—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o základných zásadách spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia právomoci, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 29. novembra 1985,

—

so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865 (1) a (EÚ) 2017/866 (2) z 11. mája 2017 o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec(2006)8 zo 14. júna 2006 o pomoci obetiam trestných činov,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí trestných činov v trestnom konaní (3),

—

so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2013 o boji proti trestným činom z nenávisti v EÚ a z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (9),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (12),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (13),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Ako môžu EÚ a členské štáty lepšie pomáhať obetiam terorizmu?, ktorú v septembri 2017 uverejnila tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci,

—

so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra FRA“) s názvom Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie, ktorý bol uverejnený v decembri 2017,

—

so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí – hľadiská a skúsenosti detí, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní ako obete, svedkovia alebo strany v deviatich členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená vo februári 2017,

—

so zreteľom na správu agentúry FRA o základných právach za rok 2017, ktorá bola uverejnená v máji 2017,

—

so zreteľom na správu agentúry FRA o základných právach za rok 2016, ktorá bola uverejnená v máji 2016,

—

so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Obete trestných činov v EÚ: rozsah a povaha podpory obetiam, ktorá bola uverejnená v januári 2015,

—

so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ, ktorá bola uverejnená v júni 2015,

—

so zreteľom na správu agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorá bola uverejnená v marci 2014,

—

so zreteľom na správu o projekte IVOR s názvom Vykonávanie reformy systému trestnej justície v EÚ zameranej na obete, ktorá bola uverejnená 6. mája 2016,

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Analýza smernice o právach obetí z rodovej perspektívy,

—

so zreteľom na zásady z Jogjakarty plus 10 prijaté 10. novembra 2017 (Zásady a povinnosti štátu pri uplatňovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv so zreteľom na sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (14) v mene Európskej únie,

—

so zreteľom na posúdenie vykonávania smernice 2012/29/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0168/2018),

A.

keďže cieľom smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov („smernica o právach obetí“) je, aby obeť trestného činu stála v centre systému trestnej justície a zameriava sa na posilnenie práv obetí trestných činov, aby sa každej obeti poskytovala rovnaká úroveň práv bez ohľadu na to, kde k porušeniu jej práva došlo, jej štátnu príslušnosť alebo pobytový status;

B.

keďže k septembru 2017 transponovalo smernicu o právach obetí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov 23 z 27 členských štátov; keďže Komisia začala 16 postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktoré v praxi stále nezabezpečili úplný súlad; keďže smernicou sa umožnilo začať pokrok pri zaobchádzaní s obeťami trestných činov v inom členskom štáte; keďže v cezhraničných prípadoch pretrvávajú nedostatky;

C.

keďže na úrovni EÚ existujú jednotné normy a nástroje s cieľom zlepšiť život občanov EÚ, avšak s obeťami trestných činov sa v každej krajine stále zaobchádza rozdielne;

D.

keďže napriek mnohým zmenám zavedeným v členských štátoch sú si obete často málo vedomé svojich práv, čo oslabuje účinnosť smernice o právach obetí v praxi, a najmä požiadavku na prístup k informáciám;

E.

keďže okrem právnej podpory rozdeľujú skupiny na podporu obetí potreby obetí do štyroch kategórií: právo na spravodlivosť, dôstojnosť, pravdu a pamäť, pričom právo na pamäť predstavuje bezpodmienečné odsúdenie terorizmu;

F.

keďže v niektorých členských štátoch je nedostatok služieb na podporu obetí a ich koordináciu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, čo obetiam sťažuje prístup k existujúcim podporným službám;

G.

keďže útočiská, centrá a linky pomoci pre ženy sú hlavnými agentúrami na podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia, a ich detí; keďže v Európe je nedostatok útočísk a stredísk pre ženy; keďže je naliehavo potrebných viac útočísk pre ženy, keďže poskytujú bezpečie, ubytovanie, poradenstvo a podporu ženám, ktoré prežili domáce násilie, a ich deťom; keďže nedostatok útočísk pre ženy môže predstavovať ohrozenie života;

