—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2004 (1),

—

so zreteľom na konečnú účtovnú závierku Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2004, zväzok I – konsolidované správy o plnení rozpočtu a konsolidovanú účtovnú závierku (SEK(2005)1158 – C6-0352/2005 – SEK(2005)1159 – C6-0351/2005) (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k rozhodnutiam o absolutóriu za rok 2003 (KOM(2005)0449 a KOM(2005)0448) a na pracovný dokument zamestnancov Komisie – Príloha k správe Komisie Európskemu parlamentu o následných opatreniach k rozhodnutiam o absolutóriu (SEK(2005)1161),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Súhrn za rok 2004 (KOM(2005)0256),

—

so zreteľom na Výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2004 pre orgán udeľujúci absolutórium (KOM(2005)0257),

—

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov č. 2/2004 k modelom „jednotného“ auditu (a na návrh rámca vnútornej kontroly Spoločenstva) (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu dvoru audítorov z 15. júna 2005 o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly (KOM(2005)0252),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu dvoru audítorov – Akčný plán Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (KOM(2006)0009),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov za rozpočtový rok 2004 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytuje Dvor audítorov podľa článku 248 Zmluvy o ES (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady zo 14. marca 2006 (5971/2006 – C6-0092/2006),

—

so zreteľom na články 274, 275 a 276 Zmluvy o ES a články 179a a 180b Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6), a najmä na jeho články 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na článok 70 a prílohu V rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská ostatných dotknutých výborov (A6-0108/2006),

A.

keďže finančné informácie vysokej kvality sa spájajú so schopnosťou vysokokvalitného finančného hospodárenia a keďže vysokokvalitné finančné hospodárenie má skutočný hospodársky prínos,

B.

keďže stanovenie jednoznačnej zodpovednosti Komisie za prípravu finančných informácií a vyžadovanie príslušných schválení týchto informácií na ústrednej úrovni prispeje ku kvalite vykazovaných informácií,

C.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2003 z 12. apríla 2005 (7) navrhol, aby každý členský štát predkladal vyhlásenie o zverejnení ex ante a výročné vyhlásenie o vierohodnosti (DAS (8)) ex post o svojom využívaní finančných prostriedkov EÚ,

D.

keďže postupy na tento účel boli stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (9) a vykonané prostredníctvom nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 (10), a nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (11), pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV),

E.

keďže nariadenie (ES) č. 1290/2005 zavádza systém troch úrovní ročných vyhlásení ex-post, ktoré predkladajú členské štáty – ročné účtovné uzávierky platobnej agentúry, vyhlásenie o vierohodnosti od platobnej agentúry a overenie predchádzajúcich vyhlásení orgánom osvedčovania; keďže tieto podpisy členského štátu sú doplňujúce k ďalším, ktoré sú potrebné pre mesačné platby a pre hodnotenia ex-ante,

F.

keďže článok 38 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1260/1999 a článok 15 nariadenia (ES) č. 438/2001 predpokladajú pre každú intervenciu Spoločenstva vyhlásenie členského štátu o ukončení pomoci od orgánu, ktorý musí byť nezávislý od rôznych riadiacich a platobných orgánov,

G.

keďže Rada ECOFIN na svojom rokovaní 8. novembra 2005 neprijala návrh Európskeho parlamentu týkajúci sa vyhlásení na úrovni jednotlivých členských štátov (12),

H.

keďže Európsky parlament ako hlavnú zásadu požaduje, aby príslušné politické orgány členských štátov niesli plnú zodpovednosť za im poskytnuté finančné prostriedky,

I.

keďže 80 % výdavkov Spoločenstva v skutočnosti spravujú členské štáty a keďže neexistencia dostatočnej zodpovednosti na centrálnej úrovni členských štátov bude trvalou prekážkou získania kladného vyhlásenia o vierohodnosti,

J.

keďže práca Výboru pre kontrolu rozpočtu vo všeobecnosti a najmä postup udelenia absolutória sú procesom zameraným na stanovenie plnej zodpovednosti Komisie ako celku ako aj ostatných zúčastnených strán v súlade so zmluvou, vytvorenie prostredia priaznivého na uľahčenie tohto cieľa a zlepšenie finančného hospodárenia v EÚ, čím vznikne pevnejší základ pre rozhodovanie vzhľadom na výsledky auditu Dvora audítorov,

K.

keďže dobrá správa vecí verejných je možná len organizáciách, kde vrcholový manažment ide príkladom,

L.

keďže dobrá správa vecí verejných znamená ustanovenie spoľahlivého systému kontroly a rovnováhy medzi kontrolórmi, účtovníkmi a vnútornými audítormi na jednej strane a prevádzkovým manažmentom na strane druhej,

M.

keďže efektívna a účinná vnútorná kontrola mala byť zahrnutá do nariadenia o rozpočtových pravidlách ako rozpočtová zásada ako navrhuje Komisia vo vyššie uvedenom oznámení o Akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (13),

N.

keďže smernice a odporúčania Komisie pre účtovníctvo a audit v súkromnom sektore naznačujú, že Komisia je presvedčená o dôležitosti finančného výkazníctva a auditu vysokej kvality,

O.

keďže najúčinnejším spôsobom, ako môže Komisia preukázať svoj skutočný záväzok k transparentnosti a vysokej kvalite finančných informácií a výkazníctva, je to, ak sama pôjde príkladom a získa od Dvora audítorov kladné vyhlásenie o vierohodnosti,

1.

konštatuje, že podobne ako v minulom roku, s výnimkou dôsledkov absencie efektívnych postupov vnútornej kontroly pre rôzne príjmy a zálohové platby, Dvor audítorov zastáva názor, že konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskych spoločenstiev a poznámky k nej verne vyjadrujú príjmy a výdavky Spoločenstiev za rok 2004, ako aj ich finančnú situáciu na konci roka (DAS, odseky II a III);

2.

konštatuje, že podľa názoru Komisie bude problémy riešiť nový účtovný systém v roku 2005 (bod 1.17 výročnej správy Dvora audítorov);

3.

poukazuje na pokrok dosiahnutý pri implementovaní nového účtovného rámca; vyjadruje však znepokojenie nad pripomienkami Dvora audítorov k oneskorenému stanoveniu začiatočného stavu na rok 2005; vyzýva Komisiu, aby sa naliehavo zaoberala nedostatkami, ktoré zistil Dvor audítorov, aby sa tak predišlo negatívnym následkom na spoľahlivosť účtovnej závierky za rok 2005;

4.

poukazuje na to, že potvrdenie platnosti údajov potrebných na stanovenie začiatočného stavu na rok 2005 robia povoľujúci úradníci a že účtovníci musia predkladať túto finančnú informáciu s istotou, že poskytuje „pravdivý a verný obraz“ (bod 1.45 výročnej správy Dvora audítorov), čo umožní predsedovi Komisie podpísať účty v mene Komisie ako kolégia a v súlade so zmluvou;

5.

považuje neistotu v otázke kto nesie konečnú zodpovednosť za stanovenie týchto údajov za neprijateľnú; očakáva, že tieto ťažkosti sa vyriešia v roku 2006 a že oneskorenie nebude považované za dysfunkciu medzi povoľujúcimi úradníkmi a účtovníkom;

6.

očakáva, že Európsky parlament bude plne oboznámený s výsledkami kontroly neznámych bankových účtov v súvislosti s činnosťami Komisie, ktoré Komisia začala v októbri 2005 a že sa budú brať do úvahy;

7.

očakáva, že účty takto založené budú kontrolované a finančné prostriedky na nich uložené sa stanú súčasťou všeobecného rozpočtu;

8.

konštatuje, že suma predbežného financovania, t. j. peniaze, ktoré boli vydané z rozpočtu, ale neboli ešte s konečnou platnosťou označené za oprávnené či použité, sa odhaduje na približne 64 000 miliónov EUR (bod 1.30 výročnej správy Dvora audítorov), čo zodpovedá asi dvom tretinám rozpočtu;

9.

domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť spoľahlivú politiku predbežného financovania (vyhýbať sa nadmerne štedrým preddavkom a prílišným oneskoreniam pri ukončovaní programov a projektov), aby sa obmedzil finančný dosah nepoužitých súm a/alebo súm, ktoré neboli s konečnou platnosťou akceptované ako oprávnený výdavok; vyzýva Komisiu, aby predložila príslušnému výboru Európskemu parlamentu návrh o tom ako v budúcnosti plánuje riadiť predbežné financovanie tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným poznámkam;

10.

víta vyššie uvedené stanovisko Dvora audítorov č. 2/2004, ktoré obsahuje návrh na zavedenie rámca vnútornej kontroly Spoločenstva ako rámca, v ktorom sa budú analyzovať nedostatky finančných kontrol a určovať potrebné opatrenia nápravy a opätovne pripomína jeho hlavné zásady uvedené v odseku 57:

11.

víta skutočnosť, že Komisia p. Barrosa si za svoj strategický cieľ kladie úsilie o získanie kladného vyhlásenia o vierohodnosti od Dvora audítorov, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 26. januára 2005 o strategických cieľoch 2005-2009, Európa 2010: Partnerstvo pre obnovu Európy: Prosperita, solidarita a bezpečnosť (KOM(2005)0012);

12.

víta tiež vyššie uvedené oznámenie Komisie o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly, výbore odborníkov a akčnom pláne, ktorý nasledoval ako reakcia na uznesenie Európskeho parlamentu o absolutóriu za rok 2003 a ako následné opatrenie k stanovisku č. 2/2004 Dvora audítorov;

13.

podporuje Komisiu v jej úsilí priradiť tejto veci prioritu; uznáva však, že zatiaľ čo podľa zmluvy má za plnenie rozpočtu výhradnú zodpovednosť Komisia, štyri z každých piatich eur v rozpočte v skutočnosti spravujú členské štáty v rámci zdieľaného riadenia; zdôrazňuje preto, že je podstatné, aby sa členské štáty aktívne zapojili do tejto iniciatívy a aby si ju predsedníctva Rady vytýčili ako prvoradú prioritu vo svojich polročných pracovných programoch;

14.

zdôrazňuje, že ak má byť Komisia zodpovedná za výdavky, musí mať k dispozícii mechanizmy, ktoré jej umožnia vykonávať túto zodpovednosť, a že pokiaľ takéto mechanizmy k dispozícii mať nebude, mala by sa jej zodpovednosť zmeniť;

15.

