15.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/70

(1)

V nadväznosti na neformálnu korešpondenciu z októbra 2008 a na skutočnosť, že islandský parlament (Althingi) prijal 6. októbra 2008 zákon č. 125/2008 o splnomocnenom orgáne pre úhrady zo štátnej pokladnice v dôsledku nezvyčajných okolností na finančnom trhu (ďalej len „zákon o stave núdze“), ktorým islandský štát získal rozsiahle právomoci zasiahnuť v bankovom sektore, napísal 10. októbra 2008 predseda Dozorného úradu islandským orgánom a požiadal ich, aby opatrenia štátnej pomoci prijaté na základe zákona o stave núdze oznamovali Dozornému úradu. Nasledovali ďalšie pravidelné kontakty a korešpondencia, najmä list Dozorného úradu odoslaný 18. júna 2009 s upozornením pre islandské orgány na povinnosť oznamovať všetky opatrenia štátnej pomoci a na ustanovenie o nevykonaní pomoci (stand-still clause) podľa článku 3 protokolu 3. Po výmene ďalšej korešpondencie a ďalších stretnutiach islandské orgány nakoniec 15. septembra 2010 (2) spätne oznámili štátnu pomoc určenú na obnovenie určitých operácií banky Glitnir a na zriadenie a kapitalizáciu novej banky Glitnir (premenovanej na banku Íslandsbanki).

(2)

Listom datovaným 15. decembra 2010 (3) Dozorný úrad informoval islandské orgány, že rozhodol o začatí konania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 vo vzťahu k opatreniam islandského štátu na obnovenie určitých operácií (pôvodnej) banky Glitnir hf a na zriadenie a kapitalizáciu novej banky Glitnir hf, v súčasnosti premenovanej na banku Íslandsbanki (rozhodnutie o začatí). (4) Dozorný úrad takisto požiadal, aby bol do 6 mesiacov predložený podrobný reštrukturalizačný plán banky Íslandsbanki.

(3)

Listom datovaným 24. marca 2011 (5) predložili zainteresované strany Dozornému úradu jednu pripomienku, ktorý ju 25. mája 2011 poslal islandským orgánom. Islandské orgány na túto pripomienku nereagovali.

(4)

Listom z 31. marca 2011 islandské orgány predložili reštrukturalizačný plán banky Íslandsbanki. V nadväznosti na prevzatie banky Byr v novembri 2011 islandské orgány predložili 22. februára 2012 (6) nový reštrukturalizačný plán banky Íslandsbanki.

(5)

Dozorný úrad požadoval informácie týkajúce sa reštrukturalizačného plánu 11. júla 2011 a 13. februára 2012. Islandské orgány odpovedali na žiadosť o informácie 17. októbra 2011 a 13. marca 2012. Konečné verzie záväzkov boli predložené 16. mája 2012 a 6. júna 2012. (7)

(6)

Okrem toho sa zástupcovia Dozorného úradu stretli s islandskými orgánmi 7. júna 2011 a 27. a 28. februára 2012.

(7)

Dozorný úrad v tejto časti opíše tie udalosti, skutočnosti a vývoj v hospodárskej, politickej a regulačnej oblasti od októbra 2008 do dátumu rozhodnutia, ktoré súviseli s kolapsom a obnovou islandského finančného systému a ktoré sú dôležité na vykreslenie kontextu, v rámci ktorého sa predmetné opatrenia pomoci posudzovali. Predtým však pripomenie sled udalostí, ktoré viedli ku kolapsu banky Glitnir.

(8)

V septembri 2008 začali viaceré významné globálne finančné inštitúcie zápasiť s vážnymi problémami. Počas vážnych otrasov na globálnych finančných trhoch a po páde banky Lehman Brothers v septembri 2008 začali mať tri najväčšie islandské banky, ktoré niekoľko posledných rokov zažívali výnimočný rast, ťažkosti pri refinancovaní svojho krátkodobého dlhu a s hromadným výberom vkladov. 15. septembra požiadala spoločnosť Lehman Brothers o ochranu pred veriteľmi a v ten istý deň Bank of America oznámila prevzatie spoločnosti Merrill Lynch.

(9)

Na druhej strane Atlantiku došlo k nútenému prevzatiu jednej z najväčších bánk v Spojenom kráľovstve, HBOS, bankou Lloyds TSB. Banka Glitnir v tom čase zápasila so značnými problémami pri financovaní svojich aktivít. Pre nedostatok záujmu musela zrušiť emisiu dlhopisov, predaj aktív nebol ukončený a nemecká banka odmietla predĺžiť dva úvery v hodnote približne 150 miliónov EUR. Po páde Lehman brothers sa dramaticky zhoršili podmienky na finančnom trhu.

(10)

25. septembra 2008 predseda predstavenstva banky Glitnir kontaktoval Islandskú centrálnu banku (CBI) s cieľom informovať ju, že v dôsledku úverov, ktoré musela splatiť v októbri, mala banka nedostatok finančných prostriedkov vo výške 600 miliónov EUR. 29. septembra bolo oznámené, že islandská vláda poskytne banke Glitnir 600 mil. EUR výmenou za 75 % jej akcií. Skutočnosť, že 600 miliónov EUR predstavovalo takmer štvrtinu devízových rezerv Islandu a že banka Glitnir mala už nejaký čas problémy s refinancovaním a svoj dlh v odhadovanej výške 1,4 miliardy EUR musela splatiť počas nasledujúcich šiestich mesiacov, viedla podľa verejne dostupných informácií vládu k záveru, že tento obchod nemal spoľahlivý základ (8). Ako sa ukázalo, hodnota akcií vydaných bankou Glitnir klesla v priebehu jedného dňa z vyše 200 mld. ISK na 26 mld. ISK.

(11)

Islandské banky zaznamenali obrovské výbery vkladov nielen v zahraničí, ale aj na Islande. Domáce výbery boli takého rozsahu, že v istom momente sa islandské banky a CBI ocitli v situácii, kedy im hrozil nedostatok hotovosti. 30. septembra 2008 ratingová agentúra Moody's znížila rating banky Glitnir, čo vyvolalo žiadosti o ďalšie splátky úverov zo strany veriteľov. Nasledovali výzvy na dodatkovú úhradu pri termínovaných obchodoch na burze vo výške viac ako miliarda EUR. 7. októbra 2008 musela banka Glitnir požiadať islandský úrad pre finančný dohľad (FME), aby nad ňou prevzal kontrolu (9).

(12)

Islandské orgány vo svojom oznámení o poskytnutí štátnej pomoci pre novú banku Glitnir (neskoršiu Íslandsbanki) uviedli, že dôvody kolapsu islandského bankového sektora a dôvody, prečo bol potrebný ich zásah, boli dosť podrobne opísané v správe osobitnej vyšetrovacej komisie (SIC) zriadenej islandským parlamentom (10) s cieľom vyšetriť a analyzovať procesy, ktoré viedli ku kolapsu troch hlavných bánk. Dozorný úrad v ďalšom texte sumarizuje závery komisie o príčinách kolapsu, ktoré sú najpodstatnejšie z hľadiska pádu banky Glitnir. Informácie sú prevzaté z kapitol 2 (Zhrnutie) a 21 (Príčiny kolapsu islandských bánk – zodpovednosť, chyby a nedbalosť) správy komisie SIC.

(13)

Globálny pokles likvidity na finančných trhoch, ktorý začal v roku 2007, nakoniec viedol ku kolapsu troch hlavných islandských bánk, nakoľko ich podnikanie začalo byť stále viac závislé od získavania finančných prostriedkov na medzinárodných trhoch. Príčiny pádu islandských bánk však boli zložitejšie a bolo ich viac. Komisia SIC vyšetrila príčiny kolapsu hlavných bánk a je zrejmé, že väčšina záverov je uplatniteľná na všetky tri banky a viaceré z nich navzájom súvisia. Príčiny zlyhania sa týkajú činností bánk. Nasleduje ich stručné zhrnutie.

(14)

Komisia SIC dospela k záveru, že v rokoch, ktoré predchádzali ich kolapsu, každá z bánk zaznamenala nárast súvahy a úverového portfólia nad rámec vlastných operačných a riadiacich kapacít. Kombinované aktíva týchto troch bánk exponenciálne narástli z 1,4 bilióna ISK (11) v roku 2003 na 14,4 bilióna ISK na konci druhého štvrťroku 2008. Čo bolo dôležité, veľkú časť tohto rastu bánk tvorili úvery zahraničným klientom, ktoré v podstatnej miere narástli počas roku 2007 (12), najmä po začiatku medzinárodnej krízy likvidity. Na základe uvedeného komisia SIC dospela k záveru, že veľká časť tohto rastu sa odvíjala od úverov podnikom, ktoré inde neúspešne žiadali o úvery. V správe sa takisto uvádza, že súčasťou bankových činností (a rastu) sa čoraz viac stávalo stále rizikovejšie investičné bankovníctvo, ktoré prispelo k problémom.

(15)

Rast bánk z veľkej časti podporil ich prístup na medzinárodné finančné trhy, pri ktorom banky zúročili svoj dobrý úverový rating a prístup na európske trhy vďaka dohode o EHP. V roku 2005 si islandské banky požičali na zahraničných trhoch s cennými papiermi 14 miliárd EUR za relatívne priaznivých podmienok. Keď sa obmedzil prístup na európske trhy s dlhovými cennými papiermi, banky financovali svoje činnosti na trhoch v USA, pričom islandské dlhové cenné papiere zoskupovali do portfólia zabezpečených dlhových cenných papierov (CDO). V čase pred kolapsom boli banky vo zvýšenej miere závislé od krátkodobých pôžičiek, čo viedlo k významným (a podľa komisie SIC predvídateľným) refinančným rizikám.

(16)

V prípade hlavných islandských bánk patrili ich najvýznamnejší akcionári zároveň medzi ich najväčších dlžníkov (13). Pôžičky banky Glitnir hlavným akcionárom investičnej skupiny Baugur a spriazneným stranám, najmä skupine FL, boli značné. Potom, čo investičné skupiny Baugur a FL významne zvýšili svoje podiely v banke, bola na jar 2007 vymenovaná nová správna rada banky Glitnir. V druhej polovici roku 2007 a začiatkom roku 2008 sa úvery skupine Baugur a spoločnostiam prepojeným s touto skupinou takmer zdvojnásobili a v čase najväčšieho rozmachu pôžičiek smerujúcich do tejto skupiny predstavovali 80 % vlastného kapitálu banky (14). Nárast objemu pôžičiek hlavným akcionárom pokračoval napriek skutočnosti, že banka Glitnir začala čeliť problémom s likviditou a refinancovaním. Komisia SIC bola toho názoru, že určití akcionári mali ako vlastníci bánk neprimerane jednoduchý prístup k pôžičkám. Komisia takisto dospela k záveru, podľa ktorého existovali závažné indície, že v prípade každej banky neboli jasné hranice medzi záujmami najväčších akcionárov a záujmami banky. Zameranie na najväčších akcionárov bolo preto na úkor ostatných akcionárov a veriteľov. Keď nastal kolaps banky, nesplatené úvery poskytnuté skupine Baugur a pridruženým spoločnostiam predstavovali približne 2 miliardy EUR, asi 70 % vlastného kapitálu banky Glitnir. Komisia SIC takisto spochybnila činnosti fondov peňažného trhu prevádzkovaných dcérskymi spoločnosťami bánk, ktoré masívne investovali do cenných papierov spojených s vlastníkmi bánk. Glitnir Funds, dcérska spoločnosť banky Glitnir, poskytla približne 300 miliónov EUR skupinám Baugur a FL tak, že nakúpila ich cenné papiere v hodnote 20 % svojho celkového kapitálu.

(17)

S nadmernou angažovanosťou voči hlavným akcionárom súviselo aj zistenie komisie SIC o tom, že portfólio bankových aktív bolo nedostatočne diverzifikované. Komisia SIC sa vyslovila, že výklad európskych pravidiel o veľkej angažovanosti bol zužujúci hlavne vo vzťahu k akcionárom a že banka sa snažila o ich obchádzanie.

(18)

I keď podiel kapitálu banky Glitnir a ďalších dvoch najväčších islandských bánk bol podľa výkazov mierne vyšší ako zákonné minimum, komisia SIC prišla k záveru, že podiely kapitálu nevyjadrovali verne finančnú silu bánk. Spôsobovala to najmä expozícia voči vlastným akciám cez primárne zabezpečenie (akcie slúžili ako primárna zábezpeka) a forwardové obchody na tieto akcie. Akciový kapitál, ktorý si v skutočnosti spoločnosti financovali samé, označený komisiou SIC ako „slabý vlastný kapitál“ (15), predstavoval viac ako 25 % vlastného kapitálu bánk (či dokonca viac ako 50 % pri porovnaní s jadrovou zložkou kapitálu, t. j. vlastného kapitálu po odpočítaní nehmotných aktív). K uvedenému bolo potrebné pridať problémy spôsobené rizikom, ktorému banky čelili preto, lebo navzájom vlastnili svoje akcie. V polovici roku 2008 predstavovalo priame financovanie vlastných akcií a krížové financovanie akcií ostatných dvoch bánk spolu približne 400 miliárd ISK, okolo 70 % jadrovej zložky kapitálu. Komisia SIC vyslovila názor, že rozsah financovania akcionárskeho vlastného kapitálu pôžičkami zo systému bol taký, že to ohrozovalo stabilitu systému. Banky držali významný počet vlastných akcií vo forme zábezpek za poskytnuté úvery, a preto pri poklese ceny akcií klesala kvalita ich úverového portfólia. To malo vplyv na výkonnosť banky a spôsobovalo ďalší tlak na cenu akcií; v reakcii na čo (komisia SIC to vyvodila z informácií, ktoré mala k dispozícii) sa banky pokúšali umelo vytvoriť dopyt po vlastných akciách.

(19)

V roku 2001 súvahy troch hlavných bánk (spolu) o niečo presahovali ročný hrubý domáci produkt (HDP) Islandu. Na konci roku 2007 sa banky stali medzinárodnými a držali aktíva v hodnote 9-krát väčšej ako HDP Islandu. V správe komisie SIC sa uvádza, že v roku 2006 pozorovatelia uviedli, že bankový systém prerástol kapacitu CBI a vyslovili obavy, či CBI dokáže zastať úlohu veriteľa poslednej inštancie. Na konci roku 2007 bol objem krátkodobých záväzkov Islandu (ktoré vznikali hlavne v dôsledku financovania bánk) 15-krát väčší ako devízové rezervy a aj zahraničné vklady v predmetných troch bankách boli 8-krát väčšie ako devízové rezervy. V porovnaní s vkladmi v bankách boli vo Fonde na ochranu vkladateľov a investorov minimálne zdroje na ich výplatu. Tieto faktory podľa záverov komisie SIC zvyšovali riziko, že Island bude čeliť hromadnému výberu vkladov zo svojich bánk.

(20)

Komisia SIC dospela k záveru, že relevantné orgány dohľadu na Islande nemali kredibilitu, ktorá je potrebná v prípade, keď veriteľ poslednej inštancie nedisponuje dostatočnými zdrojmi. V správe sa uvádza, že FME a CBI nemali dostatok vedomostí a skúseností na riadenie bánk v zložitých hospodárskych časoch, mohli však podniknúť opatrenia na zníženie úrovne rizika, ktorému boli banky vystavené. FME napríklad kapacitne nerástol proporčne k rastu bánk a regulačná prax zaostávala za rýchlym vývojom v činnostiach bánk. V správe sa takisto kriticky hodnotí vláda, ktorá mala podľa záverov prijať opatrenia na zníženie potenciálneho dosahu bánk na hospodárstvo zmenšením ich veľkosti alebo požiadavkou, aby jedna alebo viac bánk presunuli svoje ústredie do zahraničia (16).

(21)

V správe komisie SIC sa takisto poukazuje na skutočnosti týkajúce sa celého hospodárstva, ktoré mali dosah aj na rýchly rast bánk a prispeli k nerovnováhe vo veľkosti a vplyve medzi odvetvím finančných služieb a zvyškom hospodárstva. V správe sa konštatuje, že vládne politiky (hlavne fiškálna politika) s veľkou pravdepodobnosťou prispeli k nadmernému nárastu a nerovnováhe a že monetárna politika CBI nebola dostatočne reštriktívna. V správe sa takisto uvádza, že uvoľnenie pravidiel poskytovania pôžičiek z Islandského fondu na financovanie bývania bolo „jednou z najväčších chýb monetárneho a fiškálneho riadenia v čase, ktorý predchádzal kolapsu bánk“ (17). Správa sa takisto kriticky stavia k ľahkosti, s akou si banky mohli požičiavať od CBI, pričom došlo k nárastu objemu krátkodobých lombardných úverov poskytnutých CBI z 30 miliárd ISK na jeseň roku 2005 až na 500 miliárd ISK na začiatku októbra 2008.

(22)

V správe sa poznamenáva, že v roku 2006 bola hodnota islandskej koruny neprimerane vysoká, schodok bežného účtu Islandu prekročil 16 % HDP a záväzky v cudzích menách nekryté majetkom takmer dosahovali výšku celkového ročného HDP. Existovali všetky predpoklady finančnej krízy. Ku koncu roku 2007 začala klesať hodnota islandskej koruny a exponenciálne začali rásť prémie swapov na kreditné zlyhanie (CDS) týkajúce sa Islandu a jeho bánk.

(23)

Po kolapse troch najväčších komerčných bánk v októbri 2008 (vrátane banky Glitnir) stáli islandské orgány pred neznámou výzvou ako na Islande zachrániť kontinuitu bankových činností (18). Politika, ktorou sa riadila islandská vláda, je v prvom rade vymedzená v zákone o stave núdze (19), ktorý islandský parlament prijal 6. októbra 2008. Tento právny predpis udeľuje mimoriadne právomoci FME v oblasti kontroly finančných podnikov a nakladania s ich aktívami a záväzkami podľa potreby. Minister financií získal oprávnenie vyplatiť finančné prostriedky v mene štátnej pokladnice s cieľom zriadiť nové finančné podniky. Okrem toho sa ustanovilo, že v prípade konkurzného konania finančných podnikov majú vklady prednosť pred ostatnými pohľadávkami. Vláda vyhlásila, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v celom rozsahu.

(24)

Politické priority sa zamerali v prvom rade na zabezpečenie fungovania základných činností domáceho bankovníctva, systému platieb a zúčtovacieho systému. V prvých týždňoch po kolapse navyše islandská vláda v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) pripravila ekonomický program, ktorý 20. novembra 2008 viedol k odsúhlaseniu žiadosti Islandu o dvojročný program pomoci (IMF Stand-by Arrangement), ktorého súčasťou bol aj úver vo výške 2,1 miliardy USD poskytnutý MMF na posilnenie menovej rezervy Islandu. Ďalšie úvery v celkovom objeme do 3 miliárd USD poskytli severské krajiny a ďalší obchodní partneri. Z úveru od MMF sa suma 827 miliónov USD poskytla okamžite a zvyšok bol rozdelený na 8 zhodných tranží naviazaných na štvrťročné preskúmania programu.

