13.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 148/32

(1)

Európska rada na mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015 pripomenula závažnosť situácie v Stredozemí a vyjadrila odhodlanie zmobilizovať všetko úsilie, ktoré má Únia k dispozícii, s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch na mori a riešiť základné príčiny núdzovej humanitárnej situácie. Európska rada sa ďalej zaviazala zriadiť prvý dobrovoľný pilotný projekt presídľovania pre celú Úniu, ktorého súčasťou je ponuka miest pre osoby s nárokom na ochranu (1).

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 vyzval členské štáty, aby väčšou mierou prispeli k existujúcim programom presídľovania a zdôraznil potrebu zaručiť bezpečný a legálny prístup k azylovému systému Únie (2).

(3)

V súčasnosti existuje medzi členskými štátmi značný nepomer, pokiaľ ide o záväzky v súvislosti s presídľovaním osôb. Iba pätnásť členských štátov a tri pridružené štáty majú program presídľovania (jeden ďalší členský štát oznámil začiatok programu presídľovania), tri členské štáty a jeden pridružený štát vykonávajú presídľovanie ad hoc, zatiaľ čo ostatné sa do presídľovania vôbec nezapájajú.

(4)

V roku 2014 dosiahol počet žiadateľov o azyl v Únii doterajšie maximum 626 000 osôb a v Únii bolo presídlených 6 380 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu (3). Počet utečencov, žiadateľov o azyl a osôb vysídlených v rámci krajiny na celom svete v roku 2013 prvýkrát od druhej svetovej vojny prekročil hranicu 50 miliónov osôb (4).

(5)

Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z 10. októbra 2014 uznala, že „[…] Všetky členské štáty by mali zohľadňovať úsilie vykonané tými členskými štátmi, ktorých sa migračné toky dotýkajú, ale zároveň by mali prispievať k [presídľovaniu] spravodlivým a vyváženým spôsobom.“ (5)

(6)

Komisia 13. mája 2015 predložila komplexnú európsku migračnú agendu (6), v ktorej okrem iného vymedzuje okamžité opatrenia vypracované osobitne na reakciu na ľudskú tragédiu v celom Stredozemí.

(7)

S cieľom zabrániť tomu, aby vysídlené osoby, ktoré potrebujú ochranu, vyhľadávali pomoc v zločineckých sieťach prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, agenda obsahuje výzvu, aby Európska únia zintenzívnila svoje úsilie v oblasti presídľovania. Komisia preto predkladá toto odporúčanie, v ktorom navrhuje systém presídľovania pre celú EÚ, ktorý má ponúknuť 20 000 miest na základe rozdeľovacieho kľúča.

(8)

Keby sa pre účasť rozhodli pridružené štáty, rozdeľovací kľúč a prídely jednotlivých členských štátov a zúčastnených pridružených štátov by sa primerane upravili.

(9)

Vzhľadom na predchádzajúce diskusie, ktoré prebehli počas osobitného zasadnutia fóra o presídlení a relokácii 25. novembra 2014, by sa mal rozdeľovací kľúč zakladať na a) veľkosti populácie (váženie 40 %), b) celkovom HDP (váženie 40 %), c) priemernom počte spontánnych žiadostí o azyl a počte presídlených utečencov na milión obyvateľov za obdobie 2010 – 2014 (váženie 10 %) a d) miere nezamestnanosti (váženie 10 %).

(10)

Únia by počas dvojročného obdobia implementácie tohto systému členskými štátmi mala celkovo prijať 20 000 osôb. Zodpovednosť za prijatie týchto osôb by mali niesť výhradne zúčastnené štáty v súlade s príslušnými pravidlami Únie a medzinárodnými pravidlami. Zodpovedá to výzve Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý nalieha na európske krajiny, aby prijali väčšie záväzky týkajúce sa prijímania utečencov prostredníctvom udržateľných presídľovacích programov, a podporili tak kampaň, ktorú vedie Medzinárodná organizácia pre migráciu s piatimi mimovládnymi organizáciami.

(11)

Pri identifikácii prioritných regiónov by sa mala zohľadniť situácia v susedstve a súčasné migračné toky, najmä spojitosť s regionálnymi programami rozvoja a ochrany na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Afrického rohu.

(12)

Skúsenosti a odborné znalosti UNHCR a iných relevantných orgánov vrátane Európskeho podporného úradu pre azyl by sa mali využiť, preto by bolo vhodné požiadať ich o pomoc pri implementácii systému presídľovania.

(13)

Mali by sa vykonať opatrenia s cieľom zabrániť sekundárnemu presunu presídlených osôb zo štátu presídlenia do iných členských štátov a zúčastnených pridružených štátov.

(14)

Komisia plánuje prispieť na tento systém uvoľnením dodatočných 50 miliónov EUR v rokoch 2015 a 2016 v rámci programu Únie pre presídľovanie, uvedeného v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (7). Komisia s cieľom optimalizovať využívanie finančných stimulov upraví jednorazové sumy a priority presídľovania stanovené v uvedenom programe prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 17 ods. 4 a 10 nariadenia (EÚ) č. 516/2014. Keby sa pre účasť na systéme presídľovania rozhodli pridružené štáty, nemohli by využívať jednorazové sumy podľa nariadenia (EÚ) č. 516/2014 ako náhradu za svoje prísľuby,

1.

