2002D0187 — SK — 04.06.2009 — 002.001

---

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B	ROZHODNUTIE RADY z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (2002/187/SVV) (Ú. v. ES L 063, 6.3.2002, p.1)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	ROZHODNUTIE RADY 2003/659/SVV z 18. júna 2003,	L 245	44	29.9.2003
►M2	ROZHODNUTIE RADY 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008	L 138	14	4.6.2009

---

▼B

ROZHODNUTIE RADY

z 28. februára 2002,

ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom

(2002/187/SVV)

Článok 1

Zriadenie a právna subjektivita

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje jednotka s názvom „Eurojust“, ako orgán únie.

Eurojust má právnu subjektivitu.

▼M2

Článok 2

Zloženie Eurojustu

1.  Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom, ktorý je prokurátorom, sudcom alebo príslušníkom polície s rovnocennou právomocou.

2.  Členské štáty nepretržite a účinne prispievajú k dosiahnutiu cieľov Eurojustu uvedených v článku 3. Na účely plnenia týchto cieľov:

3.  Národný člen má postavenie, ktoré mu zaručuje právomoci uvedené v tomto rozhodnutí s cieľom umožniť mu plnenie jeho úloh.

4.  Pokiaľ ide o štatút národných členov, ich zástupcov a asistentov, vzťahujú sa na nich vnútroštátne právne predpisy ich členského štátu.

5.  Zástupca musí spĺňať kritériá ustanovené v odseku 1 a môže konať v mene národného člena alebo ho zastupovať. Asistent môže tiež konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak spĺňa kritériá ustanovené v odseku 1.

6.  Eurojust je v súlade s článkom 12 prepojený s národným koordinačným systémom Eurojustu.

7.  Eurojust môže v súlade s týmto rozhodnutím prideliť styčných sudcov do tretích krajín.

8.  Eurojust má v súlade s týmto rozhodnutím sekretariát, ktorý vedie správny riaditeľ.

▼B

Článok 3

Ciele

1.  V kontexte vyšetrovaní a trestných stíhaní týkajúcich sa dvoch alebo viacerých členských štátov, trestnej činnosti uvedenej v článku 4 vo vzťahu k závažným trestným činom, najmä ak sú organizované, budú ciele Eurojustu:

2.  V súlade s pravidlami stanovenými týmto rozhodnutím a na žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže Eurojust taktiež napomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach len ohľadne tohto členského štátu a nečlenského štátu, ak bola s uvedeným štátom uzavretá dohoda ustanovujúca spoluprácu podľa ►M2  článku 26a ods. 2 ◄ alebo ak v špecifickom prípade jestvuje zásadný záujem takúto pomoc poskytnúť.

3.  V súlade s pravidlami, ktoré stanovuje toto rozhodnutie, a na žiadosť buď príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie môže Eurojust taktiež pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú len tohto členského štátu a Spoločenstva.

Článok 4

Právomoci

1.  Všeobecné právomoci Eurojustu zahrňujú:

▼M2

▼M2 —————

▼B

2.  V prípade iných druhov trestných činov, než sú uvedené v odseku 1, môže Eurojust okrem toho v súlade so svojimi cieľmi pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach na žiadosť príslušného orgánu členského štátu.

Článok 5

Úlohy Eurojustu

1.  S cieľom uskutočňovania svojich cieľov bude Eurojust plniť svoje úlohy:

2.  Pri plnení svojich úloh Eurojust uvedie, či koná prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov v zmysle článku 6 alebo ako kolégium v zmysle článku 7.

▼M2

Článok 5a

Pohotovostná koordinácia

1.  Na plnenie úloh v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust pohotovostnú koordináciu (OCC) schopnú nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú jej adresujú. OCC musí byť k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni prostredníctvom jediného kontaktného miesta OCC v Eurojuste.

2.  OCC pozostáva z jedného zástupcu (zástupca v OCC) za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom oprávneným nahradiť národného člena. Zástupca OCC je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni.

3.  Ak je v naliehavých prípadoch potrebné v jednom alebo viacerých členských štátoch vybaviť žiadosť o justičnú spoluprácu alebo vykonať rozhodnutie o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, môže žiadajúci alebo vydávajúci príslušný orgán postúpiť žiadosť alebo rozhodnutie OCC. Kontaktné miesto OCC bezodkladne postúpi žiadosť zástupcovi OCC z členského štátu, z ktorého žiadosť pochádza, a v prípade, že to zasielajúci alebo vydávajúci orgán výslovne požaduje, zástupcom v OCC z členských štátov, na území ktorých by sa mala žiadosť vybaviť. Zástupcovia CCC bezodkladne podniknú kroky na vybavenie žiadosti v ich členskom štáte prostredníctvom plnenia úloh alebo vykonávania právomocí, ktoré majú k dispozícii a ktoré sa uvádzajú v článku 6 a v článkoch 9a až 9f.

▼B

Článok 6

Úlohy Eurojustu konajúceho prostredníctvom svojich národných členov

►M2  1. ◄   Ak Eurojust koná prostredníctvom svojich príslušných národných členov:

▼M2

▼B

▼M2 —————

▼M2

2.  Členské štáty tiež zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány na žiadosti podľa tohto článku odpovedali bezodkladne.

▼B

Článok 7

Úlohy Eurojustu konajúceho ako kolégium

►M2  1. ◄   Ak Eurojust koná ako kolégium,:

▼M2

2.  Ak sa dvaja alebo viacerí národní členovia nemôžu dohodnúť na tom, ako vyriešiť spor o právomoc v prípade vyšetrovania alebo trestného stíhania podľa článku 6, a najmä článku 6 ods. 1 písm. c), a ak záležitosť nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou dotknutých príslušných vnútroštátnych orgánov, kolégium sa požiada, aby k veci vydalo nezáväzné písomné stanovisko. Stanovisko kolégia sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom. Týmto odsekom nie je dotknutý odsek 1 písm. a) bod ii).

3.  Bez ohľadu na ustanovenia uvedené v ktoromkoľvek nástroji, ktorý prijala Európska únia vo vzťahu k justičnej spolupráci, môže príslušný orgán informovať Eurojust o opakovaných odmietnutiach alebo ťažkostiach týkajúcich sa vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vykonania rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, a požiadať kolégium, aby vydalo nezáväzné písomné stanovisko k danej záležitosti, ak ju nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zapojením dotknutých národných členov. Stanovisko kolégia sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom.

▼M2

Článok 8

Kroky nasledujúce po žiadostiach a stanoviskách Eurojustu

Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) alebo v článku 7 ods. 1 písm. a) alebo nebudú konať v súlade s písomným stanoviskom uvedeným v článku 7 ods. 2 a 3, svoje rozhodnutie spolu s odôvodnením bez zbytočného odkladu oznámia Eurojustu. Ak nie je možné uviesť dôvody nevyhovenia žiadosti, pretože by to poškodilo základné vnútroštátne bezpečnostné záujmy alebo ohrozilo bezpečnosť jednotlivcov, príslušné orgány členských štátov môžu svoje konanie zdôvodniť operačnými dôvodmi.

Článok 9

Národní členovia

1.  Dĺžka funkčného obdobia národného člena je najmenej štyri roky. Členský štát pôvodu môže jeho funkčné obdobie obnoviť. Národného člena nemožno z jeho funkcie odvolať pred uplynutím funkčného obdobia bez toho, aby pred odvolaním o tom bola informovaná Rada a aby sa uviedli jeho dôvody. Ak je národný člen predsedom alebo podpredsedom Eurojustu, jeho funkčné obdobie člena musí byť aspoň také dlhé, aby mohol funkciu predsedu alebo podpredsedu zastávať počas celého volebného obdobia.

