Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115

[COM(2022) 305 final – 2022/0196 (COD)]

(2023/C 100/21)

Spravodajca:	José Manuel ROCHE RAMO
Spoluspravodajca:	Arnold PUECH D’ALISSAC

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 14. 7. 2022 Rada, 6. 7. 2022
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	22. 2. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	24. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	157/01/04

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Návrhom nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín sa zavádza súbor noviniek a opatrení zameraných na zmiernenie niektorých nedostatkov zistených pri uplatňovaní a vykonávaní smernice o udržateľnom používaní pesticídov (1).

1.2.

EHSV uznáva, že táto revízia je potrebná, a víta skutočnosť, že mnohé z obmedzení zistených v súčasnej smernici, ako aj mnohé iniciatívy navrhované v rámci tohto nového návrhu, už boli obsiahnuté v pripomienkach a odporúčaniach, ktoré uviedol vo svojej hodnotiacej správe (2). V tomto nariadení sa hľadajú riešenia na viaceré naliehavé otázky, akými sú napríklad potreba väčšej harmonizácie pri vykonávaní národných akčných plánov, rozdielna situácia v jednotlivých členských štátoch, primeraná odborná príprava pre používateľov a dôležitosť podpory nových technológií, ako je presné poľnohospodárstvo.

1.3.

V súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Z farmy na stôl a stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa návrh nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín usiluje zlepšiť environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť potravinových systémov. EHSV oceňuje zohľadnenie týchto cieľov a zároveň uznáva výhody, ktoré to prinesie v záujme zlepšenia zdravia občanov, spotrebiteľov a životného prostredia.

1.4.

Novou európskou stratégiou sa zavádzajú kvantitatívne ciele na zníženie používania a rizika pesticídov do roku 2030. Tieto ciele sú rozhodne ambiciózne, a preto je potrebné stanoviť primerané prechodné obdobia, ktoré zohľadnia (3) historické zníženie využívania a geografické, agronomické a sociálno-ekonomické podmienky jednotlivých členských štátov a počas ktorých poľnohospodári získajú prístup k používaniu nových alternatívnych výrobkov. Vzhľadom na to, že súčasné nástroje s nízkym rizikom potrebujú v priemere desať rokov, kým sa dostanú na trh, zákonodarcovia musia byť obzvlášť obozretní, pokiaľ ide o harmonogram stanovený na dosiahnutie týchto cieľov, pričom musia zaviesť potrebnú flexibilitu, aby sa zabezpečilo, že sa „na nikoho nezabudne“. Komisia okrem toho stanovuje v návrhu rozsiahle obmedzenia z hľadiska používania prípravkov na ochranu rastlín v tzv. „citlivých oblastiach“. EHSV poukazuje na to, že navrhované vymedzenie a rozsah pôsobnosti ustanovení pre „citlivé oblasti“ sa vzťahuje na veľké poľnohospodárske oblasti v EÚ. Takáto požiadavka má ďalekosiahle dôsledky, a preto by mala byť založená len na dôkladnom vedeckom a agronomickom posúdení vplyvu.

1.5.

Pokiaľ ide o harmonizované ukazovatele rizika, sú potrebné jasné usmernenia a primerané ukazovatele. Keďže v súčasnosti sú k dispozícii len obmedzené údaje, najmä pokiaľ ide o používanie chemických pesticídov, použitá metóda si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť. Je to potrebné najmä v prípade využívania komerčného predaja ako referenčnej línie (harmonizované ukazovatele rizika 1) Takisto je potrebné venovať osobitnú pozornosť časovému obdobiu použitému na výpočet ukazovateľov. V tejto súvislosti by sa mohli zlepšiť odhady týkajúce sa uvádzania pesticídov na trh, mohlo by sa napríklad rozlišovať medzi povoleniami na profesionálne a povoleniami na „domáce a záhradné použitie“ (t. j. na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely).

1.6.

