4.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 174/5

(1)

Nariadením (ES) č. 2320/97 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku. Rozhodnutím Komisie 2000/70/ES (3) bol prijatý záväzok jedného vývozcu v Rusku. Nariadením (ES) č. 348/2000 (4) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku a na Ukrajine. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1322/2004 (5) sa rozhodlo, že sa už nebudú uplatňovať opatrenia platné na dovoz okrem iného z Ruska z dôvodu obozretnosti v súvislosti so správaním narušujúcim hospodársku súťaž zo strany určitých výrobcov v Únii v minulosti (pozri odôvodnenie 9 uvedeného nariadenia).

(2)

Po revíznom prešetrovaní, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 258/2005 (6) zmenila a doplnila konečné opatrenia uložené nariadením (ES) č. 348/2000, zrušila možnosť oslobodenia od cla stanovenú v článku 2 uvedeného nariadenia a uložila antidumpingové clo vo výške 38,8 % na dovoz z Chorvátska a antidumpingové clo vo výške 64,1 % na dovoz z Ukrajiny s výnimkou dovozu od spoločnosti Dnepropetrovsk Tube Works (ďalej len „DTW“), na ktorú sa vzťahovalo antidumpingové clo vo výške 51,9 %.

(3)

Komisia rozhodnutím 2005/133/ES (7) čiastočne pozastavila konečné opatrenia týkajúce sa Chorvátska a Ukrajiny na obdobie deviatich mesiacov s účinnosťou od 18. februára 2005. Čiastočné pozastavenie sa nariadením Rady (ES) č. 1866/2005 (8) predĺžilo o ďalšie jednoročné obdobie.

(4)

Nariadením (ES) č. 954/2006 (9) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine, zrušila nariadenia (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ukončila predbežné preskúmanie a preskúmanie pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku a ukončila predbežné preskúmania antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine (ďalej len „posledné prešetrovanie“).

(5)

Platnými opatreniami sú preto opatrenia stanovené v nariadení (ES) č. 954/2006, t. j. 29,8 % na dovoz z Chorvátska, 35,8 % na dovoz z Ruska, s výnimkou akciovej spoločnosti Chelyabinsk Tube Rolling Plant a akciovej spoločnosti Pervouralsky Novotrubny Works (24,1 %), OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe Plant a OAO Seversky Tube Works (27,2 %), a 25,7 % na dovoz z Ukrajiny, s výnimkou OJSC Dnepropetrovsk Tube Works (12,3 %), CJSJ Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube a OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (25,1 %).

(6)

Pokiaľ ide o spoločnosti CJSC Nikopolosky Seamless Tubes Plant Niko Tube a OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (NTRP), treba pripomenúť, že ich názvy sa vo februári 2007 zmenili na CJSC Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube a OJSC Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (10). Spoločnosť CJSC Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube následne prestala existovať ako právny subjekt a všetky jej majetkové a ostatné práva a záväzky prevzala spoločnosť LLC Interpipe Niko Tube, ktorá bola založená v decembri 2007.

(7)

V súlade s článkom 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe rozsudku ESD z 12. februára 2012 (11) prepočítala antidumpingová colná sadzba pre skupinu Interpipe. Clo, ktoré v súčasnosti pre túto skupinu platí, je vo výške 17,7 %, ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ) č. 540/2012 (12), ktorým sa vykonáva tento rozsudok ESD.

(8)

Komisia 28. júna 2011 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie preskúmania pred uplynutím platnosti (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) (13) antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Preskúmanie sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú 29. marca 2011 podal Obranný výbor priemyslu bezšvových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov v Únii, ktorých výroba predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac než 50 %, celkovej výroby určitých bezšvových rúr a rúrok v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Okrem vyššie uvedeného preskúmania pred uplynutím platnosti Komisia súčasne začala dve čiastočné preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia týkajúce sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom na Ukrajine a v Rusku (14). O tieto čiastočné preskúmania požiadala jedna skupina vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine, skupina Interpipe, a jedna skupina vyvážajúcich výrobcov v Rusku, skupina TMK. Obidve preskúmania sú rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu iba v súvislosti s príslušnými žiadateľmi.

(11)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, známych používateľov, zástupcov vyvážajúcich krajín, žiadateľa a výrobcov v Únii uvedených v žiadosti o začatie preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(12)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Rusku a na Ukrajine, výrobcov a dovozcov v Únii zapojených do prešetrovania sa v oznámení o začatí preskúmania pôvodne počítalo s vytvorením vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, uvedené strany boli požiadané, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia konania a aby Komisii poskytli informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(13)

Vzhľadom na skutočnosť, že iba jeden vyvážajúci výrobca v Rusku a jeden vyvážajúci výrobca na Ukrajine poskytli informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania a vyjadrili ochotu ďalej spolupracovať s Komisiou, bolo rozhodnuté o nepoužití vzorky v prípade vyvážajúcich výrobcov v Rusku a na Ukrajine, ale o zaslaní dotazníka týmto výrobcom. Následne sa vyvážajúci výrobca v Rusku, ktorý poskytol informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania, rozhodol, že nebude ďalej spolupracovať a nevyplnil dotazník určený pre vyvážajúceho výrobcu v Rusku.

(14)

Devätnásť výrobcov v Únii poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Na základe informácií od výrobcov v Únii Komisia pred začatím konania predbežne vybrala vzorku štyroch výrobcov, ktorí sa považovali za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Po tom, ako Komisia dostala pripomienky týkajúce sa vhodnosti tohto výberu v lehote 15 dní od začatia konania, nahradila jedného predbežne vybraného výrobcu iným výrobcom.

(15)

Štyria dovozcovia poskytli informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania a vyjadrili ochotu spolupracovať s Komisiou. Komisia sa preto rozhodla nepoužiť výber vzorky a namiesto toho zaslať dotazník týmto dovozcom.

(16)

Dotazníky boli preto zaslané štyrom výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, štyrom dovozcom a všetkým vyvážajúcim výrobcom v troch príslušných krajinách, ktorí sa prihlásili.

(17)

Žiadny z vyvážajúcich výrobcov v Rusku nepredložil vyplnený dotazník. Preto sa dospelo k záveru, že počas prešetrovania nespolupracoval žiadny vyvážajúci výrobca v Rusku.

(18)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine predložila vyplnený dotazník.

(19)

Jeden vyvážajúci výrobca v Chorvátsku predložil vyplnený dotazník.

(20)

Vyplnené dotazníky ďalej zaslali štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, traja dovozcovia a jeden používateľ.

