Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prínos najvzdialenejších regiónov pre EÚ

(prieskumné stanovisko)

(2022/C 194/08)

Spravodajca:	Joël DESTOM
Pomocný spravodajca:	Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia	Rada – francúzske predsedníctvo Rady EÚ, 21. 9. 2021 List Clémenta BEAUNEA, štátneho tajomníka pre európske záležitosti
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	14. 12. 2021
Prijaté v pléne	20. 1. 2022
Plenárne zasadnutie č.	566
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	216/3/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že hoci sa najvzdialenejšie regióny nachádzajú tisíce kilometrov od európskeho kontinentu, sú neoddeliteľnou súčasťou EÚ. Najvzdialenejšie regióny zahŕňajú ostrovy, súostrovia a jedno kontinentálne územie (Francúzska Guyana). Tieto regióny, ktorých je celkove deväť, sa nachádzajú v západnom Atlantiku, Karibskej oblasti, amazonskom pralese a Indickom oceáne: Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Svätý Martin, Réunion a Mayotte (Francúzsko), Azory (Portugalsko) a Kanárske ostrovy (Španielsko). V najvzdialenejších regiónoch žije takmer 5 miliónov obyvateľov. EHSV zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny zastupujú Európu vo svete a poskytujú jej nielen námorný priestor, aký nemá žiadna iná mocnosť, ale aj viaceré geostrategické výhody.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) žiada Komisiu, aby zvážila významné výhody, ktoré môžu najvzdialenejšie regióny priniesť pre budúcnosť Európy a považovala ich za laboratóriá na podporu pokroku v celosvetovom meradle (potravinová a energetická sebestačnosť Európy, zelená transformácia, udržateľný cestovný ruch, sociálne začlenenie, účasť organizácií občianskej spoločnosti atď.). Najvzdialenejšie regióny sa môžu stať modelmi, ktoré možno duplikovať v rôznych zemepisných oblastiach, v ktorých sa nachádzajú.

1.3.

Pandémia COVID-19 zdôraznila aj otázku významu spoľahlivého a odolného potravinového systému, ktorý funguje za každých okolností a je schopný zabezpečiť občanom prístup k dostatočným dodávkam cenovo dostupných potravín. Stratégia Z farmy na stôl je nový komplexný prístup poukazujúci na to, akú hodnotu Európania pripisujú udržateľnej potravinovej bezpečnosti. Predstavuje príležitosť zlepšiť životný štýl, zdravie a životné prostredie. Európska politika v najvzdialenejších regiónoch musí viesť k potravinovej sebestačnosti týchto území, aby sa stali vzorom pre Európu. Najvzdialenejšie regióny sú územiami príležitostí, na ktorých sa niektorým tradičným hospodárskym odvetviam dlhodobo poskytuje európska podpora. Rozvíjajúcim sa odvetviam sa musí lepšie pomáhať.

1.3.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vo svojom pracovnom harmonograme týkajúcom sa stratégie Z farmy na stôl zohľadnila osobitný charakter najvzdialenejších regiónov a aby zabezpečila, že národné programy POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter) budú v súlade s hlavným cieľom, ktorým je podpora udržateľného poľnohospodárstva.

1.4.

EHSV žiada Komisiu, aby urýchlila realizáciu európskych projektov financovaných EÚ v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú zamerané na identifikáciu udržateľných a cenovo dostupných zdrojov energie vyrábaných lokálne, a to v prípade potreby aktiváciou článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom je ukázať, že sú schopné vyvíjať systémy založené na obnoviteľných zdrojoch energie. Náklady na energiu sú v týchto regiónoch vo všeobecnosti vyššie ako na kontinente, a preto sa najvzdialenejšie regióny môžu stať skúšobňami v čase, keď sa Európa usiluje dosiahnuť energetickú sebestačnosť.

1.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (1) (smernica o energii z obnoviteľných zdrojov) a vypustenie jej článku 29 ods. 13, pretože Európska únia nemôže dotovať energetickú transformáciu najvzdialenejších regiónov a zároveň prispievať k odlesňovaniu tretích krajín.