Vzhľadom na negatívne dôsledky nedávnych kríz – od pandémie po inváziu a vojnu na Ukrajine cez výrazný nárast dôsledkov zmeny klímy (suchá, požiare, záplavy, noví škodcovia, vlny horúčav atď.) – je nevyhnutné zaradiť výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť medzi hlavné priority politickej agendy EÚ.

1.7.

EÚ by však mala ďalej rozvinúť stanovený plán, aby sa jej podarilo splniť svoje záväzky v oblasti klímy a udržateľnosti. Keďže Európa musí pokračovať v realizácii opatrení v rámci Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, mali by sa zohľadniť aj vplyvy a účinky súčasnej situácie na agropotravinárske systémy. V tejto súvislosti by sa v súčasnom krízovom scenári mala zvážiť možnosť uplatňovať určité výnimky, vždy pre konkrétne prípady a na obmedzený čas (4).

1.8.

Túto krízu treba taktiež využiť ako príležitosť na riešenie štrukturálnych príčin celosvetovej nestability a na pretvorenie dynamiky dodávateľských reťazcov, čo ľuďom a planéte prinesie trvalé zlepšenie. Predovšetkým je naliehavé rozbehnúť podrobnú diskusiu a reflexiu o agropotravinárskom systéme, ktorý musí EÚ navrhnúť na najbližšie desaťročia.

1.9.

EÚ má zároveň povinnosť a zodpovednosť zahrnúť výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť medzi prioritné strategické ciele. V tomto zmysle musia byť ciele Zelenej dohody, ako aj stratégie Z farmy na stôl, ku ktorým sa radí aj tento návrh, vždy založené na spoľahlivých vedeckých dôkazoch sprevádzaných zodpovedajúcimi hodnoteniami vplyvu, aby sa zabezpečila správna primeranosť cieľov so zreteľom na zásadu proporcionality.

1.10.

V tejto súvislosti už rôzne štúdie (5) varovali pred možnými nepriaznivými účinkami, ktoré by drastický nárast cien potravín – v dôsledku menšej úrody a nižších výnosov – spôsobil v celosvetovom meradle. Zníženie poľnohospodárskej výroby by navyše mohlo priviesť EÚ do situácie väčšej závislosti od dovozu potravín z tretích krajín a mať za následok environmentálne, sociálne a ekonomické škody.

1.11.

Konečným cieľom návrhu musí byť preto uprednostňovanie alternatívnych riešení (súbor nástrojov) s dôrazom na lepšie uplatňovanie a presadzovanie integrovanej ochrany proti škodcom, ktorá musí byť aj naďalej základným kameňom návrhu, pričom by sa malo zvýšiť a podporovať využívanie alternatív na ochranu proti škodcom, ako sú nízkorizikové alebo biologické prípravky na ochranu rastlín. V súčasnosti však tieto riešenia nemôžu nahradiť používanie chemických pesticídov. Členské štáty by mali čo najskôr podporiť používanie tohto súboru nástrojov a zároveň zabezpečiť zavedenie primeraných systémov stimulov.

1.12.

Tento súbor nástrojov by sa mal zamerať na využívanie rôznych riešení a opatrení založených na vede a inováciách. Používanie odolnejších odrôd, certifikovaných osív, pôdoochranné poľnohospodárstvo, integrovaná výroba, nové šľachtiteľské techniky, organické poľnohospodárstvo, striedanie plodín, digitálne techniky alebo používanie menej významných plodín by mali umožniť úspešný prechod na model založený na menšom používaní prípravkov na ochranu rastlín.

1.13.

Na dosiahnutie tohto cieľa sú nevyhnutné udržateľné, vedecky podložené, účinné, bezpečné a cenovo dostupné systémy na ochranu rastlín, ktoré poľnohospodárom môžu poskytnúť potrebné nástroje na udržanie konkurencieschopnosti. Komisia musí preto vyžadovať reciprocitu noriem, aby sa v prípade dovozu výrobkov z tretích krajín ošetrených prípravkami, ktoré na trhu EÚ nie sú povolené, uplatňovali pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s pravidlami uplatňovanými v EÚ.

1.14.

