18.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 11. marca 2015 antisubvenčné prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 10 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 26. januára 2015 podala skupina Saint-Gobain PAM (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby rúr a rúrok z tvárnej zliatiny v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovaný dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii údajne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Indická vláda bola pozvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k obojstranne prijateľnému riešeniu. Indická vláda prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu.

(4)

Komisia následne informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na ktorých zakladá svoj zámer uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii do Únie. Okrem toho sa prihlásil ďalší indický výrobca, Tata Metaliks DI Pipes Limited (ďalej len „Tata“) a predložil pripomienky.

(5)

Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto zverejnenia.

(6)

Na žiadosť spoločnosti Electrosteel Castings Limited sa 28. januára 2016 konalo vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Komisia uverejnila 20. decembra 2014 v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámenie o začatí antidumpingového prešetrovania dovozu rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii do Únie na základe nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (4) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“).

(8)

Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/1559 (5) uložila 18. septembra 2015 dočasné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej liatiny s pôvodom v Indii (ďalej len „dočasné antidumpingové nariadenie“). Konečné zistenia uvedeného prešetrovania sú predmetom samostatného nariadenia (6).

(9)

Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a paralelného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže vymedzenie výrobného odvetvia Únie, reprezentatívni výrobcovia z Únie a obdobie prešetrovania sú v oboch prešetrovaniach rovnaké.

(10)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia najmä informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, známych vyvážajúcich výrobcov a indické orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich na účasť na ňom.

(11)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie s cieľom predložiť pripomienky k začatiu konania.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Výber vzorky výrobcov z Únie nebol potrebný. Existujú iba tri spoločnosti alebo skupina spoločností vyrábajúcich príslušný výrobok v Únii, pričom dve z nich, ktoré predstavujú približne 96 % celkovej výroby v Únii, spolupracovali pri prešetrovaní.

(14)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov, s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie stanovené v oznámení o začatí konania. Žiadni neprepojení dovozcovia sa neprihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala misiu Indickej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(16)

Traja vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Predstavovali 100 % vývozu z Indie počas obdobia prešetrovania. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(17)

Dotazníky boli zaslané trom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Indii, všetkým trom výrobcom z Únie, ako aj používateľom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(18)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch z troch indických vyvážajúcich výrobcov. Komisia preto usúdila, že tretí vyvážajúci výrobca ukončil spoluprácu pri prešetrovaní.

(19)

Vo fáze začatia prešetrovania sa spolupracujúci výrobcovia z Únie a používatelia dohodli, že informácie zhromaždené v paralelnom antidumpingovom prešetrovaní by sa mohli použiť aj v tomto konaní. Informácie predložilo niekoľko desiatok používateľov okrem tých, ktorí sa už prihlásili v paralelnom antidumpingovom prešetrovaní.

(20)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia v Indii a ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie subvencovania. Overovania na mieste sa vykonali v týchto spoločnostiach:

(21)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(22)

Príslušným výrobkom sú rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej zliatiny“) s pôvodom v Indii, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90. Tieto číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu.

(23)

Rúrky z tvárnej zliatiny sa používajú na zásobovanie pitnou vodou, kanalizáciu a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Rozvod vody cez rúrky z tvárnej zliatiny môže fungovať na základe tlaku alebo iba na základe gravitácie. Rúrky sa vyrábajú s priemerom od 60 mm do 2 000 mm a s dĺžkou 5,5, 6, 7 alebo 8 metrov. Zvyčajne sú obložené cementom alebo inými materiálmi a z vonkajšej strany sú pozinkované, natreté alebo obalené páskou. Hlavnými koncovými používateľmi sú podniky verejných služieb.

(24)

Spoločnosť Jindal a indická vláda tvrdili, že rúrky z tvárnej zliatiny, ktoré nie sú potiahnuté, a to zvnútra ani zvonka (ďalej len „holé rúrky“), by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku na základe toho, že takéto rúry a rúrky sú polotovary s odlišnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami a nemôžu byť použité na prepravu vody bez ďalšieho spracovania. Holé rúrky zároveň nie sú zameniteľné s príslušným výrobkom a majú odlišné konečné použitie.

(25)

Navrhovateľ spochybnil toto tvrdenie a uviedol, že všetky rúrky z tvárnej zliatiny, tiež potiahnuté, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a rovnaké konečné použitie. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že úkony vnútorného a vonkajšieho potiahnutia sa považujú za dokončovacie činnosti, ktoré predstavujú len do 20 % celkových výrobných nákladov na rúrky z tvárnej zliatiny a nemenia základné vlastnosti rúrky z tvárnej zliatiny. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že holé rúrky ako také nemajú skutočnú funkciu alebo použitie na koncovom trhu okrem prepravy vody a kanalizácie a nepredávajú sa na trhu Únie, ale musia byť nevyhnutne potiahnuté pred uvedením na trh, aby boli v súlade s normami EÚ. Okrem toho holé rúrky z tvárnej zliatiny patria pod rovnaký colný kód ako potiahnuté rúrky a ich vylúčenie by preto viedlo k obchádzaniu prípadných vyrovnávacích opatrení a ohrozilo by účinnosť týchto opatrení vzhľadom na významnú kapacitu indických výrobcov vykonať potiahnutie v Únii (približne 80 000 ton ročne). V tomto smere navrhovateľ ďalej tvrdil, ž indický dovoz holých rúrok sa od roku 2013 výrazne zvýšil a objem tohto dovozu bol v roku 2015 takmer trikrát väčší ako v roku 2013. Podľa navrhovateľa bude tento vývoj pravdepodobne pokračovať.

(26)

Prešetrovaním sa preukázalo, že holé rúrky nemajú žiadnu skutočnú funkciu alebo použitie na koncovom trhu a ako také sa nepredávajú na trhu Únie. Tieto rúrky musia byť nevyhnutne podrobené ďalšiemu spracovaniu, t. j. vnútornému a vonkajšiemu potiahnutiu pred tým, ako sa stanú obchodovateľnými a splnia normy EÚ pre prepravu vody a kanalizáciu. Aj keď dodržanie súladu s normami EÚ nie je nutne rozhodujúcim faktorom na určenie vymedzenia výrobku, skutočnosť, že sa musí na holej rúrke vykonať ďalšie spracovanie pred tým, ako môže byť použitá na svoje zamýšľané konečné použitie, je faktorom, ktorý sa nesmie prehliadnuť pri analýze toho, či je holá rúrka konečným výrobkom alebo len polotovarom. Komisia sa preto domnieva, že holé rúrky z tvárnej zliatiny by mali byť považované za polotovary rúrok z tvárnej zliatiny.

(27)

Polotovary a hotové výrobky sa však aj tak môžu považovať za jeden výrobok, ak i) majú rovnaké podstatné vlastnosti a ii) náklady na ďalšie spracovanie nie sú značné (7). Je nesporné, že vnútorné obloženie a vonkajší poťah dodáva holým rúrkam fyzikálne vlastnosti, ktoré dodávajú týmto rúrkam podstatné a základné vlastnosti potrebné na ich základné využitie na trhu Únie, konkrétne prepravu vody a kanalizáciu v súlade s normami EÚ. Okrem toho je nesporné, že náklady na doplnenie vnútorného a vonkajšieho poťahu holej rúrky bežne predstavujú do 20 % celkových výrobných nákladov na rúrku z tvárnej zliatiny. Ďalšie spracovanie sa preto musí považovať za podstatné.

(28)

Vyplýva z toho, že polotovary z holých rúr a rúrok z tvárnej zliatiny nemôžu byť považované za tvoriace jeden výrobok s hotovými (zvnútra a zvonku potiahnutými) rúrkami z tvárnej zliatiny, a preto by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku.

(29)

Okrem toho sa Komisia nedomnievala, že existuje značné riziko obchádzania, ak by boli holé rúrky vylúčené z vymedzenia výrobku. Holé rúrky dováža len jedna prepojená spoločnosť Jindal, ktorá, na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa, má obmedzenú kapacitu vykonávania poťahovania v Únii. Podľa overených údajov Komisie je aktuálna kapacita približne 15 000 ton ročne. Okrem toho, aj keď sa zdá, že dovoz holých rúrok z Indie po období prešetrovania rastie, objemy sú podľa informácií od navrhovateľa ešte relatívne malé (menej ako 10 000 ton v roku 2015). Vzhľadom na obmedzenú kapacitu vykonávania poťahovania prepojenej spoločnosti v Únii a jej aktuálny podnikateľský plán na nasledujúce roky v oblasti holých rúrok, 15 000 až 21 000 ton do roku 2017, nie je pravdepodobné, že by sa toto výrobné miesto zmenilo na vstupnú bránu rozsiahleho prílevu holých rúrok s jediným cieľom vykonať ich potiahnutie na účely vyhnutia sa clám na hotové rúrky v Únii, čo by prípadne mohlo vyvolávať otázku podľa článku 23 základného nariadenia.

(30)

Spoločnosť Jindal požiadala, aby boli prírubové rúrky z tvárnej zliatiny vylúčené z vymedzenia výrobku.

(31)

Na rozdiel od holých rúrok prírubové rúrky sú rúrky z tvárnej zliatiny konečne spracované s vnútorným a vonkajším poťahom. Prírubové rúrky sú preto vhodné na prepravu vody a kanalizáciu bez ďalšieho spracovania. V zásade sú narezané na dĺžku z plnej dĺžky rúrok z tvárnej zliatiny a vybavené prírubami na pripevnenie skrutkami a maticami, zatiaľ čo iné rúrky z tvárnej zliatiny sa spájajú hrdlovým spojom. Náklady na spracovanie na rezanie na dĺžku a doplnenie prírub nemôžu byť považované za meniace základné vlastnosti rúrky z tvárnej ocele, ktorými sú preprava vody a kanalizácia, alebo za spôsobujúce podstatné náklady na spracovanie. Aj keď je na vyrobenie prírubových rúrok z rúrok z tvárnej ocele teda potrebné určité ďalšie spracovanie, Komisia ich považuje za tvoriace jeden výrobok, a žiadosť o vylúčenie sa zamieta.

(32)

Vzhľadom na uvedené úvahy je príslušný výrobok definitívne vymedzený ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej zliatiny“), s vylúčením rúrok z tvárnej zliatiny bez vnútorného a vonkajšieho poťahu (ďalej len „holé rúrky“), s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90.

(33)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok vymedzený vyššie, vyrobený a predávaný v Indii, ako aj výrobok vyrobený a predávaný v Únii, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, a z toho dôvodu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(34)

Na základe informácií uvedených v podnete a v dotazníkoch Komisie, ktoré vyplnila indická vláda a vyvážajúci výrobcovia, sa prešetrili tieto praktiky subvencovania a osobitné súvisiace opatrenia (systémy), ktorých súčasťou je údajné poskytovanie subvencií:

(35)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytla v minulosti prostredníctvom banky State Bank of India záruky na úvery výrobcom v oceliarskom priemysle. Poskytnutá výhoda údajne predstavuje rozdiel medzi zaplatenou sumou úveru, ktorá bola zaručená, a sumou, ktorá by bola zaplatená pri podobnom úvere bez štátnej záruky. Subvencia má spočívať v rozdiele medzi sumou úrokov alebo poistného, ktoré by spoločnosť zaplatila za úver, ak by bol získaný na komerčnom základe so zreteľom na referenčnú hodnotu, a skutočne zaplatenou sumou v dôsledku skutočnosti, že za úver ručila indická vláda.

(36)

Obidvaja indickí vyvážajúci výrobcovia získali úvery od niekoľkých bánk vrátane banky State Bank of India. Za tieto úvery však indická vláda neručila. Okrem toho, zaplatené úrokové sadzby boli v súlade s trhovými podmienkami, ktoré účtovali iné banky za podobné úvery.

(37)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní.

(38)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytuje úvery na financovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja v železiarskom a oceliarskom priemysle pomocou fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu. Poskytnutá výhoda údajne predstavuje rozdiel medzi úrokmi účtovanými pri úveroch z fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu a úrokmi, ktoré by sa účtovali za trhových podmienok pri komerčnom úvere.

(39)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali počas OP úvery z fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu.

(40)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní.

(41)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytuje finančné prostriedky na podporu projektov v oblasti výskumu a vývoja v železiarskom a oceliarskom priemysle. Táto výhoda údajne zodpovedá výške poskytnutých finančných prostriedkov (50 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj).

(42)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali počas OP v rámci tohto systému finančné prostriedky.

(43)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní.

(44)

Navrhovateľ tvrdil, že jeden indický vyvážajúci výrobca mal nárok na tento systém. Tento systém spočíva v uľahčení nákupu pozemkov na projekty s predpokladanou investíciou 1 miliarda rupií a viac, a v prípade, že 25 % pozemkov kúpi samotný developer. Za údajnú výhodu sa považuje, že vláda štátu Radžastan zaplatí zvyšných 75 % hodnoty pozemku.

(45)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali počas OP v rámci tohto systému finančné prostriedky.

(46)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní.

(47)

Navrhovateľ tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku majú nárok na tento systém a treba predpokladať, že oň požiadali, keďže vyvážajú podstatnú časť svojej produkcie.

(48)

Spoločnosť zaregistrovaná ako jednotka orientovaná na vývoz je oprávnená na oslobodenie od ciel a daní a/alebo vrátenie niektorých ciel a daní. Za výhodu sa považuje výška štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(49)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia neboli počas OP zaregistrovaní ako jednotky orientované na vývoz.

(50)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(51)

Navrhovateľ tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku majú nárok na tento systém, ktorý oprávňuje získať úvery na clo zodpovedajúce percentuálnemu podielu hodnoty FOB vývozu do určitých krajín. Úvery na clo možno použiť na vyrovnanie dovozných ciel a poskytnutá výhoda tak zodpovedá sume štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(52)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali v rámci tohto systému počas OP úvery na clo.

(53)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(54)

Navrhovateľ tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku majú nárok na tento systém, ktorý umožňuje bezcolný dovoz vstupov, paliva, oleja, zdrojov energie a katalyzátora, ktoré sa používajú ako vstupy vo výrobnom procese, za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Za výhodu sa považuje výška štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(55)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia tento systém počas OP nevyužívali.

(56)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(57)

Navrhovateľ tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku majú nárok na tento systém, ktorý umožňuje bezcolný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výrobku alebo kategórie výrobkov, alebo medziproduktov, ktoré sa majú vyviezť alebo ktoré sa považujú za vyvážané. Za výhodu sa považuje výška štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(58)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia tento systém počas OP nevyužívali.

(59)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(60)

Navrhovateľ tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku majú nárok na tento systém, ktorý sa podobá systému Focus Market a oprávňuje získať úvery na clo zodpovedajúce percentuálnemu podielu postupného rastu dosiahnutého v účtovnom období 2012 – 2013 v porovnaní s účtovným obdobím 2011 – 2012. Úvery na clo možno použiť na vyrovnanie dovozných ciel a poskytnutá výhoda tak zodpovedá sume štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(61)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia tento systém počas OP nevyužívali.

(62)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(63)

Navrhovateľ tvrdil, že jeden vyvážajúci výrobca príslušného výrobku (s prevádzkami v Gudžaráte) má nárok na využívanie tohto systému, ktorý umožňuje oslobodenie od DPH z nákupov tovaru používaného v súvislosti s vývozmi, a pravdepodobne ho využíval. Táto výnimka údajne predstavuje finančnú pomoc, pretože znižuje príjmy vlády z DPH. Poskytnutá výhoda zodpovedá sume štátnych príjmov, ktoré by boli splatné a ktoré sú ušlé.

(64)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia tento systém v prípade príslušného výrobku počas OP nevyužívali.

(65)

V dôsledku toho Komisia nezistila v prípade tohto systému žiadny dôkaz o subvencovaní počas OP.

(66)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytuje tovar pre výrobcov ocele tak, že im poskytuje železnú rudu a uhlie prostredníctvom poskytnutia práv na ťažbu (t. j. práva, ktoré výrobcom ocele umožnili ťažiť železnú rudu a uhlie na svoje vlastné interné použitie).

(67)

Navrhovateľ poukázal na platné indické právne predpisy týkajúce sa ťažby železnej rudy a uhlia vrátane najnovšieho vývoja, a uviedol, že niektorí indickí výrobcovia príslušného výrobku majú vlastné bane.

(68)

Navrhovateľ sa domnieval, že vlastná ťažba železnej rudy je de facto špecifická, pretože sa týka len určitých podnikov, ako sú výrobcovia ocele, a že vlastná ťažba uhlia je de jure špecifická, pretože pri prideľovaní uhoľných blokov sú uprednostňovaní výrobcovia ocele, ktorých ročná výrobná kapacita prekračuje jeden milión ton.

(69)

Navrhovateľ sa domnieval, že výhoda licencií na ťažbu uhlia na vlastnú spotrebu pre indických výrobcov príslušného výrobku predstavuje rozdiel medzi celkovými nákladmi na licenčné poplatky zaplatené za licenciu na ťažbu, nákladmi na ťažbu a rafináciu s cieľom dosiahnuť požadovanú úroveň kvality a referenčnou hodnotou ceny CIF austrálskeho koksovateľného uhlia v indickom prístave.

(70)

Pokiaľ ide o výhodu licencií na ťažbu železnej rudy na vlastnú spotrebu, navrhovateľ sa domnieva, že výhoda by sa mala posúdiť: buď i) so zreteľom na prevládajúce podmienky na svetovom trhu pri nákupe železnej rudy v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia; alebo ii) na základe prevládajúcich podmienok v Indii upravených tak, aby zohľadňovali vplyv vývoznej dane zo železnej rudy, keďže ide o faktor, ktorý narúša bežné trhové podmienky.

(71)

Navrhovateľ uviedol, že Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických (ďalej len „USDOC“) prešetrilo a napadlo program ťažby železnej rudy a program ťažby uhlia v rámci viacerých prešetrovaní dovozu určitých plochých výrobkov z uhlíkovej ocele valcovaných za tepla z Indie.

(72)

Indická vláda uviedla právny základ, podľa ktorého sa koncesia na ťažbu nerastov vybavuje a udeľuje žiadateľom:

(73)

Indická vláda vysvetlila, že odvetvie železnej rudy v Indii bolo vždy deregulovaným trhom a že odvetvie uhlia bolo deregulované s účinnosťou od januára 2000.

(74)

Jednému z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov boli udelené práva na ťažbu železnej rudy (ale nie uhlia). Železná ruda vyťažená v tejto bani sa však nepoužívala na výrobu príslušného výrobku (vzhľadom na jej nízky obsah železa), ale na iné podnikateľské činnosti skupiny. Daný výrobca získaval železnú rudu potrebnú na výrobu príslušného výrobku od neprepojených dodávateľov v Indii.

(75)

Druhému indickému vyvážajúcemu výrobcovi boli udelené práva na ťažbu uhlia (ale nie železnej rudy). Ročný objem vyťaženého uhlia nepostačoval na uspokojenie jeho potrieb, a preto tento výrobca takisto nakupoval uhlie od neprepojených dodávateľov v Austrálii.

(76)

V nadväznosti na rozsudok indického najvyššieho súdu v roku 2014 tento vyvážajúci výrobca preukázal, že všetky práva na ťažbu uhlia, ktoré boli v minulosti pridelené, boli zrušené, a v súčasnosti sa práva na ťažbu uhlia v Indii získavajú prostredníctvom konania na súťažné predkladanie ponúk. Daný výrobca už preto neobstaráva uhlie prostredníctvom práv na ťažbu na vlastnú spotrebu. Okrem toho tento vyvážajúci výrobca takisto preukázal, že podľa nového postupu na prideľovanie práv na ťažbu, ktorý zaviedla indická vláda, nebude mať právny nárok na získanie práv na ťažbu z dôvodu obmedzení spojených s týmto postupom.