(25)

V prípade programu MMF išlo o rozsiahly stabilizačný program zameraný na tri hlavné ciele. V prvom rade išlo o stabilizáciu a obnovenie dôvery v islandskú korunu, aby sa zmiernil negatívny dosah krízy na hospodárstvo. Súčasťou tohto opatrenia bolo zavedenie kontrol kapitálu, aby sa zabránilo jeho masívnemu odlivu. Okrem toho program obsahoval komplexnú stratégiu reštrukturalizácie bánk zameranú na opätovné vybudovanie životaschopného bankového systému na Islande a na ochranu medzinárodných finančných vzťahov krajiny. Súčasťou stratégie bolo aj zabezpečiť spravodlivé ohodnotenie aktív bánk, maximalizovať uspokojenie pohľadávok z tohto majetku a posilniť postupy bankového dohľadu. Tretím cieľom programu bolo zabezpečiť udržateľné verejné financie obmedzením prenosu strát zo zlyhania bánk na celú spoločnosť a zavedením strednodobého programu fiškálnej konsolidácie.

(26)

Islandské orgány upozornili na skutočnosť, že s ohľadom na výnimočné okolnosti spojené s veľkosťou bankového systému v porovnaní s finančnou kapacitou štátnej pokladnice mali orgány obmedzený rozsah dostupných politických opatrení. Riešenia, ktoré sa nakoniec prijali, boli preto do značnej miery odlišné od opatrení, ktoré uplatnili vlády ostatných krajín ohrozených finančnou nestabilitou.

(27)

Na základe zákona o stave núdze boli tri veľké komerčné banky Glitnir Bank, Landsbanki Íslands a banka Kaupthing rozdelené na „staré“ a „nové“ banky. Ministerstvo financií založilo tri akciové spoločnosti, ktoré prevzali domáce činnosti starých bánk, a vymenovalo v nich členov predstavenstiev. FME prevzal kontrolu nad starými bankami, presunul gro ich domácich aktív a záväzkov (vkladov) na nové banky, ktoré pokračovali vo výkone bankových činností na Islande, zatiaľ čo v starých bankách boli ustanovené výbory na riešenie problémov (resolution committees), ktoré riadili ich nútenú správu. (20) Zahraničné aktíva a záväzky boli väčšinou ponechané v starých bankách, voči ktorým boli neskôr začaté konkurzné konania, čo viedlo k zastaveniu ich zahraničných činností. (21)

(28)

V provizórnej počiatočnej súvahe troch nových bánk zo 14. novembra 2008 sa odhadovalo, že celkové kombinované aktíva dosiahnu 2 886 miliárd ISK, s vlastným kapitálom poskytnutým zo strany štátu vo výške 385 miliárd ISK. Celkový objem dlhopisov, ktoré mali nové banky vydať v prospech starých bánk ako protihodnotu za prevedené aktíva po odpočítaní záväzkov, bol odhadovaný na 1 153 miliárd ISK. FME vymenoval spoločnosť Deloitte LLP, aby ocenila hodnotu prevádzaných aktív a záväzkov. Počas tohto procesu vyšlo najavo, že nezávislé ocenenie nepovedie k stanoveniu pevnej čistej hodnoty prevádzaných aktív, ale k určeniu rozpätia hodnoty. Takisto sa zistilo, že veritelia bánk vyjadrili nesúhlas s procesom ocenenia. Namietali, že nie je nestranný a sťažovali sa, že nemohli chrániť svoje záujmy. Tieto komplikácie viedli ku zmene prístupu k zúčtovaniu finančných vzťahov medzi novými a starými bankami, čo znamená, že namiesto použitia nezávislého ocenenia ako východiskovej bázy sa strany snažili prostredníctvom rokovaní dosiahnuť dohodu o hodnote čistých prevádzaných aktív.

(29)

Bolo zrejmé, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu na základe ocenení, keďže pri ich vypracovávaní sa zreteľne vychádzalo z mnohých predpokladov, na ktoré mali strany zjavne odlišné názory. Štát sa usiloval o dosiahnutie dohôd o východiskových oceneniach poskytujúcich pevné základy pre počiatočnú kapitalizáciu nových bánk. Cenová výkonnosť aktív nad rámec základného ocenenia by mohla byť ponúknutá veriteľom vo forme viazaných podmienených dlhopisov (contingent bonds) alebo navýšenia akciového kapitálu bánk, nakoľko sa počas rokovaní zistilo, že výbory na riešenie problémov banky Glitnir a Kaupthing a väčšina ich veriteľov by mohli mať záujem o podiely v nových bankách a takéto riešenie by im umožnilo profitovať z možného rastu hodnoty prevedených aktív.

(30)

Úplná kapitalizácia troch nových bánk a podklad pre dohodu s veriteľmi starých bánk boli oznámené 20. júla 2009. Vláda ako jediný vlastník troch nových bánk uzatvorila s výbormi na riešenie problémov starých bánk predbežné dohody, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa bude platiť náhrada za prevod čistých aktív do nových bánk. Vo vzťahu k dvom novým bankám, Íslandsbanki a New Kaupthing (neskôr nazvaná Arion), bola súčasťou týchto predbežných dohôd takisto podmienečná dohoda starých bánk upísať väčšinu majetkových podielov v nových bankách.

(31)

Na základe týchto podmienečných dohôd sa výbory na riešenie problémov starých bánk rozhodli v októbri 2009 (Glitnir) a decembri 2009 (banky Kaupthing a Landsbanki Íslands) zrealizovať túto možnosť a upísať akcie v nových bankách. 18. decembra 2009 vláda oznámila dokončenie obnovy bánk a uzatvorenie dohody medzi islandskými orgánmi a novými bankami na jednej strane a výbormi na riešenie problémov bánk Glitnir, Landsbanki Íslands a Kaupthing konajúcimi v mene ich veriteľov na strane druhej. Dohoda sa týkala urovnania záväzkov vyplývajúcich z prevodu aktív zo starých bánk na nové a zabezpečenia úplného financovania pre nové banky.

(32)

Ako sa ukázalo, finančný príspevok štátnej pokladnice do vlastného kapitálu týchto nových bánk sa podarilo podstatne znížiť z predpokladaných 385 miliárd ISK na 190 miliárd ISK, z čoho 135 miliárd ISK vo forme akciového kapitálu a v prípade bánk Íslandsbanki a Arion približne 55 miliárd ISK kapitálu Tier II vo forme podriadených úverov. Okrem toho poskytla štátna pokladnica bankám Íslandsbanki a Arion určité nástroje likvidity. Akciový kapitál, ktorý novým bankám poskytli staré banky, dosiahol sumu približne 156 miliárd ISK. Celková kapitalizácia nových bánk preto dosiahla sumu približne 346 miliárd ISK. Namiesto ponechania si úplného vlastníctva troch nových bánk z dohôd vyplynuli znížené podiely štátu v bankách takto: 5 % v prípade banky Íslandsbanki, 13 % v prípade banky Arion a 81 % v prípade banky Landsbankinn.

(33)

Kým prevzatie dvoch z troch nových bánk veriteľmi starých bánk vyriešilo hlavné problémy obnovy finančného sektora a položilo pevnejšie kapitálové základy nových bánk, zachovali sa početné slabiny, ktoré bolo potrebné riešiť. Od jesene 2009 sa banky zamerali hlavne na riešenie interných záležitostí, určovali celkovú stratégiu svojich činností a reštrukturalizovali svoje portfóliá, ktoré predstavovali najväčší rizikový faktor pre ich činnosti a dlhodobú životaschopnosť. Proces reštrukturalizácie bol zložitý z dôvodu komplikovaných faktorov vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu o protiprávnosti úverov poskytnutých v ISK, avšak indexovaných v zahraničných menách. Pokiaľ ide o banku Íslandsbanki, všetky aspekty relevantné v jej prípade sa uvádzajú v ďalšom texte.

(34)

Po kolapse bankového systému v októbri roku 2008 nasledovali významné hospodárske otrasy. Ťažkosti islandského finančného systému znásobila strata dôvery v národnú menu. V prvom štvrťroku 2008 a následne na jeseň po páde troch hlavných komerčných bánk sa koruna prudko znehodnotila. Nestálosť meny prevládala v priebehu roka 2009 (22) napriek kontrolám kapitálu uloženým na jeseň 2008. Tento nepokoj vyústil do vážnej recesie islandského hospodárstva, pričom došlo k poklesu HDP o 6,8 % v roku 2009 a 4 % v roku 2010.

(35)

Medzi následky hospodárskej krízy patria náhly nárast nezamestnanosti z 1,6 % v roku 2008 na 8 % v roku 2009, nárast inflácie a pokles reálnych miezd. K tomu sa pridal prudký nárast dlhov podnikateľov a domácností a podielu nesplácaných úverov v portfóliu bánk, ako aj vysoký objem prevzatí podnikov vo finančných ťažkostiach zo strany nových bánk. V rovnakom čase vysoké finančné náklady na reštrukturalizáciu bankového systému viedli k prudkému rastu fiškálneho schodku a značnému nárastu verejného dlhu.

(36)

Po hlbokej recesii však predbežné údaje z Islandského štatistického úradu naznačili obrat v druhej polovici roku 2011 a pre celý rok rast HDP vo výške 3,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(37)

Hospodársky rast v roku 2011 bol ťahaný hlavne nárastom domácej spotreby, najmä 4-percentným nárastom spotrebných výdavkov súkromných domácností. K tomu prispel rast platov a sociálnych dávok a rovnako niektoré politické iniciatívy zamerané na zmiernenie záťaže splácania dlhov domácností vrátane dočasnej úrokovej bonifikácie, zmrazenia splácania úverov a skoršej výplaty úspor zo súkromného dôchodkového sporenia. Predbežné údaje za rok 2011 takisto naznačili pomalý nárast investičnej aktivity, avšak z mimoriadne nízkej úrovne (23). Verejná spotreba zostávala v priebehu posledných troch rokov v útlme.

(38)

Všeobecné makroekonomické údaje však skrývajú výraznejšie rozdiely medzi odvetviami. Popri kolapse finančného sektora došlo k významnému prepadu v odvetví stavebníctva a u viacerých domácich výrobných činností a služieb. Na druhej strane došlo k rastu v určitých vývozných odvetviach. Vďaka nízkemu výmennému kurzu koruny a relatívne stabilným cenám morských a hliníkových výrobkov v zahraničných menách došlo po prepuknutí hospodárskej krízy k rastu vývozných výnosov. Rovnako to platí aj pre odvetvie cestovného ruchu a pre určité exportované služby. V rovnakom čase došlo k prudkému prepadu dovozu, čo viedlo k dočasnému prebytku obchodnej bilancie (24) vo výške približne 10 % HDP v roku 2010. S rastúcou domácou spotrebou v roku 2011 však opäť začal rásť dovoz, čo sa odrazilo na poklese prebytku obchodnej bilancie na úroveň 8,2 % HDP.

(39)

Z prognóz Islandského štatistického úradu na roky 2012 až 2017 vyplýva, že postupné hospodárske oživenie bude v roku 2012 pokračovať rastom na úrovni 2,6 %. Podobné hodnoty rastu sa očakávajú počas zostávajúceho posudzovaného obdobia. Táto prognóza však vychádza z viacerých premenných. Môže dôjsť k ďalšiemu odkladu plánovaných rozsiahlych priemyselných investícií. Obchodné podmienky Islandu môže negatívne ovplyvniť pokračujúca recesia na trhoch hlavných obchodných partnerov, čo môže mať vplyv na mieru rastu Islandu. Pomalší ako očakávaný vývoj pri splácaní dlhov domácností a podnikov môže spomaliť domáci dopyt a perspektívu rastu hospodárstva. Na rast môže negatívne vplývať aj pokračujúca nestabilita cien spojená s výkyvmi meny v kontexte uvoľňovania kontrol kapitálu.

(40)

V nadväznosti na počiatočné opatrenia spojené so založením nových bánk a s ocenením hodnoty čistých aktív prevedených zo starých bánk vykonal FME na jar 2009 audit nových bánk, ich podnikateľských plánov, finančnej sily a kapitálových požiadaviek v rámci tzv. projektu „sign-off“. Projekt sa uskutočnil s prispením medzinárodnej riadiacej konzultačnej firmy Oliver Wyman.

(41)

Po dokončení tohto procesu FME udelil bankám prevádzkové licencie s rozličnými podmienkami. Vo svetle kvality portfólia aktív a predpokladanej hospodárskej neistoty sa požiadavka vyššej kapitálovej primeranosti (ako zákonné minimum) troch bánk javila ako nevyhnutná. FME preto stanovil minimálny ukazovateľ kapitálovej primeranosti (CAD) pre tieto tri banky na úrovni 16 %, z čoho 12 % pre podiel kapitálu Tier I. Požiadavky boli stanovené na obdobie minimálne 3 rokov s výnimkou ich prehodnotenia zo strany FME. Stanovené boli aj podmienky pre likviditu. V ich zmysle mal objem likvidných prostriedkov v každom momente dosahovať aspoň 20 % vkladov a peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty aspoň 5 % vkladov. Ďalšie požiadavky sa týkali reštrukturalizácie úverového portfólia, hodnotenia rizík, správy a riadenia a vlastníckej štruktúry. Porovnateľné kapitálové požiadavky FME stanovil aj vo vzťahu k iným finančným podnikom.

(42)

Hospodársky stabilizačný program zavedený v spolupráci s MMF predpokladal revíziu celého regulačného rámca pre finančné služby a dohľadu, aby sa zlepšila ochrana proti budúcej finančnej kríze. Vláda pozvala bývalého generálneho riaditeľa fínskeho orgánu pre finančný dohľad Kaarla Jännäriho, aby vykonal hodnotenie existujúceho regulačného rámca a praktického dohľadu. Jedno zo zlepšení, ktoré navrhol Kaarlo Jännäri, bolo vytvorenie národného úverového registra v rámci FME s cieľom minimalizovať úverové riziko v systéme. Vo svojej správe takisto navrhol prijatie prísnejších pravidiel a postupov pre veľké expozície a prepojené financovanie a takisto častejšie previerky „na mieste“ na overenie externého dohľadu a správ, najmä pokiaľ ide o úverové riziko, riziko likvidity a devízové riziko. Takisto odporučil preskúmať a zlepšiť systém ochrany vkladov v súlade s vývojom v EÚ.

(43)

Vláda nadväzne predložila parlamentu (Althingi) návrh právneho predpisu, ktorý okrem iného vychádzal z návrhov Kaarla Jännäriho a takisto zo zmien právnych predpisov EHP o finančných činnostiach prijatých po roku 2009. Tento právny predpis nadobudol platnosť 1. júla 2010 ako zákon č. 75/2010. Týmto novým právnym predpisom sa zároveň v značnom rozsahu pozmenil zákon o finančných podnikoch. V ďalšom období bolo prijatých viacero zmien zákona o finančných podnikoch a predpisu o regulácii a dohľade nad finančnými službami. Tieto regulačné zmeny sú podrobnejšie opísané v prílohe.

(44)

Napriek významným úspechom pri prestavbe finančného sektora musí Island naďalej riešiť dôsledky finančnej a menovej krízy z jesene 2008. Finančná kríza odhalila rozličné nedostatky finančného systému, ktoré je potrebné riešiť, ak sa má obnoviť dôvera verejnosti. Je nepopierateľné, že Island – rovnako ako mnoho ďalších krajín významne postihnutých finančnou krízou – čelí viacerým výzvam, ktoré súvisia s prispôsobením právneho a podnikateľského prostredia sektora finančných služieb, ktorý by mal v budúcnosti podporovať zdravý a efektívny finančný systém a prispievať v čo najväčšej možnej miere k znižovaniu rizika opakovania systémových otrasov.

(45)

Výzvy, ktorým čelia islandské finančné podniky práve teraz, súvisia so skutočnosťou, že banky pôsobia v chránenom prostredí s kontrolami kapitálu a celoplošnou ochranou vkladov (blanket deposit guarantee). Banky sa v súčasnosti musia pripraviť na pôsobenie v otvorenejšom prostredí po uvoľnení kontrol kapitálu a úprave ochrany vkladov na úroveň ustanovenú v príslušných smerniciach EÚ/EHP (26). Islandské orgány zdôraznili, že pri schvaľovaní nových pravidiel v tejto oblasti je potrebné postupovať veľmi obozretne.

(46)

Inou výzvou je potreba ďalších úprav právneho a regulačného rámca, aby sa podporil robustný a efektívny finančný systém, ktorý rešpektuje vývoj v EHP a v oblasti medzinárodného práva (27).

(47)

Podľa najnovších informácií od islandských orgánov (28) sa od kolapsu bánk hospodárska súťaž v islandskom finančnom sektore radikálne zmenila. Počet finančných podnikov poklesol, nakoľko viaceré sporiteľne, komerčné banky a špecializované úverové inštitúcie prechádzajú konkurzným konaním alebo boli zlúčené s inými podnikmi (29). Počet finančných podnikov naďalej klesá. Počet finančných podnikov naďalej klesá. Pričinili sa o to fúzia banky Landsbankinn a sporiteľne SpKef z marca 2011, banky Íslandsbanki a Byr z decembra 2011 a fúzia banky Landsbankinn a sporiteľne Svarfdaelir, ktorú Dozorný úrad schválil rozhodnutím č. 226/12/COL o SpSv20. júna 2012. Pri poklese počtu finančných podnikov a s ohľadom na skutočnosť, že väčšie banky preberajú vklady bánk, ktoré ukončujú svoje činnosti, sa zvyšuje koncentrácia na domácom trhu. Celková prítomnosť nových bánk na finančných trhoch EHP je na druhej strane oveľa nižšia ako v prípade ich predchodcov, pretože ich medzinárodné aktivity boli ukončené.

(48)

Okrem toho sa domáci trh značne zmenšil, pretože došlo k zániku určitých čiastkových trhov (sub-markets) alebo k ich podstatnému utlmeniu. Praktické zastavenie akciového trhu a zavedenie kontrol kapitálu oklieštili aktivity bánk na akciových a monetárnych trhoch a mali za následok minimálne investičné možnosti. S rekordne nízkou úrovňou investícii v hospodárstve a vo všeobecnosti vyššou mierou zadlženosti domácností a podnikov je dopyt po úveroch nízky. Od kolapsu sa banky sústredili na vnútorné záležitosti, reštrukturalizáciu svojich portfólií a svojich významných firemných klientov.

(49)

Pred finančnou krízou bol trhový podiel sporiteľní približne 20 – 25 % objemu vkladov. V súčasnosti sa tento podiel prepadol na približne 2 až 4 %. Trhové podiely sporiteľní a komerčných bánk, ktoré ukončili svoje činnosti, prevzali tri hlavné komerčné banky – Arion, Íslandsbanki a Landsbanki. Podiel týchto troch veľkých bánk dohromady predstavuje v súčasnosti 90 – 95 % trhu v porovnaní s 60 – 75 % v minulosti, pričom trhový podiel banky Landsbankinn je nebadateľne najvyšší. Okrem 10 regionálnych sporiteľní s trhovým podielom približne 2 – 4 % je jediným ďalším hráčom na trhu reštrukturalizovaná banka MP (30) s trhovým podielom približne 1 až 5 %.

(50)

Islandský finančný trh je preto zjavne oligopolný a tri najväčšie banky môžu spoločne získať dominantné postavenie. Podľa Islandského úradu na ochranu hospodárskej súťaže (ICA), ktorého stanovisko k stavu hospodárskej súťaže na Islande a možným nápravným opatreniam si vyžiadal Dozorný úrad, existujú na islandskom bankovom trhu značné prekážky vstupu. Má to nepriaznivé dosahy na hospodársku súťaž. Takisto existujú určité prekážky znemožňujúce spotrebiteľom zmenu banky. Islandské orgány ďalej priznali, že devízové riziká spojené s malou a neobchodovanou menou, islandskou korunou, ešte viac obmedzili hospodársku súťaž a odradili zahraničné banky a spoločnosti od vstupu na islandský trh.