Zároveň je nevyhnutné vyhnúť sa neúmernému zvyšovaniu byrokratickej záťaže pre poľnohospodárov, ktorá by sa ešte výraznejšie dotkla malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú vzhľadom na úspory z rozsahu menej odolné voči takýmto situáciám.

1.15.

Na druhej strane riadiace orgány zodpovedné za šírenie štatistických údajov musia byť pri ich spracúvaní veľmi dôsledné, pričom musia plne rešpektovať právo na súkromie a vlastníctvo údajov, keďže v mnohých prípadoch ide o informácie dôverného charakteru.

1.16.

EHSV víta, že sa uprednostňuje model nestranného, profesionálneho a nezávislého poradenstva, ktoré poľnohospodárom umožní pokračovať v uplatňovaní udržateľných postupov na poli. Úloha, ktorú môžu v tomto smere zohrať poľnohospodárske organizácie a družstvá, bude kľúčová v úsilí zabezpečiť pre poľnohospodárov čo najväčší úžitok, a to z hľadiska výroby aj z hľadiska možného kolektívneho predaja (napríklad družstvá).

1.17.

EHSV tiež víta zavedenie finančnej podpory ako osobitného opatrenia na kompenzáciu nákladov, ktoré poľnohospodárom vznikajú. Domnieva sa však, že je ešte potrebné podrobnejšie špecifikovať niektoré aspekty jeho integrácie v rámci SPP, najmä objasniť aspekty súvisiace s harmonogramom a jeho realizáciou v praxi, vzhľadom na to, že 1. januára 2023 by mali byť schválené a vstúpiť do platnosti nová SPP a príslušné strategické plány každého členského štátu.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

Hoci pôvodne to bolo naplánované na 23. marca 2022, Európska komisia v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu svoje plány zmenila a až 22. júna 2022 zverejnila svoj návrh nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín v rámci revízie smernice o udržateľnom používaní pesticídov. Nariadenie bolo uverejnené v „balíku o ochrane prírody“ spolu s nariadením o obnove prírody. Tento balík je rozhodujúcim krokom pri uplatňovaní Európskej zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl a stratégie v oblasti biodiverzity.

2.2.

Medzi hlavné ciele, ktoré návrh Komisie predstavuje v súlade so stratégiou Z farmy na stôl, patria: — znížiť do roku 2030 globálne používanie a riziko chemických pesticídov o 50 % (redukčný cieľ č. 1) a znížiť do roku 2030 používanie najnebezpečnejších pesticídov o 50 % (redukčný cieľ č. 2) v porovnaní s priemerom rokov 2015, 2016 a 2017, — zvýšiť mieru uplatňovania a presadzovania integrovanej ochrany proti škodcom, — zvýšiť mieru používania menej nebezpečných a nechemických alternatív ku chemickým pesticídom pri ochrane proti škodcom, — zlepšiť dostupnosť údajov z monitorovania o aplikovaní a používaní pesticídov a o riziku, ktoré to prináša pre zdravie a životné prostredie, — zlepšiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie právnych ustanovení vo všetkých členských štátoch v snahe zlepšiť účinnosť a efektívnosť politík, a — podporovať využívanie nových technológií, ako je presné poľnohospodárstvo, s cieľom znížiť globálne používanie a riziko pesticídov.

2.3.

Členské štáty budú môcť znížiť svoj národný cieľ pre používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a súvisiace riziko pomocou systému váženia, ktorý zohľadní číselný údaj týkajúci sa intenzity používania a číselný údaj týkajúci sa používania a rizika. Toto percentuálne zníženie nesmie byť v žiadnom prípade do roku 2030 menšie ako 35 % alebo väčšie ako 70 %.

2.4.

Na dosiahnutie takýchto výsledkov sa v návrhu predloženom Komisiou stanovujú právne záväzné ciele týkajúce sa zníženia v EÚ. V nových pravidlách sa tiež uvádza, že členské štáty musia prijať záväzné ciele, ktoré pomôžu dosiahnuť celkový cieľ EÚ. V nariadení sa stanovuje, že členské štáty budú mať možnosť pružne zohľadniť svoju vnútroštátnu situáciu. Pozornosť by sa mala venovať najmä historickému pokroku a intenzite používania pesticídov v každom členskom štáte.

