Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 190/02)

Spravodajca: Peter SCHMIDT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	12. 7. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	31. 1. 2019
Prijaté v pléne	20. 2. 2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/7/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku na tému Komplexná potravinová politika EÚ, ktoré bolo prijaté v decembri 2017, obhajoval integrovanejší prístup k potravinám v Európskej únii (EÚ). Zdravé a udržateľné stravovanie predstavuje kľúčový pilier takejto potravinovej politiky, pretože naše stravovanie je nevyhnutné orientovať na zlepšovanie – nie poškodzovanie – zdravia ekosystémov a obyvateľov a vitality vidieckych území.

1.2.

Nastal čas na urýchlenie zmeny paradigmy, o čom existujú aj presvedčivé a čoraz početnejšie dôkazy. EHSV zdôrazňuje, že Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy, plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy a nové návrhy o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike tiež prinášajú politický impulz. Pribúdajú aj vedecké dôkazy o naliehavej potrebe transformácie európskych a globálnych potravinových systémov, napríklad v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), komisie EAT-Lancet pre potraviny, planétu, zdravie (EAT-Lancet Commission on Food, Planet, Health), Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť a celosvetovej siete akadémií vied InterAcademies Partnership (1). V neposlednom rade existuje významný dopyt občianskej spoločnosti (napr. zo strany koalície, ktorú spojil proces Medzinárodného panelu odborníkov na udržateľné potravinové systémy), podniky uznávajú svoje záväzky prispievať k dosiahnutiu zmien (napr. plytvanie potravinami, obehové hospodárstvo, znižovanie obezity, ochrana biodiverzity, rozvoj kultúry atď.) a na regionálnej a miestnej úrovni sa prijímajú opatrenia napríklad prostredníctvom Milánskeho paktu o potravinovej politike miest, miestnych a regionálnych potravinových projektov vo Francúzsku (Projets Alimentaires Territoriaux) a vedúceho postavenia miest sveta zo skupiny C40 (2).

1.3.

EHSV uznáva a podporuje existujúce iniciatívy Komisie na podporu zdravého a udržateľného stravovania, ako je napríklad iniciatíva, aby sa do najnovšieho návrhu reformy SPP začlenili ustanovenia s cieľom „zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat“ (3). Chýba však koordinovaný prístup k týmto iniciatívam.

1.4.

Zložitosť prepojenia medzi potravinami, zdravím, životným prostredím a spoločnosťou si vyžaduje komplexnejší prístup k stravovaniu, nielen v súvislosti so správaním spotrebiteľov. V snahe zabezpečiť súdržnosť a spoločný cieľ EHSV vyzýva na vypracovanie nových usmernení o udržateľnom stravovaní, v ktorých sa zohľadnia kultúrne a geografické rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Ak sa len zníži využívanie zdrojov vo výrobe a zmenia prísady, nepovedie to k lepším ani zdravším stravovacím návykom.

1.5.

Nové usmernenia o udržateľnom stravovaní by poľnohospodárskym podnikom, spracovateľom, maloobchodníkom a stravovacím službám pomohli k jasnejšiemu smerovaniu. Nový „rámec“pre výrobu, spracovanie, distribúciu a predaj zdravších a udržateľnejších potravín so spravodlivejšou cenou by bol pre agropotravinársky systém prínosom.

1.6.

EHSV žiada, aby sa vytvorila expertná skupina, ktorá do dvoch rokov zostaví celoeurópske usmernenia o udržateľnom stravovaní. V skupine by mali byť zastúpené aj príslušné profesijné a vedecké subjekty z oblasti výživy, verejného zdravia, životného prostredia a spoločenských vied. EHSV je pripravený podieľať sa na práci takejto expertnej skupiny a sprostredkovať príspevky organizácií občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom svojej dočasnej študijnej skupiny Udržateľné potravinové systémy.

1.7.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité investovať do vzdelávania o udržateľnom stravovaní už od útleho veku s cieľom pomôcť mladým ľuďom oceniť hodnotu potravín. Osobitná pozornosť sa musí venovať zraniteľným skupinám, najmä ľuďom s nízkymi príjmami.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že spoločný európsky prístup pri označovaní potravín, ktorý by zohľadňoval usmernenia o udržateľnom stravovaní, by zlepšil transparentnosť a odradil od používania zbytočne lacných surovín, ktoré nie sú ani zdravé ani udržateľné (napr. transformované tuky, palmový olej a nadmerný obsah cukru). Rozšírenie označovania potravín aj na environmentálne a sociálne aspekty by bolo prínosom pre spotrebiteľov. Pomohlo by im vyberať si zdravšie a udržateľnejšie možnosti.

1.9.

