(1)

Rada 13. októbra 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/1475 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (1). V odporúčaní Rady (EÚ) 2020/1475 sa stanovuje koordinovaný prístup v týchto kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach.

(2)

Na základe kritérií a prahových hodnôt stanovených v odporúčaní (EÚ) 2020/1475 Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb raz týždenne uverejňuje mapu členských štátov rozčlenenú podľa regiónov, aby členským štátom poskytlo podporu pri rozhodovaní (2).

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 15 odporúčania (EÚ) 2020/1475, Komisia by vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu mala s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb pravidelne posudzovať kritériá, potreby týkajúce sa údajov a prahové hodnoty uvedené v odporúčaní vrátane toho, či by sa mali zvážiť iné kritériá alebo upraviť prahové hodnoty, a svoje zistenia posielať Rade na zváženie spolu s prípadným návrhom na zmenu odporúčania.

(4)

V nadväznosti na takýto návrh Komisie Rada 1. februára 2021 prijala odporúčanie (EÚ) 2021/119, ktorým sa mení odporúčanie (EÚ) 2020/1475 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19, (3) vzhľadom na veľmi vysokú úroveň komunitného šírenia v celej Únii, pravdepodobne v súvislosti so zvýšenou prenosnosťou nových variantov vírusu SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy.

(5)

Členské štáty môžu v súlade s právom Únie obmedziť základné právo na voľný pohyb z dôvodov verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia voľného pohybu osôb v Únii zavedené s cieľom obmedziť šírenie ochorenia SARS-CoV-2 by mali vychádzať z konkrétnych a obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne ochrany verejného zdravia. Takéto obmedzenia sa musia uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie. Akékoľvek prijaté opatrenia by preto mali byť prísne obmedzené z hľadiska rozsahu a času, v súlade s úsilím o obnovenie voľného pohybu v rámci Únie, a nemali by presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu verejného zdravia. Okrem toho by takéto opatrenia mali byť v súlade s opatreniami, ktoré Únia prijala na zabezpečenie plynulého voľného pohybu tovaru a základných služieb v rámci vnútorného trhu vrátane zdravotníckeho vybavenia a zdravotníckych pracovníkov cez tzv. hraničné priechody so „zeleným jazdným pruhom“, uvedené v oznámení Komisie z 23. marca 2020 o uplatňovaní „zelených jazdných pruhov“ v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb (4).

(6)

S cieľom uľahčiť výkon práva na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov sa Európsky parlament a Rada 20. mája 2021 dohodli na vytvorení digitálneho COVID preukazu EÚ, spoločnom rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia. Digitálny COVID preukaz EÚ by mal prispieť k uľahčeniu postupného a koordinovaného odstraňovania obmedzení voľného pohybu zavedených s cieľom obmedziť šírenie SARS-CoV-2, a to v súlade s právom Únie. Uľahčenie voľného pohybu je jedným z kľúčových predpokladov na naštartovanie hospodárskej obnovy.

(7)

Rada 20. mája 2021 prijala odporúčanie (EÚ) 2021/816, ktorým sa mení odporúčanie (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (5), v ktorom sa členským štátom odporúča, aby zmiernili obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, najmä pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí dostali poslednú odporúčanú dávku očkovacej látky proti COVID-19, ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (6). Okrem toho majú členské štáty možnosť umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí dostali poslednú odporúčanú dávku očkovacej látky proti COVID-19, u ktorej bol ukončený proces WHO na jej zaradenie do zoznamu na núdzové použitie, cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (7). V odporúčaní (EÚ) 2021/816 sa takisto zvýšili prahové hodnoty pre 14-dňovú kumulatívnu mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19, ktorá sa používa na určenie zoznamu tretích krajín, z ktorých by sa mali povoliť cesty, ktoré nie sú nevyhnutné. Zároveň sa v odporúčaní (EÚ) 2021/816 s cieľom obmedziť riziko, že sa do EÚ dostanú varianty SARS-CoV-2 vzbudzujúce obavy alebo vyžadujúce si pozornosť, stanovuje mechanizmus tzv. núdzovej brzdy, ktorý členským štátom umožňuje konať rýchlo a koordinovane s cieľom dočasne obmedziť všetky cesty z dotknutých tretích krajín na prísne minimum. Odporúčanie 2020/1475 by sa malo upraviť tak, aby zohľadňovalo tento vývoj vrátane zmeny prahovej hodnoty pre mieru oznámených prípadov.

