Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 01983L0182-20130701

    Consolidated text: Smernica Rady z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov (83/182/EHS)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1983/182/2013-07-01

    1983L0182 — SK — 01.07.2013 — 005.001


    Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

    ►B

    SMERNICA RADY

    z 28. marca 1983

    o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov

    (83/182/EHS)

    (Ú. v. ES L 105, 23.4.1983, p.59)

    Zmenené a doplnené:

     

     

    Úradný vestník

      No

    page

    date

    ►M1

    SMERNICA RADY 2006/98/ES z 20. novembra 2006,

      L 363

    129

    20.12.2006

    ►M2

    SMERNICA RADY 2013/13/EÚ z 13. mája 2013,

      L 141

    30

    28.5.2013


    Zmenené a doplnené:

     A1

      L 302

    23

    15.11.1985

    ►A2

      C 241

    21

    29.8.1994

    ►A3

      L 236

    33

    23.9.2003




    ▼B

    SMERNICA RADY

    z 28. marca 1983

    o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov

    (83/182/EHS)



    RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 99,

    so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

    so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),

    so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 3 ),

    keďže voľnému pohybu osôb s bydliskom v spoločenstve, prekážajú daňové režimy uplatňované na dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov na súkromné alebo obchodné účely vo vnútri spoločenstva;

    keďže je osobitne potrebné tieto prekážky vyplývajúce z týchto daňových opatrení odstrániť, ak sa má zriadiť hospodársky trh s podobnými vlastnosťami domáceho trhu;

    keďže v určitých prípadoch sa bude musieť dať presne zistiť, či určitá osoba má bydlisko v danom členskom štáte;

    keďže v prvej etape sa zdá byť žiaduce obmedzenie pôsobnosti tejto smernice pri určitých dopravných prostriedkoch na tie, ktoré boli nadobudnuté alebo dovezené v súlade so všeobecnými podmienkami daňového systému na domácom trhu členského štátu,

    PRIJALA TÚTO SMERNICU:



    Článok 1

    Oblasť pôsobenia

    1.  Členské štáty oslobodia, za podmienok uvedených nižšie, stanovené cestné motorové vozidlá (vrátane ich prívesov), obytné prívesy, rekreačné lode, rekreačné lietadlá, bicykle, trojkolky a jazdecké kone dočasne dovezené z iného členského štátu od

     dane z obratu, spotrebných daní a od akýchkoľvek iných nepriamych daní,

     od daní uvedených v prílohe tejto smernice.

    2.  Oslobodenie od daní podľa odseku 1 sa vzťahuje na bežné náhradné diely, príslušenstvo a vybavenie dovážané s týmito dopravnými prostriedkami.

    3.  Oslobodenie od daní podľa odseku 1 sa nevzťahuje na úžitkové vozidlá.

    4.  

    a) Do oblasti pôsobnosti tejto smernice nepatrí dočasný dovoz osobných vozidiel, obytných prívesov, rekreačných lodí, rekreačných lietadiel, bicyklov a trojkoliek na súkromné účely, ak neboli získané alebo dovezené v súlade so všeobecnými podmienkami daňového systému na domácom trhu členského štátu, alebo ak sa na ne pri ich vývoze vzťahuje akékoľvek iné oslobodenie od dane z obratu, spotrebných daní, alebo iných nepriamych daní alebo vrátenie týchto daní.

    Cieľom tejto smernice je, aby dopravné prostriedky získané za podmienok uvedených v čl. 15 bode 10 smernice 77/388/EHS ( 4 ) spĺňali všeobecné podmienky daňového systému domáceho trhu členského štátu; členské štáty však môžu považovať dopravné prostriedky, ktoré boli získané za podmienok uvedených v tretej zarážke uvedeného bodu 10, za nespĺňajúce.

    b) Rada prijme jednohlasne do 31. decembra 1985 na návrh Komisie pravidlá spoločenstva o poskytovaní oslobodenia od daní pre dopravné prostriedky uvedené v písm. a) prvom pododseku, pričom vezme do úvahy, aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, ako aj zaisteniu bežného a plného zdanenia dopravných prostriedkov určených na súkromné účely.

