Uznesenie Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021

(2021/C 37/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

so zreteľom na

—	pracovný program Európskej komisie na rok 2021 (1),

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	uznesenie VR „Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025“ (2),

—	uznesenie VR „Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021“ (3),

1.

zdôrazňuje, že je absolútne naliehavé zmierniť účinky celosvetovej pandémie, pretože koronavírusová kríza prehĺbila existujúce sociálne, hospodárske a územné rozdiely, ako sa uvádza v prvom výročnom miestnom a regionálnom barometri VR;

2.

upozorňuje, že pri koncipovaní a realizácii programu sociálno-hospodárskej obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 musia byť miestne a regionálne samosprávy v jeho centre. Podporuje cieľ EÚ prevziať vedúce postavenie v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie. VR je odhodlaný úzko spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami na vyhodnotení doterajších ponaučení z riadenia krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a preskúmať, ako sa môžeme pripraviť na budúce krízy;

3.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na dosiahnutie uspokojivého a trvalého riešenia problému humanitárnej krízy v oblasti Stredozemného mora, pričom v prvom rade sa treba zamerať na ochranu života migrantov, ale takisto zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. VR a miestne a regionálne samosprávy sú pripravené spolupracovať v tejto veci v maximálnej možnej miere;

4.

podporuje preto prístup Komisie k zmapovaniu politických priorít EÚ pomocou výročnej správy o strategickom výhľade, ku ktorej VR prispeje údajmi od miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ;

5.

súhlasí s názorom, že Konferencia o budúcnosti Európy sa musí začať čo najskôr. Riadne zapojenie VR ako hlasu miestnych a regionálnych samospráv do všetkých orgánov konferencie by umožnilo tento projekt priblížiť európskym občanom a dôkladnejšie sa zamyslieť nad zmenami, ktoré je potrebné vykonať v politikách, procesoch a inštitucionálnom rámci EÚ. VR trvá na tom, že vo všetkých verejných konzultáciách týkajúcich sa konferencie sa musí zabezpečiť najvyššia možná miera pluralizmu;

6.

vyzýva ostatné európske inštitúcie, aby spolupracovali s VR na vytvorení pilotného modelu stáleho a štruktúrovaného dialógu s občanmi prostredníctvom miestnych a regionálnych samospráv, ktorý by mohol slúžiť aj na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ;

7.

opakuje, že miestne a regionálne samosprávy je potrebné zapájať do navrhovania a vykonávania politík EÚ, v neposlednom rade v tých oblastiach, kde tieto orgány územnej samosprávy zohrávajú vedúcu úlohu, a to najmä prostredníctvom riadneho uplatňovania aktívnej subsidiarity a všeobecného uplatňovania zásad viacúrovňového riadenia. VR víta rozhodnutie Komisie posilniť účasť VR v platforme Fit for Future a zaväzuje sa prispieť k cieľom platformy v rámci vládnej skupiny a špecializovanej podskupiny RegHub. Zdôrazňuje, že pri revízii programu REFIT je nutné vo väčšej miere zohľadniť miestne a regionálne hľadisko;

8.

opätovne žiada Komisiu, aby pri príprave partnerských dohôd a programov na roky 2021 – 2027 dôsledne monitorovala uplatňovanie kódexu správania pre partnerstvo a zabezpečila, aby zapojenie miestnych a regionálnych samospráv zodpovedalo plnohodnotnému partnerstvu. Európsky semester by sa mal vo väčšej miere riadiť zásadami partnerstva a viacúrovňového riadenia, najmä preto, že semester poskytuje usmernenia pre programy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti;

9.

dôkladne posúdi legislatívne návrhy týkajúce sa nových vlastných zdrojov, najmä pokiaľ ide o ich potenciálny vplyv na miestne a regionálne financie a občanov;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné objasniť, ako budú na miestnej a regionálnej úrovni vzájomne fungovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a financovanie politiky súdržnosti, a najmä pokiaľ ide o tento nástroj a členské štáty žiada, aby sa pri vypracúvaní pripravovaných národných reformných a investičných plánov uplatňoval horizontálny prístup aj prístup zdola nahor a nabáda na to, aby sa na fóre venovanom Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v októbri 2021 zúčastnilo široké spektrum zástupcov inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán EÚ;