Usmernenia o udržateľnom stravovaní by nielen podporili komerčný sektor, ale vytvorili by aj spoločné a jasné kritériá, ktoré by sa používali vo verejnom obstarávaní. Európa musí postupovať tak, aby boli potraviny v centre záujmu zeleného verejného obstarávania. V tejto súvislosti EHSV naliehavo žiada, aby sa urýchlene prijala revízia kritérií EÚ v oblasti zeleného verejného obstarávania pre potraviny a stravovacie služby.

1.10.

Právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže by nemali byť prekážkou pri vypracúvaní usmernení o udržateľnom stravovaní. Pravidlá by sa mali prispôsobiť tak, aby pomáhali miestnemu hospodárstvu a nebránili udržateľnosti. V záujme zabezpečenia lepšieho rozdelenia pridanej hodnoty medzi zainteresované subjekty v celom potravinovom dodávateľskom reťazci EHSV víta možnosť, ktorá sa v rámci reformy nariadenia o spoločnej organizácii trhov z roku 2013 zaviedla pre všetky odvetvia. Touto reformou sa medziodvetvovým organizáciám umožňuje oznamovať Európskej komisii svoje dohody zamerané na zvýšenie noriem udržateľnosti výrobkov s cieľom ich povolenia podľa pravidiel hospodárskej súťaže. Vďaka výrobkom, ktoré sa vyrábajú udržateľnejším spôsobom z hľadiska noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat a kvality, môžu prevádzkovatelia v potravinovom dodávateľskom reťazci získať lepšie ceny. Prednotifikačné rozhovory s Komisiou môžu medziodvetvovým organizáciám pomôcť pri formulovaní možných budúcich oznámení.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že by sa mal zvážiť kompletný súbor nástrojov verejnej správy ako politický nástroj na odrádzanie od výroby a spotreby nezdravých potravín a na podporu zdravých stravovacích návykov. Externalizované náklady na neudržateľné stravovanie sú „skrytou“záťažou pre spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie a musia sa obmedziť alebo internalizovať. EHSV apeluje na to, aby sa v záujme vykonávania usmernení o udržateľnom stravovaní prijali náležité politické stratégie, najmä s dôrazom na spoločné prínosy pre poľnohospodárov a podniky.

1.12.

Európa presadzuje právo spotrebiteľov na presné informácie. Ak chceme, aby bol výber zdravých a udržateľných potravín normou a najľahšou voľbou, Európa potrebuje otvorený súbor kritérií založených na dôkazoch, napríklad prostredníctvom spoločných usmernení o udržateľnom stravovaní.

2.   Úvod

2.1.

EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ prijatom v decembri 2017 (NAT/711) vyzval na vytvorenie komplexnej potravinovej politiky v EÚ s cieľom zabezpečiť zdravé stravovanie z udržateľných potravinových systémov, prepojiť poľnohospodárstvo s výživovými a ekosystémovými službami a zabezpečiť dodávateľské reťazce, ktoré chránia verejné zdravie všetkých skupín európskej spoločnosti (4). V záujme dosiahnutia týchto cieľov je potrebné koordinovať politické opatrenia tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Znamená to, že fyzická a cenová dostupnosť potravín dosiahnutá vďaka udržateľnej potravinárskej výrobe sa musí koordinovať aj s väčším prístupom a silnejším postavením spotrebiteľov, pokiaľ ide o výber zdravého a chutného stravovania. Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je zaoberať sa problematikou zdravého a udržateľného stravovania, ktoré je jedným z kľúčových pilierov komplexnej potravinovej politiky EÚ.

2.2.