2.  Všetky informácie medzi Eurojustom a členskými štátmi sa vymieňajú prostredníctvom národného člena.

3.  Na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu musí mať národný člen minimálne rovnaký prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať, ako by mal na základe funkcie prokurátora, sudcu alebo príslušníka polície (podľa toho, čo je uplatniteľné) na vnútroštátnej úrovni, z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:

4.  Národný člen sa môže obracať priamo na príslušné orgány svojho členského štátu.

▼M2

Článok 9a

Právomoci národných členov udelené na vnútroštátnej úrovni

1.  Národný člen vykonáva svoje právomoci uvedené v článkoch 9b, 9c a 9d v rámci svojej funkcie príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a za podmienok ustanovených v tomto článku a v článkoch 9a až 9e. Pri plnení svojich úloh národný člen v prípade potreby oznámi, či koná na základe právomocí, ktoré sa národnému členovi udeľujú podľa tohto článku a článkov 9b, 9c a 9d.

2.  Každý členský štát vymedzí povahu a rozsah právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu týkajúcu sa tohto členského štátu. Každý členský štát však svojmu národnému členovi udelí aspoň právomoci uvedené v článku 9b a s výhradou článku 9e aj právomoci uvedené v článkoch 9c a 9d, ktoré by mal na vnútroštátnej úrovni k dispozícii ako sudca, prokurátor alebo príslušník polície (podľa toho, čo je uplatniteľné).

3.  Pri vymenúvaní svojho národného člena a kedykoľvek, keď je to vhodné, členský štát informuje Eurojust a Generálny sekretariát Rady o svojom rozhodnutí, ktorým sa vykonáva odsek 2 tak, aby Generálny sekretariát mohol informovať ostatné členské štáty. Členské štáty sa zaväzujú, že akceptujú a uznávajú takto udelené právomoci, pokiaľ sú v súlade s medzinárodnými záväzkami.

4.  Každý členský štát v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami tiež vymedzí právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným justičným orgánom.

Článok 9b

Bežné právomoci

1.  Národní členovia sú v rámci svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení prijímať žiadosti o justičnú spoluprácu a rozhodnutia o justičnej spolupráci, môžu ich zasielať, uľahčovať ich vybavenie, zabezpečovať nadväzujúce kroky, poskytovať doplňujúce informácie, a to vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznávajú účinky zásade vzájomného uznávania. Ak sa vykonávajú právomoci uvedené v tomto odseku, urýchlene sa o tom informuje príslušný vnútroštátny orgán.

2.  V prípade čiastočného alebo neprimeraného vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu sú národní členovia na základe svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení požiadať príslušný vnútroštátny orgán vo svojom členskom štáte o doplňujúce opatrenia na účely úplného vybavenia žiadosti.

Článok 9c

Právomoci vykonávané so súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu

1.  Národní členovia môžu vo funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo na jeho žiadosť v jednotlivých prípadoch vykonávať tieto právomoci:

2.  Právomoci uvedené v tomto článku v zásade vykonáva príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 9d

Právomoci vykonávané v naliehavých prípadoch

V naliehavých prípadoch, a ak nie je možné, aby včas určili alebo kontaktovali príslušný vnútroštátnty orgán, sú národní členovia vo svojej funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení:

Okamžite po určení alebo kontaktovaní príslušného vnútroštátneho orgánu sa tomuto orgánu poskytnú informácie o vykonávaní právomocí uvedených v tomto článku.

Článok 9e

Žiadosti národných členov v prípade, keď nemôžu vykonávať právomoci

1.  Národný člen je vo svojej funkcii príslušného vnútroštátneho orgánu oprávnený prinajmenšom predložiť návrh orgánu, ktorý je príslušný na výkon právomocí uvedených v článkoch 9c a 9d, v prípade, že je udelenie takýchto právomocí národnému členovi v rozpore:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný vnútroštátny orgán bez zbytočného odkladu zaoberal žiadosťou národného člena.

Článok 9f

Účasť národných členov v spoločných vyšetrovacích tímoch

Národní členovia majú právo zúčastňovať sa v spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania v súlade s článkom 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch ( 9 ), pokiaľ sa uvedené činnosti týkajú ich členských štátov. Členské štáty však môžu účasť národného člena podmieniť súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Národní členovia, zástupcovia alebo asistenti sa vyzvú, aby sa zúčastnili v akomkoľvek spoločnom vyšetrovacom tíme, ktorého je ich členský štát súčasťou a pre ktorý sa poskytuje finančný príspevok Spoločenstva podľa príslušných finančných nástrojov. Každý členský štát určí, či sa jeho národný člen zapojí do spoločného vyšetrovacieho tímu ako príslušný vnútroštátny orgán alebo v mene Eurojustu.

▼B

Článok 10

Kolégium

1.  Kolégium bude zložené zo všetkých národných členov. Každý národný člen bude mať jeden hlas.

2.   ►M2  Rada schvaľuje rokovací poriadok Eurojustu kvalifikovanou väčšinou na návrh kolégia. Kolégium prijíma svoje návrhy, pokiaľ ide o ustanovenia o spracúvaní osobných údajov, dvojtretinovou väčšinou po porade so Spoločným dozorným orgánom ustanoveným v článku 23. ◄ Ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov, môžu byť predmetom osobitného schválenia Radou.

3.  Ak bude konať ►M2   v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a), odsekom 2 a 3 ◄ , kolégium bude prijímať svoje rozhodnutia prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny. Ostatné rozhodnutia kolégia budú prijímané v súlade s rokovacím poriadkom.

Článok 11

Úloha Komisie

1.  Komisia bude plne spolupracovať na činnosti Eurojustu, v súlade s článkom 36 ods. 2 zmluvy. Na tejto činnosti sa bude zúčastňovať v oblastiach v rámci svojej pôsobnosti.

2.  Pokiaľ ide o činnosť vykonávanú Eurojustom ohľadne koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní, Komisia môže byť vyzvaná, aby poskytla svoju expertízu.

3.  S cieľom posilnenia spolupráce medzi Eurojustom a Komisiou sa môže Eurojust s Komisiou dohodnúť na potrebných praktických opatreniach.

▼M2

Článok 12

Národný koordinačný systém Eurojustu

1.  Každý členský štát určí jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.

2.  Každý členský štát zriadi do 4. júna 2011 národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:

3.  Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 si ponechávajú svoju funkciu a štatút podľa vnútroštátneho práva.

4.  Za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa určí viacero národných spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.

5.  Národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci členského štátu, a to predovšetkým tak, že:

6.  Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 5 sú osoby uvedené v odseku 1 a odseku 2 písm. a), b) a c) pripojené a osoby uvedené v odseku 2 písm. d) môžu byť pripojené k systému správy prípadov v súlade s týmto článkom a s článkami 16, 16a, 16b a 18, ako aj s rokovacím poriadkom Eurojustu. Pripojenie k systému správy prípadov sa uskutoční na náklady všeobecného rozpočtu Európskej únie.

