PRÍLOHA I

Schvaľujú sa tieto zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Fourme de Montbrison“:

1.   Položka II. Opis výrobku

—

Týmto organoleptickým opisom sa dopĺňa opis výrobku: Syr „Fourme de Montbrison“ má jednoliatu, mierne pevnú textúru, ktorá sa rozplýva v ústach. Má jemnú a voňavú chuť po mlieku, ovocného typu. Mierne prestúpenie plesňou mu dodáva určitú jemnosť. Prijateľná je aj štipka soli a mierne trpkastá príchuť. Tento opis je nápomocný pri organoleptickom preskúmaní výrobku v rámci kontroly.

—	Spresňuje sa, že „... rezanie syra ‚Fourme de Montbrison‘ je povolené len v prípade, že sa ním nenaruší textúra. Prítomnosť kôrky je povinná pri kusoch, ktorých hmotnosť presahuje 50 gramov.“

Vzhľadom na neustály vývoj spôsobov konzumácie syra sa týmto ustanovením spresňuje rámec na predchádzanie odchýlkam z hľadiska typu rezu.

2.   Položka IV. Dôkaz o pôvode

2.1.   Podpoložka IV.1. Povinnosti vyhlásenia

—	Objasňuje sa, že vyhlásenie o identifikácii „... sa vykonáva podľa modelu schváleného riaditeľom Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité)“.

Stanovujú sa predbežné vyhlásenia o neplánovanej výrobe a obnove výroby, vďaka ktorým možno uskutočniť presné monitorovanie hospodárskych subjektov, ktoré by sa chceli prechodne stiahnuť z označenia pôvodu.

Uvádzajú sa podrobnosti o obsahu a spôsoboch prevodu vyhlásení potrebných na oprávnenie a monitorovanie výrobkov.

Tieto zmeny súvisia s reformou systému kontroly označení pôvodu zavedenou vyhláškou č. 2006-1547 zo 7. decembra 2006 o zhodnocovaní produktov poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo potravín a morských produktov.

2.2.   Podpoložka IV.2. Registre

—	Dopĺňa sa zoznam registrácií, ktoré musia hospodárske subjekty vykonať, aby sa zjednodušila kontrola výrobných podmienok vymedzených v špecifikáciách.

2.3.   Podpoložka IV.3. Kontrola výrobkov

—	Spresňuje sa štádium, v ktorom sa vykonáva organoleptická skúška výrobku a spôsob odoberania vzorky. Tieto podmienky sa potom prevezmú do plánu kontroly alebo prehliadky označenia pôvodu vypracovaného kontrolným orgánom.

3.   Položka V. Spôsob výroby

3.1.   Podpoložka V.1. Výroba mlieka

—

Vymedzuje sa stádo dojníc. Ide o „všetky dojnice a jalovice určené na obnovu stáda kráv nachádzajúceho sa v poľnohospodárskom podniku“, pričom „dojnice sú laktujúce zvieratá a nelaktujúce zvieratá“ a „jalovice sú zvieratá medzi odstavením a prvým otelením“. Cieľom tohto vymedzenia je jasne určiť, na ktoré zvieratá sa v špecifikácii prostredníctvom výrazov „stádo dojníc“, „dojnice“ a „jalovice“ odkazuje s cieľom predísť akejkoľvek zámene.

—	Z bodu V.1.a sa vypúšťajú spôsoby dočasnej odchýlky pôvodu základnej dennej kŕmnej dávky dojníc v prípade období sucha, klimatických rizík alebo iných mimoriadnych okolností.

—	V bode V.1.a sa uvádza, že druhý odsek sa vzťahuje na základnú dennú kŕmnu dávku a že z formy krmív sú vylúčené kapustovité rastliny. Tieto spresnenia majú za cieľ predchádzať akýmkoľvek nejasnostiam v texte.

