5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/63

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) vytvorila schému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (ďalej len „schéma Spoločenstva“) s cieľom podporiť zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom.

(2)

Hlavným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES (5), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu vplyvu na klimatický systém. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota zemského povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s hodnotami z obdobia pred industrializáciou. Podľa poslednej hodnotiacej správy Medzivládneho výboru pre zmenu klímy (IPCC) je na dosiahnutie stanoveného cieľa nevyhnutné, aby sa celosvetové emisie skleníkových plynov prestali zvyšovať najneskôr v roku 2020. To predpokladá zintenzívnenie úsilia Spoločenstva, rýchle zapojenie vyspelých krajín a podporu účasti rozvojových krajín na procese znižovania emisií.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 stanovila záväzok do roku 2020 znížiť celkové množstvo emisií skleníkových plynov produkovaných v Spoločenstve aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a o 30 % v prípade, ak sa k podobných zníženiam emisií skleníkových plynov zaviažu aj ďalšie vyspelé krajiny a ekonomicky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú primerane v súlade so svojimi záväzkami a podľa svojich možností. Do roku 2050 by mala byť úroveň celosvetových emisií skleníkových plynov aspoň o 50 % nižšia než v roku 1990. Na dosiahnutí uvedeného zníženia emisií sa majú podieľať všetky hospodárske odvetvia vrátane medzinárodnej námornej a leteckej dopravy. Letecká doprava sa podieľa na týchto zníženiach prostredníctvom začlenenia do schémy Spoločenstva. V prípade, že členské štáty neschvália žiadnu medzinárodnú dohodu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorá by vo svojich cieľoch znižovania emisií zahŕňala emisie z medzinárodnej námornej dopravy, alebo ak Spoločenstvo neschváli žiadnu takúto dohodu prostredníctvom UNFCCC do 31. decembra 2011, Komisia by mala predložiť návrh na zahrnutie emisií z medzinárodnej námornej dopravy v súlade s harmonizovanými metódami v rámci záväzku Spoločenstva znížiť emisie s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť do roku 2013. Takýto návrh by mal minimalizovať akýkoľvek negatívny dosah na konkurencieschopnosť Spoločenstva a zároveň zohľadniť možné prínosy pre životné prostredie.

(4)

Vo svojom uznesení z 31. januára 2008 o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách na Bali (COP 13 a COP/MOP 3) (6), Európsky parlament pripomenul svoje stanovisko, že priemyselné krajiny by sa mali zaviazať znížiť svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 30 % do roku 2020 a o 60 až 80 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vzhľadom na to, že tento plán predpokladá kladné výsledky rokovaní COP 15, ktoré sa uskutočnia v Kodani v roku 2009, by Európska únia v rámci svojho príspevku k budúcej medzinárodnej dohode o zmene klímy (ďalej len „medzinárodná dohoda o zmene klímy“) mala začať vypracúvať ambicióznejšie ciele zníženia emisií do roku 2020 a na nasledujúce roky a mala by sa snažiť zabezpečiť, aby po roku 2013 umožňovala schéma Spoločenstva, ak je to potrebné, zaviesť prísnejšie emisné limity.

(5)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto dlhodobých cieľov je vhodné stanoviť predvídateľný postup, podľa ktorého by sa mali znižovať emisie zariadení patriacich do schémy Spoločenstva. Aby mohlo Spoločenstvo hospodárne uskutočniť svoj záväzok – znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, mali by sa týmto zariadeniam do roku 2020 prideľovať emisné kvóty nižšie o 21 % v porovnaní s úrovňou emisií týchto zariadení z roku 2005.

(6)

S cieľom posilniť istotu a zlepšiť predvídateľnosť schémy Spoločenstva je potrebné konkretizovať ustanovenia na zvýšenie podielu schémy Spoločenstva na dosahovaní celkového zníženia o viac než 20 %, a to najmä vzhľadom na cieľ Európskej rady dosiahnuť do roku 2020 zníženie o 30 %, ktoré je z vedeckého hľadiska považované za nevyhnutné, ak nemá dôjsť k nebezpečným zmenám klímy.

(7)

Po uzavretí medzinárodnej dohody o zmene klímy medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, v súlade s ktorou sa určia príslušné opatrenia na celosvetovej úrovni po roku 2012, bude potrebné zabezpečiť významnú podporu pre získavanie kreditov zo zníženia emisií v týchto krajinách. Do uzavretia takej dohody je však potrebné poskytnúť väčšiu istotu, pokiaľ ide o ďalšie používanie kreditov pochádzajúcich zo štátov mimo Spoločenstva.

(8)

Zatiaľ čo potenciál schémy Spoločenstva potvrdzujú skúsenosti z prvého obdobia obchodovania a dokončenie národných alokačných plánov bude pre druhé obdobie obchodovania znamenať významné zníženie emisií do roku 2012, pri preskúmaní vykonanom v roku 2007 sa potvrdilo, že je nevyhnutné zabezpečiť lepšie harmonizovanú schému obchodovania s emisiami, aby sa lepšie využili výhody, ktoré poskytuje schéma obchodovania s emisiami, aby sa zabránilo narušeniam vnútorného trhu a aby sa uľahčilo prepojenie jednotlivých schém obchodovania s emisiami. Okrem toho je potrebné zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť a rozšíriť rozsah pôsobnosti schémy začlenením nových odvetví a nových plynov s cieľom posilniť signál ceny oxidu uhličitého tak, aby sa podnietili potrebné investície, a ponúknuť nové možnosti zníženia emisií, čo bude viesť k nižším celkovým nákladom na zníženie emisií a k zvýšeniu efektívnosti schémy.

(9)

Je potrebné zosúladiť definíciu skleníkových plynov s definíciou používanou v rámci UNFCCC a objasniť stanovovanie a aktualizáciu potenciálu globálneho otepľovania pre jednotlivé skleníkové plyny.

(10)

Schému Spoločenstva je potrebné rozšíriť na ďalšie zariadenia, v ktorých je možné monitorovať emisie, podávať správy o emisiách a overovať emisie s rovnakou úrovňou presnosti, aká sa vzťahuje na požiadavky týkajúce sa monitorovania, podávania správ a overovania, ktoré sú platné v súčasnosti.

(11)

Keď malé zariadenia, ktorých emisie neprekračujú prah 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne, podliehajú rovnocenným opatreniam na zníženie emisií skleníkových plynov, najmä pokiaľ ide o daňové opatrenia, mali by mať členské štáty k dispozícii postup na vylúčenie týchto malých zariadení zo schémy obchodovania s emisiami, pokiaľ sa uvedené opatrenia uplatňujú. Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia. Uvedený prah emisií zabezpečuje maximálnu efektivitu, čo sa týka relatívneho zníženia administratívnych nákladov na každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého vylúčenú zo schémy z dôvodu zjednodušenia administratívy. Ako výsledok odklonu od päťročných alokačných období a s cieľom posilniť istotu a zlepšiť predvídateľnosť schémy je potrebné prijať ustanovenia, ktorými sa určí frekvencia revízií povolení na emisie skleníkových plynov. Úlohou členských štátov je navrhnúť opatrenia uplatňované na malé zariadenia, ktorými sa dosiahne zníženie emisií, ktoré sa rovná zníženiu dosiahnutému schémou Spoločenstva. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať zdaňovanie, dohody s priemyselnými odvetviami a právne predpisy. S ohľadom na potrebu znížiť zbytočné administratívne zaťaženie malých zdrojov emisií by členské štáty mohli zaviesť zjednodušené postupy a opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

(12)

Informácie o uplatňovaní tejto smernice by mali byť ľahko dostupné, a to najmä pre malé a stredné podniky (MSP).

(13)

Pri výpočtoch od stredu obdobia rokov 2008 až 2012 by sa mal celkový objem kvót pre Spoločenstvo lineárne znižovať, čím sa v schéme obchodovania s emisiami zabezpečí postupné a predvídateľné znižovanie emisií. Ročný pokles kvót by sa mal rovnať 1,74 % z kvót vydaných členskými štátmi v súlade s rozhodnutiami Komisie o národných alokačných plánoch členských štátov na obdobie rokov 2008 až 2012, aby schéma Spoločenstva hospodárne prispievala k dosiahnutiu záväzku Spoločenstva znížiť celkové množstvo emisií do roku 2020 aspoň o 20 %.

(14)

Tento príspevok zodpovedá zníženiu emisií v roku 2020 v schéme Spoločenstva o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, pričom sa zohľadňuje vplyv rozšíreného rozsahu pôsobnosti od obdobia rokov 2005 až 2007 do obdobia rokov 2008 až 2012 a údaje o emisiách z roku 2005 v prípade odvetvia, ktorého sa týka obchodovanie s emisiami, použité pri hodnotení národných alokačných plánov Bulharska a Rumunska na obdobie rokov 2008 až 2012, čo vedie k vydaniu maximálneho možného množstva 1 720 miliónov kvót na rok 2020. Presné množstvá emisií sa vypočítajú po tom, ako členské štáty vydajú kvóty podľa rozhodnutí Komisie o svojich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, keďže schválenie pridelenia kvót pre niektoré zariadenia bolo podmienené odôvodnením a overením ich emisií. Po vydaní kvót na obdobie rokov 2008 až 2012 Komisia zverejní vydané množstvá kvót pre celé Spoločenstvo. V súvislosti so zariadeniami, ktoré budú začlenené do schémy Spoločenstva alebo ktoré budú z tejto schémy vylúčené v období rokov 2008 až 2012 alebo v období od roku 2013, je potrebné množstvá kvót pre celé Spoločenstvo upraviť.