    Článok 2

    Definícia

    Na účely tejto smernica sa:

    a) „úžitkovým vozidlom“ rozumie akékoľvek cestné vozidlo, ktoré je vzhľadom k svojmu typu konštrukcie a vybaveniu vhodné a určené k preprave za poplatok alebo bezplatne

     viac ako deviatich osôb vrátane vodiča,

     tovaru,

    ako aj akékoľvek cestné vozidlo na iné osobitné účely, ako pre dopravu vo vlastnom zmysle,

    b) „osobným vozidlom“ rozumie akékoľvek iné cestné vozidlo, vrátane prípadného prívesu, ako vozidlá uvedené v písmene a),

    c) „obchodným účelom“ dopravného prostriedku rozumie jeho použitie pri bezprostrednom výkone zárobkovej činnosti alebo činnosti vykonávanej s cieľom zisku,

    d) „súkromným účelom“ rozumie akékoľvek iné než obchodné použitie.

    Článok 3

    Dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov na súkromné účely

    Ak je osobné vozidlo, príves, rekreačná loď, rekreačné lietadlo, bicykel alebo trojkolka dovážané dočasne, je dovezený predmet oslobodený od daní uvedených v článku 1 na prerušovanú alebo nepretržitú dobu, ktorá v akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch neprekročí šesť mesiacov pri týchto podmienkach:

    a) osoba dovážajúca tento tovar musí

    aa) mať bydlisko v inom členskom štáte ako v členskom štáte dočasného dovozu,

    bb) využívať daný dopravný prostriedok na súkromné účely,

    b) týkajúci sa dopravný prostriedok nie je v členskom štáte dočasného dovozu nikomu nepostúpený alebo prenajatý, ani nie je požičaný osobe s bydliskom v danom štáte. Osobné vozidlá patriace požičovni vozidiel, ktorá má síldo v spoločenstve, však môžu prenajať osobe, ktorá nemá v danej krajine bydlisko, k spätnému vývozu v dôsledku nájomnej zmluvy, ktorej platnosť v tejto krajine skončila. Zamestnanec požičovne vozidiel ich taktiež môže prepraviť do členského štátu, kde boli pôvodne prenajaté, aj keď má bydlisko v členskom štáte dočasného dovozu.

    Článok 4

    Dočasný dovoz osobných vozidiel na obchodné účely

    1.  Osobné vozidlo dovezené dočasne na obchodné účely je oslobodené od daní uvedených v článku 1 pri týchto podmienkach:

    a) osoba dovážajúca osobné vozidlo

    aa) má bydlisko v inom členskom štáte než v členskom štáte dočasného dovozu,

    bb) nepoužíva vozidlo v členskom štáte dočasného dovozu na prepravu osôb za poplatok ani inú hmotnú odmenu, ani na priemyselnú alebo obchodnú prepravu tovaru za poplatok alebo bezplatne,

    b) osobné vozidlo nemôže byť v členskom štáte dočasného dovozu na nikoho prepísané, prenajaté alebo požičané,

    c) osobné vozidlo bolo získané alebo dovezené v súlade so všeobecnými podmienkami daňového systému domáceho trhu členského štátu, v ktorom má užívateľ bydlisko, a nevzťahuje sa na nich pri ich vývoze žiadne oslobodenie od daní z obratu, potrebných daní alebo iných nepriamych daní, ani vrátenia týchto daní.

    Táto podmienka bola splnená ak osobné vozidlo má bežnú poznávaciu značku členského štátu, v ktorom je registrované, vynímajúc všetky typy dočasných poznávacích značiek.

    Pri osobných vozidlách registrovaných v členskom štáte, v ktorom vydávanie bežných poznávacích značiek nie je však podmienené splnením všeobecných podmienok daňového systému domáceho trhu, je užívateľ povinný vhodným spôsobom predložiť doklad o zaplatení nepriamych daní.

    2.  Oslobodenie od daní uvedené v odseku 1 sa uplatňuje po prerušovanú alebo nepretržitú dobu

     siedmich mesiacov z akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pri osobných vozidlách dovezených obchodným sprostredkovateľom podľa článku 3 smernice 64/224/EHS ( 5 ),

     šiestich mesiacov z akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacov v ostatných prípadoch.