(8)

Európska rada vo svojich záveroch z 25. mája 2021 (8) uviedla, že úsilie o zabezpečenie koordinovaného prístupu by malo pokračovať aj pred letným obdobím. Európska rada v tejto súvislosti uvítala dohodu o digitálnom COVID preukaze EÚ a vyzvala na jeho urýchlené zavedenie. Európska rada vyzvala, aby sa do polovice júna ako ďalší krok v záujme uľahčenia voľného pohybu v EÚ zrevidovalo odporúčanie (EÚ) 2020/1475. Európska rada tiež uvítala prijatie odporúčania (EÚ) 2021/816.

(9)

Nariadenie o digitálnom COVID preukaze EÚ (9) sa začne uplatňovať od 1. júla 2021. Od tohto dátumu budú mať osoby, ktoré boli zaočkované, testované alebo ktoré prekonali ochorenie, právo získať digitálny COVID preukaz EÚ, a to aj v prípade, že boli zaočkované pred dátumom začatia uplatňovania nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ, aj keď to bolo v rámci klinického skúšania. Odporúčanie 2020/1475 by sa preto malo prispôsobiť tak, aby sa čo najlepšie využil rámec pre digitálny COVID preukaz EÚ. Digitálne COVID preukazy EÚ zaručia najmä bezpečné vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní, vykonaní testu a prekonaní ochorenia, a preukazy vydané v súlade s nariadením o digitálnom COVID preukaze EÚ by preto mali byť hlavným používaným nástrojom v súvislosti s cestovaním v rámci EÚ.

(10)

V nariadení o digitálnom COVID preukaze EÚ sa stanovuje šesťtýždňové prechodné obdobie s cieľom umožniť členským štátom, ktoré nie sú schopné vydávať preukazy vo formáte, ktorý je v súlade s týmto nariadením, od jeho dátumu začatia uplatňovania, pokračovať vo vydávaní potvrdení, ktoré ešte nie sú v súlade s nariadením o digitálnom COVID preukaze EÚ. Počas prechodného obdobia takéto potvrdenia, ako aj potvrdenia vydané pred dátumom začatia uplatňovania nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ, musia byť akceptované všetkými členskými štátmi za predpokladu, že obsahujú potrebné údaje. Na účely odporúčania 2020/1475 by sa preto aj takéto potvrdenia mali považovať za vydané v súlade s nariadením o digitálnom COVID preukaze EÚ.

(11)

Okrem toho osobám bez digitálneho COVID preukazu EÚ, najmä z dôvodu ich zaočkovania pred dátumom začatia uplatňovania nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ, by malo byť náležite umožnené, aby svoje oprávnenie na oslobodenie od príslušných obmedzení voľného pohybu, ktoré členský štát poskytuje držiteľom takýchto preukazov, preukázali iným spôsobom.

(12)

Malo by sa vyvinúť úsilie na zabezpečenie plynulého zavedenia digitálneho COVID preukazu EÚ. Na tento účel by členské štáty mali v maximálnej možnej miere využiť existujúce možnosti podľa vnútroštátneho práva týkajúce sa vydávania potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19 na začatie vydávania potvrdení vo formáte, ktorý je v súlade s nariadením o digitálnom COVID preukaze EÚ, a to už pred začatím jeho uplatňovania, na základe technických špecifikácií vypracovaných členskými štátmi v rámci siete elektronického zdravotníctva (10). Pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve stanovuje overovanie potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19, držitelia digitálnych COVID preukazov EÚ by ich už mohli využívať pri cestovaní. Komisia tento proces podporuje spustením centrálnej časti digitálneho COVID preukazu EÚ, t. j. brány EÚ obsahujúcej verejné kľúče potrebné na overovanie digitálneho COVID preukazu EÚ. Vzhľadom na to, že prostredníctvom brány EÚ sa nevymieňajú žiadne osobné údaje, členské štáty by mohli využívať jej funkčnosť už pred začatím uplatňovania nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ.

