EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 6. 2024

COM(2024) 598 final

SPRÁVA KOMISIE

Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko

Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

SPRÁVA KOMISIE

Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko

Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

1.Úvod

1 V článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje postup pri nadmernom deficite. Tento postup sa ďalej spresňuje v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku, ktoré je súčasťou Paktu stability a rastu.

V súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ sa v tejto správe posudzuje situácia niekoľkých členských štátov vo vzťahu ku kritériu deficitu. Formát tejto „súhrnnej“ správy pomáha porovnať viaceré prípady, pričom prípad každého členského štátu sa posudzuje samostatne.

2 3 Nariadenie (EÚ) 2024/1264, ktorým sa mení nariadenie (ES) 1467/97, nadobudlo účinnosť 30. apríla 2024. Toto nariadenie je spolu s nariadením (EÚ) 2024/1263 a smernicou Rady (EÚ) 2024/1265, súčasťou jedného balíka. Tieto tri akty spoločne reformujú rámec správy hospodárskych záležitostí Únie. Cieľmi reformovaného rámca sú udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa má dosiahnuť reformami a investíciami. V tomto rámci sa podporuje aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním.

Legislatívnou zmenou nariadenia (ES) č. 1467/97 sa v podstate nezmenilo posúdenie súladu s kritériom deficitu. Posúdenie plnenia dlhového kritéria sa naopak podstatne zmenilo (uvedené nižšie).

4 Táto správa, ktorá je prvou správou podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky na konci roka 2023, je v súlade s pravidlami reformovaného rámca.

Kritérium deficitu a dlhové kritérium

Kritérium deficitu je splnené, ak deficit verejných financií v predchádzajúcom roku (2023) a plánovaný deficit na aktuálny rok (2024) nepresahuje 3 % HDP. Ak niektorý z nich túto hodnotu presahuje, Komisia preskúma, či pomer deficitu podstatne a naďalej klesá a približuje sa k referenčnej hodnote. Takisto preskúma, či deficit presahujúci referenčnú hodnotu je iba výnimočný a dočasný a neodkláňa sa priveľmi od referenčnej hodnoty (oddiel 2). Komisia a Rada majú zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu týkajúceho sa existencie nadmerného deficitu, ak i) dlh verejnej správy nepresahuje 60 % HDP alebo ii) dlh presahuje 60 % HDP, ale deficit sa pohybuje v blízkosti 3 % HDP a jeho presiahnutie je dočasné (oddiel 4).

Podľa zmluvy je dlhové kritérium splnené, ak hrubý dlh verejnej správy nepresiahne 60 % HDP, okrem prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje k referenčnej hodnote. Podľa článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 (v znení zmien) sa pomer dlhu k HDP považuje za dostatočne klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote uspokojivým tempom, ak príslušný členský štát dodržiava svoju trajektóriu vývoja čistých výdavkov stanovenú Radou podľa nariadenia (EÚ) 2024/1263 5 . Keďže Rada ešte nestanovila trajektóriu vývoja čistých výdavkov pre členské štáty 6 , dlhové kritérium sa v tejto fáze nemôže v plnej miere posúdiť v súlade s kritériami nového rámca. 7

Hlavné údaje, ktoré sú podkladom a motiváciou tejto správy

Pri posudzovaní kritéria deficitu Komisia zohľadňuje skutočný pomer deficitu v roku 2023 na základe oznámených údajov, ktoré poskytol Eurostat. Plánovaný pomer deficitu v roku 2024 vychádza z plánov vlády oznámených Eurostatu v rámci fiškálneho oznámenia z jari 2024 8 . Okrem toho sa pri posudzovaní plnenia kritéria deficitu zohľadňuje aj prognóza Komisie z jari 2024. V správe sa takisto porovnáva deficit verejných financií s výdavkami verejnej správy na investície a zohľadňujú sa všetky ostatné závažné faktory v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.

V tejto správe sa posudzuje dodržiavanie kritérií deficitu a dlhu v dvanástich členských štátoch: Belgicku, Česku, Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Slovinsku, na Slovensku a vo Fínsku. Konkrétne údaje (pozri tiež tabuľku 1):

-Podľa údajov zverejnených Eurostatom 22. apríla 2024 9 presiahol deficit verejných financií v roku 2023 hodnotu 3 % HDP v desiatich členských štátoch: Belgicku, Česku, Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku a na Slovensku 10 . Skutočné deficity na rok 2023 presahujúce 3 % HDP predstavujú dôkaz prima facie o existencii nadmerného deficitu v týchto členských štátoch.

-Okrem toho podľa fiškálneho oznámenia z jari 2024 Fínsko a Slovinsko plánujú, že ich deficit verejných financií v roku 2024 presiahne 3 % HDP 11 . Plánované deficity na rok 2024 tiež predstavujú dôkaz prima facie o existencii nadmerného deficitu v každom z týchto dvoch členských štátov. Plánované deficity nie sú potvrdené Eurostatom a sú spojené s neistotou.

Ako je uvedené vyššie, dlhové kritérium nie je možné v tejto fáze plne posúdiť v súlade s kritériami nového rámca. Pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP na konci roka 2023 presiahol referenčnú hodnotu 60 % v trinástich členských štátoch: Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko (pozri tabuľku 3).

Hospodársky kontext nedávnych odporúčaní pre fiškálnu politiku

Počas najakútnejšej fázy pandémie sa hospodárska činnosť v EÚ v roku 2020 výrazne znížila (o 5,6 %), keďže každodenný život bol výrazne ovplyvnený opatreniami na obmedzenie šírenia nákazy a podnikateľskú činnosť navyše obmedzovali nedostatky v zásobovaní. Hospodárstvo EÚ sa výrazne oživilo vďaka rýchlemu zavedeniu vakcín, silnej letnej turistickej sezóne a lepšej adaptácii na menej prísne zdravotné opatrenia v roku 2021. Synchrónne globálne oživenie hospodárskej činnosti však spôsobilo väčší nedostatok materiálu a viedlo k nárastu cien energií už v roku 2021. Nepriaznivé vplyvy na rast potom zosilneli so začiatkom ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, čo viedlo k ďalšiemu nárastu cien energie, ako aj k zvýšeniu miery neistoty. Hospodárstvo EÚ zostalo odolné, pričom rast reálneho HDP sa spomalil zo 6,0 % v roku 2021 na 3,5 % v roku 2022.

Počas toho istého obdobia sa odporúčania v oblasti fiškálnej politiky prijaté Radou v posledných rokoch prispôsobovali meniacemu sa hospodárskemu kontextu. Koordinované opatrenia v príslušných oblastiach politiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zmiernili vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstva členských štátov a otvorili cestu k silnej obnove po pandémii v rokoch 2021 a 2022. Nástroj NextGenerationEU a jeho ústredný prvok, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, zohrali rozhodujúcu úlohu pri ochrane a podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie, podpore hospodárskeho sentimentu a udržiavaní súkromných a verejných investícií. Európske hospodárstvo dokázalo zvládnuť nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny voči Ukrajine a prekonať energetickú krízu vďaka rýchlej diverzifikácii dodávok plynu a značnému poklesu spotreby plynu. Prostredníctvom plánu REPowerEU sa členské štáty zaviazali k rozhodujúcim reformám a investíciám s cieľom riešiť energetickú krízu prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie a urýchliť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2023 sa hospodárska činnosť v EÚ spomalila, pričom rast brzdili vysoké životné náklady, sprísňovanie menovej politiky, čiastočné zrušenie fiškálnej podpory a klesajúci zahraničný dopyt. Väčší rast na začiatku roka 2024, než sa očakávalo, a pokračujúce znižovanie inflácie vytvorili predpoklady pre postupné zvyšovanie hospodárskej činnosti v prognózovanom období. Na základe prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že rast reálneho HDP v EÚ dosiahne v roku 2024 1,0 % a v roku 2025 sa zlepší na 1,6 %, a to najmä vďaka rastu súkromnej spotreby v dôsledku zvyšovania reálnych miezd a zamestnanosti.

Vzhľadom na deaktiváciu všeobecnej únikovej doložky na konci roka 2023 sa fiškálne usmernenia Rady na rok 2024 vyznačovali obnovením diferencovaných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré boli vyjadrené kvantitatívne, Rada 14. júla 2023 odporučila 12 členským štátom, ktoré podľa predpovedí nedosiahnu svoj strednodobý rozpočtový cieľ, aby v roku 2024 obmedzili čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov na diferencované miery rastu, aby sa zabezpečila obozretná fiškálna politika. Členské štáty, pri ktorých sa predpokladalo, že dosiahnu strednodobý rozpočtový cieľ, sa odporúčalo zachovať si v roku 2024 zdravú fiškálnu pozíciu bez takéhoto kvantitatívneho obmedzenia. Všetkým členským štátom sa odporučilo, aby čo najskôr ukončili opatrenia na podporu energetiky v rokoch 2023 a 2024, a ak nedosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ, aby použili súvisiace úspory na zníženie deficitu verejných financií. Rada takisto odporučila, aby všetky členské štáty zachovali investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečili účinné čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, a to najmä v prospech cieľov zelenej a digitálnej transformácie. V prípade členských štátov eurozóny Komisia posúdila návrhy rozpočtových plánov členských štátov a poskytla k nim stanoviská na základe týchto odporúčaní Rady 13 .

V roku 2023 Komisia pri viacerých príležitostiach oznámila 14 , že na jar 2024 navrhne Rade, aby začala postupy pri nadmernom deficite, pričom vyzvala členské štáty, aby to zohľadnili pri plnení svojich rozpočtov na rok 2023 a pri vykonávaní svojich fiškálnych politík v roku 2024.

15 16 V odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny z 12. apríla 2024 sa trvá na tom, aby členské štáty eurozóny prijali koordinované a obozretné fiškálne politiky s cieľom udržať dlh na obozretných úrovniach alebo dosiahnuť, aby mali dlhové pomery hodnovernú klesajúcu tendenciu – a zároveň zostali pružné vzhľadom na prevládajúcu neistotu – čo povedie k celkovým reštriktívnym zámerom fiškálnej politiky v eurozóne. Členským štátom sa tiež odporúča, aby v roku 2024 čo najskôr ukončili núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky a využili súvisiace úspory na zníženie deficitov.

2.Saldo verejných financií

Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovensko v roku 2023 prekročili referenčnú hodnotu deficitu. Spomedzi nich Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovensko tiež plánujú, že ich deficity v roku 2024 18 budú vyššie ako 3 % HDP.

Deficity verejných financií Slovinska a Fínska boli v roku 2023 pod referenčnou hodnotou, ale na rok 2024 plánujú deficity 19 presahujúce úroveň 3 % HDP.

Vo všetkých členských štátoch, ktorých deficity v roku 2023 presiahli úroveň 3 % HDP, s výnimkou Estónska, boli deficity verejných financií výrazne nad referenčnou hodnotou (pozri tabuľku 2). V prípade Estónska bol deficit mierne nad referenčnou hodnotou.

V prípade Fínska je plánovaný deficit na rok 2024 mierne nad úrovňou 3 % HDP 20 . V prípade Slovinska je plánovaný deficit na rok 2024 21 na úrovni 3,6 % HDP, zatiaľ čo v prognóze Komisie z jari 2024 22 sa predpokladá deficit na úrovni 2,8 % HDP, a teda pod referenčnou hodnotou 3 %. Preto sa v prípade Slovinska nepotvrdilo plánované prekročenie referenčnej hodnoty v roku 2024 v zmysle článku 126 ods. 3 ZFEÚ.

Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že deficity verejných financií v Belgicku, Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku a na Slovensku budú v roku 2024 aj v roku 2025 naďalej nad úrovňou 3 % HDP. Preto sa očakáva, že deficity nad úrovňou referenčnej hodnoty v týchto členských štátoch nebudú dočasné. V súčasnosti sa predpokladá, že deficity verejných financií v Česku, Španielsku a Slovinsku v rokoch 2024 a 2025 nepresiahnu referenčnú hodnotu, a preto sa očakáva, že nadmerné deficity budú dočasné. V prípade Fínska sa predpokladá, že deficit verejných financií prekročí referenčnú hodnotu v roku 2024, ale nie v roku 2025; preto sa očakáva, že nadmerný deficit bude dočasný.

