17.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/3

(1)

V júli 2002 Rada nariadením (ES) č. 1338/2002 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo (ďalej len „existujúce opatrenia“) vo výške 7,1 % na dovoz kyseliny sulfanilovej patriacej pod kód KN ex29214210 (kód TARIC 2921421060) s pôvodom v Indii. Uložené opatrenia boli založené na zisteniach antisubvenčného konania začatého podľa článku 10 základného nariadenia (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Rada nariadením (ES) č. 1339/2002 (3) zároveň uložila konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

(3)

V rámci vyššie uvedených vyrovnávacích a antidumpingových konaní Komisia rozhodnutím 2002/611/ES (4) prijala cenový záväzok, ktorý ponúkol indický vyvážajúci výrobca, spoločnosť Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd (ďalej len „Kokan“).

(4)

V decembri 2003 informovala spoločnosť Kokan Komisiu, že si želá svoj záväzok dobrovoľne odvolať. V tejto súvislosti sa rozhodnutie Komisie o prijatí záväzku zrušilo rozhodnutím 2004/255/ES (5).

(5)

V apríli 2005 v nadväznosti na žiadosť podanú spoločnosťou Kokan Komisia začala (6) čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia a článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (7) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), obmedzené vo svojom rozsahu na preskúmanie prijateľnosti záväzku ponúknutého spoločnosťou.

(6)

Po prešetrení v decembri 2005 Komisia rozhodnutím 2006/37/ES (8) prijala záväzok ponúknutý spoločnosťou Kokan v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími konaniami týkajúcimi sa dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(7)

V januári 2006 v dôsledku preskúmania uvedeného vyššie v odôvodnení 6 boli nariadením Rady (ES) č. 123/2006 (9) s cieľom zohľadniť prijatie predmetného záväzku zmenené a doplnené nariadenie (ES) č. 1338/2002, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii, a nariadenie (ES) č. 1339/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kyseliny sulfanilovej s pôvodom inter alia v Indii.

(8)

Po preskúmaní v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 Rada nariadením (ES) č. 1000/2005 (10) uložila antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Indii.

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (11) existujúcich opatrení Komisia 24. apríla 2007 dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Túto žiadosť podali dvaja výrobcovia Spoločenstva (ďalej len „žiadatelia“) predstavujúci 100 % výroby kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve.

(10)

Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo k opakovanému výskytu subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(11)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľmi a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia. Po konzultáciách s poradným výborom Komisia oznámila 24. júla 2007 oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (12) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti na základe článku 18 základného nariadenia.

(12)

Je potrebné poznamenať, že pred začatím preskúmania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 10 ods. 9 a s článkom 22 ods. 1 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že dostala riadne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie a vyzvala indickú vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah sťažnosti, a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Indická vláda nereagovala na ponúknuté konzultácie. Konzultácie boli podobným spôsobom ponúknuté a prebehli s indickými orgánmi v súlade s nižšie uvedeným čiastočným predbežným preskúmaním. V rámci týchto konzultácií sa nedospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu, ktoré by garantovalo, že sa preskúmanie nezačne.

(13)

Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie29. septembra 2007 (13) (ďalej len „oznámenie o začatí podľa článku 19“) Komisia podľa článku 19 základného nariadenia začala z vlastnej iniciatívy čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na úroveň subvencovania, nakoľko Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy prima facie o tom, že okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, na základe ktorých boli opatrenia stanovené, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru.

(14)

Toto preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania spoločnosti Kokan uvedenú v prílohe k oznámeniu o začatí podľa článku 19, ako aj na ostatných vývozcov, ktorí boli vyzvaní prihlásiť sa za podmienok a v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí.

(15)

Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania trvalo od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Toto obdobie sa taktiež využilo na preskúmanie údajných zmenených okolností, ktoré viedli k začatiu čiastočného predbežného preskúmania. Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy prebiehalo od roku 2003 až do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že sa ich táto záležitosť týka, a ich združenia, zástupcov vyvážajúcej krajiny, žiadateľa a výrobcov Spoločenstva o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti a o čiastočnom predbežnom preskúmaní. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

(17)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(18)

V rámci preskúmania pred uplynutím platnosti boli všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, zaslané dotazníky, a to dvom výrobcom Spoločenstva, vyvážajúcemu výrobcovi v Indii a známym dovozcom a používateľom a indickej vláde. Pokiaľ ide o čiastočné predbežné preskúmanie, dotazníky boli zaslané vyvážajúcemu výrobcovi v Indii a indickej vláde.

(19)

Vyplnené dotazníky poslala indická vláda, obaja výrobcovia Spoločenstva a vyvážajúci výrobca z príslušnej krajiny, ako aj štyria používatelia. Vyplnený dotazník neposkytol žiadny dovozca a žiadni iní dovozcovia nedodali Komisii žiadne informácie, ani sa v priebehu tohto prešetrovania neprihlásili.

