EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020IR1066

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ pre oživenie vidieka

COR 2020/01066

Ú. v. EÚ C 37, 2.2.2021, p. 16–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

2.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/16


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ pre oživenie vidieka

(2021/C 37/03)

Spravodajca:

Enda STENSON (IE/EA), zastupiteľstvo grófstva Leitrim

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

konštatuje, že vidiecke a prechodné regióny tvoria 88 % územia EÚ, sú domovom 55 % jej obyvateľstva, vytvárajú 43 % jej hrubej pridanej hodnoty a koncentruje sa v nich 56 % pracovných miest. Takisto konštatuje, že vidiecke oblasti nie sú homogénne, pričom niektoré z nich čelia závažným demografickými výzvam (vyľudňovanie, starnutie obyvateľstva a pod.), ktoré brzdia ich hospodársky a sociálny rozvoj. Rozvoj vidieka je preto pre Výbor regiónov mimoriadne dôležitý a je tiež jedným z rozhodujúcich nástrojov na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti zakotveného v Lisabonskej zmluve;

2.

zdôrazňuje, že nová dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti by sa mala pretransformovať na konkrétny politický rámec – program rozvoja vidieka. V rámci programu rozvoja vidieka by sa mal navrhnúť súbor integrovaných politík, ktoré posilnia vidiecke spoločenstvá a umožnia im premeniť výzvy na výhody. Medzi tieto výzvy patrí dekarbonizácia, zmena klímy, digitalizácia, aktívne riadenie prírodných zdrojov, udržateľná mobilita a príležitosti na spravodlivé pracovné miesta a príjmy, generačná výmena, integrácia nových migrantov a sociálna inovácia;

3.

vyzdvihuje, že program pre rozvoj vidieka by mal:

zabezpečiť, aby vzájomne prospešné prepojenia medzi vidiekom a mestami boli začlenené do všetkých politík EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a aby sa v čo najväčšej možnej miere využívala silná vzájomná závislosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

diverzifikovať vstupné body a začleniť otázky vidieka do všetkých politík EÚ. Potreby vidieckych oblastí presahujú rámec toho, čo môže politika rozvoja vidieka dosiahnuť, no finančné prostriedky EÚ, ktoré sú v súčasnosti dostupné, sú nepostačujúce z hľadiska kvantity aj kvality;

harmonizovať rôzne nariadenia a znovu začleniť Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka do nariadenia o spoločných ustanoveniach s cieľom podporiť a uľahčiť projekty financované z viacerých zdrojov vo vidieckych oblastiach, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s poľnohospodárstvom;

monitorovať výdavky EÚ prostredníctvom prístupu na základe posúdenia vplyvu na vidiecke oblasti;

prehodnotiť typológiu mesta a vidieka s cieľom zlepšiť zameranie podpory;

posilniť úlohu miestnej a regionálnej úrovne pri rozvoji a riadení politík rozvoja vidieka. Je dôležité podnietiť zapojenie miestnych akčných skupín do zavádzania tohto riadenia, pretože dokážu zastupovať dané územie a zavádzať politiky na podporu rozvoja, ktoré sú prispôsobené požiadavkám a potrebám vyľudnených oblastí a oblastí s demografickými problémami, a to zapojením zainteresovaných strán a občanov na vidieku prostredníctvom iniciatív orientovaných zdola nahor, ako sú napr. iniciatívy LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou;

bojovať proti vyľudňovaniu a sociálnemu vylúčeniu okrem iného prostredníctvom podpory iniciatívy inteligentných obcí, biohospodárstva a sociálnych inovácií a odstránenia digitálnej priepasti;

4.