    Článok 5

    Osobitné prípady dočasného dovozu osobných vozidiel

    1.  Dočasne dovezené osobné vozidlá sú oslobodené od daní uvedených v článku 1 v týchto prípadoch:

    a) ak je osobné vozidlo registrované v krajine bydliska užívateľa pravidelne používané na cesty z jeho bydliska na pracovisko do podniku na území iného členského štátu a späť. Toto oslobodenie od daní nepodlieha časovému obmedzeniu,

    b) ak študent používa osobné vozidlo registrované v členskom štáte svojho bydliska na území iného členského štátu, v ktorom študent študuje.

    2.  Priznanie oslobodenia od daní uvedené v odseku 1 je viazané jedinou podmienkou, a to, že budú splnené ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a), b) a c).

    Článok 6

    Oslobodenie od daní na dočasný dovoz jazdeckých koní určených na vychádzkové jazdenie

    Jazdecké kone dočasne dovezené do členského štátu sú oslobodené od daní uvedených v článku 1 po dobu troch mesiacov pri týchto podmienkach:

    a) uvedené kone vstupujú na územie členského štátu dočasného dovozu určených na vychádzkové jazdenie so svojím jazdcom alebo počas takého vychádzkového jazdenia. Členské štáty môžu z tohto oslobodenia od daní vylúčiť dovoz koní v dopravných prostriedkoch, ktorý uskutočňujú osoby, ktoré majú bydlisko v týchto štátoch,

    b) oslobodenie od daní je požadované najneskôr v dobe vstupu na územie členského štátu dočasného dovozu. Ak ide o oslobodenie od daní žiadané pred dočasným dovozom, môže byť jazdec oslobodený od požiadavky, aby na území členského štátu dočasného dovozu vstúpil cez stanovisko hraničnej kontroly,

    c) uvedené kone nie sú v členskom štáte dočasného dovozu prenajatí, požičaní tretej osobe, ani na ňu prepísaní, ani používaní k iným účelom ako k vychádzkovému jazdeniu.

    Článok 7

    Všeobecné pravidlá na určovanie bydliska

    1.  Na účely tejto smernice sa „bydliskom“ rozumie miesto, kde určitá osoba žije, aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, pre svoje osobné a pracovné väzby, poprípade u osoby, ktorá nemá žiadne pracovné väzby, pre osobné väzby, z ktorých vyplýva úzke spojenie medzi týkajúcou sa osobou a miestom, kde žije.

    Za bydlisko osoby, ktorú pracovné väzby pútajú k inímu miestu ako osobné väzby, a ktorá preto žije striedavo na rôznych miestach nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto, ku ktorému má osobné väzby, ak sa tam táto osoba pravidelne vracia. Posledná podmienka nemusí byť splnená, ak týkajúca sa osoba v určitom členskom štáte žije preto, aby vykonala úlohu, ktorá trvá určitú dobu. Dochádzanie na vysokú školu alebo do školy nemá za následok zmenu bydliska.

    2.  Jednotlivci preukážu miesto svojho bydliska akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, napríklad preukazom totožnosti alebo iným platným dokladom.

    3.  Ak majú príslušné orgány členského štátu dovozu pochybnosti o platnosti prehlásení o bydlisku vykonanému podľa odeku 2 alebo na účely určitých osobitných kontrol, môžu žiadať ďalšie údaje alebo dôkazy.

    Článok 8

    Doplnkové pravidlá na určenie bydliska v prípade obchodného účelu osobného vozidla

    Ak i napriek tomu, že príslušným orgánom členského štátu dovozu boli dodané ďalšie údaje podľa čl. 7 ods. 3, vo výnimočných prípadoch pretrvávajú vážne pochybnosti, môže byť dočasný dovoz osobného vozidla na obchodné účely podmienený poskytnutím záruky.

    Ak však užívateľ vozidla predloží dôkaz, že má bydlisko v inom členskom štáte, uvoľnia úrady členského štátu dočasného dovozu poskytnutú záruku do dvoch mesiacov odo dňa, keď bol dôkaz predložený.