(20)

Komisia požiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania a následnej ujmy a záujmu Spoločenstva, ako aj údajnej zmenenej úrovne subvencovania. V tejto súvislosti Komisia vykonala overovacie návštevy v priestoroch indickej vlády v Dillí, vlády štátu Mahárašra v Mumbai, v banke Reserve Bank of India v Mumbai a v nasledujúcich spoločnostiach:

(21)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je kyselina sulfanilová s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorá je v súčasnosti zaradená pod kód KN ex29214210 (TARIC 2921421060). V zásade existujú dve triedy kvality kyseliny sulfanilovej, ktoré sa určujú na základe ich čistoty: technická kvalita a čistená kvalita. Okrem toho s čistenou kvalitou sa niekedy obchoduje vo forme soli kyseliny sulfanilovej. Kyselina sulfanilová sa používa ako surovina pri výrobe optických zjasňovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív a špeciálnych farieb. Zatiaľ čo existujú rôzne použitia kyseliny sulfanilovej, všetky druhy a formy sú používateľmi vnímané ako primerane zastupiteľné a vo väčšine aplikáciách sa používajú ako vzájomne zameniteľné, a preto sa s nimi zaobchádza ako s jedným výrobkom, čo bol prípad pôvodného prešetrovania.

(22)

Ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní, tieto revízne prešetrovania potvrdili, že kyselina sulfanilová a jej soli sú čistými komoditnými výrobkami a ich kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú identické nezávisle od krajiny pôvodu. Zistilo sa, že príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu a vyvážané do tretích krajín, ako aj výrobky vyrábané a predávané výrobcami Spoločenstva na trhu Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia a sú preto v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia považované za podobné výrobky.

(23)

Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a vo vyplnených dotazníkoch Komisie boli prešetrené nasledujúce systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

(24)

Systémy uvedené pod písmenami a), b), c) a e) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „vývoznej a dovoznej politiky“, ktorá bola od 1. septembra 2004 nazvaná „politika zahraničného obchodu“, a ministerstvo obchodu ich vydáva každých päť rokov a pravidelne ich aktualizuje. Jeden z dokumentov vývoznej a dovoznej politiky sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, a to päťročného plánu na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje tiež postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v materiáli „Príručka postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I“ (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“).

(25)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený pod písmenom d) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(26)

Systém pod písmenom f) riadi štát Maháraštra a vychádza z uznesení odboru pre priemysel, energetiku a prácu vlády štátu Maháraštra.

(27)

Systém vývozných úverov uvedený pod písmenom g) vychádza z oddielu 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje banke Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(28)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca sa nenachádzal ani v Systéme osobitných hospodárskych zón a ani v Systéme vývozných spracovateľských zón. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol však zriadený podľa Systému jednotiek orientovaných na vývoz a dostával vyrovnávacie subvencie v ORP. Uvedený opis a hodnotenie je preto obmedzené na SJOV.

(29)

Podrobné údaje o SJOV sú obsiahnuté v kapitole 6 politiky EXIM 2004 – 2009 a v HOP I 2004 – 2009.

(30)

S výnimkou čisto obchodných spoločností v zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v SJOV. Podniky vo výrobných odvetviach musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív (10 miliónov indických rupií) na to, aby sa stali oprávnenými pre SJOV.

(31)

SJOV sa môže zriadiť a nachádzať kdekoľvek v Indii.

(32)

Žiadosť o štatút SJOV musí obsahovať podrobné údaje pre obdobie najbližších piatich rokov, okrem iného údaje o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a o domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka SJOV platí päť rokov. Dohodu je možné predĺžiť na ďalšie obdobia.

(33)

Základnou povinnosťou SJOV, ako sa stanovuje v politike EXIM 2004 – 2009, je dosiahnutie čistých devízových príjmov (ďalej len „ČDP“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(34)

Jednotky SJOV majú nárok na tieto úľavy:

(35)

Jednotky, ktoré fungujú podľa týchto systémov, sú pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(36)

Tieto jednotky sú zo zákona povinné viesť riadne záznamy o všetkých dovozoch, o spotrebe a použití všetkých dovezených materiálov a o uskutočnených vývozoch v súlade s oddielom 6.11.1 HOP I 2004 – 2009. Tieto doklady sa musia pravidelne predkladať príslušným orgánom prostredníctvom štvrťročných a výročných správ o pokroku.

(37)

Avšak „od jednotiek orientovaných na vývoz sa nikdy nežiada, aby zosúladili každú dovezenú zásielku s jej vývozom, prevodmi do iných jednotiek, s predajom v domácej tarifnej oblasti (DTO) alebo so zásobami“, ako je to stanovené v oddiele 6.11.2 HOP I 2004 – 2009.

(38)

Domáci predaj sa odosiela a eviduje na základe vlastnej certifikácie. Proces odosielania vyvážaných zásielok jednotiek orientovaných na vývoz (JOV) podlieha dohľadu colného/daňového úradníka, ktorý trvalo pôsobí v JOV.

(39)

V tomto prípade spolupracujúci vyvážajúci výrobca využil systém obstarávania tovaru z domácich zdrojov oslobodený od spotrebnej dane, preplatenia dane z centrálneho predaja a z čiastočného preplatenia cla zaplateného za palivá obstarávané od domácich ropných spoločností. Prešetrovanie ukázalo, že príslušný vyvážajúci výrobca nevyužil výhody podľa ustanovení o oslobodení od dane z príjmov v rámci SJOV.

