(1)

Rada prijala 13. mája 2013 vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 430/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Thajsku a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa Indonézie (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Jeden spolupracujúci čínsky vyvážajúci výrobca, spoločnosť Jinan Meide Castings Co., Ltd. (ďalej len „Jinan Meide“ alebo „žalobca“), 12. júna 2013 podal na Všeobecnom súde Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“) návrh na zrušenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 430/2013 v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobcu.

(3)

Všeobecný súd 30. júna 2016 vo svojom rozsudku (3) (ďalej len „prvý rozsudok“) skonštatoval, že právo spoločnosti Jinan Meide na obhajobu bolo porušené zamietnutím jej žiadosti o sprístupnenie výpočtov normálnej hodnoty s použitím dôverných údajov výrobcu z analogickej krajiny. Všeobecný súd preto zrušil vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 430/2013 v rozsahu, v ktorom sa ním ukladalo antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny, ktoré vyrába spoločnosť Jinan Meide.

(4)

Po tomto prvom rozsudku Komisia uverejnila oznámenie (4) týkajúce sa čiastočného opätovného začatia antidumpingového prešetrovania vo veci dovozu liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v ČĽR. Opätovné začatie prešetrovania bolo rozsahom obmedzené na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v súvislosti so spoločnosťou Jinan Meide.

(5)

Komisia prijala 26. júna 2017 vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1146 (5), ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v ČĽR vyrábaného spoločnosťou Jinan Meide Castings Co., Ltd. (ďalej len „napadnuté nariadenie“).

(6)

Spoločnosť Jinan Meide Castings Co., Ltd. (ďalej len „Jinan Meide“) napadla uvedené napadnuté nariadenie na Všeobecnom súde. Všeobecný súd vydal 20. septembra 2019 rozsudok vo veci T-650/17 (6), pokiaľ ide o napadnuté nariadenie (ďalej len „druhý rozsudok“).

(7)

Všeobecný súd skonštatoval, že Komisia nesplnila ustanovenia článku 2 ods. 10 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (7) (ďalej len „základné nariadenie“), keď stanovila trhovú hodnotu fyzikálnych rozdielov medzi podobnými druhmi výrobku na základe vývoznej ceny nezodpovedajúcich druhov výrobku, čo bola cena zaplatená za tento tovar v Európskej únii prvým nezávislým zákazníkom.

(8)

Podľa Všeobecného súdu skutočnosť, že vývozná cena nezodpovedajúcich druhov výrobku predstavuje cenu zaplatenú prvým nezávislým zákazníkom v Európskej únii, sa nemôže považovať za primeraný odhad trhovej hodnoty. Vzhľadom na cieľ článku 2 ods. 7 písm. a) a článku 2 ods. 10 základného nariadenia tento pojem neznamená len to, že predmetná cena je zaplatená nezávislým zákazníkom v rámci nezávislej transakcie, ale musí byť tiež možné sa ubezpečiť, že táto cena je normálnym výsledkom trhových síl. Podľa Všeobecného súdu však nejde o takýto prípad, ak uvedená cena môže byť ovplyvnená dumpingom.

(9)

Podľa stanoviska Všeobecného súdu Komisia použila neprimeranú metódu, ktorou chcela poukázať na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach medzi jednotlivými druhmi výrobkov vyrábanými v analogickej krajine (India) a výrobkami vyvážanými z ČĽR. Keďže Komisia nemala k dispozícii údaje týkajúce sa domácej výroby v analogickej krajine, použila rozdiel v cenách zaznamenaných pri predaji rôznych druhov výrobkov z ČĽR na vývoz. Všeobecný súd usúdil, že ceny, ktoré by mohli byť ovplyvnené dumpingom a vyskytujú sa v krajine s netrhovým hospodárstvom, nemôžu predstavovať základ primeraného odhadu trhovej hodnoty rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, keďže takéto ceny nemusia byť výsledkom bežných trhových síl.

(10)

Aj keď Všeobecný súd nešpecifikoval, aká metodika by sa mala použiť na vyjadrenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach medzi podobnými druhmi výrobku, uviedol, že skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, v Európskej únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie, môže za určitých podmienok slúžiť ako primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty (8).

(11)

Vzhľadom na uvedené úvahy Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie.

(12)

Inštitúcie Únie sú podľa článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom súdu. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami Únie v kontexte administratívneho postupu, akým je antidumpingové prešetrovanie v tomto prípade, spočíva vyhovenie rozsudku Všeobecného súdu v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Všeobecným súdom odstráni (9).

(13)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti (10). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na prípravné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. Ak sa napríklad zruší nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, konanie zostáva otvorené, pretože z právneho poriadku Únie sa odstraňuje len akt ukončujúci konanie (11), okrem prípadov, keď k nezákonnosti došlo vo fáze začatia. Obnovenie administratívneho postupu, v rámci ktorého sú opätovne uložené antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (12).

(14)

V tomto prípade Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie s odôvodnením, že Komisia použila neprimeranú metódu, ktorou chcela poukázať na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach medzi jednotlivými druhmi výrobkov vyrábanými v analogickej krajine a výrobkami vyvážanými z ČĽR. Podľa Všeobecného súdu nebolo možné vylúčiť, že uvedená chyba mala významný vplyv na mieru dumpingového rozpätia spoločnosti Jinan Meide.

(15)

Zistenia z napadnutého nariadenia, ktoré boli napadnuté, ale ktorých napadnutie Všeobecný súd zamietol, a preto neviedli k zrušeniu napadnutého nariadenia, zostávajú platné v plnom rozsahu a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia a potvrdzujú (13).