(15)

Ďalšie úsilie, ktoré má vykonať hospodárstvo Spoločenstva, si okrem iného vyžaduje, aby zrevidovaná schéma Spoločenstva fungovala s čo najvyšším stupňom hospodárskej účinnosti a na základe plne harmonizovaných podmienok prideľovania kvót v rámci Spoločenstva. Aukcia by preto mala predstavovať základný princíp prideľovania, keďže ide o najjednoduchší spôsob, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za hospodársky najefektívnejší. Tým by sa mali eliminovať neočakávané zisky a zaručiť, že noví účastníci na trhu a hospodárstva s nadpriemerným rastom budú mať v rámci hospodárskej súťaže rovnakú pozíciu ako už existujúce zariadenia.

(16)

S cieľom zachovať environmentálnu a administratívnu účinnosť schémy Spoločenstva, zamedziť narušeniu hospodárskej súťaže a skorému vyčerpaniu rezervy pre nových účastníkov by sa mali harmonizovať pravidlá pre nových účastníkov, aby sa zabezpečilo, že všetky členské štáty prijmú rovnaký prístup, najmä pokiaľ ide o významné rozšírenie kapacity zariadenia. Ich súčasťou by preto mali byť aj ustanovenia na prijatie harmonizovaných pravidiel na vykonávanie tejto smernice. V rámci týchto pravidiel by sa výrazné rozšírenie kapacity malo vždy, keď je to vhodné, definovať ako rozšírenie existujúcej inštalovanej kapacity zariadenia najmenej o 10 % alebo ako podstatné zvýšenie emisií zo zariadenia v súvislosti s nárastom inštalovanej kapacity. Kvóty z rezervy pre nových účastníkov by sa mali prideľovať len v prípade výrazného rozšírenia kapacity zariadenia.

(17)

Všetky členské štáty budú musieť vynaložiť značné investície, aby do roku 2020 znížili emisnú náročnosť svojich hospodárstiev, a členské štáty, v ktorých príjem per capita značne zaostáva za priemerom Spoločenstva a ktorých hospodárstva sa snažia znížiť rozdiel oproti bohatším členským štátom, budú musieť na zlepšenie energetickej účinnosti vynaložiť značné úsilie. Vzhľadom na snahy o elimináciu narušení hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva a zabezpečenie najvyššieho možného stupňa hospodárskej účinnosti pri transformácii ekonomík EÚ na bezpečné a trvalo udržateľné nízko uhlíkové ekonomiky nie je vhodné zaobchádzať s hospodárskymi odvetviami v jednotlivých členských štátoch v rámci schémy Spoločenstva rôzne. Je preto nevyhnutné vyvinúť iné mechanizmy na podporu snáh členských štátov s relatívne nižším príjmom per capita a intenzívnejším očakávaným rastom. Podiel 88 % z celkového množstva kvót, ktoré budú vydražené, by sa mal rozdeliť medzi členské štáty na základe ich relatívneho emisného podielu v schéme Spoločenstva v roku 2005 alebo priemeru za obdobie 2005 až 2007, podľa toho, ktorý údaj je vyšší. 10 % z celkového množstva by sa malo prideliť týmto členským štátom na účely solidarity a rastu v Spoločenstve a použiť na zníženie emisií a prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Pri rozdeľovaní týchto 10 % by sa mali zohľadniť úrovne príjmu per capita v roku 2005 a perspektívy rastu členských štátov, pričom podiel by mal byť vyšší pre členské štáty s nízkym príjmom per capita a vysokou perspektívou rastu. Členské štáty s priemerným príjmom per capita, ktorý je o viac než 20 % vyšší ako priemerný príjem v Spoločenstve, by mali k tomuto rozdeleniu prispieť, s výnimkou prípadov, keď priame náklady na celkový balík odhadnuté v hodnotení vplyvu Komisie, ktoré je súčasťou balíka vykonávacích opatrení pre ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a obnoviteľnej energie pre rok 2020, prekračujú 0,7 % HDP. Ďalšie 2 % celkového množstva kvót, ktoré budú vydražené, by sa mali rozdeliť medzi členské štáty, ktorých množstvo emisií skleníkových plynov bolo v roku 2005 aspoň 20 % pod úrovňami ich emisií východiskového roku, ktoré sa na ne uplatňujú podľa Kjótskeho protokolu.

(18)

Vzhľadom na to, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na boj so zmenou klímy a na prispôsobovanie sa jej nevyhnutným dôsledkom, je vhodné využiť minimálne 50 % z výnosov z obchodovania s kvótami formou aukcie na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy, na financovanie výskumu a vývoja v oblasti znižovania emisií a prispôsobenia sa zmene klímy, na vývoj obnoviteľných zdrojov energie v súlade so záväzkom Únie, podľa ktorého sa má do roku 2020 zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, na splnenie záväzku Spoločenstva zvýšiť do roku 2020 energetickú účinnosť o 20 %, na environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie skleníkových plynov, na podporu Globálneho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a adaptačného fondu, ktorého podmienky fungovania boli stanovené na konferencii o zmene klímy v Poznani (COP 14 a COP/MOP 4), na opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a uľahčenie prispôsobovania sa rozvojových krajín zmene klímy a riešenie sociálnych dosahov, ako napríklad prípadné zvýšenie cien elektriny pre domácnosti so stredným a nižším príjmom. Tento podiel je podstatne nižší ako očakávané čisté výnosy verejných orgánov z obchodovania formou aukcie, berúc do úvahy potenciálne znížený príjem z daní z príjmu spoločností. Okrem toho výnosy z obchodovania kvót formou aukcie by sa mali použiť na pokrytie správnych výdavkov vynaložených na riadenie schémy Spoločenstva. Táto smernica by mala obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa monitorovania využívania výnosov z obchodovania formou aukcie na tieto účely. Poskytovanie informácií o využívaní výnosov však nezbavuje členské štáty povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy, v ktorom sa ukladá povinnosť oznamovať určité vnútroštátne opatrenia. Táto smernica sa nedotýka výsledku žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli podniknúť v súlade s článkami 87 a 88 zmluvy.

(19)

Od roku 2013 by teda všetky kvóty pre odvetvie elektrickej energie mali podliehať obchodovaniu formou aukcie, pričom toto odvetvie má možnosť premietnuť zvýšenie nákladov na CO2 do cien, a nemali by sa vydávať žiadne bezodplatné kvóty na zachytávanie a ukladanie CO2, keďže motivácia pre také postupy vyplýva z faktu, že za uložené emisie nie je potrebné odovzdávať kvóty. S cieľom predísť narušeniam hospodárskej súťaže môžu výrobcovia elektrickej energie dostať bezodplatné kvóty na diaľkové vykurovanie a chladenie a na teplo a chladenie vyrobené prostredníctvom vysokoúčinnej kogenerácie definovanej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (7) v prípade, že by takémuto teplu vyrobenému zariadeniami v iných odvetviach bolo možné prideliť bezodplatné kvóty.

(20)

Hlavnou dlhodobou motiváciou pre zachytávanie a ukladanie CO2 a pre nové technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov je to, že za emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorých vzniku sa zamedzí, sa nebudú musieť odovzdávať kvóty. Aby sa navyše urýchlilo prezentovanie prvých komerčných zariadení inovačných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, kvóty z rezervy pre nových účastníkov by sa mali vyčleniť na zabezpečenie garantovanej odmeny pre prvé takéto zariadenia v Únii za množstvo v tonách CO2, ktoré bolo v dostatočnom rozsahu uložené alebo nebolo vyprodukované, za predpokladu, že v súvislosti s príslušnou technológiou jestvuje dohoda o zdieľaní znalostí. Dodatočné financovanie by sa malo vzťahovať na projekty dostatočného rozsahu, ktoré sú svojím charakterom inovačné a sú v značnej miere spolufinancované zo strany prevádzkovateľa, pričom toto spolufinancovanie v zásade pokrýva viac ako polovicu príslušných investičných nákladov a zohľadňuje životaschopnosť projektu.

(21)

Pre ostatné odvetvia, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva, by sa mal vytvoriť prechodný systém, v ktorom by bezodplatné pridelenie kvót v roku 2013 malo predstavovať 80 % z množstva, ktoré zodpovedá percentuálnemu podielu celkových emisií Spoločenstva v období od roku 2005 do roku 2007, ktoré dané zariadenia emitovali, ako podiel z celkového ročného množstva kvót v celom Spoločenstve. Množstvo bezodplatne pridelených kvót by sa malo preto každý rok znižovať o rovnaké množstvo až na výsledných 30 % bezodplatných kvót v roku 2020, pričom bezodplatné kvóty sa prestanú prideľovať v roku 2027.

(22)

V záujme zabezpečenia riadneho fungovania trhov s uhlíkom a elektrickou energiou by sa obchodovanie s kvótami formou aukcie na obdobie po roku 2013 malo začať do roku 2011 a malo by sa zakladať na jasných a objektívnych zásadách stanovených s dostatočným predstihom.