Existuje silný politický impulz na diskusiu o zdravom a udržateľnom stravovaní: — Podľa najnovšej správy o situácii v oblasti potravinovej bezpečnosti vo svete (5), ktorá bola predložená v októbri 2018 na zasadnutí Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť, už tretí po sebe nasledujúci rok vzrástol hlad vo svete. Absolútny počet podvyživených ľudí sa v roku 2017 zvýšil na takmer 821 miliónov z približne 804 miliónov v roku 2016. Zhoršuje sa aj obezita dospelých. Viac ako jeden z ôsmich dospelých alebo viac ako 672 miliónov ľudí na svete je obéznych. S globálnou pandémiou obezity sú spojené obrovské hospodárske náklady – takmer 3 % svetového HDP, čo zodpovedá nákladom na fajčenie a dôsledkom ozbrojených konfliktov. Dokonca aj v Európe má polovica obyvateľstva nadváhu a 20 % trpí obezitou. — OSN okrem toho vyhlásila Desaťročie opatrení v oblasti výživy a uznala, že v záujme zdravšieho stravovania a lepšej výživy je potrebné prepracovať potravinové systémy. Panel expertov na vysokej úrovni Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť vo svojej správe zo septembra 2017 na túto nevyhnutnosť ďalej upozornil (6). Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnosti pracujú na novom vymedzení zdravého a udržateľného stravovania a v marci 2019 plánujú medzinárodné konzultácie s cieľom zanalyzovať viacrozmernú povahu udržateľného stravovania. — Výživa zohráva hlavnú úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja a celej Agendy 2030. Predovšetkým sa musí zabezpečiť, aby mali všetci ľudia počas celého roka prístup k bezpečným a výživným potravinám a ich dostatočnému množstvu a aby sa do roku 2030 odstránili všetky formy podvýživy (cieľ 2) a aby sa všetkým ľuďom v každom veku umožnil žiť zdravý život a podporilo sa ich blaho (cieľ č. 3). Plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja preto poskytuje príležitosť na zmenu spôsobu spotreby a výroby potravín na udržateľnejšiu a zdravšiu. — Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy si takisto vyžaduje hlbokú transformáciu potravinového systému, pričom v osobitnej správe IPCC prijatej v októbri 2018 sa vedecky potvrdila potreba naliehavých opatrení v oblasti klímy (7). — Na úrovni EÚ predstavuje reforma SPP príležitosť na podporu udržateľnejšej výroby a zdravého stravovania, ak budú výživné výrobky, ako sú ovocie, zelenina a mliečne výrobky, ľahko dostupné občanom EÚ. — Aj Výbor regiónov nedávno prijal stanovisko na tému Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania (8). — Medzinárodný panel odborníkov na udržateľné potravinové systémy (IPES-Food) čoskoro predloží správu o spoločnej potravinovej politike v EÚ, ktorá bude obsahovať aj konkrétne odporúčania týkajúce sa zdravého a udržateľného stravovania.

2.3.

Mestské samosprávy (a miestne a regionálne orgány) sa stávajú kľúčovými aktérmi v podpore udržateľnejších potravinových systémov Mestá prostredníctvom integrovaných medzisektorových opatrení spájajú rôzne zainteresované strany s cieľom navrhnúť potravinové politiky zamerané na riešenie naliehavých problémov súvisiacich s potravinami (napríklad potravinová neistota a obezita), ale zároveň pomáhajú pri riešení širších problémov vrátane problémov v oblasti životného prostredia, sociálnych nerovností a chudoby. V tejto súvislosti je dôležitým medzníkom Milánsky pakt o potravinovej politike miest, ktorý podpísalo viac ako 180 miest na celom svete predstavujúcich 450 miliónov obyvateľov (9).

2.4.

Okrem politického stimulu sa zvyšuje aj vedecká a spoločenská naliehavosť riešenia tejto otázky, ako sa podrobnejšie vysvetľuje v kapitole 3.

3.   Vplyvy nezdravého a neudržateľného stravovania

3.1.

Voľba v oblasti stravovania má mnoho pozitívnych aj škodlivých účinkov. Európania potrebujú podporu v tom, aby sa obmedzili škodlivé vplyvy stravy a využili pozitívne aspekty. Tradičná predstava, že sa jednoducho treba zamerať na dostatočné dodávky potravín, už nie je primeranou politikou. Musíme zohľadniť, ako sa potraviny vyrábajú a konzumujú a aké sú ich dlhodobé aj bezprostredné dôsledky. Stravovacie návyky európskych spotrebiteľov majú neželané následky, pokiaľ ide o znečistenie (napr. jednorazové plastové obaly), klímu, zdravie, biodiverzitu atď. Tieto vplyvy majú negatívny vplyv na budúcnosť a vyžadujú si zmeny v tom, ako sa stravujeme a konzumujeme. Potravinovým dodávateľským reťazcom od poľnohospodárskych podnikov po reštaurácie sa musia vyslať rôzne politické signály. Vedecká obec začala nanovo vymedzovať, čo je zdravá výživa pre 21. storočie: udržateľné stravovanie z udržateľných potravinových systémov. V rámci politiky sa teraz musí táto výzva riešiť.

3.2.   Vplyv výživy na verejné zdravie

Nesprávna výživa je v Európe hlavnou príčinou predčasných úmrtí a ochorení, ktorým je možné predísť. Za otázky zdravia nesú zodpovednosť členské štáty a Európska komisia uľahčuje najmä výmenu údajov a informácií. Napriek tomu má EÚ potenciál zlepšiť spôsob, akým spotrebitelia chápu význam konzumácie udržateľnej stravy pre zdravie. Každý rok zomiera v EÚ predčasne na neprenosné ochorenia 550 000 ľudí v produktívnom veku. Neprenosné ochorenia prekonali prenosné ochorenia ako najčastejšia príčina predčasných úmrtí na celom svete. Neprenosné ochorenia dnes predstavujú väčšinu výdavkov členských štátov na zdravotnú starostlivosť, pričom podľa OECD tak hospodárstva EÚ prichádzajú každoročne o 115 miliárd EUR, čo zodpovedá 0,8 % HDP (10). Hlavnou hrozbou pre verejné zdravie v budúcnosti je rozšírenie antimikrobiálnej rezistencie (11). Hoci Európska komisia a Regionálny úrad WHO pre Európu zaujali správne a dôrazné stanovisko k antimikrobiálnej rezistencii, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zníženie používania antimikrobiálnych látok v poľnohospodárskych podnikoch EÚ a na zabránenie dovozu mäsa z tretích krajín, v ktorých sa používajú antibiotiká na profylaktické účely.