    Článok 9

    Osobitná úprava

    1.  Členské štáty si môžu zachovať alebo môžu zaviesť voľnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. Najmä môžu na žiadosť dovozcu povoliť dočasný dovoz na obdobie dlhšie ako sú obdobia uvedené v článku 3 a čl. 4 ods. 2 V druhom z týchto prípadov môžu členské štáty vyberať dane uvedené v prílohe za obdobia prekračujúce tie, ktoré stanovuje táto smernica. Členské štáty môžu tiež povoliť, aby osobné vozidlá podľa čl. 3 písm. b) druhej vety boli naďalej prenajímané osobe, ktorá má bydlisko v členskom štáte dovozu, s cieľom spätného vývozu.

    2.  Členské štáty nesmú za žiadnych okolností pri vykonávaní tejto smernice uplatňovať v spoločenstve oslobodenie od daní, ktoré sú menej výhodné ako tie, ktoré by boli poskytnuté v prípade dopravných prostriedkov vyrobených v tretej krajine.

    3.  Dánske kráľovstvo je oprávnené zachovať si pravidlá o bydlisku, podľa nich sa akákoľvek osoba vrátane študenta, ak ide o prípad podľa čl. 5 ods. 1 písm. b), považuje za osobu, ktorá má bydlisko v Dánsku, ak tam žije po dobu jedného roku alebo 365 dní v období 24 mesiacov.

    Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, je nevyhnutné

     ak vyplynie z použitia týchto pravidiel, že jedna osoba má dve bydliská, je bydlisko uvedenej osoby tam, kde žije jeho manžel alebo manželka a deti,

     v podobných prípadoch sa Dánske kráľovstvo dohodne s príslušným členským štátom, aby sa rozhodlo, ktoré z dvoch bydlísk má byť používané na účely zdanenia.

    V lehote troch rokov Rada znovu preskúma na základe správy Komisie odchýlku obsiahnutú v tomto odseku a prípadne prijme na návrh Komisie predložený podľa článku 99 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva opatrenia, aby zaistila zrušenie tejto odchýlky.

    4.  Členské štáty oznámia Komisii opatrenia podľa odseku 1 a súčasne plnenie záväzkov podľa článku 10. Komisia tieto opatrenia následne oznámi členským štátom.

    Článok 10

    Záverečné ustanovenia

    1.  Členské státy uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. januára 1984. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

    2.  Ak sa pri praktickom použití tejto smernice vyskytnú problémy, príslušné orgány týkajúcich sa členských štátov učinia na základe vzájomnej dohody potrebné rozhodnutia, pričom budá dbať najmä na dohovory a smernice spoločenstva o vzájomnej pomoci.

    3.  Členské štáty dbajú na to, aby Komisii oznámili znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    4.  Komisia každé dva roky po porade s členskými štátmi predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o pojem „bydlisko“ a navrhne, a navrhne opatrenia spoločenstva potrebné na zavedenie jednotného systému vo všetkých členských štátoch.

    Článok 11

    Táto smernica je adresovaná členským štátom.

    ▼A2




    PRÍLOHA

    Zoznam daní uvedených v druhej zarážke článku 1 ods. 1

    BELGICKO

     Taxe de circulation sur les véhicules automobiles (Arrêté royal du 23 novembre 1965 portant codification des dispositions légales relatives aux taxes assimilées aux impôts sur le revenus – Moniteur belge du 18 janvier 1966)

     Verkeersbelasting op de autovoertuigen (Koninklijk Besluit van 23 november 1965 houdende codificatie van de wettelijke bepalingen betreffende de met de inkomstenbelastingen gelijkgestelde belastingen – Belgisch Staatsblad van 18 januari 1966)

    DÁNSKO

     Vægtafgift af motorkøretøjer (Lovbekendtgørelse nr. 163 af 31: marts 1993)

    NEMECKO

     Kraftfahrzeugsteuer (Kraftfahrzeugsteuergesetz – 1979)

     Kraftfahrzeugsteuer (Durchführungsverordnung – 1979)

    GRÉCKO

     Τέλη κυκλοφορίας (Ν. 2367/53 όπως ισχύει σήμερα)

    ŠPANIELSKO

     Tributos Locales sobre circulación de vehículos automóviles (establecido en base a la Ley 41/1979, de 19 de noviembre, de Bases de Régimen Local y al Real Decreto 3250/1976, de 30 de diciembre)