1.6.

EHSV vyzýva Komisiu, aby v hospodárskom kontexte obnovy po pandémii COVID-19 neznižovala osobitnú podporu pre najvzdialenejšie regióny, pretože potrebujú primerané finančné prostriedky, aby mohli dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ načrtnutej v balíku opatrení „Fit for 55“. Najvzdialenejšie regióny sú regióny, ktoré sú vzhľadom na svoje zemepisné vlastnosti vo vysokej miere vystavené rizikám spojeným s extrémnymi poveternostnými udalosťami (ako sú hurikány, ničivé vlny, zemetrasenia a suchá), ktoré pravidelne postihujú ich obyvateľstvo. Ako prvé teda budú znášať dôsledky zmeny klímy.

1.7.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uplatňovanie článku 349 ZFEÚ nebude brániť revízii právnych predpisov v oblasti klímy, energetiky a dopravy v snahe zosúladiť súčasné texty s cieľmi stanovenými na roky 2030 a 2050.

1.7.1.

Táto transformácia, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2030 (a po nej prechod na klimatickú neutralitu), musí byť kolektívnym a inkluzívnym úsilím s koncepciou vytvorenou spoločne s priemyselnými ekosystémami.

1.7.2.

V aktualizovanej priemyselnej stratégii sa oznámilo, že sa v spolupráci so sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami načrtnú spôsoby transformácie s cieľom zmapovať, ako najlepšie urýchliť a využiť súbežné transformácie s prihliadnutím na rozsah, rýchlosť a podmienky, ktorým čelia jednotlivé ekosystémy.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný spôsob transformácie pre ekosystém najvzdialenejších regiónov, v rámci ktorého sa určí rozsah potrieb, najmä pokiaľ ide o rekvalifikáciu, ako aj investičné a technologické potreby a určia sa opatrenia, ktoré sa majú prijať na ich splnenie, pričom sa zohľadnia príspevky, ako sú plány realizácie. Model projektu energetickej sebestačnosti INSULAE, ktorý bol vytvorený v rámci programu EÚ Horizont 2020, môže byť východiskovým bodom pre realizáciu týchto plánov.

1.9.

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala vhodné strategické usmernenia pre cestovný ruch: cieľom je spoločne sa zamyslieť nad ďalekosiahlymi zmenami, a zároveň začleniť zásady udržateľného rozvoja do všetkých činností a pre všetky povolania, pretože cestovný ruch zohráva významnú úlohu v rozvoji najvzdialenejších regiónov vzhľadom na mnohé výhody a významný potenciál vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí. Udržateľný cestovný ruch sa musí stať identitou najvzdialenejších regiónov. Všetci aktéri zapojení do cestovného ruchu musia zohrávať úlohu v udržateľnom rozvoji odvetvia. Pri vykonávaní plánov obnovy v týchto regiónoch sa musí využiť rozmanitosť služieb a povolaní zapojených do rozvoja a vysoký podiel mikropodnikov, malých a stredných podnikov pôsobiacich v sektore cestovného ruchu. V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti osobitosti tohto sektora, ale aj zvážiť, aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie kvality pracovných miest, ako aj kvality obchodnej bilancie. V tomto zmysle sú potrebné silné politické usmernenia: treba sa združiť a zvážiť zmenu rozsahu a zásady udržateľnosti začleniť do všetkých činností a pre všetky povolania.

1.10.

