen zvolený za predsedu; a
b)
členský štát požiada kolégium o náhradu a odôvodní potrebu posilniť svoje národné zastúpenie na základe zvýšeného pracovného vyťaženia.
3.
Poskytnutá náhrada sa rovná až 50 % národného platu vyslanej osoby. Náhrada životných nákladov a iné súvisiace náklady sa poskytnú na podobnom základe ako tie, ktoré sa poskytujú úradníkom Únie alebo iným štátnym zamestnancom vyslaným do zahraničia.
4.
Výdavky mechanizmu náhrad sa uhrádzajú z rozpočtu Eurojustu.
Článok 13
Zasadnutia kolégia
1.
Zasadnutia kolégia zvoláva predseda.
2.
Kolégium sa schádza najmenej raz mesačne. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie s cieľom diskutovať o administratívnych úlohách kolégia alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.
3.
Eurojust zašle Európskej prokuratúre program zasadnutí kolégia vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré sú významné pre výkon úloh Európskej prokuratúry. Eurojust vyzve Európsku prokuratúru, aby sa zúčastnila na takýchto zasadnutiach bez práva hlasovať.
Keď je Európska prokuratúra pozvaná na zasadnutie kolégia, Eurojust jej poskytne príslušné podkladové dokumenty k programu.
Článok 14
Hlasovacie pravidlá kolégia
1.
Pokiaľ sa nestanovuje inak a ak sa nedá dosiahnuť konsenzus, kolégium prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov.
2.
Každý člen má jeden hlas. Ak hlasujúci člen chýba, na výkon hlasovacieho práva je oprávnený jeho zástupca za podmienok stanovených v článku 7 ods. 7 Ak zástupca chýba, na výkon hlasovacieho práva je oprávnený tiež asistent za podmienok stanovených v článku 7 ods. 7
Článok 15
Ročné a viacročné plánovanie
1.
Kolégium do 30. novembra každého roka prijíma programovací dokument obsahujúci ročné a viacročné plánovanie na základe návrhu pripraveného administratívnym riaditeľom pri zohľadnení stanoviska Komisie. Kolégium predkladá programovací dokument Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskej prokuratúre. Programovací dokument sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie a v prípade potreby sa podľa toho upraví.
2.
Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Zahŕňa takisto opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a rozpočtových a ľudských zdrojov pridelených každej sekcii v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program je koherentný s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom uvádza, ktoré úlohy boli v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom pridané, zmenené alebo odstránené.
3.
Kolégium zmení prijatý ročný pracovný program v prípade, keď Eurojust dostane novú úlohu. Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako prvý ročný pracovný program. Kolégium môže na administratívneho riaditeľa delegovať právomoc vykonávať na ročnom pracovnom programe drobné zmeny.
4.
Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, stratégie spolupráce s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 52, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v ňom uvádza plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Plánovanie zdrojov sa aktualizuje každoročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby a najmä s cieľom zaoberať sa výsledkom hodnotenia uvedeného v článku 69.
ODDIEL IV
Výkonná rada
Článok 16
Fungovanie výkonnej rady
1.
Kolégiu pomáha výkonná rada. Výkonná rada je zodpovedná za prijímanie administratívnych rozhodnutí na zabezpečenie riadneho fungovania Eurojustu. Dohliada na potrebnú prípravnú činnosť administratívneho riaditeľa týkajúcu sa iných administratívnych záležitostí na účely jej prijatia kolégiom. Nezapája sa do operačných funkcií Eurojustu uvedených v článkoch 4 a 5.
2.
Výkonná rada sa pri vykonávaní svojich úloh môže radiť s kolégiom.
3.
Výkonná rada okrem toho:
a)
skúma programovací dokument Eurojustu uvedený v článku 15, a to na základe návrhu, ktorý vypracuje administratívny riaditeľ, a postupuje ho kolégiu na prijatie;
b)
prijíma stratégiu boja proti podvodom pre Eurojust, priamoúmernú rizikám podvodu zohľadňujúc náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať, a na základe návrhu, ktorý pripraví administratívny riaditeľ;
c)
prijíma primerané vykonávacie predpisy na účel uplatňovania Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok úradníkov“) a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“), stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (
2
) v súlade s článkom 110 služobného poriadku úradníkov;
d)
zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia k zisteniam a odporúčaniam vyplývajúcim z vnútorných alebo vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane zistení a odporúčaní od európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a OLAF-u;
e)
prijíma všetky rozhodnutia o zriadení a, v prípade potreby, aj o úprave vnútorných administratívnych štruktúr Eurojustu;
f)
bez toho, aby boli dotknuté povinnosti administratívneho riaditeľa stanovené v článku 18, mu pomáha a radí pri vykonávaní rozhodnutí kolégia s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým riadením;
g)
plní akékoľvek ďalšie administratívne úlohy, ktoré jej pridelí kolégium podľa článku 5 ods. 4;
h)
prijíma rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Eurojust v súlade s článkom 64;
i)
v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku úradníkov a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na administratívneho riaditeľa a stanovuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť; administratívny riaditeľ je oprávnený tieto právomoci ďalej delegovať;
j)
skúma návrh ročného rozpočtu Eurojustu na prijatie zo strany kolégia;
k)
skúma návrh výročnej správy o činnosti Eurojustu a postupuje ju kolégiu na prijatie;
l)
vymenúva účtovníka a úradníka pre ochranu údajov, ktorí sú pri výkone svojich povinností funkčne nezávislí.
4.
Výkonná rada sa skladá z predsedu a podpredsedov Eurojustu, jedného zástupcu Komisie a dvoch ďalších členov kolégia určených na základe dvojročného systému rotácie v súlade s rokovacím poriadkom Eurojustu. Administratívny riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez práva hlasovať.
5.
Predsedom výkonnej rady je predseda Eurojustu. Výkonná rada prijíma rozhodnutia väčšinou svojich členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Eurojustu.
6.
Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa skončí ich funkčné obdobie ako národných členov, predsedov alebo podpredsedov.
7.
Výkonná rada sa schádza najmenej raz mesačne. Okrem toho zasadá na podnet svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie alebo najmenej dvoch zo svojich ostatných členov.
8.
Eurojust zašle Európskej prokuratúre program zasadnutí výkonnej rady a konzultuje s Európskou prokuratúrou potrebu zúčastniť sa na týchto zasadnutiach. Eurojust vyzve Európsku prokuratúru, aby sa zúčastnila, bez práva hlasovať, vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré považuje za významné pre fungovanie Európskej prokuratúry.
Keď je Európska prokuratúra vyzvaná na zasadnutie výkonnej rady, Eurojust jej poskytne príslušné podkladové dokumenty k programu.
ODDIEL V
Administratívny riaditeľ
Článok 17
Postavenie administratívneho riaditeľa
1.
Administratívny riaditeľ sa prijíma ako dočasný zamestnanec Eurojustu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
2.
Administratívneho riaditeľa vymenúva kolégium zo zoznamu kandidátov navrhnutých výkonnou radou po otvorenom a transparentnom výberovom konaní v súlade s rokovacím poriadkom Eurojustu. Na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy s administratívnym riaditeľom Eurojust zastupuje predseda Eurojustu.
3.
Funkčné obdobie administratívneho riaditeľa je štyri roky. Do konca uvedeného obdobia pripraví výkonná rada hodnotenie, ktoré zohľadní posúdenie výsledkov administratívneho riaditeľa.
4.
Kolégium konajúce na návrh výkonnej rady, ktoré zohľadňuje hodnotenie uvedené v odseku 3, môže jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie administratívneho riaditeľa a najviac o štyri roky.
5.
Administratívny riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nesmie na konci celkového obdobia zúčastniť ďalšieho výberového konania na tú istú funkciu.
6.
Administratívny riaditeľ sa zodpovedá kolégiu.
7.
Administratívny riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia kolégia konajúceho na návrh výkonnej rady.
Článok 18
Povinnosti administratívneho riaditeľa
1.
Eurojust na administratívne účely riadi jeho administratívny riaditeľ.
2.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci kolégia alebo výkonnej rady, koná administratívny riaditeľ pri plnení svojich povinností nezávisle a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného orgánu.
3.
Administratívny riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu.
4.
Administratívny riaditeľ je zodpovedný za plnenie administratívnych úloh pridelených Eurojustu, najmä za:
a)
každodennú prevádzku Eurojustu a riadenie zamestnancov;
b)
vykonávanie rozhodnutí prijatých kolégiom a výkonnou radou;
c)
prípravu programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 a jeho predloženie výkonnej rade na preskúmanie;
d)
vykonávanie programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 a predkladanie správ výkonnej rade a kolégiu o jeho vykonávaní;
e)
vypracovanie výročnej správy o činnostiach Eurojustu a jej predloženie výkonnej rade na preskúmanie a kolégiu na prijatie;
f)
prípravu akčného plánu v nadväznosti na závery vnútorných alebo vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane záverov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a OLAF-u a predkladanie správ o pokroku kolégiu, výkonnej rade, Komisii a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov dvakrát za rok;
g)
vypracovanie stratégie boja proti podvodom pre Eurojust a jej predloženie výkonnej rade na prijatie;
h)
prípravu návrhu rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na Eurojust;
i)
vypracovanie návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov Eurojustu a plnenie jeho rozpočtu;
j)
vykonávanie – vo vzťahu k zamestnancom agentúry – právomocí udelených služobným poriadkom úradníkov menovaciemu orgánu a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);
k)
zabezpečenie poskytovania potrebnej administratívnej podpory na uľahčenie operačnej práce Eurojustu;
l)
zabezpečenie poskytovania podpory predsedovi a podpredsedom pri vykonávaní ich úloh;
m)
prípravu návrhu ročného rozpočtu Eurojustu, ktorý pred prijatím kolégiom preskúma výkonná rada.
KAPITOLA III
OPERAČNÉ ZÁLEŽITOSTI
Článok 19
Mechanizmus pohotovostnej koordinácie
1.
S cieľom plniť svoje úlohy v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust mechanizmus pohotovostnej koordinácie schopný nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú mu adresované. Mechanizmus pohotovostnej koordinácie musí byť k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni.
2.
Mechanizmus pohotovostnej koordinácie pozostáva z jedného zástupcu pre pohotovostnú koordináciu za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom, asistentom oprávneným nahradiť národného člena alebo vyslaným národným expertom. Zástupca pre mechanizmus pohotovostnej koordinácie musí byť k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni.
3.
Zástupcovia pre mechanizmus pohotovostnej koordinácie podniknú účinne a bezodkladne kroky na účely vybavenia žiadosti v ich členskom štáte.
