1.

Pandémia ochorenia COVID-19 má na celom svete obrovský vplyv, pokiaľ ide o verejné zdravie, hospodárske činnosti, zamestnanosť a spoločenský život.

2.

Prvou a najdôležitejšou prioritou v boji proti pandémii tohto ochorenia zostáva záchrana životov a ochrana zdravia našich občanov.

3.

S cieľom zastaviť šírenie ochorenia COVID-19 sa v členských štátoch v závislosti od štádia epidémie a iných špecifických okolností zaviedli rôzne opatrenia. Odvetvie športu v spolupráci s orgánmi verejnej moci viditeľne pohotovo zareagovalo. V počiatočnej fáze pandémie prispievalo odvetvie športu k predchádzaniu šírenia vírusu prostredníctvom rôznych opatrení a odporúčaní zameraných na všetky príslušné zainteresované strany vrátane športových organizácií, klubov, športovcov, trénerov, pracovníkov a dobrovoľníkov v oblasti športu, ako aj divákov a občanov vo všeobecnosti.

4.

Pandémia odvetvie športu zároveň vážne zasiahla, a to aj z hospodárskeho hľadiska (1). Pandémia COVID-19 má ničivé dôsledky na celé odvetvie na všetkých úrovniach, najmä na športové organizácie a kluby, ligy, fitnescentrá, športovcov, trénerov, pracovníkov a dobrovoľníkov v oblasti športu a subjekty podnikajúce v oblasti športu (2) vrátane organizátorov športových podujatí a športových médií.

5.

Hygienické opatrenia a odporúčania zdravotníckych orgánov, ktoré sa týkajú obmedzenia fyzického kontaktu, majú dôsledky pre antidopingové organizácie, pretože im bránia vo vykonávaní dopingových kontrol. To môže mať vplyv na možnosti ochrany integrity športu.

6.

Čoraz väčšie obavy súvisiace so šírením vírusu na celom svete viedli k oficiálnym rozhodnutiam o zrušení alebo odložení športových podujatí a súťaží na celom svete (3). Športové aktivity na všetkých úrovniach a normálne fungovanie športových organizácií a klubov sú obmedzené, prerušené alebo zastavené.

7.

Každodenný život občanov sa tiež musel prispôsobiť pandémii. Nevychádzanie z domu, práca z domova, obmedzené možnosti pravidelnej pohybovej aktivity môžu významne poškodzovať celkovú kvalitu života občanov. Pri úplnom a čiastočnom zákaze vychádzania sa ukázalo, že za týchto bezprecedentných okolností, keď ľudia nevychádzajú z domu alebo z domova pracujú, má ponúknutie možností športovať a udržať si pohybovú aktivitu význam pre telesné a duševné zdravie. (4)

8.

V záujme ochrany a podpory odvetvia športu a zachovania jeho prínosu, pokiaľ ide o telesné a duševné zdravie našich občanov (5) a rozvoj spoločnosti v súčasnej pandemickej situácii, ako aj v súvislosti so stratégiami uvoľňovania opatrení a obnovenia aktivít po pandémii, môže byť potrebné ďalšie úsilie na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

9.

V čase zdravotnej krízy je v záujme zachovania aktívnych a zdravých komunít potrebná solidarita a vzájomné porozumenie na všetkých úrovniach – medzi občanmi, športovým hnutím, súkromným sektorom, členskými štátmi, EÚ a medzinárodnými inštitúciami v rôznych odvetviach.

10.

Mala by sa uznať a presadzovať úloha športu v spoločnosti a jeho schopnosť prispievať k dobrým životným podmienkam občanov počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to najmä prostredníctvom športových organizácií a rozličnými spôsobmi zapojenia športovcov ako pozitívnych vzorov (6), ako aj prostredníctvom zanietenej práce trénerov s využitím inovačných nástrojov, platforiem a nových a flexibilných tréningových metód.

11.

S ohľadom na požiadavky na obmedzenie spoločenského kontaktu by sa mala osobitná pozornosť venovať tomu, ako umožniť pohybovú aktivitu občanom, ktorí sa zvyčajne venujú halovým, kontaktným a tímovým športom. Keďže počas pandémie COVID-19 sa pozornosť sústreďuje na športovanie doma alebo individuálne, bolo by dôležité, aby sa v spolupráci so športovým hnutím posúdili možné účinky krízy na pohybovú aktivitu občanov a na športovanie v športových kluboch, ako aj na zapojenie dobrovoľníkov.

12.

Členské štáty EÚ prijali v oblasti športu s ohľadom na svoje vnútroštátne podmienky a na vplyv pandémie COVID-19 rôzne opatrenia s cieľom podporiť odvetvie športu a motivovať občanov, aby naďalej vyvíjali pohybovú aktivitu.