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu bola deaktivovaná na konci roka 2023, ako to pri viacerých príležitostiach oznámila Komisia 23 . Všeobecná úniková doložka zostala aktivovaná počas celého roka 2023 na základe ex ante posúdenia hospodárskej situácie, ktoré Komisia vykonala na jar 2022 24 . Konkrétne sa zistilo, že zvýšená neistota a veľké riziká zhoršenia hospodárskeho výhľadu v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine, bezprecedentným nárastom cien energie a pokračujúcimi narušeniami v dodávateľskom reťazci odôvodňujú jej aktiváciu v roku 2023. Hospodárstvo EÚ zvládlo následné otrasy lepšie, ako sa pôvodne očakávalo, a to vďaka silnej koordinovanej politickej reakcii, ktorá viedla k rýchlej diverzifikácii zdrojov energie, ako aj vďaka odolnému trhu práce. Okrem toho sa nenaplnili niektoré riziká horšieho než očakávaného vývoja. V dôsledku toho boli na základe odporúčaní Rady v roku 2023 vo väčšine členských štátov postupne zrušené opatrenia prijaté na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu cien energie 25 . Okrem toho náklady na dočasné opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 už nemali makroekonomický význam 26 . Na základe týchto skutočností 27 nemožno deficity presahujúce referenčnú hodnotu v roku 2023 vo všeobecnosti kvalifikovať ako spôsobené výnimočnými hospodárskymi okolnosťami.

V špecifickom prípade Estónska je deficit prekračujúci referenčnú hodnotu v roku 2023 priamo spôsobený výnimočnými hospodárskymi okolnosťami, a preto sa považuje za výnimočný. 28 V roku 2022 sa hospodárstvo znížilo o 0,5 % a v roku 2023 o ďalšie 3,0 %. Na základe prognózy Komisie z jari 2024 sa očakáva, že v roku 2024 klesne o 0,5 %, čím sa hospodárstvo dostane do trojročnej recesie.

Celkovo z tejto analýzy vyplýva, že kritérium deficitu pred zohľadnením závažných faktorov nespĺňa dvanásť členských štátov: Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko.

3.Dlh verejnej správy

Spomedzi členských štátov, ktorými sa zaoberá táto správa, prekročil hrubý dlh verejnej správy na konci roka 2023 60 % HDP, a teda referenčnú hodnotu v siedmich členských štátoch: Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Slovinsku a Fínsku (pozri tabuľku 3).  30     Okrem toho sa v Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku a Slovinsku sa pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil. V prípade Belgicka a Fínska sa naopak ukázalo, že pomer verejného dlhu k HDP v roku 2023 bol vyšší ako v roku 2022. Na základe prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že spomedzi členských štátov, ktorých sa táto správa týka, sa pomer dlhu k HDP sa v roku 2024 aj 2025 v porovnaní s rokom 2023 zvýši v prípade Česka, Estónska, Francúzska, Talianska, Malty, Poľska, Slovenska a Fínska. Naopak v prípade Španielska a Slovinska sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 klesne a v roku 2025 sa zníži ešte viac. V Belgicku sa predpokladá, že pomer dlhu k HDP v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 sa mierne zníži a následne v roku 2025 sa zvýši, zatiaľ čo v prípade Maďarska sa očakáva, že sa najprv zvýši (v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023) a následne v roku 2025 klesne, pričom však zostane vyšší ako v roku 2023.

4.Závažné faktory pri posudzovaní dodržiavania kritéria deficitu

V článku 126 ods. 3 zmluvy sa pre každý členský štát stanovuje, že táto správa musí „prihliadať na to, či deficit verejných financií prekračuje výdavky verejnej správy na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane strednodobej hospodárskej a rozpočtovej pozície členského štátu“.

Tieto faktory sú ďalej objasnené v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 a odkazujú na:

a) strednodobú dlhovú pozíciu, t. j. mieru výziev v oblasti verejného dlhu, vývoj pozície dlhu verejnej správy a jeho financovania a súvisiace rizikové faktory, najmä štruktúru splatnosti, menovú denomináciu dlhu a podmienené záväzky vrátane akýchkoľvek implicitných záväzkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a súkromným dlhom;

b) strednodobú rozpočtovú pozíciu, vrátane najmä veľkosti skutočnej odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou v ročnom aj kumulatívnom vyjadrení meraných na základe kontrolného účtu;

c) vývoj strednodobej hospodárskej pozície vrátane potenciálneho rastu, vývoj inflácie a cyklický vývoj v porovnaní s predpokladmi, z ktorých vychádza trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená Radou;

d) uskutočňovanie reforiem a investícií, a to najmä politík zameraných na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh a politík zameraných na vykonávanie spoločnej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť vrátane tých, ktoré sú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a celkovú kvalitu verejných financií, najmä účinnosť národných rozpočtových rámcov.

e) v prípade potreby zvýšenie investícií verejného sektora do obrany, aj vzhľadom na čas zaznamenávania výdavkov na vojenské vybavenie.

Konkrétne sa medzi závažné faktory zaradilo zvýšenie investícií verejného sektora do obrany v dôsledku reformy rámca správy hospodárskych záležitostí.

V článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa takisto stanovuje, že v tejto správe treba náležite zohľadniť „všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu závažné z hľadiska komplexného posúdenia súladu s kritériom deficitu a dlhovým kritériom, a ktoré členský štát predložil Rade a Komisii“.

Okrem toho sa v súlade s článkom 2 ods. 4 za kľúčovú priťažujúcu okolnosť považuje prítomnosť značných výziev v oblasti verejného dlhu.

Pokiaľ ide o posúdenie plnenia kritéria deficitu, v článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa stanovuje, že Rada a Komisia môžu zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ale len vtedy, ak:

a)pomer dlhu verejnej správy k HDP neprekročí referenčnú hodnotu 60 % alebo

b)ak pomer dlhu verejnej správy k HDP prekročí referenčnú hodnotu 60 %, je splnená dvojitá podmienka – t. j. že deficit zostane na úrovni približujúcej sa referenčnej hodnote a že prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej pre tento deficit je dočasné.

Spomedzi členských štátov, ktoré sa posudzujú v tejto správe, pomer dlhu k HDP neprekračuje referenčnú hodnotu 60 % HDP v Česku, Estónsku, na Malte, v Poľsku a na Slovensku. Preto v prípade týchto piatich členských štátov môžu Rada a Komisia zohľadniť závažné faktory v ďalších krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu (odseky 4, 5 a 6 článku 126 ZFEÚ).

Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, ktoré sa posudzujú v tejto správe, v Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Maďarsku pomer dlhu k HDP prekračuje referenčnú hodnotu 60 % HDP a nie je splnená dvojitá podmienka potrebná na zohľadnenie závažných faktorov (blízkosť a dočasnosť). Preto v prípade týchto členských štátov Rada a Komisia nemôžu zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu (odseky 4, 5 a 6 článku 126 ZFEÚ). V prípade Slovinska a Fínska je splnená dvojitá podmienka.

Podľa stanovených postupov a v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa ďalej uvádzajú závažné faktory aj v prípade členských štátov, ktoré Rada a Komisia nemôžu zohľadniť v ďalších krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu.

4.1.Závažné faktory platné pre všetky krajiny

Hospodárstvo EÚ čelilo v posledných rokoch sérii veľkých otrasov. Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobila celosvetové narušenie dodávateľského reťazca, keďže dopyt sa počas silnej obnovy po pandémii prudko zvýšil. Ruská útočná vojna proti Ukrajine prudko zvýšila nárast cien energie, ktorý sa začal už v roku 2021, a hospodársky vplyv v jednotlivých členských štátoch sa líšili v závislosti od geografickej blízkosti k regiónu, v ktorom prebiehala vojna, štruktúry trhov s energiou a trás dodávok, ako aj od štruktúry obchodných vzťahov členského štátu. Inflácia podľa HICP v EÚ dosiahla v októbri 2022 dvojcifernú úroveň, pričom inflácia v strednej a východnej Európe bola výrazne vyššia. To viedlo k prudkému zníženiu kúpnej sily domácností a k zmene nálady spotrebiteľov. Tieto faktory, okrem podpory v situácii spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a mimoriadnych opatrení na podporu energetiky, zohrali úlohu v rozpočtovom vývoji členských štátov, napr. prostredníctvom mechanizmov automatickej indexácie, zvýšených výdavkov na obranu a bezpečnosť hraníc.

Hospodárska činnosť v EÚ v roku 2023 celkovo stagnovala, pričom rast HDP sa v roku 2023 spomalil na 0,4 % v dôsledku slabého domáceho dopytu a malej podpory z vonkajšieho prostredia. V poslednom období konflikt na Blízkom východe zvýšil riziko horšieho než očakávaného vývoja pre EÚ a svetové hospodárstvo s možnými dôsledkami pre EÚ a svetové hospodárstvo. Inflácia medzitým naďalej klesala, a to z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023. V prvom štvrťroku 2024 sa hospodárska činnosť v EÚ zvýšila, keďže inflácia sa ešte viac znížila.

Pokles deficitu verejných financií EÚ sa v roku 2023 zastavil, keďže hospodárska činnosť sa oslabila. Po výraznom znížení v rokoch 2021 a 2022 z veľmi vysokej úrovne v roku 2020 sa deficit verejných financií EÚ ako celku v roku 2023 mierne zvýšil na úroveň 3,5 % HDP a v roku 2024 sa predpokladá jeho pokles na úroveň 3,0 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré sa posudzujú v tejto správe, sa predpokladá, že vývoj deficitu v roku 2024 bude rôznorodejší, keďže podľa prognózy sa pomer deficitu v porovnaní s rokom 2023 zvýši v prípade Poľska, Slovinska, Slovenska a Fínska, zostane stabilný v prípade Belgicka a Estónska a zníži sa v prípade Česka, Španielska, Francúzska, Talianska, Maďarska a Malty.

Na konci roka 2023 dosiahol pomer dlhu verejnej správy k HDP v EÚ úroveň 82,9 % (z 84,8 % na konci roka 2022), čo je približne o 9 percentuálnych bodov menej ako najvyššia úroveň 92 %, ktorá bola zaznamenaná na konci roka 2020. Zostáva však približne o 4 percentuálne body vyšší ako úroveň pred pandémiou ochorenia COVID-19. Predpokladá sa, že dlhový pomer sa v roku 2024 stabilizuje. Spomedzi členských štátov posudzovaných v tejto správe sa dlhový pomer v roku 2023 neznížil v prípade Belgicka, Estónska, Poľska a Fínska.

Po celkovej expanzii odhadovanej na približne 3,5 % HDP v období rokov 2020 – 2022 sa zámery fiškálnej politiky EÚ 32 stali v roku 2023 neutrálnymi. Tieto neutrálne zámery fiškálnej politiky boli výsledkom určitého poklesu rozpočtových nákladov na opatrenia súvisiace s energetikou, čo znamená reštriktívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov, ktorý bol kompenzovaný expanzívnym príspevkom, ktorý poskytli investície financované z vnútroštátnych zdrojov, výdavky financované z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ a ostatné kapitálové výdavky. Na rok 2024 sa predpokladajú reštriktívne zámery fiškálnej politiky EÚ – mierne nad úrovňou 0,5 % HDP – spôsobené najmä očakávaným poklesom subvencií verejnej správy na súkromné investície (ostatné kapitálové výdavky) a takmer úplným ukončením opatrení súvisiacich s energetikou. Čo sa týka roku 2025, prognóza nezmenených politík poukazuje na neutrálne zámery fiškálnej politiky EÚ. Potreba znížiť rozpočtové deficity a dosiahnuť, aby miera zadlženosti opäť klesala, by však mohla viesť k reštriktívnejším zámerom fiškálnej politiky v roku 2025, než sa v súčasnosti predpokladá.

4.2.Závažné faktory špecifické pre jednotlivé krajiny

V tomto oddiele sa uvádza posúdenie závažných faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny pre každý členský štát. K týmto faktorom patrí strednodobý makroekonomický výhľad, strednodobá rozpočtová pozícia (vrátane verejných investícií, pozri tabuľku 4), strednodobá dlhová pozícia, celková kvalita verejných financií, vykonávanie reforiem a investícií (vrátane politík na predchádzanie makroekonomickým nerovnováham a ich nápravu a na vykonávanie spoločnej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť vrátane tých, ktoré sú podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti), zvýšenie investícií verejného sektora do obrany a všetky dodatočné závažné faktory, ktoré predložili jednotlivé členské štáty.

Pokiaľ ide o zvýšenie investícií verejného sektora do obrany, táto správa sa zaoberá rozdelením výdavkov verejnej správy podľa klasifikácie výdavkov verejnej správy, konkrétne tvorbou hrubého fixného kapitálu použitého na účely obrany. Ide o oficiálne údaje, ktoré zverejňuje Eurostat a ktoré sa riadia obvyklými konvenciami zaznamenávania, aké sa používajú aj v prípade oznámených údajov o postupe pri nadmernom deficite. Údaje klasifikácie výdavkov verejnej správy sú však k dispozícii s časovým oneskorením 33 a v súčasnosti sú k dispozícii len do roku 2022. Členské štáty poskytli dodatočné informácie a predbežné odhady výdavkov a/alebo investícií na obranu na roky 2023 a 2024, ktoré sú uvedené v oddieloch pre jednotlivé krajiny.