(40)

V prípade oslobodenia od spotrebnej dane tovaru obstarávaného z domácich zdrojov sa zistilo, že clo zaplatené za nákupy subjektom, ktorý nie je účastníkom SJOV, môže byť použité ako úver na jeho budúce colné záväzky, napr. na úhradu spotrebnej dane na domáci predaj (takzvaný mechanizmus CENVAT). Preto spotrebná daň zaplatená za nákupy nie je konečná. Podľa nástrojov úveru CENVAT je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály. Oslobodením od spotrebnej dane za nákupy jednotky SJOV sa neodstupuje od žiadnych dodatočných štátnych príjmov a následne pre SJOV nevzniká žiadna dodatočná výhoda.

(41)

Preplatenie dane za centrálne nákupy a čiastočné preplatenie dane zaplatenej za palivá obstarávané od domácich ropných spoločností predstavujú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia subvencie. Od príjmov vlády, ktoré by boli pri absencii tohto systému splatné, sa odstupuje, čím sa v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia prenáša výhoda na SJOV, nakoľko tento systém zlepšil svoju likviditu tým, že dosiahol preplatenie dane za centrálne nákupy a daní bežne platených za palivá. Podľa zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ JOV, ako je uvedené v odseku 6.1 politiky EXIM 02 – 07, je conditio sine qua non získať stimuly.

(42)

Výška subvencie bola vypočítaná na základe dane z centrálneho predaja preplatenej za tovar obstarávaný miestne a čiastočného preplatenia daní zaplatených za palivo nakúpené z domácich zdrojov počas ORP. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto čiastky, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencie bolo 3,2 %.

(43)

Podrobný opis SÚCK je uvedený v oddiele 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v oddiele 4.37 – 4.53 HOP I 2004 – 2009.

(44)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SÚCK. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(45)

Podrobný opis SPVKT je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 HOP I 2004 – 2009.

(46)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPVKT. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(47)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SODP. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(48)

Podrobný opis systému je uvedený v oddieloch 4.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Názov systému bol zmenený na Systém predbežných schválení od 1. apríla 2006.

(49)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPS. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(50)

S cieľom povzbudiť budovanie výrobných odvetví v štáte Maháraštra v menej rozvinutých oblastiach štátu vláda štátu Maháraštra poskytovala stimuly novým rozvíjajúcim sa jednotkám založeným v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964 v rámci systému všeobecne známeho ako „systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „SSB“). Systém sa od svojho zavedenia niekoľkokrát zmenil a doplnil a „systém z roku 2001“ sa uplatňoval od 1. apríla 2001 do 31. marca 2006 a potom bol predĺžený na jeden rok do 31. marca 2007. Systém stimulačných balíkov vlády štátu Maháraštra pozostáva z niekoľkých podsystémov, spomedzi ktorých hlavnými sú: i) vrátenie dane z dovozu/vstupnej dane, ii) oslobodenie od dane z elektrickej energie a iii) oslobodenie od miestnej dane z obratu/odloženie miestnej dane z obratu. Podľa vlády štátu Maháraštra (ďalej len „VM“) systém z roku 2001 nezahŕňa posledne uvedený daňový systém, t. j. ani oslobodenie od dane z obratu a ani odloženie dane z obratu. Prešetrovanie však potvrdilo, že nárok spoločnosti na výhody podľa tohto systému je stanovený v „certifikáte oprávnenosti“. Prešetrovanie odhalilo, že iba jeden podsystém používaný spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom počas ORP bol v skutočnosti podsystémom týkajúcim sa odloženia dane z obratu (časť iii) vyššie).

(51)

Na to, aby boli spoločnosti oprávnené, musia spravidla investovať do menej rozvinutých oblastí štátu (ktoré sú klasifikované podľa ich hospodárskeho rozvoja na rôzne kategórie), napr. málo rozvinuté, menej rozvinuté a najmenej rozvinuté oblasti), buď budovaním nových priemyselných podnikov alebo realizáciou kapitálových investícií do expanzie alebo diverzifikácie existujúceho priemyselného podniku. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je klasifikácia oblastí, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(52)

Certifikát oprávnenosti vydaný indickou vládou spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi za predpokladu, že spoločnosti bolo na základe podsystému odloženia dane z obratu povolené odložiť platbu daní z obratu štátu vybratých z jej domáceho predaja za obdobie 12 rokov od roku vybratia.

(53)

Podsystém odloženia dane z obratu v rámci systému stimulačných balíkov vlády štátu Maháraštra poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Skúmaný podsystém predstavuje finančný príspevok VM, keďže táto úľava odkladá príjem VM, ktorý by bol ináč splatný. Takéto odloženie poskytuje spoločnosti výhodu, nakoľko zlepšuje likviditu spoločnosti.

(54)

Tento podsystém je dostupný len pre tie spoločnosti, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Maháraštra. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Tento systém je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a teda vyrovnateľný.

(55)

Odložená čiastka štátnych daní z obratu podľa odkladného princípu systému vybratá počas ORP sa považuje za ekvivalentnú bezúročnému úveru v rovnakej výške poskytnutému vládou štátu Maháraštra. Prínos pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol teda vypočítaný na základe úroku, ktorý bol zaplatený pri porovnateľnom obchodnom úvere danou spoločnosťou počas ORP.

(56)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a neposkytovala sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(57)

Na základe vyššie uvedeného je výška subvencie, ktorú spoločnosť dostala v rámci tohto systému, 0,6 %.