—

V bode V.1.a. sa veta: „Časť spásanej trávy, sušenej trávy, predsušenej trávy, trávy v podobe sena alebo trávnej siláže je v priemere vyššia alebo sa rovná 80 % základnej dennej kŕmnej dávky dojníc vo forme sušiny ročne“ nahrádza vetu: „Základom výživy musí byť spásaná tráva, sušená tráva, predsušená tráva alebo trávna siláž.“ Jasne sa tak spresňuje podiel trávy v základnej dennej kŕmnej dávke, ako aj zvieratá, na ktoré sa vzťahuje, a rozsah daného obdobia, čo uľahčí kontroly. Týmto ustanovením sa zdôrazňuje význam výživy, ktorej základom je tráva v označení pôvodu „Fourme de Montbrison“.

—

V bode V.1.a sa veta: „Časť kukuričnej siláže nesmie v priemere presahovať 20 % základnej dennej kŕmnej dávky dojníc vo forme sušiny na všetky dojnice za rok“ nahrádza vetou: „Časť kukuričnej siláže nesmie v priemere presahovať 20 % základnej dennej kŕmnej dávky vo forme sušiny na stádo za rok.“ Obmedzenie množstva kukurice sa teda vzťahuje na základnú dennú kŕmnu dávku, a nie na celkovú kŕmnu dávku, a zohľadňuje len dojnice.

Toto ustanovenie dopĺňajú vety: „V rámci stáda dojníc sa spotreba kukuričnej siláže vo forme celej rastliny vyhradzuje pre jalovice, ktoré sú v poslednom mesiaci brezivosti, a dojnice“ a „Zakazuje sa hromadenie kukurice vo forme celej rastliny (zelenej alebo silážovanej) v dennej kŕmnej dávke dojníc s kukuričnými zrnami alebo kukuričnými klasmi uchovávanými za vlhka.“ Objasnenie toho, ktoré zvieratá môžu dostávať kukuričnú siláž, uľahčuje kontrolu časti kukuričnej siláže, ktorá sa reálne podáva dojniciam. Zakázanie hromadenia kukurice vo forme celej rastliny s kukuričnými zrnami alebo kukuričnými klasmi skladovanými za vlhka má takisto obmedziť prísun kukurice pri kŕmení dojníc, najmä v sfermentovanej podobe.

Cieľom všetkých týchto ustanovení je na jednej strane uprednostniť trávu pri výžive dojníc a na strane druhej uľahčiť kontrolu presnejším odvolaním sa na určité typy zvierat a príslušné obdobia.

—	V bode V.1.a sa ustanovenie o prísune sena v období mimo pasenia týka výhradne dojníc: Na účely súladu sa teda kontrola tohto ustanovenia vykonáva na všetkých dojniciach, a nielen na stáde dojníc.

—	Pre väčšie spresnenie sa v bode V.1.b uvádza, že zákaz výlučného nepretržitého stajňového chovu a chovu bez kŕmnej pôdy sa týka dojníc.

—	V bode V.1.b sa v prípade dojníc uvádza minimálna dĺžka pasenia 150 dní ročne. Touto podmienkou sa posilňuje postavenie pasenia pri výžive dojníc a uľahčuje kontrola povinného pasenia.

—

V bode V.1.b veta týkajúca sa zeleného krmiva povoľuje tento postup v prípade dojníc, pričom tráva musí pochádzať z príslušnej zemepisnej oblasti a byť kŕmnym doplnkom pasenia. Tak sa umožní zhodnotiť trávu vo forme čerstvého krmiva, ktorá pochádza z pozemkov, ktoré sú od spracovateľských budov príliš ďaleko na to, aby sa tam dojnice priviedli na pašu.

—	V bode V.1.b sa zavádza obmedzenie zaťaženia poľnohospodárskeho podniku s cieľom prispievať k zabezpečeniu rozsiahlej mliekarenskej výroby syra s označením pôvodu “Fourme de Montbrison“.

—	V bode V.1.c sa zavádza obmedzenie podielu kŕmnych doplnkov a doplnkových dávok maximálne na 1 800 kg sušiny na dojnicu za rok. Týmto ustanovením sa podporuje výživa na základe krmív obsahujúcich základnú dennú kŕmnu dávku, ktoré pochádzajú z príslušnej zemepisnej oblasti.

—	V bode V.1.c sa uvádza, že suroviny povolené v kŕmnych doplnkoch podávaných dojniciam a doplnkových dávkach budú v záujme väčšej jasnosti v budúcnosti predmetom dvoch odlišných pozitívnych zoznamov.