EHSV apeluje na to, aby sa podporili najzraniteľnejšie komunity a aby sa uvažovalo nad tým, ako do klimatickej, digitálnej a sociálnej transformácie zapojiť čo najviac ľudí. Žiadna transformácia nebude možná, ak sa do týchto zmien v plnej miere nezapoja miestne komunity, pretože rozvoj najvzdialenejších regiónov je založený na výnimočných, no krehkých ekosystémoch. To si vyžaduje predvídať vplyvy budúcich verejných politík, pretože najvzdialenejšie regióny neuniknú zmenám, ktoré prinášajú veľké klimatické, digitálne a sociálne transformácie. Musia predvídať globálnu transformáciu svojich hospodárstiev, aby reagovali na budúce požiadavky a pritom sa čo najväčšia pozornosť musí venovať sociálnym vplyvom týchto transformácií. Tiež je potrebné zabezpečiť podporu najzraniteľnejšieho obyvateľstva a uvažovať o tom, ak je to možné, aktívne zapojiť väčšinu z nich. Žiadna transformácia nebude možná, ak do nej nebude plne zapojené miestne obyvateľstvo.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila spôsob verejných konzultácií tak, aby sa každý občan alebo podnik mohol zúčastniť bez predchádzajúcej povinnosti zapísať sa v registri transparentnosti. EHSV považuje sociálny dialóg za najdôležitejší prostriedok, ako v najvzdialenejších regiónoch nájsť konkrétne riešenia so sociálnymi partnermi. Vyzýva na posilnenie a rozšírenie jeho využívania. Zapojenie občianskej spoločnosti do tvorby európskych programov musí byť realitou a musí sa organizovať v priamom spojení so skutočnými aktérmi na týchto územiach. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti sa musia vo väčšej miere a reálne zapájať do fáz vykonávania a hodnotenia plánov obnovy a odolnosti v najvzdialenejších regiónoch. Je nevyhnutné zriadiť kontaktné miesto Európskej komisie, ku ktorému bude mať občianska spoločnosť priamy prístup.

1.12.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zaviedla pakt pre zručnosti v najvzdialenejších regiónoch, ako to urobila v prípade viacerých priemyselných ekosystémov.

1.12.1.

Zelená transformácia najvzdialenejších regiónov môže uspieť len vtedy, ak budú mať tieto regióny kvalifikovanú pracovnú silu potrebnú na zachovanie konkurencieschopnosti. Vzdelávanie a odborná príprava majú kľúčový význam z hľadiska zvyšovania informovanosti a rozvoja zručností pre potreby zeleného hospodárstva v rámci nástrojov, medzi ktoré patrí zelený prvok programu Erasmus+ či Koalícia pre vzdelávanie v oblasti klímy. Komisia prostredníctvom európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť zavádza kľúčové opatrenia s cieľom vybaviť ľudí správnymi zručnosťami potrebnými na zelenú a digitálnu transformáciu. V rámci tohto programu Komisia takisto uľahčuje plnenie záväzkov týkajúcich sa preškoľovania a zvyšovania úrovne zručností vo všetkých priemyselných ekosystémoch. Najvzdialenejšie regióny musia byť plne začlenené do týchto hlavných opatrení Komisie prostredníctvom osobitného pracovného programu.

1.12.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zníženie nerovností v najvzdialenejších regiónoch, keďže pandémia COVID-19 negatívne ovplyvnila snahy o ich zníženie. Najvzdialenejšie regióny sa považujú za regióny, ktoré trpia pretrvávajúci nerovnosťami. Výklad pojmov „centrum“ a „okrajová oblasť“ poskytuje niekoľko vysvetlení pre rozdelenie bohatstva v hospodárstve, kde sú vzťahy často nevyvážené. Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ.

1.13.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v procese obnovy sa zohľadnia sociálne potreby a že tento proces zároveň zostane na regionálnej úrovni homogénny a vyvážený. Zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať územie ako celok v snahe nájsť individuálne prispôsobené riešenia.

1.13.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie digitálneho prístupu v najvzdialenejších regiónoch. V týchto regiónoch viac ako inde nerovnosti prehlbuje neschopnosť zaistiť všeobecný a spoľahlivý prístup k digitálnym technológiám a efektívne využívať súvisiace zdroje. Zväčšila sa však už existujúca digitálna priepasť a pandémia zvýraznila určité rozdiely, v dôsledku čoho niektorí ľudia zaostávajú za zrýchľujúcou sa digitalizáciou. Zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotníctvo a verejné služby budú určite čoraz viac závislé od digitálnych technológií.

