Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52018IP0187

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže (2017/2191(INI))

Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, p. 128–140 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 390/128

P8_TA(2018)0187

Výročná správa o politike hospodárskej súťaže

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže (2017/2191(INI))

(2019/C 390/19)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 39, 42, 101 až 109 a 174,

—

so zreteľom na správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016 (COM(2017)0285) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený ako sprievodný dokument toho istého dňa (SWD(2017)0175),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (1),

—

so zreteľom na bielu knihu z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu (COM(2017)0142),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2016 o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (7) a svoje uznesenia na túto tému z predchádzajúcich rokov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb (8),

—

so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, rozhodnutia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0049/2018),

1.

 víta správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, z ktorej vyplýva, že pre budúcnosť Európy majú v spravodlivom konkurenčnom prostredí investície a inovácie zásadný význam;

2.

 dôrazne podporuje nezávislosť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže (NCA) pri plnení ich úlohy tvarovať a účinne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ v prospech všetkých občanov EÚ a podnikov pôsobiacich v EÚ;

3.

 víta a podporuje ďalšie snahy Komisie udržovať popri štruktúrovanom dialógu s komisárkou pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovou pravidelný kontakt s členmi príslušného výboru Európskeho parlamentu a jeho pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; je presvedčený, že výročná správa Komisie o politike hospodárskej súťaže je zásadným krokom z hľadiska demokratickej kontroly a víta spätnú väzbu Komisie ku všetkým špecifickým požiadavkám, ktoré Európsky parlament prijal;

4.

 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné informovanie Európskeho parlamentu a výmenu informácií o príprave a vykonávaní právnych predpisov EÚ, medzinárodných zmlúv a ďalších nezáväzných predpisov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže, ako sa to uvádza v medziinštitucionálnej dohode (MID) medzi Komisiou a Európskym parlamentom; konštatuje, že toto informovanie neprebieha na uspokojivej úrovni, napríklad počas konzultácií o dohode medzi EÚ a Kanadou o výmene informácií v rámci konaní vo veciach hospodárskej súťaže; vyzýva Radu, aby čo najskôr ratifikovala dohodu medzi EÚ a Kanadou; má v úmysle podporovať pravidelné výmeny názorov v príslušnom výbore s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž (ESHS) a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže;

5.

 vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa dokončenia jednotného trhu, napríklad v energetickom (vrátane vlastnej spotreby) a dopravnom sektore, na digitálnom trhu a v rámci retailových finančných služieb, s cieľom zlepšiť presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ a dosiahnuť jednotné uplatňovanie v členských štátoch;

6.

 konštatuje, že štátna pomoc môže byť nepostrádateľným nástrojom na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry a dodávok pre odvetvia energetiky aj dopravy, najmä v Európe, kde prebieha prechod k čistejším a ekologickejším systémom dodávok a prepravy energie;

7.

 konštatuje, že štátna pomoc môže byť nevyhnutná na zaručenie poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, okrem iného v sektore energetiky, dopravy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že štátna intervencia je často tým najlepším politickým nástrojom na poskytovanie služieb, ktoré majú zásadný význam z hľadiska podpory izolovaných, odľahlých či okrajových regiónov a ostrovov v Únii;

8.

 domnieva sa, že je dôležité zaručiť hospodársku súťaž, čo si vyžaduje zachovanie možnosti cezhraničných akvizícií na vnútornom európskom trhu v oblasti finančných služieb vrátane poistenia;

9.

 zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových regiónov a ostrovov je významná aj z hľadiska zachovania a zvýšenia prijateľnej úrovne hospodárskej a sociálnej iniciatívy tým, že sa zachovajú nevyhnutné obchodné spojenia;

10.

 zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytovať bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nekalých praktík a bez praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

11.

 víta snahu GR pre hospodársku súťaž pokračovať v roku 2016 v budovaní stabilnej a vyrovnanej pracovnej sily; víta zároveň plán na zlepšenie riadenia ľudských zdrojov na GR pre hospodársku súťaž a skutočnosť, že fluktuácia zamestnancov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania (z 13,9 % v roku 2015 na 10,8 % v roku 2016 (10)); žiada Komisiu, aby prerozdelila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž a zabezpečila stabilné financovanie modernizácie elektronických a informačných nástrojov riaditeľstva s cieľom zvládnuť zvýšené pracovné zaťaženie a využívať technologický pokrok; znovu požaduje prísne oddelenie oddelení, ktoré vypracúvajú usmernenia a tých, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie;

12.

 víta pokrok, ktorý dosiahlo GR pre hospodársku súťaž v oblasti rovnosti príležitostí, a to 36 % zastúpením žien v strednom manažmente;

13.

 opäť zdôrazňuje, že korupcia vo verejnom obstarávaní výrazne negatívne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť tým, že narúša trh; pripomína, že verejné obstarávanie je jednou z vládnych činností, ktoré sú najviac náchylné na korupciu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch verejné obstarávanie financované zo zdrojov EÚ so sebou prináša väčšie riziko korupcie ako obstarávanie financované z vnútroštátnych zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabraňovať zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a podporovať zodpovednosť v oblasti verejného obstarávania; víta okrem toho zriadenie Európskej prokuratúry;

14.

 berie na vedomie, že pravidlá EÚ nestanovujú termíny skončenia antitrustových vyšetrovaní, čo má za následok, že rozhodnutia sa niekedy prijímajú príliš neskoro, až po tom, ako sú konkurenti nútení odísť z trhu;

15.

 vyzýva Komisiu, aby prijala orientačné usmernenia na skrátenie antitrustových vyšetrovaní a konaní vo veciach zneužívania dominantného postavenia na trhu s cieľom zabrániť neistote a nadmernej záťaži podnikov a vytvoriť také konkurenčné prostredie, ktoré bude na prospech spotrebiteľov; upozorňuje, že pružnejšie časové rámce by sa mali povoliť iba v zložitých prípadoch, v ktorých sa vyšetrovanie rozširuje aj na iné podniky;

16.

 zdôrazňuje, že aj keď je potrebné vyvážiť rýchlosť vyšetrovania potrebou primeraného zachovania práv na obhajobu a kvalitou vyšetrovania, orientačné usmernenia môžu antitrustovým orgánom pomôcť efektívnejšie využívať svoje zdroje; konštatuje, že v záujme urýchlenia rozsiahlych antitrustových vyšetrovaní by Komisia a zainteresované strany mohli častejšie využívať zjednodušené antitrustové konania a zlepšiť prístup k príslušným spisom;

17.

 berie na vedomie, že väčšina rozhodnutí o antitrustových otázkach sa prijíma na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala, pri zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality, globálnu konzistentnosť a nezávislosť politiky hospodárskej súťaže a jej presadzovanie na vnútornom trhu s podporou Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS); zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je veľmi dôležitá, a preto víta návrh Komisie o ESHS+ zameraný na posilnenie kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži;

