10.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/1

(1)

Listom svojho stáleho zastúpenia zo 14. júna 2002 belgická vláda v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy oznámila sériu daňových opatrení v prospech obchodného loďstva, ktoré sú obsiahnuté v návrhu programového zákona. Súbor opatrení bol zaevidovaný v súpise pomoci oznámenej pod referenčným číslom N 433/02. Skôr ako sa Komisia mohla vysloviť, plánované opatrenia boli zapísané do programového zákona z 2. augusta 2002.

(2)

Dňa 19. marca 2003 sa Komisia rozhodla (2) iniciovať formálny postup vyšetrovania podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení ES (3), voči niektorým aspektom programového zákona z 2. augusta 2002 (pričom spis je od tohto momentu zaevidovaný pod novým číslom C 20/03) a schváliť zvyšné ustanovenia programového zákona v prospech odvetvia námornej dopravy.

(3)

Kráľovským výnosom zo 7. mája 2003 začali belgické úrady plniť súbor ustanovení programového zákona v prospech námorného odvetvia (články 115 až 127 spomenutého programového zákona), pričom v preambule kráľovského výnosu spresnili, že tento neposkytuje „daňovému poplatníkovi nijaký právny dôvod, aby sa mohol domáhať na daňových úradoch alebo národných súdoch uplatnenia daňových opatrení pomoci, pri ktorých Komisia skúma zlučiteľnosť“ v zmysle rozhodnutia Komisie z 19. marca 2003.

(4)

Listom zo 7. mája 2003 poskytli belgické úrady komentáre k rozhodnutiu Komisie z 19. marca 2003.

(5)

Listom z 26. júna 2003 položila Komisia niekoľko doplňujúcich otázok belgickým úradom. Po upomienke Komisie z 18. augusta 2003 tieto úrady naň odpovedali listom z 12. septembra 2003.

(6)

Dňa 17. januára 2004 boli uverejnené nové usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). V ten istý deň nadobudli účinnosť.

(7)

Toto rozhodnutie sa týka daňových opatrení v prospech námornej dopravy, uvedených v programovom zákone z 2. augusta 2002, HLAVA V – Financie, KAPITOLA I – Námorná plavba.

(8)

Príjemcami jednotlivých programov pomoci sú podniky zriadené v Belgicku a pôsobiace v odvetviach námornej dopravy, využívania bohatstva mora a remorkáže.

(9)

Hlavným cieľom plánovaných daňových opatrení je, aby sa lode pod belgickou kontrolou vrátili pod belgickú vlajku, ktorú opustilo celé obchodné loďstvo.

(10)

Programový zákon ustanovuje sériu daňových opatrení v prospech námornej dopravy v Belgicku:

(11)

Paušálne zdanenie na základe tonáže (5) spočíva v tom, že pri námorných spoločnostiach, ktoré si zvolili tento program, sa nahradí základ dane používaný pri výpočte dane zo ziskov spoločnosti paušálnou sumou stanovenou na základe tonáže príslušnej flotily. Tento program neukladá nijakú podmienku, pokiaľ ide o vlajku lodí.

(12)

Podobný mechanizmus, vyúsťujúci do stanovenia ešte výhodnejšej paušálnej čiastky, je ustanovený pre správcov lodí pre tretiu osobu, ten však musí splniť podmienku, že tri štvrtiny spravovanej flotily musia plávať pod belgickou vlajkou.

(13)

Na program paušálneho zdanenia môžu byť oprávnené lode, ktoré sa využívajú na nasledujúce oprávnené činnosti:

(14)

Listom z 5. septembra 2002 belgické úrady spresnili, že odvetvie rybolovu nemôže predstavovať oprávnenú činnosť.

(15)

Čiastka dane zo ziskov spoločnosti pri námorných spoločnostiach (6), ktoré si zvolili tento program, sa stanovuje paušálnym spôsobom na základe netto ton ich oprávnených lodí. Základ dane, ktorý podlieha sadzbe dane zo ziskov spoločnosti, sa rovná súčtu čiastok vypočítaných na každú z oprávnených lodí (7) v závislosti od nasledujúcej tarifnej tabuľky vypracovanej za každých 100 netto ton (NT) a obdobia za každých začatých 24 hodín, či už loď je, alebo nie je schopná prevádzky:

(16)

Pokiaľ si už raz spoločnosti pre námornú dopravu zvolili tento program paušálneho zdanenia, podliehajú mu v období 10 rokov. Po tomto období je automaticky obnovený na ďalšie obdobie 10 rokov, pokiaľ dotknutá spoločnosť neoznámi vopred vôľu vystúpiť z programu paušálneho zdanenia.

(17)

Program inak ustanovuje doplnkové úľavy pre najmladšie lode. Článok 119 ods. 2 programového zákona skutočne ustanovuje, že zdaniteľné zisky určené paušálne podľa už uvedených sadzieb sú znížené:

(18)

Vek lode je určený na základe dátumu dodávky, tak ako je stanovený registrátorom hypoték na námorné či riečne lode alebo úradmi príslušnými v oblasti registrácie.

(19)

Podľa článku 120 ods. 2 programového zákona nijaký odpočet z titulu strát za predchádzajúce účtovné obdobia si nemožno uplatniť zo základu dane určeného paušálnym spôsobom. Prípadná časť strát pochádzajúca z námornej plavby, ktorá zostáva neodpočítaná v čase, keď sa po prvý raz vypočítava základ dane z námorných činností v závislosti od tonáže, môže byť prenesená do budúcnosti a odpočítaná z budúcich ziskov po uplynutí obdobia, počas ktorého je základ dane takto určený. Výnimočne však možno odpočítať zo základu dane určeného paušálne straty z podnikateľskej činnosti, znášané počas toho istého zdaňovacieho obdobia inou divíziou spoločnosti, do tej miery a pokiaľ tieto straty z podnikateľskej činnosti nemohli byť odpočítané zo ziskov akejkoľvek inej divízie spoločnosti, ktorá nepodlieha paušálnemu zdaneniu.

(20)

Za všetky zdaňovacie obdobia, počas ktorých námorná spoločnosť nepodlieha paušálnemu zdaneniu, podnik môže požívať tri typy daňových výhod, ktoré sa odchyľujú od belgického zákonníka o daniach z príjmov z roku 1992.

(21)

Lode nadobudnuté ako nové alebo z druhej ruky, ktoré sa po prvý raz stali vlastníctvom belgického daňového poplatníka, podiely v takýchto lodiach a náklady vynaložené na generálne opravy a úpravy vykonané pri nadobudnutí lodí z druhej ruky môžu byť odpisované nasledujúcim spôsobom:

(22)

Nedostatočné odpisy za prvé tri účtovné roky počnúc účtovným rokom, v ktorom bola loď uvedená do prevádzky, sa môžu dohnať počas zdaňovacích období nasledujúcich po období, keď došlo k týmto nedostatočným odpisom, aj mimo obdobia odpisovania, keďže celková anuita ročného odpisu na loď nemôže v nijakom prípade prekročiť 20 % hodnoty investície.

(23)

Takto odpisované lode nemôžu požívať výhody programu degresívnych odpisov uvedených v článku 64 belgického zákonníka o daniach z príjmu z roku 1992.

(24)

Lode, ktoré nie sú nadobudnuté ako nové a ktoré sa nestávajú po prvý raz vlastníctvom belgického daňového poplatníka, však môžu byť odpisované lineárnym spôsobom počas ich bežného trvania využívania.

(25)

Program osobitného odpisovania, prevzatý do programového zákona, je zákonným vyjadrením administratívneho opatrenia, ktoré sa v Belgicku uplatňuje už desaťročia. Toto opatrenie bolo prevzaté do zákona, aby sa zvýšila jeho právna bezpečnosť a aby sa zabezpečila kontinuita systému.

(26)

Článok 122 (9) ustanovuje, že kapitálové zisky dosiahnuté pri príležitosti predaja lodí sú oslobodené od dane, pokiaľ scudzená loď alebo lode boli v čase predaja investičným majetkom spoločnosti dlhšie ako 5 rokov a pokiaľ sa aspoň rovnaká čiastka ako realizovaná hodnota opätovne investuje v lehote 5 rokov do nákupu lodí, spoluvlastníckych podielov v lodiach alebo akcií či podielov v námorných spoločnostiach, ktoré majú svoje obchodné sídlo v Spoločenstve a vykonávajú výlučne oprávnené činnosti (10).

(27)

Pokiaľ nedošlo k opätovnému investovaniu za opísaných podmienok, realizovaný kapitálový zisk sa pokladá za zisk zdaňovacieho obdobia, počas ktorého uplynula lehota opätovného investovania.

(28)

Investícia zohľadnená v rámci opätovného investovania musí byť zachovaná ako zložka aktív aspoň počas piatich rokov. Uvedená investícia však môže byť prípadne nahradená v priebehu troch mesiacov v prípade jej predaja. Pokiaľ bola investícia zohľadnená v rámci opätovného investovania nahradená týmto spôsobom, pri scudzení aktíva nadobudnutého ako náhrada sa uplatňujú rovnaké pravidlá o kapitálových ziskoch.

(29)

V prípade predaja po ukončení obdobia, počas ktorého je základ dane stanovený v závislosti od tonáže, na výpočet kapitálového výnosu sa čistá daňová hodnota stanovuje na základe bežných pravidiel odpisovania vrátane obdobia, počas ktorého zisky pochádzajúce z námornej plavby sú stanovené v závislosti od tonáže.

(30)

Spoločnosti sídliace v Belgicku alebo belgické závody spoločností, ktoré nesídlia v Belgicku, vykonávajúce výlučne oprávnené činnosti (12), môžu pri nákupe nových lodí alebo lodí z druhej ruky, ktoré sa po prvý raz stali vlastníctvom belgického daňového poplatníka, požívať výhodu odpočtu za investíciu, rovnajúceho sa 30 % ich nadobúdacej ceny.

