Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kontrola konkurencieschopnosti s cieľom vybudovať silnejšie a odolnejšie hospodárstvo EÚ

(prieskumné stanovisko)

(2023/C 100/11)

Spravodajca:	Christian ARDHE
Spoluspravodajca:	Giuseppe GUERINI

Žiadosť o konzultáciu	predsedníctvo Rady Európskej únie, 30. 6. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	10. 11. 2022
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	54/1/2
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	150/4/11

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV považuje žiadosť českého predsedníctva o vypracovanie prieskumného stanoviska o kontrole konkurencieschopnosti za veľmi aktuálnu. Vzhľadom na súčasné a predpokladané budúce výzvy sa EHSV domnieva, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bolo hospodárstvo EÚ konkurencieschopnejšie. EHSV uznáva, že jednotný trh a sociálne trhové hospodárstvo EÚ sú jej najsilnejšími prostriedkami na dosiahnutie hospodárskeho rastu a sociálneho blahobytu, a požaduje, aby sa konkurencieschopnosť kontrolovala s cieľom podporiť podnikanie, tvorbu pracovných miest a lepšie pracovné podmienky, ako aj udržateľný hospodársky rast a sociálnu súdržnosť.

1.2.

EHSV vníma kontrolu konkurencieschopnosti ako prístup, ktorý má zabezpečiť náležité zohľadnenie aspektov konkurencieschopnosti v rozhodovacom procese. To si vyžaduje primerané znalosti o vplyve iniciatív na konkurencieschopnosť, ako aj zmýšľanie zohľadňujúce hľadisko konkurencieschopnosti pri prijímaní rozhodnutí.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že kontrola konkurencieschopnosti by mala byť hlavnou časťou vyváženého rozhodovacieho procesu EÚ a mala by sa uplatňovať v kontexte každého procesu tvorby politík a právnych predpisov EÚ. Mala by zahŕňať legislatívne iniciatívy, sekundárne právne predpisy, fiškálne opatrenia, stratégie a programy, ako aj medzinárodné dohody. Mala by sa začleniť aj do procesu európskeho semestra, keďže politiky členských štátov sú v tejto súvislosti kľúčové.

1.4.

Keďže spoľahlivé posúdenie vplyvu je informačným základom pre kontrolu konkurencieschopnosti, je nevyhnutné zabezpečiť, aby posúdenie vplyvu na konkurencieschopnosť bolo povinné, účinné a plne presadzované v každej fáze rozhodovacieho procesu. EHSV oceňuje súčasné usmernenia a súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, ale poukazuje na to, že sú evidentne potrebné určité zlepšenia, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie nástrojov, ako zdôraznil výbor pre kontrolu regulácie.

1.5.

EHSV sa domnieva, že pri kontrole konkurencieschopnosti by sa mal zohľadňovať vplyv na podniky, zamestnanosť, pracovné podmienky na rôznych úrovniach vrátane nákladov na dodržiavanie predpisov a iných priamych účinkov, multiplikačných vplyvov na hodnotové reťazce a ich následných makroekonomických vplyvov. V tejto súvislosti by sa pozornosť mala venovať konkurenčnému postaveniu širokej škály podnikov z hľadiska odvetvia, veľkosti a obchodného modelu vrátane podnikov sociálneho hospodárstva.

1.6.

EHSV sa domnieva, že je dôležité zaoberať sa pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi na konkurencieschopnosť s cieľom nielen zabrániť strate konkurencieschopnosti, ale zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť, pričom osobitnú pozornosť treba venovať konkurencieschopnosti vo vzťahu k vývoju produktov a služieb EÚ, ktoré by boli konkurencieschopné na globálnych trhoch. Pri kontrole konkurencieschopnosti sa musí zohľadňovať široká rozmanitosť podnikov, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi spôsobmi.

1.7.

Hoci sa kontrola konkurencieschopnosti zameriava najmä na iniciatívy, ktorých prvoradým cieľom nie je zvýšenie konkurencieschopnosti, EHSV vyzýva Komisiu, aby zároveň vypracovala osobitný program v tejto oblasti s hlavným dlhodobým cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ.

1.8.