Článok 20
Národný koordinačný systém Eurojustu
1.
Každý členský štát vymenuje jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.
2.
Všetci národní spravodajcovia vymenovaní členskými štátmi podľa odseku 1 musia disponovať spôsobilosťami a skúsenosťami potrebnými na vykonávanie ich povinností.
3.
Každý členský štát zriadi národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:
a)
národní spravodajcovia pre Eurojust;
b)
akíkoľvek národní spravodajcovia pre otázky týkajúce sa právomoci Európskej prokuratúry;
c)
národný spravodajca pre Eurojust pre záležitosti terorizmu;
d)
národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť v trestných veciach a najviac tri kontaktné miesta Európskej justičnej siete;
e)
národní členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a národní členovia alebo kontaktné miesta sietí zriadených rozhodnutiami 2002/494/SVV, 2007/845/SVV a 2008/852/SVV;
f)
prípadne akýkoľvek iný príslušný justičný orgán.
4.
Osoby uvedené v odsekoch 1 a 3 si ponechávajú svoju funkciu a postavenie na základe vnútroštátneho práva bez toho, aby to malo významný vplyv na výkon ich povinností podľa tohto nariadenia.
5.
Za fungovanie ich národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa vymenuje viacero spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie ich národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.
6.
Národní členovia sú informovaný o všetkých zasadnutiach ich národného koordinačného systému Eurojustu, na ktorých sa preberajú záležitosti týkajúce sa práce na prípadoch. Národní členovia sa podľa potreby môžu na takýchto zasadnutiach zúčastňovať.
7.
Každý národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci dotknutého členského štátu, a to predovšetkým tak, že:
a)
zabezpečuje, aby sa systému správy vecí uvedenému v článku 23 efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu;
b)
pomáha pri určovaní toho, či by sa žiadosť mala vybaviť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete;
c)
pomáha národnému členovi určiť orgány príslušné na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania;
d)
udržiava úzke vzťahy s národnou ústredňou Europolu, ďalšími kontaktnými miestami Európskej justičnej siete a inými dotknutými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
8.
Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 7 osoby uvedené v odseku 1 a odseku 3 písm. a), b) a c) a osoby alebo orgány uvedené v odseku 3 písm. d) a e) môžu byť pripojené k systému správy vecí v súlade s týmto článkom a článkami 23, 24, 25 a 34. Náklady na pripojenie k systému správy vecí sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.
9.
Zriadenie národného koordinačného systému Eurojustu a vymenovanie národných spravodajcov nevylučuje priame kontakty medzi národným členom a príslušnými orgánmi jeho členského štátu.
Článok 21
Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi
1.
Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh podľa článkov 2 a 4 v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku.
2.
Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá len ako žiadosť o pomoc Eurojustu, ak to príslušný orgán uvedie.
3.
Národní členovia si vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to bez predchádzajúceho súhlasu. Príslušné vnútroštátne orgány urýchlene informujú svojich národných členov najmä o prípade, ktorý sa ich týka.
4.
Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov a výsledkoch práce takýchto tímov.
5.
Príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informujú svojich národných členov o každom prípade týkajúcom sa najmenej troch členských štátov, v ktorom boli najmenej do dvoch členských štátov zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto podmienok:
a)
v dožadujúcom alebo vo vydávajúcom členskom štáte možno za daný trestný čin uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej päť alebo šesť rokov, o čom rozhodne dotknutý členský štát, a daný trestný čin je uvedený na tomto zozname:
ii)
sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie vrátane detskej pornografie a kontaktovania detí na sexuálne účely;
iv)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, s ich súčasťami alebo komponentmi, alebo so strelivom alebo s výbušninami;
vi)
trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;
vii)
falšovanie a pozmeňovanie peňazí alebo platobných prostriedkov;
b)
existuje dôvodné podozrenie zo zapojenia zločineckej skupiny; alebo
c)
existuje podozrenie, že prípad môže mať závažný cezhraničný rozmer alebo dôsledky na úrovni Únie alebo môže mať vplyv na iné členské štáty, ako sú tie, ktoré sú priamo dotknuté.
6.
Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o:
a)
prípadoch, v ktorých vznikne spor o právomoc, alebo keď je pravdepodobné, že takýto spor vznikne;
b)
kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch krajín, z ktorých najmenej dve sú členskými štátmi;
c)
opakovaných ťažkostiach alebo odmietnutiach, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.
7.
Príslušné vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo poškodenie základných záujmov národnej bezpečnosti alebo ohrozenie bezpečnosti fyzických osôb
8.
Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky stanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími krajinami týkajúcich sa využitia informácií po ich poskytnutí.
9.
Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu vrátane povinností podľa rozhodnutia Rady 2005/671/SVV (
3
).
10.
Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú v štruktúrovanej podobe určenej Eurojustom. Príslušný vnútroštátny orgán nie je povinný poskytnúť takéto informácie, ak sa už Eurojustu postúpili v súlade s inými ustanoveniami tohto nariadenia.
Článok 22
Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom
1.
Eurojust poskytuje bez zbytočného odkladu príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o výsledkoch spracúvania informácií vrátane existencie súvislostí s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy vecí. Uvedené informácie môžu obsahovať osobné údaje.
2.
Ak príslušný vnútroštátny orgán požiada, aby mu Eurojust poskytol informácie v rámci určitej lehoty, Eurojust tieto informácie poskytne v rámci lehoty.
Článok 23
Systém správy vecí, register a dočasné pracovné súbory
1.
Eurojust zriadi systém správy vecí zložený z dočasných pracovných súborov a registra, ktoré obsahujú osobné údaje uvedené v prílohe II a iné ako osobné údaje.
2.
Účelom systému správy vecí je:
a)
podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorom Eurojust poskytuje pomoc, najmä vytváraním krížových odkazov medzi informáciami;
b)
uľahčovať prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;
c)
uľahčovať monitorovanie zákonnosti spracúvania osobných údajov Eurojustom a jeho súladu s platnými pravidlami na ochranu údajov.
3.
Systém správy vecí môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV (
4
).
4.
Register obsahuje odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až i), k) a m) a odseku 2 prílohy II.
5.
Národní členovia môžu pri plnení svojich povinností spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k dočasnému pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.
6.
Eurojust nesmie na účely spracúvania operačných osobných údajov vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy vecí. Národný člen však môže osobné údaje dočasne uložiť a analyzovať na účely zistenia, či sú tieto údaje relevantné pre úlohy Eurojustu a či ich možno vložiť do systému správy vecí. Uvedené údaje možno uchovávať až tri mesiace.
Článok 24
Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra
1.
Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými právnymi nástrojmi. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.
2.
Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne na základe individuálneho posúdenia prípadu o tom, či sa dočasný pracovný súbor obmedzí, alebo či sa k nemu alebo jeho častiam poskytne prístup iným národným členom, oprávneným zamestnancom Eurojustu alebo akejkoľvek inej osobe pracujúcej v mene Eurojustu, ktorej administratívny riaditeľ udelil potrebné oprávnenie.
3.
Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa v súlade s článkom 23 ods. 4 vložia do registra.
Článok 25
Prístup do systému správy vecí na vnútroštátnej úrovni
1.
Osoby uvedené v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú pripojenie k systému správy vecí, majú prístup iba k:
a)
registru, pokiaľ národný člen, ktorý rozhodol o zadaní údajov do registra, takýto prístup výslovne neodmietol;
b)
dočasným pracovným súborom, ktoré vytvoril národný člen ich členského štátu;
c)
dočasným pracovným súborom, ktoré vytvorili národní členovia iných členských štátov a ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, pokiaľ národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, takýto prístup výslovne neodmietol.
2.
Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 tohto článku rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí.
3.
Každý členský štát po porade s jeho národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Komisii svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.
4.
Osoby, ktorým bol udelený prístup v súlade s odsekom 2, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným súborom, ku ktorým im bol udelený prístup.
KAPITOLA IV
SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ
Článok 26
Spracúvanie osobných údajov Eurojustom
1.
Na spracúvanie operačných osobných údajov Eurojustom sa vzťahuje toto nariadenie a článok 3 a kapitola IX nariadenia (EÚ) 2018/1725. Nariadenie (EÚ) 2018/1725 sa vzťahuje na spracúvanie administratívnych osobných údajov Eurojustom s výnimkou kapitoly IX uvedeného nariadenia.
2.
Odkazy na „uplatniteľné pravidlá na ochranu údajov“ v tomto nariadení sa považujú za odkazy na ustanovenia o ochrane údajov stanovené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725.
3.
Pravidlá ochrany údajov týkajúce sa spracúvania operačných osobných údajov uvedené v tomto nariadení sa považujú za osobitné pravidlá na ochranu údajov k všeobecným pravidlám stanoveným v článku 3 a kapitole IX nariadenia (EÚ) 2018/1725.
4.
Eurojust stanoví lehoty na uchovávanie administratívnych osobných údajov v ustanoveniach svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú ustanovení o ochrane údajov.
Článok 27
Spracúvanie operačných osobných údajov
1.
Pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže v rámci svojej právomoci a na účely vykonávania svojich operačných funkcií automaticky alebo vo forme štruktúrovaných manuálnych súborov v súlade s týmto nariadením spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 1 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov osobami, v súvislosti s ktorými existujú vážne dôvody sa domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, pre ktorý je príslušný Eurojust, alebo osobami, ktoré boli odsúdené za takýto trestný čin.
2.
Eurojust môže spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 2 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sa na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov považujú za obete alebo iných účastníkov trestného činu, ako sú osoby, ktoré môžu byť predvolané na svedeckú výpoveď v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo trestného stíhania jedného alebo viacerých druhov trestných činov uvedených v článku 3, osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch alebo sú kontaktnými osobami alebo osobami, ktoré súvisia s osobou uvedenou v článku 1. Spracúvanie takýchto operačných osobných údajov sa môže vykonávať len vtedy, ak je to potrebné na splnenie úloh Eurojustu v rámci jeho právomoci a na účely vykonávania jeho operačných funkcií.
3.
Eurojust môže vo výnimočných prípadoch počas obmedzeného obdobia, ktoré nesmie prekročiť čas potrebný na ukončenie veci, v súvislosti s ktorou sa údaje spracúvajú, spracúvať aj iné operačné osobné údaje, ako sú osobné údaje uvedené v prílohe II týkajúce sa okolností trestného činu, ak sú takéto údaje priamo relevantné a sú súčasťou prebiehajúcich vyšetrovaní, ktoré Eurojust koordinuje alebo pomáha koordinovať, a ak je ich spracúvanie potrebné na účely uvedené v odseku 1. Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 36 musí byť informovaný ihneď, keď sa takého operačné osobné údaje spracúvajú a musí byť informovaný o osobitých okolnostiach, ktoré oprávňujú nutnosť spracúvania uvedených operačných osobných údajov. Ak sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie spracovať ich musia spoločne prijať dotknutí národní členovia.
