Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52020IP0165

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019 (2019/2130(INI))

Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, p. 45–54 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.9.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 362/45

P9_TA(2020)0165

Banková únia – výročná správa za rok 2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019 (2019/2130(INI))

(2021/C 362/06)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 16. januára 2019 o bankovej únii – výročná správa za rok 2018 (1),

—

so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o bankovej únii – výročná správa za rok 2018,

—

so zreteľom na schválenie balíka predpisov o bankovníctve Európskym parlamentom a Radou,

—

so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu z roku 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

—

so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 s názvom Únia, ktorá si kladie vyššie ciele – moja agenda pre Európu, ktoré predstavila Ursula von der Leyen 16. júla 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III (2) a závery Rady ECOFIN z 12. júla 2016,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 24. mája 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o cenných papieroch zabezpečených štátnymi dlhopismi (COM(2018)0339),

—

so zreteľom na výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2018 vydanú v marci 2019 (3),

—

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká s názvom Monitor rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2019 (4),

—

so zreteľom na závery týkajúce sa plánu EBA pre finančné technológie vyplývajúce z konzultácií o prístupe EBA k finančným technológiám z marca 2018,

—

so zreteľom na správu EBA z novembra 2019 s názvom Hodnotenie rizík európskeho bankového systému (5),

—

so zreteľom na správu EBA z 18. júla 2019 o regulačnom rámci, prístupoch regulácie a povoľovaní v súvislosti s činnosťami v oblasti finančných technológií,

—

so zreteľom na správu európskych orgánov dohľadu z januára 2019 s názvom FinTech: regulačné bezpečné priestory a inovačné centrá (6),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2013 medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (7),

—

so zreteľom na memorandum o porozumení z 9. októbra 2019 medzi ECB a Európskym dvorom audítorov týkajúce sa auditov úloh dohľadu ECB (8),

—

so zreteľom na schválenie správy Euroskupiny v jej inkluzívnom formáte samitom eurozóny 14. decembra 2018 o zriadení pracovnej skupiny na vysokej úrovni,

—

so zreteľom na schválenie referenčných podmienok fungovania spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií rovnakým samitom eurozóny,

—

so zreteľom na správu Komisie z 30. apríla 2019 o uplatňovaní a preskúmaní smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) a nariadenie (EÚ) č. 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií) (COM(2019)0213),

—

so zreteľom na vyhlásenie schválené na samite eurozóny 21. júna 2019,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z 10. júla 2019 o stresových testoch pre banky v celej EÚ (9),

—

so zreteľom na oznámenie ECB z 22. augusta 2019 o úprave očakávaní dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým úverom, aby sa zohľadnilo nové nariadenie EÚ o očakávaniach dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2019 s názvom Štvrtá správa o pokroku pri znižovaní objemu nesplácaných úverov a ďalšom znižovaní rizík v bankovej únii (COM(2019)0278),

—

so zreteľom na technické odporúčanie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy Európskej komisii z 18. júla 2019 o úvahách o udržateľnosti na trhu s úverovými ratingmi (11),

—

so zreteľom na dokument na rokovanie o Európskom mechanizme pre stabilitu z októbra 2019 s názvom Dobudovanie bankovej únie na podporu hospodárskej a menovej únie (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o ratingových agentúrach: Budúce perspektívy (13),

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z novembra 2019 o rozdieloch v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti bánk a ich prípadnej harmonizácii,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (14),

—

so zreteľom na stanoviská EBA z 8. augusta 2019 o oprávnenosti vkladov, úrovni krytia a spolupráci systémov ochrany vkladov, z 30. októbra 2019 o výplatách zo systémov ochrany vkladov a z 23. januára 2020 o financovaní systému ochrany vkladov a využívaní prostriedkov systému ochrany vkladov,

—

so zreteľom na spoločné stanovisko európskych orgánov dohľadu zo 4. októbra 2019 o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na finančný sektor Európskej únie (15),

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z novembra 2019 o možnostiach a vnútroštátnych právomociach v súlade so smernicou o systémoch ochrany vkladov a zaobchádzanie s nimi v kontexte európskeho systému ochrany vkladov,

—

so zreteľom na dohodu o výmene informácií medzi ECB a príslušnými orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT),

—

so zreteľom na skutočnosť, že Komisia stiahla návrh o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (COM(2014)0043),

—

so zreteľom na správu EBA z novembra 2019 o NPL – dosiahnutý pokrok a budúce výzvy (16),

—

so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z novembra 2019,

—

s ohľadom na spoločné poradenstvo európskych orgánov dohľadu pre Európsku komisiu z 10. apríla 2019 o potrebe zlepšenia požiadaviek na riadenie rizík v oblasti IKT vo finančnom sektore EÚ (17),

—

so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za rok 2018,

—

so zreteľom na správu EBA z 29. októbra 2019 o prípadných prekážkach cezhraničného poskytovania bankových a platobných služieb (18),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0026/2020),

A.