7.  Tento článok treba vykladať tak, že ním nie sú dotknuté priame kontakty medzi príslušnými justičnými orgánmi podľa nástrojov o justičnej spolupráci, ako napríklad článku 6 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Vzťahy medzi národným členom a národnými spravodajcami nebránia priamym vzťahom medzi národným členom a jeho príslušnými orgánmi.

Článok 13

Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.  Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s článkami 4 a 5, ako aj s pravidlami na ochranu údajov ustanovených v tomto rozhodnutí. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 5, 6 a 7.

2.  Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá ako žiadosť o pomoc Eurojustu len vtedy, ak to príslušný orgán uvedie.

3.  Národní členovia Eurojustu sú oprávnení vymieňať si bez predchádzajúceho schválenia všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s príslušnými orgánmi svojich členských štátov. Národní členovia sa urýchlene informujú najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.  Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu vrátane povinností podľa rozhodnutia Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu ( 13 ).

5.  Členské štáty zabezpečia, aby boli národní členovia informovaní o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu bez ohľadu na to, či sa zriaďuje na základe článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo na základe rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV, a o výsledkoch práce týchto tímov.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby bol ich národný člen bezodkladne informovaný o každom prípade, do ktorého sú priamo zapojené najmenej tri členské štáty a v ktorom najmenej do dvoch členských štátov boli zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, a:

7.  Členské štáty zabezpečia, aby boli ich národní členovia informovaní o:

8.  Vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo:

9.  Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky ustanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími štátmi vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími štátmi o využití informácií po ich poskytnutí.

10.  Informácie zaslané Eurojustu podľa odsekov 5, 6 a 7 obsahujú aspoň tie druhy informácií, ktoré sa uvádzajú v zozname ustanovenom v prílohe, ak sú k dispozícii.

11.  Informácie uvedené v tomto článku sa zasielajú Eurojustu v štruktúrovanej podobe.

12.  Do 4. júna 2014 (13)  na základe informácií zaslaných Eurojustom vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto článku, ku ktorej podľa vlastného uváženia pripojí návrhy, a to aj s cieľom zvážiť zmenu a doplnenie odsekov 5, 6 a 7 a prílohy.

▼M2

Článok 13a

Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.  Eurojust poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom informácie a spätnú väzbu o výsledkoch spracovania informácií vrátane existencie spojitosti s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy prípadov.

2.  Okrem toho Eurojust na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu poskytne informácie v rámci lehoty určenej žiadajúcim orgánom.

▼B

Článok 14

Spracovanie osobných údajov

1.  Pokiaľ je to nevyhnutné pre dosahovanie jeho cieľov, môže Eurojust v rámci svojej pôsobnosti a za účelom vykonávania svojich úloh spracovávať osobné údaje automatizovanými prostriedkami alebo v rámci štruktúrovaných manuálnych súborov.

2.  Eurojust podnikne potrebné opatrenia na zaručenie úrovne ochrany osobných údajov, ktorá bude zodpovedať aspoň úrovni vyplývajúcej zo zásad Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 a jeho následných zmien, ak sú v členskom štáte v platnosti.

3.  Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú primerané, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelu spracovania a, berúc do úvahy informácie poskytované príslušnými orgánmi členských štátov alebo inými partnermi ►M2  v súlade s článkami 13, 26 a 26a ◄ , precízne a aktuálne. Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú spracované korektne a zákonným spôsobom.

▼M2 —————

▼B

Článok 15

Obmedzenia spracovania osobných údajov

1.  Pri spracovávaní údajov v súlade s článkom 14 ods. 1 môže Eurojust spracovávať len nasledovné osobné údaje týkajúce sa ►M2  osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom činne, ktorý patrí do právomoci Eurojustu, alebo ktoré boli za takýto čin odsúdené ◄ :

▼M2

▼B

2.  Pri spracovaní údajov v súlade s článkom 14 ods. 1 môže Eurojust spracovávať len nasledovné údaje týkajúce sa osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušných členských štátov považované za svedkov alebo obete v rámci trestného vyšetrovania alebo stíhania za jeden alebo viaceré z druhov kriminality a trestných činov definovaných v článku 4:

3.  Avšak vo výnimočných prípadoch môže Eurojust taktiež v priebehu obmedzeného časového obdobia spracovávať iné osobné údaje súvisiace s okolnosťami trestného činu, ak sú tieto bezprostredne relevantné pre prebiehajúce vyšetrovania a zahrnuté do takýchto vyšetrovaní, ktoré Eurojust pomáha koordinovať, za predpokladu, že spracovanie takýchto špecifických údajov je v súlade s článkami 14 a 21.

Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 17 bude bezodkladne informovaný o použití tohto odseku.

Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie o ich spracovávaní bude prijaté spoločne aspoň dvomi národnými členmi.

4.  Osobné údaje, spracovávané automatizovanými alebo inými prostriedkami, ktoré prezrádzajú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborovej organizácii a údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života, môžu byť Eurojustom spracovávané, len ak sú takéto údaje nevyhnutné pre príslušné vnútroštátne vyšetrovania, ako aj pre koordináciu v rámci Eurojustu.

Úradník pre ochranu údajov bude bezodkladne informovaný o použití tohto odseku.

Takéto údaje nemôžu byť spracovávané v indexe uvedenom v článku 16 ods. 1.

Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie o ich spracovávaní bude prijaté kolégiom.

▼M2

Článok 16

Systém správy prípadov, register a dočasné pracovné súbory

1.  V súlade s týmto rozhodnutím zriadi Eurojust systém správy prípadov zložený z dočasných pracovných súborov a registra, pričom obe zložky obsahujú osobné a iné údaje.

2.  Systém správy prípadov slúži na:

3.  Systém správy prípadov môže byť prepojený so zabezpečeným telekomunikačným spojením uvedeným v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti ( 15 ), pokiaľ je to v súlade s pravidlami na ochranu údajov uvedenými v tomto rozhodnutí.

4.  Register musí obsahovať odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) až i), k) a m) a v článku 15 ods. 2.

5.  Národní členovia Eurojustu môžu pri plnení svojich povinností v súlade s týmto rozhodnutím spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.

6.  Eurojust nesmie na účely spracúvania osobných údajov súvisiacich s prípadom vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy prípadov.

▼M2

Článok 16a

Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.  Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto rozhodnutím alebo nástrojmi uvedenými v článku 13 ods. 4. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.

2.  Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, v závislosti od okolností jednotlivých prípadov rozhodne o tom, či bude dočasný pracovný súbor vyhradený, alebo ak je to potrebné na to, aby Eurojust mohol vykonávať svoje úlohy, poskytne prístup k nemu alebo k jeho častiam iným národným členom alebo oprávneným zamestnancom Eurojustu.

3.  Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa vložia do registra.

Článok 16b

Prístup do systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni

1.  Osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, môžu mať prístup iba k:

2.  Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6.

3.  Každý členský štát po porade s národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku tak, aby Generálny sekretariát Rady mohol informovať ostatné členské štáty.

Ak však osoby uvedené v článku 12 ods. 2 majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným spisom, ku ktorým im bol udelený prístup v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.  Eurojust predloží Rade a Komisii správu o vykonávaní odseku 3 do 4. júna 2013. Každý členský štát na základe tejto správy zváži možnosť preskúmania rozsahu prístupu ustanoveného v súlade s odsekom 3.

▼B

Článok 17

Úradník pre ochranu údajov

1.  Eurojust bude disponovať zvlášť vymenovaným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý bude zamestnancom. V rámci tejto štruktúry bude priamo podliehať kolégiu. Pri vykonávaní povinností uvedených v tomto článku ►M2  koná nezávisle ◄ .