H.

keďže v prípadoch, ak by k teroristickému útoku došlo v jednom členskom štáte a obeť má pobyt v inom členskom štáte, by oba členské štáty mali úzko spolupracovať s cieľom uľahčiť pomoc pre obete;

I.

keďže ak by orgány verejnej správy a vnútroštátne inštitúcie podnikli účinné a ochranné opatrenia na pomoc obetiam, občania by podporovali inštitúcie a dôverovali by im, čo by posilnilo ich renomé;

J.

keďže do kontaktu s obeťami, najmä rodovo motivovaného násilia, prichádza široká škála odborných zdravotníckych pracovníkov, a často sú prvými osobami, ktoré sa od obetí dozvedia o trestnom čine; keďže z dôkazov vyplýva, že zdravotnícki pracovníci, napríklad lekári a iní klinickí odborníci, získali obmedzenú odbornú prípravu na to, aby mohli účinne reagovať na rodovo motivované násilie;

K.

keďže ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, vždy potrebujú osobitnú podporu a ochranu vzhľadom na svoju osobitnú zraniteľnosť voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii;

L.

keďže v EÚ pretrváva systematicky nízka úroveň nahlasovania prípadov alebo páchateľov násilia, najmä v prípadoch týkajúcich sa menšín, migrantov, osôb v závislom alebo neistom postavení, pokiaľ ide o právo na pobyt, osôb LGBTI, antisemitských trestných činov, sexuálneho zneužívania detí, domáceho a rodovo motivovaného násilia a obchodovania s ľuďmi a obetí nútenej práce; keďže približne dve tretiny žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, ho neohlásili orgánom zo strachu z odvetných opatrení, rozpakov a sociálnej stigmy;

M.

keďže trestné činy páchané z nenávisti voči LGBTI osobám sú realitou v celej EÚ; keďže tieto trestné činy sú veľmi málo nahlasované, a teda nie sú rešpektované práva obetí;

N.

keďže v štúdii agentúry FRA s názvom Zviditeľnenie trestných činov z nenávisti v Európskej únii: uznanie práv obetí sa uvádza, že štatút prisťahovalca zvyšuje riziko trestnej viktimizácie nezávisle od ďalších známych rizikových faktorov;

O.

keďže počet rasovo motivovaných trestných činov z nenávisti voči migrantom a žiadateľom o azyl sa vo všetkých členských štátoch zvýšil; keďže len veľmi málo páchateľov týchto trestných činov bude postavených pred súd;

P.

keďže hoci sa podľa článku 1 smernice poskytujú všetkým obetiam trestných činov rovnaké práva bez diskriminácie, v skutočnosti väčšina členských štátov nezaviedla politiky ani procesy, ktoré by zabezpečili, aby obete bez dokladov mohli bezpečne nahlasovať závažné pracovné vykorisťovanie, rodovo motivované násilie a iné formy zneužívania bez toho, aby im hrozili imigračné sankcie; keďže táto skutočnosť neprimerane ovplyvňuje ženy a dievčatá, ktoré sú takisto väčšmi vystavené obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu; keďže v prieskume agentúry FRA s názvom Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie sa uvádza, že iba jeden z ôsmich respondentov ohlásil alebo podal sťažnosť na najnovší prípad diskriminácie, ktorej bol vystavený z dôvodu svojho etnického alebo prisťahovaleckého pôvodu;

Q.

keďže v článku 1 smernice sa uvádza, že práva stanovené v tejto smernici sa nediskriminačným spôsobom vzťahujú na obete, a to aj vo vzťahu k ich pobytovému statusu;

R.

keďže v rámci kampane #MeToo bolo zdôraznené, že justičný systém primerane nezabezpečuje spravodlivosť a ochranu ženám a dievčatám a že obete rodovo motivovaného násilia preto nedostávajú potrebnú podporu;

