(1)

V kontexte rýchlych a hlbokých zmien spôsobených technologickou revolúciou a globalizáciou je investovanie do vzdelávacej mobility, spolupráce Investovanie do vzdelávacej mobility pre všetkých, bez ohľadu na sociálne alebo kultúrne pozadie a  nezávisle od prostriedkov, ako aj v spolupráci a rozvoja rozvoji inovačných politík v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu je nesmierne dôležité z hľadiska budovania inkluzívnych , demokratických , súdržných a odolných spoločností, ako aj udržania konkurencieschopnosti Únie. Takéto investície zároveň prispievajú k posilňovaniu európskej identity , zásad a hodnôt a k demokratickejšej Únii. [PN 2]

(2)

Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zo 14. novembra 2017 predniesla svoju víziu práce na európskom vzdelávacom priestore do roku 2025, v ktorom by vzdelávaniu nebránili štátne hranice, na budovaní Únie, kde by sa pobyt v inom členskom štáte na účely štúdia alebo vzdelávania v akejkoľvek forme či prostredí stal normou a kde by bolo bežné, že ľudia okrem materinského jazyka hovoria dvomi ďalšími jazykmi; a tiež Únie, v ktorej by ľudia mali jasnú predstavu o svojej európskej identite, ako aj silné povedomie o kultúrnom dedičstve a rozmanitosti Európy. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila potrebu podporiť osvedčený program Erasmus+ vo všetkých kategóriách vzdelávajúcich sa, ktoré už pokrýva, a osloviť vzdelávajúcich sa s nedostatkom príležitostí.

(3)

Význam vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže pre budúcnosť Únie sa odráža v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (4), v ktorom sa zdôrazňuje potreba splniť záväzky prijaté členskými štátmi na sociálnom samite v Göteborgu, a to aj prostredníctvom úplného vykonania Európskeho piliera sociálnych práv (5) a jeho prvej zásady týkajúcej sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V oznámení sa kladie dôraz na potrebu zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom značne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017.

(4)

V Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásil a podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia, sa stanovuje ako jeho prvá kľúčová zásada právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si mohol udržať a aby mohol získať zručnosti, vďaka ktorým by sa mohol plne zapájať do spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V Európskom pilieri sociálnych práv sa takisto objasňuje význam kvalitného vzdelávania v ranom detstve a zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých. [PN 3]

(5)

V Bratislave 16. septembra 2016 potvrdili vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov svoje odhodlanie poskytnúť mládeži lepšie príležitosti. V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie prisľúbili pracovať na Únii, kde majú mladí ľudia možnosť získať to najlepšie vzdelanie a tú najlepšiu odbornú prípravu, a kde môžu študovať a nájsť si prácu v celej Únii na celom kontinente  – v Únii, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť ; v Únii, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe . [PN 4]

(6)

Správa o hodnotení programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020 v polovici jeho trvania potvrdila, že vytvorenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport viedlo k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergiám v riadení programu, zatiaľ čo konsolidácia zvyšovania efektívnosti programu na roky 2014 – 2020 si v budúcnosti vyžaduje ďalšie zlepšenia. V rámci konzultácií k hodnoteniu programu v polovici jeho trvania a k budúcemu programu členské štáty a zainteresované strany dôrazne vyzvali ku kontinuite, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti programu, jeho štruktúru a mechanizmy jeho realizácie, pričom vyzvali k viacerým zlepšeniam ako napríklad urobiť program inkluzívnejším , jednoduchším a zvládnuteľnejším pre menších prijímateľov a menšie projekty . Vyjadrili tiež plnú podporu zachovaniu intergrácie programu do modelu celoživotného vzdelávania, ktorý by mal byť i naďalej jeho oporou. Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. februára 2017 o vykonávaní programu Erasmus+ privítal integrovanú štruktúru programu a vyzval Komisiu, aby v rámci budúceho programu v plnej miere využila rozmer celoživotného vzdelávania v programe prostredníctvom podpory a stimulácie medzisektorovej spolupráce. Komisia vo svojom posúdení vplyvu, ako aj členské štáty a zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu zachovať silný medzinárodný rozmer ďalšieho posilnenia medzinárodného rozmeru programu a rozšíriť ho jeho rozšírenia na ďalšie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy , ako aj na mládež a šport . [PN 5]

(7)

V rámci otvorenej verejnej konzultácie týkajúcej sa financovania z prostriedkov Únie v oblastiach hodnôt a mobility sa potvrdili tieto kľúčové zistenia, a zároveň sa v nej zdôraznila potreba urobiť budúci program inkluzívnejším a pokračovať v zameraní priorít na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na posilňovanie priorít týkajúcich sa podpory európskej identity, aktívneho občianstva a účasti na demokratickom živote.

(7a)

Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 22/2018 z 3. júla 2018 o programe Erasmus+  (6) zdôraznil, že program priniesol preukázateľnú európsku pridanú hodnotu, ale že nie všetky rozmery tejto pridanej hodnoty, ako napríklad väčší pocit európskej identity alebo posilnenie viacjazyčnosti, sa primerane zohľadňujú alebo merajú. Dvor audítorov usúdil, že nasledujúci program by mal zabezpečiť lepšie zosúladenie ukazovateľov s cieľmi programu, aby sa zabezpečilo riadne posúdenie výkonnosti. V správe Dvora audítorov sa tiež uvádza, že napriek úsiliu o zjednodušenie programu na roky 2014 – 2020 zostáva administratívna záťaž príliš vysoká, a preto odporučil Komisii, aby ďalej zjednodušovala postupy týkajúce sa programu, najmä postupy podávania žiadostí a požiadavky na podávanie správ, a aby zlepšila nástroje IT. [PN 6]