2.  Úradník pre ochranu údajov bude mať najmä nasledovné úlohy:

3.   ►M2  Úradník pre ochranu údajov ◄ bude mať pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým údajom spracovávaným Eurojustom a do všetkých prevádzkových priestorov Eurojustu.

4.  Ak ►M2  úradník pre ochranu údajov ◄ zistí, že sa podľa jeho názoru pri spracovávaní nevyhovelo tomuto rozhodnutiu:

▼M2

Článok 18

Oprávnený prístup k osobným údajom

Prístup k osobným údajom spracúvaným Eurojustom môžu mať na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu a v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 16, 16a a 16b len národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, a oprávnení zamestnanci Eurojustu.

▼B

Článok 19

Právo prístupu k osobným údajom

1.  Každá osoba bude oprávnená k prístupu k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, spracovávaným Eurojustom za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Ľubovoľná osoba, ktorá bude chcieť uplatniť svoje právo prístupu k údajom uloženým v Eurojuste, ktoré sa jej týkajú, alebo ich overiť v súlade s článkom 20, si môže v tomto zmysle bezplatne podať žiadosť v členskom štáte, pre ktorý sa rozhodne, na orgáne, ktorý je pre tento účel v tomto členskom štáte určený a tento orgán žiadosť bezodkladne postúpi Eurojustu.

3.  Právo ľubovoľnej osoby na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, alebo na ich overenie bude uplatnené v súlade s právnymi predpismi a postupmi členského štátu, v ktorom si osoba podala žiadosť. Avšak, ak dokáže Eurojust zistiť, ktorý orgán v určitom štáte príslušné údaje odoslal, tento orgán môže vyžadovať, aby bolo právo prístupu uplatnené v súlade s pravidlami práva tohto členského štátu.

4.  Prístup k osobným údajom bude odmietnutý, ak:

5.  Rozhodnutie poskytnúť takéto právo prístupu náležite zohľadní vo vzťahu k údajom uloženým v Eurojuste štatút tých osôb, ktoré žiadosť predložili.

6.  Národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, sa ňou budú zaoberať a dosiahnu rozhodnutie v mene Eurojustu. Žiadosť bude vyčerpávajúcim spôsobom riešená do troch mesiacov od jej prijatia. Ak sa členovia nedohodnú, postúpia záležitosť kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny.

7.  Ak bude prístup odmietnutý alebo ak Eurojust nespracováva žiadne osobné údaje týkajúce sa žiadateľa, Eurojust upovedomí žiadateľa, že vykonal kontroly, bez poskytnutia akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli prezradiť, či žiadateľ je alebo nie je známy.

8.  Ak žiadateľ nie je spokojný s odpoveďou na jeho žiadosť, môže sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať na Spoločný dozorný orgán. Spoločný dozorný orgán preskúma, či rozhodnutie Eurojustu je alebo nie je v súlade s týmto rozhodnutím.

9.  Eurojust sa pred prijatím rozhodnutia poradí s príslušnými orgánmi členských štátov pre výkon práva. Následne budú informované o jeho obsahu prostredníctvom príslušných národných členov.

Článok 20

Oprava a vymazanie osobných údajov

1.  V súlade s článkom 19 ods. 3 bude každá osoba oprávnená požiadať o opravu, zablokovanie alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, ak sú nesprávne, neúplné alebo ak je ich vstup alebo uloženie v rozpore s týmto rozhodnutím.

2.  Eurojust bude žiadateľa informovať, ak opraví, zablokuje alebo vymaže údaje, ktoré sa ho týkajú. Ak žiadateľ nie je spokojný s odpoveďou Eurojustu, môže postúpiť záležitosť Spoločnému dozornému orgánu do tridsiatich dní od obdržania rozhodnutia Eurojustu.

3.  Na žiadosť príslušných orgánov členského štátu, národného člena alebo národných spravodajcov, ak existujú, a na ich zodpovednosť Eurojust v súlade so svojim rokovacím poriadkom opraví alebo vymaže osobné údaje spracovávané Eurojustom, ktoré boli odoslané alebo zadané týmto členským štátom, jeho národným členom alebo jeho národným spravodajcom. Príslušné orgány členského štátu a Eurojust, vrátane národného člena alebo národného spravodajcu, ak existuje, v tejto súvislosti zabezpečia, aby boli dodržané zásady stanovené v článku 14 ods. 2 a 3 a v článku 15 ods. 4.

4.  Ak vyjde najavo, že osobné údaje spracovávané Eurojustom sú nesprávne alebo neúplné alebo že je ich vstup alebo uloženie v rozpore s ustanoveniami tohto rozhodnutia, Eurojust takéto údaje opraví, zablokuje alebo vymaže.

5.  V prípadoch uvedených v odsekoch 3 a 4 budú všetci dodávatelia a adresáti takýchto údajov ihneď upovedomení. V súlade s pravidlami, ktoré sú na nich použiteľné, adresáti následne opravia, zablokujú alebo vymažú tieto údaje vo svojich vlastných systémoch.

Článok 21

Časové lehoty uloženia osobných údajov

1.  Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú Eurojustom uložené, len kým je to potrebné na dosiahnutie jeho cieľov.

2.   ►M2  Osobné údaje uvedené v článku 14 ods. 1, ktoré Eurojust spracúva, sa nesmú uchovávať dlhšie ako do tej z nasledujúcich skutočností, ktorá nastane prvá: ◄

▼M2

▼M2

▼B

▼M2

▼B

3.  

4.  Ak existuje súbor obsahujúci neautomatizované a neštruktúrované údaje, po uplynutí konečného termínu pre uloženie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru budú všetky dokumenty v súbore vrátené orgánu, ktorý ich poskytol, a ľubovoľné kópie budú zničené.

5.  Ak Eurojust koordinoval vyšetrovanie alebo trestné stíhania, príslušní národní členovia budú informovať Eurojust a ostatné príslušné členské štáty o všetkých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa prípadu, ktoré sa stali konečnými, inter alia, aby mohol byť uplatnený odsek 2 písm. b).

Článok 22

Bezpečnosť údajov

1.  Eurojust a každý členský štát, pokiaľ sa zaoberá údajmi odoslanými z Eurojustu, bude, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto rozhodnutia, chrániť osobné údaje proti neúmyselnému alebo neoprávnenému zničeniu, neúmyselnej strate, neoprávnenému prezradeniu, zmene alebo prístupu, prípadne ľubovoľným iným neoprávneným formám spracovania.

2.  Rokovací poriadok bude obsahovať technické opatrenia a organizačné opatrenia potrebné na realizáciu tohto rozhodnutia vo vzťahu k bezpečnosti údajov a najmä opatrenia, ktorých cieľom je:

Článok 23

Spoločný dozorný orgán

1.  S cieľom kolektívneho monitorovania činností Eurojustu uvedených ►M2  v článkoch 14 až 22 a článkoch 26, 26a a 27 ◄ bude zriadený Spoločný dozorný orgán, aby sa zabezpečilo, že spracovanie osobných údajov bude vykonávané v súlade s týmto rozhodnutím. S cieľom plnenia týchto úloh bude Spoločný dozorný orgán oprávnený k plnému prístupu ku všetkým súborom, kde sú takéto osobné údaje spracovávané. Eurojust poskytne Spoločnému dozornému orgánu všetky informácie z takýchto súborov, ktoré si vyžiada, a bude tomuto orgánu pomáhať pri jeho úlohách všetkými ďalšími prostriedkami.