zdôrazňuje, že nedostatky finančného hospodárenia EÚ nemožno obmedziť len na otázku kladného či záporného vyhlásenia o vierohodnosti; preto varuje pred získaním kladného vyhlásenia o vierohodnosti bez toho, aby došlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu kvality finančného hospodárenia;

16.

zdôrazňuje, že zodpovednosť za finančné hospodárenie je na Komisii a členských štátoch a že teda Komisia a členské štáty musia spoločne zabezpečiť, aby Dvor audítorov mohol pri audite nájsť dôkazy o pokroku dosiahnutom v primeranom riadení rizika vzniku chýb;

17.

zastáva názor, že napredovanie k zlepšeniu finančného hospodárenia v EÚ musí byť podporované a stimulované dôkladným sledovaním pokroku v rámci Komisie a členských štátov;

18.

poznamenáva, že členské štáty musia niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom využívajú finančné prostriedky EÚ a že zodpovedať sa musia predovšetkým svojim národným parlamentom a médiám; žiada Dvor audítorov a vnútroštátne kontrolné orgány, aby prijali ďalšie opatrenia a sprístupnili im vysoko kvalitné a ľahko dostupné informácie o slabých stránkach miestnych finančných kontrol;

19.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila podrobnú tabuľku, ktorú predloží Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu, s výsledkami za každú oblasť finančných výhľadov s presne stanovenými cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť v stanovenom termíne na vykonávanie opatrení potrebných na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly a aby každých šesť mesiacov podávala správy o svojom napredovaní príslušnému výboru Európskeho parlamentu; okrem toho očakáva, že integrovaný rámec kontroly sa bude vykonávať od 1. mája 2009 a umožní Komisii určiť termín na udelenie pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti;

20.

požaduje čo najpodrobnejšie informácie na úrovni Komisie, členských štátov a v prípade potreby aj na regionálnej úrovni o vykonaných a nevykonaných opatreniach, príčinách oneskorení, o termínoch, účinnosti vykonávania a pod. tak, aby mohol získať celkový prehľad o dosiahnutých výsledkoch a o nedoriešených otázkach, ktorými je ešte potrebné sa zaoberať; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu tieto informácie v rámci príprav na udeľovanie absolutória za rok 2005;

21.

vyzýva Dvor audítorov, aby:

22.

víta 16 konkrétnych opatrení stanovených v akčnom pláne; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úspešný výsledok v záujme EÚ a jej občanov; zdôrazňuje, že ex ante schválenie snáh a zámerov v podobe dohody alebo zhody názorov Európskym parlamentom je v rozpore s jeho úlohou nezávislého orgánu pre udeľovanie absolutória a že z tejto pozície môže Komisiu za dosiahnuté výsledky hodnotiť jedine ex post;

23.

konštatuje, že súčasné jednotné vyhlásenie o vierohodnosti primerane nevyjadruje úspešné a neúspešné oblasti; konštatuje, že mnohé rovnocenné vnútroštátne kontrolné systémy sú zoskupené na základe oddelení; navrhuje, aby Dvor audítorov urobil revíziu systému DAS s cieľom ustanoviť v rámci celkového DAS osobitné vyhlásenie o vierohodnosti pre jednotlivé generálne riaditeľstvá Komisie;

24.

konštatuje, že takýto systém prepojený s rovnocennými národnými vyhláseniami by vytvoril základný model na zistenie oblastí najväčšieho záujmu jednak horizontálne, pokiaľ ide o programy Komisie, jednak vertikálne, pokiaľ ide o zodpovednosť členských štátov;

25.

víta iniciatívu Komisie na zjednodušenie regulačného prostredia, ktorá by mala byť zameraná najmä na zníženie byrokratických požiadaviek okrem iného pre jednotlivcov a malých a stredných podnikov; je presvedčený, že konečný cieľ integrovaného rámca vnútornej kontroly sa dosiahne len vtedy, keď sa podstatne zníži bremeno riadenia veľkého množstva zložitých predpisov;

26.

zdôrazňuje, že jednoduchosť a transparentnosť sú dve najdôležitejšie zásady finančnej kontroly; trvá na tom, aby Komisia pri navrhovaní nových schém a programov brala zreteľ na vzťah medzi žiaducimi výsledkami určitej schémy, zložitosťou predpisov, ktoré ju riadia, a pravdepodobnosťou výskytu chyby;

27.

žiada Komisiu, aby predložila správu o účinnosti súčasného právneho rámca, pokiaľ ide o riadenie, vierohodnosť a systémy osvedčovania vyhlásení vydávaných rôznymi orgánmi členských štátov, v ktorej zahrnie:

vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov uvedenej analýzy predložila primerané legislatívne návrhy;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa rozhodla odmietnuť rokovať o ex ante a ex post vyhláseniach na vnútroštátnej politickej úrovni; vyzýva preto výbory pre verejné financie v jednotlivých štátoch, ako aj národné parlamenty, aby získavali informácie od svojich vlád a aby viedli parlamentné diskusie o pozícii ich vlád k odseku 12 záverov Rady ECOFIN uvedenej vyššie, ktorého znenie je takéto:

„So zreteľom na potrebu nespochybniť súčasnú rovnováhu medzi Komisiou a členskými štátmi ani neoslabiť zodpovednosť na prevádzkovej úrovni sa Rada domnieva, že súčasné vyhlásenia na prevádzkovej úrovni môžu byť dôležitým prostriedkom záruky vierohodnosti pre Komisiu a nakoniec aj pre Dvor audítorov, mali by teda byť užitočné a nákladovo efektívne a mala by ich brať do úvahy Komisia a napokon aj Dvor audítorov z hľadiska získavania kladného vyhlásenia o vierohodnosti“;

29.

odmieta záver Rady, že nástroje navrhované Európskym parlamentom by „spochybnili súčasnú rovnováhu medzi Komisiou a členskými štátmi“, keďže iba zdôrazňujú zodpovednosť členských štátov, ako sa uvádza v článku 274 prvý odsek druhá veta zmluvy;

30.

víta iniciatívy Rady s cieľom posilniť zodpovednosť členských štátov za zlepšenie kontroly činnosti v rámci spoločného riadenia s cieľom dosiahnuť kladné vyhlásenie o vierohodnosti a najmä záväzok Rady, že bude predkladať výročné zhrnutie úrovne dostupných auditov a vyhlásení jednotlivých štátov;

31.

pripomína, že zatiaľ čo podľa článku 274 zmluvy je za plnenie rozpočtu zodpovedná Komisia, členské štáty nesú zodpovednosť za kontrolu nad spoločne riadenými prostriedkami, ktorá je vymedzená v sektorových nariadeniach a ich podrobných predpisoch;

32.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že členské štáty môžu tieto kontroly voľne uskutočňovať spôsobom, ktorý považujú za najlepší z hľadiska inštitucionálnych aj administratívnych štruktúr a berúc do úvahy tieto členské štáty a komisiu, by sa mali dodržiavať medzinárodné normy a že v praxi sa zodpovednosť ukladá veľkému počtu rozličných orgánov, ktoré sú podriadené ministerstvám národnej vlády alebo regionálnych vlád;

33.

domnieva sa, že Komisia by sa mala usilovať o rovnaké geografické umiestnenie platobných agentúr (Spoločná poľnohospodárska politika – SPP) a riadiacich orgánov (štrukturálne fondy) a vždy, keď to bude možné, spojiť oba subjekty v každom členskom štáte tak, aby Komisia mohla dobre sledovať kde, kedy a ako sú financie EÚ v každom členskom štáte vynakladané;

34.

domnieva sa, že na základe súčasného veľkého množstva zodpovedných kontrolných miest je potrebné uvítať a podporiť iniciatívy, cieľom ktorých je normalizácia opatrení pre audit;

35.

zdôrazňuje, že podľa článku 274 zmluvy musia členské štáty spolupracovať s Komisiou, aby sa zabezpečilo používanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadami správneho finančného hospodárenia;

36.

domnieva sa preto, že Komisia by mala mať možnosť vyžadovať od každého členského štátu vyhlásenie o tom, že plne prevzal túto zodpovednosť v oblasti kontroly, a predovšetkým o tom, že riziko vzniku chýb v príslušných operáciách je riadené dostatočne;

37.

domnieva sa, že vyhlásenie na politickej úrovni, ktoré by sa týkalo všetkých prostriedkov Spoločenstva spravovaných spoločným riadením a ktoré by podpísali ministri financií, ako sa navrhuje vo vyššie uvedenom uznesení k absolutóriu za rok 2003, je stále potrebné a predstavovalo by veľký krok vpred;

38.

s uspokojením konštatuje, že Rada a Komisia majú rovnaký názor na význam posilnenia vnútornej kontroly; zastáva názor, že tento cieľ treba dosiahnuť bez zvýšenia administratívneho zaťaženia a že nevyhnutným predpokladom je zjednodušenie predmetných právnych predpisov; zastáva názor, že na dosiahnutie kladného vyhlásenia o vierohodnosti by malo byť prioritou riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami patriacimi do spoločného riadenia; domnieva sa, že ustanovenia na tento účel by sa mali ustanoviť podľa potreby v príslušných základných legislatívnych aktoch; konštatuje, že v rámci zvýšenia zodpovedností za štrukturálne fondy a v súlade s vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami budú príslušné orgány kontroly v členských štátoch predkladať hodnotenie zhody systémov riadenia a kontroly s právnymi predpismi Spoločenstva; víta skutočnosť, že sa členské štáty z tohto dôvodu zaviazali, že budú predkladať výročné zhrnutie dostupných auditov a vyhlásení na príslušnej vnútroštátnej úrovni;

39.

upozorňuje na skutočnosť, že úroveň, na akej by prípadný podpis bol za každý členský štát poskytnutý, je nielen otázkou formy, ale v prvom rade signálom potvrdzujúcim požadovanú kvalitu systémov dohľadu a kontroly, ktoré pod daným podpisom pôsobia; pripomína svoje uznesenie z 2. februára 2006 o vyhláseniach o národnom hospodárení (14), ktoré pripúšťa, že v praxi tieto národné vyhlásenia môžu pozostávať skôr z „niekoľkých vyhlásení v rámci národného systému než len z jedného, aby sa tým v niektorých členských štátoch potvrdila existencia federálnych a decentralizovaných politických systémov“;

40.

berie na vedomie neochotu členských štátov a chce byť pragmatický a konštruktívny, zdôrazňuje teda, že je dôležité nájsť spôsob odhaľovania nedostatkov súčasných systémov kontroly a dohľadu a podnikať príslušné nápravné kroky na dosiahnutie lepšieho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ;

41.

víta diskusiu o tom, ktorý orgán by na tento účel mohol byť najvhodnejší, a vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili alternatívny prístup vyplývajúci zo záujmu Rady o vyhlásenia na úrovni odvetví, ktorý je vyjadrený v bode 9 záverov Rady ECOFIN (15);

42.