(77)

V dôsledku toho Komisia nemusí tento systém podrobiť ďalšej analýze.

(78)

Podrobný opis FPS je uvedený v odseku 3.15 dokumentu politiky zahraničného obchodu (ďalej len „FTP“) 2009 – 2014 a v odseku 3.9 príručky postupov 2009 – 2014.

(79)

Podľa odseku 3.15.2 dokumentu FTP 2009 – 2014 majú vývozcovia oznámených výrobkov uvedených v dodatku 37D príručky postupov I 2009 – 2014 nárok na tento systém.

(80)

V rámci tohto systému má vývoz výrobkov uvedených v dodatku 37D príručky postupov nárok na úver na clo zodpovedajúci 2 % hodnoty FOB. Sadzba úveru na clo na rúrky z tvárnej zliatiny sa v roku 2012 zvýšila na 5 %. Rúrky z tvárnej zliatiny majú teda nárok na úver na clo.

(81)

Úvery na clo v rámci FPS sú voľne prevoditeľné a platné na obdobie 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupných materiálov alebo tovaru vrátane investičného tovaru.

(82)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočnil, po uskutočnení vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokumentov (napr. vývozný príkaz, faktúry, prepravných dokladov, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(83)

Obidve spoločnosti využívali tento systém počas OP.

(84)

Zo systému FPS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému FPS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver na clo v rámci systému FPS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(85)

Systém FPS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(86)

Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode I) prílohy I, prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne použitým vstupom. Nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu I) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému FPS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupy. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupy, majú aj tak nárok na výhody v rámci systému FPS. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clá v rámci systému FPS na účely dovozu investičného tovaru, i keď investičný tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla, ako sa stanovuje v bode I) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov

(87)

Novým dokumentom päťročnej politiky zahraničného obchodu 2015 – 2020 sa zaviedol nový systém s názvom „vývozu tovar z Indie“ (Merchandise Exports from India Scheme, „MEIS“), ktorý nahradil viacero už existujúcich systémov vrátane FPS. Keďže kritériá oprávnenosti pre FPS a pre MEIS sú v podstate rovnaké, je jasné, že FPS nebol ukončený, ale iba premenovaný, a že výhodu, ktorú poskytoval FPS, bude ďalej poskytovať nový systém. V dôsledku toho je možné výhodu poskytovanú systémom FPS ešte vyrovnať.

(88)

Spoločnosť ECL po zverejnení tvrdila, že MEIS nemožno automaticky považovať za variant FPS alebo náhradný systém zaň. Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože kritériá oprávnenosti a príjemcovia FPS a MEIS sú rovnakí, pokiaľ ide o výrobcov rúrok z tvárnej zliatiny. Samotná indická vláda vo svojej odpovedi na dotazník uznala, že systém FPS „bol zlúčený do nového systému [MEIS]“ (8). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(89)

Existuje však rozdiel vo výške výhody poskytnutej na základe týchto dvoch systémov. Sadzba colnej úľavy, ktorú ponúka MEIS, je v súčasnosti 2 % hodnoty FOB vývozu (počas OP dosahovala v prípade systému FPS 5 %).

(90)

Daní dvaja indickí výrobcovia pred konečným zverejnením a po ňom tvrdili, že táto nižšia hodnota by mala byť parametrom na stanovenie výšky prípadnej výhody, ktorá sa má vyrovnať. Spoločnosť ECL poukázala na „usmernenia Komisie pre výpočet výšky subvencie pri prešetrovaniach vyrovnávacieho cla“ (9) a na príklad 1, v ktorom by sa mala uplatňovať revidovaná výhoda, ktorá sa vzťahuje na neskoršiu časť OP, „ak je táto zmena trvalého charakteru“. Toto tvrdenie vzniesla aj indická vláda po konečnom zverejnení.

(91)

Komisia odmietla toto tvrdenie z tohto dôvodu. Podľa článku 5 základného nariadenia „výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia skúmania nároku na subvenciu“. Počas OP bol výhodou poskytnutou vyvážajúcim výrobcom úver na clo vo výške 5 % hodnoty FOB vývozov príslušného výrobku.

(92)

Podľa článku 11 základného nariadenia „informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia“. To znamená, že vývoj po OP možno zohľadniť len za výnimočných okolností, najmä ak by ich nezohľadnenie bolo „zjavne neprimerané“ (10). Táto prahová hodnota bola dosiahnutá, napríklad keď desať nových členských štátov pristúpilo k Európskej únii v roku 2004, čím Komisii vznikla povinnosť prešetriť, či informácie získané počas prešetrovania sú naďalej reprezentatívne pre rozšírenú EÚ (11).

(93)

Táto prahová hodnota však nie je v predkladanej veci splnená. Základný subvenčný systém zostáva v platnosti aj po OP a vývozcovia mali počas OP výhodu sadzby vo výške 5 %. Predpoklad, že znížená sadzba vo výške 2 % po OP má stály charakter, takisto nemožno potvrdiť, keďže vláda je oprávnená kedykoľvek zmeniť sadzbu systému (12). Povaha týchto zmien nie je len hypotetická, ako ukázala prax v predchádzajúcom systéme. Predchádzajúci systém FPS bol zavedený zákonom v roku 2009 vláda zmenila sadzbu z 2 % na 5 % s účinnosťou od 31. decembra 2012 (13). Vzhľadom na všetky tieto faktory Komisia dospela k záveru, že vyrovnanie sumy vo výške 5 % v prípade systému FPS počas OP nie je zjavne neprimerané. Ak sa preukáže dlhodobá povaha súčasnej sadzby vo výške 2 %, vývozcovia môžu požiadať o predbežné preskúmanie na účely preukázania trvalej zmeny okolností týkajúcich sa tohto subvenčného systému.

(94)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas OP, a ktorú spolupracujúci vyvážajúci výrobca v čase vývoznej transakcie zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie (čitateľ) rozložila na príslušný obrat z vývozu počas OP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(95)

Sadzba subvencie stanovená v prípade tohto systému počas OP pre spoločnosť ECL a jej dcérsku spoločnosť Srikalahasthi Pipes Limited (ďalej len „ECL Group“) predstavovala 4,35 % a pre spoločnosť Jindal Saw India predstavovala 3,11 %.

(96)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v kapitole 5 dokumentu FTP 2009 – 2014, ako aj v kapitole 5 príručky o postupoch 2009 – 2014.

(97)

Tento systém sú oprávnení využívať výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(98)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar (nový aj použitý investičný tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov) so zníženou sadzbou cla. Vývozná povinnosť je povinnosť vyviezť minimálnu hodnotu tovaru, ktorá v závislosti od vybraného podsystému zodpovedá šesťnásobku alebo osemnásobku sumy ušetreného cla. Na tento účel indická vláda vydáva na žiadosť a po uhradení poplatku licenciu na používanie systému EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 2009 – 2014 sa v rámci systému EPCGS môže investičný tovar dovážať s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývoznej povinnosti kratšie.

(99)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného tovaru využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného tovaru. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie na používanie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(100)

Zistilo sa, že počas OP obidve spoločnosti získali v rámci systému EPCGS úľavy, ktoré možno priradiť k príslušnému výrobku.

(101)

Zo systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, pretože táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje pre vývozcu výhodu, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú likviditu spoločnosti.

(102)

Okrem toho je systém EPCGS zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(103)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je začlenený do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(104)

V novom dokumente päťročnej politiky zahraničného obchodu 2015 – 2020 sa zachoval tento systém, ale stanovuje sa iba možnosť nulového cla. Vzhľadom na to, že kritériá oprávnenosti sú v podstate rovnaké, nemožno povedať, že systém EPCGS bol ukončený, a preto by už nemal byť vyrovnaný.

(105)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný tovar rozloženého na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisovania tohto investičného tovaru v príslušnom odvetví. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na OP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote peňazí v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania.

(106)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný obrat z vývozu počas OP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo dopraveného množstva.

(107)

Po konečnom zverejnení spoločnosť ECL tvrdila, že systém EPCGS sa používa pri celkovej výrobe rúrok z tvárnej zliatiny a nie iba na výrobu vyvážaného tovaru. Preto požiadala, aby sa subvencia vypočítala na základe celkového obratu a nie na základe obratu z vývozu.

(108)

Komisia toto tvrdenie odmietla, pretože, ako už bolo uvedené, subvencia je podmienená len uskutočnením vývozu. Tento prístup je takisto v súlade s postupom Komisie v rámci toho istého systému (14).

(109)

Ten istý vyvážajúci výrobca požiadal, aby výhoda nezohľadňovala položky/stroje, ktoré boli odpísané už dávno pred OP. Komisia toto tvrdenie akceptovala a informovala o tom spoločnosť.

(110)

Sadzba subvencie pre ECL Group, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená počas OP, predstavovala 0,03 % a pre spoločnosť Jindal Saw India predstavovala 0,38 %.

(111)

Podrobný opis systému DDS je uvedený v pravidlách vrátenia cla a spotrebnej dane z roku 1995 zmenených neskoršími vyhláškami.

(112)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(113)

Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty FOB výrobkov vyvážaných podľa tohto systému. Indická vláda stanovila sadzby vrátenia cla pre viaceré výrobky vrátane príslušného výrobku. Tieto sadzby sú stanovené na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy vo výrobe výrobku a priemernej sumy cla zaplateného za vstupy. Tieto sadzby sa uplatňujú bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo v skutočnosti zaplatené alebo nie. Sadzba DDS pre príslušný výrobok počas OP predstavovala 1,9 % hodnoty FOB.

(114)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí vyvážať. Pri zadávaní podrobných údajov o odoslaní do serveru colného úradu (ICEGATE) sa uvedie, že vývoz sa uskutočňuje v rámci DDS a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, čo dopravná spoločnosť predloží všeobecný zoznam vyvážaného tovaru (ďalej len „EGM“, Export General Manifest) a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na prepravnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom zmenky.

(115)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (ďalej len „BRC“, Bank Realisation Certificate). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale v prípade, ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(116)

Suma vráteného cla sa môže využiť na ľubovoľný účel.

(117)

Podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať na obchodných účtoch sumu vráteného cla ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(118)

Ďalej sa zistilo, že obidvom indickým spoločnostiam plynuli výhody v rámci DDS počas OP.

(119)

Zo systému DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Tzv. suma vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou. Neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o použitie týchto prostriedkov. Suma vráteného cla okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(120)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda pre jednotlivé výrobky. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako systém vrátenia cla, tento systém nemá vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Platba v hotovosti vývozcovi nie je naviazaná na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie je úverom na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín.

(121)

Indická vláda po zverejnení najprv tvrdila, že Komisia neuviedla požiadavky, ktoré považovala za nevyhnutne potrebné na to, aby DDS predstavoval legitímny systém vrátenia cla, ani neposkytla zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Po druhé, podľa indickej vlády existuje adekvátna súvislosť medzi sadzbami vrátenia cla, ako aj clami zaplatenými za suroviny. Je to z toho dôvodu, že indická vláda pri stanovení sadzieb vrátenia cla zohľadňuje priemerné množstvo alebo hodnotu materiálov použitých ako vstupy vo výrobe výrobku, ako aj priemernú sumu cla zaplateného za vstupy. Spoločnosť ECL predložila podobné tvrdenia ako indická vláda.

(122)

Komisia odmietla tieto tvrdenia z týchto dôvodov. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia vo zverejnení uviedla dôvody, pre ktoré nepovažovala tento systém za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla. Objasnila, že platba v hotovosti vývozcovi nie je naviazaná na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie je úverom na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín.

(123)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia sa nedomnieva, že údajná súvislosť medzi sadzbami vrátenia cla a clami zaplatenými za suroviny je dostatočné na to, aby bol tento systém v súlade s pravidlami stanovenými v bode I) prílohy I, prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Predovšetkým sa výška úveru nevypočítava vo vzťahu k skutočne použitým vstupným materiálom. Okrem toho nie je zavedený systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k zaplateniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Toto tvrdenie bolo preto takisto zamietnuté.

(124)

Platba vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou po vývoze uskutočnenom vývozcami sa preto musí považovať za priamy grant od indickej vlády podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(125)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém DDS je napadnuteľná.

(126)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií podľa výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente je indická vláda povinná uhradiť sumu vráteného cla, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný prepravný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa má poskytnúť na danú vývoznú transakciu, indická vláda už nemá právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. V súvislosti s tým Komisia považovala za vhodné určiť výhodu v rámci systému DDS ako súčet súm vráteného cla získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania.

(127)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila výšku tejto subvencie podľa celkového obratu z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(128)

Jedna z dvoch spoločností vypočítala podiel surovín použitých vo výrobe príslušného výrobku, ktoré boli dovezené a za ktoré zaplatila clo. Táto spoločnosť následne pred konečným zverejnením a po ňom tvrdila, že keby Komisia mala vyrovnať výhody plynúce z DDS, nemalo by dôjsť k napadnutiu celkovej získanej sumy zo systému DDS, ale len sumy presahujúcej skutočne zaplatené clo na dovoz vstupov použitých vo výrobe príslušného výrobku. Toto tvrdenie spoločnosti podporila aj indická vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému zverejneniu.

(129)

Komisia odmietla toto tvrdenie, pretože, ako sa vysvetľuje v oddiele d) „Záver k systému DDS“, bez ohľadu na názov „vrátenie cla“ je tento systém v podstate priamym prevodom finančných prostriedkov, nie ušlých príjmov. Platba v hotovosti vývozcovi nie je naviazaná na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie je úverom na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín. Preto nie je isté, že podiel suroviny dovezenej a použitej vo výrobe rúrok z tvárnej zliatiny zostane nezmenený.

(130)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom počas OP pre ECL Group predstavovala 1,66 % a pre spoločnosť Jindal Saw India predstavovala 1,37 %.

(131)

Navrhovateľ tvrdil, že ceny železnej rudy (hlavná surovina pre príslušný výrobok) v Indii sú skreslené v dôsledku uloženia vývoznej dane zo železnej rudy a duálnej politiky pre nákladnú železničnú dopravu s cieľom a účinkom dotovať indických výrobcov príslušného výrobku. Takéto zásahy údajne znižujú náklady na túto surovinu v Indii v porovnaní s inými trhmi, ktoré nie sú ovplyvnené zásahmi indickej vlády.

(132)

Navrhovateľ dodal, že prostredníctvom zásahu na trhu so železnou rudou indická vláda priamo neposkytuje železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu, ale poveruje tým spoločnosti, ktoré ťažia železnú rudu, alebo im to nariaďuje.

(133)

Podľa navrhovateľa vláda všetky štátne a súkromné spoločnosti ťažiace železnú rudu v Indii poverila alebo im nariadila, aby vykonávali úlohy poskytovania železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu ako súčasť stratégie s cieľom pomôcť železiarskemu a oceliarskemu priemyslu.

(134)

Na to, aby bola stanovená existencia napadnuteľných subvencií, musia byť splnené tri prvky: a) finančná pomoc, b) výhoda a c) špecifickosť (článok 3 základného nariadenia).

(135)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážke základného nariadenia sa uvádza, že finančná pomoc existuje, ak vláda: „poverí, resp. nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v skutočnosti nelíši od bežnej vládnej praxe;“. Typ funkcií opísaných v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) nastane vtedy, keď „vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, prípadne nakupuje tovary…“. Tieto ustanovenia odzrkadľujú článok 1 ods. 1 písm. a) prvú zarážku body iv) a iii) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a by sa mali vykladať a uplatňovať vo svetle príslušnej judikatúry WTO.

(136)

V prípade WTO týkajúcom sa vývozných obmedzení EÚ ako tretia strana ponúkla panelu svoj pôvodný výklad týchto ustanovení, ktoré dovtedy neboli vyložené (15). Po zverejnení niekoľko strán poukázalo na tieto návrhy.

(137)

Panel rozhodol, že bežný význam týchto dvoch slov „poveriť“ a „nariadiť“ v článku 1 ods. 1 písm. a) prvej zarážke bodu iv) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach si vyžaduje, aby činnosť vlády zahŕňala pojem delegovania (v prípade poverenia) alebo velenia (v prípade nariadenia) (16). Zamietol tvrdenie USA o „príčine a následku“ a požiadal o výslovné a súhlasné vykonanie delegovania alebo nariadenia (17).

(138)

V následnom prípade však odvolací orgán rozhodol, že nahradenie slov „poverí“ a „nariadi“ slovami „delegácia“ a „velenie“ je ako štandard príliš prísne (18). Podľa odvolacieho orgánu k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť a „nariadenie“ odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (19). V oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci, a „vo väčšine prípadov by sa dalo očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo nútenia“ (20). Bod iv) zároveň neumožňuje členom uložiť vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda iba vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (21) alebo keď zásah vlády „môže, ale nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho na základe daných vecných okolností a vykonávaní slobodnej voľby aktérov na tomto trhu“ (22). Naopak, poverenie a riadenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (23).

(139)

Z toho vyplýva, že úroveň dokazovania, ktorú stanovil odvolací orgán, najmä jeho zistenie, že „vo väčšine prípadov by sa dalo očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu budú zahŕňať určitú formu hrozby alebo nútenia“ je menej prísna než pôvodné stanovisko EÚ zastávané vo veci USA – vývozné obmedzenia. To isté platí pre stanovisko EÚ, že súkromný subjekt by vykonával funkcie, ktorými by spravidla bola poverená vláda, iba ak tento súkromný subjekt nemá žiadnu inú možnosť, pretože je poverený alebo riadený vládou, napríklad keď vláda stanoví ceny, za ktoré je súkromný subjekt povinný predávať.

(140)

V dôsledku toho EÚ upravila svoj výklad usmernenia, ktoré jej v tejto veci doručil odvolací orgán.

(141)

V súlade s uvedenými rozhodnutiami WTO nie všetky vládne opatrenia schopné poskytnúť výhody zodpovedajú finančnej pomoci podľa článku 3 základného nariadenia a článku 1 ods. 1 písm. a) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Musí existovať dôkaz o vládnej politike alebo programe na podporu prešetrovaného odvetvia (v tomto konkrétnom prípade odvetvia rúrok z tvárnej zliatiny) prostredníctvom vykonávania právomocí alebo poskytnutia zodpovednosti verejným alebo súkromným subjektom (tu: spoločnostiam ťažiacim železnú rudu) s cieľom poskytovať železnú rudu odvetviu výroby rúrok z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu.

(142)

Komisia preto v súlade s päťkrokovým testom WTO (24) veľmi dôkladne preskúmala povahu zasahovania vlády (zahŕňa poverenie alebo riadenie spoločností ťažiacich železnú rudu?), povahu poverených orgánov (sú ťažobné spoločnosti súkromné subjekty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia?) a činnosť poverených alebo riadených subjektov (poskytovali poverené alebo riadené spoločnosti ťažiace železnú rudu túto železnú rudu odvetviu výroby rúrok z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu a konali tak ako zástupcovia vlády?). Komisia okrem toho overila, či by vykonávanou funkciou bola spravidla poverená vláda (je poskytovanie železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu výrobným podnikom v Indii bežná aktivita vlády?) a či sa takáto funkcia v skutočnosti nelíši od praxe, ktorú vlády bežne vykonávajú (líši sa skutočné poskytovanie železnej rudy ťažobnými spoločnosťami v skutočnosti od toho, čo by vláda sama urobila?).