Pozitívny zoznam surovín povolených v kŕmnych doplnkoch podávaných dojniciam sa dopĺňa vlhkou kukuricou na zrno, produktmi z olejnatých semien bez pridania močoviny, produktmi z olejnatých plodín bez pridania močoviny s výnimkou rastlinných olejov a tukov a kakaových škrupín a šupiek; produktmi zo semien strukovín a vedľajšími produktmi fermentácie z mikroorganizmov, ktorých bunky boli inaktivované alebo zabité, iných, ako sú produkty získané z biomasy špecifických mikroorganizmov kultivovaných na určitých substrátoch, a iných ako vinas. Termíny „všetky obilniny a ich vedľajšie produkty“, „vylúhované repné rezky“, „melasa“, „semená bielkovinových plodín“ a „soľ, minerálne látky“ nahrádzajú príslušné termíny „všetky obilninové zrná a produkty z nich získané“, „sušené repné rezky“, „melasy“, „semená strukovín“ a „minerálne látky a produkty z nich“. Termín „pokrutiny bez pridania močoviny“ sa vypúšťa, keďže produkty sú súčasťou produktov zo semien alebo plodov olejnatých rastlín bez pridania močoviny. Takisto sa uvádza, že kukuričné klasy sa môžu uchovávať za sucha alebo za vlhka. Tieto suroviny nemajú vplyv na kvalitu výrobku.

Zakazuje sa použitie hydroxidu sodného pri spracovaní obilnín a produktov z nich, keďže nejde o tradičný postup.

Pozitívny zoznam doplnkových dávok sa nahrádza vetou: „Zakázané sú všetky kŕmne doplnkové dávky, ktorých účelom je priamo zmeniť zloženie mlieka.“ V tomto zozname sa uvádzajú všetky podrobnosti o kategóriách a funkčných skupinách povolených kŕmnych doplnkových dávok a dodržiava sa v ňom terminológia nariadenia. Cieľom tejto zmeny je predchádzať akýmkoľvek nejasnostiam alebo mylnému výkladu pri kontrole.

—	V bode V.1.e sa pridáva ustanovenie, ktorým sa zakazujú GMO vo výžive zvierat a poľnohospodárskych plodinách s cieľom zachovať tradičný charakter výživy.

3.2.   Podpoložka V.3. Spracovanie

—

V pozitívnom zozname prísad alebo pomocných látok pri výrobe alebo povolených doplnkových dávok v mlieku alebo počas výroby sa výrazy „neškodné kultúry baktérií, kvasiniek, plesní“ pre lepšiu zrozumiteľnosť nahrádzajú výrazmi „kultúry baktérií, kvasiniek, plesní, ktorých neškodnosť bola preukázaná“.

—

Odsek „Ďalšími rozličnými etapami sú: rezanie ‚zrazeného mlieka alebo syreniny‘, miešanie, odpočinutie syreniny, mierne lisovanie, rozrobenie, solenie v mase syreniny, vkladanie do formy, odkvapkanie, vloženie do žľabov. Tieto etapy sú vymedzené v týchto odsekoch:“ sa vypúšťa, keďže každá fáza vymenovaná v tomto odseku sa v špecifikácii opisuje jednotlivo.

—	Mierne lisovanie syreniny pri „odpočinku“ pred rozdrobením je odteraz dobrovoľné. Tento postup nie je v technologickej schéme výroby nutný, pokiaľ konečná sušina syra dodržiava podiel stanovený v špecifikácii.

—	Formulácia vety: „Syrenina sa potom rozdrobí, hmota sa nasolí a vloží do formy“ sa mení takto: „Syrenina sa potom rozdrobí a hmota sa nasolí, najneskôr v čase vloženia do formy.“ Ide o jasnejšiu štylizáciu, ktorá sa vzťahuje na moment, keď dochádza k soleniu.

—	Z dôvodu lepšieho pochopenia sa spresňuje, že odkvapkanie v miestnosti bez lisovania prostredníctvom obracania sa uskutočňuje až po vložení syreniny do formy.