4.
Eurojust môže spracúvať osobitné kategórie operačných osobných údajov v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) 2018/1725 . Takéto údaje sa nesmú spracúvať v registri uvedenom v článku 23 ods. 4 tohto nariadenia. Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o ich spracúvaní prijímajú dotknutí národní členovia.
Článok 28
Spracúvanie na základe poverenia Eurojustu alebo sprostredkovateľa
Sprostredkovateľ a každá osoba konajúca na základe poverenia Eurojustu alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k operačným osobným údajom, môže spracúvať uvedené údaje len na základe pokynov Eurojustu s výnimkou prípadov, keď sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo práva členského štátu.
Článok 29
Doby uchovávania operačných osobných údajov
1.
Eurojust uchováva operačné osobné údaje, ktoré spracúva, dovtedy, kým je to potrebné na plnenie jeho úloh. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, operačné osobné údaje uvedené v článku 27 sa predovšetkým nemôžu uchovávať dlhšie ako do toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane prvý:
a)
dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;
b)
dátum, keď je Eurojust informovaný, že osoba bola zbavená viny a súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom v takom prípade dotknutý členský štát bezodkladne informuje Eurojust;
c)
tri roky od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;
d)
dátum, keď Eurojust a dotknuté členské štáty spoločne dospejú k rozhodnutiu alebo sa vzájomne dohodnú, že už nie je potrebné, aby Eurojust koordinoval vyšetrovanie a trestné stíhanie, pokiaľ neexistuje povinnosť poskytovať Eurojustu tieto informácie v súlade s článkom 21 ods. 5 alebo 6;
e)
tri roky od dátumu, keď boli operačné osobné údaje odovzdané v súlade s článkom 21 ods. 5 alebo 6.
2.
Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odseku 1 tohto článku sa nepretržite sleduje prostredníctvom náležitého automatického spracúvania, ktoré vykonáva Eurojust predovšetkým od momentu, ku ktorému Eurojust prípad uzavrie. Vykoná sa aj posúdenie potreby uchovávania údajov, a to každé tri roky po ich zadaní; výsledky takýchto posúdení sa potom vzťahujú na celý prípad. Ak sa operačné osobné údaje uvedené v článku 27 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí byť o tom informovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.
3.
Skôr než uplynie niektorá z lehôt uchovávania údajov uvedených v odseku 1, Eurojust preskúma potrebu nepretržitého uchovávania operačných osobných údajov, ak a kým je potrebné na vykonávanie svojich úloh. Môže urobiť výnimku a rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť odôvodnené a zaznamenané. Pokiaľ sa v momente preskúmania neprijme rozhodnutie o ďalšom uchovávaní operačných osobných údajov, tieto údaje sa automaticky vymažú.
4.
Ak sa operačné osobné údaje v súlade s odsekom 3 uchovávajú aj po lehotách uchovávania uvedených v odseku 1, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykoná každé tri roky aj posúdenie potreby ich ďalšieho uchovávania.
5.
Po uplynutí lehoty na uchovávanie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru sa všetky dokumenty v súbore zničia, s výnimkou akýchkoľvek originálnych dokumentov, ktoré Eurojustu zaslali vnútroštátne orgány a ktoré je potrebné vrátiť ich poskytovateľovi.
6.
V prípadoch, v ktorých Eurojust koordinuje vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, sa dotknutí národní členovia navzájom informujú, len čo sú im doručené informácie, o odmietnutí veci alebo o všetkých súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú predmetného prípadu a ktoré sa stali právoplatnými.
7.
Odsek 5 sa neuplatňuje, ak:
a)
by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá potrebuje ochranu; v takýchto prípadoch sa operačné osobné údaje využívajú iba s výslovným a písomným súhlasom dotknutej osoby;
b)
dotknutá osoba spochybní správnosť operačných osobných údajov; v takýchto prípadoch sa neuplatňuje odsek 5 a to počas obdobia, keď sa členským štátom alebo podľa okolností Eurojustu umožní overiť správnosť takýchto údajov;
c)
operačné osobné údaje sa majú uchovať na účely dokazovania alebo na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov;
d)
dotknutá osoba namieta proti vymazaniu operačných osobných údajov a namiesto vymazania žiada o obmedzenie využívania týchto údajov; alebo
e)
operačné osobné údaje sú ďalej potrebné na účely archivácie vo verejnom záujme alebo na štatistické účely.
Článok 30
Bezpečnosť operačných osobných údajov
Eurojust a členské štáty vymedzia mechanizmy na zaistenie toho, aby bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725 boli riešené vo všetkých informačných systémoch.
Článok 31
Právo dotknutej osoby na prístup k údajom
1.
Každá dotknutá osoba, ktorá si želá uplatniť právo na prístup uvedené v článku 80 nariadenia (EÚ) 2018/1725 k operačným osobným údajom, ktoré sa týkajú dotknutej osoby a ktoré boli spracované Eurojustom, môže podať žiadosť Eurojustu alebo národnému dozornému orgánu v členskom štáte podľa výberu dotknutej osoby. Uvedený orgán žiadosť postúpi Eurojustu bez zbytočného odkladu, najneskôr však do jedného mesiaca odo dňa jej prijatia.
2.
Eurojust na žiadosť odpovie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa jej prijatia.
3.
Eurojust konzultuje rozhodnutie, ktoré má prijať v rámci odpovede na žiadosť s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Rozhodnutie o prístupe k údajom Eurojust prijme iba v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorých sa poskytnutie takýchto údajov priamo týka. Ak členský štát namieta proti navrhovanému rozhodnutiu Eurojustu, informuje Eurojust o dôvodoch svojich námietok. Eurojust všetkým takýmto námietkam vyhovie. Dotknutí národní členovia následne oznámia príslušným orgánom o obsah rozhodnutia Eurojustu.
4.
Dotknutí národní členovia sa musia žiadosťou zaoberať a príjmu rozhodnutie v mene Eurojustu. Ak sa národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, nedohodnú, postúpia vec kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne dvojtretinovou väčšinou hlasov.
Článok 32
Obmedzenia práva na prístup
V prípadoch uvedených v článku 81 nariadenia (EÚ) 2018/1725 informuje Eurojust dotknutú osobu po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov v súlade s článkom 31 ods. 3 tohto nariadenia.
Článok 33
Právo na obmedzenie spracúvania
Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 29 ods. 7 tohto nariadenia, ak sa spracúvanie operačných osobných údajov obmedzilo podľa článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, takéto operačné osobné údaje sa spracúvajú iba na účely ochrany práv dotknutej osoby či inej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je účastníkom konania, ktorého je Eurojust účastníkom, alebo na účely ustanovené v článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725.
Článok 34
Oprávnený prístup k operačným osobným údajom v rámci Eurojustu
K operačným osobným údajom spracúvaným Eurojustom majú prístup len národní členovia, ich zástupcovia, ich asistenti a oprávnení vyslaní národní experti, osoby uvedené v článku 20 ods. 3, pokiaľ sú tieto osoby pripojené na systém správy vecí, a oprávnení zamestnanci Eurojustu, a to na účely plnenia úloh Eurojustu a v medziach stanovených v článkoch 23, 24 a 25.
Článok 35
Záznamy o kategóriách spracovateľských činností
1.
Eurojust vedie záznam o všetkých kategóriách spracovateľských činností, za ktoré je zodpovedný. Uvedený záznam musí obsahovať všetky tieto informácie:
a)
kontaktné údaje Eurojustu a meno a kontaktné údaje jeho úradníka pre ochranu údajov;
c)
opis kategórií dotknutých osôb a kategórií operačných osobných údajov;
d)
kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú operačné osobné údaje poskytnuté, vrátane príjemcov v tretích krajinách alebo medzinárodnej organizácii;
e)
v príslušných prípadoch prenosy operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie;
f)
podľa možností predpokladané lehoty na vymazanie rôznych kategórií údajov;
g)
podľa možností všeobecný opis technických a administratívnych bezpečnostných opatrení uvedených v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725 .
2.
Záznamy uvedené v odseku 1 sa vedú v písomnej podobe vrátane elektronickej podoby.
3.
Eurojust na požiadanie sprístupní záznam európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.
Článok 36
Určenie úradníka pre ochranu údajov
1.
Výkonná rada určí úradníka pre ochranu údajov. Úradník pre ochranu údajov je zamestnancom osobitne určeným na tento účel. Pri výkone svojich úloh koná úradník pre ochranu údajov nezávisle a nesmie prijímať žiadne pokyny.
2.
Úradník pre ochranu údajov sa vyberie na základe jeho odborných kvalít, a to najmä na základe jeho odborných znalostí práva a postupov v oblasti ochrany údajov a na základe spôsobilosti plniť úlohy podľa tohto nariadenia, najmä úlohy uvedené v článku 38.
3.
Výber úradníka pre ochranu údajov nesmie mať za následok konflikt záujmov medzi jeho povinnosťami ako úradníka pre ochranu údajov a akýmikoľvek inými úradnými povinnosťami, ktoré môže mať, najmä vo vzťahu k uplatňovaniu tohto nariadenia.
4.
Úradník pre ochranu údajov sa vymenúva na funkčné obdobie štyroch rokov a môže byť opätovne vymenovaný, pričom celková dĺžka funkčného obdobia nesmie presiahnuť osem rokov. Úradníka pre ochranu údajov môže z funkcie odvolať výkonná rada iba so súhlasom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ak prestal spĺňať podmienky požadované na výkon svojich úloh.
5.
Eurojust uverejní kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov a oznámi ich európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.
Článok 37
Postavenie úradníka pre ochranu údajov
1.
Eurojust zabezpečí, aby bol úradník pre ochranu údajov riadnym spôsobom a včas zapojený do všetkých záležitostí, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.
2.
Eurojust podporuje úradníka pre ochranu údajov pri plnení úloh uvedených v článku 38 tým, že poskytuje zdroje a zamestnancov potrebných na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a spracovateľským operáciám, ako aj zdroje na udržiavanie jeho odborných znalostí.
3.
Eurojust zabezpečí, aby úradník pre ochranu údajov v súvislosti s vykonávaním svojich úloh nedostával žiadne pokyny. Výkonná rada nesmie úradníka pre ochranu údajov odvolať alebo postihovať za výkon jeho úloh. Úradník pre ochranu údajov podlieha priamo kolégiu v súvislosti s operačnými osobnými údajmi a podlieha správnej rade v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi.