(16)

V nadväznosti na druhý rozsudok Všeobecného súdu rozhodla Komisia prostredníctvom oznámenia (14) (ďalej len „oznámenie o opätovnom začatí prešetrovania“) o opätovnom začatí antidumpingového prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a liatiny s guľôčkovým grafitom s pôvodom v ČĽR vyrábaného spoločnosťou Jinan Meide Castings Co., Ltd. a ktoré malo za následok prijatie napadnutého nariadenia, a o obnovení prešetrovania v štádiu, v ktorom nastali nezrovnalosti. Opätovné začatie bolo rozsahom obmedzené na vykonanie druhého rozsudku Všeobecného súdu.

(17)

Následne Komisia 29. novembra 2019 rozhodla, že zavedie registráciu dovozu (15) liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a liatiny s guľôčkovým grafitom s pôvodom v ČĽR vyrábaného spoločnosťou Jinan Meide Castings Co., Ltd., a požiadala vnútroštátne colné orgány, aby skôr, ako rozhodnú o akýchkoľvek žiadostiach o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel, pokiaľ ide o dovoz v súvislosti so spoločnosťou Jinan Meide, počkali na uverejnenie príslušného vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa opätovne ukladajú clá (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(18)

Komisia informovala zainteresované strany o tomto opätovnom začatí konania a vyzvala ich, aby predložili pripomienky.

(19)

Komisii boli doručené pripomienky od navrhovateľov z pôvodného prešetrovania, štyroch neprepojených dovozcov a spoločnosti Jinan Meide.

(20)

Jeden z dvoch pôvodných navrhovateľov vyjadril svoju podporu opätovnému začatiu konania a registrácii dovozu spoločnosti Jinan Meide.

(21)

Prihlásili sa štyria neprepojení dovozcovia. Všetci dovozcovia vyjadrili sklamanie, že Komisia opätovne začína pôvodné prešetrovanie v nadväznosti na druhý rozsudok, ktorým boli zrušené antidumpingové clá. Kritizovali aj údajnú nezákonnosť registrácie dovozu a možný zámer Komisie opätovne uložiť clá retroaktívne. Vyjadrili tiež sklamanie nad žiadosťou adresovanou colným orgánom, aby pozastavili vracanie predtým vybraných ciel. Podľa ich názoru by sa na výrobky spoločnosti Jinan Meide nemalo vzťahovať žiadne antidumpingové clo. Jeden zo štyroch dovozcov požiadal o spoločné vypočutie so spoločnosťou Jinan Meide, na ktorom dve strany spoločne predložili svoje pripomienky.

(22)

Jeden z dovozcov vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Komisie nariadiť registráciu dovozu na základe viacerých prvkov. Po prvé, dovozca argumentoval, že na registráciu neexistujú dostatočné dôvody a že je neprimeraná. Konkrétne dovozca tvrdil, že dôvody na registráciu dovozu predložené Komisiou nezodpovedajú okolnostiam daného prípadu: v odôvodnení 17 nariadenia o registrácii Komisia uviedla, že registrácia dovozu by sa mohla uplatňovať napríklad: „s cieľom zabezpečenia platby pri uplatňovaní ciel, alebo v prípadoch, keď sa predchádza obchádzaniu opatrení“, zatiaľ čo v tomto konaní je cieľom registrácie uľahčenie výberu antidumpingových ciel po opätovnom začatí prešetrovania.

(23)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že v odôvodnení 17 nariadenia o registrácii sa odkazuje na zoznam dôvodov na registráciu uvedený v článku 14 ods. 5 základného nariadenia, ktorý nie je vyčerpávajúci, čo poskytuje Komisii možnosť voľného uváženia pri rozhodovaní, či je v danom prípade registrácia dovozu opodstatnená. V odôvodnení 18 nariadenia o registrácii sa okrem toho jednoznačne vysvetľuje dôvod registrácie dovozu, ktorým je zaručiť efektívnosť opatrení: „na dovoz od dátumu nadobudnutia účinnosti antidumpingového nariadenia až po opätovné uloženie prípadných opravených colných sadzieb by sa bez neprimeraného prerušenia malo uložiť správne antidumpingové clo“. V odôvodnení 18 nariadenia o registrácii sa vysvetľuje, že podmienky uvedené v článku 10 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia sa nemôžu v danom prípade uplatniť, keďže účelom registrácie nie je retroaktívny výber ciel, ale skôr zaručenie efektívnosti opatrení.

(24)

Po druhé, podľa dovozcu je dôvod jednoducho uľahčiť výber ciel neprimeraný, keďže by to predstavovalo prílišnú záťaž pre dovozcov.

(25)

Komisia pripomína, že v nariadení o registrácii je konkrétne stanovené, že sadzba cla dlžného v dôsledku opätovného začatia nemôže presiahnuť výšku cla pôvodne uloženého v rámci čiastočne zrušeného nariadenia, pokiaľ ide o obdobie od opätovného začatia prešetrovania po dátum nadobudnutia účinnosti výsledkov opätovného začatia. Nariadenie o registrácii je navyše časovo obmedzené, aby sa zabezpečilo, že dovozcovia nebudú registrovaní v neprimeranom časovom úseku, presne s cieľom zamedziť zbytočnej záťaži. Okrem toho, registrácia technicky nepredstavuje žiadnu záťaž pre dovozcov, ale iba pre vnútroštátne orgány, ktoré musia zaviesť registračný systém, a preto registrácia nemôže byť pre dovozcov neprimeraná.