11.

víta záväzok Komisie použiť Agendu OSN 2030 a jej ciele udržateľného rozvoja ako základ pre budovanie politického rámca pre udržateľnú obnovu v EÚ, ako aj Parížsku dohodu z roku 2015;

12.

víta „balík pripravenosti na 55 %“, ktorý predstavila Komisia, ale podobne ako Európsky parlament sa domnieva, že na obdobie do roku 2030 je potrebné stanoviť si ambicióznejší cieľ v oblasti emisií a že je možné ho aj dosiahnuť. Preto vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho „balíka pripravenosti na 55 %“ predstavila ambicióznu adaptačnú stratégiu EÚ s jasným zameraním na ústrednú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri adaptácii na zmenu klímy;

13.

so zreteľom na 26. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Glasgowe je pripravený zostaviť spoločný plán „COP26“, ktorého cieľom bude ukázať angažovanosť EÚ na všetkých úrovniach a podporiť úlohu a príspevky nižších úrovní verejnej správy v rámci Parížskej dohody a UNFCCC. VR v rámci prezentácie vyzdvihne úlohu, ktorú zohrávajú mestá a regióny pri zavádzaní a urýchľovaní vykonávania klimatických opatrení vďaka praktickej spolupráci s priemyslom, univerzitami, občanmi a rôznymi komunitami;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že avizovaný návrh mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach je úzko spojený s preskúmaním systému obchodovania s emisiami. V snahe zabrániť diskriminácii medzi podnikmi z tretích krajín a podnikmi z EÚ vyzýva na dôkladné posúdenie toho, aký vplyv bude mať postupné zrušenie bezodplatného prideľovania emisných kvót na energeticky náročné odvetvia EÚ;

15.

bude pozorne sledovať vykonávanie Mechanizmu spravodlivej transformácie a navrhuje, aby sa v druhej polovici roku 2021 uskutočnilo fórum pre spravodlivú transformáciu s cieľom vyvodiť prvé politické závery jeho vykonávania;

16.

domnieva sa, že viacúrovňové dialógy v oblasti klímy a energetiky by sa mali ďalej podporovať a rozšíriť na všetky oblasti zelenej dohody. Vyzýva, aby sa v plnej miere uznala úloha miest a regiónov pri vykonávaní politík v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na ne, a požaduje účinný rámec viacúrovňového riadenia prostredníctvom Európskeho klimatického paktu. V tejto súvislosti VR víta záväzok Komisie predložiť spoločný akčný plán na vykonávanie zelenej dohody, ktorý by mohol zahŕňať európsky regionálny prehľad výsledkov na sledovanie pokroku pri vykonávaní zelenej dohody na nižšej ako národnej úrovni;

17.

poukazuje na to, že je naliehavo potrebné realizovať stratégiu pre vlnu obnovy a zaviesť mechanizmy, ktorými sa táto časť transformácie prispôsobí lokálnym špecifikám a podmienkam a vyplnia sa existujúce medzery, pokiaľ ide o finančné zdroje a technické kapacity. Požaduje, aby sa v súvislosti s vlnou obnovy, ako aj ďalšími opatreniami poskytli regiónom, mestám a obciam väčšie možnosti priameho prístupu k európskym fondom;

18.

víta ambíciu Komisie zaviesť akčný plán nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy ako základnú súčasť plánu zelenej obnovy. K hlavným zásadám, z ktorých musí tento plán aj následné legislatívne akty vychádzať, patrí uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti, nevyhnutnosť riešiť znečistenie pri zdroji, ako aj uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí. Akčný plán by sa mal vypracovať a realizovať v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom iniciatív, ako je dohoda „Green City Accord“. Mal by sa ním stanoviť ambiciózny rámec, no zároveň by sa v ňom mali zohľadňovať rozdiely a odlišnosť podmienok v jednotlivých členských štátoch EÚ a umožňovať úpravy na národnej a miestnej úrovni. Ústredným prvkom tohto plánu musí byť prístup založený na hodnotení rizík, aby sa zabezpečilo, že opatrenia sa budú prijímať tam, kde je to najviac opodstatnené;

19.