—	Minimálna dĺžka odkvapkania vo forme bez lisovania prostredníctvom obracania sa mení z 24 na 18 hodín. Vývojom nových postupov sa tento čas obmedzil bez toho, aby to ovplyvnilo kvalitu syrov.

—	Veta: „Prepichovanie sa uskutočňuje od 10. dňa po syrení“ sa presúva do bodu V.4 a spresňuje sa, že ide o prepichovanie syrov.

3.3.   Podpoložka V.4. Dozrievanie a uchovávanie

Veta: „Po prepichovaní sa uskutočňuje zrenie v pivnici alebo sušiarni pri teplote udržiavanej na úrovni 6 °C až 12 °C najmenej 15 dní s vlhkosťou vzduchu 90 % až 98 % relatívnej vlhkosti“, sa nahrádza vetou: „Po vybratí z miestnosti so žľabmi sa po prípadnom precedení zrenie uskutočňuje v pivnici alebo sušiarni pri teplote udržiavanej na úrovni 6 °C až 12 °C s 90 % až 98 % relatívnej vlhkosti.“ Dopĺňa ju veta: „Po prepichovaní syry zrejú najmenej 15 dní v pivnici alebo sušiarni za uvedených teplotných podmienok a vlhkosti vzduchu.“

Cieľom týchto spresnení je lepšie opísať prepojenie jednotlivých činností. Prepichovanie sa neuskutočňuje pred vstupom do pivnice, ale až po tom, ako sa syry prenesú do pivnice. Precedenie sa môže prípadne uskutočniť medzi vybratím z miestnosti so žľabmi a prenesením do pivnice. Minimálna dĺžka zotrvania v pivnici, čiže 15 dní, sa počíta od dátumu prepichovania.

4.   Položka VIII. Označovanie

Povinnosť uvádzať na etikete poznámku „Chránené označenie pôvodu“ sa ruší a nahrádza povinnosťou uvádzať symbol CHOP Európskej únie na účel čitateľnosti a súčinnosti pri oznamovaní výrobkov zaregistrovaných ako CHOP.

5.   Položka IX. Vnútroštátne požiadavky

V súlade s uvedenou vnútroštátnou reformou systému kontroly označení pôvodu sa pripája tabuľka s hlavnými bodmi, ktoré treba kontrolovať, a ich spôsob hodnotenia.

PRÍLOHA II

KONSOLIDOVANÝ JEDNOTNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)

„FOURME DE MONTBRISON“

Číslo ES: FR-PDO-0105-01014-06.07.2012

CHZO () CHOP (X)

1.   Názov

„Fourme de Montbrison“.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko.

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3.

Syry.

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Fourme de Montbrison“ je syr vyrobený zo syreného kravského mlieka v tvare valca s výškou od 17 do 21 cm, priemerom od 11,5 do 14,5 cm a hmotnosťou od 2,1 do 2,7 kg, s modrou plesňou vnútri hmoty, nelisovaný, tepelne neupravovaný, fermentovaný a solený pri vkladaní do formy primiešaním soli do syreniny.

Obsah tuku je po úplnom vysušení minimálne 52 g na 100 g syra a celková hmotnosť sušiny nesmie byť nižšia ako 52 g na 100 g vyzretého syra.

Syr môže niesť chránené označenie pôvodu „Fourme de Montbrison“ až od tridsiateho druhého dňa po dátume syrenia.

Kôra je suchá, s povrchovou flórou, má oranžovú farbu, a môže mať biely, žltý a červený porast plesne. Hmota syra krémovej farby má málo otvorov s mramorovanou plesňou svetlomodrej farby.

Syr „Fourme de Montbrison“ má jednoliatu, mierne pevnú textúru, ktorá sa rozplýva v ústach. Má jemnú a voňavú chuť po mlieku, ovocného typu. Mierne prestúpenie plesňou mu dodáva určitú jemnosť. Prijateľná je aj štipka soli a mierne trpkastá príchuť.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Počas celého roka sa základná denná kŕmna dávka dojníc zabezpečuje krmivom, ktoré pochádza zo zemepisnej oblasti označenia pôvodu.