(58)

Podrobné údaje o systéme sú stanovené v obežníku Master Circular IECD č. 02/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v cudzej mene) a v obežníku Master Circular IECD č. 01/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(59)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodní vývozcovia sú oprávnení pre tento systém. Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca čerpal výhody v rámci SVÚ.

(60)

V rámci tohto systému RBI stanovuje povinné maximálne stropy úrokových sadzieb platné pre vývozné úvery, a to v indických rupiách alebo v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. SVÚ pozostáva z dvoch podsystémov: systém vývozného úveru pred odoslaním („úver na balenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a systém vývozného úveru po odoslaní, ktorý poskytuje pôžičky pracovného kapitálu na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú sumu zo svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(61)

Ako výsledok týchto obežníkov Master Circulars RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s výhodnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre obyčajné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok.

(62)

Po prvé, preferenčné úrokové sadzby úveru v rámci SVÚ, stanovené v obežníkoch Master Circulars RBI, môžu znížiť úrokové sadzby vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery, stanovenými výlučne podľa trhových podmienok, a v tomto prípade znamenajú pre takéhoto vývozcu prínos v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Iba v prípade, keď sa zistila existencia takéhoto rozdielu výšky úrokovej sadzby, dospelo sa k záveru, že výhoda sa preukázala. Rozdiely v sadzbách medzi úvermi poskytnutými na základe obežníkov Mater Circulars RBI a sadzbami komerčných „hotovostných úverov“ nemožno vysvetliť výlučne trhovým správaním sa komerčnej banky.

(63)

Po druhé a napriek tomu, že preferenčné úvery v rámci SVÚ poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. RBI je štátny orgán, a teda spadá pod definíciu „vlády“, ako je ustanovená v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je 100-percentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie menuje indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, v zmysle článku 2 ods.1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami uloženými RBI, okrem iného maximálnymi hornými hranicami na úrokové sadzby na vývozné úvery nariadené obežníkmi RBI Master Circulars a ustanoveniami RBI, aby komerčné banky museli poskytovať určitú čiastku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok obvykle prináleží vláde a prax sa v reálnom zmysle neodlišuje od postupov, ktoré vlády bežne realizujú podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a vyrovnateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií a závisia teda od výkonnosti vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(64)

Výška subvencie bola vypočítaná na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité počas ORP a úrokovou sadzbou, ktorá by sa musela zaplatiť v prípade bežných komerčných úverov použitých konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca čerpal výhody v rámci SVÚ a dostal subvenciu vo výške 0,9 %.

(65)

Výška vyrovnateľných subvencií zistených počas ORP v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená podľa hodnoty, predstavuje pre prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu je 4,7 %.

(66)

Na základe dostupných informácií na spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pripadalo počas ORP 100 % vývozu kyseliny sulfanilovej z Indie do Spoločenstva. Neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali, že výška subvencovania ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí mohli existovať, bola na nižšej úrovni.

(67)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že po uplynutí platnosti opatrení bude poskytovanie subvencií pokračovať alebo dôjde k jeho opakovanému výskytu.

(68)

Zistilo sa, že hoci rozpätie subvencie zistené počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je nižšie, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, spolupracujúci indický vývozca príslušného výrobku naďalej čerpal výhody z vyrovnateľného subvencovania zo strany indických orgánov. Pokiaľ ide o hlavný systém prešetrovaný počas ORP, t. j. SJOV, štatút jednotky orientovanej na vývoz podľa politiky EXIM poskytuje opakované výhody a neexistuje žiadny náznak toho, že tieto programy budú v dohľadnej dobe postupne ukončené. Za týchto podmienok je jasné, že vývozca príslušného výrobku bude taktiež naďalej poberať v budúcnosti vyrovnateľné subvencie.

(69)

Keďže sa ukázalo, že v čase preskúmania subvencovanie pokračovalo a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti, otázka pravdepodobnosti opakovaného výskytu subvencovania je bezpredmetná.

(70)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa subvencovania, mohli oprávnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(71)

Treba pripomenúť, že rozsah predbežného preskúmania je pri neexistujúcej spolupráci zo strany ostatných vývozcov v Indii obmedzený na úroveň subvencovania spoločnosti Kokan Synthetics & Chemicals Pvt. Ltd.

(72)

Vzhľadom na trvalý charakter zmenených okolností sa na základe zistení uvedených v odôvodnení 68 usúdilo, že neboli zistené žiadne dôvody domnievať sa, že zmenená úroveň subvencovania nemala trvalý charakter.

(73)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Spoločenstve v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(74)

Je potrebné poznamenať, že v porovnaní s pôvodným prešetrovaním bola spoločnosť „Sorochimie Chimie Fine“ premenovaná na „Ardenity“ a spoločnosť „Quimigal SA“ na „CUF Químicos Industriais“.

(75)

Títo dvaja výrobcovia spolupracovali pri prešetrovaní a podporili žiadosť o preskúmanie. Z tohto dôvodu títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 8 základného nariadenia.

(76)

Zrejmá spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe:

(77)

Spotreba kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve počas ORP predstavovala približne 10 000 ton. Počas posudzovaného obdobia bol pozorovaný pokles spotreby o 6 %.

