7.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 307/207

(1)

Komisia prijala listom z 23. januára 2004, ktorý bol zaregistrovaný 23. februára 2004, sťažnosť týkajúcu sa možnej pomoci na stavebný projekt v Haaksbergene, Holandsko. Komisia listom z 15. apríla 2004 požiadala holandské orgány o vysvetlenie tohto opatrenia. V liste z 18. mája 2004, ktorý bol zaregistrovaný 25. mája 2004, Holandsko oznámilo Komisii, že uvedené opatrenie bude onedlho notifikované.

(2)

Listom z 25. júna 2004, ktorý bol zaregistrovaný 30. júna 2004, Holandsko notifikovalo Komisii pomoc, ktorú obec Haaksbergen zamýšľa poskytnúť stavebným firmám zúčastňujúcim sa na projekte obchodnej pasáže. Komisia listom z 12. júla 2004 požiadala o bližšie vysvetlenie, ktoré bolo poskytnuté na zasadnutí Komisie 8. októbra 2004 a listom z 30. decembra 2004, ktorý bol zaregistrovaný 10. januára 2005. Holandsko poskytlo ďalšie doplňujúce informácie listom 11. mája 2005, ktorý bol zaregistrovaný 18. mája 2005.

(3)

Komisia listom z 21. septembra 2005 oznámila Holandsku, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti so štátnou pomocou.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie  (1) . Komisia požiadala zainteresované strany, aby jej zaslali prípadné pripomienky vo veci pomoci. Komisia nedostala žiadne pripomienky.

(5)

Reakcia Holandska na začatie konania vo veci formálneho zisťovania bola vysvetlená v liste z 29. decembra 2005, ktorý bol zaregistrovaný 5. januára 2006.

(6)

Obecný úrad v Haaksbergene, v obci s 24 000 obyvateľmi v provincii Overijssel neďaleko hranice s Nemeckom, už od začiatku deväťdesiatych rokov zvažoval plány oživenia súčasného centra obce. S pomocou poradcov boli preštudované rôzne plány vybudovať v centre kvalitné byty a vhodné obchodné priestory. Ani prvá stavebná spoločnosť, s ktorou chcela obec uvedený projekt realizovať, ani samotná obec neboli schopné kúpiť pozemky, na ktorých sa mal uvedený projekt realizovať.

(7)

Koncom deväťdesiatych rokov pozemky získalo šesť stavebných spoločností, ktoré sa následne spojili. Vypracovali projekt, ktorý rátal s výstavbou 58 bytov a 11 obchodných priestorov. Projekt nezahŕňal žiadne verejné práce, ktoré by stavebné spoločnosti vykonali v prospech obce, ako napríklad vybudovanie infraštruktúry, ktorá by sa odovzdala do užívania obce. Projekt rátal s výstavbou bytov a obchodov, ktoré sa mali predať alebo prenajať súkromným osobám. Z výpočtov však vyplynulo, že projekt bude nerentabilný.

(8)

Obec sa vzhľadom na veľkú dôležitosť, ktorú pripisovala projektu oživenia centra obce šiestimi stavebnými spoločnosťami, a na skutočnosť, že môže rátať s finančnou pomocou provincie, rozhodla projekt podporiť. Týmto príspevkom obec chcela najmä pokryť očakávanú stratu. Uzavrela už dohodu o spolupráci so stavebnými spoločnosťami, ale pomoc uvedená v dohode ešte nebola schválená.

(9)

Štátna pomoc sa mala poskytnúť najmä vo forme dotácie od obce v prospech stavebných spoločností vo výške 2,98 mil. EUR (opatrenie 1). Táto suma už zahŕňa finančnú pomoc, ktorú provincia poskytla obci na tento projekt, a to vo výške 453 780 EUR (1 000 000 NLG), a zodpovedá očakávanej strate projektu vypočítanej na základe očakávaných nákladov a príjmov.

(10)

V súlade s jedným z článkov uvedenej dohody o spolupráci bude určený nezávislý audítor, ktorý po kolaudácii vyčísli skutočné náklady a príjmy. Pokiaľ bude skutočná strata, ktorú po ukončení výstavby vyčísli určený audítor, nižšia ako odhadovaná strata, na základe ktorej bude dotácia poskytnutá, obci bude vrátených iba 50 % tej časti pomoci, ktorá prevyšuje skutočnú stratu. Inými slovami, stavebné spoločnosti si môžu nechať zvyšných 50 % finančnej pomoci, ktorou nebude pokrytá strata. Toto ustanovenie sa ďalej označuje ako „ustanovenie o čiastočnom vrátení finančných prostriedkov“. V prípade, že skutočná strata bude vyššia, ako sa očakávalo, dotácia poskytnutá obcou zvýšená nebude.