13.

Členské štáty EÚ za týchto neistých a meniacich sa podmienok a vzhľadom na to, že čelia podobným problémom, uznávajú význam spolupráce a výmeny informácií o svojej vnútroštátnej situácii vrátane opatrení prijatých na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie COVID-19, možností tréningu športovcov a pohybovej aktivity občanov. Príkladmi toho, ako môže spoločná práca prinášať pridanú hodnotu, je výmena názorov na možné stratégie uvoľňovania opatrení a obnovy aktivít po pandémii, ako aj na opatrenia, ktoré sa majú podniknúť s cieľom úspešne obnoviť činnosť v odvetví športu.

14.

Na to, aby bolo možné ďalej prekonávať výzvy, ktoré v odvetví športu vznikli v dôsledku pandémie COVID-19, je potrebná široká medziodvetvová spolupráca (7). V tejto súvislosti by sa mala podporovať spolupráca na všetkých úrovniach medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane športového hnutia.

15.

Činnosti v rámci odvetvia športu sa musia pre všetky zúčastnené strany obnoviť za bezpečných podmienok. Uvoľňovanie osobitných opatrení zavedených v odvetví športu v záujme zastavenia šírenia pandémie COVID-19 by malo prebiehať opatrne a postupne, pričom by sa mali posúdiť potenciálne riziká, aby sa predišlo predčasnému zrušeniu opatrení na zamedzenie šírenia.

16.

Keďže šport a pohybová aktivita zohrávajú počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dôležitú úlohu a určite budú zastávať ešte dôležitejšiu úlohu v spoločnosti po pandémii, majú pre budúcnosť odvetvia športu význam národné a európske programy oživenia.

17.

S prihliadnutím na schopnosť športu prispievať k vzájomnému porozumeniu medzi Európanmi a s ohľadom na epidemiologickú situáciu v členských štátoch by sa mal bezpečným, a tam, kde je to možné, koordinovaným spôsobom obnoviť voľný pohyb a mobilita našich športovcov, trénerov a fanúšikov, pričom by sa mala zohľadniť osobitná povaha športu.

18.

Očakáva sa, že príslušné inštitúcie Únie, ktoré konajú v rámci svojich príslušných právomocí, by mohli doplniť úsilie, ktoré sa vyvíja na národnej úrovni s cieľom poskytnúť potrebnú podporu v záujme zmiernenia vplyvu pandémie COVID-19 na odvetvie športu.

19.

Vydali primerané usmernenia, podporili oživenie a nabádali na ďalší udržateľný rozvoj odvetvia športu.

20.

Presadzovali možnosti podpory odvetvia športu prostredníctvom dostupných a vhodných programov a fondov EÚ vrátane programu Erasmus+, Európskeho zboru solidarity, fondov politiky súdržnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

21.

V súlade s národnými prioritami a v spolupráci s príslušnými orgánmi preskúmali možnosti v rámci príslušných horizontálnych opatrení a iniciatív vrátane Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII), Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus plus (CRII+), dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a dočasného rámca štátnej pomoci, ako aj iných iniciatív EÚ zameraných na obnovu. Výmena skúseností a najlepších postupov týkajúcich sa podpory odvetvia športu by sa mala organizovať rôznymi spôsobmi, ako sú napríklad aktivity partnerského učenia alebo zasadnutia zainteresovaných členských štátov.

22.

Nabádali na pokračovanie pravidelných programov a iniciatív na financovanie športu, ktoré už existujú na národnej a miestnej úrovni, najmä pokiaľ ide o miestne športové organizácie.

23.

Presadzovali úlohu a hodnotu športu a pohybovej aktivity z hľadiska ich prínosu pre fyzické a duševné zdravie občanov, najmä v krízových obdobiach, ako je pandémia COVID-19, a po nich.

24.

V spolupráci so športovým hnutím posilňovali súčinnosť s odvetviami hospodárstva a podnikania, inovácie, vzdelávania a práce s mládežou s cieľom poskytnúť športovcom a všetkým ďalším občanom nové príležitosti pohybovej aktivity, a to aj prostredníctvom digitálnych nástrojov.

25.

V záujme účinného riešenia výziev, ktorým odvetvie športu čelí v dôsledku pandémie COVID-19, a posilnenia postavenia športu v spoločnosti presadzovali meziodvetvovú spoluprácu a konzultácie v oblastiach, ktoré sú relevantné pre šport na všetkých úrovniach, vrátane športového hnutia, podnikania v oblasti športu a ďalších príslušných zainteresovaných strán.

26.