▼M2

Spoločný dozorný orgán sa stretáva aspoň raz za každý polrok. Taktiež sa stretne do troch mesiacov po podaní odvolania uvedeného v článku 19 ods. 8 alebo do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol prípad postúpený v súlade s článkom 20 ods. 2. Spoločný dozorný orgán môže byť zvolaný aj jeho predsedom na žiadosť minimálne dvoch členských štátov.

▼B

S cieľom zriadenia Spoločného dozorného orgánu vymenuje každý členský štát, konajúc v súlade so svojim právnym systémom, sudcu, ktorý nie je členom Eurojustu, alebo, ak si to vyžaduje jeho ústavný alebo vnútroštátny systém, osobu zastávajúcu úrad, ktorý jej poskytuje dostatočnú nezávislosť, s cieľom zahrnutia do zoznamu sudcov, ktorí môžu byť v Spoločnom dozornom orgáne ako členovia alebo sudcovia ad hoc. Žiadne takéto menovanie nebude na obdobie kratšie ako ►M2  tri roky ◄ . Zrušenie menovania bude upravované zásadami pre odvolanie použiteľnými podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu pôvodu. Vymenovanie a odvolanie bude oznámené jednak Generálnemu sekretariátu Rady a jednak Eurojustu.

2.  Spoločný dozorný orgán je zložený z troch stálych členov a, ako je to stanovené v odseku 4, sudcov ad hoc.

▼M2

3.  Sudca vymenovaný členským štátom sa stane stálym členom po svojom zvolení na spoločnom zasadnutí osôb vymenovaných členskými štátmi podľa odseku 1 a zostane stálym členom počas troch rokov. Každý rok sa tajným hlasovaním zvolí jeden stály člen Spoločného dozorného orgánu. Spoločnému dozornému orgánu predsedá člen, ktorý je vo svojej funkcii tretí rok po zvolení. Stáli členovia môžu byť zvolení opätovne. Kandidáti, ktorí chcú byť zvolení, predložia svoju kandidatúru sekretariátu Spoločného dozorného orgánu písomne desať dní pred zasadnutím, na ktorom sa voľby uskutočnia.

▼B

4.  Jeden alebo viacerí sudcovia ad hoc majú taktiež mandát, avšak len počas preskúmavania odvolania týkajúceho sa osobných údajov z členského štátu, ktorý ich vymenoval.

▼M2

4a.  Spoločný dozorný orgán prijme vo svojom rokovacom poriadku opatrenia potrebné na vykonávanie odsekov 3 a 4.

▼B

5.  Zloženie Spoločného dozorného orgánu zostane rovnaké počas trvania odvolacích postupov, aj keď stáli členovia dosiahli koniec svojho funkčného obdobia podľa odseku 3.

6.  Každý člen a sudca ad hoc bude mať nárok na jeden hlas. V prípade nerozhodného hlasovania bude mať predseda rozhodujúci hlas.

7.  Spoločný dozorný orgán preskúma odvolania, ktoré mu boli predložené v súlade s článkom 19 ods. 8 a článkom 20 ods. 2 a vykoná kontroly v súlade s prvým pododsekom odseku 1 tohto článku. Ak Spoločný dozorný orgán uváži, že rozhodnutie Eurojustu alebo spracovanie údajov Eurojustom nie je zlučiteľné s týmto rozhodnutím, záležitosť bude postúpená Eurojustu, ktorý bude rozhodnutie Spoločného dozorného orgánu akceptovať.

8.  Rozhodnutia Spoločného dozorného orgánu budú konečné a záväzné pre Eurojust.

9.  Osoby vymenované členskými štátmi v súlade s tretím pododsekom odseku 1 prijmú za predsedníctva predsedu Spoločného dozorného orgánu interný rokovací poriadok, ktorý stanoví pre účely preskúmavania odvolaní objektívne kritériá pre menovanie členov orgánu.

10.  Náklady sekretariátu bude znášať rozpočet Eurojustu. Sekretariát spoločného dozorného orgánu bude požívať nezávislosť pri plnení svojej funkcie v rámci sekretariátu Eurojustu. ►M2   Sekretariát Spoločného dozorného orgánu môže využívať odborné skúsenosti sekretariátu zriadeného rozhodnutím Rady 2000/641/SVV ( 16 ). ◄

11.  Členovia Spoločného dozorného orgánu budú podliehať povinnosti utajenia stanovenej v článku 25.

12.  Spoločný dozorný orgán bude predkladať výročnú správu Rade.

Článok 24

Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracovanie údajov

1.  Eurojust bude zodpovedný, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, kde sa nachádza jeho ústredie, za ľubovoľnú škodu spôsobenú osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov.

2.  Žaloby na Eurojust na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 budú prerokúvané súdmi členského štátu, kde sa nachádza jeho ústredie.

3.  Každý členský štát bude v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za ľubovoľnú škodu spôsobenú osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov, ktoré boli oznámené Eurojustu.

Článok 25

Utajenie

▼M2

1.  Národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, zamestnanci Eurojustu a národní spravodajcovia a úradník pre ochranu údajov budú viazaní povinnosťou utajenia, bez dotknutia článku 2 ods. 4.

▼B

2.  Povinnosť utajenia bude platiť pre všetky osoby a pre všetky orgány vyzvané k spolupráci s Eurojustom.

3.  Povinnosť utajenia bude taktiež platiť po odchode z funkcie alebo zamestnania alebo po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.  Bez dotknutia ►M2  článku 2 ods. 4 ◄ sa bude povinnosť utajenia týkať všetkých informácií prijatých Eurojustom.

▼M2

Článok 25a

Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a inými sieťami Európskej únie zapojenými do spolupráce v trestných veciach

1.  Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú privilegované vzťahy založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete toho istého členského štátu a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, súčasťou personálu Eurojustu sú sekretariáty siete spoločných vyšetrovacích tímov a siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Tieto sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečí Eurojust.

Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek novej siete zriadenej rozhodnutím Rady, ak sa v danom rozhodnutí ustanovuje, že sekretariát zabezpečí Eurojust.

3.  Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2.

▼M2

Článok 26

Vzťahy s inými inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami Spoločenstva alebo Únie

1.  Ak je to dôležité pre vykonávanie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi a agentúrami zriadenými zmluvami o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii alebo na ich základe. Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu s:

Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu aj s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.

2.  Eurojust môže uzavierať so subjektmi uvedenými v odseku 1 dohody alebo pracovné dohody. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov do Eurojustu. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu uzavrieť len po prerokovaní Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.  Pred nadobudnutím platnosti dohody alebo pracovnej dohody uvedenej v odseku 2 môže Eurojust priamo od subjektov uvedených v odseku 1 prijímať a používať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh, a môže tieto informácie vrátane osobných údajov postupovať priamo takýmto subjektom, pokiaľ je to nevyhnutné na legitímne plnenie úloh prijímateľa a v súlade s pravidlami na ochranu údajov ustanovenými v tomto rozhodnutí.

4.  OLAF môže prispievať k činnosti Eurojustu v rámci koordinácie postupov vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré sa týkajú ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, a to buď na podnet Eurojustu, alebo na žiadosť OLAF-u, ak príslušné dotknuté vnútroštátne orgány nenamietajú proti takejto účasti.