(11)

Okrem pomoci vo forme dotácie (opatrenie 1), sa Komisia rozhodla začať konanie, pokiaľ ide o tri iné opatrenia, ktoré by mohli predstavovať pomoc. Druhé opatrenie sa týka bezplatného prevodu niektorých pozemkov vo vlastníctve obce na stavebné spoločnosti (2) (opatrenie 2). Podľa oznámenia holandských orgánov mali tieto parcely hodnotu 233 295 EUR, ale Komisia nedostala žiadne oznámenie o odhadovanej cene. Ďalej bude obec zodpovedná za 35 % nákladov, ktoré po dokončení projektu môžu vyplynúť z požiadaviek na náhradu škôd podľa článku 49 zákona o územnom plánovaní (opatrenie 3). Zodpovednosť za zvyšných 65 % prevezmú stavebné spoločnosti. Na záver nebolo jasné, či obec predá stavebným spoločnostiam jeden pozemok a jednu budovu za účtovnú alebo trhovú hodnotu (opatrenie 4).

(12)

Po ukončení projektu obec bezplatne získa niekoľko pozemkov, ktoré majú podľa stavebného povolenia slúžiť ako verejné priestranstvá. Notifikácia neobsahovala presnú odhadovanú cenu dotknutých pozemkov (opatrenie 2a).

(13)

Príjemcami pomoci v rámci uvedených opatrení sú stavebné spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom projekte.

(14)

Prvým priamym príjemcom je spoločnosť Rabo Vastgoed B.V. Táto spoločnosť je súčasťou veľkej skupiny, ktorá pôsobí na medzinárodnej úrovni, najmä v oblasti financovania. Rabo Vastgoed B.V. je zodpovedná za 25 % projektu.

(15)

Podľa dohody o spolupráci je druhým priamym príjemcom Centrum Haaksbergen B.V. Túto spoločnosť založilo päť stavebných spoločností so zámerom realizovať daný projekt. Týchto päť spoločností má za úlohu realizovať všetky stavebné aktivity, ktoré zastrešuje Centrum Haaksbergen B.V. Ide predovšetkým o právnickú konštrukciu ad hoc bez „skutočných“ ekonomických aktivít. Na základe uvedeného možno konštatovať, že pomoc poskytnutá v prospech Centrum Haaksbergen bude postúpená uvedeným piatim spoločnostiam. Podľa holandských orgánov každá z nich zodpovedá za 15 % projektu. Holandsko takisto poskytlo informáciu, že RoTij Bouwontwikkeling Oost B.V. je spoločnosťou s celonárodným pôsobením, zatiaľ čo štyri ostatné stavebné spoločnosti – Besathij B.V., Bouwbedrijf Assink Eibergen B.V., Bouwbedrijf Deeterink B.V. a Bouwburo Jan Scharenborg B.V. – sú spoločnosťami na regionálnej, prípadne miestnej úrovni.

(16)

Hoci sú príjemcovia v predloženom rozhodnutí charakterizovaní ako „stavebné“ spoločnosti, ich aktivity sa neobmedzujú výlučne na stavebný priemysel. Zaoberajú sa kompletným návrhom a realizáciou projektov nehnuteľností.

(17)

Relevantnými trhmi sú trh výstavby a predaja bytov a trh výstavby a prenájmu komerčných priestorov. Vzhľadom na skutočnosť, že Haaksbergen leží neďaleko hranice s Nemeckom, je pravdepodobné, že niektorí holandskí a nemeckí dodávatelia a zákazníci, ktorí pôsobia na týchto trhoch, by mohli rozvinúť aj aktivity v susednej krajine.

(18)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože mala pochybnosti, či niektoré opatrenia, ktoré chcelo obecné zastupiteľstvo implementovať, nepredstavovali štátnu pomoc, a či by takáto pomoc mohla byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(19)

Vzhľadom na možnosť kvalifikovať štátne opatrenia ako pomoc Komisia upozornila najmä na skutočnosť, že ustanovenie o čiastočnom vrátení finančných prostriedkov predstavuje pre stavebné spoločnosti výhodu.