(8)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ (7), ktoré prijala 2. mája 2018, vyzvala k tomu, aby sa zvýšili investície do ľudí a aby sa v ďalšom finančnom rámci kládol väčší dôraz na mládež, a to najmä tak uznala , že sa viac ako zdvojnásobí rozsah programu Erasmus+ program Erasmus+ je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Napriek celkovému úspechu program na roky 2014 – 2020, ktorý je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Nový program by mal byť zameraný na inkluzívnosť s cieľom osloviť viac mladých naďalej nebol schopný uspokojiť vysoký dopyt po financovaní a trpel nízkou mierou úspešnosti projektov . Na odstránenie týchto nedostatkov je potrebné zvýšiť viacročný rozpočet pre program nadväzujúci na program na roky 2014 – 2020. Nadväzujúci program má navyše za cieľ byť inkluzívnejší tým, že osloví viac ľudí s nedostatkom príležitostí. Takýto prístup by mal umožniť väčšiemu počtu mladých ľudí presťahovať sa do inej krajiny , a zahŕňa niekoľko nových a ambicióznych iniciatív . Preto ako zdôraznil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom viacročnom finančnom rámci, je potrebné , aby sa v nej vzdelávali alebo pracovali rozpočet v  rámci nadväzujúceho programu v stálych cenách strojnásobil v porovnaní s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 – 2020 . [PN 7]

(9)

V tejto súvislosti treba zriadiť program nadväzujúci na program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (ďalej len „program“) Erasmus+ na roky 2014 – 2020, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (8). Integrovaný charakter programu na roky 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom – a vo všetkých etapách života, by sa mal zachovať posilniť , aby sa zabezpečil prístup založený na celoživotnom vzdelávaní a aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy umožňujúce jednotlivcom ľuďom získať a zlepšiť vedomosti a kompetencie, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj a na riešenie výziev a čo najlepšie využitie príležitostí dvadsiateho prvého storočia. Takýto prístup by mal uznávať význam činností neformálneho a informálneho vzdelávania a prepojení medzi nimi. [PN 8]

(10)

Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, vďaka ktorým by sa stal ešte užitočnejším pri plnení politických cieľov a priorít Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Systematický prístup založený na celoživotnom vzdelávaní je dôležitý na to, aby ľudia hladko zvládali prechod medzi rôznymi etapami, ktorým budú musieť čeliť vo svojom životnom cykle , a to najmä starší ľudia, ktorí sa potrebujú priučiť novým zručnostiam alebo zručnostiam zodpovedajúcim rozvíjajúcemu sa trhu práce. Takýto prístup by sa mal podporovať prostredníctvom účinnej medzisektorovej spolupráce a prostredníctvom väčšej interakcie medzi rôznymi formami vzdelávania . V záujme rozvíjania tohto prístupu by sa v nasledujúcom programe malo zachovať úzke prepojenie s celkovým strategickým rámcom pre politickú spoluprácu Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže vrátane politických programov pre školy, vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu, a vzdelávanie dospelých, a zároveň by sa mali posilňovať a rozvíjať nové synergie s inými súvisiacimi programami a oblasťami politiky Únie. [PN 9]

(10a)

Organizácie pôsobiace v cezhraničnom kontexte predstavujú významný príspevok k nadnárodnému a medzinárodnému rozmeru programu. Preto by mal program prípadne poskytovať podporu náležitým sieťam na úrovni Únie a európskym a medzinárodným organizáciám, ktorých činnosti sa týkajú cieľov programu a prispievajú k nim. [PN 10]

(11)

Program je kľúčovou zložkou budovania európskeho vzdelávacieho priestoru a rozvoja kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie do roku 2025, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie  (9). Mal by byť vybavený takými mechanizmami, aby mohol prispievať k rámcu nasledujúcemu po strategickom rámci pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a k programu v oblasti zručností pre Európu (10) so spoločným záväzkom, pokiaľ ide o strategický význam zručností , kompetencií a kompetencií znalostí na udržanie pracovných miest, rastu , konkurencieschopnosti, inovácií a konkurencieschopnosti sociálnej súdržnosti . Mal by byť takisto oporou pre členské štáty pri dosahovaní cieľov Parížskej deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (11). [PN 11]

(12)

Program by mal byť v súlade s novou stratégiou Európskej únie pre mládež (12) a rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2019 – 2027, podľa oznámenia Komisie z 22. mája 2018„Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“ (13) , a to vrátane cieľa stratégie, ktorým je podpora vysoko kvalitnej práce s mládežou a neformálneho vzdelávania . [PN 12]

(13)

V Programe by sa mal zohľadňovať pracovný plán Únie pre šport, ktorý je rámcom spolupráce na úrovni Únie v oblasti športu na roky […] (14). Mala by sa zabezpečiť súdržnosť a komplementarita pracovného plánu Únie a akcií v oblasti športu podporovaných v rámci programu. Existuje potreba zamerať sa najmä na masové športy s ohľadom na významnú rolu športu pri podpore fyzickej aktivity a zdravého životného štýlu, medziľudských vzťahov, sociálneho začlenenia a rovnosti. Program by mal podporovať mobilitné akcie len v kontexte masového športu, a to pre mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú organizovanému športu, ako aj pre zamestnancov v oblasti športu. Je takisto dôležité uznať, že medzi zamestnancov v oblasti športu môžu patriť profesionálni športovci v tom zmysle, že si na živobytie zarábajú športom, a pritom sa stále môžu angažovať v masovom športe. Mobilitné akcie by mali byť preto otvorené aj tejto skupine. Program by mal prispieť k podpore európskych spoločných európskych hodnôt prostredníctvom športu, udržateľnosti a dobrých environmentálnych postupov v športe, dobrej správy a integrity v športe, ako aj k podpore vzdelávania, odbornej prípravy a zručností v športe a prostredníctvom športu. Všetky príslušné zainteresované strany vrátane inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy by mali mať možnosť zúčastňovať sa na partnerstvách, spolupráci a politickom dialógu v oblasti športu. [PN 13]

(14)

Program by mal prispieť k posilneniu inovačnej kapacity Únie, najmä podporou činností v oblasti mobility a spolupráce, ktoré sú prospešné pre rozvoj zručností a kompetencií vo výhľadovo orientovaných študijných odboroch alebo oblastiach, ako sú veda, technológie, umenie, inžinierstvo a matematika, zmena klímy, životné prostredie ochrana životného prostredia, udržateľný rozvoj , čistá energia, umelá inteligencia, robotika, analýza údajov , dizajn a umenie/dizajn architektúra a digitálna a mediálna gramotnosť, s cieľom pomôcť ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre budúcnosť. [PN 14]

(14a)

Program by mal v súlade so svojím poslaním, ktorým je stimulovať inovácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, podporovať rozvoj vzdelávacích a vyučovacích stratégií zameraných na nadané a talentované deti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, sociálno-ekonomické postavenie alebo pohlavie. [PN 15]