4.
Dotknuté osoby môžu kontaktovať úradníka pre ochranu údajov v súvislosti so všetkými otázkami týkajúcimi sa spracúvania ich osobných údajov a uplatňovania ich práv podľa tohto nariadenia a podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725 .
5.
Výkonná rada prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa úradníka pre ochranu údajov. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberového konania na miesto úradníka pre ochranu údajov, jeho odvolania, úloh, povinností, právomocí a záruk jeho nezávislosti.
6.
Úradník pre ochranu údajov a jeho zamestnanci podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť v súlade s článkom 72.
7.
Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, príslušný výbor zamestnancov a akákoľvek fyzická osoba môžu konzultovať s úradníkom pre ochranu údajov, a to v akejkoľvek veci týkajúcej sa výkladu alebo uplatňovania tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725 bez toho, aby museli postupovať úradnou cestou. Nikto nesmie utrpieť ujmu za to, že upozornil úradníka pre ochranu údajov na vec, pri ktorej údajne došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) 2018/1725.
8.
Eurojust zaregistruje úradníka pre ochranu údajov po jeho určení u európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.
Článok 38
Úlohy úradníka pre ochranu údajov
1.
Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, má úradník pre ochranu údajov predovšetkým tieto úlohy:
a)
nezávisle zabezpečuje, aby Eurojust dodržiaval ustanovenia o ochrane údajov uvedené v tomto nariadení a nariadenia (EÚ) 2018/1725, ako aj príslušné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v rokovacom poriadku Eurojustu; zahŕňa to sledovanie dodržiavania tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2018/1725, ostatných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov a politík Eurojustu v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamestnancov, ktorí sú zapojení do spracovateľských operácií, a súvisiacich auditov;
b)
poskytuje informácie a poradenstvo Eurojustu a zamestnancom, ktorí spracúvajú osobné údaje, o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2018/1725 a iných právnych predpisov Únie alebo členských štátov týkajúcich sa ochrany údajov;
c)
poskytuje poradenstvo na požiadanie, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu na ochranu údajov, a sleduje jeho vykonávanie podľa článku 89 nariadenia (EÚ) 2018/1725;
d)
zabezpečuje, aby sa záznamy o prenose a prijatí osobných údajov viedli v súlade s ustanoveniami, ktoré sa stanovia v rokovacom poriadku Eurojustu;
e)
spolupracuje so zamestnancami Eurojustu, ktorí sú zodpovední za pracovné postupy, odbornú prípravu a poradenstvo týkajúce sa spracúvania údajov;
f)
spolupracuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov;
g)
zabezpečuje, aby boli dotknuté osoby informované o svojich právach podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725;
h)
plní úlohu kontaktného miesta pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v otázkach týkajúcich sa spracúvania vrátane predchádzajúcej konzultácie uvedenej v článku 90 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a v prípade potreby konzultuje o akejkoľvek inej záležitosti;
i)
na požiadanie poskytuje poradenstvo, pokiaľ ide o potrebu oznámenia alebo nahlásenia prípadov porušenia ochrany osobných údajov podľa článkov 92 a 93 nariadenia (EÚ) 2018/1725;
j)
pripravuje výročnú správu a zasiela ju výkonnej rade, kolégiu a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.
2.
Úradník pre ochranu údajov vykonáva funkcie stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o administratívne osobné údaje.
3.
Úradník pre ochranu údajov a zamestnanci Eurojustu, ktorí úradníkovi pre ochranu údajov pomáhajú pri plnení jeho povinností, majú prístup k osobným údajom spracúvaným Eurojustom a do jeho priestorov v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh.
4.
Ak úradník pre ochranu údajov usúdi, že sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa spracúvania administratívnych osobných údajov alebo ustanovenia tohto nariadenia alebo článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa spracúvania operačných osobných údajov nedodržiavajú, informuje o tom výkonnú radu a požiada ju, aby nedodržiavanie v určenej lehote napravila. Ak výkonná rada nedodržiavanie nenapraví v určenej lehote, úradník pre ochranu údajov postúpi vec európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.
Článok 39
Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov príslušným orgánom
1.
Eurojust v prípade porušenia ochrany osobných údajov bez zbytočného odkladu informuje o tomto porušení príslušné orgány dotknutých členských štátov.
2.
V oznámení uvedenom v odseku 1 sa prinajmenšom:
a)
opíše povaha porušenia ochrany osobných údajov vrátane – podľa možností a vhodnosti – kategórií a počtu príslušných dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých údajových záznamov;
b)
opíšu pravdepodobné následky porušenia ochrany osobných údajov;
c)
opíšu opatrenia navrhované alebo prijaté Eurojustom na riešenie problému porušenia ochrany osobných údajov a
d)
v relevantných prípadoch odporučia opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov.
Článok 40
Dohľad vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov
1.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725, ktoré sa týkajú ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním operačných osobných údajov Eurojustom, a za poskytovanie poradenstva Eurojustu a dotknutým osobám vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním operačných osobných údajov. Na uvedený účel plní európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úlohy stanovené v odseku 2 tohto článku, vykonáva právomoci udelené v odseku 3 tohto článku a spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s článkom 42.
2.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má v súlade s týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2018/1725 tieto úlohy:
a)
pojednáva o sťažnostiach a vyšetruje ich a o výsledku v primeranej lehote informuje dotknutú osobu;
b)
vykonáva vyšetrovania buď z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti a o výsledku v primeranej lehote informuje dotknuté osoby;
c)
monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúcich sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním operačných osobných údajov Eurojustom;
d)
poskytuje buď z vlastného podnetu alebo na základe konzultácie poradenstvo Eurojustu vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním operačných osobných údajov, a to najmä pred tým, než Eurojust vypracuje vnútorné predpisy týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd, pokiaľ ide o spracúvanie operačných osobných údajov.
3.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na základe tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725, s ohľadom na dôsledky na vyšetrovania a trestné stíhania v členských štátoch môže:
a)
poskytnúť poradenstvo dotknutým osobám o výkone ich práv;
b)
v prípade údajného porušenia ustanovení, ktorými sa upravuje spracúvanie operačných osobných údajov, postúpiť záležitosť Eurojustu a v prípade potreby predložiť návrhy na nápravu takéhoto porušenia a na zvýšenie ochrany dotknutých osôb;
c)
konzultovať s Eurojustom, keď boli zamietnuté žiadosti o výkon určitých práv v súvislosti s operačnými osobnými údajmi v rozpore s článkami 31, 32 alebo 33 tohto nariadenia alebo článkami 77 až 82 alebo článkom 84 nariadenia (EÚ) 2018/1725;
e)
nariadiť Eurojustu, aby vykonal opravu, obmedzil alebo vymazal operačné osobné údaje, ktoré spracúva Eurojust v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa upravuje spracúvanie operačných osobných údajov, a aby takéto opatrenie oznámil tretím stranám, ktorým sa takéto údaje poskytli, za predpokladu, že to nezasahuje do úloh Eurojustu stanovených v článku 2;
f)
postúpiť vec za podmienok stanovených v ZFEÚ Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“);
g)
zasahovať do súdnych sporov predložených Súdnemu dvoru.
4.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má prístup k operačným osobným údajom, ktoré spracúva Eurojust, a do jeho priestorov v rozsahu potrebnom na plnenie jeho úloh.
5.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vypracúva výročnú správu o svojich činnostiach dohľadu vo vzťahu k Eurojustu. Uvedená správa je súčasťou výročnej správy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uvedenej v článku 60 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Vnútroštátne orgány dohľadu sa vyzvú na pripomienkovanie tejto správy pred tým, než sa stane súčasťou výročnej správy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uvedenej v článku 60 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky vnútroštátnych orgánov dohľadu a v každom prípade ich vo výročnej správe uvedie.
6.
Eurojust spolupracuje na požiadanie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov pri výkone jeho úloh.
Článok 41
Služobné tajomstvo európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov
1.
Na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a jeho zamestnancov sa počas funkčného obdobia aj po jeho uplynutí vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo vo vzťahu k všetkým dôverným informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu ich služobných povinností.
2.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pri výkone svojich právomocí v oblasti dohľadu v čo najväčšej miere prihliada na dôvernosť súdneho vyšetrovania a trestného konania v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu.
Článok 42
Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi dozornými orgánmi
1.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o osobitné otázky, ktoré si vyžadujú zapojenie na vnútroštátnej úrovni, a to najmä ak európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny orgán dohľadu zistí veľké nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo potenciálne nezákonné prenosy s použitím komunikačných kanálov Eurojustu, alebo v súvislosti s otázkami predloženými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré sa týkajú vykonávania a výkladu tohto nariadenia.
2.
V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dohľad v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725.
3.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v plnej miere informuje vnútroštátne orgány dohľadu o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich priamo týkajú alebo sú pre ne inak dôležité. Na žiadosť jedného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu ich európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje o konkrétnych záležitostiach.
4.
V prípadoch súvisiacich s údajmi, ktoré pochádzajú z jedného alebo viacerých členských štátov, vrátane prípadov uvedených v článku 43 ods. 3, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov neprijme rozhodnutie o ďalších krokoch, kým ho dané vnútroštátne orgány dohľadu v lehote, ktorú určil európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Uvedená lehota nesmie byť kratšia než jeden mesiac alebo dlhšia než tri mesiace, neinformujú o svojom stanovisku. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najväčšej miere zohľadňuje stanovisko dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu. V prípade, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nemá v úmysle konať v súlade s ich stanoviskom, informuje ich o tom, poskytne im odôvodnenie a záležitosť postúpi Európskemu výboru pre ochranu údajov.
V prípadoch, ktoré európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o okamžitých krokoch. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v takýchto prípadoch okamžite informuje príslušné vnútroštátne orgány dohľadu a preukáže naliehavú povahu situácie a odôvodní kroky, ktoré uskutočnil.
5.
Vnútroštátne orgány dohľadu informujú európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka prenosu, vyhľadávania alebo akéhokoľvek iného oznámenia operačných osobných údajov podľa tohto nariadenia členskými štátmi.
Článok 43
Právo na podanie sťažnosti európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov v súvislosti s operačnými osobnými údajmi
1.
Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, ak sa domnieva, že spracúvanie operačných osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, Eurojustom nie je v súlade s týmto nariadením alebo nariadením (EÚ) 2018/1725.
2.