Program v oblasti konkurencieschopnosti by mal vychádzať zo sociálneho trhového hospodárstva EÚ a mal by sa zameriavať na základné otázky, ako je jednotný trh a zahraničný obchod, investície a prístup k financovaniu, daňové systémy, výskum a inovácie, zručnosti a trh práce, ako aj na mikropodniky a MSP a dvojakú transformáciu, pričom by sa mal zohľadniť rámec udržateľného financovania, v ktorom je konkurencieschopnosť konzistentná so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Keďže konkurencieschopnosť má súvis aj so sociálnymi a environmentálnymi aspektmi a je záležitosťou, ktorá sa týka všetkých, zástupcovia sociálnych partnerov a iných aktérov občianskej spoločnosti musia byť úzko zapojení do prípravy programu, pričom kľúčovú úlohu zohráva sociálny dialóg, ako sa uvádza v Európskom pilieri sociálnych práv.

2.   Kontext

2.1.

Toto stanovisko je odpoveďou na žiadosť českého predsedníctva o vypracovanie prieskumného stanoviska EHSV v oblasti konkurencieschopnosti EÚ a regulačných aspektov právnych predpisov EÚ pre podniky EÚ. Jeho témou je kontrola konkurencieschopnosti s cieľom vybudovať silnejšie a odolnejšie hospodárstvo EÚ. Predsedníctvo zdôrazňuje, že je potrebné znížiť strategickú závislosť EÚ a zabezpečiť väčšiu odolnosť, ako aj otvorenosť voči vonkajšiemu svetu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ.

2.2.

Švédska vláda taktiež označila konkurencieschopnosť ako jeden z prvkov politického smerovania nadchádzajúceho švédskeho predsedníctva Rady EÚ.

2.3.

EHSV už požadoval kontrolu konkurencieschopnosti vo svojom stanovisku na tému Fit for 55 (1), v ktorom vyhlásil, že „pri prechode na klimaticky neutrálnu spoločnosť si musíme vybrať model, ktorého výsledkom bude prosperujúce hospodárstvo. Ak chceme, aby EÚ bola lídrom, ktorého bude nasledovať zvyšok sveta, mali by sme sa usilovať o vytvorenie čo najúspešnejšieho modelu – modelu, ktorý bude spravodlivý a udržateľný z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.“ EHSV taktiež vyhlásil, že „všetky legislatívne návrhy predložené v rámci balíka Fit for 55 by sa mali zároveň podrobiť kontrole konkurencieschopnosti v súlade so zásadami týkajúcimi sa cieľov udržateľného rozvoja, aby bol dobre známy ich vplyv na podniky.“ Predtým EHSV požadoval test konkurencieschopnosti vo svojom stanovisku o Únii kapitálových trhov (2).

2.4.

V správe Konferencie o budúcnosti Európy sa takisto požadovalo, aby sa „nové politické iniciatívy EÚ podrobili kontrole konkurencieschopnosti s cieľom analyzovať ich vplyv na podniky a ich podnikateľské prostredie (náklady na podnikanie, inovačná schopnosť, medzinárodná konkurencieschopnosť, rovnaké podmienky atď.), a že takáto kontrola musí byť v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi udržateľného rozvoja vrátane rodovej rovnosti a nesmie narúšať ochranu ľudských, sociálnych a zamestnaneckých práv, ani normy v oblasti ochrany životného prostredia a spotrebiteľov.

2.5.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno vo svojom prejave (3) vyhlásila, že do našej regulácie zavedieme štandardnú kontrolu konkurencieschopnosti.

3.   Dôvody a potreba kontroly konkurencieschopnosti

3.1.

Konkurencieschopnosť je výslovným cieľom programu EÚ v rôznych formách už od lisabonskej stratégie z roku 2000, po ktorej nasledovala stratégia Európa 2020, priemyselná stratégia, ako aj séria správ o európskej konkurencieschopnosti a jednotnom trhu. V priebehu rokov sa však medzinárodná hospodárska súťaž výrazne zintenzívnila a vzhľadom na súčasné a predpokladané budúce výzvy je mimoriadne dôležité vytvoriť nový impulz s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnejšiu EÚ. Reakciou EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 bol nástroj Next Generation EU, rozsiahly investičný program, ktorý by mal posilniť globálne konkurenčné postavenie hospodárstva EÚ opierajúc sa o ekologickejšie a digitálnejšie podniky podporované efektívnejšími verejnými službami, posilnenou infraštruktúrou a dynamickým trhom práce.