zdôrazňuje potrebu vypracovať skutočný program na oživenie vidieka, pričom treba mať na zreteli nasledujúce ciele: podporovať udržateľné a dynamické vidiecke spoločenstvá, podporovať podnikanie, vzdelávanie, odbornú prípravu, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, rozvoj výstavby na základe miestnej demografickej situácie, zlepšovať digitálnu a infraštruktúrnu pripojiteľnosť, ako aj pripojiteľnosť verejných služieb (zdravotníctvo, školstvo, justícia atď.), zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov, maximalizovať potenciál vidieckeho cestovného ruchu v zdravom a rozmanitom prírodnom prostredí a zahrnúť kreativitu a kultúrny potenciál vidieckych oblastí;

5.

zdôrazňuje, že kultúrna a biologická rozmanitosť sú v celej Európe úzko prepojené a spolu vytvárajú jedinečnú identitu regiónov a ich silnejším prepojením by vznikol veľký potenciál na dosiahnutie cieľov Európskej únie v oblasti udržateľnosti. Je potrebné získať rozsiahlejšie poznatky, keďže tradičné ekologické poznatky nie sú zahrnuté do stratégií v oblasti rozvoja vidieka a do smerníc o prírode. Väzby medzi človekom a prírodou je potrebné rozvíjať prostredníctvom koncepcie biokultúrnej rozmanitosti ako základného prvku identity. Bohatý prírodný kapitál európskych regiónov má kľúčový význam pre hospodárstvo a významne prispieva k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti udržateľného rozvoja a biodiverzity. Existuje mnoho väzieb medzi miestnymi komunitami a ich krajinou, bohatými tradičnými ekologickými poznatkami a technológiami šetrnými k životnému prostrediu. Tieto prvky sú prítomné v celej Európe aj dnes, treba ich však lepšie prepojiť a uznať na všetkých úrovniach spoločnosti;

6.

zdôrazňuje, že súčasná kríza spôsobená pandémiou odhalila a prehĺbila dôsledky viacerých dlhodobých hrozieb, ktorým čelia vidiecke oblasti, a potvrdila naliehavú potrebu oživiť vidiek vo všetkých regiónoch Európskej únie. Vidiecke oblasti a vidiecke mestá a obce, okrem iného, dramaticky zasiahlo zníženie dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch v dôsledku zastavenia cestovného ruchu a ubytovacích a stravovacích služieb, neschopnosť zabezpečiť sezónnu pracovnú silu, výrazná sociálna izolácia a porovnateľne vyššia zraniteľnosť voči pandémii v dôsledku obmedzených služieb poskytovaných v malých regionálnych nemocniciach;

7.

konštatuje, že z dlhodobejšieho hľadiska sa v dôsledku pandémie môže zmeniť spôsob spotreby a výroby, návyky súvisiace s prácou na diaľku, význam kvality života a formy mobility, ktoré môžu predstavovať nové príležitosti pre udržateľný rast vo vidieckych regiónoch, predovšetkým v tých, ktoré sú úzko a dobre prepojené s metropolitnými centrami. Prehodnotenie premiestňovania výrobných reťazcov by mohlo takisto priniesť nové príležitosti v niektorých vidieckych oblastiach;

8.

konštatuje, že vidiecke regióny EÚ majú veľký potenciál prinášať riešenia súčasných a vznikajúcich výziev. Vidiecke regióny významne prispievajú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a Európskej zelenej dohody tým, že reagujú na zmenu klímy, stratu biodiverzity a hospodársky pokles, poskytujú opatrenia týkajúce sa zmierňovania a zachytávania emisií skleníkových plynov, biotopov a ekonomických príležitostí prostredníctvom udržateľnej výroby potravín a energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň si uvedomuje, že väčší dôraz treba klásť na znižovanie znečistenia emisiami skleníkových plynov v mestských oblastiach;

9.

odporúča, aby v duchu územnej súdržnosti a rovnováhy medzi vidieckymi a mestskými oblasťami bolo dôležité dodržiavať tzv. zásadu troch „E“ vo všetkých európskych politikách a zdrojoch:

rovnocenné životné podmienky medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, čo by sa malo zahrnúť ako základná zásada do všetkých európskych politík;

rovnoprávnosť (equal rights) pre všetkých občanov bez ohľadu na to, či žijú v mestských alebo vidieckych oblastiach (odkaz na Chartu základných práv);

spravodlivosť (equity) v súvislosti s prostriedkami a postupmi medzi všetkými aktérmi a územiami, najmä pokiaľ ide o vzájomné výmeny a vzájomné kompetencie na kompenzáciu osobitných potrieb vidieckych území.