1.13.2.

EHSV apeluje na Komisiu, aby vyvíjala trvalé úsilie v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú nevyhnutné na využitie všetkých príležitostí vyplývajúcich z osobitostí najvzdialenejších regiónov spojených s oceánmi, morami a morskými zdrojmi, pretože majú veľký potenciál stimulovať hospodárstvo, vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a zaistiť blahobyt ľudí. Týka sa to širokého spektra podnikov každej veľkosti. Má to zásadný význam pre rozvoj tradičných činností, ako aj pre vytváranie nových trhových príležitostí, ktoré by tiež pomohli prilákať mladých ľudí.

1.14.

EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich operačných programov pre najvzdialenejšie regióny realizovala veľký projekt na zabezpečenie prístupu k vode a systému odpadových vôd. Tieto veľké projekty by mala riadiť priamo Európska komisia. Veľké projekty mobilizujú rozsiahle investície v nominálnej hodnote viac ako 50 miliónov EUR a sú podporované z fondov politiky súdržnosti EÚ. Členské štáty a ich občania z nich majú priame výhody, pretože vytvárajú lepšiu infraštruktúru a nové pracovné miesta, prispievajú k zdravšiemu životnému prostrediu a otvárajú nové podnikateľské príležitosti.

1.14.1.

Obyvatelia francúzskych najvzdialenejších regiónov nemajú prístup k pitnej vode a systém odpadových vôd je často nedostatočný. Prístup k bezpečnej pitnej vode a kanalizácii je neoddeliteľný od práva na život a ľudskú dôstojnosť a od potreby mať primeranú životnú úroveň.

1.15.

EHSV žiada Komisiu, aby aktualizovala svoje oznámenie, v ktorom analyzovala situáciu najvzdialenejších regiónov v súvislosti s fenoménom migrácie. Vyzýva na spoluprácu medzi územiami v oblasti migrácie a naliehavo žiada, aby sa v týchto regiónoch uplatňoval nový európsky pakt o migrácii, ktorý umožňuje zavedenie „povinného mechanizmu solidarity“ v dôsledku „migračného tlaku“.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Najvzdialenejšie regióny, ktoré sa nachádzajú v niekoľkých zemepisných oblastiach, poskytujú Európe geostrategickú, hospodársku a kultúrnu polohu na hraniciach viacerých kontinentov, ako aj jedinečné výhody. Tieto výhody majú skutočnú pridanú hodnotu a sú prirodzeným základom spolupráce EÚ s tretími krajinami, a to aj mimo ich zemepisných oblastí. Prispievajú k medzinárodnému vplyvu Európy a vyznačujú sa jedinečným potenciálom prinášať riešenia, ktoré sa môžu uplatniť pri vyrovnávaní sa s výzvami, ktorým EÚ čelí. Európska komisia ohlásila prijatie nového oznámenia o aktualizácii strategického partnerstva Komisie s týmito regiónmi počas francúzskeho predsedníctva Rady EÚ.

2.2.

Využitie identifikovaných výhod do značnej miery závisí od schopnosti EÚ komunikovať so všetkými svojimi občanmi. Občianska spoločnosť musí prispievať k zvyšovaniu povedomia rôznych aktérov (štátov, regiónov, miestnych územných celkov, miestnych komunít, škôl, podnikov a jednotlivcov) o dôležitosti uznania toho, že najvzdialenejšie regióny môžu podporovať šírenie konkrétnych operačných činností v záujme urýchlenia vykonávania cieľov udržateľného rozvoja. Meranie vplyvu by sa dalo uplatniť na niekoľko typov potrieb (rybolov, poľnohospodárstvo a vývoj modelov; kultúra a posilňovanie odvetvia; zamestnanosť a odborná príprava; vzdelávanie a mobilita mladých ľudí; rozvoj podnikania; životné prostredie, energetika a klimatické výzvy; prisťahovalectvo).