3.3.   Spoločenský vplyv stravovania

Stravovanie je jedným z kľúčových ukazovateľov a určujúcim faktorom sociálnych nerovností. Ľudia s nízkymi príjmami v Európe jedia horšiu stravu a trpia horšími a skoršími zdravotnými problémami spojenými s nesprávnym stravovaním. Oblasti s nízkymi príjmami majú nižšiu kúpnu silu než bohatšie oblasti. Ľudia s nízkymi príjmami konzumujú obmedzenejšiu stravu a menej ovocia a zeleniny. Potraviny s vysokým obsahom tuku, soli a cukru a vysoko spracované potraviny sú častejšie súčasťou ich stravy jednoducho preto, že sú lacnejšie.

3.4.   Kultúrny a psychologický vplyv stravovania

Európa je známa svojimi rozmanitými a bohatými kulinárskymi tradíciami. Hoci EÚ vo veľkej miere prispela k ochrane potravín osobitného a miestneho záujmu prostredníctvom systémov chránených označení pôvodu (CHOP), chránených zemepisných označení (CHZO) a zaručených tradičných špecialít (ZTŠ) (12), integrácia v potravinárskom sektore zaostáva, keďže spracovateľské závody zvyšujú výrobu s cieľom znížiť náklady a vstúpiť na nové trhy. Európa musí vyvinúť ďalšie úsilie na obnovu a diverzifikáciu našich potravinových kultúr – nie na to, aby ich hermeticky uzavrela, ale aby vytvárala rozmanitosť a umožnila tak odolnosť. Rozmanitejšie stravovanie rozširuje spektrum živín a chutí.

3.5.   Environmentálny vplyv stravovania

Výroba a spotreba potravín má značný environmentálny vplyv z hľadiska celosvetového využívania zdrojov, i keď v Európe je to v oveľa menšej miere. Poľnohospodárske systémy a výroba potravín majú veľký vplyv na životné prostredie (napr. emisie skleníkových plynov, biodiverzita, voda, pôda). Európa môže znížiť vplyv potravinových systémov, v rámci ktorých sa zbytočne spracúva, podporou stravy na základe jednoduchých živín, a nie energeticky výdatnej stravy. Ak sa potraviny pestujú, spracúvajú a konzumujú iným spôsobom, môžu potravinové systémy podporovať zdravie a budovať odolnosť (13) (14). To takmer určite znamená, že hospodárske zvieratá sú kŕmené menším množstvom obilnín a spotrebitelia konzumujú menej mäsa, čo má pozitívny vplyv tak na klímu, ako aj na zdravie (15). Musíme podporovať udržateľnejšie poľnohospodárske systémy a napr. upozorniť na pozitívny vplyv trávnych porastov na životné prostredie (zvýšená biodiverzita, sekvestrácia uhlíka). To by tiež podnietilo spotrebiteľov k zdravému, vyváženému a udržateľnému stravovaniu.

3.6.   Hospodársky vplyv stravovania

Úspech Európy spočíva v tom, že každoročne nakŕmi 550 miliónov Európanov, ale teraz potrebujeme, aby bol systém udržateľnejší. Mnoho ekonómov kriticky vníma dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá predstavuje veľkú časť rozpočtu EÚ. Protiargumentom je, že dotácie udržiavajú životaschopnosť európskych poľnohospodárov. Ich náklady vzrástli, ale podiel poľnohospodárov na hrubej pridanej hodnote je nízky. Väčšina potravín s hrubou pridanou hodnotou sa vyrába nie z pôdy, ale mimo nej. Potravinársky priemysel je jedným z najväčších hospodárskych odvetví EÚ. Potravinársky priemysel v EÚ napríklad zamestnáva 4,2 milióna pracovníkov a dosahuje obrat vo výške 1 089 miliárd GBP (16). Spotrebitelia ťažia z dlhodobého poklesu výdavkov na potraviny v porovnaní so zvyškom rozpočtu. Tento pokles nákladov však nemusí nevyhnutne odrážať celkové náklady. Zo štúdie o potravinovom systéme Spojeného kráľovstva uskutočnenej v roku 2017 vyplynulo, že hoci spotrebitelia v Spojenom kráľovstve minú ročne 120 miliárd GBP priamo na potraviny, vedie to k dodatočným nákladom na ostatné rozpočtové položky reálnej ekonomiky v rovnakej výške vrátane 30 miliárd GBP v súvislosti s degradáciou pôdy a 40 miliárd GBP na zdravie (17). Takéto štúdie poukazujú na potrebu „účtovania skutočných nákladov“, čo je prístup, ktorý sa presadzuje v rámci Programu OSN pre životné prostredie (18).