5.  Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a OLAF-om a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) ( 17 ). Výmena informácií medzi OLAF-om a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté informácie, ktoré sa podľa týchto nariadení musia poskytnúť ďalším príslušným orgánom.

▼M2

Článok 26a

Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami

1.  Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu aj s týmito subjektmi:

2.  Eurojust môže uzavierať dohody so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov alebo styčných sudcov do Eurojustu. Takéto dohody sa môžu uzavrieť len po porade Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.  Dohody uvedené v odseku 2, ktoré obsahujú ustanovenia o výmene osobných údajov, sa môžu uzatvárať iba v prípade, ak sa na dotknutý subjekt vzťahuje dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 alebo ak z posúdenia vyplynie, že daný subjekt dokáže zabezpečiť primeranú úroveň ochrany údajov.

4.  Dohody uvedené v odseku 2 obsahujú ustanovenia o monitorovaní ich vykonávania vrátane vykonávania pravidiel na ochranu údajov.

5.  Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust priamo prijímať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh.

6.  Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 priamo zasielať týmto subjektom informácie s výnimkou osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie úloh prijímateľa.

7.  Eurojust môže za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 zasielať osobné údaje subjektom uvedeným v odseku 1, ak:

8.  Eurojust bezodkladne oznámi Spoločnému dozornému orgánu a dotknutým členským štátom každé následné nesplnenie alebo značnú pravdepodobnosť nesplnenia podmienok uvedených v odseku 3 zo strany subjektov uvedených v odseku 1. Spoločný dozorný orgán môže zabrániť ďalšej výmene osobných údajov s príslušnými subjektmi, až pokiaľ sa nepresvedčí, že sa zabezpečila primeraná náprava.

9.  Národný člen konajúci v rámci svojej funkcie ako príslušný vnútroštátny orgán a v súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva však môže – aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, – uskutočniť výmenu informácií týkajúcich sa osobných údajov výnimočne a výhradne s cieľom prijať naliehavé opatrenia proti bezprostredne hroziacemu vážnemu nebezpečenstvu ohrozujúcemu osobu alebo verejnú bezpečnosť. Národný člen zodpovedá za zákonnosť schválenia takéhoto poskytnutia údajov. Národný člen si vedie záznamy o poskytnutí údajov a o dôvodoch takéhoto poskytnutia údajov. Poskytnutie údajov sa schváli len v prípade, ak príjemca poskytne záruku, že údaje sa použijú len na účely, na ktoré boli postúpené.

▼M2

Článok 27

Odovzdávanie údajov

1.  Predtým, než si Eurojust vymení akékoľvek informácie so subjektmi uvedenými v článku 26a, národný člen členského štátu, ktorý informácie predložil, musí postúpenie týchto informácií odsúhlasiť. V odôvodnených prípadoch sa národný člen poradí s príslušnými orgánmi členských štátov.

2.  Eurojust je zodpovedný za zákonnosť odovzdávania údajov. Vedie evidenciu o každom odovzdaní údajov v súlade s článkami 26 a 26a a o jeho dôvodoch. Údaje sa odovzdávajú len pod podmienkou, že sa príjemca zaviaže, že budú použité len na účel, na ktorý sa odovzdali.

▼M2

Článok 27a

Styční sudcovia pridelení do tretích štátov

1.  Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími štátmi v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto rozhodnutím, môže kolégium prideliť do tretieho štátu styčných sudcov pod podmienkou, že s takýmto tretím štátom existuje dohoda uvedená v článku 26a. Pred začatím rokovaní s tretím štátom sa vyžaduje súhlas Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

2.  Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať prax spočívajúcu v práci s Eurojustom a primerane znalosť v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas dotknutého sudcu a jeho členského štátu.

3.  Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev ustanoveného nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 ( 18 ), kolégium Eurojustu po porade s Komisiou vypracuje pravidlá prideľovania styčných sudcov a prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

5.  Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru Spoločného dozorného orgánu. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

6.  Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje dotknutého národného člena.

7.  Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy prípadov.

Článok 27b

Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím štátom a podané tretími štátmi

1.  Eurojust môže so súhlasom dotknutých členských štátov koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktorú podali tretie štáty, ak sú tieto žiadosti súčasťou toho istého vyšetrovania a vyžadujú si vybavenie v najmenej dvoch členských štátoch. Žiadosti uvedené v tomto odseku môže Eurojustu zasielať aj príslušný vnútroštátny orgán.

2.  V naliehavom prípade a v súlade s článkom 5a môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané tretím štátom, ktorý s Eurojustom uzavrel dohodu o spolupráci, prijímať a spracúvať CCC.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2, v prípade žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a vyžadujú vykonanie v treťom štáte, môže Eurojust po dohode s dotknutými členskými štátmi tiež uľahčiť justičnú spoluprácu s daným tretím štátom.

4.  Žiadosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa môžu zasielať prostredníctvom Eurojustu, ak je to v súlade s nástrojmi, ktorými sa spravuje vzťah medzi daným tretím štátom a Európskou úniou alebo dotknutými členskými štátmi.

Článok 27c

Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.  Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.  V prípade mimozmluvnej zodpovednosti je Eurojust povinný nezávisle od zodpovednosti podľa článku 24 nahradiť všetky škody, ktoré spôsobilo kolégium alebo pracovníci Eurojustu pri plnení svojich povinností, pokiaľ ich zavinili, a bez ohľadu na rozličné postupy uplatňovania nárokov na náhradu škody podľa práva členských štátov.

3.  Odsek 2 sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú národným členom, zástupcom alebo asistentom pri výkone jeho povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článkov 9a až 9e, ich členský štát pôvodu nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

4.  Poškodená strana má právo žiadať, aby sa Eurojust voči nej zdržal akéhokoľvek konania, alebo aby už začaté konanie zastavil.

5.  Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých právomoci patria spory súvisiace so zodpovednosťou Eurojustu podľa tohto článku, sa určia podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 19 ).

▼B

Článok 28

Organizácia a činnosť

1.  Kolégium bude zodpovedné za organizáciu a činnosť Eurojustu.

2.  Kolégium si zvolí predsedu spomedzi národných členov a môže si, ak to bude považovať za nevyhnutné, zvoliť nanajvýš dvoch podpredsedov. ►M2  Výsledok voľby sa predloží na schválenie Rade, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. ◄

3.  Predseda si bude vykonávať svoje povinnosti v mene kolégia a v rámci jeho právomoci, usmerňovať jeho činnosť a monitorovať každodenný manažment zabezpečovaný správnym riaditeľom. V rokovacom poriadku budú stanovené prípady, v ktorých si jeho rozhodnutia alebo kroky budú vyžadovať predchádzajúce splnomocnenie alebo správu kolégiu.

4.  Funkčné obdobie predsedu bude tri roky. Môže byť jedenkrát opätovne zvolený. Funkčné obdobie ľubovoľného podpredsedu(ov) bude upravované rokovacím poriadkom.

5.  Eurojustu bude asistovať sekretariát pod vedením správneho riaditeľa.

6.  Eurojust bude uplatňovať na svojich zamestnancov právomoci prenesené na nominačný orgán. Kolégium prijme vhodné pravidlá pre uplatňovanie tohto odseku v súlade s rokovacím poriadkom.