žiada, aby sa pri vykonávaní nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo stanovili konkrétne ciele zohľadňujúce regionálne rozdiely, najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu, verejné obstarávanie a verejno-súkromné partnerstvá, pretože by sa nimi stimulovali inovačné technológie a ich uvádzanie na trh, a aby sa uznala dôležitá úloha miestnych a regionálnych samospráv v obehovejšej spoločnosti;

20.

zaväzuje sa podporovať vykonávanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a zároveň preskúmať príspevok miestnych a regionálnych samospráv pri riešení problému úbytku opeľovačov a zmierňovaní nebezpečného tlaku na naše morské prostredie. VR zdôrazňuje úlohu pôdy a poľnohospodárskych postupov, ako aj udržateľného obhospodarovania lesov pri obnove biotopov a zvyšovaní odolnosti a sily všetkých európskych ekosystémov a prírodných oblastí. VR podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby navrhla právny rámec pre povinnú náležitú starostlivosť v dodávateľských reťazcoch pre lesné a poľnohospodárske produkty a produkty, ktoré predstavujú riziko pre ekosystémy a sú uvádzané na trh EÚ. Zároveň treba zabezpečiť, aby to dodávateľom biovýrobkov nespôsobovalo neprimerané administratívne zaťaženie v porovnaní s dodávateľmi výrobkov zo syntetických materiálov a z fosílnych surovín;

21.

požaduje riadne zapojenie európskych regiónov do vykonávania a monitorovania stratégie EÚ „z farmy na stôl“. Žiada Komisiu, aby ciele zelenej dohody, a najmä stratégiu biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“ účinne začlenila do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a jej vykonávania;

22.

naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby pretavili novú dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti do vidieckej agendy EÚ, ktorou by sa malo zabezpečiť zakotvenie zásady rovnováhy medzi vidiekom a mestami vo všetkých politikách EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a ktorou by sa mala posilniť úloha miestnych a regionálnych úrovní pri riadení politických opatrení v oblasti vidieka;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v námornej oblasti je pracovný program nedostatočne ambiciózny a zdôrazňuje strategický geopolitický význam vyspelých námorných odvetví a silných pobrežných a námorných regiónov. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný program na podporu modrého priemyslu a námorných regiónov;

24.

zaväzuje sa poskytnúť podnety k legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa normy EÚ pre zelené dlhopisy, pretože by to malo veľký význam pre nasmerovanie udržateľných súkromných a verejných investícií na miestnej a regionálnej úrovni;

25.

zdôrazňuje potrebu riešiť chýbajúce spojenia v cezhraničnej dopravnej infraštruktúre v rámci revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a lepšie prepojenia s okrajovými a najvzdialenejšími regiónmi;

26.

víta záväzok Komisie predložiť legislatívny návrh na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem. Očakáva tiež, že akt o digitálnych službách sa bude zaoberať minimálnymi normami pre spravodlivú prácu na diaľku a digitálne práva na pracovisku;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2021 sa neplánuje žiadny návrh na reguláciu umelej inteligencie, ktorý by nadväzoval na nedávno prijatú bielu knihu na túto tému;

28.

vypracuje ukazovatele digitálnej transformácie na miestnej a regionálnej úrovni so zámerom stanoviť ciele, urýchliť vytváranie digitálnych platforiem a zaviesť monitorovací mechanizmus pre Digitálne desaťročie 2030, riešiť nerovnosti a predchádzať digitálnej priepasti;

29.

požaduje komplexný prístup EÚ k bezpečnosti a odolnosti sietí 5G, pretože zabezpečenie širokopásmového pripojenia a zavádzania 5G na miestnej a regionálnej úrovni v mestských aj vidieckych, ako aj horských a vzdialených oblastiach nadobúda zásadný význam;

30.

vyzýva Komisiu, aby posilnila miestne orientovaný rozmer priemyselnej stratégie EÚ, rozšírila škálu odvetví, na ktoré sa táto stratégia vzťahuje, a posilnila jej politickú koordináciu na úrovni EÚ, najmä zapojením VR a regionálnych vlád do priemyselného fóra a Európskej aliancie pre suroviny, aby regióny a mestá mohli prevziať zodpovednosť za súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu svojich priemyselných odvetví, a mohli tak zúročiť možnosti, ktoré táto stratégia prináša v oblasti hospodárskej diverzifikácie, a to aj so zapojením priemyslu do systémov odborného vzdelávania a prípravy, aby sa mohli rozvíjať vhodné súbory zručností potrebné pre nové povolania;

