—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015 (1), zo 17. decembra 2015 (2), z 19. januára 2017 (3), zo 6. júla 2017 (4) a z 5. júla 2018 (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2019 o financovaní ročného akčného programu pre Burundskú republiku na rok 2019,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene EÚ o pripojení sa určitých tretích krajín v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami vzhľadom na situáciu v Burundi z 29. novembra 2019,

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 23. februára 2017, 25. januára 2018 a 24. októbra 2019 o situácii v Burundi,

—

so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva o Burundi zo septembra 2019,

—

so zreteľom na list z 9. decembra 2019 podpísaný 39 poslancami Európskeho parlamentu, v ktorom vyzvali na prepustenie novinárov z burundského spravodajského média Iwacu,

—

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 10. decembra 2019 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 z 12. novembra 2015 a č. 2303 z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

—

so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie pre Burundi predloženú Rade OSN pre ľudské práva 15. júna 2017,

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 13. marca 2017 o situácii v Burundi,

—

so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania OSN o Burundi (UNIIB) zverejnenú 20. septembra 2016,

—

so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi (Arushská dohoda) z 28. augusta 2000,

—

so zreteľom na vyhlásenie o Burundi prijaté na samite Africkej únie 13. júna 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 36/19 z 29. septembra 2017 o obnovení mandátu vyšetrovacej komisie pre Burundi,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 (6) a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 z 1. októbra 2015 (7), (SZBP) 2016/1745 z 29. septembra 2016 (8) a (SZBP) 2019/1788 z 24. októbra 2019 (9) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

—

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 8. mája 2018 v mene Európskej únie o situácii v Burundi pred ústavným referendom,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou (Dohoda z Cotonou),

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla platnosť 21. októbra 1986 a ktorú Burundi ratifikovalo,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (10),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na časť svetovej správy organizácie Human Rights Watch za rok 2016 o Burundi,

—

so zreteľom na svetový rebríček slobody tlače z roku 2019, ktorý zostavila organizácia Reportéri bez hraníc,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prezidentské voľby v Burundi v roku 2015 podnietili občianske nepokoje, podľa volebnej pozorovateľskej misie OSN v Burundi sa vyznačovali výrazným zhoršením základných podmienok účinného výkonu volebného práva a opozícia ich bojkotovala;

B.

keďže nezávislé rozhlasové stanice sú stále zatvorené, desiatky novinárov sa stále nemôžu vrátiť z dobrovoľného exilu a tí, ktorí zostali, majú sťažený slobodný výkon povolania, čo je často spôsobené obťažovaním zo strany bezpečnostných síl, ktoré podporuje oficiálna propaganda spájajúca nepodriadené médiá s nepriateľmi národa;

C.

keďže situácia v Burundi je naďalej znepokojujúca, keď bolo nahlásených veľa prípadov porušovania základných občianskych a politických slobôd, pričom rastúce ceny majú negatívny vplyv na hospodárske a sociálno-kultúrne práva, ako sú právo na primeranú životnú úroveň, právo na vzdelanie, právo na primeranú výživu a právo na život bez hladu, práva žien, právo na prácu a odborové práva;

D.

keďže patová situácia pri hľadaní politického riešenia v rámci dialógu vnútri Burundi vážne ohrozuje uskutočnenie volieb naplánovaných na máj 2020; keďže tieto voľby môžu mať za následok ďalšie upevnenie autoritatívneho režimu v Burundi v situácii, keď absentuje zmysluplný politický dialóg; keďže pretrváva neistota nad účasťou všetkých zainteresovaných strán na tomto procese, a to v kontexte zmenšujúceho sa politického priestoru a potreby vytvoriť priaznivé prostredie na konanie pokojných, transparentných a dôveryhodných volieb;

E.

keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi (COIB), ktorej udelila mandát Rada OSN pre ľudské práva, vo svojej správe zo 4. septembra 2019 zdôraznila, že už niekoľko mesiacov pred konaním tohtoročných prezidentských a parlamentných volieb boli osoby, ktoré sa postavili proti vládnucej strane CNDD-FDD, vystavené atmosfére strachu a zastrašovania, a zatiaľ čo napätie naďalej rastie s blížiacim sa termínom volieb tento rok v máji, miestne orgány a členovia notoricky známeho mládežníckeho krídla vládnucej strany, Imbonerakure, sa naďalej dopúšťajú politicky motivované násilie a závažného porušovania ľudských práv; keďže napriek opakovaným žiadostiam vyšetrovacej komisie pre Burundi burundská vláda odmieta spoluprácu;

F.