(143)

So zreteľom na uvedené závery odvolacieho orgánu Komisia najprv analyzovala, či je podpora indickej vlády pre odvetvie rúrok z tvárnej zliatiny skutočne cieľom vládnej politiky a nie iba „vedľajším účinkom“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí. V rámci prešetrovania sa skúmalo najmä to, či zistené deformácie cien boli súčasťou cieľov vlády, alebo či nižšie ceny železnej rudy boli skôr „neúmyselným“ vedľajším produktom všeobecného vládneho regulovania.

(144)

Z niekoľkých dokumentov vyplýva, že výslovným cieľom politiky indickej vlády bola podpora rúrok z tvárnej zliatiny.

(145)

V roku 2005 vydala expertná skupina vytvorená ministerstvom pre oceliarsky priemysel na sformulovanie usmernení pre preferenčné udelenie banského prenájmu správu (ďalej len „Dangova správa“) s niekoľkými relevantných zisteniami a odporúčaniami. Už v tom čase sa skonštatovalo, že „… jedna hlavná konkurenčná výhoda pre indickú oceľ zrejme spočíva, okrem ľudských zdrojov, v zaručenom prístupe k domácim dodávkam železnej rudy za nižšiu cenu v porovnaní so svetovými cenami. Táto výhoda sa musí zachovať, rozvíjať a plne využiť“ (25) (zdôraznenie bolo doplnené).

(146)

Indická vláda a spoločnosť ECL po zverejnení tvrdili, že Komisia sa ako o právny základ opierala iba o Dangovu správu. Citovali správu panelu, v ktorej panel dospel k záveru, že „nie sme presvedčení, že jediný odkaz na politiku prenájmu na ťažbu železnej rudy pre vlastnú potrebu v Dangovej správe“ slúži na podporu stanovenia toho, že existuje program ťažby železnej rudy pre vlastnú potrebu (26). Spoločnosť ECL takisto uviedla, že Dangova správa, ktorú vypracoval nezávislý odborník, nemá žiadnu právnu hodnotu a nemôžu sa ňou stanovovať politické ciele pre Indiu.

(147)

Komisia v prvom rade konštatuje, že politické ciele vlády nemusia byť nevyhnutne uvedené v právne záväzných textoch. Mohli by byť zahrnuté do celého radu vládnych dokumentov a politických vyhlásení, ako sú správy, prejavy a dokumenty predkladané parlamentu, vyhlásenia atď.

(148)

Po druhé, tvrdenia, ktoré predložili strany, sú z vecného hľadiska nesprávne. Ako je uvedené v odôvodneniach 153 – 169, Komisia okrem Dangovej správy vzala do úvahy niekoľko ďalších dokumentov a právnych aktov, aby dospela k záveru, že politickým cieľom indickej vlády bolo podporovať výrobné odvetvie rúrok z tvárnej zliatiny.

(149)

Po tretie, pokiaľ ide o ich tvrdenie na základe správy panelu, treba citovať celý príslušný bod 7.211:

(150)

Z tejto citácie je zjavné, že panel nespochybnil skutočnosť, že v Dangovej správe je opísané indické výrobné odvetvie železnej rudy a politiky vzťahujúce sa na toto výrobné odvetvie. Členmi skupiny expertov (28) boli, okrem iných, zástupcovia vlády a výrobného odvetvia, pričom je potrebné vziať do úvahy, že sú dobre informovaní o súčasných politikách vlády a o situácii v tomto odvetví. Okrem toho, na rozdiel od práva na ťažbu je táto správa explicitná, pokiaľ ide o politický cieľ, ktorým je zvýhodnenie indických výrobcov ocele („v zaručenom prístupe k domácim dodávkam železnej rudy za nižšiu cenu v porovnaní so svetovými cenami“), a že táto výhoda sa musí zachovať a podporovať.

(151)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(152)

Indická vláda prijala nasledujúce dve opatrenia na vykonávanie uvedeného osobitného politického cieľa (zabránenie vývozu železnej rudy).

(153)

Prvým opatrením je rozhodnutie prijaté 1. marca 2007 o uložení vývozných daní zo železnej rudy, pôvodne so sadzbou 300 INR/tona (29), ktorá sa následne priebežne menila. Konkrétne v marci 2011 sa táto sadzba zvýšila na 20 % (30) a v decembri 2011 sa zvýšila na 30 % (31); v apríli 2015 bola vývozná daň zo železnej rudy nízkej kvality (s obsahom železa menej ako 58 %) znížená na 10 %. (32) Treba poznamenať, že železná ruda nízkej kvality nemá v Indii veľké využitie, a preto nie je potrebné zachovať dostupnosť železnej rudy nízkej kvality pre indických používateľov železnej rudy.

(154)

Vo všeobecnosti môže byť podpora nadväzujúcich výrobných odvetví dôležitou motiváciou pre ukladanie vývozných obmedzení, a najmä vývozných daní. Skutočnosť, že hlavnými politickými cieľmi vývozných obmedzení (a značných vývozných daní) je chrániť a podporovať nadväzujúce výrobné odvetvia poskytovaním lacných surovín a vstupov domácim nadväzujúcim výrobným odvetviam, bola skonštatovaná aj v správe OECD s názvom Hospodársky vplyv vývozných obmedzení na nerastné suroviny (33) (ďalej len „správa OECD“).

(155)

Druhým opatrením je zavedenie duálnej politiky pre nákladnú dopravu (ďalej aj „DFP“, Dual Freight Policy) ministerstvom železníc z 22. mája 2008 (34). Táto politika vytvorila tvorila rozdiely v poplatkoch medzi nákladnou železničnou prepravou železnej rudy určenej na domácu spotrebu a na vývoz. Priemerný rozdiel je trojaký (35). Nákladná železničná doprava predstavuje veľmi významnú časť celkových nákladov na železnú rudu (36).

(156)

Spoločnosť ECL pred konečným zverejnením a po ňom tvrdila, že duálna politika pre nákladnú dopravu bola zrušená v roku 2009. Komisia však na základe informácií, ktoré poskytla indická vláda a vyvážajúci výrobca, zistila, že indická vláda prostredníctvom mnohých obežníkov sadzieb, ktoré vydala, pokračuje počas OP a po ňom v uplatňovaní rozdielnych poplatkov za dopravu železnej rudy na domácu spotrebu a na vývoz, a to v prospech domácej spotreby (37). Konkrétne na vývoz sa uplatňuje poplatok založený na vzdialenosti, pričom domáca spotreba je za istých podmienok od tohto poplatku oslobodená. Komisia preto odmietla toto tvrdenie.

(157)

Tieto dve opatrenia spoločne vytvárajú cielené vývozné obmedzenie, ktoré bolo v zásade zavedené v rokoch 2007/2008 a ďalej sa rozšírilo v marci a decembri 2011 zvýšením sadzby vývoznej dane zo železnej rudy. Nasledujúce politické dokumenty na jednej strane poukazujú na existenciu politického cieľa, ktorým je podpora výrobného odvetvia rúrok z tvárnej zliatiny, a na strane druhej na spokojnosť indickej vlády s tým, ako sa jej doteraz darí dosahovať stanovené ciele:

(158)

V správe pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel pre 12. päťročný plán vydanej v novembri 2011 (38) sa výslovne uvádza, že:

(159)

V 12. päťročnom pláne (39) (2012 – 2017) sa potvrdzujú politické vyhlásenia správy pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel:

(160)

Spoločnosť ECL po zverejnení spochybnila odvolávanie sa Komisie na uvedené dokumenty. Po prvé, tvrdila, že správa pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel nemá žiadnu právnu hodnotu, keďže ide iba o stanovisko alebo posúdenie niektorých jednotlivcov a nie o dokument schválený vládou. Po druhé, uviedla, že 12. päťročný plán nebol správne citovaný, pretože obsahoval napríklad odporúčanie v znení „vývoz železnej rudy vo veľkých množstvách vyvolal vážne obavy o jej dostupnosť v budúcnosti. […] je naliehavo potrebné riešiť problémy degradácie životného prostredia, presídleného obyvateľstva, preťaženia dopravy atď.“

(161)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia sa domnieva, že hoci vláda nevydala správu pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel, je v nej opísaný stav indického výrobného odvetvia železnej rudy a politika vlády, ktorá sa v tejto súvislosti uplatňuje. Pracovná skupina bola, okrem iného, zložená zo zástupcov vlády a výrobného odvetvia (40) a je odôvodnené domnievať sa, že sú dobre informovaní o existujúcich politikách vlády a o situácii v tomto odvetví.

(162)

Pokiaľ ide o druhý argument, Komisia nikdy netvrdila, že tento päťročný plán sa obmedzuje len na politické ciele a odporúčania, ktoré citovala v súvislosti so železnou rudou. Odporúčania, na ktoré odkazuje vyvážajúci výrobca, sa týkajú údajnej nelegálnej ťažby a porušovania predpisov v oblasti životného prostredia, ktoré v čase vydania správy predstavovali veľký problém. Tohto problému sa týkali mnohé súdne rozhodnutia o uzavretí baní, napríklad v štátoch Karnátaka, Urísa a Goa. Skutočnosť, že politika sleduje dodatočný environmentálny cieľ, nevedie k anulovaniu primárneho ekonomického cieľa. Je skôr celkom prijateľné, že cieľom vládnej politiky je dosiahnuť zároveň oba ciele. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

(163)

Spoločnosť ECL takisto skonštatovala, že indická komisia pre plánovanie, ktorá existuje od roku 1950 a ktorá sformulovala tieto päťročné plány, bola rozpustená k 1. januáru 2015 a že päťročné plány tak už nebudú existovať.

(164)

Z uvedenej webovej lokality (41) vyplýva, že komisia pre plánovanie bola skutočne rozpustená (42). Prípadné skončenie platnosti päťročného plánu po roku 2017 však nemá vplyv na zistenie, že tento plán bude dovtedy v platnosti.

(165)

Spoločnosť ECL napokon citovala inú časť správy pracovnej skupiny pre oceliarsky priemysel, v ktorej bolo uvedené, že ceny železnej rudy sú „bez zásahu vlády“ a „sú určované […] trhovými silami“; okrem toho, že „domáce ceny železnej rudy sa spravidla pohybovali paralelne s medzinárodnými cenami“. (43)

(166)

Cielené vývozné obmedzenia celkom neodstraňujú trhové sily na indickom domácom trhu, ale majú vážne dôsledky, pokiaľ ide o zníženie objemu vývozu a stimulovanie hospodárskych subjektov na trhu, aby predávali svoj tovar za nižšiu cenu, než by mohli získať v prípade neexistencie tejto politiky. Toto zistenie nie je v rozpore s uistením v správe, že domáce ceny železnej rudy sa spravidla vyvíjali s medzinárodnými cenami. V skutočnosti nebol vývoz a dovoz v Indii úplne zakázaný. Medzinárodné ceny preto nevyhnutne majú určitý vplyv na indické domáce ceny. Neznamená to však, že domáce ceny sa nachádzajú na rovnakej alebo vyššej úrovni ako medzinárodné ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(167)

Uložením takýchto cielených vývozných obmedzení (najmä prostredníctvom vývozných daní a duálnej politiky pre nákladnú dopravu) indická vláda stavia indické spoločnosti ťažiace železnú rudu do ekonomicky iracionálnej situácie, v dôsledku čoho sú nútené predávať svoj tovar za nižšiu cenu, než akú by mohli dosiahnuť v prípade neexistencie tejto politiky.

(168)

Indická vláda vykonávala „aktívnejšiu úlohu než len pobádanie“, v súlade s požiadavkou odvolacieho orgánu (44). Opatrenia, ktoré prijala indická vláda, obmedzujú slobodu konania spoločností ťažiacich železnú rudu tým, že v praxi obmedzujú ich podnikateľské rozhodnutia, pokiaľ ide o to, kde predávajú svoje výrobky a za akú cenu. Bráni sa im v maximalizovaní ich príjmov, keďže ich výnosy sú v dôsledku týchto opatrení výrazne znížené.

(169)

Politické vyhlásenie v Dangovej správe z roku 2005, podľa ktorého „zaručený prístup k domácim dodávkam železnej rudy za nižšiu cenu v porovnaní so svetovými cenami sa musí zachovať, rozvíjať a plne využiť“ (pozri odôvodnenie 145) a následné zistenie v 12. päťročnom pláne, že „domáca dostupnosť niektorých týchto surovín nám poskytuje konkurenčnú výhodu“ (45) takisto dokazujú, že indická vláda očakáva, že spoločnosti ťažiace železnú rudu výrazne neznížia domácu produkciu, ale že udržia stabilnú dodávku domácej železnej rudy. Tieto očakávania sa splnili, ako poznamenala samotná indická vláda vo svojej správe o 12. päťročnom pláne, citovanom vo štvrtej zarážke v odôvodnení 158, ako aj vo vyhláseniach vydaných ministerstvom pre oceliarsky priemysel uvedených v odôvodneniach 174 až 176. Okrem toho, žiadnym záznamom nie je doložené tvrdenie, že indická vláda povolila výrobcom železnej rudy slobodne prispôsobiť svoju produkciu dopytu ovplyvnenému cielenými vývoznými obmedzeniami indickej vlády. Naopak, je všeobecne známe, že pri pôsobení v systéme voľného trhu možno odôvodnene predpokladať, že spoločnosti ťažiace železnú rudu by neohrozili významné počiatočné investície a vysoké fixné náklady znížením objemu výroby len preto, aby zabránili vzniku nadmernej ponuky a následnému tlaku na znižovanie domácich cien v súlade s opatreniami indickej vlády. Indická vláda teda pobáda výrobcov železnej rudy, aby udržali výrobu na zásobovanie domáceho trhu, aj keď racionálny dodávateľ by prispôsobil svoju produkciu v situácii, keď sa odrádza od vývozu.

(170)

Indická vláda preto prostredníctvom týchto opatrení podnecuje spoločnosti ťažiace železnú rudu, aby ponechali železnú rudu v Indii, pretože nemôžu predávať za lepšie ceny, ktoré by v Indii prevládali v prípade neexistencie týchto opatrení.

(171)

V tomto zmysle sú výrobcovia vstupov „poverení“ vládou, aby poskytovali tovar domácim používateľom železnej rudy, t. j. výrobcom ocele vrátane výrobcov rúrok z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu. Za vytvorenie umelého, rozčleneného domáceho trhu v Indii s nízkymi cenami sa dáva zodpovednosť spoločnostiam ťažiacim železnú rudu.

(172)

Inými slovami, pri uplatňovaní cielených vývozných obmedzení indická vláda vie, ako budú výrobcovia železnej rudy reagovať na opatrenia a aké dôsledky z nich vyplynú. Aj keď títo výrobcovia môžu trochu znížiť svoju domácu výrobu s cieľom reagovať na obmedzenie vývozu, neukončia ju ani ju prispôsobia na veľmi nízku úroveň. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 169, prispôsobenie výroby v banskom priemysle zostane mierne, čo má za následok zníženie domácich cien. V tejto súvislosti sa stanovili účinky na základe ex ante, nie ex post, a preto nie sú „neúmyselné“. Existuje jasné „preukázateľná súvislosť“ medzi politikou a správaním zainteresovaných súkromných subjektov, ktoré pôsobia ako zástupcovia vlády vo vykonávaní jej politiky v oblasti poskytovania železnej rudy priemyselnému odvetviu vyrábajúcemu rúrky z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu.

(173)

Samotná indická vláda uznáva úspech svojej politiky cielených vývozných obmedzení. V roku 2013 vydal stály výbor pre uhlie a oceľ v rámci ministerstva pre oceliarsky priemysel svoju 38. správu o preskúmaní politiky vývozu železnej rudy (46).

(174)

Ministerstvo pre oceliarsky priemysel v odpovedi na otázku výboru informovalo, že „hoci domáca spotreba železnej rudy domácimi výrobnými odvetviami vykazovala od roku 2004 až 2005 rastúci trend, výroba železnej rudy bola vždy oveľa vyššia ako domáca spotreba vzhľadom na produkciu železnej rudy v krajine určenú na vývoz. V záujme zlepšenia dostupnosti železnej rudy pre domáci železiarsky a oceliarsky priemysel a zachovania železnej rudy pre budúce dlhodobé domáce požiadavky boli prijaté fiškálne opatrenia na odradenie od vývozu železnej rudy, a v súčasnosti sa vyberá vývozné valorické clo vo výške 30 % na všetky druhy železnej rudy (okrem peliet), čo má za následok výrazné zníženie vývozu v období rokov 2011 – 2012 a v tomto roku“ (bod 2.7 na strane 14).

(175)

Ministerstvo pre oceliarsky priemysel predložilo hlavné body zahraničnej obchodnej politiky v súvislosti s vývozom železnej rudy (bod 4.13 na strane 23) vrátane týchto:

(176)

Ministerstvo pre oceliarsky priemysel takisto výboru oznámilo, že „v dôsledku zvýšenia vývozného valorického cla na 20 % s účinnosťou od 1. marca 2011 sa vývoz železnej rudy znížil o približne 37 % na 61,74 milióna ton v roku 2011 – 2012 v porovnaní s 97,66 milióna ton v priebehu roka 2010 – 2011. Z dôvodu ďalšieho zvýšenia vývozného valorického cla zo železnej rudy na 30 % od 30. decembra 2011 sa vývoz ešte znížil. Počas prvej polovice roka 2012 – 2013 sa vývoz znížil o viac ako 50 % na 14,4 milióna ton v porovnaní s 30,75 milióna ton v rovnakom období predchádzajúceho roka. Ministerstvo pre oceliarsky priemysel túto záležitosť pravidelne konzultovalo s ministerstvom financií pri vyrubovaní primeraného vývozného cla zo železnej rudy s cieľom účinne odrádzať od jej vývozu a zlepšiť dostupnosť železnej rudy pre domáci železiarsky a oceliarsky priemysel za prijateľnú cenu“ (bod 4.19 na strane 26).

(177)

Komisia na záver zistila, že vláda poverila ťažobné spoločnosti vykonávaním svojej politiky s cieľom vytvoriť rozčlenený domáci trh a poskytovať železnú rudu domácemu železiarskemu a oceliarskemu priemyslu za nižšiu než primeranú odplatu.

(178)

Komisia následne posúdila, či sú spoločnosti ťažiace železnú rudu v Indii poverené indickou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(179)

Obidvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nakupovali prevažnú väčšinu železnej rudy od súkromných podnikov s výnimkou malého množstva železnej rudy zakúpenej od spoločnosti National Mineral Development Corporation (NMDC), ktorá je jedným z najväčších účastníkov trhu a vlastní ju indická vláda.

(180)

Bez toho, aby bola dotknutá otázka, či indická vláda vykonáva významnú kontrolu v spoločnosti NMDC v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia, ktorá je nepodstatná na účely tohto prešetrovania, Komisia usúdila, že všetky spoločnosti ťažiace železnú rudu, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vo verejnom vlastníctve, sú súkromné subjekty, ktoré boli poverené indickou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby poskytovali železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu.

(181)

Komisia v ďalšom kroku overila, či spoločnosti ťažiace železnú rudu skutočne realizovali uvedenú vládnu politiku poskytovania železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu. Vyžadovalo si to podrobnú analýzu vývoja trhu v Indii v porovnaní s primeranou referenčnou hodnotou.

(182)

Prostredníctvom cielených vývozných obmedzení a iných súvisiacich opatrení indická vláda pobádala ťažobné spoločnosti, aby predávali na miestnej úrovni za nižšie ceny než by to bolo v inom prípade (t. j. bez týchto opatrení by boli ťažobné spoločnosti vyvážali železnú rudu za vyššie ceny). Na druhej strane, ťažobné spoločnosti tak neurobili v dôsledku politiky indickej vlády na podporu nadväzujúceho výrobného odvetvia vrátane odvetvia výroby rúrok z tvárnej zliatiny.