Financovanie politiky rozvoja vidieka

10.

žiada, aby sa v nasledujúcom programovom období lepšie zohľadňovali vidiecke oblasti zvýšením úrovne EPFRV a zabezpečením toho, aby všetky politiky EÚ venovali náležitú pozornosť rozvoju vidieka v širšom zmysle, a to nielen zameraním na problémy súvisiace s poľnohospodárstvom;

11.

vyzýva na navýšenie európskeho rozpočtu vyčleneného na rozvoj vidieka vzhľadom na význam vidieckych oblastí v Európe. Je znepokojujúce, že objem pridelených prostriedkov z nového VFR je výrazne nižší ako v súčasnom programovom období, a VR žiada, aby sa tento prístup zmenil a aby sa zvýšilo financovanie vidieka, a to najmä v rokoch 2023 – 2027. Zároveň vyzýva na využívanie nových fondov a programov na podporu obnovy a odolnosti vo veľkom rozsahu pre rozvoj vidieka, keďže vidiecke oblasti patria k najzraniteľnejším oblastiam;

12.

odmieta zvýšenie spolufinancovania druhého piliera SPP, keďže by to najviac znevýhodnilo najchudobnejších poľnohospodárov, menej rozvinuté regióny a vidiecke oblasti;

13.

navrhuje presunúť až 15 % finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera SPP bez spolufinancovania spolu s ďalšími 15 % určenými na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy a 2 % určenými pre mladých poľnohospodárov;

14.

žiada diverzifikovať vstupné body a začleniť otázky vidieka do všetkých politík EÚ. Vo všetkých štrukturálnych politikách by sa mal rozvoj vidieka stať jedným z ich prioritných cieľov v súlade s cieľom územnej súdržnosti zakotveným v Lisabonskej zmluve;

15.

požaduje, aby sa v novom VFR vytvoril fond na rozvoj vidieka, ktorý by bol osobitne zameraný na vidiecke oblasti;

16.

žiada, aby sa ďalej rozvíjali nástroje financovania a aby sa prispôsobili malým projektom, napríklad prostredníctvom vytvorenia „bánk pre rozvoj vidieka“, ktoré by mohli pôsobiť ako sprostredkovatelia medzi úverovými inštitúciami a príjemcami úverov;

17.

vyzýva na väčšiu harmonizáciu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) s inými európskymi fondmi, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a rámcový program Horizont Európa, s cieľom riešiť problém udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach. Tieto synergie by umožnili vidieckym aktérom lepšie zvládať riešenie prierezových problémov, zlepšiť spoluprácu a kvalitu života na vidieku;

18.

podporuje zjednodušenie štrukturálnych a investičných fondov a požaduje tiež zjednodušenie podávania správ a monitorovania programov, najmä vďaka novým informačným a komunikačným technológiám;

Posilnenie úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri rozvoji a riadení politík rozvoja vidieka

19.

konštatuje, že legislatívny návrh týkajúci sa strategických plánov SPP má tendenciu marginalizovať alebo dokonca ohroziť úlohu a autonómiu európskych regiónov pri riadení SPP, ktorým sa povoľuje iba vykonávať opatrenia stanovené na vnútroštátnej úrovni;

20.

podporuje budúcu SPP, ktorá zachováva priamy vzťah s oblasťami vidieckeho územia prostredníctvom aktívnej úlohy regiónov EÚ, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vymedzení a realizácii politík rozvoja vidieka na miestnej úrovni;