(13)

V súvislosti s výrazným nárastom zaočkovanosti v celej Únii existuje silný a nepretržitý klesajúci trend, pokiaľ ide o 14-dňovú kumulatívnu mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19 v EÚ/EHP. Kumulatívna zaočkovanosť aspoň jednou dávkou očkovacej látky medzi dospelými vo veku od 18 rokov k 27. máju 2021 dosiahla 42,8 % a kumulatívna úplná zaočkovanosť u dospelých vo veku od 18 rokov dosiahla 18,9 %. Dôležité je, že kumulatívna úplná zaočkovanosť dosiahla vysokú úroveň medzi prioritnými skupinami, ako sú osoby vo veku nad 80 rokov a zdravotnícki pracovníci (11). Pri zvažovaní uplatňovania obmedzení by členské štáty mali zohľadniť úroveň ochrany, ktorú poskytuje zvýšenie zaočkovanosti, najmä medzi cieľovými skupinami.

(14)

Vzhľadom na tento pozitívny vývoj začali členské štáty postupne rušiť obmedzenia uložené na obmedzenie šírenia SARS-CoV-2, pokiaľ ide o cestovanie aj iné činnosti. Aby sa to uskutočňovalo bezpečným spôsobom, mnohé členské štáty využívajú potvrdenia súvisiace s ochorením COVID-19, ktoré sa vzťahujú na zaočkovanosť, výsledky testov a/alebo prekonanie ochorenia. S cieľom koordinovať úsilie o postupné rušenie obmedzení voľného pohybu zavedených v súlade s právom Únie na obmedzenie šírenia SARS-CoV-2 by sa odporúčanie (EÚ) 2020/1475 malo upraviť. Vzhľadom na rozdiely epidemiologickej situácie medzi oblasťami označenými rôznymi farbami stanovenými v odporúčaní (EÚ) 2020/1475 a na zabezpečenie väčšej jasnosti a istoty pre osoby cestujúce v rámci Únie by sa mali ďalej objasniť obmedzenia, ktoré by členské štáty mohli uplatňovať na základe svojich rozhodovacích procesov.

(15)

Vzhľadom na nízku mieru infekcií v oblastiach označených ako „oranžové“ by sa osobám cestujúcim z týchto oblastí nemala ukladať žiadna karanténa ani samoizolácia. Členské štáty by však mohli vyžadovať, aby sa takíto cestujúci podrobili testu na infekciu SARS-CoV-2, alebo im pri príchode ponúknuť test.

(16)

S cieľom zjednodušiť cestovanie v rámci Únie by sa mali stanoviť štandardné lehoty platnosti testov na infekciu SARS-CoV-2, a to aj so zreteľom na nadchádzajúce zavedenie interoperabilného digitálneho COVID preukazu EÚ. Väčšina členských štátov už stanovila, že odber vzoriek potrebných na molekulárny test amplifikácie nukleových kyselín (NAAT) sa na to, aby bol spôsobilý, musí vykonať najviac 72 hodín pred príchodom. Kratšia lehota platnosti, ktorá nepresahuje 48 hodín, je odôvodnená v prípade rýchlych antigénových testov uvedených v prílohe I spoločného zoznamu rýchlych antigénových testov na COVID-19 schváleného Výborom pre zdravotnú bezpečnosť (12), ak členský štát takéto testy akceptuje na účely cestovania. V oboch prípadoch by testy mali vykonať zdravotnícki pracovníci alebo pracovníci kvalifikovaní na vykonávanie testov.

(17)

Ako sa uvádza v nariadení o digitálnom COVID preukaze EÚ, členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili cenovo prijateľné a široko dostupné možnosti testovania s cieľom uľahčiť výkon práva na voľný pohyb a aby zohľadnili to, že celá populácia zatiaľ nemala možnosť nechať sa zaočkovať. Používanie rýchlych antigénových testov by uľahčilo vydávanie potvrdení o výsledkoch testov na cenovo prijateľnom základe. Komisia takisto vyhlásila, že zmobilizuje 100 miliónov EUR na podporu členských štátov pri zabezpečovaní cenovo prijateľných testov.