31.

spolu s dobrovoľne zapojenými mestami a regiónmi názorne ukáže, ako môžu centrá EVP prispieť k rozvoju miestne orientovaných regionálnych inovačných ekosystémov a v rámci svojej celoeurópskej spolupráce pomôcť pri rýchlejšom dosahovaní inteligentného udržateľného rastu a odstraňovaní rozdielov v Európe v oblasti inovácií;

32.

navrhuje, aby Komisia posilnila miestne a regionálne riadenie stratégie pre MSP, keďže ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 výrazne zasiahli malé a stredné podniky vo všetkých regiónoch EÚ a prehlbujú chronické problémy, ako je neuspokojivý prístup k finančným prostriedkom a oneskorené platby, a berúc do úvahy rôzne štruktúry a potreby MSP a rôzne hospodárske a inštitucionálne podmienky v celej Európe. VR sa zaväzuje spolupracovať s Komisiou a podnikateľskou komunitou pri ďalšom vývoji a vykonávaní testu vplyvu na MSP, ktorý je vhodný na daný účel, najmä prostredníctvom siete Podnikateľský región roka (EER);

33.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila ťažkosti, ktorým čelia miestne a regionálne zainteresované strany a ktoré im bránia plne využívať výhody jednotného trhu, a so záujmom očakáva aktualizovanú správu o bariérach na jednotnom trhu a opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle prijať na zabezpečenie riadneho uplatňovania smernice o službách. VR tiež žiada Komisiu, aby predložila nový vylepšený návrh o pase služieb;

34.

víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na balík opatrení v oblasti spravodlivého hospodárstva a so záujmom očakáva akčný plán pre Európsky pilier sociálnych práv, ktorý by mal vychádzať z väčšieho empirického a politického využívania nástroja sociálneho prehľadu. VR bude podporovať miestny a regionálny rozmer piliera tým, že bude zohrávať aktívnu úlohu na konferencii pred sociálnym samitom v Porte v roku 2021. Okrem toho bude VR spolupracovať s Komisiou na rozvoji iniciatívy týkajúcej sa búrz lokálnych pracovných miest;

35.

so záujmom očakáva nový rámec pre stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v roku 2021 urýchlila tempo práce a konečne splnila cieľ stanoviť 50 limitných hodnôt expozície pri práci, čo bolo pôvodne naplánované na rok 2020;

36.

zdôrazňuje nutnosť zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy akčného plánu pre sociálne hospodárstvo so silným regionálnym a miestnym rozmerom;

37.

víta skutočnosť, že Komisia reagovala na výzvu VR na zavedenie záruky pre deti, ktorá by posilnila sociálne začlenenie a dobré životné podmienky detí, ako aj presadzovanie práv detí;

38.

očakáva, že stratégia na podporu osôb so zdravotným postihnutím stanoví ambiciózne a merateľné ciele a zahrnie všetky oblasti politiky. Výbor je odhodlaný plniť ciele Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a želá si, aby Európska komisia podporila jeho vykonávanie na miestnej a regionálnej úrovni;

39.

konštatuje, že v pracovnom programe na rok 2021 sa stanovuje revízia ustanovení o štátnej pomoci v deviatich rôznych oblastiach, ktoré majú pre miestne a regionálne samosprávy mimoriadny význam. Zaväzuje sa preto aktívne sa podieľať na tejto revízii. Na tento účel bude VR vychádzať z konzultácií so sieťou regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ, ktorá už analyzuje rámec v oblastiach služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a regionálnej pomoci;

40.