Kým oddiely špecifické pre jednotlivé krajiny odkazujú na kľúčové informácie o strednodobej makroekonomickej pozícii, a to aj o príspevkoch k rastu, a o strednodobých rozpočtových a dlhových pozíciách, podrobnejšie informácie o makroekonomickom a fiškálnom výhľade možno nájsť v prognóze Komisie z jari 2024. Ďalšie informácie týkajúce sa rozpočtových opatrení, zámerov fiškálnej politiky a analýzy udržateľnosti dlhovej služby, ktorým sa táto správa venuje v súvislosti s každým členským štátom, sú zahrnuté v odporúčaniach Komisie na odporúčania Rady týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, štrukturálnej a rozpočtovej politiky, ako aj v správach o jednotlivých krajinách do roku 2024.  34  

4.2.1.Členské štáty, pri ktorých je možné zohľadniť závažné faktory

Česko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 5,5 %. Po expanzii o 3,6 % v roku 2021 narástol reálny HDP v roku 2022 o 2,4 % a v roku 2023 sa znížil o 0,3 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 1,2 % a v roku 2025 o 2,8 %. Motorom rastu v roku 2024 je hlavne súkromná spotreba a čistý vývoz.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa z 5,1 % HDP v roku 2021 na 3,2 % HDP v roku 2022 a potom sa zvýšil na 3,7 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 bude na úrovni 2,4 % HDP a v roku 2025 na úrovni 1,9 % HDP. Investície verejného sektora zostali v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 4,7 % HDP a v roku 2023 sa zvýšili na 5,0 %, pričom v rokoch 2022 a 2023 boli vyššie ako deficit verejných financií. V rokoch 2024 a 2025 by mali investície verejného sektora zostať na úrovni 4,9 % HDP, čo je stále viac ako deficit verejných financií v tých istých rokoch.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 0,9 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,7 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP. Zahrnuté sú tu aj nižšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (o 0,1 % HDP). Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,1 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 4,4 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,5 percentuálneho bodu. Česko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do ekologickej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako sú renovácie na zvýšenie energetickej hospodárnosti a inštalácia obnoviteľných zdrojov energie, modernizácia a zvýšenie bezpečnosti železníc a príprava projektov elektrifikácie, protipovodňová ochrana a zadržiavanie vody v krajine a obciach, projektov českých podnikov zameraných na zníženie spotreby vody a uplatňovanie obehových riešení pre podniky, verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií alebo poskytovania digitálnych zariadení pre školy, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 2,3 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Česka financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia o 1,1 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. To je v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,2 % HDP, v roku 2024 na úrovni -0,2 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,4 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,2 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Zároveň sa predpokladá, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. To je tiež v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia na úroveň 4,2 % HDP zo 4,4 % HDP v roku 2023. Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023. Vzhľadom na tento dodatočný faktor sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že verejné investície sú v roku 2024 v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 znížia na úroveň 1,0 % HDP z úrovne 1,1 % HDP v roku 2023. Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa zvýšil z 37,7 % HDP na konci roka 2020 na 42 % HDP na konci roka 2021. Na konci roka 2022 sa ďalej zvýšil na úroveň 44,2 % HDP a v roku 2023 mierne klesol na 44,0 %. Predpokladá sa, že na konci roka 2024 dosiahne 45,2 % a na konci roka 2025 45,5 %.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal mierne vzrásť na úroveň približne 48 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je pomerne citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je málo pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb a významným podielom krátkodobého dlhu. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziká patrí stabilita splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a veľkou základňou investorov) a denominácia meny dlhu.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Česka prebieha, ale ich včasné dokončenie si vyžaduje zvýšené úsilie.

Národný rozpočtový rámec. Povinnosti nezávislých fiškálnych inštitúcií plnia dva zákonom zriadené orgány, Fiškálna rada a Výbor pre rozpočtové prognózy. Zároveň zostáva priestor na zlepšenie prístupu inštitúcií k informáciám a úlohám hodnotenia. Niektoré rozpočtové postupy v Česku (napr. zmeny parametrov, na ktorých sú založené fiškálne pravidlá, a využívanie štátnych subjektov mimo pravidelného rozpočtu) majú tendenciu oslabovať fiškálny rámec.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,0 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,2 % HDP, čo bolo o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019. Podľa predbežných odhadov, ktoré poskytlo Česko, sa výdavky na obranu v roku 2023 zvýšili o 0,3 p. b. bodu HDP (konkrétny údaj o investíciách do obrany sa neuvádza).

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Česko oznámilo, že v roku 2024 prijalo konsolidačné opatrenia s celkovým vplyvom približne 1,5 % HDP. Podľa Česka by sa tieto opatrenia mali prejaviť v medziročnom znížení deficitu na úroveň 2,3 % HDP, t. j. výrazne pod úroveň 3 % HDP v roku 2024.

Estónsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 1,0 %. Po expanzii o 7,2 % v roku 2021 sa reálny HDP v roku 2022 znížil o 0,5 % a v roku 2023 ešte viac (o 3,0 %). Očakáva sa, že v roku 2024 sa zníži o 0,5 %, čím sa hospodárstvo dostane do trojročnej recesie. Až od roku 2025 sa predpokladá kladný rast na úrovni 3,1 %. Pokles v roku 2024 má byť spôsobený najmä znížením súkromnej aj verejnej spotreby.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa znížil z úrovne 5,4 % v roku 2020 na 2,5 % HDP v roku 2021 a 1,0 % v roku 2022 a následne sa zvýšil na úroveň 3,4 % HDP v roku 2023, ktorá sa predpokladá aj pre rok 2024. V roku 2025 sa očakáva nárast deficitu na úroveň 4,3 % HDP. Investície verejného sektora sa po zvýšení na 5,7 % HDP v roku 2020 znížili na 5,6 % HDP v roku 2021 a na 5,1 % v roku 2022 a potom vzrástli na 6,3 % v roku 2023, čo bolo vždy viac ako deficit verejných financií v tých istých rokoch. Predpokladá sa, že v roku 2024 ešte vzrastie na úroveň 7,0 % HDP a v roku 2025 sa mierne zníži na 6,9 %, pričom v oboch rokoch zostane vyšší ako deficit verejných financií.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne, a to o 1,6 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 1,0 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP. Zahrnuté sú tu aj vyššie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (o 0,2 % HDP). Expanzívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol preto len čiastočne spôsobený podporou osôb utekajúcich z Ukrajiny. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) bol spôsobený vyššími výdavkami na mzdy a dôchodky vo verejnom sektore spolu s ďalšími novými trvalými výdavkovými programami na obranu, vzdelávanie a prídavky na deti, ktoré neboli sprevádzané primeraným zvýšením na strane príjmov. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nebol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,4 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 5,8 % HDP, pri ročnom náraste o 1,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2022. Estónsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do ekologickej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako je rozvoj služieb v oblasti podujatí a digitálnej brány pre podnikateľov, kapitalizácia Zeleného fondu (ktorý investuje do fondov rizikového kapitálu a kapitálových investícií do podnikov) a posilnenie elektrickej siete s cieľom zvýšiť kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a prispôsobiť sa zmene klímy, ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 všeobecne neutrálne na úrovni 0,1 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že štrukturálne saldo Estónska dosiahne v roku 2024 úroveň -0,7 % HDP (v porovnaní s úrovňou –1,3 % v roku 2023), a teda zostane na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa krajiny, ktorým je štrukturálne saldo na úrovni –0,75 % HDP. Preto sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že Estónsko dosiahlo súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,2 % HDP a v rokoch 2024 a 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 6,3 % HDP (5,8 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Po poklese z úrovne 18,6 % HDP na konci roka 2020 na 17,8 % HDP na konci roka 2021 sa dlh verejnej správy zvýšil na 18,5 % HDP na konci roka 2022 a 19,6 % na konci roka 2023. Predpokladá sa, že rastúci trend bude pokračovať, pričom pomer dlhu k HDP sa odhaduje na 21,4 % na konci roka 2024 a 24,6 % na konci roka 2025.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal vzrásť na úroveň približne 27 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári nie je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlhový pomer v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb, podielom krátkodobého dlhu a veľkým podielom dlhu verejnej správy v držbe nerezidentov. Na druhej strane k faktorom zmierňujúcim riziko patrí nízka potreba hrubého financovania a skutočnosť, že celkový dlh verejnej správy, ktorý je stále nízky, je plne denominovaný v eurách.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Estónska prebieha správne.

Národný rozpočtový rámec. Národný fiškálny rámec prešiel komplexnou reformou v roku 2014, keď bola zriadená estónska fiškálna rada. Základom národného fiškálneho rámca je pravidlo štrukturálneho salda. Bol zmenený v rokoch 2017 a 2024, pričom posledná zmena zmiernila pravidlá a umožnila štrukturálne deficity do výšky 1 % HDP, pokiaľ úroveň dlhu nepresiahne 30 % HDP. Estónska fiškálna rada schvaľuje makroekonomické a fiškálne prognózy a posudzuje dodržiavanie pravidla rozpočtového salda.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 2,2 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,7 % HDP, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019. Podľa predbežných odhadov Estónska sa investície do obrany zvýšia o 0,45 % HDP v roku 2023 a o 0,44 % v roku 2024.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 17. mája 2024 Estónsko poskytlo dodatočné závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte. Tie sa týkajú výraznej hospodárskej recesie v roku 2023 na úrovni 3 % a plánov na prijatie dodatočných rozpočtových opatrení v podobe znižovania výdavkov, ktoré by mali v roku 2024 znížiť deficit pod úroveň 3 % HDP. Estónske orgány okrem toho v nadväznosti na svoj list informovali Komisiu, že vláda odsúhlasila a 5. júna 2024 zaslala parlamentu dodatočný rozpočet na rok 2024 (zákon o dodatočnom štátnom rozpočte na rok 2024, 456 SE 35 ), ktorý prešiel prvým čítaním v parlamente 10. júna, druhým čítaním 14. júna a očakáva sa, že tretím čítaním prejde 19. júna. Očakáva sa, že tento dodatočný rozpočet zníži nominálny deficit o 0,4 % HDP (väčšinu tvorí trvalé zníženie výdavkov, ale zahŕňa aj opatrenia na zvýšenie príjmov) 36 .

Malta

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 8,2 %. Po expanzii o 12,5 % v roku 2021 vzrástol reálny HDP v roku 2021 o 5,6 % a v roku 2023 o 4,6 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 4,6 % a v roku 2025 o 4,3 %. Motorom rastu v roku 2024 je hlavne súkromná spotreba a čistý vývoz.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa zo 7,6 % v roku 2021 na 5,5 % HDP v roku 2022 a 4,9 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa ešte zníži na 4,3 % HDP a v roku 2025 na 3,9 % HDP. Investície verejného sektora sa po dosiahnutí úrovne 3,9 % HDP v roku 2021 znížili na 3,4 % HDP v roku 2022 a mierne stúpli na 3,5 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahnu úroveň 3,7 % HDP a v roku 2025 3,9 % HDP.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 0,6 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 1,6 % HDP. To zahŕňa zvýšenie nákladov na cielené podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o menej ako 0,1 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,9 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 2,6 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Malta financovala dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do zelenej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako je obnova súkromných a verejných budov vrátane nemocníc a škôl, elektrifikácia odvetvia dopravy a projektov súvisiacich s digitalizáciou verejnej správy a súkromného sektora, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a z iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 1,3 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Malty financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 5,5 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. Čisté výdavky v roku 2023 však boli vyššie, než sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania (o 0,8 % HDP). Keďže odporúčanie na rok 2024 bolo formulované ako miera rastu, pri posudzovaní súladu sa preto musí zohľadňovať aj bázický efekt z roku 2023. Ak by čisté výdavky v roku 2023 boli bývali rovnaké, ako sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania, výsledná miera rastu čistých výdavkov v roku 2024 by bola nad odporúčanou mierou rastu o 0,7 % HDP. Preto sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že hrozí, že čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov nebudú úplne v súlade s odporúčaním. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,7 % HDP, v roku 2024 na úrovni 2,0 % HDP a v roku 2025 na úrovni 1,0 % HDP. Nepredpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. V dôsledku toho neexistujú žiadne súvisiace úspory, ktoré by sa mali použiť na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporučila Rada. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 2,8 % HDP (2,6 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,9 % HDP.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa zvýšil z úrovne 52,2 % HDP na konci roka 2020 na úroveň 53,9 % HDP na konci roka 2021 a potom sa znížil na úroveň 51,6 % HDP na konci roka 2022 a 50,4 % v roku 2023. Predpokladá sa, že sa zvýši na úroveň 52,0 % HDP na konci roka 2024 a na úroveň 52,6 % HDP na konci roka 2025.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal vzrásť na úroveň približne 56 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári nie je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, existuje celková stredná neistota v súvislosti s prognózami pravdepodobných nepredvídaných udalostí.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce mieru rizika súvisia s významným podielom krátkodobého dlhu. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziko patrí vysoký podiel domáceho dlhu, ako aj prudké zníženie hrubého aj čistého dlhového pomeru v rokoch 2010 až 2022.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Malty prebieha správne.

