Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako prispejú identifikované priemyselné ekosystémy k strategickej autonómii EÚ a dobrým životným podmienkam Európanov?

(prieskumné stanovisko)

(2022/C 194/06)

Spravodajkyňa:

Sandra PARTHIE

Konzultácia	francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie, 21. 9. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	13. 12. 2021
Prijaté v pléne	19. 1. 2022
Plenárne zasadnutie č.	566
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	244/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Ak majú európske ekonomiky zostať globálne konkurencieschopné, musia sa podniky v mnohých odvetviach prispôsobiť novým globálnym konkurentom, inovovať obchodné modely a prehodnotiť dodávateľské reťazce. Následná zmena je štrukturálna a niekedy dokonca prelomová, a to nielen pre podniky, ale aj pre ľudí a ich pracovné podmienky. EHSV zdôrazňuje zásadu „na nikoho nezabudnúť“ a vyzýva na dialóg so všetkými príslušnými subjektmi o riadení tejto štrukturálnej zmeny.

1.2.

Otvorenosť voči obchodu, investíciám a iným formám medzinárodnej spolupráce je silnou stránkou a zdrojom rastu a blahobytu EÚ. EHSV podporuje ambíciu EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, znížiť jednostranné závislosti v kritických oblastiach a posilniť svoju schopnosť stanovovať a realizovať vlastné priority, a napredovať pritom smerom k hospodárskej konkurencieschopnosti a zvýšenej odolnosti.

1.3.

Bez toho, aby sme boli protekcionistickí, je potrebné konať na európskej úrovni prostredníctvom regulácie, ako aj stanovovania noriem s cieľom znížiť riziko strategických alebo štrukturálnych nedostatkov, diverzifikovať, chrániť duševné vlastníctvo a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi a ostatnými globálnymi partnermi, ktorá by bola založená na pravidlách. Vo svojich nadnárodných a globálnych alianciách musí byť EÚ schopná identifikovať prípady porušovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj ohrozovania zdravia a bezpečnosti ľudí a životného prostredia v rámci hodnotových a dodávateľských reťazcov.

1.4.

EHSV odporúča, aby EÚ posilnila svoju výrobnú základňu tým, že zvýši svoje výdavky na výskum, vývoj a inovácie a ďalšie súvisiace nástroje financovania, ako je napríklad medziregionálny investičný nástroj pre inovácie (1) s cieľom dostať sa minimálne na rovnakú úroveň s ostatnými regiónmi sveta a umožniť veľmi potrebné inovácie.

1.5.

EHSV okrem toho odporúča prispôsobiť program v oblasti zručností budúcim potrebám trhu práce. Prístup založený na priemyselných ekosystémoch by sa mal premietnuť aj do zvyšovania blahobytu občanov EÚ, pokiaľ ide o kvalitné pracovné miesta, odmeňovanie a prístup k celoživotnému vzdelávaniu. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje svoju podporu Paktu EÚ o zručnostiach, ktorý má pre európskych občanov zásadný význam z hľadiska dlhodobých vyhliadok na zamestnanie.

1.6.

EHSV sa domnieva, že je dôležité dosiahnuť skutočnú vzostupnú konvergenciu hospodárstiev EÚ, najmä pokiaľ ide o produktivitu, sociálne normy, zdravie a bezpečnosť pri práci a výrobu šetrnú k životnému prostrediu. Konkurencieschopnosť vnútorného trhu do veľkej miery závisí od rozvoja a prístupu k plnému potenciálu všetkých národných hospodárstiev, ktoré sú stále na veľmi odlišných úrovniach, a preto potrebujú odlišné a cielené politiky. Cieľom by malo byť odstránenie hospodárskych rozdielov medzi členskými štátmi. Rozhodujúce sú investície do výskumu, vývoja a nových technológií.

1.7.