21.

sa zasadzuje za flexibilitu v pravidlách štátnej pomoci a pri zavádzaní programov na oživenie vidieka a obcí s cieľom umožniť rozvoj vidieckych oblastí. Okrem toho je potrebné do väčšej miery uznať miestne a regionálne stratégie rozvoja vidieka, ktoré musia byť začlenené do národných rámcov plánovania. Miestne a regionálne samosprávy môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia v oblasti inovácií v miestnych spoločenstvách;

Vyľudňovanie

22.

berie na vedomie znepokojujúci trend vyľudňovania vidieka, keďže s vývojom poľnohospodárstva sa tvorba pracovných miest sústreďuje najmä okolo mestských centier, v dôsledku čoho dochádza k poklesu poskytovania služieb na vidieku;

23.

podporuje stanovenie kritérií na identifikáciu vidieckych oblastí pod úrovňou NUTS 3, ktoré čelia problémom súvisiacim s vyľudňovaním, s cieľom riešiť problém úbytku obyvateľstva a znížiť existujúcu nerovnováhu;

24.

sa však domnieva, že vyľudňovanie si vyžaduje nový spôsob uvažovania o rozvoji vidieka, na základe ktorého sa pokles počtu obyvateľov nevníma ako bremeno, ale ako potenciálna pozitívna príležitosť;

25.

zastáva názor, že akceptovanie poklesu počtu obyvateľov môže pomôcť preorientovať vidiecke politiky a rozhodnutia o investíciách na oživenie rastu na ekologickejšom a menšom základe, poskytnúť nové príležitosti na inovácie a modernizáciu správy vecí verejných a verejných služieb prostredníctvom holistickejších, proaktívnejších a lokalizovanejších stratégií;

26.

podporuje prácu z domu a digitalizáciu, digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu. Nazdáva sa, že mobilná práca a práca na diaľku, ako aj mobilné vzdelávanie a odborná príprava a vzdelávanie a odborná príprava na diaľku počas súčasnej pandémie poukazuje na potenciál, pokiaľ ide o to, čo by sa mohlo dosiahnuť vo vidieckych oblastiach, ak by boli k dispozícii služby;

27.

sa domnieva, že akceptovanie trendu vyľudňovania vidieka a ukončenia činnosti poľnohospodárskych podnikov si vyžaduje navrhnutie vidieckych politík a stratégií zameraných na zvýšenie odolnosti opusteného územia voči účinkom zmeny klímy, ako sú erózia, záplavy alebo veľké požiare. Rovnako si to vyžaduje intenzívnejšie znižovanie uhlíkovej stopy a podporu ochranu prírody a krajiny. Nazdáva sa preto, že podpora odvetvia lesného hospodárstva a podpora lesohospodárskych spoločenstiev majú veľký potenciál;

28.

poukazuje na potrebu vyzdvihnúť vidiecky spôsob života a bojovať proti kultúrnej a sociálnej hegemónii mestského životného štýlu s cieľom odstrániť stereotypy, a tak prispieť k zlepšeniu imidžu a povesti území najviac postihnutých demografickými rizikami a vytvoriť pocit vzájomnosti. Povzbudzuje územný marketing: vidiecke oblasti musia zlepšiť svoj imidž a propagovať lepšiu kvalitu života občanov, ktorí sa rozhodnú žiť v týchto oblastiach. Možno to dosiahnuť prostredníctvom rozvoja regionálneho zastúpenia, podporných politík a lepšej komunikácie o ponukách práce vrátane pracovných možností a možností odbornej prípravy na diaľku dostupných v regióne;

29.

sa domnieva, že by sa mal klásť osobitný dôraz na potreby mladých ľudí s cieľom povzbudiť ich, aby zostali vo vidieckych oblastiach, a poskytnúť im vhodné možnosti vzdelávania, získavania zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy na miestnej úrovni a zabrániť tomu, aby museli odchádzať z dôvodu štúdia (a to prípadne aj prostredníctvom diaľkového vzdelávania), a tiež prijať opatrenia s cieľom umožniť im návrat do miesta pôvodu po skončení štúdia;

30.