keďže stabilnejšia, konkurencieschopnejšia a jednotnejšia hospodárska a menová únia si vyžaduje pevnú bankovú úniu a rozvinutejšiu a bezpečnejšiu úniu kapitálových trhov, ako aj vytvorenie rozpočtového nástroja;

B.

keďže dokončenie bankovej únie zásadne prispieva k vnímaniu eura na medzinárodnej úrovni a posilneniu jeho úlohy na svetových trhoch;

C.

keďže riziká nižšieho hospodárskeho rastu vo svete a v eurozóne sa zvýšili, najmä od prepuknutia celosvetovej pandémie COVID-19, a naďalej vytvárajú výzvy pre finančnú stabilitu;

D.

keďže banková únia je stále neúplná, pokiaľ nemá zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) a európsky systém ochrany vkladov (EDIS) ako tretí pilier bankovej únie;

E.

keďže dobre fungujúci trh s retailovými finančnými službami je dôležitý pre hospodárstvo aj občanov EÚ;

F.

keďže bankovej únii ešte stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým čelia spotrebitelia: umelá zložitosť, nekalé obchodné praktiky, vyčlenenie zraniteľných skupín z využívania základných služieb, ako aj obmedzené zapojenie verejných orgánov;

G.

keďže napriek celkovému zníženiu nesplácaných úverov v uplynulých rokoch je ich úroveň v niektorých finančných inštitúciách naďalej vysoká;

H.

keďže poverenie ECB dohľadom nad systémovo významnými finančnými inštitúciami sa osvedčilo ako úspešné; keďže ECB môže v prípade potreby vykonávať úlohy dohľadu vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, ako aj vo vzťahu k pobočkám usadeným v týchto členských štátoch;

I.

keďže vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ktorý má za cieľ zabezpečiť jednotné pravidlá a postupy, ako aj spoločný proces rozhodovania v záujme systematického riešenia krízových situácií zlyhávajúcich bánk s minimálnym vplyvom na reálnu ekonomiku, bolo efektívne; keďže sa však treba ďalej usilovať o to, aby sa účinne zabránilo intervenciám v bankách s ťažkosťami, ktoré by financovali daňoví poplatníci;

J.

keďže nedávne škandály spojené s rozsiahlym praním špinavých peňazí, do ktorého boli zapojené finančné inštitúcie v EÚ, ukázali, že prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí nemožno riešiť oddelene a že chýba náležitý systém dohľadu a presadzovania právnych predpisov EÚ;

K.

keďže európsky bankový sektor je aj naďalej vo veľkej miere hlavným poskytovateľom financovania podnikom na rozdiel od iných právnych systémov, v ktorých kapitálové trhy poskytujú významný podiel financovania podnikom;

L.

keďže viac ako desať rokov od finančnej krízy nie sú problémy inštitúcií, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na vyhlásenie úpadku, dostatočne vyriešené a sú predmetom preskúmania Rady pre finančnú stabilitu;

Všeobecné úvahy

1.

 pripomína pokrok dosiahnutý v súvislosti s vykonávaním bankovej únie, najmä pokiaľ ide o zníženie rizika; zdôrazňuje však, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o rozdelenie rizika a zníženie rizika s cieľom riešiť výzvy, ktoré v konkrétnych inštitúciám pretrvávajú;

2.

 pripomína, že banková únia je otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa chcú k nej pripojiť;

3.

 víta podporu predsedníčky Európskej komisie a prezidentky ECB v prospech dobudovania bankovej únie a širšie hospodárskej a menovej únie napríklad vytvorením rozpočtového nástroja s cieľom dosiahnuť stabilnejšiu, konkurencieschopnejšiu a jednotnejšiu úniu;

4.

 zdôrazňuje, že Euroskupina nie je inštitúcia, orgán ani agentúra Európskej únie, ale neformálne medzivládne diskusné fórum; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty naďalej konajú mimo rámca Spoločenstva, čím ohrozujú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a jeho právo na demokratický dohľad;

5.

 zdôrazňuje nedostatok efektívnosti doterajších medzivládnych rokovaní, najmä tých, ktoré sa týkajú rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť a pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre bankovú úniu Euroskupiny; naliehavo žiada, aby rokovania pokračovali v otvorenom rámci, ktorý zaručí aktívne zapojenie Európskeho parlamentu v súlade s právnym poriadkom EÚ; zdôrazňuje posilnenú súdnu ochranu, ku ktorej by tieto zmeny viedli, spolu so sprísnením požiadaviek v oblasti transparentnosti a prístupu k dokumentom;

6.

 víta celkovú zvýšenú odolnosť európskeho bankového systému, ako sa potvrdzuje v hodnotení rizík Európskeho bankového systému zo strany EBA z roku 2019; víta predovšetkým skutočnosť, že banky udržali svoje ukazovatele kapitálu na stabilnej úrovni a že sa kvalita aktív zlepšila, ako je zohľadnené v ďalšom znižovaní objemu nesplácaných úverov;