(14b)

Program by mal prispievať k činnostiam nadväzujúcim na Európsky rok kultúrneho dedičstva tým, že podporí činnosti zamerané na rozvoj zručností potrebných na ochranu a zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva a na plné využívanie vzdelávacích príležitostí, ktoré ponúka kultúrny a kreatívny sektor. [PN 16]

(15)

Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa využívali kombinované zdroje z programu Erasmus a programu Európsky horizont (15) na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z programu Európsky Európa sa horizont sa v prípade potreby doplní podpora programu určená na iniciatívu „Európske univerzity“ pre akcie a iniciatívy , najmä jej ktoré preukazujú výskumný rozmer , ako je iniciatíva „Európske univerzity“, ako súčasť vývoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Synergie s programom Európsky horizont pomôžu podporiť integráciu vzdelávania a výskumu , najmä v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. [PN 17]

(16)

Program by mal byť inkluzívnejší zlepšením nadväzovania kontaktu miery účasti ľudí s ľuďmi s nedostatkom príležitostí obmedzenými príležitosťami. , a to aj prostredníctvom flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility a podporou účasti malých organizácií, najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií, ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií. Je dôležité uznať, že nízka úroveň účasti ľudí s obmedzenými príležitosťami by mohla prameniť z rôznych príčin a závisieť od rôznych národných kontextov. Preto by v celoúnijnom rámci mali národné agentúry vypracovať stratégie začleňovania, ako aj opatrenia na zlepšenie dosahu, zjednodušenie postupov, poskytovanie odbornej prípravy a podporu a monitorovanie účinnosti. Mali by sa podporovať virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešaná a virtuálna mobilita, aby sa oslovilo viac účastníkov, najmä tých využívať aj ďalšie mechanizmy na posilnenie začleňovania , a to aj prostredníctvom poskytovania flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility v súlade s nedostatkom príležitostí, potrebami ľudí s obmedzenými príležitosťami a tých, pre ktorých by fyzický presun do krajiny podporou účasti malých organizácií , ktorá nie je ich krajinou pobytu najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií , bol prekážkou ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií . [PN 18]

(16a)

Keď sa ľudia s obmedzenými príležitosťami nemôžu z finančných dôvodov zúčastniť na programe, či už kvôli ich ekonomickej situácii alebo kvôli vyšším nákladom na účasť na programe, ako je to často v prípade osôb so zdravotným postihnutím, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení finančnej podpory. Takéto opatrenia môžu zahŕňať ďalšie nástroje Únie, ako je napríklad Európsky sociálny fond plus, vnútroštátne systémy alebo grantové úpravy či navýšenia v rámci programu. Pri posudzovaní toho, či ľudia s obmedzenými príležitosťami nie sú schopní zúčastniť sa na programe z finančných dôvodov a akú úroveň podpory potrebujú, by sa mali použiť objektívne kritériá. Dodatočné náklady na opatrenia na uľahčenie začleňovania by nikdy nemali byť samy osebe dôvodom na zamietnutie žiadosti. [PN 19]

(16b)

Program by mal naďalej zameriavať svoju podporu na fyzickú vzdelávaciu mobilitu a mal by vytvárať viac príležitostí pre ľudí s obmedzenými príležitosťami na to, aby mohli využívať akcie v oblasti fyzickej vzdelávacej mobility. Zároveň by sa malo uznať, že virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešané učenie a virtuálne učenie, môžu účinne dopĺňať fyzickú vzdelávaciu mobilitu a maximalizovať jej účinnosť. Vo výnimočných prípadoch, keď sa ľudia nemôžu zúčastniť na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility, im môžu virtuálne formáty umožniť využívať mnohé výhody programu nákladovo efektívnym a inovačným spôsobom. Preto by mal program poskytovať podporu aj na takéto virtuálne formáty a nástroje. Tieto formáty a nástroje, najmä tie, ktoré sa používajú na jazykové vzdelávanie, by sa mali v čo najširšej možnej miere sprístupňovať verejnosti. [PN 20]

(16c)

V súlade s povinnosťami Únie a členských štátov podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä s jeho článkom 9 o prístupnosti a jeho článkom 24 o vzdelávaní, by sa osobitná pozornosť mala venovať zabezpečeniu nediskriminačného a bezbariérového prístupu k programu pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel by sa mala v prípade potreby poskytnúť dodatočná podpora vrátane finančnej podpory. [PN 21]

(16d)

Právne a administratívne prekážky, napríklad ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt a pri prístupe k podporným službám, najmä zdravotníckym službám, môžu brániť v prístupe k programu. Členské štáty by preto mali prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie týchto prekážok, aby nastal plný súlad s právom Únie, a na uľahčenie cezhraničných výmen, napríklad vydaním európskeho preukazu zdravotného poistenia. [PN 22]

(17)

Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zdôraznila kľúčovú úlohu vzdelávania, kultúry a športu pri podpore aktívneho občianstva, a spoločných hodnôt a pocitu solidarity u najmladších generácií. Posilňovanie európskej identity a podpora aktívnej účasti jednotlivcov a občianskej spoločnosti na demokratických procesoch sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Európy a našich demokratických spoločností. Ísť do zahraničia študovať, učiť sa, absolvovať odbornú prípravu a pracovať alebo zúčastniť sa na mládežníckych a športových aktivitách prispieva k posilneniu tejto európskej identity v celej jej rozmanitosti a k pocitu spolupatričnosti ku kultúrnej komunite, ako aj k podpore takéhoto aktívneho občianstva , sociálnej súdržnosti a kritického myslenia medzi ľuďmi všetkých vekových skupín. Účastníci činností v oblasti mobility by sa mali zapájať do života svojich miestnych komunít, ako aj miestnych komunít v hostiteľskej krajine, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Mali by sa podporovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých aspektov tvorivosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, a zlepšovaním individuálnych kľúčových kompetencií. [PN 23]

(17a)