V prípade, že sa sťažnosť týka rozhodnutia uvedeného v článkoch 31, 32 alebo 33 tohto nariadenia alebo článkov 80, 81 alebo 82 nariadenia (EÚ) 2018/1725, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu alebo príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorý údaje poskytol, alebo členského štátu, ktorého sa to priamo týka. Pri prijímaní svojho rozhodnutia, ktoré môže zahŕňať zamietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zohľadní stanovisko vnútroštátneho orgánu dohľadu alebo príslušného justičného orgánu.
3.
V prípade, že sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Eurojustu poskytol členský štát, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátny orgán dohľadu členského štátu, ktorý údaje poskytol, zabezpečia, každý z nich v rozsahu svojich právomocí, riadne vykonanie potrebných kontrol zákonnosti spracúvania údajov.
4.
V prípade, že sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Eurojustu poskytli orgány, úrady alebo agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, alebo spracúvania údajov, ktoré Eurojust získal z verejne dostupných zdrojov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby Eurojust správne vykonal potrebné kontroly zákonnosti spracúvania údajov.
5.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje dotknutú osobu o pokroku a výsledku sťažnosti ako aj o možnosti súdneho prostriedku nápravy podľa článku 44.
Článok 44
Právo na súdne preskúmanie rozhodnutia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov
Žaloby proti rozhodnutiam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúcim sa operačných osobných údajov sa podávajú na Súdny dvor.
Článok 45
Zodpovednosť vo veciach ochrany údajov
1.
Eurojust spracúva operačné osobné údaje tak, aby sa dalo zistiť, ktorý orgán ich poskytol alebo odkiaľ sa tieto údaje získali.
2.
Zodpovednosť za správnosť operačných osobných údajov nesie:
a)
Eurojust za operačné osobné údaje, ktoré poskytli členský štát alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie v prípade, že poskytnuté údaje boli v priebehu spracúvania Eurojustom zmenené;
b)
členský štát alebo inštitúcia, úrad, orgán alebo agentúra Únie, ktoré poskytli Eurojustu údaje, v prípade, že poskytnuté údaje neboli pri spracúvaní Eurojustom zmenené;
c)
Eurojust za operačné osobné údaje poskytnuté tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ako aj za operačné osobné údaje získané Eurojustom z verejne dostupných zdrojov.
3.
Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi a za dodržiavanie tohto nariadenia a článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s operačnými osobnými údajmi nesie Eurojust.
Zodpovednosť za zákonnosť prenosu operačných osobných údajov nesie:
a)
v prípade, keď členský štát poskytol príslušné operačné osobné údaje Eurojustu, uvedený členský štát;
b)
Eurojust v prípade, keď poskytol príslušné operačné osobné údaje členským štátom, inštitúciám, orgánom, úradom, alebo agentúram Únie, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.
4.
S výhradou ostatných ustanovení tohto nariadenia, Eurojust zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.
Článok 46
Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov
1.
Eurojust v súlade s článkom 340 ZFEÚ zodpovedá za všetky škody spôsobené fyzickej osobe, ktoré vyplynuli z neoprávneného alebo nesprávneho spracúvania údajov Eurojustom.
2.
Sťažnosti voči Eurojustu na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 tohto článku prerokúva v súlade s článkom 268 ZFEÚ Súdny dvor.
3.
Každý členský štát je v súlade so svojim vnútroštátnym právom zodpovedný za každú škodu spôsobenú fyzickej osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracúvania údajov, ktoré boli oznámené Eurojustu.
KAPITOLA V
VZŤAHY S PARTNERMI
ODDIEL I
Spoločné ustanovenia
Článok 47
Spoločné ustanovenia
1.
Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v súlade s ich cieľmi a s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami v súlade so stratégiou spolupráce uvedenou v článku 52.
2.
Pokiaľ je to dôležité pre plnenie jeho úloh, Eurojust si môže vymieňať akékoľvek informácie – okrem osobných údajov – priamo so subjektmi uvedenými v odseku 1 tohto článku, a to v závislosti od obmedzení podľa článku 21 ods. 8 a článku 76.
3.
Eurojust môže na účely stanovené v odsekoch 1 a 2 uzatvárať pracovné dojednania so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto pracovné dojednania nie sú základom pre povolenie výmeny osobných údajov a nie sú pre Úniu a jej členské štáty záväzné.
4.
Eurojust môže dostávať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1 a spracúvať ich, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, a to v závislosti od platných predpisov o ochrane údajov.
5.
Eurojust prenáša osobné údaje inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám len vtedy, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh a ak je to v súlade s článkami 55 a 56. Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Europol získa súhlas dotknutého príslušného orgánu v tomto členskom štáte, s výnimkou prípadov, keď členský štát vopred udelil súhlas s takýmto následným prenosom pri splnení všeobecných alebo osobitných podmienok. Takýto súhlas možno kedykoľvek odvolať.
6.
Ak členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie získali osobné údaje od Eurojustu, následné prenosy takýchto údajov tretím krajinám sú povolené, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)
Eurojust získal vopred súhlas členského štátu, ktorý údaje poskytol;
b)
Eurojust udelil výslovný súhlas po zvážení okolností predmetného prípadu;
c)
následný prenos je iba na konkrétny účel, ktorý nie je v rozpore s pôvodným účelom poskytnutia údajov.
ODDIEL II
Vzťahy s partnermi v rámci únie
Článok 48
Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a ďalšími sieťami Únie, ktoré sú zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach
1.
Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú nadštandardné vzťahy v trestných veciach založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete v tom istom členskom štáte ako národný člen a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:
a)
v jednotlivých prípadoch národní členovia informujú kontaktné miesta Európskej justičnej siete o všetkých prípadoch, v súvislosti s ktorými sa domnievajú, že Európska justičná sieť má lepšie možnosti sa nimi zaoberať;
b)
sekretariát Európskej justičnej siete je súčasťou zamestnancov Eurojustu; pôsobí ako samostatná jednotka; môže využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej justičnej siete vrátane pokrytia nákladov na plenárne zasadnutia siete;
c)
kontaktné miesta Európskej justičnej siete sa v jednotlivých prípadoch môžu prizvať na zasadnutia Eurojustu;
d)
Eurojust a Európska justičná sieť môžu využiť národný koordinačný systém Eurojustu pri určovaní podľa článku 20 ods. 7 písm. b), či by sa žiadosť mala riešiť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete.
2.
Súčasťou zamestnancov Eurojustu je sekretariát siete spoločných vyšetrovacích tímov a sekretariát siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Uvedené sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečuje Eurojust. Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek príslušnej siete podieľajúcej sa na justičnej spolupráci v trestných veciach, v prípade ktorých poskytne Eurojust pomoc v podobe sekretariátu. Eurojust môže podporovať príslušné európske siete a orgány zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach, v náležitých prípadoch aj prostredníctvom sekretariátu v Eurojuste.
3.
Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát siete. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2
Článok 49
Vzťahy s Europolom
1.
Eurojust prijíma všetky primerané opatrenia s cieľom umožniť Europolu, aby mal v rámci svojho mandátu nepriamy prístup k informáciám poskytnutým Eurojustu na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie, a to bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia zavedené členským štátom, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, ktorí dané informácie poskytli. V prípade pozitívnej lustrácie začne Eurojust konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie, ktoré sa stali výsledkom pozitívnej lustrácie, deliť v súlade s rozhodnutím členského štátu, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, ktorí dané informácie poskytli Eurojustu.
2.
Informácie možno vyhľadávať podľa odseku 1 len na účely zistenia toho, či sa informácie, ktoré má k dispozícii Europol, zhodujú s informáciami spracúvanými v Eurojuste.
3.
Eurojust povolí vyhľadávanie v súlade s odsekom 1 len vtedy, keď od Europolu získa informácie, v prípade ktorých boli zamestnanci Europolu poverení takýmto vyhľadávaním.
4.
Ak Eurojust alebo členský štát v priebehu činností Eurojustu v oblasti spracúvania informácií vo vzťahu k danému vyšetrovaniu zistí potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory v súlade s mandátom Europolu, Eurojust o tom Europol informuje a začne konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie deliť, v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý informácie poskytuje. V takom prípade Eurojust konzultuje s Europolom.
5.
Eurojust nadviaže a udržiava úzku spoluprácu s Europolom do takej miery, ako je to potrebné na plnenie úloh týchto dvoch agentúr a na dosiahnutie ich cieľov, s ohľadom na potrebu zabrániť duplicite úsilia.
Na uvedený účel sa výkonný riaditeľ Europolu a predseda Eurojustu pravidelne stretávajú, aby prediskutovali otázky spoločného záujmu.
6.
Europol dodržiava všetky obmedzenia prístupu alebo použitia, či už zo všeobecného alebo konkrétneho hľadiska, ktoré boli zavedené členským štátom, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli.
Článok 50
Vzťahy s Európskou prokuratúrou
1.
Eurojust nadviaže a udržiava úzky vzťah s Európskou prokuratúrou založený na vzájomnej spolupráci v rámci ich mandátov a právomocí a na rozvoji operačných, administratívnych a riadiacich väzieb medzi uvedenými orgánmi, ako sú vymedzené v tomto článku. Na uvedený účel sa predseda Eurojustu a hlavný európsky prokurátor pravidelne stretávajú s cieľom prediskutovať otázky spoločného záujmu. Stretávajú sa na žiadosť predsedu Eurojustu alebo hlavného európskeho prokurátora.
2.
Eurojust sa žiadosťami o podporu zaslanými Európskou prokuratúrou zaoberá bez zbytočného odkladu a s takýmito žiadosťami v odôvodnených prípadoch zaobchádza tak, akoby pochádzali od vnútroštátneho orgánu zodpovedného za justičnú spoluprácu.
3.
Vždy, keď je to potrebné na podporu spolupráce nadviazanej v súlade s odsekom 1 tohto článku, Eurojust využíva svoje národné koordinačné systémy zriadené v súlade s článkom 20, ako aj vzťahy, ktoré nadviazal s tretími krajinami, vrátane svojich styčných sudcov.
4.
Pokiaľ ide o operačné záležitosti súvisiace s právomocami Európskej prokuratúry, Eurojust informuje Európsku prokuratúru a v náležitých prípadoch zapojí Európsku prokuratúru do svojich činností týkajúcich sa cezhraničných prípadov, a to aj prostredníctvom:
a)
výmeny informácií týkajúcich sa jej prípadov, vrátane osobných údajov, v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia;
b)
požadovania podpory zo strany Európskej prokuratúry.
5.