(31)

Nepriznaný daňový odpočet v dôsledku nejestvovania ziskov alebo ich nedostatočnej výšky počas príslušného účtovného roka je následne prenesený na zisky nasledujúcich zdaňovacích období. V súlade s ustanoveniami vzťahujúcimi sa na straty prenesené pri vstupe do programu paušálneho zdanenia prípadná nezapočítaná časť odpočtu za investíciu, ktorá pretrváva vo chvíli, keď zisky pochádzajúce z námornej plavby sú určené po prvý raz na základe tonáže, môže byť prenesená do budúcnosti a odpočítaná zo ziskov po uplynutí obdobia, počas ktorého bol základ dane takto určený.

(32)

Belgický zákonník o registračných, hypotekárnych poplatkoch a poplatkoch súdnej kancelárie je novelizovaný, aby zriadenia hypoték už nepodliehali pomernému registračnému poplatku, bez ohľadu na to, či loď bude, alebo nebude následne patriť do programu paušálneho zdanenia. Toto zníženie registračného poplatku sa týka hypoték rovnako na námorné lode, ako aj na vnútrozemské lode.

(33)

V súčasnom belgickom programe pri zápise hypotéky (okrem súboru veľmi obmedzených fixných poplatkov) sa vypočítava jednak mzda pre registrátora hypoték vo výške 0,052 % a jednak registračný poplatok vo výške 0,5 % z čiastky hypotéky. Podľa belgických úradov práve tento posledný poplatok relatívne odrádza od registrácie pod belgickou vlajkou. Podľa nového programu je registračný poplatok pri zápise hypotéky stanovený na všeobecný fixný poplatok 25 EUR, uvedený v článku 11 ods. 2 a 3 belgického zákonníka o registračných, hypotekárnych poplatkoch a poplatkoch súdnej kancelárie.

(34)

Prevod hypotéky na námornú alebo vnútrozemskú loď v dôsledku postúpenia pohľadávky, zmluvnej subrogácie alebo akejkoľvek inej zmluvy za odplatu taktiež podlieha registračnému poplatku vo výške 0,5 % v súlade s článkom 92/2 (13) už uvedeného zákonníka. V súlade s článkom 93 toho istého zákonníka je tento registračný poplatok stanovený z čiastky súm garantovaných hypotékou, s výnimkou trojročných úrokov alebo nedoplatkov úrokov garantovaných článkom 87 hypotekárneho zákona zo 16. decembra 1951.

(35)

Podľa článku 124 programového zákona správcovia lodí pre tretiu osobu tiež požívajú výhody programu paušálneho zdanenia, ale s desaťnásobne výhodnejšou sadzbou, ako je tá, ktorú stanovuje program vzťahujúci sa na námorné spoločnosti, pretože tie isté sadzby sa v tom prípade uplatňujú na lode v správe, a nie za každých 100 NT, ale za každých 1 000 NT:

(36)

Požívanie výhod tohto programu však podlieha podmienke, že aspoň 75 % lodí v správe musí byť registrovaných pod belgickou zástavou.

(37)

Správcovia pre tretiu osobu sú spravidla spoločnosti služieb, ktoré pripravujú lode, vybavujú ich požadovaným zariadením a poskytujú posádky pre lodiarov. Článok 115 ods. 4 programového zákona definuje pre svoje potreby správcu lode pre tretiu osobu ako „daňového poplatníka [ktorý] zabezpečuje technickú správu a/alebo vybavenosť lode pre tretiu osobu“. Títo správcovia pre tretiu osobu nepredstavujú dopravné spoločnosti ako také. Belgické úrady skutočne potvrdili vo svojom liste z 5. decembra 2002, že správa lodí pre tretiu osobu je činnosť poskytovania služieb v prospech lodiarov a že správcovia pre tretiu osobu nepredávajú prepravné služby či už tovarov, alebo cestujúcich.

(38)

Námorná doprava môže v Belgicku požívať výhody ďalších nasledujúcich programov pomoci:

(39)

Vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 Komisia schválila opatrenia pomoci ustanovené programovým zákonom, s výnimkou siedmich osobitných bodov tohto zákona, voči ktorým vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť so spoločným trhom. Štyri zo siedmich bodov sa týkajú programu paušálneho zdanenia a tri z nich sa týkajú ostatných opatrení pomoci ustanovených v uvedenom programovom zákone.

(40)

Hoci usmernenia Spoločenstva umožňujú v zásade takú sadzbu, Komisia si položila otázku, či zavedenie sadzby vo výške 0,05 EUR za každých 100 registrovaných ton nad 40 000 registrovaných ton môže viesť k narušeniu rovnováhy hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva, keďže nijaký program paušálneho zdanenia schválený dovtedy Komisiou neustanovoval také výhodné sadzby pre lode prekračujúce takúto tonáž.

(41)

Nasledujúca tabuľka ilustruje pre dosiaľ schválené programy paušálneho zdanenia sadzby na určenie základu dane, ktorý tiež podlieha sadzbe dane zo zisku spoločnosti.

Tabuľka 1

Sadzby na určenie základu dane v programoch paušálneho zdanenia niektorých členských štátov

(42)

Takýmto spôsobom listom z 30. októbra 2002 Komisia požiadala Belgicko, aby poskytlo všetky informácie a argumenty umožňujúce odôvodniť sadzbu 0,05 EUR pre lode nad 40 000 registrovaných ton z dôvodu skutočnosti, že sadzby, ktoré dovtedy schválila Komisia pre súčasné programy paušálneho zdanenia v ostatných členských štátoch, sa pohybujú od 0,20 do 0,25 EUR pre najvyššie tonáže.

(43)

Vo svojom liste z 5. decembra 2002 belgické úrady uviedli nasledujúce základné údaje na odôvodnenie zavedenia osobitnej sadzby nad 40 000 registrovaných ton. Podľa číselných údajov, ktoré poskytli, celkový počet lodí nad 40 000 registrovaných ton vo svete mal v novembri 2002 dosahovať 1 257 jednotiek z celkového svetového loďstva 28 155 jednotiek. Aj keď tento typ lodí predstavuje len 4,5 % svetového loďstva z hľadiska počtu jednotiek, jeho hmotnosť dosahuje 34,17 % plnej nosnosti tohto loďstva (18).

(44)

Len 143 z týchto lodí, teda 0,5 % svetového loďstva z hľadiska počtu jednotiek a 3,5 % z hľadiska kapacity, je registrovaných v členských štátoch, ako to ilustruje nasledujúca tabuľka poskytnutá belgickými úradmi.

Tabuľka 2

Počet lodí nad 40 000 registrovaných ton v členských štátoch

(45)

Belgické úrady sú toho názoru, že predchádzajúce číselné údaje ukazujú, pokiaľ je to potrebné, že hoci ostatné programy paušálneho zdanenia majú degresívnu sadzbu v pomere k tonáži lodí, neberú dostatočne do úvahy lode veľkých rozmerov. Najmä cisternové lode (53 % lodí nad 40 000 registrovaných ton) a nákladné lode na prepravu voľne uloženého tovaru (41,7 % lodí nad 40 000 registrovaných ton) zastávajú významné miesto vo flotile belgických lodiarov. Na podporu týchto údajov belgické úrady tvrdia, že bez zavedenia príťažlivej sadzby pre lode nad 40 000 registrovaných ton najväčšie lode v belgickom vlastníctve zostanú pod lacnou vlajkou.

(46)

Vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 však Komisia vyjadrila obavu, aby zavedenie takej nízkej sadzby nepodnietilo niektorých nie belgických lodiarov, aby previedli svoje lode z registra Spoločenstva do belgického registra. Komisia si totiž myslí, že predmetná sadzba môže takto narušiť rovnováhu hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva. Komisia teda iniciovala vyšetrovacie konanie voči zavedeniu sadzby 0,05 EUR za každých 100 netto registrovaných ton uplatniteľnej nad 40 000 registrovaných ton.

(47)

Komisia až doteraz odmietala, aby programy paušálneho zdanenia na základe tonáže mohli pokrývať činnosti, ktoré priamo nesúvisia s námornou dopravou. Vo svojom liste z 5. decembra 2002 však belgické úrady uviedli zoznam oprávnených činností, z ktorých niektoré vzbudili silné pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o ich priamu súvislosť s prepravnou činnosťou, a to:

(48)

Komisia v skutočnosti uvážila, že takéto doplnkové činnosti priamo nesúvisia s námornou dopravou a neprispievajú priamo k poskytovaniu prepravnej služby.

(49)

V tomto osobitnom prípade teda Komisia vyslovila vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 pochybnosti o zlučiteľnosti so spoločným trhom krytia už uvedených činností programom paušálneho zdanenia.

(50)

Programy paušálneho zdanenia, schválené Komisiou, v ostatných členských štátov nezaviedli podľa informácií, ktorými v súčasnosti disponuje, podobné mechanizmy ako mechanizmus ustanovený článkom 120 ods. 1 programového zákona (19). Ten v skutočnosti ustanovuje možnosť pre spoločnosti vykonávajúce súčasne oprávnené činnosti a neoprávnené činnosti, aby si odpočítali z dane určenej paušálne na základe tonáže straty ostatných svojich divízií, pokiaľ tieto straty nemohli byť odpočítané zo ziskov ktorejkoľvek inej z ich divízií za predmetné účtovné obdobie.

(51)

Komisia sa domnieva, že toto pravidlo je v rozpore so všeobecným pravidlom nepriepustnosti medzi oprávnenými činnosťami a neoprávnenými činnosťami na stanovenie zdanenia, čo je princíp pozorovaný v ostatných už schválených programoch paušálneho zdanenia.

(52)

Komisia teda vyjadrila pochybnosti o výhode, ktorá by bola takto poskytnutá námorným spoločnostiam podliehajúcim belgickému zdaneniu, a chcela získať stanovisko ostatných členských štátov a akejkoľvek inej zainteresovanej strany o prípadných dôsledkoch tohto opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže. Preto Komisia podrobila formálnemu vyšetrovaciemu konaniu tiež ustanovenia článku 120 ods. 1 programového zákona.

(53)

Nijaký z programov paušálneho zdanenia, doteraz schválených Komisiou, neustanovuje úľavu v závislosti od veku lode na určenie základu dane.