7.

 zdôrazňuje však, že úrovne ziskovosti zostávajú nízke a makroekonomické prostredie sa zhoršuje, a to najmä so zreteľom na pandémiu COVID-19, ktorá spôsobila bezprecedentné výzvy pre celosvetové hospodárstvo, čo má vplyv na kvalitu aktív, a tým aj na ziskovosť bánk; ďalej poznamenáva, že vysoká úroveň konkurencie, najmä v oblasti finančných technológií, ako aj vyššie prevádzkové riziká spôsobené digitalizáciou a inováciami spolu s nedostatočnou integráciou trhov v dôsledku pretrvávajúcej fragmentácie členských štátov budú pravdepodobne vytvárať ďalšie výzvy pre ziskovosť bánk;

8.

 berie na vedomie súčasné vyhliadky nízkeho rizika a nízkej ziskovosti v bankovom sektore; zdôrazňuje skutočnosť, že pretrvávajúce nízke úrokové sadzby sú dôsledkom súčasnej makroekonomickej situácie; zdôrazňuje navyše, že spomalenie hospodárskeho rastu a geopolitické napätie vrátane vplyvu brexitu, ako aj kybernetické riziká a bezpečnosť údajov patria medzi hlavné výzvy, ktorým bankový sektor EÚ okrem zmeny klímy a rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu čelí;

9.

 konštatuje, že od roku 2012 sa ziskovosť bánk neustále zvyšuje, pričom rentabilita vlastného kapitálu od roku 2017 presahuje 6 %; zdôrazňuje však, že tento vývoj nedosahuje úroveň odhadovaných kapitálových nákladov väčšiny bánk; zdôrazňuje, že nízke riziko a nízke úrokové sadzby mali za následok nižšie náklady na rezervy a straty; poukazuje však na to, že to nepredstavuje štrukturálne zlepšenie a že výzvy pre ziskovosť sa pravdepodobne v krátkodobom horizonte nezmiernia; pripomína, že treba priebežne hodnotiť úrovne financovania hospodárstva, a to najmä MSP, z finančného systému ako celku; vyzýva na vhodné posúdenie vplyvu minulých a budúcich nariadení na dosiahnutie cieľa v oblasti financovania hospodárstva;

10.

 zdôrazňuje, že poskytovanie úverov a likvidity bankami zohráva rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní najzávažnejších hospodárskych dôsledkov výskytu ochorenia COVID-19 na ľudí v EÚ; v tejto súvislosti berie na vedomie navrhnuté alebo prijaté legislatívne opatrenia a opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby banky počas celej tejto krízy poskytovali úvery; víta flexibilitu, ktorá sa bankám poskytuje v súvislosti s prudenciálnym zaobchádzaním s úvermi, uplatňovaním účtovných pravidiel a uvoľňovaním kapitálových rezerv; zdôrazňuje, že každá poskytnutá úľava by mala byť plne k dispozícii na podporu klientov, rodín a firiem; podporuje opatrenia, ktoré prijímajú orgány dohľadu nad bankovníctvom s cieľom zaviesť prísne dočasné obmedzenia týkajúce sa vyplácania dividend a bonusov a spätného odkúpenia vlastných akcií bankami;

11.

 zdôrazňuje kľúčovú úlohu bankového sektora pri nasmerovaní financovania do reálnej ekonomiky, a to najmä do udržateľných a spoločensky zodpovedných investícií, ktorým sa podporí rast a zamestnanosť a umožní prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to bez ohrozenia finančnej stability;

12.

 víta v tejto súvislosti politickú dohodu, ktorá sa dosiahla, pokiaľ ide o nariadení o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií; vyzýva na revíziu smernice o nefinančnom vykazovaní s cieľom lepšie zohľadniť povinnosti vykazovania a zverejňovania rizík s environmentálnym, sociálnym a správnym dosahom (ESG);

13.

 vyjadruje znepokojenie, že zraniteľnosť bánk voči rizikám súvisiacim s klímou ešte nemusí byť v plnej miere chápaná a víta záväzok EBA zahrnúť zváženie rizík týkajúcich sa klímy do jeho ročného hodnotenia rizík a zaviesť stresové testovanie zamerané na zmenu klímy; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam dostatočného zverejňovania a posudzovania rizík;

14.

 vyzýva ďalej všetky európske banky, aby sa prihlásili k iniciatíve OSN s názvom Zásady pre zodpovedné bankovníctvo a aby následne každoročne podávali správu o svojom úsilí o dosiahnutie udržateľného financovania a znižovanie rizík súvisiacich so menou klímy vo svojich súvahách; vyzýva Úniu a príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za bankový sektor, aby sledovali a podľa možnosti vykonali odporúčania iniciatívy s názvom Zásady pre zodpovedné bankovníctvo, Siete pre udržateľné bankovníctvo a Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému;

15.