víta flexibilitu, ktorú poskytuje aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu s cieľom umožniť rýchle a rázne vykonávanie opatrení na koordináciu politík. Zdôrazňuje, že toto pozastavenie uplatňovania Paktu stability a rastu je dôležité dovtedy, kým verejné orgány budú znášať mimoriadne náklady spojené so zvládaním pandémie a kým sa zo súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 nebudú dať vyvodiť náležité ponaučenia, aby sme boli pripravení na budúce krízy;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe absentujú opatrenia na podporu udržateľného oživenia sektora cestovného ruchu, ktorý je pre regióny a z hľadiska živobytia miestnych obyvateľov hlavným hospodárskym odvetvím ťažko zasiahnutým krízou. Opakuje význam prideľovania dostatočných finančných zdrojov a vymedzenia koordinovaného regionálneho prístupu na záchranu tohto odvetvia a vytvorenia dlhodobej európskej politiky cestovného ruchu;

42.

požaduje, aby sa v záujme dokončenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 stanovili jasné míľniky a pridelili primerané prostriedky. podporuje úsilie Komisie o zavedenie kultúry celoživotného vzdelávania a uľahčenie prechodu medzi zamestnaniami v EÚ a žiada, aby sa v rámci budúcich individuálnych vzdelávacích účtov a európskeho prístupu k mikroosvedčeniam (so zreteľom na to, že primárnou a základnou zásadou vysokoškolského vzdelávania sú a naďalej zostávajú vzdelávacie programy) dosiahla „záruka minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“ pre mladých ľudí, ktorú budú uznávať a osvedčovať všetky členské štáty;

43.

teší sa na plné využívanie príležitostí, ktoré ponúka platforma na výmenu poznatkov s Komisiou, s cieľom podporovať inteligentnú a udržateľnú špecializáciu, sociálnu inováciu a začlenenie a inovačné ekosystémy na miestnej a regionálnej úrovni. Odporúča, aby sa činnosti v rámci platformy na výmenu poznatkov a projektu Science meets Regions (Veda v regiónoch) v spolupráci s Komisiou pilotne realizovali aj na úrovni makroregiónov, čím by sa podporila inovačná politika a inteligentná špecializácia;

44.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať miestne a regionálne samosprávy v kandidátskych krajinách usilujúcich sa o vstup do EÚ a partnerských v krajinách v susedstve EÚ a pomáhať im pri plnení strategických priorít EÚ a zabrániť prehlbovaniu rozdielov. Konečným cieľom je pritom lepšia obnova po pandémii ochorenia COVID-19 a posilnenie odolnosti na úrovni komunít;

45.

víta zámer Komisie zverejniť oznámenie o obnovenom partnerstve s južným susedstvom a vzhľadom na 25. výročie začatia barcelonského procesu zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vzťahy medzi krajinami na severnom a južnom pobreží Stredozemného mora. V tejto súvislosti pripomína význam európskej susedskej politiky ako dôležitého nástroja na riešenie spoločných výziev a podotýka, že jej úspech bude závisieť od náležitého zapojenia regionálnych a miestnych samospráv;

46.

dôrazne podporuje záväzok Komisie zachovať si vedúcu úlohu pri posilňovaní multilateralizmu založeného na pravidlách a zamerať ciele udržateľného rozvoja na jadro reformy WTO. Je presvedčený, že táto iniciatíva v kombinácii s lepším uplatňovaním kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji by mala pomôcť zlepšiť sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany klímy v tretích krajinách;

47.

chápe neistotu v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami so Spojeným kráľovstvom, vzhľadom na priamy a dramatický vplyv brexitu na mnohé miestne a regionálne samosprávy v EÚ je však hlboko sklamaný tým, že v pracovnom programe na rok 2021 sa vôbec nespomínajú budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Očakáva preto návrh Komisie týkajúci sa pobrexitovej adaptačnej rezervy a zdôrazňuje, že musí byť navrhnutá tak, aby riešila nielen hospodárske nedostatky na úrovni členských štátov, ale zohľadňovala aj územný rozmer brexitu;

48.

víta dôraz, ktorý Komisia kladie na potrebu chrániť spoločnosti EÚ a jednotný trh pred nekalými obchodnými a konkurenčnými praktikami, najmä prostredníctvom ohlásených legislatívnych iniciatív týkajúcich sa rovnakých podmienok, verejného obstarávania a udržateľného riadenia spoločností. VR vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokročili v rokovaniach o nariadení o presadzovaní, návrhu o vývoze položiek s dvojakým použitím a nástroji medzinárodného verejného obstarávania v súvislosti s mnohostrannou Dohodou WTO o vládnom obstarávaní (GPA);