Článok 29

Správny riaditeľ

1.  Správny riaditeľ Eurojustu bude menovaný ►M2  dvojtretinovou väčšinou ◄ kolégiom. Kolégium zriadi výberovú komisiu, ktorá po výzve k prihláškam vytvorí zoznam kandidátov, spomedzi ktorých kolégium vyberie správneho riaditeľa. ►M2   Komisia je oprávnená zúčastniť sa výberového konania a byť zastúpená vo výberovej komisii. ◄

2.  Funkčné obdobie správneho riaditeľa bude päť rokov. ►M2  Možno ho predĺžiť jedenkrát bez toho, aby bola potrebná výzva na prekladanie ponúk, ak tak rozhodne kolégium trojštvrtinovou väčšinou a rovnakou väčšinou vymenuje správneho riaditeľa. ◄

3.  Správny riaditeľ bude podliehať predpisom a nariadeniam použiteľným na úradníkov a ďalších zamestnancov Európskych spoločenstiev.

4.  Správny riaditeľ bude pracovať v rámci právomoci kolégia a jeho predsedu, konajúc v súlade s článkom 28 ods. 3. Kolégium ho môže zbaviť funkcie na základe dvojtretinovej väčšiny.

5.  Správny riaditeľ bude pod dohľadom predsedu zodpovedný za každodennú správu Eurojustu a za riadenie zamestnancov. ►M2  Na tento účel je v spolupráci s kolégiom zodpovedný za zavedenie a vykonávanie účinného postupu monitorovania a hodnotenia správy Eurojustu v zmysle dosahovania jeho cieľov. Správny riaditeľ podáva kolégiu pravidelne správy o výsledkoch tohto monitorovania. ◄

Článok 30

Zamestnanci

1.  Zamestnanci Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku uplatniteľným na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ich nábor a status.

2.  Zamestnanci Eurojustu pozostávajú zo zamestnancov získaných náborom v súlade s pravidlami a poriadkom uvedenými v odseku 1, berúc do úvahy všetky kritériá uvedené v článku 27 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev stanoveného nariadením (EHS, Euroatom, ESUO) č. 259/68 ( 20 ), vrátane jeho zemepisnej distribúcie. Majú status stálych zamestnancov, dočasných zamestnancov a miestnych zamestnancov. Na žiadosť správneho riaditeľa a po dohode s predsedom v mene kolégia môžu byť úradníci spoločenstva orgánmi spoločenstva dočasne preložení do Eurojustu ako dočasní zamestnanci. Členské štáty môžu do Eurojustu dočasne preložiť vnútroštátnych odborníkov ►M2   , ktorí môžu pomáhať aj národným členom ◄ . ►M2  Kolégium prijme potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa vyslaných vnútroštátnych odborníkov. ◄

3.  V rámci právomoci kolégia zamestnanci vykonávajú svoje úlohy, majúc na pamäti ciele a mandát Eurojustu, bez toho, aby požadovali alebo prijímali pokyny od akejkoľvek vlády, orgánu, organizácie alebo osoby mimo Eurojustu ►M2   bez toho, aby bol dotknutý článok 25a ods. 1 písm. c) a odsek 2,D. ◄ .

Článok 31

Pomoc s tlmočením a prekladmi

1.  Na konania Eurojustu sa uplatnia úradné pravidlá používania jazykov únie.

2.  Výročná správa pre Radu, uvedená v druhom pododseku článku 32 ods. 1, bude vypracovaná v úradných jazykoch orgánov únie.

Článok 32

►M2  Informovanie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ◄

1.  Predseda bude v mene kolégia každoročne podávať písomne Rade správy o činnostiach Eurojustu a jeho manažmente, vrátane rozpočtového manažmentu.

Za týmto účelom prípraví kolégium výročnú správu o činnosti Eurojustu a o akýchkoľvek problémoch trestnej politiky v rámci únie, ktoré sa dostali do popredia v dôsledku činností Eurojustu. V tejto správe môže Eurojust taktiež navrhovať zdokonalenie súdnej spolupráce v trestných veciach.

Predseda taktiež predloží ľubovoľnú správu, prípadne ľubovoľné ďalšie informácie o činnosti Eurojustu, ktoré od neho môže Rada požadovať.

2.  Každoročne predloží predsedníctvo Rady Európskemu parlamentu správu o činnosti vykonávanej Eurojustom a o činnostiach Spoločného dozorného orgánu.

▼M2

3.  Komisia alebo Rada si môžu vyžiadať stanovisko Eurojustu ku všetkým návrhom nástrojov pripravovaným podľa hlavy VI zmluvy.

▼M2

Článok 33

Financovanie

1.  Platy a služobné výhody národných členov, zástupcov a asistentov uvedených v článku 2 ods. 2 znáša členský štát ich pôvodu.

2.  Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa predmetných činností sa považujú za operačné výdavky v zmysle článku 41 ods. 3 zmluvy.

▼B

Článok 34

Rozpočet

1.  Pre každý rozpočtový rok, ktorý sa bude kryť s kalendárnym rokom, budú realizované prognózy pre všetky príjmy a výdavky Eurojustu. Príjmy a výdavky budú zapísané do rozpočtu, ktorý bude obsahovať plán pracovných miest, ktorý bude predložený rozpočtovému orgánu príslušnému, pokiaľ ide o všeobecný rozpočet Európskej únie. Plán pracovných miest pozostáva z miest stáleho alebo dočasného charakteru a obsahuje zmienku o dočasne preložených vnútroštátnych odborníkoch a bude v ňom uvedený počet, služobná hodnosť a kategória zamestnancov, ktorých Eurojust zamestnáva v príslušnom rozpočtovom roku.

2.  V rozpočte Eurojustu budú príjmy a výdavky vyrovnané.

3.  Bez dotknutia ďalších zdrojov môžu príjmy Eurojustu zahrňovať subvenciu zapísanú vo všeobecnom rozpočte Európskej únie.

4.  Výdavky Eurojustu budú inter alia zahrňovať výdavky súvisiace s tlmočníkmi a prekladateľmi, výdavky na bezpečnosť, administratívne výdavky a výdavky na infraštruktúru, prevádzkové a nájomné výdavky, cestovné výdavky členov Eurojustu a jeho zamestnancov a náklady vyplývajúce zo zmlúv s tretími stranami.

▼M1

Článok 35

Zostavenie rozpočtu

1.  Kolégium každoročne vypracuje na základe návrhu organizačného riaditeľa predbežný rozpočet príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok. Predbežný rozpočet, ktorý obsahuje návrh organizačného poriadku zamestnancov, predloží kolégium Komisii najneskôr do ►M2  10. februára ◄ . ►M2   Európska justičná sieť a siete uvedené v článku 25a ods. 2 sa informujú o častiach, ktoré sa týkajú činností ich sekretariátov, včas pred postúpením rozpočtového odhadu Komisii. ◄

2.  Komisia na základe predbežných výpočtov navrhne v predbežnom návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie výšku ročnej dotácie, ako aj pracovné miesta trvalého a dočasného charakteru a predloží tento návrh rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 272 Zmluvy.

3.  Rozpočtový orgán schváli rozpočtové položky na dotáciu pre Eurojust a určí pracovné miesta trvalého a dočasného charakteru v rámci Služobného poriadku úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

4.  Kolégium Eurojustu prijme pred začiatkom rozpočtového roka rozpočet, ako aj organizačný poriadok zamestnancov uvedený v tretej vete článku 34 ods. 1 na základe ročnej dotácie a pracovných miest schválených rozpočtovým orgánom v súlade s odsekom 3 tohto článku a upraví ho zohľadniac rôzne príspevky poskytnuté Eurojustu a finančné prostriedky z iných zdrojov.