Tabuľka 1

Spotreba na trhu Spoločenstva

(78)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii a že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva iba z dvoch výrobcov, informácie uvedené v tabuľkách 2 až 5 nižšie bolo potrebné predložiť v indexovej forme.

(79)

Objem a podiel dovozu z Indie na trhu sa vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľkách nižšie.

Tabuľka 2

Dovoz z príslušnej krajiny

Tabuľka 3

Podiel príslušnej krajiny na trhu

(80)

Dovoz z príslušnej krajiny poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 40 % a podiel indického dovozu na trhu poklesol o 36 %.

(81)

Priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v Indii vzrástla počas posudzovaného obdobia o 11 %.

(82)

Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia počas ORP sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva príslušnej krajiny, náležite upravené, s cieľom zohľadniť cenu franko prístav. Táto úprava bola realizovaná zvýšením cien o bežné clo a o náklady po dovoze. Na základe porovnania sa ukázalo, že upravenými indickými cenami sa nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Na pozorované zvýšenie ceny a na absenciu podhodnocovania treba pozerať vzhľadom na rôzne cenové záväzky ponúknuté zo strany indického vývozcu od zavedenia opatrení v roku 2002.

(83)

Objem dovozu z tretích krajín poklesol počas posudzovaného obdobia o 9 %. Jeho podiel na trhu mierne poklesol o 3 %. Na hlavné vyvážajúce krajiny, ako Spojené štáty americké (USA) a ČĽR, pripadalo počas posudzovaného obdobia takmer 100 % tohto dovozu.

(84)

Ceny kyseliny sulfanilovej z ostatných tretích krajín boli v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a taktiež nižšie ako indické ceny. Treba pripomenúť, že dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR podliehal v roku 2002 antidumpingovému clu vo výške 21 %, zvýšenému po antiabsorpčnom prešetrovaní na 33,7 % v roku 2004.

(85)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predložiť informácie týkajúce sa dvoch spoločností tvoriacich výrobné odvetvie Spoločenstva v indexovej forme.

(86)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia boli preskúmané všetky dôležité ekonomické ukazovatele a indexy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva.

(87)

Úroveň výroby výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas obdobia ORP o 17 % vyššia ako úroveň zaznamenaná na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva taktiež za posudzované obdobie vzrástla o 12 %, nakoľko jeden výrobca Spoločenstva zvýšil svoju kapacitu investíciami do zariadenia s cieľom vyrábať čistú kyselinu sulfanilovú. Kombinácia týchto dvoch faktorov viedla k celkovému zvýšeniu miery využitia kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Treba taktiež poznamenať, že počas ORP dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva uspokojivú úroveň využitia kapacity (v rozsahu 75 – 80 %).

(88)

Koncoročná úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia klesla o 22 %. Úroveň zásob významne poklesla v rokoch 2004 a 2005, avšak progresívne vzrástla v roku 2006 a počas ORP.

Tabuľka 7

Objem zásob na konci obdobia

(89)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP bol o 5 % vyšší ako na začiatku posudzovaného obdobia. Keďže spotreba Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 % (pozri odôvodnenie 77), podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu vzrástol za rovnaké obdobie o 12 %. Konkrétne výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia získalo približne 7 percentuálnych bodov podielu na trhu. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa držal počas celého posudzovaného obdobia nad úrovňou 50 %.

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu

(90)

Treba poznamenať, že pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery ovplyvnil rast výrobného odvetvia Spoločenstva. Nárast podielu na trhu sa vysvetľuje takmer rovnocenne zvýšením objemu predaja a nižšou spotrebou ku koncu posudzovaného obdobia.

(91)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia podstatne zvýšili o 26 %. Zdá sa, že vývoj pozorovaný od roku 2005 odzrkadľuje najmä účinky antiabsorpčných opatrení prijatých proti čínskemu dovozu v roku 2004. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v období rokov 2004 až 2005 významne vzrástli a po tomto období zostali pomerne stabilné. Avšak tento nárast bol nižší ako nárast ceny anilínu, čo je najvýznamnejšia surovina pre výrobu kyseliny sulfanilovej. Anilín, ktorý je derivátom benzénu a ktorý predstavoval približne 50 % celkových výrobných nákladov počas ORP, zaznamenal v období medzi rokom 2003 a ORP zvýšenie ceny približne o 45 %.

Tabuľka 9

Predajné ceny

(92)

Úroveň zamestnanosti za obdobie medzi rokom 2003 a ORP poklesla o 9 %, zatiaľ čo výroba vzrástla, čo odzrkadľovalo zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné náklady na zamestnanca však za rovnaké obdobie vzrástli o 15 %.

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(93)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva s výnimkou roku 2005 predstavovala približne 1 % alebo menej z jeho obratu. Významné straty boli zaznamenané v roku 2004, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo zisky v roku 2005, 2006 a počas ORP. Vzhľadom na skutočnosť, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola v roku 2003 pozoruhodne nízka, zjavný nárast zaznamenaný v posudzovanom období viedol k úrovni ziskovosti, ktorá bola ešte stále ďaleko pod úrovňou, ktorá by mohla byť prijateľná pre tento druh výrobného odvetvia.

