Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Hospodárska politika eurozóny na rok 2018 (doplňujúce stanovisko)

[COM(2017) 770 final]

(2019/C 62/54)

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Rozhodnutie predsedníctva	22. 5. 2018
Právny základ	článok 29 písm. a) vykonávacích predpisov rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	3. 10. 2018
Prijaté v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	132/1/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s cieľmi odporúčania Rady a časťou jej návrhov. Vyjadruje však nesúhlas s návrhom, aby boli súhrnné zámery fiškálnej politiky v eurozóne neutrálne, ani so spôsobom formulácie odporúčania týkajúceho sa odmeňovania. Výbor preto opakuje svoj postoj vyjadrený v predchádzajúcom stanovisku o návrhu na odporúčanie Komisie (1).

1.2.

Hospodársku politiku eurozóny je potrebné vypracovať v rámci projektu reformy hospodárskej a menovej únie, ktorou by sa preklenuli štrukturálne deficity a problémy s fungovaním existujúce už od jej vytvorenia a ktorá by bola zameraná na väčšiu integráciu a demokratickejšie riadenie. EHSV vyjadruje svoje obavy zo súčasného ochromenia procesu reformy, nedostatočného záväzku mnohých vlád a odmietavého postoja niektorých ďalších, ako aj z chýbajúceho dôrazného politického vedenia potrebného na prekonanie týchto okolností.

1.3.

EHSV sa domnieva, že odporúčania Rady by mali byť začlenené do rámca všeobecnej stratégie hospodárskej politiky, ktorá by vychádzala z Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj z uplatňovania Parížskej dohody o zmene klímy. Táto stratégia by mala pripraviť európsku spoločnosť na uskutočnenie spravodlivého prechodu na ekologický a digitálny hospodársky model.

1.4.

EHSV pritom vidí tieto interné dôvody v prospech mierne pozitívnych zámerov fiškálnej politiky: dokončenie expanzívnej menovej politiky ECB; skutočnosť, že EÚ čelí znepokojivému nedostatku investícií, a to najmä verejných investícií, a to na úkor svojej hospodárskej a sociálnej budúcnosti; skutočnosť, že tento nedostatok investícií ďalej prispieva k veľmi nízkemu rastu produktivity; a udržiavanie nadmerných prebytkov sáld bežných účtov zo strany dôležitých štátov eurozóny.

1.5.

Niektoré štáty eurozóny s najväčšími prebytkami neinvestujú: kumulujú záporné ročné čisté miery verejného kapitálu. EHSV sa domnieva, že väčšie výdavky na investície v týchto krajinách sú nutnosťou z hľadiska hospodárskej politiky pre ne aj pre celú eurozónu a EÚ.

1.6.

Pre EHSV je vhodná kombinácia menovej a fiškálnej politiky zameraná na posilnenie rastu eurozóny, ktorú v posledných rokoch požaduje ECB, MMF a OECD, a ktorú odôvodňujú aj predvídateľné účinky obchodného protekcionizmu a nestability vznikajúce v dôsledku celosvetových geopolitických rizík.

1.7.

Na to, aby bolo možné vyžadovať vyššie rozpočtové úsilie, treba pridať sociálne a politické motívy: EÚ a členské štáty sa musia zaviazať viac bojovať proti chudobe a nerovnosti a smerovať k väčšej sociálnej súdržnosti, pričom musia predovšetkým dostatočne financovať uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv. Ak tak EÚ a členské štáty neurobia, politické krízy, ktoré zažívame, sa podľa EHSV zintenzívnia a rozšíria sa aj nacionalistické a euroskeptické tendencie, čím sa ohrozí samotná existencia EÚ.

1.8.