3.2.

Podiel Európy na svetovom hospodárstve sa už istý čas znižuje. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude EÚ predstavovať menej ako 10 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP) a 85 % predpokladaného globálneho rastu HDP bude v nasledujúcich rokoch pochádzať z krajín mimo EÚ. Zlý výhľad rastu v Európe zhoršuje relatívny hospodársky pokles. To znamená, že hlas Európy vo svete má menšiu váhu a oslabuje globálnu úlohu a vplyv EÚ v rámci medzinárodnej spolupráce (4).

3.3.

Krátkodobý výhľad do veľkej miery súvisí s inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá naďalej negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ, ako aj so skutočnosťou, že EÚ sa stále zotavuje z rôznych vplyvov pandémie COVID-19. Vojna vyvolala ďalšie tlaky na zvyšovanie cien energií a potravinových komodít, ktoré zvyšujú globálne inflačné tlaky a narúšajú kúpnu silu domácností (5). V reakcii na vysoké miery inflácie Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby eura, podobne ako to urobila Federálna rezervná banka v USA. Okrem toho oslabenie globálneho rastu znižuje zahraničný dopyt. EÚ a jej členské štáty reagovali znásobením podpory pre podniky prostredníctvom niekoľkých programov s cieľom zachovať ich konkurencieschopnosť v nejasnom a veľmi nestabilnom hospodárskom výhľade.

3.4.

Okrem bezprecedentnej situácie spôsobenej pandémiou a vojnou čelí Európa historickej štrukturálnej transformácii spôsobenej geopolitickým vývojom, demografickými zmenami, digitalizáciou a prechodom na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo. V dôsledku tejto transformácie dochádza k reštrukturalizácii trhov a urýchľuje sa hospodárska súťaž, pokiaľ ide o výrobné faktory. Úspech transformácie v konečnom dôsledku závisí od toho, ako dobre funguje hospodárstvo ako celok. Len v prípade, že sa Európa stane svetovým lídrom v oblasti inovácií a udržateľnosti, bude schopná úspešne súťažiť na celosvetovej úrovni, čím zabezpečí potrebnú prosperitu.

3.5.

Treba vziať na vedomie rozdiel medzi konkurencieschopnosťou na vnútornom a svetovom trhu. Konkurencieschopnosť na vnútornom trhu zahŕňa hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, harmonizáciu pravidiel a odstraňovanie prekážok (6). Na svetovom trhu znamená priaznivé podmienky a lepšie a prístupnejšie výrobky a služby, ktoré konkurujú konkurentom mimo EÚ. Dobre fungujúci vnútorný trh prispieva aj k lepším podmienkam pre svetovú konkurencieschopnosť.

3.6.

Je dôležité nájsť rovnováhu medzi rôznymi politickými cieľmi. Väčší dôraz by sa však mal klásť na vytváranie situácií prospešných pre obe strany, a to vzhľadom na skutočnosť, že konkurencieschopné podniky poskytujú výhody pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok a že zdravé hospodárstvo a stabilná spoločnosť zvyšujú odolnosť a prispievajú ku konkurenčnému podnikateľskému prostrediu.

3.7.

Je tiež zrejmé, že EÚ musí posilniť svoju medzinárodnú pozíciu a vplyv v rámci digitálnej a zelenej transformácie. Silnejšie postavenie vo vývoji a zavádzaní digitálnych technológií sa netýka len hospodárskej konkurencieschopnosti, ale aj bezpečnosti a geopolitickej úlohy EÚ. Je tiež predpokladom toho, aby bola EÚ globálnym tvorcom noriem, napríklad v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie.

3.8.

Potreba silnejšieho globálneho vplyvu sa vzťahuje aj na boj proti zmene klímy. To si vyžaduje značný diplomatický vplyv a silnú konkurencieschopnosť, pokiaľ ide o nákladovú efektívnosť, inovácie, zručnosti a ponuku nízkouhlíkových výrobkov, technológií a riešení na svetových trhoch. Pozitívnym vývojom je, že mnohé podniky EÚ už zosúlaďujú investície s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi, o čom svedčí rýchlo rastúce využívanie produktov spĺňajúcich kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) na svetových a európskych finančných trhoch. EÚ vypracúva plnohodnotný rámec pre udržateľné financovanie, ktorý musí zabezpečiť väčšiu transparentnosť a priestor pre produkty spĺňajúce kritériá ESG a byť v súlade s celkovou udržateľnosťou.