4.   Politiky a nástroje na podporu zdravého a udržateľného stravovania

4.1.

Podporovanie lepšej výživy a zdravšieho stravovania v Európe je naliehavo potrebné, pričom by sa mali ďalej skúmať možnosti podporovania výživy prostredníctvom lepších potravinových systémov (19). Prechod na potravinové systémy zabezpečujúce výživné potraviny pre zdravé stravovanie si vyžiada zmeny politiky tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Kľúčové faktory na strane ponuky, ktoré určujú fyzickú a cenovú dostupnosť potravín podporujúcich zdravšie spôsoby stravovania, sú výroba potravín a spôsob, akým sa potraviny spracúvajú (napríklad prostredníctvom zmeny v zložení potravín), distribuujú a sprístupňujú spotrebiteľom. Na strane dopytu by verejné politiky mali umožniť spotrebiteľom vybrať si zdravšiu stravu, napr. prostredníctvom vzdelávania v školách a osvetových kampaní, usmernení v oblasti stravovania, označovania, verejného obstarávania atď. Stratégie a politiky na posilnenie ponuky výživných potravín a dopytu po nich sú navzájom prepojené a vzájomne závislé. Preto by sa mal prijať komplexný, viacodvetvový a viacúrovňový prístup zahŕňajúci všetky príslušné inštitúcie, občiansku spoločnosť a zainteresované strany v celom potravinovom systéme.

4.2.

Súčasťou problému je aj to, že doteraz sa mnohé rozhodnutia v potravinárskom priemysle robili na základe krátkodobých ekonomických dôvodov, ktoré niekedy nesprávne zameriavali výrobu a spracovanie na pestovanie a používanie nezdravých zložiek (napr. palmový olej, transformované tuky, nadmerný obsah cukru a soli). Prístup udržateľnosti znamená nielen zohľadnenie hospodárskych, ale aj sociálnych a environmentálnych vplyvov. Takýto prístup musí mať dlhodobú perspektívu a rozvíjať podmienky pre kratšie a regionálne potravinové reťazce. Z tohto dôvodu je tiež dôležité podporovať nový „rámec“pre potravinársky priemysel, vrátane MSP, v záujme výroby, spracovania, distribúcie a predaja zdravších a udržateľnejších potravín. Napríklad opatreniami na úrovni EÚ by sa malo výrobcom uľahčiť to, aby upozorňovali na nové zloženia, i keď postupne uskutočňované, čo podľa súčasných právnych predpisov nie je možné. Pokiaľ ide o SPP, mala by podnecovať poľnohospodárov k tomu, aby vyrábali na miestnej úrovni zložky s lepším vplyvom na zdravie. EHSV tiež požaduje, aby sa urýchlene zaviedlo celoeurópske legislatívne obmedzenie pre priemyselne vyrábané transformované tuky v potravinách.

4.3.

Na úrovni EÚ už existuje viacero politík a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravého stravovania. Ide napríklad o iniciatívy Komisie, ako je Platforma EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, regulačné opatrenia týkajúce sa informácií o potravinách pre spotrebiteľov a výživových a zdravotných tvrdení, Bielu knihu o obezite z roku 2017, akčný plán EÚ v oblasti detskej obezity na roky 2001 – 2020, niektoré ustanovenia v novom návrhu SPP (napr. „zlepšiť reakciu poľnohospodárstva EÚ na spoločenské požiadavky na potraviny a zdravie vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, potravinového odpadu a dobrých životných podmienok zvierat“), program EÚ týkajúci sa podpory konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách atď. Chýba však koordinovaný prístup. Ako sa uvádza ďalej, nové usmernenia EÚ o udržateľnom stravovaní zabezpečia súdržnosť a rámec s viacerými kritériami pre členské štáty na to, aby vypracovali svoje vnútroštátne usmernenia.

5.   Usmernenia o udržateľnom stravovaní

5.1.

Keďže pribúdajú dôkazy o vplyve stravovania na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo, narastá záujem o navrhnutie „usmernení o udržateľnom stravovaní“. Takmer všetky národné štáty majú oficiálne usmernenia o stravovaní založené na výžive alebo potravinách. Tieto usmernenia sú známe ako rada jesť menej soli, jesť niekoľko porcií ovocia a zeleniny, konzumovať určité množstvo rýb a ďalšie usmernenia. Vzhľadom na jasné dôkazy o vplyve potravín na životné prostredie sa teraz javí ako logické zahrnúť do stravovacieho poradenstva širšie kritériá – preto rastúce požiadavky na „usmernenia o udržateľnom stravovaní (20).