(51)

Úrad ICA sa najnovšie zameral na špecifické záležitosti týkajúce sa IT infraštruktúry pre bankové činnosti a spoluprácu bánk v tomto smere. Ide o to, že finančné inštitúcie spoluvlastnia poskytovateľa IT služieb Reiknistofa bankanna (islandské bankové dátové centrum; RB). Táto skutočnosť je relevantná z hľadiska hodnotenia posudzovaného prípadu a bola jednou z tém, o ktorých Dozorný úrad rokoval s islandskými orgánmi a bankami.

(52)

RB spoločne vlastnia tri hlavné islandské banky, dve sporiteľne, združenie islandských sporiteľní a traja hlavní spracovatelia kartových transakcií na Islande. Podiel banky Landsbankinn je 36,84 % akcií, banky Íslandsbanki 29,48 % a banky Arion 18,7 % akcií. Kombinovaný podiel troch komerčných bánk predstavuje teda 85,02 % akcií spoločnosti RB. Klientmi spoločnosti RB sú jej vlastníci, Islandská centrálna banka, ďalšie finančné inštitúcie a verejné subjekty. Spolupráca bánk v tejto oblasti je rozsiahla, keďže spoločnosť RB vyvinula zúčtovací systém pre transakcie na Islande. Spoločnosť takisto poskytuje viaceré základné bankové riešenia pre početnú skupinu koncových používateľov, ktoré využíva väčšina islandských bánk. Spoločnosť RB navyše prevádzkuje systém elektronických faktúr a platieb pre podniky a spotrebiteľov.

(53)

Podľa úradu ICA sa menšie banky a sporiteľne stali po kolapse z roku 2008 obzvlášť zraniteľné. Pre menšie finančné podniky sú požadované IT služby zvlášť dôležité, pretože je možné ich vnímať ako jednu z prekážok vstupu nových účastníkov na trh. Platformu pre IT služby poskytovala v značnom rozsahu spoločnosť RB pre väčšie finančné podniky a spoločnosť Teris pre sporiteľne a menších hráčov na trhu. Po ukončení podnikania viacerých menších finančných podnikov v posledných rokoch prišla spoločnosť Teris o veľkú časť svojich príjmov, čo viedlo k tomu, že v januári 2012 odpredala časť svojich IT riešení spoločnosti RB. Podľa vyjadrení spoločností RB a Teris bolo cieľom transakcie okrem iného zabezpečenie poskytovania IT služieb pre menšie finančné podniky.

(54)

Úrad ICA prešetroval dva prípady týkajúce sa spoločnosti RB. Po prvé, či by sa spoluvlastníctvo a spolupráca bánk a ďalších finančných podnikov na projekte RB mali považovať za porušenie zákazu obmedzujúcich postupov podľa článku 10 islandského zákona o hospodárskej súťaži. Po druhé, zlučiteľnosť nákupu hlavných aktív spoločnosti Teris spoločnosťou RB sa posudzuje podľa ustanovení o fúziách tohto istého zákona. V máji 2012 sa však oba prípady ukončili urovnaním medzi spoločnosťou RB a jej vlastníkmi na jednej strane a úradom ICA na strane druhej. (31)

(55)

Okrem uvedených obáv, ktoré sa priamo týkajú islandského finančného trhu, úrad ICA osobitne poukázal na potrebu bezodkladného uskutočnenia predaja a reštrukturalizácie prevádzkových spoločností (32). Banky prevzali viaceré prevádzkové spoločnosti (ako veritelia týchto spoločností) v dôsledku ich nadmerného zaťaženia úvermi po hospodárskom kolapse v roku 2008. Podľa úradu ICA by konflikt záujmov mohol vznikať v prípadoch, keď banky poskytujú spoločnostiam finančné služby a zároveň ich vlastnia. Úrad ICA zastáva názor, že priame alebo nepriame vlastníctvo (33) subjektov bankami predstavuje najčastejší a nebezpečný problém pre hospodársku súťaž v období po finančnej kríze, ktorý má vplyv na takmer každú spoločnosť a priemyselný podnik na Islande. Úrad ICA zastáva názor, že rýchlejšia reštrukturalizácia spoločností zlepší hospodársku súťaž na finančných trhoch. V prípadoch, keď bola účasť bánk na reštrukturalizácii ich firemných klientov podmienená oznamovacou povinnosťou podľa vnútroštátnych pravidiel o kontrole fúzií, úrad ICA často v tejto súvislosti stanovil pre banky podmienky, za ktorých môžu vlastníctvo nadobudnúť. Komplexné riešenie tohto problému je však zložité, pretože tento má korene hlavne vo vysokej úverovej zaťaženosti islandského podnikateľského sektora.

(56)

Vo svojich vyjadreniach adresovaných Dozornému úradu sa všetky tri komerčné banky – Arion, Íslandsbanki a Landsbankinn – vyjadrili, že od jesene 2008 sa vo vzťahu k podmienkam hospodárskej súťaže na islandskom finančnom trhu neudiali nijaké významnejšie zmeny, ktoré by mohli vzbudzovať obavy. Na trhu prevažuje účinná hospodárska súťaž bez akýchkoľvek indikácií o protisúťažnom správaní troch najväčších hráčov. Pri posudzovaní podmienok hospodárskej súťaže na trhu úrad ICA prehliadol určité kľúčové faktory. Zahraničné banky, i keď nemajú zastúpenie na Islande, dlhodobo súťažili a naďalej súťažia s islandskými bankami v oblasti poskytovania firemných úverov a ďalších finančných služieb najväčším klientom, ako sú exportne orientované podniky (rybárstvo, energeticky náročný priemysel atď.) a subjekty pôsobiace v oblasti štátnej a miestnej správy.

(57)

Tento názor je však v rozpore s názorom uvedeným v podkladoch islandských orgánov, ako sa uvádza v už citovanej správe ministra hospodárskych záležitostí pre parlament (Althingi), a názorom úradu ICA. Navyše, v súlade s tým, čo uvedieme v ďalšom texte, sa banka Íslandsbanki, napriek určitým výhradám k analýze podmienok hospodárskej súťaže, rozhodla poskytnúť záväzky zamerané na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže v spojitosti s dotknutými opatreniami pomoci. Tieto záväzky sa uvádzajú v prílohe.

(58)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, v roku 2008 došlo ku kolapsu banky Glitnir rovnako ako ostatných dvoch veľkých islandských komerčných bánk. Aby sa zabezpečilo fungovanie domáceho bankového sektoru, podnikli islandské orgány určité opatrenia na obnovu operácií (starej) banky Glitnir hf. Súčasťou týchto opatrení bolo zriadenie a kapitalizácia novej banky Glitnir hf (v súčasnosti nazvanej banka Íslandsbanki).

(59)

Pred finančnou krízu z roku 2008 bola banka Glitnir treťou najväčšou bankou na Islande. Tesne pred jej kolapsom koncom júna 2008 jej súvaha predstavovala 3 862 mld. ISK. Hlavné trhy banky boli na Islande a v Nórsku, kde ponúkala širokú škálu finančných služieb, vrátane firemného bankovníctva, investičného bankovníctva, kapitálových trhov, správy investícií a retailového bankovníctva. Banka vykonávala aktivity aj vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Luxembursku, USA, Kanade, Číne a Rusku. Mala viacero dcérskych spoločností, z ktorých najvýznamnejšie boli: Glitnir AB (Švédsko); Glitnir Bank Oyi (Fínsko); Glitnir Bank ASA (Nórsko); Glitnir Bank Luxembourg S.A., a Glitnir Asset Management Luxembourg. Medzinárodná expanzia banky bola založená na dvoch špecializovaných priemyselných sektoroch: odvetví produkcie plodov mora a udržateľných zdrojov energie (34). Akcie banky boli kótované na islandskej burze OMX.

(60)

Nástupnícka spoločnosť banky Glitnir, banka Íslandsbanki, je univerzálna banka ponúkajúca komplexný súbor finančných služieb pre jednotlivcov, domácnosti, firmy a profesionálnych investorov na Islande, ktorá sa špecializuje na dve priemyselné odvetvia: produkciu plodov mora a geotermálnu energiu. Po fúzii so sporiteľňou Byr aktíva banky v súčasnosti dosahujú približne 800 miliárd ISK. Banka má približne 1 100 zamestnancov a z hľadiska celkovej výšky aktív ide o tretiu najväčšiu islandskú banku. Bankové produkty a služby sa delia na štyri kategórie: retailové bankovníctvo, korporátne bankovníctvo, trhy a správa majetku. Podľa údajov Íslandsbanki je jej trhový podiel vo všetkých týchto obchodných segmentoch od [20] do [40] %.

(61)

Retailové bankovníctvo poskytuje bankové služby pre jednotlivcov, domácnosti a malé a stredné podniky (MSP). Rozdelenie zahŕňa sieť pobočiek Íslandsbanki, divíziu financovania garantovaného aktívami banky a nezávisle prevádzkovanú dcérsku spoločnosť Kreditkort, ktorá je hlavným emitentom kreditných kariet na Islande.

(62)

Najnovšie dostupné údaje ukazujú, že Íslandsbanki má 30-percentný trhový podiel v retailovom sektore.

(63)

V rámci divízie korporátne bankovníctvo (CB) banka poskytuje pôžičky a iné úverové služby stredným a veľkým spoločnostiam na Islande, ktoré sa zvyčajne označujú ako „najväčších 300“. Okrem toho Corporate Solutions, oddelenie pôsobiace v rámci divízie CB, riadi reštrukturalizáciu portfólia veľkých podnikov, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.

(64)

Najnovšie dostupné údaje ukazujú, že Íslandsbanki má 30-percentný trhový podiel v sektore korporátneho bankovníctva.

(65)

Divízia trhov ponúka celú škálu služieb v oblasti investičného bankovníctva, cenných papierov a devíz a produktov peňažného trhu na Islande, ako aj investičné poradenstvo v odvetviach geotermálnej energie a produkcie plodov mora v USA.

(66)

Najnovšie dostupné údaje ukazujú, že Íslandsbanki má [> 5]-percentný podiel na akciovom trhu (35), [> 20]-percentný podiel na trhu dlhopisov, [> 30]-percentný podiel na devízovom trhu (FX) a približne [35 až 45]-percentný podiel na investičnom trhu. (36)

(67)

Správa majetku poskytuje klientom všetkých veľkostí služby inštitucionálneho predaja, súkromného bankovníctva (klienti s veľkou kúpnou silou), súkromné investičné služby (retail) a fondy tretích strán. VÍB ďalej riadi a spravuje fondy prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Íslandssjóðir hf, ktorá je riadená a prevádzkovaná nezávisle.

(68)

Najnovšie dostupné údaje ukazujú, že Íslandsbanki má [> 30]-percentný trhový podiel v oblasti podnikového a inštitucionálneho predaja, [> 30]-percentný podiel v oblasti retailových investičných služieb, [> 25]-percentný podiel na trhoch v oblasti súkromného bankovníctva, [> 35]-percentný podiel na peňažnom trhu v oblasti riadenia vzájomných fondov a [> 15]-percentný podiel na trhu súkromných dôchodkových služieb. (37)

(69)

Medzi novou a starou bankou existujú z hľadiska ich činností a rozsahu podstatné rozdiely. Íslandsbanki je predovšetkým domáca banka bez bankových činností autorizovaných v zahraničí, pričom Glitnir bola medzinárodnou bankou s aktivitami v 11 krajinách. Íslandsbanki má štyri obchodné segmenty: obchodné/retailové bankovníctvo, správa aktív, korporátne a investičné bankovníctvo a finančná správa a kapitálové trhy, všetky sú zamerané na domáci trh. Najmä rozsah činností banky Íslandsbanki je podstatne nižší ako banky Glitnir. Výška súvahy starej banky v sume 3 862 mld. ISK v porovnaní s výškou súvahy novej banky v sume 631 mld. ISK zodpovedá zníženiu o 84 %. Porovnanie súvahy starej banky v júni 2008 s počiatočnou súvahou novej banky je zobrazené v tabuľke 1.

(70)

Banka Glitnir mala rôzne zdroje financovania a bola veľkým emitentom dlhopisov predávaných na celom svete. Financovanie banky Íslandsbanki sa naproti tomu zakladá najmä na vkladoch. Tieto skutočnosti spolu s pravdepodobnou nemožnosťou banky Íslandsbanki získať prístup k podobným zdrojom financovania ako mala jej predchodkyňa (minimálne v krátkodobom horizonte) obmedzujú schopnosť banky rásť. Z porovnania kľúčových ukazovateľov dvoch bánk v grafe 1 vyplýva, že medzi nimi existujú výrazné rozdiely (38):

Graf 1

Íslandsbanki pri svojom zriadení v porovnaní s bankou Glitnir 2008 (druhý polrok), vybrané údaje

(71)

Nová banka má aj podstatne menej zamestnancov. Priemerný počet zamestnancov pracujúcich na plný úväzok v banke Glitnir v prvej polovici roka 2008 bol 2 174. Pre porovnanie, v banke Íslandsbanki (vrátane dcérskych spoločností), v prvej polovici roku 2009 pracovalo 1 110 zamestnancov, čo predstavuje rozdiel 49 %. Z údajov v rovnakom období týkajúcich sa len vnútroštátnych činností vyplýva, že nová banka zamestnávala o 242 menej pracovníkov ako banka Glitnir.

—

zákon č. 125/2008 o splnomocnenom orgáne pre úhrady zo štátnej pokladnice v dôsledku nezvyčajných okolností na finančnom trhu atď. označovaný ako „zákon o stave núdze“;

(72)

Zákon o stave núdze zveril FME právomoc zasiahnuť v prípade „extrémnych okolností“, prevziať právomoci valného zhromaždenia a predstavenstva finančných inštitúcií a rozhodnúť o tom, ako sa naloží s ich aktívami a záväzkami. FME získal oprávnenie vymenovať výbory na riešenie problémov finančných inštitúcií, ktoré prevzal. Tieto výbory získali oprávnenia valných zhromaždení. Zákon o stave núdze ustanovil, že pohľadávky vkladateľov na vyplatenie vložených vkladov a systémy na ochranu vkladov majú prednostné postavenie v prípade konkurzu finančných inštitúcií. Zákon takisto splnomocnil islandské ministerstvo financií k tomu, aby zriaďovalo nové banky. Zákon o stave núdze zaviedol zmeny zákona o finančných podnikoch č. 161/2002, zákona o úradnom dohľade nad finančnými činnosťami č. 87/1998, zákona o systémoch ochrany vkladov a náhrad pre investorov č. 98/1999 a zákona o otázkach bývania č. 44/1998.

(73)

Opatrenia, ktoré prijali islandské orgány v nadväznosti na kolaps banky Glitnir, sú uvedené v predchádzajúcom texte a boli podrobnejšie opísané v rozhodnutí o začatí konania. Podstatu intervencií je možné zhrnúť takto: FME prevzal kontrolu banky Glitnir 7. októbra 2008. Domáce záväzky a (väčšina) domácich aktív bola prevedená do novej banky Glitnir. Do majetku starej banky/jej veriteľom sa mala vyplatiť kompenzácia za tento prevod vo výške rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Nakoľko sa určenie rozdielu ukázalo ako náročné a časovo sa predlžovalo, štát poskytol počiatočný kapitál a zaviazal sa prispieť v prípade potreby ďalším kapitálom. Štát banku kapitalizoval pred uzatvorením konečnej dohody medzi štátom a veriteľmi starej banky v októbri, ktorá viedla k zníženiu účasti štátu zo 100 % na 5 %. Dozorný úrad považuje tento dátum – 15. október 2009 – za dátum začatia 5-ročného reštrukturalizačného obdobia, ktoré preto potrvá do 15. októbra 2014.

(74)

Ďalšia časť sa bude venovať opisu tých aspektov štátnej intervencie, ktoré predstavujú opatrenia relevantné z hľadiska aplikácie článku 61 Dohody o EHP.

(75)

Štát poskytol kapitál Tier I dvakrát – prvýkrát pri vytvorení novej banky Glitnir, a opakovane, keď banku úplne (a retroaktívne) kapitalizoval v nadväznosti na dohodu s veriteľmi starej banky, podľa ktorej si štát v novej banke ponechal 5 % podiel.

(76)

Po zriadení novej banky Íslandsbanki jej štát poskytol 775 miliónov ISK v peniazoch ako počiatočný kapitál novej banky. Okrem toho sa zaviazal poskytnúť banke príspevok do výšky 110 mld. Prvý údaj zodpovedá minimálnemu kapitálu vyžadovanému podľa islandského práva na zriadenie banky. Druhá suma bola vypočítaná ako 10 % počiatočného ocenenia pravdepodobného objemu celkových rizikovo vážených aktív banky. Tieto prostriedky boli zahrnuté do štátneho rozpočtu na rok 2009 ako prostriedky na vládne výdavky na riešenie mimoriadnych okolností na finančných trhoch. Takto vyčlenený kapitál mal za cieľ poskytnúť dostatočnú záruku za fungovanie banky do vyriešenia záležitostí súvisiacich s jej konečnou rekapitalizáciou vrátane výšky jej počiatočnej súvahy, ktorá sa odvíjala od ocenenia náhrady, ktorú bolo potrebné vyplatiť starej banke za prevedené aktíva.

(77)

20. júla 2009 islandská vláda uzatvorila s výborom na riešenie problémov banky Glitnir dohodu o počiatočnej kapitalizácii banky Íslandsbanki a o základe pre náhradu splatnú veriteľom banky Glitnir výmenou za prevod prevažne domácich aktív a vkladov banky Glitnir (39). Na základe tejto dohody sa štát 14. augusta 2009 zaviazal poskytnúť banke Íslandsbanki dodatočný vlastný kapitál vo výške 64,2 miliardy ISK, čím sa celková hodnota majetku zvýšila na 65 mld. ISK. Táto suma bola potrebná, aby banka splnila požiadavky FME týkajúce sa kapitálovej primeranosti Tier-I vo výške12 %. Dohoda položila základ pre dve možnosti týkajúce sa úhrady čistých prevedených aktív a kapitálovej účasti: buď, že banka Glitnir by upísala väčšinový podiel akcií v Íslandsbanki a za prevedené aktíva by sa jej zaplatilo akciami v banke alebo, ak by toto upísanie nebolo ukončené, kapitalizácia vlády by sa zachovala a vláda by naďalej vlastnila Íslandsbanki. Banka Glitnir mala čas do 30. septembra 2009, aby sa rozhodla, ktorý spôsob si vyberie. Tento termín bol predĺžený do 15. októbra 2009. 15. októbra 2009 bolo oznámené, že výbor na riešenie problémov banky Glitnir rozhodol v mene jej veriteľov prevziať 95 % základného imania Íslandsbanki ako kompenzáciu za aktíva, ktoré boli prevedené zo starej banky na novú. Štát si ponechal zvyšných 5 %.

(78)

Ako súčasť operácie sa dohodlo, že výbor na riešenie problémov (veritelia) vyplatí štátu sumu 8,3 mld. ISK za celkové pripísané úroky z jeho investícií za obdobie, v ktorom bola banka pod kontrolou štátu. Uvedená suma predstavovala zisk 12,8 %, v ročnom vyjadrení 13,9 %, a zavŕšila vyrovnanie týkajúce sa aktív prevedených z banky Glitnir do Íslandsbanki po kolapse bánk v októbri 2008.