Je dôležité, aby program priniesol európsku pridanú hodnotu. Akcie a činnosti by preto mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu iba vtedy, ak môžu preukázať možnú európsku pridanú hodnotu. Európsku pridanú hodnotu by malo byť možné dokázať viacerými spôsobmi, napríklad prostredníctvom nadnárodného charakteru akcií, ich komplementárnosti a synergií s ostatnými programami a politikami Únie, ich príspevku k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií, ich príspevku k rozvoju noriem zabezpečenia kvality v celej Únii, ich príspevku k rozvoju spoločných noriem v rámci celej Únie v programoch vzdelávania a odbornej prípravy a ich podpory viacjazyčnosti a dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami, podpory európskeho pocitu spolupatričnosti a posilnenia európskeho občianstva. [PN 24]

(18)

Takisto by sa mal podporovať medzinárodný rozmer programu s cieľom ponúknuť tým, že sa ponúkne viac príležitostí pre jednotlivcov i organizácie na mobilitu, spoluprácu a dialóg o politike s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu , a to najmä s rozvojovými krajinami . Medzinárodný rozmer by mal podporovať rozvoj zručností a medziľudské kontakty, a najmä v prípade štátnych príslušníkov rozvojových krajín by mal na konci ich obdobia štúdia podporovať prenos poznatkov späť do ich krajín pôvodu. Mal by tiež posilniť budovanie kapacít vzdelávacích systémov v rozvojových krajinách . Vychádzajúc z úspešného vykonávania medzinárodných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mládeže v rámci predchádzajúcich programov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže by sa činnosti v oblasti medzinárodnej mobility mali rozšíriť do ďalších sektorov, napríklad do oblasti odborného vzdelávania a prípravy a športu . [PN 25]

(18a)

S cieľom zvýšiť vplyv činností v partnerských krajinách je dôležité posilniť synergie medzi programom Erasmus+ a nástrojmi vonkajšej činnosti Únie, ako sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroj predvstupovej pomoci. [PN 26]

(19)

Základná štruktúra programu na roky 2014 – 2020 pozostávajúca z troch kapitol – vzdelávanie a odborná príprava, mládež a šport – členených podľa troch kľúčových akcií, sa ukázala ako úspešná a mala by sa zachovať. Mali by sa zaviesť zlepšenia na zefektívnenie a racionalizáciu akcií podporovaných v rámci programu.

(20)

Programom by sa mali posilniť existujúce príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility, najmä v tých sektoroch, v ktorých by sa mohol program najviac zefektívniť s cieľom rozšíriť jeho dosah a uspokojiť vysoký dopyt. Malo by sa to dosiahnuť najmä zvýšením počtu a uľahčením činností v oblasti mobility vysokoškolských študentov a zamestnancov , žiakov a študentov zamestnancov vrátane učiteľov predškolského vzdelávania a žiakov a zamestnancov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy s cielenými a diverzifikovanými opatreniami, ktoré zohľadňujú osobitné vzdelávacie potreby prijímateľov, ktorým sú určené . Mobilita vzdelávajúcich Možnosti mobility pre študentov odborného vzdelávania a prípravy v pohraničných regiónoch by sa mali ďalej podporovať, aby sa mohli pripraviť na osobitný kontext cezhraničného trhu práce. Program by mal takisto ponúkať príležitosti na mobilitu pre študentov a zamestnancov v oblasti vzdelávania dospelých s nízkou úrovňou zručností by mala byť zahrnutá do partnerstiev pre spoluprácu. Hlavnými cieľmi vzdelávania dospelých sú prenos vedomostí a  zručností a podpora sociálneho začleňovania, aktívneho občianstva, osobného rozvoja a blaha. S cieľom osloviť viac mladých ľudí , a to najmä novoprichádzajúcich, tých, ktorí majú nedostatok príležitostí, a ťažko dostupné skupiny obyvateľstva, by sa mali rozšíriť aj možnosti mobility pre mládež, ktorá sa zúčastňuje na činnostiach v oblasti neformálneho vzdelávania učenia sa . Mobilita zamestnancov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu by sa mala tiež výrazne posilniť vzhľadom na jej pákový efekt , a to s osobitným zameraním na rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností a presadzovanie rozvoja zručností pre trh prác . V súlade s víziou skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru by sa mala programom takisto zvýšiť miera mobility a výmen a podporovať účasť študentov na vzdelávacích , kultúrnych a kultúrnych športových činnostiach prostredníctvom podpory digitalizácie procesov na uľahčenie postupov podávania žiadostí a účasti na programe, vytvorením užívateľsky ústretových online systémov založených na najlepších postupoch a vytvorením nových nástrojov , ako je zavedenie európskej študentskej karty. Táto iniciatíva môže byť významným krokom k tomu, aby sa z mobility pre všetkých stala skutočnosť, a to v prvom rade tým, že sa inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožní vysielať a prijímať viac študentov na výmenné pobyty pri súčasnom zvýšení kvality študentskej mobility a zároveň sa uľahčí študentom prístup k rôznym službám (knižnica, doprava, ubytovanie) pred príchodom na zahraničnú inštitúciu. [PN 27]

(20a)

Program by mal zabezpečiť kvalitné skúsenosti v rámci mobility na základe zásad stanovených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o medzinárodnej mobilite v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európskej charte kvality mobility  (16) , v ktorej sa ozrejmuje, že kvalita praktických ustanovení, príprava, podpora a uznávanie skúseností a kvalifikácií, ako aj vopred vypracované jasné študijné plány a vzdelávacie výstupy, majú preukázateľný vplyv na výhody mobility. Činnosti v oblasti mobility by mali byť vopred riadne pripravené. Takáto príprava sa často môže uskutočňovať efektívne s využitím informačných a komunikačných technológií. V náležitých prípadoch by malo byť tiež možné, aby program poskytoval podporu pre prípravné návštevy týkajúce sa činností v oblasti mobility. [PN 28]

(20b)