(20)

Pokiaľ ide o prípadné výnimky zo všeobecného zákazu štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1, Komisia upozornila najmä na to, že automatické výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 písm. b) a c) sa nevzťahujú na predmetné opatrenia pomoci. Takisto sa opatrenia pomoci v zmysle článku 87 ods. 2 písm. a) nemôžu považovať za pomoc určenú na projekt sociálneho zamerania, a to okrem iného aj preto, že kúpa nových bytov nie je vyhradená pre sociálne slabšie osoby.

(21)

V súvislosti s výnimkami uvedenými v článku 87 ods. 3 Komisia upozornila na skutočnosť, že obec Haaksbergen neleží v podporovanej oblasti, a preto nie je oprávnená na regionálnu pomoc na základe článku 87 ods. 3 písm. a) a c). Výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. b) nie je v danom prípade relevantná. Komisia vypracovala viaceré usmernenia a rámce, v ktorých sa stanovujú pravidlá na poskytnutie pomoci na základe výnimky podľa článku 87 ods. 3 písm. c). Zdá sa, že v danom prípade nie je možné uplatniť žiadne z týchto usmernení. Takisto bola zvážená výnimka pre znevýhodnené mestské časti (3). Táto výnimka sa na projekt nemôže vzťahovať okrem iného aj preto, pretože Haaksbergen nie je mestská časť v zmysle oznámenia Komisie. Uvedené územie logicky teda nespadá ani pod európsky program URBAN II. Na záver, nemôže sa uplatniť ani výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. d) týkajúca sa kultúry, pretože tento projekt sa týka novostavby, a teda nemá za cieľ renováciu existujúcich budov, ani žiadny iný kultúrny cieľ.

(22)

Komisia nedostala žiadne pripomienky alebo návrhy od zainteresovaných strán.

(23)

Vo svojej reakcii na začatie konania vo veci formálneho zisťovania poskytli holandské orgány doplňujúce informácie vo veci prevodu pozemkov obcou a na obec (opatrenie 2 a opatrenie 2a). Bezplatný prevod pozemkov na stavebné spoločnosti (opatrenie 2) sa týka celkovej rozlohy 674 m2. Ako protihodnotu dostane obec 1 077 m2 (opatrenie 2a). Holandské orgány poskytli aj znalecký posudok, podľa ktorého hodnota uvedených pozemkov dosahuje 135 EUR za m2.

(24)

Pokiaľ ide o predaj jedného iného pozemku a jednej budovy obce stavebným spoločnostiam (opatrenie 4), poskytli holandské orgány informácie, z ktorých vyplynulo, že cena transakcie bola výrazne vyššia ako cena, ktorú zaplatila obec pred niekoľkými rokmi za tento majetok.

(25)

Pri piatich preskúmaných opatreniach možno hovoriť o štátnych prostriedkoch. Dotácia (opatrenie 1) je priamym transferom peňazí obce. Prevod vlastníckych práv k parcelám a budovám mení celkovú hodnotu majetku obce (opatrenie 2, 2a a 4). Aj posledné opatrenie (opatrenie 3) sa koniec koncov týka obecných prostriedkov, pretože je poskytnutá záruka, ktorá môže viesť v budúcnosti k vyplateniu prostriedkov, a zároveň sa nevyžaduje platba zodpovedajúceho poplatku za záruku.

(26)

Dotácia zo strany obce (opatrenie 1) je pre spoločnosti prijímajúce pomoc výhodou, keďže dostávajú prostriedky, ktoré by za bežne platných trhových podmienok nezískali.

(27)

Bezplatný prevod pozemkov obce (opatrenie 2) je kompenzovaný prevodom veľkého priestranstva (opatrenie 2a) opačným smerom, tak ako to je uvedené v tej istej dohode. Podľa znaleckého posudky, ktorý predložilo Holandsko, získa obec čistú výmeru v hodnote 54 405 EUR (4). Ak sa teda na tieto dve opatrenia pozeráme spoločne, nepredstavujú žiadnu výhodu pre stavebné spoločnosti.