Eurojust má na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie nepriamy prístup k informáciám v systéme správy vecí Európskej prokuratúry. Vždy, keď sa nájde zhoda medzi údajmi zadanými do systému správy vecí Európskou prokuratúrou a údajmi držanými Eurojustom, sú Eurojust a Európska prokuratúra, ako aj členský štát, ktorý údaje poskytol Eurojustu, informovaní o skutočnosti, že sa našla zhoda. Eurojust prijme primerané opatrenia s cieľom umožniť Európskej prokuratúre, aby mala na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie nepriamy prístup k informáciám v jeho systéme správy vecí.
6.
Európska prokuratúra sa môže opierať o podporu a zdroje správy Eurojustu. Eurojust môže na uvedený účel poskytovať Európskej prokuratúre služby spoločného záujmu. Podrobnosti sa upravia dohodou.
Článok 51
Vzťahy s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie
1.
Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.
2.
OLAF prispieva ku koordinačnej práci Eurojustu v oblasti ochrany finančných záujmov Únie v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.
3.
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž prispieva k činnosti Eurojustu, a to aj prenosom príslušných informácií spracúvaných v súlade so svojím mandátom a úlohami podľa článku 8 ods. 1 písm. m) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (
5
). Spracúvanie akýchkoľvek osobných údajov Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v súvislosti s ňou upravuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.
4.
Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a úradom OLAF, bez toho, aby bol dotknutý článok 8 tohto nariadenia, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Výmena informácií medzi úradom OLAF a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti poskytnúť informácie ďalším príslušným orgánom podľa uvedených nariadení.
ODDIEL III
Medzinárodná spolupráca
Článok 52
Vzťahy s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami
1.
Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami.
Na uvedený účel pripraví Eurojust po konzultácii s Komisiou každé štyri roky stratégiu spolupráce, v ktorej určí tretie krajiny a medzinárodné organizácie, v prípade ktorých existuje operačná potreba spolupráce.
2.
Eurojust môže uzatvárať so subjektmi uvedenými v článku 47 ods. 1 pracovné dojednania.
3.
Eurojust môže po dohode s dotknutými príslušnými orgánmi určiť kontaktné miesta v tretích krajinách s cieľom uľahčiť spoluprácu v súlade s operačnými potrebami Eurojustu.
Článok 53
Styční sudcovia pridelení do tretích krajín
1.
Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími krajinami v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto nariadením, môže kolégium prideliť do tretej krajiny styčných sudcov pod podmienkou, že s príslušnými orgánmi tejto tretej krajiny existuje pracovné dojednanie uvedené v článku 47 ods. 3
2.
Medzi úlohy styčných sudcov patrí každá činnosť, ktorá podporuje a urýchľuje akúkoľvek formu justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä nadviazaním priamych kontaktov s príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny. Styční sudcovia si pri výkone svojich úloh môžu vymieňať operačné osobné údaje s príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny v súlade s článkom 56.
3.
Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať skúsenosti spočívajúce v práci s Eurojustom a primerané znalosti v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného sudcu a jeho členského štátu.
4.
Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:
a)
dotknutý členský štát ho vo funkcii národného člena, zástupcu alebo asistenta nahradí;
b)
stráca právomoci, ktoré mu boli udelené podľa článku 8.
5.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 služobného poriadku úradníkov, kolégium vypracúva podmienky a požiadavky prideľovania styčných sudcov vrátane ich úrovne odmeňovania. Kolégium po porade s Komisiou prijíma potrebné vykonávajúce opatrenia.
6.
Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.
7.
Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje príslušného národného člena.
8.
Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy vecí.
Článok 54
Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím krajinám a podané tretími krajinami
1.
Eurojust môže so súhlasom dotknutých členských štátov koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré podala tretia krajina, ak si takéto žiadosti vyžadujú vykonanie v najmenej dvoch členských štátoch v rámci toho istého vyšetrovania. Takéto žiadosti môže Eurojustu zaslať aj príslušný vnútroštátny orgán.
2.
V naliehavých prípadoch a v súlade s článkom 19 môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané treťou krajinou, ktorá s Eurojustom uzavrela dohodu o spolupráci alebo pracovné dojednanie, prijímať a zasielať mechanizmus pohotovostnej koordinácie.
3.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 5, v prípade žiadostí dotknutého členského štátu o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a ktoré vyžadujú vykonanie v tretej krajine, Eurojust uľahčí justičnú spoluprácu s touto treťou krajinou.
ODDIEL IV
Prenos osobných údajov
Článok 55
Prenos operačných osobných údajov inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie
1.
S výhradou akýchkoľvek ďalších obmedzení podľa tohto nariadenia, najmä podľa článku 21 ods. 8, článku 47 ods. 5 a článku 76, Eurojust prenáša operačné osobné údaje inej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie, iba ak sú takéto údaje potrebné na legitímne plnenie úloh patriacich do právomoci inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie.
2.
Ak sa operačné osobné údaje prenášajú na žiadosť inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, zodpovednosť za legitímnosť tohto prenosu znáša tak prevádzkovateľ, ako aj príjemca.
Eurojust je povinný overiť právomoc inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie a vypracovať predbežné zhodnotenie potreby prenosu operačných osobných údajov. Ak vzniknú pochybnosti, pokiaľ ide o túto potrebu, Eurojust požiada príjemcu o ďalšie informácie.
Iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie zabezpečí, aby bolo možné potrebu prenosu operačných osobných údajov následne overiť.
3.
Iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie spracúva operačné osobné údaje iba na účely, na ktoré boli prenesené.
Článok 56
Všeobecné zásady prenosov operačných osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám
1.
Eurojust môže prenášať operačné osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie len v prípade, ak sú dodržané platné predpisy o ochrane údajov a ďalšie ustanovenia tohto nariadenia a len v prípade, sú splnené tieto podmienky:
a)
prenos je potrebný na vykonávanie úloh Eurojustu;
b)
orgán tretej krajiny alebo medzinárodná organizácia, ktorým sa operačné osobné údaje prenášajú, majú právomoc v oblasti presadzovania práva a trestných veciach;
c)
ak prenos operačných osobných údajov, ktoré sa majú prenášať v súlade s týmto článkom, alebo ich sprístupnenie Eurojustu uskutočnil členský štát, Eurojust musí získať predchádzajúci súhlas na prenos zo strany daného príslušného orgánu tohto členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom, pokiaľ tento členský štát nepovolil takéto prenosy vo všeobecnosti alebo za osobitných podmienok;
d)
v prípade, že tretia krajina alebo medzinárodná organizácia vykoná následný prenos do ďalšej tretej krajiny alebo ďalšej medzinárodnej organizácii, Eurojust vyzve tretiu, krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ktorá prenos vykonala, aby získala predchádzajúci súhlas Eurojustu na tento následný prenos.
Eurojust udeľuje súhlas podľa písmena d) len na základe predchádzajúceho súhlasu členského štátu, z ktorého údaje pochádzajú, po náležitom zohľadnení všetkých relevantných skutočností vrátane závažnosti trestného činu, účelu, na ktorý sa operačné osobné údaje pôvodne preniesli, a úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, do ktorej sa operačné osobné údaje majú následne preniesť.
2.
S výhradou podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môže Eurojust prenášať operačné osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len v prípade, ak sa uplatňuje jedna z týchto skutočností:
a)
Komisia podľa článku 57 rozhodla, že dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany, alebo v prípade, že neexistuje takéto rozhodnutie o primeranosti, stanovili sa alebo existujú primerané záruky v súlade s článkom 58 ods. 1, alebo v prípade, že neexistuje rozhodnutie o primeranosti ani takéto primerané záruky, uplatňujú sa výnimky pre osobitné situácie podľa článku 59 ods. 1;
b)
bola uzatvorená dohoda o spolupráci umožňujúca výmenu operačných osobných údajov pred 12. decembrom 2019 medzi Eurojustom a uvedenou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 26a rozhodnutia 2002/187/SVV; alebo
c)
bola uzatvorená medzinárodná dohoda medzi Úniou a treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorá poskytuje náležité záruky týkajúce sa ochrany súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb.
3.
Pracovné dojednania uvedené v článku 47 ods. 3 možno využiť na stanovenie podmienok na vykonávanie dohôd alebo rozhodnutí o primeranosti uvedených v odseku 2 tohto článku.
4.
Eurojust môže v naliehavých prípadoch uskutočniť prenos operačných osobných údajov bez predchádzajúceho súhlasu členského štátu podľa odseku 1 písm. c). Eurojust tak urobí, len ak je prenos operačných osobných údajov nevyhnutný na zabránenie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny alebo základných záujmov členského štátu a predchádzajúci súhlas nie je možné získať včas. Orgán zodpovedný za vydanie predchádzajúceho súhlasu musí byť bezodkladne informovaný.
5.
Členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie nesmú prenášať operačné osobné údaje, ktoré získali od Eurojustu ďalej do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie. Takýto prenos môžu výnimočne uskutočniť, keď ho Eurojust povolil, a to po náležitom zohľadnení všetkých príslušných faktorov vrátane závažnosti trestného činu, účelu, na ktorý sa operačné osobné údaje pôvodne preniesli, a úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, do ktorej sa operačné osobné údaje následne prenášajú.
6.
Články 57, 58 a 59 sa uplatňujú s cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň ochrany fyzických osôb zaručená týmto nariadením a právom Únie.
Článok 57
Prenosy na základe rozhodnutia o primeranosti
Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ak Komisia v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680 rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tejto tretej krajine alebo daná medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany.
Článok 58
Prenosy vyžadujúce primerané záruky
1.
Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ak:
a)
sú v právne záväznom akte poskytnuté primerané záruky ochrany operačných osobných údajov; alebo
b)
Eurojust posúdil všetky okolnosti prenosu operačných osobných údajov a dospel k záveru, že existujú primerané záruky ochrany operačných osobných údajov.
2.
Eurojust informuje európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o kategóriách prenosu podľa odseku 1 písm. b).
3.
Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1 písm. b), musí sa takýto prenos zdokumentovať, pričom dokumentácia sa na žiadosť sprístupní európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Dokumentácia zahŕňa záznam o dátume a čase prenosu a informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, o odôvodnení prenosu a o prenášaných operačných osobných údajoch.
Článok 59
Výnimky pre osobitné situácie
1.
Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, alebo ak neexistujú primerané záruky podľa článku 58, Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len pod podmienkou, že prenos je nevyhnutný:
a)
na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby či inej osoby;
b)
na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby;
c)
na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny; alebo
d)
v konkrétnych veciach na plnenie úloh Eurojustu, pokiaľ Eurojust neurčí, že základné práva a slobody dotknutej osoby prevažujú nad verejným záujmom na prenose.