2.3.

Návrhmi EHSV na obnovu a oživenie po pandémii COVID-19 sa stanovuje rámec, v ktorom sa musia naplno rozvinúť silné stránky najvzdialenejších regiónov. Môže sa do nich premietať prínos týchto regiónov v rôznych oblastiach: pokračovanie v potrebných štrukturálnych zmenách a príslušných investičných aktivitách, predovšetkým pokiaľ ide o inováciu v oblasti digitalizácie, inteligentných technológií a v sociálnej oblasti, ako aj o zelenú transformáciu; neustále zlepšovanie konkurencieschopnosti; vytváranie vhodného prostredia na posilnenie úlohy práce ako jednej z hlavnej hnacej sily obnovy hospodárskeho systému; vytváranie podmienok na zvýšenie sebestačnosti a odolnosti; výrazne zlepšovanie distribučných reťazcov.

2.4.

V rámcovej smernici EÚ o vode sa uznáva, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“.

2.4.1.

Na zabezpečenie a zlepšenie prístupu k vode a kanalizácii sú nevyhnutné tri prvky, a to kvalita, prístupnosť a cenová dostupnosť. EÚ prispela k tomu, aby obyvateľom svojich členských štátov zaručila prístup k bezpečnej pitnej vode a ku kanalizácii prostredníctvom dvoch hlavných typov opatrení. Po prvé, stanovila ambiciózne normy kvality vody, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany verejného zdravia aj životného prostredia. Po druhé, financovala rozvoj a zlepšenie vodohospodárskej infraštruktúry v členských štátoch, čo prispelo k zvýšeniu kvality a fyzického prístupu k vodohospodárskym službám. Účinky opatrení EÚ zatiaľ nie sú viditeľné vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch, kde ľudia nemajú prístup k pitnej vode.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Kontext odhaľujúci priority v oblasti potravín a energetiky

3.1.1.

Najvzdialenejšie regióny sa považujú za hospodársky zraniteľné regióny. Niektoré zraniteľnosti vyplývajú z ich vystavenia rizikám v dôsledku štrukturálnych premenných (izolácia, veľkosť trhov, koncentrácia exportu, podiel poľnohospodárstva a rybolovu na tvorbe bohatstva atď.) a iné sú spôsobené vystavením otrasom odzrkadľujúcim výnimočné situácie (hospodárske, environmentálne, sociálne, zdravotné krízy atď.). Pandémia COVID-19 zvýšila úroveň povedomia o možných dôsledkoch nedostatočnej pripravenosti. Aj keď distribučné a dodávateľské reťazce odolali tejto kríze, nikdy nebude existovať žiadna vakcína, ktorá by ochránila obyvateľstvo pred účinkami určitej formy potravinovej a energetickej zraniteľnosti.

3.1.2.

Najvzdialenejšie regióny musia ukázať schopnosť na určitej vymedzenej úrovni uspokojovať základné potreby v oblasti potravín a energie, aby sa obyvateľstvo stalo odolným proti otrasom zvonka. Ide o prístup, ktorý nielenže vytvára pracovné miesta na miestnej úrovni a sociálne väzby, ale usiluje sa aj zapájať angažovaných občanov do sledovania inovatívnych projektov v teréne s pomocou efektívnych a pozorných verejných organizácií. Najvzdialenejšie regióny majú zásadné výhody pre to, aby stelesnili transformáciu, ktorá prináša hospodársku činnosť a sociálnu súdržnosť. Existuje totiž silné kultúrne ukotvenie v záujme vzťahu k prírode, čo by bolo priaznivé pre vznik ekosystémov uprednostňujúcich zdravú a udržateľnú výrobu potravín. Rovnako ľahký prístup k najbežnejším formám energie z obnoviteľných zdrojov (vodnej energii, energii z biomasy, veternej, tepelnej, geotermálnej, fotovoltaickej energii) otvára pole možností.

3.1.3.