(79)

15. októbra 2009 vláda takisto poskytla banke podriadený úver s cieľom posilniť jej vlastný kapitál a likviditnú pozíciu, aby dodržala požiadavky kapitálovej primeranosti stanovené zo strany FME. Podriadený úver je k dispozícii v eurách a dosahuje hodnotu 25 mld. ISK kapitálu Tier II vo forme nástroja, ktorý banke Íslandsbanki umožňuje vydávať nezabezpečené podriadené zmenky. Splatnosť zmeniek je desať rokov od 30. decembra 2009. Tento nástroj má v sebe zabudované stimuly na splatenie vo forme nárastu úroku po piatich rokoch. Podľa dohody je ročná úroková sadzba na prvých päť rokov 400 bázických bodov nad sadzbou EURIBOR (40) a v období od piatich do desiatich rokov po uzavretí dohody je ročná úroková sadzba 500 bázických bodov nad sadzbou EURIBOR.

(80)

V spojení s vyššie opísanými opatreniami týkajúcimi sa kapitálu Tier I príspevok na doplnkový kapitál (Tier II) zabezpečil, že Íslandsbanki 15. októbra 2009 splnila požiadavku FME týkajúcu sa 16-percentného ukazovateľa kapitálovej primeranosti.

(81)

Island v záujme transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (41) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 (42) o systémoch ochrany vkladov prijal zákon č. 98/1999 o systémoch ochrany vkladov a náhrad pre investorov a vytvoril tzv. Fond na ochranu vkladateľov a investorov, ktorý bol financovaný prostredníctvom ročných príspevkov bánk vypočítaných na základe celkového objemu vkladov v daných bankách.

(82)

Podľa islandských orgánov bolo súčasťou opatrení islandskej vlády na záchranu bánk z jesene 2008 (a to aj v záujme poskytnutia ďalšej pomoci a istôt verejnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť ich vkladov po vypuknutí krízy) takisto poskytnúť dodatočné záruky štátu za vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach nad rámec pôsobnosti zákona č. 98/1999, ktorým sa implementovala smernica 94/19/ES a smernica 97/9/ES.

(83)

V oznámení úradu predsedu vlády zo 6. októbra 2008 sa uvádza, že „Vláda Islandu zdôrazňuje, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v plnej výške“ (43). Toto oznámenie odvtedy úrad predsedu vlády zopakoval vo februári a decembri 2009 (44). Okrem toho sa na toto oznámenie odvoláva vyhlásenie o zámere, ktoré islandská vláda poslala Medzinárodnému menovému fondu (a ktorý bol uverejnený na webovej lokalite ministerstva pre hospodárske záležitosti a MMF) 7. apríla 2010 (a zopakované v ďalšom vyhlásení o zámere z 13. septembra 2010). V liste (ktorý podpísali predseda islandskej vlády, minister financií, minister pre hospodárske záležitosti a guvernér CBI) sa uvádza, že „V súčasnosti naďalej plníme záväzok v plnom rozsahu chrániť vkladateľov. Keď sa však podarí dosiahnuť finančnú stabilitu, plánujeme postupne uvoľňovať túto celoplošnú ochranu vkladov“. (45) Okrem toho v časti zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorá sa týka štátnych záruk, sa v poznámke pod čiarou uvádza odkaz na vyhlásenie islandskej vlády, že vklady v islandských bankách sú chránené štátnou zárukou (46).

(84)

Situáciu dokresľuje aj nedávne vyhlásenie súčasného ministra pre hospodárske záležitosti a bývalého ministra financií (2009 až 2011) Steingrímura Sigfússona, ktoré odznelo počas debaty v islandskom parlamente na tému vládnych výdavkov súvisiacich s prevzatím sporiteľne SpKef bankou Landsbankinn. Podľa ministra sa v tejto súvislosti musí v každom momente prihliadať na vyhlásenie štátu z jesene 2008, že všetky vklady v sporiteľniach a komerčných bankách budú bezpečné a chránené. „Činnosti na všetkých úrovniach sa odvtedy odvíjajú od tohto (t. j. od vyhlásenia) a je to nanešťastie pravda, že toto (t. j. platby v dôsledku SpKef) bude jeden z najväčších účtov, ktoré bude musieť znášať priamo štát ako výdavky na záchranu vkladov všetkých obyvateľov Suðurnes … a všetkých klientov SpKef v oblasti Západných fjordov a západnej a severozápadnej oblasti … Nepredpokladám, že by si niekto pomyslel, že k vkladateľom v týchto oblastiach sa bude pristupovať inak ako k ostatným obyvateľom, takže štát v tejto otázke nemal príliš na výber“. (47)

(85)

Podľa islandskej vlády sa od dodatočnej ochrany vkladov upustí pred úplným odvolaním kontrol kapitálu. Tento krok sa podľa islandských orgánov predpokladá ku koncu roku 2013.

(86)

Okrem toho, ako podmienku veriteľom na získavanie vlastného kapitálu v novej banke, vláda 11. septembra 2009 uzavrela širšiu dohodu s Íslandsbanki, ktorá mala nadobudnúť účinnosť v prípade, že sa výbor na riešenie problémov banky Glitnir rozhodne uplatniť možnosť stať sa väčšinovým vlastníkom banky (48). Podľa dohody sa Ministerstvo financií zaväzuje poskytnúť spätne odkupiteľné štátne dlhopisy výmenou za finančné aktíva osobitne definované v podmienkach stanovených v dohode do hodnoty 25 mld. ISK.

(87)

Hlavné podmienky dohody na poskytnutie likvidity sú tieto:

(88)

Podľa islandských orgánov je toto poskytnutie likvidity potrebné, pretože rozhodnutie veriteľov prevziať vlastníctvo Íslandsbanki významne znížilo držbu spätne odkupiteľných aktív a ohrozilo jej schopnosť spĺňať požiadavky týkajúce sa dohľadu nad finančnými rezervami. (49) Podľa islandských orgánov má byť facilita dodatočným opatrením, ktoré sa má použiť len vtedy, keď nepostačujú iné zdroje likvidity. Cena a podmienky tejto facility obsahujú stimuly na obmedzovanie jej používania, ak sú k dispozícii iné možnosti. Doteraz sa táto facilita ešte nevyužila.

(89)

FME využijúc právomoci, ktoré mu vyplývajú zo zákona o stave núdze, 9. marca 2009 prebral právomoci akcionárov banky Straumur-Burdaras Investment Bank hf. (ďalej len Straumur) a vymenoval výbor na riešenie problémov, aby nahradil správnu radu banky (50). FME po konzultácii s výborom na riešenie problémov, veriteľmi, CBI a ministerstvom financií 17. marca 2009 previedol záväzky z vkladov banky Straumur na Íslandsbanki (51). Na výmenu banka Straumur vydala dlhopis zabezpečený jej aktívami ako spôsob úhrady za prevzatie záväzkov z vkladov. Dlhopis vydala 3. apríla 2009 vo výške 43 679 014 232 ISK splatný 31. marca 2013. Dlhopis má úrok 190 bázických bodov nad sadzbou REIBOR (52) počas prvých 12 mesiacov, potom sa zníži na úroveň REIBOR zvýšenú o 100 bázických bodov až do splatnosti. Íslandsbanki a ministerstvo financií zároveň uzavreli dohodu o poskytnutí pôžičky cenných papierov, ktorou vláda prakticky poskytuje spätne odkupiteľné vládne zmenky ako zábezpeku za záväzky banky Straumur, za zmenky banka Íslandsbanki môže získať likviditu od CBI do tej miery, v akej ju banka potrebuje v dôsledku prevzatia zodpovednosti za vklady banky Straumur.

(90)

V dohode sa Íslandsbanki zaväzuje vrátiť štátu štátne dlhopisy v objeme, ktorý sa rovná sume platieb, ktoré banka získava z dlhopisu vydaného bankou Straumur. Strany sa takisto dohodli, že v prípade, ak Íslandsbanki nedostane celú platbu z titulu dlhopisu a štát nezaplatí zostávajúci dlh, Íslandsbanki si ponechá zostávajúce štátne dlhopisy. V podstate preto Íslandsbanki prevzala záväzky banky Straumur z vkladov výmenou za štátom garantované aktíva v zodpovedajúcej výške.

(91)

Ako už bolo uvedené, dlhopis Straumur bol splatný 31. marca 2013. Medzičasom však bol dlhopis splatený v plnej výške bez toho, aby islandský štát musel zasahovať.

(92)

Ako sa podrobne uvádza v rozhodnutí č. 126/11/COL z 13. apríla 2011 (ďalej len „rozhodnutie o banke Byr“), islandská vláda poskytla štátnu pomoc vo forme kapitálu a podriadeného úveru na zriadenie banky Byr, ktorá pokračovala v činnosti svojej predchodkyne, sporiteľne Byr („stará sporiteľňa Byr“). V tomto procese sa veritelia starej sporiteľne Byr stali akcionármi (novej) banky Byr spolu s islandským štátom, ktorý poskytol kapitál na zriadenie novej spoločnosti.

(93)

Keď sa 13. apríla 2011 prijalo rozhodnutie o banke Byr, ročná účtovná závierka za rok 2010 ešte nebola k dispozícii. Avšak vtedy bol manažment banky Byr presvedčený, že opatrenia na záchranu, ktoré dočasne schválil Dozorný úrad v rozhodnutí o banke Byr, budú stačiť na zabezpečenie činnosti banky aspoň dovtedy, kým bude reštrukturalizačný plán dlhodobej životaschopnosti predložený úradu. V priebehu auditu účtovníctva banky v prvej polovici roka 2011 sa zistilo, že sú potrebné ďalšie odpisy aktív banky Byr, čo zasa znížilo ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky.

(94)

Ako sa podrobne uvádza v rozhodnutí č. 325/11/COL z 19. októbra 2011 (ďalej len „druhé rozhodnutie o banke Byr“), výsledný nedostatok kapitálu nebolo možné napraviť a bolo rozhodnuté o odpredaji banky Byr. Nasledujúce prevzatie, najmä potenciálne využitie štátnej pomoci na tento účel zo strany Íslandsbanki, schválil Dozorný úrad v druhom rozhodnutí o banke Byr bez toho, aby bolo dotknuté konanie Dozorného úradu vo veci formálneho zisťovania, či pomoc poskytnutá Íslandsbanki bola zlučiteľná s Dohodou o EHP, ktorá je preto predmetom tohto rozhodnutia.

(95)

Okrem toho Dozorný úrad usúdil, že pokračujúca dostupnosť podriadeného úveru na dočasné obdobie až do oficiálneho zlúčenia bánk Byr a Íslandsbanki, t. j. pokiaľ je banka Byr samostatným právnym subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, je zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP. Podľa islandských orgánov ani Byr ani Íslandsbanki nikdy nevyužili podriadený úver.

(96)

Úrad sa vyjadril, že výsledok záverečného posúdenia týchto opatrení závisí od informácií v reštrukturalizačnom pláne pre subjekt, ktorý vznikol fúziou Íslandsbanki a Byr. Tento plán sa islandská vláda zaviazala predložiť najneskôr 3 mesiace po vykonaní plánovanej transakcie. Ako už bolo uvedené, reštrukturalizačný plán pre zlúčený subjekt bol naozaj predložený načas a Dozorný úrad ho posúdi v ďalšej časti.

(97)

Islandské orgány predložili reštrukturalizačný plán pre Íslandsbanki 31. marca 2011. Po prevzatí banky Byr sa reštrukturalizačný plán zmenil, aktualizoval a islandské orgány ho znovu predložili 22. februára 2012 (ďalej len „reštrukturalizačný plán“). Reštrukturalizačný plán bol doplnený o päťročný podnikateľský plán zo 14. januára 2012 (53) a správu o postupe hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP), ktorá bola predložená FME 1. apríla 2012.

(98)

Reštrukturalizačný plán a päťročný obchodný plán riešia zásadné problémy týkajúce sa životaschopnosti, rozdelenie bremena a obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže. Podľa reštrukturalizačného plánu sa Íslandsbanki zameria na svoju hlavnú činnosť a reštrukturalizáciu úverových portfólií domácností a podnikov.

(99)

Okrem toho islandské orgány predložili správu ICAAP za rok 2012, aby preukázali schopnosť Íslandsbanki odolať stresu.

(100)

Ako bolo uvedené v prechádzajúcom texte, Dozorný úrad zastáva názor, že obdobie reštrukturalizácie bude trvať do 15. októbra 2014.

(101)

Islandské orgány a banka zastávajú názor, že reštrukturalizácia banky Íslandsbanki zabezpečí jej návrat k stabilnej, finančne zabezpečenej banke so solídnymi podielmi kapitálu, aby mohla zastávať úlohu poskytovateľa úverov pre reálne hospodárstvo. Zastávajú názor, že uvedené sa dosiahne prostredníctvom:

(102)

Pred podrobnejším opisom vyššie uvedených bodov sa v ďalšom texte stručne uvádzajú názory banky na to, ako reštrukturalizačný plán Íslandsbanki rieši nedostatky, ktoré prispeli k zániku banky Glitnir. Je potrebné zdôrazniť, že hoci Íslandsbanki vychádza z vnútroštátnych činností banky Glitnir, ide o odlišnú banku. Banka takisto tvrdí, že vykonala podstatné zmeny na riešenie nedostatkov, ktoré pravdepodobne prispeli ku kolapsu predchádzajúcej banky. Medzi najvýznamnejšie patria zmeny pravidiel o pôžičkách spriazneným stranám, zrušenie pôžičiek zabezpečovaných akciami a pôžičiek v cudzej mene (54) klientom, ktorí nemajú devízové príjmy a prísnejšie podmienky na schválenie pôžičiek. Hoci banka Íslandsbanki rovnako ako banka Glitnir má v úmysle poskytovať širokú škálu finančných služieb na islandskom trhu, rozdiel v bankovníctve Íslandsbanki pred krízou a po nej je zrejmý skôr v spôsobe, „akým“ banka podniká (procesy, postupy, dokumentácia, pravidlá a nariadenia), ako v tom, „aké“ služby a produkty ponúka. Názory Íslandsbanki na túto tému sú uvedené v grafe 2:

Graf 2

Minulé nedostatky a zmeny týkajúce sa týchto nedostatkov

(103)

Reštrukturalizačný plán, ako aj 5-ročný obchodný plán, je založený na súbore všeobecných a hospodárskych predpokladov. (55) Tieto predpoklady predstavujú hospodársku podstatu základného scenára, ako je uvedené nižšie.

(104)

Podľa všeobecných predpokladov:

(105)

Okrem toho, správna rada Íslandsbanki predložila súbor finančných cieľov:

(106)

Podľa makroekonomických predpokladov:

(107)

Ako už bolo uvedené, väčšina domácich aktív a pasív banky Glitnir bola v priebehu októbra 2008 prevedená na Íslandsbanki. V dôsledku tohto procesu väčšina veľkoobchodného dlhu zostala v majetku banky Glitnir, a banka Íslandsbanki preto nikdy nebola zadlžená tak ako banka Glitnir. Podľa reštrukturalizačného plánu to znamená, že otázka znižovania zadlženosti súvahy banky sa vyriešila v podstate už v októbri 2008.

(108)

V dôsledku už spomenutých kapitalizačných opatrení a vývoja situácie od zriadenia banky, najmä nového ocenenia aktív (rozpracované nižšie), ukazovatele kapitálovej primeranosti Íslandsbanki boli výrazne nad úrovňou kapitálových požiadaviek FME, ako je uvedené v tabuľke 2:

Tabuľka 2

Kapitálové ukazovatele v priebehu rokov 2008 – 2011, sumy sú uvádzané v mil. ISK

(109)

Okrem toho podľa správy ICAAP predloženej spolu s reštrukturalizačným plánom, Íslandsbanki odhaduje tieto kapitálové pomery na obdobie 2012 až 2016 (tabuľka 3):

Tabuľka 3

Prognóza kapitálových ukazovateľov na roky 2012 – 2016, sumy sú uvedené v miliardách ISK

(110)

Podľa týchto údajov Íslandsbanki predpokladá, že sa udrží výrazne nad úrovňou kapitálových požiadaviek FME počas obdobia reštrukturalizácie, ako aj po jeho skončení. […]

(111)

Ako sa uvádza v tabuľke 4, podľa reštrukturalizačného plánu je návratnosť vlastného kapitálu Íslandsbanki zdravá od zriadenia banky v roku 2008 (s výnimkou roku 2011) (58).

Tabuľka 4

Návratnosť vlastného kapitálu (ROE)

Okrem toho reštrukturalizačný plán predpokladá tieto kapitálové výnosy v priebehu reštrukturalizácie a neskôr (tabuľka 5).

Tabuľka 5

prognóza návratnosti vlastného kapitálu (ROE)

(112)

Táto prognóza je výsledkom podrobnejšieho finančného plánovania v reštrukturalizačnom pláne, ktorého najrelevantnejšie aspekty sú:

(113)

Podľa islandských orgánov je veľmi dobrá výkonnosť Íslandsbanki od jej vzniku do určitej miery spôsobená skutočnosťou, že banka získala úverové portfólio od banky Glitnir s veľkou zľavou (59). Zľava bola a naďalej bude dôležitou časťou príjmov banky počas reštrukturalizácie úverového portfólia. Avšak podľa prognózy po ukončení reštrukturalizácie bude zľava amortizovaná v plnej výške.

(114)

Na podporu tohto názoru islandské orgány predložili výpočet (tabuľka 6), ktorý uvádza, aké by boli ročné výsledky bez zľavy a iných „nepravidelných výnosov“, ako je odpisovanie goodwillu vyplývajúce zo zlúčenia s bankou Byr.

Tabuľka 6

Čistý zisk bez „nepravidelných výnosov“

(115)

Podľa týchto údajov by banka počas obdobia reštrukturalizácie vytvorila a bude vytvárať zisk aj bez zľavy. (60) Nie je však jasné, či tieto číselné údaje zohľadňujú obidve hľadiská „veľkej zľavy“.

(116)

Pokiaľ ide o likviditu, FME vyžaduje, aby hotovosť alebo podobné aktíva boli vo výške 5 % vkladov na požiadanie a banky by mali byť schopné odolať 20 % okamžitému odlevu vkladov. Okrem toho Islandská centrálna banka stanovila pravidlá o likvidite úverových inštitúcií (61), podľa ktorých sa likvidné aktíva a záväzky banky klasifikujú podľa typov, splatnosti a priradených rizikových kategórií. Úverové inštitúcie musia mať zásobu likvidných aktív presahujúcu pasíva na nasledujúce tri mesiace. Tieto pravidlá predpokladajú určité záťažové testy, pri ktorých sa redukuje hodnota rozličných položiek vlastného kapitálu, a pri ktorých sa na jednej strane predpokladá, že všetky záväzky bude potrebné uhradiť v lehote splatnosti a na druhej strane sa počíta s tým, že časť iných záväzkov, ako sú vklady, bude potrebné uhradiť vo veľmi krátkej lehote alebo okamžite.

(117)

Údaje A a B ukazujú, že Íslandsbanki udržiavala rezervy likvidity v rámci požiadaviek dohľadu v roku 2009, 2010 a 2011.

Údaje A a B:

Íslandsbanki spĺňa požiadavky Dozorného úradu týkajúce sa likvidity

(118)

Ako ukazuje obrázok C, Íslandsbanki má zlepšenú mieru likvidity pre záväzky splatné v najbližších 3 a 6 mesiacov v roku 2010 a 2011, zatiaľ čo 12-mesačný ukazovateľ vykazuje väčšiu stagnáciu.

[…]

Graf miery likvidity Íslandsbanki

Hodnoty sa neuverejňujú z dôvodu obchodného tajomstva]

Obrázok C

Historické miery likvidity:

(119)

Očakávaný vývoj likviditnej pozície, Íslandsbanki, najmä v prípade záťažovej udalosti, sa ďalej rozoberá nižšie.