Program by mal podporovať a podnecovať mobilitu učiteľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach s cieľom posilniť pracovné praktiky a prispieť k profesionálnemu rozvoju. Vzhľadom na kľúčovú úlohu predškolského vzdelávania a vzdelávania v ranom detstve pri predchádzaní sociálnym a ekonomickým nerovnostiam je dôležité, aby sa učitelia a zamestnanci na tejto úrovni mohli zúčastňovať na vzdelávacej mobilite v rámci programu. Pokiaľ ide o výučbu, program by mal tiež podporovať testovanie inovácií politík s cieľom riešiť niektoré spoločné výzvy, ktorým čelia vzdelávacie systémy v Únii, napríklad prilákanie nových talentov do výučby najviac marginalizovaných detí a rozvoj odbornej prípravy učiteľov s cieľom pomôcť im pri výučbe znevýhodnených študentov. S cieľom maximalizovať výhody účasti učiteľov a vzdelávacieho personálu na programe by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby mali podporné prostredie pre mobilitu, keďže ide o súčasť ich pracovného programu a pravidelného pracovného zaťaženia, aby mali prístup k vhodným možnostiam odbornej prípravy a dostávali primeranú finančnú podporu na základe krajiny a prípadne regiónu, v ktorom sa má vzdelávacia mobilita uskutočniť. [PN 29]

(20c)

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva odborné vzdelávanie a príprava pri zlepšovaní vyhliadok na zamestnanie a pri podpore sociálneho začlenenia, by mal program pomôcť posilniť inkluzívnosť, kvalitu a relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy v súlade s oznámením Komisie z 10. júna 2016 o novom programe v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti  (17) . Program by mal podporovať silnejšie prepojenie medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi, tak súkromnými, ako aj verejnými. Mal by tiež pomôcť pri riešení otázok odborného vzdelávania a odbornej prípravy špecifických pre jednotlivé odvetvia, ako je jazyková odborná príprava, podpora vysoko kvalitných partnerstiev v oblasti mobility a uznávania a certifikácie odbornej spôsobilosti, a mal by podnecovať poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, aby požiadali o chartu mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ako značku kvality. [PN 30]

(21)

Programom by sa mala podporovať účasť mládeže na demokratickom živote v Európe, a to aj podporou projektov zameraných na účasť mladých ľudí na živote občianskej spoločnosti, ktoré vedú mladých k angažovanosti, ďalej zvyšovaním povedomia o spoločných európskych hodnotách vrátane základných práv, európskej histórii, kultúre a občianstve, spájaním mladých ľudí a osôb s rozhodovacími právomocami na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, ako aj prispievaním k procesu európskej integrácie. Program by mal zvyšovať povedomie o nástrojoch elektronickej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov. Mal by tiež presadzovať medzigeneračnú výmenu medzi mladšími a staršími ľuďmi. Vzhľadom na kľúčovú úlohu mládežníckych organizácií a práce s mládežou pri dosahovaní týchto cieľov by mal program podporovať rozvoj v oblasti mládeže v Únii. [PN 31]

(22)

Program by mal mladým ľuďom ponúknuť viac príležitosti objavovať Európu prostredníctvom skúseností získaných počas vzdelávania v zahraničí v rámci novej iniciatívy nazvanej DiscoverEU . Osemnásťroční Mladí ľudia vo veku od 18 do 20 rokov , najmä tí s nedostatkom príležitostí, by mali dostať šancu na prvú, krátkodobú individuálnu alebo skupinovú skúsenosť s cestovaním po celej Európe v rámci neformálnej alebo informálnej vzdelávacej činnosti zameranej na posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Európskej únii a na objavovanie jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Iniciatíva by mala obsahovať solídnu a overiteľnú zložku vzdelávania a mala by zabezpečiť riadne šírenie skúseností a výmenu skúseností s cieľom priebežne túto iniciatívu hodnotiť a zlepšovať. Prostredníctvom programu by sa mali určiť subjekty zodpovedné za oslovovanie a výber účastníkov s riadnym ohľadom na geografickú rovnováhu , ako aj za podporné činnosti na posilnenie vzdelávacieho rozmeru skúsenosti. V náležitých prípadoch by sa tieto orgány mali tiež zapojiť do poskytovania odbornej prípravy a podpory pred mobilitou a po nej, a to aj pokiaľ ide o jazykové a medzikultúrne zručnosti. Iniciatíva DiscoverEU by mala vybudovať prepojenia s Európskymi hlavnými mestami kultúry, Európskymi hlavnými mestami mládeže, Európskymi hlavnými mestami dobrovoľníctva a Európskymi hlavnými zelenými mestami. [PN 32]

(23)

Učenie sa jazykov prispieva k vzájomnému porozumeniu a mobilite v rámci Únie a mimo nej. Zároveň sú jazykové kompetencie nevyhnutnými životnými zručnosti a pracovnými zručnosťami. Programom by sa malo takisto podporovať učenie sa jazykov, najmä prostredníctvom rozšíreného využívania dostupných online nástrojov, keďže elektronické vzdelávanie môže ponúknuť ďalšie výhody v jazykovom vzdelávaní, pokiaľ ide o prístup a flexibilitu. V rámci podpory jazykového vzdelávania poskytovanej prostredníctvom programu by sa pozornosť mala venovať potrebám používateľov so zameraním na jazyky používané v prijímajúcej krajine a v prípade pohraničných regiónov na jazyky susedných krajín. Podpora jazykového vzdelávania by sa mala vzťahovať aj na vnútroštátne znakové jazyky. Nástroj online jazykovej podpory v rámci programu Erasmus+ by mal byť prispôsobený špecifickým potrebám účastníkov programu a mal by byť otvorený pre všetkých. [PN 33]

(23a)

Program by mal využívať jazykové technológie, ako sú automatické prekladateľské technológie, s cieľom uľahčiť výmeny medzi orgánmi a zlepšiť medzikultúrny dialóg. [PN 34]

(24)

Programom by sa mali podporovať opatrenia, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, čím sa uznáva ich zásadná úloha, pokiaľ ide o vybavovanie jednotlivcov znalosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými v meniacom sa svete, ako aj primerané využitie potenciálu v oblasti inovácie, tvorivosti a podnikania, najmä v digitálnom hospodárstve. Na tento účel by sa mala zabezpečiť účinná spolupráca medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach implementácie programu. [PN 35]

(25)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby podnikli viaceré iniciatívy s cieľom pozdvihnúť európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave na novú úroveň, a to aj podporou zriaďovania „európskych univerzít“ pozostávajúcich zo sietí univerzít uplatňujúcich prístup zdola nahor v celej Únii, ktoré by mali vzniknúť do roku 2024. Tieto európske univerzity by mali mať oporu v programe a mali by byť zamerané na excelentnosť a ich cieľom by malo byť zvyšovanie príťažlivosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Únii a lepšia spolupráca medzi výskumom, inováciou a vzdelávaním. Pojem „excelentnosť“ sa má chápať vo všeobecnosti, napríklad aj v súvislosti so schopnosťou posilniť začleňovanie. Podpora programu by sa mala zamerať na široké geografické pokrytie „európskych univerzít“ . [PN 36]