Odporúčanie na zvýšenie platov, ak sa bude uplatňovať striktne, ovplyvní len obmedzený počet krajín. EHSV sa domnieva, že obmedzenie jednotkových nákladov práce nesmie byť následkom znižovania alebo zmrazovania platov, ale musí vychádzať z nárastu produktivity podnietenej väčšími investíciami, viacerými inováciami a lepším vzdelávaním a odbornou prípravou pracovníkov. Úrovne platov v každom prípade musia určiť formou kolektívneho vyjednávania sociálni partneri. V rámci európskeho semestra treba navrhnúť legislatívne zmeny, ktorými sa kolektívne vyjednávanie posilní v krajinách, kde sa počas krízy oslabilo, a obnoví v tých, kde napriek článku 28 Charty základných práv EÚ neexistuje. Takisto je potrebné prijať dodatočné opatrenia na zvýšenie najnižších miezd.

1.9.

Medzi priority hospodárskej politiky musí patriť vytváranie kvalitných pracovných miest. EHSV sa takisto domnieva, že medzi prioritné odporúčania európskeho semestra by malo patriť aj zníženie neistoty (vysoká miera sezónnosti a nízke platy), ktorej sú vystavení predovšetkým mladí ľudia.

1.10.

Je potrebné podporiť vytváranie priaznivého prostredia pre podnikateľské investície a inovácie, najmä s cieľom čeliť digitalizácii hospodárskych činností.

1.11.

Medzi ďalšie priority hospodárskej politiky patrí uľahčenie financovania pre podniky. EHSV opakuje, že banková únia a únia kapitálových trhov sú veľmi dôležité na financovanie hospodárskej činnosti, a vyjadruje svoje znepokojenie z meškania a prekážok, ku ktorým pri rozvoji bankovej únie dochádza, ako je o. i. objem nesplácaných úverov v niektorých členských štátoch.

1.12.

EHSV sa domnieva, že európske orgány by mali prijať skutočný záväzok bojovať proti zneužívaniu verejných financií, daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu, praniu špinavých peňazí, daňovým rajom a nekalej daňovej súťaži medzi členskými štátmi. Nejde pritom len o požiadavku etickej politiky a plnenia právnych predpisov, ale aj o faktor stabilizácie verejných financií.

2.   Postoj Rady a Komisie

2.1.

Na rozdiel od roku 2017 sa odporúčania Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny (2) (23. januára 2018) nijako podstatne nelíšia od návrhu Komisie (22. novembra 2017) (3). Po dohode o tom, že všeobecné zámery fiškálnej politiky na rok 2018 budú celkovo neutrálne, Rada doplnila, že je potrebné využiť hospodárske oživenie na vytváranie rozpočtových rezerv.

2.2.

V ďalších odporúčaniach sa Rada a Komisia zhodli na tom, aby členské štáty uprednostnili reformy, ktorými sa zvýši produktivita a potenciál rastu, podporí sa zlepšenie podnikateľského prostredia, inovácií a investícií a prispeje sa k vytváraniu kvalitných pracovných miest a znižovaniu nerovnosti. Štáty s veľkými prebytkami na bežných účtoch by mali stimulovať nárast miezd, zatiaľ čo štáty s deficitom bežného účtu alebo vyšším zahraničným dlhom by mali obmedziť nárast jednotkových nákladov práce. Napokon sa žiada, aby pokračovala práca na dokončení bankovej únie. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2018 sa zdôrazňuje vhodný hospodársky moment EÚ, ktorý by mal podľa Komisie slúžiť na posilnenie štrukturálnych zlepšení dosiahnutých počas uplynulých rokov a na dokončenie nápravy makroekonomickej nerovnováhy vo väčšine členských štátov.

2.3.

V konkrétnych odporúčaniach sa rieši európsky pilier sociálnych práv, zlepšenie kvality pracovných miest, kolektívne vyjednávanie, sociálny dialóg a nárast miezd, ako aj reforma verejnej správy vrátane opatrení proti korupcii a v oblasti podnikateľského prostredia, ako aj zlepšenie vzťahov medzi obidvomi sférami a financovanie podnikov. Pri obhajobe neutrálnych zámerov fiškálnej politiky odporúča reformovať dôchodkové systémy a systémy zdravotného poistenia s cieľom riešiť starnutie obyvateľstva.