(120)

Pred finančnou krízou v roku 2008 súkromní aj obchodní klienti banky prevzali na seba vysokú úroveň dlhu. Keď sa v dôsledku krízy oslabilo hospodárstvo, a najmä klesli ceny nehnuteľností, nadmerne zadlžení klienti často prestali byť schopní splácať svoje dlhy a zostali v situácii so záporným vlastným imaním. Okrem všeobecného ohrozenia hospodárskej prosperity Islandu sa náhle zhoršenie úverového portfólia banky stalo hlavným rizikom pre životaschopnosť bánk v budúcnosti. Z tohto dôvodu sa reštrukturalizácia súkromných a obchodných úverových portfólií (znižovanie zadlženosti) vyjadrená v reštrukturalizačnom pláne stala prioritou pre Íslandsbanki.

(121)

Podľa islandských orgánov Íslandsbanki vypracovala osobitné programy na zmiernenie/odpustenie dlhov a spolupracovala so štátom a ostatnými bankami na opatreniach zameraných na všeobecné znižovanie dlhu (napr. úprava hypoték na 110 % hodnoty nehnuteľnosti). (62)

(122)

Banka Íslandsbanki predložila Dozornému úradu prehľad metód reštrukturalizácie, ktoré používa, na základe informácií zostavených v novembri 2010. Metódy rozlišujú reštrukturalizáciu dlhu podnikov a reštrukturalizáciu dlhu domácností a jednotlivcov. Pre väčšie spoločnosti sa vypracovali riešenia prispôsobené ich potrebám, zatiaľ čo pre MSP existuje možnosť úpravy istiny a/alebo úpravy nesplateného dlhu/úroku do výšky hodnoty aktív v podniku alebo voľného hotovostného toku.

(123)

Domácnosti a jednotlivci majú rôzne možnosti reštrukturalizácie, ako sú platobné prázdniny, predĺženie lehoty splatnosti a flexibilné podmienky platby.

(124)

S cieľom monitorovať a zabezpečiť pokrok v reštrukturalizácii vytvorila banka Íslandsbanki tzv. „kontrolný panel reštrukturalizácie“, ktorý predložila Dozornému úradu.

(125)

Podľa islandských orgánov a napriek niektorým neočakávaným udalostiam, ako napríklad nedávny rozsudok islandského Najvyššieho súdu o devízových úveroch, Íslandsbanki dokončí reštrukturalizáciu svojho úverového portfólia v korporátnom bankovníctve do konca roka 2012 a v roku 2013 v retailovom bankovníctve. Predpokladá sa, že nové nastavenie úrokových sadzieb na hypotéky sa dokončí do konca roka 2014.

(126)

Vkladová základňa banky Íslandsbanki zostala od zriadenia banky dostatočne stabilná na úrovni približne 400 miliárd ISK a vzrástla na 535 mld. ISK na konci roku 2011 v dôsledku zlúčenia bánk Íslandsbanki a Byr. Vklady v súčasnosti predstavujú takmer 80 % z celkových záväzkov.

(127)

Pomer úverov k vkladom bol na úrovni približne 80 % a viac počas rokov 2010 a 2011. Íslandsbanki predpokladá, že pri oživovaní hospodárstva a vyššej ochote riskovať bude súčasné nízke úročenie vkladov povzbudzovať investorov, aby časť svojich prostriedkov presunuli do výnosnejších investícií. V dôsledku toho banka predpokladá, že pomerov úverov k vkladom môže klesnúť na približne […] % do roku 2016. Okrem toho sa očakáva, že vklady v cudzej mene […]. Íslandsbanki smeruje k postupnému rozloženiu svojej štruktúry financovania.

(128)

[…]. (63)

(129)

Čo sa týka finančných potrieb v ISK, […]. Na druhej strane Íslandsbanki bola prvou islandskou bankou, ktorá vydala kryté dlhopisy. Prvá emisia prebehla v decembri 2011, išlo o 4 miliardy ISK viazané na CPI (64). Vydanie dlhopisov malo priaznivý ohlas u inštitucionálnych investorov a záujem o ne prevýšil ponuku. Íslandsbanki očakáva, že bude schopná vydať krátkodobé cenné papiere v roku 2012, ako aj rozšíriť súčasnú emisiu krytých dlhopisov na hodnotu 10 miliárd ISK ročne. […]

(130)

Podľa reštrukturalizačného plánu zmena v štruktúre financovania zvýši náklady na financovanie v plánovanom období. Náklady na úvery sa predpokladajú v približnej výške […] bázických bodov nad základnú sadzbu banky pre kombináciu dlhopisov indexovaných na základe CPI a […] bázických bodov za neindexované dlhopisy, keďže náklady na vklady sú približne […] BB nad základnou sadzbou.

(131)

Podľa reštrukturalizačného plánu sa Íslandsbanki naďalej zameriava na účinné a efektívne činnosti s cieľom potlačiť zvýšené náklady na infraštruktúru, ktoré vznikli v dôsledku prísnejších regulačných kontrol a zvýšených daní. Banka uvádza, že najdôležitejšia práca týkajúca sa zvýšenia efektívnosti nákladov sa dokončila v roku 2011, ale zdôrazňuje, že ide o dlhodobý projekt, ktorý vyžaduje zmeny procesov a priebežnú analýzu. Podľa reštrukturalizačného plánu sa bude v roku 2012 naďalej venovať pozornosť snahe o lepšie zohľadnenie nákladov, ako aj o zníženie nákladov a ich analýzu, počas ktorej sa interné postupy budú revidovať a zdokonaľovať, ak to bude potrebné. Ako už bolo uvedené, očakáva sa, že tieto opatrenia, ako aj zníženie počtu zamestnancov povedú k poklesu pomeru nákladov k výnosom zo 75 % v roku 2011 na […] % v roku 2014.

(132)

Íslandsbanki oznámila Dozornému úradu, že jednou z jej priorít je zosúladiť svoje štruktúry a postupy správy a riadenia spoločnosti s vnútroštátnymi a medzinárodnými osvedčenými postupmi. S týmto cieľom banka zriadila oddelenie pre riadenie rizika a kontrolu úverov. Oddelenie dohliada na riadenie rizika a otázky kontrol úverov. Táto práca je spojená s každodennými procesmi na všetkých oddeleniach celej banky. V roku 2011 banka prvýkrát uverejnila spolu s výročnou správou aj knihu celkových rizík (65). Kniha rizík bude uverejňovaná ročne a poskytuje dodatočné informácie o rámci banky pre riadenie rizika, kapitálovej štruktúre a primeranosti, hlavných rizikových oblastiach a procesoch hodnotenia rizík.

(133)

V reštrukturalizačnom pláne s odkazom na správu ICAAP islandské orgány predložili stresový scenár pre Íslandsbanki s cieľom demonštrovať schopnosť banky dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť.

(134)

Reštrukturalizačný plán opísaný v predchádzajúcom texte vrátane predpokladov, z ktorých vychádza, predstavuje základný scenár.

(135)

V kapitole 5.9.3 reštrukturalizačného plánu banka Íslandsbanki poukázala na stresový scenár, ktorý bol súčasťou správy ICAAP, predloženej islandskému finančnému orgánu 1. apríla 2012.

(136)

Hlavné zistenia správy ICAAP za rok 2012 ukazujú, že kapitalizácia Íslandsbanki jasne prevyšuje interné a externé minimálne požiadavky a presahuje to, čo sa dá chápať ako dlhodobý cieľ v prípade banky, ktorá pôsobí za tzv. bežných obchodných podmienok. Podľa tejto správy vnútorné minimálne kapitálové požiadavky a výsledky stresového testov uskutočnených v súčasnom ICAAP naznačujú, že predpokladané platby dividend v päťročnom obchodnom pláne sa zdajú byť rozumné.

(137)

Podľa správy ICAAP by rozhodnutia o každoročnom vyplácaní dividend mali byť založené na aktuálnej analýze kapitálovej primeranosti a mali by zohľadňovať stav likvidity banky.

(138)

Podľa správy ICAAP je minimálny podiel kapitálu pre banku v rozmedzí […] % – […] % rizikovo vážených aktív (RVA). Na konci roka 2012 sa minimálny objem potrebného kapitálu odhadoval na […] miliárd ISK, z čoho[…] mld. ISK sa vyžaduje v rámci piliera 2a vzhľadom na rizikové faktory, ktoré sú nekryté alebo podhodnotené v rámci piliera 1. V skutočnosti však podiel kapitálu banky bol 22,6 % na konci roka 2011. Výsledky stresového testovania naznačujú, že časť prebytočného kapitálu je potrebná, aby bolo možné pokryť prípadné nežiaduce udalosti, ktoré majú vplyv na činnosť banky, ale postupné vyplácanie prebytočného kapitálu vo forme dividend je rozumné. Odhad kapitálu potrebného na zvládnutie nepriaznivých udalostí predstavuje […] miliardy ISK na začiatku roka 2012 a prebytočný kapitál na konci roka 2012 je […] miliardy ISK, ako je nižšie uvedené v tabuľke 7:

Tabuľka 7

Prehľad správy ICAAP

(139)

V správe ICAAP banka Íslandsbanki posúdila súhrnné prípadné straty vyplývajúce z úverového rizika, trhového rizika (v obchodnej knihe a v bankovej knihe), operačného rizika, obchodného rizika (vplyv vyšších nákladov na financovanie a menšieho zníženia prevádzkových nákladov a vplyv.[…] % nižšieho rastu trhových výnosov), ako aj právnych a politických rizík (napr. vplyv najnovšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu o devízových úveroch, chýbajúca možnosť dodatočného oživenia portfólia podnikov (produkcia plodov mora) a iných právnych a politických rizikových faktorov.

(140)

Okrem toho Íslandsbanki vykonala stresové testovanie pomeru likvidity banky. Íslandsbanki tu pripravila jeden základný stresový scenár (67) a jeden náročnejší stresový scenár, pri ktorých sa rôzne zdroje príjmov a výdavkov peňažných prostriedkov porovnávajú v rôznych stupňoch. Výsledok ukazuje, že banka má dobrú pozíciu na zvládnutie neočakávaných narušení likvidity.

(141)

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, príspevok vo forme kapitálu Tier II potrvá 10 rokov od decembra 2009. Vo vzťahu k odplate je v ňom dohodnuté zvyšovanie úrokových sadzieb po piatich rokoch (t. j. od 2014) zo 400 bb na 500 bb nad EURIBOR. Podľa islandských orgánov by toto navýšenie malo motivovať banku, aby príspevok do toho času vrátila.

(142)

Vo vzťahu k 5-percentnej majetkovej účasti, ktorú má štát v banke Íslandsbanki, majetkové účasti štátu vo finančných podnikoch spravuje spoločnosť Icelandic State Financial Investments (ISFI – finančné investície islandského štátu) (68). Zo štátneho rozpočtu na rok 2012 vyplýva, že vláda získala súhlas na odpredaj svojej majetkovej účasti v sporiteľniach, avšak vo vzťahu k podielom štátu v troch hlavných bankách zatiaľ rozhodnutie nepadlo. Zodpovedný minister však vytvoril pracovnú skupinu, ktorá má preskúmať možné spôsoby odpredaja akcií v komerčných bankách. Vláda uviedla, že i keď nemá snahu znížiť svoj majetkový podiel v banke Landsbankinn pod dve tretiny akciového kapitálu banky, podiely v bankách Íslandsbanki a Arion možno čoskoro ponúkne na predaj alebo predá ako celok s podielmi majoritných akcionárov, ak sa títo rozhodnú ich predať, po splnených určitých základných podmienok (69).

(143)

Špeciálna facilita likvidity je k dispozícii iba do septembra 2012 a doteraz nebola nikdy využitá. Islandské orgány plánujú stiahnuť verejné vyhlásenia o všeobecnej ochrane vkladov v blízkej budúcnosti, skôr, než sa zrušia kontroly kapitálu.

(144)

Pokiaľ ide o dohodu týkajúcu sa banky Straumur, hoci boli dlhopisy splatné do konca marca 2013, banka Straumur ich v skutočnosti vyplatila v plnej miere vyplatila začiatkom roku 2012. Od tohto okamihu štát prestal preberať riziko týkajúce sa dostatočnej zásoby podkladových aktív.

(145)

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania predbežne posúdil, že opatrenia islandského štátu týkajúce sa kapitalizácie banky Íslandsbanki a takisto facilita likvidity predstavujú štátnu pomoc podľa článku 61 Dohody o EHP. Okrem toho Dozorný úrad nemohol vylúčiť, že štátna pomoc bola zahrnutá aj v rámci ochrany vkladov a dohody o banke Straumur. V rozhodnutí o začatí konania sa neprihliadalo na opatrenia spojené s prevzatím banky Byr, ktoré dočasne schválil Dozorný úrad v rozhodnutí o banke Byr. Dozorný úrad v tomto rozhodnutí s konečnou platnosťou zaujme stanovisko k týmto opatreniam, ktoré majú vplyv na toto posúdenie.

(146)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení posúdených v rozhodnutí o začatí konania, Dozorný úrad zastáva názor, že konečné stanovisko je možné prijať len na základe reštrukturalizačného plánu, ktorý Dozorný úrad nemal k dispozícii v čase začatia konania vo veci formálneho zisťovania 15. decembra 2010. Dozorný úrad vyslovil pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci najmä v dôsledku toho, že ani viac ako rok po zriadení banky Íslandsbanki nebol k dispozícii reštrukturalizačný plán.

(147)

Dozorný úrad dostal vyhlásenia v mene veriteľov starej banky, v ktorých sa uvádza, že by mali mať postavenie zainteresovaných strán a že pravdepodobne predložia ďalšie pripomienky v neskoršom štádiu.

(148)

Islandské orgány akceptovali skutočnosť, že opatrenia prijaté v súvislosti s vytvorením novej banky Glitnir, teraz banky Íslandsbanki, predstavujú štátnu pomoc. Islandské orgány však zastávajú názor, že opatrenia sú zlučiteľné s Dohodou o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody, pretože sú nevyhnutné, proporčné a primerané z hľadiska nápravy vážnej poruchy fungovania islandského hospodárstva. Podľa názoru islandských orgánov prijaté opatrenia sú vo všetkých aspektoch v súlade so zásadami stanovenými v usmerneniach Dozorného úradu o štátnej pomoci a tvrdia, že pomoc je potrebná a obmedzuje sa na minimálnu nevyhnutnú sumu.

(149)

Islandské orgány navyše zdôrazňujú, že bývalí akcionári banky Glitnir prišli o všetky svoje akcie a nedostali za ne od štátu náhradu, že pomoc je navrhnutá tak, aby sa minimalizovali negatívne externé vplyvy na konkurentov, a že podmienky úverov (kapitál Tier II) sú porovnateľné s podmienkami na trhu.

(150)

Islandské orgány nesúhlasia s posúdením, že ochrana vkladov predstavuje štátnu pomoc.

(151)

Islandské orgány predložili viacero záväzkov. Väčšina z nich sa týkala narúšania hospodárskej súťaže v dôsledku poskytnutia posudzovanej pomoci. Tieto záväzky sa uvádzajú v prílohe

(152)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(153)

Dozorný úrad v ďalšom texte posúdi tieto oparenia (70):

Uvedené opatrenia sa v ďalšom texte spoločne označujú ako „kapitalizačné opatrenia“. Okrem toho Dozorný úrad posúdi:

(154)

Dozorný úrad tiež pripomína, že identifikoval Íslandsbanki ako možného príjemcu pomoci, ktorá bola v rámci druhého rozhodnutia o banke Byr poskytnutá tejto banke. Ide najmä o podriadený úver, ktorý bol k dispozícii až do momentu, keď sa banky Byr a Íslandsbanki mohli zlúčiť. Okrem toho Dozorný úrad pripomína, že dočasne schválené opatrenia na záchranu banky Byr, ktorá sa zlúčila s Íslandsbanki, predstavujú štátnu pomoc, ktorej zlučiteľnosť závisí od reštrukturalizačného plánu pre zlúčený subjekt.

(155)

Tak ako Dozorný úrad predbežne konštatoval v rozhodnutí o začatí konania, je zrejmé, že kapitalizačné opatrenia sú financované zo štátnych zdrojov poskytnutých islandskou štátnou pokladnicou. Štátne zdroje sú takisto zreteľne prítomné vo facilite likvidity poskytnutej banke Íslandsbanki. Pokiaľ ide o dohodu o banke Straumur, štát prevzal riziko, že aktíva Straumur by nemuseli stačiť na pokrytie prevedených záväzkov (vkladov) banky Straumur. V podstate štát garantoval, že doplatí schodok, čo predpokladá (potenciálny) prevod štátnych zdrojov.

(156)

Vo vzťahu k ochrane vkladov Dozorný úrad podčiarkuje od počiatku, že jeho posúdenie sa obmedzuje na dodatkovú ochranu vkladov opísanú v predchádzajúcom texte, ktorú v podstate tvorí vyhlásenie islandskej vlády, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v plnej výške.

(157)

Týmto posúdením nie je dotknuté stanovisko Dozorného úradu o zlučiteľnosti zákona č. 98/1999 a krokov islandskej vlády a Fondu na ochranu vkladateľov a investorov (TIF) počas finančnej krízy s právnymi predpismi EHP, najmä so smernicou 94/19/ES. Pokiaľ ide o uplatnenie smerníc 97/9/ES a 94/19/ES, Dozorný úrad zastáva názor, že v rozsahu, v akom tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc, by použitie štátnych zdrojov na splnenie povinností podľa právnych predpisov EHP nevyvolalo vo všeobecnosti pochybnosti o súlade s článkom podľa článku 61 Dohody o EHP. Tieto opatrenia preto z hľadiska tohto rozhodnutia nemajú význam.

(158)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania uviedol, že podrobnejšie preskúma, či sú vyhlásenia islandského štátu uvedené v predchádzajúcom texte dostatočne konkrétne a právne záväzné, aby vznikol záväzok poskytnúť štátne zdroje. (71) Pri posúdení toho, či boli splnené kritériá, Dozorný úrad poznamenáva, že vyhlásenia predstavujú neodvolateľný záväzok poskytnúť verejné zdroje, o čom svedčí skutočnosť, že islandský štát urobil maximum na ochranu vkladateľov. Nielenže zabezpečil vkladateľom prioritné postavenie v prípade uspokojovania z konkurznej podstaty (čo by nepredpokladalo použitie štátnych zdrojov), ale takisto sa jednoznačne vyjadril, že by nedopustil, aby vkladatelia utrpeli nejaké straty. Celoplošná vládna ochrana všetkých vkladov v domácich komerčných bankách a sporiteľniach sa okrem toho odlišuje od akéhokoľvek programu na ochranu vkladov založeného na právnych predpisoch EHP kvôli tomu, že ochrana je v tomto prípade neobmedzená čo do výšky a banky, ktoré takto získajú podporu, nemusia do tohto programu odvádzať finančné príspevky.

(159)

Spôsob, akým si islandská vláda vykladá svoje vyhlásenie, ilustrujú štátne intervencie vo finančnom sektore, ku ktorým došlo od októbra 2008 a za ktorými stál zámer naplniť toto vyhlásenie. Súčasťou týchto intervencií boli opatrenia na ochranu vkladov vo finančných podnikoch, ako sú zriadenie troch komerčných bánk, prevod vkladov sporiteľne SPRON na banku Arion, prevod vkladov Straumur na banku Íslandsbanki, prevzatie vkladov z 5 sporiteľní v banke Sparisjódabanki Íslands zo strany CBI, prevod vkladov zo sporiteľne Byr na Byr hf, prevod vkladov zo sporiteľne Keflavík na SpKef a štátna záruka za vklady v SpKef po nútenej fúzii s bankou Landsbankinn.