keďže Úrad OSN pre ľudské práva v Burundi, ktorý spolupracoval s burundskou vládou v oblasti budovania mieru, reformy sektora bezpečnosti a súdnictva a pomáhal vytvárať kapacity inštitúcií a občianskej spoločnosti v otázkach ľudských práv, bol uzavretý v marci 2019 na naliehanie burundskej vlády, ktorá už v októbri 2016 pozastavila všetky formy spolupráce s úradom;

G.

keďže podľa odhadov Svetovej banky bol hospodársky rast Burundi v roku 2019 na úrovni 1,8 % v porovnaní s 1,7 % v roku 2018; keďže celkový štátny rozpočet na roky 2019 – 2020 vykazuje deficit vo výške 189,3 miliardy BIF (14,26 %) v porovnaní s deficitom vo výške 163,5 miliardy BIF za rovnaké obdobie v rokoch 2018 – 2019; keďže podľa UNHCR bolo k 30. septembru 2019 v susedných krajinách 369 517 burundských utečencov; keďže od septembra 2017 sa do Burundi dobrovoľne vrátilo spolu 78 000 utečencov; keďže k 28. februáru 2019 bolo vnútorne vysídlených 130 562 Burunďanov;

H.

keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc patrí Burundi v indexe slobody tlače na svete za rok 2019 zo 180 krajín 159. miesto; keďže sloboda prejavu a sloboda slova majú zásadný význam pre zabezpečenie slobodných a informovaných volieb; keďže slobodná, nezávislá a nestranná žurnalistika predstavuje rozšírenie základného ľudského práva na slobodu slova; keďže štátom kontrolované tradičné médiá, ako je rozhlas a noviny, sú naďalej dominantným zdrojom informácií; keďže posilnenie mediálnej gramotnosti a prístupu k internetu a sociálnym médiám je potrebné na to, aby sa umožnil prístup k informáciám a upevnila sa sociálna a politická stabilita a dialóg, a teda na zaručenie slobodných, informovaných a spravodlivých volieb;

I.

keďže Burundi je jednou z najchudobnejších krajín sveta, pričom 74,7 % jeho obyvateľstva žije v chudobe a krajina sa v indexe ľudského rozvoja nachádza na 185. mieste spomedzi 189 krajín; keďže viac ako 50 % obyvateľov Burundi trpí chronickým nedostatkom potravín, takmer polovica obyvateľstva má menej ako 15 rokov a len v roku 2019 sa viac ako osem miliónov ľudí nakazilo maláriou, z ktorých 3 000 zomrelo na následky tejto choroby; keďže chudoba, nekvalitné sociálne služby, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a nedostatok príležitostí naďalej vyvolávajú násilie v krajine;

J.

keďže 27. septembra 2018 burundská rada pre národnú bezpečnosť oznámila trojmesačné pozastavenie činnosti medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), čo vážne narušilo operácie približne 130 medzinárodných MVO, z ktorých niektoré poskytovali pomoc na záchranu života;

K.

keďže 18. júla 2019 vláda prijala dva dekréty, ktorými sa zriadil medzirezortný výbor na monitorovanie a posudzovanie medzinárodných MVO pôsobiacich v Burundi;

L.

keďže vláda od uzavretia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v Burundi 28. februára 2019 odmietla uznať akékoľvek porušovanie ľudských práv a nepreukázala žiadne odhodlanie zachovať akúkoľvek formu spolupráce s úradom; keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi je v súčasnosti jediným nezávislým medzinárodným mechanizmom, ktorý vyšetruje porušovanie ľudských práv a zneužívanie páchané v Burundi;

M.

keďže burundské orgány naďalej úplne a systematicky odmietajú prácu vyšetrovacej komisie pre Burundi a zamietli jej prístup do krajiny, považujúc ju za politicky zaujatú, ale neposkytli žiadne dôkazy na podporu svojich obvinení;

N.

keďže v októbri 2017 Burundi odstúpilo od Rímskeho štatútu, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd; keďže napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na začatie postupu opätovného pristúpenia k Rímskemu štatútu burundská vláda nepodnikla žiadne kroky;

O.

keďže Tanzánia a Burundi podpísali v roku 2019 dohodu o dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom návrate 180 000 burundských utečencov, ktorí prebývajú v Tanzánii, do ich krajiny pôvodu do 31. decembra 2019; keďže v auguste 2019 UNHCR uviedol, že podmienky v Burundi neprispeli k podpore návratov, pretože navrátilci patrili medzi hlavné obete porušovania ľudských práv;

P.