V záujme vyváženého pohľadu na dobré životné podmienky súhlasí EHSV s hodnotením OECD, že potrebujeme komplexné štatistické prehľady, ktoré odzrkadľujú to, čo je pre ľudí dôležité, a ktoré pokrývajú široké spektrum údajov týkajúcich sa napríklad príjmov ľudí, zdravia, sociálnych väzieb, bezpečnosti a životného prostredia. Musíme sa pozerať ďalej než len na celoštátny priemer, aby sme pochopili nielen to, či sa život zlepšuje, ale aj to, pre koho. Okrem toho potrebujeme merať nielen súčasnú kvalitu života, ale aj zdroje, ktoré ju pomáhajú udržať do budúcnosti. Napokon, štrukturálne zmeny môžu ľudia vnímať ako ohrozujúce, a to aj napriek výsledkom hospodárskej analýzy. Volebné úspechy populistických strán v celej EÚ, ale aj výsledok hlasovania o brexite možno pripísať voličom, ktorí sa cítia bezmocní v dôsledku globalizácie a pociťujú stratu kontroly nad svojimi životnými rozhodnutiami. Štatistikami to nemožno zmierniť. Tvorcovia politík musia oveľa viac zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do riešenia sťažností a obáv zo sociálnych ťažkostí a do formulovania a realizácie riešení v praxi. EHSV podporuje otvorenejšiu a participatívnejšiu udržateľnú správu a riadenie spoločností vrátane informovania pracovníkov, konzultácií s nimi a ich účasti na úrovni podniku.

2.   Kontext stanoviska vrátane príslušného legislatívneho návrhu

2.1.

EHSV poukazuje na závery zo zasadnutia Európskej rady z 1. – 2. októbra 2020, podľa ktorých je koncepcia strategickej autonómie ústredným prvkom vnútorného trhu, priemyselnej politiky a digitálneho sektora. Pripomína takisto závery Rady pre konkurencieschopnosť z 13. novembra 2020, v ktorých sa uvádza, že to zahŕňa identifikáciu a zníženie strategických závislostí a zvýšenie odolnosti v najcitlivejších priemyselných ekosystémoch a v špecifických oblastiach, ako sú zdravotníctvo, obranný priemysel, vesmír, digitalizácia, energetika, odvetvia mobility a kritické suroviny.

2.2.

Cieľom otvorenej strategickej autonómie je stabilita, šírenie európskych noriem a presadzovanie hodnôt EÚ. Odráža sa to v niekoľkých nedávnych iniciatívach, ako sú napríklad oznámenie o formovaní digitálnej budúcnosti Európy z februára 2020, oznámenie o priamych zahraničných investíciách (nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií) prijaté v marci 2020, mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií EÚ prijatý v roku 2019 a plne funkčný od októbra 2020, Európska dátová stratégia z novembra 2020, preskúmanie obchodnej politiky „Otvorená strategická autonómia“ z februára 2021 a prebiehajúce práce na nástroji na boj proti nátlaku. Návrh nariadenia o mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach z júla 2021 je navyše jedným z príkladov rastúceho povedomia o environmentálnych témach v rámci EÚ.

2.3.

Cieľom Lisabonskej stratégie z roku 2000 bolo dosiahnuť, aby sa EÚ stala znalostnou ekonomikou a spoločnosťou, pričom sa ňou stanovili kvantifikovateľné ukazovatele a posilnila potreba podporovať ľudí v ich celoživotnom vzdelávaní. Pakt o zručnostiach má zásadný význam z hľadiska vzdelávania, odborných znalostí a know-how vzhľadom na to, že niektoré priemyselné odvetvia čelia zásadným zmenám v rámci duálnej digitálnej a ekologickej transformácie. Okrem toho, ako sa uvádza v koncepcii pre zručnosti, hlavné zainteresované strany, ako sú podniky, odborové zväzy, výskumné a vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy a verejné orgány, sú nenahraditeľnými subjektmi pri riešení potrieb sektorových zručností. EHSV víta prácu Európskej komisie a odvetvových partnerov, ako je rada pre sektorové zručnosti a európske aliancie pre sektorové zručnosti, s cieľom prekonať nesúlad medzi dopytom priemyslu po zručnostiach a ponukou vzdelávania (2).