 vyzýva na vytvorenie normy pre zelené dlhopisy v rámci celej EÚ a na vymedzenie rámca priaznivého pre rozvoj takýchto dlhopisov s cieľom zvýšiť transparentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť udržateľných investícií;

16.

 berie na vedomie prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) týkajúcu sa rizika štátneho dlhu; zdôrazňuje, že regulačný rámec EÚ týkajúci sa prudenciálneho zaobchádzania so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva na ďalšie diskusie o vytvorení európskeho bezpečného aktíva na základe hodnotenia návrhu cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi (SBBS), ktoré uskutoční Komisie, ako aj možného vývoja s cieľom posilniť medzinárodnú úlohu eura, stabilizovať finančné trhy a umožniť bankám diverzifikovať ich portfóliá;

17.

 poukazuje na skutočnosť, že finančné trhy sú výrazne prepojené; vyzdvihuje dôležitosť pripravenosti orgánov bankového dohľadu na všetky možné výsledky brexitu, pričom treba mať na pamäti, že táto pripravenosť dopĺňa pripravenosť samotných súkromných subjektov; víta všetky významné uskutočnené kroky a doterajšiu spoluprácu; berie na vedomie postupy podnikov v Spojenom kráľovstve, ktorými zakladajú pobočky v EÚ s cieľom pokračovať v poskytovaní služieb; zdôrazňuje v tejto súvislosti riziko regulatórnej arbitráže v dôsledku rôznych spôsobov uplatňovania pravidiel v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa preto, že je potrebná ďalšia harmonizácia, aby sa predišlo regulatórnej arbitráži a zabezpečilo náležité riešenie rizík; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a Spojené kráľovstvo mali po brexite rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančné nariadenia, a aby sa predišlo negatívnym pretekom v oblasti regulácie;

18.

 opätovne pripomína záväzky, ktoré EÚ prijala spoločne so Spojeným kráľovstvom v rámci revidovaného politického vyhlásenia; zaväzuje sa k pokračovaniu úzkej a štruktúrovanej spolupráce v oblasti regulácie a dohľadu, a to na politickej aj technickej úrovni;

19.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a veľká väčšina vlád v EÚ doteraz nezabezpečili plnú rodovú rovnováhu v inštitúciách a orgánoch EÚ, najmä pokiaľ ide o menovania do vysokých funkcií v hospodárskych, finančných a menových záležitostiach; vyzýva vlády členských štátov, Európsku radu, Euroskupinu a Komisiu, aby sa aktívne usilovali o rodovú rovnováhu v ich nadchádzajúcich návrhoch na užšie zoznamy a vymenovania a aby v prípade jednotlivých postupov vymenúvania bola aspoň jedna ženská kandidátka a jeden mužský kandidát; opakovane pripomína svoje uznesenie o dodržiavaní zásady rodovej vyváženosti v nadchádzajúcich zoznamoch kandidátov;

20.

 zdôrazňuje význam dokončenia únie kapitálových trhov, ktorá dopĺňa bankovú úniu pri financovaní reálnej ekonomiky; zdôrazňuje ďalej, že plne integrovaná únia kapitálových trhov spolu s plnohodnotnou bankovou úniou by umožnila rozdelenie verejného a súkromného rizika a ďalej posilnila medzinárodnú úlohu eura, ako aj zvýšila konkurencieschopnosť európskych trhov a podporila súkromné investície; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zabezpečiť rovnaké podmienky, aby MSP neboli znevýhodnené, pokiaľ ide o prístup k financiám, ako aj starostlivo monitorovať vydávanie sekuritizovaných produktov;

Dohľad

21.

 víta pokrok, ktorý sa dosiahol v bankovom sektore pri znižovaní rizika a zvyšovaní finančnej stability; konštatuje však, že v konkrétnych inštitúciách pretrváva nestabilita a je potrebný ďalší pokrok; pripomína ciele bankovej únie v oblasti zabezpečovania finančnej stability a posilňovania skutočne jednotného trhu, vytvárania rovnakých podmienok a zlepšovania predvídateľnosti pre účastníkov trhu;

22.

 domnieva sa však, že súčasný rámec dohľadu sa sústredil najmä na expozície voči kreditnému riziku, a to na úkor expozícií voči trhovému riziku v súvislosti s nelikvidnými cennými papiermi vrátane derivátov; naliehavo vyzýva na prijatie primeraných opatrení zameraných na zlepšenie posúdenia kvality aktív a v tejto súvislosti víta začlenenie nástrojov úrovne 2 a úrovne 3 do rozsahu stresových testov v roku 2018; opakuje svoju výzvu, aby jednotný mechanizmus dohľadu zahrnul medzi svoje hlavné priority v oblasti dohľadu znižovanie týchto komplexných a nelikvidných finančných nástrojov vrátane derivátov;

23.