18.

 domnieva sa, že Komisia by mala zisťovať, či majú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže k dispozícii primerané finančné, ľudské a technické zdroje, aby mohli vykonávať svoju prácu úplne nezávisle, a zabezpečiť, aby boli voľby alebo menovanie riaditeľov a vyššieho manažmentu transparentné a politicky nestranné; zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o rozpočet, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného presadzovania práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú zverejňovať výročné správy obsahujúce štatistické údaje a odôvodnený súhrn svojej činnosti a požaduje, aby Komisia každoročne predkladala správu Európskemu parlamentu o týchto kľúčových bodoch; domnieva sa, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia mať zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby ich zamestnanci a riaditelia počas primeraného obdobia po odchode zo svojho pracovného miesta nevykonávali také zamestnanie, ktoré by mohlo zakladať konflikt záujmov v súvislosti s konkrétnym prípadom, na ktorom pracovali počas svojho pôsobenia na vnútroštátnom orgáne na ochranu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje dôležitosť ESHS, ktorá poskytuje platformu na pravidelnú výmenu informácií medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže; žiada Komisiu, aby zohľadňovala stanovisko vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže;

19.

 domnieva sa, že štúdia o informovanosti a porozumení medzi podnikmi, najmä MSP, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži a pravidlá štátnej pomoci, by mohla byť užitočná z hľadiska posilnenia presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a môže slúžiť aj ako usmernenie;

20.

 zastáva názor, že predbežné opatrenia, najmä v digitálnej ekonomike, môžu byť dôležitým nástrojom na to, aby sa zabezpečilo, že pochybenia v priebehu vyšetrovania vážne a nenapraviteľne nepoškodia hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupné možnosti buď na urýchlenie konaní pred orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže o uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, alebo na zjednodušenie prijímania predbežných opatrení; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila Európskemu parlamentu a Rade svoje závery a v prípade potreby aj legislatívny návrh;

21.

 vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s možnou reformou nariadenia o fúziách starostlivo preskúmala, či sa v súčasných postupoch posudzovania dostatočne zohľadňuje situácia na digitálnych trhoch; domnieva sa, že bude možno nevyhnutné upraviť hodnotiace kritériá fúzií v digitálnej ekonomike; ďalej zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by nemala byť zaručená iba pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, ale aj pri presadzovaní európskych pravidiel v oblasti fúzií; preto zdôrazňuje potrebu rovnocenných pravidiel na úrovni EÚ v tejto oblasti;

22.

 víta trvalé úsilie Komisie objasniť rôzne aspekty vymedzenia štátnej pomoci, ako to vyplýva z jej oznámenia o pojme štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý je dôležitým pilierom iniciatívy na modernizáciu štátnej pomoci; berie na vedomie najmä úsilie Komisie objasniť pojmy „podnik“a „hospodárska činnosť“; konštatuje však, že je stále ťažké, najmä pokiaľ ide o sociálne záležitosti, určiť hranicu medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami; ďalej poukazuje na to, že je úlohou Súdneho dvora Európskej únie zaistiť riadny výklad zmluvy;

23.

 pripomína, že spravodlivá daňová súťaž je dôležitá pre integritu vnútorného trhu a že všetky subjekty na trhu vrátane digitálnych spoločností by mali platiť spravodlivý podiel daní tam, kde vytvárajú svoj zisk a súťažiť za rovnakých podmienok; víta v tejto súvislosti hĺbkové vyšetrovanie Komisie a zdôrazňuje, že boj proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu a konsolidovania zdravých verejných rozpočtov; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú aj na oslobodenie od dane a že je dôležité, aby sa odstránili postupy narúšajúce hospodársku súťaž, napr. selektívne daňové výhody; vyzýva členské štáty, aby Komisii zabezpečili prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktoré si medzi sebou vymieňajú vnútroštátne daňové orgány, s cieľom posúdiť zlučiteľnosť ich daňových rozhodnutí a opatrení s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

24.

 vyjadruje znepokojenie nad tým, že orgány na ochranu hospodárskej súťaže nezasahujú proti spätnému rušeniu režimov podpory energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že táto nečinnosť ešte viac narúša hospodárska súťaž, keďže medzinárodní investori dosiahli odškodnenie, zatiaľ čo miestni nie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala škodlivý vplyv súčasných kapacitných platieb a platieb v súvislosti s jadrovým moratóriom na trhy s elektrickou energiou;

25.

 požaduje revíziu usmernení o štátnej pomoci v daňovej oblasti tak, aby zahŕňali prípady nekalej hospodárskej súťaže presahujúce daňové rozhodnutia a transferové oceňovanie;

26.

 zdôrazňuje potrebu jednoduchých a transparentných daňových politík a právnych predpisov;

27.

 s radosťou víta rozhodnutie Komisie proti nezákonným daňovým výhodám, ktoré sa udelili Amazonu, a jej predchádzajúce prelomové rozhodnutia o protiprávnych selektívnych daňových výhodách, a zdôrazňuje, že včasné vymáhanie protiprávnej pomoci má zásadný význam; konštatuje, že Luxembursko oznámilo svoj úmysel odvolať sa voči rozhodnutiu vo veci Amazonu, presne tak ako Írsko v prípade Apple; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala situáciu vo všetkých členských štátoch a prijímala rozhodnutia proti akejkoľvek protiprávnej štátnej pomoci vo všetkých podobných prípadoch a zaručila tak rovnosť zaobchádzania a obnovila rovnaké podmienky;

28.

 zdôrazňuje potrebu zdanenia digitálnych spoločností na základe ich skutočnej činnosti v členských štátoch prostredníctvom zachytávania obratu na digitálnych platformách, čím sa predíde konkurenčnému znevýhodneniu tých spoločností, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť prostredníctvom stálej fyzickej prítomnosti;

29.

 domnieva sa, že spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu môže byť narušená daňovým plánovaním, pretože noví účastníci trhu a MSP pôsobiace iba v jednej krajine sú znevýhodňovaní v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania cez rôzne rozhodnutia a nástroje, ktoré majú k dispozícii len oni; so znepokojením konštatuje, že výsledné nižšie daňové záväzky zaručujú nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a ich miesto vytvárania zisku je zároveň miestom ich zdanenia;

30.