(23)

Prechodné prideľovanie bezodplatných kvót pre zariadenia by sa malo uskutočňovať na základe harmonizovaných pravidiel platných v celom Spoločenstve (referenčné úrovne ex ante), aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže v Spoločenstve. V uvedených pravidlách by sa mali zohľadniť najúčinnejšie techniky v oblasti skleníkových plynov a energie, alternatívne riešenia a výrobné procesy, používanie biomasy, obnoviteľné zdroje energie, ako aj zachytávanie a ukladanie CO2. Takéto pravidlá by nemali podporovať zvyšovanie emisií a mali by zaručiť obchodovanie formou aukcie so stále väčším podielom kvót. Aby bolo zaručené správne fungovanie trhu, je potrebné určiť pridelenia kvót ešte pred začiatkom obdobia obchodovania. Uvedené harmonizované pravidlá môžu zohľadňovať aj emisie súvisiace s využívaním odpadových spalných plynov z priemyselných procesov v prípade, keď sa uvoľňovaniu týchto odpadových plynov nedá zabrániť. Pravidlá môžu v tejto súvislosti stanovovať bezodplatné pridelenie kvót prevádzkovateľom zariadení, ktoré spaľujú uvedené odpadové plyny, alebo prevádzkovateľom zariadení, v ktorých tieto plyny vznikajú. Tieto pravidlá by mali zabrániť aj nepatričným narušeniam hospodárskej súťaže na trhoch s elektrickou energiou a vykurovaním a chladením, ktoré sa dodávajú priemyselným zariadeniam. Okrem toho by mali zabrániť nepatričným narušeniam hospodárskej súťaže medzi priemyselnými činnosťami uskutočňovanými v zariadeniach prevádzkovaných samotným prevádzkovateľom a výrobou formou zadávania iným zariadeniam. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať na nových účastníkov na trhu vykonávajúcich rovnaké činnosti ako existujúce zariadenia, ktoré sú príjemcami prechodne prideľovaných bezodplatných kvót. Aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, nemali by sa novým účastníkom na trhu vyrábajúcim elektrickú energiu prideľovať žiadne bezodplatné kvóty. Kvóty, ktoré zostali v rezerve pre nových účastníkov na trhu v roku 2020, by sa mali obchodovať formou aukcie.

(24)

Spoločenstvo bude aj naďalej viesť rokovania o ambicióznej medzinárodnej dohode o zmene klímy, ktorej cieľom je obmedziť nárast globálneho otepľovania o maximálne 2 °C, pričom výraznou podporou pre Spoločenstvo je pokrok, ktorý sa v tejto súvislosti dosiahol na 13. konferencii zmluvných strán UNFCCC a na zasadnutí zmluvných strán Kjótskeho protokolu, ktoré sa uskutočnili 3. – 14. decembra 2007 na Bali v Indonézii. V prípade, že by sa iné rozvinuté krajiny a iné významné zdroje emisií skleníkových plynov nepripojili k tejto medzinárodnej dohode, mohlo by to viesť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tých tretích krajinách, kde by priemysel nepodliehal porovnateľným obmedzeniam, pokiaľ ide o emisie uhlíka (ďalej len „únik uhlíka“), a zároveň by sa hospodársky znevýhodnili niektoré energeticky náročné priemyselné odvetvia a pododvetvia v Spoločenstve, ktoré sú vystavené hospodárskej súťaži. To by mohlo ohroziť integritu životného prostredia a účinnosť opatrení Spoločenstva. Spoločenstvo by na riešenie rizika týkajúceho sa úniku uhlíka malo prideliť 100 % bezodplatných kvót odvetviam alebo pododvetviam, ktoré spĺňajú príslušné kritériá. Vymedzenie týchto odvetví alebo pododvetví a požadovaných opatrení by malo byť predmetom opätovného posúdenia, aby sa zabezpečilo, že sa prijmú potrebné opatrenia a že nedôjde k nadmernej kompenzácii. V prípade tých špecifických odvetví alebo pododvetví, kde je možné náležite odôvodniť, že riziku úniku uhlíka nemožno predísť inak, kde výroba elektrickej energie tvorí vysoký podiel výrobných nákladov a vyrába sa hospodárne, môže sa v prijatom opatrení zohľadniť spotreba elektrickej energie vo výrobnom procese, bez zmeny celkového množstva kvót. Riziko úniku uhlíka v týchto odvetviach alebo pododvetviach by sa malo vyhodnocovať na základe trojmiestneho číselného kódu (kód NACE-3) alebo v prípade potreby a dostupnosti príslušných údajov na základe štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4).

(25)

Komisia by preto mala do 30. júna 2010 preskúmať situáciu, skonzultovať stav so všetkými relevantnými sociálnymi partnermi a na základe výsledku medzinárodných rokovaní predložiť správu spolu s príslušnými návrhmi. V tejto súvislosti by Komisia mala do 31. decembra 2009 stanoviť, v prípade ktorých energeticky náročných priemyselných odvetví a pododvetví by mohol hroziť únik uhlíka. Základom analýzy by mal byť odhad neschopnosti priemyslu premietnuť náklady na potrebné kvóty do cien produktov bez toho, aby došlo k výraznej strate trhového podielu v porovnaní so zariadeniami mimo Spoločenstva, ktoré podobné kroky na zníženie ich emisií nepodnikajú. Energeticky náročným priemyselným odvetviam, v prípade ktorých hrozí vysoké riziko úniku uhlíka, by sa mohlo prideliť viac bezodplatných kvót, resp. by bolo vhodné zaviesť účinný vyrovnávací systém pre emisie oxidu uhličitého, ktorým by sa zariadenia Spoločenstva s významným rizikom úniku uhlíka a zariadenia z tretích krajín dostali na porovnateľnú úroveň. Takýto systém by mohol uvaliť na dovozcov požiadavky, ktoré by neboli menej priaznivé ako požiadavky vzťahujúce sa na zariadenia v rámci Spoločenstva, napríklad vyžadovať odovzdávanie kvót. Taký postup však musí byť v súlade s princípmi UNFCCC, predovšetkým s princípom spoločných, no diferencovaných záväzkov a príslušných schopností, s ohľadom na konkrétnu situáciu v najmenej rozvinutých krajinách. Musí byť tiež v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva vrátane záväzkov podľa dohody WTO.

(26)

Diskusie v Európskej rade týkajúca sa určenia odvetví a pododvetví, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, majú osobitný charakter a žiadnym spôsobom neovplyvňujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu v súlade s článkom 202 zmluvy.

(27)

Členské štáty môžu uznať za potrebné dočasne poskytovať kompenzáciu určitým zariadeniam, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Takáto pomoc by sa mala poskytovať iba vtedy, keď je nevyhnutná a primeraná, pričom by sa malo zabezpečiť, aby boli zachované stimuly schémy Spoločenstva týkajúce sa úspor energie a motivovania k presunu dopytu od tradične vyrábanej elektrickej energie smerom k ekologicky vyrábanej elektrickej energii.

(28)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva je potrebné harmonizovať používanie kreditov za zníženie emisií mimo Spoločenstva prevádzkovateľmi v rámci schémy Spoločenstva. V Kjótskom protokole sa stanovujú kvantifikované emisné ciele pre rozvinuté krajiny na obdobie od roku 2008 do roku 2012 a ustanovujú sa v nich certifikované zníženia emisií (CER) z projektov Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a jednotky zníženia emisií (ERU) z projektov spoločnej implementácie (JI) a ich používanie v rozvinutých krajinách s cieľom splniť časť týchto cieľov. Zatiaľ čo Kjótsky protokol nepovoľuje vydávanie ERU po roku 2013 bez toho, aby boli kvantifikované nové emisné ciele pre hostiteľské krajiny, kredity CDM môžu byť potenciálne vydávané aj naďalej. Po uzavretí medzinárodnej dohody o zmene klímy by sa malo zabezpečiť ďalšie používanie CER a ERU v krajinách, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu. V prípade, že k uzavretiu takej dohody nedôjde, malo by plánované ďalšie používanie CER a ERU nepriaznivý vplyv na túto motiváciu a skomplikovalo by sa dosiahnutie cieľa Spoločenstva zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie. CER a ERU majú byť používané v súlade s cieľmi Spoločenstva podporovať energetickú účinnosť, inovácie a technologický rozvoj a dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 tvoril 20 % celkovej produkcie. Ak je to v súlade s dosahovaním uvedených cieľov, je potrebné zabezpečiť možnosť uzatvorenia dohody s tretími krajinami s cieľom poskytnúť motivácie na zníženie emisií v týchto krajinách, ktoré prinesú skutočné ďalšie zníženia emisií skleníkových plynov a budú stimulovať inovácie v podnikoch so sídlom v Spoločenstve a technologický rozvoj v tretích krajinách. Také dohody môže ratifikovať viac krajín. Keď Spoločenstvo schváli prijateľnú medzinárodnú dohodu o zmene klímy, mal by sa rozšíriť prístup ku kreditom z projektov uskutočnených v tretích krajinách a zároveň by sa mala zvýšiť úroveň zníženia emisií, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom schémy Spoločenstva.

(29)

Aby bola zachovaná predvídateľnosť, prevádzkovatelia by mali mať istotu o možnostiach využívania CER a ERU po roku 2012 po úroveň, ktorú mali povolenú na obdobie od roku 2008 do roku 2012, pričom CER a ERU pochádzajú z typov projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva počas obdobia od roku 2008 do roku 2012. Keďže členské štáty nemôžu do roku 2015 podľa medzinárodných dohôd počas záväzných období realizovať prenos CER a ERU, ktoré sú vo vlastníctve prevádzkovateľov (operácie s CER a ERU), a len ak členský štát povolí operácie s týmito CER a ERU v rámci obmedzených práv na operácie s takýmito kreditmi, je potrebné poskytnúť túto istotu, a to tak, že sa členským štátom uloží povinnosť povoliť prevádzkovateľom vymieňanie CER a ERU, ktoré boli vydané v súvislosti so znížením emisií pred rokom 2012, za kvóty s platnosťou od roku 2013. Členské štáty by však nemali byť povinné prijímať CER a ERU, ak nie je isté, že ich budú môcť využiť v rámci svojich existujúcich medzinárodných záväzkov, a preto by sa táto požiadavka nemala vzťahovať na obdobie po 31. marci 2015. Prevádzkovatelia by mali mať rovnakú istotu, pokiaľ ide o CER, ktoré boli vydané v rámci projektov, ktoré sa zriadili pred rokom 2013, v súvislosti so znížením emisií od roku 2013. Je dôležité, aby kredity z projektov, ktoré prevádzkovatelia používajú, predstavovali skutočné, overiteľné, dodatočné a trvalé zníženie emisií, boli jasným prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj a nemali významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo sociálny dosah. Mal by sa stanoviť postup, ktorý by umožnil vyňať určité typy projektov.