(21)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a následnej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním alebo opakovaným výskytom dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Skúmanie trendov dôležitých pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2008 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Príslušný výrobok je rovnaký ako výrobok v poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele (ďalej len „BRR“), ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa výpočtov a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) (15) nepresahuje výšku 0,86, s pôvodom v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradené do číselných znakov KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93.

(24)

Príslušný výrobok má široké využitie, ako je preprava plynu kvapalín, stavebné zariadenia na stohovanie, mechanické využitie, plynové potrubia, kotlové rúry a aj ako rúry a rúrky používané na vŕtanie, vrstvenie a odvádzanie potrubím v ropnom priemysle (tzv. OCTG – oil and country tubular goods).

(25)

BRR sa používateľom dodávajú v rôznych formách. Môžu byť napríklad galvanizované, opatrené závitom, dodávané ako neopracované rúry (t. j. bez akéhokoľvek tepelného spracovania), s osobitnými ukončeniami, s rozličnými prierezmi, rezané alebo nerezané na určitú veľkosť. Pre rúry neexistujú žiadne všeobecné štandardné veľkosti, čo vysvetľuje skutočnosť, že väčšina BRR sa vyrába podľa objednávok zákazníkov. BRR sa bežne spájajú zváraním. V mimoriadnych prípadoch sa však môžu spojiť pomocou závitu alebo sa môžu používať samostatne, hoci zostávajú zvárateľnými. Prešetrovaním sa dokázalo, že všetky BRR majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky a rovnaké základné využitie.

(26)

Ako bolo stanovené v predchádzajúcom prešetrovaní, ako aj v poslednom prešetrovaní, toto prešetrovanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti potvrdilo, že výrobok vyvážaný do Únie z Chorvátska, Ruska a Ukrajiny, vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu po možnom uplynutí platnosti platných opatrení.

(28)

Celkový objem dovozu BRR z Chorvátska, Ruska a Ukrajiny evidovaný Eurostatom dosiahol počas ORP 42 723 ton, čo predstavuje 2,5 % podiel na trhu Únie.

(29)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa vždy, ak sa okolnosti nezmenili alebo ak boli k dispozícii informácie, použila rovnaká metodika ako v poslednom prešetrovaní. V prípade nespolupráce, ako to bolo v prípade Ruska, sa museli použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Pokiaľ ide o Chorvátsko a Ukrajinu, použili sa informácie, ktoré poskytli spolupracujúce spoločnosti, ako aj verejne dostupné informácie.

(30)

Na všetkých spolupracujúcich výrobcov v Chorvátsku a na Ukrajine sa uplatnila ďalej uvedená všeobecná metodika. Preto sa v prezentácií zistení o dumpingu pre každú z príslušných krajín opisuje len to, čo je pre jednotlivé vyvážajúce krajiny špecifické. Čo sa týka Ruska, vzhľadom na to, že žiadny z existujúcich ruských vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, pri celkovej analýze vrátane výpočtu dumpingu sa podľa článku 18 základného nariadenia vychádzalo z najvhodnejších dostupných skutočností.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najskôr v prípade každého spolupracujúceho výrobcu preskúmalo, či bol celkový objem jeho domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom jeho predaja na vývoz do Únie, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % z celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie.

(32)

V súvislosti s každým druhom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaný vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas ORP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Únie.

(33)

Potom sa preskúmalo, či domáci predaj každého druhu výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného druhu príslušného výrobku počas ORP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(34)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja druhu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(35)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas ORP.

(36)

V prípadoch, keď nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho druhu výrobku a v prípade druhov výrobkov, pri ktorých bol domáci predaj nepostačujúci, sa normálna hodnota stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(37)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom alebo na dostupných skutočnostiach.

(38)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Únii, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(39)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúcich výrobcov zo spolupracujúcej skupiny sa porovnali na základe cien zo závodu. Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(40)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého druhu výrobku na základe cien zo závodu pre každú spolupracujúcu spoločnosť.

(41)

Počas ORP celkový objem dovozu BRR zo spoločnosti CMC Sisak, ktorá je jediným vyvážajúcim výrobcom BRR v Chorvátsku, predstavoval menej ako 1 % celkovej spotreby v Únii.

(42)

Na základe prešetrovania sa preukázalo, že zatiaľ čo domáci predaj príslušného výrobku bol reprezentatívny v súlade s odôvodneniami 30 a 31, pri bežnom obchodovaní nebol realizovaný žiadny predaj. Normálna hodnota pre spolupracujúceho výrobcu sa preto stanovila podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(43)

V dôsledku toho sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov, ku ktorým sa pripočítala primeraná výška zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, pričom sa vychádzalo z dostupných údajov.

(44)

Spolupracujúci výrobca vyvážal príslušný výrobok buď priamo, alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti vo Švajčiarsku nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa preto stanovili podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných prvému nezávislému zákazníkovi v Únii.

(45)

Porovnanie medzi stanovenou normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(46)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania na rovnakej úrovni obchodu sa riadne zohľadnili rozdiely, ktoré mali podľa zistení vplyv na porovnateľnosť cien. Vykonali sa preto úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, pokiaľ išlo o dopravné náklady, zľavy a rabaty, provízie a náklady na úvery.

(47)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženého priemeru stanovenej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou do Únie. Toto porovnanie preukázalo existenciu značného dumpingu počas ORP na úrovni viac ako 60 %.

(48)

Celkový objem dovozu BRR z Ruska evidovaný Eurostatom dosiahol počas ORP 10 785 ton, čo predstavuje približne 1 % z podielu na trhu Únie.

(49)

Ako sa uvádza vyššie, keďže žiadny z vyvážajúcich výrobcov v Rusku nespolupracoval, pri stanovení toho, či počas ORP existoval dumping alebo nie, sa muselo vychádzať z dostupných údajov. Podľa článku 18 základného nariadenia a pri absencii údajov z dotazníka sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov zo žiadosti o preskúmanie a z odborných periodických publikácií Metal Expert z oblasti najzákladnejšej kvality bezšvových rúrok vyrobených úpravou za tepla.

(50)

Pokiaľ ide o ceny plynu v Rusku, zistilo sa, že pri uložení opatrení v rámci posledného prešetrovania sa musela vykonať úprava podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia (16). V rámci súčasného prešetrovania sa však normálna hodnota stanovila bez toho, aby sa zvážilo, či je potrebná úprava nákladov na plyn, ktoré musia znášať ruskí vyvážajúci výrobcovia, v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia. Bolo to tak preto, lebo, ako sa uvádza v odôvodnení 53, už použitie samotných neupravených výrobných nákladov jasne poukazuje na to, že počas ORP dochádzalo k dumpingu. V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že cieľom preskúmania pred uplynutím platnosti je určiť, či je pravdepodobné pokračovanie dumpingu alebo jeho opakovaný výskyt v prípade zrušenia opatrení, aby bolo možné rozhodnúť, či by sa mali v súčasnosti uplatniteľné opatrenia zachovať alebo zrušiť, nepovažovalo sa za nevyhnutné preskúmať, či úprava podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia bola v tomto prípade oprávnená.