(183)

Údaje týkajúce sa výroby, spotreby, dovozu a vývozu železnej rudy boli v uplynulých rokoch takéto (47):

(184)

Vývoj je zobrazený v nasledujúcom grafe:

(185)

Tieto údaje znázorňujú vplyv vývozného obmedzenia na domáci trh so železnou rudou v Indii.

(186)

Najviditeľnejším účinkom tejto politiky je pozoruhodné zníženie objemu vývozu železnej rudy v dôsledku zavedenia cielených vývozných obmedzení v roku 2007 a potom opäť v roku 2011 po ich rozšírení. Cielené vývozné obmedzenia tak dosiahli cieľ presadzovaný indickou vládou, ktorým bolo odradiť od vývozu a udržať železnú rudu dostupnú pre domáce nadväzujúce výrobné odvetvie za nižšie ceny.

(187)

Vývoj výroby železnej rudy dokazuje, že domáca výroba bola pomerne stabilná až do roku 2011, keď začala klesať. Tento pokles nie je dôsledkom žiadneho prispôsobenia produkcie spoločnosťami ťažiacimi železnú rudu vývozným obmedzeniam; ale dá sa vysvetliť najmä početnými súdnymi rozhodnutiami o zatvorení baní z dôvodu údajnej nelegálnej ťažby a prípadov porušenia predpisov v oblasti životného prostredia, napríklad v štátoch Karnátaka, Urísa a Goa.

(188)

Spoločnosť ECL po zverejnení tvrdila, že ak bolo cieľom indickej vlády zabezpečiť nadmernú ponuku železnej rudy s cieľom sprístupniť ju za nízke ceny domácim používateľom, zdá sa neprirodzené, že najvyšší súd a miestne štátne súdy zakázali ťažbu v uvedených štátoch. Indická vláda mohla jednotlivé uzavretia baní spochybniť.

(189)

Komisia konštatuje, že systém súdnictva v Indii je nezávislý od indickej vlády a je viazaný len zákonom. Z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, zároveň vyplýva, že k týmto zatvoreniam došlo pre porušenie domácich právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a ťažobných práv. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 162, zdá sa, že politika vlády týkajúca sa železnej rudy bola zameraná na dosiahnutie hospodárskych a zároveň environmentálnych cieľov. Z toho vyplýva, že nenapadnutie súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali environmentálneho piliera tejto politiky, neznamená, že vláda sa vzdala jej hospodárskeho piliera. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(190)

Napriek zníženiu výroby železnej rudy indický trh vykazuje neustálu a iracionálnu nadmernú kapacitu v porovnaní so súčtom domácej spotreby a vývozu a odpočítaním dovozu. To viedlo k nadmernej ponuke železnej rudy na domácom trhu, ako uznala indická vláda a o čo sa usilovala.

(191)

Spoločnosť ECL po zverejnení a s odkazom na tabuľku uvedenú v odôvodnení 183 tvrdila, že Komisia neanalyzovala skutočnosť, že vývoz železnej rudy z Indie bol vysoký a pokračoval aj po zvýšení vývoznej dane zo železnej rudy na 30 % v decembri 2011.

(192)

Komisia zdôraznila, že cieľom vývoznej dane zo železnej rudy nebolo zastaviť všetok vývoz, ale ho obmedziť, a súčasne zvýšiť jej dostupnosť na domácom trhu. Nie je preto opodstatnené očakávať, že vývoz sa po uložení vývoznej dane zastaví. Komisia napriek tomu konštatovala, že vývozná daň mala značný vplyv na vývoz krátko po jej zavedení. V období 2012 – 2013 predaj na vývoz skutočne poklesol o viac ako 60 % v porovnaní s obdobím 2011 – 2012 a naďalej významne klesal, až v období 2014 – 2015 dosiahol pokles o 84 % v porovnaní s obdobím 2011 – 2012. V obdobiach 2011 – 2012 a 2014 – 2015 sa súčasne výroba znížila iba o 24 % z dôvodov objasnených v odôvodnení 187. Dostupnosť železnej rudy na domáci predaj tak zostala počas toho istého obdobia stabilná. Z toho jasne vyplýva, že vývozná daň dosiahla svoj cieľ, ktorým bolo obmedziť vývoz železnej rudy.

(193)

Spoločnosť ECL po zverejnení tvrdila, že Komisia mala porovnať aj produkciu železnej rudy v Indii, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu a na iné použitie. Podľa spoločnosti ECL bolo použitie na vlastnú spotrebu z historického hľadiska významné, zatiaľ čo použitie železnej rudy na inú ako vlastnú spotrebu kleslo v období rokov 2009/2010 až 2013 – 2014 o 41 %, čím sa takisto čiastočne vysvetľuje pokles vývozu od roku 2009/2010 zo strany výrobcov, ktorí vyrábajú na inú ako vlastnú spotrebu.

(194)

Toto tvrdenie nie je vecne správne, ako znázorňuje táto tabuľka (48):

(195)

Výroba na inú ako vlastnú spotrebu od roku 2011 – 2012 skutočne klesla. Ako už bolo vysvetlené, tento pokles bol spôsobený predovšetkým zatvorením baní počas tohto obdobia. Pokles výroby na inú ako vlastnú spotrebu však nemožno akceptovať ako dôvod poklesu vývozu. Ako to zjavne vyplýva z tabuľky v odôvodnení 183, vývoz klesol v období 2012 – 2013 (keď sa začali prejavovať účinky vyššej sadzby vývoznej dane vo výške 30 %) až 2014 – 2015 o 59 %, zatiaľ čo produkcia na inú ako vlastnú spotrebu sa počas toho istého obdobia znížila iba o 8 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(196)

Spoločnosť ECL takisto tvrdila, že Komisia mala zohľadniť aj rozdiely vo vývoji železnej rudy rôznej kvality. Konkrétne pokiaľ ide o kvalitu železnej rudy, ktorú výrobcovia rúrok z tvárnej zliatiny najviac používali v období 2010 – 2011 až 2013 – 2014, výroba prachovej železnej rudy s obsahom železa 60 % – 62 % klesla o 44 % a v období 2009 – 2010 až 2013 – 2014 výroba prachovej železnej rudy s obsahom železa 62 % – 65 % klesla o 30 %.

(197)

Vývoj v oblasti výroby vysoko kvalitnej železnej rudy je v súlade so zistenými trendmi vo vývoji železnej rudy všeobecne. Komisia preto skonštatovala, že tieto skutočnosti nemenia závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 183 až 187.

(198)

Dovoz železnej rudy do Indie bol z hľadiska množstva a hodnoty vždy zanedbateľný. Počas daňového obdobia 2012 – 2013 došlo k miernemu nárastu dovozu, ktorý v nasledujúcom roku opäť poklesol. V období 2014 – 2015 dovoz zase vzrástol na svoju najvyššiu úroveň v histórii, napriek tomu však zostal pod úrovňou 10 % indickej domácej produkcie.

(199)

Tento vývoj po OP nastal v dôsledku súčasnej situácie mimoriadne nízkych medzinárodných cien spôsobenej zvyšovaním ponuky železnej rudy (všetky krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami, ako Austrália, Brazília a Južná Afrika, zvýšili výrobu) a kontextuálneho zníženia dopytu po železnej rude v dôsledku spomalenia čínskeho rastu a celosvetovej hospodárskej situácie.

(200)

Komisia okrem toho analyzovala prípadný vplyv nadmernej ponuky železnej rudy spôsobený vývoznými obmedzeniami indickej vlády na domácu cenu železnej rudy v Indii.

(201)

Komisia vypočítala priemernú domácu cenu železnej rudy v Indii na základe údajov, ktoré mesačne uverejňoval na úrovni krajiny a jednotlivých štátov Indický úrad pre bane (IBM), a to osobitne podľa kvality (kusová alebo prachová železná ruda) a obsahu železa (49).

(202)

Tieto ceny sú založené na údajoch, ktoré úradu IBM poskytli ťažobné spoločnosti podľa pravidiel pre zachovanie a rozvoj nerastných surovín (MCDR, Mineral Conservation and Development Rules), a preto sa považujú za reprezentatívnejšie ako ceny, ktoré uverejňuje špecializovaná tlač a ktoré sa týkajú jednej spoločnosti (ako je National Mineral Development Corporation – NMDC) alebo jednej oblasti v Indii.

(203)

Spomedzi všetkých úrovní kvality Komisia analyzovala vývoj priemernej ceny prachovej železnej rudy s obsahom železa od 60 % do 65 %, pretože ide o kvalitu, ktorú väčšinou používajú výrobcovia príslušného výrobku v Indii. Takéto podrobné rozdelenie údajov podľa kvality však bolo dostupné až od polovice roku 2009. Komisia preto za predchádzajúce roky použila údaje týkajúce sa indickej priemernej domácej ceny železnej rudy každej kvality a každého druhu (opäť vrátane priemerných licenčných poplatkov vo výške 14 %, daní vo výške 2 % a nákladov na dopravu vo výške 900 INR za tonu) bez rozlišovania druhov (kusová alebo prachová železná ruda) a obsahu železa. Priemerné náklady na dopravu vychádzali z nákladov, ktoré uviedli obidvaja vyvážajúci výrobcovia. Komisia pripočítala aj 25 INR, aby sa pokryla manipulácia a nakládka medzi ťažnou vežou a vlakom/nákladným vozidlom na základe overených údajov o nákladoch od jedného z vyvážajúcich výrobcov. Spôsob výpočtu licenčných poplatkov a daní bol založený na údajoch, ktoré predložila indická vláda, a následne bol sprístupnený vyvážajúcim výrobcom.

(204)

Priemerná domáca cena za prachovú železnú rudu s obsahom železa od 60 % do 65 % bola porovnaná s priemernou cenou prachovej železnej rudy s obsahom železa 62 % (50) dovezenej do Číny (CFR, prístav Tianjin), ktorú uverejnil Medzinárodný menový fond (51). Keďže Čína je najväčším dovozcom železnej rudy, dovozná cena v Číne sa považuje za referenčnú cenu tejto komodity.

(205)

Na účely odstránenia nákladov na medzinárodnú nákladnú dopravu sa priemerná domáca cena porovnala aj s cenou FOB vývozu železnej rudy z Austrálie. Austrália je najväčším výrobcom železnej rudy a jej vývozná cena FOB je zároveň reprezentatívna z hľadiska medzinárodných cien. Podobne ako indické domáce ceny sú aj údaje z Austrálie dostupné na súhrnnej úrovni kusovej a prachovej železnej rudy (52). Okrem toho sú z iného zdroja dostupné aj vývozné ceny FOB z Austrálie, ale len pre prachovú železnú rudu (53).

(206)

Spoločnosť ECL po zverejnení požiadala, aby sa austrálske ceny FOB a čínske ceny CFR upravili smerom nadol z dôvodu absencie vlhkosti (2 % pre kusovú 8 % pre prachovú železnú rudu) a straty pri manipulácii (2 %), ktorá je údajne vyššia v prípade vývozu než v prípade domácich cien. Vyvážajúci výrobca takisto požiadal o ďalšiu úpravu austrálskych cien FOB o náklady na nakládku a vykládku (54), pretože tieto náklady sú nutne zahrnuté do austrálskych cien FOB, pričom v Indii pri predaji železnej rudy na domácom trhu nevznikajú.

(207)

Komisia prijala žiadosť o úpravu austrálskej ceny FOB smerom nadol z dôvodu absencie vlhkosti, keďže indické štatistické údaje sú založené na železnej rude s obsahom vlhkosti. Okrem toho bolo možné overiť rozdiely v obsahu vlhkosti v prachovej a kusovej železnej rude pomocou údajov od navrhovateľa. Austrálske ceny FOB sú dostupné na súhrnnej úrovni a na základe rozdelenia na kusovú a prachovú železnú rudu, ako vykazovali austrálske orgány (austrálske ministerstvo priemyslu, inovácie a vedy), sa upravil vážený priemerný základ pre plný „kôš prachovej a kusovej železnej rudy“ (– 6,75 %).

(208)

Komisia sa tiež rozhodla odpočítať od austrálskych cien FOB náklady na nakládku a vykládku. V skutočnosti sa väčšina služieb, ktoré zahŕňa nakládka a vykládka v prístave, týka manipulácie so železnou rudou v rámci prístavu a jej následnej nakládky na loď. Takéto náklady nevznikajú po vyložení železnej rudy z nákladného vozidla v indickom závode, a preto boli odpočítané od austrálskej ceny FOB. Indické domáce ceny železnej rudy, ktorá bola prepravená z indickej bane do závodu v Indii (ale nebola vyložená v závode) tak boli spravodlivo porovnané s austrálskymi domácimi cenami železnej rudy prepravenej z bane do prístavu (ale nie vyloženej v prístave).

(209)

Komisia však zamietla žiadosť o úpravu o manipulačnú stratu, pretože nebola schopná s istotou z rôznych zdrojov určiť, že ceny FOB zahŕňajú manipulačné straty a že tieto manipulačné straty sú o 2 % vyššie ako manipulačné straty, ktoré môžu vzniknúť pri domácom predaji železnej rudy.

(210)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že austrálska vývozná cena zahŕňa 22,5 % daň zo ziskov z ťažby a austrálske ceny preto nie sú porovnateľné s indickými cenami železnej rudy. Z webovej lokality, na ktorú odkazuje vyvážajúci výrobca, je však zjavné, že táto daň nahrádza licenčné poplatky, ktoré platia ťažobné spoločnosti, a všetky licenčné poplatky, ktoré boli zaplatené pred jej zavedením, by boli refundované (55). Keďže, ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, indické ceny zahŕňajú licenčné poplatky, je odôvodnené ponechať túto daň ako súčasť austrálskej ceny, aby bolo možné zabezpečiť spravodlivé porovnanie.

(211)

Komisia na tomto základe vypočítala upravenú austrálsku cenu FOB ako najbližší možný ukazovateľ nedeformovanej indickej domácej ceny. Porovnanie rôznych súborov údajov sa uvádza v tabuľke a nasledujúcom grafe:

(212)

Z porovnania vyplýva, že zásahy indickej vlády v súvislosti so železnou rudou, ktoré viedli k výraznému zníženiu vývozu železnej rudy a k nadmernej ponuke v Indii, ovplyvnili aj domáce ceny železnej rudy. Po prvé, od roku 2008 sú domáce ceny železnej rudy v Indii stabilne nižšie ako medzinárodné ceny. Po druhé, zatiaľ čo medzinárodné ceny vykazujú výrazný nárast počas rokov 2008 až 2011, čo zodpovedá dvom bodom v čase, keď boli zavedené (2007/2008) a rozšírené (2011) vývozné obmedzenia, vývoj domácich cien železnej rudy v Indii je pomerne rovnomerný, ako keby bol izolovaný a nezávislý od situácie vo zvyšku sveta.

(213)

Cielené vývozné obmedzenia indickej vlády tak dosiahli svoj cieľ, teda zabezpečiť dostupnosť železnej rudy domácemu výrobnému odvetviu za nižšie ceny tak, že sa udrží stabilná indická cena napriek tomu, že ceny železnej rudy sa na svetovom trhu výrazne zvyšovali. Neexistuje iný dôvod, prečo by indické ceny nemali nasledovať vývoj medzinárodných cien, okrem cielených vývozných obmedzení a iných súvisiacich opatrení stanovených indickou vládou. Indickí výrobcovia železnej rudy by tak v prípade neexistencie cielených vývozných obmedzení profitovali zo ziskovejšieho predaja za vyššie medzinárodné ceny. Namiesto toho boli pobádaní pokračovať vo výrobe a poskytovať železnú rudu na miestnej úrovni za nižšie ceny.

(214)

Spoločnosť ECL po zverejnení tvrdila, že výrazný nárast dovozu do Indie v rokoch 2014 – 2015 ukazuje, že indická domáca cena nebola úplne oddelená od medzinárodných cien. Ak by si indická vláda skutočne želala poskytovať železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu, bola by poverila výrobcov železnej rudy a nariadila im, aby ešte viac znížili ceny. Navyše ako bolo uvedené v podnete, indickí výrobcovia železnej rudy, ako sú spoločnosti NMDC a Rundta, údajne udržiavali ceny železnej rudy, ktoré boli oveľa vyššie ako medzinárodné ceny.

(215)

Komisia skonštatovala, že indické domáce ceny boli počas celého obdobia existencie dovoznej dane nižšie ako medzinárodné ceny a od roku 2013 zostali takmer nezmenené v porovnaní s paralelným výrazným poklesom medzinárodných cien. Okrem toho nič v spise nepodporuje tvrdenie, že spoločnosti NMDC a Rundta udržiavali vyššie ceny železnej rudy, než boli medzinárodné ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(216)

Spoločnosť Jindal po zverejnení takisto spochybnila zistenie Komisie týkajúce sa poverenia, keďže výrobcovia železnej rudy sa mohli rozhodnúť znížiť výrobu, čo aj údajne urobili, a cena na iných trhoch mohla klesať, čo sa údajne stalo.

(217)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobcovia železnej rudy sa údajne rozhodli znížiť výrobu, ako je to vysvetlené v odôvodnení 187, Komisia zistila, že k zníženiu výroby došlo v minulosti hlavne z dôvodu zatvorenia údajne nelegálnych baní. Po druhé, ako je vysvetlené v odôvodnení 169, ťažobné spoločnosti by vzhľadom na významné počiatočné investície, ktoré vložili do výroby, neznížili produkciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(218)

Pokiaľ ide o zníženie cien na ostatných trhoch, Komisia odmietla toto tvrdenie z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odôvodnení 269.

(219)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že spoločnosti ťažiace železnú rudu v Indii boli poverené poskytovaním železnej rudy domácemu odvetviu rúrok z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu.

(220)

Spoločnosť ECL po konečnom zverejnení tvrdila, že Komisia vyhodnotila iba prvé z piatich relevantných kritérií (poverenie a nariadenie) a že nevyhodnotila zvyšné štyri kritériá. Komisia zamietla toto tvrdenie, keďže už v danej fáze sa veľmi podrobne venovala povahe ťažobných spoločností (odôvodnenia 178 – 180) a funkcii, ktorú vykonávali (odôvodnenia 181 – 219). Následne stručne doplnila svoje úvahy o štvrtom a piatom kritériu.

(221)

Pokiaľ ide o kritérium „normálne plnila“, ktoré panel dovtedy bližšie neobjasnil (61), Komisia usúdila, že poskytovanie surovín nachádzajúcich sa v krajine vnútroštátnym spoločnostiam je funkcia, ktorú normálne plní vláda. Podľa všeobecného medzinárodného práva sú štáty zvrchované, pokiaľ ide o ich prírodné zdroje. Aj keď majú veľkú voľnosť, pokiaľ ide o organizáciu využívania svojich prírodných zdrojov, ich zvrchovanosť sa bežne prenáša do regulačnej právomoci vlády takto konať. V tejto súvislosti nie je relevantné, či by sa vláda obvykle zapájala do tejto funkcie (62). Komisia preto zistila, že poskytovanie železnej rudy nachádzajúcej sa v indickej pôde indickému oceliarskemu priemyslu je funkcia, ktorú normálne plní vláda.