(26)

Po tretie, dovozca ďalej tvrdil, že prerušenia v tomto prípade by boli neprimerané, keďže boli dôsledkom nezákonností vo vykonávacom nariadení, ktoré konštatoval súd.

(27)

Komisia pripomína, že opätovné začatie prešetrovania v danej veci s cieľom napraviť chyby zistené Všeobecným súdom je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ako je ďalej vysvetlené v odôvodneniach 13 až 17.

(28)

Po štvrté, pokiaľ ide o povinnosť vyhovieť rozsudku podľa článku 266 ZFEÚ, dovozca vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť spätne uložiť clá na výrobky, na ktoré sa nevzťahoval žiadny príslušný právny akt v štádiu, v ktorom vstúpili do voľného obehu. Dovozca ďalej argumentoval, že pokračujúce ukladanie ciel by bolo v rozpore s pravidlom retroaktivity v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

Komisia pripomína, že podľa ustálenej judikatúry, ak súd EÚ vyhlási, že nariadenie, v ktorom sa ukladajú clá, je neplatné, treba vychádzať z toho, že takéto clo nie je dlžné na základe právnych predpisov v zmysle článku 236 predtým platného Colného kódexu ustanoveného nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 (16) a vnútroštátne colné orgány sú v zásade povinné ho vrátiť za podmienok stanovených na tento účel (17). Súdny dvor však tiež rozhodol, že presný rozsah rozsudku súdu o vyhlásení neplatnosti, a teda povinností, ktoré z neho vyplývajú, však treba určiť v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím nielen na výrok uvedeného rozsudku, ale aj na dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera (18).

(30)

Všeobecný súd v danom prípade skonštatoval, že Komisia sa dopustila chyby použitím metódy, ktorá neumožnila primeraný odhad trhovej hodnoty rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach medzi nezodpovedajúcimi druhmi výrobku a priamo porovnateľnými druhmi výrobku (19). Uplatnenie tejto metódy neviedlo k spravodlivému porovnaniu normálnej hodnoty a vývozných cien. Navyše sa metódou nepreukázalo, že úpravou normálnej hodnoty nezodpovedajúcich druhov výrobku vykonanou týmto spôsobom sa zachovalo primerané stanovenie normálnej hodnoty, teda stanovenie založené na hodnotách a parametroch, ktoré sa dajú považovať za normálny výsledok trhových síl. Skonštatovalo sa, že uplatnenie metódy, ktorá bola nesprávna, teda nebolo v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) ani s článkom 2 ods. 10 ab initio a písm. a) základného nariadenia.

(31)

Súdny dvor navyše opakovane konštatoval, že článok 10 ods. 1 základného nariadenia nebráni tomu, aby sa aktmi opätovne uložili antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil počas obdobia uplatňovania nariadení vyhlásených za neplatné. V dôsledku toho, ako je vysvetlené v odôvodneniach 14 až 17 nariadenia o registrácii, obnovenie administratívneho postupu a prípadné opätovné uloženie ciel sa nemôže považovať za opatrenie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity.

(32)

Po piate, dovozca tvrdil, že opatrenia Komisie v tomto prípade narušili právnu istotu dovozcov, keďže tí nemohli predvídať, či sa na ich dovoz budú alebo nebudú vzťahovať antidumpingové clá.

(33)

Komisia dodržala zásadu právnej istoty voči dovozcom zverejnením podrobného nariadenia o registrácii. Komisia vyhovela tejto požiadavke opätovným začatím prešetrovania s cieľom napraviť chyby uvedené v rozsudkoch súdu.

(34)

Po šieste, dovozca ďalej predložil pripomienky k žiadosti Komisie určenej colným orgánom, aby pozastavili vracanie predtým vybraných ciel, pričom uviedol tieto skutočnosti. Po prvé, povinnosť vyhovieť rozsudku by si údajne vyžadovala vrátenie ciel v plnej výške a vybavovanie žiadostí o takéto vrátenie by sa nemalo pozastaviť.

(35)

Ako je vysvetlené v oznámení o opätovnom začatí prešetrovania, ako aj v nariadení o registrácii, keďže výška záväzkov vyplývajúcich z opätovného začatia nie je istá, Komisia požiadala vnútroštátne colné orgány, aby počkali na výsledok opätovného začatia, kým rozhodnú o akýchkoľvek žiadostiach o vrátenie cla týkajúcich sa antidumpingových ciel zrušených Všeobecným súdom, pokiaľ ide o spoločnosť Jinan Meide. Je ustálenou judikatúrou, že rozsah a dôvody rozsudku súdu o vyhlásení neplatnosti by mali byť stanovené v každom konkrétnom prípade, a môže sa vyskytnúť prípad, ktorý si nevyžaduje úplné a okamžité vrátenie príslušného cla (20).

(36)

Okrem toho, pokiaľ ide o nemožnosť retroaktivity pri neregistrovanom dovoze, dovozca tvrdil, že ak sa Komisia rozhodne v danom prípade uplatniť pravidlo retroaktivity podľa článku 10 základného nariadenia, toto pravidlo by sa nemohlo uplatniť na dovoz, ktorý sa uskutočnil pred 30. novembrom 2019. Podľa dovozcu také clo nie je dlžné na základe právnych predpisov a malo by byť vrátené v plnej výške

(37)

Podľa judikatúry Súdneho dvora obnovenie administratívneho postupu, v rámci ktorého sú opätovne uložené antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (pozri odôvodnenia 13 a 25).