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

Stratégia hospodárskej politiky a reforma HMÚ

3.1.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je potrebná všeobecná hospodárska stratégia, v ktorej by sa zohľadňovali medzinárodné dohody a ciele udržateľnosti životného prostredia, zníženie energetickej závislosti, digitálna revolúcia a ďalšie globálne výzvy. EHSV si cení iniciatívy Komisie v týchto oblastiach, ale v súlade s obsahom svojho stanoviska na tému Balík o hospodárskej a menovej únii (4), sa domnieva, že na európskej úrovni pre ne neexistuje žiadna hospodárska stratégia, ani dostatočné zdroje na ich financovanie.

3.2.

EHSV vyjadruje obavy z toho, že v dôsledku chýbajúceho politického vedenia, oneskorenia pri prijímaní uznesení a chýbajúceho záväzku mnohých vlád v eurozóne sa reforma HMÚ oslabuje, čím sa zvyšuje riziko, že EÚ nebude pripravená na ďalšiu hospodársku recesiu.

3.3.

Hospodárska politika, ktorá podporuje udržateľný rast, musí vychádzať z podpory podnikateľského prostredia priaznivého pre investície a zo zlepšenia produktivity, ako aj z podpory sociálnej súdržnosti, najmä prostredníctvom opatrení, ktorými sa prispieva k odstraňovaniu chudoby a zmierňovaniu sociálnych nerovností.

3.4.

EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv a postupovala podľa odporúčaní stanoviska EHSV na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv (5), a vyjadruje poľutovanie, že v odporúčaniach Rady a návrhu VFR na obdobie rokov 2021 – 2027 sa v tejto súvislosti neuvádzajú žiadne konkrétne opatrenia. Rovnako tak treba zohľadňovať aj odporúčania skupiny na vysokej úrovni týkajúce sa investícií do sociálnej starostlivosti a podpory (6).

3.5.

EHSV sa domnieva, že každoročné odporúčania o zámeroch hospodárskej politiky eurozóny by mali byť začlenené do rámca všeobecnej stratégie hospodárskej politiky, ktorá by vychádzala z Agendy 2030, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a z plnenia Parížskej dohody o zmene klímy. V rámci hospodárskej politiky sa musí presadzovať udržateľný európsky hospodársky model, ktorým sa zníži energetická závislosť prostredníctvom využívania ekologických a obnoviteľných zdrojov energie a do ktorého sa začlenia dôsledky digitálnej revolúcie a zabezpečí spravodlivý prechod pre pracovníkov.

Odporúčanie Rady: dôvody na zachovanie mierne kladných zámerov fiškálnej politiky

3.6.

EHSV znovu opakuje svoje závery uvedené v stanovisku na tému Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (7), v ktorom vyjadril súhlas s cieľmi návrhu odporúčania Komisie a s väčšou časťou jej návrhov a dal najavo odmietavý postoj v súvislosti so všeobecne neutrálnymi zámermi fiškálnej politiky, ktoré Komisia v eurozóne presadzuje. EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa v eurozóne zachovali kladné súhrnné zámery fiškálnej politiky, a to najmä na základe fiškálnej expanzie krajín s prebytkom platobnej bilancie a dlhodobo udržateľnou úrovňou dlhu.

3.7.

EHSV sa domnieva, že tieto zámery by prispeli k prekonaniu negatívnych pozostatkov v dôsledku predlžovaných a nadmerných konsolidačných opatrení, ktoré sa v niektorých členských štátoch použili. Členské štáty s prebytkami na bežných účtoch by mali vykonávať opatrenia, ktorými by sa zvýšili investície a udržateľné sociálne výdavky podporujúce vnútorný dopyt a potenciál rastu a ktorými by sa takisto umožnilo opätovné dosiahnutie rovnováhy.

3.8.