(18)

Od osôb cestujúcich z oblastí označených ako „červené“ by sa mohlo vyžadovať, aby sa podrobili karanténe alebo samoizolácii, pokiaľ nie sú držiteľmi potvrdenia o vykonaní testu so štandardnými lehotami platnosti. Od osôb, ktoré nie sú držiteľmi takéhoto potvrdenia o vykonaní testu, by sa mohlo vyžadovať, aby sa pri príchode podrobili testu na infekciu SARS-CoV-2 a aby sa v prípade potreby podrobili karanténe alebo samoizolácii, až kým nezískajú negatívny výsledok testu.

(19)

Povinná karanténa alebo samoizolácia uložená osobám prichádzajúcim z iných členských štátov predstavuje významné obmedzenie voľného pohybu. Mala by sa uložiť len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné na ochranu verejného zdravia, napríklad preto, že dotknutá osoba prichádza z oblasti označenej ako „červená“ bez testu na infekciu SARS-CoV-2, alebo z oblasti označenej ako „tmavočervená“, alebo ak bola hlásená vysoká prevalencia variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť. Osoby, ktoré sa v takýchto situáciách podrobujú karanténe alebo samoizolácii súvisiacim s cestovaním, by mali mať možnosť skrátiť ich trvanie, ak získajú výsledok testu päť až sedem dní po príchode, pokiaľ sa u cestujúceho nevyvinú príznaky ochorenia COVID-19 alebo pokiaľ neprichádza z oblasti s vysokou prevalenciou variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť.

(20)

Varianty SARS-CoV-2 naďalej vzbudzujú obavy a členské štáty by ich mali zohľadniť v kontexte obmedzení voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb pravidelne posudzuje nové dôkazy o variantoch zistených prostredníctvom epidemiologického spravodajstva, genomického skríningu variantov založeného na pravidlách alebo pomocou iných vedeckých zdrojov (13). Týka sa to najmä variantov, ktoré vzbudzujú obavy, pre ktoré sú k dispozícii jasné dôkazy poukazujúce na významný vplyv na prenosnosť, závažnosť a/alebo imunitu, ktoré môžu mať vplyv na epidemiologickú situáciu v EÚ/EHP, a variantov vyžadujúcich si pozornosť, pre ktoré sú k dispozícii dôkazy o genomických vlastnostiach, epidemiologické dôkazy alebo dôkazy in vitro, ktoré by mohli mať významný vplyv na prenosnosť, závažnosť a/alebo imunitu, ktoré majú reálny vplyv na epidemiologickú situáciu v EÚ/EHP. S cieľom poskytnúť prehľad o podiele variantov vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť v EÚ/EHP spolu s objemami sekvenovania Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb sprístupňuje prehľad variantov SARS-CoV-2 (14). S cieľom získať včasné a presné informácie o vzniku a cirkulácii variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odporúča, aby objemy sekvenovania členských štátov spĺňali odporúčanú úroveň najmenej 10 % alebo 500 sekvencií pozitívnych prípadov SARS-CoV-2 sekvenovaných za týždeň, ako sa uvádza aj v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade Jednotne proti ochoreniu COVID-19 (15). Nedostatočný objem sekvenovania má za následok slabú schopnosť rozpoznať cirkulujúce varianty vzbudzujúce obavy pred tým, ako ovplyvnia celkovú epidemiologickú situáciu. Zároveň je dôležité, aby členské štáty zohľadnili rozdiely v objeme sekvenovania, aby sa neodrádzalo od vysokých úrovní sekvenovania.

(21)

Je preto vhodné naďalej dôrazne odrádzať od všetkých ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, do oblastí a z oblastí označených ako „tmavočervené“ a do oblastí a z oblastí s vysokou prevalenciou variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť, najmä variantov, ktoré zvyšujú prenosnosť, závažnosť ochorenia alebo ovplyvňujú účinnosť vakcíny, a do oblastí a z oblastí s neznámou prevalenciou z dôvodu nedostatočného objemu sekvenovania.