(38)

Okrem toho, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady právnej istoty, dovozca tvrdil, že žiadosť Komisie adresovaná vnútroštátnym colným orgánom o pozastavenie akýchkoľvek žiadostí o vrátenie cla v danom prípade, je v rozpore so zásadou právnej istoty.

(39)

Právna istota pre dovozcov sa zabezpečuje v nariadení o registrácii, v ktorom je stanovená maximálna výška cla zodpovedajúca výške cla pôvodne uloženého v čiastočne zrušenom nariadení, pokiaľ ide o obdobie od opätovného začatia prešetrovania po dátum nadobudnutia účinnosti výsledkov opätovného začatia. Okrem toho, v nariadení o registrácii je vysvetlené, že ak by Komisia po opätovnom začatí prešetrovania stanovila, že opätovné uloženie ciel nie je opodstatnené a že opatrenia by sa mali ukončiť, vrátenie a/alebo odpustenie ciel by sa uskutočnilo od rovnakého dátumu nadobudnutia účinnosti čiastočne zrušeného nariadenia. Napokon, aby sa zabránilo dodatočnej záťaži a neistote dotknutých subjektov, registrácia je obmedzená na obdobie deviatich mesiacov, po uplynutí ktorých budú clá buď vrátené v plnej výške, alebo upravené podľa výsledkov opätovne začatého prešetrovania.

(40)

Napokon dovozca tvrdil, že rozsudkami vo veciach C-256/16 a C-612/16 sa neodôvodňuje zavedenie registrácie ani žiadosť adresovaná vnútroštátnym orgánom týkajúca sa žiadostí o vrátenie cla, keďže tieto rozsudky boli vydané v súvislosti s predtým platným colným kódexom stanoveným v nariadení (EHS) č. 2913/92 a predtým platným základným nariadením (ES) č. 1225/2009, ktoré boli medzičasom nahradené. Dovozca poukazuje predovšetkým na to, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-256/16 považoval opatrenia vo forme žiadosti o pozastavenie vybavovania žiadostí o vrátenia cla, ktorú Komisia adresovala vnútroštátnym colným orgánom, za primerané, najmä vzhľadom na skutočnosť, že „prípadné oneskorenie sa môže kompenzovať platbou úrokov“. Dovozca tvrdí, že príslušné ustanovenie nariadenia (EHS) č. 2913/92 je teraz nahradené článkom 116 ods. 6 Colného kódexu Únie (21), v ktorom sa výslovne uvádza, že z vrátenia cla nevyplýva platba úroku. Dovozca preto tvrdil, že Komisia nemôže použiť príslušné stanoviská z rozsudkov vo veciach C-256/16 a C-612/16 na odôvodnenie zavedenia registrácie ani pokynov vnútroštátnym orgánom v súvislosti so žiadosťami o vrátenia cla.

(41)

Komisia pripomína, že aj keď v článku 116 ods. 6 Colného kódexu Únie sa skutočne uvádza, že z vrátenia cla nevyplýva platba úroku, v článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (22) je stanovený kompenzačný úrok v prípade vrátenia cla v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade, keďže každé vrátenie cla by podliehalo rozhodnutiu v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora, úroková sadzba by bola rovnaká ako „sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca“. Argument o neexistencii úrokovej sadzby v prípade vrátenia cla sa preto zamieta.

(42)

Spoločnosť Jinan Meide tvrdila, že Komisia nemohla vnútroštátne colné orgány požiadať, aby nevrátili a/alebo neodpustili clá, ktoré sa vybrali podľa napadnutého nariadenia. Údajne je situácia v tomto prípade iná než v rozsudku vo veci Deichmann (23). Podľa spoločnosti Jinan Meide bolo napadnuté nariadenie zrušené v celom rozsahu, čo znamená, že bolo vyňaté z právneho poriadku Únie so spätnou účinnosťou, zatiaľ čo v rozsudku vo veci Deichmann boli opatrenia vyhlásené za neplatné v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V rozsudku vo veci Deichmann navyše Súdny dvor skonštatoval, že neexistovali žiadne skutočnosti, „ktoré by mohli ovplyvniť platnosť konečného nariadenia“, keďže v danom prípade neboli žiadne takéto skutočnosti zistené.

(43)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 13, Komisia v súlade s ustálenou judikatúrou (24) môže obnoviť konanie v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo. V danom prípade Komisia opätovne začala prešetrovanie s cieľom napraviť chyby, ktoré konštatoval Všeobecný súd. V bode 78 rozsudku vo veci Deichmann sa zopakoval všeobecný výklad článku 10 ods. 1: „Naproti tomu znenie článku 10 ods. 1 nariadenia č. 384/96 nevylučuje, aby sa obnovilo konanie v prípade, keď dotknutému antidumpingovému clu od tohto dátumu uplynula platnosť za predpokladu, že toto clo je opätovne uložené počas obdobia ich počiatočného uplatňovania, […].“ Tento výklad Všeobecného súdu má všeobecný charakter, a preto sa uplatňuje aj v danom prípade.