EHSV uznáva, že zmysluplná fiškálna politika na úrovni EÚ má určité hranice vyplývajúce z obmedzenej povahy hospodárskej únie, ktorá sa na rozdiel od úplnej menovej únie opiera najmä o koordináciu hospodárskych politík svojich členských štátov. EHSV upozorňuje hlavne na skutočnosť, že Komisia a Rada venovali malú pozornosť asymetrickej povahe procesu európskeho semestra, ktorý sa zameriava výlučne na prijímanie nápravných opatrení v členských štátoch s rozpočtovým deficitom. Komisia a Rada by mali navrhnúť opatrenia, ktoré by zabránili nadmerným deficitom a prebytkom.

Nedostatočné investície v eurozóne

3.9.

Ďalším dôvodom na spochybnenie neutrálnych zámerov fiškálnej politiky je nedostatok investícií v eurozóne. Nepodarilo sa dostať späť na úrovne spred krízy. Verejné investície sa znížili z prakticky stabilných 3,2 % HDP (v rokoch 1997 – 2007 a v rokoch 2009 – 2013) len na 2,6 % HDP v rokoch 2017 a 2018 (8). Tento nedostatok patrí medzi najnegatívnejšie faktory hospodárskej situácie a výrazne zaťažuje budúcnosť hospodárstva a európskych spoločnosti. EHSV preto opakuje svoju žiadosť (9), aby sa uplatňovalo tzv. zlaté pravidlo financovania, teda aby sa výdavky na investície nezapočítavali do dosahovania cieľových hodnôt deficitov v rámci Paktu stability a rastu, pričom by sa zohľadňovala dlhodobá udržateľnosť verejných financií. EHSV poukazuje na skutočnosť, že k tejto udržateľnosti môžu prispieť aj výdavky na výrobné investície.

3.10.

Treba zdôrazniť, že nedostatok investícií sa zaznamenal aj v členských štátoch, ktoré by mali prispievať k aktívnejšej európskej fiškálnej politike. Významným príkladom môžu byť verejné investície v Nemecku. Nemecké verejné investície v pomere k HDP v období rokov 2013 – 2017 boli na úrovni 2,1 % (10), čo patrí medzi najnižšie hodnoty v eurozóne. Jeho čistá miera tvorby verejného kapitálu (v ktorej sa zohľadňujú odpisy kapitálových zásob) bola v danom období takisto negatívna na úrovni -0,08 %, ako to bolo aj v období rokov 2003 – 2007 (-0,11 %) a potom +0,06 % v období rokov 2008 – 2012. Čistá miera tvorby súkromného kapitálu, ktorá v 90. rokoch bola na úrovni 6 % až 8 % HDP, medzitým v rokoch 2008 – 2017 poklesla z 3,2 % na 2,2 % HDP. Nemecko zároveň financovalo investície v iných krajinách. Očakáva sa, že jeho prebytok platobnej bilancie, ktorý v roku 2017 dosahoval hodnotu 8,0 % HDP, dosiahne v roku 2018 úroveň 7,9 % a v roku 2019 úroveň 7,6 %. Odporúčania Rady a Komisie by mali vyslať dôležitý signál a prispieť k náprave nízkej úrovne domácich investícií v Nemecku. Vyššia dôvera v udržateľnosť hospodárskych politík by mala podporiť investície súkromného sektora aj v krajinách, ktoré majú momentálne prebytok bežného účtu (11).

3.11.

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby v súlade s článkom 3 Zmluvy o EÚ stanovili rast miery investícií za prioritný cieľ smerovania hospodárskej politiky eurozóny, až kým sa dosiahnu úrovne spred krízy. Tento rast by sa mal orientovať na model udržateľného rozvoja z troch hľadísk: hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho.

Hospodársky rast a rizikové faktory

3.12.