(26)

Bruggské komuniké z roku 2010 obsahovalo výzvu na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní v záujme inteligentného a udržateľného rastu. V oznámení o posilňovaní inovácie v regiónoch Európy z roku 2017 sa poukazuje na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s inovačnými systémami v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni. Program by mal poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú reagovať na tieto výzvy a podporujú rozvoj nadnárodných platforiem pre centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave s úzkym prepojením na miestne a regionálne stratégie pre rast, inovácie , konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť sociálne začleňovanie . Tieto centrá excelentnosti by mali pôsobiť ako hnacia sila kvalitných odborných zručností v kontexte odvetvových výziev a zároveň by mali podporovať celkové štrukturálne zmeny a sociálno-hospodárske politiky v Únii. [PN 37]

(27)

V záujme zintenzívnenia virtuálnej spolupráce by sa malo programom podporovať systematickejšie využívanie online platforiem, ako je eTwinning, School Education Gateway, Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe, Európsky portál pre mládež a online platforma pre vysokoškolské vzdelávanie. Program by mal prípadne tiež podporovať rozvoj nových online platforiem na posilnenie a modernizáciu vykonávania politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, športu a mládeže na európskej úrovni. Tieto platformy by mali byť užívateľsky ústretové a prístupné v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102  (18) . [PN 38]

(28)

Program by mal prispieť k uľahčeniu transparentnosti a  automatického vzájomného uznávania zručností a , kompetencií, kvalifikácií a diplomov , ako aj k prenosu kreditov alebo jednotiek iných dôkazov vzdelávacích výstupov, s cieľom posilniť zabezpečovanie kvality a podporiť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, riadenie a usmerňovanie zručností. V tejto súvislosti by mal program takisto poskytovať podporu kontaktným miestam a sieťam na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré poskytujú informácie a pomoc potenciálnym účastníkom, a tým uľahčujú výmeny v celej EÚ, ako aj rozvoj flexibilných vzdelávacích dráh medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj medzi formálnym a neformálnym prostredím. [PN 39]

(29)

Programom by sa mal mobilizovať potenciál bývalých účastníkov programu Erasmus+ a mali by sa ním podporovať činnosti najmä sietí absolventov, veľvyslancov a tzv. Europeers, a to tak, že ich bude povzbudzovať k tomu, aby konali ako multiplikátori programu.

(29a)

Program by mal klásť osobitný dôraz na potvrdzovanie a uznávanie období vzdelávania a odbornej prípravy v zahraničí vrátane stredoškolského vzdelávania. V tejto súvislosti by udeľovanie grantov malo byť prepojené s kvalitnými postupmi hodnotenia, opisom vzdelávacích výstupov a plným uplatňovaním odporúčania Rady z 15. marca 2018 týkajúcim sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu  (19) , odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa  (20) a európskych nástrojov, ktoré prispievajú k uznávaniu vzdelávania v zahraničí a zabezpečujú kvalitné vzdelávanie, ako je európsky kvalifikačný rámec (EKR), Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR), Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). [PN 40]

(30)

Ako spôsob zabezpečenia spolupráce s inými nástrojmi Únie a podpory iných politík Únie by sa mali ľuďom v rôznych oblastiach činnosti, ako je verejný a súkromný sektor, poľnohospodárstvo a podnikanie, ponúknuť príležitosti na mobilitu, aby mali skúsenosti so s odbornou prípravou, stážou alebo vzdelávaním v zahraničí, ktoré by im v ktorejkoľvek etape ich života umožnili rásť a odborne sa rozvíjať sa a to aj v osobnom rozmere, najmä rozvíjaním povedomia o európskej identite a pochopením európskej kultúrnej rozmanitosti , a v profesijnom rozmere najmä nadobudnutím zručností relevantných pre trh práce . Program by mal ponúkať vstupný bod pre nadnárodné programy mobility Únie so silným rozmerom vzdelávania, čím by sa zjednodušila ponuka takýchto programov pre prijímateľov a tých, ktorí sa zúčastňujú na týchto činnostiach. Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov Erasmus Erasmus+ ; mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, ktoré pomôžu realizátorom projektov v rámci programu Erasmus Erasmus+ požiadať o granty alebo rozvíjať súčinnosť prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a , médií a kultúry , ako aj Európskeho zboru solidarity . [PN 41]

(31)

Je dôležité stimulovať výučbu, vzdelávanie a výskum v záležitostiach oblasti európskej integrácie a budúcich výziev a príležitostí Únie , ako aj podporovať diskusie diskusiu o týchto otázkach prostredníctvom podpory akcií Jean Monnet v oblastiach vysokoškolského vzdelávania, ale aj v iných vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Posilňovanie vnímania európskej identity európskeho vnímania spolupatričnosti a záväzku voči Európe je obzvlášť dôležité v časoch, keď vzhľadom na výzvy pre spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú súčasťou našej spoločnej európskej identity, sú ťažko skúšané a keď a s prihliadnutím na to, že občania preukazujú nízku úroveň angažovanosti. Program by mal naďalej prispievať k rozvoju excelentnosti v štúdiách európskej integrácie a zároveň by mal posilňovať zapojenie širšej vzdelávacej komunity a širokej verejnosti do európskej integrácie. [PN 42]

(32)

Vzhľadom na dôležitosť boja proti zmene Program by mal byť v súlade s hlavným cieľom Parížskej dohody, ktorým je posilnenie celosvetovej reakcie na zmenu klímy. V súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie k vykonávaniu Parížskej dohody a dosahovanie cieľov k cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tento program prispeje k začleneniu začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu klimatických cieľov v oblasti zmeny klímy v období, na ktoré sa vzťahuje viacročný finančný rámec 2021 – 2027, a ročného cieľa 30 %, ktorý sa zavedie čo najskôr, najneskôr však do roku 2027 . Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie programu a opätovne sa posúdia v súvislosti s príslušným postupom hodnotenia a preskúmania. [PN 43]