2.5.

Komisia každoročne zmeria používanie a riziko chemických pesticídov na základe údajov o predaji prípravkov na ochranu rastlín, ktoré jej členské štáty nahlásia. Referenčným základom pre výpočet 50 % zníženia budú tržby za roky 2015, 2016 a 2017.

2.6.

Všetky účinné látky uvádzané na trh vo forme prípravkov na ochranu rastlín budú zaradené do jednej zo štyroch skupín a každej z nich bude pridelená určitá váha, ktorá bude v prípade najnebezpečnejších skupín vyššia.

2.7.

Stručne povedané, hlavné novinky revízie sú: — prijatie nariadenia, ktoré bude priamo záväzné a bude sa uplatňovať jednotne vo všetkých členských štátoch, — právne záväzné ciele: 50 % zníženie používania a rizika chemických pesticídov a používania najnebezpečnejších pesticídov do roku 2030, — zjednodušené národné akčné plány a výročné správy, ktoré podporujú právne záväzné ciele, — ochrana proti škodcom šetrná k životnému prostrediu, ktorá zabezpečí, aby všetci poľnohospodári uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, pri ktorej sa chemické pesticídy používajú len ako posledná možnosť, — nový register na podporu kontroly zariadení na aplikáciu pesticídov, — záväzok prehodnotiť harmonizované ukazovatele rizika na základe údajov zo štatistík o poľnohospodárskych vstupoch a výstupoch (SAIO), — stimuly pre poľnohospodárov, aby znížili používanie pesticídov v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): počas piatich rokov mimoriadna finančná podpora na splnenie stanovených požiadaviek, — odborná príprava: nové obdobia platnosti osvedčení o odbornej príprave a potvrdení o odbornej príprave požadovaných pre určité činnosti, — zákaz používania všetkých prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach a do troch metrov od týchto oblastí, — prísnejšie kritériá pre výnimky pre letecký postrek.

2.8.

Kľúčový balík politík podporí poľnohospodárov a iných používateľov pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín, a to najmä: i) zvýšenie ponuky nízkorizikových a ekologických alternatív na trhu; ii) stimuly pre poľnohospodárov, aby znížili používanie pesticídov v rámci novej SPP; iii) výskum a vývoj v rámci programu Horizont 2030; a iv) akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Súčasný kontext poznačený krízami, od pandémie po inváziu a vojnu na Ukrajine cez výrazný nárast dôsledkov zmeny klímy (suchá, požiare, záplavy, noví škodcovia, vlny horúčav atď.), vyvíja silný tlak na európske a svetové agropotravinárske systémy. Napriek tomu by tieto prekážky nemali EÚ brániť plniť svoj odhodlaný záväzok ďalej rozvíjať opatrenia zamerané na dosiahnutie spravodlivej transformácie, ako sa stanovuje v Agende 2030 (6).

3.2.

EHSV v mnohých svojich stanoviskách vyzýval na vytvorenie komplexnej potravinovej politiky EÚ, ktorá zabezpečí: i) hospodársku, environmentálnu a sociálno-kultúrnu udržateľnosť; ii) integráciu naprieč odvetviami, oblasťami politiky a úrovňami riadenia; iii) inkluzívne rozhodovacie procesy; a iv) kombináciu povinných opatrení (nariadenia a dane) a stimulov (cenové prirážky, prístup k úverom, zdrojom a poisteniu) s cieľom urýchliť prechod na udržateľné potravinové systémy (7).

3.3.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná väčšia harmonizácia a súdržnosť medzi rôznymi politikami a právnymi predpismi EÚ: Európska zelená dohoda, stratégia Z farmy na stôl, stratégia v oblasti biodiverzity, akčný plán nulového znečistenia, udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín atď.

3.4.