 žiada Komisiu, aby začala rokovať so všetkými štátmi a územiami, ktoré majú dobrý prístup na spoločný trh a nedostatočne účinný systém kontrol štátnej pomoci namierených proti nekalej daňovej súťaži;

31.

 berie na vedomie možnosti využitia verejných prostriedkov na záchranu bánk, ktoré sú regionálne významné; vyzýva Komisiu, aby objasnila, za akých podmienok by to prichádzalo do úvahy, najmä pokiaľ ide o pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a záchrany pomocou vnútorných zdrojov; domnieva sa, že súčasný právny rámec je nejasný a vyzýva Komisiu, aby ho zlepšila;

32.

 pripomína, že podľa smernice o systémoch ochrany vkladov by sa používanie systémov ochrany vkladov na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie malo uskutočňovať v jasnom rámci a v každom prípade by malo byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci;

33.

 vyzýva Komisiu, aby každoročne vyhodnocovala, či sú aj naďalej splnené požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vo finančnom sektore;

34.

 domnieva sa, že v nadväznosti na finančnú krízu sa koncentrácia v bankovom sektore zvýšila a v niektorých prípadoch bola podporená európskymi a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu; vyzýva Komisiu, aby tento jav sledovala a vykonala štúdiu podľa jednotlivých krajín na európskej úrovni s cieľom preskúmať jeho účinky na hospodársku súťaž;

35.

 víta záväzky komisárky Vestagerovej v rámci štruktúrovaného dialógu s Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 21. novembra 2017 reflektovať na možné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z programu nákupu cenných papierov podnikového sektoru Európskej centrálnej banky a podať o tom kvalitatívnu odpoveď; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem selektivity štátnej pomoci je základným kritériom, ktorý treba dôkladne preskúmať; ďalej v tejto súvislosti poukazuje na článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý obsahuje zásadu lojality;

36.

 vyzýva Európsku komisiu, aby pozorne monitorovala činnosti v sektore retailového bankovníctva a finančných služieb s cieľom odhaľovať porušenia antitrustových pravidiel a činnosti kartelov a úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže pri presadzovaní antitrustových pravidiel EÚ;

37.

 za prioritu považuje zabezpečenie toho, aby sa v prípade budúcich bankových kríz pravidlá štátnej pomoci dôsledne a nestranne dodržiavali a aby daňovníci neniesli bremeno záchrany bánk;

38.

 podporuje zistenia z odvetvového prieskumu Komisie zameraného na elektronický obchod, že cezhraničný elektronický obchod môže prispieť k ďalšej integrácii jednotného trhu a môže priniesť konkurenčné výhody pre podniky a zvýšiť možnosti výberu pre spotrebiteľov, ale že opatrenia geografického blokovania predstavujú významné prekážky takejto integrácie; opakuje, že za určitých okolností to môže byť v rozpore s článkom 101; víta záväzok Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, ktoré sa buď zaviedli alebo viac rozšírili v dôsledku vzniku a rastúceho významu digitálneho hospodárstva; rovnako víta zámer Komisie prehĺbiť dialóg s národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže týkajúcich sa elektronického obchodu;

39.

 vyzýva hlavného európskeho vyjednávača pre brexit, aby v spolupráci s komisárkou Vestagerovou čo najskôr iniciovali spravodlivú a transparentnú diskusiu o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti hospodárskej súťaže;

40.

 domnieva sa, že všetky prebiehajúce vyšetrovania (11) potenciálneho porušenia práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zo strany Spojeného kráľovstva alebo spoločnosťami so sídlom v Spojenom kráľovstve by nemali byť ohrozované agendou brexitu, a že akékoľvek konečné rozhodnutia prijaté Komisiou po 29. marci 2019 by aj naďalej mali byť záväzné;

41.

 berie na vedomie námietky Komisie a jej predbežný záver, že spoločnosť Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu ako internetový vyhľadávač tak, že protiprávne zvýhodňovala ďalšie svoje produkty: svoju službu porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosť vykoná účinnú a rýchlu nápravu, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu dominantného postavenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia dôsledne zanalyzovala a sledovala, do akej miery dokáže v praxi návrh spoločnosti Google obnoviť také rovnaké podmienky na trhu, ktoré umožnia rozvoj hospodárskej súťaže a inovácií; konštatuje, že bez skutočného štrukturálneho oddelenia všeobecných a osobitných vyhľadávacích služieb spoločnosti nemusí aukčný prístup poskytovať rovnaké zaobchádzanie; vyzýva Komisiu a výkonného riaditeľa spoločnosti Google, aby sa zúčastnili na spoločnom verejnom vypočutí Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; zastáva názor, že všetky spoločnosti, a to aj v digitálnom sektore, by mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a zúčastňovať sa na verejných vypočutiach;

42.

 vyzýva Komisiu, aby prijala ambicióznejšie kroky na odstránenie nezákonných prekážok hospodárskej súťaže v online prostredí s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov EÚ nerušené nakupovanie na internete od predajcov so sídlom v inom členskom štáte, pričom by zároveň nemala vytvárať nové prekážky spôsobené existujúcimi rozdielmi v spotrebiteľskom práve;

43.

 vyzýva Komisiu, aby s náležitou starostlivosťou a čo najskôr uzavrela všetky ostatné otvorené antitrustové vyšetrovania, napríklad v prípade Android a AdSense, a vyšetrovania v oblasti vyhľadávania ciest a miestneho vyhľadávania, kde spoločnosť Google údajne zneužíva dominantné postavenie na úkor súčasných a potenciálnych konkurentov, ktorým bráni vo vstupe a rozvoji v tejto oblasti; zdôrazňuje, že Komisia musí byť dobre pripravená a vybavená na prvý prípad veľkých dát (big data), ktorý predstavuje približne 5,2 terabajtov údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie osobných údajov veľkými technologickými spoločnosťami je bezprecedentné a spotrebitelia často nevedia, do akej miery sú ich údaje využívané, napríklad na profilovanie alebo cielenú reklamu; domnieva sa, že digitálne spoločnosti predstavujú špecifickú výzvu pre hospodársku súťaž a daňové orgány, najmä pokiaľ ide o algoritmy, umelú inteligenciu alebo hodnotu údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky a nástroje presadzovania, ktoré sa budú zaoberať vznikom digitálnych ekonomík, a zabezpečila dostatok vlastných inžinierov a špecialistov v oblasti najmodernejších dostupných technológií na sledovanie a prijímanie opatrení v prípade vzniku protisúťažných situácií v oblasti digitálneho hospodárstva a hospodárstva založeného na platformách;

44.

 zdôrazňuje význam prebiehajúcich vyšetrovaní vo farmaceutickom sektore, vzhľadom na nazhromaždené dôkazy o narušení trhu v tejto oblasti vrátane obmedzovania množstva, zmanipulovaných cien a dostupnosti generických liekov;

45.

 víta informačný list Komisie zo 6. októbra 2017 potvrdzujúci vykonávanie neohlásených inšpekcií zameraných na prístup k informáciám o bankových účtoch konkurenčných služieb; vyzýva Komisiu, aby bola v tejto otázke aj naďalej obozretná, najmä keď regulačné technické predpisy o silnej autentifikácii zákazníka a bezpečnej komunikácii nadobudnú účinnosť;

46.

 víta vyšetrovanie Komisie týkajúce sa kartelu nákladných vozidiel a jej závery;

47.