(28)

Obec bude takisto zodpovedná za 35 % nákladov, ktoré by mohli vyplynúť z požiadaviek na náhradu škôd pri nedodržaní plánu (opatrenie 3). V kapitole 2 časti 1 bode 2.1.2 oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci vo forme záruk (5) sa uvádza, že „Prínosom štátnej záruky je, že riziko spojené s touto zárukou znáša štát. Za znášanie rizika štátom by sa za normálnych okolností musel platiť patričný poplatok. Ak sa štát zriekne tohto poplatku, je to osožné aj pre podnik, aj pre tok zdrojov štátu. V takom prípade, ak aj štát nevykoná žiadne platby na základe záruk, môže sa poskytnúť štátna pomoc na základe článku 87 ods. 1. Pomoc sa pridelí hneď po tom, ako sa poskytne záruka, a nie vtedy, keď sa o záruku žiada alebo vtedy, keď sa na základe záruk vykonávajú platby. To, či záruka predstavuje štátnu pomoc, alebo nie a ak áno, aká môže byť suma štátnej pomoci, sa musí stanoviť v tom istom čase, v akom sa poskytne záruka.“ V tomto prípade Komisia upozorňuje na skutočnosť, že riziko kompenzačných platieb na základe žiadostí o náhradu škôd bude čiastočne znášať vláda a že obec za takúto čiastočnú záruku nedostane žiadny poplatok. Týmto opatrením odpadnú teda spoločnostiam tie náklady, ktoré by za normálnych okolností museli znášať v rámci stavebného projektu, buď vo forme poplatku za záruku, resp. poistného, alebo, pokiaľ neuzatvoria žiadne poistenie, vo forme opatrení na možné vyplatenie náhrady škôd. Preto je v danom prípade možné hovoriť o výhode.

(29)

Pokiaľ ide o predaj pozemkov a majetku obce stavebným spoločnostiam (opatrenie 4), doplňujúce informácie holandských orgánov o cene, za ktorú obec získala tieto pozemky, odstraňujú pochybnosti, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o ich možný predaj za účtovnú hodnotu. Dokumenty s doplňujúcimi informáciami totiž dokazujú, že obec v pomerne krátkom čase dosiahla výrazné zvýšenie kapitálu. Preto nie je možné povedať, že prišla o možné príjmy. Táto transakcia teda neznamená žiadne výhody pre stavebné spoločnosti.

(30)

V rámci zhrnutia je možné skonštatovať, že dve opatrenia predstavujú výhodu pre stavebné spoločnosti (opatrenie 1 a 3), pri ostatných opatreniach (opatrenie 2, 2a a 4) tomu tak nie je. Opatrenia, ktoré nepredstavujú výhodu, teda nemožno považovať za štátnu pomoc a nebudú sa ďalej posudzovať.

(31)

V predchádzajúcich odsekoch sa posudzovali možné výhody pre stavebné spoločnosti. Komisia musí tiež preskúmať, či tieto výhody čiastočne neboli prenesené na kupujúcich a nájomcov bytov a obchodných priestorov. Môžu si totiž kúpiť alebo prenajať bytové alebo obchodné priestory, ktoré by inak pravdepodobne neexistovali alebo by boli oveľa drahšie. Táto výhoda by však, samozrejme, bola nepriama a rozptýlená. Je tiež nepravdepodobné, že by sa na výhody pre 58 majiteľov bytov dali uplatniť pravidlá štátnej pomoci, pretože ide o nepriamych príjemcov pomoci, ktorí nevyvíjajú žiadne hospodárske aktivity. Pre hospodárske subjekty, napríklad 11 obchodov, by prípadné výhody boli veľmi malé a v každom prípade by boli pod hodnotami, ktoré stanovuje nariadenie o pomoci de minimis. Komisia preto obmedzí svoje vyšetrovanie na prípadnú štátnu pomoc pre stavebné spoločnosti.

(32)

Opatrenie je jednoznačne selektívne, pretože sa vzťahuje iba na spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na tomto projekte.

(33)

Vďaka štátnej pomoci budú spoločnosti realizovať inak stratový projekt, ktorý pozostáva z výstavby a predaja alebo prenájmu bytov a obchodných priestorov. Táto pomoc teda priamo narúša hospodársku súťaž, pretože k existujúcim objektom pribudnú nové byty a obchodné priestory.

(34)

Ďalšie narušenie hospodárskej súťaže môže nastať v prípade, že štátna pomoc prevýši stratu, ktorú utrpeli spoločnosti v rámci realizácie projektu. S touto „extra“ dotáciou by mohli pri budúcich stavebných projektoch žiadať nižšie ceny a/alebo by tieto prostriedky mohli použiť na iné aktivity. Komisia upozorňuje na skutočnosť, že k tomuto prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže nepríde, pokiaľ spoločnosti budú musieť na základe skutočných strát, ktoré audítor vyčísli po ukončení projektu, v plnej výške vrátiť tú časť pomoci, ktorá prevyšuje skutočnú stratu. Komisia zároveň konštatuje, že ustanovenie o čiastočnom vrátení finančných prostriedkov dáva spoločnostiam možnosť nechať si 50 % tej časti dotácie, ktorá prevyšuje stratu. Preto sa dodatočné narušenie nedá vylúčiť.