(32a)

Vzhľadom na úlohu Únie ako globálneho aktéra a v súlade s programom OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a so záväzkami, ktoré členské štáty prijali na konferencii Rio + 20, by sa do programu malo začleniť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, a to aj pokiaľ ide o uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú vzdelávanie zohráva v boji proti chudobe. Program by mal tiež prispieť k programu trvalo udržateľného rozvoja tým, že bude podporovať úsilie o rozvoj potrebných zručností pre trvalo udržateľný rozvoj a prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania vzdelávať ľudí o udržateľnosti, ochrane životného prostredia a zmene klímy. [PN 44]

(33)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celú dĺžku programu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [ reference to be updated as appropriate odkaz sa podľa potreby aktualizuje podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení (21)]. Od roku 2021 by sa malo zabezpečiť výrazné zvýšenie ročného rozpočtu programu v porovnaní s konečným rokom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, po ktorom by nasledovalo lineárne a postupné zvyšovanie ročných pridelených rozpočtových prostriedkov. Takýto rozpočtový profil by pomohol zabezpečiť širší prístup od samého začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vyhnúť sa neprimeraným zvýšeniam v posledných rokoch, ktoré by mohlo byť ťažké absorbovať. [PN 45]

(34)

V rámci základného finančného krytia akcií, ktoré majú riadiť národné agentúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by sa malo vymedziť rozdelenie minimálnej výšky finančných prostriedkov podľa sektora (vysokoškolské vzdelávanie, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých), aby sa zaručilo kritické množstvo rozpočtových prostriedkov na dosiahnutie plánovaného výstupu a výsledkov v každom z týchto sektorov. V pracovnom programe by sa mala stanoviť presná alokácia rozpočtových prostriedkov na akciu a iniciatívu. [PN 46]

(35)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (22). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia.

(36)

Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pri tomto výbere by sa malo zobrať do úvahy aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku [125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, by sa mali pri implementácii programu dodržiavať. [PN 47]

(37)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastniť na programe v rámci spolupráce založenej podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), v ktorej sa stanovuje implementácia programov Únie rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa na ňom takisto môžu zúčastniť na základe iných právnych nástrojov. Týmto nariadením by sa mali udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z úplnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu na decentralizovanej úrovni. Jednotlivci a subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovnom programe a výzvach na podávanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia. Pri implementácii programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dohody týkajúce sa jednotlivcov a subjektov z európskych mikroštátov. [PN 48]

(38)

V súlade s  článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Únie“ (23) (tzv. oznámenie o strategickom partnerstve) by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia týchto regiónov. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z týchto regiónov a tretích krajín, najmä krajín s nimi susediacich. Takéto opatrenia sa budú pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 49]

(38a)

Komisia v oznámení o strategickom partnerstve Únie uznáva, že zvýšená mobilita vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v rámci programu Erasmus+, by bola vo vysokej miere prínosom pre najvzdialenejšie regióny, a zaväzuje sa naďalej prispôsobovať finančnú podporu účastníkom, ktorí cestujú z najvzdialenejších regiónov alebo do nich, zachovaním osobitných pravidiel financovania pre tieto regióny v rámci programu Erasmus+ a preskúmať možnosti rozšírenia regionálnej spolupráce v rámci programu Erasmus+ s cieľom ďalej stimulovať mobilitu medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a využívať Európsky sociálny fond+ ako doplnok k programu Erasmus+. [PN 50]

(39)

Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new Decision on OCTs článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/ES (24)] sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri implementácii programu by sa mali zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti týchto krajín alebo území a ich účasť na programe by sa mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(40)

V programe by sa mala zachovať kontinuita jeho cieľov a priorít. Avšak vzhľadom na to, že sa má vykonávať počas sedemročného obdobia, je potrebné zabezpečiť primeranú flexibilitu s cieľom umožniť mu prispôsobiť sa meniacim sa skutočnostiam a politickým prioritám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. V tomto nariadení sa preto podrobne nevymedzuje, ako sa majú navrhnúť osobitné iniciatívy a ani sa v ňom neprejudikujú všetky politické priority alebo príslušné rozpočtové priority na nasledujúcich sedem rokov. Namiesto toho by sa sekundárne politické rozhodnutia a priority vrátane podrobností o osobitných nových iniciatívach mali určiť prostredníctvom pracovných programov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách . Koncepcia nových iniciatív by Komisia mala prijať pracovné programy mala vyťažiť skúsenosť z minulých a informovať o nich Európsky parlament prebiehajúcich pilotných iniciatív v tejto oblasti a Radu mala by náležite zohľadňovať európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o podstatu a štruktúru iniciatívy . V pracovnom programe by sa mali tiež stanoviť opatrenia potrebné na jeho implementáciu v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov, ako aj iné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov delegovaného aktu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, okrem iného na úrovni expertov a v súlade konzultácii s postupom preskúmania národnými agentúrami a zainteresovanými stranami, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov . [PN 51]

(40a)

Komisia by mala spolu s národnými agentúrami monitorovať vykonávanie programu a podávať o ňom správy, a to počas trvania programu aj po jeho ukončení. Konečné hodnotenie programu by sa malo vykonať včas tak, aby sa mohlo začleniť do strednodobého preskúmania nadväzujúceho programu. Komisia by mala predovšetkým vykonať preskúmanie v polovici trvania programu, ktoré by prípadne sprevádzal legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 52]

(41)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25) je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom treba zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, a to najmä v členských štátoch na prijímateľov . Takéto požiadavky by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času ako základ na hodnotenie vplyvov programu v praxi. [PN 53]

(42)

Na európskej, vnútroštátnej i miestnej úrovni by sa mala zabezpečiť primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, ktoré by v prípade potreby náležitých prípadoch mali mať podporu ďalších kľúčových relevantných zainteresovaných strán. [PN 54]

(43)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje alokované na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. [PN 55]

(44)