Upozorňuje na tieto údaje:

43.

plne súhlasí s vyjadrením Dvora audítorov o tom, že „hlavné podstatné riziká, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť štrukturálnych opatrení, vznikajú z rozmanitosti orgánov a úradov, ktoré zasahujú do riadiaceho procesu, veľkého počtu programov a projektov realizovaných za obdobie niekoľkých rokov a z priestoru pre potenciálne nedostatky v systémoch riadenia a kontroly“; súhlasí tiež s výrokom, že „existuje veľký počet podmienok upravujúcich oprávnenosť výdavkov, ktoré nie sú vždy jasné, čo vedie k riziku rozdielnych výkladov“ (bod 5.10 výročnej správy Dvora audítorov);

44.

zdôrazňuje, že ani Komisia a v konečnom dôsledku ani Dvor audítorov nemôžu pre veľmi veľký počet projektov, programov a platobných agentúr preveriť každé jednotlivé osvedčenie a/alebo audítorskú správu kontrolou na primárnej či sekundárnej úrovni;

45.

zastáva preto názor, že súčasný vysoký počet jednotlivých osvedčení a/alebo audítorských správ v rámci každej oblasti finančného výhľadu by mal byť konsolidovaný na centrálnej úrovni členského štátu, čím by sa mala zaručiť kvalita informácií v jednotlivých vyhláseniach vydaných na nižšej úrovni; navrhuje, aby sa členské štáty aktívne zúčastňovali na rozširovaní použiteľnosti výsledkov nezávislého auditu v kontrolnom reťazci; domnieva sa, že takýto prístup by významne prispel k zjednodušeniu a že by poskytoval hodnotný prehľad o zákonnosti a riadnosti operácií na úrovni jednotlivých štátov a zároveň by prispel k uisteniu sa;

46.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa formy a obsahu týchto doplnkových opatrení v kontexte realizácie uvedeného akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, a ako prechodné opatrenie vyzýva členské štáty, aby na centrálnej úrovni členského štátu určili orgán, ktorý bude zodpovedať a ručiť za vydávanie vyhlásení a informovanie Komisie o týchto vyhláseniach;

47.

opakuje, že oficiálne ex ante vyhlásenie o zverejnení by malo potvrdzovať, že organizačné štruktúry zavedené členskými štátmi sú v súlade s požiadavkami právnych predpisov Spoločenstva, pričom očakáva, že budú účinne riadiť riziko podvodu a chýb v príslušných operáciách v súlade so zásadou subsidiarity;

48.

zastáva názor, že ex ante vyhlásenie o zverejnení na centrálnej úrovni členských štátov by mohlo byť podporené rovnocennými vyhláseniami riaditeľov každej platobnej agentúry (SPP) a riadiacich orgánov (štrukturálne fondy) zodpovedných za riadenie a kontrolu finančných prostriedkov Spoločenstva;

49.

konštatuje, že ex post vyhlásenie o vierohodnosti na centrálnej úrovni členských štátov by mohlo zohľadňovať viacročnú dimenziu v procese zodpovednosti a viacročný charakter väčšiny programov Spoločenstva a zároveň by mohlo poskytovať záruku o tom, že systémy kontroly v danom roku fungovali účinne;

50.

očakáva, že ex post vyhlásenie na centrálnej úrovni členských štátov sa budú zakladať na vyhláseniach riaditeľa každej platobnej agentúry (SPP) a riadiaceho orgánu (štrukturálne fondy), ako aj na správach o osvedčení, ktoré vydali riaditelia orgánov osvedčovania;

51.

zastáva názor, že až dovtedy, kým sa neuskutoční sektorová konsolidácia na centrálnej úrovni členských štátov za každú oblasť finančného výhľadu, ako aj vzhľadom na neochotu členských štátov poskytnúť Komisii záruku, ktorú potrebuje, by Komisia mala plne uplatňovať článok 53 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého sa umožňuje Komisii niesť konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu podľa článku 274 zmluvy prostredníctvom „postupov zúčtovania alebo mechanizmov finančnej korekcie“;

52.

vyzýva členské štáty, aby na národnej úrovni vydávali dobrovoľné vyhlásenia v zmysle odseku 45; odporúča, aby sa na členské štáty, ktoré takéto vyhlásenie vydajú, uplatňoval obmedzenejší program auditu v prípade, ak to podľa názoru Komisie bude v skutočnosti znamenať menšie riziko vzniku chýb ako v prípade členských štátov, ktoré takéto vyhlásenie nevydajú;

53.

vyzýva preto Komisiu, aby stanovila intenzívnejší program ex post auditov zúčtovania a aby plne využívala možnosť pozastavenia platieb alebo finančných korekcií pre prípady, keď nebude môcť dostať záruku od členských štátov;

54.

nadšene vyzýva národné parlamenty (a predovšetkým štátne výbory pre verejné financie a výbory, ktoré sú súčasťou Konferencie výborov pre veci Spoločenstva a európske veci parlamentov Európskej únie – COSAC), aby o tejto otázke rokovali so svojou národnou vládou;

55.

vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby na základe konkrétnych dôkazov potvrdili, že konsolidácia na centrálnej úrovni členského štátu za každú oblasť finančného výhľadu, ktorou sa zaručuje kvalita jednotlivých správ a/alebo audítorských správ, bude účinnou alternatívou k pôvodnej požiadavke na jedno celkové vyhlásenie na politickej úrovni vzťahujúce sa na všetky financie Spoločenstva v rámci zdieľaného hospodárenia;

56.

víta iniciatívu Komisie v oblasti transparentnosti a očakáva, že bude viesť ku konkrétnym akciám a legislatívnym iniciatívam, ktoré zas budú viesť k transparentnosti v spôsobe, ako sa používajú a spravujú fondy EÚ;

57.

vyzýva Komisiu, aby využila všetku svoju právomoc v pôsobení na členské štáty, aby sprístupnili verejnosti informácie o projektoch a príjemcoch prostriedkov z fondov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia;

58.

má pocit, že súčasná situácia, keď väčšina členských štátov nesprístupnila verejnosti informácie o projektoch a príjemcoch prostriedkov z fondov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia, neprospieva celkovej transparentnosti v EÚ; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vyriešili túto anomáliu;

59.

zdôrazňuje, že existujú problémy so spôsobom, ako v súčasnosti Komisia uplatňuje pravidlá o zverejňovaní ex ante a ex post, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov spravovaných v rámci centralizovaného priameho hospodárenia, pretože je ťažké získať informácie, keďže generálne riaditeľstvá používajú rôzne spôsoby zverejňovania údajov na internete;

60.

upozorňuje na potrebu väčšej otvorenosti, pokiaľ ide o rôzne skupiny odborníkov, ktorí pôsobia ako poradcovia Komisie, ako i výbory, ktoré pracujú v rámci postupu vo výbore (komitológia);

61.

žiada, aby Komisia zabezpečila, že verejnosť bude mať ľahký prístup k informáciám o rôznych druhoch skupín odborníkov vrátane údajov o aktivitách a zložení týchto skupín;

62.

pripomína, že vo vyššie uvedenom uznesení o absolutóriu za rok 2003 považoval za podstatné „preskúmať, ako by národné kontrolné inštitúcie mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu v tomto procese“ (odsek 77);

63.

domnieva sa, že je v záujme národných kontrolných inštitúcií, aby vedeli – a teda aj zodpovedne prešetrovali – či v národných účtoch nie sú skutočné alebo prípadné záväzky vznikajúce zo subštandardného dodržiavania právnych predpisov EÚ;

64.

domnieva sa, že národné kontrolné inštitúcie by mohli uskutočniť skontrolovať systémy vnútornej kontroly vytvorených štátnou administratívou, ako aj správnosť a riadnosť príslušných operácií vykonávaných v ich krajine;

65.

vyzýva národné kontrolné orgány, aby prevzali zodpovednosť za kontrolu využívania finančných prostriedkov EÚ na miestnej úrovni, čím by dokázali, že uvažovať o zriadení národných úradov Dvora audítorov je zbytočné;

66.

domnieva sa, že takýto audit, ktorý by sa zameriaval na činnosti na národnej úrovni, by mohol prispieť k vyššiemu uvedomovaniu si potreby účinnej kontroly a usmerňoval by poslancov národných parlamentov pri formulovaní pozície svojej vlády v Rade ECOFIN; ďalej vyzýva výbory pre verejné financie v jednotlivých štátoch, aby o tejto otázke rokovali s národnou kontrolnou inštitúciou vo svojej krajine;

67.

navrhuje, aby sa zvážilo pozvanie zástupcov národných kontrolných orgánov a výborov pre kontrolu rozpočtu národných parlamentov na prezentáciu výročnej správy Dvora audítorov príslušnému výboru Európskeho parlamentu;

68.

konštatuje, že napriek istému pokroku Dvor audítorov stále upozorňuje na to, že naďalej existuje priestor pre zlepšenie;

69.

vyzýva členské štáty, aby podľa osvedčenej praxe v niektorých z nich zabezpečili, že národné kontrolné orgány, a kde je to vhodné i regionálne kontrolné orgány zverejnia výročnú správu o kontrole použitia finančných prostriedkov EÚ;

70.

vyslovuje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov aj naďalej uvádza, že „koncepcia ukazovateľov a ich používanie Komisiou stále nie sú dostatočné na zabezpečenie nepretržitého monitorovania kvality systémov vnútornej kontroly a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií“ (bod 1.53 výročnej správy Dvora audítorov); plne zdieľa názor Dvora audítorov, opierajúci sa o normy Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI), že manažment je zodpovedný za zostavenie takých ukazovateľov, ktoré umožnia presné zhodnotenie pokroku;

71.

očakáva, že Komisia a najmä ústredné oddelenia zodpovedné za usmernenia k výročným správam a vyhláseniam o činnosti uprednostnia vypracovanie takých ukazovateľov, ktoré budú v priamom vzťahu k zákonnosti a riadnosti;

72.

víta, že Dvor audítorov reagoval na výhrady, ktoré v rokoch 2003 a 2004 vyjadrili generálni riaditelia (tabuľka 1.2 výročnej správy Dvora audítorov), a konštatuje:

73.

vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie presnejšie uviesť zdroj svojej záruky a zabezpečiť, aby ich vyhlásenia poskytovali pravdivý a verný obraz o primeranosti ich riadenia rizika vzniku chýb v príslušných operáciách;

74.

pripomína, že vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2003 vyzval Komisiu, aby pretransformovala „výročnú súhrnnú správu na konsolidované vyhlásenie o vierohodnosti hospodárenia a finančných kontrol Komisie ako celku“ (odsek 62);

75.

vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia „tomuto odporúčaniu nevyhovie“ z dôvodu, že ako je stanovené v uvedenej prílohe k správe Komisie Európskemu parlamentu o opatreniach nasledujúcich po rozhodnutí o absolutóriu za rok 2003:

„Súhrn je akt, prostredníctvom ktorého Komisia vykonáva svoju politickú zodpovednosť tým, že analyzuje výročné správy o činnosti a vyhlásenia k nim a prijíma stanovisko k hlavným horizontálnym otázkam vrátane primeraných opatrení k problémom vyžadujúcim si nápravu na úrovni Komisie. Tento prístup vychádza z reformy, ktorou sa decentralizovali zodpovednosti za riadenie na generálnych riaditeľov a vedúcich oddelení pod politickým dohľadom príslušného člena Komisie“;

76.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo najvyššiu zodpovednosť za operácie po reforme teraz oprávnene nesú poprední manažéri (generálni riaditelia), konečnú zodpovednosť za systémy kontroly je nutné zakotviť v strede, nie na okraji; poukazuje na to, že Dvor audítorov tento názor podporuje a dáva v tejto súvislosti jednoznačné odporúčanie (bod 1.57);

77.

nie je presvedčený o tom, že riziká sú pod kontrolou, a zastáva názor, že Komisia nemá dostatočné podklady pre vyhlásenie, že situácia je „vo všeobecnosti uspokojujúca“, ako uviedla na strane 7 vyššie uvedeného oznámenia o Súhrne za rok 2004;

78.

konštatuje, že výročné správy o činnosti, ako aj uvedené oznámenie o Súhrne za rok 2004 sú prvkami systému vnútornej kontroly a že vnútorná kontrola v Komisii nebude nikdy silnejšia ako politická vôľa v jej pozadí;

79.

bez toho, aby stanovoval jediné možné riešenie, považuje nasledujúce opatrenia za nutné minimum na zabezpečenie takého postavenia pre Kolégium, na základe ktorého by mohlo splniť požiadavky článku 274 Zmluvy v súvislosti so situáciou v Komisii ako inštitúcii:

80.

vyzýva preto Komisiu, aby predložila svoje stanovisko k týmto návrhom príslušnému výboru Európskeho parlamentu v podobe podrobnej a komplexnej správy, v ktorej by sa vysvetľovali a rozoberali všetky relevantné otázky; očakáva, že v prípade nesúhlasu Komisie s uvedenými úvahami táto riadne vysvetlí, ako bude inak schopná získať uistenie potrebné na splnenie svojej zodpovednosti v zmysle článku 274 zmluvy;

81.

pripomína, že v článku 10 uznesenia o absolutóriu za rok 2003 vyzval Komisiu, aby povýšila súčasného účtovníka na hlavného finančného úradníka (CFO), ktorý by predstavoval inštitucionálnu protiváhu manažmentu 39 útvarom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná úprava nariadenia o rozpočtových pravidlách je veľmi vzdialená od toho, aby bola v súlade s jeho odporúčaním; plne súhlasí so stanoviskom Dvora audítorov uvedenom v bode 53 jeho stanoviska č. 10/2005 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, že „navrhované zmeny a doplnenia [týkajúce sa úlohy účtovníka] nie sú dostatočne zásadné, aby vyriešili problémy, na ktoré sa snažia reagovať“;

82.

zdôrazňuje, že úloha profesionálneho účtovníka prekračuje rámec zostavovania či zhromažďovania údajov od povoľujúcich úradníkov; upozorňuje na to, že podpis účtovníka bude len čisto kozmetickou úpravou, pokiaľ účtovník nebude môcť na vlastnú zodpovednosť vyhlásiť, a to nielen na základe informácií od generálnych riaditeľov, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz;

83.

opakuje svoje odporúčanie, ktoré je v súlade s osvedčenými postupmi súkromného sektora, aby bol účtovník povýšený na hlavného finančného úradníka s osobitnou zodpovednosťou za kvalitu finančného výkazníctva Komisie a jej systému vnútornej kontroly ako celku;

84.

zdôrazňuje, že hlavný finančný úradník, ktorý zodpovedá za kvalitu finančného výkazníctva Komisie a za jej systém vnútornej kontroly, musí mať potrebné právomoci na zabezpečenie takejto kvality, čo zahŕňa aj spôsoby testovania uistení od generálnych riaditeľov;

85.

víta iniciatívy Komisie zamerané na zvýšenie povedomia členských štátov o ich zodpovednosti podľa článku 274 zmluvy, vyjadruje však nespokojnosť s neochotou Komisie kriticky sa pozrieť na vlastné zodpovednosti vyplývajúce z toho istého článku; víta preto, že Dvor audítorov vydal stanovisko k dodržaniu tohto článku zo strany Komisie a k postaveniu a úlohe účtovníka ako budúceho hlavného finančného úradníka v kontexte účtovania nákladov budúcich období;

86.

zaujíma sa o to, či podľa názoru Dvora audítorov štruktúry vnútornej kontroly Komisie zodpovedajú odporúčaniam, ktoré Komisia navrhuje pre súkromný sektor, ako napr. v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Modernizácia práva obchodných spoločností a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – plán ďalšieho postupu (KOM(2003)0284), a či to je žiaduce;

87.

vyzýva Dvor audítorov, aby najneskôr do konca druhého mesiaca po prijatí tohto uznesenia informoval príslušný výbor Európskeho parlamentu o tom, či prijíma výzvu na vydanie takéhoto stanoviska a aby v prípade kladného rozhodnutia predložil orientačný časový plán práce, ktorá sa má vykonať;

88.

vyzýva Komisiu, aby začala vytvárať sieť organizácií a orgánov finančnej kontroly, vrátane usporiadania každoročného zasadnutia, v rámci ktorého by sa rokovalo a vymieňali by sa skúsenosti o všeobecných systémoch vnútornej kontroly EÚ (vrátane vnútorného auditu) a o otázkach súvisiacich so zodpovednosťou, čím by sa podporovala účinnejšia spolupráca medzi členskými štátmi a EÚ;

89.

vyzýva svoj príslušný výbor, aby na vytvorenie tejto siete poskytol osobitné prostriedky z rozpočtu EÚ;

90.

domnieva sa, že celková miera výskytu chýb napovie len to, že niekde je problém, nenaznačí však, čo tento problém spôsobilo, preto sú potrebné presné informácie o pôvode, opakovania výskytu, povahe a finančných dôsledkoch chýb a faktorov, v súvislosti s ktorými je potrebné prijať opatrenia na predchádzanie vzniku nových chýb v budúcnosti;

91.

víta, že Dvor audítorov sa znovu zameriava na prístup založený na DAS, preto sa ústrednou otázkou stáva to, či systémy dohľadu a kontroly, ktoré boli zavedené na úrovni Spoločenstva a vnútroštátnej úrovni, dávajú Komisii dostatočné uistenie, s ohľadom na zákonnosť a správnosť príslušných operácií;

92.

zastáva názor, že vymedzenie ex ante prijateľného rizika je nevyhnutným krokom v kontexte stanovenia efektívneho a účinného rámca vnútornej kontroly;

93.

domnieva sa, že prijateľnú mieru výskytu chýb príslušných operácií možno stanoviť len vtedy, keď sú známe náklady, ktoré treba vynaložiť na kontrolu výdavkov; víta preto aktivity zažaté prostredníctvom vyššie uvedeného Akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, ktorými sa zhodnotia náklady a prínosy kontrol;

94.

rovnako ako uvádza Dvor audítorov v bode 55 vyššie uvedeného stanoviska č. 2/2004 sa domnieva, že vzťah medzi nákladmi na kontroly a ich prínosom je rozhodujúcim aspektom stratégie kontroly programu či politiky, a preto musí byť „otvorený a transparentný“;

95.

preto je presvedčený, že rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi kontrol musia schváliť politické a rozpočtové orgány (Európsky parlament a Rada) na základe podrobného návrhu Komisie, čím sa prijme určitá úroveň prijateľného rizika vzniku chýb; podporuje preto iniciatívu Komisie na začatie medziinštitucionálneho dialógu v roku 2006;

96.

ďalej sa domnieva, že na rôzne oblasti rozpočtu by sa mohli vzťahovať rôzne miery vzniku chýb v závislosti od druhu a rizika daných operácií;

97.

vyzýva Komisiu, aby čo možno najpodrobnejšie uviedla, ktoré oblasti rozpočtu považuje za vysokorizikové (VR), stredne rizikové (SR) a nízkorizikové (NR) a aby podľa toho upravila svoju kontrolnú a audítorskú činnosť;

98.

vyzýva Dvor audítorov, aby pri vypracúvaní svojho názoru pri vykonávaní auditu zohľadňoval prijateľnosť rizika, o ktorej rozhodli rozpočtové a politické orgány;

99.

pripomína, že predseda Dvora audítorov vo svojom prejave k príslušnému výboru Európskeho parlamentu v Štrasburgu 14. novembra 2005 uviedol, že Dvor audítorov „práve uskutočňuje sebahodnotenie svojej organizácie a metód a neskôr sa uskutoční nezávislé rovnocenné hodnotenie (peer-review)“; konštatuje, že od zriadenia Dvora audítorov v roku 1977 sa neuskutočnilo žiadne nezávislé hodnotenie jeho práce; víta túto iniciatívu a predpokladá, že hodnotenie „peer review“ bude externým hodnotením, aké sa v súčasnosti vykonáva v niektorých členských štátoch, a že jeho cieľom je preveriť kvalitu a význam práce Dvora audítorov a jednoznačne uviesť, v čom by sa Dvor audítorov mohol učiť od iných, vrátane členských štátov a iných štátov ako napr. USA a Nový Zéland;

100.

žiada, aby sa toto hodnotenie zaoberalo otázkou, či má Dvor audítorov dostatok prostriedkov na plnenie svojich úloh;

101.

vyzýva Dvor audítorov, aby v rámci prípravy hodnotenia „peer review“ poslal príslušnému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej kriticky a odborne rozoberie svoje silné a slabé stránky, ako aj to, či mu koncepcia jeho správy a riadenia umožňuje spĺňať súčasné normy z hľadiska efektívnosti a účinnosti, vlastníctva a vedenia; ďalej vyzýva Dvor audítorov, aby príslušný výbor a svojho hlavného klienta informoval o všetkých dôležitých krokoch v tomto procese a aby výboru predložil záverečnú, ako aj predbežné správy;

102.