(51)

Priemerná vývozná ceny sa vypočítala na základe hodnoty CIF evidovanej Eurostatom pre zodpovedajúce druhy bezšvových rúrok vyrobených úpravou za tepla.

(52)

Keďže neexistujú overené údaje z dotazníka, na porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa použili údaje uvedené v žiadosti v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(53)

V súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania vypočítanej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou do Únie podľa druhu výrobku. Toto porovnanie poukázalo na existenciu dumpingu vo výške 38,4 %, ktorý je vyšší ako dumpingové rozpätie 35,8 % zistené v rámci posledného prešetrovania.

(54)

Z troch známych vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine spolupracovala v tomto revíznom prešetrovaní s Komisiou iba jedna skupina, a to skupina Interpipe. Tento vyvážajúci výrobca predstavoval približne 70 % celkovej výroby BRR na Ukrajine a viac ako 80 % celkového vývozu BRR z Ukrajiny do Únie. Počas ORP predstavoval podiel vývozu z Ukrajiny do Únie vo vzťahu k spotrebe v Únii menej ako 2 %.

(55)

Na základe prešetrovania sa zistilo, že domáci predaj podobného výrobku bol reprezentatívny v súlade s vyššie uvedenými odôvodneniami 31 až 33. Normálna hodnota sa preto stanovila v súlade s vyššie uvedenými odôvodneniami 34 až 37.

(56)

Pokiaľ ide o ceny energií na Ukrajine, zistilo sa, že pri uložení opatrení v rámci posledného prešetrovania sa musela vykonať úprava podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia (17). V rámci súčasného prešetrovania sa však normálna hodnota stanovila bez toho, aby sa zvážilo, či je v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia potrebná úprava nákladov na energie, ktoré musia znášať ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia. Dôvodom bolo, ako sa uvádza v nižšie uvedenom odôvodnení 61, že už použitie samotných neupravených výrobných nákladov jasne poukazuje na to, že počas ORP dochádzalo k dumpingu. V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že cieľom preskúmania pred uplynutím platnosti je určiť, či je pravdepodobné pokračovanie dumpingu alebo jeho opakovaný výskyt v prípade, že by sa zrušili opatrenia, aby sa mohlo stanoviť, či by sa mali v súčasnosti uplatniteľné opatrenia zachovať alebo zrušiť, nepovažovalo sa za nevyhnutné preskúmať, či úprava podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia bola v tomto prípade oprávnená.

(57)

Skupina Interpipe vyvážala príslušný výrobok prostredníctvom svojej prepojenej obchodnej spoločnosti vo Švajčiarsku priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa preto stanovili v súlade s odôvodnením 38.

(58)

Normálna hodnota a vývozná cena skupiny Interpipe sa porovnali v súlade s odôvodnením 39. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na náklady na dopravu, poistenie manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady, náklady na úver a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

(59)

Dumpingové rozpätie sa vypočítalo v súlade s odôvodnením 40.

(60)

Rovnako ako v poslednom prešetrovaní a v súlade so štandardnou praxou inštitúcií sa vypočítalo jedno dumpingové rozpätie pre celú skupinu. V metóde použitej na tento výpočet sa pred určením váženej priemernej miery dumpingu pre skupinu ako celok najprv vypočítala výška dumpingu pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu. Treba poznamenať, že táto metóda sa líšila od metódy použitej v poslednom prešetrovaní, pri ktorej sa výpočet dumpingu uskutočnil s využitím všetkých príslušných údajov výrobných podnikov týkajúcich sa výroby, ziskovosti a predaja v Únii. Zmena okolností, ktorou sa odôvodňuje táto zmena v metóde, nastala v dôsledku zmeny v podnikovej štruktúre skupiny, ktorá umožňuje identifikáciu výrobcu v skupine, pokiaľ ide o predaj a výrobu.

(61)

Porovnaním sa zistila existencia dumpingu na úrovni viac ako 10 % u spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktorí v ORP vyvážali do Únie.

(62)

Z uvedených úvah vyplýva, že počas ORP dumping naďalej pretrvával. Preto sa v nasledujúcej časti skúma pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(63)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, zistilo sa, že počas ORP existovalo významné dumpingové rozpätie. Vlastník vyvážajúceho výrobcu sa následne rozhodol zbaviť sa spoločnosti a v dôsledku toho prestal vyvážajúci výrobca na jeseň 2011 prijímať nové objednávky a do konca roku 2011 ukončil celú výrobu BRR. Od roku 2012 sa preto nikde v Chorvátsku nevyrábajú BRR a ich vývoz bol v období po ORP obmedzený na veľmi malé množstvá.

(64)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť, ktorá vyrába na objednávku, nemá žiadne významné zásoby. Vzhľadom na rozmanitú škálu rúr a na vysoké náklady skutočne nemožno držaním veľkých zásob získať žiadne hospodárske výhody.

(65)

Na základe uvedených úvah a so zreteľom na to, že proces predaja spoločnosti stále prebieha, je pokračovanie dumpingu v súvislosti s BRR s pôvodom v Chorvátsku z krátkodobého až strednodobého hľadiska veľmi nepravdepodobný.

(66)

Okrem analýzy existencie dumpingu v ORP sa prešetrovala aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(67)

V uvedenej súvislosti boli analyzované tieto aspekty: objem a ceny dumpingového dovozu z Ruska, výrobná a nevyužitá kapacita v Rusku, atraktívnosť trhu Únie a trhov v iných tretích krajinách.

(68)

Po uložení konečných opatrení v júni 2006 a po ich prehodnotení v auguste 2008 nariadením Rady (ES) č. 812/2008 (18) dovoz deklarovaný ako dovoz s pôvodom v Rusku sa neustále znižoval a zostal na nízkej úrovni až do konca ORP.

(69)

V tom istom období sa ceny dumpingového dovozu z Ruska udržiavali na relatívne nízkej úrovni.

(70)

Pokiaľ ide o celkovú výrobnú kapacitu BRR v Rusku a keďže neexistujú overené údaje, z rôznych verejne dostupných informačných zdrojov vyplýva, že výrobná kapacita do veľkej miery prekračuje dopyt na domácom trhu.