S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie tohto nariadenia by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. Implementácia programu by sa preto mala zveriť Komisii a národným agentúram , ktoré by mali zabezpečiť konzistentné a priamočiare uplatňovanie programových pravidiel priebežne a v celej Únii. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie programu by Komisia a národné agentúry mali spolupracovať a v konzultácii so zainteresovanými stranami rozvíjať konzistentné, jednoduché a vysokokvalitné postupy a uľahčovať výmenu osvedčených postupov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu projektov v rámci programu . Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté národné agentúry, ktoré boli určené na riadenie predchádzajúceho programu. Rozsah ex-ante hodnotenia súladu by sa mal obmedziť na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program, pokiaľ to nie je odôvodnené, ako v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti príslušnej národnej agentúry. [PN 56]

(44a)

S cieľom povzbudiť organizátorov projektov, ktorí nemajú skúsenosti s programami financovania Únie, aby požiadali o financovanie, by Komisia a národné agentúry mali poskytovať poradenstvo a podporu a mali by zabezpečiť, aby postupy podávania žiadostí boli čo najjasnejšie a najjednoduchšie. Programová príručka by sa mala ďalej zlepšovať, aby bola jednoduchá a zrozumiteľná, a formuláre žiadostí by mali byť jednoduché a mali by byť včas sprístupnené. V záujme ďalšej modernizácie a harmonizácie postupu podávania žiadostí by sa mal pre prijímateľov programu a subjekty zapojené do riadenia programu vytvoriť spoločný, viacjazyčný nástroj jednotného kontaktného miesta. [PN 57]

(44b)

Platí všeobecné pravidlo, že žiadosti o granty a projekty sa prekladajú národnej agentúre krajiny, v ktorej organizácia žiadateľa sídli, a tá ich aj riadi. Odchylne od tohto pravidla by sa však žiadosti o granty a žiadosti o projekty týkajúce sa činností organizovaných sieťami v rámci celej Únie a európskych a medzinárodných organizáciách mali predkladať Komisii, ktorý by ich malo priamo spravovať. [PN 58]

(45)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v každej účastníckej krajine by každý národný orgán mal určiť nezávislý audítorský subjekt. Ak je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť, by mal byť nezávislý audítorský subjekt totožný s tým subjektom, ktorý bol určený v prípade akcií uvedených v predchádzajúcom programe.

(46)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre , ktoré by mohli zabrániť prístupu k programu alebo vylúčiť jeho správne fungovanie programu. Podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, sem patrí vyriešenie otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 (26) sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli zrýchlené postupy prijímania. [PN 59]

(47)

Systémom podávania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie a hodnotenie implementácie programu zbierali efektívne, účinne a včas, a zároveň aby boli primerane podrobné. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (27). [PN 60]

(49)

S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere malo využívať financovanie v podobe zjednodušených grantov, jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s cieľom zjednodušiť správu programu by sa paušálne platby na základe príslušného projektu mali použiť na mobilitné akcie vo všetkých sektoroch.  V prípade zjednodušených grantov na podporu mobilitných akcií programu, ako ich vymedzila Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené pravidelne revidovať a prispôsobovať životným nákladom a  nákladom spojeným s pobytom v hostiteľskej krajine a regióne . Komisia a národné agentúry vysielajúcich krajín by mali mať možnosť upraviť tieto zjednodušené granty na základe objektívnych kritérií, najmä s cieľom zabezpečiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí. Členské štáty by sa mali takisto nabádať k tomu, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom. [PN 61]

(50)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (28), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (29) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (30) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody v Únii a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (31). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(51)

Treba zabezpečiť komplementárnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami vykonávanými členskými štátmi a inými činnosťami Únie, najmä činnosťami v oblasti vzdelávania, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálnej inklúzie, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov, súdržnosti, regionálnej politiky a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

(52)

Zatiaľ čo regulačný rámec už v predchádzajúcom programovom období poskytoval členským štátom a regiónom možnosť vytvoriť synergie medzi programom Erasmus+ a inými nástrojmi Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, z ktorých sa takisto podporuje kvalitatívny rozvoj systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v Únii, tento potenciál sa doteraz nevyužíval v dostatočnej miere, čím sa obmedzili systémové účinky projektov a vplyv na politiku. Účinná komunikácia a spolupráca by sa mala uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie týchto rôznych nástrojov s cieľom maximalizovať ich príslušný vplyv. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi, najmä zabezpečením toho, aby v prípade kvalitnej žiadosti, ktorú nemožno financovať v rámci programu pre nedostatok finančných prostriedkov, bolo možné zvážiť financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. S cieľom zjednodušiť postup pri takýchto opatreniach by malo byť možné udeliť im známku excelentnosti za uznanie ich vysokej kvality. Takáto komplementarita medzi programami by mala umožniť vyššiu mieru celkovej úspešnosti projektov. [PN 62]

(52a)

S cieľom maximalizovať efektívnosť únijného financovania a podpory politiky je dôležité, aby sa koherentným spôsobom posilňovali synergie a komplementarita vo všetkých príslušných programoch. Takéto synergie a komplementarita by nemali viesť k riadeniu finančných prostriedkov pridelených na program Erasmus + mimo štruktúry programu, ani by nemali viesť k tomu, že sa prostriedky použijú na plnenie iných cieľov, ako sú stanovené v tomto nariadení. Akékoľvek synergie a komplementarita by mali viesť k zjednodušeným postupom uplatňovania na úrovni implementácie. [PN 63]

(53)

S cieľom preskúmať a doplniť ukazovatele výkonnosti programu by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) delegovať na Komisiu s ohľadom na prílohu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(54)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené v rámci predchádzajúceho programu do 31. decembra 2020.

(55)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Program by mal preto aktívne podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať informovanosť a podporovať pozitívne vnímanie ktorejkoľvek zo skupín, ktoré by mohli byť diskriminované, a podporovať rodovú rovnosť. Mala by tiež podporovať snahy o riešenie rozdielov vo vzdelávaní a konkrétnych ťažkostí Rómov tým, že im uľahčí plnú a aktívnu účasť na programe. Dodržiavanie práv a zásad uznaných najmä v Charte základných práv by sa malo začleniť do celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programu. [PN 64]

(56)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho riadenia, a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.

(57)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie pre jeho nadnárodný charakter, vysoký objem a široký geografický rozsah financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, jeho vplyv na prístup k vzdelávacej mobilite a všeobecnejšie na integráciu Únie, ako aj pre jeho posilnený medzinárodný rozmer, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(58)

Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(59)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021,