Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020IP0010

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy (2019/2990(RSP))

    Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, p. 71–75 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    7.7.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 270/71

    P9_TA(2020)0010

    Pozícia Európskeho parlamentu v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy (2019/2990(RSP))

    (2021/C 270/06)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (1), zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (2), zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu (3) a z 13. februára 2019 o stave diskusie o budúcnosti Európy (4),

    —

    so zreteľom na návrh dezignovanej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej zo 16. júla 2019 v rámci politických usmernení pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019-2024 a organizovanie Konferencie o budúcnosti Európy (ďalej len „konferencia“),

    —

    so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 o všeobecnom smerovaní týkajúcom sa Konferencie o budúcnosti Európy,

    —

    so zreteľom na stanovisko vo forme listu Výboru pre ústavné veci k organizácii Konferencie o budúcnosti Európy z 9. decembra 2019,

    —

    so zreteľom na výsledky zasadnutie pracovnej skupiny Konferencie predsedov o Konferencii o budúcnosti Európy 19. decembra 2019,

    —

    so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže volebná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 vzrástla, čo je dôkazom rastúcej angažovanosti občanov a zvýšeného záujmu o proces európskej integrácie, ako aj očakávania, že Európa bude riešiť svoje súčasné a budúce výzvy;

    B.

    keďže je potrebné riešiť vnútorné aj vonkajšie výzvy, ktorým Európa čelí, ako aj nové spoločenské a nadnárodné výzvy, s ktorými sa v čase prijatia Lisabonskej zmluvy nepočítalo; keďže počet významných kríz, ktorými Únia prešla, ukazuje, že treba uskutočniť reformné procesy vo viacerých oblastiach správy vecí verejných;

    C.

    keďže zásadou európskej integrácie od vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957, ktorá bola následne opätovne potvrdená všetkými hlavami štátov a vlád, ako aj všetkými národnými parlamentmi členských štátov počas jednotlivých kôl postupného začleňovania a zmien zmlúv, doteraz vždy bolo „čoraz užšie zjednocovanie národov Európy“;

    D.

    keďže sa dosiahol konsenzus o tom, že mandát Konferencie o budúcnosti Európy by mal predstavovať dvojročný proces, ktorý by sa mal začať podľa možnosti v Deň Európy 9. mája 2020 (70. výročie Schumanovej deklarácie) a skončiť do leta 2022;

    E.

    keďže táto konferencia by mala byť príležitosťou pre úzke zapojenie občanov EÚ prístupom zdola nahor, prostredníctvom ktorého by boli vypočutí a ich názory by prispeli k diskusiám o budúcnosti Európy;

    F.

    keďže Európsky parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá je priamo volená občanmi EÚ, a mal by mať vedúcu úlohu v procese tejto konferencie;

    Cieľ a rozsah konferencie

    1.

    		 víta návrh Konferencie o budúcnosti Európy a domnieva sa, že 10 rokov po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti je vhodný čas na to, aby občania EÚ dostali novú príležitosť viesť dôkladnú diskusiu o budúcnosti Európy s cieľom formovať Úniu, v ktorej chceme spoločne žiť;

    2.

    		 domnieva sa, že konferencia ponúka príležitosť zistiť, čo robí EÚ dobre a aké nové opatrenia musí zlepšiť, ako môže zvýšiť svoju schopnosť konať a stať sa demokratickejšou; domnieva sa, že jej cieľom by mal byť prístup zdola nahor, ktorý priamo zapojí občanov do zmysluplnej diskusie, a zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska treba uvažovať o vytvorení trvalého mechanizmu na zapájanie občanov do úvah o budúcnosti Európy;

    3.

    		 zastáva názor, že pred začatím konferencie musí začať fáza počúvania s cieľom umožniť občanom z celej Európskej únie vyjadriť svoje názory, predkladať návrhy a ponúkať vlastné vízie toho, čo pre nich Európa znamená; navrhuje, aby metodiky používané na zhromažďovanie a spracovanie vstupov občanov boli jednotné a konzistentné vo všetkých členských štátoch a na úrovni EÚ;

    4.

    		 domnieva sa, že účasť občanov na konferencii by sa mala zabezpečiť tak, aby bola v plnej miere zohľadnená rôznorodosť spoločností; domnieva sa, že by mali prebiehať konzultácie s využitím najúčinnejších, najinovačnejších a najvhodnejších platforiem vrátane online nástrojov, a mali by byť pokryté všetky časti EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania mali možnosť ovplyvniť prácu počas konferencie; domnieva sa, že zabezpečenie účasti mládeže bude nevyhnutnou súčasťou dlhodobého vplyvu konferencie;