(222)

Pokiaľ ide o kritérium „v skutočnosti sa nelíši“, Komisia poznamenala, že táto formulácia pochádzala zo správy z roku 1960, ktorú vypracoval panel pre preskúmanie podľa článku XVI:5 a v ktorej bola použitá podobná formulácia v súvislosti s odvodmi financovanými výrobcom, v prípade ktorých sa usudzovalo, že sa v skutočnosti nelíšia od vládnej praxe v oblasti zdaňovania a subvencovania (63). V tomto kontexte si toto kritérium vyžaduje potvrdzujúce zistenie, že poskytovanie tovaru poverenými súkromnými subjektmi sa v skutočnosti nelíši od hypotézy, že by takýto tovar poskytovala samotná vláda.

(223)

Spoločnosť ECL tvrdila, že rozdielna prax indickej vlády a indických ťažobných spoločností pri poskytovaní železnej rudy mohla spočívať v úrovni určovania cien. Zatiaľ čo vláda sa mohla rozhodnúť stanoviť nízku cenu za poskytovanie železnej rudy domácim oceliarskym spoločnostiam, ťažobné spoločnosti nedisponujú takouto právomocou.

(224)

Hypotéza, že vláda mohla zasiahnuť na trhu aj prostredníctvom stanovenia cien však v skutočnosti nepredstavuje žiadny rozdiel. V tomto prípade sa vláda rozhodla poveriť súkromné spoločnosti, aby poskytovali železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu, ktorej výška sa priebežne mení. Nelíši sa to od praxe, keď by vláda mohla poskytovať železnú rudu priamo indickým výrobcom ocele na kolísavej cenovej úrovni, ktorú by mohla denne alebo mesačne stanovovať na základe určitých ukazovateľov týkajúcich sa situácie domáceho indického dopytu a ponuky. Z toho vyplýva, že v skutočnosti neexistuje žiadny rozdiel medzi priamym zasahovaním na trhu s dodávkou železnej rudy v rámci systému neustále sa meniacich vládnych cien alebo poverením ťažobných spoločností zodpovednosťou, aby poskytovali železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu. Komisia preto zamietla tvrdenie, že otázka „podmienok vopred určených vládou“ by v skutočnosti viedla k rozdielu medzi priamym a nepriamym poskytovaním železnej rudy indickému výrobnému odvetviu rúrok z tvárnej zliatiny.

(225)

Komisia nakoniec zistila, že prax nepriameho zasahovania na trhu prostredníctvom vývozných obmedzení využívajú mnohé vlády na celom svete. Len v samotnej Indii existuje obrovské množstvo vývozných daní. Pre Komisiu preto bolo samozrejmé, že išlo aj o prax, ktorú „normálne plnili vlády“.

(226)

Indická vláda prostredníctvom cielených vývozných obmedzení (pozri odôvodnenie 157) pobádala domáce spoločnosti ťažiace železnú rudu predávať železnú rudu na miestnej úrovni a „poverila“ ich poskytovaním tejto suroviny v Indii za nižšiu než primeranú odplatu. Tieto sporné opatrenia dosiahli želaný účinok, a to narušenie domáceho trhu so železnou rudou v Indii a zníženie ceny na umelo nízku úroveň v prospech nadväzujúceho výrobného odvetvia. Funkciu poskytovania železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu normálne plní vláda, a prax ťažobných spoločností, pokiaľ ide o jej vykonávanie, sa v skutočnosti nelíši od praxe, ktorú bežne vykonávajú vlády. Komisia preto dospela k záveru, že indická vláda poskytla nepriamu finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) a iii) základného nariadenia, ako sú vykladané a uplatňované v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu iv) a iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(227)

Indická vláda, ako aj obidvaja vyvážajúci výrobcovia po konečnom zverejnení spochybnili hodnotenie Komisie, že identifikované cielené vývozné opatrenia možno označiť za finančnú pomoc vlády. Konkrétne tvrdili, že Komisia na stanovenie finančnej pomoci analyzovala reakciu na uložené opatrenie (alebo jeho účinok) namiesto toho, aby preskúmala kladné opatrenie vlády alebo povahu uloženého opatrenia. Spoločnosť ECL okrem toho zistila, že Komisia nepreukázala existenciu aktu, ktorým by sa na výrobcov železnej rudy prenášala zodpovednosť alebo by sa im autoritatívne nariaďovalo. Tie isté strany ďalej spochybnili spoliehanie sa Komisie na odkazy v samostatných správach, pričom tvrdili, že nemôžu byť považované za dostatočný dôkaz alebo podporu na určenie finančnej pomoci zo strany indickej vlády.

(228)

Komisia nesúhlasila so stanoviskom týchto strán v tom, že analyzovala iba účinky uložených cielených vývozných obmedzení. Ako už je v tomto oddiele vysvetlené, analýza Komisia zahŕňala niekoľko krokov. Po prvé, stanovili sa v nej presadzované politické ciele, t. j. odradenie od vývozu železnej rudy. Po druhé, Komisia prostredníctvom vývoznej dane na železnú rudu a duálnej politiky pre nákladnú dopravu zistila existenciu právnych aktov, ktoré výrobcov železnej rudy pobádajú predávať na domácom trhu v Indii za nižšie ceny, než za aké by ju predávali v inom prípade. Komisia následne zistila, že vláda skutočne pobádala spoločnosti ťažiace železnú rudu v Indii poskytovať železnú rudu výrobnému odvetviu rúrok z tvárnej zliatiny za nižšiu než primeranú odplatu. Navyše funkciu dodávky železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu normálne plní vláda a prax ťažobných spoločností, pokiaľ ide o jej vykonávanie, sa v skutočnosti nelíši od praxe, ktorú normálne vykonávajú vlády.

(229)

Komisia sa teda neopierala iba o niekoľko správ a politických vyhlásení alebo iba o účinky identifikovaných opatrení, ale analyzovala všetky potrebné prvky s cieľom preukázať existenciu nepriamej finančnej pomoci v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iv) a iii) základného nariadenia.

(230)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií podľa výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania.

(231)

Komisia najskôr vypočítala váženú priemernú obstarávaciu cenu železnej rudy, ktorú vyprodukovali dvaja indickí výrobcovia počas OP. Vážený priemer bol vypočítaný za jednotlivé mesiace a za dodávky z bane do závodu v Indii.

(232)

Priemerná obstarávacia cena vychádzala z cien bez DPH a množstiev uvedených v zozname faktúr jednotlivých transakcií, ktoré boli predložené spoločnosťami a overené počas overovaní na mieste. Ak bol obsah železa v nakupovanej železnej rude iný ako 62 %, obstarávacia cena sa upravila tak, aby sa zohľadnil rozdiel v kvalite (a cene).

(233)

Táto priemerná cena sa musela porovnať s vhodnou referenčnou hodnotou. Podľa článku 6 písm. d) základného nariadenia je primeranosť odplaty určená na základe existujúcich trhových podmienok pre predmetné výrobky v krajine ich poskytnutia. Túto skutočnosť odráža článok 14 písm. d) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mala by sa vykladať a uplatňovať na základe uvedenej dohody.

(234)

Komisia poznamenala, že všetky existujúce trhové podmienky v Indii sú ovplyvnené cielenými vývoznými obmedzeniami vlády. Žiadna transakcia týkajúca sa železnej rudy v Indii neunikne tomu, že celý indický trh je rozčlenený a s nízkymi cenami. Nebolo preto možné stanoviť neskreslené náklady na železnú rudu pre indického výrobcu rúrok z tvárnej zliatiny alebo inde na indickom trhu. V Indii preto neexistovali žiadne domáce ceny, ktoré by mohli byť použité ako vhodná referenčná hodnota.

(235)

V súlade s článkom 6 písm. d) druhým pododsekom bodom i) základného nariadenia sa Komisia následne pokúsila upraviť podmienky prevládajúce v Indii na základe skutočných nákladov, cien a iných faktorov dostupných v tejto krajine. Inými slovami, Komisia zvážila, aké by boli ceny železnej rudy v Indii v prípade neexistencie cielených vývozných obmedzení vlády. Touto metodika sa mala dať zachytiť prirodzená komparatívna výhoda, ktorú India môže mať pri dodávaní železnej rudy svojim domácim výrobcom, a zároveň odstrániť neoprávnenú dodatočnú výhodu získanú prostredníctvom opatrení, ktoré prijala indická vláda.

(236)

Táto metodika však nepriniesla ani vhodnú referenčnú hodnotu. Predovšetkým nebolo možné vypočítať, aké „normálne“ náklady na nákup železnej rudy v Indii by platili bez systému vývozných obmedzení, keďže takéto náklady určuje rad ďalších faktorov, o ktorých Komisia nevedela. Aj keď Komisia disponovala skutočnosťami týkajúcimi sa vývoja výroby a dopytu v súvislosti s cielenými vývoznými obmedzeniami zavedenými od roku 2007/2008, nedisponovala žiadnym spoľahlivým zdrojom, pomocou ktorého by sa dalo zistiť, ako by sa v prípade ich neexistencie vyvíjala ponuka a dopyt po železnej rude na indickom trhu v danom roku. Zohľadnenie nákladov na železnú rudu za ktorýkoľvek rok pred zavedením cielených vývozných obmedzení (t. j. do roku 2007) by viedlo k svojvoľným a nespoľahlivým rozhodnutiam. Zohľadnenie indických nákladov z roku 2004 alebo 2005 ako ukazovateľa nákladov počas OP sa nepovažovalo za vhodné, keďže náklady v rozpätí 10 rokov sa môžu výrazne líšiť. Preto takisto nebolo možné vypočítať, aké by boli hypotetické náklady výrobcu rúrok z tvárnej zliatiny v Indii, ak by nedošlo k narušeniu. Ani upravené podmienky v Indii preto nebolo možné použiť ako vhodnú referenčnú hodnotu.

(237)

Spoločnosť ECL po zverejnení napadla zamietnutie využívania indických domácich cien ako referenčnej ceny Komisiou, pričom tvrdila, že Komisia neanalyzovala trhových dodávateľov na inú ako vlastnú spotrebu, význam obchodníkov alebo dovoz železnej rudy jednotlivými výrobcami, ako je spoločnosť ECL. Komisia mala okrem toho uviesť pozitívny dôkaz o skreslení súkromných cien.

(238)

Komisia nebola schopná určiť, aké by bolo správanie dodávateľov alebo obchodníkov v prípade neexistencie vývoznej dane a duálnej politiky pre nákladnú dopravu. Okrem toho, ako bolo uvedené v oddiele o poskytovaní tovaru za nižšiu než primeranú odplatu, Komisia predložila niekoľko príkladov toho, že všetky domáce ceny v Indii boli skreslené vývoznou daňou.

(239)

Spoločnosť ECL ďalej uviedla, že Komisia mala upraviť prevládajúce ceny v Indii na základe vývozných cien FOB z Indie. Ako už bolo uvedené, vývozné ceny z Indie nemožno považovať za vhodnú referenčnú hodnotu, keďže indickí vývozcovia musia do cien, ktoré účtujú svojim medzinárodným zákazníkom, zahrnúť dodatočné náklady na dopravu v rámci Indie, ako aj vývoznú daň vyberanú na hranici Indie. Tým sa tento prípad zjavne odlišuje od predchádzajúcich prípadov, na ktoré poukázala spoločnosť ECL, v ktorých Komisia ako referenčnú hodnotu použila vývoznú cenu surovín (najmä plynu) z rovnakej krajiny vývozu (64). Na vypočutí 28. januára 2016 (pozri odôvodnenie 6) sa úradník pre vypočutie takisto domnieval, že vývozná daň v Indii môže skresliť vývozné ceny FOB z Indie, ktoré sú preto nespoľahlivé na to, aby mohli slúžiť ako riadna referenčná hodnota. Toto tvrdenie bolo preto takisto zamietnuté.

(240)

A napokon v súlade s článkom 6 písm. d) druhým pododsekom bodom ii) základného nariadenia sa Komisia teda vrátila k trhovým podmienkam platiacim na trhu v inej krajine, ktoré sú pre príjemcu k dispozícii.

(241)

Komisia sa pokúsila identifikovať neskreslenú cenu železnej rudy ťaženej v bani zástupcu inej krajiny a simulovať tak, že táto baňa sa skutočne nachádza v Indii. V predmetnom prípade došlo k tomu, že väčšina železnej rudy na svete sa vyváža z Austrálie do Číny. Preto bolo prijaté rozhodnutie zamerať sa na ceny na úrovni z bane (ex mine) v Austrálii. Takéto ceny z bane v Austrálii však Komisia nemala k dispozícii. Okrem toho, keďže indická cena zahŕňa náklady na dopravu z bane do závodu, považovalo sa za vhodné zahrnúť aj dopravné náklady, ktoré by boli splatné z austrálskej bane k austrálskemu kupujúcemu železnej rudy, aby sa porovnanie vykonalo na rovnakej úrovni obchodu. Keďže ani takéto údaje nie sú k dispozícii, Komisia namiesto nich použila dopravné náklady z austrálskej bane do ktoréhokoľvek austrálskeho prístavu.

(242)

Komisia považovala náklady na prepravu z austrálskej bane do prístavu za rovnocenné s nákladmi na prepravu z austrálskej bane k austrálskemu kupujúcemu železnej rudy z tohto dôvodu. Zatiaľ čo jedna konkrétna baňa v Austrálii sa môže nachádzať bližšie k určitému zákazníkovi než k najbližšiemu prístavu, iná baňa môže byť umiestnená bližšie k najbližšiemu prístavu než k určitému zákazníkovi. Preto je na celoštátnej úrovni odôvodnené predpokladať, že náklady na prepravu z austrálskej bane do prístavu v Austrálii odzrkadľujú príslušné prepravné náklady k zákazníkovi.

(243)

Komisia takisto zohľadnila rozhodnutie odvolacieho orgánu, že úpravy prepravných nákladov musia odzrkadľovať všeobecne uplatniteľné prepravné náklady vzťahujúce sa na predmetný tovar v krajine dodávky (65). Vzhľadom na skutočnosť, že India je z veľkej časti sebestačná, pokiaľ ide o železnú rudu, a že nedošlo k žiadnemu významnému dovozu železnej rudy do Indie, pretože indickí výrobcovia nepotrebujú žiadny dovoz v dôsledku nadmernej kapacity v Indii a nízkych cien, nebolo vhodné pridať k austrálskej cene na úrovni z prístavu náklady na medzinárodnú prepravu (na úrovni FOB). Pridanie poplatkov za medzinárodnú prepravu by preto nebolo reprezentatívne, pokiaľ ide o všeobecne uplatniteľné prepravné poplatky za železnú rudu v Indii.

(244)

Komisia preto ako referenčnú hodnotu použila ukazovateľ ceny FOB v Austrálii, v ktorej sú premietnuté podmienky, ktoré by boli dostupné indickým používateľom železnej rudy, ako keby bola železná ruda dodávaná z bane v Indii do závodu bez cielených vývozných obmedzení.

(245)

Konkrétnejšie, Komisia použila austrálsku cenu FOB uverejnenú v publikácii China Resources Quarterly Southern winter ~ Northern summer 2015 (66) pre 62 % železnú rudu (informácie sa nachádzajú v tabuľke v odôvodnení 211).

(246)

Spoločnosť ECL po zverejnení napadla použitie austrálskych cien FOB Komisiou a požiadala, aby namiesto nich používala brazílske ceny FOB, keďže boli v priemere o 10 % – 15 % nižšie ako austrálske ceny FOB.

(247)

Komisia usúdila, že austrálske ceny FOB predstavujú vhodnejší referenčný rámec, keďže Austrália predstavuje približne 50 % svetového vývozu železnej rudy, kým podiel Brazílie na medzinárodnom vývoznom predaji je približne len 26 %. Preto túto žiadosť zamietla.

(248)

Komisia potom porovnala cenu, ktorú zaplatili indickí výrobcovia za nákup železnej rudy (vrátane nákladov na dopravu v rámci Indie), s touto cenou FOB v Austrálii (ktorá zahŕňa náklady na dopravu v rámci Austrálie).

(249)

Spoločnosť ECL po zverejnení požiadala, aby sa austrálske ceny FOB porovnali s upravenými domácimi indickými cenami na úrovni FOB. Prípadne ak Komisia porovná austrálske ceny FOB s domácimi indickými cenami, mala by k indickej cene pripočítať náklady na manipuláciu a nakládku z bane do prístavu a v prístave, ako aj náklady na nakládku a vykládku v prístave. Austrálske ceny FOB by sa okrem toho mali upraviť smerom nadol z dôvodu absencie vlhkosti (2 % pre kusovú a 8 % pre prachovú železnú rudu) a straty pri manipulácii (2 %), ktorá je vyššia v prípade vývozu než v prípade domácich cien.

(250)

Komisia v súlade so svojím hodnotením uvedeným v odôvodneniach 205 – 210 uznala, že aj na účely výpočtu výhody boli potrebné niektoré ďalšie úpravy s cieľom uplatňovať rovnaké druhy prepravných nákladov na indické domáce ceny, ako aj austrálske ceny FOB.

(251)

Väčšina služieb, ktoré zahŕňa nakládka a vykládka v prístave, sa totiž týka manipulácie so železnou rudou v rámci prístavu a jej následného naloženia na loď. Takéto náklady nevznikajú po vyložení železnej rudy z nákladného vozidla v indickom závode, a preto boli odpočítané od austrálskej ceny FOB. Keďže náklady na nakládku a vykládku však v prvom rade zahŕňajú náklady na vykládku železnej rudy v prístave, Komisia sa rozhodla, že z indickej ceny železnej rudy odstráni aj takéto náklady na manipuláciu. Indické domáce ceny železnej rudy prepravovanej z indickej bane do závodu v Indii (ale nevyloženej v závode) tak boli spravodlivo porovnané s austrálskymi domácimi cenami železnej rudy prepravovanej z bane do prístavu (ale nie vyloženej v prístave).

(252)

Austrálska cena FOB tak bola z dôvodu absencie vlhkosti upravená smerom nadol. Komisia použila vážený priemerný základ pre úplný „kôš prachovej a kusovej železnej rudy“, ktorý bol vypočítaný jednotlivo pre každého z oboch vyvážajúcich výrobcov (a nie na základe váženého priemeru ako v prípade odôvodnenia 207).

(253)

Z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 208 – 209, Komisia odpočítala aj náklady na nakládku a vykládku od austrálskych cien FOB, ale neupravila náklady na manipuláciu.

(254)

Pokiaľ ide o indickú domácu cenu, Komisia zamietla žiadosť o úpravu domácich indických cien na úroveň FOB, pretože to znamená, že železná ruda sa nebude dodávať k bránam závodu vyvážajúcich výrobcov. Na stanovenie ceny železnej rudy dodávanej k bránam závodu tak Komisia okrem priemerných nákladov na dopravu pripočítala aj sumu na pokrytie nákladov na manipuláciu a nakládku medzi ťažnou vežou a vlakom/nákladným vozidlom na základe overených údajov o vyčíslených nákladoch od jedného z vyvážajúcich výrobcov.

(255)

Komisia na tomto základe spravodlivo porovnala indické domáce ceny železnej rudy prepravenej z indickej bane do závodu v Indii (ale nevyloženej v závode) s austrálskymi domácimi cenami železnej rudy prepravenej z bane do prístavu (ale nie vyloženej v prístave).

(256)

Spoločnosť Jindal po zverejnení tvrdila, že Komisia nemala použiť priemerné indické náklady na prepravu z bane do závodu získané od jedného z vyvážajúcich výrobcov, ale skutočné náklady, ktoré uviedla spoločnosť Jindal.

(257)

Komisia však usúdila, že mala použiť štandardné vážené priemerné náklady na prepravu z bane do závodu s cieľom vypočítať výhodu neskresleným a nediskriminačným spôsobom pre oboch vyvážajúcich výrobcov. V kontexte porovnávania s referenčnou cenou mimo Indie by akákoľvek iná metóda viedla k umelému zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu spoločností v závislosti od skutočných nákladov na logistiku a geografickej vzdialenosti medzi vyvážajúcim výrobcom a baňami, od ktorých nakupoval.