 žiada Komisiu, aby vysvetlila pravidlá poskytovania štátnej pomoci európskym a mimoeurópskym leteckým spoločnostiam s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre ich aktivity zamerané na európske a mimoeurópske trhy; domnieva sa, že pomoc na reštrukturalizáciu môže mať za určitých okolností rušivé následky; domnieva sa, že rovnaké pravidlá hospodárskej súťaže by sa mali uplatňovať voči všetkým leteckým dopravcom lietajúcim do EÚ alebo z EÚ a voči národným, ako aj nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, pričom treba zohľadniť situáciu dopravcov, ktorých prevádzka nemá významný vplyv na trh; berie na vedomie, že Komisia schválila akvizíciu dcérskej spoločnosti Air Berlin LGW spoločnosťou Lufthansa s výhradou splnenia určitých podmienok, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v strednodobom horizonte a bojovala proti všetkým praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v odvetví letectva, ktoré oslabujú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa;

48.

 žiada Komisiu, aby preskúmala hegemóniu, ktorú majú nízkonákladové letecké spoločnosti na rôznych leteckých trasách v Európe a cenové vzorce pre uvedené trasy; konštatuje, že takéto postavenie často získavajú agresívnym až koristníckym správaním sa na trhu, eliminovaním konkurencie a ponechaním na spotrebiteľoch, aby znášali bremeno vyšších poplatkov a nákladov;

49.

 žiada Komisiu, aby dôkladne posudzovala všetky fúzie leteckých spoločností v súlade s postupom kontroly fúzií v EÚ vrátane ich vplyvu na konkurenciu na trhu a potenciálnu ujmu, ktorú môžu spôsobiť spotrebiteľom, najmä v dôsledku vyšších cien a obmedzenia priameho prístupu k miestu určenia;

50.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť tokov peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či má každý členský štát silný a nezávislý vnútroštátny antitrustový regulačný orgán;

51.

 vyjadruje znepokojenie nad protisúťažnými účinkami spoločného vlastníctva veľkých inštitucionálnych investorov; domnieva sa, že skutočnosť, že títo investori vlastnia značnú časť akcií priamych konkurentov v tom istom odvetví, akými sú napr. letecké spoločnosti, vytvára akýsi oligopol a má nepriaznivé účinky na spotrebiteľov a ekonomiku ako takú, pretože obmedzuje hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných protisúťažných účinkov spoločného vlastníctva; vyzýva zároveň Komisiu, aby preskúmala spoločné vlastníctvo a vypracovala správu o vplyve spoločného vlastníctva na európske trhy, najmä na ceny a inovácie, a túto správu predložila Európskemu parlamentu;

52.

 víta revíziu nariadenia (ES) č. 868/2004, ktorej cieľom je ochrana spravodlivej hospodárskej súťaže, zabezpečenie reciprocity a odstránenie nekalých praktík vrátane údajnej štátnej pomoci pre letecké spoločnosti od niektorých tretích krajín, a riešenie regulačných otázok vrátane pracovných podmienok a environmentálnych problémov; súhlasí s Komisiou, že najlepším riešením by bolo prijať nový komplexný právny nástroj s cieľom riešiť narušenie trhu v medzinárodnej doprave, podporovať zapojenie Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) do hospodárskej súťaže regionálnej leteckej dopravy a spravodlivá hospodárska súťaž založená na dohodách o leteckých dopravných službách; domnieva sa, že transparentnosť v ustanovení o spravodlivej hospodárskej súťaži je zásadným prvkom zaručenia rovnakých podmienok; zastáva názor, že toto nariadenie alebo iné vhodné legislatívne nástroje by mali zabraňovať protisúťažnému správaniu pri distribúcii leteniek, ako napríklad zavádzanie príplatkov alebo obmedzovanie prístupu k informáciám pre tých, ktorí využívajú iné rezervačné kanály, zo strany niektorých leteckých spoločností;

53.

 pripomína, že letecká doprava zásadnou mierou prispieva k prepojenosti Únie medzi členskými štátmi navzájom, ako aj s tretími krajinami, zohráva kľúčovú úlohu v procese integrácie a konkurencieschopnosti EÚ a predstavuje zásadný prínos pre hospodársky rast a zamestnanosť; konštatuje, že celková prepojenosť EÚ závisí do veľkej miery na leteckých dopravných službách leteckých dopravcov EÚ;

54.

 víta zámer Komisie zjednodušiť pravidlá pre verejné investície do prístavov a letísk, kultúry a najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že pri zohľadnení potreby prepojenosti najvzdialenejších a okrajových regiónov a v súlade so súčasnými usmerneniami Komisie by všetky letiská financované z rozpočtu EÚ alebo Európskou investičnou bankou mali vychádzať z pozitívnej analýzy nákladov a prínosov a strednodobej až dlhodobej prevádzkovej a ekonomickej životaschopnosti s cieľom vyhnúť sa financovaniu „letísk duchov“v Európe;

55.

 zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť transparentnosť a neutralitu letových informácií, rovnaké podmienky na trhu a v konečnom dôsledku chrániť možnosť európskych spotrebiteľov prijímať informované rozhodnutia; vyzýva preto Komisiu, aby sa pri revízii kódexu správania pre počítačové rezervačné systémy a nariadenia o leteckých službách držala týchto zásad;

56.

 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž v odvetví dopravy s cieľom dokončiť jednotný trh, zohľadnila pritom verejný záujem a životné prostredie a zabezpečila prepojiteľnosť ostrovných a okrajových regiónov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala prípady, keď sú verejné siete prístavov a letísk spravované monopolmi;

57.

 zdôrazňuje, že v ére globalizácie má medzinárodná spolupráca zásadný význam z hľadiska účinného uplatňovania zásad práva hospodárskej súťaže; v tejto súvislosti podporuje trvalé zapájanie Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže do multilaterálnych fór, napríklad do činnosti Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž, Výboru pre hospodársku súťaž Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej banky a Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD); žiada Komisiu, aby do medzinárodných obchodných a investičných dohôd zahrnula oddiely o hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala zbližovanie politických nástrojov a postupov, aj prostredníctvom dvojstrannej spolupráce s tretími krajinami, podobne, ako v prípade dohody druhej generácie o spolupráci medzi EÚ a Švajčiarskom z roku 2013; víta začatie dialógu medzi Komisiou a Čínou o kontrole štátnej pomoci a starostlivo sleduje prijatie systému kontroly spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorým sa má zabezpečiť, že štátne opatrenia nebudú nepriaznivo ovplyvňovať vstup na trh a odchod z trhu a voľný pohyb tovaru; opakuje svoju žiadosť komisárke Vestagerovej, aby účinne zabezpečila, že Komisia bude pravidelne a aktuálne informovať príslušný výbor Európskeho parlamentu o svojej vonkajšej činnosti v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

58.

