1.

zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 a jej nespočetné následky boli hlavnou skúškou fungovania našej demokracie a odolnosti našich spoločností, a najmä našich systémov zdravotnej starostlivosti, pričom niektoré z nich ochromila; poukazuje na to, že jej dôsledky boli v rámci Únie nerovnomerné: pohraničné regióny a mestské oblasti sa ukázali byť zraniteľnejšie, zatiaľ čo vidiecke regióny – vo všeobecnosti väčšmi znevýhodnené z hľadiska prístupu k zdravotnej starostlivosti – vyšli z pandémie pomerne lepšie; požaduje strategickejšie politické predvídanie a investície, aby sa Európska únia zdravia stala skutočnosťou, a zvýrazňuje, že regionálne systémy zdravotnej starostlivosti sú základným kameňom odolnosti EÚ a musia byť súčasťou budúcej štruktúry pripravenosti a reakcie v oblasti zdravia; aj vzhľadom na to, že Európska komisia plánuje začiatkom roka 2022 navrhnúť nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, navrhuje, aby sa v prípade akejkoľvek krízovej situácie, ktorá ovplyvňuje pohraničné regióny, zvážili dôsledky pre európsky trh práce a vyvinulo úsilie dosiahnuť zavedenie dlhodobých osobitných výnimiek pre všetkých cezhraničných pracovníkov, aby sa zabránilo vzniku neoprávnených medzier v oblasti ochrany;

2.

zdôrazňuje, že pandémia otestovala aj odolnosť našich hospodárstiev. Za poklesom HDP EÚ o 6 % v roku 2020 sa skrývajú veľké regionálne rozdiely, ktoré možno vysvetliť tým, že jednotlivé regióny sú vystavené obmedzeniam, ale aj ich štrukturálnymi charakteristikami, ako je podiel ľudí zamestnaných v rizikových odvetviach, úroveň vzdelania, podiel mikropodnikov alebo kvalita správy vecí verejných. Časový rámec opatrení na obnovu by sa mal predĺžiť do roku 2024, aby mestá a regióny mohli čo najlepšie využiť nástroj Next Generation EU a zamerať sa na dlhodobé investície, ktoré zlepšia tieto štrukturálne charakteristiky. Mala by sa o ďalší rok predĺžiť zvýšená miera spolufinancovania krátkodobých opatrení na obnovu a musí sa zabezpečiť súlad medzi rôznymi programami financovania a regulačnými opatreniami;

3.

podčiarkuje, že kombinácia klesajúcich príjmov a rastúcich výdavkov vytvára bezprecedentný tlak na rozpočty miestnych a regionálnych samospráv, čo vedie k tzv. nožnicovému efektu. V roku 2020 možno tento rozdiel odhadnúť na približne 180 miliárd EUR pre všetky miestne a regionálne samosprávy EÚ. To zahŕňa zvýšenie výdavkov o 124 miliárd EUR v dôsledku opatrení v oblasti verejného zdravia, podpory podnikania a iných opatrení a pokles príjmov vo výške 55 miliárd EUR v dôsledku zníženej činnosti (a teda príjmov z daní a poplatkov). Tento vplyv zmiernila značná podpora rozpočtov miestnych a regionálnych samospráv zo strany národných vlád a EÚ, ale toto zmiernenie je v jednotlivých členských štátoch veľmi nerovnomerné a miestne a regionálne samosprávy budú v roku 2021 a neskôr vyžadovať nepretržitú podporu. To má vplyv aj na rozpočtovú stabilitu a v širšom zmysle na fiškálnu autonómiu, ktorá môže ovplyvniť efektívne poskytovanie verejných služieb. Revízia európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý v súčasnosti dostatočne nezohľadňuje rozdiel medzi bežnými výdavkami a dlhodobými/udržateľnými investičnými výdavkami, musí lepšie odrážať potreby miestnych a regionálnych samospráv. Predovšetkým je potrebné stanoviť zlaté pravidlo pre udržateľné verejné investície a vylúčiť čisté verejné investície z výpočtu deficitu v rámci Paktu stability a rastu;

4.

opäť potvrdzuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do hodnotenia a vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a najmä jeho hlavných operačných nástrojov – národných plánov obnovy a odolnosti. Ich zapojenie sa ukázalo obmedzené, čím sa potvrdili obavy v prvom vydaní správy o barometri: veľmi malý počet členských štátov podrobne opísal zapojenie svojich regionálnych a miestnych samospráv do konzultačného procesu alebo systematicky charakterizoval úlohu samospráv v každej oblasti politiky. Toto nedostatočné zapojenie je znepokojujúce vzhľadom na to, že miestne a regionálne samosprávy sú kľúčovými hybnými silami verejných investícií a že samotné ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti majú pre ne osobitný význam podľa rozdelenia právomocí. Tvrdí, že spôsoby, akými boli vypracované národné plány obnovy a odolnosti a zapojené miestne a regionálne samosprávy, nevedú k podpore zodpovednosti za plány obnovy. Mnoho odporúčaní pre jednotlivé krajiny nebolo dodržaných z dôvodu chýbajúcej zodpovednosti a nedostatočného zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra;