(258)

Komisia ďalej vynásobila rozdiel medzi oboma priemernými cenami množstvami železnej rudy, ktoré indickí výrobcovia skutočne zakúpili počas OP.

(259)

Spoločnosť ECL po zverejnení tvrdila, že Komisia nemala použiť všetky množstvá železnej rudy, ktoré boli v skutočnosti zakúpené, ale iba časť spotrebovanú na výrobu rúrok z tvárnej zliatiny počas OP. Okrem toho sa mal použiť nákup prachovej aj kusovej železnej rudy, nie iba prachovej. Komisia akceptovala túto žiadosť a informovala oboch vyvážajúcich výrobcov o uskutočnených zmenách.

(260)

Spoločnosť ECL okrem toho tvrdila, že pri výpočte výhod pre niektoré zo spoločností v skupine boli zahrnuté iba nákupy prachovej železnej rudy. Komisia opravila túto chybu v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov. Zahrnula všetok nákup železnej rudy (prachovej a kusovej). Ak bol obsah železa iný ako 62 %, Komisia upravila obstarávaciu cenu podľa pomerného základu. Obaja vyvážajúci výrobcovia boli o vykonaných opravách informovaní.

(261)

Celková suma rozdielu predstavuje „úspory“ získané indickými výrobcami, ktorí nakupujú železnú rudu na indickom deformovanom trhu, v porovnaní s cenou, ktorú by zaplatili v prípade neexistencie deformácie. Nakoniec, táto celková suma predstavuje výhodu, ktorú indická vláda poskytla indickým výrobcom počas OP.

(262)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila tieto výšky subvencie na celkový obrat príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože táto subvencia poskytla výhodu celej výrobe príslušného výrobku, a nie iba výrobe určenej na vývoz.

(263)

Spoločnosť Jindal po zverejnení tvrdila, že Komisia za niektoré mesiace OP vypočítala negatívnu výhodu. Železná ruda teda spoločnosti nebola poskytovaná za nižšiu než primeranú odplatu. Takisto tvrdila, že po OP nedostala žiadnu subvenciu, keďže železnú rudu dovážala a táto subvencia preto nie je napadnuteľná so zreteľom na túto spoločnosť.

(264)

Spoločnosť ECL podobne tvrdila, že v období 2014 – 2015 nie sú indické domáce ceny nižšie ako austrálske ceny FOB. Komisia preto túto skutočnosť nemôže poprieť, keďže musí zohľadniť situáciu v čase uloženia opatrení.

(265)

Komisia uznala, že za niektoré mesiace OP bola vypočítaná výhoda negatívna. Vyvážila to však pozitívna výhoda získaná počas zvyšku OP, pričom celkovým výsledkom bolo stanoviť pozitívne subvenčné rozpätie pre dotknutú spoločnosť.

(266)

V článku 15 ods. 1 druhom pododseku základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia neprijala vyrovnávacie opatrenia pod dvomi podmienkami i) „ak sa subvencia alebo subvencie zrušia“ alebo ii) „ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú“.

(267)

Pokiaľ ide o prvú podmienku, Komisia skonštatovala, že systém vývozných obmedzení nebol zrušený ani stiahnutý. Táto podmienka preto nebola splnená.

(268)

Pokiaľ ide o druhú podmienku, treba pripomenúť, že jej hlavným cieľom je uplatňovať jednorazové, neobnoviteľné subvencie prideľované na stanovené obdobie, ktoré by v budúcnosti nemali poskytovať ďalšie výhody žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi (67). Netýka sa to tohto prípadu, a to z nasledujúcich dôvodov.

(269)

Po OP je referenčná hodnota austrálskych cien FOB upravených o náklady na nakládku a vykládku a vlhkosť podobná indickým domácim cenám. Komisia však v odôvodnení 212 stanovila, že vývoj indických domácich cien železnej rudy je pomerne stagnujúci a neriadi sa kolísaním cien vo zvyšku sveta. Zároveň nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa medzinárodné ceny vrátane austrálskych cien FOB znovu zvýšia ako reakcia na kolísanie medzinárodného dopytu a ponuky železnej rudy. Nemožno preto dospieť k záveru, že systém vývozných obmedzení je jednorazovou, neobnoviteľnou subvenciou, keďže je pravdepodobné, že v budúcnosti bude poskytovať výhody. Ak by však medzinárodné ceny zostali v budúcnosti trvale pod indickými domácimi cenami, každý vyvážajúci výrobca je oprávnený požiadať o vrátenie vybraného cla, ak sa preukáže, že výška napadnuteľných subvencií bola zrušená alebo znížená v súlade s článkom 21 základného nariadenia.

(270)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené podmienky článku 15 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia na neprijatie vyrovnávacích opatrení.

(271)

Sadzba subvencie pre ECL Group, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená počas OP, predstavovala 3,01 % a pre spoločnosť Jindal Saw India predstavovala 3,91 %.

(272)

Vývozné obmedzenia indickej vlády sú prínosom iba pre železiarsky a oceliarsky priemysel. Sú preto špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Hoci predstavujú výhodu pre iné nadväzujúce výrobky než pre rúrky z tvárnej zliatiny, táto výhoda je k dispozícii len pre určité odvetvia v Indii. Prirodzené vlastnosti železnej rudy obmedzujú možné využitie subvencie na určité odvetvie, čo však neznamená, že na to, aby bola subvencia špecifická, musí byť ešte obmedzená na podmnožinu tohto odvetvia (68).

(273)

Spoločnosti ECL a Jindal po zverejnení napadli posúdenie Komisie týkajúce sa špecifickosti a tvrdili, že bolo neprimerané a právne chybné. Spoločnosť ECL citovala najmä správu odvolacieho orgánu, v ktorej sa uvádza, že „Môže sa stať, že vzhľadom na poskytovanie tovarov je väčšia pravdepodobnosť zistenia špecifickosti v prípadoch, keď vstupný tovar používa iba obmedzená skupina subjektov a/alebo výrobných odvetví. Zároveň nie sme presvedčení, že každé poskytovanie tovarov s obmedzeniami spojenými s vlastnosťami tovarov bude nevyhnutne viesť k zisteniu špecifickosti.“ (69)

(274)

Komisia uviedla, že vyvážajúci výrobca neodkázal na poznámku pod čiarou na konci toho istého bodu, v ktorom odvolací orgán odkazuje na správu panelu o danom prípade (70), ktorá zase cituje správu panela vo veci USA – Softwood Lumber. Panel v nej uviedol:

„Nedomnievame sa, že by to znamenalo, že akékoľvek poskytovanie tovaru vo forme prírodného zdroja by bolo automaticky špecifické, práve preto, že v niektorých prípadoch môže poskytovaný tovar (ako napríklad ropa, plyn, voda atď.) použiť neobmedzené množstvo výrobných priemyselných odvetví. To však nie je situácia, ktorej čelíme. Ako Kanada uznáva, základné vlastnosti poskytovaného tovaru, dreva na pni, obmedzujú jeho možné použitie ‚len pre niektoré podniky‘“ (71).

(275)

Komisia zároveň usúdila, že aj keď je vysoko kvalitná železná ruda prírodným zdrojom, na rozdiel od ropy, plynu a vody a podobne ako drevo na pni ju nemôže používať neobmedzený počet priemyselných odvetví. Jej použitie je tiež obmedzenejšie ako v prípade menej kvalitnej železnej rudy. Spotreba vysoko kvalitnej železnej rudy je tak prísne obmedzená na obmedzenú skupinu subjektov alebo výrobných odvetví, ako sú niektoré výrobky oceliarskeho priemyslu, a najmä výroba rúrok z tvárnej zliatiny. Komisia na tomto základe preukázala existenciu obmedzenia, ktoré výslovne a jednoznačne obmedzuje dostupnosť subvencie pre „určité podniky“ a tým subvenciu „dostatočne nesprístupňuje v rámci hospodárstva“ (72). Komisia preto zamietla tvrdenia spoločnosti ECL.

(276)

Spoločnosť ECL takisto tvrdila, že Komisia nestanovila základ, podľa ktorého zistila, že subvencie sú špecifické de jure. Komisia v tejto súvislosti usúdila, že predmetné subvencie sú de jure špecifické, keďže sú obmedzené na železnú rudu prostredníctvom právnych aktov, ktorými sa ukladá vývozná daň na železnú rudu (73), na jednej strane a právnych aktov stanovujúcich duálnu politiku v oblasti nákladnej dopravy na prepravu železnej rudy (74) na strane druhej.

(277)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že zásahy indickej vlády sú špecifické pre výrobcov rúrok z tvárnej zliatiny v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(278)

Vnútením systému vývozných obmedzení indická vláda uložila spoločnostiam ťažiacim železnú rudu, aby dodávali železnú rudu za nižšiu než primeranú odplatu. Toto poskytovanie tovaru predstavuje finančnú výhodu pre príjemcu a je špecifické, a teda napadnuteľné.

(279)

Sumy napadnuteľných subvencií boli stanovené takto:

(280)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii traja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(281)

Keďže v Únii sú len traja výrobcovia a spoločnosť SG PAM Group poskytla údaje pre svoje dcérske spoločnosti a odhady pre jediného nespolupracujúceho výrobcu z Únie – Tiroler Rohre GmbH (ďalej len „TRM“), sú všetky údaje uvedené v indexovanej podobe alebo ako rozsahy, aby bola chránená dôvernosť informácií iného výrobcu z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

(282)

Celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 590 000 – 610 000 ton. Komisia stanovila celkovú výrobu v Únii na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté v podnete týkajúce sa nespolupracujúceho výrobcu a údaje získané od spolupracujúcich výrobcov z Únie počas prešetrovania. V Únii sú len traja výrobcovia a dve spolupracujúce spoločnosti predstavujú približne 96 % celkovej výroby v Únii.

(283)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu z tretích krajín do Únie. Komisia stanovila celkový predaj výrobného odvetvia Únie na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a informácií poskytnutých v podnete týkajúcich sa nespolupracujúceho výrobcu. Objem dovozu sa získal z údajov Eurostatu.

(284)

Na základe pripomienok k zverejneniu Komisia zistila, že niektoré z predajov výrobného odvetvia Únie na vývoz priradila predajom v Únii. Opravené číselné údaje o predajoch viedli k miernym úpravám/opravám niektorých rozsahov a/alebo indexov týkajúcich sa určitých iných ukazovateľov ujmy, najmä celkovej spotreby Únie, podielu vyvážajúcich výrobcov na trhu, podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a predajnej ceny v Únii. Tieto opravy však mali len malý vplyv na tieto ukazovatele ujmy a nemali vplyv na trendy a zmenu v závere, že išlo o značnú ujmu.

(285)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Spotreba v Únii (v tisícoch ton)

(286)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 7 %. Spotreba v Únii zaznamenala výrazné zmeny – značný pokles medzi rokmi 2011 a 2012 (o viac ako 13 %), ďalší pokles v roku 2013 a zvýšenie v období prešetrovania. Tento model sa dá čiastočne vysvetliť tým, že koncoví používatelia rúrok z tvárnej zliatiny sú spoločnosti pôsobiace v oblasti služieb zásobovania vodou, kanalizácie a zavlažovania. Najčastejšie sú to verejné subjekty závislé od štátneho financovania. V rokoch 2011 a 2012 sa hospodárska kríza zmenila na skutočnú krízu verejného dlhu. Vlády Únie to podnietilo k tomu, aby drasticky znížili verejné investície a výdavky, čo vysvetľuje výrazný pokles dopytu po rúrkach z tvárnej zliatiny, najmä v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

(287)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Údaje Eurostatu boli v súlade s údajmi, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia z Indie. Podiel dovozu na trhu sa určil na rovnakom základe.

(288)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Objem dovozu a jeho podiel na trhu

(289)

Objemy dovozu z Indie sa zvýšili o viac ako 10 % počas posudzovaného obdobia napriek zmenšujúcemu sa trhu. Podiel indických vyvážajúcich výrobcov na trhu vzrástol o takmer 18 %. Je pozoruhodné, že v rokoch 2012 – 2013, keď spotreba Únie zostala na nízkej úrovni, sa dovoz z Indie značne zvýšil o takmer 10 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil o takmer 17 %. Počas OP sa dovoz z Indie ďalej zvyšoval a zároveň sa zvyšoval podielom Indie na trhu od roku 2013 do OP.

(290)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu s cieľom analyzovať trendy vo vývoji ceny. Po vylúčení holých rúrok Komisia vyňala hodnotu a objem holých rúrok dovezených z Indie z výpočtu priemernej ceny za roky, v ktorých boli holé rúrky dovážané, t. j. za rok 2013 a OP.

(291)

Priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Dovozné ceny (v EUR/tona)

(292)

Indické ceny zostali počas posudzovaného obdobia stabilné.

(293)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania na základe údajov, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie, porovnaním týchto údajov:

(294)

Obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že existujú významné rozdiely medzi výrobkami, ktoré predáva navrhovateľ, a výrobkami, ktoré predávajú oni, čo ovplyvňuje spravodlivú cenovú porovnateľnosť. Konkrétne tvrdili, že nevyrábajú rúrky vybavené dvojkomorovým zámkovým spojom, ktorý predáva spoločnosť SG PAM pod obchodným názvom spoj Universal. Nevyrábajú ani automatický spoj pre rúrky s malou hrúbkou, ktoré by sa zhodovali s plastovými rúrkami používanými v sortimente výrobkov Blutop spoločnosti SG PAM. Okrem toho tvrdili, že nevyrábajú rúrky s vnútorným obložením z termoplastu, ktoré spoločnosť SG PAM uvádza na trh pod obchodným názvom Ductan a používa vo svojom sortimente výrobkov Blutop. Používatelia rúrok z tvárnej zliatiny v Únii potvrdili tieto tvrdenia a takisto aj to, že žiadny z indických spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov by nemohol dodávať uvedené identifikované výrobky. Komisia preto vylúčila rúrky spoločnosti SG PAM vybavené spojom Universal, ako aj sortiment výrobkov Blutop spoločnosti SG PAM z výpočtov podhodnotenia a rozpätia ujmy. Toto vylúčenie sa z hľadiska objemu dotklo menej ako 10 % transakcií. Okrem toho, vzhľadom na nízky objem predaja na trhu Únie boli z výpočtov podhodnotenia vylúčené aj prírubové rúrky.

(295)

Po zverejnení navrhovateľ tvrdil, že vylúčenie spoja Universal bolo nepodložené, keďže každý vyvážajúci výrobca má technické riešenie, ktorým môže nahradiť tento druh spoja. Komisia pripomenula, že mnohí používatelia potvrdili, že vyvážajúci výrobcovia nie sú schopní dodávať dvojkomorový zámkový spoj. V každom prípade však v rámci tohto prešetrovania nebol identifikovaný druh spoja ako podstatný prvok na rozlišovanie medzi rôznymi druhmi výrobkov na účel porovnania cien. Z toho dôvodu sa nemohlo uskutočniť spravodlivé porovnanie cien na základe jednotlivých druhov. Vzhľadom na to, že objem výrobkov vybavených týmto spojom je nízky, že bolo ťažké uskutočniť spravodlivé cenové porovnanie a vzhľadom na skutočnosť, že v prípade veľkej väčšiny druhov výrobku bolo nutné vypočítať podhodnotenie a rozpätie ujmy, Komisia aj naďalej tvrdila, že bolo primerané vylúčiť dvojkomorové zámkové spoje z výpočtov podhodnotenia.

(296)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že na cenovú porovnateľnosť mali vplyv aj iné fyzikálne rozdiely týkajúce sa, okrem iného, vonkajšieho náteru a vnútorného obloženia, a mali by byť preto takisto upravené/vylúčené. Tieto tvrdenia sa však zamietli. Výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci výrobcovia vykázali v Únii predaj druhov výrobkov s porovnateľnými fyzikálnymi vlastnosťami, a preto sa uskutočnilo spravodlivé porovnanie, pokiaľ ide o tie ostatné údajné rozdiely.

(297)

Po zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že úpravy vývoznej ceny, ktoré vykonala Komisia, konkrétne úprava PVA výdavkov a úprava zisku, sú v rozpore s právnymi predpismi WTO. Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že takto upravené vývozné ceny (ktoré sú niekedy 0 alebo dokonca záporné) nemôžu tvoriť základ na posúdenie toho, či subvencované dovozy spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Komisia s týmto nesúhlasila. V súlade s bežným postupom Komisie boli ceny výrobcov v Únii takisto upravené na úroveň zo závodu odpočítaním, okrem iného, výdavkov súvisiacich s prepravou. Porovnávanie ceny ďalšieho predaja dovozcu s cenou zo závodu v Únii by preto nepredstavovalo spravodlivé porovnanie. Okrem toho, jediný prípad, keď cena vyvážajúceho výrobcu bola menšia ako 0, bol odstránený z výpočtu podhodnotenia po zverejnení, čo malo na rozpätia zanedbateľný vplyv.

(298)

Spoločnosť Jindal po zverejnení uviedla, že Komisia neposkytla informácie týkajúce sa zhody výrobkov z Únie a výrobkov vyvážajúcich výrobcov za každý jednotlivý druh výrobku (PCN) a výrobca preto nemohol preveriť, či Komisia analyzovala významnosť cenového podhodnotenia vo vzťahu k podielu druhov výrobkov, v prípade ktorých sa nezistilo podhodnotenie.

(299)

Zhoda výrobkov vo výpočtoch podhodnotenia dosiahla 99 % a 95 % v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov a zistilo sa podhodnotenie v prípade 98 % a 91 % rôznych druhov výrobkov predávaných na trhu Únie. So zreteľom na veľmi vysoký podiel druhov výrobkov, ktoré boli podhodnotené, Komisia zamietla tvrdenie o tom, že sa nevykonala riadna analýza vplyvu podhodnotenia.

(300)

Po zverejnení spoločnosť Tata tvrdila, že cenové podhodnotenie založené na výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie nebolo vhodným ukazovateľom na skúmanie ujmy, pretože výrobné náklady boli zvýšené z dôvodu vysokých fixných nákladov a nadmernej kapacity. Ako sa uvádza ďalej, cenové podhodnotenie je porovnanie ceny s cenou. V každom prípade je cenové podhodnotenie len jedným z niekoľkých ukazovateľov, ktoré sa skúmajú s cieľom určiť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(301)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby náležite upravené, po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Vyplynulo z toho vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vo výške 30,9 % a 31,7 % v prípade oboch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(302)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia skúmanie dosahu subvencovaných dovozov na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(303)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia hodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúcich výrobcov Únie a na základe odhadov uvedených v podnete týkajúcich sa nespolupracujúceho výrobcu. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúcich výrobcov v Únii. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(304)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, výška napadnuteľných subvencií a zotavenie z minulého subvencovania.

(305)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(306)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Výroba (v tisícoch ton), výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii

(307)

Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia prešetrovania mierne vyššia ako v roku 2011, a to napriek oveľa nižšej úrovni predaja v Únii v období prešetrovania. Zvýšenie výroby v roku 2013 a v OP je podmienené zvýšením predaja na vývoz.

(308)

Kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná. Využitie kapacity mierne stúplo v súlade s nárastom výroby počas posudzovaného obdobia. Napriek tomu však využitie kapacity zostalo pomerne nízke [53 – 58 %]. Výroba rúrok z tvárnej zliatiny je odvetvie vyznačujúce sa pomerne vysokými fixnými nákladmi. Nízke využitie kapacity zhoršuje absorpciu fixných nákladov, čo môže mať vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(309)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Objem predaja (v tisícoch ton) a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie

(310)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 11 % na 380 000 t – 420 000 t v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie stratilo výrazne väčší objem predaja, ako bol objem poklesu spotreby, a v dôsledku toho sa jeho podiel na trhu počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %.