(94)

Treba taktiež poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola ovplyvnená vývojom cien surovín. Priemerné výrobné náklady vzrástli za obdobie od roku 2003 až do ORP o 25 %. Ako bolo spomenuté v odôvodnení 91, anilín je kľúčovým vstupom pri výrobe kyseliny sulfanilovej a pripadá naň približne polovica výrobných nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny anilínu v roku 2004 významné vzrástli, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné preniesť tento nárast ceny na svojich zákazníkov a utrpelo straty. Stav výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšil v roku 2005, nakoľko ceny anilínu sa stabilizovali a výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť svoje ceny kyseliny sulfanilovej do výšky potrebnej na pokrytie zvýšenia nákladov na surovinu. V roku 2006 a počas ORP v dôsledku nového zvýšenia cien anilínu klesla ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva na úroveň pod 1 % vzhľadom na obrat.

(95)

Výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej investovalo do svojich aktivít, ktoré sa týkali kyseliny sulfanilovej počas celého posudzovaného obdobia. V roku 2006 a počas ORP, okrem investícií týkajúcich sa primárne udržania existujúcich základných prostriedkov, jeden výrobca Spoločenstva investoval s cieľom zvýšiť svoju kapacitu, pokiaľ ide o výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Treba však poznamenať, že plná prevádzkyschopnosť tejto novej kapacity sa očakáva až od roku 2008.

(96)

Nakoľko výrobné odvetvie Spoločenstva malo nízke zisky počas celého posudzovaného obdobia, údaj o návratnosti investícií, ktorý vyjadruje hospodársky výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých pri výrobe kyseliny sulfanilovej, taktiež zostal veľmi nízky, a to približne 2 % počas ORP.

(97)

Prešetrovanie preukázalo, že kapitálové požiadavky výrobného odvetvia Spoločenstva boli nepriaznivo ovplyvnené jeho ťažkou finančnou situáciou. Hoci jeden z výrobcov Spoločenstva je súčasťou veľkej skupiny, kapitálové požiadavky nie sú vždy uspokojené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sú v rámci tejto skupiny spravidla prideľované najziskovejším subjektom.

(98)

Peňažný tok významne poklesol, a to o 85 % v období od roku 2003 do ORP, avšak ešte stále zostal kladný. Peňažný tok nesleduje trend ziskovosti, nakoľko bol ovplyvnený nepeňažnými položkami, ako sú odpisy a pohyby zásob.

Tabuľka 13

Peňažný tok

(99)

Od roku 2003 do ORP sa priaznivo vyvíjala väčšina ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Spoločenstva: objem predaja, využitie kapacity, objem výroby, zásoby na konci obdobia, produktivita, investície a návratnosť investícií. Počas ORP však jeho ziskovosť zostala nižšia ako 1 % z obratu.

(100)

Výrobné odvetvie Spoločenstva využilo nárast svojej jednotkovej ceny kyseliny sulfanilovej v období od roku 2004 do konca ORP. Zvýšenie predajnej ceny však nemohlo úplne kompenzovať nárast výrobných nákladov, a tak sa znížilo ziskové rozpätie.

(101)

Navyše, pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery prekážal oživeniu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(102)

Celkovo je jasné, že zavedenie antisubvenčných opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva stabilizovať svoju situáciu, avšak nie úplne sa zotaviť zo svojej situácie spôsobujúcej ujmu v dôsledku zvýšenia nákladov na suroviny, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť na svojich zákazníkov. Prešetrovanie však preukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva začalo počas posudzovaného obdobia investovať do nového zariadenia.

(103)

Na základe vyššie uvedenej analýzy sa na jednej strane ukázalo, že objemové ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne. Na druhej strane finančné ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je ziskovosť a peňažné toky, potvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa ešte stále nachádza v zraniteľnej ekonomickej situácii. Preto sa usúdilo, že sa ešte v plnom rozsahu nezotavilo z účinkov subvencovania spôsobujúceho ujmu.

(104)

Na základe článku 18 ods. 2 základného nariadenia bola vykonaná analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v prípade zrušenia existujúcich opatrení. V tejto súvislosti bol preskúmaný najmä pravdepodobný vývoj objemu vývozu a cien z príslušnej krajiny, ako aj ich pravdepodobné vplyvy na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade, že by neboli prijaté žiadne opatrenia.

(105)

Je treba pripomenúť, že dokonca aj v prípade platných antisubvenčných opatrení mal dovoz z príslušnej krajiny počas ORP podiel na trhu 9,7 %.

(106)

Prešetrovanie preukázalo, že spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca mal značnú nevyužitú kapacitu, t. j. viac ako 30 % spotreby Spoločenstva. Táto nevyužitá kapacita naznačuje, že predmetný vyvážajúci výrobca mal možnosť zvýšiť svoju súčasnú výrobu, a teda taktiež zvýšiť svoj vývoz kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva.