(71)

Napriek tomu, že ruský podiel na trhu v Únii nie je výrazne vyšší ako 1 %, odhadovaná ruská inštalovaná kapacita predstavuje takmer 4 milióny ton ročne. Ruské výrobné odvetvie využíva iba približne 70 % svojej výrobnej kapacity. Po odpočítaní známej domácej spotreby a objemu vývozu na iné trhy súčasná nevyužitá kapacita presahuje podľa ruskej vývoznej štatistiky 1 milión ton ročne, čo zodpovedá takmer 65 % spotreby v Únii. Napriek tejto súčasnej nadbytočnej kapacite a na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a ktoré neboli zainteresovanými stranami spochybnené, ruská kapacita sa podľa všetkého môže v nadchádzajúcich rokoch ešte zvýšiť. Jeden vyvážajúci výrobca v Rusku uviedol, že pracuje s vyššou výrobnou kapacitou a nemá v úmysle v blízkej budúcnosti rozširovať ju. Tento vyvážajúci výrobca takisto uviedol, že podľa spoľahlivej publikácie o trhu je miera využívania výrobných kapacít pre BRR v ruskom výrobnom odvetví „vysoká“ a že objem výroby príslušného výrobku v Rusku je v súlade s domácou spotrebou. Informácie, ktoré poskytla spoločnosť, však neboli dostupné v dokumentácii, pretože spoločnosť sa rozhodla, že nebude spolupracovať, a ani nebolo možné ich overiť. Okrem toho výraz „vysoká“ nebol v publikácii kvantifikovaný a v tejto súvislosti nebolo možné vyvodiť závery. Komentáre týkajúce sa úrovní výroby a spotreby príslušného výrobku v Rusku preto nemali spochybňujúci vplyv na existenciu významnej nevyužitej kapacity v Rusku. Treba uviesť, že odhadovaná inštalovaná kapacita na úrovni takmer 4 miliónov ton ročne nebola spochybnená po oznámení zistení prešetrovania všetkým zainteresovaným stranám.

(72)

Ako už bolo uvedené, na ruskom trhu existuje výrazný prebytok výrobnej kapacity, čo môže viesť k silnej a prirodzenej potrebe hľadania alternatívnych trhov, ktoré by tento prebytok výrobnej kapacity pohltili.

(73)

Trh Únie je jedným z najväčších trhov na svete a neustále sa rozširuje. Z informácií zhromaždených v priebehu prešetrovania je zrejmé aj to, že ruské spoločnosti prejavili veľký záujem posilniť svoju prítomnosť na jednom z najväčších trhov na svete a udržať si významný podiel na trhu Únie. Jeden vyvážajúci výrobca v Rusku tvrdil, základom pre zistenia týkajúce sa existencie dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu a ujmy mali byť predložené informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania, a nie zistenia založené na najvhodnejších dostupných údajoch. Keď sa však tento vyvážajúci výrobca v Rusku rozhodol ďalej nespolupracovať, uviedol, že v dôsledku vnútornej reštrukturalizácie by sa vyplnený dotazník, ktorý by zahŕňal informácie predložené po začatí konania, nemohol v prípade tohto výrobcu použiť na určenie toho, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu alebo či sa okolnosti zmenili v takej miere, ktorá by odôvodňovala prehodnotenie úrovne opatrení. Preto sa dospelo k záveru, že tieto informácie sa nemôžu použiť.

(74)

Na základe opísaných zistení je možné skonštatovať, že sa aj naďalej realizuje dovoz z Ruska za dumpingové ceny a že existuje vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Vzhľadom na súčasnú a potenciálnu budúcu nevyužitú kapacitu v Rusku, ako aj na skutočnosť, že trh Únie je jedným z najväčších trhov na svete s atraktívnou cenovou úrovňou, možno konštatovať, že ak by sa nechala uplynúť platnosť antidumpingových opatrení, ruskí vývozcovia by podľa všetkého naďalej zvyšovali objem svojho vývozu do Únie za dumpingové ceny.

(75)

Po preskúmaní existencie dumpingu počas ORP (odôvodnenia 54 až 61) sa skúmala aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(76)

V tejto súvislosti sa analyzovali tieto aspekty: objem a ceny dumpingového dovozu z Ukrajiny, výrobná a nevyužitá kapacita na Ukrajine a atraktívnosť trhu Únie a trhov v iných tretích krajinách.

(77)

Po uložení konečných opatrení v júni 2006 sa dovoz Ukrajiny významne znížil a zostal na dosť nízkej úrovni s podielom na trhu Únie menším ako 2 %. V tom istom období sa ceny dumpingového dovozu z Ukrajiny udržiavali na relatívne nízkej úrovni. Okrem toho sa zistilo, že priemerné predajné ceny na iné vývozné trhy ako Únia, kde sa neuplatňujú žiadne antidumpingové clá, sú na podobnej alebo dokonca nižšej úrovni ako predajné ceny do Únie.

(78)

Na základe verejne dostupných informácií existujú traja hlavní ukrajinskí výrobcovia BRR s celkovou odhadovanou výrobnou kapacitou približne 1,5 milióna tony ročne, čo zodpovedá takmer celkovej spotrebe v Únii.

(79)

Napriek tomu, že podiel Ukrajiny na trhu Únie je o niečo nižší ako 2 %, odhadovaná nevyužitá kapacita na Ukrajine je 50 % alebo 750 000 ton ročne, čo zodpovedá takmer polovici spotreby v Únii.

(80)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že všetci traja ukrajinskí výrobcovia BRR vyvážajú príslušný výrobok do Únie. Na základe prešetrovania sa ďalej ukázalo, že spolupracujúca strana uskutočňuje vývoz do Únie za dumpingové ceny. Z verejne dostupných informácií ďalej vyplýva, že ostatní hlavní ukrajinskí výrobcovia vyvážajú BRR do Únie za nižšie ceny ako sú ceny spolupracujúcej spoločnosti.

(81)

Vzhľadom na to, že dovoz z Ukrajiny sa stále uskutočňuje za dumpingové ceny a že predaj na vývoz na vývozné trhy iné ako Európska únia sa uskutočňuje za ceny podobné alebo dokonca nižšie ako sú ceny v Únii, a vzhľadom na významnú nevyužitú kapacitu na Ukrajine a na skutočnosť, že trh Únie je jedným z najväčších trhov na svete, možno konštatovať, že ak by sa nechala uplynúť platnosť antidumpingových opatrení, ukrajinskí vývozcovia by podľa všetkého naďalej zvyšovali objem svojho vývozu do Únie za dumpingové ceny.