3.9.

Vzhľadom na význam prosperujúceho hospodárstva s konkurencieschopnými podnikmi pri vytváraní prosperity a blahobytu v Európe, ako aj na udržateľné riešenia klimatických a environmentálnych problémov je nevyhnutné poskytnúť podnikom EÚ priaznivé prostredie na inovácie, investície a obchod. Keďže mnohé prvky podnikateľského prostredia sú určované politickým, regulačným a fiškálnym rámcom, tvorcovia politík musia zabezpečiť, aby tento rámec podporoval konkurencieschopnosť podnikov, a tým aj hospodárstva a spoločnosti ako celku.

4.   Prvky kontroly konkurencieschopnosti

4.1.

Keďže neexistuje jednotné ani univerzálne vymedzenie konkurencieschopnosti, obsah kontroly konkurencieschopnosti závisí od prijatého rozsahu a perspektívy. V žiadosti českého predsedníctva sa výslovne odkazuje na konkurencieschopnosť podnikov EÚ s cieľom vybudovať silnejšie a odolnejšie hospodárstvo EÚ.

4.2.

Konkurencieschopnosť podnikov možno opísať ako ich schopnosť uspieť na trhu ziskovým spôsobom, čím sa vytvára hodnota pre ne a pre spoločnosť vo všeobecnosti. Opäť to závisí od dostupnosti výrobných faktorov (kvalifikovaná pracovná sila, energia a suroviny, kapitál, údaje), celkových výrobných nákladov, dopytu a trhov s výrobkami a od schopnosti podnikov inovovať a využívať príležitosti a zároveň posilňovať model sociálneho trhového hospodárstva EÚ.

4.3.

Jedinečné sociálne trhové hospodárstvo EÚ spolu so správnym makroekonomickým riadením, výskumom a inováciami, sociálnym dialógom, zapojením občianskej spoločnosti, ako aj s komplexným vzdelávacím systémom, motivovanou pracovnou silou so stabilnými pracovnými miestami, zdravotníckym a sociálnym systémom, prosperujúcim sektorom sociálneho hospodárstva a udržateľnými investormi predstavujú základné výhody, na ktorých treba stavať pri úsilí o zvýšenie konkurencieschopnosti. Vzhľadom na súčasné a predpokladané budúce výzvy EHSV požaduje, aby sa konkurencieschopnosť kontrolovala s cieľom podporiť podnikanie, tvorbu pracovných miest a lepšie pracovné podmienky, udržateľný hospodársky rast a sociálnu súdržnosť.

4.4.

EHSV vníma kontrolu konkurencieschopnosti ako prístup, ktorý má zabezpečiť náležité zohľadnenie aspektov konkurencieschopnosti v rozhodovacom procese. To si vyžaduje pochopenie spôsobu, akým iniciatívy ovplyvnia konkurencieschopnosť, ako aj zmýšľanie zohľadňujúce konkurencieschopnosť pri prijímaní rozhodnutí. Kontrola konkurencieschopnosti sa teda skladá z dvoch úrovní: — úroveň posúdenia vplyvu („technická“ úroveň), ktorá spočíva v posúdení rozličných spôsobov, akými politické a regulačné iniciatívy ovplyvňujú konkurencieschopnosť, — úroveň rozhodovania („politická“ úroveň), ktorá spočíva v tom, aby sa náležitá pozornosť venovala konkurencieschopnosti a aby sa jej pri formovaní nových iniciatív prikladala náležitá váha a vychádzalo sa z modelu sociálneho trhového hospodárstva EÚ.

4.5.

EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby kontrola konkurencieschopnosti bola čo najkomplexnejšia vzhľadom na vplyvy na podniky a dodávateľské reťazce, zamestnanosť a pracovné podmienky, ako aj ich následné makroekonomické vplyvy. Dôkladná kontrola konkurencieschopnosti všetkých nových iniciatív by mala slúžiť ako kontrolné opatrenie na zabezpečenie toho, aby návrhy podporovali vyššiu konkurencieschopnosť, viac pracovných miest a udržateľný rast.