Perspektívy rastu podľa letných hospodárskych predpovedí Komisie (12) poukazujú na pokračovanie rastu, ale s určitým spomalením: 2,4 % (2017), 2,1 % (2018) a 2,0 % (2019) v eurozóne a 2,6 % (2017), 2,3 % (2018) a 2,1 % (2019) v EÚ UE27. V ostatných častiach sveta bez EÚ by mal rast podľa prognóz dosahovať 3,9 % (2017), 4,2 % (2018) a 4,1 % (2019). Je nepochybné, že k týmto pozitívnym vplyvom prispelo flexibilnejšie uplatňovanie Paktu stability a rastu, ktoré zaviedla Komisia v januári 2015 (13) prostredníctvom investičnej doložky a doložky o štrukturálnych reformách. Poukazuje na to aj nedávne hodnotenie výsledkov oznámenia Komisie o revízii flexibility v rámci Paktu stability a rastu (14).

3.13.

Expanzívnej menovej politike je pomaly koniec. Kvantitatívne uvoľňovanie sa skončí v decembri, keď ECB prestane nakupovať aktíva. Po posúdení strednodobého výhľadu vývoja inflácie by sa mohli od leta 2019 začať zvyšovať referenčné úrokové sadzby. Už niekoľko rokov prezident ECB Mario Draghi žiada, aby menovú politiku dopĺňala okrem primeraných štrukturálnych reforiem aj fiškálna politika s cieľom posilniť oživenie a dosiahnuť ciele v oblasti inflácie. O to isté žiadali aj MMF, OECD a mnohé akademické fóra. Pokiaľ ide o fiškálnu politiku, európski politickí činitelia túto požiadavku neprijali. Teraz, keď sa pomaly ustupuje od menovej politiky, je aktívnejšia rozpočtová politika eurozóny ešte dôležitejšia.

3.14.

Existujú aj ďalšie hospodárske a sociálne faktory, vnútorná politická nerovnováha, ako aj faktory hospodárskeho rizika a svetová geopolitická neistota, pri ktorých by takisto bolo možné využiť fiškálnu politiku na posilnenie rastu a nápravu následkov krízy, ktoré v niektorých európskych štátoch stále pretrvávajú. Návrhy EHSV pomáhajú zaručiť lepšiu finančnú stabilitu zo strednodobého hľadiska a znížiť nerovnováhu nadmerných prebytkov.

3.15.

Politická nestabilita, odstredivé sily, ktoré od začiatku krízy narastajú v EÚ a spochybňujú jej samotnú existenciu, si vyžadujú spoľahlivé projekty reformy HMÚ a EÚ, ktorými by sa dosiahla väčšia integrácia s väčšou demokraciou a silnejším sociálnym rozmerom a ktorými sa takisto posilní rast v rozpočtových a fiškálnych politikách prostredníctvom modelu, v ktorom sa uprednostní znižovanie nerovnosti pri rozdeľovaní príjmu. Len tak možno politickú nestabilitu prekonať a bojovať proti nej. To je možné bez spochybnenia budúcej udržateľnosti verejných financií. Takisto by bolo potrebné zaviesť stratégiu na dokončenie HMÚ tak, aby sa do nej začlenili všetky štáty EÚ, ktoré nie sú ústavne vylúčené.

3.16.

Vzhľadom na svetovú geopolitickú nestabilitu, ku ktorej sčasti dochádza aj v susedstve EÚ, zhoršujúce sa transatlantické vzťahy v oblasti obchodu, životného prostredia a zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky v dôsledku rozhodnutí súčasnej vlády USA chce EHSV poukázať na to, že EÚ potrebuje silné hospodárstvo, aby si udržala vedenie v celosvetovom kontexte. Obchodná vojna na niekoľkých frontoch a s tým súvisiaci hospodársky a politický nacionalizmus by vytvorili veľmi rizikovú hospodársku a geopolitickú scénu. EÚ sa musí snažiť tomu zabrániť a zároveň byť pripravená na takúto situáciu pripravená.

3.17.