(82)

Vzhľadom na uvedené úvahy sa dospelo k záveru, že ak by sa nechala uplynúť platnosť antidumpingových opatrení, existuje značné a reálne riziko pokračovania dumpingu, pokiaľ ide o BRR s pôvodom na Ukrajine a v Rusku. Na druhej strane osobitné okolnosti, ktorých existencia sa zistila v súvislosti s Chorvátskom, viedli k záveru, že v tomto prípade neexistuje riziko pokračovania dumpingu, pokiaľ by uplynula platnosť existujúcich antidumpingových opatrení v súvislosti s dovozom BRR s pôvodom v Chorvátsku.

(83)

BRR vyrába v rámci Únie okolo 19 výrobcov/skupín výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(84)

Ako je uvedené v odôvodnení 14, vzorka pozostávajúca zo štyroch výrobcov/skupín výrobcov bola vybraná z týchto 19 výrobcov v Únii, ktorí predložili požadované informácie:

(85)

Treba uviesť, že štyria výrobcovia v Únii zaradení do vzorky predstavovali 30 % celkovej výroby v Únii počas ORP a 35 % celkového predaja na trhu Únie, zatiaľ čo uvedených 19 výrobcov v Únii predstavovalo 100 % celkovej výroby Únie počas ORP, čo sa považuje za reprezentatívnu vzorku celkovej výroby v Únii.

(86)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze do EÚ.

(87)

Na základe týchto údajov sa zistilo, že v období medzi rokom 2008 a ORP spotreba v Únii klesla o 34 % z 2 597 110 ton na 1 724 743 ton. Spotreba bola v roku 2008 veľmi vysoká, čo by mohla vysvetľovať skutočnosť, že vysoké ceny ropy a plynu v roku 2008 podnietili nárast investícií v týchto odvetviach, čo malo za následok zvýšenie dopytu. Zníženie sa plne prejavilo v roku 2009, keď sa spotreba znížila takmer o 50 %. Po roku 2009 sa spotreba opäť začala zvyšovať a tento trend pokračoval až do ORP.

(88)

V predchádzajúcich prešetrovaniach bol dovoz BRR s pôvodom v Chorvátsku, v Rusku a na Ukrajine posudzovaný kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či je kumulatívne posudzovanie vhodné aj pre súčasné prešetrovanie.

(89)

V tomto ohľade sa zistilo, že rozpätie dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej krajiny bolo vyššie ako minimálna úroveň. Pokiaľ ide o množstvá, uskutočnila sa výhľadová analýza pravdepodobných objemov vývozu v prípade každej krajiny, ak by sa zrušili opatrenia. Zistilo sa, že je pravdepodobné, že dovoz z Ruska a Ukrajiny by sa na rozdiel od dovozu z Chorvátska zvýšil na úrovne výrazne presahujúce úrovne dosiahnuté v ORP a určite by presiahol prah zanedbateľnosti, ak by sa opatrenia zrušili. Pokiaľ ide o Chorvátsko, zistilo sa, že dovoz do Únie bol v posudzovanom období zanedbateľný a výroba sa po ORP dokonca úplne skončila. Nie je preto pravdepodobné, že táto situácia sa v krátkodobom horizonte zmení.

(90)

Vzhľadom na skutočnosť, že objem dumpingového dovozu z Chorvátska bol počas ORP zanedbateľný a že nie je pravdepodobné, že sa zvýši, z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 88 sa usúdilo, že kritéria stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia neboli splnené, pokiaľ ide o dovoz z Chorvátska.

(91)

Pokiaľ ide o dovoz z týchto troch príslušných krajín, prešetrovaním sa zistilo, že dovážané BRR z týchto krajín mali rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Okrem toho boli rôzne druhy dovážaných BRR zameniteľné s druhmi vyrábanými v Únii a boli predávané v Únii počas rovnakého obdobia. Na základe uvedených skutočností sa usúdilo, že dovážané BRR s pôvodom v príslušných krajinách konkurovali BRR vyrábaným v Únii.

(92)

Na základe uvedeného sa preto usúdilo, že kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli, pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu, splnené. Dovoz z týchto dvoch krajín bol preto preskúmaný kumulatívne. Keďže v prípade Chorvátska neboli splnené kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, a najmä podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami, dovoz s pôvodom v tejto krajine bol preskúmaný individuálne.

(93)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a na Ukrajine znížil počas posudzovaného obdobia o 47 %. Presnejšie, najväčší pokles sa zaznamenal v roku 2009 a odvtedy sa dovoz mierne znížil zo 40 611 na 38 108 ton. Toto všetko treba zohľadniť na pozadí klesajúcej spotreby.

(94)

Podiel ruského a ukrajinského dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil z 2,7 % na 2,2 %.

(95)

Pokiaľ ide o vážené priemerné ceny dovozu BRR, v roku 2009 poklesli o 15 percentuálnych bodov a neskôr opäť stúpli, aby v ORP dosiahli rovnakú úroveň ako v roku 2008. Tento pokles a následný nárast zhruba kopírovali trendy v oblasti nákladov na suroviny.

(96)

Vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, cenové podhodnotenie, pokiaľ ide o dovoz z Ruska, sa muselo stanoviť na základe dovoznej štatistiky podľa číselných znakov KN pomocou informácií zozbieraných na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia. Cenové podhodnotenie v súvislosti s dovozom z Ukrajiny sa stanovilo pomocou dovozných cien spolupracujúceho ukrajinského vyvážajúceho výrobcu bez antidumpingového cla. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň cien zo závodu. V ORP sa rozpätie podhodnotenia v prípade dovozu BRR s pôvodom v Rusku a na Ukrajine pohybovalo bez antidumpingového cla v rozmedzí od 20,4 % do 55,4 %.

(97)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Chorvátsku počas posudzovaného obdobia zvýšil o 133 %. V roku 2008 sa dovoz uskutočnil vo veľmi malom množstve, následne sa do roku 2010 zvyšoval a v ORP sa opäť mierne znížil. Celkovo zostala úroveň dovozu z Chorvátska počas celého posudzovaného obdobia veľmi nízka.

(98)

Podiel chorvátskeho dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z 0,1 % na 0,3 %.

(99)

Dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia plynule znížili o 23 %.

(100)

Cenové podhodnotenie sa stanovilo pomocou vývozných cien spolupracujúceho chorvátskeho výrobcu bez antidumpingového cla a zistilo sa, že je na úrovni 29,3 %. Vzhľadom na neexistenciu žiadneho ďalšieho vyvážajúceho výrobcu v Chorvátsku je tento záver platný aj pre krajinu ako celok.