(44)

Spoločnosť Jinan Meide tiež tvrdila, že Komisia nemôže opätovne uložiť clá retroaktívne, a teda tvrdila, že žiadosť Komisie adresovaná vnútroštátnym colným orgánom, aby skôr, ako rozhodnú o žiadostiach o vrátenie predtým vybraných ciel, počkali na uverejnenie nového vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa opätovne ukladajú clá, je neopodstatnená. Dôvodom je, že napadnuté nariadenie nebolo zrušené čiastočne, ale úplne, a teda napadnuté nariadenie nikdy neexistovalo v právnom poriadku. Spoločnosť Jinan Meide tvrdí, že okolnosti veci Deichmann boli odlišné a Komisia nemôže pri svojich rozhodnutiach vychádzať zo zistení v rozsudku vo veci Deichmann. Spoločnosť Jinan Meide takisto tvrdila, že Komisia narušila súdnu ochranu, ktorá sa poskytuje stranám dotknutým správnym konaním Únie, a to narušením autority Súdneho dvora Európskej únie. Praktickým dôsledkom prístupu Komisie by údajne bolo, že strana postihnutá opatreniami na ochranu obchodu by nemala možnosť podať žalobu proti nezákonným opatreniam.

(45)

Spoločnosť Jinan Meide ďalej tvrdila, že registrácia zavedená Komisiou nepatrí do rozsahu pôsobnosti opätovného začatia, keďže rozsudok neobsahuje žiadne zistenia, ktoré by mohli tvoriť základ pre registráciu.

(46)

Dôvody na registráciu v danej veci boli vysvetlené v odôvodnení 23. Nie je potrebné, aby súd podrobne určoval každý krok antidumpingového konania, keďže Komisia má možnosť voľného uváženia pri rozhodovaní o konaní po opätovnom začatí prešetrovania na základe rozsudku súdu v súlade s príslušnou judikatúrou a pravidlami základného nariadenia vrátane pravidiel týkajúcich sa registrácie.

(47)

Spoločnosť Jinan Meide okrem toho tvrdila, že v danom prípade neexistuje žiadny právny základ pre registráciu dovozu, keďže sa v tomto prípade nedá uplatniť článok 10 ods. 2, ani článok 10 ods. 4, článok 10 ods. 5, článok 11 ods. 4, článok 12 ods. 5, ani článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Spoločnosť Jinan Meide tiež tvrdila, že sa neuplatňuje žiadna odchýlka od všeobecnej zásady zákazu retroaktivity, keďže v danom prípade sa nedá pokladať za uplatniteľnú žiadna výnimka zo všeobecnej zásady zákazu retroaktivity.

(48)

Ako je podrobne vysvetlené v odôvodnení 23, základom registrácie je článok 14 ods. 5 základného nariadenia. V odôvodnení 23 sa ďalej vysvetľuje, že podmienky uvedené v článku 10 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia sa nemôžu v danom prípade uplatniť, keďže účelom registrácie nie je spätný výber ciel, ale skôr zaručenie efektívnosti opatrení.

(49)

Spoločnosť Jinan Meide takisto zastávala názor, že žiadne údaje z obdobia prešetrovania, ktoré trvalo od 1. januára do 31. decembra 2011, sa viac nedajú považovať za dôverné, vzhľadom na uplynulý čas. Spoločnosť Jinan Meide uviedla, že Všeobecný súd usúdil, že samotné obdobie piatich rokov postačuje na to, aby informácie stratili svoje zaradenie medzi obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, a Súdny dvor to potvrdil.

(50)

V článku 19 základného nariadenia nie je stanovené žiadne časové obmedzenie na ochranu dôverných informácií. Je to v súlade s článkom 6.5 antidumpingovej dohody WTO, ktorý tiež neobsahuje žiadne časové obmedzenie, a konkrétne sa v ňom uvádza, že informácie, pri ktorých sa požadovalo dôverné zaobchádzanie, nesmú byť zverejnené bez osobitného povolenia strany, ktorá ich poskytla, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Z tohto dôvodu sa tento argument zamieta.

(51)

Je potrebné pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 15, že časti napadnutého nariadenia, ktoré boli napadnuté, ale Všeobecný súd ich napadnutie zamietol, zostávajú platné v plnom rozsahu.

(52)

Ako sa zistilo v rámci pôvodného prešetrovania, nezodpovedajúce druhy výrobku predstavovali počas obdobia prešetrovania 28 % vývozu spoločnosti Jinan Meide. Z celkového objemu vývozu žalobcu 55 % predstavovalo priamo porovnateľné druhy výrobku a dumpingové rozpätie pre ne bolo určené výpočtom normálnej hodnoty na základe predaja výrobcu z analogickej krajiny na domácom trhu v bežnom obchodnom styku alebo na základe vytvorenej hodnoty. Zvyšných 17 % celkového objemu predstavovali „kvázi zodpovedajúce“ druhy výrobku, pre ktoré sa dumpingové rozpätie určilo úpravou normálnej hodnoty (25). Žalobca napadol iba metodiku týkajúcu sa nezodpovedajúcich druhov výrobku, ktoré tvorili 28 % objemu vývozu spoločnosti Jinan Meide.

(53)

Podľa Všeobecného súdu je v článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia stanovené, že úprava sa vykoná z dôvodu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach dotknutého výrobku a že výška úpravy zodpovedá primeranému odhadu hodnoty rozdielu na trhu (26). V uvedenom ustanovení sa však nespresňuje, akým spôsobom treba pristúpiť k takémuto primeranému odhadu. Všeobecný súd okrem toho poznamenal, že v tomto ustanovení sa nevyžaduje na opätovné nastolenie symetrie medzi normálnou hodnotou podobného výrobku a vývoznou cenou dotknutého výrobku, aby výška takto hodnotenej úpravy presne odrážala takúto trhovú hodnotu, ale len to, aby predstavovala primeraný odhad.