Okrem toho by sa rozpočet SPP nemal znižovať ani udržiavať na súčasnej úrovni, ale mal by sa zvýšiť a podporiť transformáciu. Schválenie strategických plánov SPP by malo byť podmienené aj tým, že členské štáty prijmú komplexné plány na zmenu potravinového prostredia, ktoré spájajú stimuly pre zdravú a udržateľnú výrobu potravín s vytvorením nových trhov pre tieto výrobky (8).

3.5.

V tejto súvislosti výbor víta rozhodnutie uprednostňovať v rámci novej SPP financovanie dobrovoľných postupov zameraných na udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín, pričom by poskytovanie uvedenej pomoci v žiadnom prípade nemalo ohrozovať alebo poškodzovať príjmy z používania iných alternatívnych postupov, ktoré sú rovnako zákonné a povolené v rámci európskej legislatívy. Financovanie v rámci ekologických režimov a iniciatív na rozvoj vidieka bolo vo všeobecnosti dostupné len pre iniciatívy, ktoré presahujú zákonné požiadavky. Nový rámec umožní všetkým členským štátom financovať plnenie všetkých povinností poľnohospodárov v rámci udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín počas piatich rokov.

3.6.

V rovnakom duchu výbor oceňuje úsilie vynaložené na zvýšenie účinnosti národných akčných plánov pre udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín. Hoci národné akčné plány pre udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín mohli byť dosť rôznorodé a ciele boli dobrovoľné a mohli sa vzťahovať na rôzne oblasti záujmu, majú jednoduchší obsah vrátane podrobného zoznamu iniciatív a ich prepojení s cieľmi stratégie Z farmy na stôl. Od všetkých členských štátov sa bude požadovať, aby uviedli zoznam finančných a iných opatrení na podporu integrovanej ochrany proti škodcom a nechemických alternatív. Vo výročných správach o pokroku a vykonávaní budú musieť prezentovať trendy z hľadiska všetkých cieľov a zjednodušené kvantitatívne údaje o plnení požiadaviek v oblasti udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín. Komisia každé dva roky vypracuje analýzu výročných správ o pokroku a vykonávaní.

3.7.

Je však nevyhnutné, aby sa pri tomto novom modeli riadenia „na nikoho nezabudlo“: to znamená zaručiť, aby všetky členské štáty mohli čo najlepšie zabezpečiť udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín napriek tomu, že v každom z nich je iná východisková situácia.

3.8.

Na dosiahnutie tohto cieľa by sa do navrhovania, monitorovania a budúceho hodnotenia nového nariadenia mala úzko zapojiť organizovaná občianska spoločnosť, a najmä organizácie so skúsenosťami v oblasti pesticídov. Je potrebné zlepšiť kvalitu informácií pre širokú verejnosť a najmä spotrebiteľov o úlohe pesticídov, ako aj odbornú prípravu a informovanosť používateľov pesticídov (9).

3.9.

Spravodlivé ceny potravín (ktoré odrážajú skutočné výrobné náklady pre životné prostredie a spoločnosť) sú nevyhnutné na dosiahnutie udržateľných potravinových systémov v dlhodobom horizonte. Je nevyhnutné, aby EÚ aj počas súčasnej krízy zabezpečila skutočnú reciprocitu noriem v preferenčných obchodných dohodách (10).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Zlepšenie dostupnosti a ziskovosti alternatívnych riešení a nových technológií a prístupu k nim je nevyhnutné na udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín. Integrovaná ochrana proti škodcom, podobne ako iné postupy ochrany proti škodcom s nízkymi vstupmi pesticídov špecifické pre integrovanú výrobu a ekologické poľnohospodárstvo, bola jedným z kľúčových prvkov smernice a tvorí jadro nového nariadenia (11).

4.2.

V navrhovanom nariadení sa ako všeobecné pravidlo stanovuje, že skôr než profesionálni používatelia vrátane poľnohospodárov začnú aplikovať chemické prípravky na ochranu rastlín, uplatnia nechemické opatrenia. Zahŕňa to opatrenia, ako je striedanie plodín, monitorovanie škodcov, integrovaná ochrana proti škodcom a používanie nechemických metód regulácie škodcov a iných pesticídov s nižším rizikom (12).