(101)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu BRR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), ako je vymedzené v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) Rady č. 926/2009 (19), znížil počas posudzovaného obdobia o 80 %.

(102)

Podiel čínskeho dovozu na trhu sa znížil z 20,5 % v roku 2008 na 3,1 % v ORP.

(103)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(104)

Vzhľadom na skutočnosť, že bol použitý výber vzorky, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, ujma bola posudzovaná na základe informácií zhromaždených na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, ako je vymedzené v odôvodnení 57, aj na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(105)

Tam, kde sa využíva výber vzorky, sa v súlade so zavedenou praxou určité ukazovatele ujmy (výroba, kapacita, produktivita, odbyt, podiel na trhu, rast a zamestnanosť) analyzujú za výrobné odvetvie Únie ako celok, kým ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výsledkov jednotlivých podnikov, t. j. ceny, výrobné náklady, ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť obstarať kapitál, sa skúmajú na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(106)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v období od roku 2008 do ORP znížila o 16 %, t. j. z 3 479 266 ton na 2 917 325 ton. Objem výroby v roku 2009 značne poklesol o 43 % v dôsledku celosvetového hospodárskeho poklesu. Súčasne so zlepšovaním situácie v oblasti dopytu došlo v roku 2010 a v ORP k oživeniu výroby a medzi rokom 2009 a ORP sa výroba zvýšila o 27 %, ale nedosiahla už úroveň z roku 2008. Objem výroby vykazoval podobný trend ako spotreba, ale v dôsledku dopytu na trhoch mimo EÚ sa znížil menej ako spotreba na trhu Únie.

(107)

Výrobná kapacita zostávala počas posudzovaného obdobia stabilná. Keďže výroba sa znížila o 16 %, výsledné využitie kapacity sa znížilo z 80 % v roku 2008 na 67 % počas ORP. Najväčšie zníženie sa však zaznamenalo v roku 2009 – z 80 % na 45 % v dôsledku zníženia objemu výroby. V roku 2010 a v ORP využitie kapacity plynulo rástlo.

(108)

Pokiaľ ide o zásoby, veľká väčšina výroby sa realizuje na objednávku. Preto napriek tomu, že stav zásob výrobcov zaradených do vzorky sa v roku 2009 výrazne znížil, ale s miernymi výkyvmi od roku 2010 do ORP sa zvyšoval takmer na úroveň roku 2008, má sa za to, že v tomto prípade nebol stav zásob relevantným ukazovateľom ujmy.

(109)

Predaj uskutočnený výrobným odvetvím Únie na trhu Únie v období od roku 2008 do ORP klesol o 21 %. Po poklese o 42 % v roku 2009 sa objem predaja do ORP opätovne zvýšil o 21 percentuálnych bodov. Tento vývoj je v súlade s vývojom spotreby na trhu Únie, ktorá sa v období od roku 2009 znížila o 48 % v dôsledku hospodárskeho poklesu a následne sa začala opäť zvyšovať.

(110)

Výrobné odvetvie Únie postupne dokázalo zvýšiť svoj podiel na trhu v období od roku 2008 do ORP. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä tým, že od roku 2009 sa uplatňujú antidumpingové opatrenia proti dovozu z ČĽR. Nižšie uvedený podiel na trhu je podielom z celkového predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným aj prepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreným ako percento spotreby v Únii.

(111)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie v období od roku 2008 do ORP, keď sa spotreba Únie znížila o 34 %, znížil iba o 21 %. Výrobné odvetvie Únie teda získalo podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z Ruska a Ukrajiny stratil počas rovnakého obdobia 0,6 % podielu.

(112)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa v období od roku 2008 do ORP znížila o 8 %. Znižovanie sa začalo v roku 2009, pokračovalo v roku 2010, v ORP sa však zamestnanosť opätovne zvýšila o 11 % v porovnaní v rokom 2010. To svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie sa dokázalo prispôsobiť novej situácii na trhu.

(113)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia na ekvivalent plného pracovného úväzku (full-time equivalent, FTE) využitá za rok bola počas posudzovaného obdobia nestála.

(114)

Pokiaľ ide o účinky rozsahu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie, tieto účinky sa vzhľadom na objem dovozu z príslušných krajín nemôžu považovať za zanedbateľné.

(115)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie v období od roku 2008 do ORP klesli o 13 %. V roku 2009 sa ceny mierne zvýšili a následne v roku 2010 klesli o 17 %. V ORP sa ceny v porovnaní s rokom 2010 mierne zvýšili. Tento vývoj cien súvisí so skutočnosťou, že rok 2008 bol rokom s veľmi vysokým dopytom a vysokými cenami surovín, čo malo za následok vyššie predajné ceny. Účinky mohli byť citeľné ešte v prvej polovici roku 2009. Od druhej polovice roku 2009 sa dopyt značne znížil a ceny poklesli, čo zodpovedalo trendu znižovania cien surovín. Zdá sa, že v ORP sa pokles cien zastavil.

(116)

V období od roku 2008 do ORP sa priemerná mzda na FTE znížila o 12 % počas posudzovaného obdobia. Nemožno však vyvodiť žiadny zmysluplný záver.

(117)

Investície do BRR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 24 %. Investície boli značné a v ORP prekročili 100 miliónov EUR. Odvetvie BRR je kapitálovo náročné odvetvie a v záujme zachovania si konkurencieschopnosti si vyžaduje značné investície do výrobných liniek. Prešetrovaním sa zistilo, že sa uskutočnili investície na udržanie výrobnej kapacity na jej súčasnej úrovni a nie na účely zvýšenia objemu výroby. Takisto sa zistilo, že výrobcovia zaradení do vzorky v posudzovanom období nečelili problémom pri získavaní kapitálu.

(118)

Napriek tomu, že ziskovosť počas posudzovaného obdobia klesla o 66 %, výrobcom zaradeným do vzorky sa podarilo dosahovať počas celého posudzovaného obdobia zisk. Zisky dosiahnuté od roku 2008 do ORP boli nad úrovňou cieľového zisku 3 %, ktorá sa stanovila v poslednom prešetrovaní. Rok 2008 bol veľmi dobrým rokom s vysokými ziskami. V roku 2009 a takisto v roku 2010 sa ziskovosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížila o 50 %, ale v ORP sa v porovnaní s rokom 2010 opäť zvýšila o 35 % a dosiahla úroveň 6,6 %. Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo prispôsobiť zníženiu dopytu v EÚ a to vďaka trvalému celosvetovému dopytu po výrobkoch výrobcov zaradených do vzorky, čo im umožnilo „rozriediť“ fixné náklady. Zníženie ziskovosti po roku 2008 sa vysvetľuje hospodárskym poklesom, ktorý viedol k značnému poklesu dopytu, poklesu cien a znížením objemu výroby, ktoré mali negatívny vplyv na výrobné náklady.