EÚ prijme nový cyklus politík v oblasti klímy, tzv. balík „Fit for 55“. Najvzdialenejšie regióny sa môžu stať laboratóriami, ktoré zvýšia odolnosť Európskej únie. Stratégia Z farmy na stôl je ústredným prvkom Európskej zelenej dohody. Najvzdialenejšie regióny majú prostriedky na to, aby dokázali, že je naliehavé zachovať bohatú biodiverzitu, upevniť postavenie poľnohospodárov a rybárov v hodnotovom reťazci, podporovať udržateľnú spotrebu potravín a propagovať zdravú stravu za dostupné ceny pre všetkých, bez kompromisov z hľadiska bezpečnosti, kvality alebo ceny potravín. Najvzdialenejšie regióny môžu byť inkubátormi tejto stratégie Európskej únie, ktorá má obsiahnuť celý potravinový reťazec. Môžu účinne poskytovať informácie o tom, aký typ posúdení vplyvu by bol potrebný. Energetická kríza je už teraz v najvzdialenejších regiónoch vážnejšia. Preto je potrebné na všetkých úrovniach hľadať konkrétne riešenia pre tieto regióny, ktoré by v prípade zhoršenia súčasnej energetickej krízy mohli patriť k najviac postihnutých oblastiam.

3.1.4.

V najvzdialenejších regiónoch, ako aj vo všetkých regiónoch Európy nie je energetická transformácia len otázkou technológie. Predstavuje veľkú spoločenskú výzvu, do ktorej je nevyhnutné zapojiť občiansku spoločnosť. V tomto ohľade obnova organizovaná po pandémii COVID-19 poskytuje príležitosť využiť finančné prostriedky na dosiahnutie cieľa postaviť občanov do centra energetickej transformácie, a tým stimulovať regionálne hospodárstvo. Obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú v najvzdialenejších regiónoch široko dostupné, sú decentralizované. Vyžadujú si pomerne nízke investície v porovnaní s nákladmi plynúcimi z rozsiahlych centralizovaných štruktúr. Prostredníctvom Európskej zelenej dohody Komisia zaradila klimatickú neutralitu na prvé miesto svojho programu a prostredníctvom balíka na podporu obnovy plánuje investovať miliardy eur do obnovy hospodárstva, ako aj do vytvárania a ochrany vysokokvalitných pracovných miest v Európe. Najvzdialenejšie regióny môžu ukázať cestu pre prístup zameraný na občanov, v ktorom sa zohľadňujú najzraniteľnejší spotrebitelia.

3.1.5.

V rámcovej smernici EÚ o vode sa uznáva, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. Na zabezpečenie a zlepšenie prístupu k vode a kanalizácii sú nevyhnutné tri prvky, a to kvalita, prístupnosť a cenová dostupnosť. EÚ prispela k tomu, aby obyvateľom svojich členských štátov zaručila prístup k bezpečnej pitnej vode a ku kanalizácii prostredníctvom dvoch hlavných typov opatrení. Po prvé, stanovila ambiciózne normy kvality vody, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany verejného zdravia aj životného prostredia. Po druhé, financovala rozvoj a zlepšenie vodohospodárskej infraštruktúry v členských štátoch, čo prispelo k zvýšeniu kvality a fyzického prístupu k vodohospodárskym službám. Účinky opatrení EÚ zatiaľ nie sú viditeľné vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch, kde obyvateľstvo čelí ťažkostiam pri prístupe k vode, ktoré sú v Európe jedinečné.

3.2.   Rozdiely a výraznejšie nerovnosti

3.2.1.