2.4.

EHSV tiež poukazuje na činnosť Komisie týkajúcu sa odolnosti v oblasti kritických surovín (3), ktorej cieľom je načrtnúť cestu k väčšej udržateľnosti a bezpečnosti, a na súvisiace stanovisko EHSV (4), ako aj na hodnotenia, ktoré EHSV vypracoval v súvislosti s rôznymi priemyselnými ekosystémami a odvetviami (5).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EÚ je založená na otvorenom hospodárskom modeli, pričom na ňu pripadá 14 % svetového dovozu a 16 % svetového vývozu. EHSV zastáva názor, že je nevyhnutné, aby európska priemyselná politika našla spôsoby a prostriedky na zníženie jednostrannej závislosti od iných, napríklad v strategických oblastiach, a to počnúc technológiou, až po potraviny a zdravie. Priemyselná politika so silnou priemyselnou výrobnou základňou by mala zmariť potenciálne negatívne účinky narušení. Bezpečnosť dodávok možno dosiahnuť aj prostredníctvom partnerstiev s „krajinami s podobným zmýšľaním“. Zámerom Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) je napríklad zabezpečiť takéto partnerstvá. S cieľom chrániť sa pred asymetriami v oblasti obchodu podporuje EHSV aj snahy EÚ zaviesť a zlepšiť nástroje na ochranu obchodu, ako je mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií EÚ (6), nástroj EÚ pre medzinárodné obstarávanie (7) a nariadenie na riešenie narušení spôsobených zahraničnými subvenciami na jednotnom trhu, ktoré navrhla Európska komisia v máji 2021 (8).

3.2.

Analýza strategických závislostí zdola nahor, ktorú vypracovala Komisia, ukazuje, že závislosť v najcitlivejších ekosystémoch predstavuje len 0,6 % hodnoty tovaru dovážaného z krajín mimo EÚ. Mnohé hodnotové reťazce tak počas pandémie preukázali pozoruhodnú odolnosť. EHSV dôrazne podporuje prácu Komisie zameranú na zmapovanie strategických závislostí a kapacít. Z 5 200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v analýze identifikuje 137 výrobkov v citlivých ekosystémoch, od ktorých je EÚ veľmi závislá – najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach (ako sú suroviny) a zdravotných ekosystémoch (ako sú aktívne farmaceutické zložky), ako aj ďalšie výrobky, ktoré sú dôležité na podporu zelenej a digitálnej transformácie. Dovedna 52 % dovozu týchto výrobkov, od ktorých EÚ závisí, pochádza z Číny. Celkovo 34 výrobkov sa považuje za potenciálne zraniteľnejšie, pretože môžu mať nízky potenciál z hľadiska ďalšej diverzifikácie a nahradenia výrobou v EÚ. Na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu sú potrebné spoľahlivé politiky v oblasti udržateľnej energie a digitálnych technológií. EHSV pripomína, že európski aktéri v oblasti digitálnej zdravotnej starostlivosti a obnoviteľnej energie patria medzi svetových lídrov.

3.3.

Otvorená strategická autonómia sa vyznačuje existenciou výrobnej kapacity v sektoroch orientovaných na budúcnosť v rámci vnútorného trhu, najmä pre tovary vysokej hodnoty, kde je nevyhnutné zachovať technologický a inovačný potenciál EÚ. Z hodnotenia Komisie napríklad vyplýva, že Európa má na svetovom trhu 33 % podiel v robotike, 30 % v zabudovaných počítačových systémoch, 55 % v automobilových polovodičoch, 20 % v polovodičových zariadeniach a 20 % vo fotonických súčiastkach (9). Strategická autonómia zahŕňa nástroje na ochranu obchodu v kontexte rastúcej medzinárodnej konkurencie a nezákonnej hospodárskej súťaže. Priemyselná politika EÚ ide preto ruka v ruke so silnou obchodnou politikou a politikou hospodárskej súťaže.