5.2.

Členské štáty EÚ už začali vypracovávať rôzne formy usmernení o zdravom a udržateľnom stravovaní (21). Niektoré z nich vypracovali odborníci na zdravie a výživu (22) (23), iné vznikli na základe spolupráce medzi ministerstvami a agentúrami (24) a niektoré pod vedením občianskej spoločnosti a priemyslu (25). Táto rôznorodosť je užitočná pri experimentovaní, ale ak majú mať spotrebitelia výhody v rámci jednotného trhu, teraz je potrebné poskytnúť jasný, ucelený a spoločný rámec. Po zavedení usmernení o udržateľnom stravovaní a súvisiacich opatrení je potrebné zabezpečiť ich účinnú kontrolu.

5.3.

Mala by sa vytvoriť expertná skupina, ktorá by vypracovala celoeurópske usmernenia o udržateľnom stravovaní. Mali by ju tvoriť príslušné odborné a vedecké orgány z oblasti výživy, verejného zdravia, potravín, životného prostredia a spoločenských vied. Expertná skupina by mala do dvoch rokov sformulovať usmernenia, ktoré spotrebiteľom poskytnú jasné rady o udržateľnom stravovaní, a to na základe výskumu a údajov, ktoré poskytlo Spoločné výskumné centrum, program Food 2030, Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR) a ďalšie subjekty. Tieto usmernenia budú dostupné členským štátom na vnútroštátnej úrovni, napríklad v zdravotníckych službách a vo verejných inštitúciách, a na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť jasné integrované rámce pre potravinový dodávateľský reťazec. Usmernenia by pomohli dosiahnuť široké ciele EÚ, ako je podpora cieľov udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy a ďalšie záväzky a programy v oblasti udržateľnosti, napríklad FOOD2030 (26). Expertná skupina by mala zahŕňať aj kľúčové subjekty, ako je Federácia európskych spoločností v oblasti výživy (Federation of European Nutrition Societies – FENS), IPES-Food, Európska asociácia verejného zdravia (EUPHA) a Európska ekologická federácia, spolu s príspevkami odborných vedeckých zdrojov, ako je SCAR, a s podporou GR AGRI, GR ENV, GR SANTE, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej environmentálnej agentúry a Stáleho výboru pre poľnohospodárstvo a biohospodárstvo (SCAR). EHSV je pripravený podieľať sa na práci takejto expertnej skupiny a sprostredkovať príspevky organizácií občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom svojej dočasnej študijnej skupiny Udržateľné potravinové systémy.

6.   Udržateľné systémy označovania potravín

6.1.

Usmernenia o udržateľnom stravovaní by mali byť aj základom pre širšie označovanie potravín, ktoré bude čitateľné a ktoré by zlepšilo transparentnosť a odrádzalo od používania zbytočne lacných surovín, ktoré nie sú ani zdravé ani udržateľné (napr. transformované tuky, palmový olej a nadmerný obsah cukru). Pre spotrebiteľov by bolo prospešné rozšírenie označovania potravín vrátane systému EÚ na označovanie kvality (chránené zemepisné označenie, chránené označenie pôvodu, zaručená tradičná špecialita) s cieľom zahrnúť environmentálne, sociálne, ako aj zdravotné a nutričné aspekty.

6.2.

Politiky sa doposiaľ zameriavali na nutričné údaje a iné zdravotné tvrdenia, ale EHSV konštatuje, že rastú obavy z nedostatku informácií a osvety, ktoré spotrebitelia majú o sociálnom a environmentálnom vplyve potravín. Zavedenie zrozumiteľného systému označovania pôvodu, výrobných prostriedkov a výživovej hodnoty potravín by spotrebiteľom uľahčilo rozhodovanie. Vysledovateľnosť je takisto veľmi dôležitá pre výrobcov potravín aj pre spotrebiteľov v záujme zabezpečenia bezpečnosti potravín (27). EHSV preto opätovne vyzýva na vytvorenie nového inteligentného systému udržateľného označovania potravín, ktorý by mal byť harmonizovaný na úrovni EÚ (28). Mal by sa zakladať aj na nových postupoch vysledovateľnosti a osvedčovania a bude sa ďalej rozvíjať v rámci budúcej práce dočasnej študijnej skupiny EHSV pre udržateľné potravinové systémy. Mal by sa podporovať aj väčší dôraz na technológie, ako sú mobilné aplikácie, a vystavovanie tovaru pre spotrebiteľov v maloobchode, ktoré zabezpečujú všetky požadované informácie a úplnú vysledovateľnosť.