žiada, aby sa Dvor audítorov v tejto správe vážne a podrobne zaoberal otázkou, ako do svojho programu zaviesť vyspelé metódy merania a hodnotenia pokroku pri zriaďovaní účinných finančných kontrol;

103.

víta úsilie Dvora audítorov zlepšiť prezentáciu výsledkov z jeho auditov a najmä používanie tabuliek a ukazovateľov, ako napr. hodnotenie vykonávania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch v súvislosti so štrukturálnymi opatreniami (príloha 2 ku kapitole 4 a príloha 1 ku kapitole 5 výročnej správy); vyjadruje nádej, že používanie takých tabuliek a ukazovateľov sa v budúcich správach rozšíri;

104.

domnieva sa, že porovnávanie môže byť účinným nástrojom v hodnotení úsilia členských štátov zlepšiť spravovanie fondov EÚ; žiada preto, aby Komisia i Dvor audítorov zverejňovali informácie o slabých a silných stránkach kontrolných systémov členských štátov;

105.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že do prílohy 1 ku kapitole 5 je zahrnutý len obmedzený počet členských štátov, a vyzýva Dvor audítorov, aby našiel spôsoby a prostriedky ako zahrnúť jednoznačnejšie a konkrétnejšie informácie o nedostatkoch v rôznych sektoroch a členských štátoch;

106.

pripomína, že už vo svojej správe o absolutóriu za rok 2003 Európsky parlament žiadal, aby sa metodológia DAS ďalej rozvíjala tak, aby bolo možné získať informácie o každoročnom zlepšení v každom odvetví v jednotlivých členských štátoch;

107.

pripomína Dvoru audítorov, že jeho operačné služby by sa mohli značne zvýšiť znížením počtu zamestnancov kategórie A v kabinete členov na jedného;

108.

konštatuje, že príspevky počítané na základe hrubého národného dôchodku (HND) sú dnes zďaleka najdôležitejším zdrojom príjmov Spoločenstva (dve tretiny všetkých príjmov v roku 2004), a vyslovuje znepokojnenie nad tým, že Dvor audítorov informuje o existencii značných rozdielov v systémoch dohľadu a kontroly zavedených štatistickými úradmi v členských štátoch (bod 3.48), keďže toto by mohlo mať vplyv na kvalitu údajov používaných na výpočet príspevkov členských štátov;

109.

vyzýva Komisiu, aby informovala príslušný výbor Európskeho parlamentu aké opatrenia prijala, alebo prijme na zlepšenie spoľahlivosti, porovnateľnosti a úplnosti národných účtov;

110.

konštatuje s uspokojením, že Dvor audítorov po prvýkrát vydal kladné vyhlásenie o výdavkoch v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) a že považuje tento systém, pokiaľ sa účinne uplatňuje, za silný nástroj znižovania rizika neoprávnených výdavkov;

111.

poukazuje tiež na to, že systém nie je plne uplatňovaný v Grécku tak, ako by mal byť od roku 1993 a že Dvor audítorov takisto po prvýkrát uviedol príčinu, a to, že „združenia poľnohospodárov kontrolujú zadávanie všetkých údajov do počítačového systému“; okrem toho konštatuje, že „tieto neoprávnené zmeny majú odhadovaný finančný dosah minimálne 10 000 000 EUR“ a že „dosah počas celého obdobia na podávanie žiadostí by mohol byť podstatne vyšší“ (bod 4.8); konštatuje, že grécka vláda poprela tieto tvrdenia a v novembri 2005 začala rokovania s Komisiou s cieľom vyriešiť túto otázku; domnieva sa, že kontrolu zadávania údajov by mala robiť grécka vláda, a nie združenia poľnohospodárov;

112.

poukazuje na to, že v súčasnom systéme za korekcie veľmi často platia daňoví poplatníci, a nie konečný príjemca, ktorý spravil chybu; zastáva názor, že preventívny a odrádzajúci účinok korekcií na príjemcov a manažérov je preto len obmedzený;

113.

berie na vedomie nespokojnosť Dvora audítorov s rozsahom práce orgánov osvedčovania (bod 4.60), keďže neposkytuje priame ubezpečenie, že informácie predložené žiadateľmi o podporu, ktoré platobné agentúry používajú na výpočet splatných platieb, sú správne, z čoho vyplýva, že tieto platby nie sú zákonné a riadne; vyzýva Komisiu, aby jednoznačne vyžadovala od orgánov osvedčovania preverovanie fungovania kontrol na primárnej úrovni;

114.

plne podporuje stanovisko Dvora audítorov, o tom že kontroly po realizácii platieb, ktoré Komisia uskutočnila len v troch členských štátoch (bod 4.58), sú príliš obmedzené na to, aby Komisia mohla vyhlásiť, že získala „dostatočnú istotu o súlade výdavkov s právnymi predpismi Spoločenstva“;

115.

súhlasí s kritikou Dvora audítorov v tej súvislosti, že neexistuje spoločne uplatňovaná definícia lesnej a inej zalesnenej pôdy v EÚ, aj keď OSN už pred 10 rokmi všeobecne vymedzila pojmy lesnej a inej zalesnenej pôdy; dôrazne odporúča, aby Komisia zaviedla aspoň minimálnu spoločnú terminológiu, ako napr. súbor definícií podľa rozličných podnebných pásem v EÚ; žiada, aby Komisia používala tieto spoločné vymedzenia na lepšie zameranie opatrení lesného hospodárstva a výdavkov EÚ;

116.

považuje za neprijateľné, že akreditácia platobných agentúr Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) nebola v niektorých nových členských štátoch od pristúpenia dokončená; vyzýva Komisiu, aby svoju prácu čím skôr dokončila, pretože v nasledujúcich rokoch budú EPUZF účtované významné sumy a ďalšie predĺženie určite spôsobí neskoré alebo odložené platby pre tieto členské štáty;

117.

pozoruje nedostatočnú koherenciu medzi sedemročným programovým obdobím (2000 – 2006) opatrení pre zalesňovanie EÚ a finančnými prostriedkami pridelenými na toto obdobie na jednej strane a na strane druhej hlavným nástrojom pre zalesnenie, ktorým je ročná prémia pre príjemcov na hektár vyplácaná počas 20 rokov na pokrytie predpokladanej straty príjmu za premenu poľnohospodárskej pôdy na les; vyjadruje znepokojenie nad zistením Dvora audítorov, že objem prémií značne presahuje výšku finančných prostriedkov vyčlenených na program; obáva sa, že následkom tohto sa ľudské zdroje Komisie nemôžu sústreďovať na súčasné ciele, ale sa musia zaoberať správou prémií; považuje nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (16) za prvý krok správnym smerom, keďže skracuje dobu poskytovania podpory z 20 na 15 rokov; žiada Komisiu, aby predložila ďalšie návrhy na nápravu tejto situácie;

118.

poznamenáva, že agro-environmentálne opatrenia tvoria neoddeliteľnú súčasť reformovanej SPP EÚ, aj keď overovanie výdavkov na životné prostredie môže predstavovať osobitné problémy z dôvodu vysokej pracovnej a odbornej náročnosti;

119.

poukazuje na to, že osvedčené postupy jednotlivých štátov by mohli slúžiť ako vzor pre všetky členské štáty, akou je napr. nemecká dvojstupňová metóda kontroly osvedčenej poľnohospodárskej praxe, pri ktorej sa uskutoční všeobecná kontrola 5 % poľnohospodárov a dodatočná, podrobnejšia kontrola 1 % poľnohospodárov; vyzýva tiež zodpovedné orgány, aby skvalitnili a lepšie využívali poznatky a ukazovatele na miestnej úrovni, pričom na to môžu čiastočne využiť prostriedky na technickú pomoc určené na zvýšenie takýchto poznatkov v novom nariadení o rozvoji vidieka;

120.

nalieha na Komisiu, aby s cieľom lepšieho plnenia svojich povinností hodnotila overiteľný charakter čiastkových opatrení v čase schvaľovania programov pre rozvoj vidieka;

121.

prikladá najvyššiu dôležitosť účinnému a zodpovednému využívaniu rozpočtových prostriedkov EÚ a uplatňovaniu zásady, že iniciatíva, ktorá nie je dostatočne overiteľná, by nemala byť financovaná z verejných financií;

122.

domnieva sa preto, že Komisia, Rada a Európsky parlament by mali zabezpečiť lepšie dodržiavanie tejto zásady pri realizácii návrhov egro-environmentálnych výdavkov v programovom období 2007 – 2013 bez toho, aby sa zvýšili náklady na kontroly a administratívu;

123.

plne súhlasí s vyjadrením Dvora audítorov o tom, že „členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za riadenie činností a kontrolu výdavkov a za zabezpečenie správnosti a zákonnosti príslušných operácií prostredníctvom fungovania systémov preverovaných národnými kontrolnými orgánmi“ (bod 5.7); pripomína Komisii a Dvoru audítorov, že ak chýba primeraný záznam kontroly štrukturálnych programov potom nie je žiadny jasný a transparentný základe pre osvedčovanie výdavkov členských štátov;

124.

v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad závažnými zisteniami Dvora audítorov (bod 5.48):

125.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali všetky opatrenia potrebné na zosúladenie „bežného riadenia“ s vyžadovanou normou;

126.

zdôrazňuje, že v kontexte SPP môžu platobné agentúry poveriť určitými úlohami delegované orgány, ale že skutočné platby nemožno v žiadnom prípade delegovať; domnieva sa, že týmto spôsobom sa zachová primárna zodpovednosť platobných agentúr za rozhodnutia, ktoré vedú k skutočnej platbe; domnieva sa, že v súčasnosti uplatňovaný postup v oblasti štrukturálnych opatrení, ktorý umožňuje riadiacim orgánom delegovať rozhodnutia o skutočnej platbe, narúša účinnosť kontroly a rovnováhy právomocí a zodpovedností; žiada preto Komisiu, aby tento problém promptne a zodpovedajúcim spôsobom riešila;

127.

je presvedčený, že je potrebná vyššia kvalita, nie väčší počet kontrol, ako aj že uistenie o správnosti a riadnosti príslušných operácií musí pochádzať z lepších primárnych kontrol pred schválením žiadostí, počas realizácie činností a pred uskutočnením konečnej platby, a nie z kontrol, ktoré Komisia vykonáva na mieste;