(119)

Návratnosť investícií (return on investments, ROI) vyjadrená ako celkový zisk vytvorený činnosťou výroby BRR v percentách čistej účtovnej hodnoty aktív, ktoré priamo a nepriamo súvisia s výrobou BRR, vo všeobecnosti sledovala uvedené trendy v oblasti ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia a zostala kladná počas celého posudzovaného obdobia. ROI klesla počas posudzovaného obdobia o 80 %, ale v ORP sa v porovnaní s rokom 2010 opäť zvýšila o 50 %.

(120)

Situácia v súvislosti s peňažným tokom sa medzi rokom 2008 a ORP značne zhoršila, pretože došlo k poklesu o 93 %. Peňažný tok sa nevyvíjal v súlade s trendom ziskovosti, čo možno vysvetliť nákladmi na amortizáciu, ktoré sú v tomto výrobnom odvetví náročnom na kapitál bežne vysoké.

(121)

Hoci už preskúmané ukazovatele svedčia o tom, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu spôsobenú hospodárskym poklesom, pretože objem predaja, objem výroby, ROI a peňažný tok sa znížili, poukazujú aj na to, že výrobné odvetvie Únie prispôsobilo svoje výrobné zariadenia tak, aby sa lepšie vyrovnalo s novým hospodárskym prostredím a dokázalo využiť príležitosti na trhu Únie aj na trhoch mimo Únie, a to najmä v segmentoch, v ktorých sa môžu dosiahnuť vysoké rozpätia zisku. Zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie v nadväznosti na uloženie antidumpingových opatrení proti dovozu z príslušných krajín v roku 2006 a v porovnaní s dovozom z ČĽR v roku 2009 ukazuje, že opatrenia sú účinné a že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z účinkov predchádzajúceho dumpingu aj napriek tomu, že nedosahuje takú úroveň ziskovosti, akú malo v roku 2008.

(122)

Napriek tomu, že spotreba klesla o 34 %, výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoj podiel na trhu a objem výroby a predaja klesol menej ako spotreba. Pokiaľ ide o ziskovosť, výrobné odvetvie Únie bolo ziskové počas celého posudzovaného obdobia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vyvodiť záver, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia závažnú ujmu.

(123)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 69, 70, 77 a 78, vyvážajúci výrobcovia v Rusku a na Ukrajine majú potenciál podstatne zvýšiť svoj objem vývozu do Únie využitím dostupnej nevyužitej kapacity v objeme približne 1 750 000 ton, čo zodpovedá celkovej spotrebe v Únii. Celková kapacita vyvážajúcich výrobcov v Rusku a na Ukrajine predstavuje 5 500 000 ton. Je preto pravdepodobné, že na trh Únie prenikne veľké množstvo BRR z Ruska a Ukrajiny, aby znovu získali stratený podiel na trhu, ktorý stratili v dôsledku platných antidumpingových opatrení, a ešte viac ho zvýšili, ak by sa opatrenia zrušili.

(124)

Ako bolo zdôraznené v odôvodnení 95, zistilo sa, že ceny dovozu z Ruska a Ukrajiny sú nízke a podhodnocujú ceny EÚ. Je veľmi pravdepodobné, že tieto nízke ceny by sa naďalej účtovali. V prípade Ukrajiny, ako je uvedené v odôvodnení 80, sa ceny môžu v skutočnosti ešte ďalej znižovať. Takéto cenové správanie spojené so schopnosťou vývozcov v týchto krajinách dodávať značné množstvá príslušného výrobku na trh Únie, by veľmi pravdepodobne malo klesajúci účinok na ceny na trhu Únie, s očakávaným negatívnym vplyvom na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie. Ako už bolo uvedené, finančná výkonnosť výrobného odvetvia Únie je úzko spojená s cenovou úrovňou na trhu Únie. Preto ak by bolo výrobné odvetvie Únie vystavené vplyvu zvýšeného objemu dovozu z Ruska a Ukrajiny za dumpingové ceny, pravdepodobne by to viedlo k zhoršeniu jeho finančnej situácie, ako sa zistilo v poslednom prešetrovaní. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení proti dovozu s pôvodom v Rusku a na Ukrajine by veľmi pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(125)

Je dôležité pripomenúť, že antidumpingové opatrenia boli uložené v roku 2006 s cieľom vyrovnať vplyv poškodzujúceho dumpingu spôsobeného dovozom okrem iného z Chorvátska, Ruska a Ukrajiny. Výrobné odvetvie Únie však nemalo z týchto opatrení plný prospech, pretože podiel týchto krajín na trhu bol nahradený čínskym dovozom za nízke ceny. Nepochybne to malo vplyv na obmedzené zotavenie výrobného odvetvia Únie až do momentu, keď sa v roku 2009 zaviedli opatrenia proti Číne. Preto možno vyvodiť záver, že zotavenie výrobného odvetvia Únie z dumpingu v minulosti sa nemôže považovať za úplné a že výrobné odvetvie Únie je naďalej vystavené poškodzujúcemu vplyvu, ktorý je pravdepodobne spôsobený značným množstvom dumpingového dovozu na trhu Únie.

(126)

Pokiaľ ide o Chorvátsko a ako sa uvádza v odôvodnení 60, jediný výrobný závod je na predaj, výroba sa úplne skončila a v najbližšom čase sa opätovne nezačne. Okrem toho a vzhľadom na zanedbateľný objem vyvážaný do Únie, a to aj v prípade, že výroba by sa onedlho opätovne spustila, je veľmi nepravdepodobné, že by objem, ktorý možno vyvážať do Únie, dosiahol úroveň objemu vyvážaného v minulosti.

(127)

Preto sa vzhľadom na zanedbateľný objem vývozu v posudzovanom období a na skutočnosť, že výroba sa po skončení ORP úplne skončila, došlo k záveru, že zrušenie opatrení uložených na dovoz s pôvodom v Chorvátsku by s najväčšou pravdepodobnosťou neviedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(128)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti Rusku a Ukrajine bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Je potrebné pripomenúť, že v priebehu predchádzajúcich prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za rozporné so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(129)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie v tomto konkrétnom prípade zachovať opatrenia proti dovozu s pôvodom v Rusku a na Ukrajine.