(54)

Všeobecný súd tiež uviedol, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie normálnej hodnoty výrobku, ako aj pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností odôvodňujúcich spravodlivosť porovnania normálnej hodnoty a uplatnenej vývoznej ceny, pričom nejasné pojmy primeraného stanovenia a spravodlivosti, ktoré Komisia musí uplatniť v rámci týchto ustanovení, má táto inštitúcia konkretizovať v každom jednotlivom prípade podľa relevantného hospodárskeho kontextu (27).

(55)

Podľa žalobcu sa sporná metóda zakladá na nesprávnom predpoklade, že trhová hodnota fyzikálnych rozdielov sa odráža vo vývozných cenách, zatiaľ čo podľa záverov samotnej Komisie tieto rovnaké vývozné ceny aspoň čiastočne odrážajú dumping. Žalobca okrem toho tvrdil, že táto metóda sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že vývozné ceny nezodpovedajúcich druhov výrobku odrážajú rovnakú úroveň dumpingu, ako je úroveň určená pre druhy výrobku, pre ktoré existuje priamo porovnateľný druh výrobku (ďalej len „priamo porovnateľné druhy výrobkov“). Podľa žalobcu je tento predpoklad neprimeraný a neoveriteľný (28).

(56)

Podľa Všeobecného súdu použitie tejto metódy mohlo mať podstatný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia stanoveného pre vývoz nezodpovedajúcich druhov výrobku (29).

(57)

Všeobecný súd uviedol, že na to, aby bolo možné primerane a objektívne stanoviť dumpingové rozpätie, musí byť výpočet normálnej hodnoty určitého druhu výrobku v zásade založený na údajoch, ktoré sú nezávislé od vývozných cien, ktorých podhodnotenie sa Komisia snaží posúdiť prostredníctvom stanovenia uvedenej normálnej hodnoty (30).

(58)

Všeobecný súd ďalej uviedol, že sa nepreukázalo, že použitie základného prvku vývozných cien nezodpovedajúcich druhov výrobku na účely opravy normálnej hodnoty, s ktorou sú tieto ceny porovnávané, mohlo znovu nastoliť symetriu medzi uvedenými cenami a uvedenou normálnou hodnotou v súlade s cieľom článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Predovšetkým neexistovala nijaká zmienka o tom, že pomer medzi vývoznou cenou každého nezodpovedajúceho druhu výrobku a priemernou jednotkovou cenou pri vývoze priamo porovnateľných druhov výrobku odráža správne hodnotu fyzikálnych rozdielov medzi touto poslednou kategóriou druhu výrobku a dotknutým nezodpovedajúcim druhom výrobku (31).

(59)

Všeobecný súd uviedol, že sporná metodika implicitne vychádza z domnienky, že tento rozdiel v cene zodpovedá trhovej hodnote fyzikálnych rozdielov pre všetky nezodpovedajúce druhy výrobku (32). Takáto domnienka následne znamená, že dumpingové rozpätie, ktoré môže mať vplyv na ceny určitých konkrétnych nezodpovedajúcich druhov výrobku a vývozné ceny priamo porovnateľných druhov výrobku, je na rovnakej úrovni. V opačnom prípade by cenové rozdiely medzi oboma kategóriami predmetných druhov výrobku mohli aspoň sčasti vyplývať z rozdielov dumpingového rozpätia, a preto sa nemožno s dostatočnou spoľahlivosťou domnievať, že odzrkadľujú len rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach (33).

(60)

Všeobecný súd uviedol, že skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, v Európskej únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie, môže za určitých podmienok slúžiť ako primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty. Na účely spravodlivého porovnania je možné uskutočniť primeraný odhad trhovej hodnoty fyzikálnych rozdielov, keď nie sú k dispozícii iné dostupné údaje, určením rozdielu medzi cenou nezodpovedajúcich druhov výrobku a priemernou cenou priamo porovnateľného druhu výrobku od jedného alebo viacerých výrobcov Únie (34).

(61)

S použitím prístupu, ktorý uviedol Všeobecný súd, Komisia prepočítala dumpingové rozpätie spoločnosti Jinan Meide pre sporných 28 % jej vývozu. Komisia použila ako normálnu hodnotu pre tieto nezodpovedajúce druhy výrobku vyvážané do EÚ spoločnosťou Jinan Meide skutočné predajné ceny európskeho výrobného odvetvia pre rovnaký druh výrobku.

(62)

Komisia poznamenala, že malé množstvo čínskeho vývozu (4,5 %) nedokázala spojiť s druhmi výrobkov, ktoré predáva indický výrobca alebo výrobné odvetvie Únie. Toto množstvo zodpovedalo špecializovaným výrobkom, ku ktorým Komisii neboli poskytnuté konkrétne informácie o fyzikálnych vlastnostiach. Preto Komisia vzhľadom na neexistenciu vhodnejšej metódy použila vážený priemer indickej normálnej hodnoty. Vplyv na celkové dumpingové rozpätie bol veľmi malý. Komisia vyzvala vyvážajúceho výrobcu, aby sa k tejto metóde vyjadril. Komisia ďalej požiadala tohto vyvážajúceho výrobcu, aby poskytol úplné informácie o fyzikálnych vlastnostiach uvedených špecializovaných výrobkov a uviedol najbližší zodpovedajúci druh výrobku vyvážaný do EÚ.