(160)

Islandské orgány vo viacerých prípadoch, ktoré Dozorný úrad v súčasnosti vyšetruje (niektoré boli uvedené v predchádzajúcom texte), argumentovali, že príslušné zvolené opatrenia boli finančne najmenej zaťažujúcou voľbou pre islandský štát ako naplniť svoj záväzok chrániť vklady v plnom rozsahu.

(161)

Vo svetle uvedených skutočností sa Dozorný úrad domnieva, že ide o právne záväzné, konkrétne, bezpodmienečné a pevné reálne opatrenie. Na základe uvedeného Dozorný úrad dospel k záveru, že vyhlásenia islandského štátu o tom, že vklady sú zaručené v plnej výške, predstavujú záväzok štátu poskytnúť štátne zdroje v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

(162)

Po prvé, opatrenie pomoci musí novej banke prinášať výhody, ktoré ju oslobodzujú od nákladov, ktoré bežne znáša zo svojho rozpočtu. V súlade s predbežnými závermi, ku ktorým dospel v rozhodnutí o začatí konania, Dozorný úrad naďalej zastáva názor, že každé kapitalizačné opatrenie prináša novej banke výhodu, keďže poskytnutý kapitál by banka nemala k dispozícii bez štátnej intervencie.

(163)

Pri určovaní, či investície do podniku, napríklad prostredníctvom prísunu kapitálu, znamenajú výhodu, Dozorný úrad uplatňuje zásadu investora v trhovom hospodárstve, a hodnotí, či by súkromný investor porovnateľnej veľkosti ako verejný orgán pôsobiaci v normálnych trhových podmienkach uskutočnil také investície. (72) Pokiaľ ide o kapitalizačné opatrenia v prospech bánk v ťažkostiach, od začiatku finančnej krízy bol prístup Európskej komisie (v mnohých prípadoch od vypuknutia finančnej krízy (73)) a Dozorného úradu (74) vo všeobecnosti ten, že štátna rekapitalizácia bánk predstavuje štátnu pomoc vzhľadom na výkyvy a neistotu, ktoré charakterizovali finančné trhy od augusta 2008. Toto všeobecné posúdenie sa uplatňuje najmä na islandské finančné trhy v rokoch 2008 a 2009, kedy skolaboval celý systém. Dozorný úrad preto usudzuje, že kapitalizačné opatrenia priniesli banke Íslandsbanki výhodu bez ohľadu na neskorší prevod 95 % podielu akcií novej banky na (vo veľkej miere) veriteľov. Účasť súkromného sektora na kapitalizácii banky Íslandsbanki zabezpečili v celom rozsahu veritelia starej banky, ktorí sa len usilovali zmierniť svoje straty. (75)

(164)

Podobné posúdenie sa uplatňuje vo vzťahu k špeciálnej facilite likvidity, ktorá bola pôvodne dohodnutá ako súčasť balíka opatrení štátnej pomoci zameraných na obnovenie činnosti neúspešnej banky v novo vytvorenej banke a na podporenie majetkovej účasti veriteľov neúspešnej banky v novej banke. Je evidentné, že štát zakročil preto, lebo nebolo jasné, či si banka Íslandsbanki dokáže zabezpečiť dostatok likvidity na trhu. Štát preto namiesto toho, aby konal ako súkromný investor, zastúpil úlohu súkromných účastníkov na trhu, ktorí upustili od požičiavania finančným podnikom. Dozorný úrad preto potvrdil svoj predbežný záver z rozhodnutia o začatí konania a špeciálna facilita likvidity podľa jeho názoru prináša banke Íslandsbanki výhodu.

(165)

Vo vzťahu k prevodu aktív a pasív banky Straumur – dohode o banke Straumur, Dozorný úrad pozitívne hodnotí skutočnosť, že cieľom celkovej transakcie je poskytnúť banke Íslandsbanki kompenzácie, ktoré sa rovnajú iba sume prevedených záväzkov. Avšak celé riziko toho, že hodnota aktív banky Straumur klesne pod hodnotu prevedených vkladov, a záväzok uhradiť možný schodok, znáša štát. Zdá sa preto, že banka Íslandsbanki môže okrem príjmov z úrokových výnosov z dlhopisu získať goodwill a dodatočný trhový podiel bez toho, aby podstupovala riziko. Dozorný úrad konštatuje, že toto znamená výhodu.

(166)

Na záver musí Dozorný úrad ešte posúdiť, či dodatočná ochrana vkladov zvýhodňuje banku Íslandsbanki a islandské banky vo všeobecnosti. V tejto súvislosti Dozorný úrad poznamenáva, že v čase, keď islandské orgány prvýkrát vyhlásili, že zabezpečia ochranu vkladov, nebolo celkom zrejmé, ako bude táto záruka fungovať v praxi, najmä pokiaľ ide o to, aký dosah bude mať takáto intervencia na banku, ktorá viac nebude schopná plniť svoje finančné záväzky voči svojim vkladateľom. Medzitým sa ozrejmilo, že takáto banka nebude chránená pred konkurzom, ale že islandský štát zabezpečí – napríklad formou prevodu vkladov na inú banku a prevzatím zodpovednosti za schodok vo vzťahu k aktívam – že vklady budú vyplatené v plnej výške a že vkladatelia nikdy neprídu o prístup k plnému objemu svojich vkladov.

(167)

Dozorný úrad sa domnieva, že je druhoradé, akým spôsobom štát zrealizuje neobmedzenú záruku za domáce vklady. Dôležitá je skutočnosť, že prevzal záväzok v neobmedzenom rozsahu zakročiť, ak banka stratí schopnosť vyplácať vklady.

(168)

Táto neobmedzená záruka zvýhodnila podľa názoru Dozorného úradu banku Íslandsbanki: po prvé, poskytuje cennú konkurenčnú výhodu – neobmedzenú štátnu záruku a teda významnú záchrannú sieť – v porovnaní s alternatívnymi investičnými príležitosťami a poskytovateľmi. Túto skutočnosť dokresľuje napríklad nedávna správa ministra hospodárskych záležitostí, v ktorej sa uvádza: „Islandské finančné podniky v súčasnosti pôsobia v chránenom prostredí s kontrolami kapitálu a celoplošnou ochranou vkladov. Za týchto podmienok sú bankové vklady prakticky jedinou bezpečnou možnosťou pre islandských sporiteľov“. (76)

(169)

Po druhé, zdá sa zrejmé, že v prípade neexistencie záruky by banka Íslandsbanki mohla byť vystavená rovnakému hromadnému výberu vkladov ako jej predchodkyňa (77). Banka by preto v prípade neexistencie dodatočnej neobmedzenej ochrany vkladov, ktorú na seba prevzal islandský štát, musela pravdepodobne platiť vyššie úroky (na vyváženie rizika), aby prilákala alebo si len udržala rovnaký objem vkladov. Aj preto Dozorný úrad konštatuje, že ochrana vkladov predstavuje pre banku výhodu.

(170)

Po druhé, opatrenie pomoci musí byť selektívne v tom, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“. Kapitalizačné opatrenia, facilita likvidity a dohoda Straumur sú selektívne, pretože sú na prospech len banke Íslandsbanki.

(171)

Okrem toho, nakoľko štátna pomoc môže byť selektívna aj v situáciách, keď jeden alebo viac sektorov hospodárstva požíva výhody a ostatné nie, Dozorný úrad považuje aj štátnu záruku za vklady, z ktorej má prospech islandský bankový sektor ako celok, za selektívnu. Tento záver takisto vyplýva z úvah uvedených v predchádzajúcom texte, podľa ktorých sú banky zvýhodňované oproti ostatným podnikom, ktoré ponúkajú možnosti sporenia a investovania peňazí.

(172)

Opatrenia posilňujú postavenie banky Íslandsbanki v porovnaní s konkurentmi (alebo potenciálnymi konkurentmi) na Islande a v iných štátoch EHP. Banka Íslandsbanki je podnik, ktorý je v súlade s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, aktívny na finančných trhoch, ktoré sú v rámci EHP otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Hoci sú islandské finančné trhy v súčasnosti izolované, najmä vzhľadom na kontroly kapitálu, stále existuje (potenciál) cezhraničného obchodu, ktorý sa zvýši, len čo sa zrušia kontroly kapitálu. Na všetky posudzované opatrenia je preto potrebné nazerať ako na narúšajúce hospodársku súťaž a ovplyvňujúce obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. (78)

(173)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že opatrenia islandského štátu týkajúce sa kapitalizácie novej banky a rovnako facilita likvidity, ochrana vkladov a dohoda o banke Straumur zahŕňajú štátnu pomoc banke Íslandsbanki v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad pripomína, že k rovnakým záverom dospel aj pokiaľ ide o kapitalizačné opatrenia poskytnuté banke Byr v rozhodnutiach o banke Byr.

(174)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie.“

(175)

Islandské orgány neoznámili Dozornému úradu predmetné opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania, pred ich uplatnením. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Uplatnenie týchto opatrení pomoci bolo s ohľadom na uvedené protiprávne.

(176)

Na úvod Dozorný úrad poznamenáva, že i keď je banka Íslandsbanki novým právnym subjektom zriadeným v roku 2008, je – vo vzťahu k domácim činnostiam – evidentne hospodárskym nástupcom banky Glitnir v tom zmysle, že medzi týmito dvomi subjektmi jestvuje hospodárska kontinuita. Nakoľko hospodárske činnosti vykonávané bankou Íslandsbanki od jesene 2008 nemohli pokračovať bez poskytnutia pomoci, Dozorný úrad považuje túto banku za podnik v ťažkostiach.

(177)

Navyše posudzované opatrenia sú súčasne záchrannými a reštrukturalizačnými opatreniami. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Dozorný úrad by pravdepodobne dočasne povolil opatrenia ako zlučiteľnú pomoc na záchranu, ak by boli oznámené pred ich uplatnením, a pred tým, kým by o nich rozhodol s konečnou platnosťou na základe reštrukturalizačného plánu. Keďže však neboli včas oznámené, Dozorný úrad začal konanie vo veci formálneho zisťovania a vyžiadal si reštrukturalizačný plán. V súlade s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, zlučiteľnosť týchto opatrení závisí od toho, či reštrukturalizačný plán spĺňa kritériá stanovené Dozorným úradom v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci pre podniky v ťažkostiach.

(178)

Zatiaľ čo štátna pomoc podnikom v ťažkostiach ako Íslandsbanki sa bežne posudzuje podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, Dozorný úrad môže podľa článku 61 ods. 3 písm. b) dohody povoliť štátnu pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ES alebo štátu EZVO“. V súlade so znením bodu 8 usmernení o bankovníctve (79) Dozorný úrad opätovne potvrdzuje, že v súlade s judikatúrou a rozhodovacou praxou Európskej komisie si článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP vyžaduje reštriktívny výklad toho, čo možno považovať za vážnu poruchu fungovania v hospodárstve štátu EZVO.

(179)

Islandské orgány vysvetlili (pozri predchádzajúci text), že islandský finančný systém sa v októbri 2008 dostal do štádia systémovej krízy, čo viedlo ku kolapsu hlavných bánk a hlavných sporiteľní v rozmedzí niekoľkých dní. Kombinovaný trhový podiel týchto finančných inštitúcií presiahol 90 % vo väčšine segmentov islandských finančných trhov. Ťažkosti boli znásobené stratou dôvery v islandskú menu. Reálnu ekonomiku Islandu tvrdo zasiahla finančná kríza. Napriek tomu, že od začiatku krízy prešli viac ako tri roky, islandský finančný systém sa stále nachádza v turbulentnej situácii. I keď sa situácia v porovnaní s rokom 2008 výrazne zlepšila, je jednoznačné, že v čase svojho prijatia boli opatrenia zamerané na nápravu vážnej poruchy fungovania islandského hospodárstva.

(180)

V súlade s tým sa v tomto prípade uplatňuje článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

(181)

V usmerneniach Dozorného úradu o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (80) („usmernenia o reštrukturalizácii“) sa ustanovujú pravidlá štátnej pomoci platné pre reštrukturalizáciu finančných inštitúcií v podmienkach súčasnej krízy. Podľa usmernení o reštrukturalizácii, v záujme zlučiteľnosti s článkom 61 ods. 3 písm. b) dohody o EHP, reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v súvislosti so súčasnou finančnou krízou musí:

(182)

Dozorný úrad bude preto na základe predloženého reštrukturalizačného plánu pre banku Íslandsbanki, ktorý obsahuje aj prevzatie banky Byr, posudzovať, či sú tieto kritériá splnené, a či preto uvedené opatrenia pomoci, ako aj tie, ktoré identifikoval Dozorný úrad v rozhodnutí o banke Byr, predstavujú zlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu.

(183)

Obnovenie dlhodobej životaschopnosti príjemcu reštrukturalizačnej pomoci je hlavným cieľom takejto pomoci a posúdenie toho, či sa to pomocou reštrukturalizačnej pomoci dosiahne, tvorí významný aspekt jej zlučiteľnosti.

(184)

V súlade s informáciami uvedenými v predchádzajúcom texte, otrasy v islandskom hospodárstve na jeseň 2008, existencia mimoriadnych opatrení, ako sú kontroly kapitálu, vyvíjajúce sa regulačné prostredie a makroekonomická perspektíva, ktorá napriek nedávnej stabilizácii ostáva do určitej miery neistá najmä s ohľadom na pretrvávajúce ekonomické ťažkosti eurozóny, zapríčiňujú, že ziskové fungovanie banky a zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti predstavuje veľkú výzvu. Dozorný úrad vopred zdôrazňuje, že táto skutočnosť sa musí zohľadniť v rámci tohto posúdenia.

(185)

V druhom oddiele usmernení o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že štát EHP by mal poskytnúť komplexný a vyčerpávajúci reštrukturalizačný plán, ktorý obsahuje úplné informácie o podnikateľskom modeli a ktorým sa obnoví dlhodobá životaschopnosť banky. Podľa bodu 10 usmernení o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby sa v reštrukturalizačnom pláne identifikovali príčiny ťažkostí banky a jej slabé miesta, ako aj navrhli reštrukturalizačné opatrenia na vyriešenie týchto problémov.

(186)

Ako už bolo spomenuté vyššie, príčiny problémov banky Íslandsbanki sa uvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, ale aj v správe osobitnej vyšetrovacej komisie (SIC). Medzi hlavné príčiny na úrovni banky uvedené v správe komisie SIC patrili nadmerné a neudržateľné rozširovanie, dotovanie vlastníkov bánk, koncentrácia rizika, slabý vlastný kapitál a veľkosť banky v porovnaní s veľkosťou islandského hospodárstva. Okrem toho sa banka Glitnir rozširovala prostredníctvom angažovania sa na prevzatí firiem požičaným kapitálom nadmerným využitím pákového efektu (81) a obchodných trhov s nehnuteľnosťami mimo Islandu. Takisto sa opierala prevažne o krátkodobé veľkoobchodné financovanie, prijala veľké riziko poskytovaním pôžičiek svojim vlastníkom a mala veľké jednotlivé expozície.

(187)

I keď reštrukturalizačný plán banky Íslandsbanki reaguje na mnohé slabiny uvedené v predchádzajúcom texte, Dozorný úrad zastáva názor, že kolaps banky Glitnir a islandského finančného priemyslu zapríčinili viaceré faktory špecifické pre Island súvisiace s veľkosťou krajiny a nedostatkami v regulačnej oblasti a v oblasti dohľadu, na ktoré poukázala osobitná vyšetrovacia komisia. Dlhodobá životaschopnosť banky Íslandsbanki, rovnako ako životaschopnosť každej ďalšej islandskej banky, preto nezávisí výlučne od opatrení prijatých samotnou bankou, ale takisto od toho, či sa podarí napraviť tieto nedostatky v regulačnej oblasti a v oblasti dohľadu.

(188)

Dozorný úrad v tomto smere kladne hodnotí zmeny regulačného rámca a rámca pre dohľad, ktoré prijali islandské orgány a ktoré sú vymenované v prílohe.

(189)

Po prvé, boli posilnené právomoci a kompetencie FME okrem iného prostredníctvom nových právomocí v oblasti veľkých individuálnych expozícií a s nimi súvisiacich rizík, čím sa podľa názoru Dozorného úradu rieši jeden z faktorov, ktoré viedli k finančnému kolapsu.

(190)

Po druhé, dočasné vysoké požiadavky týkajúce sa ukazovateľa kapitálovej primeranosti (CAD) a početné ustanovenia súvisiace so zabezpečením, napríklad zákaz navýšenia úveru proti zábezpeke, ktorú tvoria vlastné akcie banky, majú za cieľ zabezpečiť, aby si islandské banke nemohli opätovne vybudovať slabú kapitálovú pozíciu. Dozorný úrad sa domnieva, že tieto opatrenia prispejú k odolnosti islandských bánk.

(191)

Po tretie, vo vzťahu k výberu riaditeľov a členov predstavenstva a ich odmeňovaniu sa zaviedla škála opatrení. Okrem toho sa na poskytovanie úverov prepojeným subjektom (ako sú vlastníci) vzťahujú prísnejšie pravidlá a FME môže v súčasnosti zabrániť banke v uskutočnení konkrétnych činností, ak na to vidí dôvod. Zmenili sa aj pravidlá pre externé a interné účtovníctvo. Skrátilo sa napríklad obdobie, počas ktorého môže pre tú istú banku pracovať externý účtovník. Dozorný úrad kladne hodnotí, že sú tieto opatrenia zamerané na prevenciu opakovania udalostí, ktoré sa týkali vlastníkov a top manažérov. Opatrenia takisto prispievajú k zvýšenému monitorovaniu externých rizík, čo znižuje hrozby pre životaschopnosť banky.

(192)

Po štvrté, podľa islandských orgánov bolo zakotvenie možnosti FME obmedziť činnosti banky podmienené aj tým, že islandské komerčné banky pred krízou vo veľkom prijímali vklady, čo pravdepodobne minimálne urýchlilo ich pád. Navyše sa Dozorný úrad domnieva, že nové pravidlá o likvidite a devízovom zostatku (82) takisto umožňujú zaviesť určité obmedzenia vo vzťahu k možnostiam banky prilákať neprimerane veľké objemy vkladov v zahraničných menách, ak by sa tým podnikanie bánk stalo viac zraniteľné a náchylné na riziká spojené s výmenným kurzom zahraničných mien a likviditou. Dozorný úrad pozitívne hodnotí skutočnosť, že islandské orgány reagovali na tento aspekt regulačného zlyhania.

(193)

Pokiaľ ide o reštrukturalizačný plán a opatrenia na úrovni banky, Íslandsbanki sa v podstate vrátila k tradičnejšiemu bankovému modelu so zameraním na domáce bankovníctvo, odvetvie produkcie plodov mora a geotermálny priemysel. Banka bude prevažne financovaná z vkladov klientov.

(194)

Pomer vkladov k úverom sa ďalej zníži z približne 80 % na […] % na konci obdobia reštrukturalizácie […].