 zdôrazňuje, že je to práve spotrebiteľ, pre ktorého je fungujúca hospodárska súťaž v rámci jednotného európskeho trhu najväčším prínosom; domnieva sa, že striktné a nestranné presadzovanie politiky hospodárskej súťaže môžu významnou mierou prispievať k zásadným politickým prioritám, akými sú hlbší a spravodlivejší vnútorný trh, prepojený digitálny jednotný trh a energetická únia šetrná ku klíme; zdôrazňuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže nemusia byť vždy vhodné pre digitálny trh, napr. obchodné modely založené na platformách alebo mnohostranné trhy;

59.

 poukazuje na to, že jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmu právnických osôb by mohol odstrániť nekalú daňovú súťaž, akou je napríklad uzatváranie daňových dohôd medzi určitými nadnárodnými spoločnosťami a členskými štátmi; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

60.

 poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie smernice o letiskových poplatkoch zo strany Komisie v spojení s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami by malo pomôcť objasniť, či sú súčasné ustanovenia účinným nástrojom podpory hospodárskej súťaže a presadzovania záujmov európskych spotrebiteľov, alebo či je potrebná ich prepracovať;

61.

 víta skutočnosť, že španielska vláda je pripravená uzavrieť leteckú dohodu medzi Španielskom a Ruskom, ktorá by umožnila priame lety medzi Barcelonou a Tokiom;

62.

 vyzýva Komisiu, aby preskúmala dvojstranné dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

63.

 vyzýva Komisiu, aby zvážila a riešila možné účinky brexitu na hospodársku súťaž v sektore letectva, najmä v prípade, ak by to ovplyvnilo fungovanie Spojeného kráľovstva ako zmluvnej strany zmluvy o Spoločnom európskom leteckom priestore a následne obmedzilo prístup do všetkých destinácií v EÚ a naopak;

64.

 domnieva sa, že zaistenie rovnakých podmienok pre podniky na vnútornom trhu závisí aj od úsilia rozhodne bojovať proti sociálnemu dampingu;

65.

 vyzýva Komisiu, aby ďalej riešila dlhodobé účinky prerušenia rokovaní o budúcich právnych predpisoch v rámci stratégie EÚ v oblasti letectva;

66.

 víta úvodné posúdenie vplyvu a verejné konzultácie o potravinovom dodávateľskom reťazci; poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány, aby sa zaoberali obavami vyplývajúcimi z kombinovaného vplyvu rýchlej koncentrácie v sektore distribúcie na vnútroštátnej úrovni na prvotné články potravinového dodávateľského reťazca, distribútorov a spotrebiteľov na jednej strane a dohodami o spolupráci medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni na strane druhej; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci, ohrozenia riadneho fungovania organizácií výrobcov, najmä malých poľnohospodárov, a výberu adaptívnych druhov na agro-ekologické podmienky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla záväzný regulačný rámec na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú poľnohospodárov;

67.

 víta hĺbkové vyšetrovanie fúzie Monsanto-Bayer zo strany Komisie; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že ak by sa schválila fúzia Monsanto-Bayer, tri spoločnosti (ChemChina-Syngenta, Du Pont-Dow a Bayer-Monsanto) budú vlastniť a predávať až 60 % svetovej produkcie patentovaných osív a 64 % svetovej produkcie pesticídov a herbicídov; poukazuje na to, že takáto úroveň koncentrácie v dôsledku zníženej hospodárskej súťaže nepochybne povedie k zvyšovaniu cien, technologickej a hospodárskej závislosti poľnohospodárov od niekoľkých globálnych integrovaných platforiem, obmedzenej rôznorodosti osív a spôsobí odklon inovačnej činnosti od ekologického výrobného modelu zohľadňujúceho biologickú diverzitu a v konečnom dôsledku povedie k obmedzeniu inovácií; žiada preto Komisiu, aby pri preskúmaní úrovne koncentrácie a konkurenčných účinkov koncentrácie na rôzne relevantné trhy dôkladne zohľadnila skutočnosť, že v tomto sektore dochádza k viacerým fúziám súčasne;

68.

 je hlboko znepokojený tým, že Komisia schválila fúziu spoločností Bayer-Monsanto, pretože napriek navrhovanému predaju aktív spoločnosti Bayer fúzia zhoršuje už ďalekosiahlu koncentráciu v sektore agropodnikania a vlastne bráni prechodu od chemicky závislej poľnohospodárskej výroby na skutočne udržateľné poľnohospodárstvo; požaduje revíziu zákona o hospodárskej súťaži, aby v budúcnosti bolo možné postaviť sa proti takýmto fúziám; preto dôrazne a naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila, či by fúzie v poľnohospodárskom sektore mohli viesť k značnému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže, a to nie prostredníctvom testu s obmedzeným rozsahom, ktorý sa zameriava iba na účinky fúzie na ceny, objem výroby a inovácie, ale zhodnotením plnej výšky sociálnych nákladov spojených s takýmito fúziami, s prihliadnutím na ich širší vplyv na ochranu životného prostredia a medzinárodné záväzky týkajúce sa biodiverzity, ako vyžaduje článok 11 ZFEÚ;

69.

 domnieva sa, že obchodné subvencie a preferencie ako VSP a VSP +, ktoré sú poskytované tretím krajinám na podporu ľudských a pracovných práv, ale ktoré sa zároveň ukázali ako užitočný nástroj pri presadzovaní konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej scéne, sa vzhľadom na ich vplyv na priemysel EÚ musia náležite monitorovať a uplatňovať s obozretnosťou; vyzýva preto Komisiu, aby pozastavila preferenčné zaobchádzanie s nečlenskými krajinami, ktoré takéto postavenie zneužívajú;

70.

 pripomína, že Komisia sleduje Luxembursko v súvislosti s daňovým zaobchádzaním so spoločnosťou McDonald’s od júna 2014 a rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie v decembri 2015, ale dodnes neprijala konečné rozhodnutie; žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o prijatie konečného rozhodnutia v tejto veci;

71.

 vyzýva Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala efektívnosť ochrany práv duševného vlastníctva v členských štátoch, ktorá je základným prvkom politiky hospodárskej súťaže v oblasti zdravotníctva; zdôrazňuje, že ochranné známky sú nevyhnutným prostriedkom identifikácie a odlišovania výrobkov na trhu; a že bez ochranných známok a možnosti spotrebiteľov rozlišovať medzi výrobkami bude pre výrobcov veľmi ťažké, ak nie nemožné, vstupovať na nové trhy; okrem toho sa domnieva, že zameranie hospodárskej súťaže na ceny sťažuje výrobcom s malým podielom na trhu, aby sa posilnili svoju pozíciu na trhu; zdôrazňuje preto, že odstránenie ochranných známok alebo obmedzenie ich použitia vytvára výraznú prekážku vstupu na trh a oslabuje dôležitý aspekt slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ;

72.

 dôrazne podporuje vyhlásenie Komisie vo výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, že „tak, ako sa globalizujú spoločnosti, tak sa musia aj orgány presadzovania hospodárskej súťaže“; domnieva sa, že globálne pravidlá hospodárskej súťaže, transparentnosť a koordinácia na najvyššej úrovni medzi orgánmi hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o výmenu informácií počas konaní vo veciach hospodárskej súťaže, sú základnými podmienkami pre rozvoj spravodlivého svetového obchodu; upozorňuje, že boj proti nekalým obchodným praktikám, a to aj prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, by mal celosvetovo vytvárať rovnaké podmienky, ktoré budú prínosom pre pracujúcich, spotrebiteľov aj podniky, a mal by byť jednou z priorít obchodnej stratégie Únie; zdôrazňuje, že v diskusnom dokumente Komisie o využívaní globalizácie sa poukazuje na to, že Únia musí podniknúť kroky na obnovenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, a žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne politiky v tejto oblasti;

73.