5.   Posúdenie vplyvu ako základ kontroly konkurencieschopnosti

5.1.

Kontrola konkurencieschopnosti by mala byť založená na spoľahlivých informáciách o vplyve politických a regulačných iniciatív na rôznych úrovniach vrátane nákladov na dodržiavanie predpisov, uľahčenia prístupu na trhy a iných priamych účinkov na podniky. Osobitný význam majú multiplikačné vplyvy v hodnotových reťazcoch, ako sú vplyvy na dostupnosť energie a surovín. Kontrola konkurencieschopnosti by sa mala vzťahovať aj na následné vplyvy na pracovné miesta, investície, inovácie, produktivitu, aspekty súdnych sporov, fungovanie jednotného trhu, zahraničný obchod a celkový európsky sociálny model a udržateľný rast.

5.2.

V súčasných usmerneniach a súbore nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu zavedených v rámci lepšej právnej regulácie Európskej komisie, sa už vyžaduje, aby iniciatívy, pri ktorých sa očakáva významný hospodársky, sociálny alebo environmentálny vplyv, dopĺňali posúdenia vplyvu. Správa o posúdení vplyvu musí obsahovať opis environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov vrátane vplyvov na MSP a konkurencieschopnosť. EHSV požaduje, aby sa podávali komplexné správy o vplyve konkurencieschopnosti na širokú škálu podnikov z hľadiska odvetvia, veľkosti a obchodného modelu vrátane podnikov sociálneho hospodárstva.

5.3.

EHSV oceňuje obsah súčasného súboru nástrojov a konštatuje, že v pracovnom dokumente OECD sa nástroj Európskej komisie pre konkurencieschopnosť uvádza ako najkomplexnejší existujúci dokument na posúdenie regulačných vplyvov na konkurencieschopnosť (7). Zjavne však treba zlepšiť určité prvky, najmä pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie nástrojov.

5.4.

Podľa výboru pre kontrolu regulácie bola analýza vplyvu často nedostatočne rozvinutá, pričom niektoré významné vplyvy neboli dostatočne posúdené. Výbor pre kontrolu regulácie opakovane žiadal o podrobnejšiu analýzu vplyvov na spotrebiteľov, konkurencieschopnosť, inovácie, členské štáty a MSP, ako sa uvádza v jeho výročnej správe za rok 2021 (8). Zároveň žiadal o podrobnejšie vyčíslenie, najmä pokiaľ ide o administratívne náklady a úspory. Výbor pre kontrolu regulácie vo svojej výročnej správe za rok 2020 (9) najčastejšie poukazoval na nedostatočnú analýzu konkurencieschopnosti (často spojenú s nedostatočnou analýzou nákladov), vplyvov na MSP a spoločenských vplyvov.

5.5.

EHSV preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa posúdenia vplyvu viac zameriavali na konkurencieschopnosť s cieľom zabezpečiť ich správnu rovnováhu. Výbor tiež považuje za dôležité, aby sa rôzne časti súboru nástrojov v oblasti konkurencieschopnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti odvetví, MSP, inovácií, hospodárskej súťaže, vnútorného trhu, obchodu a investícií, posudzovali integrovaným spôsobom.

5.6.

V kontrole konkurencieschopnosti sa musí zohľadňovať široká rozmanitosť podnikov, ktoré môžu byť ovplyvnené úplne odlišnými spôsobmi. EHSV preto vyzýva na dôsledné posúdenie vplyvu na rôzne podnikateľské odvetvia a ekosystémy, na podniky rôznej veľkosti (vrátane mikropodnikov a MSP), na podniky pôsobiace v rôznych častiach hodnotových reťazcov a na rôznych trhoch a v rôznych geografických lokalitách, ako aj na podniky s rozličnými obchodnými modelmi vrátane korporácií, družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva.

5.7.

EHSV žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala medzinárodnej konkurencieschopnosti podnikov EÚ, ktorá je mimoriadne dôležitá z hľadiska otvorenej strategickej autonómie EÚ a vývozných príležitostí.

5.8.