(311)

Spoločnosť ECL tvrdila, že pokles objemu predaja na základe metrických ton nezohľadňuje to, že navrhovateľ zaviedol a predával počas posudzovaného obdobia oveľa ľahšie rúry a rúrky, a preto je pokles prehnaný. Toto tvrdenie nebolo podložené dôkazmi, a bolo preto zamietnuté. Komisia však aj tak vylúčila sortiment ľahších rúrok Blutop z výpočtov podhodnotenia a rozpätia ujmy z dôvodov uvedených v odôvodnení 294.

(312)

Celková spotreba príslušného výrobku v Únii sa v posudzovanom období znížila o 7 %. Spotreba výrazne klesla v roku 2012 o viac ako 13 %, zostala nízka v roku 2013 a v období prešetrovania došlo k zlepšeniu. Na začiatku posudzovaného obdobia predaj výrobného odvetvia Únie, dovoz z tretích krajín, ako aj indický dovoz klesli úmerne so spotrebou. Na konci posudzovaného obdobia začala spotreba v Únii stúpať, ale výrobné odvetvie Únie nemohlo z tohto oživenia ťažiť v plnej miere, keďže objem jeho predaja v Únii, ako aj podiel na trhu klesli, zatiaľ čo indický dovoz získal podiely na trhu.

(313)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Počet zamestnancov a produktivita

(314)

Zamestnanosť a produktivita boli počas obdobia prešetrovania na podobnej úrovni ako v roku 2011. Skutočnosť, že sa zamestnanosť neznížila, však možno pripísať najmä výraznému nárastu predaja mimo Únie.

(315)

Všetky subvenčné rozpätia presahovali hranicu de minimis. Vplyv výšky napadnuteľných subvencií na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(316)

Ide o prvé antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného subvencovania alebo dumpingu v minulosti.

(317)

Priemerné jednotkové predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Predajné ceny v Únii

(318)

Priemerná jednotková predajná cena sa v rokoch 2012 a 2013 zvýšila, počas OP klesla o 3 % a vrátila sa na podobnú úroveň, ako bola úroveň na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobné náklady sa v roku 2012 zvýšili a v roku 2013 a počas OP znížili, najmä z dôvodu zníženia ceny hlavnej suroviny – železnej rudy a kovového šrotu.

(319)

Spoločnosť Jindal tvrdila, že klesajúca ziskovosť výrobného odvetvia Únie nie je v súlade so skutočnosťou, že rozpätie medzi jednotkovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie a výrobnými nákladmi sa počas OP zvýšilo. Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Výrobné náklady uvedené v tabuľke neboli použité na výpočet ziskovosti. Výrobné náklady boli stanovené na základe nákladov na výrobu predmetného výrobku a predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) výdavkov všetkých štyroch spolupracujúcich výrobných spoločností v Únii. Ziskovosť bola, na druhej strane, vypočítaná na základe čistého zisku pred zdanením z predajov podobného výrobku neprepojeným spotrebiteľom v Únii ako percento z obratu z uvedených predajov, ktorý zahŕňal náklady na predaný tovar, PVA výdavky, náklady na výskum a vývoj a určité iné náklady za všetky spolupracujúce výrobné spoločnosti v Únii, ako aj dcérske predajné spoločnosti. Ziskovosť sa preto môže vyvíjať inak ako jednotkové predajné ceny a výrobné náklady.

(320)

Priemerné náklady práce spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v tisícoch EUR/zamestnanec/rok)

(321)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zvýšili o 4 %. Toto zvýšenie bolo nižšie ako celkové zvýšenie miezd a platov v Únii podľa údajov Eurostatu.

(322)

Spoločnosť Jindal upozornila, že Komisia neposkytla údaje Eurostatu, o ktoré sa opierala na podloženie tvrdenia, že sa náklady práce pre výrobné odvetvie Únie zvýšili menej ako za celé priemyselné odvetvie v Únii. Komisia objasnila, že ročný rast nákladov práce v celom priemyselnom odvetví v Európskej únii, ako ho vykázal Eurostat (75), dosiahol 6,9 % od roku 2011 do roku 2014 a takmer 5 % od roku 2011 do roku 2013.

(323)

Úroveň zásob spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Zásoby (v tisícoch ton)

(324)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia znížil. Zníženie stavu zásob je spôsobené najmä prísnejšími pracovnými kapitálovými požiadavkami uloženými manažmentom výrobného odvetvia Únie.

(325)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Ziskovosť, peňažný tok (v mil. EUR), investície (v mil. EUR) a návratnosť investícií

(326)

Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla z 2,5 % – 3,0 % v roku 2011 na 1,5 % – 2,0 % v období prešetrovania a v rokoch 2012 a 2013 bola negatívna. Väčšinu predaja príslušného výrobku v EÚ uskutočnili dcérske predajné spoločnosti spolupracujúcich výrobcov z EÚ a boli zohľadnené ich náklady a ziskovosť.

(327)

Navrhovateľ tvrdil, že výrobné odvetvie očakávalo ziskovosť nad 12 %, ktorá bola v rokoch 2007 – 2009 bežná. V tých rokoch bol však predaj mimoriadne vysoký v dôsledku hospodárskeho rozmachu v rokoch 2007 – 2008 a fiškálnych stimulov vládnych výdavkov Únie na vyrovnanie sa s vplyvom hospodárskej krízy v roku 2009. Tieto roky preto nemožno považovať za reprezentatívne. Navrhovateľ takisto tvrdil, že dvojciferná ziskovosť je odôvodnená vysokou úrovňou výdavkov na výskum a vývoj. Prešetrovaním sa zistilo len málo dôkazov o intenzívnych činnostiach v oblasti výskumu a vývoja – výdavky na výskum a vývoj predstavovali 1,8 % z obratu v roku 2011 a 1,6 % v období prešetrovania, pokiaľ ide o výrobcu z Únie, ktorý mal najvyššie výdavky na výskum a vývoj. Na základe ziskovosti dosiahnutej v podobných odvetviach, ako napríklad bezšvíkových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele, sa usúdilo, že 5 % rozpätie ziskovosti je primerané pre tento druh priemyslu.

(328)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol na podobnej úrovni v roku 2011 a počas obdobia prešetrovania.

(329)

Úroveň investícií v období prešetrovania bola vyššia než v roku 2011. V rokoch 2012 a 2013 však bola úroveň investícií omnoho nižšia a zvýšenie v období prešetrovania nekompenzovalo pokles v predchádzajúcich rokoch. Zvýšenie investícií počas OP možno z veľkej časti vysvetliť jednou veľkou investíciou jedného spolupracujúceho výrobcu v Únii na nahradenie bezpodmienečne potrebného dielu zariadenia, ktorý sa pokazil. Návratnosť investícií predstavuje zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola v priebehu obdobia prešetrovania výrazne nižšia ako v roku 2011.

(330)

Výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu o 4 % na upadajúcom trhu, zatiaľ čo jeho predaj na trhu Únie sa znížil o viac ako 11 %. Využitie kapacity zostalo nízke počas celého posudzovaného obdobia, aj keď sa mierne zvýšilo v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia, najmä z dôvodu podstatného zvýšenia vývozu výrobného odvetvia Únie. Aj keď sa výrobné odvetvie Únie do určitej miery zotavilo zo záporných výsledkov dosiahnutých v rokoch 2012 a 2013, jeho ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížila a na konci obdobia prešetrovania dosahovala len 1,5 % – 2 %, teda bola nižšia ako cieľový zisk, ktorý bol stanovený na úrovni 5 % (pozri odôvodnenie 327).

(331)

Skutočnosť, že niektoré iné ukazovatele ujmy, ako je výroba, využitie kapacity, produktivita, peňažný tok, investície alebo návratnosť investícií, zostali pomerne stabilné, alebo sa dokonca zlepšili, nemôže zmeniť záver o tom, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorá je vysvetlená ďalej v odôvodnení 334.

(332)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov vykazuje kladný/stabilný vývoj, znamená, že výrobné odvetvie Únie sa nenachádza v situácii spôsobujúcej ujmu. Komisia odmietla toto tvrdenie. Po prvé, v článku 8 ods. 4 základného nariadenia sa uvádza, že preskúmanie výrobného odvetvia Únie zahŕňa hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré počas posudzovaného obdobia ovplyvňovali stav výrobného odvetvia a že „žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď“. Po druhé, na účel zistenia existencie značnej ujmy nie je nevyhnutné, aby všetky relevantné hospodárske ukazovatele a indexy vykazovali záporný vývoj. Okrem toho, existencia stabilných alebo dokonca kladných trendov v niektorých ukazovateľoch ujmy nevylučujú, že došlo k ujme. Toto zistenie musí byť skôr založené na celkovom hodnotení všetkých ukazovateľov, ktoré bolo plne schválené európskou judikatúrou (76).

(333)

Nízka ziskovosť sprevádzaná pretrvávajúcou stratou predaja a podielu na trhu Únie znamená, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza v ťažkej hospodárskej situácii.

(334)

Na základe celkovej analýzy všetkých relevantných ukazovateľov ujmy a vzhľadom na zložitú hospodársku a finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(335)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či v rovnakom čase mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie aj iné známe faktory. Ide tu o tieto faktory: hospodárska kríza a zníženie dopytu, dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu a konkurencia v podobe substitučných výrobkov, ako sú plastové rúrky.

(336)

Objem predaja indických vyvážajúcich výrobcov v Únii bol takmer dvojnásobný 75 000 – 85 000 t v porovnaní s celým ostatným dovozom spolu (45 800 t) už na začiatku posudzovaného obdobia. Indický predaj klesol v súlade so spotrebou v roku 2012, ale udržal si svoj podiel na trhu. V roku 2013, keď bola spotreba stále nízka a ziskovosť výrobného odvetvia Únie negatívna, však indickí výrobcovia dokázali podstatne zvýšiť svoj predaj, ako aj podiel na trhu. Takéto úspešné rozšírenie indického predaja na upadajúcom trhu bolo možné vďaka agresívnym subvencovaným cenám a predaju príslušného výrobku za ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako ceny, ktoré účtovali výrobcovia z Únie. Agresívna cenová stratégia pokračovala v období prešetrovania. Objem predaja indických vyvážajúcich výrobcov dosiahol 85 000 – 95 000 t a ich podiel na trhu v období prešetrovania dosiahol 17 % – 19 %. Úroveň podhodnotenia bola stanovená na 30,9 % a 31,7 %. Zatiaľ čo sa indický predaj a podiel na trhu výrazne zvýšili, objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol omnoho viac ako spotreba a výrobné odvetvie Únie stratilo 11 % z predaja a 4 % z podielu na trhu.

(337)

Po zverejnení obaja výrobcovia z Indie a spoločnosť Tata tvrdili, že medzi situáciou výrobného odvetvia Únie a dovozmi z Indie neexistuje časová súvislosť a že situácia spôsobujúca ujmu vo výrobnom odvetví Únie nebola zapríčinená dovozmi z Indie. Konkrétne tvrdili, že sa výrobné odvetvie Únie vrátilo k ziskom a zvýšilo objemy svojho predaja počas OP, aj keď boli dovozy z Indie vysoké. Takisto tvrdili, že Komisia správne neposúdila iné faktory, najmä finančnú krízu a nadmernú kapacitu výrobného odvetvia Únie ako hlavnú príčinu ujmy.

(338)

Pri analýze toho, či subvencovaný dovoz spôsobil ujmu podľa článku 8 ods. 6 základného nariadenia treba osobitne zvážiť, či došlo k výraznému cenovému podhodnoteniu z dôvodu subvencovaného dovozu. Znamená to porovnanie s cenou podobného výrobku vo výrobnom odvetví Únie. Komisia analyzovala, či účinky týchto dovozov stlačili ceny vo významnej miere, alebo či bránili zvyšovaniu cien, ku ktorému by inak došlo. Komisia pripomenula, že pretrvávajúci tlak vyvíjaný subvencovanými dovozmi s nízkymi cenami, ktorý neumožňuje výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny, môže predstavovať príčinnú súvislosť v zmysle základného nariadenia (77).

(339)

Významný pokles spotreby Únie v rokoch 2011 a 2012 bol spôsobený celosvetovou finančnou krízou a znížením verejných výdavkov a že tento pokles spotreby prispel k situácii výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia. Od roku 2013, keď bola spotreba Únie ešte nízka, do konca obdobia prešetrovania, sa indické subvencované dovozy do Únie výrazne zvýšili, o 16 % v porovnaní s celkovým rastom o 10 % počas celého posudzovaného obdobia. Zároveň sa podiel indického dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer o 18 % a od roku 2013 do konca OP o 6 %. Túto skutočnosť umožnil predaj príslušného výrobku za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie. Počas OP sa totiž v rámci prešetrovania zistilo, že indické subvencované vývozné ceny podhodnotili ceny Únie o viac ako 30 %.

(340)

V dôsledku toho napriek celosvetovému oživeniu po finančnej kríze a rastu spotreby v Únii od roku 2013 z nich odvetvie Únie nemohlo ťažiť v plnej miere. Aj keď výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj objem predaja od roku 2013 do konca obdobia prešetrovania, objemy predaja sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížili o 10 % v porovnaní s indickými vývozmi, ktoré stúpli počas rovnakého obdobia o 10 %. Prílev subvencovaného dovozu z Indie, ktorý podstatne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie, bránil výrobnému odvetviu Únie zvyšovať objemy svojho predaja na trhu v Únii na úrovne, ktoré by mohli zabezpečiť udržateľné úrovne zisku. Výrobné odvetvie Únie v záujme udržania objemu výroby zvýšilo objem svojho vývozu. Existovala teda časová súvislosť medzi subvencovaným dovozom za ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie (približne o 30 %) a výrazne stlačili ceny na trhu v Únii, čo zase zabránilo zvýšeniam cien, ku ktorým by inak došlo, značnou ujmou, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania.

(341)

Vzhľadom na časovú súvislosť medzi výrazným cenovým podhodnotením výrobcov z Únie v dôsledku indického subvencovaného dovozu a na zníženie predaja a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, ktoré viedli k veľmi nízkej ziskovosti, sa dospelo k záveru, že subvencovaný dovoz je dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(342)

Spotreba príslušného výrobku v Únii klesla o 7 %. Pokles spotreby (13 % od roku 2011 do roku 2012) bol spôsobený hospodárskou krízou a znížením verejných výdavkov. Zdá sa, že pokles spotreby prispel k ujme na začiatku posudzovaného obdobia, a mohol tiež prispieť k ujme v roku 2013. V roku 2013 a najmä počas obdobia prešetrovania však subvencovaný dovoz z Indie predstavoval hlavný faktor ujmy, ktorý vyvíjal tlak na zníženie predaja výrobného odvetvia Únie a bránil návratu k udržateľnej ziskovosti.

(343)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Objem dovozu z tretích krajín (v metrických tonách)

(344)

Dovoz z Indie predstavoval podstatnú časť celého dovozu do Únie v období prešetrovania. Zatiaľ čo indický dovoz sa v priebehu posudzovaného obdobia podstatne zvýšil, iný dovoz v rovnakom období klesol o viac než 20 %. Zatiaľ čo indický dovoz zvýšil svoj podiel na trhu, podiel dovozu z ostatných krajín na trhu sa znížil. Vzhľadom na nízke objemy dovozu z tretích krajín, ako aj skutočnosť, že sa znížili tak z hľadiska objemu, ako aj podielu na trhu, nič nenasvedčuje tomu, že by spôsobili výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(345)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že jeden z výrobcov z Únie dovážal príslušný výrobok zo svojich čínskych výrobných prevádzok, čím si sám spôsoboval ujmu. Nenašiel sa žiadny dôkaz na podporu týchto tvrdení. Na základe overených dôkazov sa preukázalo, že dovoz do Únie z prepojených čínskych prevádzok výrobcu z Únie bol veľmi nízky. Okrem toho celkový dovoz z Číny sa podľa údajov Eurostatu počas posudzovaného obdobia výrazne znížil. Celkový čínsky dovoz stratil podiel na trhu na úrovni viac ako 2 percentuálnych bodov, čo ho jednoznačne vylučuje ako príčinu ujmy.

(346)

Objem vývozu spolupracujúcich výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Výkonnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(347)

Predaj výrobného odvetvia Únie mimo Únie sa výrazne zvýšil o 30 % počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo priemerné predajné ceny zostali relatívne stabilné. Predaj mimo Únie je preto naozaj faktorom zmierňujúcim ujmu. Ak by nedošlo k zvýšeniu predaja mimo Únie, výrobné odvetvie Únie by bolo v ešte nepriaznivejšej situácii.

(348)

Spoločnosť Jindal upozornila, že vývozné predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli nižšie ako predajné ceny v Únii, a preto nemohli zmierňovať ujmu. Zvýšený predaj mimo Únie umožnil, aby malo výrobné odvetvie Únie vyššiu úroveň výroby, udržalo úroveň zamestnanosti a zvýšilo využitie kapacity, čo znamená lepšiu absorpciu fixných nákladov. Skutočnosť, že priemerné vývozné jednotkové ceny boli mierne nižšie (v rozsahu 5 %) ako predajné ceny v Únii, môže byť zapríčinená mnohými rôznymi faktormi, ako je predaj menej sofistikovaných druhov výrobkov, väčších priemerov, väčších objemov predajných transakcií atď., a preto ceny mimo Únie mohli byť nižšie ako náklady na predaj v EÚ.

(349)

Vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že ujma bola spôsobená vlastným zavinením, pretože navrhovateľ sa čoraz viac zameriaval na čínsku výrobnú činnosť v ČĽR a veľkú časť jeho predaja do krajín mimo EÚ tvoria čínske výrobky, čo spôsobuje, okrem iného, nízke využitie kapacity. Komisia tento argument neprijala. Ako sa už uviedlo, predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz sa podstatne zvýšil o 30 %, čím sa zabránilo poklesu výroby a zhoršeniu niektorých iných ukazovateľov ujmy.

(350)

Zainteresované strany tvrdili, že ujma bola spôsobená silnou konkurenciou substitučných výrobkov, a to najmä plastových rúrok [z polyetylénu (PE), polyvinylchloridu (PVC) a polypropylénu (PP)]. Plastové rúrky menších priemerov majú spočiatku oveľa nižšiu cenu za jednotku. Po zohľadnení nákladov na údržbu a životnosť výrobkov je však príslušný výrobok v dlhodobom horizonte efektívnejší z hľadiska nákladov. Plastové rúrky vyvíjajú určitý konkurenčný tlak na príslušný výrobok, najmä pokiaľ ide o menšie priemery. Rúrky z tvárnej zliatiny však počas posudzovaného obdobia nestratili podiely na trhu v prospech plastových rúrok a v niektorých prípadoch sa im počas posudzovaného obdobia dokonca podarilo získať určité podiely na trhu späť. Je preto nepravdepodobné, že by konkurencia substitučných výrobkov z plastu bola príčinou značnej ujmy počas posudzovaného obdobia.