 žiada modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu, aby sa stali silnejšími, rýchlejšími a účinnejšími; víta novú metódu výpočtu antidumpingových ciel, pomocou ktorej sa posudzujú deformácie trhov v tretích krajinách a ktorá musí pomôcť zachovať aspoň takú účinnosť, akú mali predchádzajúce antidumpingové opatrenia, v plnom súlade s našimi povinnosťami v rámci WTO; pripomína, že je dôležité zabezpečiť monitorovanie jej účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje osobitný význam protisubvenčného nástroja v boji proti nekalej globálnej hospodárskej súťaži a pri vytváraní rovnakých podmienok ako v prípade pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci;

74.

 zdôrazňuje, že zásada reciprocity musí byť jedným z pilierov obchodnej politiky Únie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ najmä v oblasti verejného obstarávania; zdôrazňuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie lepšieho prístupu na zahraničné trhy verejného obstarávania nesmie mať negatívny vplyv na vývoj pravidiel EÚ týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych kritérií; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia v oblasti verejného obstarávania mala medzinárodný nástroj, ktorým sa zavedie požadovaná reciprocita v prípadoch, keď obchodní partneri obmedzia prístup na svoje trhy verejného obstarávania; pripomína prínos priamych zahraničných investícií a zastáva názor, že návrh Komisie o monitorovaní zahraničných investícií by mal umožňovať väčšiu reciprocitu v oblasti prístupu na trhy;

75.

 vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach a obchodovaní venovala pozornosť MSP s cieľom zlepšiť ich prístup na trhy a zvýšiť konkurencieschopnosť príslušných podnikov; v tejto súvislosti oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynakladá v rámci boja proti nekalej hospodárskej súťaži v prípade veľkých podnikov, ale zdôrazňuje, že nanajvýš dôležité je aj presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v prípade malých a stredných podnikov;

76.

 zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ a obchodné dohody môžu zohrávať úlohu v boji proti korupcii;

77.

 upozorňuje na význam účinných a harmonizovaných európskych colných kontrol v boji proti nekalej hospodárskej súťaži;

78.

 vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila, ako je v rámci súčasnej politiky hospodárskej súťaže možné riešiť nekalé obchodné praktiky;

79.

 víta preto návrh Komisie týkajúci sa Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS +“) a odrádzajúce pokuty v oblasti politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje navyše, že odmietnutie požiadaného orgánu vykonať rozhodnutie o uložení pokút by malo byť vždy riadne odôvodnené a mal by sa vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého by sa prípadné spory medzi orgánmi v takýchto prípadoch dali vyriešiť;

80.

 berie na vedomie prieskum v sektore elektronického obchodu a záverečnú správu z neho, z ktorej vyplýva, že v tomto sektore existujú niektoré obchodné praktiky s negatívnym dosahom na spravodlivú hospodársku súťaž a výber spotrebiteľov; v kontexte stratégie digitálneho jednotného trhu sa domnieva, že tento prieskum by mal byť súčasťou väčšieho úsilia Komisie o riadne uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže voči maloobchodným predajcom na internete;

81.

 podporuje zámer Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v rámci rozšírených obchodných postupov, ktoré vznikli alebo sa postupne vyvinuli v dôsledku nárastu elektronického obchodu a zdôrazňuje, že Komisia musí zvýšiť úsilie o zabezpečenie konzistentného uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o obchodné postupy týkajúce sa elektronického obchodu; zdôrazňuje, že vzhľadom na nerovnomerný vzťah medzi veľkými maloobchodnými predajcami na internete a ich dodávateľmi by Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali aktívne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže, keďže dodávatelia, najmä MSP, nemusia mať vždy k dispozícii nákladovo efektívne prostriedky na nápravu;

82.

 vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov na digitálnom jednotnom trhu; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679) je správny prístup k posilňovaniu práv spotrebiteľov a hospodárskej súťaže;

83.

 zastáva názor, že účinná politika hospodárskej súťaže môže dopĺňať regulačné iniciatívy v oblasti jednotného digitálneho trhu a domnieva sa, že ak podnet na regulačné opatrenie vychádza v prvom rade z reakcie na trhové opatrenia niektorých účastníkov, škody by sa mohli riešiť prostredníctvom opatrení v oblasti hospodárskej súťaže na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, bez toho, aby sa tým obmedzovali tí, ktorí chcú súťažiť;

84.

 je znepokojený rozšíreným využívaním zmluvných obmedzení predaja cez internet výrobcami, čo potvrdzuje prieskum elektronického obchodu, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala tieto ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby nevytvárali neopodstatnené obmedzenia hospodárskej súťaže; zároveň žiada Komisiu, aby v súvislosti s týmito zmenami preskúmala usmernenia o vertikálnych obmedzeniach a nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

85.

 berie na vedomie stanovisko generálneho advokáta Wahla z 26. júla 2017 vo veci Coty Germany GmbH/Parfümerie Akzente GmbH, že obmedzenia predaja cez internet obsiahnuté v distribučnej dohode by sa nemali považovať za závažné obmedzenia v zmysle nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

86.

 zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti, ktorý môže zahŕňať aj dostupnosť kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, je zásadný pre dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje, že absencia týchto príležitostí oslabuje hospodársku súťaž, fungovanie vnútorného trhu a spotrebiteľské práva;

87.

 pripomína, že ak sa má účinne bojovať proti praktikám, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, členské štáty musia prijať hospodársku politiku, ktorá bude v súlade so zásadami otvoreného trhového hospodárstva založeného na spravodlivej hospodárskej súťaži, keďže výlučne protekcionistické opatrenia poškodzujú jednotný trh; zdôrazňuje, že všetky aspekty nekalej súťaže musia byť odstránené vrátane nedeklarovanej práce a podvodného vysielania pracovníkov bez toho, aby sa to dotklo voľného pohybu pracovníkov ako jednej zo základných slobôd vnútorného trhu;

88.