(35)

Komisia poznamenáva, že Haaksbergen leží v blízkosti hranice s Nemeckom. Preto na stavebnom trhu na výstavbu a predaj alebo prenájom bytov a obchodných priestorov pôsobí niekoľko nemeckých stavebných spoločností. Na druhej strane Komisia upozorňuje aj na skutočnosť, že časť uvedených spoločností pôsobí na medzinárodnej úrovni. Preto sa môže hovoriť minimálne o potenciálnom vplyve na obchod.

(36)

Dotáciu (opatrenie 1) a čiastočnú záruku (opatrenie 3) možno na základe článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES považovať za štátnu pomoc. Bezplatný čistý prevod pozemkov (opatrenie 2 a 2a realizované spolu), ako aj predaj jedného pozemku a jednej budovy (opatrenie 4) nepredstavujú štátnu pomoc.

(37)

Holandsko sa vo svojej notifikácii neodvoláva na žiadnu špecifickú výnimku zo všeobecného zákazu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1, na základe ktorej by sa pomoc mohla poskytnúť.

(38)

Ako sa už uviedlo, Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania spochybnila, či pomoc môže byť zlučiteľná  na základe výnimiek podľa článku 87 ods. 2 a článku 87 ods. 3 písm. a), b) a d), resp. usmernení a rámcov vypracovaných na základe článku 87 ods. 3 písm. c). Vo svojej reakcii na uvedené rozhodnutie sa Holandsko nevyjadrilo vo veci zlučiteľnosti pomoci. Ďalšie vyšetrovanie Komisie neprinieslo žiadne nové zistenia. Komisia preto dospela k záveru, že na základe uvedeného právneho základu sa pomoc nemôže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(39)

Pokiaľ ide o prípadnú zlučiteľnosť na základe článku 86 ods. 2, Komisia zastáva názor, že hospodárske aktivity, ktoré budú uvedenou pomocou umožnené, teda výstavba, predaj a prenájom bytov a obchodných priestorov vysokej kvality, ku ktorým nemajú prístup iba určité sociálne kategórie, sa nemôžu v žiadnom prípade považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Holandsko sa na to ani neodvolávalo. V prípade uvedenej pomoci sa preto nemôže uplatniť článok 86 ods. 2.

(40)

Komisia v tejto súvislostí preskúma, či pomoc v rámci opatrení 1 a 3 možno považovať za zlučiteľnú priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c), v ktorom sa stanovuje, že „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“ sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(41)

Pri preskúmavaní zlučiteľnosti pomoci priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c), Komisia v prvom rade zohľadňuje ciele Spoločenstva, a ďalej zisťuje, či je navrhované opatrenie pomoci primerané pre zamýšľané ciele a nemá neprimeraný vplyv na hospodársku súťaž a obchod.

(42)

Vzhľadom na ciele, ku ktorým môže podporený projekt prispievať, Komisia konštatuje nasledujúce skutočnosti. Holandské orgány uviedli, že z prieskumu uskutočneného v roku 2001 vyplynulo, že 65 % obyvateľov Haaksbergenu sa v centre necíti bezpečne, a preto sa mu radšej vyhýba. Tento pocit neistoty je podložený aj policajnými údajmi o trestnej činnosti. Projekt so svojimi obchodmi na prízemí a bytmi nad nimi a novými obytnými budovami bude vhodnou náhradou pozemkov v tej časti obce, ktorá už roky pustla, a bol zároveň navrhnutý ako vhodná alternatíva pre boj s neistotou v tejto časti obce. Holandské orgány tiež uviedli, že hoci tri obchodné ulice v okolí centra úspešne prosperujú, je centrum stále ekonomicky podhodnotenou časťou mesta, ktoré tvorí akúsi bariéru v strede ekonomicky úspešného územia troch obchodných ulíc. Cieľom projektu je zatraktívniť centrum a zabrániť ďalšiemu znehodnocovaniu a opúšťaniu existujúcich obchodných priestorov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžeme konštatovať, že projekt má pozitívny vplyv na všeobecné blaho, tak ako to uviedla obec vo svojom odôvodnení pomoci.