(107)

Treba taktiež poznamenať, že spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne poklesla a neočakáva sa, že by bol dopyt v najbližších rokoch taký, aby dokázal absorbovať potenciálny nárast dovozu z Indie, ak by platnosť opatrení skončila. Podľa tohto scenára by vývoz kyseliny sulfanilovej z Indie s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil vysoký podiel predaja realizovaného výrobným odvetvím Spoločenstva, nakoľko je pravdepodobné, že ceny dovozu budú nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(108)

Prešetrovanie potvrdilo, že trh Spoločenstva zostáva naďalej atraktívnym pre indického vyvážajúceho výrobcu. V skutočnosti sa zistilo, že priemerná vývozná cena jeho predaja do ostatných tretích krajín bola podstatne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Skutočnosť, že sa nezistilo cenové podhodnotenie v prípade indických vývozných cien, sa vysvetľuje cenovým záväzkom, teda opatreniami platnými pre Indiu. Avšak dokonca aj tak sa zistilo, že indické vývozné ceny CIF boli v priemere nižšie ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva (okolo 7 %).

(109)

Je preto pravdepodobné, že bez zavedenia opatrení bude indický vyvážajúci výrobca motivovaný využívať významné množstvá nevyužitej kapacity a presmerovávať svoj vývoz z ostatných tretích krajín na atraktívnejší trh Spoločenstva pri cenových úrovniach podstatne nižších ako sú súčasné cenové úrovne vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(110)

Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že ak by sa opatrenia zrušili, dovoz na trh Spoločenstva z príslušnej krajiny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou realizoval vo významnom objeme a za subvencované ceny, ktoré by boli nižšie ako sú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. To by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo trend zníženia cien na trhu Spoločenstva s predpokladaným negatívnym účinkom na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Zabrzdilo by sa najmä finančné zotavenie, ktoré sa čiastočne dosiahlo v posudzovanom období, a to by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy.

(111)

Podľa článku 31 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antisubvenčných opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rozličných záujmov.

(112)

Ďalej skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je vlastne preskúmaním analyzujúcim situáciu, keď už antisubvenčné opatrenia boli v platnosti, umožní zhodnotenie akéhokoľvek nenáležitého negatívneho vplyvu súčasných antisubvenčných opatrení na príslušné strany.

(113)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu subvencovania spôsobujúceho ujmu existovali nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(114)

Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej čerpať výhody z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ďalej sa zotaví opätovným získaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozu za subvencované ceny z príslušnej krajiny a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa zhoršila.

(115)

Na základe toho možno dospieť k záveru, že pokračovanie uplatňovania opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(116)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa zistilo, že uloženie opatrení by nemalo závažný vplyv na dovozcov kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve. Zdá sa, že toto je potvrdené nedostatočnou spoluprácou v rámci tohto prešetrovania. Z tohto dôvodu neboli predložené žiadne presvedčivé dôvody v tom zmysle, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom dovozcov.

(117)

Komisia rozposlala dotazníky všetkým 31 známym používateľom, z ktorých iba štyria predložili vyplnený dotazník. Tri vyplnené dotazníky boli získané od spoločností Spoločenstva, ktoré vyrábajú optické zjasňovače, a jeden vyplnený dotazník od spoločnosti, ktorý vyrába farbivá. Avšak informácie poskytnuté všetkými používateľmi, ktoré sa týkali účinku opatrení a podielu, ktorú kyselina sulfanilová predstavovala v súvislosti s ich výrobnými nákladmi, neboli významné.

(118)

Objem príslušného výrobku dovážaného týmito štyri používateľmi predstavoval 47,3 % z celkového dovozu do Spoločenstva. Navyše, nakoľko títo štyria používatelia nakupujú značný objem kyseliny sulfanilovej od výrobného odvetvia Spoločenstva, pripadalo na nich celkovo asi 40 % spotreby Spoločenstva počas ORP.

(119)

Traja používatelia zaujali rovnaké stanoviská, pričom namietali pokračovať v opatreniach z dôvodov, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva nie je dostačujúca na uspokojenie domáceho dopytu a z dôvodov, že opatrenia poškodzujú konkurencieschopnosť, pokiaľ ide o následné výrobky. Štvrtý používateľ nereagoval a nevyjadril sa, či je za zachovanie opatrení alebo proti nemu.

(120)

Pokiaľ ide o situáciu týkajúcu sa ponuky na trhu Spoločenstva, treba uviesť, že súčasná výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva mohla uspokojiť približne 80 % spotreby Spoločenstva. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo do nových zariadení s cieľom zvýšiť svoju výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Účelom opatrení v žiadnom prípade nie je zabrániť dovozu z príslušnej krajiny na trh Spoločenstva, ale zaistiť, aby sa vykonával za nesubvencované a nepoškodzujúce ceny. Preto sa očakáva, že dovoz z príslušnej krajiny bude naďalej vstupovať na trh, ako to bolo v prípade zavedenia opatrení v roku 2002.

(121)

Treba taktiež poznamenať, že výroba kyseliny sulfanilovej mimo Spoločenstva je v súčasnosti obmedzená na malý počet krajín vo svete, ako je India, ČĽR a USA. Je preto dôležité, aby sa výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo fungovať za efektívnych konkurenčných podmienok tak, aby domáce dodávky výrobku boli naďalej k dispozícii pre všetkých používateľov v Spoločenstve.

(122)

Vzhľadom na konkurencieschopnosť používateľov je potrebné poznamenať, že napriek nedostatku informácií získaných od používateľov v rámci tohto prešetrovania sa v rámci pôvodného prešetrovania preukázalo, že antisubvenčné opatrenia zvýšia celkové náklady na optické zjasňovače a farbivá, ktoré obsahujú kyselinu sulfanilovú, o menej ako 1 %.