49.

navrhuje, aby Komisia z hľadiska právnych kritérií lepšie a pevnejšie prepojila segmenty politiky súdržnosti a štátnej pomoci v rámci politiky hospodárskej súťaže, a to s cieľom vyhnúť sa technickým prekážkam a problémom, ktoré by bránili náležitému uplatňovaniu ich konkrétnych prvkov, najmä opatrení spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, ktorých sa týkajú pravidlá štátnej pomoci;

50.

opakuje, že do formovania zdravotnej únie je nutné zapojiť miestne a regionálne samosprávy, keďže vo väčšine členských štátov majú významné kompetencie v oblasti verejného zdravia. V tejto súvislosti víta zámer Komisie posilniť rámec EÚ na odhaľovanie závažných cezhraničných zdravotných ohrození a reakciu na ne, vrátane posilnenia úlohy existujúcich agentúr a zriadenia európskej agentúry pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj. V tejto súvislosti víta balík opatrení týkajúci sa európskej zdravotnej únie, ktorého cieľom je zlepšiť koordináciu činnosti jednotlivých štátov v rámci EÚ a posilniť existujúce štruktúry a mechanizmy v záujme lepšej ochrany, prevencie, pripravenosti a reakcie na ohrozenie ľudského zdravia na úrovni EÚ. VR pripomína, že do týchto nových mechanizmov treba zapojiť aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na regionálnej a miestnej úrovni, čo by malo tiež podporiť dodávky liekov, zdravotníckych potrieb a nemocničného vybavenia. VR tiež dôrazne podporuje návrh, ktorý je v súlade s jeho vlastným návrhom na vytvorenie európskeho mechanizmu pre núdzové situácie v oblasti zdravia, aby sa Európskej únii umožnilo vyhlásiť núdzovú situáciu na úrovni EÚ, na základe čoho by sa zintenzívnila koordinácia a umožnil vývoj, vytváranie zásob a obstarávanie výrobkov relevantných v čase krízy;

51.

vyzýva Komisiu, aby kontrolovala uplatňovanie nekalých praktík štátnej pomoci zo strany niektorých subjektov, ktoré zneužívajú európsky dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci, a aby prijala nápravné opatrenia, lebo inak existuje skutočné riziko, že tieto praktiky nepriaznivo ovplyvnia riadne fungovanie jednotného trhu;

52.

víta návrh Komisie na vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, žiada však dôkladné posúdenie vplyvu tohto návrhu na miestnu a regionálnu úroveň, aby sa zabezpečila interoperabilita systémov a zároveň minimalizovala administratívna a finančná záťaž;

53.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg s VR a regiónmi, ktoré majú záujem o pripravované hodnotenie smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

54.

opakuje, že je potrebné zabezpečiť, aby budúce návrhy v rámci nového paktu o migrácii a azyle rešpektovali zásadu subsidiarity a boli založené na solidarite, najmä voči regiónom, ktoré sú v prvej línii migračného tlaku. V tomto pakte by sa mala takisto uznať zásadná úloha, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy pri prijímaní a integrácii migrantov, a na túto činnosť by sa im mala poskytnúť priama európska podpora. Zastáva tiež názor, že je mimoriadne dôležité zaoberať sa základnými príčinami migrácie a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu. Je pripravený spolupracovať tak, že bude poskytovať údaje pochádzajúce od miestnych a regionálnych samospráv a vytvárať stále kanále pre politickú výmenu medzi nimi a Komisiou;

55.

opätovne zdôrazňuje, že je pripravený spolupracovať s Komisiou na spoločnom projekte na podporu záväzku Európy chrániť hodnoty, identitu a občianstvo EÚ prostredníctvom vzdelávania a kultúry na regionálnej a miestnej úrovni. V súlade s prioritami VR na roky 2020 až 2025 opakuje výzvu, aby Európska komisia realizovala návrhy úspešnej európskej iniciatívy občanov na zlepšenie ochrany menšín v EÚ (Minority SafePack);

56.