(54)

Vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 si Komisia položila otázku, či táto dodatočná výhoda bola skutočne motivačná, aby podporovala registráciu najmladších lodí pod belgickou vlajkou, keďže tie sú vo všeobecnosti schopné plniť bezpečnostné podmienky vyžadované režimom na plavbu pod belgickou vlajkou, čo nemôžu plniť staršie lode. Komisia skutočne poznamenáva, že staršie lode majú a priori väčší sklon k tomu, aby sa zaregistrovali pod lacnou vlajkou. Toto ustanovenie by inak vyústilo do výrazne nižšieho paušálneho zdanenia pre lode mladšie ako 10 rokov v porovnaní so zdanením, ktorému by tieto lode museli podliehať v ostatných členských štátoch, ktoré zaviedli paušálny program zdanenia schválený Komisiou.

(55)

Preto Komisia iniciovala formálny postup vyšetrovania voči úľavám ustanoveným článkom 119 ods. 2 programového zákona pre lode mladšie ako 10 rokov.

(56)

Program zrýchleného odpisovania neustanovuje súvislosti s oprávnenými činnosťami, čo je v rozpore s požiadavkami usmernení Spoločenstva. Preto Komisia vyjadrila vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 svoje pochybnosti o zlučiteľnosti tohto programu odpisovania, pokiaľ ide o jeho uplatnenie na iné lode ako tie, čo sú určené na námornú dopravu alebo vykonávajú oprávnené činnosti.

(57)

Zníženie platby registračného poplatku pri zápise hypoték sa týka iba hypoték vystavených na lode, či už sú určené na námornú plavbu, alebo na vnútrozemskú plavbu, s výnimkou hypoték týkajúcich sa ďalších typov investícií, ako je nehnuteľný majetok. Pri prvotnej analýze sa Komisia domnievala, že toto zníženie sa zdá byť selektívne do tej miery, že sa týka iba časti typov aktív, ktoré môžu byť predmetom hypotéky, a že uprednostňuje, aj keď miernym spôsobom, činnosti spojené s loďami. Komisia teda vyslovila pochybnosti v otázke, či takéto zníženie zakladá nárok na štátnu pomoc alebo na všeobecné opatrenie.

(58)

Keby sa ukázalo, že opatrenie je pomocou v zmysle zmluvy, Komisia by mala silné pochybnosti o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom vzhľadom na to, že toto opatrenie by pomáhalo nielen súboru námorných činností vrátane tých, ktoré nepodliehajú pod námornú dopravu, ale aj činnostiam vzťahujúcim sa na vnútrozemskú plavbu, ktoré nepatria do už spomínaných usmernení Spoločenstva, ale do nariadenia Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 o pomoci priznávanej v oblasti železničnej, cestnej alebo lodnej dopravy (20). Toto nariadenie vskutku nepovoľuje tento typ pomoci.

(59)

Komisia tak vyslovila vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 svoje pochybnosti o zlučiteľnosti zníženia registračných poplatkov v prospech iných lodí ako tie, čo sú určené na činnosti námornej dopravy, so spoločným trhom.

(60)

Po prvé, pokiaľ ide o to, čo patrí do programu vzťahujúceho sa na správcov pre tretiu osobu, Komisia poznamenala vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003, že ich činnosti, aspoň pokiaľ ide o organizáciu ich povolania v Belgicku, nemôžu byť porovnateľné s činnosťou námornej dopravy. Teda len spoločnosti pre námornú dopravu sú kryté usmerneniami Spoločenstva (21). Zdá sa, že Belgicko by bolo prvým členským štátom, ktorý chce uplatniť systém paušálneho zdanenia na subdodávateľov podnikov námornej dopravy.

(61)

Po druhé Komisia prihliadla na skutočnosť, že jedna a tá istá loď môže vyvolať vznik nároku na program paušálneho zdanenia súčasne svojmu lodiarovi aj svojmu správcovi, pričom tento správca, a to treba pripomenúť, požíva výhody na desaťkrát nižšie sadzby na paušálne určenie základu dane, ako sú sadzby vzťahujúce sa na lodiara.

(62)

Po tretie Belgicko neposkytlo základné údaje umožňujúce preukázať, že by program vzťahujúci sa na správcov pre tretiu osobu umožnil podporiť hospodársku súťaž flotily plávajúcej pod vlajkou Spoločenstva. Osobitne nebolo preukázané, že by tento program umožnil podporiť nepriamym spôsobom belgických lodiarov znížením ceny služieb, ktoré správcovia vykonávajú pre tretiu osobu.

(63)

Po štvrté, aj keď sa správca bude nachádzať v Belgicku, a teda aj keď činnosti, ktoré zabezpečuje, budú vykonávané z belgického územia, nie je isté, či všetky činnosti na súši, vzťahujúce sa na správu lodí, budú zabezpečované z územia Spoločenstva. V skutočnosti časť plnení, ako je obchodná a strategická správa, ktoré nie sú zabezpečované správcami pre tretiu osobu, by mohli byť zabezpečované z tretej krajiny.

(64)

Po piate Belgicko neposkytlo pred iniciovaním konania základné ekonomické údaje umožňujúce dokázať skutočnosť, že by bol základ dane pre správcov lodí pre tretiu osobu desaťkrát nižší ako základ vzťahujúci sa na lodiarov.

(65)

Napokon si Komisia položila otázku, či správcovia pre tretiu osobu pracujú výlučne pre belgických lodiarov, alebo pre lodiarov Spoločenstva. Navrhovaný program skutočne vyžaduje len to, aby tri štvrtiny lodí v správe boli zapísané v belgickom registri. Pokiaľ majú správcovia možnosť ponúkať svoje služby lodiarom, ktorí nepodliehajú dani v Spoločenstve, do výšky štvrtiny svojej flotily v správe, vzniká potom riziko, že by sa mohla poskytnúť ekonomická výhoda subjektom námornej dopravy, ktoré nepochádzajú zo Spoločenstva.

(66)

Pre všetky tieto dôvody vyslovila Komisia vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 pochybnosti o zlučiteľnosti programu vzťahujúceho sa na správcov lodí pre tretiu osobu (22).

(67)

Kráľovský zväz belgických lodiarov (Kráľovský zväz), neziskové združenie zoskupujúce lodiarov z Belgicka, odovzdal Komisii listom z 26. augusta 2003 svoje pripomienky k súboru bodov, ktoré sú predmetom formálneho postupu vyšetrovania.

(68)

Kráľovský zväz predovšetkým zdôrazňuje, že nízka sadzba uplatniteľná na rozpätie nad 40 000 registrovaných ton má za cieľ podporiť návrat pod vlajku Spoločenstva lodí, ktoré prekračujú túto tonáž, pričom zdôrazňuje, že tieto lode predstavujú z hľadiska počtu len 4,5 % svetového loďstva (1 257 jednotiek z celkového počtu 28 155 jednotiek na celosvetovej úrovni), ale naproti tomu 34,17 % prepravnej kapacity (253 430 610 ton zo 741 600 000 ton plnej nosnosti lodí).

(69)

Pokiaľ ide o zľavu pre mladšie lode (50 % pre lode do 5 rokov a 25 % pre lode, ktorých vek sa pohybuje od 5 do 10 rokov), Kráľovský zväz podčiarkuje, že predovšetkým má za cieľ podporiť mladé flotily, ktoré majú bezpečnejšie a ekologickejšie lode. Poznamenáva, že tieto zľavy môžu prispieť aj k udržaniu atraktívnych pracovných miest v námornom odvetví a na súši, ako aj k zachovaniu námorného know-how v Európe.

(70)

Pokiaľ ide o možnosť pre námornú spoločnosť odpočítať z paušálnej dane straty svojich ostatných divízií, Kráľovský zväz tvrdí, že zrušenie tejto možnosti by viedlo k diskriminácii medzi belgickými spoločnosťami vzhľadom na to, že spoločnosti, ktoré nemajú námornú divíziu, môžu kompenzovať straty, ktoré znášali v roku isté divízie, ziskami ďalších divízií, zatiaľ čo tieto straty nemôžu byť odpočítané zo zisku určeného podľa tonáže.

(71)

Pokiaľ ide o zoznam doplnkových činností, pri ktorých Komisia vyslovila pochybnosť, Kráľovský zväz upozorňuje na to, že belgická vláda sa inšpirovala komentármi OECD a programami tonážnych poplatkov v Holandsku a Spojenom kráľovstve. Podčiarkuje hlavne to, že činnosti shipbrokerage (lodného maklérstva) pre vlastné lode dokonale zapadajú do rámca ducha usmernení Spoločenstva.

(72)

Pokiaľ ide o program zrýchleného odpisovania pre lode, Kráľovský zväz podčiarkuje, že on sám požiadal belgickú vládu, aby potvrdila legislatívnou cestou daňový systém, ktorý podľa neho existoval pred nadobudnutím účinnosti zmluvy, aby sa posilnila právna bezpečnosť spomínaného systému.

(73)

Pokiaľ ide o zníženie registračných poplatkov na hypotéky na iné lode ako tie, ktoré sú určené na činnosti námornej dopravy, Kráľovský zväz upozorňuje na to, že táto daň nejestvuje vo väčšine iných členských štátov. Nesúhlasiť so znížením by podľa neho znamenalo postaviť belgických vlastníkov lodí do znevýhodneného postavenia z hľadiska hospodárskej súťaže. Napokon Kráľovský zväz podčiarkuje, že opatrenie prispeje k zlepšeniu postavenia odvetvia riečnej plavby z hľadiska hospodárskej súťaže.

(74)

Pokiaľ ide o správu lodí pre tretiu osobu, Kráľovský zväz podčiarkuje, že navrhovaný program vyžaduje, aby aspoň 75 % lodí v správe bolo pod belgickou vlajkou. Taktiež upozorňuje na to, že je normálne, aby mali správcovia nárok na paušálne zdanenie odlišné od toho, ktoré sa vzťahuje na lodiarov, keďže správcovia nemajú rovnaké povolanie a nie sú vystavení rovnakým rizikám ako lodiari.

