1.

Majú sa článok 2 ZEÚ, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 4 [odsek 3] ZEÚ v spojení s odôvodneniami 2, 15 a 22 a [s] článkom 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (2), z hľadiska povinnosti členského štátu prijať všetky vhodné a potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, v kontexte voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES (3) s odkazom na článok 49 ods. 1 poslednej vety Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej odsúdený odvolateľ prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku žiada o zrušenie právoplatného rozsudku v trestnej veci, ktorým bol odsúdený za trestný čin vedenia motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu, čo by mu umožnilo opätovne vykonávať oprávnenie viesť motorové vozidlo, čo zahŕňa slobodu pohybu po celej Európskej únii, s odvolaním sa na uplatnenie zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by bolo uplatniteľné v priebehu konania vo veci samej a ktorým by sa stanovila kratšia premlčacia doba, ktorá by uplynula pred vydaním rozhodnutia vo veci, ale jej uplynutie by bolo zistené až po tomto okamihu rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý vyhlásil za protiústavné znenie zákona týkajúceho sa prerušenia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol na upravenie znenia zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí ústavného súdu –, v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky skrátila na polovicu a trestné stíhanie [obvineného] v predmetnej veci bolo následne zastavené?

2.

Majú sa článok 2 ZEÚ týkajúci sa hodnôt právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v spoločnosti charakterizovanej spravodlivosťou a článok 4 [ods. 3] ZEÚ o zásade lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, pokiaľ ide o záväzok zabezpečiť efektívnosť rumunského súdneho systému, s odkazom na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, v ktorej sa zakotvuje zásada uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, vykladať vo vzťahu k vnútroštátnemu súdnemu systému ako celku v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odvolateľ domáha mimoriadnym opravným prostriedkom zrušenia právoplatného odsudzujúceho rozsudku za trestný čin vedenia motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu, čo by mu umožnilo opätovne vykonávať oprávnenie viesť motorové vozidlo, čo zahŕňa slobodu pohybu po celej Európskej únii, s odvolaním sa na uplatnenie zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by bolo uplatniteľné v priebehu konania vo veci samej a ktorým by sa stanovila kratšia premlčacia doba, ktorá by uplynula pred vydaním rozhodnutia vo veci, ale jej uplynutie by bolo zistené až po tomto okamihu rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý vyhlásil za protiústavné znenie zákona týkajúceho sa prerušenia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol na upravenie znenia zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí ústavného súdu –, v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky skrátila na polovicu a trestné stíhanie [obvineného] v predmetnej veci bolo následne zastavené?

3.

V prípade kladnej odpovede, a iba ak nemožno poskytnúť výklad v súlade s právom Únie, má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, na základe ktorých sú všeobecné vnútroštátne súdy viazané rozhodnutiami vnútroštátneho ústavného súdu a záväznými rozhodnutiami najvyššieho vnútroštátneho súdu a nemôžu z tohto dôvodu, pod hrozbou spáchania disciplinárneho previnenia, neuplatňovať ex offo judikatúru vyplývajúcu z týchto rozhodnutí, aj keď sa domnievajú, vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora, že táto judikatúra je v rozpore s článkom 2 ZEÚ, článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s odôvodneniami 2, 15 a 22 a článkom 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch, z hľadiska povinnosti členského štátu prijať všetky vhodné a potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES s odkazom na článok 49 [odsek 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ako je to vo veci samej?