(123)

Na základe vyššie uvedeného, podobne ako v prípade záveru vyvodeného z pôvodného prešetrovania sa usudzuje aj v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, že zachovanie opatrení by nemalo mať významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

(124)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa usudzuje, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antisubvenčných opatrení.

(125)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúča zachovanie a zmena a doplnenie existujúcich opatrení. Bola im tiež poskytnutá lehota na vznesenie výhrad a pripomienok. Neboli obdržané žiadne pripomienky, ktoré by boli takého charakteru, že by sa mali na základe nich zmeniť vyššie uvedené závery.

(126)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s preskúmaním pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania v subvencovaní, pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy a o záujmy Spoločenstva, vyrovnávacie opatrenia na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii by mali zostať zachované s cieľom zamedziť opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva subvencovaným dovozom.

(127)

Pokiaľ ide o zistenia čiastočného predbežného preskúmania obmedzeného na úroveň subvencovania, ktoré sa týka spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, považuje sa za vhodné zmeniť a doplniť výšku uplatniteľného vyrovnávacieho cla zo 7,1 % na 4,7 %. Nakoľko na spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pripadalo 100 % vývozu kyseliny sulfanilovej z Indie do Spoločenstva počas ORP, považuje sa za vhodné, aby sa táto colná sadzba uplatňovala aj na dovoz vyrábaný ostatnými indickými výrobcami. Colná sadzba nebude uplatniteľná na dovoz príslušného výrobku, ktorý je vyrábaný a predávaný na vývoz do Spoločenstva týmto spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, od ktorého bol na základe rozhodnutia 2006/37/ES prijatý záväzok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že minimálne dovozné ceny záväzku prijatého od indickej spoločnosti boli zmenené tak, aby odzrkadľovali pokles kombinovanej celkovej colnej sadzby (antidumpingovej a vyrovnávacej) uplatniteľnej na túto spoločnosť.

(128)

Zmena sadzby vyrovnávacieho cla bude mať vplyv na konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % uložené na dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie nariadením (ES) č. 1000/2008, nakoľko toto konečné antidumpingové clo bolo upravené s cieľom zamedziť akémukoľvek dvojnásobnému započítaniu vplyvov výhod z vývozných subvencií (treba pripomenúť, že pri konečnom antidumpingovom cle sa vychádzalo z dumpingového rozpätia, nakoľko sa zistilo, že toto rozpätie bolo nižšie ako úroveň odstránenia ujmy). Článok 24 ods. 1 základného nariadenia a článok 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia stanovuje, že žiadny výrobok nesmie podliehať aj antidumpingovým a aj vyrovnávacím opatreniam na účely riešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo subvencovania vývozu. Niektoré z prešetrovaných systémov subvencovania, o ktorých sa v rámci pôvodného prešetrovania zistilo, že boli vyrovnateľné v Indii, predstavovali vývozné dotácie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia. Tieto subvencie ako také mali vplyv na vývoznú cenu indického vyvážajúceho výrobcu, vedúc tak k zvýšenému rozpätiu dumpingu. Podľa článku 24 ods.1 základného nariadenia bolo teda konečné antidumpingové clo upravené tak, aby odzrkadľovalo skutočné dumpingové rozpätie, ktoré zostalo po uložení konečného vyrovnávacieho cla kompenzujúceho účinok vývozných subvencií [pozri odôvodnenie 46 nariadenia (ES) č. 1339/2002].

(129)

Sadzba konečného antidumpingového cla pre Indiu sa musí preto teraz upraviť tak, aby zohľadňovala revidovanú úroveň výhod získaných z vývozných subvencií počas ORP v rámci súčasného antisubvenčného prešetrovania. Nakoľko výhody z vývozných subvencií predstavovali počas ORP 4,1 % a úroveň dumpingového rozpätia pôvodne stanoveného v nariadení (ES) č. 1339/2002 bola 24,6 %, revidovaná úroveň antidumpingového cla by mala byť 20,5 %. Nariadenie (ES) č. 1000/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

—

výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve a

—

k tomuto dovozu je pripojená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje minimálne údaje a vyhlásenie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu, a

—

tovar deklarovaný a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom.

1.

Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2.

Názov spoločnosti vystavujúcej obchodnú faktúru uvedený v článku 1 rozhodnutia Komisie 2006/37/ES, ktorým sa prijíma záväzok.

3.

Číslo obchodnej faktúry.

4.

Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.

Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre preclený na hranici Spoločenstva.

6.

Presný opis tovaru vrátane:

7.

Opis predajných podmienok vrátane:

8.

Názov spoločnosti vystupujúcej ako dovozca do Spoločenstva, ktorému obchodnú faktúru k tovaru, na ktorý sa vzťahuje záväzok, vystavila priamo spoločnosť.

9.

Meno zamestnanca spoločnosti, ktorý vystavil obchodnú faktúru, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru obsiahnutého v tejto faktúre na účely priameho vývozu do Európskeho spoločenstva sa vykonáva v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého [SPOLOČNOSŤ] a akceptovaného Európskou komisiou rozhodnutím 2006/37/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“