    FRANCÚZSKO

     Taxe différentielle sur les véhicules à moteur (Loi no 77-1467 du 30 décembre 1977)

     Taxe sur les véhicules d'une puissance fiscale supérieure à 16 CV immatriculés dans la catégorie des voitures particulières (Loi de finances 1979 – Article 1007 du code général des impôts)

    ÍRSKO

     Motor vehicle excise duties (Finance (excise duties) (Vehicles) Act 1952 as amended, and Section 94, Finance Act 1973 as amended)

    TALIANSKO

     Tassa sulla circolazione degli autoveicoli (TU delle leggi sulle tasse automobilistiche approvato con DPR N. 39 del 5 febbraio 1993 e successive modificazioni)

    LUXEMBURSKO

     Taxes sur les véhicules automotoeurs (Loi allemande du 23 mars 1935 (Kraftfahrzeugsteuergesetz) maintenue en vigueur par l'arrêté grand-ducal du 26 octobre 1944, modifée par la loi du 4 août 1975 et les règlements grand-ducaux du 15 septembre 1975 et du 31 octobre 1975)

    HOLANDSKO

     Motorrijtuigenbelasting (wet op de motorrijtuigenbelasting 21 juli 1966, Stb 332 – wet van 18 december 1969/Stb 548)

    RAKÚSKO

     Kraftfahrzeugsteuer (BGBl. Nr. 449/1992)

    PORTUGALSKO

     Imposto sobre veículos (Decreto-Lei no 143/78 de 12 de Junho)

     Imposto de compensação (Decreto –Lei no 354-A/82, de 9 de Setembro)

    FÍNSKO

     Moottoriajoneuvovero/motorfordonsskatt (Laki moottoriajoneuvoverosta/Lag om skatt på motorfordon 722/66)

    ŠVÉDSKO

     Fordonsskatt (Fordonsskattelagen 1988:327)

    SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

     Vehicle excise duty (Vehicle (Excise) Act 1971.

    ▼A3

    ČESKÁ REPUBLIKA

     Silniční daň

    CYPRUS

     Ο περί Τελωνειακών Δασμών και Φόρων Καταναλώσεως Νόμος

     Ο περί Μηχανοκινήτων Οχημάτων και Τροχαίας Κινήσεως Νόμος του 1972, όπως τροποποιήθηκε

     Οι περί Μηχανοκινήτων Οχημάτων και Τροχαίας Κινήσεως Κανονισμοί του 1984, όπως τροποποιήθηκαν

    LOTYŠSKO

     Akcīzes nodoklis (likums „Par akcīzes nodokli“, pieņemts 1999. gada 25. novembrī)

     Transportlīdzekļu ikgadējā nodeva (likums „Par transportlīdzekļu ikgadējo nodevu“, pieņemts 2001. gada 22. novembrī)

    LITVA

     Prekių apyvartos mokestis ((Žin., 2002, Nr. 56-2229)

    MALTA

     Dazju tas-Sisa fuq Vetturi bil-Mutur (Att dwar Taxxa tar- Reġistrazzjoni tal-Vetturi bil-Mutur, Kap. 368)

    SLOVINSKO

     Davki od prometa motornih vozil (Zakon o davkih na motorna vozila, Ur.l. RS, št. 52/99)

    SLOVENSKO

     Zákon o cestnej dani

    ▼M1

    BULHARSKO

     данък върху превозните средства

    RUMUNSKO

     taxa asupra mijloacelor de transport (Codul Fiscal — art. 261- 265)

     accize pentru autoturisme și autoturisme de teren inclusive rulate (Codul Fiscal — art. 208, alin. 5 și art. 210, alin. 1(b))

    ▼M2

    CHORVÁTSKO

     poseban porez na motorna vozila [Zakon o posebnom porezu na motorna vozila (Narodne novine broj 15/13)]



    ( 1 ) Ú. v. ES C 267, 21.11.1975, s. 8.

    ( 2 ) Ú. v. ES č. C 53, 8.3.1976, s. 37.

    ( 3 ) Ú. v. ES C 131, 12.6.1976, s. 50.

    ( 4 ) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

    ( 5 ) Ú. v. ES č. 56, 4.4.1964, s. 869/64.

    Top