Napriek zvyšovaniu cien ropy a surovín sa očakáva, že inflácia v eurozóne bude v rokoch 2017 – 2019 stabilná na úrovni približne 1,7 % (prognóza z leta) s jadrovou infláciou na úrovni 1,1 %, čo je výrazne pod cieľom inflácie. EHSV sa domnieva, že existujú aj nové motívy, na základe ktorých možno argumentovať proti nevhodnosti upustiť od expanzívnej menovej politiky v čase, keď sa budú uplatňovať neutrálne zámery fiškálnej politiky, alebo nehovoriac o stanovení negatívneho prístupu, ako to požaduje Európska fiškálna rada na rok 2019 (15).

Mzdy, zamestnanosť a kolektívne vyjednávanie

3.18.

V 19 krajinách eurozóny došlo v roku 2017 k reálnemu nárastu miezd približne o 0,2 % oproti predchádzajúcemu roku. V siedmich z nich bol reálny nárast miest negatívny. Predpokladaný rast je pritom 0,9 % v roku 2018 a 0,3 % v roku 2019 (16). Očakáva sa, že jednotkové náklady práce budú v eurozóne klesať v troch zvažovaných rokoch takto: 0,3 %, 0,1 % a 0,6 %. Skutočná produktivita zamestnanej osoby, ktorá sa v roku 2017 zvýšila o 0,8 %, bude naopak ďalej stúpať o 1 % v rokoch 2018 aj 2019 (17).

3.19.

Miera nezamestnanosti v eurozóne v roku 2017 bola na úrovni 9,1 %, teda ešte stále vyššia než pred krízou, keď dosahovala úroveň 8,4 % (2004 – 2008). Rozdiely medzi členskými štátmi sú veľmi veľké, pričom v roku 2017 sa miera nezamestnanosti pohybovala od 3,8 % v Nemecku až po 21,5 % v Grécku. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej veľmi vysoká a prekračuje 15 %, pričom existujú veľké rozdiely a extrémne hodnoty v Grécku 43,2 %, v Španielsku 35,0 % a v Taliansku 32,5 %. Stúpa miera dočasnej zamestnanosti: priemerne 12,2 % v roku 2017 oproti 11,5 % v roku 2012. Takisto sa rozširuje práca na čiastočný úväzok: 19,4 % v roku 2017 oproti 17,5 % v roku 2007 (18).

3.20.

Napriek oživeniu hospodárstva v mnohých krajinách existuje priepasť medzi úrovňou niekdajších a nových pracovných miest, ktoré sú neistejšie a slabšie platené. Táto priepasť má aj generačný rozmer, pretože vo väčšej miere zasahuje mladých ľudí. Veľkú skupinu tvoria aj pracovníci digitálneho hospodárstva, ktorých práca závisí od online platforiem. V odporúčaniach Rady a v rámci európskeho semestra odzneli obavy týkajúce sa zlepšovania kvality pracovných miest. EHSV žiada, aby sa predložili konkrétne plány a opatrenia smerujúce k tomu, aby sa tento cieľ stal prioritou. Základom je pritom účasť sociálnych partnerov na prijímaní potrebných opatrení, a to prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Rovnako dôležité je prijať opatrenia, ktoré umožnia výrazne zvýšiť najnižšie mzdy. Takisto treba podporovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do zlepšovania sociálnych a životných podmienok pracovníkov.

3.21.

Ak by sa odporúčanie Rady týkajúce sa zvyšovania miezd uplatňovalo striktne, malo by vplyv len na obmedzený počet krajín a mohlo by medzi nimi vyvolať ďalšie rozdiely, ako aj nárast nerovností. EHSV sa domnieva, že konkurencieschopnosť najzaostávajúcejších európskych ekonomík by sa mala zlepšiť na základe vyššej produktivity, ktorá by sa dosiahla vyššími investíciami, väčším množstvom inovácií a lepšou odbornou prípravou pracovníkov, a nie na základe vnútornej devalvácie, ktorá má navyše aj nežiaduce sociálne dôsledky. Rast miezd vyvoláva aj pre rast vnútorného dopytu a prostredníctvom zvyšovania daňových príjmov by podporil fiškálnu rovnováhu.