    5.

    		 zdôrazňuje, že konferencia by mala predstavovať otvorený a transparentný proces uplatňujúci inkluzívny, participatívny a vyvážený prístup k občanom a zainteresovaným stranám; zdôrazňuje, že zapojenie občanov, organizovanej občianskej spoločnosti a rôznych zainteresovaných strán na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by malo byť kľúčovým prvkom tohto inovačného a originálneho procesu;

    6.

    		 navrhuje, aby konferencia bola procesom, ktorý budú riadiť rôzne orgány s vymedzenými/ad hoc povinnosťami vrátane inštitucionálnych orgánov a priameho zapojenia občanov;

    7.

    		 navrhuje, aby plenárne zasadnutie konferencie vytvorilo otvorené fórum pre diskusie medzi rôznymi účastníkmi bez vopred určeného výstupu, pričom zahrnie príspevky z Agor občanov a neobmedzí rozsah na vopred určené oblasti politiky alebo spôsoby integrácie; navrhuje, aby sa stanovili maximálne, vopred vymedzené, ale nie konečné politické priority, ako napríklad:

    —

    európske hodnoty, základné práva a slobody,

    —

    demokratické a inštitucionálne aspekty EÚ,

    —

    výzvy v oblasti životného prostredia a kríza v oblasti klímy,

    —

    sociálna spravodlivosť a rovnosť,

    —

    hospodárske otázky a otázky zamestnanosti vrátane zdaňovania,

    —

    digitálna transformácia,

    —

    bezpečnosť a úloha EÚ vo svete;

    zdôrazňuje, že ide o neúplný súbor politík, ktorý by mohol usmerňovať priebeh konferencie; navrhuje, aby sa využili osobitné prieskumy Eurobarometra ako pomoc pri tvorbe programu a priebehu diskusií počas konferencie;

    8.

    		 domnieva sa, že konferencia by mala zhodnotiť iniciatívy uplatnené pred voľbami v roku 2019; domnieva sa, že s cieľom pripraviť sa v dostatočnom predstihu na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 by sa v rámci procesu konferencie malo pracovať na témach, ako sú systém navrhovania hlavných kandidátov a nadnárodné kandidátne listiny, pričom treba zohľadniť existujúce termíny a využiť všetky dostupné medziinštitucionálne, politické a legislatívne nástroje;

    Organizácia, zloženie a riadenie procesu konferencie

    9.

    		 navrhuje, aby konferencia pozostávala z rôznych orgánov s rôznymi povinnosťami, ako sú napríklad: plenárne zasadnutie konferencie, občianske fóra (tzv. Agory občanov), mládežnícke fóra (tzv. Agory mládeže), riadiaci výbor a výkonná koordinačná rada; žiada, aby všetky orgány na všetkých úrovniach konferencie boli rodovo vyvážené;

    10.

    		 navrhuje, aby sa počas konferencie uskutočnili viaceré tematicky zamerané Agory občanov týkajúce sa politických priorít, ktorých by sa zúčastňovalo najviac 200 až 300 občanov, pričom každý členský štát by bol zastúpený minimálne troma občanmi v súlade so zásadou zostupnej proporcionality; zdôrazňuje, že tieto občianske agory by sa mali konať na rôznych miestach Únie a mali by byť reprezentatívne (pokiaľ ide o geografické zastúpenie, pohlavie, vek, sociálno-ekonomické zázemie a/alebo úroveň dosiahnutého vzdelávania);

    11.

    		 ďalej navrhuje, aby náhodný výber účastníkov spomedzi všetkých občanov EÚ uskutočňovali nezávislé inštitúcie v členských štátoch v súlade s uvedenými kritériami a aby sa vymedzili kritériá, ktorými sa zabezpečí, že volení politici, vysokí predstavitelia vlád a profesionálni zástupcovia záujmových skupín sa nebudú môcť zúčastňovať Agor občanov; vyzýva k tomu, aby sa Agor občanov zúčastňovali rôzni účastníci na rôznych miestach, pričom jednotlivých stretnutí konkrétnej tematicky zameranej Agory občanov sa budú musieť zúčastňovať tí istí účastníci, aby sa tak zabezpečila súdržnosť a konzistentnosť; trvá na tom, aby sa uskutočnili minimálne dve stretnutia jednotlivých tematicky zameraných Agor občanov s cieľom poskytnúť podnety plenárnemu zasadnutiu konferencie a získať celkovú spätnú väzbu o úvahách na inom zasadnutí formou dialógu; zdôrazňuje, že Agory občanov by sa mali snažiť dospieť ku konsenzu a v prípade, že to nie je možné, malo by byť vyjadrené menšinové stanovisko;

