—

rozhodol, že nariadenie Komisie (EÚ) 2021/468 porušuje článok 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 a článok 8 nariadenia (ES) č. 1925/2006; že je teda založené na nesprávnom právnom posúdení,

—

rozhodol, že nariadenie (EÚ) 2021/468 je založené na zneužití právomoci,

—

rozhodol, že nariadenie (EÚ) 2021/468 a jeho vedecký základ, stanovisko EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) z 22. novembra 2017 sú založené na zjavne nesprávnom posúdení,

—

rozhodol, že nariadenie (EÚ) 2021/468 porušuje zásadu právnej istoty,

—

rozhodol, že nariadenie (EÚ) 2021/468 porušuje zásadu proporcionality,

—

zrušil nariadenie Komisie (EÚ) 2021/468 z 18. marca 2021, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o botanické druhy obsahujúce deriváty hydroxyantracénu,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení. Žalobca sa v tejto súvislosti dovoláva skutočnosti, že napadnuté nariadenie porušuje článok 8 nariadenia (ES) č. 1925/2006 (1), ktorý pri zaradení predmetných látok a prípravkov do časti A prílohy III tohto nariadenia vyžaduje identifikáciu rizika, zatiaľ čo pri existencii vedeckej neistoty sa tieto zaraďujú do časti C prílohy III, kam zaraďuje iné prípravky než látky, a porušuje článok 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 (2) z dôvodu, že vychádza z čiastočného hodnotenia rizík, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci z dôvodu, že viaceré presné, prípustné a zhodujúce sa indície preukazujú, že cieľ ochrany zdravia spotrebiteľov, ktorého sa dovoláva Komisia, nezodpovedá skutočnosti. Žalobca uvádza, že účinkom napadnutého nariadenia je najmä vyhradiť právo používať prípravky a látky obsahujúce deriváty hydroxyantracénu (ďalej len „HAD“) zaradené do časti A prílohy III nariadenia (ES) č. 1925/2006 iba pre lieky, hoci to nie je sledovaný cieľ.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Podľa žalobcu stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 22. novembra 2017, z ktorého vychádza napadnuté nariadenie, je založené na viacerých zjavne nesprávnych posúdeniach, keďže EFSA ohodnotil genotoxické a karcinogénne riziko HAD bez dodržania vlastných metód pre posúdenie rizika, ani metód OECD pre posúdenie rizika a vyvodil z nich závery, ktoré odporujú záverom Európskej agentúry pre lieky (EMA). Napadnuté nariadenie teda vychádza zo zjavne nesprávnych posúdení, keďže Komisia jednak zaradila látky a prípravky do časti A prílohy III nariadenia (ES) č. 1925/2006, hoci zo stanoviska EFSA z 22. novembra 2017 vyplýva vedecká neistota a jednak neuplatnila zásadu ALARA na opatrenia pre správu rizík a nakoniec nevzala do úvahy vývoj vedeckých poznatkov, ku ktorému došlo po vydaní stanoviska EFSA z 22. novembra 2017.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty z dôvodu, že znenie napadnutého nariadenia je nekoherentné vzhľadom na to, že jednak odkazuje na výraz „prípravky“, hoci tento výraz nie je definovaný žiadnym ustanovením, a jednak niektoré látky HAD sa zdajú byť súčasne aj zakázané aj povolené, ale pod kontrolou, a nakoniec Standing Committee on Plants, Animals, Food and Feed (Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá) mal text upresniť.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže napadnuté nariadenie zaraďuje do časti A prílohy III nariadenia (ES) č. 1925/2006 látky bez toho, aby bol stanovený akýkoľvek prah, čo vedie k tomu, že ich zakazuje, pričom tento zákaz nie je potrebný na dosiahnutie sledovaného cieľa ochrany verejného zdravia.