3.22.

Úrovne platov v každom prípade musia určiť formou kolektívneho vyjednávania sociálni partneri. V niektorých členských štátoch k tomu môžu prispieť aj zákony, aspoň pokiaľ ide o minimálnu mzdu. V rámci európskeho semestra by sa malo podporovať, aby členské štáty prijímali opatrenia, ktorými by sa posilnilo kolektívne vyjednávanie vychádzajúce z autonómie sociálnych partnerov a sociálny dialóg, najmä v štátoch, kde boli v dôsledku politických opatrení na riadenie krízy oslabené alebo v tých krajinách, kde napriek článku 28 Charty základných práv EÚ takéto právo neexistuje.

Produktivita, podnikateľské prostredie a financovanie súkromných investícií

3.23.

EHSV vyjadruje obavy z poklesu miery rastu produktivity EÚ počas posledných desaťročí. Z najnovšej štúdie OECD (19) vyplýva, že priemerná miera rastu hodinovej produktivity práce bola v EÚ v rokoch 2007 – 2016 na úrovni 0,6 % (trvalý pokles z hodnoty 2,2 % dosahovanej v rokoch 1990 – 2000), čo je pod priemernou hodnotou udávanou OECD 0,8 % a výrazne menej ako v krajinách patriacich do OECD dosahujúcich v rovnakom období hodnotu 5,0 %. Pri predkladaní štúdie (20) generálny tajomník OECD Ángel Gurría potvrdil, že na rast produktivity sú popri dobrej regulácii a správe vecí verejných potrebné aj vyššie kapitálové investície do výskumu, vývoja a inovácií a do vzdelávania a odbornej prípravy. S týmto názorom EHSV v plnej miere súhlasí.

3.24.

V tej istej štúdii OECD zdôraznila, že rozpočet EÚ je malý a že jeho podiel sa v porovnaní s HND EÚ od roku 1993 zmenšuje (21). EHSV vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že tento trend by pokračoval, ak by sa VFR na obdobie po roku 2020 schválil v podobe navrhovanej Komisiou, v dôsledku čoho by sa skomplikovali snahy o dosiahnutie silnejšieho hospodárskeho a sociálneho zbližovania medzi európskymi štátmi. Ako sa uvádza v stanovisku na tému Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (22), na túto situáciu má negatívny dosah skutočnosť, že sa doteraz nepodarilo dosiahnuť dohodu o dobudovaní HMÚ v súlade s usmerneniami preskúmanými v diskusných dokumentoch o budúcnosti Európy.

3.25.

EHSV súhlasí s odporúčaniami Rady týkajúcimi sa nárastu produktivity a súvisiacej úlohy investícií do výskumu, vývoja a inovácií, ako aj s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa hovorí o zlepšení verejnej správy a podnikateľského prostredia.

3.26.

Na účely podpory rastu je potrebné presadzovať podnikové investície. EHSV opakuje, že je dôležité rýchlo vytvoriť úniu kapitálových trhov a dokončiť proces vytvárania bankovej únie. EHSV vyjadruje znepokojenie v súvislosti s oneskoreniami, ktoré sa so vznikom bankovej únie spájajú, lebo stále nebol vytvorený spoločný mechanizmus ochrany pre jednotný fond na riešenie krízových situácií vychádzajúci z EMS, ako aj vzhľadom na prekážky, ktoré sa spájajú s vytváraním európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), ktoré idú nad rámec oprávnených obáv z objemu nesplácaných úverov v niektorých krajinách (23).

Boj proti daňovej trestnej činnosti a za spravodlivé zdaňovanie

3.27.