Najvzdialenejšie regióny sa považujú za regióny, v ktorých pretrvávajú nerovnosti. Výklad pojmu centrum a periféria ponúkajú niekoľko vysvetlení rozdelenia bohatstva v hospodárstve, kde sú vzťahy často asymetrické. Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ. Na zmenšovanie rozdielov je vyčlenený značný rozpočet a najvzdialenejšie regióny sú z veľkej časti jeho príjemcami. Napriek nedokonalosti hodnotiacich nástrojov je potrebné uznať, že pandémia COVID-19 ovplyvnila úsilie o zmenšenie týchto nerovností. K týmto dôsledkom sa vyjadrila konferencia predsedov najvzdialenejších regiónov 19. novembra 2021. Vzhľadom na túto situáciu sociálni partneri a všetky organizácie občianskej spoločnosti varujú pred potrebou urýchliť všetky procesy v snahe ukončiť logiku dobiehania a postaviť občana do centra systémov a vytvoriť skutočnú perspektívu.

3.2.2.

Pevné hospodárske základy sú nevyhnutné na podporu udržateľného rozvoja a udržanie ambiciózneho sociálneho modelu v najvzdialenejších regiónoch. Sociálne politiky musia ísť ruka v ruke s politikami, ktoré stimulujú hospodársky rozvoj, pričom treba vychádzať z toho, že oba tieto druhy politík slúžia spoločnému blahu. Vytváranie pracovných miest, rozvoj zručností a zvyšovanie inkluzívnosti trhov práce sú jedinými vakcínami na predchádzanie nerovnostiam a vylúčeniu, ako aj na posilnenie spoločenskej stability. V procese obnovy je teda nutné rešpektovať sociálne potreby a zabezpečiť, aby bol regionálne rovnomerný a vyvážený. Regionálny priestor treba posudzovať ako celok s cieľom stanoviť riešenia prispôsobené každému kontextu.

3.2.3.

Od marca 2020 všetky regióny masívne prešli do kybernetického priestoru. V najvzdialenejších regiónoch, ako aj inde školáci začali s dištančným vzdelávaním, zamestnanci začali pracovať na diaľku a podniky sa pokúsili zmeniť svoje obchodné modely, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti. Existujúca digitálna priepasť sa však prehĺbila a pandémia ešte zvýraznila určité rozdiely, v dôsledku čoho zostali niektorí občania na okraji rastúceho využívania digitálnych služieb. Návrat späť sa javí ako nepravdepodobný a pracovné miesta, vzdelávanie, zdravotníctvo a verejné služby budú určite čoraz viac závislé od digitálnych technológií. Nerovnosti v najvzdialenejších regiónoch viac ako inde prehlbuje neschopnosť zaručiť všeobecný a spoľahlivý prístup k digitálnym technológiám, ako aj efektívne využívanie súvisiacich zdrojov. V najvzdialenejších regiónoch je naliehavo potrebné zaviesť satelitný širokopásmový internet s cieľom umožniť občanom prístup k digitálnym službám.

3.2.4.

V najvzdialenejších regiónoch by mali prevládať činnosti súvisiace s oceánmi, morami a morskými zdrojmi, pretože majú potenciál posilniť hospodárstva, vytvárať kvalitné pracovné miesta a zabezpečiť blahobyt občanov. Týka sa to širokého spektra podnikov všetkých veľkostí. Trvalé úsilie v oblasti výskumu a inovácií je nevyhnutné na využitie všetkých príležitostí spojených s vlastnosťami najvzdialenejších regiónov. Prístup v tomto smere je nevyhnutný tak pre rozvoj tradičných činností, ako aj pre vytváranie nových odbytísk, ktoré by tiež pomohli pritiahnuť mladých ľudí.

3.3.   Naliehavá potreba posilniť zapojenie občianskej spoločnosti

3.3.1.

Viaceré pilotné projekty realizované v najvzdialenejších regiónoch sú podporované z európskych programov (Erasmus+, Horizont 2020 atď.). Reforma strategického partnerstva Komisie s týmito regiónmi by mala poskytnúť príležitosť na posilnenie tejto podpory a znásobovanie týchto projektov. Pôjde o rozvíjanie projektov v oblasti energetickej sebestačnosti, potravinovej sebestačnosti, udržateľného cestovného ruchu, vzdelávania detí, odbornej prípravy dospelých a sociálnej inklúzie. Rozvoj digitálnych technológií musí byť nevyhnutným predpokladom rozvoja hospodárstiev najvzdialenejších regiónov.