    12.

    		 navrhuje, aby sa okrem Agor občanov uskutočnili minimálne dve Agory mládeže: jedna na začiatku konferencie a jedna v jej závere, keďže mladí ľudia si zaslúžia mať svoje vlastné fórum, pretože mladé generácie predstavujú budúcnosť Európy a práve ich sa najviac dotknú súčasné rozhodnutia o budúcom smerovaní EÚ; požaduje, aby sa vek účastníkov stanovil v rozmedzí 16 – 25 a aby výber, veľkosť, postavenie a pracovné metódy boli založené na rovnakých kritériách ako v prípade Agor občanov;

    13.

    		 žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci občania (vrátane mladých ľudí), ktorí sa budú zúčastňovať konferencie, dostali podporu formou náhrady cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie, a v prípade potreby aj zabezpečením ospravedlnenia ich neprítomnosti na pracovisku a kompenzácie sociálnych nákladov (napr. strata príjmu, denná starostlivosť a osobitné opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím);

    14.

    		 žiada, aby medzi členmi plenárneho zasadnutia konferencie boli zastúpení:

    —

    Európsky parlament zastupujúci občanov Únie, a to najviac 135 členmi,

    —

    Rada, ktorá zastupuje členské štáty, 27 členmi,

    —

    národné parlamenty dvomi až štyrmi členmi za každý parlament členského štátu,

    —

    Európska komisia tromi príslušnými komisármi,

    —

    Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov – oba štyrmi členmi;

    —

    sociálni partneri na úrovni EÚ, a to každý subjekt dvoma členmi;

    15.

    		 zdôrazňuje, že na zabezpečenie spätnej väzby budú na plenárne zasadnutia konferencie pozvaní zástupcovia tematických Agor občanov a Agor mládeže, aby predstavili svoje závery a diskutovali o nich tak, aby mohli byť zohľadnené počas rokovaní na plenárnom zasadnutí konferencie;

    16.

    		 trvá na tom, že zastúpenie Rady musí byť na ministerskej úrovni a že zástupcovia Európskeho parlamentu a národných parlamentov by mali zabezpečiť vyvážené politické zastúpenie, ktoré bude odrážať príslušnú rôznorodosť; zdôrazňuje, že inštitucionálne strany konferencie sa budú zúčastňovať ako rovnocenní partneri a že bude dôsledne zabezpečená rovnováha medzi Európskym parlamentom na jednej strane a Radou a národnými parlamentmi na strane druhej; trvá na tom, aby sa na plenárnom zasadnutí konferencie dosiahol konsenzus o odporúčaniach alebo aby odporúčania boli prinajmenšom názormi väčšiny zástupcov každej z týchto troch inštitúcií EÚ a národných parlamentov;

    17.

    		 navrhuje, aby sa konferencia stretávala na plenárnom zasadnutí v Európskom parlamente aspoň dvakrát za polrok; navrhuje, aby plenárne zhromaždenie konferencie na svojom prvom stretnutí prijalo pracovný plán a aby po každom plenárnom zasadnutí konferencie bola účastníkom konferencie a širokej verejnosti poskytnutá správa z plenárneho zasadnutia so závermi a správami pracovnej skupiny; zastáva názor, že konečné závery by mali byť prijaté na záverečnom stretnutí plenárneho zasadnutia konferencie, v ktorých budú zhrnuté výsledky konferencie ako celku;

    18.

    		 zdôrazňuje potrebu podpory formou prípravných stretnutí, ako aj príspevkov zavedených a skúsených organizácií občianskej spoločnosti a ďalších odborníkov; uznáva význam odborných znalostí mimovládnych organizácií, univerzít, výskumných centier a think tankov v celej Európe a vyzýva ich, aby podporovali proces konferencie na rôznych úrovniach a poskytli podporu jej jednotlivým orgánom;

    19.

    		 domnieva sa, že konferencia by mala hľadať spôsoby, ako do diskusií o budúcnosti Európy zapojiť zástupcov kandidátskych krajín na vstup do EÚ;

    20.