Je veľmi ťažké zaručiť udržateľnosť verejných financií a vykonávať sociálne politické opatrenia a veľké investície, pokiaľ sa zachovajú súčasné úrovne daňových podvodov a únikov, pranie špinavých peňazí v daňových rajoch a nekalá daňová súťaž medzi členskými štátmi. V časopise MMF Finance & Development sa v jednom dôležitom článku (24) uvádza, že približne 40 % PZI na svete, teda približne 12 biliónov USD, tvoria „fantómové investície“, teda finančné investície prechádzajúce cez schránkové firmy, ktoré nevykonávajú žiadnu reálnu činnosť. Využívanie sprostredkovateľov alebo transparentné subjekty (pass-through entities) nepredstavuje samo osebe vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ale určite na to ponúka viac príležitostí, a to dokonca aj na daňové úniky. V článku sa takisto uvádza, že 9,8 % svetového bohatstva sa nachádza v daňových rajoch.

3.28.

EHSV opakuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať ďalšie účinné opatrenia proti zneužívaniu verejných financií, daňovým únikom, praniu špinavých peňazí, daňovým rajom a nekalej daňovej súťaži, pričom treba začať uplatňovaním 5. smernice proti praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu (25) a vypracovaním súvislého, spoľahlivého a jediného zoznamu daňových rajov, na ktoré sa vzťahujú náležité sankčné opatrenia.

3.29.

Takisto treba efektívne zasiahnuť proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ktoré uplatňujú nadnárodné firmy, najmä v oblasti digitálneho hospodárstva. V tomto zásadnom boji je potrebné dobre zlúčiť podnet globálnych opatrení s ostatnými opatreniami, ktoré sa môžu uplatňovať v EÚ. Súčasne treba pokračovať v primeranej fiškálnej harmonizácii v eurozóne a EÚ.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 33).

(2)  Odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny.

(3)  Pozri COM(2017) 770 final.

(4)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 28.

(5)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(6)  Investing in Social Care & Support. A European Imperative (Investície do sociálnej starostlivosti a podpory: európsky imperatív), november 2017.

(7)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 33.

(8)  Európska hospodárska prognóza, jar 2018. Štatistická príloha, s. 165.

(9)  Uvedené v stanovisku na tému Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 33) a predchádzajúcich stanoviskách.

(10)  Tieto údaje a všetky údaje o investíciách, ktoré nasledujú, sa prevzali z dokumentu Alexandra Rotha a Gutrama Wolffa: Understanding (the lack of) German public investment [Ako chápať investície (a ich nedostatok) v nemeckých verejných investíciách]; Bruegel Foundation, Blog Spot, 6. júna 2018.

(11)  To sa v rámci eurozóny týka Holandska, Írska, Malty a Slovinska a mimo eurozóny Dánska.

(12)  Európska hospodárska prognóza, leto 2018.

(13)  Pozri oznámenie Komisie na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu; COM(2015) 12 final.

(14)  Pozri COM(2018) 335 final.

(15)  Európska fiškálna rada, Assessment of the fiscal stance appropriate for the euro area in 2019 (Hodnotenie fiškálnej pozície vhodnej pre eurozónu v roku 2019); 18. júna 2018.

(16)  Európska hospodárska prognóza, jar 2018. Štatistická príloha, s. 172.

(17)  Tamže, s. 172 – 174, a Eurostat.

(18)  Tamže, s. 171, a Eurostat.

(19)  2018 OECD Economic Surveys of the Euro Area and the EU. prezentácia – zhrnutie, 19. júna 2018, s. 21.

(20)  Brusel, 19. júna 2018, Bruegel Foundation.

(21)  Tamže, OECD, s. 25 – 30.

(22)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 124.

(23)  Postoj EHSV k tejto záležitosti je obsiahnutý v stanovisku na tému Balík opatrení týkajúci sa nesplácaných úverov (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43).

(24)  Piercing The Veil: Some $12 Trillion Worldwide Is Just Phantom Corporate Investment (Zdvihnutý závoj: približne 12 biliónov USD na svete sú len „fantómové“ investície), J. Damgaard, T. Elkjaer a N. Jahannesen; Finance&Development, 10. júna 2018.

(25)  Smernica 2018/843 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).