(30)

V prípade, že sa uzavretie medzinárodnej dohody o zmene klímy oneskorí, mala by byť k dispozícii možnosť využívania kreditov z projektov vysokej kvality v schéme Spoločenstva prostredníctvom dohôd s tretími krajinami. Takéto dvojstranné alebo viacstranné dohody by umožnili, aby boli projekty, ktoré generovali ERU do roku 2012, no v zmysle Kjótskeho protokolu v tom už nemôžu pokračovať, aj naďalej uznávané v schéme Spoločenstva.

(31)

Najmenej rozvinuté krajiny sú najcitlivejšie na dosah zmien klímy a sú zodpovedné iba za veľmi nízku úroveň emisií skleníkových plynov. Preto pri prerozdeľovaní výnosov z obchodovania formou aukcie, ktoré sú určené na ľahšie prispôsobenie rozvojových krajín dôsledkom zmien klímy, je potrebné prednostne sa zamerať na potreby najmenej rozvinutých krajín. Vzhľadom na to, že v týchto krajinách sa zriadilo veľmi málo projektov CDM, je vhodné zaručiť akceptovanie kreditov z projektov, ktoré sa v najmenej rozvinutých krajinách začnú po roku 2012, a to aj v prípade neuzavretia medzinárodnej dohody o zmene klímy, ak tieto projekty majú jasnú doplnkovú hodnotu a prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju. Tento postup by si však mali nárokovať najmenej rozvinuté krajiny do roku 2020 za predpokladu, že dovtedy ratifikujú buď medzinárodnú dohodu o zmene klímy, alebo dvojstrannú či viacstrannú dohodu so Spoločenstvom.

(32)

Keď sa uzavrie medzinárodná dohoda o zmene klímy, budú sa môcť využiť dodatočné kredity až do polovice dodatočných znížení uskutočnených v schéme Spoločenstva a vysokokvalitné kredity CDM z tretích krajín by mali byť akceptované v schéme Spoločenstva od roku 2013, a to iba po tom, čo tieto krajiny ratifikujú medzinárodnú dohodu.

(33)

Spoločenstvo a jeho členské štáty by mali povoliť projektové aktivity, iba ak majú všetci účastníci projektu sídlo v krajine, ktorá uzatvorila medzinárodnú dohodu týkajúcu sa takýchto projektov; toto opatrenie má za cieľ, aby schému nevyužívali spoločnosti z krajín, ktoré medzinárodnú dohodu neuzatvorili, okrem prípadov, keď majú sídlo v tretích krajinách, v subfederálnych alebo regionálnych správnych celkoch, ktoré sú prepojené so schémou Spoločenstva.

(34)

Skutočnosťou, že niektoré ustanovenia tejto smernice odkazujú na schválenie medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom, nie je dotknuté uzavretie tejto dohody aj členskými štátmi.

(35)

Na základe nadobudnutých skúseností je potrebné zdokonaliť predpisy schémy Spoločenstva týkajúce sa monitorovania emisií, podávania správ o emisiách a overovania emisií.

(36)

Únia by sa mala usilovať o vytvorenie medzinárodne uznávaného systému na obmedzenie odlesňovania a zvýšenie zalesňovania a obnovy lesov, ako aj o podporovanie cieľa týkajúceho sa vytvorenia mechanizmov financovania v rámci UNFCCC, pričom zohľadní existujúce opatrenia, a to ako súčasť účinnej, efektívnej, spravodlivej a súdržnej finančnej štruktúry v rámci medzinárodnej dohody o zmene klímy, ktorá sa má dosiahnuť na konferencii o zmene klímy (COP 15 a COP/MOP 5) v Kodani.

(37)

S cieľom jasne uviesť, že smernica 2003/87/ES sa vzťahuje na všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania, je potrebné pridať vymedzenie pojmu spaľovanie.

(38)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo možné prenášať kvóty medzi osobami v rámci Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení a aby bolo možné schému Spoločenstva spájať so schémami obchodovania s emisiami v tretích krajinách, subfederálnych a regionálnych správnych celkoch, všetky kvóty by mali byť od januára 2012 evidované v registri Spoločenstva zriadenom na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (8). Malo by sa tak stať bez toho, aby bola dotknutá správa národných registrov pre emisie, ktoré nie sú zahrnuté v systéme Spoločenstva. Register Spoločenstva by mal poskytovať služby rovnakej kvality ako národné registre.

(39)

V období od roku 2013 by malo byť environmentálne bezpečné zachytávanie, transport a geologické ukladanie CO2 harmonizovaným spôsobom zahrnuté v schéme Spoločenstva.

(40)

Je potrebné zabezpečiť vzájomné uznávanie kvót medzi schémou Spoločenstva a inými povinnými schémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov, ktoré určujú absolútne limity emisií ktorejkoľvek tretej krajiny alebo subfederálneho alebo regionálneho správneho celku.

(41)

Tretie krajiny susediace s Úniou treba podnietiť k tomu, aby sa pripojili k schéme Spoločenstva, pokiaľ spĺňajú ustanovenia tejto smernice. V rámci rokovaní s kandidátskymi krajinami, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a s krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska politika susedstva, a v rámci poskytovania finančnej a technickej pomoci týmto krajinám by Komisia mala vynaložiť maximálne úsilie na presadenie tohto cieľa. Tým by sa zjednodušil prenos technológií a poznatkov do týchto krajín, čo je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výhod pre všetkých.

(42)

Touto smernicou by sa malo ustanoviť uzatváranie dohôd na uznávanie kvót medzi schémou Spoločenstva a inými povinnými schémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií, ktoré sú kompatibilné so schémou Spoločenstva, pričom sa prihliada na náročnosť cieľov v oblasti životného prostredia a existenciu dôkladného a porovnateľného mechanizmu monitorovania, vykazovania a overovania emisií a systému dohľadu.

(43)

Na základe skúseností získaných v rámci schémy Spoločenstva by malo byť možné vydávať kvóty na projekty, ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, za predpokladu, že sa tieto projekty uskutočňujú v súlade s harmonizovanými pravidlami prijatými na úrovni Spoločenstva a na základe týchto projektov nedôjde k dvojitému započítaniu zníženia emisií alebo zabráneniu rozšírenia pôsobnosti systému Spoločenstva alebo k prijímaniu iných strategických opatrení na zníženie emisií, ktoré nepatria do systému Spoločenstva.

(44)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(45)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení týkajúcich sa harmonizácie predpisov vymedzujúcich nových účastníkov, obchodovania s kvótami formou aukcie, prechodného prideľovania kvót v rámci celého Spoločenstva, vypracovania kritérií a metód používaných pri výbere určitých demonštračných projektov, vypracovania zoznamu odvetví alebo pododvetví, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, využívania kreditov, monitorovania emisií, podávania správ o emisiách a overovania emisií, akreditácie overovateľov a vykonávania harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa projektov, ako aj zmeny a doplnenia niektorých príloh. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 2003/87/ES, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(46)

Smernica 2003/87/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(47)

Je vhodné zabezpečiť rýchlu transpozíciu tých ustanovení, ktoré poskytujú prípravu na zrevidované fungovanie schémy Spoločenstva v období od roku 2013.

(48)

V záujme správneho ukončenia obdobia obchodovania v období od roku 2008 až 2012 by sa ustanovenia smernice 2003/87/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/101/ES (10), smernicou 2008/101/ES (11) a nariadením (ES) č. 219/2009 (12), mali aj naďalej uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie prijímať opatrenia potrebné na zrevidované fungovanie schémy Spoločenstva v období od roku 2013.

(49)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy.

(50)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie.

(51)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(52)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (13) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

1.

do článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Táto smernica zároveň ustanovuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom prispieť k takým úrovniam zníženia, ktoré sa z vedeckého hľadiska považujú za nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmeny klímy.

Táto smernica tiež ustanovuje opatrenia na hodnotenie a zavedenie prísnejšieho záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií, presahujúceho 20 %, ktorý sa má uplatniť na základe toho, že Spoločenstvo odsúhlasí medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k zníženiu emisií skleníkových plynov nad rámec zníženia požadovaného v článku 9, čoho prejavom je aj záväzok vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady v marci 2007.“;

2.

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

v článku 3c ods. 2 sa slová „článku 11 ods. 2“ nahrádzajú slovami „článku 13 ods. 1“;

4.

v článku 3g sa slová „usmerneniami prijatými podľa článku 14“ nahrádzajú slovami „nariadením uvedeným v článku 14“;

5.

článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Povolenia na emisie skleníkových plynov

Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je vylúčené zo schémy Spoločenstva podľa článku 27. Toto sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré boli zahrnuté podľa článku 24.“;

6.