keďže 30. decembra 2019 burundský generálny prokurátor požiadal o 15-ročný trest pre štyroch novinárov pracujúcich pre tlačovú skupinu Iwacu, Christine Kamikaziovú, Agnès Ndirubusaovú, Térenca Mpozenziho, Egida Harerimanu a ich vodiča Adolpha Masabarakizu, ktorí boli 22. októbra 2019 zatknutí v obci Migati, v provincii Bubanza, keď informovali o stretoch medzi rebelmi a vládnymi silami na severozápade Burundi, a ktorí sú obvinení zo spoluúčasti na ohrozovaní vnútornej bezpečnosti štátu;

Q.

keďže reportér pracujúci pre tlačovú skupinu Iwacu Jean Bigirimana je od 22. júla 2016 nezvestný a podľa správ bol naposledy videný, keď ho zatkli príslušníci Národnej spravodajskej služby (SNR) v meste Muramvya ležiacom 45 km východne od hlavného mesta Bujumbura; keďže burundské orgány sa nikdy nevyjadrili k jeho zmiznutiu;

R.

keďže 13. októbra 2015 boli novinár Christophe Nkezabahizi, jeho manželka a dve deti zavraždení v ich dome v Bujumbure; keďže orgány nevyvinuli skutočné úsilie o vyšetrenie tohto násilného trestného činu a o postavenie páchateľov pred súd;

S.

keďže článok 31 burundskej ústavy zaručuje slobodu prejavu vrátane slobody tlače; keďže Burundi je aj zmluvnou stranou Africkej charty ľudských práv a práv národov, ktorá zaručuje právo každého Burunďana dostávať a šíriť informácie; keďže burundská vláda je zodpovedná za presadzovanie a ochranu práv na slobodu prejavu a združovania, ako sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Burundi zmluvnou stranou;

T.

keďže priestor pre občiansku spoločnosť a médiá sa v uplynulých rokoch výrazne obmedzil a mnohí aktivisti občianskej spoločnosti a nezávislí novinári zostávajú v exile; keďže mnohí z tých, ktorí zostali v Burundi, čelia zastrašovaniu, zadržiavaniu alebo súdnym konaniam na základe vymyslených obvinení;

U.

keďže vláda a členovia mládežníckeho krídla vládnucej strany Imbonerakure zorganizovali celoštátnu kampaň na vyzbieranie „dobrovoľných“ príspevkov od obyvateľstva s cieľom pomôcť financovať voľby v roku 2020; keďže v správe organizácie Human Rights Watch z 6. decembra 2019 sa zistilo, že na tento účel členovia strany Imbonerakure a úradníci miestnej samosprávy často používali násilie a zastrašovanie, obmedzovanie pohybu a prístupu k verejným službám a bili tých, ktorí neprispeli;

V.

keďže aktivista v oblasti ľudských práv Germain Rukuki, člen Akcie kresťanov za odstránenie mučenia, bol v apríli 2019 odsúdený na 32 rokov väzenia za vzburu a ohrozenie bezpečnosti štátu, účasť na povstaleckom hnutí a útokoch na hlavu štátu; keďže v auguste 2018 bol aktivista Nestor Nibitanga, pozorovateľ Združenia na ochranu ľudských práv a uväznených osôb, odsúdený na päť rokov za ohrozenie štátnej bezpečnosti;

W.

keďže BBC and Voice of America (VOA) mali od mája 2019 v Burundi zakázané vysielať, keďže ich licencie boli pozastavené, a to pôvodne na obdobie šiestich mesiacov, ako to v tom čase uviedol Výbor na ochranu novinárov; keďže 29. marca 2019 burundský orgán pre reguláciu médií, Národná komunikačná rada, oznámil, že odobral BBC jeho prevádzkovú licenciu a obnovil zákaz vysielania VOA; keďže Národná komunikačná rada tiež zakázala každému novinárovi v Burundi „poskytovať priame alebo nepriame informácie, ktoré by mohli byť vysielané“ buď prostredníctvom BBC alebo VOA;

X.

keďže Rada 24. októbra 2019 predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči Burundi do 24. októbra 2020.

Y.

keďže tieto opatrenia pozostávajú zo zákazu cestovania na územie Európskej únie a zmrazenia aktív a týkajú sa štyroch osôb, ktorých činnosť sa považuje za ohrozenie demokracie alebo prekážku v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

Z.

keďže úsilie Východoafrického spoločenstva (EAC) o nájdenie sprostredkovaného riešenia politickej krízy, ktorú vyvolalo rozhodnutie prezidenta v roku 2015 kandidovať na tretie funkčné obdobie, je naďalej neúspešné; keďže prezident Pierre Nkurunziza viackrát zdôraznil, že sa nebude usilovať o ďalšie funkčné obdobie, ale vládnúca strana ešte nevymenovala svojho kandidáta na ďalšie prezidentské voľby;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.