(130)

Výrobné odvetvie Únie preukázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím. To sa potvrdilo pomerne kladným vývojom jeho hospodárskeho stavu počas posudzovaného obdobia. Predovšetkým skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo počas posudzovaného obdobia svoj podiel na trhu, je silným ukazovateľom toho, že výrobné odvetvie Únie sa dokázalo prispôsobiť zmeneným podmienkam na trhu. Výrobné odvetvie Únie takisto zostalo počas celého posudzovaného obdobia ziskové.

(131)

Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Únie bude mať naďalej prospech z opatrení, ak sa tieto zachovajú. Uložením opatrení sa výrobnému odvetviu Únie umožní zvýšiť jeho objem predaja a úroveň zisku, čo by umožnilo neprerušované investície do jeho výrobných zariadení. Ak by sa opatrenia proti dovozu s pôvodom v Rusku a na Ukrajine nezachovali, je pravdepodobné, že výrobné odvetvie Únie bude znova trpieť ujmou spôsobenou zvýšeným dovozom z týchto krajín za dumpingové ceny a že sa jeho finančná situácia zhorší.

(132)

Pripomíname, že v predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení nebude pre dovozcov výrazný. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, traja dovozcovia odpovedali na otázky v dotazníku a v plnej miere spolupracovali v tomto konaní. Uviedli, že opatrenia spôsobili vytláčanie cien nahor. Keďže však prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci dovozcovia nakupujú BRR od rôznych dodávateľov z mnohých rôznych krajín a že ceny boli na konkurenčnej úrovni, pravdepodobný vplyv pretrvávania opatrení týkajúcich sa dovozu z Ruska a Ukrajiny bude obmedzený.

(133)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia zásadným spôsobom neovplyvňujú finančnú situáciu dovozcov a že pretrvávajúce uplatňovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

(134)

Na základe dostupných informácií sa zdá, že podiel BRR vo výrobných nákladoch používateľov je dosť nízky. BRR sú vo všeobecnosti súčasťou väčších projektov (kotlov, potrubí, stavieb), kde tvoria len obmedzenú časť. Možný vplyv pokračovania opatrení preto nemusí byť významný.

(135)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym používateľom. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, v tomto prešetrovaní spolupracoval iba jeden používateľ. Uviedol, že neutrpel ujmu v dôsledku existencie opatrení, keďže boli k dispozícii ďalšie zdroje a že BRR nepredstavujú významný podiel v jeho výrobných nákladoch. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že vzhľadom na zanedbateľný dosah nákladov na BRR na odvetvia používateľov a existenciu ďalších dostupných zdrojov dodávok, platné opatrenia nemajú významný vplyv na odvetvie používateľov.

(136)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(137)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby sa existujúce opatrenia týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a na Ukrajine zachovali a aby sa ukončili v prípade dovozu s pôvodom v Chorvátsku. Bola im tiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(138)

Jeden ruský vývozca požiadal o vypočutie úradníkom pre vypočutie. Uvedený vývozca tvrdil, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že v prešetrovaní nespolupracoval. Tento vývozca sa prihlásil ako zainteresovaná strana a Komisii poskytol dve stanoviská týkajúce sa predovšetkým ujmy, ktoré Komisia náležite zohľadnila. Uvedený vývozca však nevyplnil antidumpingový dotazník a neposkytol žiadne informácie týkajúce sa jeho vývoznej ceny. Komisia preto nemala na výber a musela vypočítať normálnu hodnotu, pokiaľ ide o Rusko, na základe najvhodnejších dostupných údajov. Uvedený vývozca použitie tejto metodiky nespochybnil. Za týchto podmienok sa tento vývozca nemôže považovať za vývozcu, ktorý v prešetrovaní v plnej miere spolupracoval.

(139)

Ten istý vývozca takisto tvrdil, že zverejnené zistenia boli nejasné, protichodné a nedostatočne odôvodnené. Toto tvrdenie však nebolo opodstatnené.

(140)

Iný ruský vývozca tvrdil, že dovoz z Ruska by sa nemal kumulovať s dovozom z Ukrajiny. V poslednom prešetrovaní sa však dovoz z Ruska a Ukrajiny posudzoval kumulatívne (spolu s dovozom z Chorvátska). Keďže podmienky článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú stále splnené, pokiaľ ide o dovoz z Ruska a Ukrajiny, vplyv takéhoto dovozu sa posudzoval kumulatívne, ako sa stanovuje v odôvodneniach 88 až 92. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali zmenu metodiky.

(141)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že situácia vo výrobnom odvetví Únie nie je dôvodom na zachovanie opatrení, keďže opakovaný výskyt ujmy je nepravdepodobný. Neboli však predložené žiadne nové tvrdeniam ktoré by viedli k odlišnému záveru v súvislosti s opakovaným výskytom ujmy ako sa stanovuje v odôvodneniach 123 až 127.

(142)

Viaceré zainteresované strany takisto tvrdili, že dlhodobé opatrenia sú neopodstatnené a žiadajú, aby sa ukončila ich platnosť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že toto je prvé preskúmanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa aktuálnej škály výrobkov. Opatrenia týkajúce sa tejto škály výrobkov sú v platnosti iba od roku 2006, čo nemožno považovať za neopodstatnene dlhé obdobie. Medzi rokom 1997 a rokom 2004 boli skutočne v platnosti opatrenia týkajúce sa dovozu z Ruska a medzi rokom 2000 a rokom 2004 opatrenia týkajúce sa dovozu z Chorvátska a Ukrajiny, ale tieto opatrenia sa týkali oveľa menšej škály výrobkov. V každom prípade, keďže v rámci tohto prešetrovania sa zistilo, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, pokiaľ ide o pokračovanie opatrení, boli splnené, skutočnosť, že opatrenia boli v platnosti mnoho rokov, je irelevantná.

(143)

Napokon sa konštatovalo, že k dovozu z Ruska sa pristupovalo odlišne než k dovozu z Bieloruska a Chorvátska, čo sa môže považovať za diskriminačné. Toto vyhlásenie neodráža skutočný stav, pretože situácia, pokiaľ ide o tieto krajiny, je úplne odlišná. Podnet týkajúci sa dovozu z Bieloruska bol stiahnutý a konanie sa následne ukončilo v súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia (20). Po zverejnení neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že takéto ukončenie by nebolo v záujme Únie. Pokiaľ ide o Chorvátsko, ako sa uvádza v odôvodneniach 63 až 65, výroba v Chorvátsku sa skončila.

(144)

Preto možno vyvodiť záver, že predložené pripomienky neboli takej povahy, aby zmenili uvedené závery.

(145)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz BRR s pôvodom v Rusku a na Ukrajine by sa v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia mali zachovať. Naopak, mala by sa nechať uplynúť platnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz z Chorvátska,