4.3.

To neznamená, že používanie pesticídov nie je za určitých okolností možné alebo nevyhnutné. Naopak, v niektorých prípadoch – pri komerčnej výrobe potravín – je možné úspešne regulovať škodcov len pomocou pesticídov, ktorých použitie je v súlade s kľúčovou zásadou integrovanej ochrany proti škodcom poslednou možnosťou. Ako príklad by sa mal zdôrazniť ich význam pri aplikácii v menšom rozsahu.

4.4.

Zmeny klímy urýchľujú šírenie škodcov, čo si vyžaduje dostupnosť pesticídov, keď sa vyčerpajú všetky ostatné nástroje regulácie. Táto potreba je ešte evidentnejšia vzhľadom na to, že podľa všetkých odhadov možno v nasledujúcich tridsiatich rokoch očakávať nárast svetovej populácie o viac ako dve miliardy obyvateľov. Tento scenár sa musí náležite zohľadniť, aby sa zabezpečil stabilný systém výroby potravín, ktorý bude schopný zásobovať neustále rastúcu svetovú populáciu.

4.5.

Na druhej strane sa vzhľadom na čoraz častejšie suchá, povodne, horúčavy a prudké zmeny teplôt, ku ktorým dochádza v posledných rokoch, znižuje schopnosť poľnohospodárov produkovať potraviny a zhoršuje ich úroda. V súčasnom kontexte kríz spôsobených najprv pandémiou a potom inváziou na Ukrajinu, ako aj spomínanými dôsledkami zmeny klímy je preto potrebné zabezpečiť udržanie stabilných výnosov poľnohospodárskej produkcie s cieľom dodávať svetu produkty vysokej kvality a v dostatočnom množstve, a tak zaistiť potravinovú bezpečnosť.

4.6.

V nariadení sa tiež zdôrazňuje kľúčová úloha, ktorú majú zohrávať nezávislí poradcovia, ktorí budú poskytovať odborné poradenstvo v súlade s platnými pravidlami pre konkrétne plodiny a integrovanou ochranou proti škodcom. V tomto zmysle je nevyhnutné posilniť a podporiť poradnú úlohu profesijných poľnohospodárskych organizácií a družstiev, ktoré vykonávajú priamu podpornú prácu ako subjekty pôsobiace v teréne. Napríklad v Španielsku je v prípade veľkej väčšiny plodín povinné mať stanovisko poradcu, vďaka čomu sa počet úradne certifikovaných poradcov zvýšil na viac ako 20 000.

4.7.

EHSV vo svojom predchádzajúcom hodnotení smernice o udržateľnom používaní pesticídov zdôraznil, že je dôležité zlepšiť systém kontroly a zabezpečiť súlad medzi smernicou o udržateľnom používaní pesticídov a národnými akčnými plánmi. V rámci udržateľného používania pesticídov budú musieť profesionálni používatelia zaznamenávať dôvody každého zásahu (chemického, biologického, fyzického alebo kultúrneho).

4.8.

V tejto súvislosti by sa v navrhovanom nariadení mal klásť osobitný dôraz na pojem chránených alebo citlivých oblastí. Používanie prípravkov na ochranu rastlín v určitých chránených alebo citlivých oblastiach (zelené plochy v mestách vrátane verejných parkov a záhrad, ihrísk, rekreačných stredísk alebo športovísk či verejných komunikácií, chránené oblastí podľa sústavy Natura 2000 a všetky ekologicky citlivé oblasti, ktoré sa môžu zachovať pre ohrozené opeľovače) už bude možné len vtedy, ak budú splnené určité podmienky, a až potom, keď odborník, ktorý prípravky aplikuje, náležite zdôvodní, aké prípravky sa chystá použiť a akým spôsobom, kedy a ako dlho ich bude používať. Preto je nevyhnutné, aby príslušné schvaľovacie orgány mali dostatok kvalifikovaných pracovníkov, aby sa predišlo oneskoreniam, ktoré vedú k neskorej aplikácii ošetrenia brániacej včasnému zásahu proti výskytu škodcov.