Národný rozpočtový rámec. Maltská fiškálna poradná rada je malá nezávislá fiškálna inštitúcia. Zákon o fiškálnej zodpovednosti z roku 2014 vyžaduje, aby bol rozpočet verejnej správy štrukturálne vyrovnaný alebo prebytkový a aby sa pomer dlhu verejnej správy udržiaval pod úrovňou 60 %, prípadne sa znižoval, ak je vyšší. V strednodobej rozpočtovej stratégii Malty sú stanovené fiškálne ciele a strategické priority vlády a orientačné fiškálne ciele spolu s opisom základných predpokladov. Malta má celkovo pomerne solídny fiškálny rámec.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 0,5 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,1 % HDP, čo bolo o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 16. mája 2024 Malta poskytla jeden dodatočný závažný faktor, ktorý ešte nebol uvedený vyššie, a to v súvislosti s nákladmi na reštrukturalizáciu národnej leteckej spoločnosti, ktoré sa odhadujú na 0,7 % HDP v roku 2023.

Poľsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 2,0 %. Po expanzii na 6,9 % v roku 2021 reálny HDP narástol o 5,6 % v roku 2022 a v roku 2023 o 0,2 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 2,8 % a v roku 2025 o 3,4 %. Motorom rastu je v roku 2024 hlavne súkromná a verejná spotreba.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa zvýšil z 1,8 % HDP v roku 2021 na 3,4 % HDP v roku 2022 a 5,1 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 bude na úrovni 5,4 % HDP a v roku 2025 na úrovni 4,6 % HDP. Investície verejného sektora klesli na 3,8 % HDP v roku 2022 zo 4,1 % HDP v roku 2021 a potom sa zvýšili na 5,0 % HDP v roku 2023. V roku 2024 sa predpokladá zvýšenie na 5,1 % HDP a v roku 2025 na 5,4 % HDP, čím prevýši deficit verejných financií v poslednom roku.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne, a to na úrovni 0,8 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 všeobecne neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,0 % HDP a bol v súlade s odporúčaním Rady. Všeobecne neutrálny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol spôsobený znížením nákladov na núdzové podporné opatrenia (cielené a necielené) pre domácnosti a podniky v reakcii na zvyšovanie cien energie (o 1,2 percentuálneho bodu HDP). Hlavnými faktormi rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez príjmových opatrení) bolo zvýšenie miezd a dôchodkov vo verejnom sektore. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,5 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 3,8 % HDP, pri ročnom náraste o 0,8 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2022. Poľsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Poľsko financovalo verejné investície do ekologickej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako je podpora prenosových a distribučných sietí a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, veterných elektrární na mori a renovácie na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a ekologickej a inteligentnej mobility, ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 expanzívne o 2,4 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Poľska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 12,8 %, čo je nad odporúčanou maximálnou mierou rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,6 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,5 % HDP a v roku 2025 na úrovni menej ako 0,1 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,2 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,0 % HDP. Nepredpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Zároveň sa nepredpokladá, že súvisiace úspory sa použijú na zníženie deficitu verejných financií. V tejto súvislosti teda takisto existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 4,0 % HDP (3,8 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Očakáva sa, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 zvýšia na 1,9 % HDP z 1,5 % HDP v roku 2023.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z 57,2 % HDP na konci roka 2020 na 53,6 % HDP na konci roka 2021 a 49,2 % HDP na konci roka 2022. V roku 2023 sa zvýšil na úroveň 49,6 % HDP a predpokladá sa, že na konci roka 2024 sa zvýši na 53,7 % a v roku 2025 na 57,7 % HDP.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal neustále rásť na úroveň približne 85 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu je pomerne citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je mierne pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziko patria relatívne stabilné zdroje financovania (s veľkou základňou domácich investorov) a menová denominácia dlhu (približne tri štvrtiny nesplateného dlhu sú denominované v domácej mene).

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Poľska prebieha, ale ich včasné dokončenie si vyžaduje zvýšené úsilie.

Národný rozpočtový rámec. Fiškálny rámec v Poľsku sa v posledných dvoch rokoch posilnil, a to aj prostredníctvom opatrení zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti. Numerické fiškálne pravidlá sú aj naďalej ústredným prvkom tohto rámca. Zatiaľ čo dlhové stropy zakotvené v ústave sa vzťahujú na ústrednú štátnu správu, osobitné dlhové pravidlo sa týka jednotiek miestnej samosprávy. Stabilizačné výdavkové pravidlo bolo nedávno posilnené tým, že sa vzťahuje na ďalšie jednotky a účelové fondy, a vláda navrhla úpravy s cieľom zosúladiť ho s reformovanými požiadavkami EÚ. Vláda tiež plánuje zriadiť nezávislú fiškálnu radu, ktorá by združovala monitorovanie fiškálnych pravidiel a ďalšie príslušné povinnosti, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené medzi viacerými orgánmi.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,6 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo. Podľa predbežných odhadov, ktoré poskytlo Poľsko, celkové vojenské výdavky podľa štatistickej klasifikácie výdavkov verejnej správy v roku 2023 predstavovali 2,1 % HDP vrátane dodávok vojenského vybavenia a iných vojenských investícií odhadovaných na 0,7 % HDP. Podľa Poľska, keďže účtovné pravidlá nezaznamenávajú vojenské výdavky v okamihu platby, ale až po ich dodaní, súčasné vysoké vojenské výdavky založené na hotovostnom základe sa objavia v nasledujúcich rokoch, v ktorých bude vojenské vybavenie dodané. Konkrétne Poľsko očakáva, že výdavky na obranu sa v nasledujúcich štyroch rokoch zdvojnásobia, keďže sa odhaduje, že v roku 2024 dosiahnu úroveň 2,8 % HDP, v roku 2025 3,2 % HDP, v roku 2026 3,7 % HDP, v roku 2027 4,3 % HDP a v roku 2028 4,1 % HDP.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 17. mája 2024 Poľsko poskytlo dodatočné závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené vyššie, a to informácie o vplyve posilnenia vonkajšej hranice EÚ s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou na rozpočet (0,3 % HDP) a mimoriadnej podpory pre poľnohospodárov (0,4 % HDP). Poľsko okrem toho zdôrazňuje, že na obranu vynakladá najvyššiu sumu spomedzi členských štátov EÚ, čím slúži širšiemu cieľu posilnenia bezpečnosti Európy a pomáha zabezpečovať spoločné verejné statky všetkých Európanov. Poľsko tiež potvrdilo svoj záväzok dodržiavať fiškálnu disciplínu a udržať mieru zadlženosti pod 60 %. Vláda 30. apríla 2024 prijala viacročný finančný plán štátu na obdobie rokov 2024 – 2027, v ktorom sa zaviazala k fiškálnej konsolidácii vo výške minimálne 0,5 % HDP ročne; deficit by mal postupne klesať z úrovne 5,1 % HDP v roku 2024 na 4,6 % v roku 2025, 4,0 % v roku 2026, 3,5 % v roku 2027 a 2,9 % v roku 2028.

Slovinsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 4,2 %. Po expanzii na 8,2 % v roku 2021 reálny HDP narástol o 2,5 % v roku 2022 a v roku 2023 o 1,6 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 2,3 % a v roku 2025 o 2,6 %. Motorom rastu sú v roku 2024 hlavne verejná spotreba a zásoby.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa znížil zo 4,6 % v roku 2021 na 3,0 % HDP v roku 2022 a 2,5 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahne úroveň 2,8 % HDP a v roku 2025 na 2,2 % HDP. Investície verejného sektora sa po zvýšení na 4,7 % HDP v roku 2021 a 5,4 % v roku 2022 mierne znížili na 5,3 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 vzrastú na úroveň 5,8 % HDP a v roku 2025 mierne klesnú na úroveň 5,4 % HDP. Od roku 2021 sú investície verejného sektora vyššie ako deficit verejných financií.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 0,5 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,4 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,3 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,3 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 4,6 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje ročný pokles o 0,2 percentuálneho bodu. Slovinsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ vrátane verejných investícií do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako je napríklad železničná infraštruktúra, energia z obnoviteľných zdrojov a predchádzanie prírodným katastrofám, ktoré boli čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 0,2 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Slovinska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 5,6 %, čo je vyššia úroveň ako odporúčaná maximálna miera rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne úplný súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady( 37 ) na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,4 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,3 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. Existuje riziko, že to nebude v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 5,3 % HDP (zo 4,6 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zostanú v roku 2024 stabilné na úrovni 1,3 % HDP, rovnako ako v roku 2023, keď dosiahli úroveň 1,3 % HDP.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil zo 79,6 % HDP na konci roka 2020 na 74,4 % HDP na konci roka 2021. Na konci roka 2022 ďalej klesol na úroveň 72,5 % a na konci roka 2023 na 69,2 % HDP. Predpokladá sa že na konci roka 2024 dosiahne úroveň 68,1 % a na konci roka 2025 66,4 %.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal vzrásť na úroveň približne 74 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je pomerne citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je stredne pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb a veľkým podielom dlhu verejnej správy v držbe nerezidentov. Okrem toho riziká vyplývajú zo sektora bývania v dôsledku rýchlo rastúcich cien obytných nehnuteľností. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziká patrí veľká stabilita splatnosti dlhu v posledných rokoch a pomerne stabilné zdroje financovania s diverzifikovanou a veľkou základňou investorov a vysoký podiel dlhu v držbe domácej centrálnej banky.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Slovinska prebieha, ale ich včasné dokončenie si vyžaduje zvýšené úsilie.

Národný rozpočtový rámec. Slovinská fiškálna rada je jednou z dvoch nezávislých fiškálnych inštitúcií v Slovinsku a zameriava sa na monitorovanie dodržiavania fiškálnych pravidiel a posudzovanie fiškálnej prognózy vlády. Slovinsko má zavedené fiškálne pravidlo zamerané na štrukturálne saldo, zatiaľ čo pravidlo na obmedzenie vnútroštátneho verejného dlhu neexistuje. Strednodobý rozpočtový plán je podrobný a pokrýva veľkú časť verejných financií, ale záväznosť plánu a jeho prepojenie s ročným rozpočtom nie sú veľmi silné: každý rok sa môžu zaviesť nové údaje pre všetky roky, ktorých sa plán týka, a ročné rozpočty sa môžu odchyľovať od predtým prijatých strednodobých plánov.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,2 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,1 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo. Podľa predbežných odhadov, ktoré poskytlo Slovinsko, sa investície do obrany zvýšia o 0,1 % HDP v roku 2023 a o 0,25 % v roku 2024.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 16. mája 2024 Slovinsko poskytlo dodatočný závažný faktor, ktorý ešte nebol uvedený vyššie, a to vplyv povodní na rozpočet v roku 2023. Spočíval v okamžitej pomoci postihnutým povodňami a komplexných opatrení na obnovu, rozvoj a ochranu pred povodňami a zosuvmi pôdy. Výdavky súvisiace s katastrofami boli v roku 2023 nižšie, ako sa očakávalo, a v roku 2024 sa očakáva, že dosiahnu úroveň 1,7 % HDP. Podľa Slovinska by sa opatrenia na obnovu po katastrofách vo výške v roku 2024 mali považovať za jednorazové 38 . Slovinsko sa tiež odvoláva na plány vlády znížiť deficit a dlh verejných financií v nasledujúcich rokoch. Predpokladá sa, že deficit v roku 2025 klesne pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a v roku 2027 ďalej klesne na úroveň 1,9 % HDP. Takisto sa očakáva sa, že dlh verejných financií klesne zo 69,2 % HDP v roku 2023 na 64,3 % HDP v roku 2027.