článok 5 písm. d) sa nahrádza takto:

7.

článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

8.

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Zmeny v súvislosti so zariadeniami

Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.“;

9.

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Množstvo kvót pre celé Spoločenstvo

Množstvo kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa od roku 2013 začne vydávať každoročne, sa lineárne zníži od polovice obdobia rokov 2008 až 2012. V porovnaní s priemerným celkovým ročným množstvom kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, sa množstvo zníži o lineárny koeficient 1,74 %.

Komisia do 30. júna 2010 uverejní absolútne množstvo kvót pre celé Spoločenstvo na rok 2013, založené na celkových množstvách kvót, ktoré členské štáty vydali alebo majú vydať v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012.

Komisia preskúma lineárny koeficient a v prípade potreby predloží od roku 2020 Európskemu parlamentu a Rade návrh s cieľom prijať rozhodnutie do roku 2025.“;

10.

vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Úprava množstva kvót pre celé Spoločenstvo

1.   V prípade zariadení, ktoré boli začlenené do schémy Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1, sa množstvo kvót, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, upraví tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné množstvo kvót vydaných pre tieto zariadenia v období ich začlenenia do schémy, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

2.   V prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I a ktoré sú do schémy Spoločenstva začlenené len od roku 2013, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia takýchto zariadení predkladali príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách s cieľom zohľadniť ich pri úprave množstva kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať.

Všetky takéto údaje sa predložia relevantnému príslušnému orgánu do 30. apríla 2010 v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 14 ods. 1.

Ak sú predložené údaje riadne podložené, príslušný orgán ich oznámi Komisii do 30. júna 2010 a množstvo kvót, ktoré sa má vydať, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9, sa zodpovedajúcim spôsobom upraví. V prípade zariadení produkujúcich iné skleníkové plyny než CO2 môže príslušný orgán oznámiť nižší objem emisií v súlade potenciálom zníženia emisií uvedených zariadení.

3.   Komisia uverejní upravené množstvá uvedené v odsekoch 1 a 2 do 30. septembra 2010.

4.   V prípade zariadení, ktoré sú vylúčené zo schémy Spoločenstva v súlade s článkom 27, množstvo kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, sa upraví smerom nadol tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné overené emisie z týchto zariadení v období rokov 2008 až 2010 upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.“;

11.

článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Obchodovanie s kvótami formou aukcie

1.   So všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkom 10a a 10c, budú členské štáty od roku 2013 obchodovať formou aukcie. Komisia do 31. decembra 2010 určí a zverejní odhadované množstvo kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie.

2.   Celkové množstvo kvót, s ktorým obchoduje každý členský štát formou aukcie, má toto zloženie:

Na účely písmena a) sa podiel členských štátov, ktoré sa nezúčastnili na schéme Spoločenstva v roku 2005, vypočíta na základe ich overených emisií podľa schémy Spoločenstva v roku 2007.

V prípade potreby sa percentuálne podiely uvedené v písmenách b) a c) primerane upravia, aby rozdelenie predstavovalo 10 % a 2 %.

3.   Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie. Aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2, vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote týchto príjmov by sa malo použiť na jednu alebo viaceré z týchto aktivít:

Považuje sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to aj v rozvojových krajinách, alebo ak vykonávajú vnútroštátne regulačné politiky na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na dosiahnutie cieľov ustanovených v prvom pododseku a ktorých hodnota zodpovedá najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2 vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c).

Členské štáty vo svojich správach predložených podľa rozhodnutia č. 280/2004/ES informujú Komisiu o využití príjmov a o opatreniach prijatých podľa tohto odseku.

4.   Do 30. júna 2010 Komisia prijme nariadenie o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania formou aukcie, aby sa zabezpečilo jeho vykonávanie otvoreným, transparentným, harmonizovaným a nediskriminačným spôsobom. Na tieto účely by postup mal byť predvídateľný, najmä v súvislosti s harmonogramom a postupnosťou aukcií a odhadovanými množstvami kvót, ktoré sa sprístupnia.

Aukcie sa navrhnú tak, aby:

Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Členské štáty podávajú o každej aukcii správu týkajúcu sa riadneho vykonávania pravidiel obchodovania formou aukcie, najmä v súvislosti so spravodlivým a otvoreným prístupom, transparentnosťou, tvorbou cien a technickými a prevádzkovými aspektmi. Tieto správy sa predkladajú do jedného mesiaca od predmetnej aukcie a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.

5.   Komisia monitoruje fungovanie európskeho trhu s uhlíkom. Každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní trhu s uhlíkom, ktorá obsahuje informácie o priebehu aukcií, likvidite a obchodovaných objemoch. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli Komisii poskytnuté všetky relevantné informácie najneskôr dva mesiace pred tým, ako Komisia správu schváli.“;

12.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 10a

Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celom Spoločenstve

1.   Do 31. decembra 2010 Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 12 vrátane akýchkoľvek potrebných ustanovení na harmonizované uplatňovanie odseku 19.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov.

Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.

Pri určovaní zásad pre stanovovanie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach a pododvetviach Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.

Keď Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov porovnateľnému so znížením emisií Spoločenstva, Komisia preskúma tieto opatrenia s cieľom zabezpečiť, že bezodplatné prideľovanie sa uskutoční len v prípadoch, keď je plne odôvodnené v zmysle uvedenej dohody.

2.   Pri určovaní zásad pre stanovenie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach alebo pododvetviach je východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom odvetví alebo pododvetví dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v Spoločenstve v rokoch 2007 – 2008. Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.

Nariadenia podľa článkov 14 a 15 ustanovujú na účely určovania referenčných úrovní ex ante harmonizované pravidlá monitorovania, podávania správ a overovania týkajúceho sa emisií skleníkových plynov súvisiacich s výrobou.

3.   S prihliadnutím na odseky 4 a 8 a bez ohľadu na článok 10c sa bezodplatné prideľovanie nesmie vzťahovať na výrobcov elektrickej energie, zariadenia na zachytávanie CO2, potrubia na prepravu CO2 alebo na úložiská CO2.

4.   V súvislosti s výrobou tepla alebo chladením sa bezodplatné kvóty prideľujú na diaľkové vykurovanie a vysokoúčinnú kogeneráciu v zmysle vymedzenia tohto pojmu v smernici 2004/8/ES s cieľom uspokojiť hospodársky odôvodnený dopyt. Po roku 2013 sa každoročne celkové pridelenie takýmto zariadeniam upraví podľa výroby takéhoto tepla o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

5.   Maximálne ročné množstvo kvót, ktoré je základom na výpočet kvót pre zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a ktoré nie sú novými účastníkmi, nesmie prekročiť súčet:

V prípade potreby sa uplatňuje jednotný medziodvetvový korekčný faktor.

6.   Členské štáty môžu prijať aj finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to s cieľom vykompenzovať tieto náklady, ak takéto finančné opatrenia sú v súlade s platnými alebo pripravovanými pravidlami štátnej pomoci v danej oblasti.

Tieto opatrenia sa zakladajú na referenčných úrovniach ex ante pre nepriame emisie CO2 na jednotku produkcie. Referenčné úrovne ex ante sa vypočítavajú pre dané odvetvie alebo pododvetvie ako súčin spotreby elektrickej energie na jednotku produkcie, ktorá zodpovedá najúčinnejším dostupným technológiám a emisií CO2 spojených s výrobou elektrickej energie v rámci priemerného európskeho energetického mixu.

7.   Päť percent z množstva kvót pre celé Spoločenstvo určeného v súlade s článkami 9 a 9a na obdobie rokov 2013 až 2020 sa vyčlení pre nových účastníkov ako maximálne množstvo, ktoré sa môže prideliť novým účastníkom v súlade s pravidlami prijatými podľa odseku 1 tohto článku. Kvóty v tejto rezerve celého Spoločenstva, ktoré sa nepridelia novým účastníkom, ani sa nepoužijú podľa odsekov 8, 9 alebo 10 tohto článku v období rokov 2013 až 2020, poskytnú členské štáty na obchodovanie formou aukcie, pričom zohľadnia mieru, do akej zariadenia v členských štátoch už túto rezervu využili, v súlade s článkom 10 ods. 2, a pokiaľ ide o podrobné opatrenia a harmonogram, s článkom 10 ods. 4, ako aj s príslušnými vykonávacími ustanoveniami.

Pridelenie kvót sa upraví o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

Bezodplatne sa nesmú prideliť žiadne kvóty na výrobu elektrickej energie novými účastníkmi.

Komisia prijme do 31. decembra 2010 harmonizované pravidlá týkajúce sa uplatňovania definície, nového účastníka ‚najmä v súvislosti s definíciou, významného rozšírenia kapacity‘.

Tieto opatrenia určené na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

8.   Do 31. decembra 2015 bude k dispozícii v rezerve pre nových účastníkov až 300 miliónov kvót na podporu realizácie a prevádzky do 12 komerčných demonštračných projektov na území Únie, ktoré budú zamerané na environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (technológie CCS), ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Kvóty budú k dispozícii na podporu demonštračných projektov, ktoré v geograficky vyvážených lokalitách umožňujú rozvoj širokej škály technológií CCS a inovatívnych technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré zatiaľ nie sú komerčne dostupné. Pridelenie kvót bude závisieť od overeného množstva obmedzených emisií CO2.

Projekty sa budú vyberať na základe objektívnych a transparentných kritérií vrátane požiadaviek týkajúcich sa zdieľania znalostí. Tieto kritériá a opatrenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3 a uverenia sa.