 víta úsilie vynaložené na posilnenie finančného sektora a zníženie objemu nesplácaných úverov na európskej úrovni a opatrenia zamerané na zníženie rizika prijaté nedávno v balíku opatrení v oblasti bankovníctva; konštatuje, že pomer nesplácaných úverov v držbe významných inštitúcií klesol od začiatku bankového dohľadu ECB v novembri 2014 do júna 2019 o viac ako polovicu; zdôrazňuje, že priemerná úroveň nesplácaných úverov v eurozóne bola v septembri 2019 na úrovni 2,9 %, čo predstavuje pokles v porovnaní so 6,5 % v decembri 2014; víta tento významný pokrok; zdôrazňuje, že úroveň nesplácaných úverov je v niektorých inštitúciách naďalej vysoká a že je potrebné ďalšie úsilie na riešenie tohto problému; berie na vedomie prebiehajúcu legislatívnu prácu na smernici o správcoch úverov a nákupcoch úverov a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby rozvoj sekundárnych trhov s úvermi a tvorba mechanizmus mimosúdneho vymáhania zahŕňali vhodnú ochranu spotrebiteľov;

24.

 zdôrazňuje potrebu ochrany práv zákazníkov v súvislosti s transakciami s nesplácanými úvermi; zdôrazňuje význam úplného vykonávania smernice o hypotekárnych úveroch (2014/17/EU); vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa dlžníci, ktorí sú pravdepodobne už aj tak v zraniteľnej finančnej situácii, nestali obeťou agresívneho a nespravodlivého zaobchádzania zo strany nedostatočne regulovaných subjektov kupujúcich a vymáhajúcich dlhy; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii smernice o spotrebiteľskom úvere stanovila ambicióznejšie ustanovenia týkajúce sa ochrany dlžníkov proti nekalým praktikám a zabezpečila, aby sa tieto práva vzťahovali rovnako aj na súčasné a budúce úvery;

25.

 zdôrazňuje význam ochrany spotrebiteľských práv, najmä v súvislosti s bankovými poplatkami, ako aj transparentnosti výrobných nákladov, ziskovosti a rizík; vyzýva v tejto súvislosti EBA, aby sa viac zameral na plnenie svojho mandátu, pokiaľ ide o správny zber, analýzu a podávanie správ o spotrebiteľských trendoch, ako aj na preskúmanie a koordináciu iniciatív príslušných orgánov v oblasti finančnej gramotnosti a vzdelávania;

26.

 konštatuje, že nedávne bankové krízy odhalili, že úverové inštitúcie nevhodne predávali dlhopisy a iné finančné produkty retailovým klientom; vyzýva orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií, aby rozhodne presadzovali nedávno zavedené ustanovenia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, a to najmä pokiaľ ide o minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie posúdila nevhodný predaj finančných produktov bankovými inštitúciami;

27.

 vyzýva európske orgány dohľadu, aby v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotreby spotrebiteľa vrátane prípadných právomocí zasiahnuť, ak finančné a úverové produkty vedú alebo pravdepodobne budú viesť k poškodeniu spotrebiteľa;

28.

 konštatuje, že práca na vykonávaní záverečných noriem Bazilej III sa už začala; zdôrazňuje, že normy BCBS by mali byť zapracované do európskych právnych predpisov včas a s náležitým zohľadnením ich cieľov, ako aj prípadných špecifík európskeho bankového systému a zásady proporcionality; varuje, že v dôsledku rozmanitosti bankových modelov v celej EÚ môže byť univerzálne riešenie pre všetkých na európskom trhu nevhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konkurencieschopnosť a finančnú stabilitu bankového sektora EÚ, pričom by nemala byť oslabená jeho schopnosť financovať hospodárstvo, a to najmä MSP; je presvedčený, že pre riadne fungovanie hospodárstva EÚ a stabilnú bankovú úniu sú potrebné životaschopné finančné inštitúcie s dostatočnou kapitálovou vybavenosťou; pripomína svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení dohody Bazilej III a vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových legislatívnych návrhov konala v súlade s jeho odporúčaniami;

29.

 berie na vedomie, že je potrebné zhodnotiť a pravidelne posudzovať primeranosť interných modelov, aby sa zabezpečila ich spoľahlivosť a hodnovernosť; berie na vedomie zistenia cieleného hodnotenia interných modelov (TRIM) vykonávaných ECB; vyzýva banky, aby na základe neho zlepšili využívanie a vykonávanie svojich interných modelov;

30.

 vyjadruje obavy, že EBA varoval, že nepredloží svoje návrhy na zníženie administratívneho zaťaženia malých inštitúcií v lehote stanovenej spoluzákonodarcami v balíku opatrení v oblasti bankovníctva;

31.

 pripomína, že normy poskytnuté medzinárodnými fórami by nemali byť regulačne roztrieštené, ale mali by pomôcť podporiť vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky medzinárodne pôsobiace banky;

32.

 konštatuje, že EBA v svojej správe o hodnotení rizík a slabín bankového sektora EÚ uvádza rozdiely v uplatnení a stanovovaní vankúša pre O-SII medzi členskými štátmi; vyzýva preto k ďalšej harmonizácii uplatňovania kapitálových vankúšov v rámci EÚ s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky;