3.4.

EHSV zdôrazňuje, že zvyšovanie otvorenej strategickej autonómie zahŕňa posilnenie odolnosti jednotného trhu, investovanie do vlastných kompetencií a technologických kapacít EÚ a zdrojov výskumu a vývoja, diverzifikáciu výrobných a dodávateľských reťazcov, zabezpečenie digitálnej suverenity, zabezpečenie tvorby strategických zásob, podporu a prilákanie investícií a výroby v Európe zlepšovaním podmienok, v ktorých podniky fungujú, skúmanie alternatívnych riešení a modelov obehového hospodárstva a podporu širokej priemyselnej spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj zameranie sa na dosiahnutie vedúceho postavenia v oblasti technológií, ako v novembri 2020 uviedla Rada pre konkurencieschopnosť.

3.5.

Jednotný trh je najväčším aktívom Európy a Komisia by mala naďalej zameriavať svoje úsilie na posilnenie jeho odolnosti vykonávaním a presadzovaním pravidiel a odstraňovaním prekážok pri dosahovaní cieľa inovatívneho, prosperujúceho a na budúcnosť orientovaného európskeho hospodárstva. Silný domáci trh je predpokladom toho, aby sa mohli zakladať a rozvíjať európske podniky, aby tieto podniky prosperovali a dokázali predchádzať budúcim narušeniam, napríklad s pomocou nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh.

3.6.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Bez sociálnej dohody žiadna zelená dohoda zdôrazňuje význam silného sociálneho dialógu orientovaného na budúcnosť a udržateľnej správy a riadenia spoločností s dôrazom na účasť. EHSV tiež súhlasí s tým, že pracovníci sú informovaní a konzultovaní a podporuje ich účasť na podnikovej úrovni s cieľom presadzovať inovácie na pracovisku (10). Európsky parlament vo svojom uznesení o udržateľnej správe a riadení spoločností z decembra 2020 uvítal záväzok Komisie preskúmať smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií a vypracovať štandardy vykazovania nefinančných informácií (11). Dodržiavanie zásad udržateľnej správy a riadenia spoločností je dôležitým spôsobom podpory európskych hodnôt v zahraničí a európskym podnikom poskytuje konkurenčnú výhodu.

3.7.

Sociálno-ekonomická situácia v členských štátoch EÚ a ich regiónoch je stále veľmi rozdielna, a preto je dôležité zabezpečiť, aby sa cielené regionálne spôsoby transformácie rozvíjali v kontexte špecifického procesu riadenia pre rôzne ekosystémy vrátane podpory prístupu na nové trhy, najmä pre MSP a udržateľné hodnotové reťazce. EHSV podporuje prístupy riadenia, ako sú regionálne transformačné komisie alebo transformačné centrá, ktoré v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi určujú špecifické miestne a regionálne riešenia pre budúce hospodárske zmeny.

3.8.

Pokiaľ ide o zlepšenie priemyselnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, EHSV oceňuje analytickú prácu, ktorú vykonala Komisia pri vymedzení a načrtnutí 14 „priemyselných ekosystémov“. Analýza odráža podobné postupy zo strany USA a Číny. Patria do dvoch rôznych kategórií; ekosystém vymedzený ako sieť klastrov patriacich do určitej oblasti činnosti a regionálny ekosystém, ktorý sa zameriava na interakciu hospodárskych subjektov v danom regióne. Spoločne poskytujú interaktívnu platformu na optimalizáciu spolupráce medzi orgánmi a zainteresovanými stranami a na uľahčenie komunikácie medzi subjektmi. EHSV vníma skutočnú pridanú hodnotu pre podniky, ktoré môžu oboznámiť o určitej potrebe celý ekosystém, ktorý je schopný reagovať. Čím hlbší a hustejší je ekosystém, tým užitočnejší bude pre všetky zúčastnené subjekty, a tým väčšiu pridanú hodnotu poskytne.

3.9.