(195)

Okrem toho, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, banka Íslandsbanki – v porovnaní s bankou Glitnir – od svojho zriadenia podstatne menej využívala pákový efekt, a keďže väčšina medzibankového dlhu zostala v majetku banky Glitnir, bude sa podľa reštrukturalizačného plánu musieť spoliehať na refinancovanie na medzinárodných trhoch pre nezabezpečený dlh len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

(196)

Závislosť od financovania na medzibankovom trhu bola jedným z hlavných dôvodov pádu banky Glitnir. Financovanie banky Íslandsbanki bolo doteraz založené na vkladoch klientov a vlastnom kapitáli, ale reštrukturalizačný plán predpokladá mierne zníženie podielu vkladov z 80 % na […] % z celkových záväzkov, […]. Banka Íslandsbanki plánuje vykryť toto zníženie vydaním krytých dlhopisov na domácom trhu. Banka už úspešne vydala kryté dlhopisy v hodnote 4 miliárd ISK v decembri 2011 a […].

(197)

[…] Banka Íslandsbanki zastáva názor, že v súčasnosti obmedzený záujem investorov o nezabezpečené islandské dlhopisy by mohol rásť, keď sa zruší neobmedzená ochrana vkladov. Dozorný úrad sa domnieva, že na základe údajov predložených islandskými orgánmi sa situácia, pokiaľ ide o financovanie banky, zdá byť spoľahlivá, a to až do konca obdobia reštrukturalizácie. Vzhľadom na nejasnosti okolo ochrany vkladov a kontrol kapitálu, ako aj nejednoznačný budúci vývoj na trhoch s dlhovými (štátnymi) cennými papiermi, Dozorný úrad nemôže s určitosťou uzavrieť, či sa stratégia financovania banky Íslandsbanki vyvinie podľa predpokladov v dlhodobom horizonte. Avšak s ohľadom na silnú pozíciu vkladov a krytých dlhopisov počas obdobia reštrukturalizácie a veľký podiel tohto typu dlhov v súvahe, Dozorný úrad pripúšťa, že mierne obmeny v stratégii financovania, ktoré by mohli byť nevyhnutné, by nemali ohroziť životaschopnosť banky.

(198)

Pokiaľ ide o stranu aktív súvahy, najrizikovejšie, medzinárodné aktíva, ako napr. zahraničné cenné papiere zabezpečené nehnuteľnosťami, tiež zostali v majetku banky Glitnir. V dôsledku toho sa súvaha zmenšila o 85 %. Preto bolo potrebné vyriešiť hlavný nedostatok obchodného modelu banky Glitnir – spoľahnutie sa na rizikové medzinárodné aktíva bez vhodného posúdenia rizika a s obmedzeným vedomosťami o trhu. Dozorný úrad víta, že podľa reštrukturalizačného plánu banka nebude v budúcnosti vykonávať podobnú činnosť, ale skôr sa zameria na tradičné jadro svojho podnikania.

(199)

Je zrejmé, že banka od svojho zriadenia rástla, najmä prostredníctvom nadobudnutia banky Byr. Podľa reštrukturalizačného plánu to však nemusí mať výrazný vplyv na obchodný model Íslandsbanki, keďže banka Byr sa zbavila hlavne domácich aktív s podobnými charakteristikami ako majú aktíva v portfóliu Íslandsbanki. V každom prípade sa Dozorný úrad domnieva, že zbavenie sa aktív, podrobnejšie analyzované nižšie, prispeje k tomu, aby sa Íslandsbanki zamerala na svoje hlavné činnosti.

(200)

Veľkou výzvou pre banku Íslandsbanki vo vzťahu k jej portfóliu aktív zostáva reštrukturalizácia úverov, ktoré boli prevedené z banky Glitnir. V tejto súvislosti Dozorný úrad kladne poznamenáva, že tento proces reštrukturalizácie je pre banku prioritou, ako to ilustrujú mnohé všeobecné a individuálne návrhy, ktoré banka predstavila svojim nadmerne zadlženým klientom. Dosiahlo sa už veľa, hoci proces nepokročil tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. Napríklad 8. februára 2012 sa 2 680 spoločností podrobilo nejakej forme reštrukturalizácie a podľa údajov od islandských orgánov bola prevažná väčšina týchto spoločností schopná po reštrukturalizácii splácať svoje dlhy.

(201)

Dozorný úrad sa domnieva, že toto je ukazovateľom pevnosti reštrukturalizačných metód banky Íslandsbanki. Okrem toho sa na základe údajov z kontrolného panela reštrukturalizácie bánk zdá byť reálne, že banka splní svoj cieľ dokončenia reštrukturalizácie svojho korporátneho dlhu do konca roka 2012 a retailového dlhu do roku 2013. Ak sa nevyskytnú nepredvídané udalosti v makroekonomickom prostredí na Islande alebo v zahraničí, najneskôr do konca obdobia reštrukturalizácie bude mať banka Íslandsbanki podľa názoru Dozorného úradu relatívne zdravú súvahu a úverové portfóliá s dobrou výkonnosťou.

(202)

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, slabá kapitalizácia banky Glitnir bola jedným z faktorov, ktoré viedli k jej pádu. V reštrukturalizačnom pláne banky Íslandsbanki sa predpokladá, že banka zostane výrazne nad minimálnym ukazovateľom CAD, t. j. 16 % požadovaných FME, počas celého obdobia reštrukturalizácie. Tento ukazovateľ je výrazne vyšší ako budúce minimum 10,5 % podľa pravidiel Bazilej III. Dokonca aj podľa stresového scenára, ktorý predložila banka Íslandsbanki spolu s tohtoročnou správou ICAAP, ktorá je pripojená k reštrukturalizačnému plánu, ukazovateľ CAD neklesne pod túto vysokú referenčnú hodnotu. V skutočnosti podľa reštrukturalizačného plánu banka Íslandsbanki postupne zníži podiel vlastného kapitálu s cieľom zvýšiť ziskovosť tým, že začne vyplácať dividendy. (83) Dozorný úrad považuje za prezieravé a upokojujúce, že dokonca aj v stresovom scenári, ktorý banka predložila a ktorý sa zdá byť založený na rozumných parametroch, zostane kapitálový prebytok vyše […] mld. ISK.

(203)

Pokiaľ ide o stav likvidity banky, Dozorný úrad konštatuje, že súčasná situácia sa podľa reštrukturalizačného plánu javí ako dostatočne solídna a že neexistujú náznaky svedčiace o možnom podstatnom zhoršení tejto situácie počas obdobia reštrukturalizácie. Dozorný úrad sa navyše domnieva, že stresové testovanie pomeru likvidity banky v kontexte správy ICAAP, podľa ktorej je banka dobre pripravená na nepriaznivé udalosti, hodnotí, že situácia týkajúca sa likvidity Íslandsbanki je solídna.

(204)

Ako už bolo uvedené, Dozorný úrad tiež víta zmeny v banke Íslandsbanki v oblasti správy spoločností a riadenia rizík, ktoré riešia nedostatky v činnosti banky Glitnir a ktoré prispejú k vybudovaniu nestranného a odborného hodnotenia rizika v bankových činnostiach.

(205)

Pokiaľ ide o ziskovosť, v usmerneniach o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že v reštrukturalizačnom pláne by malo byť uvedené, ako banka čo najskôr obnoví svoju dlhodobú životaschopnosť bez štátnej pomoci. Banka by mala byť najmä schopná dosiahnuť primeranú návratnosť vlastného kapitálu, pričom pokryje všetky náklady na svoju bežnú prevádzku a dodrží príslušné regulačné požiadavky. Najmä v bode 13 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď je banka schopná pokryť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky.

(206)

V tejto chvíli Dozorný úrad pripomína to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, konkrétne, že ekonomické prostredie, v ktorom pôsobí banka Íslandsbanki, by bolo náročné pre každú banku. Z tohto hľadiska je Dozorný úrad spokojný s predpoveďou ziskovosti podľa reštrukturalizačného plánu, ktorá i pri vysokom podiele kapitálu bude primeraná a celkovo vyššia ako vlastné ciele ziskovosti Íslandsbanki takmer počas celého obdobia reštrukturalizácie, ako aj po jeho skončení Od roku 2009 do roku 2014 sa návratnosť kapitálu pohybuje od […] % and […] %. Avšak ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, […] kolísanie je spôsobené hlavne nepredvídateľnými situáciami a udalosťami, ako sú zisky z oceňovania aktív prevedených z banky Glitnir na jednej strane a zníženia hodnoty spôsobené nedávnym rozhodnutím Najvyššieho súdu o devízových úveroch a nadobudnutie banky Byr na strane druhej. Podľa reštrukturalizačného plánu sa nepredpokladá, že sa takéto nepredvídateľné udalosti vyskytnú po roku 2013, a od roku 2014 do roku 2016 sa očakáva, že návratnosť kapitálu vzrastie z […] % na […] %. Výpočet predložený islandskými orgánmi, v ktorom bol výkaz ziskov a strát očistený od takýchto nepravidelných položiek, ukazuje, že banka dosiahla a naďalej bude dosahovať relatívne stabilné zisky od roku 2008 do roku 2016. Zdá sa, že správa spoločnosti ISFI uvedená v predchádzajúcom texte podporuje tento záver. Hoci nie je jasné, či tieto výpočty v plnej miere zohľadňujú zisky vyplývajúce z veľkej zľavy, Dozorný úrad konštatuje, že po roku 2013, keď sa predpokladaná jej úplná amortizácia, banka dosiahne podľa reštrukturalizačného plánu ročné zisky […] a […] mld. ISK.

(207)

Vyššie boli spomenuté niektoré z najdôležitejších a podrobnejších hľadísk finančného plánovania, na ktorých sa zakladá reštrukturalizačný plán, ako napríklad klesajúci príjem z hlavných obchodných segmentov korporátneho a retailového bankovníctva počas obdobia reštrukturalizácie. Dozorný úrad sa domnieva, že je to predovšetkým v dôsledku vyčerpania zľavy a odráža to narastajúce náklady na financovanie (vyplývajúce z väčšej diverzifikácie na strane záväzkov spolu s väčším podielom dlhu s dlhšou splatnosťou), ako aj zníženie čistej marže úrokovej sadzby zo súčasných 4,4 % na […] %. Dozorný úrad zastáva názor, že je rozumné nespoliehať sa na zvýšenie príjmov v týchto segmentoch. V skutočnosti sa zdá, že náklady na financovanie sa mierne zvýšia (podľa reštrukturalizačného plánu na […] BB). Pokiaľ ide o maržu úrokovej sadzby, Dozorný úrad konštatuje, že aj po predpokladanom znížení na […] % by bola dosť vysoká v medzinárodnom porovnaní (84). Podľa islandských orgánov bola marža v posledných desaťročiach približne na tejto alebo vyššej úrovni, čo vyplýva okrem iných faktorov z vysokej úrovne úrokovej miery na Islande, nižšieho podielu hypoték v úverovom portfóliu a menšej veľkosti bánk. Dozorný úrad sa domnieva, že tieto vysvetlenia sú primerané, a preto považuje tento aspekt finančného plánovania za dostatočne hodnoverný.

(208)

Ďalším dôležitým hnacím prvkom budúcej ziskovosti je podľa reštrukturalizačného plánu nárast príjmov z poplatkov a provízií, ktorého objem dosiahne podľa predpovedí […] za plánovacie obdobie […]. Toto zvýšenie by prinieslo zisky […] ISK v roku 2016. Islandské orgány považujú tieto prognózy za hodnoverné, keďže činnosti prinášajúce zisk z poplatkov, ako napr. transakcie na burze cenných papierov a obchod s devízami, sa prakticky zastavili po páde bánk a v dôsledku kontrol kapitálu. Keďže však podľa islandských orgánov možno reálne očakávať výrazné zvýšenie aktivity na burze a zrušenie kontrol kapitálu na konci roka 2013, Dozorný úrad nespochybňuje hodnovernosť týchto údajov.

(209)

Okrem prognózy príjmov vo výkaze ziskov a strát (P & L) banka prijala niekoľko iniciatív, ako je uvedené vyššie, na zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, okrem iného prostredníctvom zníženia počtu zamestnancov o takmer 10 %, čo by celkovo malo znížiť pomer nákladov a príjmov zo 75 % na […] % v roku 2014. Dozorný úrad víta tieto snahy, keďže súčasný pomer sa v medzinárodnom porovnaní zdá byť dosť vysoký. Dozorný úrad sa na základe reštrukturalizačného plánu takisto domnieva, že tento cieľ je možné dosiahnuť, keďže dokončenie reštrukturalizácie portfólia zdedeného od banky Glitnir a predpokladané zníženie dozorných činností by mali umožniť udržať nižší počet pracovníkov, a benefity z efektívnosti sa stále javia ako dosiahnuteľné v rámci činností banky.

(210)

Okrem uvedeného je zrejmé, že reštrukturalizačný plán sa zakladá na veľkom počte iných predpokladov. Dozorný úrad sa zameral na kontrolu tých, ktoré sa javia ako najdôležitejšie a s najväčším vplyvom na budúcu životaschopnosť banky Íslandsbanki. Makroekonomické predpoklady sa celkovo zdajú byť v súlade s prognózami MMF a Štatistického úradu Islandu, napríklad pokiaľ ide o rast HDP a nezamestnanosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že predpoklady, na ktorých sa zakladá reštrukturalizačný plán, sú dostatočne konzervatívne, aby v spojení s úvahami Dozorného úradu uvedenými v predchádzajúcom texte umožnili záver, že reštrukturalizačné opatrenia prijaté bankou Íslandsbanki sú dostatočné na zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti, pokiaľ sa nevyskytnú neočakávané nepriaznivé udalosti nepredvídaného rozsahu a dôsledkov.

(211)

Po zohľadnení uvedených skutočností Dozorný úrad zastáva názor, že reštrukturalizačný plán obsahuje dostatočné prvky, ktoré prispievajú k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti banky. Dozorný úrad tak môže vysloviť záver, že sú naplnené podmienky oddielu 2 usmernení o reštrukturalizácii.

(212)

Bod 22 usmernení o reštrukturalizácii znie takto: „Aby sa obmedzilo narúšanie hospodárskej súťaže a morálny hazard, pomoc by sa mala obmedziť na nevyhnutné minimum a každý príjemca pomoci by sa mal na nákladoch reštrukturalizácie podieľať primeraným vlastným príspevkom. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere z vlastných zdrojov. Je to nevyhnutné z dôvodu, aby zachránené banky znášali primeranú zodpovednosť za následky svojho správania v minulosti a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre ich správanie v budúcnosti“.

(213)

Dozorný úrad v tejto súvislosti pripomína rozhodujúci aspekt posudzovaného prípadu. Keď sa zriadila Íslandsbanki na základe domácich činností banky Glitnir, investície akcionárov banky Glitnir boli úplne zlikvidované, čím takto prispeli v maximálne možnej miere na reštrukturalizáciu Íslandsbanki. Okrem toho veritelia banky Glitnir utrpeli značné straty (85), alebo minimálne museli prevziať riziko svojej investície v závislosti od ziskovosti banky Íslandsbanki. Preto pokiaľ ide o vlastníkov a veriteľov banky Glitnir, kritérium rozdelenia bremena je optimálne splnené a vyriešené sú aj otázky morálneho hazardu.

(214)

Okrem uvedených skutočností Dozorný úrad musí posúdiť, či sa štátna pomoc poskytnutá banke Íslandsbanki obmedzila na nevyhnutné minimum.

(215)

Pokiaľ ide o kapitalizačné opatrenia, pôvodná kapitalizácia banky Íslandsbanki (pred tým, ako sa na základe dohody s veriteľmi banky Glitnir znížil podiel štátu na 5 %) bola práve dostatočná na splnenie kapitálových požiadaviek FME. V roku 2009, po dosiahnutí dohody s veriteľmi banky Glitnir o prevzatí podielu v banke Íslandsbanki a poskytnutí kapitálu Tier II banke Íslandsbanki, ukazovateľ CAD dosiahol hodnotu približne 19 % – 3 percentuálne body nad minimálnou hranicou stanovenou FME. V tejto súvislosti Dozorný úrad poznamenáva, že podiel kapitálu závisí najmä od toho, či boli presne ocenené aktíva, ktoré boli prevedené z banky Glitnir do banky Íslandsbanki. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že v tom čase bol hospodársky výhľad pre Island veľmi neistý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Dozorný úrad zastáva názor, že výška kapitálu poskytnutého islandským štátom banke Íslandsbanki bola obmedzená na nevyhnutné minimum, keďže dosiahla len zákonné minimum navýšené o primeranú rezervu.

(216)

Tento záver nevyvracia skutočnosť, že ukazovateľ CAD banky Íslandsbanki následne vzrástol dostatočne na to, aby mohol absorbovať značne podkapitalizovanú banku Byr v roku 2011. Zvýšenie ukazovateľa CAD nastalo takmer výlučne v dôsledku zvýšenia účtovnej hodnoty aktív, ktoré boli prevedené z banky Glitnir do Íslandsbanki. Nedalo sa s určitosťou predvídať, že k tomu dôjde. Skutočnosť, že sa ukazovateľ CAD neskoršie vyvíjal tak priaznivo, neznamená podľa názoru Dozorného úradu dôvod domnievať sa, že banka Íslandsbanki bola na začiatku štátom prekapitalizovaná. (86)

(217)

V bode 26 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že banky prijímajúce reštrukturalizačnú pomoc „by mali byť schopné zaplatiť odmenu za kapitál zo ziskov vytvorených vlastnou činnosťou, a to aj vo forme dividend a kupónov z nesplateného podriadeného dlhu“.

(218)

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že štát získal ročný výnos takmer 14 % z kapitálu, ktorý bol splatený už na jeseň roku 2009. Perspektíva uspokojivej návratnosti z 5-percentného podielu, ktorý si štát ponechal, sa vzhľadom na celkovú dobrú výkonnosť Íslandsbanki od jej založenia zdá takisto sľubná.

(219)

Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že odmena za kapitál Tier II sa odchyľuje od usmernení Dozorného úradu o rekapitalizácii (87). Ako správne uviedli islandské orgány, požadovaná odmena podľa usmernení o rekapitalizácii pozostáva z nákladov na vládne financovanie vo výške 8 %, rozpätia pre swapy na kreditné zlyhanie banky Glitnir z obdobia pred krízou vo výške 5,7 % a dodatočného poplatku 2 %, čo predstavuje približne 15,7 %. Odmena, ktorú platí Íslandsbanki, sadzba Euribor navýšená o 4 %, je výrazne nižšia ako spomínaná hranica. Podľa bodu 25 usmernení o reštrukturalizácii sa odchýlka od primeraného rozdelenia bremena ex-ante (t. j. primeraná odmena) môže okrem iného odôvodniť ďalekosiahlejšou reštrukturalizáciou, vrátane opatrení na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže. Ako sa uvádza ďalej v texte, Dozorný úrad zastáva názor, že reštrukturalizácia banky Íslandsbanki je dostatočne ďalekosiahla na to, aby bola táto podmienka splnená.

(220)

I keď dohoda o banke Straumur opísaná v predchádzajúcom texte obsahuje prvky štátnej pomoci, Dozorný úrad sa domnieva, že je pripravená spôsobom, ktorý obmedzuje (ak aj nevylučuje) priamu finančnú výhodu pre banku Íslandsbanki. Táto dohoda predstavuje v zásade dohodnutú náhradu pre banku Íslandsbanki za prevzatie záväzkov z vkladov banky Straumur, pričom je pravdepodobné, že banka Íslandsbanki získa za prevedené záväzky zodpovedajúce aktíva. Dozorný úrad zastáva názor, že táto pomoc nemá mimoriadny význam pre posúdenie rozdelenie bremena banky.

(221)

Pokiaľ ide o ochranu vkladov, Dozorný úrad už v rozhodnutí o začatí konania uviedol, že vzhľadom na mimoriadne okolnosti, ktoré sa v tom čase vyskytovali, takáto ochrana vkladov môže predstavovať primeraný prostriedok na zabezpečenie finančnej stability na Islande. Je však zrejmé, že takúto pomoc nemožno schváliť na neobmedzené obdobie.