(22)

Zdá sa, že v prípade osôb, ktoré sú zaočkované, a osôb, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 v predchádzajúcich šiestich mesiacoch, je podľa súčasných a stále sa vyvíjajúcich vedeckých dôkazov znížené riziko infikovania ľudí vírusom SARS-CoV-2. Voľný pohyb osôb, ktoré podľa spoľahlivých vedeckých dôkazov nepredstavujú významné riziko pre verejné zdravie, napríklad preto, že sú voči SARS-CoV-2 imúnne a nemôžu ho prenášať, by sa nemal obmedzovať, pretože takéto obmedzenia by na dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia neboli potrebné. Ak to epidemiologická situácia umožňuje, takéto osoby by nemali podliehať dodatočným obmedzeniam voľného pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19, ako napríklad testovaniu na infekciu SARS-CoV-2 v súvislosti s cestovaním ani samoizolácii či karanténe súvisiacim s cestovaním, pokiaľ takéto dodatočné obmedzenia nie sú podľa najnovších dostupných vedeckých dôkazov v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti potrebné a primerané na účely ochrany verejného zdravia, a nediskriminačné.

(23)

V mnohých členských štátoch sa na zaočkované osoby už nevzťahujú obmedzenia voľného pohybu v rámci Únie alebo sa ich vyňatie plánuje a nadchádzajúce zavedenie interoperabilného digitálneho COVID preukazu EÚ uľahčí cestujúcim preukazovanie, že boli zaočkovaní. Podľa dočasného usmernenia o prínosoch úplnej zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19 na účely prenosu a dôsledkov pre nefarmaceutické opatrenia, ktoré 21. apríla 2021 uverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, (16) možno od požiadaviek na testovanie a karanténu cestujúcich, ktoré sa uplatňujú, upustiť alebo ich možno zmeniť v prípade úplne zaočkovaných osôb, pokiaľ v rámci komunity v krajine pôvodu neexistuje žiadna alebo len veľmi nízka úroveň cirkulácie variantov vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť. Dôvodom je to, že pravdepodobnosť, že úplne zaočkovaný cestujúci bude predstavovať riziko ďalšieho prenosu ochorenia COVID-19, sa hodnotí ako veľmi nízka, pokiaľ ju nezvýšia také faktory, ako je vysoká prevalencia variantov vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť. V dôsledku toho by osoby, ktoré sú úplne zaočkované vakcínou proti ochoreniu COVID-19, ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia (ES) č. 726/2004, nemali podliehať ďalšiemu testovaniu na infekciu SARS-CoV-2 v súvislosti s cestovaním ani samoizolácii či karanténe súvisiacimi s cestovaním pri pohybe v rámci Únie. Zároveň by sa v súčasnej epidemiologickej situácii v EÚ/EHP na verejných priestranstvách a pri veľkých zhromaždeniach, a to aj počas cestovania, mali zachovať nefarmaceutické opatrenia, ako je obmedzenie fyzického kontaktu, nosenie rúšok, hygiena rúk a dýchacích ciest, a to bez ohľadu na stav zaočkovanosti danej osoby.

(24)

Aby sa zjednodušilo cestovanie v rámci Únie, malo by sa stanoviť spoločné chápanie podmienok, za ktorých by mali byť zaočkované osoby oslobodené od cestovných obmedzení. Zaočkované osoby by mali byť oslobodené od obmedzení, ak od úplného zaočkovania prešlo aspoň 14 dní. Osoby, ktoré dostali druhú dávku dvojdávkovej série vakcíny proti ochoreniu COVID-19, a to aj v prípade, že v súlade s vnútroštátnymi stratégiami očkovania boli podané dve dávky rôznych vakcín proti COVID-19, a osoby, ktoré dostali vakcínu na jednorazové podanie, by sa mali považovať za úplne zaočkované.

(25)