EÚ a jej členské štáty sa zameriavajú na verejné programy v oblasti špičkovej vedy na úrovni EÚ. Podobne sa rozpočty na výskum a inovácie presunuli z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ a sú vyššie ako kedykoľvek predtým, aj keď stále pod úrovňou strategických konkurentov, ako je Čína; štvrté kolo odvážnych, prevratných programov je zamerané na obnovenie celosvetového vedúceho postavenia EÚ v oblasti výskumu a inovácií. To by malo zahŕňať modely umelej inteligencie pre veľké podniky (LEAM), spoločné priemyselné dátové priestory a vznikajúce zelené technológie, pričom by sa mal posilniť výskum, vývoj a inovácie s cieľom vyvinúť syntetické náhrady pre kritické suroviny.

3.10.

Výdavky na výskum a vývoj v rámci Európskej únie vyjadrené ako percentuálny podiel HDP boli v roku 2019 na úrovni 2 %. Na porovnanie, Čína vynaložila 2 % svojho HDP na výskum a vývoj v roku 2019 a USA 3 %. EHSV odporúča, aby EÚ zvýšila výdavky na výskum a vývoj so zámerom posilniť svoju výrobnú základňu a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že inovačné ekosystémy EÚ, okrem hlavných verejných investícií do výskumu a inovácií a silných súkromných konglomerátov v odvetviach zmierňovania zmeny klímy a zdravotníctva, dostatočne neprekvitajú (12). Efektívna hospodárska súťaž v EÚ je síce vynikajúcim stimulom pre podniky, aby inovovali, napriek tomu by mali byť lepšie podporované plným využívaním iných nástrojov financovania výskumu, vývoja a inovácií na úrovni EÚ, aby sa EÚ dostala aspoň na rovnakú úroveň ako ostatné regióny vo svete, čo umožní potrebné inovácie. V súčasnosti sú investície EÚ zamerané najmä na podporu domácich, t. j. národných záujmov členských štátov, na rozdiel od hľadania európskych prístupov a riešení, vytvárania lepších a hlbších väzieb medzi ekonomickými subjektmi a ich využívania.

3.11.

EHSV dôrazne podporuje výzvy na posilnenie ekosystémov a hodnotových reťazcov a spoluprácu medzi nimi a domnieva sa, že je potrebné ich prepojiť so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou, aby sa zlepšili životné podmienky Európanov. Spôsoby transformácie poskytnú pridanú hodnotu tým, že navrhnú zmysluplnú postupnosť politík a zabezpečia predvídateľnosť, čo je dôležité pre podniky a dobré životné podmienky občanov, napr. so zreteľom na rozvoj zručností. V tejto súvislosti chceme ako hlavnú hybnú silu vyzdvihnúť ekonomické modely, ktorých ústredným prvkom sú zainteresované strany a ktoré zmierňujú zmeny klímy a ničenie životného prostredia, a vyzvať členské štáty a Komisiu, aby tieto modely vo väčšej miere využívali pri formulovaní svojich politík a posúdeniach vplyvu.

3.12.

Investície na vytvorenie odolnejších a udržateľnejších hodnotových reťazcov, ktoré poskytujú prístup k základným službám a tovarom, musia priniesť výsledky z hľadiska hospodárskeho rastu a blahobytu. Mali by sa vypracovať sektorové akčné plány, ktoré budú prepojené s iniciatívami existujúcich hlavných hospodárskych subjektov a posilnia existujúce hospodárske skupiny v Európe vrátane MSP. To by malo zahŕňať inštitucionálnu podporu, aby sa im umožnilo lepšie kontrolovať hodnotové reťazce a predvídať krízy vykonávaním záťažových testov alebo posúdením rizík s cieľom zabrániť nedostatku.

3.13.