(222)

Na to, aby sa táto štátna pomoc mohla považovať za pomoc obmedzenú na nevyhnutné minimum, musí byť podľa názoru Dozorného úradu ukončená čo najskôr. Dozorný úrad preto víta úmysel islandských orgánov zrušiť ochranu vkladov pred zrušením kontrol kapitálu, čo sa podľa súčasných plánov uskutoční najneskôr do konca roka 2013.

(223)

S cieľom zohľadniť oneskorenia v zrušení kontrol kapitálu a rešpektovať názor Dozorného úradu, že životaschopná banka by mala byť schopná konkurovať na trhu bez takejto celoplošnej záruky z vkladov, Dozorný úrad povolí ochranu vkladov až do konca roka 2014 (88). Po uplynutí tejto lehoty by sa mala ochrana vkladov riadiť iba platnými právnymi predpismi EHP o záruke vkladov.

(224)

Na základe uvedených skutočností dospel Dozorný úrad k záveru, že reštrukturalizačný plán banky Íslandsbanki zabezpečuje, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že sa príjemca pomoci, akcionári a veritelia predchodcu banky Íslandsbanki významným spôsobom podieľali na rozdelení bremena. Reštrukturalizačná pomoc je preto v súlade s oddielom 3 usmernení o reštrukturalizácii.

(225)

V bodoch 29 až 32 oddielu 4 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza:

„Finančná stabilita zostáva prevládajúcim cieľom pomoci finančnému sektoru v podmienkach krízy systémového charakteru; krátkodobé zabezpečenie stability systému by však nemalo viesť k dlhodobým škodám z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok a súťažne orientovaných trhov. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo štátnej pomoci zohrávajú v tejto súvislosti významnú úlohu. […] Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali byť prispôsobené na konkrétne podmienky, aby riešili narúšanie hospodárskej súťaže zistené na trhoch, kde pôsobí podporovaná banka po tom, ako sa po reštrukturalizácii obnovila jej životaschopnosť, a aby zároveň boli v súlade so spoločnou politikou a zásadami. Pri posudzovaní potreby takýchto opatrení vychádza Dozorný úrad z veľkosti, rozsahu a dosahu aktivít, ktoré by predmetná banka vyvíjala po realizácii hodnoverného reštrukturalizačného plánu podľa oddielu 2 tejto kapitoly. […] Charakter a forma takýchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže budú veľmi rozmanité v závislosti od sumy pomoci, ako aj od miery rozdelenia bremena a úrovne stanovených cien. Všeobecne povedané, pokiaľ podiel bremena a výška vlastného príspevku sú vyššie, negatívne dôsledky vyplývajúce z morálneho hazardu sú menšie.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, Dozorný úrad bude analyzovať pravdepodobné účinky pomoci na trhy, na ktorých podporovaná banka pôsobí po reštrukturalizácii. Bude sa skúmať predovšetkým veľkosť a relatívny význam banky na príslušnom trhu či trhoch po tom, čo nadobudla životaschopnosť. Opatrenia budú prispôsobené charakteristikám trhu, aby sa zabezpečilo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže. […] Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky návratu banky k životaschopnosti.“

(226)

Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie vhodnosti opatrení na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže zo strany Dozorného úradu sú rozhodujúce veľkosť pomoci, najmä v relatívnom vyjadrení, a charakteristiky trhu. Zároveň je zrejmé, že takéto opatrenia nesmú ohroziť životaschopnosť príjemcu reštrukturalizačnej pomoci a obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže je potrené riešiť s ohľadom na prvoradý cieľ zabezpečenia finančnej stability v súčasnej kríze.

(227)

Na základe vyššie uvedeného právneho rámca Dozorný úrad predstaví východiská, ktoré považuje za podstatné pre posúdenie opatrení na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže.

(228)

V prvom rade Dozorný úrad zastáva názor, že vzhľadom na osobitú situáciu na islandských finančných trhoch a hospodárske podmienky, ako boli opísané v predchádzajúcich kapitolách, je potrebné starostlivo posúdiť trhové podmienky a konkurenčné prostredie. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali odrážať aktuálne nepriaznivé okolnosti a zároveň zabezpečiť, že obmedzenia hospodárskej súťaže sú obmedzené na minimum, a to tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska.

(229)

Po druhé, ako už bolo uvedené v oddiele o rozdelení bremena, otázka čo najväčšieho príspevku od bývalých vlastníkov banky Glitnir a do určitej miery veriteľov banky Glitnir veriteľom už bola vyriešená. V tejto súvislosti nebola potreba dodatočných opatrení v oblasti hospodárskej súťaže príliš veľká.

(230)

Po tretie, pokiaľ ide o charakteristiky relevantného trhu uvedené v predchádzajúcom texte, zlyhanie finančného systému na Islande a súvisiace intervencie islandských orgánov, vrátane vytvorenia banky Íslandsbanki na základe domácich činností banky Glitnir, viedli k väčšej koncentrácii na islandskom trhu s finančnými službami a podstatne zvýšili trhový podiel troch hlavných bánk – Íslandsbanki, Arion a Landsbankinn. Okrem týchto bánk na trhu zostalo len málo malých účastníkov a bezprostredná perspektíva vstupu nových účastníkov je veľmi malá nielen v dôsledku už uvedených prekážok vstupu a malú veľkosť trhu, ale najmä z dôvodu prevládajúcich kontrol kapitálu. Íslandsbanki má veľmi významné postavenie na tomto koncentrovanom trhu s trhovým podielom nad […] % v najdôležitejších a hospodársky významných segmentoch.

(231)

Po štvrté, kríza viedla k niekoľkým veľmi špecifickým problémom, ako je extrémne vysoká miera priameho a nepriameho vlastníctva veľkých bánk v reálnej ekonomike, a de facto monopol na bankové IT služby (RB), ktorých väčšinový podiel je vo vlastníctve troch hlavných bánk.

(232)

Po piate, relatívna výška pomoci, ktorú dostala banky Íslandsbanki, je významná. V tejto súvislosti Dozorný úrad poznamenáva, že na začiatku poskytoval celý kapitál banky štát. Okrem toho banka získala prospech z rôznych opatrení pomoci – dohody o banke Straumur, špeciálnej facility likvidity a ochrany vkladov. Zároveň banka Íslandsbanki zostáva malou bankou, minimálne z pohľadu medzinárodných noriem.

(233)

Po šieste, prevzatie banky Byr si vyžaduje dodatočné opatrenia týkajúce sa hospodárskej súťaže. V druhom rozhodnutí o banke Byr Dozorný úrad vyžaduje, aby pripravovaný reštrukturalizačný plán zahŕňal opatrenia, ktoré by zabezpečili, že islandský finančný trh bude v budúcnosti profitovať z efektívnej hospodárskej súťaže, s cieľom riešiť obavy, ktoré vzniesol Dozorný úrad o stave hospodárskej súťaže na islandskom finančnom trhu.

(234)

V tejto súvislosti Dozorný úrad poznamenáva, že boli alebo budú prijaté mnohé opatrenia, ktoré obmedzujú narúšanie hospodárskej súťaže v dôsledku štátnej pomoci poskytnutej banke Íslandsbanki.

(235)

Islandská vláda sa konkrétne zaviazala prijať dve opatrenia (pozri prílohu), ktoré podľa názoru Dozorného úradu môžu prispieť k vytvoreniu regulačného prostredia podporujúceho hospodársku súťaž na finančných trhoch.

(236)

Po prvé, vymenovať pracovnú skupinu, ktorá preskúma zákon č. 36/1978 o registračných poplatkoch, a najmä možnosť daň z prevodu („kolkovné“) pri dlhopisoch vydaných jednotlivcami, ktorá sa platí v prípade prevodu medzi veriteľmi (napr. keď jednotlivec prevádza svoju pôžičku z jednej úverovej inštitúcie na inú). Dozorný úrad zastáva názor, že súčasné právne predpisy, ktoré okrem iného ukladajú zákazníkom povinnosť zaplatiť pre zmene veriteľa daň z prevodu z objemu príslušného dlhopisu (89), môžu predstavovať prekážku pre hospodársku súťaž, pretože môžu viazať zákazníkov k existujúcim zmluvám o dlhodobých pôžičkách. Dozorný úrad preto víta záväzok preskúmať tento právny predpis.

(237)

Po druhé, Dozorný úrad berie na vedomie, že v súlade s uznesením prijatým islandským parlamentom 21. marca 2012 vláda vymenuje výbor s mandátom preskúmať ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu. Súčasťou tohto mandátu bude aj osobitný mandát na preskúmanie uľahčenia presunu a nákladov na presun. Výbor bude musieť v tejto veci úzko spolupracovať s Islandským úradom na ochranu hospodárskej súťaže (ICA). Výbor predloží svoju správu najneskôr 15. januára 2013. Dozorný úrad zastáva názor, že ďalšie podrobné posúdenie by mohlo byť prínosom pre hospodársku súťaž z dlhodobého hľadiska. Medzitým by mal špecifický záväzok banky Íslandsbanki opísaný v ďalšom texte prispieť k tomu, aby sa uľahčili presuny bankových služieb, a tým sa zvýšila hospodársku súťaž.

(238)

Pokiaľ ide o obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, ktoré Dozorný úrad identifikoval vo vzťahu k spoločnosti RB, Dozorný úrad víta urovnanie, na ktorom sa dohodli v tejto súvislosti úrad ICA a vlastníci spoločnosti RB, vrátane troch hlavných bánk. Urovnaním sa má zabezpečiť prístup k základnej IT infraštruktúre na nediskriminačnom základe a za ceny prijateľné pre malých konkurentov a potenciálnych nových účastníkov trhu. Dozorný úrad zastáva názor, že svoje obavy, ktoré vyjadril okrem iného v druhom rozhodnutí o banke Byr, sa touto dohodou vyriešili uspokojivým spôsobom a že nie je potrebné, aby Dozorný úrad ďalej riešil túto otázku v tomto rozhodnutí.

(239)

Dozorný úrad napokon berie na vedomie regulačné zmeny, ktoré boli prijaté od roku 2008, ako sa uvádza v prílohe. Pokiaľ ide o obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, zavedenie článku 22 do zákona č. 161/2002 o finančných podnikoch má v tomto smere osobitný význam. Obsahuje ustanovenia, ktoré obmedzujú účasť finančných podnikov na činnostiach mimo rozsahu ich prevádzkových licencií. Podľa tohto nového pravidla sa takéto činnosti môžu vykonávať iba dočasne a s cieľom uzatvoriť transakciu alebo reorganizáciu činností zákazníka. Bola zavedená povinnosť bánk zasielať FME odôvodnené oznámenie o takýchto činnostiach a ustanovili sa lehoty pre finančné podniky na úplnú reorganizáciu svojich zákazníkov a odpredaj príslušných aktív.

(240)

Dozorný úrad pokladá túto zmenu za vhodnú regulačnú odpoveď na problémy neprimerane veľkého podielu vlastníctva veľkých bánk v reálnom hospodárstve. Zdá sa, že takéto ustanovenie prinajmenšom zmierni túto situáciu, ktorá je priamym dôsledkom umorenia dlhu aktívami (debt-to-equity-swaps) a podobných transakcií v dôsledku krízy zahŕňajúcich nadmerne zadlžené spoločnosti, a zabráni tomu, aby sa stala trvalou. Pretože sa tým rieši jedna z najnaliehavejších výziev hospodárskej súťaže, ktorá súvisí so štátnu pomoc pre tri banky, Dozorný úrad to v plnej miere zohľadňuje vo svojom posúdení.

(241)

Dozorný úrad zdôrazňuje, že podiel Íslandsbanki na trhu a jej veľkosť je len zlomkom veľkosti a podielu banky Glitnir vzhľadom na skutočnosť, že celkové aktíva boli znížené o 84 %, a ako už bolo uvedené, na rozdiel od banky Glitnir pôsobí Íslandsbanki iba na islandskom trhu. I keď väčšina tohto zníženia je zjavne dôsledkom likvidácie medzinárodných činností banky Glitnir, Dozorný úrad zastáva názor, že tento proces má mimoriadny význam, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, nakoľko to boli najmä rizikové zámorské stratégie banky Glitnir, ktoré viedli k jej kolapsu a narušili finančné trhy v EHP v minulosti. (90)

(242)

Dozorný úrad okrem toho víta záväzky Íslandsbanki (pozri prílohu) ďalej znížiť svoju účasť na domácom trhu o […] odpredajom podielov týkajúcich sa […]. Na základe konečného reštrukturalizačného plánu a pripomínajúc, že Íslandsbanki je podľa noriem EHP malou bankou, Dozorný úrad súhlasí s Íslandsbanki, že ďalšie štrukturálne opatrenia by mohli ohroziť jej vyhliadky na obnovenie životaschopnosti z dlhodobého hľadiska. (91)

(243)

Dozorný úrad berie na vedomie záväzok, že Íslandsbanki nebude uskutočňovať akvizície finančných inštitúcií do 15. októbra 2014, s výnimkou prípadu, keď jej to Dozorný úrad vopred schváli. Znamená to, že okrem prípadu, ak by boli z hľadiska finančnej stability potrebné ďalšie fúzie, je možné zabrániť ďalšej koncentrácii islandského finančného trhu v dôsledku akvizícií banky Íslandsbanki. Tento záväzok takisto zabezpečuje, že sa pomoc poskytnutá banke Íslandsbanki využíva na obnovenie jej životaschopnosti, a nie na upevnenie a ďalšie posilnenie jej prítomnosti na islandskom trhu. To isté platí pre záväzok Íslandsbanki, podľa ktorého do 15. októbra 2014 nebude uplatňovať ustanovenia zmlúv ani zavádzať nové zmluvné ustanovenia, ktoré podmieňujú zvýhodnené úrokové sadzby udržiavaním minimálneho rozsahu bankových služieb s bankou, a záväzok, že nevyužije pri propagácii svojich služieb angažovanosť štátu ako zdroj konkurenčnej výhody.

(244)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, islandský finančný trh v súčasnosti predstavuje náročné prostredie pre podnikanie akejkoľvek banky, čo v súčasnosti odráža aj takmer úplný nezáujem zahraničia o vstup na tento trh. Dozorný úrad preto víta záväzky Íslandsbanki, ktoré sa týkajú uľahčenia zmeny banky a poskytovania základných služieb spracovania platieb a distribúcie peňazí. Dozorný úrad zastáva názor, že tieto opatrenia v spojení s dohodou opísanou v predchádzajúcom texte medzi tromi hlavnými bankami a úradom ICA o spoločnosti RB zabezpečia, že malí účastníci trhu budú mať prístup k základnej infraštruktúre a službám za primerané ceny bez toho, aby im väčšie subjekty mohli tento prístup zablokovať. Dozorný úrad zastáva názor, že sa tým odstránia niektoré prekážky vstupu pre budúcich (potenciálnych) účastníkov trhu a súčasným malým účastníkom sa umožní, aby zväčšili svoje trhové podiely, ak dokážu ponúkať lepšie služby ako ich väčší konkurenti. Okrem toho všetky opatrenia zamerané na uľahčenie presunu prispejú k nárastu konkurenčného boja medzi existujúcimi veľkými aktérmi a mohli by prispieť k prevencii potenciálnej kolektívnej dominantnosti alebo vylúčiť takúto situáciu.

(245)

Banka Íslandsbanki sa takisto zaväzuje predať čo najskôr podiely v prevádzkových spoločnostiach, ktoré prevzala z dôvodu reštrukturalizácie v súlade s článkom 22 zákona č. 161/2002 o finančných podnikoch, a zaväzuje sa dodržiavať postup a lehoty podľa tohto ustanovenia. Na svojej webovej lokalite alebo na webovej lokalite dcérskej spoločnosti bude udržiavať aktualizované informácie o podieloch v dcérskych spoločnostiach, ktoré drží na predaj. Dozorný úrad víta záväzok banky Íslandsbanki vzdať sa čo najskôr všetkých spoločností a podielov, ktoré nesúvisia s jej hlavnou podnikateľskou činnosťou, a to nie iba v dôsledku obáv o ich životaschopnosť. Dozorný úrad zastáva názor, že je evidentné, že banka Íslandsbanki musí rešpektovať domáce právne povinnosti, ako je článok 22 zákona o finančných podnikoch, berie tento záväzok na vedomie a upriamuje pozornosť islandských orgánov a príjemcov na skutočnosť, že v tomto ohľade by porušenie vnútroštátneho práva mohlo predstavovať aj zneužitie pomoci. Dozorný úrad okrem toho zastáva názor, že zakotvením povinnosti zahrnúť informácie o predpokladanom vzdaní sa a predaji majetkových podielov na vlastnej webovej lokalite, sa zavedie lepšia transparentnosť vo vzťahu k súčasnej vlastníckej situácii v islandskom hospodárstve. Týmto sa aspoň do určitej miery koriguje táto konkrétna obava z ohrozenia hospodárskej súťaže, ktorá aktuálne charakterizuje islandské trhy.

(246)

Na základe uvedených skutočností a s ohľadom na špecifickú situáciu na Islande, ako ja na základe skutočnosti, že Dozorný úrad zastáva názor, že uvedené opatrenia riešia hlavné obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, ktoré Dozorný úrad zistil v spolupráci s ICA, a vzhľadom na prvoradý cieľ zabezpečenia finančnej stability, Dozorný úrad konštatuje, že záväzky v dostatočnej miere obmedzujú narúšanie hospodárskej súťaže. Reštrukturalizačná pomoc je preto v súlade s oddielom 4 usmernení o reštrukturalizácii.

(247)

Na základe predchádzajúceho posúdenia a s prihliadnutím na reštrukturalizačný plán, ktorý islandské orgány predložili pre banku Íslandsbanki, sú pochybnosti Dozorného úradu vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa povahy a zlučiteľnosti opatrení štátnej pomoci pre banku Íslandsbanki rozptýlené. Dozorný úrad preto schvaľuje opatrenia pomoci ako pomoc na reštrukturalizáciu zlučiteľnú s fungovaním dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) dohody o EHP pod podmienkou, že Island a banka Íslandsbanki dodržia záväzky ustanovené v prílohe.

a.

iné druhy rizík a riziká, ktoré nie sú úplne zahrnuté v rámci piliera 1: Okrem minimálnych kapitálových požiadaviek v rámci piliera 1, ďalší kapitál by sa mohol vyžadovať v rámci piliera 2a vzhľadom na iné rizikové faktory alebo z dôvodu podhodnotenia rizikových faktorov v rámci piliera 1. Kapitálové požiadavky v rámci piliera 1 a piliera 2a tvoria základ kapitálových požiadaviek pre banky.

b.

zníženie dostupného kapitálu v dôsledku stresového testovania a na strategické účely: základné kapitálové požiadavky vychádzajú z „bežných obchodných podmienok“. Banka však potrebuje, aby sa zabezpečilo, že jej kapitál postačuje na podporu obchodnej činnosti v stresových trhových podmienkach a že podporuje podnikovú stratégiu banky v nasledujúcich rokoch. Banka preto bude musieť mať kapitálovú rezervu, aby bola schopná zvládnuť stresové trhové podmienky a podporovať zamýšľaný rast. Obchodný plán banky sa preveruje v stresovom testovaní založenom na rôznych predpokladoch týkajúcich sa rizikového profilu banky a obchodnej stratégie s cieľom odhadnúť veľkosť potrebnej kapitálovej rezervy.