Na účely rýchleho nasadenia vakcíny niektoré členské štáty zaviedli stratégie na zaočkovanie podľa možnosti čo najväčšieho počtu osôb v skupinách s vysokým rizikom ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Ďalším odporúčaním je, aby sa tie osoby, ktoré predtým boli nakazené vírusom SARS-CoV-2, zaočkovali len jednou dávkou vakcíny (v dvojdávkovom režime). Podľa správy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zo 6. mája 2021, deväť z 23 krajín EÚ/EHP, ktoré odpovedali, odporúča jednu dávku pre tých, ktorí boli predtým nakazení (v prípade vakcín s dvojdávkovým režimom) (17). Objavujú sa dôkazy o tom, že v prípade osôb, ktoré boli predtým nakazené SARS-CoV-2, jedna dávka Comirnaty a vakcíny proti COVID-19 od firmy Moderna (vakcíny mRNA) vyvoláva podobnú alebo vyššiu protilátkovú odozvu a odozvu B-buniek a T-buniek v porovnaní s osobami, ktoré predtým nakazené neboli. Okrem toho z niektorých štúdií vyplynulo, že jediná dávka vakcíny u predtým nakazených osôb vytvára podobnú protilátkovú odozvu a odozvu B-buniek a T-buniek, ako sa zistili u nenakazených osôb, ktoré dostali dve dávky vakcíny. Takisto sa objavujú dôkazy o vyšších hladinách protilátok po jednej dávke vakcíny Vaxzevria u predtým nakazených osôb v porovnaní s jednou dávkou u predtým nenakazených osôb a zdá sa, že jedna dávka u predtým nakazených osôb vytvára podobné reakcie protilátok ako tie, ktoré sa zistili u nenakazených osôb, ktoré dostali dve dávky vakcíny. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov stanoviť svoje vlastné stratégie očkovania, osoba, ktorá po tom, ako bola najskôr nakazená SARS-CoV-2, dostala jednu dávku dvojdávkovej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia (ES) č. 726/2004, by sa v súvislosti s cestovaním takisto mala považovať za úplne zaočkovanú, ak je na potvrdení o očkovaní uvedené, že očkovací cyklus bol dokončený po podaní jednej dávky.

(26)

Členské štáty by mohli zrušiť obmedzenia aj v iných situáciách. V súlade s článkom 5 ods. 5 prvým pododsekom nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ]ak členské štáty uznajú dôkaz o očkovaní so zámerom upustiť od obmedzení voľného pohybu aj v iných situáciách, napríklad po prvej dávke dvojdávkovej série, mali by za rovnakých podmienok uznať aj potvrdenia o očkovaní týkajúce sa vakcíny proti ochoreniu COVID-19, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 5 prvý pododsek uvedeného nariadenia. Členské štáty by takisto mali byť schopné na ten istý účel uznať potvrdenia o očkovaní vydané v prípade vakcíny proti ochoreniu COVID-19, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 5 prvý pododsek nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ.

(27)

Čoraz viac dôkazov podporuje odporúčanie, aby osoby, ktoré sa zotavili z laboratórne potvrdeného ochorenia COVID-19, nepotrebovali v súvislosti s cestovaním ďalšie testovanie na infekciu SARS-CoV-2 ani samoizoláciu či karanténu aspoň počas prvých 180 dní od prvého pozitívneho testu NAAT pod podmienkou, že sa zachovajú nefarmaceutické opatrenia, ako napríklad obmedzenie fyzického kontaktu, nosenie rúšok a hygiena rúk a dýchacích ciest Mnohé členské štáty už v dôsledku toho oslobodili alebo plánujú oslobodiť zotavené osoby od obmedzení voľného pohybu v rámci Únie a vďaka blízkemu zavedeniu interoperabilného digitálneho COVID preukazu EÚ budú môcť cestujúci ľahšie preukázať, že sa zotavili po pozitívnom teste NAAT na infekciu vírusom SARS-CoV-2.

(28)

V súlade s prístupom predbežnej opatrnosti by sa mal stanoviť mechanizmus tzv. núdzovej brzdy, na základe ktorého by členské štáty mali od držiteľov potvrdenia o očkovaní alebo potvrdenia o prekonaní ochorenia znovu vyžadovať, aby podstúpili test na infekciu SARS-CoV-2 a/alebo karanténu/samoizoláciu, ak sa epidemiologická situácia v členskom štáte alebo regióne členského štátu rýchlo zhorší, najmä ak sa nahlási vysoká prevalencia variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť, ktoré zvyšujú prenosnosť alebo závažnosť alebo znižujú účinnosť vakcíny. Článkom 11 ods. 2 nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ sa stanovuje, že v takýchto situáciách má dotknutý členský štát náležite informovať Komisiu a ostatné členské štáty, ak je to možné, 48 hodín pred zavedením takýchto nových obmedzení. S cieľom zaistiť koordináciu, najmä ak sa uložia obmedzenia z dôvodu nových variantov SARS-CoV-2 vzbudzujúcich obavy alebo vyžadujúcich si pozornosť, by Rada mala byť na základe takýchto informácii v úzkej spolupráci s Komisiou poverená preskúmať situáciu koordinovaným spôsobom.