(75)

Združenie nemeckých prístavných podnikov (Zentralverband der Deutschen Seehafenbetriebe) odovzdalo Komisii svoje pripomienky listom z 3. júla 2003. Je toho názoru, že pomoc pre námornú dopravu nesmie viesť k narušeniu rovnováhy hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva v odvetví remorkáže. Podčiarkuje, že konkurencieschopnosť jednotlivých prístavných miest v Európe závisí vo významnej miere od nákladov na remorkáž. Zväz tvrdí, že rozvoj hospodárskej súťaže medzi podnikmi remorkáže v tom istom prístave a medzi prístavmi je žiaduci, pretože prispieva k udržaniu konkurencieschopnosti jednotlivých prístavných miest. Nech je už však hospodárska súťaž akokoľvek žiaduca, musí prebiehať v podobných konkurenčných podmienkach.

(76)

Združenie ľutuje, že program paušálneho zdanenia sa vzťahuje na belgické podniky remorkáže. Vo všeobecnosti je tej mienky, že programy s úľavami zo mzdových nákladov v prospech spoločností remorkáže nie sú zlučiteľné s usmerneniami Spoločenstva. Na záver združenie žiada, aby boli všetky programy pomoci v prospech odvetvia remorkáže vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(77)

Hamburská obchodná komora (Handelskammer Hamburg) odovzdala Komisii svoje pripomienky listom z 18. júla 2003 ako zástupca pre celé hospodárstvo Hamburgu a jeho podnikov.

(78)

Obchodná komora vyjadruje obavy, aby belgický program paušálneho zdanenia na základe tonáže nenarušil hospodársku súťaž nielen medzi podnikmi remorkáže, ale aj medzi severoeurópskymi prístavmi. Je toho názoru, že usmernenia Spoločenstva sa nemajú týkať plavebných činností vo vnútrozemských vodách, vnútri a na okraji námorných prístavov. Preto žiada, aby sa formálny postup vyšetrovania rozšíril aj na uplatňovanie programu v odvetví remorkáže.

(79)

Spoločnosť Bugsier Rederei- und Bergungs- Gesellsschaft mbH odovzdala Komisii svoje pripomienky listom z 2. júna 2003 ako zainteresovaná strana, pričom požiadala, aby sa zohľadnila všetka jej korešpondencia, ktorú odovzdala Komisii od roku 2000 do roku 2003. Osobitne si myslí, že podmienky pre remorkáž, ustanovené v programovom zákone, najmä s kritériom „na mori s námorným listom“, nie sú dostačujúce na to, aby sa predišlo v rámci Spoločenstva nekalej konkurencii v odvetví prístavnej remorkáže, a žiada Komisiu, aby rozšírila formálny postup vyšetrovania aj na tento aspekt programového zákona.

(80)

Komisia zaslala belgickým úradom nasledujúce dokumenty na komentár v zmysle článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999:

(81)

Komisia nedostala zo strany belgických úradov komentáre k odovzdaným pripomienkam.

(82)

Listom zo 7. mája 2003 odovzdali belgické úrady Komisii svoje komentáre k rozhodnutiu Komisie z 19. marca 2003 o iniciovaní formálneho postupu vyšetrovania voči niektorým aspektom daňových opatrení plánovaných v prospech námornej dopravy.

(83)

Vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003 si Komisia položila otázku, aj keď usmernenia Spoločenstva o pomoci pre námornú dopravu (24) nezakazujú zavedenie sadzby 0,05 EUR za každých 100 registrovaných ton nad 40 000 registrovaných ton, či toto zavedenie nemôže vyústiť do narušenia rovnováhy hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva. Skutočne nijaký z programov paušálneho zdanenia, dovtedy schválených Komisiou, neustanovoval také výhodné opatrenia pre lode nad 40 000 registrovaných ton. Komisia sa totiž usilovala udržať sadzby zdanenia jednotlivých programov schválených predtým v relatívne obmedzenom rozpätí, ako to ilustruje tabuľka 1, aby zabezpečila vysoký stupeň súhry jednotlivých programov zdanenia v celom Spoločenstve.

(84)

Belgicko podčiarkuje, že táto sadzba nie je ako taká v rozpore s usmerneniami Spoločenstva. Belgické úrady inak uvádzajú, že cieľom tohto opatrenia nie je narušiť rovnováhu hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva, ale podporiť návrat pod belgickú vlajku lodí pod belgickou kontrolou, ktoré majú viac ako 40 000 registrovaných ton.

(85)

Belgické úrady pripomínajú, že lode nad 40 000 registrovaných ton predstavujú len 4,5 % svetového loďstva, čo je 1 257 jednotiek. Z týchto lodí len 143 je registrovaných v Spoločenstve, čo je 11,38 %. Väčšina z nich (108 lodí alebo 75,52 % „európskej flotily“ nad 40 000 registrovaných ton) je registrovaná v Grécku. Belgické úrady predpokladajú, že vzhľadom na obmedzený počet dotknutých lodí ostatné členské štáty nezaviedli až doteraz špecifické opatrenia pre tento typ lodí.

(86)

Belgicko jednako chcelo pritiahnuť pod svoju vlajku veľkokapacitné lode a poskytlo okrem iného sadzbu prispôsobenú ich osobitostiam. Belgické úrady upozorňujú na to, že daňové zaťaženie aj po zavedení programu paušálneho zdanenia, tak ako ho naplánovalo Belgicko, predstavuje dvoj-, či dokonca dvaapolnásobok čiastky daní vyberaných v tretích krajinách, disponujúcich lacnými vlajkami, alebo v krajinách ako Malta a Cyprus. V prípade týchto dvoch krajín si belgické úrady myslia, že narušenie hospodárskej súťaže spôsobí skôr vstup týchto krajín do Európskej únie než zavedenie v Belgicku špecifickej sadzby prispôsobenej veľkotonážnym lodiam.

(87)

Podľa belgických úradov skutočnosť, že ostatné členské štáty neprejavili osobitný záujem o veľkokapacitné lode pravdepodobne z dôvodu obmedzeného alebo nulového počtu predmetných lodí v týchto členských štátoch, by nemala brániť Belgicku uplatňovať inú politiku v tejto oblasti.

(88)

Napokon sa belgické úrady odvolávajú na usmernenia Spoločenstva, ktoré v bode 3.1 pododseku 2 in fine ustanovujú, že „najlepším riešením by bolo vytvoriť podmienky, ktoré umožnia lodiarom účinne čeliť konkurencii lacných vlajok“.

(89)

Pri vypracúvaní zoznamu oprávnených činností prevzatých v odpovedi, ktorá bola zaslaná Komisii 5. decembra 2002, sa Belgicko inšpirovalo týmito základnými údajmi:

(90)

Keďže zoznam oprávnených činností bol inšpirovaný niektorými jestvujúcimi programami, belgické úrady sa domnievajú, že Komisia má s nimi zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako zaobchádzala s ostatnými členskými štátmi.

(91)

Presnejšie, belgické úrady uvádzajú, že pri doplnkových a dočasných činnostiach, do ktorých sa spoločnosť pustí, aby plne využila personál a aktíva určené na plnenie hlavnej funkcie spoločnosti, a pokiaľ sú tieto činnosti minimálne v porovnaní s touto hlavnou funkciou, sa tento zákon inšpiroval programom paušálneho zdanenia na základe tonáže Spojeného kráľovstva (25).

(92)

Pokiaľ ide o predaj výrobkov, ktoré nie sú určené na spotrebu na palube, ako sú luxusné tovary, a poskytovanie služieb bez priamej spojitosti s námornou dopravou, ako sú stávky, stolové hry a kasína a výlety pre cestujúcich, belgické úrady trvajú na tom, že opis opatrenia bol tiež inšpirovaný programom paušálneho zdanenia na základe tonáže Spojeného kráľovstva.

(93)

Pokiaľ ide o reklamu a marketing, belgické úrady podčiarkujú, že body 7 a 8 komentára týkajúceho sa vzoru daňovej dohody OECD zaraďujú reklamu a obchodnú propagáciu medzi doplnkové činnosti spojené s priamou prevádzkou lodí (26).

(94)

Pokiaľ ide o príjmy z krátkodobého investovania prevádzkového kapitálu, činnosť shipbrokerage (lodného maklérstva) (27) pre vlastné lode a scudzenie prevádzkových aktív, ako je nehnuteľný majetok slúžiaci na správu a prevádzkové prostriedky používané na nakládku a vykládku prevádzkovaných lodí, belgické úrady sa opierali o odôvodnenie (28) týkajúce sa holandského programu paušálneho zdanenia na základe tonáže (29).

(95)

Belgické daňové právo v oblasti dani zo ziskov spoločnosti ustanovuje, že spoločnosti musia zdaňovať celú čiastku ziskov. To predpokladá kompenzáciu ziskov a strát za ten istý daňový rok medzi všetkými divíziami a/alebo závodmi spoločnosti.

(96)

Belgické úrady pripomínajú, že paušálny program určuje nie paušálnu daň na základe tonáže, ale zdaniteľné zisky nadobudnuté z námornej plavby.

(97)

Belgické úrady sa inak domnievajú, že postoj, ktorý zaujala Komisia, by viedol k diskriminácii medzi belgickými spoločnosťami vzhľadom na to, že spoločnosti, ktoré nemajú námornú divíziu, môžu kompenzovať straty znášané v niektorých divíziách ziskami z ďalších divízií, zatiaľ čo tieto straty nemôžu byť odpočítané zo zisku určeného podľa tonáže.

(98)

Belgické úrady podčiarkujú, že usmernenia Spoločenstva nenariaďujú nijaké pravidlo o uplatniteľných sadzbách, ktoré majú právo zaviesť do programov paušálneho zdanenia členské štáty, ani o možnosti zaviesť stimuly pre novšie lode. Skutočnosť, že dovtedy schválené ostatné programy neustanovujú takú zľavu, nemôže podľa belgických úradov brániť Belgicku v zavedení takéhoto stimulu.

(99)

Komisia uvádza vo svojom rozhodnutí z 19. marca 2003, že zo skúsenosti vie, že najstaršie lode sú náchylnejšie na to, aby sa zaregistrovali pod lacnými vlajkami. Belgické úrady tvrdia, že tieto argumenty sú v rozpore so skutočnosťou a nie sú podložené, pričom odkazujú na výňatok zo správy „Review of Maritime Transport“ z roku 2002 (30), ktorú priložili k svojmu listu zo 7. mája 2003.