(63)

Za týchto okolností je prepočítané dumpingové rozpätie pre spoločnosť Jinan Meide 75,1 %.

(64)

Komisia 23. júna 2020 informovala všetky zainteresované strany o uvedených zisteniach, na základe ktorých zamýšľala opätovne uložiť antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a liatiny s guľôčkovým grafitom, ktoré vyrába spoločnosť Jinan Meide, na základe skutočností získaných a predložených v súvislosti s pôvodným prešetrovaním („konečné poskytnutie informácií“).

(65)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jinan Meide tvrdila, že žiadne údaje európskeho výrobného odvetvia z obdobia prešetrovania, ktoré trvalo od 1. januára do 31. decembra 2011, sa viac nedajú považovať za dôverné, vzhľadom na uplynulý čas. Spoločnosť takisto požiadala Komisiu, aby overila, či sa údaje európskeho výrobného odvetvia stále majú považovať za dôverné. Spoločnosť Jinan Meide tvrdila, že nemá primeraný prístup k základným skutočnostiam a úvahám, z ktorých vychádza výpočet. Podľa spoločnosti Jinan Meide by mali byť všetky údaje použité vo výpočte poskytnuté spoločnosti.

(66)

Komisia už na tieto pripomienky odpovedala v odôvodnení 50. Okrem toho v tomto prípade Komisia dospela k názoru, že výrobcovia z Únie uviedli dobré dôvody, ktoré dokazujú, že pôvodne predložené informácie by mali zostať dôverné. Spoločnosť Jinan Meide požiadala v tomto ohľade o intervenciu úradníka pre vypočutie, ktorý takisto potvrdil, že údaje získané od výrobcov z Únie zaradených do vzorky sú napriek uplynutému času stále dôverné.

(67)

Aj jeden z dovozcov podobne tvrdil, že Komisia vo svojom konečnom poskytnutí informácií poskytla iba obmedzené informácie, z ktorých dovozcovia nedokázali vyvodiť metódu výpočtu, čím sa v tomto prípade obmedzuje ich právo na obhajobu a nie je to v súlade s požiadavkou dobrej správy vecí verejných.

(68)

Pripomína sa, že úplné informácie o výpočte dumpingu spoločnosti Jinan Meide boli poskytnuté iba tejto spoločnosti, keďže výpočet obsahuje citlivé údaje. Všetkým ostatným stranám boli poskytnuté všeobecné informácie, ako aj dodatočné informácie na vysvetlenie metodiky použitej pri výpočte dumpingu.

(69)

Spoločnosť Jinan Meide v reakcii na informácie, ktoré jej boli poskytnuté (odôvodnenie 62), poskytla pre všetky nezodpovedajúce druhy výrobku vyvážané do Únie spoločnosťou Jinan Meide zoznam najporovnateľnejších druhov výrobku, ktoré na domácom trhu predáva indický výrobca z analogickej krajiny.

(70)

Komisia posúdila pripomienky spoločnosti Jinan Meide a vyvodila záver, že poskytnuté informácie jej umožnili stanoviť normálnu hodnotu pre všetky druhy výrobku, ktoré spoločnosť Jinan Meide vyváža do Únie, na základe informácií poskytnutých indickým výrobcom z analogickej krajiny. Na stanovenie normálnej hodnoty už teda nebolo potrebné použiť informácie získané od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa uvádza v odôvodnení 60. Na základe toho Komisia stanovila revidovanú colnú sadzbu na úrovni 36,0 %.

(71)

Zainteresované strany mali niekoľko pripomienok týkajúcich sa metodiky a colnej sadzby, ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach 61 až 63. Po tom, ako spoločnosť Jinan Meide predložila dodatočné informácie, bola však metodika zrevidovaná. Tieto pripomienky sa preto stali bezpredmetnými.

(72)

Spoločnosť Jinan Meide takisto zopakovala svoje pripomienky týkajúce sa opätovného začatia prešetrovania v tejto veci – uviedla, že retroaktívne ukladanie ciel, usmernenia pre colné orgány, aby nevrátili/neodpustili nezákonne uložené clá, ako aj registrácia vývozu spoločnosti Jinan Meide do EÚ sú nezákonné. Rovnaké pripomienky v súvislosti s retroaktivitou predložili aj niekoľkí dovozcovia.

(73)

Komisia sa touto otázkou už zaoberala v odôvodneniach 21 až 48. Komisia usúdila, že clá sa neukladajú retroaktívne, ale stanovuje sa len zákonná suma ciel, ktoré sa od spoločnosti Jinan Meide majú vyberať od zavedenia pôvodných opatrení. Navyše účelom žiadostí adresovaných colným orgánom je zabezpečenie riadneho výberu antidumpingového cla.

(74)

Niekoľkí dovozcovia takisto tvrdili, že toto opätovné začatie prešetrovania spochybňuje účinnosť súdneho preskúmania v Európskej únii.

(75)

Komisia na túto pripomienku odpovedala v odôvodnení 33. Účinnosť súdneho preskúmania nebráni Komisii v opätovnom uložení antidumpingových ciel v riadnej výške v prípadoch, keď v čase vykonávania rozsudkov súdov EÚ zostáva antidumpingové clo v platnosti.

(76)

Po preskúmaní pripomienok, ktoré boli Komisii doručené od všetkých zainteresovaných strán a ktoré sa týkali poskytnutia informácií 23. júna 2020, Komisia poskytla 14. júla 2020 dodatočné informácie, oznámila zainteresovaným stranám svoje rozhodnutie zmeniť metodiku používanú na výpočet antidumpingového cla spoločnosti Jinan Meide a informovala ich o revidovanej colnej sadzbe.