128.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytnutie dostatočných zdrojov a náležitého vedenia pre tieto kontroly; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto činnosti šírením osvedčených postupov v tejto oblasti;

129.

nalieha na členské štáty, aby investovali viac prostriedkov do informačných činností zameraných na príjemcov s cieľom informovať ich o podmienkach financovania, pravdepodobnosti kontrol, ktoré sa u nich uskutočnia, ako aj o dôsledkoch porušení;

130.

konštatuje, že vzhľadom na veľký počet národných, regionálnych a miestnych úradov a oddelení v členských štátoch zúčastňujúcich sa na riadení a kontrole štrukturálnych opatrení je konsolidácia audítorských správ na centrálnej úrovni členských štátov, ako sa navrhuje, potrebným a účinným spôsobom skvalitnenia kontrol;

131.

konštatuje, že na štrukturálne opatrenia by v budúcnosti mohla pripadať takmer polovica prostriedkov v rozpočte Spoločenstva, a nalieha preto na Komisiu a členské štáty, aby zaviedli navrhované sektorové vyhlásenia na centrálnej úrovni členských štátov;

132.

domnieva sa, že nezávislosť riadiacich a kontrolných orgánov má zásadný význam a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na schvaľovanie riadiacich a kontrolných orgánov zriadených na národnej úrovni zo strany Komisie;

133.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh, v ktorom by sa od audítorského orgánu navrhnutého v predpisoch na obdobie 2007 – 2013 žiadalo, aby overoval žiadosti o všetky štrukturálne fondy ES v priebehu každého príslušného roka, a nie iba žiadosti týkajúce sa programov obdobia 2007 – 2013, pretože výdavky z obdobia 2000 – 2006 pokračujú až do roku 2010;

134.

zdôrazňuje, že Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala zaistiť, že ponaučenia z uskutočňovania programov v období rokov 1994 až 1999 sa uplatnia v rokoch 2000 až 2006 a v budúcich obdobiach uskutočňovania programov štrukturálnych fondov a projektov kohézneho fondu; konštatuje, že toto si tak isto vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že národné záverečné dokumenty budú predložené v primeranej forme a včas;

135.

vyzýva Komisiu, aby každých šesť mesiacov predkladala tabuľku uvádzajúcu pokrok členských štátov v účinnom vykonávaní systémov dohľadu a kontroly uvedených v právnych prepisoch;

136.

žiada Komisiu, aby sa usilovala o maximum štandardizovaných postupov vo vnútorných politikách, čo by uľahčilo finančné kontroly a znížilo administratívne zaťaženie príjemcov; vyzýva Komisiu predovšetkým na to, aby akceptovala opakovanú radu Dvora audítorov a vytvorila spoločný alebo integrovaný IT systém na riadenie piateho, šiesteho a ďalších rámcových programov v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností;

137.

berie na vedomie, že Komisiu rovnako ako Dvor audítorov znepokojuje pretrvávajúce vysoké riziko vzniku chýb vznikajúce z nesprávneho vykazovania nákladov konečnými príjemcami; je presvedčený o tom, že zjednodušenie postupov by prispelo k náprave tohto problému; preto vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila odporúčania Dvora audítorov v tejto súvislosti;

138.

berie na vedomie skutočnosť, že s ohľadom na štrukturálne opatrenia Dvor audítorov opätovne konštatoval nedostatky v riadiacich a kontrolných systémoch, a vyzval najmä členské štáty, aby naliehavo vykonali zlepšenie tohto stavu s pomocou vnútroštátnych kontrolných orgánov a príslušných nezávislých úradov;

139.

súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby sa zvýšil počet kontrol projektov vykonávaných priamo na mieste; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť neuskutočnilo dostatočné kontroly s cieľom zdôvodniť závery týkajúce sa riadiacich a kontrolných systémov v členských štátoch za obdobie rokov 2000 – 2006;

140.

vyzýva členské štáty, Komisiu a najmä príslušné generálne riaditeľstvá, aby v dobrej viere a podľa zásady riadneho finančného hospodárenia účinne spolupracovali s cieľom zabezpečiť riadne vyčlenenie rozpočtových prostriedkov najmä pre štrukturálne fondy;

141.

zdieľa názor, že elektronický systém na monitorovanie odporúčaní týkajúcich sa kontrol, ktorý zaviedlo Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, nemožno považovať za účinný, a povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zverejnila memorandum o osvedčených postupoch s ohľadom na kontroly riadenia národných výdavkov a s ohľadom na hodnotenie výsledkov každého spôsobu použitia finančných prostriedkov;

142.

vyjadruje všeobecnú spokojnosť s pokrokom, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s mierou využívania; konštatuje, že je to pravdepodobne tiež výsledok uplatňovania pravidla n+2;

143.

vyjadruje súhlas s poznatkami vyplývajúcimi z hodnotenia iniciatívy Spoločenstva INTEGRA o sociálnom vylúčení na pracovisku a vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo svojom úsilí zameranom na zabezpečenie väčšej sociálnej súdržnosti;

144.

vyjadruje všeobecnú spokojnosť s mierou využívania rozpočtových riadkov pre oblasť zamestnanosti a sociálnych vecí, ktorá je výsledkom zlepšeného riadenia Komisie;

145.

s poľutovaním konštatuje, že v oblasti vnútorných politík ešte stále neexistuje dostatočné vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť platieb; vyzýva Komisiu, aby priebežne preverovala, či nie je možné zjednodušiť jej mechanizmy náhrady nákladov a jasnejšie sformulovať postupy a pokyny určené pre rôzne programy;

146.

vyzýva Komisiu, vzhľadom na neistotu v súvislosti s prijatím návrhov týkajúcich sa účasti na programoch Spoločenstva, aby prijala praktické opatrenia na zjednodušenie postupov;

147.

celkovú mieru plnenia častí rozpočtu týkajúcich sa životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín považuje za uspokojivú;

148.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zvýšila pomoc žiadateľom v rámci viacročných programov; víta úsilie o lepšie zameranie vyhlasovania verejných súťaží a rozsiahlejšiu pomoc žiadateľom s cieľom vyhýbať sa predkladaniu takých žiadostí o projekty, ktoré zjavne nie sú vhodné na financovanie alebo ich kvalita je nízka, ale konštatuje, že treba vykonať ďalšiu prácu na dosiahnutie uspokojivej situácie;

149.

konštatuje, že úroveň platieb pre oblasť životného prostredia, zdravia a bezpečnosti potravín bola pod hranicou 80 %; berie na vedomie ťažkosti pri plánovaní potrieb platobných rozpočtových prostriedkov, pretože predkladanie faktúr príjemcami a dodávateľmi je mimo kontroly Komisie; vyzýva však Komisiu, aby podrobne preskúmala vlastné postupy s cieľom zistiť, či nemožno zlepšiť plnenie platobných rozpočtových prostriedkov;

150.

zdôrazňuje, že dodržiavanie administratívnych a finančných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách by nemalo viesť k zbytočným oneskoreniam pri poskytovaní grantov či výbere projektov určených na financovanie;

151.

víta kroky, ktoré Komisia doteraz podnikla na predchádzanie rizikám omylov pri spravovaní grantov, čoho výsledkom je, že sa v pripomienkach Dvora audítorov neobjavujú opatrenia v prospech spotrebiteľa; rovnako víta, že sa neobjavili kritické pripomienky k opatreniam politiky vnútorného trhu ani colnej politiky;

152.

uznáva praktické ťažkosti, ktorým Komisia čelí v úsilí o zladenie požiadaviek na minimálne administratívne zaťaženie kladeného na žiadateľov o grant v rámci príslušných programov a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia v súlade s vykonávacími predpismi nariadenia o rozpočtových pravidlách;

153.

zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť riadna realizácia výziev na predkladanie ponúk konkrétnych projektov na ochranu spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby využila skúsenosti získané počas plnenia súčasného programu na ochranu spotrebiteľov pri vypracovávaní nového programu na obdobie 2007 - 2013, ktorý umožní, aby boli iní príjemcovia lepšie pripravení na plnenie navrhovaných opatrení;

154.

zdôrazňuje význam, ktorý kladie na účinnú kontrolu pripomienok Dvora audítorov týkajúcich sa kapacít interného auditu a nedostatkov pri plnení uznávaných noriem;

155.

upozorňuje na to, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe uvádza, že sa značne zvýšila aktivita vnútornej kontroly generálneho riaditeľstva energetiky a dopravy (GR TREN), keď hodnota kontrolovaných zmlúv vzrástla z 52 920 000 EUR v roku 2003 na 504 000 000 EUR a celková hodnota úprav v prospech Komisie vzrástla z 2 530 000 EUR v roku 2003 na 14 910 000 EUR ;

156.

zároveň poznamenáva, že podľa názoru Dvora audítorov by malo GR TREN podniknúť ďalšie kroky s cieľom dosiahnuť ciele auditu – 20 % projektov a 35 % celkových projektových nákladov, vypracovať modelové výkazy nákladov a rozlišovať medzi štúdiami a prácami na účely auditu;

157.

víta skutočnosť, že podľa pripomienok Dvora audítorov v jeho výročných správach z predošlých rokov bolo v roku 2004 prijaté nové rozhodnutie Komisie týkajúce sa modelov, ktoré presnejšie vymedzuje oprávnené a neoprávnené náklady;

158.

je znepokojený tým, že zatiaľ čo sa z viazaných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť dopravy použilo 93 %, iba 60 % výdavkových rozpočtových prostriedkov bolo uvoľnených;

159.

vyjadruje sklamanie nad tým, že sa použilo iba 25 % viazaných a 11 % platobných rozpočtových prostriedkov na ochranu práv cestujúcich;

160.