(43)

Pokiaľ ide o vyváženosť pomoci, Komisia konštatuje, že pomoc je určená na pokrytie strát, ktoré vzniknú podnikom v rámci realizácie tohto projektu, ktorý by sa bez pomoci nemohol uskutočniť. Pomoc je vyvážená v prípade, že kryje skutočnú stratu šiestich spoločností, ktoré predávajú alebo prenajímajú byty a obchodné priestory za ceny, ktoré zodpovedajú cenám za porovnateľné objekty v danej oblasti. Projekt však zahŕňa potenciálnu „extra“ pomoc v dôsledku ustanovenia o čiastočnom vrátení finančných prostriedkov. Tento bod dohody o spolupráci medzi obcou a stavebnými spoločnosťami znamená, že skutočná strata bude vypočítaná audítorom po kolaudácii objektu na základe skutočných nákladov a príjmov. V prípade, že skutočná strata bude nižšia ako strata odhadovaná v rozpočte, na základe ktorej má byť na projekt poskytnutá dotácia (opatrenie 1), stačí, ak bude obci vrátených iba 50 % tej časti dotácie, ktorá prekročí skutočnú stratu. Stavebné spoločnosti si teda môžu nechať 50 % tej časti dotácie, ktorá v skutočnosti neslúži na pokrytie straty. Napríklad, ak sa skutočná strata rovná nule, namiesto očakávaných 2,98 mil. EUR vrátia spoločnosti 1,49 mil. EUR a môžu si ponechať rovnakú sumu. Suma štátnych prostriedkov, ktorá prevyšuje skutočnú stratu, nie je nevyhnutná na realizáciu projektu. Na záver možno konštatovať, že iba ustanovenie, ktoré bude požadovať vrátenie časti pomoci prevyšujúcej skutočnú stratu v úplnej výške, môže obmedziť pomoc na nevyhnutné minimum, čím sa zaručí vyváženosť. Komisia zároveň upozorňuje na skutočnosť, že takéto „ustanovenie o vrátení finančných prostriedkov v plnej výške“ sa musí vzťahovať aj na pomoc zahrnutú v čiastočnej záruke (opatrenie 3), a nie iba na dotáciu (opatrenie 1) ako v prípade čiastočného vrátenia finančnej pomoci.

(44)

Pokiaľ ide o rozsah narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu, Komisia upozorňuje, že pomoc prispeje k vybudovaniu jednotky 58 bytov a 11 obchodov, ktoré majú byť ponúknuté za cenu zodpovedajúcu cenám porovnateľných objektov v danej oblasti. Komisia upozorňuje na skutočnosť, že narušenie hospodárskej súťaže a následný vplyv na obchod v rámci projektu s takým miestnym významom a neveľkým rozsahom sú minimálne a neprevažujú pozitívne účinky uvedené vyššie.

(45)

Ako sa už uviedlo, pokiaľ ide o dodatočné narušenie hospodárskej súťaže, Komisia zastáva názor, že ak pomoc pokrýva skutočné straty, neposkytuje šiestim stavebným spoločnostiam žiadne prostriedky, ktoré by mohli použiť v projektoch realizovaných v budúcnosti na narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu. Tento záver sa však nevzťahuje na pomoc, ktorá bude poskytnutá nad rámec skutočnej straty. Ako sa už uviedlo, ustanovenie o čiastočnom vrátení finančných prostriedkov takúto „extra“ pomoc umožňuje.

(46)

Komisia konštatuje, že časť pomoci, ktorá pokrýva skutočnú stratu projektu, tak ako ju neskôr vyčísli nezávislý audítor, umožňuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, a to bez nepriaznivého vplyvu na podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia takisto konštatuje, že časť pomoci, ktorá prevýši skutočnú stratu projektu, tak ako ju dodatočne vyčísli nezávislý audítor, nie je nevyhnutne potrebná na realizáciu projektu, a zároveň môže nepriaznivo ovplyvniť obchodné podmienky.

(47)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že časť pomoci, ktorá pokrýva skutočnú stratu projektu, tak ako ju stanoví nezávislý audítor po kolaudácii, je do maximálnej výšky 2,98 mil. EUR (opatrenie 1) vrátane príslušného poplatku za záruku (opatrenie 3) zlučiteľná so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c). Časť pomoci, ktorá prevýši skutočnú stratu projektu, tak ako ju stanoví nezávislý audítor, nie je zlučiteľná v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c), ani na základe iných predpisov o výnimkách. Táto časť preto nie je zlučiteľná so spoločným trhom,