(77)

Niekoľko európskych výrobcov malo pripomienky k zoznamu spoločnosti Jinan Meide, v ktorom sa pre všetky nezodpovedajúce druhy výrobku vyvážané do Únie spoločnosťou Jinan Meide uvádzajú najporovnateľnejšie druhy výrobku, ktoré na domácom trhu predáva indický výrobca z analogickej krajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 69. Výrobcovia tvrdili, že názov zoznamu je zavádzajúci, keďže druhy výrobku nie sú najporovnateľnejšie, ale majú skôr omnoho nižšie ceny než výrobky spoločnosti Jinan Meide, ktorým majú zodpovedať. Z toho dôvodu považovali výsledný výpočet za neplatný a neprimeraný a domnievali sa, že skresľuje výpočet dumpingu. Na podporu tohto argumentu sa výrobcovia odvolávali na cenník spoločnosti Jinan Meide.

(78)

Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Podľa jej názoru zoznam, ktorý poskytla spoločnosť Jinan Meide, primerane odráža najporovnateľnejšie druhy výrobku. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla alternatívny zoznam porovnateľnejších druhov výrobku na podporu svojich tvrdení. Navyše odkaz na cenník spoločnosti Jinan Meide nemôže byť v tomto ohľade relevantný, keďže ceny spoločnosti Jinan Meide boli ovplyvnené dumpingom a nemožno sa na ne odvolávať. Tento argument sa preto zamietol.

(79)

Spoločnosť Jinan Meide privítala použitie údajov analogickej krajiny na výpočet normálnej hodnoty pre nezodpovedajúce druhy výrobku, ako sama navrhla. Spoločnosť Jinan Meide však pre nezodpovedajúce druhy výrobku navrhla, aby sa priemerná indická normálna hodnota upravila pomerom priemernej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky a priemernej ceny nezodpovedajúceho druhu výrobku. Spoločnosť Jinan Meide ďalej tvrdila, že táto metodika je uskutočniteľná, keďže všetky zodpovedajúce druhy výrobku údajne predávali aj výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(80)

Tvrdenie spoločnosti Jinan Meide je však nesprávne. Podľa zoznamu, ktorý bol sprístupnený aj spoločnosti Jinan Meide a ktorý zahŕňa druhy výrobku predávané výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, existuje množstvo zodpovedajúcich druhov výrobku, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredávajú. Navyše odkedy spoločnosť Jinan Meide sprístupnila dodatočné informácie o pôvodne nezodpovedajúcich druhoch výrobku, na stanovenie normálnej hodnoty už nebolo potrebné používať informácie získané od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa uvádza v odôvodnení 70. Komisia teda konštatovala, že nie je primerané ani potrebné používať metodiku, ktorú navrhla spoločnosť Jinan Meide. Spoločnosť Jinan Meide takisto nedokázala odôvodniť žiadosť o ďalšie úpravy na základe finálneho výpočtu.

(81)

Jeden z dovozcov zopakoval svoju pripomienku týkajúcu sa toho, že dovozcovia nemôžu predkladať pripomienky ku konkrétnym výpočtom, pretože nemali k dispozícii podrobnosti o metodike, z ktorej výpočet vychádza, a požiadal o ďalšie informácie o tom, ako bola vypočítaná konečná navrhovaná colná sadzba, s cieľom predložiť zmysluplnejšie pripomienky. Takisto bola zopakovaná pripomienka týkajúca sa vrátenia ciel zaplatených za dovoz pred registráciou na základe zrušeného nariadenia.

(82)

Uvedených argumentov sa týka odôvodnenie 68, resp. odôvodnenia 34 až 46.

(83)

Keďže opätovne stanovené dumpingové rozpätie je nižšie než rozpätie ujmy, v súlade s platnými pravidlami by sa sadzba antidumpingového cla mala stanoviť na úrovni miery dumpingu. V súlade s tým je sadzba opätovne uloženého antidumpingového cla pre spoločnosť Jinan Meide takáto:

(84)

Revidovaná úroveň antidumpingového cla sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia o registrácii, pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa nevyberú žiadne clá so sadzbou vyššou ako 39,2 %. Keďže antidumpingové clo vyplývajúce z tohto konania je nižšie, colným orgánom sa nariaďuje, aby vybrali príslušnú sumu z dovozu týkajúceho sa spoločnosti Jinan Meide (konkrétne 36,0 %) a vrátili všetky sumy, ktoré sa v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi doteraz vybrali nad tento rámec.

(85)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(86)

Na základe uvedených skutočností Komisia považovala za vhodné opätovne uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a liatiny s guľôčkovým grafitom, s výnimkou prvkov svorných spojok s metrickým závitom podľa normy ISO DIN 13 a okrúhlych káblových spojok so závitom z kujného železa bez príklopky, v súčasnosti patriaceho pod číselné znaky KN ex 7307 19 10 (kódy TARIC 7307191010 a 7307191020), s pôvodom v ČĽR a vyrábaného spoločnosťou Jinan Meide, vo výške 36,0 %.

(87)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (35) týkajúceho sa tohto výrobku, ktoré viedlo k uloženiu konečného antidumpingového cla na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a liatiny s guľôčkovým grafitom s pôvodom v ČĽR a Thajsku, sa antidumpingové clá stanovené v rámci pôvodného prešetrovania zachovajú do 24. júla 2024.

(88)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,