4.9.

Okrem toho by sa mali zohľadniť špecifické geografické a klimatické podmienky v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že sa nebude príliš obmedzovať používanie prípravkov na ochranu rastlín v prípade poľnohospodárskej pôdy v ekologicky citlivých oblastiach, ktoré by inak nedokázali čeliť výskytu nových škodcov. Napríklad v Španielsku sústava Natura pokrýva 27 % územia, čo zahŕňa tisíce hektárov využívané na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov dobytka. Dobrou stratégiou by bolo rozčlenenie jednotlivých území, pričom by sa vymedzili a od zvyšku územia odlíšili oblasti, ktoré by boli celé chránenými rezerváciami. V konečnom dôsledku by rozhodnutie obmedziť používanie v citlivých oblastiach malo byť podmienené spoľahlivými vedeckými a agronomickými dôkazmi, ktoré podporia klasifikáciu daného územia ako chránenej oblasti.

4.10.

Prahová hodnota, ktorá musí byť dosiahnutá, kým dôjde k chemickému zásahu, je podrobne stanovená v pravidlách pre konkrétne plodiny a bude na príslušných orgánoch členských štátov, aby zriadili elektronický register integrovanej ochrany proti škodcom a prípravkov na ochranu rastlín a zabezpečili, že profesionálni používatelia budú doňho zadávať svoje údaje.

4.11.

Keďže nedostatok vedomostí o optimálnom používaní pesticídov bol jednou z hlavných prekážok vykonávania smernice o udržateľnom používaní pesticídov (13), EHSV oceňuje aj to, že Komisia zohľadnila mnohé z jeho odporúčaní týkajúcich sa odbornej prípravy a budovania kapacít.

4.12.

Na osvedčovanie odbornej prípravy bude vytvorený nový centrálny elektronický register. Tento register bude obsahovať podrobné informácie o období platnosti osvedčení o odbornej príprave (päť rokov pre poradcu a desať rokov pre distribútora alebo profesionálneho používateľa). Skôr ako si používateľ bude môcť autorizované prípravky na ochranu rastlín pre aplikačné zariadenia na profesionálne použitie kúpiť a použiť ich, a skôr ako mu poradca bude môcť poskytnúť poradenstvo, bude potrebný doklad o odbornej príprave. Distribútori budú musieť mať dostatočný počet vyškolených zamestnancov.

4.13.

Administratíva musí zaručiť ochranu súkromia pri využívaní poľnohospodárskych údajov a predovšetkým treba poľnohospodárom oveľa viac sprístupniť digitálne zručnosti a širokopásmové pripojenie, aby nemuseli znášať ďalšiu záťaž a vyvíjať ďalšie úsilie, keďže im v mnohých prípadoch chýbajú technické a personálne prostriedky na dodržanie požiadaviek týkajúcich sa elektronického registra.

4.14.

Uplatňovaniu nariadenia by prospelo väčšie povedomie verejnosti, a najmä spotrebiteľov, o úlohe a používaní pesticídov v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi. Nevyhnutné sú osvetové a informačné kampane s cieľom lepšie informovať širokú verejnosť, ako aj zodpovedných politických predstaviteľov. Mali by sa šíriť informácie, napríklad o faktoroch, ktoré určujú tvorbu cien potravín, ako aj o otázkach spojených skôr s označovaním alebo certifikáciou produktov (14).

4.15.

Takisto musia byť zachované porovnateľné podmienky z hľadiska medzinárodného obchodu. Pre súdržnosť medzi rôznymi politikami EÚ je potrebné zachovať mimoriadnu opatrnosť pri zákaze dovozu potravinárskych výrobkov ošetrených prípravkami zakázanými v EÚ.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(2)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

(3)  Eurostat, Pesticides sales in the EU.

(4)  Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s.1).

(5)  FAO, Hunger Hotspots – FAO-WFP early warnings on acute food insecurity.

(6)  Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268).

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268).

(9)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268).

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Integrovaná výroba v Európskej únii“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 214, 8.7.2014, s. 8).

(12)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

(13)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

(14)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.