EHSV zdôrazňuje, že posúdenie vplyvov na konkurencieschopnosť by sa nemalo obmedzovať len na izolované vplyvy jednotlivých iniciatív, ale mala by sa v ňom zohľadňovať aj kumulatívna záťaž, najmä náklady súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov alebo iných opatrení, ktoré majú vplyv na tých istých aktérov. Posúdenie by okrem toho malo zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé vplyvy, a to aj v rôznych prognostických scenároch. S cieľom nájsť najlepšiu politickú možnosť je tiež potrebné posúdiť vplyv alternatívnych možností na konkurencieschopnosť a komplexne ich vysvetliť. Je tiež dôležité, aby sa posúdenie vplyvu na konkurencieschopnosť viac zameriavalo na kvantitatívne údaje a rozpracovalo ich.

5.9.

EHSV požaduje dôkladné posúdenie pozitívneho aj negatívneho vplyvu na konkurencieschopnosť a dôkazy o nich. Cieľom by nemalo byť len zabránenie strate konkurencieschopnosti, ale aj úsilie o ambicióznejší zámer zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť európskeho sociálneho trhového hospodárstva v záujme silného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

5.10.

EHSV sa tiež domnieva, že je dôležité zaujať komplexný pohľad na konkurencieschopnosť z hľadiska udržateľnosti. Environmentálna udržateľnosť súvisí s konkurencieschopnosťou podnikov, a to nielen ako nákladový faktor, ale aj preto, že viacerí účastníci trhu vrátane zákazníkov, investorov a financovateľov očakávajú dobrú environmentálnu výkonnosť. To isté platí aj pre sociálnu udržateľnosť vrátane dodržiavania ľudských práv, rodovej rovnosti a pracovných práv. Pritom je potrebné zosúladiť viacero aspektov vrátane technologického pokroku, nákladov a spoločenskej prijateľnosti.

5.11.

Keďže posúdenie vplyvu na konkurencieschopnosť je informačným základom pre kontrolu konkurencieschopnosti, EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo posúdenie vplyvu na konkurencieschopnosť povinné, účinné a plne vykonávané a presadzované. Malo by sa tiež aktualizovať počas procesu tvorby právnych predpisov, ak dôjde k podstatným zmenám. EHSV zároveň zdôrazňuje, že na vykonanie posúdení sú potrebné primerané zdroje a vhodné zručnosti. EHSV tiež odporúča pravidelné referenčné porovnávanie postupov konkurenčných krajín.

5.12.

Pri kontrole konkurencieschopnosti by sa mali v plnej miere využívať aj iné existujúce nástroje, ako sú kontroly vhodnosti, program REFIT a platforma Fit for Future. Sú obzvlášť dôležité pri posudzovaní kumulatívnych vplyvov rôznych iniciatív.

6.   Kontrola konkurencieschopnosti ako súčasť rozhodovania

6.1.

EHSV usudzuje, že kontrola konkurencieschopnosti by mala byť hlavnou časťou vyváženého rozhodovacieho procesu EÚ a mala by sa uplatňovať v kontexte každého procesu tvorby politík a právnych predpisov EÚ a zahŕňať stratégie a programy EÚ, rozpočtové a fiškálne ustanovenia, sekundárne právne predpisy a medzinárodné dohody. Mala by sa začleniť aj do procesu európskeho semestra, keďže politiky členských štátov sú v tejto súvislosti kľúčové.

6.2.

Hoci sa kontrola konkurencieschopnosti zameriava najmä na iniciatívy, ktorých prvoradým cieľom nie je zvýšenie konkurencieschopnosti, EHSV vyzýva Komisiu, aby zároveň vypracovala osobitný program v tejto oblasti s dlhodobým cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ.

6.3.

Program v oblasti konkurencieschopnosti by sa mal zamerať na dlhodobú perspektívu a venovať pozornosť takým základným otázkam, ako je rozvoj jednotného trhu a odstraňovanie prekážok na trhu, posilňovanie investícií a prístupu k financovaniu vrátane investícií zohľadňujúcich rodovú otázku, uľahčovanie zahraničného obchodu a vonkajšej spolupráce, podpora inovácií, talentov na vysokej úrovni a excelentnosti výskumu, zlepšovanie zručností prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, zvyšovanie inkluzívnosti trhov práce a zlepšovanie pracovných podmienok, urýchlenie vydávania povolení, znižovanie byrokracie a nákladov na dodržiavanie predpisov a priaznivejšie daňové systémy. Mal by tiež posilniť obchodné modely, ktoré zosúlaďujú konkurencieschopnosť so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi, ako je to v prípade napríklad podnikov a organizácií, ktoré na svoje investície uplatňujú kritériá ESG.