7.   Verejné obstarávanie

7.1.

Prostredníctvom verejného obstarávania budú môcť miestne orgány postupne uplatňovať usmernenia o udržateľnom stravovaní v širokej škále verejných inštitúcií, najmä v školách a nemocniciach. Výroba, predaj a spotreba zdravých, miestnych a sezónnych potravín, ktoré zabezpečia udržateľnosť, by prispeli k cieľu 12.7 – udržateľné verejné obstarávanie – Agendy 2030. V rámci postupov verejného obstarávania by sa v záujme podpory zdravého stravovania a s cieľom rozvíjať miestne hospodárstvo mali uprednostňovať miestni výrobcovia.

7.2.

Na podporu udržateľného obstarávania potravín už existuje niekoľko iniciatív, čo dokazuje rastúci záujem a zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do tejto problematiky. Napríklad združenie ICLEI (Miestne samosprávy za udržateľnosť) v súčasnosti podporuje iniciatívu na presadzovanie povinného a progresívneho udržateľného obstarávania potravín vo všetkých európskych školách a materských školách so začiatočným cieľom do roku 2022 zabezpečiť 20 % potravín z ekologickej potravinárskej výroby.

7.3.

EHSV berie na vedomie súčasnú prácu Spoločného výskumného centra Komisie týkajúcu sa preskúmania kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ pre potraviny a stravovacie služby. Výbor vyzýva, aby sa do zeleného verejného obstarávania začlenili explicitné a ambicióznejšie kritériá udržateľnosti potravín a odstránili sa regulačné prekážky, najmä pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže.

8.   Pravidlá hospodárskej súťaže

8.1.

Právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže sa niekedy prezentujú ako prekážka pre výrobu a distribúciu udržateľných a zdravých potravín. Konzultácie s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž by mali prispieť k objasneniu a prispôsobeniu existujúcich pravidiel, aby európske potravinové dodávateľské reťazce dosiahli lepšie podmienky a urýchlili svoj prechod na udržateľný systém.

8.2.

V článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (29) sa zakazujú dohody medzi dvoma alebo viacerými nezávislými účastníkmi trhu, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Zahŕňajú najmä dohody o stanovovaní cien. Podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ sa zákaz podľa článku 101 ods. 1 neuplatňuje na dohody, ak vytvárajú objektívne hospodárske výhody, ktoré prevažujú nad negatívnymi účinkami obmedzenia hospodárskej súťaže, napríklad tým, že prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich (30).

8.3.

Uznané medziodvetvové organizácie sa môžu pri splnení určitých podmienok opierať o výnimku z ustanovenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 210 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o spoločnej organizácii trhov) majú možnosť oznámiť svoje dohody Komisii a ak ich Komisia do dvoch mesiacov od prijatia úplného oznámenia nepovažuje za nezlučiteľné s pravidlami Únie, článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje. Tieto dohody nesmú mať za následok stanovovanie cien alebo stanovovanie kvót alebo viesť k rozdeľovaniu trhov, ani spôsobovať iné narušenia hospodárskej súťaže. Využívanie možností, ktoré ponúka nariadenie o spoločnej organizácii trhov, by mohlo medziodvetvovým organizáciám umožniť nájsť dohody na zvýšenie noriem udržateľnosti.

9.   Informovanie a zvyšovanie povedomia

9.1.

EHSV pripomína svoj návrh spustiť celoeurópsku informačnú a osvetovú kampaň o hodnote potravín. Bude to nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej zmeny správania spotrebiteľov (31).

9.2.

Takisto je potrebné investovať viac do vzdelávania v oblasti výživy v školách, ako aj do odbornej prípravy.

9.3.

EHSV opäť vyzýva na celoeurópske vizuálne reklamné kampane zamerané na zdravšie potraviny a stravovanie (32), ktoré by sa inšpirovali pozitívnymi sociálnymi reklamnými kampaňami na niektorých televíznych kanáloch zameraných na deti, ako je napríklad podporovanie vyváženejšej stravy. Mali by sa zaviesť účinnejšie kontroly marketingu potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transformovaných tukov, voľných cukrov a/alebo soli zameraného na deti, a to nielen počas vysokej sledovanosti televíznych programov pre deti, ale aj prostredníctvom sociálnych médií a iných komerčných nástrojov, ktoré formujú potravinové preferencie detí (33) (34).

---

(1)  http://www.interacademies.org/48945/Global-food-systems-are-failing-humanity-and-speeding-up-climate-change.

(2)  https://www.c40.org/.

(3)  COM(2017) 713 final.

(4)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s 18.

(5)  2018 State of Food Insecurity in the world, správa FAO, 2018, http://www.fao.org/state-of-food-security-nutrition/en/.