5.

zdôrazňuje, že aj národné plány obnovy a odolnosti predstavujú zásadnú príležitosť na dosiahnutie pokroku v oblasti ekologickej obnovy. Viac ako polovica hlavných tém zelenej dohody je plne začlenená do národných plánov obnovy a odolnosti analyzovaných v nedávnej štúdii VR a ekologická transformácia čerpá v priemere 41 % rozpočtu v rámci týchto plánov. Keďže 75 % občanov EÚ žije v mestských oblastiach (ktoré produkujú väčšinu emisií skleníkových plynov) a rýchlo rastie počet miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa zaviazali konať, sú miestne a regionálne samosprávy v popredí opatrení v oblasti klímy. Miestne a regionálne samosprávy preto musia byť plnohodnotnými partnermi, pokiaľ ide o rozvoj a vykonávanie iniciatív zelenej dohody, a to najmä v oblastiach politiky, ako je napríklad renovácia budov, udržateľná mobilita alebo ekologizácia miest. Majú tiež obzvlášť vhodné postavenie na to, aby zabezpečili konzistentné využívanie fondov na obnovu spolu s EŠIF (vrátane Kohézneho fondu a EFRR);

6.

podčiarkuje, že zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj ochrana a obnova životného prostredia sú kľúčovými prvkami budovania odolnejších a udržateľnejších spoločností a hospodárstiev, keďže účinky pandémie COVID-19, vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia sa výrazne líšia v závislosti od geografických, hospodárskych a sociálnych osobitostí európskych oblastí; opätovne pripomína, že účinné opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia si vyžadujú plné uplatňovanie viacúrovňového riadenia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne začlenili nižšiu než celoštátnu úroveň do politík Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že zmena klímy a biodiverzita sú celosvetovými výzvami a rok 2021 je kľúčovým obdobím na dosiahnutie pokroku v globálnych spoločných opatreniach v oblasti klímy na formálne uznanie príspevkov miestnych a regionálnych orgánov, a to v rámci 26. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktoré sú ťažiskami v tejto oblasti. VR preskúma spoluprácu s partnermi, ako sú Európska komisia, UNDRR a Spoločné výskumné centrum, s cieľom vytvoriť „platformu regionálnej odolnosti“. Cieľom platformy je podporovať miestne a regionálne samosprávy v posilňovaní ich odolnosti voči budúcim krízam v oblastiach, ako sú prírodné katastrofy, zmena klímy a zdravie, a to zhromažďovaním údajov a osvedčených postupov;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila vo väčšine regiónov NUTS 2 v EÚ a že toto zhoršenie postihuje najmä mladých ľudí po niekoľkých rokoch, počas ktorých sa situácia zlepšovala. Na zabezpečenie toho, aby sa v „novej normalite“ v práci, živote a cestovaní v EÚ nezabudlo na nikoho, je potrebná seriózna diskusia o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj o súdržnosti ako zastrešujúcej hodnote EÚ. Sociálny samit v Porte a následný sociálny záväzok z Porta musia vytýčiť cestu posilňovania sociálneho rozmeru EÚ, pričom sa nesmie šetriť úsilím o dosiahnutie cieľov, ktoré sa v ňom stanovili na rok 2030. Mali by sa vypracovať osobitné opatrenia pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Všetci mladí ľudia by napríklad mali mať prístup k programu Erasmus+ a každý mladý Európan by mal mať „záruku minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“ pre mladých ľudí uznávanú vo všetkých členských štátoch;

8.

zdôrazňuje kladnú stranu tejto „novej normality“, keďže pandémia tiež urýchlila digitálnu transformáciu. Vo väčšine členských štátov EÚ však existuje výrazná digitálna priepasť medzi mestom a vidiekom, pokiaľ ide o infraštruktúru, používanie internetu a využívanie služieb elektronickej verejnej správy, ako aj silnú koncentráciu technologického priemyslu v konkrétnych regiónoch EÚ. Prekonanie tejto digitálnej priepasti prostredníctvom komplexných stratégií zahŕňajúcich všetky úrovne verejnej správy je nevyhnutným predpokladom udržateľnej obnovy. Pandémia ukázala hodnotu digitálnej konektivity a potrebu digitálnej súdržnosti, čo je koncept, ktorý by mal byť považovaný za rovnocenný s hospodárskou, sociálnou a územnou súdržnosťou. V tejto súvislosti je kľúčové vytvoriť spoľahlivý a komplexný súbor údajov na miestnej a regionálnej úrovni na účely transpozície digitálnych cieľov digitálneho kompasu do roku 2030 na nižšej ako celoštátnej úrovni, čo by odrážalo úlohu miestnych a regionálnych samospráv v digitálnej transformácii. Tieto záväzné digitálne ciele by sa mali odraziť vo vykonávacej správe Európskej komisie o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti;

9.