Komisia odporúča, aby členské štáty presídlili 20 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, na základe podmienok a rozdeľovacieho kľúča stanovených v tomto odporúčaní.

2.

„Presídľovanie“ je presun jednotlivých vysídlených osôb, ktoré jasne potrebujú medzinárodnú ochranu, na žiadosť Vysokého komisára OSN pre utečencov z tretej krajiny do členského štátu po dohode s dotknutým členským štátom, s cieľom poskytnúť im ochranu proti vráteniu alebo vyhosteniu, prijať ich a udeliť im právo na pobyt a všetky ďalšie práva podobné právam udeleným osobe s postavením medzinárodnej ochrany.

3.

Európsky systém presídľovania by sa mal vzťahovať na všetky členské štáty.

4.

Systém by mal pozostávať z jednotného európskeho prísľubu 20 000 miest pre osoby, ktoré treba presídliť. Obdobie uplatňovania systému by malo byť dva roky od dátumu prijatia odporúčania.

5.

Celkový počet prisľúbených miest na presídlenie by sa mal medzi členské štáty rozdeliť v súlade s rozdeľovacím kľúčom uvedeným v prílohe. Keby sa pre účasť na systéme rozhodli pridružené štáty, rozdeľovací kľúč by sa primerane upravil.

6.

Medzi prioritné regióny v rámci presídľovania by mali patriť regióny severnej Afriky, Blízkeho východu a oblasti Afrického rohu, so zameraním najmä na krajiny, v ktorých prebieha implementácia regionálnych programov rozvoja a ochrany.

7.

Členské štáty a zúčastnené pridružené štáty by mali mať zodpovednosť za prijímanie jednotlivých rozhodnutí týkajúcich sa prijatia po primeraných zdravotných a bezpečnostných kontrolách a Vysoký komisár OSN pre utečencov by mal byť zodpovedný za posudzovanie uchádzačov o presídlenie v prioritných regiónoch a predkladanie návrhov na presídlenie členským štátom a zúčastneným pridruženým štátom.

8.

Po prijatí presídlenej osoby na území členského štátu alebo zúčastneného pridruženého štátu by mal daný štát rýchlo vykonať formálny postup pre medzinárodnú ochranu, ktorého súčasťou je odber odtlačkov prstov, a to v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (8), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (9), smernicou Rady 2005/85/ES (10), smernicou Rady 2003/9/ES (11) a od 20. júla 2015 aj so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (12) a 2013/33/EÚ (13).

9.

Po skončení tohto procesu, keď členský štát udelí presídlenej osobe postavenie medzinárodnej ochrany alebo vnútroštátnej ochrany, táto osoba by mala v členskom štáte presídlenia požívať práva zaručené osobám s postavením medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ alebo podobné práva zaručené vnútroštátnym právom. V tomto kontexte by voľný pohyb týchto osôb v rámci Únie mal podliehať rovnakým podmienkam a obmedzeniam ako v prípade iných štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členských štátoch. V prípade zúčastnených pridružených štátov by sa mali uplatňovať ekvivalentné vnútroštátne právne predpisy.

10.

Čakatelia na presídlenie by mali byť poučení o svojich právach a povinnostiach v rámci systému presídľovania, ako aj podľa príslušných právnych predpisov Únie a členských štátov v oblasti azylu, pred ich prijatím na území členských štátov alebo zúčastnených pridružených štátov, a to najmä o dôsledkoch ďalšieho pohybu v rámci Únie a/alebo zúčastnených pridružených štátov a o skutočnosti, že môžu využívať len práva spojené s postavením medzinárodnej ochrany alebo vnútroštátnej ochrany v štáte presídlenia.

11.

Presídlené osoby, ktoré bez oprávnenia vstúpia na územie členského štátu alebo zúčastneného pridruženého štátu iného, ako je štát presídlenia, buď pred ukončením formálneho postupu pre udelenie medzinárodnej ochrany alebo po udelení medzinárodnej ochrany, by mali byť vrátené do štátu presídlenia podľa pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (14) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (15).

12.

Malo by sa zabezpečiť praktické zapojenie Európskeho podporného úradu pre azyl do implementácie tohto systému, najmä pokiaľ ide o poskytovanie špeciálnej podpory členským štátom a zúčastneným pridruženým štátom, osobitne tým, ktoré nemajú žiadne skúsenosti s presídľovaním. Európsky podporný úrad pre azyl by mal monitorovať implementáciu systému a pravidelne o nej podávať správy.

13.

Členské štáty by mali mať nárok na finančný príspevok úmerný počtu osôb presídlených na ich územie v súlade s jednorazovými sumami stanovenými v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 516/2014, upravenými delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. xxx/2015 (16).

14.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.