V základnej dennej kŕmnej dávke sú povolené všetky krmivá okrem kapustovitých rastlín vo forme krmív.

Časť spásanej trávy, sušenej trávy, predsušenej trávy, trávy v podobe sena alebo trávnej siláže je v priemere vyššia alebo sa rovná 80 % krmív v základnej dennej kŕmnej dávke dojníc vo forme sušiny na všetky dojnice za rok.

Časť kukuričnej siláže nesmie v priemere presahovať 20 % základnej dennej kŕmnej dávky dojníc vo forme sušiny na celé stádo dojníc za rok.

V období mimo pasenia seno predstavuje priemerne aspoň 3 kg sušiny na každú dojnicu na deň na celé stádo dojníc.

V období dostupnosti trávy je pasenie dojníc povinné vždy, keď to klimatické podmienky dovolia. Dĺžka tohto pasenia je aspoň 150 dní ročne.

Podiel kŕmnych doplnkov a doplnkových dávok je priemerne limitovaný maximálne na 1 800 kg sušiny na jednu dojnicu ročne v celom stáde dojníc.

V kŕmnych doplnkoch a doplnkových dávkach určených pre dojnice sú povolené len suroviny a doplnkové dávky uvedené v pozitívnom zozname.

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Produkcia mlieka, výroba, zrenie a uchovávanie syrov do 32 dní po dátume syrenia sa uskutočňuje v rámci príslušnej zemepisnej oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Rezanie syra „Fourme de Montbrison“ je povolené len v prípade, že sa ním nenaruší textúra. Prítomnosť kôrky je povinná pri kusoch, ktorých hmotnosť presahuje 50 gramov.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Označovanie syra s chráneným označením pôvodu „Fourme de Montbrison“ obsahuje názov označenia napísaný písmenami, ktorých veľkosť zodpovedá najmenej dvom tretinám veľkosti najväčších písmen uvedených na etikete, a symbol CHOP Európskej únie.

Nezávisle od stanovených pravidiel týkajúcich sa syrov sa zakazuje akýkoľvek prívlastok priamo spojený s názvom chráneného označenia pôvodu okrem osobitných výrobných alebo obchodných značiek.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť syra Fourme de Montbrison sa nachádza na tomto území:

Departmán Loire: obce Bard, Cervières, Chalmazel, La Chamba, La Chambonie, Champoly, Châtelneuf, La Côte-en-Couzan, Ecotay-l’Olme, Essertines-en-Châtelneuf, Jeansagnière, Lérigneux, Noirétable, Palogneux, Roche, Saint-Bonnet-le-Courreau, Saint-Didier-sur-Rochefort, Saint-Georges-en-Couzan, Saint-Jean-la-Vêtre, Saint-Julien-la-Vêtre, Saint-Just-en-Bas, Saint-Laurent-de-Rochefort, Saint-Priest-la-Vêtre, Saint-Romain-d’Urfé, Les Salles, Sauvain, La Valla-sur-Rochefort, Verrières-en-Forez.

Departmán Puy-de-Dôme: obce Brugeron, Job, Saint-Anthème, Saint-Pierre-la-Bourlhonne a Valcivières.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Prírodné faktory

Zemepisná oblasť označenia pôvodu „Fourme de Montbrison“ sa nachádza najmä na území „hautes chaumes“, ktoré tvorí vrcholovú časť pohoria Monts du Forez na hranici departmánov Loire a Puy de Dôme, ako aj na východnej časti pohoria Monts du Forez. Ide o stredohorskú oblasť (nadmorská výška 1 634 m v najvyššom bode), ktorá je celkovo orientovaná zo severu na juh a rozprestiera sa na granitovom podloží s prírodnými hranicami. Ide o krajinu s hornatými a subalpínskymi vresoviskami tvoriacimi krajinu s denudačnými plochami a okrúhlymi a miernymi horskými chrbtami ohradenými lesnými úbočiami, najmä z ihličnatých stromov. Nachádza sa tam množstvo rašelinísk a lúk. Množstvo zrážok je relatívne veľké (v priemere viac ako 1 000 mm ročne). Podnebie podlieha oceánskemu a kontinentálnemu vplyvu. Priemerné ročné teploty sú teda skôr nízke, nižšie ako 10 °C a často nižšie ako 5 °C. Zimy sú dlhé a studené s častým výskytom snehu.