(6)  Nutrition and food systems, správa panelu expertov na vysokej úrovni Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť, 2017.

(7)  http://www.ipcc.ch/news_and_events/pr_181008_P48_spm.shtml.

(8)  Súhrn k stanovisku VR: Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania.

(9)  http://www.milanurbanfoodpolicypact.org/.

(10)  Internetová stránka Európskej komisie venovaná neprenosným ochoreniam, 2018, https://ec.europa.eu/health/non_communicable_diseases/overview_sk.

(11)  Summary of the latest data on antibiotic resistance in the European Union, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, 2017. https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/documents/EAAD%20EARS-Net%20summary.pdf.

(12)  Internetová stránka Európskej komisie venovaná zemepisným označeniam a zaručeným tradičným špecialitám, 2015, https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/food-safety-and-quality/certification/quality-labels_sk.

(13)  Berners-Lee a kol.: Current global food production is sufficient to meet human nutritional needs in 2050 provided there is radical societal adaptation. In Elementa Science of the Anthropocene, 2018, 6 (1), Art. 52. Dostupné na internete: http://doi.org/10.1525/elementa.310.

(14)  Ritchie, H., Reay, D. a Higgins, P.: Beyond Calories: A Holistic Assessment of the Global Food System. In Frontiers in Sustainable Food Systems, 2017, vol. 2, article 57. Dostupné na internete: doi: 10.3389/fsufs.2018.00057.

(15)  Creating a Sustainable Future, správa organizácie World Resources Institute, 2018, https://www.wri.org/publication/creating-sustainable-food-future; Food in the Anthropocene: the EAT-Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems, správa komisie EAT-Lancet, 2019, https://eatforum.org/initiatives/eat-lancet/.

(16)  Výročná správa za rok 2018 organizácie FoodDrinkEurope, https://www.fooddrinkeurope.eu/uploads/publications_documents/FoodDrinkEurope_Annual_Report_INTERACTIVE.pdf.

(17)  The Hidden Cost of Food, správa organizácie Sustainable Food Trust, Bristol, 2017,

http://sustainablefoodtrust.org/wp-content/uploads/2013/04/HCOF-Report-online-version.pdf.

(18)  TEEB for Agriculture and Food Interim Report, správa Programu OSN pre životné prostredie, Nairobi, 2017, http://teebweb.org/agrifood/home/teeb-for-agriculture-food-interim-report/.

(19)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.

(20)  Gonzalez-Fischer, C. a Garnett, T.: Plates, pyramids, planet: Developments in national healthy and sustainable dietary guidelines: a state of play assessment, FAO a organizácia Food Climate Research Network, Rím a Oxford, 2016.

(21)  Lang, T. a Mason, P.: Sustainable diet policy development: implications of multi-criteria and other approaches 2008 – 2017. In Proceedings of the Nutrition Society, 2017. Dostupné na internete: doi: 10.1017/S0029665117004074.

(22)  Guidelines for a Healthy Diet: the Ecological Perspective, Rada pre zdravie, Haag, 2011. Zmluva č.: publikácia č. 2011/08E, Rada pre zdravie.

(23)  Wheel of Five (príloha 13 o otázkach udržateľnosti), Centrum výživy, Haag, 2016.

(24)  Environmentally Effective Food Choices: Proposal notified to the EU, Národná správa potravín, Švédska agentúra životného prostredia, Štokholm, 2008.

(25)  The Sustainable Shopping Basket – A Guide to Better Shopping, Rada pre trvalo udržateľný rozvoj (RNE), Berlín, 2014, https://www.nachhaltigkeitsrat.de/en/projects/the-sustainable-shopping-basket/.

(26)  http://ec.europa.eu/research/bioeconomy/index.cfm?pg=policy&lib=food2030.

(27)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(28)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.

(29)  Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 1.

(30)  COM(2018) 706 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/\?uri=CELEX:52018DC0706&qid=1545248914332&from=EN.

(31)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(32)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(33)  Internetová stránka Regionálneho úradu WHO pre Európu v Kodani venovaná politickým opatreniam na obmedzenie marketingu nezdravých potravín určeného deťom, 2018, http://www.euro.who.int/en/health-topics/disease-prevention/nutrition/news/news/2018/10/policies-to-limit-marketing-of-unhealthy-foods-to-children-fall-short-of-protecting-their-health-and-rights.

(34)  Junk Food Marketing to Children: A study of parents‘ perceptions, spoločná štúdia organizácie Food Active a organizácie Sustain v rámci jej kampane zameranej na potraviny pre deti (Children’s Food Campaign), Londýn, 2018, http://www.foodactive.org.uk/wp-content/uploads/2018/06/Junk-Food-Marketing-to-Children-a-study-of-parents-perceptions.pdf.