zasadzuje sa za posilnenie úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri integrácii utečencov a migrantov. Vzhľadom na potrebu reagovať na globálnu výzvu migrácie a integrácie na miestnej úrovni mnohé miestne a regionálne samosprávy zohrávajú aktívnu úlohu pri prijímaní a integrácii utečencov a migrantov tým, že poskytujú životne dôležitú mestskú infraštruktúru a služby na uspokojenie ich potrieb, ako sú cenovo dostupné a sociálne bývanie, kvalitné vzdelávanie a zdravotnícke služby. Politiky týkajúce sa prijímania migrantov a ich integrácie sa preto musia formulovať v rámci prístupu zdola nahor v konzultácii s miestnymi a regionálnymi samosprávami, aby sa zabezpečilo, že tieto politiky nebudú odtrhnuté od reality prijímajúcich spoločenstiev. Okrem toho sa musí uľahčiť prístup miestnych a regionálnych samospráv k podporným finančným prostriedkom a obce, ktoré sa zapájajú do programu EÚ pre premiestňovanie a/alebo rozvíjajú svoje vlastné integračné projekty, by mali dostávať priamu finančnú podporu;

10.

so znepokojením konštatuje, že vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ vyplývajúci z dohody o obchode a spolupráci (TCA) nemá územnú „hĺbku“. VR je pripravený prispieť k pozitívnemu programu územnej spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami Spojeného kráľovstva na základe nových spôsobov, ktoré sa nespoliehajú len na inštitucionálny rámec dohody o obchode a spolupráci. Na tento účel by sa mohlo začať niekoľko konkrétnych iniciatív, ako napríklad zmena nariadenia o európskych zoskupeniach územnej spolupráce (EZÚS) s cieľom uľahčiť založenie EZÚS so Spojeným kráľovstvom alebo poskytnutie osobitnej podpory administratívnej kapacite verejných inštitúcií s cieľom zapojiť ich do projektov spolupráce s partnermi zo Spojeného kráľovstva. Monitorovanie zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania pobrexitovej adaptačnej rezervy bude mať tiež kľúčový význam pre overenie toho, či dôjde k náprave územného vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

11.

zdôrazňuje, že podľa vôbec prvého prieskumu, ktorý sa uskutočnil v mene VR medzi viac ako miliónom politikov zvolených na nižšej ako celoštátnej úrovni, takmer dve tretiny miestnych politikov (64 %) sa domnievajú, že regióny, mestá a obce nemajú dostatočný vplyv na tvorbu politík EÚ. Európa preto môže vyjsť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 demokraticky a environmentálne odolnejšia, pričom formálne uzná a uplatní aktívnu subsidiaritu s cieľom zabezpečiť, aby sa podnikli kroky na úrovni, ktorej činnosť prinesie občanom maximálnu pridanú hodnotu, a aby sa zaviedli koordinované a účinné rozhodovacie procesy;

12.

zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosť, ktorú treba uchopiť v záujme podpory domu európskej demokracie. Mestá a regióny ako kľúčoví aktéri pri vykonávaní a rozvoji postupov participatívnej a poradnej demokracie, ktoré dopĺňajú a posilňujú zastupiteľskú demokraciu, majú zásadný význam pre posilnenie dôvery verejnosti v demokratické rozhodovanie; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby konferenciu využili ako príležitosť na realizáciu inovačných opatrení (ako je interaktívna viacjazyčná digitálna platforma a panelové diskusie občanov), ktoré by sa potenciálne mohli stať trvalými prvkami rozhodovacích postupov EÚ a lepšie porozumieť potrebám miestnych a regionálnych samospráv, pričom sa zváži potreba zmeniť zmluvu;

13.

zdôrazňuje, že rozvoj regiónov závisí vo veľkej miere od kvality ich fyzického prepojenia. V tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať železnicu ako kľúčový prvok pri riešení problému vylúčenosti vzdialených a menej rozvinutých regiónov z verejnej dopravy. Zdôrazňuje potrebu prehĺbiť integráciu medzi ekologickými, inovatívnymi a bezpečnými druhmi dopravy. Uznáva, že regionálne letiská zohrávajú významnú úlohu v územnej súdržnosti EÚ v riedko osídlených, okrajových alebo menej rozvinutých regiónoch. Zvýrazňuje, že vzhľadom na globálne výzvy, ktoré možno riešiť len prostredníctvom spolupráce, sa regióny a mestá EÚ musia zamerať súčasne na dianie v rámci EÚ aj mimo nej;

14.

vidí veľkú príležitosť pre milión politikov EÚ zvolených na regionálnej a miestnej úrovni, aby prispeli do domu európskej demokracie, a konštatuje na základe nášho najnovšieho prieskumu, že prevažná väčšina týchto politikov tvrdí, že posilnenie ich zapojenia prispeje k lepšiemu fungovaniu demokracie v EÚ;

15.

poveruje predsedu, aby výročný regionálny a miestny barometer 2021 a toto uznesenie postúpil predsedovi Európskeho parlamentu, predsedníčke Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, ako aj hlavám štátov a predsedom vlád 27 členských štátov EÚ, a vyzýva regionálnych a miestnych volených politikov v Európe, aby poskytli túto správu občanom a miestnym médiám.