Konštatuje, že ďalšou oblasťou rozpočtových prostriedkov s nízkym plnením bol program Marco Polo, a to z dôvodov, ktoré Spoločenstvo nemôže ovplyvniť, a že viacero zálohových platieb nebolo vykonaných v skutočnosti preto, že niektoré projekty neposkytli požadovanú bankovú záruku alebo boli použité nesprávne formuláre;

161.

so značným uspokojením poukazuje na to, že plnenie rozpočtu v dôležitej rozpočtovej položke pre TEN-T dosiahlo 100 % vo viazaných a 95,82 % v platobných rozpočtových prostriedkoch, z čoho je možné vyvodiť záver, že do budúcnosti je nevyhnutné ich zvýšenie;

162.

schvaľuje odporúčania Dvora audítorov obsiahnuté v kapitole 6 jeho výročnej správy o vnútorných politikách, ktorá sa zaoberá potrebou znížiť riziko výskytu chýb, predovšetkým vzhľadom na osobitosti charakterizujúce príjemcov grantov v rámci programov EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a médiá;

163.

víta odpovede Komisie, z ktorých vyplýva, že má v úmysle pokračovať v úsilí o zlepšenie svojho systému vnútornej kontroly prostredníctvom činností uvedených v oznámení o pláne vytvárania jednotného rámca vnútornej kontroly;

164.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa Komisia zamerala na problémy a nedostatky v rámci postupov, s ktorými sa stretávajú príjemcovia grantov pri vykonávaní projektov; vyzýva príslušné služby Komisie, aby určili riešenia a predložili ich vo forme ponaučení, s ktorými sa musia oboznámiť príjemcovia a ktoré sa použijú na zlepšenie vnútorných postupov;

165.

pripomína skutočnosť, že veľký význam pripisuje priebežným a ex post hodnotiacim správam o budúcich programov celoživotného vzdelávania, kultúry, médií, mládeže a občanov pre Európu a podporuje širšie využitie hodnotiacich ukazovateľov;

166.

zdôrazňuje význam posilnenia postupov založených na viacjazyčnosti v súvislosti s výzvami na predkladanie návrhov určených pre obyvateľov a potenciálnych príjemcov programov EÚ;

167.

berie na vedomie nedostatočné plnenie niektorých kľúčových rozpočtových riadkov týkajúcich sa tlače a komunikácie a domnieva sa, že táto skutočnosť narúša účinnú komunikačnú politiku, ktorá je schopná primerane reagovať na aktuálne potreby diskusie o budúcnosti EÚ;

168.

poznamenáva, že rok 2004 bol rokom rozšírenia a prvoradou úlohou rozpočtu bolo aktívne uľahčiť proces integrácie desiatich nových členských štátov;

169.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že správa o absolutóriu neuvádza dostatok podstatných informácií ohľadom toho, ako rozpočet túto úlohu dosiahol, najmä pokiaľ ide o rovnaké príležitosti pre ženy v rozšírenej EÚ;

170.

pripomína Komisii, že z ustanovení Zmluvy z Nice vyplýva povinnosť pristupovať k rozsiahlemu množstvu politík a opatrení Spoločenstva z hľadiska rovnakých príležitostí;

171.

znovu zdôrazňuje svoju žiadosť Komisii, uvedenú v uznesení z 3. júla 2003 o rozpočte založenom na rodovej rovnosti (17) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa o absolutóriu mu neumožňuje vyhodnotiť vplyv rozpočtu z rodového hľadiska; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rozpočtových údajov o finančných prostriedkoch vyčlenených na podporu rodovej rovnosti v kontexte rôznych rozpočtových riadkov;

172.

žiada, aby boli príslušné informácie o začleňovaní rodového hľadiska do politík zahrnuté do každej správy o absolutóriu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia tieto informácie neposkytla; opakuje svoju žiadosť o špecifické údaje týkajúce sa rodového hľadiska v správach o absolutóriu;

173.

víta pokrok dosiahnutý pri plnení rozpočtu na rok 2004, pokiaľ ide o všetky ciele a programové obdobie pre štrukturálne fondy, ktorý sa prejavil v miere realizácie platieb na úrovni 99 %, čo je vysoko nad úrovňou dosiahnutou v roku 2003 (89 %);

174.

berie na vedomie nízku mieru realizácie platieb v súvislosti s programom Daphne a zároveň súhlasí s argumentáciou Komisie, pokiaľ ide o udržanie vysokých noriem pre kvalitu projektov podporovaných týmto programom;

175.

vyzýva členské štáty, Komisiu a jej príslušné generálne riaditeľstvá k účinnej spolupráci, podľa najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s pravidlami riadneho finančného hospodárenia, s cieľom riadne realizovať viazané rozpočtové prostriedky, najmä pokiaľ ide o štrukturálne fondy;

176.

vyzýva Komisiu, vzhľadom na neistotu pri prijímaní návrhov na účasť na jednotlivých programoch Spoločenstva, aby prijala praktické opatrenia s cieľom zjednodušiť postup a znížiť výdavky, ktoré vznikajú pri predkladaní týchto návrhov;

177.

víta skutočnosť, že v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je možné pri plnení rozpočtu badať určité zlepšenie; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad stále veľmi nízkym plnením plattieb (podľa Dvora audítorov 83,8 % v porovnaní so 68 % v roku 2003), čo vedie k značnému nárastu RAL (zo 160 000 000 EUR na 238 000 000 EUR); žiada generálne riaditeľstvo spravodlivosti, sloboda a bezpečnosti, aby aj naďalej zvyšovalo plnenie rozpočtu a znižovalo RAL;

178.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov bol vo svojej výročnej správe nútený zopakovať svoje obavy pokiaľ ide o plnenie fondu pre utečencov členskými štátmi a najmä s ohľadom na nedostatky kontrolných systémov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné stanoviť primerané kontrolné mechanizmy pre členské štáty, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie programov nového finančného výhľadu prostredníctvom zdieľaného hospodárenia; žiada Komisiu, aby úradníkom členských štátov včas poskytla náležité školenie pre nové programy;

179.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ neschválila nariadenie o rozpočtových pravidlách pre Eurojust;

180.

žiada, aby Komisia podľa odporúčaní Dvora audítorov spoločne s agentúrami OSN objasnila právo Dvora audítorov na prístup k projektom riadených týmito agentúrami, aby Dvoru audítorov umožnili uskutočniť potrebné kontroly na mieste;

181.

žiada Komisiu, aby informovala príslušný výbor vždy, keď poskytne značné príspevky agentúram OSN, a aby uviedla dôvody pre poskytnutie týchto príspevkov;

182.

žiada, aby Dvor audítorov podal správu o tom, ako sa môže zachovať vlastná identita príspevkov z EÚ v rámci OSN, a žiada ho tiež, aby uviedol výhody financovania opatrení prostredníctvom OSN namiesto činnosti Komisie v oblasti vonkajších vzťahov;

183.

vyjadruje svoje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov týkajúcimi sa organizácií, ktoré realizujú projekty, konkrétne nad nedostatkami v ich vnútornej kontrole a značným počtom chýb v ich transakciách; vyzýva úrad EuropeAid, aby vo svojom celkovom hodnotení rizík venoval osobitnú pozornosť úrovni realizácie a aby zintenzívnil kontrolu vykonávacích organizácií;

184.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že informácie o všetkých auditoch vrátane tých, ktoré nakontaktovali delegácie a realizačné organizácie, budú zadané do finančného informačného systému CRIS úradu EuropeAid, čím budú prepojené s informáciami o sledovaní príslušných projektov a budú k dispozícii pre centrálne oddelenia; víta ochotu Komisie preskúmať tento návrh, ale nalieha na ňu, aby toto odporučenie Dvora audítorov uskutočnila čo najskôr;

185.

na jednej strane uznáva, že úrad EuropeAid reagoval na požiadavku Európskeho parlamentu o väčšiu transparentnosť, a plne podporuje potrebu lepšieho systému kontrol, na druhej strane vyslovuje poľutovanie nad nadmerne rastúcou zložitosťou nových postupov, ktoré sú ťažkopádne, pričom trvá príliš dlho, kým sa začnú vykonávať; poukazuje na potrebu skutočného zjednodušenia, pričom netreba stratiť zo zreteľa pôvodný cieľ; víta preto rozhodnutie úradu EuropeAid o zjednodušení postupu hodnotenia návrhov, ktoré dostáva, s účinnosťou od 1. februára 2006 s cieľom zmenšiť záťaž na uchádzajúce sa organizácie v súvislosti s predkladaním dokumentov a záruk spôsobilosti;

186.

trvá na tom, že rovnako treba klásť dôraz na tak kvalitu programov, ako aj na výšku viazaných rozpočtových prostriedkov a ich výplat;

187.

vyzýva Komisiu, aby informovala príslušný výbor o svojich súčasných konkrétnych opatreniach a budúcich plánoch na zníženie rizík vykonávania a financovania projektov v prostredí s obzvlášť pravdepodobným výskytom korupcie so slabými kontrolami, rovnováhou a riadiacimi štruktúrami; uvítal by tiež názor Komisie na to, či sú vyplývajúce riziká v zmysle ustanovení zmluvy zvládnuteľné a ak áno, do akej miery;

188.

znovu pripomína svoj názor, že vysoké dodatočné náklady, ktoré so sebou prináša dekoncentrácia, musia byť odôvodnené presvedčivými výsledkami; v tejto súvislosti víta hodnotenie Dvora audítorov o efektívnosti dekoncentrácie v rámci delegácií, o ktoré požiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci vo svojom stanovisku k absolutóriu za rok 2002; berie však na vedomie tvrdenie Dvora audítorov, že „niektoré problémové oblasti“ si v procese plánovania „vyžadujú ďalšiu pozornosť“;

189.

uznáva, že je zložité podávať správy o výsledkoch jedného darcu v prostredí, v ktorom pôsobí viacero darcov; odmieta však úmysel Komisie prejsť pri rozvojovej politike na prístup založený na výsledkoch bez vytvorenia metodiky na meranie konkrétnych výsledkov spolupráce Spoločenstva vzhľadom na rozvojové ciele milénia (RCM);

190.

súhlasí s Dvorom audítorov, že je potrebné stanoviť objektívne, užitočné a komplexné ukazovatele na meranie výsledkov poskytovanej pomoci (osobitná správa č. 4/2005 bod 63); vyjadruje dôveru, že tieto ukazovatele sa určia na obdobie 2007 – 2013;

191.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že, podľa oznámenia Komisie, celková výška prostriedkov vyčlenených na základné vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť dosiahla v roku 2004 len úroveň 4,98 %, ktorá je veľmi vzdialená od splnenia úrovne referenčných hodnôt 20 % stanovených Európskym parlamentom; žiada o nadviazanie zmysluplného dialógu s Komisiou o tom, ako možno tieto hodnoty zlepšiť;

192.

trvá na tom, že pri príprave ďalších strategických dokumentov treba viac uprednostňovať hlavné oblasti RCM, teda oblasti zdravia a vzdelávania;

193.