žiada, aby sa zmodernizovala ponuka odborného vzdelávania, získavania zručností a rekvalifikácie na vidieku a prispôsobila celosvetovým podmienkam hospodárskej súťaže a potrebám miestnych podnikov a aby sa ďalej rozvíjalo financovanie z ESF vyčlenené na odbornú prípravu vo vidieckych oblastiach;

31.

opätovne vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby proaktívnejšie podporovali a pomáhali pri usídľovaní žien vo vidieckych oblastiach, prostredníctvom podpory činností, ktoré pomáhajú poľnohospodárom, aby mohli ľahšie zosúladiť pracovný a súkromný život (1), a rozšírením ponuky opatery a starostlivosti pre deti a rodinných príslušníkov;

Ekologický rast

32.

uznáva, že vidiecke oblasti musia využiť príležitosť rozvíjať miestne energetické a potravinové ekosystémy a silnejšiu integráciu vidieka a miest;

33.

považuje za nevyhnutné posilniť účasť a vedúce postavenie žien v miestnych akčných skupinách a sieťach rozvoja vidieka a zároveň uznať úlohu žien ako kľúčového faktora územnej, hospodárskej a sociálnej štruktúry vidieckych oblastí;

34.

víta európsku zelenú dohodu a stratégiu z farmy na stôl a zastáva názor, že môžu vytvárať pracovné miesta a zabrániť unikaniu hospodárstva z vidieckych oblastí. Investície by sa mali zameriavať na udržateľné projekty, ktoré sú vedené komunitou a zamerané na modely obehového hospodárstva, ktoré zlepšujú výrobné postupy, vytvárajú pracovné miesta a znižujú uhlíkovú stopu;

35.

podporuje SPP, ktorá by bola udržateľná z troch perspektív – hospodársky, sociálne a environmentálne – a ktorá by prostredníctvom svojich environmentálnych noriem predstavovala nástroj na uplatňovanie stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity a na dosahovanie cieľov Európskej zelenej dohody;

36.

odporúča, aby boli poľnohospodári, chovatelia a lesníci vyškolení a mali finančné prostriedky na to, aby v udržateľnom obhospodarovaní prírodného prostredia a možnostiach uvádzania svojich produktov na trh dokázali nájsť aj ďalšie príležitosti, pričom túto výrobu možno doplniť o činnosti v oblasti energetiky, cestovného ruchu, ukladania uhlíka a v miestnych ekosystémoch. Malo by sa viac podporiť vytváranie spoločných družstiev malých výrobcov vo všetkých odvetviach;

Digitálna pripojiteľnosť

37.

konštatuje, že veľká časť investícií sa zamerala na husto osídlené oblasti, ale investície do rozvoja vidieka musia mať prioritu s cieľom zabezpečiť, aby vidiecke oblasti mali primeranú infraštruktúru týkajúcu sa digitálnej pripojiteľnosti, napríklad digitálne a inovačné centrá, ktoré uľahčujú vzdelávanie a prácu na diaľku, podnikateľský priestor a poskytovanie odbornej prípravy zamerané na využívanie nových technológií na podporu a marketing produktov spojených s daným miestom;

38.

zdôrazňuje, že vysokorýchlostné telekomunikačné siete majú zásadný význam pre hospodársky rast a treba sa usilovať zaručiť rovnakú kapacitu pre všetky regióny v súlade s cieľmi stanovenými v Digitálnej agende pre Európu do roku 2020;

39.

žiada, aby sa z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom vo výške 560 miliárd EUR investovalo viac do lepšej pripojiteľnosti a aby sa venovala väčšia pozornosť znižovaniu digitálnych rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

40.