(351)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že ujma bola spôsobená štrukturálnou nadmernou kapacitou. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo nízku mieru využitia kapacity počas posudzovaného obdobia, však nevyhnutne neznamená, že trpí štrukturálnou nadmernou kapacitou a/alebo neefektívnosťou takého rozsahu, ktorá by opodstatňovala úpravu ceny nespôsobujúcu ujmu smerom nadol. Pripomína sa, že napriek nízkemu využitiu kapacity v roku 2011, ktorá bola ešte nižšia ako miera stanovená počas obdobia prešetrovania, dosiahlo výrobné odvetvie Únie vyššiu ziskovosť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(352)

Spoločnosť Jindal tvrdila, že počas posudzovaného obdobia sa PVA výdavky výrobného odvetvia Únie zdvojnásobili a tento faktor zapríčinil ujmu, ktorá narušila príčinnú súvislosť. Keďže sa však zistilo, že PVA výdavky vzrástli počas posudzovaného obdobia len mierne, tento argument sa zamietol.

(353)

Vyvážajúci výrobcovia a spoločnosť Tata tvrdili, že zvýšenie investícií je jasným znakom zlepšenia situácie a že rast indického dovozu nezapríčiňuje ujmu. Komisia s týmto nesúhlasila. Predovšetkým, aj zvýšený objem investícií 22 mil. – 24 mil. EUR bol pomerne nízky v porovnaní s celkovým predajom výrobného odvetvia Únie, ktorý presiahol 400 miliónov EUR. Okrem toho došlo sa jednému výrobcovi z Únie pokazil veľký miešač tekutého železa. Náhrada miešača si vyžiadala vysoké výdavky na dlhodobý majetok počas OP. Spoločnosť ECL tvrdila, že zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Únie je výsledkom tejto poruchy. Treba poznamenať, že bol uskutočnený rad výpočtov s cieľom izolovať vplyv poškodenia miešača na ziskovosť, a toto tvrdenie sa preto zamieta.

(354)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že väčšie rozpätie medzi jednotkovou predajnou cenou a výrobnými nákladmi počas OP naznačuje chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi subvencovanými dovozmi a ujmou. Ako je objasnené v odôvodnení 319, jednotková predajná cena a výrobné náklady na jednotku nie sú stanovené na rovnakom základe, a preto neexistuje priama súvislosť medzi týmito dvomi ukazovateľmi. V každom prípade, zvýšenie ceny nad rámec výrobných nákladov počas OP nebolo dostatočné na obnovu cieľovej ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(355)

Ten istý vyvážajúci výrobca sa domnieval, že vzhľadom na to, že dovozné ceny boli na podobnej úrovni v roku 2011 a počas OP (na základe údajov Comext), možno dospieť k záveru, že ide o časovú súvislosť medzi podhodnotením/podstatne nižšími cenami a dobrou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie v roku 2011. Táto hypotéza je založená na predpokladoch, s ktorými Komisia nesúhlasí. Situácia vo výrobnom odvetví v Únii nebola v roku 2011 v poriadku, pretože jeho ziskovosť nedosahovala cieľovú 5 %.

(356)

Bola určená príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, a subvencovaným dovozom z dotknutej krajiny. Existovala časová súvislosť medzi podhodnotením cien výrobného odvetvia Únie v dôsledku subvencovaného dovozu a znížením predaja výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ a jeho podielu na trhu EÚ. Subvencovaný dovoz z Indie v období prešetrovania podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 30,9 % a 31,7 %. To viedlo k veľmi nízkej ziskovosti výrobného odvetvia EÚ.

(357)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov subvencovaného dovozu spôsobujúceho ujmu. Hospodárska kríza a pokles dopytu prispeli k ujme na začiatku posudzovaného obdobia. Pokiaľ by však neexistovalo výrazné podhodnotenie výrobného odvetvia Únie z dôvodu subvencovaného dovozu, situácia výrobného odvetvia Únie by určite nebola ovplyvnená do takej miery. Predovšetkým by predaj až tak neklesol, využitie kapacity by bolo vyššie a ziskovosť by bola udržateľnejšia. Preto sa usúdilo, že pokles spotreby nenarušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou.

(358)

Usúdilo sa, že ostatné zistené faktory, ako je dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu a konkurencia substitučných výrobkov nenarušili zistenú príčinnú súvislosť, dokonca ani keď sa zvážil ich možný kombinovaný účinok.

(359)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená subvencovaným dovozom z Indie a že iné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť. Ujma spočívala hlavne v poklese predaja Únie, strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, nízkej miere využitia kapacity a nízkej ziskovosti.

(360)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia skúmala, či by uloženie vyrovnávacích opatrení bolo proti záujmu Únie. Osobitne zvážila potrebu odstrániť účinky poškodzujúceho subvencovania narúšajúce obchod a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, distribútorov a koncových používateľov, ako sú vodárenské, kanalizačné a zavlažovacie spoločnosti.

(361)

Závody výrobného odvetvia Únie sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku a Rakúsku. Výrobné odvetvie Únie priamo zamestnávalo viac ako 2 400 zamestnancov v oblasti výroby a predaja príslušného výrobku. Dvaja z troch výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Nespolupracujúci výrobca nevzniesol námietky voči začatiu prešetrovania. Ako je preukázané vyššie, dve spolupracujúce spoločnosti zaznamenali značnú ujmu a boli nepriaznivo ovplyvnené subvencovaným dovozom.

(362)

Predpokladá sa, že uložením vyrovnávacieho cla sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie a umožní sa výrobcom z Únie zvýšiť ich predaj a nízku mieru využitia kapacít. Viedlo by to k zlepšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň považovanú za potrebnú pre toto výrobné odvetvie náročné na kapitál a zabránilo by sa strate pracovných miest. V prípade absencie opatrení sa zdá byť veľmi pravdepodobné, že dôjde k ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(363)

Dospelo sa preto k záveru, že uloženie vyrovnávacieho cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(364)

Žiadni neprepojení dovozcovia sa neprihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Mnohí distribútori sa prihlásili a vyjadrili svoje názory.

(365)

Obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že by nebolo v záujme Únie uložiť vyrovnávacie opatrenia proti Indii so zreteľom na dominantné postavenie navrhovateľa na trhu Únie, aj so zreteľom na to, že navrhovateľ má výrobu príslušného výrobku v Číne, ktorú by mohol jednoducho dovážať do Únie, ak by boli uložené opatrenia proti Indii, čím by sa ešte posilnilo jeho dominantné postavenie.

(366)

Prešetrovaním sa preukázalo, že dovozy do Únie od prepojených čínskych zariadení navrhovateľa boli počas obdobia prešetrovania nevýznamné. Takisto neexistujú žiadne náznaky toho, že by navrhovateľ v budúcnosti použil uvedené čínske výrobné zariadenia na to, aby nahradil indický dovoz v prípade, ak by sa uložili opatrenia.

(367)

Ako sa uvádza v dočasnom antidumpingovom nariadení, Komisia zaslala žiadosť o doplňujúce informácie s cieľom hlbšie analyzovať vplyv opatrení na používateľov v Únii. Komisia dostala približne 50 odpovedí, najmä od distribútorov príslušného výrobku v EÚ, stavebných spoločností a niekoľkých verejných služieb zásobovania vodou, ktorých identitu možno zistiť v otvorenom spise.

(368)

Takmer všetci používatelia, ktorí odpovedali na žiadosť o doplňujúce informácie, mali obavy týkajúce sa veľmi veľkého podielu navrhovateľa na trhu a vyjadrili svoju obavu, že po uložení ciel by jeho hlavní konkurenti, t. j. indické spoločnosti, boli nútení odísť z trhu Únie a ponechať navrhovateľa ako dominantného účastníka trhu. Niektorí distribútori takisto tvrdili, že spoločnosť SG PAM s nimi odmietla obchodovať alebo im ponúkla menej výhodné podmienky, odkedy začali spolupracovať s vyvážajúcimi výrobcami. Jeden používateľ poskytol dve cenové ponuky preukazujúce podľa jeho názoru, že spoločnosť SG PAM zvýšila v decembri 2015 svoje ceny približne o 25 %. Niektorí používatelia takisto tvrdili, že spoločnosť SG PAM využívala svoje silné postavenie na manipuláciu verejných obstarávaní v prospech svojich výrobkov.

(369)

Aj keď je pravda, že pravidlá o hospodárskej súťaži v EÚ ukladajú prísnejšie normy správania spoločnosti, ktorá má významný podiel na trhu, v konečnom dôsledku je na orgánoch pre hospodársku súťaž, aby určili, či existuje dominantné postavenie a či je zneužívané. Orgány pre hospodársku súťaž najprv preskúmali príslušný výrobok a geografický trh. Napríklad v prípade rúrok z polyetylénu s vysokou (HDPE) a strednou (MDPE) hustotou na kanalizáciu nebolo vylúčené, že si konkurovali s rúrkami z tvárnej zliatiny a oceľovými rúrkami, aj keď bolo nakoniec vymedzenie trhu s výrobkom ponechané otvorené (78). V tomto prípade nebola Komisia schopná vymedziť príslušný výrobok a geografický trh bez toho, aby jej bola predložená oficiálna sťažnosť týkajúca sa hospodárskej súťaže.

(370)

Dohody o výhradnej distribúcii ponúkajúce výhodnejšie podmienky alebo ešte prísnejšie vertikálne obmedzenia v distribúcii tovarov nie sú ako také nezákonné (79) a v konečnom dôsledku je na orgáne pre hospodársku súťaž, aby posúdil, či tieto obmedzenia narúšajú hospodársku súťaž alebo sú dokonca škodlivé. Pokiaľ ide o cenové ponuky údajne naznačujúce zvyšovanie cien spoločnosťou SG PAM, Komisia považovala za zložité porovnať ich bez akéhokoľvek hlbšieho prešetrovania presných ponúk a príslušných okolností. Okrem toho Komisia dostala len jeden dôkaz o údajných zvýšeniach ceny, ktorý sám nemohol preukázať, že tieto zvýšenia boli všeobecne rozšírené.

(371)

V antisubvenčnom konaní Komisia skúma obavy konkurencie, aby po zrelej úvahe stanovila, či by bolo v rozpore so záujmom Únie uložiť vyrovnávacie opatrenia. Takáto analýza nemôže zahŕňať posúdenie hospodárskej súťaže v prísne právnom význame, ktoré môže vykonať len príslušný orgán pre hospodársku súťaž. V každom prípade neboli poskytnuté presvedčivé dôkazy, ktoré by naznačovali, že by sa navrhovateľ zapojil do protisúťažného správania, ak by sa uložili antisubvenčné opatrenia, okrem skutočnosti, že už má silné postavenie na trhu. Nebolo preložené žiadne rozhodnutie orgánu pre hospodársku súťaž, podľa ktorého by sa navrhovateľ zapájal do protisúťažného správania v súvislosti s príslušným výrobkom. Nebolo predložené žiadne rozhodnutie súdu, podľa ktorého by navrhovateľ manipuloval verejnými obstarávaniami.

(372)

Treba pripomenúť, že účelom uloženia vyrovnávacích opatrení je obnoviť rovnaké podmienky, v ktorých výrobcovia z Únie a výrobcovia z tretích krajín súťažia za spravodlivých podmienok, a nie nútiť vyvážajúcich výrobcov odísť z trhu. Podľa pravidiel Únie by preto boli clá stanovené len na takej úrovni, ktorá by indickým vývozcom umožnila naďalej konkurovať výrobcom z Únie, ale za spravodlivé ceny. Kombinované antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia sú totiž stanovené na úrovni dumpingu a subvencovania pod úrovňou podhodnotenia.

(373)

Okrem toho existuje niekoľko výrobcov nachádzajúcich sa v tretích krajinách (Čína, Turecko, Rusko a Švajčiarsko), ktorí už predávajú na trhu Únie. Objemy ich predaja boli počas posudzovaného obdobia nízke a klesali. Jednou z príčin tohto poklesu predaja iných dovozcov bola zrejme agresívna konkurencia indických výrobcov. Indické subvencované ceny boli výrazne nižšie ako ceny všetkých ostatných hlavných dovážajúcich krajín (s výnimkou Ruska). Používatelia potvrdili, že v prípade, že výrobné odvetvie Únie jednostranne zvýši ceny, dovoz z iných krajín sa môže skôr zvýšiť zo strednodobého hľadiska, akonáhle títo vývozcovia z tretích krajín získajú ďalšie certifikácie vyžadované členskými štátmi. Používatelia takisto potvrdili, že švajčiarska spoločnosť, hoci je prítomná na trhu Únie, vyrába sofistikovanejšie rúrky s vysokou pridanou hodnotou, ktoré nie sú ľahko nahraditeľné indickými výrobkami.

Priemerná dovozná cena v EUR

(374)

Komisia bola preto presvedčená, že pri zvažovaní a vyvažovaní záujmov musí byť uprednostnená ochrana výrobného odvetvia Únie pred subvencovaním spôsobujúcim ujmu pred záujmami používateľov, aby sa zabránilo možným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na trhu Únie. Aj keď existujú obavy, že vyrovnávacie clá môžu posilniť už silné postavenie vedúceho výrobcu v Únii, viacero zmierňujúcich faktorov, ako je pokračujúca konkurencia zo strany indických a iných vývozcov, ako aj substitučných výrobkov zabezpečuje, že sa udrží dostatočný konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie, aby sa predišlo možným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na trhu Únie. Komisia je nakoniec pripravená sledovať účinok svojich opatrení na hospodársku súťaž na trhu Únie.

(375)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Únie a v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by malo byť konečné vyrovnávacie clo uložené na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii.

(376)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené subvenčné rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(377)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu subvencovania spôsobujúceho ujmu sa usúdilo, že prípadné opatrenie by malo výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie jeho výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii subvencovaného dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii.

(378)

Úroveň odstránenia ujmy sa preto vypočítala na základe porovnania váženej priemernej ceny subvencovaného dovozu stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením v odôvodnení 301 s cenou podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, bola stanovená pripočítaním primeranej úrovne zisku k výrobným nákladom. Cieľové ziskové rozpätie bolo stanovené na 5 %, ako sa uvádza v odôvodnení 327.

(379)

Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej ceny CIF.

(380)

Po zverejnení spoločnosť Jindal tvrdila, že namiesto pripočítania PVA výdavkov a zisku k výrobným nákladom na účel stanovenia ceny nespôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie by mala byť cena nespôsobujúca ujmu upravená smerom nadol z dôvodu štrukturálnej nadmernej kapacity a neefektívnosti výrobného odvetvia Únie. Komisia sa nedomnievala, že existuje štrukturálna nadmerná kapacita, ako sa uvádza v odôvodnení 351, a preto toto tvrdenie zamietla.

(381)

Po zverejnení obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že metodika použitá na výpočet úrovne odstránenia ujmy bola mylná, pretože porovnanie s predajnými cenami Únie nie je založené na skutočnej cene účtovanej prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, ale na vytvorenej vývoznej cene, ktorá je umelo nízka. Rozpätia ujmy sú preto umelo vysoké.

(382)

Účelom výpočtu rozpätia ujmy je určiť, či by na odstránenie ujmy zapríčinenej subvencovaným dovozom stačilo uplatňovať na vývozné ceny subvencovaného dovozu nižšiu sadzbu cla, než je sadzba cla vychádzajúca zo subvenčného rozpätia. Toto posúdenie vychádza z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade vývozného predaja prostredníctvom prepojených dovozcov analogicky s prístupom pre výpočty dumpingového rozpätia sa vývozná cena vytvorila na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi. V opačnom prípade by sa pri posudzovaní rovnakej situácie rozpätia ujmy v rámci dvoch nástrojov dospelo k dvom odlišným výsledkom. Komisia sa preto domnievala, že použitá metodika zabezpečuje presný základ na porovnanie cien, a teda na stanovenie úrovne odstránenia ujmy. Toto tvrdenie sa preto zamieta a potvrdzuje sa metodika na stanovenie úrovne odstránenia ujmy.

(383)

Vzhľadom na uvedené zistenia by sa konečné vyrovnávacie clo malo uložiť na takej úrovni, ktorá by bola postačujúca na odstránenie ujmy spôsobenej subvencovanými dovozmi, ktorá by však zároveň neprekračovala zistené subvenčné rozpätie

(384)

Po zverejnení požiadalo výrobné odvetvie Únie o uloženie opatrení vo forme osobitných ciel, nie valorických ciel. Pripomína sa, že valorické antidumpingové clá boli uložené v predbežnej fáze. Valorické clá sú skutočne zvyčajnou uprednostňovanou formou opatrení, keďže robia opatrenia účinnejšími v prípade pohybov vývoznej ceny. Výrobné odvetvie únie žiadalo o uloženie opatrení vo forme osobitných ciel z troch hlavných dôvodov:

(385)

Pokiaľ ide o prvý a druhý dôvod výrobného odvetvia, ktoré sú do istej miery prepojené, akékoľvek zníženie indických vývozných cien po období prešetrovania nemuselo nevyhnutne viesť k zvýšeniu subvencovania. Miera, do akej by valorické clo nebolo účinné pri zmierňovaní úrovne subvencovania, ku ktorému došlo po období prešetrovania, by prípadne mala podliehať žiadosti o predbežné preskúmanie zo strany výrobného odvetvia Únie podľa článku 19 základného nariadenia. Pokiaľ ide o tretí bod, samotné výrobné odvetvie uznalo, že ceny hlavnej suroviny na výrobu rúrok z tvárnej zliatiny, železnej rudy, od roku 2014 klesli. Je naozaj pravdepodobné, že pokles cien železnej rudy zohral rolu v poklese cien rúrok z tvárnej zliatiny od konca obdobia prešetrovania. Takýto pokles cien však automaticky nevedie k zvýšeniu úrovne subvencovania. Skutočnosť, že ceny rúrok z tvárnej liatiny môžu kolísať v súlade s kolísaním ceny surovín, nie je dôvodom na uloženie fixného cla namiesto valorického cla.

(386)

Na základe všetkých týchto dôvodov sa usúdilo, že fixné clo, ktoré by bolo nadmernou záťažou pre dovozcov v situáciách, keď vývozné ceny klesali v súlade s cenami surovín, nie je opodstatnené. Okrem toho sú fixné clá vhodnejšie pre homogénne výrobky, a nie pre výrobky, ako je tento, ktorý sa skladá z rôznych druhov výrobkov.

(387)

Spoločnosť ECL na vypočutí úradníkom pre vypočutie (pozri odôvodnenie 5) a následne písomne navrhla záväzok, že bude podliehať nižšej sadzbe schémy FPS vo výške 2 %, ale že automaticky prijme vyššie clo bez preskúmania, ak by sa obnovila sadzba na úrovni 5 %. Podľa článku 13 základného nariadenia pozostáva ponúknutý záväzok buď zo záväzku krajiny pôvodu odstrániť subvenciu alebo prijať iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, alebo zo záväzku vývozcu upraviť svoje ceny. Návrh predložený výrobcom neobsahoval žiadny cenový záväzok. V každom prípade je záväzok rovnocennou formou opatrení stanovených na základe zistení prešetrovania. Komisia preto odmietla ponúknutý záväzok.

(388)

Dovozcovia okrem toho môžu tiež požiadať o vrátenie presnej sumy poskytnutej cez túto schému.

(389)

Sadzby vyrovnávacieho cla sa preto stanovili na základe porovnania rozpätí ujmy a subvenčných rozpätí. Sadzby vyrovnávacieho cla sú preto navrhované takto:

(390)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu týchto spoločností, ktorá bola zistená počas prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii a vyrobených uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(391)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzieb vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (80) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnostiach spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(392)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania sa v tomto prípade považujú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania vyrovnávacích opatrení. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz, ku ktorému nie je takáto faktúra pripojená, sa uplatňuje sadzba cla uplatniteľná na všetky ostatné spoločnosti.

(393)

S cieľom zaistiť riadne uplatňovanie antisubvenčného cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(394)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nevydal stanovisko,