Z dôvodu nadmorskej výšky a väčšieho výskytu zrážok je výroba syra založená najmä na trvalo zatrávnených plochách.

Ľudské faktory

Výroba syra „Fourme de Montbrison“ siaha do raného stredoveku v regióne Haut-Forez, kde sa poľnohospodársko-pastiersky systém udržal až do druhej svetovej vojny. Výroba tohto syra sa uskutočňovala v tzv. jasseries, ktoré sú obdobou chát na alpských vysokohorských pastvinách, ktoré sa nachádzali na obidvoch svahoch horského masívu pohoria Monts du Forez. V tom období tento syr vyrábali počas leta z mlieka skromných stád ženy, zatiaľ čo muži zostali v dedine a vykonávali letné práce na poli. Z prírodného prostredia sa zabezpečili aj kmene ihličnatých stromov, z ktorých sa po vyrezaní stávajú odkvapkávacie podložky (tzv. žľaby), ktoré sú dokonale prispôsobené na odkvapkávanie syra počas jeho výroby. Syr sa často uchovával až do leta, potom sa predával na trhoch na oboch stranách tohto masívu, pričom najväčším bol trh v Montbrison.

V súčasnosti sa pri chove dobytka na mlieko vo veľkej miere využívajú trvalo zatrávnené lúky. Podmienky výroby syra „Fourme de Montbrison“, a najmä povinné pasenie počas obdobia, keď je to možné, denná kŕmna dávka založená na využití trávy a obmedzení kukuričnej siláže zhodnocujú tento prírodný zdroj.

Technologická schéma výroby syra „Fourme de Montbrison“ a technika zdedená po predkoch zhodnocuje miestne odborné znalosti, a to:

—	prispôsobeným premiešavaním spojeným s menšou veľkosťou zŕn syreniny so stranou približne 0,5 cm až 1 cm,

—	nasolením hmoty a obmedzeným vonkajším nasolením,

—	osobitnou technikou dodatočného odkvapkania v drevených žľaboch z ihličnatých stromov.

5.2.   Špecifickosť výrobku

Lisovaný syr s modrou plesňou vnútri hmoty s jemnou a voňavou chuťou vo forme valca s výškou od 17 do 21 cm a priemerom od 11,5 do 14,5 cm, s oranžovým porastom. Syr „Fourme de Montbrison“ má hmotu s nižším počtom otvorov a miernym prestúpením plesňou, čo mu dodáva určitú jemnosť.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Osobitné vlastnosti syra „Fourme de Montbrison“ majú svoj pôvod najmä vo výrobných použitiach mlieka a osobitnom spracovaní.

Produkciu mlieka ovplyvňujú bohaté pastviny pohoria Monts du Forez, ktoré prispievajú k jemnej a voňavej chuti syra „Fourme de Montbrison“.

Jeho relatívne malý tvar súvisí s jeho pôvodom: vyrábali ho ženy z mlieka malých stád so slabou produkciou mlieka.

Skôr jemná chuť syra „Fourme de Montbrison“ je spojená s jemným nakrájaním zŕn v syrenine. Táto menšia veľkosť zŕn v syrenine vytvára v hmote otvory menších rozmerov, čo obmedzuje rast plesne Penicillium roqueforti, ktorý je slabší ako pri iných syroch s modrou plesňou vnútri hmoty.

V prípade, že má kôrka oranžovú farbu, je to ovplyvnené technikami solenia, ktoré podporujú usadenie povrchovej flóry. Rast povrchovej flóry takisto podporuje aj odkvapkanie v drevených žľaboch z ihličnatých stromov. Drevené žľaby sú totiž zdrojom povrchovej flóry a priamo prispievajú k rastu tejto flóry, a to tým, že zabraňujú príliš rýchlemu vysušeniu kôrky.

Vďaka technikám solenia je syr „Fourme de Montbrison“ menej slaný ako iné syry s modrou plesňou.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCFourmeDeMontbrison.pdf.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).