žiada o:

uznanie prístupu k internetu za verejné právo na úrovni EÚ a uznanie potreby urýchliť rozvoj vysokorýchlostného internetu vo vidieckych oblastiach;

podporu prístupu k financovaniu pre investície do širokopásmových sietí pre malé projekty;

uznanie potreby digitalizovať verejné služby, zaškoliť rôzne vekové skupiny obyvateľstva do používania digitálnych technológií a prispôsobiť výučbu cieľovým skupinám;

podniknutie krokov na posilnenie odbornej prípravy, informovanosti a rozvoja v oblasti informačných technológií pre malé a stredné podniky;

podniknutie krokov, ktoré by podnikom poskytujúcim internetové služby uľahčili zaistiť plné pokrytie územia;

Prístup k službám

41.

zdôrazňuje, že vidiecke spoločenstvá majú právo na základné štandardné služby, ako sú zdravotnícke služby (všeobecný lekár), poštové, bankové a poisťovacie služby vo vidieckych oblastiach, politická účasť a prístup k umeniu a kultúre;

42.

poukazuje na súvislosť medzi nedostatočnou dostupnosťou digitálnej infraštruktúry a nedostatočným prístupom k službám a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili harmonickú dostupnosť pre všetkých obyvateľov a podniky so sídlom vo vidieckych oblastiach. Centrá možno rozvíjať na viacúčelové použitie, ako je vzdelávanie a práca na diaľku, odborná príprava, zdravotné strediská a elektronické zdravotné strediská, kaviarne, pošta, tvorivý priestor, mobilné výrobné laboratóriá (FabLab) a komunitné centrá;

43.

konštatuje, že je potrebné, aby udržateľné/inovatívne dopravné systémy umožňovali prístup k základným službám, pričom dané dopravné prostriedky treba chápať ako rozšírenie základných verejných služieb z väčších obcí na menšie vidiecke obce;

Kvalita života

44.

konštatuje, že hospodársky rast a tvorba pracovných miest sú dôležité, ale okrem toho treba v dostatočnej miere zabezpečiť poskytovanie kvalitných služieb, bývanie, vzdelávanie a odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a zdravotníctvo, aby vidiecke oblasti boli nielen udržateľné, ale aj príťažlivé miesta na život;

45.

víta vybudovanie interoperabilnej dátovej infraštruktúry v súlade s dátovou stratégiou Európskej komisie z 19. februára 2020 so špecializovanými dátovými priestormi (napr. dátový priestor pre mobilitu, environmentálny dátový priestor, poľnohospodársky dátový priestor, dátový priestor pre verejnú správu, dátový priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, energetický dátový priestor), ktorá je založená na infraštruktúre pre priestorové informácie v Európe podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (2) (INSPIRE) ako prierezovej zložke, čím sa udržateľným a efektívnym spôsobom zabezpečia verejné a súkromné služby vo vidieckych oblastiach;

46.

požaduje inovatívny akčný plán na riešenie nedostatočného dopravného prepojenia na vidiecke, horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a podporuje udržateľnú mobilitu pre všetkých prostredníctvom propagovania nových, čistých alternatívnych spôsobov dopravy osôb a tovaru (elektronické vozidlá, alebo vozidlá na vodíkový pohon, car-sharing, car-pooling a kombinácia rôznych druhov služieb na zníženie nákladov – doprava podľa dopytu);

47.

podporuje spoluprácu medzi obcami, tzv. „recipročné zmluvy medzi mestami a vidiekom“, v ktorých sa uznáva rozmanitosť vidieckych oblastí a vyvíja sa úsilie podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom;

48.

