1.

Je cieľom článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 a článku 46 smernice 2007/46/ES (1) v spojení s článkami 4, 5 a 13 nariadenia (ES) č. 715/2007 (2) aj ochrana záujmov jednotlivých nadobúdateľov motorových vozidiel a ich majetku? Patrí k tomu aj záujem jednotlivého nadobúdateľa motorového vozidla nenadobudnúť motorové vozidlo, ktoré nie je v súlade s predpismi práva Únie, najmä nenadobudnúť motorové vozidlo, ktoré je vybavené zakázaným rušiacim zariadením podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007?

2.

Vyžaduje právo Únie, najmä zásada efektivity a európske základné práva, ako aj vlastné práva prírody, aby existoval občianskoprávny nárok nadobúdateľa vozidla na náhradu škody voči výrobcovi vozidla v prípade akéhokoľvek zavineného – nedbanlivostného alebo úmyselného – konania výrobcu vozidla spočívajúceho v uvedení vozidla do prevádzky, ktoré je vybavené zakázaným rušiacim zariadením podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007?

3.

Bráni právo Únie, najmä článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 19 ods. 1 ZEÚ a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, nemeckým predpisom, akým je § 348 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku, a k nemu vydanej judikatúre, pokiaľ sťažujú, zdržujú alebo znemožňujú podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie? Platí to aj pre predpisy nemeckého práva o zaujatosti, akým je § 42 občianskeho súdneho poriadku?