víta stanovenie sektorovej rozpočtovej podpory (18) ako prostriedku na zvyšovanie financovania oblastí vzdelávania a zdravia; domnieva sa, že táto možnosť je účinnejšia ako podpora zo všeobecného rozpočtu, dokonca aj vtedy, keď sa vzťahuje na napredovanie v týchto oblastiach;

194.

víta prínos Komisie k programu verejných výdavkov a finančnej zodpovednosti (PEFA), ktorý pomáha znížiť základné riziká rozpočtovej podpory; berie však na vedomie posúdenie Dvora audítorov, podľa ktorého spoločná zodpovednosť za riadenie verejných financií medzi Úradom pre spoluprácu EuropeAid a Generálnym riaditeľstvom pre rozvoj „funguje iba vďaka existujúcim dobrým medziľudským vzťahom“ (osobitná správa č. 2/2005 bod 65);

195.

blahoželá Komisii k zvyšovaniu úrovní záväzkov aj platieb v každom roku od zavedenia reformy riadenia vonkajšej pomoci a k reorganizácii EuropeAid s cieľom poskytovať lepšiu podporu decentralizovaným delegáciám; spolu s Komisiou je znepokojený nad tým (19), že kompetentní zamestnanci v delegáciách nebudú k dispozícii načas, najmä pokiaľ ide o oblasti financií, zmlúv a auditu;

196.

víta zvýšenie priemerného počtu zamestnancov vyjadrené na každých spravovaných 10 000 000 EUR zo 4,1 v roku 1999 na 4,8 v roku 2004; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto hodnoty zostávajú ďaleko pod priemerom, čo sa týka európskych darcov, a v súčasnosti klesajú;

197.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenie administratívnej kapacity rozvojovej politiky v Bulharsku a Rumunsku pred ich vstupom do EÚ;

198.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje nákladové ukazovatele a aby rýchlejšie vypracovala ukazovatele rýchlosti a kvality poskytovania pomoci, čo by umožnilo lepšie posúdiť náklady a prínosy procesu prenosu právomocí;

199.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala kvalitu podpory, ktorú ústredie poskytuje delegáciám;

200.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabezpečiť plnenie personálnych potrieb v ústredí aj v delegáciách a aby ďalej posilňovala odborné vzdelávanie;

201.

nalieha na Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie o odstraňovanie oneskorení v realizácii projektov, ku ktorým dochádza mimo delegácií;

202.

víta kroky, ktoré Komisia podnikla s cieľom zjednodušiť a harmonizovať finančné a zmluvné postupy;

203.

zdôrazňuje, že je nutné účinným spôsobom uplatňovať 24 štandardov vnútornej kontroly uskutočňovanej v delegáciách;

204.

požaduje od Dvora audítorov správu o financovaní mimovládnych organizácií (MVO), ktorá by zahŕňala definíciu MVO podľa Dvora audítorov, o tom aké percento zdrojov MVO financuje Komisia, aká časť pochádza od súkromných subjektov nezávislých od vládnych orgánov a žiada tiež Dvor audítorov, aby uskutočnil analýzu výhod realizácie projektov MVO namiesto ich realizácie súkromnými spoločnosťami;

205.

ďalej požaduje od Dvora audítorov, aby zabezpečil úplné a nezávislé preskúmanie riadneho plnenia rozpočtového riadku 19 04 Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva (EIDĽP), ktorú Európsky parlament vytvoril v roku 1992;

206.

víta osobitnú správu Dvora audítorov o riadení hospodárskej spolupráce v Ázii zo strany Komisie; berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že výdavky neboli dostatočne usmerňované, ako aj to, že celoázijské projekty trpeli pre príliš zložitý prihlasovací systém; víta stanovisko, že kontrolované projekty mali dosah na veľký počet príjemcov; súhlasí s odporúčaním, že Komisia by sa mala postarať o to, aby prihlasovacie postupy neboli zbytočne zložité, aby delegácie poskytovali primeranú pomoc žiadateľom a aby sa väčšia pozornosť venovala trvalej udržateľnosti projektov;

207.

vyzýva Komisiu, aby objasnila operačný rámec pomoci EÚ poskytovanej Ázii zameraný na malý počet lepšie vymedzených kľúčových priorít, čo následne napomôže zlepšiť základňu potrebnú pre poskytovanie účinnej pomoci a umožní prístup, ktorý bude lepšie zameraný na výsledky a dosah;

208.

vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie na vypracovaní náležitých ukazovateľov, ktorými sa bude merať dosiahnutý pokrok, a aby zabezpečila sledovanie potrebné na zhodnotenie dosiahnutých výsledkov;

209.

očakáva od Komisie, že do súčasnej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (20) zavedie adekvátne zjednodušenia zmluvných postupov a postupov týkajúcich sa grantov predovšetkým v prípade malých projektov, aby bolo možné dosiahnuť pružnosť v uplatňovaní predpisov spolu s účinnosťou a riadnym finančným hospodárením;

210.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila koncepciu predvstupových projektov s cieľom zlepšiť ich zameranie a zjednodušiť ich ciele a podmienky; súhlasí s Dvorom audítorov, že týmto by sa znížilo riziko vzniku chýb pri vykonávaní; je presvedčený o tom, že zjednodušenie koncepcie projektov by pomohlo aj hodnoteniu výsledkov;

211.

uznáva, že Komisia musí podporovať národné orgány pristupujúcich krajín v tom, aby samy kontrolovali výdavky EÚ úplne decentralizovaným spôsobom; súčasne poznamenáva, že Komisia musí naďalej kompenzovať nedostatky finančného riadenia pristupujúcich krajín tým, že uskutočňovanie ex ante kontrol ponechá na delegáciách; domnieva sa, že náležité riadenie rizík v tejto oblasti znamená, že Komisia dosiahne rovnováhu medzi týmito dvoma pólmi;

212.

berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že nedostatky v riadiacich kapacitách v Bulharsku a Rumunsku pretrvávajú, víta dosiahnutý pokrok a vyzýva bulharské a rumunské orgány, aby naďalej zlepšovali dozor nad predvstupovou pomocou, aby sa mohli pripraviť na efektívnejšie využívanie štrukturálnych fondov; zároveň žiada Komisiu, aby zlepšila riadenie a zameranie týchto fondov;

213.

s potešením berie na vedomie, že Komisia prišla s návrhom na medziinštitucionálnu dohodu o agentúrach v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu v jeho správach o absolutóriu agentúr za rok 2003; žiada Radu, aby čo najskôr začala rokovania s cieľom uzatvorenia dohody na základe textu, ktorý navrhla Komisia, berúc do úvahy princípy, ktoré prijal Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. januára 2004 o operačnom rámci pre európske regulačné agentúry (21) a vo svojom uznesení z 1. decembra 2005 o európskych regulačných agentúrach (22);

214.

konštatuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách bolo určené predovšetkým Komisii; uvedomuje si, že rámcové rozpočtové nariadenie pre agentúry (23) a následné jednotlivé nariadenia o rozpočtových pravidlách pre každú agentúru (24) boli navrhnuté tak, aby sa čo najpresnejšie približovali všeobecnému nariadeniu o rozpočtových pravidlách; poukazuje na to, že nariadenie o rozpočtových pravidlách prispôsobené potrebám Komisie nemusí vždy vyhovovať oveľa menším agentúram; žiada, aby Komisia zabezpečila, že potreby agentúr budú riadne zohľadnené v súčasnej reforme nariadenia o rozpočtových pravidlách;

215.

považuje za potrebné, aby agentúry zvýšili svoju zodpovednosť za účelné využívanie peňazí daňových poplatníkov EÚ, a preto sa domnieva, že agentúry by sa mali zodpovedať príslušným výborom Európskeho parlamentu;

216.

domnieva sa, že agentúry pravdepodobne potrebujú väčšiu pomoc s prijímaním zamestnancov ako veľké inštitúcie, ktoré spravidla majú viac skúsenejších administratívnych pracovníkov na pomoc pri podobných otázkach; žiada Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO), aby kladne reagoval na žiadosti agentúr o pomoc s prijímaním pracovníkov; žiada Komisiu, aby aj agentúram sprístupnila horizontálne služby, ako napr. odborné vzdelávanie a služby právneho oddelenia;

217.

žiada Komisiu, aby podala správu o súčasnom stave vnútorného auditu v agentúrach s popisom dostupných kapacít vnútorného auditu v každej agentúre a služieb vnútorného auditu, ktoré zabezpečuje Komisia v zmysle poskytovania poradenstva, ako aj samotných vnútorných auditov;

218.

pozoruje so znepokojením očividnú neschopnosť OSN riadne uplatňovať finančnú dohodu, ktorú Komisia a OSN uzavreli o Európskej agentúre pre obnovu, čo vedie k tomu, že Dvor audítorov často nie je schopný vykonávať primeranú finančnú kontrolu platieb týkajúcich sa zmlúv, ktoré riadi, alebo nad ktorými dohliada Misia OSN pre dočasnú správu v Kosove (UNMIK); berie na vedomie stanovisko zástupcu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN udeliť úplný prístup ku všetkým dokumentom vyžiadaným Dvorom audítorov; nalieha však na Komisiu aby preskúmala dohody o financovaní s OSN; zastáva názor, že prípadné postupné ukončenie činnosti Európskej agentúry pre obnovu by sa nemalo uskutočniť podľa vopred stanoveného časového plánu, ale malo by závisieť od hospodárskych a politických kritérií a od vývoja, pričom by sa mala v plnej miere využiť pridaná hodnota agentúry v súvislosti s jej skúsenosťami a know-how, ktoré nadobudla počas dlhoročnej činnosti a žiada Komisiu, aby predniesla návrh po riadnom finančnom vyhodnotení, ktorý by posúdil možnosť zmeny mandátu agentúry pre obnovu tak, aby sa existujúce skúsenosti a know-how mohli využiť na poskytovanie pomoci pri obnove, kdekoľvek je to potrebné, napríklad v Iraku, Afganistane, Pakistane, Indii a krajinách postihnutých cunami, ako druhý stupeň pomoci okamžite po uspokojení humanitárnych potrieb zo strany Úradu pre humanitárnu pomoc;

219.

nalieha na Komisiu, aby pomohla vyriešiť Európskej environmenálnej agentúre spor s dánskymi úradmi týkajúci sa vrátenia nesprávne zaplatených daní;

220.

so sklamaním konštatuje, že konflikt medzi Komisiou a Prekladateľským centrom pre inštitúcie Európskej únie týkajúci sa príspevkov zamestnávateľov do systému dôchodkového zabezpečenia zostáva naďalej nevyriešený; nalieha na Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie zamerané na urovnanie tohto sporu.