1.

Má sa článok 24 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (1) z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať tak, že z použitia výrazu „v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov…, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe“ vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia rozhodol, že má právomoc rozhodovať v spore týkajúcom sa porušenia práv v oblasti patentov, stráca právomoc rozhodovať o veci týkajúcej sa porušenia týchto práv, ak je proti žalobe vznesená námietka, podľa ktorej je tento patent neplatný, alebo sa toto ustanovenia má vykladať tak, že znamená, že nedostatok právomoci vnútroštátneho súdu sa vzťahuje len na prejednanie námietky neplatnosti?

2.

Má na odpoveď na otázku 1 vplyv, či vnútroštátne právo obsahuje podobné ustanovenia, ako je druhý pododsek § 61 Patentlagen (zákon o patentoch), podľa ktorého musí odporca na účel prejednania námietky protiprávnosti vo veci týkajúcej sa porušenia práv v oblasti patentov podať samostatnú žalobu na vyhlásenie neplatnosti?

3.

Má sa článok 24 ods. 4 nariadenia Brusel I (2) vykladať tak, že sa uplatňuje na súd tretieho štátu, to znamená, v prejednávanej veci tak, že priznáva výhradnú právomoc aj súdu v Turecku, pokiaľ ide o tú časť Európskeho patentu, ktorá tam bola uznaná za platnú?