Slovensko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 3,3 %. Po expanzii na 4,8 % v roku 2021 reálny HDP narástol o 1,9 % v roku 2022 a v roku 2023 o 1,6 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 2,2 % a v roku 2025 o 2,9 %. Motorom rastu sú v roku 2024 zásoby a verejná spotreba.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa znížil z 5,2 % HDP v roku 2021 na 1,7 % HDP v roku 2022, a potom sa zvýšil na úroveň 4,9 % HDP v roku 2023 Predpokladá sa, že v roku 2024 sa ďalej zvýši na úroveň 5,9 % HDP a v roku 2025 mierne klesne na 5,4 % HDP. Investície verejného sektora sa po dosiahnutí úrovne 3,1 % HDP v rokoch 2021 a 2022 zvýšili na 4,7 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa znížia na úroveň 4,1 % HDP pred tým, než sa v roku 2025 zvýšia na 4,5 % HDP.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne, a to na úrovni 6,1 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 3,8 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,2 % HDP. Zahrnuté sú tu aj nižšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (o 0,1 % HDP). Vyšší expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov než strednodobý rast potenciálneho produktu teda nebol spôsobený cielenou núdzovou podporou pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) spôsobili necielené núdzové opatrenia v oblasti energetiky, trvalé zvyšovanie miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok, vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a zníženie sadzieb DPH na vybrané položky. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nebol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 3,2 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 3,2 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje ročný nárast o 0,8 percentuálneho bodu. Slovensko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ vrátane zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako napríklad investície do energetickej infraštruktúry a dopravy s nulovými emisiami a do energetickej hospodárnosti budov, ktoré boli čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 1,4 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Slovenska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 6,2 %, čo je vyššia úroveň ako odporúčaná maximálna miera rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne úplný súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 2,1 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,4 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory použili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto prognózy by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,7 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov 39  predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 % HDP. Nepredpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Zároveň sa nepredpokladá, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. V tejto súvislosti teda takisto existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia na 3,0 % HDP (z 3,2 % HDP v roku 2023). Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023. Okrem toho je to spôsobené aj odkladom dodania vojenského vybavenia na rok 2025. Vzhľadom na tieto dodatočné faktory sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že verejné investície sú v roku 2024 v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 znížia na úroveň 2,0 % HDP z úrovne 3,2 % HDP v roku 2023. Tento pokles je spôsobený tým, že sa končí programové obdobie 2014 – 2020 štrukturálnych fondov EÚ, pre ktoré boli finančné prostriedky k dispozícii do roku 2023.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa zvýšil z úrovne 58,8 % HDP na konci roka 2020 na 61,1 % HDP na konci roka 2021 a potom sa znížil na 57,7 % HDP na konci roka 2022 a na 56,0 % na konci roka 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa zvýši na úroveň 58,5 % HDP a v roku 2025 na 59,9 % HDP.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by sa mal podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas nasledujúcich rokov neustále zvyšovať až na úroveň 106 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je mierne pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia so zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou Slovenska. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziko súvisia so štruktúrou dlhu. Riziká spojené s udržateľnosťou dlhovej služby pomáha zmierňovať najmä nízky podiel krátkodobého dlhu verejnej správy a skutočnosť, že celý dlh verejnej správy je denominovaný v eurách (čím sa vylučujú devízové riziká).

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Slovenska prebieha, ale ich včasné dokončenie si vyžaduje zvýšené úsilie.

Posúdenie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Na Slovensku existujú makroekonomické nerovnováhy. Slovensko čelí najmä zraniteľným miestam, pokiaľ ide o nákladovú konkurencieschopnosť, saldo zahraničného obchodu, trh s bývaním a dlh domácností, pričom opatrenia v príslušných oblastiach politiky ešte neboli prijaté.

Národný rozpočtový rámec. Slovenská Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má široký mandát a výraznú mediálnu prítomnosť, ale jej dialóg s vládou a parlamentom nie je veľmi silný. Slovenská ústava a sprievodné zákony zaviedli pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu a dlhové pravidlo, ktoré sa vzťahujú na verejnú správu, ako aj pravidlo vyrovnaného rozpočtu a dlhu, ktoré sa vzťahujú sa na miestne samosprávy. Slovensko má tiež zavedenú strednodobú rozpočtovú stratégiu, ktorá načrtáva fiškálne ciele a strednodobé priority vlády na obdobie troch rokov a riadi sa orientačným priebežným plánovaním. Slovensko má celkovo pomerne solídny fiškálny rámec.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,5 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,2 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo. Podľa predbežných informácií, ktoré poskytlo Slovensko, by sa investície do obrany mali zvýšiť vďaka dodávkam vojenského materiálu.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 16. mája 2024 Slovensko poskytlo jeden dodatočný závažný faktor, ktorý ešte nebol uvedený vyššie, a to nedávny nárast úrokových výdavkov. Slovensko ďalej potvrdilo svoj záväzok znižovať celkový deficit o 1 percentuálny bod ročne od roku 2025.

Fínsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 2,4 %. Po expanzii o 2,8 % v roku 2021 vzrástol reálny HDP v roku 2022 o 1,3 % a potom v roku 2023 klesol o 1,0 %. Predpokladá sa, že výstup zostane v roku 2024 takmer nezmenený a v roku 2025 vzrastie o 1,4 %. Motorom rastu sú v roku 2024 hlavne súkromná spotreba a investície.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa znížil z 2,8 % v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022 a potom sa zvýšil na 2,7 % v roku 2023. Podľa očakávaní v roku 2024 dosiahne 3,4 % a v roku 2025 o 2,8 %. Investície verejného sektora v rokoch 2021 a 2022 predstavovali 4,2 % HDP a v roku 2023 mierne klesli na 4,0 %. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa zvýšia na úroveň 4,1 % HDP a v roku 2025 sa zvýšia na úroveň 4,5 %, pričom od roku 2021 budú už piaty rok po sebe vyššie ako deficit verejných financií.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne, a to na úrovni 0,9 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,8 % HDP. Zahŕňa to vyššie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany pre vysídlené osoby z Ukrajiny (o 0,2 % HDP). Expanzívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol preto len čiastočne spôsobený osobami utekajúcimi z Ukrajiny. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) bol zároveň poháňaný pokračujúcim a rýchlym nárastom cien a nákladov – a to najmä v súvislosti s nakupovanými službami a výdavkami na zamestnancov v miestnej samospráve – ako aj rastom výdavkov súvisiacich s pripravenosťou, ktoré boli vynaložené v reakcii na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nebol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,4 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 4,0 % HDP, pričom oproti roku 2022 išlo o pokles o 0,2 percentuálneho bodu. Fínsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ vrátane zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako napríklad infraštruktúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov a nízkoemisný vodík, ktoré boli čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 expanzívne o 0,7 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Fínska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 4,0 %, čo je nad odporúčanou maximálnou mierou rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,2 % HDP a v rokoch 2024 a 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,2 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,7 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. Existuje riziko, že to nebude v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 4,1 % HDP (4,0 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,4 % HDP.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z úrovne 74,7 % HDP na konci roka 2020 na 72,6 % na konci roka 2021 a potom sa postupne zvyšoval, pričom na konci roka 2022 dosiahol úroveň 73,5 % HDP a na konci roka 2023 75,8 % HDP. Predpokladá sa, že sa ďalej zvýši na úroveň 80,5 % na konci roka 2024 a na úroveň 82,4 % HDP na konci roka 2025.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal neustále rásť na úroveň približne 96 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlhový pomer v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb, podielom krátkodobého dlhu verejnej správy a rizikami vyplývajúcimi z trhu nehnuteľností a trhu s bývaním. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov) a veľmi veľký podiel dlhu denominovaného v eurách.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Fínska je oneskorené.

Národný rozpočtový rámec. Fínsko zaviedlo pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, ktoré sa vzťahuje na verejnú správu, zatiaľ čo dlhové pravidlo je stanovené skôr politickou dohodou. Pravidlá vyrovnaného rozpočtu na základe politickej dohody sa vzťahujú aj na miestne samosprávy a sektor sociálneho zabezpečenia. Zavedené je aj záväzné výdavkové pravidlo: na začiatku volebného obdobia vláda rozhodne o výdavkových limitoch a pravidlách, ktorými sa riadi postup počas celého 4-ročného volebného obdobia. Fínsko má tiež zavedenú strednodobú rozpočtovú stratégiu, ktorá načrtáva fiškálne ciele vlády a strednodobé priority a ktorá sa riadi priebežným plánovaním. Celkovo má Fínsko pomerne solídny fiškálny rámec.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,3 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo bolo o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019. Podľa predbežných odhadov, ktoré Fínsko poskytlo, by sa investície súvisiace s obranou v roku 2024 mali zvýšiť približne o 0,5 % HDP, čo odráža značné investície súvisiace s obranou, ako aj náhradné investície do obranného materiálu v dôsledku pomoci Ukrajine; podľa Fínska je však pravdepodobné, že časť týchto investícií, hoci sú porovnateľné s obranou, bude zahrnutá do iného oddielu štatistickej klasifikácie výdavkov verejnej správy (najmä „Verejný poriadok a bezpečnosť“).

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sú už zahrnuté závažné faktory, na ktoré upozornilo Fínsko 17. mája 2024.

4.2.2.Členské štáty, pri ktorých nie je možné zohľadniť závažné faktory

Belgicko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 5,3 %. Po expanzii o 6,9 % v roku 2021 reálny HDP narástol v roku 2022 o 3,0 % a v roku 2023 o 1,4 %. Hospodárstvo podľa očakávaní porastie o 1,3 % v roku 2024 a o 1,4 % v roku 2025. Motorom rastu sú v roku 2024 hlavne súkromná spotreba a investície.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa z úrovne 5,4 % HDP v roku 2021 na 3,6 % HDP v roku 2022, a potom sa opäť zvýšil na 4,4 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 zostane na úrovni 4,4 % HDP a v roku 2025 sa zvýši na 4,7 % HDP. Investície verejného sektora v roku 2021 dosiahli úroveň 2,8 % HDP, potom sa znížili na 2,7 % v roku 2022 a v roku 2023 vzrástli na 2,9 %. V roku 2024 sa predpokladá ich ďalšie zvýšenie na úroveň 3,1 % HDP a potom ich mierne zníženie na 2,9 % v roku 2025.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne, a to na úrovni 0,7 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,4 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP. Vyšší rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov než strednodobý rast potenciálneho produktu teda nebol spôsobený cielenou podporou pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) bol spôsobený trvalým zvýšením miezd a sociálnych dávok vo verejnom sektore vyplývajúcim z mechanizmu automatickej indexácie, dočasným znížením sociálnych príspevkov zamestnávateľov v roku 2023 a rastúcimi rozpočtovými nákladmi súvisiacimi so starnutím populácie. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nebol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,3 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 2,8 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Belgicko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do ekologickej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako sú investície do železničnej a cyklistickej infraštruktúry, renovácia verejných budov a vodíková infraštruktúra, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 0,1 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Belgicka financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 4 %, čo je nad odporúčanou maximálnou mierou rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady 40 na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,4 % HDP a v rokoch 2024 a 2025 na úrovni 0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,4 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. Existuje riziko, že to nebude v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 2,9 % HDP (2,8 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,3 % HDP.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil zo 111,9 % HDP na konci roka 2020 na 107,9 % na konci roka 2021 a ďalej na 104,3 % v roku 2022, potom sa zvýšil na 105,2 % na konci roka 2023. Predpokladá sa, že na konci roka 2024 dosiahne 105,0 % a na konci roka 2025 106,6 %.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal vzrásť na úroveň približne 119 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlhový pomer v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú nedávneho zvýšenia úrokových sadzieb, podielu krátkodobého dlhu, vysokých hrubých potrieb v oblasti financovania, veľkého podielu dlhu verejnej správy voči nerezidentom a nedostatku fiškálnej koordinácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, pričom niekoľko federálnych samosprávnych celkov vykazuje osobitné zraniteľné miesta. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, čím sa umožňuje postupnejšie prenesenie rastúcich úrokových sadzieb na dlhové zaťaženie, pomerne stabilné zdroje financovania s diverzifikovanou a širokou základňou investorov, a dlh verejnej správy plne denominovaný v eurách.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Belgicka je však oneskorené.

Národný rozpočtový rámec. Účinnosť strednodobého plánovania v Belgicku je naďalej slabá a koordinácia medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy je obmedzená. Vysoká rada pre financie (HCF, High Council of Finance) ešte nie je plne funkčná. Účinné vykonávanie dohody o spolupráci medzi všetkými úrovňami verejnej správy z roku 2013 o vymedzení viacročných fiškálnych plánov a poverení vysokej rady pre financie úlohou monitorovať dodržiavanie pravidiel zostáva neúplné. To sťažuje monitorovanie dodržiavania pravidiel a zvyšuje riziko odchýlenia sa od strednodobej fiškálnej trajektórie. Fiškálne pravidlá v Belgicku zahŕňajú ciele v oblasti výdavkov na zdravotnú starostlivosť na federálnej úrovni a prísne pravidlá stanovené pre miestne orgány. Napriek tomu, že federálna úroveň a regióny predstavujú vysoký podiel výdavkov verejnej správy, existuje len málo formálnych pravidiel, ktorými sa tieto úrovne riadia, pričom hlavnou výnimkou je nedávna cieľová hodnota výdavkov Flámska. Belgicko sa zároveň vo svojom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo vykonať preskúmania výdavkov.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy 41 zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 úroveň 1 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,1 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 17. mája 2024 Belgicko poskytlo dodatočné závažne faktory, ktoré ešte neboli uvedené vyššie, a to nedávne úsilie o zvýšenie verejných investícií na urýchlenie ekologickej a digitálnej transformácie (vrátane realizácie plánu obnovy a odolnosti) a zvýšenie výdavkov na obranu; vplyv mimoriadne vysokej inflácie na verejné financie, najmä vzhľadom na mechanizmy automatickej indexácie; a kroky zamerané na zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému a reformu daňového systému.

Španielsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 11,2 %. Po expanzii o 6,4 % v roku 2021 vzrástol reálny HDP v roku 2022 o 5,8 % a v roku 2023 o 2,5 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 2,1 % a v roku 2025 o 1,9 %. Motorom rastu je v roku 2024 súkromná spotreba a v menšej miere investície.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa zo 6,7 % v roku 2021 na 4,7 % HDP v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa ďalej zníži na úroveň 3,0 % HDP a v roku 2025 na úroveň 2,8 % HDP. Investície verejného sektora sa mierne zvýšili z úrovne 2,7 % HDP v roku 2021 na 2,8 % v roku 2022 a 3,0 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v rokoch 2024 a 2025 dosiahnu úroveň 3,1 %, pričom budú vyššie ako deficit verejných financií v tých istých rokoch.

Podľa odhadov Komisie zámery fiškálnej politiky v roku 2023 všeobecne neutrálne, a to na úrovni –0,2 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,3 % HDP a bol v súlade s odporúčaním Rady. Reštriktívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol spôsobený znížením nákladov na núdzové podporné opatrenia (cielené a necielené) pre domácnosti a podniky v reakcii na zvyšovanie cien energie (o 0,6 percentuálneho bodu HDP). Hlavnými faktormi rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez príjmových opatrení) boli sociálne dávky iné ako materiálne, ktoré boli spôsobené precenením dôchodkov, a medzispotreba, ktorej hnacou silou boli výdavky na obranu. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 1,3 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 2,3 % HDP, čo predstavuje ročný nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Španielsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ vrátane verejných investícií do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako je súbor digitálnych nástrojov, projekty PERTE pre elektrické a prepojené vozidlá, nové miesta pre odborné vzdelávanie a odbornú prípravu a investície v oblasti ekologického vodíka, ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 neutrálne na úrovni 0,0 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Španielska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 3,8 %, čo je nad odporúčanou maximálnou mierou rastu. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,9 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,2 % HDP a v roku 2025 na úrovni –0,1 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,7 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. Existuje riziko, že to nebude v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 2,4 % HDP (2,3 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Očakáva sa, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 zvýšia na 1,6 % HDP (z 1,3 % HDP v roku 2023).

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z 120,3 % HDP na konci roka 2020 na 116,8 % HDP na konci roka 2021 a 111,6 % v roku 2022. Na konci roka 2023 sa ďalej znížil na úroveň 107,7 % a predpokladá sa, že na konci roka 2024 a 2025 ešte viac klesne (na 105,5 % a 104,8 % HDP).

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal mierne klesnúť a potom znovu stúpnuť na úroveň približne 113 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlhový pomer v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s kontextom vyšších úrokových sadzieb vzhľadom na zvýšenú úroveň dlhu verejnej správy. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania s dobre diverzifikovanú a širokú základňu investorov a veľmi veľký podiel dlhu denominovaného v eurách. Okrem toho by „uzatváracia doložka“ zavedená dôchodkovou reformou na rok 2023, ak by sa vykonala v plnej miere, prispela k riešeniu vznikajúcich medzier fiškálnej udržateľnosti súvisiacich s verejnými výdavkami na dôchodky.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Španielska prebieha, avšak ich včasné dokončenie si vyžaduje zvýšené úsilie.

Posúdenie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. V Španielsku už neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

Národný rozpočtový rámec. Španielska fiškálna rada (AIReF) má široký mandát a rýchlo sa stala dôveryhodnou nezávislou inštitúciou. Vnútroštátne fiškálne pravidlá v Španielsku zahŕňajú pravidlo vyrovnaného rozpočtu, dlhové pravidlo a vnútroštátne výdavkové pravidlo. Po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky na konci roka 2023 a nedávnom prijatí nových pravidiel na úrovni EÚ sa Španielsko v súčasnosti nachádza v prechodnej fáze, v ktorej sa opäť uplatňujú jeho vnútroštátne fiškálne pravidlá. Španielsko sa vo svojom národnom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že bude vykonávať preskúmania výdavkov, ktoré pripravila AIReF, a začlení ich do ročného rozpočtového postupu.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,1 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,4 % HDP, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sú už zahrnuté závažné faktory, na ktoré upozornilo Španielsko 20. mája 2024.

Francúzsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 7,5 %. Po expanzii o 6,4 % v roku 2021 vzrástol reálny HDP v roku 2022 o 2,5 % a v roku 2023 o 0,7 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 0,7 % a v roku 2025 o 1,3 %. Motorom rastu je v roku 2024 hlavne súkromná a verejná spotreba.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa z úrovne 6,6 % v roku 2021 na 4,8 % HDP v roku 2022 a potom sa zvýšil na úroveň 5,5 % HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 klesne na úroveň 5,3 % HDP a v roku 2025 na úroveň 5,0 % HDP. Investície verejného sektora zostali v rokoch 2020 až 2023 pomerne stabilné (mierne nad 4 % HDP). Predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahnu úroveň 4,3 % HDP a potom klesnú na úroveň 4,2 % HDP v roku 2025.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 0,5 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,3 % HDP a bol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,4 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 4,1 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Francúzsko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do ekologickej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, napríklad do vývoja a využívania obnoviteľných a nízkouhlíkových vodíkových riešení v priemysle, inovačných projektov v oblasti udržateľných poľnohospodárskych systémov, recyklovaných materiálov, inovatívnych budov, digitalizácie a dekarbonizácie mobility, ako aj investícií do tepelnej renovácie budov, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 1,1 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Francúzska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 1,8 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. To je v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,9 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,2 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,0 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Zároveň sa predpokladá, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. To je tiež v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov zostanú v roku 2024 stabilné na úrovni 4,1 % HDP. To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,4 % HDP.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z úrovne 113,0 % HDP na konci roka 2021 na úroveň 111,9 % HDP na konci roka 2022 a potom na úroveň 110,6 % v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 sa zvýši na úroveň 112,4 % HDP a v roku 2025 na úroveň 113,8 % HDP.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mal neustále rásť na úroveň približne 139 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlhový pomer v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú nedávneho zvýšenia úrokových sadzieb, podielu krátkodobého dlhu verejnej správy, očakávaného zvýšenia hrubých finančných potrieb v strednodobom horizonte a rizík podmienených záväzkov vyplývajúcich zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie štátnych záruk poskytnutých podnikom a samostatne zárobkovo činných osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziko zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch a relatívne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a veľkou investorskou základňou).

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Francúzska prebieha správne. Zahŕňa

Posúdenie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Francúzsko už nezažíva makroekonomické nerovnováhy. Boli to najmä opatrenia v príslušných oblastiach politiky, ktoré pomohli zmierniť zraniteľnosť, ktorá mala cezhraničný význam a súvisela s konkurencieschopnosťou v kontexte nízkeho rastu produktivity. V tomto úsilí je však potrebné pokračovať, pričom zraniteľnosť súvisiaca s vysokým dlhom verejnej správy pretrváva.

Národný rozpočtový rámec. Vysoká rada pre verejné financie (HCPF) má pomerne úzky mandát, ktorý sa obmedzuje na vydávanie stanovísk k hodnovernosti makroekonomických a rozpočtových prognóz, z ktorých vychádzajú ročné a viacročné rozpočtové dokumenty, a k ich súladu s cieľmi štrukturálneho salda. Francúzska ústava a sprievodné zákony zaviedli pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, ktoré sa vzťahuje na verejnú správu, a pravidlo vyrovnaného rozpočtu pre miestne samosprávy. Zavedená je aj strednodobá rozpočtová stratégia, ktorá načrtáva fiškálne ciele vlády a strednodobé priority na obdobie troch až piatich rokov. V minulosti boli vnútroštátne rozpočtové ciele stanovené na strednodobé obdobie buď prepracované alebo neboli splnené a fiškálna úprava bola odložená, čím sa oslabilo prepojenie s ročnými rozpočtami. Francúzsko sa zároveň vo svojom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo vykonať preskúmanie výdavkov v súvislosti s ročným rozpočtom.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,8 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 22. mája 2024 Francúzsko poskytlo dodatočné závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené vyššie, a to malú pružnosť daňových príjmov ako podielu HDP a v menšej miere vplyv revízie štatistickej základne, ktorú vytvoril francúzsky štatistický úrad.

Taliansko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Po poklese o 9,0 % v roku 2020 vzrástol reálny HDP v roku 2021 o 8,3 %, v roku 2022 o 4,0 % a v roku 2023 o 0,9 %. Očakáva sa, že rast zostane na úrovni 0,9 % aj v roku 2024a v roku 2025 sa mierne zvýši na 1,1 %. Motorom rastu sú v roku 2024 hlavne čistý vývoz a investície.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa z 8,7 % v roku 2021 na 8,6 % HDP v roku 2022 a 7,4 % v roku 2023. Údaje o deficite na obdobie rokov 2020 – 2023 zahŕňajú vplyv daňových úľav na renováciu bývania, ktoré zvyšujú deficit. 42 Deficit verejných financií má podľa predpokladov v roku 2024 klesnúť na 4,4 % HDP a potom sa má v roku 2025 zvýšiť na 4,7 %. Po zvýšení na úroveň 2,9 % HDP sa investície verejného sektora v roku 2021 mierne znížili na úroveň 2,7 % HDP v roku 2022 a potom sa zvýšili na úroveň 3,2 % HDP v roku 2023, na ktorej podľa predpovedí zostanú aj v roku 2024. V roku 2025 sa očakáva, že dosiahnu úroveň 3,5 % HDP.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v kontexte vysokej inflácie v roku 2023 mierne expanzívne, a to na úrovni 0,3 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 1,0 % HDP a bol v súlade s odporúčaním Rady. Reštriktívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol spôsobený znížením nákladov na núdzové podporné opatrenia (cielené a necielené) pre domácnosti a podniky v reakcii na zvyšovanie cien energie (o 1,4 percentuálneho bodu HDP). Hlavnými faktormi rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) boli dôchodky a znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,8 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 2,9 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,3 percentuálneho bodu. Taliansko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vrátane verejných investícií do zelenej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako je posilňovanie inteligentných sietí, výstavba Tyrrhenského spojenia, vývoj systémov rýchlej hromadnej dopravy, výroba vodíka v opustených priemyselných areáloch, rýchle internetové pripojenie a digitalizácia verejnej správy, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.

Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne na úrovni 3,1 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Talianska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia o 2,8 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. Čisté výdavky v roku 2023 však boli vyššie, než sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania (o 2,9 % HDP). Keďže odporúčanie na rok 2024 bolo formulované ako miera rastu, pri posudzovaní súladu sa preto musí zohľadňovať aj bázický efekt z roku 2023. Ak by čisté výdavky v roku 2023 boli bývali rovnaké, ako sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania, výsledná miera rastu čistých výdavkov v roku 2024 by bola nad odporúčanou mierou rastu o 0,9 % HDP. Preto sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú riziko, že nebudú úplne v súlade s odporúčaním. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,0 % HDP a v roku 2024 na úrovni 0,0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 1,0 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,7 % HDP. Na druhý spomínaný ukazovateľ však má vplyv reštriktívny príspevok iných kapitálových výdavkov vo výške 3,2 % HDP, čo súvisí hlavne so spomínaným prudkým poklesom subvencií na daňové úvery na renováciu obytných nehnuteľností v roku 2024. Pokiaľ ide o príspevok čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k zámerom fiškálnej politiky, na ktorý má vplyv postupné ukončovanie súčasných podporných opatrení v oblasti energetiky, predpokladá sa, že bude expanzívny o 0,4 % HDP, čo poukazuje na plné využitie úspor vo výške 0,8 % HDP z uvedených súčasných podporných opatrení v oblasti energetiky na expanzívnu politiku, v dôsledku ktorých dôjde v roku 2024 k zvýšeniu čistých bežných výdavkov, a to vrátane znižovania daňovo-odvodového zaťaženia práce. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere použijú na zníženie deficitu verejných financií. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahnu v roku 2024 úroveň 2,8 % HDP, pričom v roku 2023 to bolo 2,9 % HDP 43 . To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy odolnosti sa v roku 2024 znížia na úroveň 0,8 % HDP (z úrovne 1,2 % HDP v roku 2023), hlavne v súvislosti s ReactEU.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z úrovne 155,0 % HDP na konci roka 2020 na úroveň 147,1 % HDP na konci roka 2021, 140,5 % v roku 2022 a 137,3 % v roku 2023. Preto sa predpokladá, že v roku 2024 sa zvýši na úroveň 138,6 % HDP a v roku 2025 na úroveň 141,7 % HDP.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Pomer dlhu k HDP podľa desaťročných prognóz v základnom scenári sa bude postupne zvyšovať až na úroveň približne 168 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je vysoko pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce mieru rizika súvisia s podielom krátkodobého dlhu verejnej správy. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziko zahŕňajú štruktúru dlhu. Najmä hlavný podiel dlhu verejnej správe je stále v držbe domácich veriteľov. Navyše skutočnosť, že dlh verejnej správy je v plnej miere denominovaný v eurách, vylučuje devízové riziká. Kladná čistá medzinárodná investičná pozícia Talianska ďalej zmierňuje fiškálne riziká.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Talianska prebieha, ich včasné dokončenie si však vyžaduje zvýšené úsilie.