Článok 36

Plnenie rozpočtu a absolutórium

1.  Organizačný riaditeľ ako povoľujúci úradník zodpovedá za plnenie rozpočtu Eurojustu. O plnení rozpočtu podáva správy kolégiu.

2.   ►M2  Najneskôr do 1. marca, ktorý nasleduje po uplynutí každého rozpočtového roka, oznámi účtovník Eurojustu účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za uplynulý rozpočtový rok. ◄ Účtovník Komisie zosúladí predbežnú účtovnú závierku inštitúcií a decentralizovaných subjektov v súlade s článkom 128 všeobecného rozpočtového nariadenia.

▼M2

3.  Eurojust zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok aj Európskemu parlamentu a Rade, a to do 31. marca nasledujúceho roka.

▼M1

4.  Po obdržaní zistení Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu vypracuje organizačný riaditeľ na základe článku 129 všeobecného rozpočtového nariadenia konečnú účtovnú závierku v rámci svojej pôsobnosti a predloží ho kolégiu Eurojustu na posúdenie.

5.  Kolégium Eurojustu zaujme ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu stanovisko.

6.  Organizačný riaditeľ najneskôr do 1. júla nasledujúceho po uplynutí každého rozpočtového roka zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom kolégia Eurojustu.

7.  Konečná účtovná závierka sa uverejní.

8.  Organizačný riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho zistenia najneskôr do 30. septembra. Túto odpoveď zašle aj kolégiu Eurojustu.

9.  Organizačný riaditeľ, konajúci na základe právomoci kolégia Eurojustu a jeho predsedu, predloží Európskemu parlamentu na žiadosť predsedu Eurojustu všetky informácie potrebné na hladký priebeh udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok, ako je ustanovené v článku 146 ods. 3 všeobecného rozpočtového nariadenia.

10.  Európsky parlament na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, udelí organizačnému riaditeľovi do ►M2  15. mája ◄ roku N + 2 absolutórium vo vzťahu k plneniu rozpočtu za rok N.

Článok 37

Rozpočtové pravidlá vzťahujúce sa na rozpočet

1.  Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na rozpočet Eurojustu, prijme jednomyseľne kolégium po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( 21 ), pokiaľ to nie je výslovne nevyhnutné na fungovanie Eurojustu a s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

▼B

Článok 38

Audit

▼M1

1.  Povoľujúci úradník zodpovedá za zavedenie vnútorných kontrolných systémov a postupov, ktoré sú vhodné na plnenie jeho úloh.

▼B

2.  Kolégium určí interného audítora, ktorý bude zodpovedný najmä za poskytovanie záruk, v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi, ohľadne náležitého fungovania systémov a postupov vykonávania rozpočtu. Interným audítorom nesmie byť ani osoba s dispozičným právom, ani účtovník. Kolégium môže požiadať interného audítora Komisie o vykonávanie týchto povinností.

3.  Audítor bude o svojich zisteniach a odporúčaniach podávať správy Eurojustu a predloží kópiu správy Komisii. Eurojust podnikne z hľadiska správ audítora potrebné opatrenia ako reakciu na tieto odporúčania.

4.  Pravidlá stanovené nariadením (ES) č. 1073/1999 sa uplatnia na Eurojust. Kolégium prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

Článok 39

Prístup k dokumentom

Na základe návrhu správneho riaditeľa kolégium prijme pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom Eurojustu, berúc do úvahy zásady a limity uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 vzťahujúce sa na verejný prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( 22 ).

▼M2

Článok 39a

Utajované skutočnosti EÚ

Eurojust pri zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami EÚ uplatňuje zásady a minimálne normy bezpečnosti ustanovené v rozhodnutí Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcom bezpečnostné nariadenia Rady ( 23 ).

▼B

Článok 40

Teritoriálne uplatnenie

Toto rozhodnutie platí pre Gibraltár, ktorý bude zastúpený národným členom za Spojené kráľovstvo.

▼M2

Článok 41

Predkladanie správ

1.  Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov, ako aj osôb uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 a všetky zmeny tohto vymenovania. Generálny sekretariát Rady vedie aktualizovaný zoznam týchto osôb a sprístupní ich mená a kontaktné údaje všetkým členským štátom a Komisii.

2.  Vymenovanie národného člena sa nemôže stať právoplatným pred dňom doručenia úradného oznámenia uvedeného v odseku 1 a v článku 9a ods. 3 Generálnemu sekretariátu Rady.

▼M2

Článok 41a

Hodnotenie

1.  Kolégium do 4. júna 2014 a následne každých päť rokov zadá vypracovanie nezávislého externého hodnotenia vykonávania tohto rozhodnutia, ako aj činností vykonávaných Eurojustom.

2.  Každé hodnotenie posúdi vplyv tohto rozhodnutia, fungovanie Eurojustu v zmysle dosahovania cieľov uvedených v tomto rozhodnutí, ako aj účinnosť a efektivitu Eurojustu. Kolégium po porade s Komisiou vydá osobitné špecifické pravidlá.

3.  Hodnotiaca správa obsahuje zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia. Táto správa sa predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní sa.

▼B

Článok 42

Transpozícia

V prípade potreby uvedú členské štáty svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu s týmto rozhodnutím pri najbližšej príležitosti a v každom prípade najneskôr 6. septembra 2003.

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev bez dotknutia článku 41. V tento deň prestane existovať Dočasná jednotka pre súdnu spoluprácu.

▼M2

---

PRÍLOHA

Zoznam uvedený v článku 13 ods. 10 stanovujúci minimálne typy informácií, ktoré sa majú zasielať Eurojustu podľa článku 13 ods. 5, 6 a 7, ak existujú

---

( 1 ) Ú. v. ES C 206, 19.7.2000, s. 1 a Ú. v. C 243, 24. 8.2000, s. 15.

( 2 ) Ú. v. ES C 34 E, 7.2.2002, s. 347 a stanovisko doručené dňa 29. novembra 2001 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

( 3 ) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

( 4 ) Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

( 5 ) Ú. v. ES C 326, 26.11.2001, s. 2.

( 6 ) Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 1.

( 7 ) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4.

( 8 ) V čase prijatia tohto rozhodnutia je právomoc Europolu taká, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 Dohovoru z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2) zmenenom a doplnenom protokolom z roku 2003 (Ú. v. EÚ C 2, 6.1.2004, s. 1) a v prílohe k tomuto protokolu. Keď však rozhodnutie Rady o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) nadobudne účinnosť, bude právomoc Eurojustu taká, ako je stanovené v článku 4 ods. 1 uvedeného rozhodnutia a v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

( 9 ) Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

( 10 ) Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.

( 11 ) Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103.

( 12 ) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38.

( 13 ) Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22.

( 14 ) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54.

( 15 ) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130.

( 16 ) Rozhodnutie Rady 2000/641/SVV zo 17. októbra 2000 o zriadení sekretariátu pre spoločné dozorné orgány na ochranu údajov ustanovených Dohovorom o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), Dohovorom o využívaní informačných technológií na colné účely a Dohovorom o vykonávaní Schengenskej dohody o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach (Schengenský dohovor) (Ú. v. ES L 271, 24.10.2000, s. 1).

( 17 ) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.

( 18 ) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

( 19 ) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

( 20 ) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968. Nariadenie v znení nariadenia (ES, ESUO, Euroatom) č. 2581/2001 (Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 1).

( 21 ) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72 s korigendom v Ú. v. EÚ L 2, 7.1.2003, s. 39.

( 22 ) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

( 23 ) Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1.