(100)

Podľa belgických úradov program zrýchleného odpisovania bol zavedený v roku 1951 a bol už viackrát upravovaný, naposledy v roku 1996. Tento program teda pochádza z obdobia, ktoré predchádzalo podpísaniu zmluvy. Prostredníctvom programového zákona z 2. augusta 2002 bol prenesený do legislatívnej normy, aby sa mu poskytla väčšia právna istota.

(101)

Belgické úrady poskytli Komisii niektoré dôkazné údaje, ktoré ukazujú, že program jestvoval predtým, než zmluva z 1. januára 1958 nadobudla účinnosť. Belgické úrady v skutočnosti predložili v prílohe k svojmu listu zo 7. mája 2003 internú smernicu ministerstva financií zo dňa 24. augusta 1951, stanovujúcu vykonávacie podmienky špecifického programu odpisovania pre lode, ako aj list ministerstva financií hlavného združenia lodiarov zo dňa 13. januára 1967, kde sa uvádza, že spomínaný program je stále platný.

(102)

Daňové stimuly môžu byť schválené všeobecným spôsobom, len keď sa obmedzujú na činnosti námornej dopravy. Belgické úrady zastávajú názor, že zníženie registračných poplatkov pre lode námornej dopravy je vraj zlučiteľné s oddielom 3.1 usmernení Spoločenstva, keby sa ukázalo, že už spomenuté opatrenie je pomocou v zmysle zmluvy.

(103)

Belgické úrady uviedli, že zavedenie tohto opatrenia bolo v zásade motivované nejestvovaním podobných poplatkov na registráciu hypoték na lode v Holandsku a Luxemburskom veľkovojvodstve. Podľa nich nejestvovanie takého poplatku v oboch susedných krajinách Belgicka by uviedlo belgickú flotilu do znevýhodneného postavenia z hľadiska konkurencieschopnosti.

(104)

V odpovedi na pripomienky vyjadrené Komisiou v rozhodnutí z 19. marca 2003 belgické úrady uvádzajú, pričom sa odvolávajú na dôvodovú správu priloženú k návrhu programového zákona, že program paušálneho zdanenia je zavedený s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť technickej správy lodí a vytvoriť disponibilné posádky pre lode na základe zmluvy o správe. Podľa nich jestvuje pri týchto činnostiach rozsiahly trh, na ktorom má Belgicko dodnes len veľmi obmedzený podiel.

(105)

Podľa belgických úradov usmernenia Spoločenstva výslovne uvádzajú premiestnenie doplnkových činností (ako je správa lodí) do tretích krajín (bod 1.2 pododsek 5), čo sa prejavilo ešte väčšími stratami pracovných miest tak na mori, ako aj na súši. Programový zákon ustanovuje, že aspoň 75 % spravovaných lodí musí byť zapísaných do belgického registra lodí. Belgické úrady upozorňujú na to, že takáto podmienka nejestvuje pri programe paušálneho zdanenia v prospech spoločností námornej dopravy. V záujme toho, aby mohli správcovia požívať výhody tohto programu, nemôžu vykonávať iné činnosti ako správu lodí.

(106)

Belgické úrady inak priznávajú, že tá istá loď môže byť zohľadnená dva razy na určenie paušálnej dane: raz v mene lodiara a raz v mene správcu. Keďže ide o osobitné právnické osoby vykonávajúce odlišné činnosti, belgické úrady si myslia, že je normálne, keď sa v tomto prípade určia a zdania rôzne príjmy. Podľa belgických úradov skutočnosť, že sa uplatnia rozličné sadzby, je vskutku odôvodnená vo svetle nasledujúceho zistenia: odlišné činnosti oprávňujú na odlišné odmeňovanie.

(107)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy pomoc poskytnutá štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž uprednostnením niektorých podnikov alebo niektorých výrob, je nezlučiteľná s trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchodovanie medzi členskými štátmi.

(108)

Paušálnym zdanením na základe tonáže chcú belgickú úrady poskytnúť výhody niektorým podnikom prostredníctvom štátnych zdrojov. Tieto dotácie môžu narušiť hospodársku súťaž a mohli by ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi. Z uvedených dôvodov jednotlivé predmetné opatrenia, ktoré sú predmetom formálneho postupu vyšetrovania, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(109)

Program zrýchleného odpisovania v prospech lodí, ktorý ponúka ešte veľkorysejšie pravidlá odpisovania ako tie, ktoré sú uvedené v článkoch 61 až 64 belgického zákonníka o daniach z príjmov z roku 1992, je špecifický do tej miery, že sa ohraničuje na obmedzenú skupinu aktív. Opatrenie ozaj predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(110)

Ďalej treba preveriť, či registračný poplatok za zriadenie hypotéky na lode predstavuje pomoc. Belgické úrady neposkytli základné údaje s cieľom dokázať, že registračný poplatok predstavuje osobitný prípad v Spoločenstve alebo že všetky ostatné členské štáty nemajú ekvivalentnú daň za registráciu hypotéky na loď.

(111)

Komisia inak poznamenáva, že tento registračný poplatok sa platí za hypotéky zobraté na nehnuteľný majetok a že predmetný program sa neobmedzuje na lode, či už sa používajú na námornú dopravu, alebo na vnútrozemskú plavbu. Komisia poznamenáva, že z logiky systému registračných poplatkov hypoték vyplýva, že registračné poplatky sa vyberajú v pomere k čiastke hypotéky bez ohľadu na typ aktíva, ktorého sa týka predmetná hypotéka.

(112)

Komisia je teda toho názoru, že zrušenie alebo výrazné zníženie tejto dane len pre časť dotknutého odvetvia činnosti predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, keďže program naďalej platí pre zostávajúce činnosti, ktorých sa týka hypotekárny register. Navyše sa opatrenie týka len jednej kategórie aktív, keďže iné triedy aktív ako lode nemôžu požívať výhody takéhoto zníženia. Toto opatrenie teda nemožno pokladať za porovnateľné so všeobecným opatrením.

(113)

Napokon program paušálneho zdanenia v prospech správcov pre tretiu osobu je špecifický, tak ako je špecifický program v prospech lodiarov. Predstavuje teda pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(114)

Komisia inak pripomína, že charakter štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy bol preverený v rozhodnutí z 19. marca 2003. Belgické úrady okrem toho nespochybnili toto hodnotenie v komentároch k spomínanému rozhodnutiu, ktoré odovzdali.

(115)

Vo všeobecnosti si Komisia myslí, že pomoc, ktorá je predmetom formálneho postupu vyšetrovania, je inak nezákonná do tej miery, že nejestvuje viac právna alebo správna prekážka na jej uplatnenie v dôsledku vyhlásenia kráľovského výnosu zo 7. mája 2003, aj v prípade nejestvovania reálneho poskytnutia výhod. Komisia ľutuje, že Belgicko zaviedlo tieto opatrenia bez jej predchádzajúceho schválenia.

(116)

Pomoc určená na podporu rozvoja niektorých hospodárskych činností alebo niektorých hospodárskych odvetví sa môže pokladať podľa článku 87 ods. 3 písm. c) za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ nenarúša podmienky obchodovania do tej miery, že by bola v rozpore so všeobecným záujmom. Komisia pokladá článok 87 ods. 3 písm. c) za vhodný právny základ uplatniteľný v osobitnom prípade.

(117)

Pomoc v prospech námorného odvetvia musí byť preskúmaná vo svetle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu. Tieto usmernenia Spoločenstva definujú systémy štátnej pomoci, ktoré môžu byť zavedené, aby podporili záujmy odvetvia námornej dopravy Spoločenstva pri sledovaní všeobecných cieľov ako:

(118)

Keďže opatrenia skúmané vo formálnom vyšetrovacom konaní boli zavedené, treba sa opierať o právnu normu platnú ku dňu nadobudnutia účinnosti jednotlivých opatrení. Pri všetkých skúmaných opatreniach teda Komisia analyzovala zlučiteľnosť jednotlivých plánovaných daňových opatrení na základe platných usmernení Spoločenstva, čiže tých, ktoré boli uverejnené 17. januára 2004 (32). Vzhľadom na to sa nové usmernenia výrazne nelíšia od starých, pokiaľ ide o opatrenia pomoci vzťahujúce sa na daňový systém podnikov (33), až na zaobchádzanie so správcami lodí pre tretiu osobu. Pokiaľ iné odvetvia ako námorná doprava mohli byť dotknuté skúmanými opatreniami, Komisia sa odvolala na zákonné normy Spoločenstva vzťahujúce sa na štátnu pomoc v týchto odvetviach.

(119)

Komisia na úvod berie na vedomie pripomienky vyslovené jednotlivými zainteresovanými stranami k nevyhnutnosti rozšíriť formálny postup vyšetrovania na uplatnenie daňových opatrení v odvetví bagrovania. Komisia pripomína, že tento aspekt programového zákona nemôže byť predmetom tohto rozhodnutia, keďže rozhodnutie o iniciovaní formálneho postupu vyšetrovania sa netýkalo tohto aspektu. Na pripomenutie, Komisia sa skutočne domnievala vo svojom rozhodnutí iniciovať konanie, že podmienky ustanovené programovým zákonom boli dostačujúce na to, aby vylúčili z požívania daňových výhod akúkoľvek vlečnú činnosť nepatriacu do definície námornej dopravy. Toto hodnotenie bolo spochybnené rôznymi zainteresovanými stranami, aj keď neboli vyzvané v rozhodnutí z 19. marca 2003, aby dali svoje pripomienky k tomuto aspektu programového zákona. Komisia si predsavzala zaoberať sa týmto aspektom programového zákona v inom rozhodnutí na základe hlbšieho štúdia účinkov programového zákona na odvetvie remorkáže v Belgicku.

(120)

Na základe pripomienok odovzdaných jednotlivými zainteresovanými stranami a pripomienok predložených belgickými úradmi Komisia postupne skúma sedem bodov, voči ktorým iniciovala formálny postup vyšetrovania 19. marca 2003.