 domnieva sa, že konzultácia, ktorú uskutočňuje Komisia v súvislosti s možným zlepšením kontroly fúzií v EÚ, je veľmi dôležitá; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, najmä v digitálnej oblasti, aby fúzie neobmedzovali hospodársku súťaž na vnútornom trhu; opätovne preto vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, či súčasné postupy hodnotenia dostatočne zohľadňujú okolnosti týkajúce sa digitálnych trhov a internacionalizácie trhov; vyzýva ďalej Komisiu, aby zohľadnila úlohu prístupu k údajom a informáciám pri posudzovaní trhovej sily, či zlúčenie údajov a informácií o zákazníkoch počas fúzie nenarúša hospodársku súťaž a do akej miery prístup podniku k výhradným analytickým metódam a patentom vylučuje konkurentov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby vysvetlila, akým spôsobom určuje minimálny počet subjektov na trhu potrebných na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, a spôsob, akým ponecháva možnosť pre nové spoločnosti, a najmä startupy, vstupovať na vysoko koncentrované trhy;

89.

 vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania s cieľom bojovať proti narúšaniu hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom sociálnych a environmentálnych kritérií, ako aj kritérií ochrany spotrebiteľa, podľa potreby, a presadzovať osvedčené postupy v procesoch verejných orgánov; domnieva sa, že rozvoj postupov elektronického verejného obstarávania uľahčí prístup MSP k verejným zákazkám, zvýši transparentnosť a zabezpečí účinnejšie sledovanie porušovania pravidiel hospodárskej súťaže; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala príležitosti prístupu na trh pre MSP prostredníctvom menších zmlúv v prípadoch, keď je to v súlade s hlavnými cieľmi verejného obstarávania, a pozorne monitorovala presadzovanie pravidiel centralizácie nákupov na trhoch verejného obstarávania;

90.

 víta prijatie pravidiel o prenosnosti predplatených služieb v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh, ktoré zlepšia hospodársku súťaž na vnútornom trhu a zabezpečia pre spotrebiteľov väčšie práva;

91.

 domnieva sa, že kritériá pre pripojenie sa k systému selektívnej distribúcie alebo franchisingovej sieti by mali byť transparentné, aby sa zabezpečilo, že neporušujú politiku hospodárskej súťaže a slobodného fungovania jednotného trhu; zdôrazňuje, že tieto kritériá musia byť objektívne, kvalitatívne, nediskriminačné a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť túto transparentnosť;

92.

 berie na vedomie zvýšené riziko kolúzie medzi konkurentmi, okrem iného, kvôli používaniu softvéru na monitorovanie cien; domnieva sa, že zosúladené postupy sa môžu vyskytnúť napriek tomu, že kontakt medzi konkurentmi je slabší, než aký sa vyžaduje podľa platných noriem, alebo môžu byť dokonca automatizované, keďže algoritmy navzájom komunikujú bez ohľadu na smerovanie jedného alebo viacerých účastníkov trhu; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala takéto nové výzvy pre voľnú hospodársku súťaž;

93.

 víta úsilie Komisie o nadviazanie spolupráce s svojimi medzinárodnými partnermi a multilaterálnymi fórami v oblasti politiky hospodárskej súťaže; domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je čoraz nevyhnutnejšia v prípadoch, keď spoločnosti, ktoré podliehajú opatreniam presadzovania, pôsobia naprieč viacerými jurisdikciami;

94.

 domnieva sa, že rozšírenie siete dohôd o voľnom obchode, ktorých zmluvnou stranou bude Európska únia, bude prínosom pre presadzovanie práva hospodárskej súťaže na celom svete; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby hľadala ďalšie príležitosti obchodných dohôd a aby do prípadných budúcich dohôd zahrnula prísne antitrustové pravidlá a pravidlá o štátnej pomoci.

95.

 domnieva sa, že v politike hospodárskej súťaže sa musí zohľadniť špecifický charakter sektora poľnohospodárstva; pripomína, že v článku 42 ZFEÚ sa kladie osobitný dôraz na sektor poľnohospodárstva, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, čo sa potvrdilo počas poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to umožnením viacerých odchýlok a výnimiek z ustanovení článku 101 ZFEÚ; konštatuje, že v situácii, keď neustále hrozia hospodárske a klimatické riziká, je cieľom SPP zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskeho spoločenstva; pripomína, že politika hospodárskej súťaže chráni väčšinou záujmy spotrebiteľov, ale neberie dostatočne do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov a ich ťažkosti; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí brániť záujmy poľnohospodárskych výrobcov a spotrebiteľov rovnako, a to tým, že zabezpečí, že podmienky pre hospodársku súťaž a prístup na vnútorný trh budú spravodlivé, s cieľom podporiť investície a inovácie, zamestnanosť, životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v EÚ, pričom sa bude zároveň presadzovať transparentnosť pre účastníkov trhu;

96.

 trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

97.

 domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami vrátane plánovania výroby a rokovaní o predaji a zmluvných podmienkach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne nemal vzťahovať článok 101 ZFEÚ, pokiaľ tento spoločný postup prebieha skutočne tak, aby prispieval k zlepšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárov; konštatuje, že výnimky podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) sa nevyužívajú v plnom rozsahu, a že nejednoznačnosť týchto výnimiek, ťažkosti pri ich vykonávaní a nejednotné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž neposkytujú poľnohospodárom a ich organizáciám dostatočnú právnu istotu; víta skutočnosť, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393 (12) zjednoduší pravidlá týkajúce sa kolektívnej organizácie poľnohospodárov a objasní úlohu a právomoci organizácií výrobcov vykonávajúcich hospodársku činnosť v súvislosti s právom hospodárskej súťaže, aby sa posilnila ich vyjednávacia pozícia, pričom treba zabezpečiť zásady vymedzené v článku 39 ZFEÚ;

98.

 víta skutočnosť, že so zreteľom na povzbudivé preskúmania vykonávania (13) a na spôsob, akým tzv. balík predpisov týkajúcich sa mlieka z roku 2012 prispieva k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca, sa má platnosť tohto balíka v rámci nariadenia (EÚ) 2017/2393 včas predĺžiť; vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu s cieľom zistiť, či by sa rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa zmluvných rokovaní v sektore mlieka a mliečnych výrobkov mal rozšíriť na iné poľnohospodárske odvetvia, keďže poľnohospodári a organizácie výrobcov by mali väčšiu voľnosť pri plánovaní výroby, právo na kolektívne vyjednávanie a rokovanie o predaji a o podmienkach zmlúv, ktoré jasnejšie stanovujú ceny a objemy;

99.

 požaduje, aby sa výslovne ustanovila automatická výnimka z článku 101 ZFEÚ, na ktorú sa bude vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality, čo umožní medziodvetvovým organizáciám v poľnohospodárstve plniť úlohy, ktoré im boli pridelené podľa nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov so zámerom podporovať ciele článku 39 ZFEÚ;

100.