    		 zastáva názor, že záštitu na vysokej úrovni by mali prevziať tri hlavné inštitúcie EÚ na najvyššej úrovni, konkrétne predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie; domnieva sa, že záštita na vysokej úrovni by mala poskytnúť tomuto procesu záruky a zabezpečiť dohľad, ako aj úspešný začiatok tejto konferencie;

    21.

    		 zastáva názor, že s cieľom efektívne usmerňovať celý proces ako taký, ako aj všetky príslušné orgány by riadenie priebehu konferencie mal zabezpečovať riadiaci výbor a výkonná koordinačná rada;

    22.

    		 navrhuje, aby členmi riadiaceho výboru boli:

    —

    zástupcovia Európskeho parlamentu (všetky zastúpené politické skupiny, ako aj zástupca Výboru pre ústavné veci a zástupca Predsedníctva Európskeho parlamentu),

    —

    zástupcovia Rady (Predsedníctva EÚ),

    —

    zástupcovia Komisie (traja zodpovední komisári);

    žiada, aby zloženie riadiaceho výboru zabezpečilo politickú a inštitucionálnu rovnováhu a aby všetky zložky riadiaceho výboru mali rovnakú váhu;

    23.

    		 zastáva názor, že riadiaci výbor by mal byť zodpovedný za prípravu plenárnych zasadnutí konferencie (návrhy programov, správy z plenárneho zasadnutia a závery), Agory občanov a Agory mládeže, ako aj za dohľad nad činnosťami a organizáciou konferencie;

    24.

    		 ďalej navrhuje, aby sa výkonná koordinačná rada skladala z troch hlavných inštitúcií EÚ pod vedením Európskeho parlamentu; trvá na tom, aby členovia výkonnej koordinačnej rady boli súčasťou riadiaceho výboru; odporúča, aby bola rada zodpovedná za každodenné riadenie konferencie, najmä pokiaľ ide o praktickú prípravu konferencie, pracovné skupiny, Agory občanov a ďalšie iniciatívy, ktoré určí riadiaci výbor;

    25.

    		 navrhuje, aby proces konferencie zabezpečoval sekretariát, ktorého členovia budú zvolení spomedzi troch hlavných inštitúcií EÚ;

    Komunikácia o konferencii a politické memorandum

    26.

    		 zastáva názor, že komunikácia s občanmi, zapojenie občanov do priebehu konferencie, ako aj práca a výsledky konferencie sú mimoriadne dôležité; zdôrazňuje, že všetky existujúce a nové komunikačné nástroje digitálnej a fyzickej účasti by mali byť koordinované v rámci troch inštitúcií, a to aj existujúcimi zdrojmi Európskeho parlamentu a styčnými kanceláriami Európskeho parlamentu, aby boli občania o konferencii priebežne informovaní a mohli sledovať jej priebeh hneď po začatí jej plenárnych zasadnutí, Agor občanov a Agor mládeže;

    27.

    		 zastáva názor, že všetky zasadnutia konferencie (vrátane plenárnych zasadnutí, Agor občanov a Agor mládeže) by sa mali vysielať cez internet a mali by byť prístupné verejnosti; trvá na tom, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa konferencie vrátane príspevkov od zainteresovaných strán uverejňovali a aby všetky časti konferencie prebiehali v úradných jazykoch Únie;

    28.

    		 zastáva názor, že priebeh konferencie, jej koncepcia, štruktúra, harmonogram a rozsah by mali byť výsledkom spoločnej dohody Európskeho parlamentu, Komisie a Rady, ktorá bude vyjadrená formou memoranda o porozumení;

    Výstupy

    29.

    		 žiada, aby sa v rámci konferencie vypracovali konkrétne odporúčania, ktoré by sa inštitúcie zaviazali riešiť a preniesť do opatrení, aby sa tak naplnili očakávania občanov a zainteresovaných strán po dvojročnom procese a diskusiách;

    30.

    		 žiada, aby všetci účastníci konferencie prijali všeobecný záväzok zabezpečiť prijatie následných opatrení v nadväznosti na výstupy konferencie, a to v súlade s ich príslušnými úlohami a právomocami;

    31.

    		 zaväzuje sa bezodkladne prijať náležité opatrenia v nadväznosti na konferenciu formou legislatívnych návrhov, iniciovaním zmien zmlúv a ďalšími krokmi; vyzýva ostatné dve inštitúcie, aby prijali rovnaký záväzok;

    o

    o o

    32.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedníčke Komisie, predsedovi Európskej rady a úradujúcemu predsedníctvu Rady.

    (1)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

    (2)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

    (3)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 235.

    (4)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0098.

    Top