33.

 víta dohodu o memorande o porozumení medzi Európskou centrálnou bankou a Európskym dvorom audítorov, v ktorom sa stanovujú praktické opatrenia na výmenu informácií medzi inštitúciami v súvislosti s ich príslušnými mandátmi;

34.

 požaduje sprísnenie noriem transparentnosti v oblasti bankového dohľadu, napríklad pokiaľ ide o preskúmanie a hodnotenie orgánmi dohľadu, s cieľom posilniť dôveru kapitálových a finančných trhov, podnikov a občanov, ako aj zabezpečiť jednotný prístupu vo všetkých členských štátoch; víta zlepšenie a úpravu výmeny informácií medzi inštitúciami dohľadu a riešenia krízových situácií bánk;

35.

 poznamenáva, že inovatívne finančné technológie výrazne menia finančný sektor vrátane bankových a platobných služieb, a víta efektivitu a rozšírenie ponuky možností, ktoré tieto technológie spotrebiteľom na trhu prinášajú; podporuje technologickú neutralitu ako hlavnú zásadu a nabáda k investíciám do finančných technológií;

36.

 zdôrazňuje, že treba riešiť výzvy, ktoré predstavujú tieto nové technológie, napríklad zabezpečenie udržateľných obchodných modelov, ktoré sú interoperabilné v cezhraničnom kontexte, ako aj rovnaké podmienky v oblasti regulácie a dohľadu a kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje zodpovednosť finančných inštitúcií za zabezpečenie ochrany a bezpečnosti údajov klientov v súlade s právnymi predpismi EÚ; konštatuje tiež, že rastie závislosť bankového sektora od cloud-computingu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby reagovala na spoločné poradenstvo európskych orgánov dohľadu, pokiaľ ide o potrebu legislatívnych zlepšení v oblasti požiadaviek na riadenie rizík súvisiacich s IKT vo finančnom sektore EÚ; opakuje, že vyvážený legislatívny rámec a právna istota môžu prispieť k vytvoreniu prostredia nakloneného inováciám bez ohrozenia finančnej stability;

37.

 uznáva, že odvetvie nebankového finančného sprostredkovania, v minulosti známe ako tieňové bankovníctvo, môže prispievať k ďalšej diverzifikácii spôsobov financovania hospodárstva; zdôrazňuje však, že medzi odvetvím nebankového finančného sprostredkovania a „tradičným“ bankovým sektorom existuje značná prepojenosť, čo vyvoláva obavy zo systémového rizika vzhľadom na nedostatočnú reguláciu a dohľad nad v odvetvi nebankového finančného sprostredkovania;

38.

 v tejto súvislosti vyzýva na koordinované opatrenia zamerané na riešenie týchto rizík vrátane vytvorenia makroprudenciálneho súboru nástrojov a na ďalšie sfunkčnenie existujúcich nástrojov na boj proti hrozbám pre finančnú stabilitu, ktoré sú dôsledkom čoraz významnejšej úlohy systému nebankového finančného sprostredkovania; domnieva sa, že je potrebné zhodnotiť, či sú prudenciálne požiadavky na veľké expozície, a to najmä v prípade nebankového finančného sprostredkovania, dostatočné na zabezpečenie finančnej stability; zdôrazňuje ďalej riziká, na ktoré upozornil Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) vo svojom Monitore rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2019, ako aj riziká vyplývajúce z transformácie likvidity, prijímania rizika a finančnej páky a ktoré širšie vplývajú na tento sektor;

39.

 víta dohodu o výmene informácií medzi ECB a orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT); pripomína svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; víta dokument o spoločnej pozícii z 8. novembra 2019 vypracovaný ministrami financií niekoľkých krajín eurozóny, v ktorom vyzývajú k harmonizácii európskeho regulačného rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

40.

 pripomína, že na zabezpečenie efektívnosti úsilia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu musia príslušné orgány a finančné inštitúcie postupovať koordinovane; zdôrazňuje, že prudenciálny dohľad a dohľad v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí musia byť lepšie koordinované; pripomína svoje vážne znepokojenie nad roztrieštenosťou regulácie a dohľadu v oblasti AML/CFT, v dôsledku ktorej chýba dostatočný dohľad a reakcia na nedostatky vnútroštátnych orgánov dohľadu a je oslabená ich schopnosť zabezpečovať dohľad nad rastúcou cezhraničnou činnosťou v EÚ;

41.

 je presvedčený, že jednotný mechanizmus dohľadu tiež zohráva úlohu v boji proti praniu špinavých peňazí, a víta vytvorenie samostatného útvaru pre boj proti praniu špinavých peňazí; konštatuje najmä, že vykonávanie posúdenia vhodnosti vrcholových manažmentov bánk je zložité, a to kvôli veľkých rozdielom v transpozícii smernice o kapitálových požiadavkách; nabáda preto k zapracovaniu požiadaviek na odbornosť a vhodnosť do nariadenia o kapitálových požiadavkách;