žiada, aby sa zachoval voľný pohyb osôb v schengenskom priestore posilnením koordinácie medzi všetkými členskými štátmi a regiónmi zapojenými do riadenia hraníc. Občania EÚ si vysoko cenia slobodu pohybu, najmä vzhľadom na obmedzenia, s ktorými sa v poslednej dobe stretávajú počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a vzhľadom na to, že je neoddeliteľnou súčasťou európskeho občianstva a zároveň kľúčovým prvkom budovania európskej identity;

57.

dôrazne podporuje kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý vážne zasiahla kríza spôsobená ochorením COVID-19, a vyzýva na to, aby sa vo fáze obnovy uplatňovala kultúra solidarity. Zasadzuje sa za silný rozmer kultúrneho dedičstva v rámci nového európskeho Bauhausu kombinujúceho výkonnosť a vynaliezavosť, ktorý oznámila predsedníčka Ursula von der Leyen a ktorý je súčasťou iniciatívy „vlna obnovy“;

58.

stále očakáva, že Komisia predloží návrh smernice o posilnení zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti odmeňovania, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby v nadväznosti na stratégiu rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025 navrhla Rade prijať rozhodnutie, ktorým sa klasifikujú všetky formy rodovo motivovaného násilia ako obzvlášť závažná trestná činnosť v zmysle článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor z roku 2011) a víta vyhlásenia Komisie v tejto súvislosti v jej pracovnom programe na rok 2021;

59.

s potešením víta zámer Komisie predložiť iniciatívu s cieľom rozšíriť zoznam trestných činov EÚ tak, aby zahŕňal aj trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy voči zraniteľným skupinám ľudí, najmä s cieľom predchádzať rasizmu, antisemitizmu a diskriminácii LGTBI+ osôb a boja proti týmto javom;

60.

naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby ukončili rokovania a prijali navrhované nariadenie o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM), ktoré bude mať dlhodobý, významný a pozitívny vplyv na budúcnosť cezhraničnej spolupráce. Okrem toho zdôrazňuje potrebu – na ktorú ešte viac poukázala pretrvávajúca kríza – primeraného právneho rámca EÚ, ktorý by umožnil efektívne zriaďovanie a riadenie cezhraničných verejných služieb. Súčasné rámce sú často spojené s nadmernou administratívnou záťažou a nákladmi, v dôsledku čoho mnohé miestne a regionálne samosprávy upustia od svojho zámeru poskytovať takéto služby. Európski občania žijúci v týchto regiónoch sú tak v znevýhodnenom postavení;

61.

keďže Európska únia už na politickej a právnej úrovni uznala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov, vyzýva Európsku komisiu, aby do svojich budúcich ročných pracovných programov začala ako osvedčený postup zaraďovať prílohu s konkrétnymi návrhmi, ktoré má v úmysle predložiť v danom roku na pomoc najvzdialenejším regiónom so stanovením legislatívnych návrhov, ktoré by zahŕňali konkrétne opatrenia zamerané na najvzdialenejšie regióny. Nie je dôležité, či je právnym základom týchto legislatívnych návrhov článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, dvojitý právny základ na uplatnenie Zmluvy alebo len všeobecný odvetvový právny základ na uplatnenie Zmluvy. Dôležité je, aby sa príslušným legislatívnym návrhom de facto zabezpečilo, že vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom sa bude uplatňovať odlišný prístup. V tejto prílohe by sa mohli uviesť aj ďalšie akty (oznámenia, správy), ktoré Európska komisia plánuje prijať v danom roku v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi;

62.

opätovne požaduje, aby Európska komisia vzhľadom na závažný dosah pandémie COVID-19 na najvzdialenejšie regióny Európskej únie začiatkom roka 2021 aktualizovala svoju stratégiu z roku 2017, uvedenú v oznámení s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ [COM(2017) 623 final] z 24. októbra 2017, a aby navrhla nové účinné podporné opatrenia zamerané na podporu najvzdialenejších regiónov zo sociálneho, hospodárskeho, územného a kultúrneho hľadiska;

63.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, nemeckému, portugalskému a slovinskému predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

---

(1)  COM(2020) 690 final.

(2)  COR-2020-01392-00-00-RES-TRA (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 8).

(3)  COR-2020-02622-00-00-RES-TRA (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 16).