S.

keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru poskytujú ucelený európsky právny rámec na prevenciu a boj proti násiliu voči ženám a na ochranu obetí tohto násilia; keďže vymedzenie pojmu rodovo motivovaného násilia by malo byť založené na Istanbulskom dohovore a takisto by malo uznať štrukturálnu povahu násilia páchaného na ženách a iných foriem rodovo motivovaného násilia a ich prepojenia na nerovnosť medzi ženami a mužmi, ktorá v spoločnosti stále pretrváva; keďže násilie vyskytujúce sa v úzkom vzťahu treba vnímať z rodového hľadiska, pretože neprimerane postihuje ženy;

T.

keďže ženy sú najviac vystavené prenasledovaniu, ktoré je bežnou formou rodovo motivovaného násilia, a keďže prenasledovanie (tzv. stalking) ako samostatný trestný čin nie je v trestných zákonoch siedmich členských štátov uznaný za trestný čin;

U.

keďže osobitná pozornosť sa musí venovať bezpečnosti a ochrane detí žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia;

V.

keďže obete často nie sú riadne informované o procese a jeho výsledkoch; keďže obete sú príliš často neočakávane informované o prepustení páchateľa prostredníctvom médií alebo iných vonkajších faktorov namiesto toho, aby ich o tom informovali príslušné orgány;

W.

keďže obete a rodinní príslušníci nie sú dostatočne informovaní o svojich právach v prípade, že k trestnému činu došlo v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom má obeť pobyt; keďže členské štáty majú rôzne definície pojmu „obeť“; keďže v dôsledku toho sa rozsah pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov líši (niekedy sa napríklad rozširuje, aby sa vzťahoval aj na rodinných príslušníkov);

X.

keďže ľahko dostupné a výrazne propagované linky pomoci sú pre mnohé ženy prvým krokom k získaniu pomoci a podpory, ktorú potrebujú, keď čelia násiliu v úzkych vzťahoch;

Y.

keďže iba 27 % Európanov pozná jednotné európske tiesňové telefónne číslo 112; keďže nie každý už má k nemu prístup;

Z.

keďže vo veľkom počte prípadov je obeť najdôležitejším svedkom v súdnom konaní a musí byť chránená pred možným odvetným alebo ohrozujúcim správaním páchateľa, a to aj tým, že sa zabráni opakovanej alebo sekundárnej viktimizácii; keďže svedecká výpoveď má rozhodujúci význam pre riadne fungovanie systému trestnej justície a dôveru v neho a je kľúčová pre účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti a teroristických skupín, keďže môže viesť k ich odhaleniu; keďže členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na účinnú ochranu svedkov a zintenzívnenie výmeny najlepších postupov a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

AA.

keďže prichádzajú informácie o slabom vykonávaní smernice o právach obetí, najmä pokiaľ ide o:

AB.

keďže obete trestných činov pravidelne hlásia, že podstúpenie súdneho konania je samo osebe druhom viktimizácie, či už sekundárnej alebo opakovanej; keďže medzi faktory, ktoré majú vplyv na to, aké majú obete skúsenosti so systémom, patrí to, ako sa s nimi zaobchádza počas konania, do akej miery ho kontrolujú a na ňom participujú;

AC.

keďže obete terorizmu zažili útoky, ktoré majú v konečnom dôsledku poškodiť spoločnosť alebo väčšiu skupinu, ktorú reprezentujú; keďže preto si vyžadujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie vzhľadom na osobitnú povahu trestného činu, ktorý bol voči nim spáchaný;

AD.

keďže niektoré práva, ako je právo na finančnú pomoc a kompenzáciu, neboli riadne vykonané či priznané obetiam teroristických útokov z roku 2016 v Bruseli v súlade s ustanoveniami smernice o právach obetí;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.