Presadzovali solidaritu medzi športovými federáciami, klubmi, organizáciami a športovcami s cieľom prispieť k udržateľnému oživeniu a ďalšiemu rozvoju odvetvia športu a uznali európsky model športu (8) ako príklad takéhoto úsilia založeného na systéme solidarity.

27.

Presadzovali úlohu športu a pohybovej aktivity ako nástroja hospodárskeho a sociálneho rozvoja smerom k zdravším a aktívnejším komunitám (9). V tejto súvislosti zvyšovali informovanosť o najlepších postupoch; zdôrazňovali plný potenciál športu a pohybovej aktivity, pokiaľ ide o územný rozvoj, a s cieľom posilniť odolnosť odvetvia športu v budúcnosti vhodne využívali zdroje financovania, ako sú fondy politiky súdržnosti.

28.

Pokračovali v pravidelnej výmene informácií, nápadov a skúseností s cieľom identifikovať a uplatňovať osvedčené postupy a umožniť spoluprácu na stratégiách uvoľňovania opatrení a obnovenia aktivít po pandémii COVID-19, ako aj s cieľom predchádzať budúcim krízam a pripraviť sa na ne, čím sa zabezpečí udržateľný rozvoj a odolnosť odvetvia športu v EÚ.

29.

S prihliadnutím na rôzne podmienky v jednotlivých členských štátoch pokračovala v pravidelnej výmene informácií o možnostiach flexibilných opatrení týkajúcich sa vykonávania programu Erasmus+: športové projekty v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v rámci budúcich ročných programov a výziev na predkladanie návrhov poskytla možnosti na podporu oživenia odvetvia športu.

30.

Zvážila možnosť a relevantnosť toho, aby sa do budúcich programov financovania v oblasti športu zaviedli mechanizmy umožňujúce väčšiu flexibilitu, čím by sa umožnilo, aby EÚ včas reagovala na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a prípadné ďalšie náročné situácie.

31.

V záujme zmiernenia následkov pandémie COVID-19 prezentovala a zasielala členským štátom ďalšie informácie a pravidelné aktualizácie o možnostiach podpory odvetvia športu, a to aj prostredníctvom horizontálnych opatrení, ako sú CRII, CRII+, ako aj iných iniciatív EÚ zameraných na obnovu a vhodných mechanizmov financovania, a aby uľahčovala výmenu skúseností s vykonávaním mechanizmov, ktoré má odvetvie športu k dispozícii.

32.

Šírila informácie o prospešnosti pohybovej aktivity pre zdravie, a to vo vhodných prípadoch v spolupráci s príslušnými orgánmi, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a podporovala kampane ako #BeActive (10) s cieľom motivovať občanov k tomu, aby zostali pohybovo aktívni.

33.

V spolupráci s členskými štátmi zrealizovala výskum a analýzu vplyvov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a dala ich k dispozícii na účely prípravy ďalšieho pracovného plánu EÚ v oblasti športu.

34.

Podporovala zber a analýzu údajov a informácií o účasti na športe a vplyve pandémie COVID 19, a to vo vhodných prípadoch prostredníctvom Eurobarometra a Eurostatu.

35.

Podporila medziodvetvovú spoluprácu medzi odvetvím športu a ďalšími príslušnými odvetviami (11), najmä pokiaľ ide o využívanie inovačných a digitálnych nástrojov v záujme vyššej odolnosti športu voči prípadným budúcim krízam.

36.

Nadviazala s členskými štátmi a športovým hnutím dialóg o budúcich činnostiach spájajúcich šport a zdravie v rámci Európskeho týždňa športu, činnosti nadväzujúcej na Výzvu z Tartu za zdravý životný štýl a ďalších relevantných športových podujatí a činností.

37.

Nadviazala dialóg s európskymi a medzinárodnými športovými federáciami a členskými štátmi s cieľom diskutovať o možnostiach, ako ďalej bezpečne usporadúvať významné medzinárodné športové podujatia.

38.

Dodržiavalo usmernenia WHO, ECDC (12) a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov, pokiaľ ide o predchádzanie ochoreniu COVID-19 a šírenie vírusu, ako aj o postupy obnovenia športových aktivít.

39.

Motivovalo športovcov a občanov k tomu, aby aj za bezprecedentných alebo výnimočných okolností bezpečným spôsobom športovali a ostali pohybovo aktívni.

40.

Nabádalo občanov, aby i naďalej podporovali odvetvie športu tým, že zvážia možnosti ponechať si členstvo v športových kluboch a vstupenky na športové podujatia, v prípade ktorých sa môže zmeniť termín konania.

41.

Preskúmalo možné riešenia, ako s ohľadom na európske a medzinárodné športové kalendáre aktualizovať kalendáre národných športových podujatí.