Posúdenie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. V Taliansku existuje makroekonomická nerovnováha po tom, ako bola v roku 2023 identifikovaná nadmerná nerovnováha. Taliansko čelí najmä zraniteľným miestam, pokiaľ ide o vysoký dlh verejnej správy a slabý rast produktivity, ktoré existujú v kontexte zraniteľného trhu práce a určitých pretrvávajúcich nedostatkov vo finančnom sektore, ktoré majú cezhraničný význam.

Národný rozpočtový rámec. Taliansky parlamentný rozpočtový úrad má široký mandát a predstavuje príklad osvedčeného postupu medzi európskymi nezávislými fiškálnymi inštitúciami. Parlamentný rozpočtový úrad vedie nepretržitý dialóg s vládou. Talianska ústava a sprievodné zákony zaviedli pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu a dlhové pravidlo pre verejnú správu, výdavkové pravidlo, ktoré sa vzťahuje na verejnú správu, a pravidlo vyrovnaného rozpočtu pre regióny. Zavedená je aj strednodobá rozpočtová stratégia, ktorá načrtáva fiškálne ciele vlády a strednodobé priority na obdobie troch rokov. Ročný rozpočet je zároveň slabo ukotvený v strednodobom pláne. Taliansko sa vo svojom národnom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo vykonávať v období rokov 2023 – 2025 každoročné preskúmanie výdavkov.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,3 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sú už zahrnuté závažné faktory, na ktoré upozornilo Taliansko 17. mája 2024.

Maďarsko

Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2020 znížil o 4,5 %. Po expanzii o 7,1 % v roku 2021 vzrástol reálny HDP v roku 2022 o 4,6 % a potom v roku 2023 klesol o 0,9 %. Podľa očakávaní v roku 2024 porastie o 2,4 % a v roku 2025 o 3,5 %. Motorom rastu sú v roku 2024 hlavne súkromná spotreba a investície.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií je od roku 2020 vyšší ako 3 % HDP; znížil sa z úrovne 7,2 % HDP v roku 2021 na 6,2 % HDP v roku 2022 a potom opäť vzrástol na 6,7 ​​% HDP v roku 2023. Predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahne úroveň 5,4 % HDP a v roku 2025 na 4,5 % HDP. Investície verejného sektora sa po zvýšení na úroveň 6,3 % HDP v roku 2021 znížili na úroveň 5,4 % HDP v roku 2022 a 5,1 % HDP v roku 2023. V roku 2024 sa predpokladá úroveň 4,6 % HDP a v roku 2025 úroveň 4,7 % HDP, čiže vyššia ako deficit verejných financií v poslednom roku.

Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie reštriktívne, a to na úrovni 4,7 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 1,7 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 bol v súlade s odporúčaním Rady. Je však dôležité poznamenať, že to bol do značnej miery spôsobený veľmi vysokou úrovňou čistých výdavkov v roku 2022 v porovnaní s rokom 2023 vrátane necielených výdavkov v niekoľkých oblastiach, ktoré prispeli k makroekonomickej nerovnováhe, financovanej z neočakávaného zisku a sektorových daní vyberaných najmä od spoločností. v energetickom, finančnom a maloobchodnom sektore. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 úroveň 4,6 % HDP, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 0,2 percentuálneho bodu. Maďarsko financovalo verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako je zvýšenie energetickej účinnosti a digitalizácia v zdravotníctve a vzdelávaní. Maďarsko zatiaľ nepredložilo žiadosť o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Na základe odhadov Komisie budú zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne so znížením o 1,0 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Maďarska financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 3,6 %, čo je pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. Čisté výdavky v roku 2023 však boli vyššie, než sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania (o 1,8 % HDP). Keďže odporúčanie na rok 2024 bolo formulované ako miera rastu, pri posudzovaní súladu sa preto musí zohľadňovať aj bázický efekt z roku 2023. Ak by čisté výdavky v roku 2023 boli bývali rovnaké, ako sa očakávalo v čase vypracúvania odporúčania, výsledná miera rastu čistých výdavkov v roku 2024 by bola nad odporúčanou mierou rastu o 1,5 % HDP. Preto sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú riziko, že nebudú úplne v súlade s odporúčaním. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 1,6 % HDP, v roku 2024 na úrovni 0,9 % HDP a v roku 2025 na úrovni 0,4 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,9 % HDP. Nepredpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Predpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere využijú na zníženie deficitu verejných financií. To je v súlade s odporúčaním Rady. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 znížia na úroveň 4,0 % HDP (z 4,6 % HDP v roku 2023). Je to do značnej miery spôsobené znižovaním a odkladmi v investičných projektoch financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ktoré orgány oznámili v súvislosti s vysokými plánovanými deficitmi. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2024 zvýšia na úroveň 1,7 % HDP z úrovne 0,8 % HDP v roku 2023. Toto zvýšenie je spôsobené plánovaným zvýšením čerpania finančných prostriedkov z politiky súdržnosti EÚ za programové obdobie 2020 – 2027 a vyššími výdavkami na investície podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.

Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z úrovne 79,3 % HDP na konci roka 2020 na 76,7 % na konci roka 2021 a 74,1 % na konci roka 2022 a ďalej sa znížil na 73,5 % v roku 2023. Ďalej sa predpokladá, že v roku 2024 vzrastie na úroveň 74,3 % a na konci roka 2025 sa zníži na 73,8 %.

Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká. Pomer dlhu k HDP by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári sa mal zvýšiť na úroveň približne 78 % HDP v roku 2034. Trajektória vývoja dlhu je pomerne citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je mierne pravdepodobné, že dlhový pomer by mohol byť v roku 2028 vyšší než v roku 2023.

Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia so štruktúrou dlhu verejnej správy, najmä s hlavným podielom krátkodobého dlhu verejnej správy a dlhu verejnej správy držaného v cudzej mene. Riziko podmieneného záväzku plynúce z bankového sektora, ako aj záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Maďarska, predstavujú dodatočné fiškálne riziká. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziko patrí vysoký podiel domáceho dlhu verejnej správy.

Okrem toho by štrukturálne reformy a investície v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU)/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, mohli mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti Maďarska je výrazne oneskorené v dôsledku veľkých problémov.

Posúdenie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. V Maďarsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Maďarsko čelí najmä zraniteľným miestam, pokiaľ ide o cenové tlaky a potreby financovania z vnútroštátnych zdrojov a vonkajšieho financovania, hoci zlepšujúce sa vonkajšie prostredie zmiernilo niektoré krátkodobé riziká.

Národný rozpočtový rámec. Maďarská nezávislá fiškálna inštitúcia (fiškálna rada) je relatívne malá organizácia s pomerne úzkym mandátom. V súčasnosti sa nepodieľa na tvorbe rozpočtových prognóz, výpočte nákladov na plánované politické opatrenia ani na hodnotení ex post makroekonomických prognóz. Maďarsko má niekoľko vnútroštátnych fiškálnych pravidiel, jedno pravidlo obmedzujúce verejný dlh a dve pravidlá vyrovnaného rozpočtu. Pravidlo znižovania dlhu účinne obmedzuje ročné rozpočty, ale má procyklické črty, pretože obmedzuje výdavky a umožňuje zvýšenie daní, keď sú rast a inflácia nižšie, a naopak. Pravidlo viacročného vyrovnaného rozpočtu obmedzuje ročné štátne rozpočty v menšej miere, keďže ciele strednodobých plánov sa môžu meniť dvakrát ročne pre všetky roky, na ktoré sa plány vzťahujú. Maďarsko sa vo svojom národnom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo vykonávať preskúmanie výdavkov s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov a nájsť dodatočný fiškálny priestor, aby zvládlo nové tlaky na výdavky.

Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom, dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,4 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo bolo o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019. Podľa predbežných odhadov, ktoré poskytlo Maďarsko, sa očakáva, že výdavky na obranu sa v roku 2023 priblížili úrovni 2 % HDP.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 17. mája 2024 Maďarsko poskytlo dodatočný závažný faktor, ktorý ešte nebol uvedený vyššie, a to, že primárne saldo sa v roku 2023 výrazne zlepšilo, a to aj zo štrukturálneho hľadiska.

5.Závery

Deficit verejných financií presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2023 v desiatich členských štátoch EÚ: Belgicku, Česku, Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku a na Slovensku. Vo všetkých týchto členských štátoch s výnimkou Estónska, boli deficity verejných financií výrazne nad referenčnou hodnotou v roku 2023.

V prípade Estónska bol deficit mierne nad referenčnou hodnotou v roku 2023.

Deficit verejných financií Fínska v roku 2023 neprekročil referenčnú hodnotu, ale na rok 2024 Fínsko oznámilo plánovaný deficit mierne nad 3 % HDP. prognóza Komisie podobne predpokladá deficit mierne nad úrovňou 3 % HDP na rok 2024.

Deficit verejných financií Slovinska v roku 2023 nepresiahol referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve, ale na rok 2024 Slovinsko nahlásilo plánovaný deficit výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP. keďže prognóza Komisie z jari 2024 predpokladá v roku 2024 deficit pod úrovňou 3 % HDP, plánované prekročenie referenčnej hodnoty v roku 2024 v zmysle článku 126 ods. 3 ZFEÚ sa v prípade Slovinska nepotvrdilo.

Podľa prognózy Komisie sa predpokladá, že deficity verejných financií v Belgicku, Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku a na Slovensku v roku 2025 presiahnu úroveň 3 % HDP. Preto sa v pri posudzovaní dospelo k záveru, že deficity nad úrovňou referenčnej nie sú dočasné v prípade Belgicka, Estónska, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska. V súčasnosti sa predpokladá, že deficity verejných financií v Česku, Španielsku, Slovinsku a Fínsku v roku 2025 naopak nepresiahnu referenčnú hodnotu, a preto sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že nadmerné deficity sú dočasné.

Pri posudzovaní dospelo k záveru, že presiahnutie referenčnej hodnoty sa hodnotí ako výnimočné v prípade Estónska a nie výnimočné v prípade Česka, Malty, Poľska, Slovenska, Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Španielska, Slovinska a Fínska.

Celkovo z tejto analýzy vyplýva, že kritérium deficitu pred zohľadnením závažných faktorov nespĺňa dvanásť členských štátov: Belgicko, Česko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko.

Závažné faktory je možné zohľadniť v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu pre členské štáty s dlhom verejnej správy pod úrovňou 60 % HDP (Česko, Estónsko, Malta, Poľsko a Slovensko) a pre členské štáty s dlhom verejnej správy nad úrovňou 60 % HDP, ak deficit zostane blízko referenčnej hodnoty a jej presiahnutie je dočasné (Slovinsko a Fínsko). Môžu ovplyvniť posúdenie súladu s kritériom deficitu ako priťažujúce alebo zmierňujúce faktory, pričom sa za kľúčový priťažujúci faktor považujú veľké problémy súvisiace s verejným dlhom.

Pri posudzovaní sa dospelo k záveru, že celkovo majú závažné faktory skúmané v tejto správe zmiešaný vplyv v prípade Malty, Poľska a Fínska. Dospelo sa k záveru, že celkovo majú zmierňujúci vplyv v prípade Česka, Estónska a Slovinska a v prípade Slovenska spôsobujú problémy.

Pokiaľ ide o Slovinsko a Fínsko, vzhľadom na neistotu spojenú s plánovanými údajmi, ako aj na skutočnosť, že podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa plánované prekročenie referenčnej hodnoty v roku 2024 pre Slovinsko nepotvrdilo a predpokladá sa, že v roku 2024 deficit zostane blízko referenčnej hodnoty a v prípade Fínska v roku 2025 klesne pod referenčnú hodnotu, bude Komisia pozorne sledovať vývoj rozpočtu a na jeseň prehodnotí situáciu.

V prípade Česka a Estónska sa pri posudzovaní, v ktorom boli zohľadnené závažné faktory predložené členským štátom dospelo k záveru, že kritérium deficitu je splnené.

V prípade Španielska je rozpočtový deficit presahujúci referenčnú hodnotu dočasný. Na základe prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že deficit bude v rokoch 2024 a 2025 bez dodatočných opatrení nižší ako referenčná hodnota. Keďže sa v prípade Španielska nebude vyžadovať žiadna dodatočná fiškálna úprava na zníženie úrovne deficitu pod referenčnú hodnotu, začatie postupu pri nadmernom deficite by v tejto fáze nebolo užitočné. Komisia bude v každom prípade pokračovať v monitorovaní rozpočtového vývoja v Španielsku a na jeseň prehodnotí situáciu.

Na základe tohto posúdenia a po zvážení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru zriadeného podľa článku 126 ods. 4 ZFEÚ Komisia v júli hodlá navrhnúť začatie postupov pri nadmernom deficite tým, že Rade navrhne aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6, ktorým sa stanoví existencia nadmerného deficitu v prípade Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska.