(121)

Komisia najprv poznamenáva, že belgické úrady sa zaviazali neuplatniť sadzbu 0,05 EUR, kým Komisia nerozhodne o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom po formálnom vyšetrovacom konaní. Toto opatrenie teda nebolo splnené.

(122)

Komisia inak poznamenáva, že nijaký z programov paušálneho zdanenia na základe tonáže, doteraz schválených Komisiou, neustanovoval osobitné zaobchádzanie pri lodiach s veľmi veľkou kapacitou a že usmernenia Spoločenstva poskytujú právomoc zhodnotiť prijateľnú úroveň sadzieb týkajúcich sa programu paušálneho zdanenia. Komisia inak nemá dostatočnú skúsenosť s týmito programami, aby vedela, či sadzby boli dostatočne atraktívne na stimulovanie lodiarov, aby vrátili spod vlajky tretej krajiny pod vlajku Spoločenstva také veľkotonážne lode, ktorých sa týka sadzba 0,05 EUR.

(123)

Komisia pokladá za nezlučiteľný so spoločným trhom zámer belgických úradov uplatniť osobitnú sadzbu 0,05 EUR pre lode nad 40 000 registrovaných ton aj na lode, ktoré sú už pod vlajkou niektorého z členských štátov. Cieľom hlavných smerov je predovšetkým posilniť flotilu Spoločenstva a tak najmä vytvárať pracovné miesta v Spoločenstve, ako aj zabezpečiť okrem iného, aby lode podliehali pravidlám Spoločenstva v oblasti bezpečnosti. Je zrejmé, že tento cieľ je už splnený, pokiaľ je loď pod vlajkou niektorého z členských štátov.

(124)

Okrem toho treba predchádzať tomu, aby sa lodiari neusilovali požívať výhody sadzby 0,05 EUR, keď prevedú svoje lode spod niektorej vlajky Spoločenstva pod belgickú vlajku tak, že dočasne prejdú pod vlajku tretej krajiny. Práve preto s cieľom ubezpečiť sa, že zavedenie sadzby 0,05 EUR nespôsobí nijakú zmenu vlajky v rámci Spoločenstva, Komisia pokladá za nevyhnutné nariadiť lodiam pochádzajúcim z registrov tretích krajín minimálnu lehotu 5 rokov, počas ktorej loď vrátená pod belgickú vlajku bude musieť byť predtým zaregistrovaná pod inou vlajkou ako vlajkou Spoločenstva. Takáto podmienka skutočne umožní dosiahnuť cieľ uvedený v usmerneniach Spoločenstva, aby sa lode kontrolované lodiarmi Spoločenstva a registrované pod vlajkou tretích krajín vrátili do námorných registrov Spoločenstva a aby sa pritom predišlo riziku postihnutia obchodovania vnútri Spoločenstva.

(125)

Komisia takto pokladá zavedenie sadzby 0,05 EUR za každých 100 registrovaných ton nad 40 000 registrovaných ton, tak ako je ustanovené článkom 119 ods. 1 programového zákona z 2. augusta 2002, za zlučiteľné so spoločným trhom pod podmienkou, že dotknuté lode sú nové alebo ak nie, že boli registrované aspoň počas posledných piatich rokov pod inou vlajkou ako vlajkou Spoločenstva. Pokiaľ táto podmienka nie je preverená, Komisia pokladá opatrenie za nezlučiteľné so spoločným trhom. Pri nejestvovaní týchto záruk existuje skutočne veľké riziko, aby uvedená sadzba 0,05 EUR nespôsobila narušenie rovnováhy hospodárskej súťaže v obchodovaní vnútri Spoločenstva.

(126)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že činnosti, ktoré boli predmetom iniciovania formálneho postupu vyšetrovania, pochádzajú zo zoznamu dodaného belgickými úradmi v ich odpovedi Komisii zo dňa 5. decembra 2002. Ako už belgické úrady pripomenuli vo svojom liste zo 7. mája 2003, Belgicko sa inšpirovalo pri tomto orientačnom zozname vzorom daňovej dohody OECD, týkajúcej sa príjmu a majetku, a takzvanými programami tonážneho poplatku, zavedenými v Holandsku a Spojenom kráľovstve.

(127)

Komisia poznamenáva, že v zozname činností dotknutých iniciovaním konania sú uvedené súčasne činnosti vytvárajúce príjmy, pri ktorých je absolútne relevantná otázka, či sú, alebo nie sú oprávnené, a činnosti vytvárajúce lodiarom len náklady, pri ktorých sa táto otázka nejaví ako relevantná. Druhé spomínané činnosti skutočne vnútorne súvisia s činnosťami námornej dopravy, a teda z logiky systému vyplýva, aby sa náklady, ktoré vyvolávajú, zahrnuli do účtovného okruhu slúžiaceho na výpočet ziskov podliehajúcich programu paušálneho zdanenia, okrem iného na to, aby takéto náklady neboli poprípade odpočítané zo ziskov vypočítaných za prípadné neoprávnené aktivity.

(128)

Pokiaľ ide o doplnkové a dočasné činnosti, „do ktorých sa spoločnosť pustí, aby plne využila personál a aktíva určené na plnenie hlavnej funkcie spoločnosti, a pokiaľ sú tieto činnosti minimálne v porovnaní s touto hlavnou funkciou“, Komisia poznamenáva, že belgické úrady neposkytli argument dosvedčujúci, že takéto činnosti sú nevyhnutné alebo vnútorne súvisia s činnosťami námornej dopravy. Taktiež nespresnili, do akej miery a za akých podmienok môžu byť z tohto titulu niektoré činnosti neoprávnené svojím charakterom zahrnuté do okruhu paušálneho zdanenia.

(129)

Komisia je teda toho názoru, že také činnosti, ktoré nemôžu byť zahrnuté do kategórie oprávnených činností, predstavujú neoprávnené činnosti. Komisia pripomína trvalý postoj, ktorý zastávala vo svojich posledných rozhodnutiach voči neoprávneným činnostiam, aby sa predišlo akémukoľvek zneužívaniu pri uplatňovaní programov v prospech námornej dopravy.

(130)

Komisia sa napokon domnieva, že nejestvovanie jasných hraníc a pravidiel na zabezpečenie týchto doplnkových a dočasných činností môže predstavovať významný potenciálny zdroj zneužitia pôvodného cieľa programu.

(131)

Pre všetky predchádzajúce dôvody sa Komisia domnieva, že pokrytie týchto činností programom paušálneho zdanenia nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(132)

Tu treba preveriť, či sa predaj výrobkov, ktoré nie sú určené na spotrebu na palube, ako sú luxusné tovary, alebo poskytovanie služieb bez priamej spojitosti s námornou dopravou, ako sú stávky, stolové hry a kasína a výlety pre cestujúcich, môžu pokladať za oprávnené.

(133)

Vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, v záujme udržania spravodlivého konkurenčného prostredia vnútri Spoločenstva v súlade s cieľmi usmernení Spoločenstva, Komisia neustále presadzovala takú politiku, aby programy paušálneho zdanenia nepokrývali predaj tovarov alebo poskytovanie služieb, ktoré priamo nesúvisia s námornou dopravou cestujúcich. Myslela si, že predaj luxusných tovarov a stávky, stolové hry a kasína na palubách oprávnených lodí nemôžu vnútorne súvisieť s námornou dopravou cestujúcich a že tieto činnosti teda nemôžu byť oprávnené. Práve v duchu tejto logiky boli takéto činnosti výslovne vylúčené z írskeho (34), fínskeho (35) a francúzskeho (36) programu paušálneho zdanenia.

(134)

Komisia sa domnieva, že belgické úrady sa nemôžu odvolávať na vykonávacie normy vzťahujúce sa na program zdanenia v niektorom členskom štáte, pokiaľ tieto normy neboli predmetom oznámenia Komisii a neboli uvedené v rozhodnutí Komisie schvaľujúcom predmetný program. Inými slovami, jeden členský štát nemôže namietať voči jestvovaniu nezákonnej pomoci, domnelému alebo reálnemu, v inom členskom štáte, aby odôvodnil zlučiteľnosť analogickej pomoci na vlastnom území.

(135)

V zmysle predchádzajúcich úvah sa Komisia domnieva, že pokrytie predaja výrobkov a služieb, ktoré nie sú určené na spotrebu na palube, programom paušálneho zdanenia nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(136)

Treba rozlišovať, či reklamné a marketingové činnosti predstavujú pre lodiara náklady (plnenie poskytované treťou osobou) alebo zdroj príjmov (plnenie poskytované zo strany lodiara).

(137)

Pokiaľ reklama a marketing predstavujú náklady súvisiace s námornou dopravou (výdavky na reklamu a marketing v prospech vlastných činností námornej spoločnosti), musia byť zahrnuté do okruhu programu paušálneho zdanenia. Reklamné a marketingové činnosti vskutku predstavujú v osobitnom prípade oprávnené činnosti v tom zmysle, že námornej spoločnosti nevytvárajú príjmy.

(138)

Pokiaľ sú reklamné a marketingové činnosti zdrojom príjmu pre námornú spoločnosť, treba preveriť, či vnútorne súvisia s činnosťou námornej dopravy. Napríklad Komisia je toho názoru z pohľadu usmernení Spoločenstva, že len činnosti priamo súvisiace s námornou dopravou môžu byť oprávnené na programy paušálneho zdanenia a že „činnosti, ktoré nemajú nič spoločné s námornou dopravou“, nimi byť nemôžu. Predaj reklamných plôch na palube cestovnej lode predstavuje bežnú činnosť podniku vykonávajúceho námornú dopravu cestujúcich. V takomto prípade sa zahrnutie tejto činnosti do programu paušálneho zdanenia môže pokladať za zlučiteľné so spoločným trhom. Naproti tomu, keď reklamné a marketingové činnosti predstavujú doplnkové činnosti námornej spoločnosti, ktoré priamo nesúvisia s jej plneniami námornej dopravy, Komisia je toho názoru, že sa nemôžu pokladať za oprávnené.