Kvóty sa vyčlenia na projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v treťom pododseku. Podpora týmto projektom sa poskytne prostredníctvom členských štátov a je doplnkom k spolufinancovaniu zo strany prevádzkovateľa zariadenia vo významnej výške. Tieto projekty by mohli byť spolufinancované aj príslušnými členskými štátmi rovnako ako inými nástrojmi. Žiadnemu projektu sa na základe mechanizmu podľa tohto odseku nepridelí podpora vyššia ako 15 % z celkového množstva kvót vyčlenených na tento účel. Tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.

9.   Litva, ktorá sa v zmysle článku 1 protokolu 4 týkajúceho sa jadrovej elektrárne Ignalina v Litve, ktorý je prílohou k Aktu o pristúpení z roku 2003, zaviazala do 31. decembra 2009 uzavrieť blok 2 jadrovej elektrárne Ignalina, môže žiadať kvóty z rezervy pre nových účastníkov na obchodovanie formou aukcie v súlade s nariadením uvedeným v článku 10 ods. 4, v prípade, že celkové overené emisie Litvy v období od roku 2013 do 2015 v rámci schémy Spoločenstva prevýšia množstvo voľných kvót na emisie pochádzajúce z výroby elektrickej energie, ktoré boli vydané pre zariadenia v Litve, a tri osminy kvót Litvy na obchodovanie v období 2013 až 2020. Maximálne množstvo takýchto kvót sa rovná množstvu nadmerných emisií v tomto období rokov 2008 až 2012, pokiaľ sú tieto nadmerné emisie zvýšené emisie z výroby elektrickej energie, pričom sa odpočíta množstvo, o ktoré pridelené kvóty prevýšili overené emisie v rámci schémy Spoločenstva v Litve počas tohto obdobia. Všetky tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.

10.   Každý členský štát, ktorého elektrická sieť je prepojená s Litvou a ktorý v roku 2007 doviezol z Litvy viac než 15 % elektrickej energie na pokrytie svojej spotreby, a ak nastal nárast emisií z dôvodu investícií do novej výroby elektrickej energie, môže mutatis mutandis uplatniť odsek 9 na základe podmienok stanovených v uvedenom odseku.

11.   S prihliadnutím na článok 10b predstavuje suma bezodplatne pridelených kvót podľa odsekov 4 až 7 tohto článku v roku 2013 80 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1. Bezodplatné pridelenie sa potom každý rok zníži o úmernú sumu, ktorej výsledkom bude 30 % bezodplatného prideľovania v roku 2020, s cieľom dosiahnuť ukončenie bezodplatného prideľovania v roku 2027.

12.   S prihliadnutím na článok 10b, v roku 2013 a v každom nasledujúcom roku až do roku 2020 sa zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, pridelia podľa odseku 1 bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1.

13.   Komisia do 31. decembra 2009 a následne každých päť rokov na základe diskusie s Európskou radou určí v zmysle kritérií uvedených v odsekoch 14 až 17 zoznam odvetví alebo pododvetví uvedených v odseku 12.

Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu každoročne doplniť do zoznamu uvedeného v prvom pododseku ďalšie odvetvie alebo pododvetvie, ak je možné v rámci analytickej správy preukázať, že odvetvie či pododvetvie spĺňa kritériá uvedené v odsekoch 14 až 17 v dôsledku zmeny, ktorá významne ovplyvnila činnosť tohto odvetvia alebo pododvetvia.

Na účely uplatňovania tohto článku Komisia konzultuje s členskými štátmi, príslušnými odvetviami či pododvetviami a ďalšími relevantnými zúčastnenými stranami.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

14.   Na účely určenia odvetví alebo pododvetví uvedených v odseku 12 Komisia na úrovni Spoločenstva posúdi mieru, do akej má príslušné odvetvie alebo pododvetvie na príslušnej úrovni členenia možnosť premietnuť priame náklady na požadované kvóty a nepriame náklady spôsobené vyššími cenami za elektrickú energiu v dôsledku vykonávania tejto smernice do cien výrobkov bez výraznej straty trhového podielu v porovnaní s menej účinnými zariadeniami v oblasti emisií CO2 mimo Spoločenstva. Tieto posúdenia budú vychádzať z ceny za CO2 v súlade s hodnotením vplyvov vypracovaným Komisiou, ktoré je súčasťou balíka vykonávacích opatrení pre ciele EÚ v súvislosti so zmenou klímy a obnoviteľnou energiou pre rok 2020, a ak sú k dispozícii, z údajov o obchode, výrobe a pridanej hodnote za ostatné tri roky pre každé odvetvie alebo pododvetvie.

15.   Odvetvie alebo pododvetvie sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ak:

16.   Bez ohľadu na odsek 15 sa odvetvie alebo pododvetvie považuje za také, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ak:

17.   Zoznam uvedený v odseku 13 možno doplniť po dokončení kvalitatívneho posúdenia, pričom sa v prípade dostupnosti príslušných údajov zohľadnia tieto kritériá:

18.   Zoznam uvedený v odseku 13 bude vypracovaný po tom, ako sa v prípade dostupnosti príslušných údajov zohľadní:

19.   Žiadne kvóty sa bezodplatne nepridelia zariadeniu, ktoré zastavilo svoju prevádzku, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže príslušnému orgánu, že toto zariadenie bude v určitom a primeranom čase opäť pokračovať vo výrobe. Zariadenia, ktorým uplynula platnosť povolenia na emisie skleníkových plynov alebo sa im toto povolenie odňalo, a zariadenia, ktorých prevádzkovanie alebo pokračovanie prevádzkovania je technicky nemožné, sa považujú za zariadenia so zastavenou prevádzkou.

20.   Ako súčasť opatrení prijatých podľa odseku 1 Komisia zahrnie opatrenia na definovanie zariadení, ktoré čiastočne ukončili činnosť alebo podstatne znížili svoju kapacitu, a v prípade potreby aj opatrenia na zodpovedajúcu úpravu kvót, ktoré sú im bezodplatne pridelené.

Článok 10b

Opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka

1.   Komisia do 30. júna 2010 na základe výsledku medzinárodných rokovaní a rozsahu zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý z týchto rokovaní vyplynie, ako aj po konzultáciách so všetkými významnými sociálnymi partnermi predloží Európskemu parlamentu a Rade analytickú správu o posúdení situácie, pokiaľ ide o niektoré energeticky náročné odvetvia alebo pododvetvia, o ktorých sa určilo, že sú vystavené vysokému riziku úniku uhlíka. Túto správu doplnia vhodné návrhy, medzi ktoré môžu patriť tieto opatrenia:

Pri zvažovaní vhodnosti jednotlivých opatrení sa do úvahy berú aj všetky záväzné odvetvové dohody, ktoré vedú ku globálnemu zníženiu emisií skleníkových plynov v rozsahu potrebnom na účinný boj proti zmene klímy a možno ich monitorovať, overovať a podliehajú záväzným vykonávacím pravidlám.

2.   Komisia do 31. marca 2011 zhodnotí, či je pravdepodobné, že rozhodnutia prijaté v otázke primeranosti kvót pridelených bezodplatne odvetviam alebo pododvetviam v súlade s odsekom 1, vrátane dôsledkov stanovenia referenčných úrovní ex ante v súlade s článkom 10a ods. 2 budú mať významný vplyv na množstvo kvót, s ktorými budú členské štáty obchodovať v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), v porovnaní so scenárom plného obchodovania vo všetkých odvetviach v roku 2020. Ak to bude vhodné, predloží príslušné návrhy Európskemu parlamentu a Rade, pričom zohľadní možné dôsledky takýchto návrhov pre rozdelenie kvót.

Článok 10c

Možnosť prechodného prideľovania bezodplatných kvót v súvislosti s modernizáciou výroby elektrickej energie

1.   Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 môžu členské štáty prechodne prideľovať bezodplatné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ktoré sú v prevádzke do 31. decembra 2008, alebo zariadeniam na výrobu elektrickej energie, v súvislosti s ktorými bol proces investícií fyzicky iniciovaný do toho istého dňa, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

Príslušný členský štát predloží Komisii národný plán umožňujúci investície do modernizácie infraštruktúry a do čistých technológií. Národný plán tiež umožňuje diverzifikáciu energetického mixu členského štátu a dodávok energie v hodnote, ktorá čo najviac zodpovedá trhovej hodnote bezodplatných kvót súvisiacich so zamýšľanými investíciami, pričom zohľadní potrebu čo najviac obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Príslušný členský štát každoročne predloží Komisii správu o uskutočnených investíciách do modernizácie infraštruktúry a do čistých technológií. Investície zrealizované v období od 25. júna 2009 možno zohľadniť na tento účel.

2.   Prechodne prideľované bezodplatné kvóty sa odpočítajú od množstva kvót, s ktorými by inak príslušný členský štát obchodoval formou aukcie podľa článku 10 ods. 2. V roku 2013 nepresiahne celkové množstvo prechodne pridelených bezodplatných kvót hranicu 70 % priemerného ročného množstva overených emisií v období rokov 2005 až 2007 od týchto výrobcov elektrickej energie za objem zodpovedajúci hrubej konečnej vnútroštátnej spotrebe príslušného členského štátu a následne sa bude postupne znižovať, čoho výsledkom bude koniec bezodplatného prideľovania v roku 2020. Príslušné emisie členských štátov, ktoré sa nepodieľali na schéme Spoločenstva v roku 2005, sa vypočítajú na základe ich overených emisií registrovaných v schéme Spoločenstva podľa stavu v schéme Spoločenstva v roku 2007.