3.3.2.

Vzhľadom na veľký vplyv pandémie COVID-19 na spoločnosti v najvzdialenejších regiónoch EHSV vyzýva na realizáciu hospodárskych a sociálnych projektov zameraných na prosperitu, v ktorých je blahobyt občanov prioritou a na nikoho sa nezabudne. Hlavnou výzvou pre tieto regióny je vedieť, ako napraviť nerovnosti a nerovnováhu. Kríza odhalila a prehĺbila dlhodobé rozdiely v týchto spoločnostiach, najmä v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Zdá sa, že incidencia infekcií COVID-19 bola vyššia medzi najodkázanejšími osobami. Je tiež menej pravdepodobné, že najchudobnejšie osoby budú môcť pracovať na diaľku. Najvzdialenejšie regióny môžu byť laboratóriami, ktoré umožnia pri príležitosti obnovy napraviť nedostatky sociálnej, hospodárskej a environmentálnej politiky. V týchto regiónoch nesmú európske fondy predstavovať len čísla, ciele a lehoty: musia tiež symbolizovať spoločnú víziu budúcnosti a skutočný záujem o európsky projekt.

3.3.3.

Zavedenie plánov obnovy v najvzdialenejších regiónoch by malo umožniť experimentovať s novými postupmi kontroly prideľovania finančných prostriedkov a zdrojov. Nadviazané partnerstvá môže sprevádzať povinnosť vytvárať monitorovacie výbory zastupujúce široké spektrum zainteresovaných strán z organizácií občianskej spoločnosti. Posúdenie prínosov najvzdialenejších regiónov pre EÚ je príležitosťou vyzvať na široký konsenzus medzi politickými stranami, sociálnymi aktérmi, podnikateľmi, odbormi a občianskou spoločnosťou s cieľom zaručiť čo najväčší úspech týchto regiónov v EÚ.

3.4.

V najvzdialenejších regiónoch si rozsah výziev spôsobených pandémiou COVID-19 a očakávané transformácie vyžadujú aktívnu spoluprácu všetkých aktérov zastupujúcich občiansku spoločnosť pri súčasnom rešpektovaní zodpovedností a kompetencií každého z nich. Sociálny dialóg je rozhodujúcim nástrojom na vykonávanie plánov obnovy v najvzdialenejších regiónoch. Jeho využívanie by malo umožniť experimentovať s novými postupmi monitorovania prideľovania finančných prostriedkov a zdrojov. Partnerstvá môžu zahŕňať povinnosť zriadiť monitorovacie výbory zastupujúce široké spektrum zainteresovaných strán vrátane kľúčovej úlohy sociálnych partnerov, ako aj iných organizácií občianskej spoločnosti. Zohľadnenie prínosov najvzdialenejších regiónov pre EÚ je príležitosťou vyzvať na dosiahnutie širokého konsenzu s cieľom zabezpečiť čo najväčší úspech týchto regiónov EÚ.

3.5.

Najvzdialenejšie regióny v plnej miere podliehajú zákonom globalizácie, ktorá sa vyznačuje najmä čoraz väčším prepojením území, kultúr a hospodárstiev. Predstavujú hranice EÚ, veľmi ďaleko od kontinentu. Riadenie migračných tokov a ochrana hraníc sú pre tieto regióny skutočne naďalej veľkou výzvou. Táto realita vytvára situácie zraniteľnosti, ktoré ešte zhoršuje kríza spôsobená pandémiou. Európska komisia sa vo svojom oznámení z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky rozhodla venovať pozornosť situácii najvzdialenejších regiónov v súvislosti s fenoménom migrácie. Analýza poukázala na pomerne zložitú kombináciu úrovní verejných opatrení, ktorým čelia tieto regióny. Rozmanitosť východiskových situácií sťažuje vypracovanie spoločných prístupov k migrácii vo všetkých týchto regiónoch.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).