zdôrazňuje, že tento druh prístupu k územnému plánovaniu si vyžaduje širšie stratégie, ktoré uznávajú význam polycentrickej mestskej siete pre rozvoj oblastí spojených s týmito metropolitnými oblasťami vrátane malých a stredne veľkých miest, ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Cieľom je odstrániť rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami prostredníctvom podpory vzájomne prospešných partnerstiev v takých oblastiach, ako je životné prostredie a energetická transformácia, hospodársky rozvoj, kvalita služieb a administratívne usporiadanie, a taktiež odstrániť rozdiely medzi mestskými a vidieckymi spoločenstvami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

49.

víta výsledky projektu SIMRA (3) (Social innovations in marginalised rural areas – Sociálne inovácie v marginalizovaných vidieckych oblastiach), ktorý ukázal, že sociálna inovácia môže byť životne dôležitou zložkou pri riešení problémov vidieka, ako je vysťahovalectvo, diverzifikácia vidieckych podnikov, zmena klímy, meniace sa životné štýly a reštrukturalizácia vidieckych ekonomík;

50.

víta cielené výzvy v rámci programu Horizont 2020 v závislosti od rozvojovej fázy sociálnych inovácií a žiada, aby sa toto zlepšenie uplatňovalo na všetky európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

Inteligentné vidiecke oblasti a obce

51.

víta iniciatívu Európskej komisie Opatrenia EÚ pre inteligentné obce, ktorá je prvým krokom k tomu, aby sa uznalo, že je potrebné zaviesť cielené opatrenia na podporu oživenia vidieckych oblastí ako udržateľných miest na život, štúdium a prácu, hoci to nestačí;

52.

poukazuje na to, že v stanovisku VR o inteligentných obciach sa požaduje, aby sa tento program premietol do politík a možností financovania. Ide v ňom nielen o zabezpečenie širokopásmového pripojenia, ale aj o hľadanie inteligentných spôsobov, ako zaistiť dodávky energie a služby pre spoločenstvá, a o skutočnú novú revolúciu, pokiaľ ide o to, ako integrovať zariadenia vo vidieckych oblastiach;

53.

víta súbor opatrení Európskej siete pre rozvoj vidieka, ktoré môžu členské štáty prijať na podporu inteligentných obcí, a tým aj sociálnych inovácií, vrátane: spolupráce (najmä LEADER), výmeny poznatkov, sietí SPP, usadenia sa mladých podnikateľov a vidieckych a priemyselných startupov, investícií atď. Zdôrazňuje však, že sú potrebné aj pružnejšie podporné opatrenia, pokiaľ ide o inovácie v rámci nepoľnohospodárskych činností, ktoré sú integrované a späté s primárnou činnosťou a umožňujú rozvíjať biohospodárstvo a zveľaďovať územie. To zahŕňa nielen podporu startupov, ale aj možnosť podporovať rozvoj podnikania mimo odvetvia poľnohospodárstva, ktorá by sa mala zahrnúť do článku 69 nariadenia o strategických plánoch SPP;

54.

žiada, aby aj stredne veľké vidiecke mestá mali prístup k financovaniu miest a zdôrazňuje, že tieto mestá sú životne dôležité pre vidiecke oblasti a často sú vylúčené z programov z dôvodu ich veľkosti;

55.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu budúceho programu LEADER a iniciatív miestneho rozvoja vedeného komunitou financovaných z viacerých fondov a ostatných iniciatív realizovaných zdola nahor;

56.

poukazuje na to, že vidiecke oblasti formujú ich obyvatelia a ich spoločenstvá, ako aj životné prostredie, v ktorom žijú. VR sa domnieva, že prostredníctvom politík EÚ v oblasti aktívneho riadenia a zachovania vidieckeho prostredia a práce a využívaním väčšieho množstva programov a politických oblastí by sa mohlo lepšie zabezpečiť, aby vidiecke oblasti boli výborným miestom na život, výrobu, prácu a založenie rodiny.

V Bruseli 10. decembra 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS


(1)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 174Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 57.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007 , ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(3)  http://www.simra-h2020.eu/.


Top