Príslušný členský štát môže stanoviť, že kvóty prideľované podľa tohto článku môže prevádzkovateľ príslušného zariadenia využiť iba na odovzdávanie kvót podľa článku 12 ods. 3 v súvislosti s emisiami z tohto zariadenia počas roku, na ktorý sú kvóty pridelené.

3.   Prideľovanie kvót prevádzkovateľom sa zakladá na prideľovaní kvót v rámci overených emisií v období rokov 2005 až 2007 alebo na referenčnej úrovni ex ante vychádzajúcej z váženého priemeru úrovne emisií najúčinnejšej výroby elektrickej energie z hľadiska skleníkových plynov v rámci schémy Spoločenstva pre zariadenia využívajúce rôzne palivá. Vážené hodnoty môžu odrážať podiely rôznych palív na výrobe elektrickej energie v príslušnom členskom štáte. Komisia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2 poskytne pokyny, ktoré zabezpečia, aby metóda prideľovania kvót zabránila neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa minimalizovali negatívne dôsledky podnetov na znižovanie emisií.

4.   Každý členský štát pri uplatňovaní tohto článku vyžaduje od výrobcov elektrickej energie a prevádzkovateľov sietí, ktorí ich využívajú, aby každých 12 mesiacov podávali správy o realizácií svojich investícií uvedených vo vnútroštátnom pláne. Členské štáty informujú o tom Komisiu a tieto správy zverejňujú.

5.   Každý členský štát, ktorý plánuje prideliť kvóty na základe tohto článku, predloží Komisii do 30. septembra 2011 žiadosť, ktorá obsahuje navrhovanú metódu prideľovania a jednotlivé prideľované kvóty. Žiadosť musí obsahovať:

6.   Komisia posúdi žiadosť so zohľadnením kritérií stanovených v odseku 5 a môže žiadosť alebo akýkoľvek jej aspekt zamietnuť do 6 mesiacov po prijatí náležitých informácií.

7.   Dva roky pred koncom obdobia, počas ktorého môže členský štát prechodne prideliť bezodplatné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ktoré sú v prevádzke do 31. decembra 2008, Komisia posúdi pokrok vykonaný v oblasti vykonávania národného plánu. Ak Komisia na žiadosť príslušného členského štátu zváži, že je potrebné toto obdobie prípadne predĺžiť, môže Európskemu parlamentu a Rade predložiť príslušné návrhy, vrátane podmienok, ktoré by sa mali v prípade takéhoto predĺženia splniť.“;

13.

články 11 a 11a sa nahrádzajú takto:

„Článok 11

Vnútroštátne vykonávacie opatrenia

1.   Každý členský štát do 30. septembra 2011 uverejní a predloží Komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel uvedených v článku 10a ods. 1 a článku 10c.

2.   Príslušné orgány každoročne do 28. februára určia množstvo kvót, ktoré sa majú v danom roku prideliť, vypočítané podľa článkov 10, 10a a 10c.

3.   Členské štáty nesmú prideľovať bezodplatné kvóty podľa odseku 2 zariadeniam, ktorých zapísanie do zoznamu uvedeného v odseku 1 Komisia zamietla.

Článok 11a

Používanie CER a ERU z projektových aktivít v schéme Spoločenstva pred nadobudnutím platnosti medzinárodnej dohody o zmene klímy

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 ods. 3 a 4, uplatňujú sa odseky 2 až 7 tohto článku.

2.   Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, môžu požiadať príslušný orgán, aby im vydal tieto kvóty platné na obdobie od roku 2013 výmenou za CER a ERU vydané v súvislosti so znížením emisií do roku 2012 z typov projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012.

Príslušný orgán vykoná takúto výmenu na požiadanie do 31. marca 2015.

3.   Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER a ERU z projektov zaregistrovaných pred rokom 2013, ktoré boli vydané v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty platné od roku 2013.

Prvý pododsek sa uplatňuje na CER a ERU na všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012.

4.   Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER vydaných v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty z nových projektov, ktoré sa začali od roku 2013 v najmenej rozvinutých krajinách.

Prvý pododsek sa uplatňuje na CER pre všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012, kým tieto krajiny neratifikujú príslušnú dohodu so Spoločenstvom alebo do roku 2020, podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastane skôr.

5.   Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8 a v prípade, že rokovanie o medzinárodnej dohode o zmene klímy sa neuzavrie do 31. decembra 2009, kredity z projektov alebo iných činností na zníženie emisií sa môžu využiť v schéme Spoločenstva v súlade s dohodami uzavretými s tretími krajinami, s uvedením úrovne čerpania. Prevádzkovatelia majú v súlade s takýmito dohodami možnosť použiť kredity z projektových aktivít v týchto tretích krajinách na splnenie svojich záväzkov v rámci schémy Spoločenstva.

6.   V každej dohode uvedenej v odseku 5 sa ustanovuje používanie kreditov v schéme Spoločenstva z typov projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012, vrátane obnoviteľných energií alebo technológií energetickej účinnosti, ktorými sa podporuje technologický transfer a trvalo udržateľný rozvoj. V každej takejto dohode sa môže ustanoviť aj používanie kreditov z projektov, v ktorých je použitý základ pod úrovňou bezodplatného pridelenia kvót podľa opatrení uvedených v článku 10a alebo pod úrovňami, ktoré vyžadujú právne predpisy Spoločenstva.

7.   Po dosiahnutí medzinárodnej dohody o zmene klímy sa v schéme Spoločenstva prijmú od 1. januára 2013 len kredity z projektov z tretích krajín, ktoré uvedenú dohodu ratifikovali.

8.   Všetci existujúci prevádzkovatelia budú môcť používať kredity v období od roku 2008 do roku 2020 buď do množstva, ktoré im bolo povolené na roky 2008 až 2012, alebo do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktoré nebude stanovené pod hranicu 11 % ich pridelených kvót z obdobia rokov 2008 až 2012, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je najvyššia.

Prevádzkovatelia budú môcť používať kredity nad hranicou 11 % uvedené v prvom pododseku do takého množstva, aby sa ich kombinované bezodplatné kvóty v rokoch 2008 až 2012 a celkový nárok projektových kreditov rovnali určitému percentuálnemu podielu ich overených emisií z obdobia rokov 2005 až 2007.

Noví účastníci vrátane nových účastníkov za obdobie 2008 až 2012, ktorí nedostali bezodplatné kredity ani právo používať CER a ERU v rokoch 2008 až 2012, a nové odvetvia budú môcť použiť kredity do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktorý nebude stanovený pod hranicu 4,5 % ich overených emisií z obdobia rokov 2013 – 2020. Prevádzkovatelia lietadiel budú môcť použiť kredity do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktorý nebude stanovený pod hranicu 1,5 % ich overených emisií z obdobia rokov 2013 až 2020.

Prijmú sa opatrenia, ktoré špecifikujú presné percentá na uplatňovanie prvého, druhého a tretieho pododseku. Minimálne jedna tretina dodatočného množstva, ktoré sa má distribuovať existujúcim prevádzkovateľom nad hranicou prvého percentuálneho podielu uvedeného v prvom pododseku, sa distribuuje prevádzkovateľom, ktorí mali najnižšiu úroveň kombinovaných priemerných bezodplatných kvót a použitia projektových kreditov v období rokov 2008 až 2012.

Uvedené opatrenia zabezpečia, že celkové použitie povolených kreditov neprekročí 50 % zníženia všetkých existujúcich odvetví celého Spoločenstva pod úroveň z roku 2005 v rámci schémy Spoločenstva v rokoch 2008 až 2020 a 50 % zníženia celého Spoločenstva pod úroveň z roku 2005 v nových odvetviach a v leteckej doprave v období od dátumu ich zahrnutia do schémy Spoločenstva až do roku 2020.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

9.   Od 1. januára 2013 sa môžu uplatňovať opatrenia na obmedzenie používania osobitných kreditov z typov projektov.

Uvedené opatrenia stanovia aj dátum, od ktorého sa budú kredity podľa odsekov 1 až 4 používať v súlade s týmito opatreniami. Tento dátum bude najskôr šesť mesiacov po prijatí opatrení alebo najneskôr tri roky po ich prijatí.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3. Keď o to niektorý členský štát požiada, Komisia zváži predloženie návrhu týchto opatrení výboru.“;

14.

do článku 11b ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Spoločenstvo a jeho členské štáty povolia projektové aktivity len vtedy, ak majú všetci účastníci projektu hlavné sídlo buď v krajine, ktorá ratifikovala medzinárodnú dohodu týkajúcu sa takýchto projektov, alebo v krajine alebo v subfederálnom alebo regionálnom správnom celku, ktorý je spojený so schémou Spoločenstva podľa článku 25.“;

15.

článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

16.

článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Platnosť kvót

1.   Kvóty vydané od 1. januára 2013 sú platné pre emisie počas osemročných období, ktoré sa začínajú 1. januára 2013.

2.   Štyri mesiace po začiatku každého obdobia uvedeného v odseku 1 zruší príslušný orgán kvóty, ktoré už nie sú platné a ktoré neboli odovzdané a zrušené v súlade s článkom 12.

Členské štáty vydajú kvóty osobám na súčasné obdobie, aby nahradili ich kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom.“;

17.

článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách

1.   Do 31. decembra 2011 Komisia prijme nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností uvedených v prílohe I a v prípade potreby o údajoch z týchto činností, na monitorovanie údajov o tonokilometroch a podávanie správ o nich na účely článkov 3e alebo 3f; uvedené nariadenie vychádza zo zásad monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV a uvedie sa v ňom potenciál globálneho otepľovania jednotlivých skleníkových plynov v požiadavkách na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách pre daný plyn.

Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

2.   V nariadení uvedenom v odseku 1 sa zohľadnia najpresnejšie a najaktuálnejšie dostupné vedecké dôkazy, najmä z IPPC, a takisto sa môže konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej súťaži. Uvedené nariadenie môže tiež konkretizovať povinnosti nezávisle overovať tieto informácie.

K týmto požiadavkám môže patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva a ktoré súvisia s výrobou takýchto tovarov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia alebo prevádzkovateľ lietadla v súlade s nariadením uvedeným v odseku 1 monitoroval emisie a podával príslušnému orgánu správy o emisiách z daného zariadenia alebo od 1. januára 2010 z lietadla, ktoré prevádzkuje, v každom kalendárnom roku po skončení daného roku.

4.   Súčasťou nariadenia uvedeného v odseku 1 môžu byť aj požiadavky používania automatizovaných systémov a formátov výmeny údajov určených na harmonizáciu komunikácie o pláne monitorovania, ročná správa o emisiách a činnosti overovania medzi prevádzkovateľom, overovateľom a príslušnými orgánmi.“;

18.

článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

19.

vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Zverejňovanie informácií a služobné tajomstvo

Členské štáty a Komisia zabezpečia, že všetky rozhodnutia a správy týkajúce sa množstva a prideľovania kvót, ako aj monitorovania, podávania správ a overovania emisií sa ihneď zverejnia náležitým spôsobom zaručujúcim nediskriminačný prístup k týmto informáciám.

Informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, sa nesmú oznamovať inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadov, ktoré uvádzajú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia.“;

20.

v článku 16 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Pokuty za prekročenie emisií týkajúce sa kvót vydaných od 1. januára 2013 sa zvýšia v súlade s európskym indexom spotrebiteľských cien.“;

21.

článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

22.

článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

23.

článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Zmeny a doplnenia príloh

Prílohy k tejto smernici s výnimkou príloh I, IIa a IIb možno zmeniť a doplniť s ohľadom na správy uvedené v článku 21 a na skúsenosti s uplatňovaním tejto smernice. Prílohy IV a V sa môžu zmeniť a doplniť s cieľom zlepšiť monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.“;

24.

do článku 23 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“;

25.

článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov

1.   Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity schémy Spoločenstva a spoľahlivosti plánovanej schémy monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a skleníkových plynov schváli Komisia:

2.   Keď sa začlenenie dodatočných činností a plynov schváli, Komisia môže zároveň oprávniť vydanie dodatočných kvót a môže povoliť iným členským štátom, aby takéto dodatočné činnosti a plyny začlenili.

3.   Na podnet Komisie alebo na požiadanie členského štátu sa môže prijať nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú v prílohe I uvedené ako kombinácia, ak toto monitorovanie a podávanie správ možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.

Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.“;

26.

vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Harmonizácia pravidiel projektov, ktorými sa znižujú emisie

1.   Okrem začlenenia stanoveného v článku 24 sa môžu prijať vykonávacie opatrenia na vydávanie kvót alebo kreditov v prípade projektov, ktoré spravujú členské štáty a ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, ktoré nespadajú do schémy Spoločenstva.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Žiadne takéto opatrenia nesmú mať za následok dvojité započítanie zníženia emisií ani byť prekážkou uskutočnenia iných politických opatrení na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje schéma Spoločenstva. Opatrenia sa prijmú len vtedy, keď začlenenie nie je možné v súlade s článkom 24, a v ďalšom preskúmaní schémy Spoločenstva sa vezme do úvahy harmonizácia pokrytia týchto emisií v celom Spoločenstve.

2.   Môžu sa prijať vykonávacie opatrenia, v ktorých sa ustanovia podrobnosti o kreditoch s ohľadom na projekty na úrovni Spoločenstva uvedené v odseku 1.

Tieto opatrenia určené na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

3.   Členský štát môže odmietnuť vydávať kvóty alebo kredity na svojom území v súvislosti s určitými typmi projektov, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov.

Takéto projekty sa vykonajú na základe dohody členského štátu, v ktorom sa projekt uskutočňuje.“;

27.

do článku 25 sa vkladajú tieto odseky:

„1a.   Je možné uzavrieť dohody s cieľom ustanoviť uznávanie kvót medzi schémou Spoločenstva a zlučiteľnými povinnými schémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií ustanovenými v ktorejkoľvek inej krajine alebo subfederálnom alebo regionálnom správnom celku.

1b.   Je možné uzavrieť nezáväzné dohody s tretími krajinami alebo subfederálnymi alebo regionálnymi správnymi celkami s cieľom ustanoviť administratívnu a technickú koordináciu, pokiaľ ide o kvóty v schéme Spoločenstva alebo v iných povinných schémach obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií.“;

28.

články 27, 28 a 29 sa nahrádzajú takto:

„Článok 27

Vylúčenie malých zariadení podliehajúcich rovnocenným opatreniam

1.   Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo schémy Spoločenstva zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z 3 rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, a keď vykonávajú spaľovacie činnosti, majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky:

Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia.

2.   Ak po trojmesačnom období odo dňa oznámenia na verejné pripomienkovanie Komisia počas ďalších šiestich mesiacov nevznesie námietky, vylúčenie sa považuje za schválené.

Po odovzdaní kvót súvisiacich s obdobím, počas ktorého zariadenie patrí do schémy Spoločenstva, sa zariadenie vylúči a členský štát nevydá viac zariadeniu bezodplatné kvóty podľa článku 10a.

3.   Keď sa zariadenie znovu začlení do schémy Spoločenstva v súlade s odsekom 1 písm. c), všetky kvóty vydané v súlade s článkom 10a budú pridelené počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty vydané týmto zariadeniam sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, na území ktorého sa zariadenie nachádza.

Každé takéto zariadenie zostane v schéme Spoločenstva do konca obdobia obchodovania.

4.   Pre zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do schémy Spoločenstva v období 2008 až 2012, sa môžu uplatňovať pri určovaní emisií zjednodušené požiadavky na monitorovanie, podávanie správ a overovanie počas troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a).

Článok 28

Úpravy uplatniteľné po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom

1.   Do troch mesiacov po tom, ako Spoločenstvo podpíše medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá do roku 2020 povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čoho prejavom je záväzok zníženia vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady z marca 2007, Komisia podá správu, v ktorej vyhodnotí predovšetkým tieto oblasti:

2.   Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice podľa odseku 1, aby pozmeňujúca smernica nadobudla účinnosť po tom, ako Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy a so zreteľom na povinnosť splniť v rámci tejto dohody záväzok týkajúci sa zníženia emisií.

Pokiaľ ide o deľbu práce medzi členskými štátmi, tento návrh sa musí zakladať na zásade transparentnosti, hospodárskej účinnosti, efektívnosti nákladov, ako aj spravodlivosti a solidárnosti.

3.   Tento návrh prípadne umožní prevádzkovateľom okrem kreditov ustanovených v tejto smernici využiť CER, ERU alebo iné schválené kredity z tretích krajín, ktoré ratifikovali medzinárodnú dohodu o zmene klímy.

4.   Tento návrh zahrnie podľa potreby aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na dosiahnutie záväzného zníženia emisií v súlade s odsekom 1 transparentným, vyváženým a spravodlivým spôsobom, a predovšetkým zahrnie vykonávacie opatrenia, ktorými sa prevádzkovateľom v schéme Spoločenstva povolí využívať aj iné typy projektových kreditov, ako sú uvedené v odsekoch 2 až 5 článku 11a, prípadne využívať iné mechanizmy vytvorené na základe medzinárodnej dohody o zmene klímy.

5.   Tento návrh zahrnie vhodné prechodné opatrenia a opatrenia o odklade, kým medzinárodná dohoda o zmene klímy nadobudne platnosť.

Článok 29

Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2

Ak má Komisia na základe pravidelných správ o trhu s uhlíkom uvedených v článku 10 ods. 5 dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa môže podľa potreby obsahovať návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti trhu s uhlíkom a opatrenia na zlepšenie jeho fungovania.“;

29.

vkladá sa tento článok:

„Článok 29a

Opatrenia v prípade nadmerného kolísania cien

1.   Ak je cena kvót počas viac než šesť po sebe nasledujúcich mesiacov viac ako trojnásobne vyššia než ich priemerná cena na európskom trhu s uhlíkom počas dvoch predchádzajúcich rokov, Komisia ihneď zvolá schôdzu výboru ustanoveného v článku 9 rozhodnutia č. 280/2004/ES.

2.   Ak cenový vývoj uvedený v odseku 1 nezodpovedá základným faktorom vývoja na trhu, môže sa prijať jedno z týchto opatrení, pričom sa vezme do úvahy úroveň cenového vývoja:

Tieto opatrenia sa prijmú v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 23 ods. 4.

3.   Každé opatrenie čo najviac zohľadní správu, ktorú Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 29, ako aj ďalšie relevantné informácie, ktoré poskytnú členské štáty.

4.   Opatrenia na uplatňovanie týchto ustanovení sa stanovia v nariadení uvedenom v článku 10 ods. 4.“;

30.

príloha I sa nahrádza textom, ktorý je v prílohe I k tejto smernici;

31.

dopĺňajú sa prílohy IIa a IIb v znení uvedenom v prílohe II k tejto smernici;

32.

príloha III sa vypúšťa.