 navrhuje, aby sa ustanovenia nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré umožňujú prijímať regulácie dodávok v prípade syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením (článok 150), šunky s chráneným zemepisným označením alebo chráneným označením pôvodu (článok 172), v prípade vína (článok 167), rozšírili na výrobky označené značkou kvality, aby ponuka lepšie odrážala dopyt;

101.

 víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavádza postup, v rámci ktorého môže zoskupenie poľnohospodárov požiadať o vydanie nezáväzného stanoviska Komisie s cieľom určiť, či je dané kolektívne konanie zlučiteľné so všeobecnou výnimkou z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 209 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov); vyzýva však Komisiu, aby so zreteľom na odporúčania pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy objasnila rozsah pôsobnosti všeobecnej výnimky pre poľnohospodárstvo s cieľom spresniť výnimky takým spôsobom, aby bolo neuplatnenie článku 101 ZFEÚ – v náležitých prípadoch – vymáhateľné a uskutočniteľné;

102.

 poukazuje na to, že v čase závažnej trhovej nerovnováhy, keď je ohrozený poľnohospodársky sektor a všetci občania sú zasiahnutí potenciálnym narušením dodávok základných potravín, musí trhovo orientovaná SPP poskytovať podporu poľnohospodárom a poskytnúť dodatočné, časovo obmedzené a riadne odôvodnené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; víta skutočnosť, že v dôsledku zmien vykonaných v súvislosti s nariadením (EÚ) 2017/2393 bude ľahšie uplatniť ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktorá umožňuje dočasné výnimky z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže;

103.

 vyzýva na ďalší rozvoj nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe s cieľom zlepšiť odhaľovanie kríz v agropotravinárskom sektore, a to prostredníctvom lepších a viac rozčlenených údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojenia organizácií poľnohospodárov do vymedzovania a zhromažďovanie údajov;

104.

 poukazuje na to, že Komisia uznala, že poľnohospodárski výrobcovia tvoria najmenej koncentrovanú časť potravinového dodávateľského reťazca, zatiaľ čo ich dodávatelia a odberatelia sú často oveľa väčší a vyznačujú sa väčšou mierou koncentrácie, čo vedie k nevyváženému vzťahu a negatívnym a nekalým praktikám – zo strany niektorých veľkých distribučných reťazcov, spracovateľov a maloobchodných prevádzkovateľov –, ktoré nie je možné riešiť iba prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, a tak je potrebná súdržnosť s ostatnými politikami; vyzýva preto Komisiu, aby jasnejšie vymedzila pojem „dominantné postavenie“a zneužitie tohto postavenia, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia; okrem toho konštatuje, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavedie určité ustanovenia o práve na písomné zmluvy a na rokovanie o zmluvných podmienkach na účely lepšieho zdieľania hodnôt v celom dodávateľskom reťazci, čo by malo pomôcť upokojiť vzťahy medzi zainteresovanými stranami, bojovať proti nekalým obchodným praktikám, zlepšiť reaktivitu poľnohospodárov na trhové signály, zlepšiť oznamovanie cien a cenový prenos a rýchlejšie prispôsobiť ponuku s dopytom; okrem toho vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby zabezpečili, že komodity budú riadne klasifikované a ocenené a že sa budú monitorovať a riešiť prípady zneužívania a nekalé obchodné praktiky, ktoré postihujú poľnohospodárov, a že budú penalizované; domnieva sa, že by mali byť preskúmané existujúce vnútroštátne programy s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré sa majú uplatňovať;

105.

 uznáva, že právo hospodárskej súťaže sa neuplatňuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci, či už na európskej alebo vnútroštátnej úrovni; konštatuje, že v tejto súvislosti boli zavedené osobitné vnútroštátne pravidlá, ale nepreukázali sa ako plne účinné pri riešení endemického problému nekalých obchodných praktík a nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila a schválila oznamovaný legislatívny návrh EÚ o nekalých obchodných praktikách, zabezpečila harmonizovaný právny rámec, na základe ktorého sa lepšie chránia výrobcovia a poľnohospodári pred nekalými obchodnými praktikami, a zabezpečila ďalšiu konsolidáciu vnútorného trhu;

106.

 poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby účinne reagovali na obavy, ktoré spôsobuje kombinovaný vplyv, aký má rýchla koncentrácia odvetvia distribúcie na vnútroštátnej úrovni a spojenectvá, ktoré sa vytvárajú medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni, na subjekty predchádzajúce v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj na distribútorov a spotrebiteľov; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

107.

 vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby po brexite považovali za prioritu posilnenie jednotného trhu zabezpečením úplného dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ich odchýlok, ako aj ďalších noriem, s cieľom zabezpečiť právnu istotu a rovnaké podmienky v jednotlivých členských štátoch;

108.

 konštatuje, že individuálny strop pomoci de minimis v sektore poľnohospodárstva sa v roku 2013 zdvojnásobil (z 7 500 EUR na 15 000 EUR), aby sa sektor mohol vyrovnať s nárastom klimatických, zdravotných a hospodárskych kríz; poukazuje na to, že vnútroštátny strop de minimis bol v tom čase upravený iba okrajovo (z 0,75 % na 1 % hodnoty vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby), v dôsledku čoho majú členské štáty menší priestor pri poskytovaní pomoci poľnohospodárskym podnikom, ktoré majú ťažkosti; preto žiada, aby sa vnútroštátne strop pomoci de minimis zvýšili na 1,25 % vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby s cieľom zmierniť ťažkú hospodársku situáciu poľnohospodárov; konštatuje, že jednotné pravidlá o pomoci de minimis by mali slúžiť na zlepšenie postavenia poľnohospodárov bez toho, že by si to vyžiadalo opätovný prenos poľnohospodárskych politík pod správu štátu;

109.

 zdôrazňuje, že je dôležité vyčleniť finančné prostriedky, ktoré budú určené na umožnenie prístupu k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam, s cieľom držať krok s technologickým pokrokom a posilniť hospodársku súťaž, najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

110.

 zdôrazňuje, že otvorenie trhu EÚ veľmi konkurenčným obchodným partnerom a veľkým vývozcom poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú rôzne normy, môže predstavovať riziko pre najcitlivejšie odvetvia poľnohospodárstva v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na citlivú finančnú situáciu poľnohospodárskych výrobcov v Európe a ich zásadnú úlohu v našej spoločnosti v plnom rozsahu zohľadnila vplyv možných deformácií trhu vyplývajúcich z obchodných dohôd s tretími krajinami týkajúcich sa na nich.

111.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1)  Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 71.

(5)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 71.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0027.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0428.

(9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(10)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/aar-comp-2016_en_0.pdf

(11)  Napríklad dôkladné vyšetrovanie možnej štátnej pomoci v súvislosti s daňovým oslobodením CFC Group UK (SA.44896).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).

(13)  Správy o vývoji situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a o vykonávaní ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (COM(2016)0724 a COM(2014)0354).

Top