2.
Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1, musí sa takýto prenos zdokumentovať, pričom dokumentácia sa na žiadosť musí sprístupniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Dokumentácia zahŕňa záznam o dátume a čase prenosu a informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, o odôvodnení prenosu a o prenášaných operačných osobných údajoch.
KAPITOLA VI
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 60
Rozpočet
1.
Odhady všetkých príjmov a výdavkov Eurojustu sa pripravujú na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a vykazujú sa v rozpočte Eurojustu.
2.
Rozpočet Eurojustu musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.
3.
Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie zdroje, príjmy Eurojustu zahŕňajú:
a)
príspevok od Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Únie;
b)
všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov;
c)
poplatky za publikácie a ďalšie služby poskytnuté Eurojustu;
4.
Výdavky Eurojustu zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzkové náklady vrátane financovania spoločných vyšetrovacích tímov.
Článok 61
Zostavovanie rozpočtu
1.
Administratívny riaditeľ vypracuje každý rok návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zašle ho výkonnej rade. Európska justičná sieť a iné siete Únie zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach a uvedené v článku 48 sú informované o častiach, ktoré sa týkajú ich činností, včas pred postúpením odhadu Komisii.
2.
Výkonná rada na základe návrhu odhadu príjmov a výdavkov preskúma predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok, ktorý zašle kolégiu na prijatie.
3.
Predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu sa zasiela Komisii najneskôr do 31. januára každého roka. Eurojust zašle konečný návrh odhadu zahŕňajúci návrh plánu pracovných miest Komisii do 31. marca toho istého roku.
4.
Komisia zašle výkaz s odhadmi Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.
5.
Komisia na základe výkazu s odhadmi zahrnie do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku požadovaného zo všeobecného rozpočtu, a tento návrh predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.
6.
Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok Únie Eurojustu schvaľuje rozpočtový orgán.
7.
Plán pracovných miest Eurojustu prijíma rozpočtový orgán. Rozpočet Eurojustu prijíma kolégium. Právoplatným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie. Rozpočet Eurojustu podľa potreby kolégium primerane upraví.
8.
Článok 88 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (
6
) sa uplatňuje v prípade akéhokoľvek stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet Eurojustu.
Článok 62
Plnenie rozpočtu
Administratívny riaditeľ koná ako povoľujúci úradník Eurojustu a plní rozpočet Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť, v medziach povolených v rozpočte.
Článok 63
Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium
1.
Účtovník Eurojustu zasiela predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (ďalej len „rok N“) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (ďalej len „rok N+1“).
2.
Eurojust zasiela správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roka N+1.
3.
Účtovník Komisie zasiela Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rok N Eurojustu, konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie, do 31. marca roka N+1.
4.
V súlade s článkom 246 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 predloží Dvor audítorov svoje pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu najneskôr do 1. júna roka N+1.
5.
Administratívny riaditeľ po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu podľa článku 246 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 vypracuje konečnú účtovnú závierku Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť a predloží ju výkonnej rade na vyjadrenie stanoviska.
6.
Výkonná rada predkladá stanovisko ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu.
7.
Administratívny riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku za rok N spolu so stanoviskom výkonnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 1. júla roku N+1.
8.
Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roka N+1.
9.
Administratívny riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra roka N+1. Administratívny riaditeľ zároveň zašle svoju odpoveď aj výkonnej rade a Komisii.
10.
Administratívny riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatňovanie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.
11.
Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roka N+2 administratívnemu riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.
12.
Absolutórium za plnenie rozpočtu Eurojustu udeľuje na základe odporúčania Rady Európsky parlament podľa postupu porovnateľného s postupom uvedeným v článku 319 ZFEÚ a článkoch 260, 261 a 262 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a na základe správy o audite, ktorú vypracoval Dvor audítorov.
Ak Európsky parlament udelenie absolutória zamietne do 15. mája roku N+2, administratívny riaditeľ sa vyzve, aby vysvetlil svoje stanovisko kolégiu, ktoré prijme konečné rozhodnutie o stanovisku administratívneho riaditeľa podľa okolností.
Článok 64
Rozpočtové pravidlá
1.
Rozpočtové pravidlá platné pre Eurojust prijíma výkonná rada v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 1271/2013 z 30. septembra 2013 po konzultácii s Komisiou. Uvedené rozpočtové pravidlá sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) 1271/2013 okrem prípadov, keď je takáto odchýlka nevyhnutne potrebná z dôvodu prevádzky Eurojustu a keď na to Komisia vopred udelila súhlas.
Pokiaľ ide o finančnú pomoc, ktorá sa má poskytnúť na činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, Eurojust a Europol spoločne stanovia pravidlá a podmienky, podľa ktorých sa žiadosti o takúto pomoc majú vybavovať.
2.
Eurojust môže udeľovať granty súvisiace s plnením jeho úloh podľa článku 4 ods. 1 Granty poskytnuté na úlohy súvisiace s článkom 4 ods. 1 písm. f) možno udeliť členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov.
KAPITOLA VII
PERSONÁLNE USTANOVENIA
Článok 65
Všeobecné ustanovenia
1.
Na zamestnancov Eurojustu sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uvedenia služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti.
2.
Zamestnancami Eurojustu sú zamestnanci získaní náborom v súlade s pravidlami a poriadkom, ktoré sa vzťahujú na úradníkov a iných zamestnancov Únie, berúc do úvahy všetky kritériá uvedené v článku 27 služobného poriadku úradníkov, vrátane ich geografického zastúpenia.
Článok 66
Vyslaní národní experti a ďalší zamestnanci
1.
Eurojust môže okrem svojich vlastných zamestnancov využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami Eurojustu.
2.
Kolégium prijme rozhodnutie, ktorým stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Eurojustu a využívania ďalších zamestnancov, a to predovšetkým s cieľom zabrániť prípadným konfliktom záujmov.
3.
Eurojust prijme náležité správne opatrenia, okrem iného na základe stratégií v oblasti odbornej prípravy a prevencie, aby predišiel konfliktom záujmov, vrátane konfliktov záujmov, ktoré sa týkajú obdobia po ukončení pracovného pomeru.
KAPITOLA VIII
HODNOTENIE A PREDKLADANIE SPRÁV
Článok 67
Účasť inštitúcií Únie a národných parlamentov
1.
Eurojust zasiela svoju výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom, ktorí k nej môžu predložiť poznámky a závery.
2.
Novovymenovaný predseda Eurojustu po zvolení prednesie vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovie na otázky jeho poslancov. Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení prijatých vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.
3.
Predseda Eurojustu sa dostaví v rámci zasadnutia medziparlamentného výboru raz ročne k spoločnému hodnoteniu činností Eurojustu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom prediskutovať súčasné činnosti Eurojustu a predložiť svoju výročnú správu alebo iné kľúčové dokumenty Eurojustu.
Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.
4.
Okrem ďalších povinností informovať a konzultovať, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, Eurojust zasiela Európskemu parlamentu a národným parlamentom v ich príslušných úradných jazykoch pre ich informáciu:
a)
výsledky štúdií a strategických projektov, ktoré Eurojust pripravil alebo objednal;
b)
programovacie dokumenty uvedené v článku 15;
c)
pracovné dojednania uzavreté s tretími stranami.
Článok 68
Stanoviská k návrhom legislatívnych aktov
Komisia a členské štáty vykonávajúce svoje práva na základe článku 76 písm. b) ZFEÚ môžu požiadať Eurojust o stanovisko ku všetkým návrhom legislatívnych aktov, na ktoré odkazuje článok 76 ZFEÚ.
Článok 69
Hodnotenie a preskúmanie
1.
Do 13. decembra 2024 a potom každých päť rokov Komisia objednáva vypracovanie hodnotenia uplatňovania a vplyvu tohto nariadenia a účinnosti a efektívnosti Eurojustu a jeho pracovných postupov. Kolégium sa vypočuje pri hodnotení. Hodnotenie sa môže zaoberať najmä prípadnou potrebou upraviť mandát Eurojustu a finančnými dôsledkami takejto úpravy.
2.
Komisia predkladá hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi Európskemu parlamentu, národným parlamentom, Rade a kolégiu. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.
KAPITOLA IX
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 70
Výsady a imunity
Na Eurojust a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ.
Článok 71
Jazykový režim
1.
Na Eurojust sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1 (
7
).
2.
Kolégium rozhoduje o internom jazykovom režime Eurojustu dvojtretinovou väčšinou svojich členov.
3.
Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Eurojustu zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie zriadené nariadením Rady (ES) č. 2965/94 (
8
), pokiaľ si nedostupnosť prekladateľského strediska nevyžiada nájdenie iného riešenia.
Článok 72
Dôvernosť
1.
Národní členovia a ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 7, zamestnanci Eurojustu, národní spravodajcovia, vyslaní národní experti, styční sudcovia, úradník pre ochranu údajov a členovia a zamestnanci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh.
2.
Povinnosť zachovania dôvernosti sa týka všetkých osôb a všetkých orgánov, ktoré spolupracujú s Eurojustom.
3.
Povinnosť zachovania dôvernosti sa uplatňuje aj po odchode z funkcie alebo rozviazaní pracovného pomeru a po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.
4.
Povinnosť zachovania dôvernosti sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré Eurojust dostal alebo sa podieľal na ich výmene, pokiaľ tieto informácie už nie sú zákonne zverejnené alebo sprístupnené verejnosti.
Článok 73
Podmienky dôvernosti vnútroštátnych konaní
1.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 3, ak sa informácie získali alebo vymenili prostredníctvom Eurojustu, orgán členského štátu, ktorý informácie poskytol, môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť podmienky použitia takýchto informácií prijímajúcim orgánom vo vnútroštátnom konaní.
2.
Orgán členského štátu, ktorý prijíma informácie uvedené v odseku 1, je viazaný uvedenými podmienkami.
Článok 74
Transparentnosť
1.
Na dokumenty, ktorými disponuje Europol, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (
9
).
2.
Výkonná rada vypracuje do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, na ich prijatie kolégiom.
3.
Rozhodnutia, ktoré Eurojust prijíma podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej európskemu ombudsmanovi za podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo predmetom súdneho konania na Súdnom dvore za podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.
4.
Eurojust na svojom webovom sídle uverejní zoznam členov výkonnej rady a zhrnutia výsledkov zasadnutí výkonnej rady. Uvedené zhrnutia sa dočasne alebo trvalo prestanú uverejňovať alebo sa ich uverejňovanie obmedzí, ak by uverejnením bolo ohrozené plnenie úloh Eurojustu, pričom sa zohľadnia jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií a operačný charakter Eurojustu.