6.4.

Dôležitou súčasťou programu by mala byť aj podpora mikropodnikov a MSP a posilnenie digitálnej a zelenej transformácie. Okrem toho by sa náležitá pozornosť mala venovať kapacitám členských štátov, rozdielom a potrebnej spolupráci medzi členskými štátmi, ako aj vymáhateľnosti iniciatív a pravidelnému monitorovaniu vykonávania a výsledkov programu. EHSV tiež zdôrazňuje kľúčovú úlohu sociálneho dialógu, ako sa uvádza v Európskom pilieri sociálnych práv.

6.5.

Pokiaľ ide o krátkodobé opatrenia, EHSV oceňuje rýchle prispôsobenie politiky hospodárskej súťaže EÚ pandémii COVID-19 a vojne na Ukrajine a jej hospodárskym dôsledkom (10). Flexibilita pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, hoci má výnimočný a dočasný charakter, je nevyhnutná na to, aby sa umožnilo prežitie podnikov EÚ vo veľmi ťažkých časoch, čím sa zachová konkurencieschopnosť európskych podnikov prostredníctvom inovácií a produktivity.

6.6.

Zdravá a spravodlivá hospodárska súťaž vo vnútri aj vo vzťahu k zahraničným konkurentom je tiež mimoriadne dôležitá. Výbor oceňuje prebiehajúcu prácu zameranú na zefektívnenie pravidiel štátnej pomoci pre zdravotnícke a sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom zabezpečiť lepšiu kvalitu a dostupnosť týchto služieb pre ľudí na miestnej úrovni (11).

6.7.

EHSV tiež vo všeobecnosti víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa nariadenia o zahraničných subvenciách, ktoré narúšajú vnútorný trh, keďže jeho cieľom je zabrániť narušeniu fungovania jednotného trhu, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre zahraničných konkurentov (12).

6.8.

Program v oblasti konkurencieschopnosti by bol ďalším krokom v reakcii na základný cieľ žiadosti českého predsedníctva, t. j. vybudovať silnejšie a odolnejšie hospodárstvo EÚ. Následne by to prispelo k dobrým životným podmienkam občanov EÚ, ako aj k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho a obehového hospodárstva. Keďže konkurencieschopnosť je záležitosťou, ktorá sa týka všetkých, zástupcovia sociálnych partnerov a iných aktérov občianskej spoločnosti musia byť úzko zapojení do prípravy programu.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite [COM(2021) 550 final] (Ú. v. EÚ C 275, 18.7. 2022, s. 101).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán [COM(2020) 590 final] (Ú. v. EÚ C 155, 30.4. 2021, s. 20).

(3)  Prejav predsedníčky von der Leyenovej na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu o príprave zasadnutia Európskej rady 20. – 21. októbra 2022.

(4)  Achtung Europa, ECIPE 2021.

(5)  Summer 2022 Economic Forecast.

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Náklady pri nekonaní na úrovni EÚ – prínosy jednotného trhu (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 443, 22.11. 2022, s. 51).

(7)  Ako zákony a iné právne predpisy ovplyvňujú konkurencieschopnosť, OECD 2021.

(8)  Výbor pre kontrolu regulácie, výročná správa, 2021 (v angličtine).

(9)  Výbor pre kontrolu regulácie, výročná správa, 2020 (v angličtine).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Politika hospodárskej súťaže pripravená na nové výzvy [COM(2021) 713 final] (Ú. v. EÚ C 323, 26.8. 2022, s. 34).

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Pravidlá štátnej pomoci uplatniteľné na zdravotnícke a sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu v postpandemickom scenári — Úvahy a návrhy týkajúce sa hodnotenia Komisie s cieľom zmeniť legislatívny balík z roku 2012 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 323, 26.8. 2022, s. 8).

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh [COM(2021) 223 final – 2021/0114 (COD)] (Ú. v. EÚ C 105, 4.3. 2022, s. 87).