42.

 v tejto súvislosti víta závery Rady z 5. decembra 2019, ktorými dáva Komisii mandát, aby preskúmala spôsoby, ako zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi orgánmi a preniesť úlohy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na orgán EÚ, a aby prepracovala niektoré časti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do podoby nariadenia s cieľom zabezpečiť jednotný súbor pravidiel; víta oznámenie Komisie o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v ktorom sú načrtnuté návrhy na ďalšiu harmonizáciu pravidiel pre boj proti AML/CFT a účinné riešenie rizík, ktoré predstavuje cezhraničná nezákonná činnosť, pokiaľ ide o integritu finančného systému EÚ a bezpečnosť občanov EÚ, a to vytvorením nového orgánu EÚ;

43.

 uznáva, že treba prijať právne opatrenia a opatrenia v oblasti dohľadu s cieľom riešiť riziká súvisiace s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré sú spojené s kryptoaktívami; vyzýva Komisiu, aby ďalej vykonávala posudzovanie vplyvu rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môžu vyplynúť zo zraniteľnosti spôsobenej čoraz väčším využívaním nových technológií úverovými a finančnými inštitúciami, ako aj rýchlym rozšírením kryptoaktív vzhľadom na chýbajúci spoločný regulačný režim a anonymitu spojenú s aktívami;

44.

 vyzýva Komisiu, aby v roku 2020 preskúmala aktuálnu situáciu na trhu ratingových agentúr, zhodnotila ju z hľadiska hospodárskej súťaže, informačnej asymetrie a transparentnosti pre trhy; konštatuje, že ratingy udržateľnosti založené na environmentálnych, sociálnych a správnych kritériách (ESG) by mohli významným spôsobom dopĺňať hodnotenia kreditného rizika; zdôrazňuje, že je dôležité štandardizovať kritériá ratingu udržateľnosti a zabezpečiť, aby bol rozvoj trhu s ratingmi udržateľnosti konkurenčný a aby sa nesústredil len na obmedzený počet poskytovateľov;

45.

 konštatuje, že je potrebné vyvinúť úsilie o lepšie zosúladenie činnosti finančného trhu s cieľmi trvalej udržateľnosti a kritériami ESG, pričom zdôrazňuje ústrednú úlohu európskych orgánov dohľadu pri plnení týchto cieľov; v tejto súvislosti vyzýva EBA, aby v spolupráci s ESRB uskutočnil kroky smerom k vytvoreniu spoločnej metodiky merania intenzity rizík v oblasti klímy, ktorým čelia finančné inštitúcie, vrátane rizík súvisiacich s prípadným znehodnotením aktív v dôsledku zmien v regulačnom prístupe vyplývajúcich z opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, makroekonomických vplyvov náhlych zmien vo využívaní energie a nárastu výskytu prírodných katastrof;

Riešenie krízových situácií

46.

 víta skutočnosť, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) nebola povinná prijať opatrenia na riešenie krízových situácií v roku 2019; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné následné opatrenia v nadväznosti na svoju vlastnú správu o vykonávaní BRRD a SRMR z apríla 2019; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú právne predpisy primerané na zabezpečenie toho, aby krízové situácie vo všetkých bankách mohli byť v prípade potreby vyriešené bez toho, aby boli potrebné peniaze daňových poplatníkov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila revíziu Rady pre finančnú stabilitu zameranú na právne predpisy týkajúce sa inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku, a aby riešila prípadné nedostatky, a to najmä v súvislosti s ochranou retailových vkladov;

47.

 vyzýva SRB, aby dokončila proces tvorby plánov riešenia krízových situácií a analyzovala, či všetky príslušné banky spĺňajú minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); konštatuje, že SRB pravidelne nezverejňuje rozsah, v akom banky spĺňajú cieľ MREL;

48.

 vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadnú ďalšiu harmonizáciu konkrétnych aspektov súčasných vnútroštátnych zákonov o platobnej neschopnosti a aby zhodnotila, do akej miery je ďalšia harmonizácia potrebná v záujme zabezpečenia konzistentného a účinného uplatňovania rámca krízového riadenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o systémoch ochrany vkladov (DGSD) lepšie vysvetlila zásadu nižších nákladov uvedenú v tejto smernici;

49.

 vyzýva k ďalšiemu posúdeniu rámca jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a poukazuje na potrebu zhodnotiť uplatniteľnosť oznámenia o bankovníctve z roku 2013 (19); konštatuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky a jednotne uplatňovať test verejného záujmu;

50.

 konštatuje, že opatrenia včasnej intervencie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní zlyhaniam a krízam bánk; konštatuje však, že požiadavky na uplatnenie opatrení včasnej intervencie sa prekrývajú s niektorými bežnými intervenčnými opatreniami ECB; zdôrazňuje, že v takých prípadoch majú prednosť bežné intervenčné opatrenia; preto sa domnieva, že takéto prekrývanie treba odstrániť dostatočným objasnením právneho základu každého nástroja, aby sa zabezpečilo postupné uplatňovanie opatrení;