Článok 75
OLAF a Dvor audítorov
1.
S cieľom uľahčiť boj proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 pristúpi Eurojust do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom OLAF (
10
). Eurojust prijme primerané ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na všetkých národných členov, ich zástupcov a asistentov, všetkých vyslaných národných expertov a všetkých zamestnancov Eurojustu, s využitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.
2.
Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a priamo na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od Eurojustu dostali finančné prostriedky Únie.
3.
OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií priamo na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (
11
) s cieľom zistiť, či nedošlo k nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s výdavkami financovanými Eurojustom.
4.
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, pracovné dojednania uzavreté s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Eurojustu musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Dvor audítorov a OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.
5.
Zamestnanci Eurojustu, administratívny riaditeľ a členovia kolégia a výkonnej rady sú povinní bezodkladne oznámiť OLAF-u a Európskej prokuratúre, bez toho, aby tým bola dotknutá ich prípadná zodpovednosť, akékoľvek podozrenie z neregulárnej alebo nezákonnej činnosti v rámci svojich príslušných mandátov, o ktorých sa dozvedeli počas plnenia svojich povinností.
Článok 76
Pravidlá ochrany citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností
1.
Eurojust stanoví vnútorné pravidlá týkajúce sa zaobchádzania so skutočnosťami a ich dôvernosti a ochrany citlivých neutajovaných skutočností vrátane vytvorenia a spracúvania takýchto skutočností v Eurojuste.
2.
Eurojust stanoví vnútorné pravidlá na ochranu utajovaných skutočností EÚ, ktoré musia byť v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (
12
) s cieľom zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany takýchto skutočností.
Článok 77
Administratívne vyšetrovania
Administratívne činnosti Eurojustu podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.
Článok 78
Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov
1.
Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa riadi právom rozhodným pre danú zmluvu.
2.
Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú uzatvorí Eurojust, musí obsahovať ustanovenie, že právomoc vynášať rozsudky prislúcha Súdnemu dvoru.
3.
V prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí Eurojust v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právo členských štátov, a nezávisle od akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z článku 46, všetky škody, ktoré spôsobil Eurojust alebo jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností.
4.
Odsek 3 sa vzťahuje aj na škody spôsobené národným členom, zástupcom alebo asistentom pri plnení ich povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článku 8, ich členský štát nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.
5.
V sporoch o náhradu škôd uvedených v odseku 3 prislúcha rozhodovacia právomoc Súdnemu dvoru.
6.
Vnútroštátne súdy členských štátov, ktoré majú právomoc konať v sporoch týkajúcich sa zodpovednosti Eurojustu podľa tohto článku, sa určia odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (
13
).
7.
Osobná zodpovednosť zamestnancov Eurojustu voči Eurojustu sa riadi uplatniteľnými ustanoveniami služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Článok 79
Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky
1.
Sídlom Eurojustu je Haag v Holandsku.
2.
Potrebné dojednania o poskytnutí priestorov Eurojustu v Holandsku a o sprístupnení potrebného vybavenia zo strany Holandska, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú v Holandsku na administratívneho riaditeľa, členov kolégia, zamestnancov Eurojustu a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle Eurojustu, ktorá sa uzatvorí medzi Eurojustom a Holandskom po získaní súhlasu kolégia.
Článok 80
Prechodné opatrenia
1.
Eurojust zriadený týmto nariadením je univerzálnym právnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám, ktoré uzatvoril, ako aj k záväzkom, ktoré prevzal, a majetkom, ktoré nadobudol Eurojust zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV.
2.
Národní členovia Eurojustu ustanovení rozhodnutím 2002/187/SVV, ktorí boli vyslaní každým členským štátom podľa tohto rozhodnutia, prevezmú úlohu národných členov Eurojustu podľa oddielu II kapitoly II tohto nariadenia. Ich funkčné obdobie možno jedenkrát predĺžiť podľa článku 7 ods. 5 tohto nariadenia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce predĺženie.
3.
Predseda a podpredsedovia Eurojustu ustanovení rozhodnutím 2002/187/SVV prevezmú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia úlohu predsedu a podpredsedov Eurojustu podľa článku 11 tohto nariadenia, kým im neskončí funkčné obdobie v súlade s uvedeným rozhodnutím. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia môžu byť jedenkrát znovuzvolení podľa článku 11 ods. 4 tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce znovuzvolenie.
4.
Administratívny riaditeľ, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa článku 29 rozhodnutia 2002/187/SVV, prevezme úlohu administratívneho riaditeľa podľa článku 17 tohto nariadenia, kým sa mu funkčné obdobie neskončí podľa uvedeného rozhodnutia. Funkčné obdobie uvedeného administratívneho riaditeľa možno jedenkrát predĺžiť po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
5.
Toto nariadenie nemá vplyv na právoplatnosť dohôd uzatvorených Eurojustom podľa rozhodnutia 2002/187/SVV. V platnosti zostávajú najmä všetky medzinárodné dohody, ktoré Eurojust uzatvoril pred 12. decembrom 2019.
6.
Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 35 rozhodnutia 2002/187/SVV, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v jeho článku 36.
7.
Toto nariadenie nemá vplyv na pracovné zmluvy, ktoré sa uzavreli podľa rozhodnutia 2002/187/SVV pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre ochranu údajov, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa článku 17 uvedeného rozhodnutia, prevezme úlohu úradníka pre ochranu údajov podľa článku 36 tohto nariadenia.
▼M1
8.
Odchylne od článku 23 ods. 6 môže Eurojust zriadiť automatizované zariadenie na správu a ukladanie údajov oddelené od systému správy vecí uvedeného v článku 23 na účely spracúvania operačných osobných údajov na účely vykonávania operačnej funkcie uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. j) (ďalej len „automatizované zariadenie na správu a ukladanie údajov“).
Automatizované zariadenie na správu a ukladanie údajov musí spĺňať najprísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti.
Bez ohľadu na článok 90 nariadenia (EÚ) 2018/1725 Eurojust konzultuje s európskym dozorným úradníkom pred prevádzkou automatizovaného zariadenia na správu a ukladanie údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydá stanovisko do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia od úradníka pre ochranu údajov.
Oznámenie od úradníka pre ochranu údajov uvedené v treťom pododseku obsahuje aspoň tieto prvky:
a)
všeobecný opis plánovaných spracovateľských operácií;
b)
posúdenie rizík pre práva a slobody dotknutých osôb;
c)
opatrenia plánované na riešenie rizík uvedených v písmene b);
d)
záruky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmto nariadením s ohľadom na práva a oprávnené záujmy dotknutých osôb a ďalších osôb, ktorých sa to týka.
Ustanovenia o ochrane údajov stanovené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725 sa uplatňujú na spracúvanie údajov v automatizovanom zariadení na správu a ukladanie údajov, pokiaľ sa priamo netýkajú technického nastavenia systému správy vecí. Prístupové práva a lehoty na prístup k údajom ukladaným v automatizovanom zariadení na správu a ukladanie údajov musia byť v súlade s platnými pravidlami o prístupe k dočasným pracovným súborom, na podporu ktorých sa údaje ukladajú a príslušnými lehotami, najmä s lehotami stanovenými v článku 29 tohto nariadenia.
Výnimka stanovená v tomto odseku sa uplatňuje dovtedy, kým je zavedený systém správy vecí pozostávajúci z dočasných pracovných súborov a registra.
▼B
Článok 81
Nahradenie a zrušenie
1.
Pre členské štáty, ktoré sú viazané týmto nariadením, sa týmto s účinnosťou od 12. decembra 2019 nahrádza rozhodnutie 2002/187/SVV.
Rozhodnutie 2002/187/SVV sa preto zrušuje s účinnosťou od 12. decembra 2019.
2.
Odkazy na rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením, považujú za odkazy na toto nariadenie.
Článok 82
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
1.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2.
Uplatňuje sa od 12. decembra 2019.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
PRÍLOHA I
Zoznam foriem závažnej trestnej činnosti, ktoré patria do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 3 ods. 1:
—
organizovaná trestná činnosť,
—
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
—
trestná činnosť súvisiaca s jadrovými a rádioaktívnymi látkami,
—
nelegálne prevádzačstvo imigrantov,
—
trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami,
—
vražda a ťažké ublíženie na zdraví,
—
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
—
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
—
lúpež a krádež s priťažujúcimi okolnosťami,
—
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
—
podvodné konanie a podvod,
—
trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie,
—
obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia finančného trhu,
—
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
—
falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,
—
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
—
falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,
—
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
—
nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,
—
nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,
—
trestné činy poškodzujúce životné prostredie vrátane znečisťovania mora z lodí,
—
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
—
sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie vrátane materiálu týkajúceho sa zneužívania detí a kontaktovania detí na sexuálne účely,
—
genocída, trestné činy proti ľudskosti a vojnové zločiny.
PRÍLOHA II
KATEGÓRIE OSOBNÝCH ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 27
1.
a)
priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy;
b)
dátum a miesto narodenia;
e)
trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;
f)
číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla;
g)
informácie o právnických osobách, ak zahŕňajú informácie o fyzických osobách, ktorých totožnosť bola alebo môže byť zistená a ktorí podliehajú súdnemu vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu;
h)
podrobnosti týkajúce sa bankových účtov alebo účtov v iných finančných inštitúciách;
i)
opis a charakteristika údajných trestných činov, dátum, kedy boli spáchané, trestná kategória trestných činov a stav vyšetrovania;
j)
skutočnosti poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu;
k)
podrobnosti o údajnom členstve v zločineckej organizácii;
l)
telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa;
m)
údaje o evidencii vozidla;
▼M1
n)
profily DNA zistené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov a – v súvislosti s trestnými činmi a súvisiacimi trestnými činmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. j) – videá a zvukové záznamy.
▼B
2.
a)
priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy;
b)
dátum a miesto narodenia;
e)
trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;
▼M1
f)
opis a povaha trestných činov týkajúcich sa dotknutej osoby, dátum a miesto spáchania trestných činov, trestnoprávna kategória trestných činov, stav vyšetrovania a – v súvislosti s trestnými činmi a súvisiacimi trestnými činmi uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. j) – informácie týkajúce sa trestnej činnosti vrátane zvukových záznamov, videí, satelitných snímok a fotografií;
▼B
g)
číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla;
h)
podrobnosti týkajúce sa účtov v bankách alebo iných finančných inštitúciách;
i)
telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa;
j)
údaje o evidencii vozidla.