(139)

Podľa vzoru toho, čo sa deje v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, príjmy pochádzajúce z krátkodobého investovania prevádzkovej likvidity v spoločnosti pre námornú dopravu vyplývajú z bežného finančného hospodárenia. Tieto príjmy môžu byť inak dôležité z hľadiska bezpečnosti pre námorné spoločnosti, ktoré sa vyznačujú výraznou sezónnosťou svojich činností.

(140)

Investovanie bežnej likvidity na krátkodobých peňažných trhoch predstavuje bežnú činnosť priamo súvisiacu s hlavnou činnosťou námornej spoločnosti. Komisia sa teda domnieva, že tieto príjmy sú oprávnené, pokiaľ zodpovedajú finančným výnosom z normálnej bežnej likvidity námornej spoločnosti súvisiacej s realizáciou oprávnených činností. Ak finančné výnosy pochádzajú z mimoriadnych likvidných prostriedkov námornej spoločnosti alebo ak sa týkajú dlhodobých investícií, alebo ak zodpovedajú likvidite pochádzajúcej z neoprávnených činností, Komisia je v tom prípade toho názoru, že tieto posledné výnosy nemôžu byť oprávnené na program paušálneho zdanenia.

(141)

Komisia teda pokladá zaradenie príjmov z krátkodobého investovania prevádzkového kapitálu za zlučiteľné so spoločným trhom, pokiaľ tieto príjmy zodpovedajú finančným výnosom z normálnej bežnej likvidity námornej spoločnosti pochádzajúcej z realizácie oprávnených činností.

(142)

Činnosť shipbrokerage (lodného maklérstva) spočíva v hľadaní nákladov v prístavnom mieste pre lodiara a v chránení jeho záujmov. Činnosť shipbrokerage (lodného maklérstva) pre seba samého spočíva v hľadaní doplnkových nákladov v prístavnom mieste na doplnenie nákladu vlastných lodí.

(143)

Belgické úrady zdôraznili, že sa opierali o dôvodovú správu holandského zákona zavádzajúceho program paušálneho zdanenia na základe tonáže (37). Komisia pripomína, že nemôže zohľadniť tento argument na dokázanie oprávneného charakteru tejto činnosti.

(144)

Komisia však poznamenáva, že táto činnosť nevytvára príjmy pre námornú spoločnosť do tej miery, že predstavuje normálnu činnosť pre lodiara, ktorý sa usiluje nájsť pre svoje lode maximum nákladu. Táto činnosť skutočne neprináša pridanú hodnotu, vytvárajúcu obrat, u jestvujúcich zákazníkov lodiarov, a teda nemôže oprávňovať na osobitné odmeňovanie zo strany nových zákazníkov, identifikovaných na doplnenie nákladu. Ide o normálnu činnosť lodiara, ktorý dbá o rentabilnosť svojich aktív.

(145)

Z uvedených dôvodov pokladá Komisia zahrnutie do programu paušálneho zdanenia činnosti shipbrokerage (lodného maklérstva) pre seba samého ako zlučiteľné so spoločným trhom.

(146)

Scudzenie takých prevádzkových aktív, akými sú prevádzkové zariadenia na vlastné použitie na nakládku a vykládku prevádzkovaných lodí, sa môže pokladať za činnosť priamo súvisiacu s námornou dopravou z rovnakého dôvodu, ako kapitálové zisky z lodí patria klasicky do okruhu programu paušálneho zdanenia, pokiaľ sú spätne vypočítané podľa prorata temporis za obdobie spadajúce do programu paušálneho zdanenia.

(147)

Naproti tomu je to odlišné v prípade kapitálových ziskov z kancelárskych budov, ktoré nie sú svojím charakterom predurčené na námornú dopravu. Takéto aktíva môže vskutku využiť akýkoľvek iný podnik. Pokiaľ sa scudzenie netýka majetku, ktorého charakter ho predurčuje na činnosti spojené s námornou dopravou, kapitálové zisky z tohto predaja nemôžu byť zahrnuté do programu paušálneho zdanenia.

(148)

Zahrnutie kapitálových ziskov týkajúcich sa len majetku, ktorého charakter ho predurčuje na námornú činnosť, je teda zlučiteľné so spoločným trhom.

(149)

Na záver Komisia pokladá za nezlučiteľné so spoločným trhom krytie programom paušálneho zdanenia nasledujúcich činností:

(150)

Naproti tomu Komisia pokladá za zlučiteľné so spoločným trhom krytie programom paušálneho zdanenia nasledujúcich činností:

(151)

Komisia pripomína, že vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach nástojila na zavedení opatrení proti zneužitiu (nazývaných aj opatrenia „ring-fencing“) s cieľom predísť tomu, aby neoprávnené činnosti mohli požívať výhody pôvodne vyhradené námornej doprave. Takéto obmedzovacie opatrenia sú podstatné na predchádzanie tomu, aby ochranné mechanizmy odvetvia námornej dopravy Spoločenstva nestratili svoju vierohodnosť, a teda svoje odôvodnenie z pohľadu práva Spoločenstva, keď sú rozšírené na činnosti nevystavené medzinárodným konkurenčným tlakom, ktoré znáša odvetvie námornej dopravy.

(152)

Preto Komisia pokladá za rozhodujúce zachovať dokonalú účtovnú nepriepustnosť medzi oprávnenými činnosťami a neoprávnenými činnosťami, aby sa osobitne určilo ich zdanenie. Táto zásada bola overená v ostatných programoch paušálneho zdanenia schválených Komisiou.

(153)

Belgickým úradom sa nepodarilo dokázať, že odbúranie priehrad medzi námornými divíziami na výpočet zdaniteľného zisku je nevyhnutnosť tak voči námornému odvetviu, ako aj voči ostatným dotknutým odvetviam.

(154)

Komisia inak nechápe argument uvádzaný Kráľovským zväzom belgických lodiarov, podľa ktorého podniky, čo si nezriadili divíziu, by boli znevýhodnené (38). Belgické úrady sa v skutočnosti zaviazali vo svojom liste z 5. septembra 2002, že spoločnosť vykonávajúca súbežne oprávnené činnosti a neoprávnené činnosti si zriadi účtovnú divíziu. Takýto záväzok predstavuje pre Komisiu záruku dodržiavania zásady účtovnej nepriepustnosti medzi oprávnenými činnosťami a neoprávnenými činnosťami. Príklad uvedený kráľovským zväzom by teda nemal jestvovať.

(155)

Domnievajúc sa, že je nevyhnutné udržať prísne účtovné priehrady medzi oprávnenými činnosťami a neoprávnenými činnosťami, Komisia pokladá ustanovenia uvedené v článku 120 ods. 2 programového zákona, umožňujúce odpočítať z paušálne určenej dane prípadné straty ostatných divízií zdaňovaných normálnym spôsobom, za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(156)

Komisia berie do úvahy, že belgické úrady majú vôľu uprednostniť novšie lode s cieľom podporovať istejšiu a ekologickejšiu flotilu. Poznamenáva však, že nijaký z programov paušálneho zdanenia na základe tonáže, zavedený ostatnými členskými štátmi a schválený Komisiou, neobsahuje osobitné sadzby meniace sa v závislosti od veku príslušnej lode.

(157)

Komisia inak pripomína, že hoci nominálne sadzby ustanovené Belgickom umožňujú dosiahnuť porovnateľnú úroveň zdanenia vo vzťahu k ostatným programom schváleným Komisiou v minulosti v ďalších členských štátoch, nie je to už tak v prípade, keď sa uplatňujú zľavy 25 % alebo 50 % na najmladšie lode. Keby boli tieto zľavy zavedené, veľmi by to zatraktívnilo úroveň zdanenia v Belgicku v porovnaní s doteraz zavedenými programami v ostatných členských štátoch.

(158)

Komisia sa usilovala vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach donútiť programy paušálneho zdanenia, aby konvergovali k spoločným charakteristikám a k veľmi blízkym úrovniam zdanenia, ako to ilustruje tabuľka 1. Skutočnosť, že usmernenia Spoločenstva neuvádzajú, či pozitívna diskriminácia v prospech najmladších lodí je, alebo nie je mysliteľná, neberie Komisii hodnotiaci priestor na určenie toho, aké sú opatrenia, ktoré môžu spôsobiť narušenie rovnováhy v opatrení odporujúcom spoločnému záujmu. Podľa Komisie môže zavedenie zliav pre lode, ktorých vek sa pohybuje od 0 do 10 rokov, spôsobiť narušenie dovtedy dosahovanej rovnováhy medzi členskými štátmi, ktoré zaviedli program paušálneho zdanenia. Komisia si teda myslí, že je v spoločnom záujme nedovoliť niektorým programom paušálneho zdanenia, aby sa príliš vzdialili od charakteristík predtým schválených programov a osobitne aby podporovali mladšie lode.

(159)

Komisia si inak myslí, že nie je nevyhnutné ustanovovať doplnkové výhody v prospech najmladších lodí na to, aby sa prispelo k cieľom stanoveným usmerneniami Spoločenstva.

(160)

Vzhľadom na predchádzajúce si Komisia myslí, že zľavy uvedené v článku 119 ods. 2 programového zákona nie sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(161)

Komisia najskôr pripomína, že opatrením je pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, keďže sa odchyľuje od článkov 61 až 64 belgického zákonníka o daniach z príjmov z roku 1992, upravujúceho zrýchlené odpisovanie, a že poskytuje ešte veľkorysejšie pravidlá odpisovania, ako sú tie ustanovené už spomínanými článkami.

(162)

Komisia pripomína, že usmernenia Spoločenstva nezakazujú zrýchlené odpisovanie v prospech námornej dopravy. Naopak, myslí si, že predmetný program predstavuje jestvujúce opatrenie v zmysle článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(163)

Komisia jednako pripomína, že mimo námornej dopravy jednotlivé pravidlá Spoločenstva vzťahujúce sa na jednotlivé odvetvia, ktorých sa môže týkať táto úľava z registračného poplatku, ako je rybolov (39) či riečna doprava (40), neumožňujú poskytovať takúto pomoc.