51.

 berie na vedomie rozhodnutie Euroskupiny o tzv. dohode v zásade v súvislosti s reformou Európskeho mechanizmu pre stability a jeho mandátu; vyzýva na vytvorenie zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a na jeho urýchlené sfunkčnenie; je znepokojený nedostatkom mechanizmov v bankovej únii na zabezpečenie toho, aby sa v prípade riešenia krízových situácií mohla banke poskytnúť likvidita s cieľom zaistiť bezproblémové pokračovanie poskytovania služieb a stabilitu finančných trhov, a vyzýva Komisiu, aby sa bezodkladne pokúsila riešiť túto medzeru;

52.

 zdôrazňuje skutočnosť, že banky musia byť schopné fungovať cezhranične a zároveň riadiť svoj kapitál a likviditu na konsolidovanej úrovni s cieľom diverzifikovať svoje riziká a riešiť prípadný nedostatok ziskovosti; zdôrazňuje svoj postoj, že pravidlá by mali v tejto súvislosti umožňovať väčšiu flexibilitu materskej spoločnosti, pričom by mali poskytovať dôveryhodné a vymáhateľné mechanizmy vyžadujúce, aby materská spoločnosť (subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši) v prípade krízy poskytla kapitál, MREL a likviditu dcérskym spoločnostiam nachádzajúcej sa v hostiteľskej krajine v rámci bankovej únie;

Poistenie vkladov

53.

 konštatuje, že bankovej únii ešte vždy chýba tretí pilier; naliehavo vyzýva na dobudovanie bankovej únie prostredníctvom vytvorenia v plnej miere funkčného európskeho systému zaistenia vkladov s cieľom chrániť vkladateľov pred bankovými narušeniami, zabezpečiť dôveru medzi vkladateľmi a investormi v celej bankovej únii a posilniť stabilitu eurozóny ako celku; uznáva výhody rozdelenia rizika a ďalšieho znižovania rizík v konkrétnych inštitúciách;

54.

 naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr pokračovala v rokovaniach o EDIS a zabezpečila koherentný rámec so smernicou o systémoch ochrany vkladov s cieľom plniť cieľ v oblasti posilňovania finančnej stability;

55.

 vyzýva Komisiu, aby v kontexte EDIS analyzovala rámec fungujúcich schém inštitucionálneho zabezpečenia;

56.

 berie na vedomie pokračujúce diskusie o dokončení bankovej únie v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov vytvorenej v januári 2019 s cieľom podávať správy Euroskupine vrátane ďalších zlepšení rámca krízového riadenia bánk; je znepokojený, že Európsky parlament nebol informovaný o diskusiách, ktoré prebiehali v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov, ktorá podáva správy Euroskupine; poznamenáva, že Komisia je účastníkom pracovnej skupiny na vysokej úrovni a pripomína článok 9 rámcovej dohody z roku 2010, ktorá obsahuje povinnosť Komisie zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, najmä v oblasti legislatívy, medzi Európskym parlamentom a Radou;

o

o o

57.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EBA, ECB, SRB, vládam a parlamentom členských štátov a príslušným orgánom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0030.

(2)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 45.

(3)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/pdf/ssm.ar2018~927cb99de4.en.pdf?eacb68897aba01af07abf90319758ded

(4)  https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/nbfi_monitor/esrb.report190717_NBFImonitor2019~ba7c155135.en.pdf?aad1f4a011a6d589537645242475aa89

(5)  https://eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20Assessment%20Reports/2019/Risk%20Assessment%20Report_November%202019.PDF

(6)  JC 2018 74.

(7)  Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 1.

(8)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/legal/pdf/memorandum_of_understanding_between_the_eca_and_the_ecb_regarding_the_ecbs_supervisory_tasks.pdf

(9)  Osobitná správa č. 10/2019: Stresové testy bánk v rámci celej EÚ: nevídané množstvo informácií o bankách, je však potrebná väčšia koordinácia a zameranie na riziká, Európsky dvor audítorov, 10. júla 2019, https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=50393.

(10)  Tlačová správa „ECB v nadväznosti na nové nariadenie EÚ upravila očakávania dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým úverom“, 22. augusta 2019, https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2019/html/ssm.pr190822~f3dd1be8a4.sk.html.

(11)  ESMA 33-9-321.

(12)  Discussion Paper Series/7, Európsky mechanizmus pre stabilitu, október 2019.

(13)  Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 24.

(14)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0022.

(15)  JC 2019 59.

(16)  https://eba.europa.eu/file/233465/download?token=xH5hxq39

(17)  JC 2019 26, https://eba.europa.eu/file/102634/download?token=ZR98JZp8

(18)  https://eba.europa.eu/file/178124/download?token=7fFsD9og

(19)  Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.

Top