—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vo veciach T-371/20 a T-554/20 a tohto odvolacieho konania.

1.

Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „vec, v ktorej ešte orgán nerozhodol“ uvedený v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001.

Všeobecný súd nesprávne uplatnil pojem „vec, v ktorej ešte orgán nerozhodol“, keď obmedzil uplatnenie článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 na veci predložené na prerokovanie v rámci orgánu alebo bezprostredne predložené na prerokovanie.

2.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď skúmal, či by „zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu“ v zmysle článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Druhý odvolací dôvod sa delí na dve časti.

Po prvé Všeobecný súd nahradil napadnuté rozhodnutie vlastným výkladom a jeho odôvodnenie je rozporuplné.

Po druhé Všeobecný súd nesprávne odmietol relevantnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, a vzorového rokovacieho poriadku výborov, a to na účely posúdenia, či „by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu“. Navyše nepoužil správne právne kritériá na posúdenie relevantných faktorov a neskúmal relevantné faktory ako súčasť súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.