Kľúčom bude vymedzenie správnych strategických hodnotových reťazcov, dodávateľských reťazcov a klastrov. Komisia podporovaním dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI) a vytváraním priemyselných aliancií pre batérie pre elektrické vozidlá, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, mikroelektroniku, prepojené, čisté a autonómne vozidlá, inteligentné zdravie, nízkouhlíkový priemysel, vodíkové technológie a systémy, priemyselný internet vecí a kybernetickú bezpečnosť objasnila, ktoré oblasti by sa mali rozvíjať ako priority a so skutočnou pridanou hodnotou EÚ. Spolu so zabezpečením európskych záujmov v súvislosti s európskymi normami a ochranou európskeho duševného vlastníctva to tvorí pevný základ pre ucelený súbor priemyselných a hospodárskych politík.

3.14.

Nie je to len cieľ sám osebe, ale je zameraný na zachovanie a udržanie dobrých životných podmienok Európanov poskytovaním kvalitných pracovných miest v odvetviach orientovaných na budúcnosť, pričom sa zároveň usiluje o dvojakú transformáciu. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné použiť správne ukazovatele a parametre. EHSV sa domnieva, že „dobré životné podmienky“ vyzreli v štatistickú a merateľnú koncepciu, ktorá môže slúžiť ako „kompas“ pre tvorcov politiky použiteľný pri riadení ich rozhodnutí.

3.15.

EHSV súhlasí s vymedzením „hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky“ zo strany OECD ako hospodárstva, ktoré: 1. rozširuje príležitosti, ktoré majú ľudia k dispozícii, pokiaľ ide o vzostupnú sociálnu mobilitu a zlepšovanie ich života v oblastiach, ktoré sú pre nich najdôležitejšie; 2. zabezpečuje, aby sa tieto príležitosti premietali do výsledkov v oblasti dobrých životných podmienok pre všetky segmenty obyvateľstva vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti rozdelenia príjmov; 3. znižuje nerovnosti a 4. podporuje environmentálnu a sociálnu udržateľnosť.

---

(1)  https://eismea.ec.europa.eu/programmes/interregional-innovation-investments-i3-instrument_en.

(2)  Koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností. Reakcia na nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na odvetvovej úrovni. Kľúčové opatrenie nového programu v oblasti zručností pre Európu.

(3)  Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti, COM(2020) 474.

(4)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 118.

(5)  Stanovisko EHSV na tému Európska stratégia v oblasti mobility a priemyselné hodnotové reťazce v EÚ: prístup založený na automobilovom ekosystéme (Ú. v. C 105, 4.3.2022. s. 26); doplňujúce stanovisko EHSV na tému Aktualizácia novej priemyselnej stratégie – Vplyv na ekosystém odvetvia zdravia (Ú. v. C 105, 4.3.2022. s. 152); stanovisko EHSB na tému Predvídanie štrukturálnych a sektorových zmien a zmena priemyselnej kultúry – k novým hraniciam obnovy a odolnosti v rôznych častiach Európy (pripravované stanovisko EHSV na tému Požiadavky na udržateľnosť batérií v EÚ, Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 128, stanovisko EHSV na tému Sklárstvo v Európe na rázcestí: dosiahnuť ekologickejší, energeticky efektívnejší priemysel, a súčasne zvýšiť konkurencieschopnosť a udržať kvalitu pracovných miest (Ú. v. C 105, 4.3.2022, s. 18).

(6)  Európska komisia: Mechanizmus preverovania zahraničných investícií EÚ sa stáva plne funkčným, 9. októbra 2020,

(7)  Výskumná služba Európskeho parlamentu: Nástroj EÚ pre medzinárodné obstarávanie, október 2021.

(8)  Európska komisia: Komisia navrhuje zakročiť proti zahraničným subvenciám narúšajúcim jednotný trh, 5. mája 2021.

(9)  Európska komisia, Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ [COM(2017) 479 final].

(10)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8. 2021, s. 23.

(11)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o udržateľnej správe a riadení spoločností [2020/2137(INI)].

(12)  Správa Spoločného výskumného centra v oblasti vedy a politiky, Vytváranie a zabezpečovanie otvorenej strategickej autonómie EÚ do roku 2040 a potom; 2021.