(164)

Komisia si myslí, že rozhodnutie z 19. marca 2003, iniciujúce formálny postup vyšetrovania, znamená tiež výzvu Belgicku, aby predložilo svoje komentáre z titulu článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(165)

Vzhľadom na neodôvodnenú výhodu, ktorú tento program poskytuje lodiam nevykonávajúcim oprávnenú činnosť, sa Komisia domnieva, že je nevyhnutné navrhnúť Belgicku užitočné opatrenia v osobitnom prípade podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 659/1999. Týmto rozhodnutím tak Komisia navrhuje Belgicku nasledujúce užitočné opatrenia: Belgicko zruší do 30. júna 2005 poskytovanie osobitného voliteľného programu vzťahujúceho sa na odpisovanie, tak ako je ustanovený článkom 121 programového zákona, pre všetky lode, ktoré nevykonávajú oprávnené činnosti. Belgicko bude informovať Komisiu do 31. decembra 2004 o svojom rozhodnutí podriadiť sa už spomínaným užitočným opatreniam.

(166)

Tak ako pri opatrení, ktoré bolo práve preskúmané, Komisia pripomína, že mimo námornej dopravy jednotlivé pravidlá Spoločenstva vzťahujúce sa na jednotlivé odvetvia, ktorých sa môže týkať toto zníženie registračného poplatku, ako je rybolov (41) či riečna doprava, neumožňujú poskytnutie takejto pomoci.

(167)

Pokiaľ takáto pomoc investovaniu môže byť povolená z hľadiska usmernení Spoločenstva, ako to pripomenulo rozhodnutie Komisie z 19. marca 2003, netýka sa to rovnako aj lodí, ktoré nie sú svojím charakterom predurčené na námornú dopravu (remorkéry, plávajúce rýpadlá, lode na vnútrozemskú plavbu atď.). Komisia si teda myslí, že zníženie platby registračného poplatku pri hypotékach na lode, ktoré nie sú určené na námornú plavbu, alebo oslobodenie od nej je štátnou pomocou nezlučiteľnou so spoločným trhom.

(168)

Komisia poznamenáva, že nijaká zo zainteresovaných strán, okrem Kráľovského zväzu belgických lodiarov, neokomentovala program v prospech správcov lodí, ktorý je napriek tomu predmetom formálneho postupu vyšetrovania iniciovaného 19. marca 2003.

(169)

Komisia si kladie otázku, či správcovia pre tretiu osobu vykonávajú činnosť námornej dopravy. Správa lodí pre tretiu osobu, nazývaná v niektorých krajinách aj „ship-management“, spočíva v Belgicku v poskytovaní posádky pre loď a v prípade potreby vo vybavení lode zariadeniami požadovanými na plánované činnosti námornej dopravy. Správca pre tretiu osobu ponúka službu lodiarovi či majiteľovi lode: v skutočnosti neuzatvára nijakú zmluvu o preprave s nájomcom lode. Jeho činnosť teda nemožno porovnávať s poskytovaním prepravnej služby.

(170)

Nové usmernenia Spoločenstva, uverejnené 17. januára 2004, o pomoci pre námornú dopravu ustanovujú, že spoločnosti spravujúce lode môžu odteraz poberať pomoc pre lode, ktorým zabezpečujú správu posádky a technickú správu vcelku (42). Takéto spoločnosti môžu byť oprávnené len vtedy, ak nesú úplnú zodpovednosť za prevádzku lode a za všetky povinnosti a záväzky, ktoré ukladá kódex ISM (43). Komisia teda môže povoliť pomoc len správcom lodí, ktorí spĺňajú podmienky kladené novými usmerneniami Spoločenstva.

(171)

Pokiaľ ide o úroveň zdanenia správcov lodí pre tretiu osobu, Komisia berie na vedomie na základe niekoľkých číselných údajov poskytnutých belgickými úradmi, že pri rovnakej tonáži flotily má správca omnoho nižší obrat ako rejdár už len z dôvodu kapitálových nákladov, ktoré znáša rejdár a neznáša ich správca. Podľa príkladu poskytnutého belgickými úradmi vraj jestvuje pomer jedna ku stom medzi obratom správcu a rejdára pri type lode Very Large Crude Carrier (VLCC). Samotný tento príklad ukazuje, že ak by sa mal správca podrobiť rovnakému programu paušálneho zdanenia s rovnakými sadzbami ako tie, čo sa vzťahujú na rejdára, jeho paušálna daň by bola výrazne vyššia ako daň, ktorú by znášal v normálnom programe zdanenia ziskov spoločnosti, Komisia je toho názoru, že ak by toto zistenie mohlo byť podopreté podrobnejšou štúdiou o pomere medzi jednotlivými obratmi týchto dvoch predmetných povolaní pri ekvivalentných lodiach, skutočne by sa mohlo ukázať ako logické, aby mali správcovia nižšiu sadzbu zdanenia ako tú, ktorá sa vzťahuje na vlastníkov lodí. Keďže takáto štúdia nejestvuje, Komisia je toho názoru, že na základe informácií, ktorými dnes disponuje, nemôže v tomto štádiu súhlasiť s pomerom v sadzbách zdanenia jeden ku desiatim, na základe tonáže, medzi rejdármi a správcami lodí.

(172)

Vzhľadom na predchádzajúce dôvody a na informácie, ktoré sú k dispozícii, sa Komisia domnieva, že program paušálneho zdanenia v prospech správcov lodí pre tretiu osobu pri zdanení založenom na tonáži flotily pod správou je zlučiteľný so spoločným trhom, ak sadzby týkajúce sa tonáže sú rovnaké ako sadzby uplatniteľné na spoločnosti námornej dopravy a ak predmetní správcovia zabezpečujú súbežne správu posádok a technickú správu lodí v súlade s požiadavkami usmernení Spoločenstva, uverejnených 17. januára 2004, o pomoci pre námornú dopravu.

(173)

Komisia si na záver myslí, pokiaľ ide o program paušálneho zdanenia v prospech lodiarov, tak ako je stanovený programovým zákonom z 2. augusta 2002, že:

(174)

Pri daňových opatreniach mimo programu paušálneho zdanenia v prospech lodiarov si Komisia myslí, že sú nezlučiteľné so spoločným trhom:

(175)

Len na základe informácií, ktorými Komisia disponuje, nemôže pokladať za zlučiteľný so spoločným trhom program paušálneho zdanenia v prospech správcov lodí pre tretiu osobu, tak ako je ustanovený článkom 124 programového zákona. K tejto úvahe bude možné poprípade sa vrátiť v budúcom rozhodnutí Komisie na základe nového oznámenia a úplnejších a relevantnejších informácií.

(176)

Naproti tomu Komisia pokladá za zlučiteľný so spoločným trhom program paušálneho zdanenia v prospech správcov lodí pre tretiu osobu s výhradou, že sadzby týkajúce sa tonáže sú rovnaké ako sadzby vzťahujúce sa na spoločnosti námornej dopravy a že predmetní správcovia zabezpečujú súbežne správu posádok a technickú správu lodí v súlade s požiadavkami usmernení Spoločenstva o pomoci pre námornú dopravu uverejnených 17. januára 2004.

(177)

Toto rozhodnutie je okamžite vykonateľné vrátane toho, pokiaľ ide o vymáhanie prípadnej individuálnej pomoci poskytnutej nezákonne, bez toho, aby bola dotknutá možnosť, že táto pomoc prípadne unikne kvalifikácii ako štátna pomoc tým, že sa nepreveria všetky štyri kritériá opísané v článku 87 ods. 1 zmluvy, alebo že sa bude pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom z pohľadu svojich vlastných charakteristík,

a)

doplnkové a dočasné činnosti;

b)

predaj výrobkov, ktoré nie sú určené na spotrebu na palube, ako sú luxusné tovary, a poskytovanie služieb bez priamej spojitosti s námornou dopravou, ako sú stávky, stolové hry a kasína a výlety pre cestujúcich;

c)

príjmy z krátkodobého investovania prevádzkového kapitálu, pokiaľ nezodpovedajú výnosom z krátkodobej likvidity podniku pochádzajúcej z oprávnených činností;

d)

reklama a marketing, pokiaľ nezodpovedajú predaju reklamných plôch na palube oprávnených lodí;

e)

činnosť „shipbrokerage“ (lodného maklérstva) pre lode tretích osôb;

f)

zrieknutie sa prevádzkových aktív, pokiaľ nie sú svojím charakterom predurčené na námornú dopravu.

a)

príjmy z krátkodobého investovania prevádzkového kapitálu, pokiaľ zodpovedajú výnosu z bežnej likvidity podniku, pochádzajúcej z oprávnených činností;

b)

reklama a marketing, pokiaľ zodpovedajú predaju reklamných plôch na palube oprávnených lodí;

c)

činnosť „shipbrokerage“ (lodného maklérstva) pre vlastné lode;

d)

zrieknutie sa prevádzkových aktív, pokiaľ sú svojím charakterom predurčené na námornú dopravu.

„7.

Podniky pre námornú plavbu […] sa často venujú doplnkovým činnostiam, viac či menej úzko súvisiacim s priamou prevádzkou lodí […]. Hoci tu nejde o to, aby sa vymenovali všetky pomocné činnosti, ktoré by mohli byť kryté opatrením, je užitočné uviesť niekoľko príkladov.

„7.

Podniky pre námornú plavbu […] sa často venujú doplnkovým činnostiam, viac či menej úzko súvisiacim s priamou prevádzkou lodí […]. Hoci tu nejde o to, aby sa vymenovali všetky pomocné činnosti, ktoré by mohli byť kryté opatrením, je užitočné uviesť niekoľko príkladov.

8.

Opatrenie sa vzťahuje najmä na nasledujúce činnosti:

[…]

[…]“

„7.

Podniky pre námornú plavbu […] sa často venujú doplnkovým činnostiam, viac či menej úzko súvisiacim s priamou prevádzkou lodí […]. Hoci tu nejde o to, aby sa vymenovali všetky pomocné činnosti, ktoré by mohli byť kryté opatrením, je užitočné uviesť niekoľko príkladov.

8.

Opatrenie sa vzťahuje najmä na nasledujúce činnosti:

[…]

[…]“