_________________

(1)      Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) naposledy zmenené nariadením Rady (EÚ) 2024/1264 z 29. apríla 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/1264, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1264/oj).

(2)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj).

(3)      Smernica Rady (EÚ) 2024/1265 z 29. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. EÚ L, 2024/1265, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1265/oj).

(4)      Je to v rozsahu, v ktorom sú nové pravidlá už zavedené do praxe. Niektoré prvky zmeneného nariadenia sa ešte musia vykonať, napr. trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená Radou, ktorá sa uvádza v súvislosti so závažnými faktormi stanovenými v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97.

(5)      Pri posudzovaní dodržania dlhového kritéria sa vždy zohľadňujú závažné faktory.

(6)      V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1264 sa trajektória vývoja čistých výdavkov vymedzí v odporúčaní Rady, ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý predloží každý členský štát a posúdi Komisia. Podľa prechodných ustanovení v článku 36 by členské štáty svoje strednodobé fiškálno-štrukturálne plány mali predložiť do 20. septembra 2024, pokiaľ sa daný členský štát a Komisia nedohodnú na primeranom predĺžení tejto lehoty.

(7)      Údaje o pomere dlhu verejnej správy k HDP sú uvedené v časti 3.

(8)      Vzhľadom na to, že Eurostatu neboli v rámci fiškálneho oznámenia oznámené žiadne údaje, zdrojom plánovaných deficitov na rok 2024 je program stability/konvergenčný program. V tejto správe všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Francúzska predložili Eurostatu svoj plánovaný deficit na rok 2024 v kontexte fiškálneho oznámenia z jari 2024.

(9)    Eurostat Euro ukazovatele z 22. apríla 2024.

(10)      Deficit verejných financií Rumunska presiahol 3 % HDP aj v roku 2023 a plánuje sa, že bude nad úrovňou referenčnej hodnoty aj v roku 2024. Rumunska sa však táto správa netýka, keďže Rada rozhodla o existencii nadmerného deficitu Rumunska 3. apríla 2020. Najnovšie odporúčanie Rady s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií v Rumunsku je z 18. júna 2021. Komisia dnes odporučila Rade prijať rozhodnutie, ktorým sa stanovuje, že Rumunsko neprijalo žiadne účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 18. júna 2021 [COM(2024) 597].

(11)      Úplný súbor tabuliek údajov, ktoré členské štáty nahlásili Eurostatu, je k dispozícii na webovej adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/excessive-deficit-procedure/edp-notification-tables .

(12)      Odporúčania Rady zo 14. júla 2023 (2023/C 312/01 až 2023/C 312/27) (Ú. v. EÚ C 312, 1.9.2023, s. 1).

(13)      Stanoviská Komisie k návrhom rozpočtových plánov na rok 2024 z 21. novembra 2023 [C(2023) 9501 final to C(2023) 9520 final], stanovisko Komisie k aktualizovanému návrhu rozpočtového plánu Slovenska na rok 2024 zo 16. januára 2024 [C(2024) 343 final] a stanovisko Komisie k aktualizovanému návrhu rozpočtového plánu Luxemburska na rok 2024 z 18. apríla 2024 [C(2024) 2626 final].

(14)      Oznámenie z 8. marca 2023 o usmerneniach týkajúcich sa fiškálnej politiky na rok 2024 [COM(2023) 141 final]. Pozri tiež oznámenie Komisie o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2024: Celkové posúdenie [COM(2023) 900 final].

(15)      Odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny z 12. apríla 2024 (Ú. v. EÚ C/2024/2807, 23.4.2024, ELI:  http://data.europa.eu/eli/C/2024/2807/oj ).

(16)      V rovnakej súvislosti Rada tiež odporučila členským štátom eurozóny, aby vypracovali fiškálne stratégie na dosiahnutie obozretnej strednodobej fiškálnej pozície a v prípade potreby posilnili udržateľnosť dlhovej služby prostredníctvom rozhodnej, diferencovanej, postupnej a realistickej konsolidácie v kombinácii s kvalitnými verejnými investíciami a reformami, najmä s cieľom dosiahnuť vyšší udržateľný rast a zvýšiť odolnosť eurozóny voči budúcim výzvam. Podľa potreby by členské štáty mali do takýchto stratégií zahrnúť opatrenia na ďalšie zvýšenie efektívnosti a kvality verejných výdavkov a na zlepšenie udržateľnosti a primeranosti systémov dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

(17)      Francúzsko nepredložilo v kontexte fiškálneho oznámenia z jari 2024 Eurostatu plánovaný deficit na rok 2024. Francúzsko však v apríli 2024 uverejnilo svoj program stability na roky 2024 – 2027, podľa ktorého sa deficit na rok 2024 plánuje na úrovni 5,1 % HDP.

(18)      Ako bolo oznámené Eurostatu v súvislosti s fiškálnym oznámením na jar 2024, s jedinou výnimkou Francúzska, v prípade ktorého je relevantným zdrojom plánovaných údajov na rok 2024 program stability (pozri poznámku pod čiarou17).

(19)      Ako bolo oznámené Eurostatu v rámci fiškálneho oznámenia z jari 2024.

(20)      Plánovaný deficit na rok 2024 podľa oznámenia Eurostatu v rámci fiškálneho oznámenia z jari 2024 dosiahne úroveň 3,5 % HDP. Fínsko však vo svojom programe stability predloženom 25. apríla 2024 na základe dodatočných konsolidačných opatrení dosahujúcich úroveň 1 % HDP, ktoré sa vláda zaviazala uskutočniť v dodatočnom rozpočte na jar 2024, revidovalo svoj plánovaný deficit na rok 2024 mierne smerom nadol, na úroveň 3,4 %.

(21)      Ako bolo oznámené Eurostatu v rámci fiškálneho oznámenia z jari 2024.

(22)      Pokiaľ nie je uvedené inak, zdrojom údajov uvedených v tejto správe na rok 2024 a 2025 je prognóza Komisie z jari 2024 (European Economy-Institutional Papers č. 286).

(23)      Pozri tiež oznámenie Komisie Rade o usmerneniach týkajúcich sa fiškálnej politiky na rok 2024, COM(2023) 141 final. Pozri oznámenie Európskej komisie „Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti“ (A Green Deal Industrial Plan for the Net-Zero Age), COM(2023) 62 final z 1. februára 2023. Oznámenie Európskej komisie „Európsky semester 2022 – jarný balík“, COM(2022) 600 final z 23. mája 2022.

(24)      COM(2022) 600 final.

(25)      Odporúčania Rady zo 14. júla 2023 (2023/C 312/01 až 312/27) (Ú. v. EÚ C 312, 1.9.2023, s. 1).

(26)      V EÚ sa odhaduje, že rozpočtové náklady na dočasné núdzové opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 klesli z úrovne 3,3 % HDP v rokoch 2020 aj 2021 a na 0,7 % v roku 2022. Opatrenia súvisiace s pandémiou boli postupne zrušené v roku 2023. Náklady na humanitárnu pomoc utečencom utekajúcim pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine – ktorá bola osobitne uvedená vo fiškálnych odporúčaniach prijatých Radou v roku 2022 – nepresiahli v roku 2023 v EÚ úroveň 0,1 % HDP. Náklady na opatrenia na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu vysokých cien energie dosiahli v roku 2022 úroveň 1,2 % HDP a v roku 2023 sa znížili na 0,9 % HDP. V roku 2024 sa v EÚ očakáva pokles vplyvu na rozpočet na úroveň 0,2 % HDP.

(27)      Ďalšie úvahy špecifické pre jednotlivé krajiny sú uvedené v oddiele 4.2.

(28)

     Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia 1467/97 sa prekročenie referenčnej hodnoty deficitu verejných financií považuje za výnimočné v súlade s článkom 126 ods. 2 písm. a) druhou zarážkou Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ak vyplýva z existencie prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, ktorý stanovila Rada v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2024/1263, alebo z výnimočných okolností, nad ktorými nemá vláda kontrolu, s významným vplyvom na verejné financie dotknutého členského štátu v súlade s článkom 26 uvedeného nariadenia V rokoch 2022 a 2023 sa hospodárska činnosť v Estónsku znížila o 0,5 % a 3,0 %, čo prispelo k zvýšeniu deficitu verejných financií v roku 2023. Nariadenie (EÚ) 2024/1263 nadobudlo účinnosť 30. apríla 2024 a do dnešného dňa sa nezačali žiadne postupy podľa článkov 25 a 26. Komisia sa však domnieva, že výnimočné okolnosti mimo kontroly vlády majú významný vplyv na verejné financie Estónska, čo odôvodňuje považovanie prekročenia deficitu verejných financií nad referenčnú hodnotu za výnimočné. Komisia považuje tento prístup za opodstatnený, pričom zohľadňuje nedávny prechod na novozavedený rámec. Tento záver však nepredstavuje precedens.

(29)      COM(2024) 601 PO/2024/4130.

(30)

     Čo sa týka ostatných členských štátov, hrubý dlh verejnej správy presiahol referenčnú hodnotu 60 % na konci roka 2023 aj v Nemecku, Grécku, Chorvátsku, na Cypre, v Rakúsku a v Portugalsku, a v každom z týchto štátov tento pomer oproti koncu predchádzajúceho roka klesol.

(31)      COM(2024) 601 PO/2024/4130.

(32)      Cieľom zámerov fiškálnej politiky je posúdiť hospodársky impulz vyplývajúci z fiškálnych politík, a to tých, ktoré sú financované z vnútroštátnych zdrojov, ako aj tých, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ.

(33)

     Príslušná lehota na predkladanie správ v Programe zasielania údajov ESA je t+12 mesiacov, ktorá sa od septembra 2024 posunie na t+11 mesiacov. Vzhľadom na potrebu Eurostatu overiť a spracovať údaje to znamená, že údaje budú verejne dostupné v januári až februári roku t+2.

(34)      Analýza udržateľnosti dlhovej služby sa aktualizovala v porovnaní so správou o fiškálnej udržateľnosti za rok 2021 (European Economy-Institutional Papers č. 171) pri zohľadnení najnovšej prognózy Komisie. Pozri oznámenie o hlavných prvkoch jarného balíka európskeho semestra 2024 [COM(2024) 600 final] a odporúčania Komisie na odporúčania Rady [COM(2024) 601 až 627]. Najnovšie posúdenie členských štátov zaznamenávajúcich nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy, ktoré uskutočnila Komisia, sa uvádza v príslušných hĺbkových preskúmaniach [SWD(2024) 80 až 85 a 100 až 105]. Posúdenie rizík v oblasti udržateľnosti dlhovej služby vo všetkých členských štátoch, ktorými sa zaoberá táto správa, sa uvádza v prílohách k analýze udržateľnosti dlhovej služby v správach o jednotlivých krajinách [SWD(2024) 601 až 627].

(35)   https://www.riigikogu.ee/tegevus/eelnoud/eelnou/a17529fc-9cd3-46a0-bc61-2f0ef5c7edb4/2024.-aasta-lisaeelarve-seadus/

(36)      V čase uverejnenia tejto správy prebieha výmena informácií medzi estónskym národným štatistickým úradom a Eurostatom, pokiaľ ide o čas zaznamenávania vojenských výdavkov. Čaká sa na nezávislé rozhodnutie Eurostatu v tejto veci.

(37) ()    Údaj predstavuje úroveň ročných rozpočtových nákladov na tieto opatrenia vrátane príjmov a výdavkov, prípadne po odpočítaní príjmov z daní z neočakávaných ziskov dodávateľov energie.

(38)      Podľa prognózy Komisie z jari 2024 pre Slovinsko predstavujú výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov na obnovu po povodniach v auguste 2023 úroveň 0,7 % HDP.

(39)      Tento príspevok sa meria ako zmena primárnych výdavkov verejnej správy bez i) prírastkového vplyvu diskrečných príjmových opatrení na rozpočet, ii) jednorazových opatrení, iii) výdavkov na cyklickú nezamestnanosť a iv) výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ vo vzťahu k strednodobej (desaťročnej) priemernej potenciálnej miere rastu nominálneho HDP vyjadrenej ako pomer k nominálnemu HDP.

(40)      Údaj predstavuje úroveň ročných rozpočtových nákladov na tieto opatrenia vrátane príjmov a výdavkov, prípadne po odpočítaní príjmov z daní z neočakávaných ziskov dodávateľov energie.

(41)      Klasifikácia výdavkov verejnej správy klasifikuje údaje o výdavkoch verejnej správy od ESA podľa účelu, na ktorý sa finančné prostriedky používajú.

(42)      Pozri Eurostat (2023), Advice on recording of 2023 Superbonus   IT+Advice+on+recording+of+2023+Superbonus.pdf (europa.eu) .

(43)      Ak rozdiel medzi verejnými investíciami financovanými z vnútroštátnych zdrojov v rokoch 2024 a 2023 zaokrúhlime na jedno desatinné miesto, je na úrovni 0.0.