(29)

Aby sa zaistila zjednotenosť cestujúcich rodín, od maloletých cestujúcich so svojím rodičom alebo rodičmi alebo s inou sprevádzajúcou osobou by sa nemalo vyžadovať, aby v súvislosti s cestovaním podstúpili karanténu/samoizoláciu, ak takáto požiadavka nie je uložená ich sprevádzajúcej osobe, napríklad pretože je držiteľom potvrdenia o očkovaní alebo potvrdenia o prekonaní ochorenia. Okrem toho, deti mladšie ako 12 rokov by mali byť oslobodené od požiadavky podstúpiť v súvislosti s cestovaním testy na infekciu SARS-CoV-2.

(30)

Členské štáty sa vyzývajú, aby čo najviac uľahčili cestovanie zo zámorských krajín alebo území uvedených v článku 355 ods. 2 ZFEÚ a uvedených v prílohe II k ZFEÚ alebo z Faerských ostrovov.

(31)

Vyhľadávanie kontaktov je ústredným pilierom boja proti šíreniu vírusu, najmä v súvislosti s výskytom nových variantov. Efektívne a včasné vyhľadávanie kontaktov je zároveň náročnejšie, ak ho treba uskutočniť na cezhraničnej úrovni a pre veľký počet osôb, ktoré cestujú blízko seba. V tejto súvislosti by členské štáty mali zvážiť požiadavku, aby osoby vstupujúce na ich územie hromadnými dopravnými prostriedkami s vopred prideleným sedadlom alebo kabínou predkladali formulár na vyhľadanie cestujúceho (FVC) v súlade s požiadavkami na ochranu údajov, najmä ak sa testujú až po príchode. Na tento účel bol v rámci spoločnej akcie EU Healthy Gateways vypracovaný jednotný digitálny formulár na vyhľadanie cestujúceho (18), ktorý by členské štáty mohli použiť. Členské štáty by sa mali povzbudiť k tomu, aby sa pripojili k platforme na výmenu informácií o FVC, ktorá je súčasťou systému včasného varovania a reakcie, čím posilnia svoje možnosti cezhraničného vyhľadávania kontaktov pre všetky druhy dopravy. Platforma na výmenu informácií o FVC umožní bezpečnú, včasnú a účinnú výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov, pretože jej prostredníctvom budú môcť interoperabilným a automatickým spôsobom zasielať informácie zo svojich existujúcich vnútroštátnych digitálnych systémov FVC, ako aj príslušné epidemiologické informácie ďalším príslušným orgánom. Komisia na tento účel 27. mája 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/253, pokiaľ ide o varovania vydávané v dôsledku závažných cezhraničných ohrození zdravia a vyhľadávanie kontaktov cestujúcich identifikovaných prostredníctvom formulárov na vyhľadanie cestujúceho (19).

(32)

Členské štáty by sa mali povzbudiť k tomu, aby relevantné informácie uverejňovali aj v strojovo čitateľnom formáte a uľahčili tak ich spracovanie zainteresovanými stranami, ako sú prevádzkovatelia služieb cezhraničnej osobnej dopravy.

(33)

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu a keďže je k dispozícii viac relevantných vedeckých dôkazov vrátane toho, že na ochranu proti vznikajúcim variantom je nutná opakovaná imunizácia alebo že sú potrebné posilňovacie dávky v pravidelných intervaloch, Komisia by s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb mala toto odporúčanie aj naďalej pravidelne preskúmavať, a to najmä vtedy, ak sa dosiahne výrazná miera zaočkovanosti. V rámci uvedeného preskúmania by sa mali posudzovať aj kritériá, potreby týkajúce sa údajov a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vrátane toho, či by sa mali zvážiť iné kritériá ako je napr. miera testovania, miera hospitalizácií, zaočkovanosť a objem sekvenovania, alebo upraviť prahové hodnoty, a svoje zistenia posielať Rade na zváženie spolu s prípadným návrhom na zmenu odporúčania,